18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/1

1.1

EHSV oceňuje úsilie vynaložené na päťročné hodnotenie a rozsiahle zapojenie intelektuálnych kapacít takej vysokej úrovne a dúfa, že odporúčania, ktoré vyplynuli z práce jednotlivých skupín expertov a najmä komisie zodpovednej za celkové hodnotenie (1), budú stálou referenciou pri implementácii rámcového programu, pri budúcom vypracúvaní politiky v oblasti výskumu a inovácií a všeobecnejšie pri opatreniach, ktorými sa zavádza do praxe Lisabonská stratégia.

1.2

EHSV sa opakovane vyslovil za podstatné zvýšenie rozpočtu na európsky výskum a technický rozvoj, a preto vyjadruje poľutovanie nad očakávaným znížením o takúto sumu, pretože je v rozpore s prioritným postavením výskumu, do ktorého ho stavia celosvetový konkurenčný boj a požiadavky Lisabonskej stratégie.

1.3

EHSV podčiarkuje význam väčšieho úsilia sektoru priemyslu a jeho širšieho zapojenia do výskumu a rozvoja inovácií pre dosiahnutie cieľa stanoveného Radou v Barcelone, a uvítal by cielenejšie úsilie v oblasti komunikácie a zapojenia podnikov, organizácií a združení výrobcov aj nato, aby sa vytypovali strategické tematické oblasti, v ktorých môže európsky špičkový výskum vyniknúť.

1.4

EHSV žiada, aby sa vytvorili vhodné nástroje na stimulovanie súkromných investícií do výskumu a rozvoja (VTR), počnúc rizikovým kapitálom – risk capital či venture capital – až po špecifické financovanie prostredníctvom EIB a pôžičky s výhodnými úrokovými sadzbami pre oblasť výskumu, ktoré by uľahčili realizáciu výsledkov výskumu v konkrétnych podnikateľských aktivitách.

1.5

EHSV súhlasí s komisiou odborníkov v tom, že výskumníkom je potrebné poskytnúť (za predpokladu dodržania základných etických princípov) viac autonómie a zodpovednosti, a že je potrebné vedecké povolania presunúť do centra pozornosti verejnosti. Súhlasí aj s názorom, že okrem priestorovej mobility je potrebné zabezpečiť aj interdisciplinárnu mobilitu, a že štipendiá Marie Curie musia byť prepojené s národnými a regionálnymi programami a cielene využívané na zvyšovanie mobility medzi verejným a súkromným výskumom.

1.6

EHSV žiada, aby sa prisúdil prvoradý význam vypracovaniu politík zameraných na rozvoj vysokoškolského vzdelávania v oblastiach vedy a inžinierstva s cieľom podporovať nárast podielu žien medzi výskumníkmi, zatraktívniť kariéru vo vedeckej oblasti a prilákať do Európskej únie výskumníkov pôsobiacich v zahraničí. Okrem toho by bolo žiaduce aj zavádzanie predmetov s väčším dôrazom na prírodné a technické vedy na stredných školách a politika propagácie študijných odborov v oblasti prírodných vied.

1.7

EHSV by kvôli zjednodušeniu uvítal výberové konania, v ktorých by boli jasnejšie špecifikované jednotlivé schémy, aktivity a kategórie účastníkov, väčšiu pružnosť a možnosť rozhodovania pre predkladateľov žiadostí, ako aj jednoduché príručky na tému administratívneho a finančného riadenia, predovšetkým pre zmluvné dohody účastníkov.

1.8

EHSV navrhuje vykonávať sústavné hodnotenie kvality využívaných postupov ako aj formálnych kontrolných a hodnotiacich postupov, ako aj pri vhodne stanovených vývojových projektoch zahrnúť kontrolné termíny pre vopred presne stanovené skúšobné body (check points) projektu, ktoré by boli priamo viazané na vyplácanie finančných prostriedkov a následné pokračovanie projektu.

1.9

EHSV navrhuje venovať sa najmä zavedeniu indikátorov, ktorými by bolo možné hodnotiť skutočné výkony z hľadiska konkurencieschopnosti a vývoja. Takéto indikátory výkonu v oblasti výskumu by mali merať účinnosť financovaných aktivít vzhľadom na ďalší vedecký pokrok, na celkový vývoj EÚ a podľa toho nasmerovať priority v rámci budúcich aktivít.

2.1

Tretie päťročné hodnotenie výskumných rámcových programov, (1999-2003) predstavuje veľmi významnú analýzu z hľadiska rozsahu a podrobnosti obsiahnutých informácií (2). EHSV v zásade súhlasí s analýzou a odporúčaniami komisie odborníkov, s ktorými sa stotožnila Komisia. Vzhľadom na globálne konkurenčné prostredie a ciele Lisabonskej stratégie a Rady z jej zasadnutia v Barcelone EHSV podčiarkuje nevyhnutnosť a bezodkladnosť reflexie o prioritách a základných cieľoch výskumu Spoločenstva, najmä kvôli dosiahnutiu rozsiahlejšieho zapojenia výrobných sektorov.

2.2

V dnešnej dobe vedecko-technický pokrok a inovácie napredujú čoraz viac aj vďaka vzájomnému plodnému pôsobeniu jednotlivých vedných odborov v rozsiahlej multidisciplinárnej interakcii medzi univerzitami, podnikmi a vonkajším prostredím, než výlučne podľa lineárneho modelu, podľa ktorého inovácia prebieha v základnom výskume (zväčša na akademickej úrovni), zatiaľ čo vývoj a aplikácie patria do kompetencií priemyselného výskumu. Ide o model, ktorý až donedávna prevládal vo vedeckom výskume (3). Základnými črtami výskumnej činnosti sa stávajú spolupráca, interaktívne vzdelávanie sa, neistota a riziko.

2.3

Interaktívny model umožňuje pochopiť úspech regionálnych zoskupení (klastrov), ktoré predstavujú systém schopný pozitívne vplývať na správanie sa podnikov a univerzít a vytvárať vhodné sociálne a kultúrne prostredie, efektívny organizačný a inštitucionálny rámec, sieť infraštruktúr, regulačné systémy primerané výzvam konkurenčného prostredia.

2.4.1

Európa čelí bezprecedentným výzvam, pokiaľ ide o globálne konkurenčné prostredie a potenciál rastu, kde sa ukazuje byť menej efektívnou nielen v porovnaní so svojimi tradičnými konkurentmi, ale aj s hlavnými krajinami s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Najmä India a Čína zaznamenávajú vysokú mieru rastu výdavkov na VTR, v Číne s vrcholmi dosahujúcimi ročne takmer 20 %. Očakáva sa, že percentuálny podiel výdavkov na VTR v pomere k HDP v tejto krajine bude v roku 2010 dosahovať rovnakú hodnotu ako v EÚ. Mnohé európske podniky investujú v Číne nielen kvôli nižším nákladom, ale aj kvôli priaznivej kombinácii dobre vyškolených ľudských zdrojov a rozsiahlych a dynamických trhov s technológiami a produktmi high-tech (4). Keďže výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi pre čelenie takýmto výzvam (5), Európa musí zmobilizovať primerané finančné zdroje a všetky svoje intelektuálne kapacity na podporu vedy, technológie a inovácií (6).

2.4.2

Čerstvejšie údaje sú však alarmujúce: od roku 2001 intenzita výdavkov na výskum sa ustálila na približne 1,9 % HDP a ročný nárast o 0,7 % zaznamenaný v rokoch 2000 až 2003 premietnutý na rok 2010 by umožnil dosiahnuť podiel na HDP len vo výške 2,2 %. Treba mať na pamäti, že kvôli odlišnému objemu HDP v USA nadobúdajú aktivity VTR v absolútnych číslach oveľa väčší rozmer, a preto sa kritické množstvo dosahuje oveľa ľahšie. Priepasť medzi výdavkami na VTR v Európe a jej hlavnými súpermi závisí v prvom rade od nižšieho príspevku súkromného sektora (v roku 2002 bol jeho podiel na celkových výdavkoch 55,6 % v EÚ oproti 63,1 % v USA a 73,9 % v Japonsku). Ešte väčším dôvodom na znepokojenie je skutočnosť, že v rovnakom období sa výdavky súkromného sektora na výskum znížili a zdá sa, že európske súkromné investície smerujú do iných oblastí sveta kvôli lepším rámcovým podmienkam. V období rokov 1997 až 2002 európske podniky zvýšili objem svojich investícií do výskumu v USA o 54 % v reálnych hodnotách, zatiaľ čo zodpovedajúci tok financií z USA do EÚ sa zvýšil len o 38 % (7).

2.5.1

EHSV súhlasí s analýzou, ktorá viedla k stanoveniu štyroch základných cieľov:

2.5.2

Základná výzva zo zasadnutia Rady v Barcelone, t. j. vyčleniť 3 % HDP na výskum do roku 2010 a zvýšiť percentuálny podiel súkromných investícií do výskumu na 2/3 tejto hodnoty, zaväzuje k tomu, aby sa opatrenia v oblasti výskumu Spoločenstva a jednotlivých štátov navzájom porovnávali a koordinovali. Tento cieľ možno dosiahnuť, len ak sa Európa stane atraktívnejšou pre investície do výskumu, ak sa zlepší efektívnosť systému výskumu s vhodnými rámcovými podmienkami, ak sa zvýši účinnosť mechanizmov verejných výdavkov na súkromný výskum, ak sa zefektívnia a zosúladia výskumné politiky na úrovni Spoločenstva i jednotlivých štátov (8).

2.5.3

Na základe analýz uskutočnených počas hodnotenia a názorov vyjadrených mnohými zainteresovanými EHSV pokladá za potrebné zasiahnuť rozhodnejšie prostredníctvom akcií koordinovaných medzi Komisiou a členskými štátmi do podmienok, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne priaznivé pre výskumnú činnosť. Je potrebné stanoviť súbor priamych mechanizmov pre inovácie a konkurencieschopnosť systému na európskej úrovni, pretože roztrieštenie a slabá koordinácia vynakladaného úsilia zabraňujú dosahovať požadované kritické množstvo a sústredenosť v tejto oblasti. Rovnako je potrebné oveľa väčšie úsilie v oblasti zosúladenia a koordinácie opatrení v oblasti výskumu jednotlivých štátov ako aj politík v oblasti vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov, ochrany práv duševného vlastníctva, rozvoja inovácií prostredníctvom daňových mechanizmov, konštruktívnej a synergickej spolupráce medzi univerzitami a podnikmi atď.

2.6.1

EHSV sa opakovane vyslovil za podstatné zvýšenie rozpočtu na európsky VTR, a preto vyjadruje opakovane svoju podporu návrhu Komisie zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na Siedmy rámcový program a perspektívne dlhodobo pristúpiť k ďalšiemu zvýšeniu (9). EHSV negatívne hodnotí Radou oznámené očakávané podstatné zníženie tejto sumy na približne 5 % celkového rozpočtu EÚ oproti 8 % plánovaným Komisiou, pretože je v rozpore s prioritným postavením výskumu, do ktorého ho stavia celosvetový konkurenčný boj a požiadavky Lisabonskej stratégie.

2.6.2

EHSV vždy vyjadroval svoju podporu vytvoreniu európskeho výskumného priestoru (10) a súhlasil s účelnosťou zriadenia orgánu, akým je Európska rada pre výskum (ERV), ktorá by sa obzvlášť mohla stať kľúčovým nástrojom podpory výskumu špičkovej kvality prostredníctvom hraničného výskumu vytypovanom pomocou procesu „zdola-nahor“ (bottom up). EHSV s potešením konštatuje, že jeho odporúčania boli zohľadnené, najmä pokiaľ ide o autonómiu ERV a zloženie jeho vedeckej rady, pričom opakovane zdôrazňuje dôležitosť zapojenia špičkových vedcov pochádzajúcich aj z oblasti priemyselného výskumu (11).

2.6.3

EHSV súhlasí s potrebou širokého spektra koordinovaných akcií na zabezpečenie optimálnej integrácie nových členských štátov, ale nazdáva sa, že v tejto súvislosti neboli vytvorené dostatočné nástroje. Proces transformácie, ktorým prechádzajú tieto krajiny počas predmetného obdobia hodnotenia, komplikuje stanovenie tých najvhodnejších opatrení na vybudovanie hospodárstva založeného na rozvoji vedomostí a výskumu. Prístup, ktorý sleduje cieľ „posilňovania výskumu“ má v nich osobitný význam, treba ho však zamerať na „produkciu inovácií“, aby sa spustili vývojové mechanizmy, ktoré potrebujú.

3.1.1

EHSV sa pripája k odporúčaniam komisie a zdôrazňuje najmä význam väčšieho úsilia a rozsiahleho zapojenia priemyslu ako hlavného predpokladu pre dosiahnutie cieľa stanoveného Radou v Barcelone. Dosiahnutie tohto cieľa môže byť uľahčené tým, že sa hospodárstvo bude aktívnejšie zapájať do strategických rozhodnutí a spolupodieľať na určovaní tých tematických oblastí, v ktorých môže európsky výskum špičkovej kvality viac vyniknúť.

3.1.2

Aby bolo možné zabezpečiť takéto zapojenie, je podľa názoru EHSV potrebné cielenejšie sa zamerať na komunikáciu a zapojenie podnikov, organizácií a združení výrobcov, a to aj kvôli uľahčeniu účasti MSP, a tým zvýšeniu jej súčasnej miery dosahujúcej 13 %, čo nie je veľmi uspokojivé. Siedmy rámcový program a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie nesmú byť na základe svojej povahy považované za alternatívy, ale musia byť vnímané ako vzájomne sa dopĺňajúce a zosúladené.

3.1.3

Podľa názoru EHSV by mali byť doterajšie ako aj nové (12), už pre šiesty rámcový program stanovené finančné nástroje zostať v podstate nezmenené, aby neboli neúmyselne vytvorené nové prístupové bariéry (ktoré zistili odborníci na začiatku 6. rámcového programu). Tieto finančné nástroje by naopak mali byť na základe získaných skúseností prispôsobené tak, aby boli ľahšie využiteľné.

3.1.4

Integrated Projects (IP) a Specific Targeted Research Projects (STREP), ktoré využívajú najmä MSP, by mali byť optimalizované, aby ešte viac uľahčili zapojenie MSP. Technologické platformy ako aj Joint Technology Initiatives sú nástroje, ktoré určite prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa. Network of Excellence, ktoré oceňujú a podporujú najmä univerzity a verejné výskumné centrá, by mali byť preto rozvíjané do takej podoby, aby podporovali silnejšie zapojenie priemyslu a prispievali k zvýšeniu mobility výskumníkov v spojení so žiaducou silnejšou výmenou medzi verejným a súkromným sektorom.

3.2.1

O zjednodušení administratívy a postupov sa diskutuje pri každom predĺžení rámcového programu: v priebehu rokov došlo k početným zlepšeniam – od rôznych dokumentov na tému zjednodušenia až po konzultačnú skupinu („sounding board“), ktorú zriadil člen Komisie Potočnik zo zástupcov malých výskumných zariadení – a predsa sa zdá, že konkrétne návrhy nevyriešili ťažkosti a problémy účastníkov.

3.2.2

Vychádzajúc zo skúseností odborníkov a bezprostredne zainteresovaných, ktoré boli predostreté v rámci konzultácií, EHSV navrhuje systematicky zaznamenávať a vyhodnocovať problémy, s ktorými sa stretávajú účastníci projektov súčasného rámcového programu, aby mohli byť navrhnuté mechanizmy, ktoré by boli lepšie prispôsobené súčasným podmienkam. Toto by mohlo prospieť sústavnému hodnoteniu kvality využívaných postupov ako aj formálnych kontrolných a hodnotiacich postupov.

3.2.3

Bolo by tiež účelné stanoviť pri vhodne stanovených vývojových projektoch pravidelné prehodnotenie zamýšľaných činností a výsledkov. Tieto kontrolné termíny pre vopred presne stanovené skúšobné body (check points) projektu by mali byť priamo viazané na vyplácanie finančných prostriedkov a následné pokračovanie projektu.

3.2.4

Vzhľadom na podmienky účasti a administratívne a finančné riadenie by sa mohli ako užitočné ukázať podrobné a jednotne vykladané usmernenia pre zmluvné dohody účastníkov, väčšia pružnosť a možnosť rozhodovania pre predkladateľov žiadostí, ako aj výberové konania, v ktorých budú jasnejšie špecifikované jednotlivé schémy, aktivity a kategórie účastníkov.

3.2.5

Ukázalo sa, že pomerne malá skupina organizácií sa viackrát zúčastnila na výberových konaniach a na viacerých programoch – často ako Prime Contractors (základné podniky) –tento podiel sa odhaduje na približne pätinu projektov (13). Takáto koncentrácia vyvoláva isté obavy: na jednej strane zreteľne poukazuje na problémy zúčastniť sa, s ktorými sa stretávajú najmä prvouchádzači vo výberových konaniach v oblasti výskumu, na strane druhej takáto koncentrácia zmenšuje možnosť realizovať nové projekty zamerané na radikálnu inováciu a rizikový výskum (čo požaduje odporúčanie 2).

3.3.1

Podmienky pre stimulovanie súkromných investícií do výskumu, technológie a vývoja naďalej nie sú stanovené a trhové mechanizmy, ktoré by mohli vyvolať synergickú reťazovú reakciu neboli doteraz, zdá sa, nájdené, a teda nemôžu byť využívané tak skoro, ako by bolo potrebné. Daňové stimuly, posilnenie práv v oblasti duševného vlastníctva, zjednodušenia pri využívaní rizikového kapitálu sú stanovenými cieľmi, a nie realizačnými nástrojmi.

3.3.2

EHSV sa zvlášť zasadzuje za vytvorenie nástrojov na rozvoj podnikavosti európskych výskumníkov, ako aj za nájdenie prostriedkov a možností (počnúc rizikovým kapitálom – risk capital či venture capital – až po špecifické financovanie prostredníctvom EIB a pôžičky s výhodnými úrokovými sadzbami pre oblasť výskumu), ktoré by uľahčili realizáciu výsledkov výskumu v konkrétnych podnikateľských aktivitách.

3.3.3

V rámci odporúčania o vyššom zapojení High-Tech-MSP, ktoré EHSV sám formuloval v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách a ktoré v plnom rozsahu podporuje, by okrem „spoločných technologických iniciatív“ (Joint Technology Initiatives), technologických platforiem a možností programu „Myšlienky“ mali byť vytvorené aj ďalšie špecifické nástroje. EHSV si praje, aby toto bolo stanovené ako jeden z hlavných cieľov a obzvlášť zohľadnené v rámci otvorenej metódy koordinácie.

3.3.4

Na posilnenie inovačného výskumu zameraného na dosahovanie konkurencieschopných výsledkov je podľa názoru EHSV potrebné sa zaoberať doteraz nevyriešenými problémami v oblasti práv duševného vlastníctva – najmä otázkami súvisiacimi s patentom Spoločenstva, patentovateľnosťou vynálezov vytvorených pomocou informatických technológií a vynálezov v nových oblastiach poznania, ako aj úplným uplatňovaním smernice o patentovateľnosti biotechnologických vynálezov.

3.4.1

EHSV považuje za prvoradé zatraktívniť kariéru vo vedeckej a technickej oblasti zvýšením hodnoty výskumníckeho povolania, a to nielen z finančného, ale aj zo spoločenského hľadiska. Stúpajúci trend postgraduálnych štúdií a výskumných pobytov v iných krajinách v rámci vysokoškolského prostredia aj mimo neho je bezpochyby pozitívnou formou mobility v procese vzdelávania výskumných pracovníkov, keďže výmena poznatkov a pracovných metód predstavuje nenahraditeľný cenný prínos. Táto mobilita sa však stáva kritickým faktorom, ak existuje len jedným smerom, pretože výskumníci nemajú vo svojej krajine pôvodu pracovné podmienky, kariérne možnosti, sociálnu prestíž a zodpovedajúce finančné ohodnotenie, ktoré by ich mohlo viesť k návratu (14). Európa musí byť vo všetkých členských krajinách atraktívna pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre výskumnícku kariéru. Najmä je však potrebné snažiť sa o to, aby sme mladým výskumníkom z rozvíjajúcich sa hospodárskych mocností ako napr. Čína a India uľahčili cestu do EÚ, okrem iného prostredníctvom foriem riadenej výmeny.

3.4.2

Programy na rozvoj ľudských zdrojov a podporu mobility sa nezdajú byť dostatočné na to, aby bol dosiahnutý kvalitatívny skok, ktorým by bolo možné dosiahnuť prvý z podstatných cieľov – „prilákať a odmeniť najlepšie talenty“. Chýba jasná perspektíva štatútu „európskeho výskumníka“, ktorý by mal stáť v centre takejto akcie.

3.4.3

Na zvládnutie tejto problematickej situácie musia byť zavedené inovačné opatrenia. Je potrebné investovať do rozvoja vysokoškolského vzdelávania v oblastiach vedy a inžinierstva, dôležitým predpokladom čoho je aj zavádzanie predmetov s väčším dôrazom na prírodné vedy na stredných školách a propagácia študijných odborov v oblasti prírodných vied. Zároveň je potrebné znížiť podiel absolventov vysokých škôl v tých študijných odboroch, v ktorých neexistuje zodpovedajúca ponuka pracovných miest (negatívna situácia rozšírená v nových členských štátoch, ako aj v Taliansku, Portugalsku a Rakúsku), podporovať nárast podielu výskumníčok (sotva tretina všetkých výskumníkov, ale viac ako 63 % všetkých absolventov vysokých škôl vo vedeckých a inžinierskych študijných odboroch sú ženy) (15) a zatraktívniť kariéru vo vedeckej oblasti.

3.4.4

EHSV sa domnieva, že by tieto politické opatrenia, za ktoré sú zodpovedné v prvom rade členské štáty, mohli byť podrobnejšie prejednané v rámci otvorenej metódy koordinácie, ktorá by mohla byť uplatnená na systémy vyššieho a univerzitného vzdelávania a výskum s cieľom vypracovať modelové postupy, nájsť vhodné formy „peer review“, zaviesť opatrenia dohodnuté medzi členskými štátmi a regiónmi a stanoviť prioritné témy pre cezhraničný výskum.

3.4.5

Podiel výskumníkov v pracujúcej populácii v Európe je podstatne nižší než v konkurenčných krajinách (5,4 ‰ v EÚ v porovnaní s 9 ‰ v USA a 10,1 ‰ v Japonsku; vo všetkých nových členských krajinách a v krajinách južnej Európy je však tento podiel nižší ako 5 ‰), a vek zamestnancov vo vede a technológii pomaly vzbudzuje obavy (35 %, v niektorých krajinách dokonca 40 %, je vo veku 45 – 64 rokov v porovnaní s 31 % vo veku 25 – 34 rokov) (16). Okrem toho by nás mala zarážať aj skutočnosť, že podľa odhadu momentálne pracuje v USA 150 000 európskych výskumníkov, a že na dosiahnutie cieľa z Barcelony je v najbližšom desaťročí potrebných 500 000 – 700 000 (17) ďalších výskumníkov.

3.4.6

EHSV súhlasí s komisiou odborníkov v tom, že výskumníkom je potrebné poskytnúť (za predpokladu dodržania základných etických princípov) viac autonómie a zodpovednosti, a že je potrebné vedecké povolania presunúť do centra pozornosti verejnosti. Súhlasí aj s názorom, že okrem priestorovej mobility je potrebné zabezpečiť aj interdisciplinárnu mobilitu, a že štipendiá programu Marie Curie by mali byť prepojené s národnými a regionálnymi programami a cielene využívané na zvyšovanie mobility medzi verejným a súkromným výskumom.

3.4.7

EHSV okrem toho víta snahu Komisie o vytvorenie „Európskej charty výskumných pracovníkov“ (18), ktorá predstavuje prvý krok správnym smerom, je však toho názoru, že sa aj členské štáty musia viac a koordinovanejšie usilovať o efektívnejšie a lepšie vzájomne zosúladené opatrenia v oblasti vzdelávania, kariéry, platov (vrátane príspevkov, daňových a dôchodkových systémov) (19).

3.4.8

Riešenie otázky dôvery v európsku vedu a výskum a ich legitímnosti, ktorej EHSV pripisuje veľký význam, je jedným z predpokladov pre legitimáciu výskumníkov a ocenenie ich práce po ekonomickej stránke. Nielen s ohľadom na tento cieľ je potrebné skoncipovať aktívnu politiku vzájomne zosúladenú medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorú je potrebné vybaviť primeranými nástrojmi a zdrojmi.

3.5.1

EHSV berie na vedomie značnú snahu Komisie o zlepšenie procesu hodnotenia zvýraznenú celým radom dokumentov zameraných na činnosť hodnotiacich odborníkov. Skutočný problém je však v hodnotení ex post: pokiaľ sa totiž obmedzuje len na prehodnotenie formálnej celistvosti vzhľadom na ciele, hrozí tu nebezpečenstvo, že sa zo zreteľa stratí skutočný strategický cieľ – hodnotenie štrukturálneho vplyvu rámcového programu na celkovú situáciu v hospodárstve a výskume EÚ ako aj priorít, ktoré majú byť dosiahnuté a príslušného prideľovania prostriedkov.

3.5.2

EHSV navrhuje venovať sa zavedeniu indikátorov, ktoré by hodnotili skutočné výkony so zreteľom na konkurencieschopnosť a vývoj. Takéto indikátory výkonu v oblasti výskumu by mali umožniť merať účinnosť financovaných aktivít vzhľadom na celkový vývoj EÚ a zamerať budúce aktivity koherentným spôsobom na zistené priority. EHSV si však uvedomuje, že automatické hodnotenie nikdy nemôže byť dostatočnou náhradou za diferencované a situácii prispôsobené hodnotenie príslušných expertov.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/7

1.1

Návrh smernice je zameraný na:

1.2

EHSV vo všeobecnosti podporuje návrh Komisie, ale predkladá k nemu nasledujúce odporúčania.

1.2.1

Komisia by mala uvažovať o dlhšej lehote na transpozíciu než je momentálne stanovená v článku 20. Lehota pre ohňostroje je len 24 mesiacov od dátumu uverejnenia smernice, kým pre ostatné pyrotechnické zariadenia je táto lehota 5 rokov. Vzhľadom na dlhý realizačný čas, ktorý potrebujú dovozcovia ohňostrojov z Číny a iných krajín a ktorý predajcovia odhadujú na minimálne tri roky, EHSV odporúča, aby bola pre ohňostroj a ostatné pyrotechnické zariadenia stanovená rovnaká lehota, t. j. 5 rokov.

1.2.2

Výbor zdôrazňuje, že ustanovenia pre testovanie ohňostrojov a splnenie noriem CEN ukladajú povinnosti dovozcom a predajcom. Odporúča preto, aby bolo v smernici jasne stanovené, že dovozcovia musia pri objednávaní u výrobcov na celom svete špecifikovať požiadavky, ktoré musia byť splnené na označenie CE. Zodpovednosť za testovanie a označenie CE by mal niesť výrobca, pričom dovozca by mal mať sekundárnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, že výrobky nesúce označenie CE skutočne zodpovedajú požiadavkám noriem CEN, aby sa zabránilo tomu, že sa na trh dostanú falšované výrobky.

1.2.3

Výbor sa domnieva, že by aj colné a iné orgány jednotlivých členských štátov mali byť zapojené do monitorovania toho, či výrobky nesúce označenie CE skutočne zodpovedajú príslušným normám.

1.2.4

Údaje o nehodách, ktoré poskytli členské štáty Európskej komisii nie sú úplné, čo si Komisia aj uvedomuje. Výbor nalieha na všetky členské štáty aby zlepšili monitorovanie nehôd spotrebiteľov.

1.2.5

Článok 14 ustanovuje opatrenia na rýchle informovanie o výrobkoch, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo Systém RAPEX by taktiež mohol byť využitý ako prechodné opatrenie do doby, kým smernica vstúpi do platnosti.

1.2.6

V prípade pyrotechnických výrobkov pre automobilový priemysel stanovuje článok 12 ods. 1, že výrobcovia musia zabezpečiť, aby tieto boli „riadne označované v úradnom jazyku (jazykoch) krajiny, v ktorej sa výrobok predáva spotrebiteľovi“. Výbor sa domnieva, že odkaz na spotrebiteľa je zavádzajúci, keďže väčšina pyrotechnických výrobkov je zabudovaná do auta v procese jeho výroby. Informácie o originálnom vybavení môžu byť preto naďalej poskytované v súčasnom jazyku, a to v angličtine. Výrobcovia tohto vybavenia sa však obávajú toho, že budú mať povinnosť tlačiť návody vo všetkých úradných jazykoch 25 krajín, pretože nemajú vplyv na to, v ktorom štáte bude uvedené zariadenie používané. Výbor sa domnieva, že karty bezpečnostných údajov, ktoré vyhotovujú výrobcovia budú postačovať, keďže informácie, ktoré obsahujú sú z väčšej časti vo forme diagramov a štatistických údajov.

1.2.7

Článok 8 ods. 4 návrhu smernice ukladá členským štátom povinnosť informovať Komisiu, pokiaľ sa domnievajú, že výrobky nespĺňajú dostatočne základné bezpečnostné požiadavky uvádzané v článku 4 ods. 1, ktorý bude právnym základom. Do tej doby však výbor odporúča, aby bol systém RAPEX využívaný na oznamovanie údajov o nehodách a nebezpečenstvách Komisii, aby sa tak tieto informácie ďalej poskytovali aj iným členským štátom.

1.2.8

Výbor sa dozvedel, že v niektorých členských štátoch je do výroby ohňostrojov na zvláštne miestne príležitosti zapojený aj určitý počet mikropodnikov. Členské štáty musia zabezpečiť, aby tieto podniky rovnako rešpektovali bezpečnostné ustanovenia tejto smernice.

1.2.9

Automobilové pyrotechnické zariadenia by mali byť skôr zahrnuté do nariadenia OSN/EHK v rámci dohovoru z roku 1958 (WP 29 Ženeva) než do normy.

1.2.10

Výbor sa domnieva, že pre automobilové pyrotechnické zariadenia by mala byť Komisia pripravená akceptovať určitý druh homologizácie.

2.1

„Ohňostroje“ sa bežne používajú na zábavu alebo na oslávenie osobitných udalostí, napríklad náboženského sviatku. Tvoria súčasť kultúrnej histórie mnohých členských krajín EÚ. Smernica sa nimi zaoberá oddelene od „pyrotechnických výrobkov“, ktoré na účely tejto smernice zahŕňajú výbušné zariadenia používané na spustenie airbagov a systémov ochrany cestujúcich v motorových vozidlách.

a)

Ohňostroje

b)

Iné pyrotechnické výrobky

2.3.1

Článok 7 navrhovanej smernice zakazuje predaj:

Ostatné pyrotechnické výrobky sa nepredávajú ani inak nesprístupňujú osobám mladším ako 18 rokov, okrem prípadov, keď sú tieto osoby príslušne vyškolené.

2.4

Pravidlá umiestňovania pyrotechnických výrobkov na trh sa v jednotlivých 25 členských štátoch do veľkej miery líšia, rovnako ako aj štatistiky o nehodách a ich zloženie. V súčasnosti sa údaje o nehodách týkajú iba ohňostrojov a nie iných pyrotechnických výrobkov používaných napríklad v automobilovom priemysle, na javiskové efekty alebo signálnych svetlíc.

2.5

Trh s výrobkami pre automobilový priemysel je dôležitejším z týchto dvoch odvetví so sumou 5,5 miliardy EUR ročne (systémy airbagov 3,5 miliardy EUR a napínače bezpečnostných pásov 2 miliardy EUR). (Vývozná hodnota v roku 2004 dosiahla 223 438 297 EUR a dovozná hodnoty 16 090 411 EUR.)

2.6

Veľká väčšina ohňostrojov na trhu v EÚ je dovezená z Číny, takže hlavná zamestnanosť v tejto oblasti je v EÚ sústredená v malých a stredných podnikoch (MSP). Spotrebiteľský trh sa odhaduje na 700 miliónov EUR ročne, a „profesionálny“ trh na približne takú istú sumu. Komisia v hodnotení vplyvu odhaduje zamestnanosť na približne 3 000 pracovných miest, najmä v oblasti nákupu, skladovania, distribúcie a ohňostroje. Malta je v tomto ohľade výnimkou, keďže sa tam uskutočňuje veľký počet náboženských osláv, ktorých súčasťou sú ukážky ručne vyrobených ohňostrojov, ktoré nie sú predávané zákazníkom.

2.7

Rozsah nehôd sa líši aj v závislosti od presnosti štatistík jednotlivých členských štátov a pohybuje sa v rozmedzí od 1,36 na milión obyvateľov v Estónsku do 60,1 na milión obyvateľov v Spojenom kráľovstve. Extrapoláciou týchto štatistík dospela Komisia k celkovému počtu nehôd spôsobených ohňostrojmi v rozsahu od 7 000 do 45 000 v EÚ so 455 miliónmi obyvateľov.

2.8

Na rozdiel od všeobecnej štatistiky dopravných nehôd neexistuje osobitná štatistika pre nehody spôsobené pyrotechnickými výrobkami určenými pre automobilový priemysel.

2.9.1

V súčasnosti neexistuje žiadna požiadavka na označovanie ohňostrojov značkou CE, hoci norma CEN bola uverejnený v máji 2003. Články 9 a 10 navrhujú, aby ohňostroje nemohli byť umiestňované na trh, pokiaľ nie sú v súlade s postupmi stanovenými v týchto článkoch.

2.9.2

Členské štáty majú povinnosť informovať Komisiu o tom, kto bol na ich území poverený vykonávaním týchto postupov.

2.9.3

Žiadnemu ohňostroju nebude udelené povolenie, pokiaľ výrobca nesplní požiadavky vyplývajúce z hodnotiaceho postupu.

2.10.1

Neexistuje jednotný schvaľovací postup pre umiestňovanie hustiliek, modulov a iných bezpečnostných zariadení určených pre automobilový priemysel na trh.

2.11.1

Komisia odhaduje, že táto harmonizácia povedie k značnej úspore finančných prostriedkov v oboch prípadoch: pri ohňostrojoch, aj pri pyrotechnických výrobkoch určených pre automobilový priemysel. V súčasnosti sa odhaduje, že sa v EÚ používa asi 50 000 rôznych typov schválených ohňostrojov, pričom náklady na schválenie jedného ohňostroja sa pohybujú v rozpätí 500 až 3 000 EUR za ohňostroj a krajinu. Počíta s tým, že náklady v novom systéme, kde by jeden postup pokrýval všetkých 25 štátov budú nižšie.

2.11.2

Pre výrobky určené pre automobilový priemysel sa náklady na schválenie jedného airbagu pohybujú až do výšky 25 000 EUR v jednej krajine (Nemecko) a Komisia dúfa, že konkurenciou medzi schvaľovacími orgánmi sa tieto ceny znížia.

3.1

Výbor víta ciele smernice, ktorými sú voľný pohyb pyrotechnických výrobkov, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a základné požiadavky na bezpečnosť, napriek tomu má určité výhrady, najmä pokiaľ ide o ohňostroje.

3.2

Kto bude niesť, s ohľadom na skutočnosť, že väčšina ohňostrojov sa vyrába v Číne a že väčšina tamojších výrobcov nemá zdroje na dodržiavanie noriem EÚ, zodpovednosť za testovanie: dovozca, zástupca výrobcu alebo maloobchodný predajca?

3.3

Akú istotu budeme mať, že označenie CE na dovezenom ohňostroji je pravé a že zariadenie, na ktorom toto označenie je, nie je falšované?

3.4

Akú úroveň spolupráce je možné dosiahnuť medzi organizáciami na ochranu spotrebiteľov v EÚ a orgánmi v krajine pôvodu výrobku?

3.5

EHSV je skeptický, pokiaľ ide o štatistiky uvedené v hodnotení vplyvu vypracovanom Komisiou. Najmä ho zaráža obrovské rozpätie počtu nehôd, ktoré sa pohybuje od 7 000 do 45 000. Súhlasí s názorom Komisie, že „...akýkoľvek pokus o odhad celkového počtu nehôd v EÚ sa musí robiť veľmi opatrne“.

3.6

Rovnaké výhrady má výbor aj k hodnoteniu hospodárskeho vplyvu a príliš optimistickému spoliehaniu sa na to, že v prípade pyrotechnických výrobkov určených pre automobilový priemysel prinesie rastúca konkurencia medzi testovacími orgánmi aj zníženie cien schvaľovania.

3.7

EHSV konštatuje, že hodnotenie sociálneho vplyvu je pozitívne, keďže sa zameriava na zníženie počtu nehôd spôsobených ohňostrojmi a neutrálne v oblasti zamestnanosti ako v sektore zábavnej pyrotechniky (ohňostrojov), tak aj v sektore automobilového priemyslu.

3.8

Hodnotenie vplyvu na životné prostredie upozorňuje na vplyv smernice Rady 96/82/ES (Seveso II) z 9. decembra 1996 a jej doplnenie smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003 týkajúcou sa zariadení, v ktorých sa nachádza pyrotechnika.

3.9

Aj napriek výhradám EHSV víta toto hodnotenie vplyvu.

4.1

Sektor automobilového priemyslu je hospodársky oveľa dôležitejší než sektor zábavnej pyrotechniky (ohňostrojov). Je veľkým vývozcom a zamestnáva množstvo osôb. EHSV víta akékoľvek kroky, ktoré pomôžu výrobcom EÚ zotrvať v sektore, v ktorom sa zámorská konkurencia stáva čoraz intenzívnejšou.

4.2

Výbor dúfa, že zavedenie jednotných noriem umiestňovania bezpečných ohňostrojov na trh by mohlo viesť k oživeniu výroby v EÚ vzhľadom k poskytovanému vyváženému trhu v hodnote 1,4 miliardy EUR (spotrebný predaj 700 miliónov EUR, predaj na profesionálne účely rovnako 700 miliónov EUR), ktorý je v súčasnosti nedostupný, keďže existuje príliš veľa vnútroštátnych noriem, ktoré si často odporujú.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/10

1.1

Tento návrh vyplýva z oznámenia popredného výrobcu perfluóroktánsulfonátov (PFOS), že prestane vyrábať a uvádzať na trh spotrebiteľské produkty založené na týchto látkach. Toto rozhodnutie bolo založené na stanovení možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré určil výrobca. Odvtedy sa hodnotilo množstvo týchto rizík a potvrdila sa správnosť rozhodnutia, pokiaľ ide o diskutované konečné využitie. Hlavné riziká boli eliminované a podniknuté kroky by mali zabezpečiť, aby sa tento problém neopakoval. Medzitým musia byť chránené potreby ostatných používateľov, až kým nebudú dostupné alternatívne látky alebo procesy a/alebo kým nebude vypracované hodnotenie celkového dopadu.

1.2

EHSV podporuje tento návrh s príslušným odkazom na obmedzenie uvádzania na trh a používania látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, výnimky pre špecifikované zbytkové konečné použitie a potrebu ďalšieho výskumu.

1.3

EHSV berie na vedomie, že konečné použitie, pre ktoré sa musia uplatniť výnimky, sa podstatne odlišujú, pokiaľ ide o použité množstvá, pravdepodobnosť a rozsah vystavenia ľudí a životného prostredia a čas potrebný na identifikáciu, vyvinutie a získanie schválenia pre vhodné a bezpečnejšie látky alebo procesy. EHSV preto verí, že tieto výnimky by mali byť predmetom prieskumu Komisie v závislosti od prípadu so zreteľom na odporučenia Vedeckého výboru pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia (SCHER). Indikácie faktorov ovplyvňujúcich tieto prieskumy sú uvedené v konkrétnych poznámkach. Načasovanie akéhokoľvek rizika alebo hodnotenia dopadu by malo byť dôsledné so zvyšujúcou sa požiadavkou pre hodnotenie rizika chemikálií so zreteľom na REACH. Je dôležité, aby Komisia udržala dostatočné vnútorné zdroje, čo umožní splniť tieto povinnosti včas a informovane.

1.4

EHSV berie na vedomie, že vyššie uvedené kroky ako reakcia na neočakávanú zmenu vonkajších okolností, sú v rozpore s normálnym procesom kontroly rizika, kde opatrenia definujú po stanovení rizík kompetentné úrady členských štátov, pokiaľ ide o už identifikované prioritné látky. Avšak tento prístup pravdepodobne má byť so zreteľom na REACH častejší, čo je v skutočnosti jeho cieľom. Primeraný, prijateľný a účinný výsledok, pokiaľ ide o PFOS, by mal predstavovať model pre budúcu aplikáciu REACH.

2.1

Komisia svoj návrh zakladá na hodnotení rizík, ktoré vykonalo OECD v novembri 2002 a na hodnotiacej správe rizík Spojeného kráľovstva, ktorá bola schválená v júli 2005. Tieto a ďalšie štúdie, najmä v Spojených štátoch, boli pripravené ako dôsledok oznámenia 3M zo 16. mája 2000 o dobrovoľnom stiahnutí látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, vzhľadom na ich hlavné použitie pri príprave ochrannej vrstvy proti tuku, oleju a vode pre textílie, koberce, papier a všeobecne pre nátery.

2.2

Výbor akceptuje stanovisko SCHER z 18. marca 2005, že napriek obmedzeniam dostupnej metodológie pre testovanie týchto látok, dosiaľ dostupné údaje naznačujú, že PFOS sú veľmi odolné, veľmi bioakumulatívne a potenciálne toxické, čo oprávňuje opatrenia na zníženie rizika, ktoré zabránia ich opakovanému používaniu v širokom rozsahu.

2.3

Komisia a SCHER sa tiež zhodujú v tom, že existuje špecifické použitie menšieho objemu, kde efektívne náhradné produkty alebo procesy ešte nie sú dostupné. Za predpokladu, že pokračujúce používanie produktov, ktoré sa vzťahujú k PFOS, by pri tomto zbytkovom uplatnení nepredstavovalo ďalšie riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, mali by sa pre ne pripustiť výnimky z celkového obmedzenia pri uvádzaní na trh a používanie. V tomto návrhu sú uvedené a prediskutované konečné použitia, pre ktoré sa musia uplatniť výnimky.

2.4

Ďalšia práca musí prebehnúť v rámci výskumného rámcového programu (PERFORCE), ktorý sa zaoberá vystavením, zdrojmi, dráhami a fyzikálno-chemickými parametrami týchto látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS.

2.5

Cieľom tohto návrhu je zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. Vnútorný trh s týmito výrobkami bude chránený. Náklady príslušných sektorov budú podľa predpokladov minimálne. Uskutočnili sa rozsiahle konzultácie.

3.1

Fluórované chemické látky boli vyvinuté koncom 40. rokov 20. storočia a používali sa v narastajúcich množstvách na výrobu inertných kvapalín s nízkym povrchovým napätím (veľmi ľahko šíriteľné) alebo pevných povrchov so špecifickými (zvyčajne nepriľnavými) vlastnosťami. Podskupinu týchto produktov, ktoré sa vzťahujú k PFOS, vyvinuli také spoločnosti ako 3M, na prípravu ochrannej vrstvy proti tuku, oleju a vode pre priemyselné a spotrebiteľské uplatnenie. Do roku 2000 bolo na celom svete ročne vyrobených a uvedených na trh približne 4 500 ton takých produktov ako je kondicionér 3M Scotchgard™ pre koberce a textílie. Po stiahnutí látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, boli tieto produkty preformulované na základe iných fluórovaných chemikálií s podobnými vlastnosťami povrchovo aktívnych látok, avšak s menším vplyvom na zdravie a životné prostredie.

3.2

Ako už z názvu („PFOS“) vyplýva, sú to produkty, v ktorých sú všetky („per“) atómy vodíka na osemčlennom („oktán“) uhlíkovom reťazci nahradené atómmi fluóru („fluór“) a jednou skupinou SO3- („sulfonát“), čím sa vytvorí stabilná negatívne nabitá látka („anión“), ktorá môže vytvoriť vo vode rozpustnú, kryštalickú soľ s kovmi, napríklad s lítiom, sodíkom alebo s draslíkom alebo s inými pozitívne nabitými skupinami („katióny“), napríklad s NH4 + („amónium“). „PFOS“ nie je jedna „látka“, ale vzťahuje sa na jednotlivé zložky („prvky“ alebo „podiely“) „látok“, podľa zákonov EÚ na „látky“ a „prípravky“. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa vyrábajú špecifickým chemickým procesom, ktorý sa nazýva „elektrochemická fluorácia“.

3.3

Kombinácia „organických“ (na báze uhlíka, rozpustné v oleji) a „anorganických“ (soli kovu, rozpustné vo vode) vlastností vytvára z látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, mimoriadne účinné povrchovo aktívne činidlá („povrchovo aktívne látky“) v rozsahu rôznych špeciálnych uplatnení. Tieto látky sú odolné voči oxidácii (sú inertné a nehoria) alebo voči iným vplyvom prostredia (sú stabilné, a preto odolné). Vzhľadom na svoju rozpustnosť v oleji a tiež vo vode sú pravdepodobne bioakumulatívne. Môžu, ale nemusia byť toxické pre rôzne druhy za rôznych podmienok vystavenia. Ich nezvyčajné fyzikálne a chemické vlastnosti znamenajú (podľa SCHER), že laboratórne metódy testovania sa môžu ukázať ako nespoľahlivé pri stanovení ich účinkov na životné prostredie ako celku.

3.4

Úplne fluórované polyméry s krátkym reťazcom s podobnými vlastnosťami ako majú látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa ako povrchovo aktívne látky, ale s menším alebo zanedbateľným vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie, môžu vyrábať prostredníctvom procesu, ktorý je známy ako „telomerizácia“. Tieto produkty („teloméry“) nie sú predmetom tohto návrhu.

3.5

Podľa odhadu OECD z roku 2004, ktorý neskôr citoval SCHER, celková ročná spotreba látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, bola v roku 2000 v EÚ približne 500 ton, z čoho 98 % sa použilo na ošetrenie textílií, papiera alebo povrchových náterov. Ročné emisie boli podľa odhadu približne 174 ton. Do roku 2004 celosvetová spotreba výrazne poklesla. Odhad ročných emisií v EÚ je v najhoršom prípade 10 ton, pričom sa predpokladá, že 9 ton pochádza z odpadovej vody vzniknutej pri pokovovaní. Podľa novších nemeckých údajov väčšina takejto vody sa dá vyčistiť.

3.6

SCHER tiež berie na vedomie, že analytické techniky na detekciu a spoľahlivé stanovenie koncentrácií PFOS vo vzorkách zo životného prostredia sa zdokonalili len v posledných rokoch. Preto je ťažké sledovať zmeny, ktoré spôsobilo vyššie uvedené zníženie. SCHER by však mohol prísť k záveru, že emisie z nepretržitého používania, pre ktoré sú navrhnuté výnimky, budú mať vplyv na koncentrácie PFOS len na miestnej úrovni, pričom výrazne neovplyvnia celkovú koncentráciu v životnom prostredí. SCHER prišiel k špecifickejšiemu záveru, že celkové riziká pre životné prostredie a širokú verejnosť sú zanedbateľné vzhľadom na ich nepretržité používanie vo fotografickom, polovodičovom a leteckom priemysle. Používanie v procese pokovovania bolo však dôvodom na znepokojenie a malo by byť obmedzené.

3.7

Riziká spojené s výkonom povolania sa musia v každom zo sektorov zhodnotiť zvlášť. Avšak v prípade fotografického, polovodičového a leteckého priemyslu je vzhľadom na charakter takýchto druhov priemyslu a vzhľadom na vysokú úroveň ochrany ťažké zistiť do akej miery by používanie látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, predstavovalo ďalšie riziká spojené s výkonom povolania na pracovisku. Používanie v procese pochrómovania je však opäť dôvodom na znepokojenie. V prípade hasiacich pien musia byť riziká navrhnutých náhradných látok pre zdravie a pre životné prostredie zhodnotené pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia. Musia byť tiež schválené primerané spôsoby likvidácie existujúcich zásob a odstránenia použitej peny v prípade rozsiahlych požiarov.

3.8

EHSV potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti a verí, že Komisia do svojich pracovných plánov zahrnie potrebné kroky.

4.1

EHSV podporuje dve obmedzenia, týkajúce sa látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, definované v tomto návrhu, t. j. (1) nemôžu byť uvedené na trh ani sa nemôžu používať ako látka ani zložka prípravkov v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,1 hmotnostných percent, a (2) nemôžu byť uvedené na trh v produktoch ani v ich súčastiach v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,1 hmotnostných percent.

4.2

EHSV tiež podporuje výnimku v odseku (3), že vyššie uvedené odseky (1) a (2) sa nemajú vzťahovať na šesť špecifických prípadov uvedených v tomto návrhu a prediskutovaných v nasledujúcich odsekoch.

4.2.1

Fotolitografia: je to proces, prostredníctvom ktorého sa vytvára štruktúra počítačových čipov. Zdokonalenie výroby polovodičov vyžaduje špecializované procesné kvapaliny, ktoré umožňujú vytvorenie štruktúry s veľmi vysokou spoľahlivosťou, hustotou a rovnomernosťou. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, majú unikátne elektrochemické vlastnosti a vlastnosti povrchovo aktívnych látok, ktoré sa v priemysle polovodičov považujú za rozhodujúci prvok úspešnosti procesu. Kvapaliny použité v tomto procese, ktoré neostávajú vo finálnych produktoch, sú predmetom prísnej špecifikácie a testovania v prípade každej technológie, v každej továrni každého výrobcu. Keď sa používajú v „čistom“ výrobnom prostredí, kde musí byť eliminovaná akákoľvek kontaminácia, neexistuje žiadna možnosť vystavenia na pracovisku. Podľa hmotnostnej bilancie tohto priemyslu z roku 2002, celkové emisie tvorili menej ako 45 kg ročne. Doba potrebná na vyvinutie produktu je až 10 rokov. Napriek rozsiahlemu celosvetovému výskumu a vývoju, pre takéto zvyšné použitia nenašli žiadne náhrady. Novou metódou výroby čipov by mohli byť najpravdepodobnejšie odstránené látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, avšak takáto metóda ešte nebola nájdená. Keďže neexistuje takáto výnimka, v EÚ sa nemôže uskutočniť výroba, hoci inde by mohla pokračovať bez problémov. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby sa na zrušenie tejto výnimky nevzťahovalo žiadne časové obmedzenie.

4.2.2

Fotografické nátery: Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa kupujú v koncentrovaných roztokoch a potom sa značne zriedia, aby získali vlastnosti nevyhnutné pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku a pre celkovú kontrolu účinnosti produktu pri špeciálnych aplikáciách fotografického zobrazovania. Tieto želané vlastnosti zahŕňajú kontrolu elektrostatického náboja, kontrolu trenia a priľnavosti, odpudzovanie nečistôt a ďalšie vlastnosti povrchovo aktívnych látok, potrebné pre vysokokvalitné zobrazenie. Techniky výroby vyžadujú pre zobrazenie aplikáciu 18 vrstiev na rýchlo sa pohybujúci filmový podklad, čím sa vytvorí rovnorodá vrstva, ktorá je zvyčajne tenšia ako 0,11 mm. Použité kvapaliny nesmú byť fotoaktívne, ale musia umožniť roztierateľnosť a dobrú priľnavosť ďalších vrstiev. Antistatické vlastnosti sú dôležité pre minimalizáciu rizika požiaru alebo explózie a následné zranenie zamestnancov alebo pracovného vybavenia. Pokiaľ ide o mnoho uplatnení, týkajúcich sa spotrebiteľov, zdravia a priemyslu, použitie látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa v posledných rokov znížilo najmenej o 60 % náhradou pri menej kritickom uplatnení a celkovým poklesom používania filmov oproti digitálnej fotografii. Emisie do životného prostredia pri zvyšných použitiach tvoria ročne menej ako 8 kg. Je pravdepodobné, že stále častejšie využívanie digitálnej fotografie povedie k následnému poklesu množstiev potrebných pre výrobu filmov, hoci sa očakáva, že požiadavky na fotografický papier, napríklad na tlač digitálnych fotografií, budú pokračovať. Napriek rozsiahlemu výskumu neboli určené žiadne náhrady za tieto zvyšné, menej časté používania látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS. Nové procesy, ktoré ešte neboli vynájdené, si budú vyžadovať najmenej 10 rokov na vývoj, zavedenie, testovanie a schválenie. Keďže neexistuje takáto výnimka, v EÚ sa nemôže uskutočniť výroba, hoci inde by mohla pokračovať bez problémov. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby sa na zrušenie tejto výnimky nevzťahovalo žiadne časové obmedzenie.

4.2.3

Leskotvorné prísady pri pochrómovaní: Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS v zriedenom roztoku chránia zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorí sa zaoberajú dekoratívnym a ochranným pochrómovaním kovových alebo plastových podkladov pre automobilový a iný spotrebný priemysel. Účinkujú tiež ako činidlá, ktoré znižujú povrchové napätie a zvyšujú vlhkosť, najmä pri leptaní plastov. Pracovné prostredie pri pochrómovaní sa považuje za drsné a potenciálne nebezpečné, najmä pri procesoch na báze Cr(VI), ktorý je známym karcinogénom. Zabránenie vzniku zákalov a zvýšené vystavenie človeka je preto podstatné. Túto situáciu môže zlepšiť využitie procesov na báze Cr(III), ktoré však nie sú úplne dostupné. Za týchto okolností sa zatiaľ preukázali ako stabilné len povrchovo aktívne látky na báze PFOS. Ročná spotreba v Európe v roku 2000 bola podľa SCHER okolo 10 ton. Odhady celkových ročných emisií do životného prostredia sa značne odlišujú, a to v závislosti od použitých postupov a od miery, do akej sú tieto postupy kontrolované vzhľadom na emisie, recykláciu a spaľovanie odpadov. Z odhadu nemeckého priemyslu, založeného na miestnych overených postupoch vyplýva, že celkové emisie by v prípade extrapolácie pre Európu mohli tvoriť len 500 kg ročne. Pri použití horšej technológie a kontroly by tieto emisie mohli byť vyššie. Vzhľadom na to, že pochrómovanie je najčastejším zostávajúcim použitím látok, ktoré sa vzťahujú k PFOS, že technológia sa vyvíja a že do istej miery sú už dostupné alternatívy, zdá sa, že by bolo vhodné určiť časové obmedzenie pre túto navrhnutú výnimku a že by sa mali čo najskôr podľa návrhu SCHER uskutočniť analýzy vystavenia pracovníkov a malo by sa zhodnotiť dlhodobejšie riziko pre životné prostredie. Malo by sa to uskutočniť v spolupráci s priemyslom, čím sa zabezpečí, aby pokračovala výroba v EÚ. Neexistuje žiadny podnet pre vyradenie jedného z hlavných štádií výroby automobilov pri zrejmom riziku, že by eventuálne nasledovala zvyšná výroba. Ani predčasné odstránenie leskotvorných prísad, ktoré sa vzťahujú k PFOS, by neviedlo k zvýšeným rizikám pre zdravie pracovníkov. EHSV odporúča, aby sa táto výnimka vzťahovala len na obdobie piatich rokov, predtým ako Komisia a SCHER vykonajú prieskum.

4.2.4

Hydraulické kvapaliny pre letectvo: sú to kvapaliny, ktoré sa používajú na pohon riadiacich plôch a ďalších súčastí komerčných, vojenských a civilných lietadiel. Používajú sa na dennej báze a neustále musia takto fungovať podľa najvyšších možných prevádzkových noriem, aby sa udržala bezpečnosť lietadla i pasažierov za najextrémnejších teplotných a tlakových podmienok. Tento obchod je globálny, pričom produkty, jednotlivé zložky a systémy podliehajú rozsiahlemu testovaniu a certifikácii výrobcov lietadiel a príslušných štátnych a medzinárodných orgánov. Priemerný cyklus schvaľovania novej formulácie zvyčajne trvá až 20 rokov. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, sa používajú v malých množstvách (okolo 0,1 hmotnostných pričom), pričom zabezpečujú odolnosť voči erózii mechanických častí, ventilov, rúrok a otvorov. Napriek rozsiahlemu testovaniu sa dosiaľ nenašli žiadne náhrady ani indikácie možných náhrad. Používajú sa v uzavretých systémoch za prísne kontrolovaných podmienok. SCHER odhadol celkové emisie do pôdy a vody do 15 kg ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že chýba akýkoľvek nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby pre zrušenie tejto výnimky nebolo stanovené žiadne časové obmedzenie.

4.2.5

Hasiace peny: fluórované povrchovo aktívne látky sa používajú v špeciálnych hasiacich penách mnoho rokov. Látky, ktoré sa vzťahujú k PFOS, boli do veľkej miery nahradené v nových penách, ktoré boli vyrobené ako náhrada zásob použitých na hasenie požiarov alebo ako zásoby pre novú výstavbu, letiská, ropné rafinérie a chemické továrne, námorné plavidlá a sklady pohonných hmôt. Avšak vplyv týchto alternatívnych produktov na zdravie a životné prostredie ešte nebol úplne zhodnotený. Všetky peny sa musia predávať s 15-20-ročnou zárukou, pretože v ideálnom prípade sa nikdy nepoužijú. Preto stále existujú rozsiahle zásoby pien s obsahom PFOS, pričom likvidácia týchto zásob sa v súčasnosti stáva kľúčovou otázkou. Povrchovo aktívne látky musia umožniť, aby sa peny na báze vody rýchlo šírili po povrchu horiacich uhľovodíkov a nie aby pod ne presakovali, čím sa preruší prívod kyslíka a zabráni sa opätovnému horeniu. Povrchovo aktívne látky a peny musia byť stabilné v intenzívnych podmienkach používania a musia byť odolné voči oxidácii. Normy účinnosti pre peny pri rôznych variantoch požiaru určujú štátne a medzinárodné orgány. Zásoby 3-percentných až 6-percentných koncentrátov sa uchovávajú v centrálnych skladoch a v prípade výskytu požiaru sú distribuované a riedené na mieste. Možno budú potrebné veľké objemy, pričom problémy s likvidáciou odpadovej použitej peny po požiari môžu byť značné. Použitá pena je nevyhnutne kontaminovaná produktmi, ktoré vznikli pri požiari, vedľajšími produktmi nekontrolovaného spaľovania uhlíka pri nízkej teplote (polyaromatické uhlovodíky (PAH) a dioxíny) a jednotlivými zložkami pien. Napríklad po nedávnom požiari v sklade v Buncefielde, v Spojenom kráľovstve, zostalo 20 miliónov litrov kontaminovaného odpadu. Jediným istým prístupom je spaľovanie pri vysokej teplote, avšak je neefektívne a nákladné v prípade, že väčšinu látky tvorí voda. Ročné emisie do životného prostredia je preto ťažké určiť, pričom to závisí od množstva, rozsahu a okolností každého požiaru a zvlášť od rozsahu odstrániteľnosti použitej peny. SCHER uviedol ročné emisie v EÚ, ktoré boli pod 600 kg, pričom poznamenal, že tento údaj by mohol presahovať skutočné emisie. EHSV súhlasí so SCHER, že existujúce zásoby penových koncentrátov na báze PFOS by nemali byť spálené, kým nebudú úplne vyhodnotené alternatívy. EHSV preto odporúča, aby bol čo najskôr zhodnotený nevyhnutný dosah a riziká a aby zvyšné peny na báze PFOS boli použité len v prípadoch opodstatnenej účinnosti a odstrániteľnosti použitej peny. Komisia by mala spolupracovať s priemyslom a so štátnymi kompetentnými orgánmi, čím sa zabezpečia primerané spôsoby likvidácie veľkých objemov vzniknutého odpadu. EHSV vzhľadom na mnohé nejasnosti verí, že nie je žiadny dôvod stanoviť časové obmedzenie pre zrušenie tejto výnimky, avšak je veľa dôvodov čo najskôr riešiť nevyriešené otázky.

4.2.6

Ďalšie riadené uzavreté systémy: v tomto prípade existuje alebo by mala existovať štandardná výnimka pre väčšinu látok, ktoré sú predmetom uvedenia na trh a obmedzení používania v rámci EÚ. Za predpokladu, že suroviny budú bezpečne dodané do systému a produkty a odpadové produkty budú bezpečne odstránené, potom systémy s veľmi nízkou emisiou umožnia pokračovanie výroby základných medzičlánkov s minimálnym rizikom pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie. Kontroly pracovných podmienok na pracoviskách sa majú vykonávať popri bežnej kontrole zdravia a bezpečnosti. Keďže neexistuje žiadny nový dôvod na znepokojenie, EHSV odporúča, aby pre zrušenie tejto výnimky nebolo stanovené žiadne časové obmedzenie.

4.3

Komisia bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení uspokojivého výsledku v každom z vyššie uvedených sektorov. Bude potrebný ďalší výskumný program v príslušných sektoroch aj mimo nich, aby mohli byť vyvinuté alternatívne produkty a procesy. Smernice, ovplyvňujúce tieto sektory, by mali byť v prípade potreby upravené, aby odrážali zmeny v aktuálnej alebo navrhnutej globálnej praxi.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/14

1.1

EHSV víta návrh Komisie, ktorý členské štáty a príslušní aktéri dlho očakávali. Stanovené ciele sú realistické a návrhy úplne primerané. Napriek tomu však nepredkladá EHSV nijaké konkrétne návrhy, ktoré sú prospešné na dosiahnutie cieľov právnej istoty, jasnosti, zjednodušenia a ochrany zdravia.

1.2

Podľa názoru EHSV by malo byť presnejšie určené, ktorý úrad je kompetentný a zodpovedný za vyčerpávajúce posúdenie zlúčenín z produktov a liekov z ľudskej krvi a produktov tkanivového inžinierstva. Súčasne sa vyslovuje za určenie lehoty na vykonanie posúdenia príslušnými úradmi ako aj zásad o špecifických kompetenciách a modalitách takéhoto posúdenia.

1.3

Bolo by vhodné záväzne predpísať odovzdávanie rôznych informácií v súvislosti s hlásením, klinickými údajmi, potvrdeniami a dozorom a vybudovať už teraz využívanú európsku databanku. Preto by sa malo overiť, ako možno vybudovať rozsiahly tok informácií, ktoré nie sú dôverné, medzi notifikovanými orgánmi a príslušnými úradmi, ale aj medzi príslušnými aktérmi.

1.4

V rámci dozorného systému po uvedení do prevádzky by mala byť presnejšie definovaná úloha a zodpovednosť poskytovateľov výkonov a malo by byť zaručené primerané rozširovanie informácií a výsledkov tohto dozorného systému.

1.5

EHSV víta návrhy týkajúce sa klinických skúšok, pokiaľ ide o bezpečnosť a výkonnosť zdravotníckych pomôcok. Navrhuje niekoľko zmien na jasnejšie formulovanie týchto návrhov ohľadom začiatku klinických skúšok po obdržaní súhlasu príslušnej komisie pre otázky etiky v závislosti od zaradenia zdravotníckych pomôcok.

1.6

EHSV nesúhlasí s tým, že téme „recyklácia“ sa v rámci návrhu nevenuje nijaká pozornosť. Táto prax opätovného použitia zdravotníckych pomôcok, ktoré boli vyvinuté a vyrobené na jednorazové použitie, je zdraviu škodlivá. Preto by mala inštitúcia, ktorá opätovne používa zdravotnícke pomôcky, predložiť aspoň rôzne údaje, ktoré objasnia vykonané opatrenia. Ďalej by táto inštitúcia mala pre recyklovaný produkt garantovať takú istú kvalitu a bezpečnosť ako pre pôvodný produkt, pričom by s tým mali byť oboznámení používatelia a pacienti.

2.1

Hoci skúsenosti, získané implementáciou smerníc 90/385/EHS (1) o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach a 93/42/EHS (2) o zdravotníckych pomôckach, boli celkovo pozitívne, vyžadujú si tieto smernice potrebné legislatívne zmeny na podporu zlepšenia implementácie jednak s cieľom upresniť určité existujúce predpisy, ako aj s cieľom zabezpečiť právny základ pre plánované iniciatívy.

2.2

V smernici 93/42/EHS sa od Komisie vyžaduje, aby najneskôr do piatich rokov od vstupu do platnosti predložila Rade správu o určitých aspektoch uplatňovania smernice. Z tohto overovacieho procesu vznikla správa o spôsobe fungovania smerníc o zdravotníckych pomôckach, ktorá bola zverejnená v júni 2002. Závery tejto správy uviedla Komisia vo svojom oznámení KOM (2003) 386 (3), ktoré uvítala Rada vo svojich záveroch z decembra 2003 a ktoré uvítal aj Parlament.

2.3

V tomto oznámení sa uvádzajú najdôležitejšie aspekty, ktoré si vyžadujú zlepšenie:

V roku 2003 iniciovala Komisia diskusné fórum, ktoré sa realizovalo hlavne prostredníctvom odbornej skupiny pre zdravotnícke pomôcky (MDEG, Medical Devices Experts Group) organizačných zložiek Komisie. Nadväzne sa konala verejná diskusia na internete (5).

2.4

Pretože návrh spočíva skôr v upresnení predpisov ako v ich zmene, nedajú sa predpokladať výrazné hospodárske dôsledky a neboli zistené ani žiadne účinky na životné prostredie. Komisia zamýšľa dosiahnuť s týmto návrhom

2.5

Právnym základom pre tento návrh je článok 95 Zmluvy o ES (pôvodne článok 100a), na ktorom je založená smernica 93/42/EHS. V snahe dosiahnuť cieľ odstránenia technických prekážok v obchode a upresnenia existujúcich ustanovení v smerniciach 93/42/EHS a 90/385/EHS je potrebné a vhodné zosúladiť právne a administratívne predpisy v členských štátoch týkajúce sa určitých aspektov uvádzania zdravotníckych pomôcok na trh a ich uvádzania do prevádzky.

3.1

EHSV víta návrh Komisie, ktorý členské štáty a príslušní aktéri dlho očakávali. Stanovené ciele sú realistické a návrhy úplne primerané a s výhradou nasledovných pripomienok sa zdajú byť konkrétne návrhy vyhovujúce na to, aby bolo možné prostredníctvom precíznejších a zjednodušených usmernení zladiť taký komplexný a mnohostranný sektor.

3.2

Zdravotnícke pomôcky získavajú ako oblasť zdravotníctva na význame a majú veľký význam tak pre zdravie ako aj pre výdavky na verejné zdravie. Ustanovenia spomenutých smerníc platia pre vyše 10 000 druhov produktov, ktoré siahajú od jednoduchých výrobkov (gáza, obväzy, injekcie, okuliare) až po vysokovyvinuté a komplexné inštrumentáriá (napr. implatovateľné život udržujúce nástroje alebo diagnostické nástroje).

3.3

V tomto sektore sa používajú inštrumentáriá špičkových technológií, pretože občania ako aj zdravotnícke úrady žiadajú čoraz modernejšie a bezpečnejšie zdravotnícke pomôcky. Aj z hospodárskeho hľadiska má tento sektor veľký význam: európsky trh je po americkom na druhom mieste. Má objem okolo 55 miliárd EUR, zahrňuje viac ako 8 000 podnikov a zamestnáva okolo 450 000 osôb.

3.4

Treba vyzdvihnúť, že EÚ zavedie veľký a narastajúci počet produktov, čím by sa sektor znova oživil jasnejším a účinnejším právnym rámcom a otvorenou spoluprácou medzi príslušnými úradmi a minimalizovali by sa straty trhových podielov a pracovných miest.

3.5

Hodnotenie vykonané Komisiou, podľa ktorého sú hospodárske dôsledky na makroekonomickej úrovni nevýznamné, je prijateľné, ale kombinácia ďalších zvýšených nárokov by mohla viesť k zvýšeniu nákladov, ktoré by mohli byť oveľa vyššie pre mnoho prevádzkových jednotiek alebo produktov.

3.6.1

Návrh obsahuje dodatočné zmeny a doplnky, ktoré sa majú uviesť do spomenutých smerníc a v porovnaní s inými smernicami alebo nariadeniami objasňuje niektoré vykonávacie ustanovenia pokiaľ ide o prípady, v ktorých nie je celkom jasné, ktorá norma sa aplikuje (zdravotnícke pomôcky obsahujúce lieky (6) alebo deriváty ľudskej krvi (7) alebo produkty tkanivového inžinierstva (8)). Ďalej sa v návrhu objasňuje, že diagnostika in vitro (9), nespadá do pôsobnosti smernice o biocídnych produktoch (10), ktorá sa v dôsledku toho sa mení a dopĺňa.

3.6.2

EHSV schvaľuje zásadu, že pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky, ktoré obsahujú vedľajší liek alebo derivát ľudskej krvi alebo produkt tkanivového inžinierstva, aplikujú sa smernice o zdravotníckych pomôckach. Výbor sa však pýta, prečo produkty uvedené v niektorých prílohách nie sú výslovne spomenuté pod využitím tkanív živočíšneho pôvodu. Výbor sa obáva, že definícia „pomocných“ produktov tkanivového inžinierstva v členských štátoch a notifikovaných orgánoch môže znova viesť k rozdielnym výkladom, preto sa vyslovuje za presnejšie určenie pojmu.

3.6.3

Malo by sa presnejšie určiť, ktorý úrad je kompetentný a zodpovedný za rozsiahle posúdenie zlúčenín z produktov a liekov z ľudskej krvi a produktov tkanivového inžinierstva: notifikované orgány môžu v takých prípadoch zainteresovať národné úrady, príp. úrady Spoločenstva (napr. EMEA), ktoré nie vždy disponujú príslušnými schopnosťami, aby mohli posúdiť také zdravotnícke pomôcky a použiť postupy, ktoré boli vlastne koncipované pre iné druhy produktov. Prichádza pritom často k príliš dlhej dobe spracovania.

3.6.3.1

EHSV žiada určenie lehoty na vykonanie takého posúdenia, keďže inovácia a zastarávanie produktov v tomto sektore prebieha veľmi rýchlym tempom. Ďalej by sa mali určiť zásady špecifických kompetencií a modalít na posúdenie príslušnými úradmi v spolupráci s úradmi zodpovednými za zdravotnícke pomôcky. Na základe dlhoročnej skúsenosti výrobcov sa EHSV napokon vyslovuje za to, aby si notifikované orgány mohli vyžiadať nielen odborný názor EMEA, ale ľubovoľného príslušného notifikovaného úradu.

3.6.4

Veľká časť prostriedkov získaných pomocou tkanivového inžinierstva sa dá na základe svojho charakteru, mechanizmu svojho účinkovania a výrobných techník zaradiť skôr medzi zdravotnícke pomôcky ako medzi lieky. Aby sa zabránilo prípadným právnym medzerám, je podľa názoru EHSV vhodné zahrnúť tieto produkty do oblasti použitia predloženého návrhu a vylúčiť tie, ktoré v ľudskom tele alebo na telo pôsobia v prvom rade farmakologickými, imunologickými alebo metabolickými mechanizmami.

3.6.5

EHSV sa vyslovuje proti súčasnej aplikácii dvoch smerníc (presnejšie smernice o zdravotníckych pomôckach a smernice o osobných ochranných prostriedkoch), keďže si vyžadujú rozdielne predpoklady, hoci sledujú ten istý cieľ – ochranu používateľa. Môže to spôsobiť prevádzkové ťažkosti a viesť k zvýšeným nákladom, ktoré by vzhľadom na výhody v oblasti bezpečnosti neboli oprávnené.

3.6.6

EHSV podporuje nový postup výboru, zahrnutý do článku 13, ktorý umožňuje záväzné a urýchlené rozhodnutia v tých prípadoch, ak prišlo k nesprávnej interpretácii pri zaradení produktu. Ak má však byť dosiahnutý optimálny výsledok, musí sa zlepšiť informačný tok medzi príslušnými úradmi a zaručiť účinná administrácia údajov prostredníctvom európskej databanky.

3.7.1

EHSV zastáva názor, že by sa predpisy, pokiaľ ide o evidenciu a sprístupnenie informácií ako aj hlasovanie a nahlásenie v rámci dozoru nad trhom, mali formulovať presnejšie a obšírnejšie.

3.7.2

Výbor považuje návrh, pokiaľ ide o kapacitu notifikovaných orgánov na zaručenie im prenesených úloh za neúplný, čo sa prejavilo už v oznámení z roku 2003 (11). Terapeutické možnosti prenikajú do nových oblastí a zdravotnícke pomôcky sa stávajú stále komplexnejšími a komplikovanejšími, čo predpokladá vedecké a technologické kompetencie, ktoré na národnej úrovni nie je vždy možné garantovať. Bolo by želateľné, keby sa mohla zaručiť špecializácia určitých notifikovaných orgánov na určité triedy zvlášť komplexných a komplikovaných zdravotníckych pomôcok, či už na európskej úrovni alebo aspoň koordináciou.

3.7.3

EHSV sa pripája k názoru, že každý výrobca z tretieho štátu by mal určiť splnomocnenca so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ, ktorý by v jeho mene konal a ktorý by bol zodpovedný voči úradom pokiaľ ide o jeho povinnosti podľa tejto smernice. Poznamenáva však, že návrh tu má medzery, je rozporný a požaduje upresnenie (pozri bod 3.3). V zásade sa EHSV vyslovuje za flexibilný systém, ktorý vyhradí podniku konkrétny rozhodovací priestor.

3.7.4

EHSV zastáva názor, že všetky informácie v súvislosti s hlásením, klinickými údajmi, osvedčeniami a dozorom (teda aj v súvislosti s neželanými závažnými udalosťami a dôsledkami) by sa mali odovzdávať európskej databanke EUDAMED povinne, a teda nielen na báze dobrovoľnosti. Táto databanka už v obmedzených oblastiach funguje. Mala by byť však čo najskôr prepracovaná a vybavená vhodnými štruktúrami a zdrojmi, najmä pokiaľ ide o poskytnutie informácií, ktoré nie sú dôverné, príslušným podnikom.

3.7.4.1

Bolo by užitočné, keby sa výber informácií, ktoré nie sú dôverné – hoci i len v krátkej forme – dal k dispozícii bezprostredne zúčastneným aktérom a keby sa sprístupnili informácie o bezpečnosti a kvalite produktov ako aj o dozore po uvedení na trh, týkajúce sa zodpovedného a bezpečného používania zdravotníckych pomôcok, aj pre združenia poskytovateľov zdravotníckych výkonov.

3.7.4.2

EHSV okrem toho považuje za želateľné vytvoriť v spolupráci so zúčastnenými usmernenia, aby príslušní aktéri mohli vypracovať a sprístupniť súhrn charakteristických vlastností produktov. Takýto dokument, ako aj informácie získané a potvrdené v priebehu kontroly by sa mali dať k dispozícii notifikovaným orgánom a príslušným úradom, pričom treba overiť, ako je možné vytvoriť rozsiahlejší informačný tok.

3.7.5

Predpokladá sa, že návod na použitie sa môže poslať aj v inej forme ako je príloha obalu, čo by vyhovovalo požiadavkám zúčastnených, aj vzhľadom na širokú paletu tried zdravotníckych pomôcok. Okrem toho by sa mali bližšie preskúmať možnosti využitia elektronických nosičov (ako napríklad CD-ROM a Internet) v priebehu procesu, ktorý by bol jednoduchší a flexibilnejší ako doterajší a nepredpisoval by žiadnu kvalifikovanú väčšinu členských štátov.

3.7.6

EHSV sa vyslovuje za to, aby sa v smernici výslovne spomenuli interpretačné princípy vypracované pracovnými skupinami ad-hoc a zverejnené Komisiou (dokumenty MedDev). Pritom sa musia určiť zjednodušené postupy na ich schválenie, aby sa zabránilo interpretačným problémom a zaručilo sa lepšie doladenie opatrení výrobcov a notifikovaných orgánov.

3.8.1

Systém dodatočného dohľadu nad trhom je v návrhu, pokiaľ ide o výrobcu, presne definovaný; úloha a zodpovednosť poskytovateľov výkonov nie je však explicitne uvedená a postup na rozširovanie informácií a výsledkov tohto systému dohľadu sa javí ako nevyzretý. Systém je ešte silno ovplyvnený perspektívou jednotlivých štátov; bolo by tu želateľné silnejšie európske razenie.

3.8.2

EHSV víta zmeny v prílohe X, pokiaľ ide o klinické údaje, ktoré sa týkajú bezpečnosti a výkonnosti produktu. Navrhuje, aby sa zreteľnejšie sformuloval článok týkajúci sa počiatku klinického skúšania po obdržaní súhlasu príslušnej komisie pre otázky etiky v závislosti od zaradenia zdravotníckych pomôcok.

3.8.3

EHSV nesúhlasí s tým, že téma „recyklácia“ je z návrhu vynechaná. Táto prax opätovného používania zdravotníckych pomôcok určených a vyrobených na jednorazové použitie, ktorá je v niektorých členských štátoch už zakázaná, neposkytuje pacientom dostatočné bezpečnostné záruky, keďže neboli vykonané všetky skúšky na spoľahlivé a bezpečné použitie, ktoré sú predpokladom povolenia jednorazového produktu.

3.8.3.1

Podľa názoru výboru sa musí táto prax, ktorá sa často používa v nemocniciach členských štátov, zamedziť, lebo z nej hrozí nebezpečie pre zdravie pacientov a sťažuje určenie zodpovednosti. Sterilizáciou samou sa nevylúčia bezpodmienečne všetky riziká, lebo sa pritom môžu zmeniť napríklad štrukturálne vlastnosti použitých materiálov.

3.8.3.2

EHSV si uvedomuje, že taká prax spadá do kompetencie jednotlivých členských štátov, považuje však za potrebné zodpovedajúce opatrenia na úrovni Spoločenstva, v neposlednom rade preto, že sa na celom území Únie predpokladá voľný pohyb osôb a najnovšie priznaná možnosť nároku na zdravotnícku starostlivosť v inom členskom štáte. Ako prechodné riešenie by sa mohlo ustanoviť aspoň to, že inštitúcia zodpovedná za recykláciu musí predložiť rôzne údaje, ktoré sú v súlade so zaradením zdravotníckych pomôcok, a tiež poskytnúť informácie o tom, čo sa vykonalo preto, aby opätovne použitý produkt garantoval rovnakú kvalitu a bezpečnosť ako pôvodný produkt. Používatelia a pacienti by mali byť o tom informovaní.

3.8.4

EHSV sa úplne pripája k vykonaným spresneniam, ktoré sa týkajú vyhodnotenia súladu a povinnosti predložiť dokumentáciu príslušných zdravotníckych pomôcok podľa triedy produktu a inovatívnosti s tým súvisiacej technológie, príp. terapie. Súhlasí s názorom, že výrobca musí podrobiť primeraným kontrolám tretie subjekty, ktorým zadal vývoj alebo výrobu zdravotníckych produktov.

4.1.1

EHSV zastáva názor, že súčasná aplikácia dvoch smerníc o jednom a tom istom produkte (ako toho času v súvislosti so zdravotníckymi pomôckami a osobnými ochrannými prostriedkami) odporuje zásade zjednodušovania a právnej istoty. Z toho dôvodu sa vyslovuje za to, aby sa znova zaviedlo pôvodné znenie článku 1 odsek 6 smernice 93/42/EHS.

4.1.2

Vo všeobecnosti by sa malo v prípade zdravotníckych pomôcok, ktoré môžu patriť do oblasti definície iných smerníc (lieky, kozmetika atď.), vyšpecifikovať, že na rozhodnutie o použitej smernici musia príslušné orgány a úrady zohľadniť hlavné určenie cieľa produktu ako aj jeho hlavný mechanizmus účinnosti.

4.1.3

Aby sa zabránilo prípadnej právnej neistote, musí sa podľa názoru EHSV zmeniť terajšie znenie odseku 7.4 prílohy I. Je treba zvlášť spresniť, že na produkt obsahujúci látku, ktorá môže byť sama definovaná ako liek, sa vzťahujú len tie časti predpisov o použití liekov, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a kvalitu tejto látky, a nie predpisy o liekoch všeobecne.

4.1.4

Pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky, ktoré obsahujú produkt získaný pomocou tkanivového inžinierstva, obáva sa EHSV, že ustanovenia nového odseku 4.3 neodstraňujú všetky problémy interpretácie a v dôsledku toho sa vyslovuje za to, aby sa definícia takýchto produktov uviedla explicitne v článku 1, a to v súlade s platnými smernicami a zvlášť v nariadení o liekoch na nové terapie (12), o ktorých sa teraz rokuje.

4.2.1

Podľa názoru EHSV by sa mali relevantné údaje, vrátane klinických údajov a upozornení na závažné a neočakávané riziká, od rozličných príslušných úradov a orgánov, ako aj výrobcov a splnomocnencov povinne odovzdávať európskej databanke EUDAMED. Aby však takéto zhromažďovanie údajov mohlo byť účinné, musia sa znova definovať kompetencie tohto nástroja a prepracovať vykonávací program, s ktorým by sa mohlo zabezpečiť účinné fungovanie pomocou primeraných štruktúr a zdrojov.

4.2.2

Na zabezpečenie úplnosti získaných údajov a rozsiahleho rozširovania príslušných a nedôverných informácií sa musia podľa názoru EHSV zmeniť mnohé body návrhu, najmä:

4.2.3

Preto by sa malo zmeniť aj terajšie znenie článku 20 odsek 3 a malo by obsahovať zásadu, že zhromaždené informácie, ktoré nie sú dôverné, by mali byť k dispozícii používateľom, pričom je potrebné zahrnúť okrem zúčastnených orgánov a úradov aj výrobcov a splnomocnených zástupcov.

4.3.1

EHSV konštatuje, že úloha splnomocneného zástupcu výrobcu, ktorý nemá sídlo firmy v Spoločenstve, nie je jednoznačná: kým v odôvodnení 14 sa spomína jeden jediný splnomocnený zástupca pre všetky triedy produktov, odkazuje sa v článkoch 10a odsek 3 a 14 odsek 2 na produkty bez toho, aby sa spresnilo, či ide o všetky alebo len niektoré triedy produktov.

4.3.2

S ohľadom na rozmanitú paletu zdravotníckych pomôcok, ktoré by mohol výrobca distribuovať, vyslovuje sa EHSV za väčšiu flexibilitu, aby sa pre každý jednotlivý druh výrobku – a nie bezpodmienečne pre celú paletu výroby – určil jeden jediný splnomocnený zástupca (pritom treba vo všetkých jazykových mutáciách ozrejmiť, že z právneho hľadiska sa tým mieni fyzická a právnická osoba).

4.4.1

Aby sa uľahčil dozor a administrácia údajov o klinických skúškach, mali by sa prijať ustanovenia ohľadom informácie príslušných úradov v článku 2 odsek 2. Pritom treba spresniť, že výrobca, príp. jeho splnomocnený zástupca musí informovať úrady všetkých členských štátov, v ktorých sa takéto skúšky vykonali, o zastavení, prerušení, príp. o ukončení týchto skúšok a uviesť príslušné vysvetlenia a dôvody.

4.4.2

EHSV víta nové znenie článku 15 odseky 2 a 3. Pýta sa však, či by nebolo účelné špecifikovať v odseku 3, že pri produktoch triedy 1 môžu začať klinické skúšky, akonáhle odovzdá príslušná komisia pre otázky etiky súhlasné stanovisko k preskúmanému plánu klinického skúšania.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/19

1.

Cieľom predkladaného návrhu je kodifikácia smernice Rady 78/1035/EHS z 19. decembra 1978 o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok nekomerčného charakteru z tretích krajín. Nová smernica nahrádza viaceré právne akty tvoriace predmet kodifikácie. Návrh plne zachováva obsah kodifikovaných právnych aktov a obmedzuje sa výlučne na ich zjednotenie do jedného právneho aktu, pričom formálne zmeny a doplnenia nepresahujú nevyhnutný kodifikačný účel.

2.

Výbor môže len schváliť všeobecnú kodifikáciu ustanovení Spoločenstva, vypracovanú Komisiou na základe rozhodnutia prijatého 1. apríla 1987 a potvrdeného závermi summitu z Edinburgu. V dôsledku toho výbor súhlasí s návrhom smernice tak, ako v prípade iných podobných iniciatív.

3.

Výbor zdôrazňuje, že podľa medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994, podpísanej Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, sa počas kodifikácie nesmie uskutočniť žiadna obsahová zmena a doplnenie. Európska komisia sa zaručuje, že v texte návrhu smernice bude rešpektovať túto podmienku.

4.

Poradná úloha Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, rovnako ako jeho zodpovedný prístup si žiada, aby overil vykonané zmeny ešte pred schválením dokumentu, čo spravodajca urobil a uviedol, že nie je dôvod na kritiku alebo konkrétne pripomienky.

5.

Výbor podporuje návrh kodifikácie, ktorý tvorí súčasť procesu zjednodušenia a objasnenia európskeho práva.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/20

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa nazdáva, že návrh nariadenia o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave predložený Komisiou predstavuje zlepšenie oproti predchádzajúcim verziám pri priamom prideľovaní zmlúv.

1.2

Napriek tomu si však niektoré body žiadajú vyjasnenie v záujme nastolenia vyššej právnej istoty pre zadávateľské orgány ako aj pre prevádzkovateľov:.

1.3

V tejto súvislosti sa výbor jednoznačne vyslovuje za povinnosť zmluvnej úpravy a rovnováhu medzi možnosťami otvorenej súťaže a priamym pridelením s cieľom podporovať nevyhnutnú transparentnosť a kvalitatívne zlepšenie služieb v rámci systému voľnej súťaže.

1.4

Výbor vyjadruje želanie, aby sa ustanovenia nariadenia vzťahovali na všetky zmluvy o službe vo verejnom záujme v doprave.

1.5

V snahe nastoliť rovnováhu medzi otvorenou súťažou a priamym pridelením vnútornému prevádzkovateľovi je výbor priaznivo naklonený geografickému obmedzeniu činnosti v záujme zamedzenia akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a tým aj v záujme zachovania slobodnej voľby pri rozhodovaní samospráv a spravodlivosti v rámci regulovanej hospodárskej súťaže.

1.6

Výbor vyjadruje želanie, aby v prípade priameho pridelenia vnútornému prevádzkovateľovi ostal zachovaný jasne a prísne definovaný priestor na pružnú reakciu pre prípady nevyhnutné na zjednotenie sietí a integráciu dopravných služieb, aby sa tieto mohli poskytovať aj na územiach susediacich či nachádzajúcich sa v blízkosti území, kde bola pridelená zmluva o službe vo verejnom záujme v doprave.

1.7

Výbor sa nazdáva, že navrhované výnimky pre zmluvy malého rozsahu a zmluvy na zachovanie kontinuity služieb sú odôvodnené.

1.8

Podľa výboru tu však vyvstávajú otázky o vhodnosti priameho pridelenia zmlúv o službe vo verejnom záujme v železničnej doprave tzv. „historickým“ prevádzkovateľom či novým prevádzkovateľom bez konkrétneho ohraničenia či stanovenia pravidiel zaručujúcich spravodlivú konkurenciu – takéto ohraničenie sa naopak navrhuje pre interných prevádzkovateľov, čo vyvoláva právnu neistotu a narúša hospodársku súťaž.

1.9

Výbor sa nazdáva, že zásady transparentnosti, spravodlivého zaobchádzania, kvality a efektívnosti železničnej verejnej dopravy možno najlepšie zabezpečiť uplatnením rovnakých pravidiel ako v miestnej cestnej doprave.

1.10

Výbor žiada návrat k smerovaniu návrhu nariadenia z roku 2002 v oblasti kvality služieb a dodržiavania právnych úprav v sociálnej oblasti platných v členských krajinách.

1.11

EHSV dúfa, že nariadenie bude s uvedenými pripomienkami čoskoro prijaté, nakoľko je potrebné na zabezpečenie právnej istoty v tomto odvetví.

2.1

Európska komisia vydala nový návrh nariadenia o záväzkoch služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave. Ide o jeho tretiu verziu.

2.2

EHSV oceňuje prácu Európskej komisie, ktorá umožňuje opätovne vyvolať diskusiu o otázkach, ktoré boli doteraz v európskych inštitúciách nepriechodné.

2.3

Navrhovaný text sa usiluje zosúladiť rozličné stanoviská z predchádzajúcich diskusií vo svetle najnovšieho vývoja judikatúry a najmä rozsudku v prípade Altmark – Trans a rozptýliť obavy v súvislosti so zohľadňovaním princípu susbsidiarity a zásady nezávislosti miestnych samospráv.

2.4

Návrh sa do veľkej miery odkláňa od predchádzajúcej verzie a je formulovaný jednoduchšie. V snahe nepredlžovať legislatívny proces sa však Parlament rozhodol tento text považovať za jej revidovanú verziu a zaoberať sa ním v druhom čítaní. Návrh sa teda nachádza v Rade ministrov, ktorá ho začala posudzovať a rozhodla sa zamerať na jeho súvis s tretím železničným balíkom, najmä čo sa týka otvorenia medzinárodnej dopravy a možnosti kabotáže (2).

2.5

Komisia sa nazdáva, že súčasný legislatívny rámec z roku 1969 je prekonaný a treba zlepšiť efektívnosť a kvalitu dopravy, aby si tento sektor zachoval či dokonca zvýšil podiel na trhu. Usiluje sa „regulovať hospodársku súťaž, vrátane regiónov a miest, aby sa zaručila transparentnosť prideľovania a podmienok plnenia zmlúv o službe vo verejnom záujme“ (3). V tejto súvislosti privítal EHSV vo svojom stanovisku z roku 2001 k predchádzajúcemu návrhu nariadenia deklarovaný úmysel Komisie stanoviť si za cieľ v oblasti osobnej verejnej dopravy vytvorenie takej organizácie trhu, ktorá by smerovala k nastoleniu regulovanej hospodárskej súťaže a nie čisto tvrdej konkurencie (4).

2.6

Takisto s uspokojením skonštatoval, že odteraz sa bude rovnosť príležitostí a súťaž medzi podnikmi bez ohľadu na ich povahu uplatňovať v podmienkach právnej a účtovnej transparentnosti (5).

2.7

EHSV aj v súčasnosti, keď sa o návrhu nariadenia ešte len má diskutovať v Európskom parlamente v druhom čítaní, opätovne vyjadruje svoje želanie dosiahnuť transparentnosť, rovnosť príležitostí a regulovanú hospodársku súťaž pri riadení služieb vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, pri dodržiavaní zásady neutrality zakotvenej v článku 295 Zmluvy.

2.8

V tomto ohľade sa môžeme oprieť o nedávne príspevky k judikatúre Európskeho súdneho dvora, najmä o rozsudok vo veci Altmark – Trans a Stadt Halle. Pri uplatňovaní práva iniciatívy nie je Komisia viazaná jurisdikčnou doktrínou, nakoľko právny systém Európskej únie je založený predovšetkým na písanom práve, a nie na súdnych rozhodnutiach. V praxi vychádza návrh nariadenia zo zásad prvých troch kritérií vyplývajúcich z článku 4 rozsudku vo veci Altmark – Trans. Niektoré prvky štvrtého kritéria sa objavujú v 7. bode prílohy.

2.9

Je nutné zdôrazniť, že rozsudok vo veci Altmark – Trans definoval podmienky, ktoré musia spĺňať náhrady za záväzky služieb vo verejnom záujme, aby ich nebolo možné právne považovať za štátnu pomoc. Návrh nariadenia má širší záber a zaoberá sa aj bodmi, ktoré judikatúra nepostihuje, najmä otázkou súladu kompenzácií považovaných právne za štátnu pomoc a priznávania výhradných práv s pravidlami hospodárskej súťaže. Treba podčiarknuť, že v roku 1969 neexistovala v oblasti dopravy voľná súťaž, a teda otázka výhradných práv vtedy nevyvstávala.

3.1

Výbor víta túto iniciatívu Komisie, no chcel by upozorniť na niektoré otázky právnej povahy, ktoré si zasluhujú diskusiu a poukazujú na to, nakoľko je dôležité, aby nové nariadenie bolo čoskoro schválené a následne zavedené do praxe a aby skutočne nastolilo právnu istotu, ktorú celé odvetvie už dlho očakáva.

3.2

Výbor vyjadruje potešenie nad snahami Európskej komisie nastoliť novú rovnováhu v miestnej doprave, ktorá by zachovávala zásadu nezávislosti miestnych samospráv a získala by priazeň všetkých zainteresovaných strán.

3.3

S potešením prijíma skutočnosť, že miestne verejné orgány by mali mať možnosť vyhlásiť verejnú súťaž na poskytovanie svojich dopravných služieb alebo tieto služby vykonávať samé či prostredníctvom vnútorného prevádzkovateľa pod podmienkou, že splnia uvedené a presne definované kritériá, aby nedochádzalo k narúšaniu hospodárskej súťaže.

3.4

Výbor potvrdzuje svoju podporu zásade regulovanej hospodárskej súťaže (ktorú považuje za lepšie riešenie než tvrdú konkurenciu), ktorá sa objavuje aj v novom návrhu nariadenia (čl. 3 a čl. 5, ods. 3). Nazdáva sa, že táto zásada dokáže lepšie skĺbiť potreby verejných služieb s nutnosťou stanoviť jednotný a bezpečný rámec pravidiel pre priznávanie zmlúv. Takisto spája potreby verejných služieb s podnikateľským rozmerom odvetvia (bez ohľadu na postavenie podnikov).

3.5

Výbor zastáva názor, že konkurenčný systém ponúkajúci zovšeobecnenie zmluvnej úpravy ako aj slobodnú voľbu medzi otvorením verejnej súťaže a možnosťou priameho pridelenia predstavuje záruku zlepšenia kvality a zvýšenia efektivity verejnej dopravy. Zadávateľské orgány budú musieť vopred jasne definovať záväzky služieb vo verejnom záujme a dotknuté územia, ako aj pravidlá pre výpočet náhrad, spôsob rozdelenia nákladov a príjmov a zabezpečiť im dostatočnú publicitu.

3.6

Prevádzkovatelia budú zasa musieť byť dôkladne oboznámení s rámcom a povinnosťami vyplývajúcimi z ich činnosti.

3.7

Okrem toho sa navrhuje, aby každý príslušný orgán raz ročne uverejnil podrobnú správu o záväzkoch služby vo verejnom záujme v jeho kompetencii, o vybraných prevádzkovateľoch a tiež o náhradách a výhradných právach, ktoré im boli priznané ako protihodnota (čl. 7). To umožní občanom oboznámiť sa s presnými podmienkami prevádzkovania dopravných služieb, a poskytne im širšiu možnosť posúdiť kvalitu a cenu ponúkaných služieb. Treba však dohliadnuť na to, aby navrhované riešenie neviedlo k neúmernému nárastu administratívnych nákladov pre samosprávy, čo by sa následne premietlo do nákladov prevádzkovateľov. Príliš veľa byrokracie je zvyčajne na prekážku dobrej informovanosti.

4.1.1

Vzniká tu otázka nadradenosti jedného práva nad druhým, keďže na dané odvetvie je možné uplatňovať dve právne úpravy.

4.1.2

V prvom čítaní v roku 2001 schválil Európsky parlament pozmeňovací návrh požadujúci, aby bolo budúce nariadenie nadradené právu verejného obstarávania, čím by sa vytvoril jasný a celistvý právny rámec. Pri riešení, ktoré navrhuje Komisia, závisí kritérium voľby práva od rozhodnutia zadávateľského samosprávneho orgánu:

4.1.3

V tejto otázke zastáva EHSV názor, že ustanovenia nariadenia by sa mali vzťahovať na všetky zmluvy o službe vo verejnom záujme v doprave, pri dodržaní zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Takéto riešenie by bolo zďaleka najjednoduchšie a najjasnejšie a taktiež by nespochybňovalo zmluvnú slobodu príslušných orgánov.

4.2.1

Na rozdiel od obidvoch predchádzajúcich verzií obsahuje tento návrh po prvý raz možnosť priamo prideliť zmluvu v oblasti verejnej dopravy vnútornému prevádzkovateľovi bez vyhlásenia otvorenej súťaže (čl. 5, ods. 2). Táto zmena vychádza v ústrety pripomienkam, ktoré odzneli v predchádzajúcich diskusiách a požadovali zachovanie slobody konania miestnych samospráv.

4.2.2

Na uvedenú možnosť sa viažu viaceré podmienky:

4.2.3

V prvom čítaní sa Európsky parlament jasne vyslovil za zachovanie možnosti priameho pridelenia internému prevádzkovateľovi príslušným orgánom popri možnosti otvorenej súťaže. Diskusie v Rade ministrov sa nesú v podobnom duchu, veľká časť zástupcov členských krajín je priaznivo naklonená tomu, aby si príslušné orgány zachovali možnosť rozhodnúť sa, či budú miestne služby poskytovať samé prostredníctvom vlastných podnikov alebo či pri prideľovaní služieb vyhlásia otvorenú súťaž.

4.2.4

Komisia sa usilovala zohľadniť tieto súhlasné názory a požiadavky, a teda hľadala rovnováhu medzi regulovanou hospodárskou súťažou a možnosťou priameho pridelenia. EHSV takýto postup schvaľuje, nakoľko zachováva zásadu slobodnej správy miestnych zadávateľských samospráv a zároveň berie ohľad na zásady stanovené Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.

4.2.5

Treba zdôrazniť, že pri definícii vnútorného prevádzkovateľa zavádza Komisia kritérium geografického rozdelenia, čím sa snaží zohľadniť prostredníctvom formulácie neodporujúcej Zmluve, zásadu konkurenčnej reciprocity, ktorú požadoval Parlament pre miestne služby poskytované priamou prácou. Uplatňovanie tohto kritéria vyvoláva dve otázky:

4.2.6

Bolo by teda vhodné uvažovať o tom, že v prípadoch keď služby priamo prevádzkuje samotný príslušný orgán alebo vnútorný prevádzkovateľ, môžu sa uvedené služby vzťahovať na územia viacerých príslušných orgánov, ak je nutné zabezpečiť zjednotenie siete a integráciu dopravných služieb v prípade území priľahlých či susediacich s územím, na ktorom zadávateľský orgán pridelil zmluvu o službe vo verejnom záujme v doprave. Aby táto možnosť neviedla k obchádzaniu zásady nenarúšania voľnej hospodárskej súťaže, treba zabezpečiť, aby služby poskytované mimo územnej príslušnosti zadávateľského orgánu nemohli presiahnuť určitý percentuálny podiel hodnoty hlavnej zmluvy.

4.2.7

Takisto by sa malo povoliť vnútorným prevádzkovateľom viacerých samospráv navzájom spolupracovať, a to najmä v oblasti výskumu a rozvoja, keďže v opačnom prípade by sa stali štrukturálne menej efektívni oproti potenciálnym konkurentom, pre ktorých by podobné obmedzenia neplatili.

4.2.8

Tieto body bude potrebné vyjasniť jednak v oblasti právnej istoty, ako aj v oblasti praktickej organizácie služieb. Medzitým možno podotknúť, že v kritériách vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora ES (rozsudok vo veci Stadt Halle z 11.1.2005) na definovanie vnútorného prevádzkovateľa ešte stále pretrvávajú nejasnosti, najmä kvôli slovnému spojeniu „...prvky ako napríklad...“ z ktorého možno vyvodiť, že zoznam kritérií nie je úplný. Avšak v nedávnej judikatúre (rozsudok vo veci Parking Brixen z 13.10.2005) sa zdôrazňuje nevyhnutnosť kritéria kontroly podobnej kontrole vlastných služieb.

4.2.9

A konečne je prekvapujúce, že na všeobecné prípady priameho pridelenia vnútornému prevádzkovateľovi sa viažu prísne definované podmienky, zatiaľ čo výnimka zo zásad navrhovaného nariadenia platiaca pre železničnú dopravu, týkajúca sa priameho pridelenia prevádzkovateľovi, nie je spojená so žiadnou podmienkou a v dôvodovej správe sa nenachádza ani vysvetlenie tejto situácie.

4.3.1

Okrem pridelenia vnútornému prevádzkovateľovi sa v návrhu hovorí aj o možnosti použiť verejnú súťaž. Zásada vyhlásenia verejnej súťaže má tri výnimky:

4.3.2

EHSV sa nazdáva, že prvé dve výnimky sú v zásade odôvodnené, napriek tomu, že by bolo možné diskutovať o uznávaných kritériách na definíciu služieb malého významu. Pri tretej výnimke však vyvstávajú viaceré otázky. Jednak kvôli celkovému objemu daného odvetvia (ktorého obrat dosahuje približne 50 miliárd EUR) a následne preto, že podmienky pridelenia sú príliš voľné, na rozdiel od podmienok pridelenia vnútornému prevádzkovateľovi, a to napriek tomu, že v článku 7 sa hovorí o opatreniach na zabezpečenie potrebnej publicity. A napokon, otázky vyvoláva aj skutočnosť, že železnice nie sú sektorom, ktorý by kvôli svojej povahe mal byť definitívne vyňatý z hospodárskej súťaže, pokiaľ nejde o súlad s podobným ustanovením ako v článku 5, ods. 2 návrhu nariadenia.

4.3.3

Možno zastávať názor, že regulovaná otvorená súťaž by lepšie dokázala zabezpečiť transparentnosť, spravodlivé zaobchádzanie, záujmy klientov a prevádzkovateľov a že prijaté riešenie mierne narúša (nepochybne kvôli politickému kompromisu) rovnováhu textu v oblasti právnej celistvosti.

4.4.1

Článok 6 návrhu nariadenia odkazuje na článok 4, ktorý čiastočne vychádza z kritérií rozsudku vo veci Altmark – Trans. Akékoľvek náhrady bez ohľadu na spôsob ich priznania musia byť v súlade s týmito ustanoveniami. Čo sa týka zmlúv pridelených priamo, náhrady musia byť navyše spĺňať pravidlá stanovené v prílohe. V nich sa uvádza, že pri určovaní výšky náhrady treba porovnať situáciu priameho prevádzkovania so situáciou, ktorá by nastala, ak by záväzky neboli splnené a služby by boli prevádzkované „za trhových podmienok“.

4.4.2

V texte sa teda rozlišujú dve situácie:

4.4.3

Takýto systém vytvára pomerne zložitú právnu situáciu, ktorá si vyžaduje ešte jasnejšie formulácie, aby bola zachovaná zásada transparentnosti a riadnej správy voči klientom a daňovým poplatníkom.

4.5.1

Komisia nástojí na skutočnosti, že predmetom návrhu nariadenia je vyriešiť otázku záväzkov služieb vo verejnom záujme v oblasti dopravy a ich náhrad a nariadenie sa teda nemá zaoberať ďalšími témami súvisiacimi s kvalitou služieb, právnymi úpravami v sociálnej oblasti a ochranou spotrebiteľa. Problematiku sociálnych práv teda pružnou formou rieši len článok 4 v odseku 7. Treba však priznať, že ide o oblasť, ktorá je v kompetencii členských krajín.

4.5.2

Napriek tomu, revidovaný návrh z roku 2002 sa definíciou primeranej úrovne kvality verejnej dopravy alebo informovanosti cestujúcich a právnymi úpravami v sociálnej oblasti zaoberal dôkladnejšie (čl. 4, 4a a 4b predchádzajúceho dokumentu).

4.5.3

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nový text do veľkej miery mlčí o otázke kvality a informovanosti cestujúcich a o zárukách vyplývajúcich z národných právnych úprav v sociálnej oblasti. Výbor žiada, aby sa Komisia vrátila k návrhu z roku 2002 a svoj súčasný text doplnila pri zohľadnení princípu susbsidiarity a zásady nezávislosti miestnych samospráv. Nie je nutné uvádzať vyčerpávajúci list kritérií bezpečnosti, kvality a informovanosti cestujúcich, no bolo by vhodné uviesť minimálne požiadavky v týchto oblastiach.

4.6.1

Článok 8 ods. 6 obsahuje nepresnosť: upravuje situáciu v oblasti voľnej súťaže v druhej polovici prechodných období, no nerieši ich prvú polovicu. Navyše sa tieto ustanovenia nevzťahujú na prípady priameho pridelenia.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/26

1.1

Viac než 75 % obyvateľov Európskej únie býva v mestských oblastiach. Mestská doprava tvorí veľmi významný podiel celkového sektora dopravy a vplýva tak na parametre kvality ovzdušia (oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, tuhé znečisťujúce látky v podobe prachových častíc a prekurzory ozónu), a tým na miestne znečistenie, ako aj na klimatické zmeny (emisie CO2).

1.2

V priebehu posledných rokov na seba nadväzovali rôzne aktivity v legislatívnej i výskumnej oblasti tak na európskej úrovni, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce. Hlavnými sledovanými cieľmi sú zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií znečisťujúcich látok ako aj závislosti od ropy.

1.3

Vďaka predpisom, ktoré upravujú emisie vozidiel, známym pod názvom normy „Euro“, sa za posledných 25 rokov radikálne znížili emisie znečisťujúcich látok spôsobených cestnou dopravou.

1.4

Okrem toho sa vďaka modelom ako CAFE (Clean Air for Europe – Čistý vzduch pre Európu, 2005) dokázalo predbežne zabezpečiť ďalšie zníženie úrovne znečistenia o 5 % do roku 2020.

1.5

Zámerom predmetnej smernice je podpora trvalo udržateľného mestského prostredia. Navrhuje vytvorenie vozového parku „čistých“ ťažkých úžitkových vozidiel, ktoré sú energeticky úspornejšie a produkujú menej znečisťujúcich emisií.

1.6

Konkrétne sa pre verejné orgány stanovuje povinnosť vyčleniť na čisté vozidlá kvótu vo výške 25 % zo svojho celkového ročného nákupu vozidiel s hmotnosťou vyššou ako 3,5 t. Návrh Komisie obsahuje okrem toho možnosť následného rozšírenia tohto záväzku na ďalšie kategórie vozidiel zakúpených verejnými orgánmi.

1.7

Vzhľadom na vstupné investície verejných orgánov by urýchlené vstúpenie do platnosti tejto smernice podporilo rýchly rozvoj a rozsiahle využívanie čistých technológií.

1.8

Pre mnohé miestne orgány verejnej správy, ktoré sú nútené zavádzať obmedzenia voľného pohybu vozidiel, by smernica v prípade svojho schválenia ponúkala alternatívne riešenie umožňujúce dosahovať kladné výsledky, pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie a sociálnu i hospodársku oblasť.

1.9

Mestá ako Paríž, Montpellier, Frankfurt, Helsinki a iné, ktoré investovali prostriedky do vybudovania vozových parkov čistých vozidiel (autobusy alebo vozidlá na zber a odvoz odpadu s pohonom na zemný plyn), dosiahli nezanedbateľné výsledky a pristupujú k nákupu ďalších vozidiel na rozšírenie existujúceho vozového parku.

1.10

Zrýchlenie zásahov, rozdelenie úsilia a pôsobenie na viacerých rovinách s cieľom znížiť celkový vplyv na životné prostredie (normy „Euro“ na kontrolu emisií vozidiel, opatrenia zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti a bezpečnosť zásobovania energiou a diverzifikácia energetických zdrojov) sa musí nevyhnutne prejaviť v prínose v sociálnej oblasti a v technologickom a hospodárskom napredovaní.

1.11

EHSV si preto želá, aby bola smernica prijatá ešte v priebehu roku 2006 a pridala sa tak k ďalším aktivitám, ktoré Európske spoločenstvo už podniká a k tým, ktoré sa ešte len rysujú a sú v štádiu schvaľovania.

2.1

Komisia 21. decembra 2005 predložila tento návrh smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave (1) (právny základ: článok 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, proces spolurozhodovania).

2.2

Hlavným cieľom tejto smernice je:

2.3

V smernici sa uvádza, že verejné orgány majú povinnosť vyčleniť minimálnu kvótu zo svojich ročne obstaraných ťažkých úžitkových vozidiel (s hmotnosťou nad 3,5 t) na vozidlá vyhovujúce prevádzkovej norme pre „zdokonalené vozidlá priaznivé pre životné prostredie“ (EEV). Minimálna kvóta obstarávania je stanovená na 25 % a týka sa nahrádzania ťažkých úžitkových vozidiel, aby bolo možné postupné zavedenie environmentálnych kritérií do procesu obstarávania vozidiel a aby sa verejné orgány a priemysel pripravili na možné rozšírenie týchto požiadaviek na ďalšie kategórie vozidiel.

2.4

Z dlhodobého hľadiska povedie táto smernica k zlepšeniu environmentálnych charakteristík celého vozového parku vďaka úsporám z hromadnej výroby, nižším nákladom a rozsiahlejšiemu využívaniu technológií zdokonalených vozidiel priaznivých pre životné prostredie.

3.1

Ťažké úžitkové vozidlá, ktoré tvoria predmet tejto smernice, sú vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 t, ako napríklad autobusy a úžitkové vozidlá (napr. vozidlá na zber a odvoz odpadu).

3.2

„Čisté vozidlo“ znamená „zdokonalené vozidlo priaznivé pre životné prostredie“ podľa definície európskej prevádzkovej normy „EEV“ (Enhanced Environmentally-Friendly Vehicle) (2), ktorá stanovuje prísne limity pre emisie CO2 a zhubné emisie oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka, tuhé znečisťujúce látky (TZL) v podobe prachových častíc, uhľovodíky a prekurzory ozónu.

3.3

Členské štáty boli stále vyzývané k tomu, aby zaviedli daňové úľavy pre tie vozidlá, ktoré vyhovujú prísnejším normám než sú limity emisií znečisťujúcich látok podľa platnej normy Euro 4 (3), s cieľom podporovať uvedenie čistejších a výkonnejších vozidiel na trh.

3.4

„Verejné orgány“, ktorých sa týka smernica, sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, orgány podliehajúce verejnému právu, štátne podniky a prevádzkovatelia viazaní zmluvami o poskytovaní dopravných služieb uzatvorenými s verejnými orgánmi.

3.5

Povinnosť vyčleniť minimálnu kvótu ročného obstarávania na čisté vozidlá sa vzťahuje tak na nákup ako aj na prenájom ťažkých úžitkových vozidiel.

3.6

Podpora využívania vozidiel EEV je navyše v súlade s nedávnym návrhom Komisie o daniach z osobných áut (4), ktoré by boli aspoň čiastočne založené na emisiách CO2, aby sa podporil nákup čistejších a energeticky efektívnejších vozidiel, akými sú vozidlá využívajúce biopalivá, zemný plyn, LPG, elektrické alebo hybridné motory.

3.7

Zvýšené používanie biopalív pre vozidlá je aj jedným z cieľov akčného plánu pre biomasu (5), ktorý nedávno prijala Komisia a ktorý bol posilnený následným oznámením o biopalivách (6).

3.8

Predkladaný návrh teda zapadá do rozsiahleho kontextu opatrení zavedených s cieľom čeliť stálemu nárastu emisií skleníkových plynov, ktoré negatívne vplývajú na ciele EÚ v oblasti klimatických zmien. Zároveň sa tieto opatrenia zameriavajú na riešenie problematiky zvyšovania miestneho znečistenia spôsobeného emisiami výfukových plynov, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie občanov, ako aj na otázku energetickej účinnosti palív, ktorá je ešte stále dôvodom výraznej európskej závislosti od ropy.

3.9

V zelenej knihe o bezpečnosti dodávok energie (7) sa analyzujú otázky súvisiace so stálym rastom dopravného sektora, vysokou úrovňou spotreby energie, ako aj emisiami CO2 a závislosťou od ropy s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť dopyt po alternatívnych technológiách a palivách a podporiť generáciu „čistých“ vozidiel tak, ako to ďalej rozvádza biela kniha (8) o európskej dopravnej politike do roku 2010.

3.10

Oznámenie o alternatívnych pohonných hmotách v cestnej doprave (9) a nasledujúca smernica o podpore biopalív (10) vidia v diverzifikácii energetických zdrojov účinný systém na zníženie závislosti od ropy, emisií CO2 a miestnych znečisťujúcich látok.

3.11

Oznámenie o prehodnotení stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (11) sa zaoberá aspektmi súvisiacimi s klimatickými zmenami: v tejto stratégii sa explicitne navrhuje vývoj trhu s čistejšími vozidlami v rámci programu riadenia dopravy v mestských oblastiach, v ktorom sa plánuje podpora ekologických inovácií a výslovne odporúča zavedenie „čistých“ autobusov.

3.12

Zelená kniha (12) o energetickej účinnosti navrhuje konkrétne opatrenia, medzi ktoré patrí zavedenie verejného obstarávania na rozvoj trhu s menej znečisťujúcimi vozidlami a zvýšenie energetickej účinnosti v porovnaní s bežnými vozidlami.

3.13

Výroba a používanie vozidiel dodržiavajúce prísnejšie limity pre znečisťujúce látky predstavuje základný faktor v snahe o splnenie cieľov, ktoré v tejto súvislosti stanovujú európske právne predpisy (13).

3.14

V kontexte tematickej stratégie o kvalite ovzdušia (14), ktorou sa Komisia snaží zjednotiť platné smernice v tejto oblasti, sa opätovne zdôrazňuje potreba odporúčať verejným orgánom implementáciu v podobe dosahovania ročnej minimálnej kvóty čistých a energeticky účinných vozidiel.

3.15

Európsky parlament vyjadril svoju podporu akčnému plánu Spoločenstva na zvýšenie energetickej efektívnosti v dopravnom sektore. Konkrétne poukázal na význam, ktorý majú správne zamerané programy verejného obstarávania pre znižovanie cien energeticky efektívnych zariadení, a tým pre zabezpečenie ich konkurencieschopnosti v porovnaní s bežnými technológiami (15).

3.16

Európska rada iniciovala opatrenia zamerané na integráciu riadenie v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja do dopravnej politiky (16).

4.1

Schválenie tohto návrhu smernice by zaviedlo sériu povinných opatrení v oblasti verejného obstarávania zameraných na zintenzívnenie dopytu na trhu s takzvanými čistými vozidlami. Tento návrh zároveň podporuje zavádzanie čistých a energeticky účinných vozidiel zaujatím technologicky neutrálneho postoja v súlade s odporúčaniami členských štátov (17).

4.2

Povinnosť verejného obstarávania ťažkých vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 t predstavuje v porovnaní s dobrovoľnými dohodami alebo inými druhmi regulačných opatrení výhodu z hľadiska výsledného pomeru nákladov a úžitku, a to v súvislosti s hospodárskymi aspektmi konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a – predovšetkým – pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie.

4.3

Stanovenie dvadsaťpäťpercentnej kvóty v rámci verejného obstarávania znamená zahrnúť 10 % vnútorného trhu, a teda percentuálny podiel, ktorý umožňuje zasiahnuť do rozvoja trhu s čistými vozidlami, ako aj finančne podporovať hromadnú výrobu pri zachovaní prijateľnej výšky investičných nákladov.

4.4

Podľa uskutočnených odhadov sa tento návrh smernice týka približne 52 000 vozidiel, z čoho je 17 000 autobusov a 35 000 ťažkých úžitkových vozidiel. Zavedenie 25 % čistých vozidiel by preto zodpovedalo počtu 13 000 vozidiel EEV ročne. Výber konkrétnej oblasti na nahradenie vozidiel (autobusy, vozidlá na zber a odvoz odpadu alebo iné) je prenechaný verejným orgánom, ktoré majú maximálnu voľnosť pri stanovovaní špecifických kvót nahrádzania.

4.5

Verejné obstarávanie na systematické zavádzanie čistých vozidiel by podporilo rozvoj automobilového priemyslu a zabezpečilo by rozširovanie riadneho trhu s ťažkými vozidlami v Európe, pričom by sa zvýšila úroveň konkurencie a konkurencieschopnosti.

4.6

Paríž, Montpellier a Frankfurt ako aj ďalšie mestá už vlastnia vozové parky čistých vozidiel, ktoré chcú rozšíriť vzhľadom na kladné výsledky dosiahnuté v ekologickej a sociálno-ekonomickej oblasti.

4.7

Povinné zavádzanie vozidiel EEV do vozového parku ťažkých vozidiel predstavuje ďalší nástroj, ktorý majú k dispozícii verejné orgány na splnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Spoločenstva o kvalite ovzdušia.

4.8

Podiel nahradených vozidiel navrhovaný v návrhu smernice by umožnil urýchlene získať prvé výsledky, pokiaľ ide o zlepšenia kvality ovzdušia (18), prispôsobením EEV normám, ktoré radikálne znižujú emisie HC, NOX a TZL.

4.9

Využívanie vozidiel EEV navyše prispieva k znižovaniu spotreby pohonných hmôt a stimulovaniu výskumu k dosahovaniu čoraz lepších ekologických výsledkov. Podpora využívania alternatívnych pohonných hmôt a výskum technológií v oblasti spracovania emisií sú na druhej strane silným impulzom pre rast automobilového priemyslu.

4.10

Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná životnosť ťažkých vozidiel, ktoré sú predmetom tohto návrhu smernice, je približne 15 rokov, pokiaľ táto smernica vstúpi do platnosti v priebehu roku 2006, verejné orgány by do roku 2030 mali čas na návrat investícií, dosiahnutie pokroku v technologickej oblasti a zlepšenie štandardných výkonov.

4.11

Urýchlené a nepretržité úsilie v súvislosti s podporou čistých vozidiel by sa kladne odrazilo aj po sociálnej stránke: zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach okrem iného znamená zníženie výskytu alebo úbytok zhoršovania ochorení horných dýchacích ciest s následným zlepšením rozpočtu verejného zdravotníctva.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/29

1.1

EHSV opakovane poukazoval na veľký význam trvalo udržateľného rozvoja pre budúcnosť Európy a pre celosvetový rozvoj a víta preto návrh „platformy činnosti“, v ktorom sa Komisia touto témou zaoberá.

1.2

Oznámenie Komisie je jedným z piatich dokumentov, ktoré len v roku 2005 boli uverejnené na tému „trvalo udržateľného rozvoja“. Aj keď EHSV opakovane zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych krokov, kritizuje veľké množstvo rôznych dokumentov, ktoré bežnému občanovi, ktorý sa zaujíma o politiku, takmer znemožňuje zachovať si celkový prehľad.

1.3

Spojitosti medzi Lisabonskou stratégiou a Stratégiou pre trvalo udržateľný rozvoj nie sú jasné. Aby ich občania správne pochopili, je potrebné usilovať sa o ich vysvetľovanie a súlad. Aby sa zohľadňovala sociálna a environmentálna dimenzia, ako aj hospodárska dimenzia, je potrebné revidovať nástroje na odhad dopadov. Výskum a inovácia, ktoré sa odporúčajú v rámci Lisabonskej stratégie, by mali explicitne podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

1.4

EHSV nemôže uznať „platformu činnosti“ predloženú v oznámení ako novú, revidovanú stratégiu. Je síce poskytnutá správna analýza súčasnej situácie a tiež sa konštatuje, že „to takto nemôže ísť ďalej“, zostáva to však iba pri analýze. Nepíše sa resp. píše sa veľmi nedostatočne, ako by sa malo konkrétne pokračovať.

1.5

Komisia týmto dokumentom neplní ani odporúčanie EHSV z apríla 2004, ani vlastný sľub z júna 2005. Nemenuje žiadne jasné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci stratégie udržateľného rozvoja.

1.6

Stratégia zvyčajne opisuje cestu k dosiahnutiu cieľov. Absencia cieľov musí nutne viesť k nedostatkom pri pomenovaní nástrojov. Toto je rozhodujúcim nedostatkom oznámenia. Keď sa presne nevie, kam sa smeruje, nedá sa ani určiť, ako sa tam dostať.

1.7

Kľúčové činnosti popísané v dokumente sú vágne a nanajvýš nekonkrétne. Ide o sčasti dávne požiadavky resp. sľuby, ktoré sú známe už vyše tridsať rokov a doteraz neboli splnené. Neprebieha však ani diskusia o otázke, čo je príčinou, že také staré požiadavky neboli realizované, ani či sú tieto požiadavky naďalej aktuálne a predovšetkým, či sú dostačujúce.

1.8

Na miestach, kde sa robia mimoriadne dôležité oznámenia, však zostáva Komisia zdržanlivá. Oznámenie Komisie o využití medzinárodného obchodu ako nástroja trvalo udržateľného rozvoja možno iba privítať. Od „platformy činnosti“ sa však očakáva, že dá aj odpoveď na otázku, ako to docieliť.

1.9

Komisia by mala objasniť úlohu jednotlivých subjektov tým, že odpovie na otázku, kto sa bude čím zaoberať, a to v závislosti od kompetencií EÚ, členských štátov, sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán.

1.10

EHSV plánuje prispieť k diskusii prostredníctvom postupného vytvárania databázy, umožňujúcej šírenie osvedčených metód, registrovanie prekážok, s ktorými sa stretávajú subjekty v praxi, atď. tak, aby boli posilnené odborné znalosti, ktoré bude môcť využívať Komisia a zainteresované strany.

1.11

Oznámenie ponecháva viac otázok otvorených než podáva odpovedí resp. nastoľuje nové otázky, na odpovede ktorých spoločnosť doteraz márne čaká.

1.12

EHSV to hlboko ľutuje. Toto oznámenie neposúva politiku trvalo udržateľného rozvoja vpred, ale skôr je dôkazom o prešľapovaní na mieste.

2.1

Dňa 13.12.2005, teda bezprostredne pred zasadnutím Európskej rady v zložení ministrov hospodárstva a financií v Bruseli, Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu Oznámenie o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (1), ktoré je predmetom tohto stanoviska.

2.2

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v lete roku 2001 v Göteborgu. EHSV viackrát zaujal postoj tak k príprave stratégie ako aj k stratégii samej, naposledy o. i. v rámci svojich prieskumných stanovísk na tému „Hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ z apríla 2004 (2) a na tému „Úloha trvalo udržateľného rozvoja v rámci nadchádzajúceho finančného výhľadu“ z mája 2005 (3). V apríli 2005 okrem toho usporiadal spoločne s Komisiou fórum zainteresovaných strán, ktoré vzbudilo veľkú pozornosť a bolo vyhodnotené ako veľmi konštruktívne a v marci 2006 uskutočnil v rámci vypracovania tohto stanoviska ďalšie konzultácie, ktorých výsledky boli samozrejme zohľadnené.

2.3

Komisia pod vedením predsedu Prodiho oznámila, že stratégiu trvalo udržateľného rozvoja prepracuje a schváli. K tomu však nedošlo. Pri vypracovaní dokumentu resp. dokumentov naopak došlo k značným časovým sklzom. Môže to byť známkou toho, aké ťažkosti má Komisia, ale aj Rada pri napredovaní s prácou na stratégii trvalo udržateľného rozvoja.

2.4

Vo februári 2005 nepredložila Komisia pod vedením predsedu Barrosa prepracovanú stratégiu, ale oznámenie na tému „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (4). Hovorila v ňom okrem iného o „zhoršovaní sa trvalo neudržateľných trendov“, o tom, že doterajší pokrok pri integrácii environmentálneho rozmeru do sektorových politík „bol obmedzený“, že „chudoba a sociálne vylúčenie predstavujú rastúci problém“ a že „vo svete rastúcej ‚vzájomnej závislosti’ nemôžeme pokračovať vo výrobe a spotrebe tak, ako to robíme v súčasnosti“.

2.5

Oznámenie Komisie, ktoré sa tu hodnotí, je potrebné vidieť v tomto kontexte. EHSV ho síce môže interpretovať ako ďalší krok k revízii stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ale nie ako výsledok už uskutočnenej revízie. Podľa najnovších, avšak skôr neformálnych informácií, sa momentálne plánuje, že Rada na svojom zasadnutí v júni 2006 schváli revíziu stratégie trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001 a že tieto závery Rady budú potom predstavovať spoločnú európsku stratégiu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2009. EHSV teda zatiaľ konštatuje, že Komisia nesplnila svoj záväzok z roku 2001 predkladať na začiatku každého svojho nového funkčného obdobia revíziu stratégie. Ba čo viac, teraz existuje päť dokumentov (5) z roku 2005, ktoré sa dajú nanajvýš hodnotiť ako podnety a materiál na revíziu, ale v žiadnom prípade nie ako revidovaná, nová stratégia na ďalšie štyri roky, ktorá rešpektuje znepokojujúco sa vyvíjajúce trendy.

2.6

Výbor vyjadruje svoje počudovanie nad tým, že od Komisie nedostal žiadne podrobné pripomienky k svojmu poslednému prieskumnému stanovisku na tému: „Hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ (6), hoci sa k tomu zaviazala. Mnoho zásadných otázok, ktoré vtedy výbor nadhodil, čaká doteraz na odpoveď, čo sa odráža a potvrdzuje v absencii cieľov, myšlienok a zamerania teraz predloženej „platformy činnosti“.

2.7

Výboru taktiež chýbajú – rovnako ako v roku 2004 – jasné informácie o tom, ako budú obe tieto veľké stratégie, t. j. stratégia trvalo udržateľného rozvoja a Lisabonská stratégie pre rast a zamestnanosť, ktoré ovplyvňujú súčasnú činnosť EÚ, vymedzené a začlenené v súlade s cieľmi, ktoré si Európska únia predsavzala v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (7). Z preskúmania národných programov reforiem týkajúcich sa Lisabonskej stratégie vyplýva, že trvalo udržateľný rozvoj členské štáty nepovažujú za prioritu. Je to v rozpore so závermi Európskej rady z marca 2005, kde sa konštatovalo, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja je nadradenou stratégiou EÚ.

2.8

EHSV bude v tomto stanovisku predovšetkým skúmať, či jeho výroky, otázky a odporúčania, ktoré formuloval v uvedených stanoviskách z apríla 2004 resp. mája 2005, boli prerokované a uplatnené.

2.9

Okrem toho bude analyzovať, či sa plnia požiadavky, ktoré sformulovala sama Komisia.

3.1

V hodnotenom oznámení, tak ako v mnohých predchádzajúcich dokumentoch Komisia najprv opisuje všeobecnú situáciu. Dva citáty z tretieho odstavca oznámenia opisujú situáciu jasne a zreteľne: „Európa začala dobre pri uplatňovaní týchto princípov trvalo udržateľného rozvoja. .... Úsilie sa však musí zintenzívniť.“

3.2

Výbor môže toto tvrdenie potvrdiť a súhlasí so všeobecnou analýzou, že v mnohých oblastiach tak na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni uskutočnili podniky, mimovládne organizácie resp. súkromné osoby mnoho príkladných iniciatív. Nie sú však ešte dostačujúce na to, aby sa mohlo hovoriť o zmene trendu.

3.3

Konkrétne príklady úspechu môžeme nájsť na národnej úrovni (napr. pozitívne dôsledky nemeckého programu energetickej sanácie budov resp. používania obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie a vytváranie pracovných miest), na odvetvovej úrovni (napr. zrieknutie sa používania hydrochlórofluorokarbónov v klimatizačných zariadeniach automobilov poškodzujúcich atmosféru alebo „Akčný plán pre environmentálne technológie“ a na samotnej úrovni podnikov (napr. British Petroleum, ktorý sa v roku 1998 zaviazal k tomu, že do roku 2010 zníži emisie skleníkových plynov o 10 % pod hodnotu z roku 1990 a ktorý dosiahol svoj cieľ pomocou energetickej účinnosti už v roku 2003; pozri tiež list podpísaný veľkými anglickými a mnohonárodnými podnikmi na podporu britského premiéra v boji proti klimatickej zmene (8).

3.4

Príklady dokazujú, že trvalo udržateľné postupy výroby a spotreby sú nielen technicky možné, ale aj hospodársky uskutočniteľné a prispievajú k udržaniu resp. vytváraniu pracovných miest. To sa musí sprostredkovať jasnejšie než doteraz.

3.5

Trvalo udržateľný rozvoj je iná, nová, integrovaná spoločenská rozvojová koncepcia. Hospodárske, sociálne a ekologické rozmery trvalo udržateľného rozvoja sa navzájom posilňujú a prispievajú k zachovaniu „európskych hodnôt“. Trvalo udržateľný rozvoj tak podporuje celospoločenskú prosperitu. V tejto súvislosti výbor víta spoločné úsilie Komisie a Eurostatu o vypracovanie „ukazovateľa prosperity“, ktorý má z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja ako merná veličina väčšiu výpovednú hodnotu než HDP. „Ekologická stopa“, ktorú o. i. prezentuje aj Európska agentúra pre životné prostredie, by ním mohla byť. Takýto ukazovateľ by musel zohľadňovať externé náklady na životné prostredie ako aj určité sociálne náklady.

3.6

V prípade trvalo udržateľného rozvoja nejde o to, aby nedostatky, ktoré vznikajú v priebehu rozvoja určitého odvetvia, boli kompenzované prostredníctvom opatrení v iných odvetviach. Takýmto spôsobom fungovala politika v minulosti. Európska rada v júni 2005 túto interpretáciu koncepcie rozvoja potvrdila a viacero dokumentov Európskej komisie ukazuje, že takýto prístup funguje (9).

3.7

Najprv je však potrebná široká diskusia v politike a spoločnosti o hodnotách, ktorými sčasti na rozdiel od iných oblastí sveta v Európe disponujeme a ktoré si musíme brániť a o cieľoch, ktoré chceme v Európe trvalo udržateľným rozvojom dosiahnuť. Ba čo viac: zdá sa, že tu už dávno mala byť. Len keď bude jasno v tom, aké ciele sa majú dosiahnuť a aké (európske) hodnoty sa majú zachovať, môže sa začať diskutovať o spôsoboch na dosiahnutie týchto cieľov (rozumej: o stratégii). EHSV však pochybuje o tom, že táto diskusia doteraz prebehla v dostatočnej miere. Opakuje svoje zistenie spred dvoch rokov, že samotný pojem „trvalá udržateľnosť“ je veľkej časti občanov úplne neznámy a občanom, ktorí ho už niekedy počuli, obsahovo nič nehovorí. To sú skutočne zlé východiskové podmienky pre politickú činnosť (pri Lisabonskej stratégii je to podobné).

3.8

EHSV si je pri tom dobre vedomý toho, že diskusia o hodnotách a cieľoch nie je práve v kontexte globálnych trhov jednoduchá. Priekopnícka úloha Európy pri zachovávaní životných podmienok môže totiž viesť napríklad k tomu, že výroba, ktorá nie je trvalo udržateľná, sa z Európy presunie do iných častí sveta (čo z celosvetového hľadiska nepredstavuje úspech) a konkurencieschopnosť európskych podnikov môže byť negatívne ovplyvnená. Pretože sa však dá predpokladať celý rad problémov, musí sa široká diskusia, opakovane požadovaná EHSV, konečne uskutočniť.

3.9

V oznámení sa Komisia zameriava na šesť takzvaných „kľúčových oblastí“:

3.10

EHSV považuje – ako už v predchádzajúcich stanoviskách viackrát zdôrazňoval – príslušné zameranie sa za správne, dáva však na zváženie, či by sa intenzívnejšie nemali zahrnúť aspoň tie oblasti, v ktorých má EÚ plnú – aj finančnú– zodpovednosť, napr. poľnohospodárska a regionálna politika. V oznámení nie sú na tieto oblasti takmer žiadne odkazy, nanajvýš v prílohe 2 je napr. internetovým odkazom odvolanie na nariadenie Komisie o strategických usmerneniach Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 [KOM (2005) 304,, konečné znenie] bez bližších obsahových údajov o cieľoch a opatreniach v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom.

3.10.1

V úvode oznámenia v rámci opisu úsilia, ktoré EÚ doteraz vyvinula, sa v krátkosti odkazuje na reformu politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a zdôrazňuje, že „posilnenie politiky rozvoja vidieka“ odráža tento záväzok v realizácii integrovanej politiky. Pre EHSV je však toto vyjadrenie úplne nezrozumiteľné, pretože o „posilnení“ vôbec nemôže byť reč. Výška finančných prostriedkov určená na rozvoj vidieka bude v rozpore s politickým sľubom Komisie a odporúčaním EHSV (10) v budúcom rozpočtovom období 2007 – 2013 značne nižšia, než je súčasné plnenie rozpočtu a než sú Komisiou plánované výdavky (11).

3.10.2

Čo sa týka rybného hospodárstva, EHSV upozorňuje na to, že sa doteraz nepodarilo zabezpečiť dodržanie dohodnutých rybolovných kvót, čím aj naďalej dochádza k nadmernému rybolovu v moriach. Jednoduché vyratúvanie internetových stránok s informáciami o minulých politikách či plánovaných možných oznámeniach alebo zelených knihách Komisie sa vzhľadom na túto situáciu nezdá byť dostačujúce na to, aby sa dosiahol menovaný „operatívny“ cieľ „maximálneho udržateľného výnosu v oblasti rybného hospodárstva do roku 2015“ (12).

3.11

Vo svojom oznámení z februára 2005 (KOM(2005) 37,, konečné znenie) Komisia uskutočnila dôležité a z hľadiska EHSV správne analýzy naďalej neudržateľnej situácie a tendencií a v časti II („Reakcia na výzvy“) uskutočnila oznámenia, ktoré EHSV v minulosti tiež požadoval. Zdôrazňuje sa tam, že hospodársky „rast, sociálne začlenenie a ochrana životného prostredia (by mali) kráčať ruka v ruke v Európe aj v iných častiach sveta,“ že je snahou„umiestniť trvalo udržateľný rozvoj do jadra tvorby politiky a že sú potrebné jasnejšie ciele, úlohy a s tým spojené termíny, ako spôsob zamerania sa na akciu v prioritných oblastiach, ktorý tiež umožní zmerať dosiahnutý pokrok. Aj napriek tomu, že trendy predstavujú dlhodobé problémy, ktoré budú potrebovať dlhodobé riešenia, jediným spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa spoločnosť uberala správnym smerom, je stanoviť jasné priebežné úlohy a merať pokrok. Preto nesmie dôjsť k stanoveniu dlhodobých cieľov, ktoré by viedli k odloženiu uskutočnenia akcie“.

3.12

Aj EHSV vo svojom stanovisku z apríla 2004 vytýkal skutočnosť, že stratégia udržateľného rozvoja obsahuje príliš málo jasne pochopiteľných a následne aj overiteľných cieľov. Poukázal aj na to, že to tak vždy nebolo; že ešte v oznámení Komisie, na základe ktorého bola vypracovaná stratégia udržateľného rozvoja, boli sformulované jasné ciele (13).

3.12.1

EHSV už vtedy vysvetlil, že bez príslušných cieľov a bez formulovania priebežných cieľov by stratégii chýbalo zameranie. EHSV nadhodil aj otázku, čo to vlastne „stratégia“ je a poznamenal, že „stratégia je definovaná ako presný plán vlastného postupu na dosiahnutie cieľa, pričom sa dopredu počíta s faktormi, ktoré by mohli mať dosah na vlastnú činnosť. Budúca stratégia udržateľného rozvoja EÚ by musela

3.13

Zrejme najväčším nedostatkom oznámenia Komisie a v ňom opísanej „platformy činnosti“ je to, že v ňom opäť nie sú opísané skutočné ciele a cesty k ich dosiahnutiu, hoci ich sama Komisia považuje za nevyhnutné. V samotnom dokumente sú však vymenované veľmi vágne „kľúčové činnosti“, v prílohe 2 „operačné ciele a úlohy“ a „príklady kľúčových činností prebiehajúcich a plánovaných“, ktoré sa buď zdajú byť náhodnými, majú malú výpovednú hodnotu alebo sa majú nanajvýš „preskúmať“ resp. sa má „s nimi počítať“.

3.14

Nie je ani stanovené, kto má v konečnom dôsledku byť za čo zodpovedný a ako musia byť rozličné politické úrovne medzi sebou prepojené, aby sa z rôznych zodpovedností dosiahol čo najlepší synergický účinok.

3.15

EHSV vzal s veľkým záujmom na vedomie kapitolu 3.2 a opatrenia k najefektívnejšiemu súboru nástrojov. Je úplne správne, že „vlády a iné verejné orgány majú širokú škálu nástrojov, ktorými môžu povzbudzovať ľudí k zmenám – tým ako riadia, zdaňujú, obstarávajú, dotujú, investujú, čerpajú prostriedky a poskytujú informácie. Výzvou je dosiahnuť správnu zmes politík... Asi najvýkonnejšou metódou na podporovanie zmeny je zabezpečiť, aby trhy vysielali správne signály (‚náprava cien’), čím by sa ľuďom poskytol silný stimul na zmenu ich správania a primeranú úpravu trhu. Dá sa to dosiahnuť tak, že sa zabezpečí, aby sme všetci, výrobcovia aj spotrebitelia, čelili úplným nákladom a následkom našich rozhodnutí – keď tieto rozhodnutia prijímame. Napríklad to znamená uviesť do ceny výrobku náklady, ktoré na ostatných v spoločnosti ukladajú ‚znečisťovatelia’...“.

3.16

EHSV môže tento prístup iba zdôrazniť. Kryje sa s požiadavkami mnohých stanovísk, ktoré výbor v posledných rokoch schválil (15). EHSV však hlboko ľutuje, že sa dokument uspokojuje iba s analýzou a nepodáva žiadne upozornenia, ako sa má pristupovať k tejto internalizácii externých nákladov.

3.17

EHSV už vo svojej správe z apríla 2004 vyzval Komisiu, aby bola v tejto súvislosti aktívna a aby otvorila a viedla dialóg so všetkými zúčastnenými kruhmi. Pretože všetci zúčastnení majú nielen veľký záujem, ale aj právo dozvedieť sa, ako (a dokedy) sa má zabezpečiť internalizácia externých nákladov. EHSV tiež už vtedy žiadal objasniť, aký dosah by internalizácia nákladov mala na konkurencieschopnosť hospodárstva všeobecne a napr. konkrétne na oblasť dopravy. Sama Komisia skonštatovala, že menej ako polovica externých nákladov na životné prostredie by sa odrazila v trhových cenách, čo znamená, že sa podporuje neudržateľné správanie na strane dopytu (16).

3.18

EHSV si kladie otázku, kde a kedy Komisia konečne zamýšľa viesť túto diskusiu. Podľa jeho názoru je stratégia trvalo udržateľného rozvoja presne tým správnym miestom, kde by sa tak malo urobiť. Ľutuje, že sa na medzitým už viac ako dva roky sľubované predloženie oznámenia na tému „Využívanie nástrojov trhu v prospech životného prostredia v rámci vnútorného trhu“ ešte stále čaká.

3.19

EHSV rovnako ľutuje aj relatívnu nezáväznosť výroku Komisie: „Členské štáty by si mohli s Komisiou vymieňať skúsenosti a najlepšie postupy, pokiaľ ide o presun zdaňovania z práce na spotrebu a/alebo znečisťovanie neutrálnym spôsobom z hľadiska výnosov, s cieľom prispievať k cieľom EÚ týkajúcich sa zvyšovania zamestnanosti a ochrany životného prostredia.“ EHSV žiada Komisiu, aby tu konala priamo, čo najskôr vykonala potrebné zisťovania a príslušné výsledky spolu s hodnotením a odhadom dosahu predložila ostatným európskym inštitúciám formou oznámenia.

3.20

Popri upustení od starej cnosti EÚ, ktorou bola formulácia jasných cieľov a stanovenie jasných termínov, je vylúčenie diskusie o možných nástrojoch a ich dôsledkoch ďalším veľkým nedostatkom oznámenia. Samozrejme sa tým dá vyhnúť možným konfliktom, EHSV však viackrát požadoval aktívne hľadanie práve tejto kritickej výmeny názorov so všetkými účastníkmi tohto procesu, pretože bez nej nebude proces trvalo udržateľného rozvoja rozhodujúcom spôsobom napredovať.

3.21

Výbor pozitívne hodnotí oznámenie o lepšom skĺbení národných stratégií s európskymi stratégiami. K tomu je však potrebná – ako už bolo povedané – skutočná európska stratégia a nie iba dokument, v ktorom sú pospájané dávno známe postoje, vyhlásenia o zámeroch a programy, ktoré doteraz neboli schopné dostatočne zdvrátiť negatívne tendencie.

3.22

Z návrhu Komisie vyplýva, že hodnotenie vplyvu má kľúčový význam pri zlepšovaní spojitosti medzi rôznymi iniciatívami a ich jednotlivými fázami (koncipovanie, uplatňovanie, atď.). Je však potrebné prihliadať na to, že tieto analýzy sa nesmú opierať iba o vzniknuté náklady, ale že musia zahŕňať aj ostatné hospodárske, sociálne a ekologické výhody (17). Preto by sa malo podľa vzoru skúmania dosahov na konkurencieschopnosť vypracovať kritérium, aby sa zabezpečilo, že oba naposledy menované rozmery nebudú zanedbané.

3.22.1

Výbor znovu opakuje svoj názor, že podmienky financovania projektov v súvislosti s rôznymi programami a rozpočtovými položkami by mali vychádzať z kritéria trvalo udržateľného rozvoja (18). Toto kritérium by malo byť tiež zohľadňované pri hodnotení efektívnosti príslušných výdavkov.

3.23

Odhliadnuc od nejasných cieľov a vylúčenia diskusie o nástrojoch, EHSV nachádza ďalšie slabé miesto dokumentu. Komisia totiž nedáva odpoveď na otázku rozdelenia kompetencií. Ide o háklivú tému, pretože niektoré plánované činnosti spadajú do oblasti pôsobnosti Spoločenstva (obchodná politika), zatiaľ čo iné patria skôr do pôsobnosti členských štátov (energetika) alebo sú predmetom pokusov o koordináciu na európskej úrovni (sociálna politika). Okrem toho sa k tomuto množstvu kompetencií pripája ešte ďalší rozmer, a to globálny rozmer (pozri tiež vyššie).

3.24

EHSV na nazdáva, že jeden z dôvodov absencie skutočného napredovania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja spočíva vo veľkom počte stratégií, akčných plánov, atď., ako aj v ich zmenách, ku ktorým dochádza v priebehu rokov v závislosti od politických priorít. V súlade s hlavnými zásadami trvalo udržateľného rozvoja, ktoré prezentovala Európska rada v júni 2005 (19) sa výbor nazdáva, že v oblasti opatrení by mala Komisia jasne stanoviť kompetencie jednotlivých úrovní, ktoré sa potom voči ďalším zúčastneným stranám zaviažu garantovať stabilitu počas dlhého obdobia, ako aj súlad s ďalšími opatreniami.

3.25

V súlade so zásadami uvedenými v Bielej knihe o európskej správe vecí verejných, so zámerom „prekonať bariéry“ medzi EU a občanmi, vyjadreným v bielej knihe o európskej politike v oblasti komunikácie a v náväznosti na poradné fórum z 20. a 21. marca 2006 o trvalo udržateľnom rozvoji výbor usudzuje, že je potrebná stála a štruktúrovaná konzultácia so zainteresovanými stranami, aby mobilizácia miestnych subjektov dosiahla skutočný pokrok a trvalo udržateľný rozvoj sa stal konkrétnou realitou. Preto sa bude usilovať o vytvorenie databázy, podobnej tej, ktorú už spravuje v súvislosti s jednotným trhom (PRISM) Cieľom tejto databázy bude registrovať prekážky, s ktorými sa stretávajú miestne subjekty, šíriť osvedčené metódy, informovať organizácie zodpovedné za tieto inovačné projekty, konkretizovať prístup zdola nahor a posilňovať odborné znalosti, o ktoré sa Komisia opiera najmä pri vypracovávaní návrhov smerníc, analýz dopadov a oznámení.

3.26

Výbor okrem toho zastáva názor, že reforma Medzinárodného menového fondu, plánovaná na rok 2008, bude pre európskych zástupcov príležitosťou jednomyseľne sa vyjadriť v prospech pozornosti venovanej tomu, aby sa koncepcia trvalo udržateľného rozvoja stala jedným z kritérií pri udeľovaní rôznych druhov pomoci.

3.27

EHSV víta oznámenie Komisie, že chce proces udržateľného rozvoja hodnotiť v pravidelných dvojročných intervaloch na základe správy o pokroku a zapojiť do hodnotenia Európsku radu i Európsky parlament a okrem toho využiť úlohu EHSV a VR ako katalyzátora v spoločnosti.

3.28

Najnovšie oznámenie Komisie k novej priemyselnej politike (20) avizuje zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, úvahy k vonkajším aspektom konkurencieschopnosti a prístupu na trhy (jar 2006), ako aj riadenie štrukturálnych zmien v spracovateľskom priemysle (koniec roka 2005). Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni (február 2006) a jej poslanie (21) a je pripravený jej prípadne pomôcť. Dúfa ďalej, že úvahy, ktoré bude musieť Komisia neskôr formulovať, budú v súlade s úsilím zabezpečiť zodpovedajúce využitie súčinnosti medzi európskymi politikami a uzatváranie kompromisov s ohľadom na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja.

3.29

Aj keď je výbor trvalým zástancom cieľa, ktorý spočíva v prideľovaní 3 % HDP na výskum a vývoj (2/3 zo súkromného sektoru), usudzuje, že zodpovedajúce investície a inovácie, ktoré z toho vyplývajú, musia byť v súlade s perspektívou podpory trvalo udržateľného rozvoja. Bolo by potrebné, aby v rámci možností Komisia s pomocou Eurostatu a jemu zodpovedajúcich inštitúcií v členských štátoch pravidelne predkladala správu o situácii s cieľom zosúladiť Lisabonskú stratégiu a celkovú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. V prípade potreby by mala navrhnúť odporúčania zodpovedajúce integrovaným usmerneniami, aby zaistila ich kompatibilitu a synergiu.

4.1.1

EHSV zarazene konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení takmer rezignovane priznáva, že sa klimatickej zmene už nedá zabrániť, a že ide „už len“ o to, aby sa zmiernil jej dopad na tých najviac postihnutých.

4.1.2

„Kľúčové činnosti“ v tejto oblasti nie sú ničím iným než len vyhláseniami o zámeroch a opatrnými slovnými oznámeniami snáh o ďalšie záväzky a medzinárodné dohody. Chýbajúce jasné stanovenie cieľov je najmä v tejto politickej oblasti o to hrozivejšie, že sa už dnes dá predvídať, že sa zrejme nepodarí splniť ani súčasné ciele zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2012, a to napriek narastajúcej hrozbe a už neodškriepiteľnej závažnosti prírodných katastrof s ich ničivými následkami pre ľudí i hospodárstvo.

4.1.3

EHSV však predsa len víta všeobecnejšie formulované konštatovania o využívaní vlastného potenciálu EÚ na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti a technologického rozvoja v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj spotreby energie. EHSV podporuje tieto ciele vytýčené Komisiou, odporúča však Rade a Komisii, aby urýchlene vypracovali jasné a rozhodne ambiciózne ciele, stanovili nástroje na ich dosiahnutie a prediskutovali ich zo všetkými zainteresovanými.

4.1.4

V súčasnosti sa ukazuje, že by sa priemysel mohol nachádzať v prelomovej situácii, pokiaľ ide o uhoľné elektrárne bez emisií CO2. V rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja sa dá pokojne očakávať, že vyvstane otázka, aké rámcové podmienky (a tým i nástroje) má stanoviť politika, aby sa podporilo zavádzanie takejto technológie do praxe.

4.2.1

I keď výbor víta, že sa Komisia pri boji s chudobou a so sociálnym vylúčením nezameriava len na nízke príjmy, je toho názoru, že navrhované kľúčové činnosti nebudú ani zďaleka postačujúce. Komisia by mala predovšetkým aktualizovať ukazovatele kvality pracovných miest (22) stanovené v Laekene (23) a v usmerneniach výraznejšie poukázať na túto dimenziu.

4.2.2

Komisia oznamuje, že prekonzultuje so sociálnymi partnermi otázku zlučiteľnosti práce a súkromného života. V prípade, že sociálni partneri budú považovať za potrebné následné opatrenia, ale nepodarí sa im dospieť k dohode v súlade s článkom 139 Zmluvy o založení ES, Komisia a európsky zákonodarca by sa podľa názoru výboru mali ujať zodpovednosti. Tento postup by mal platiť aj pre ostatné posudzované oblasti.

4.3.1

Aj v ťažiskovej oblasti prírodných zdrojov vyznievajú kľúčové činnosti skôr nezáväzne, resp. úplne nevierohodne. Komisia tu konštatuje, že „EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť dostatočné finančné zdroje a správu siete chránených oblastí Natura 2000 a lepšie integrovať obavy o biodiverzitu do vnútorných a vonkajších politík s cieľom zastaviť stratu biodiverzity.“ Vzhľadom na závery Európskej rady v oblasti financií z decembra 2005, kde boli skrátené finančné prostriedky práve v tejto oblasti, verejnosť samozrejme hneď vybadá, aká veľká je priepasť medzi požiadavkami a skutočnosťou v politike v EÚ.

4.3.2

V prílohe 2 v časti „operačné ciele a úlohy“ sa pre oblasť lepšieho riadenia prírodných zdrojov uvádzajú len už známe a schválené opatrenia, ako napríklad cieľ zverejnený v roku 1997(!) v bielej knihe (24) zameraný na dosiahnutie podielu 12 % obnoviteľných zdrojov energie v rámci kombinácie energetických zdrojov do roku 2010. Komisia však sama vo svojom oznámení z 26. mája 2004 (25) vychádza z toho, že sa jej ho pomocou súčasných opatrení zrejme nepodarí dosiahnuť. Neplánujú sa však nové opatrenia a nevykoná sa ani analýza s cieľom zistiť pravdepodobné dôvody zlyhania.

4.3.3

EHSV sa nazdáva, že aj v tomto prípade by stanovenie ambicióznych a na budúcnosť orientovaných cieľov – aké napríklad oznámilo Švédsko začiatkom roku 2006 – vnieslo viac rozruchu a získalo viac pozornosti a podpory, než tieto vágne vyhlasovania o zámeroch, ktoré nepôsobia novo ani aktuálne. Švédsko si stanovilo za cieľ dlhodobo nahradiť fosílne palivá, ako aj zanechať využívanie atómovej energie.

4.3.4

Okrem toho by sa v oblasti šetrenia energie a energetickej účinnosti mal sformulovať cieľ, ktorý by našiel odozvu u verejnosti a bol zároveň orientovaný na budúcnosť a podporoval inovácie. Napríklad, že všetky novostavby v Európskej únii do roku 2020 budú stavané ako takzvané „domy s nulovou spotrebou energie“, t. j. budovy, ktoré nepotrebujú žiaden dodatočný energetický vstup.

4.4.1

V oblasti dopravy sa najskôr uvádza, že „súčasné trendy sú trvalo neudržateľné“.

4.4.2

Komisia potom ďalej uvádza: „Výhody mobility je možné zabezpečovať s oveľa nižším hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi. Dá sa to dosiahnuť znižovaním potreby dopravy [napríklad zmenou využívania pôdy, podporovaním práce doma (telecommuting) a videokonferencií], lepším využívaním infraštruktúry a vozidiel, zmenou režimov, napríklad využívať železničnú dopravu namiesto cestnej dopravy, bicyklovanie a chôdzu na krátke vzdialenosti, a rozvíjaním verejnej dopravy, využívaním čistejších vozidiel a vyvíjaním alternatív namiesto ropy, akými sú biopalivá a vozidlá s vodíkovým pohonom,“ čo po obsahovej stránke zodpovedá stanovisku EHSV na tému „Budovanie dopravnej infraštruktúry budúcnosti: plánovanie a susedné krajiny – trvalo udržateľná mobilita – financovanie“ (26). Komisia tiež tvrdí, že „výhody trvalo udržateľnejšej dopravy sú rozsiahle a dôležité“.

4.4.3

EHSV v podstate víta tieto výroky a odkazy na situáciu, z ktorej majú všetci úžitok. EHSV sa však aj pýta, prečo ešte stále, napriek všetkým týmto výhodám a možnostiam, dochádza k už viackrát opisovaným negatívnym trendom, napr. v doprave, v dôsledku ktorých potom aj Komisia musí konštatovať negatívny vývoj trendu.

4.4.4

Musia existovať dôvody, prečo ľudia a podniky napriek výhodám trvalo udržateľnej dopravy opisovaným Komisiou naďalej využívajú a preferujú trvalo neudržateľné dopravné prostriedky. Tieto pohnútky sa neanalyzujú, ale bez takejto analýzy nemôžu byť vytvorené správne protistratégie.

4.4.5

Komisia uvádza v oblasti dopravy tri kľúčové činnosti:

4.4.6

Pre EHSV je viac než otázne, že by EÚ týmito kľúčovými činnosťami dokázala kontrolovať pribúdajúce „dopravné zápchy“, na ktoré sa tak sťažuje v rámci stratégie trvalej udržateľnosti (27), a že môže dôjsť k dostatočnému zníženiu dopravy. Požiadavky a formulácie uvedené pri kľúčových činnostiach zaostávajú ďaleko za tým, čo bolo sformulované v skôr uverejnených dokumentoch EÚ, napr. pri „občianskych sieťach“ alebo v bielej knihe o dopravnej politike (28).

4.4.7

Omnoho atraktívnejšie na sprostredkovanie stratégie trvalej udržateľnosti širokej verejnosti a omnoho ambicióznejšie a cieľavedomejšie by bolo napríklad stanoviť dosiahnutie cieľa, že do roku 2020 alebo 2025 už budú v Európe prihlasované iba vozidlá s nulovými emisiami. Bolo by to veľkým podnetom pre výskum a vývoj, urýchlilo technologické inovácie a zvýšilo konkurencieschopnosť európskych automobilov, čo by prospelo hospodárskemu vývoju v Európe. Okrem toho by to bol technologický prístup, ktorý by mohol pomôcť, aby prudký rozvoj dopravy v niektorých rozvíjajúcich sa hospodárstvach sveta neviedol k ekologickému a klimatickému kolapsu.

4.4.8

Takýto strategicky stanovený cieľ v oblasti dopravy by bol spolu s realizáciou požiadaviek EHSV týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja dopravy (29) hodný európskej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj a napomohol by tomu, aby sa toľko spomínané efekty úžitku pre každého stali skutočnosťou.

4.5.1

Je potrebné kriticky poznamenať, že sa v oznámení v podstate len opakujú požiadavky, ktoré EÚ kladie už niekoľko rokov, ktoré však doteraz neboli realizované. Takýmto príkladom by mohla byť kľúčová činnosť v 6. ťažiskovej oblasti „Chudoba vo svete a úlohy rozvoja“, podľa ktorej by „EÚ a jej členské štáty ... mali zvýšiť svoj objem pomoci na 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) v roku 2015 dosiahnutím prechodného cieľa 0,56 % v roku 2010 s jednotlivými cieľmi 0,51 % pre EÚ 15 a 0,17 % pre EÚ 10.“ EHSV ani prinajmenšom nepochybuje o tom, že táto požiadavka je oprávnená (30). Pripomína len, že priemyselne vyspelé krajiny už na valnom zhromaždení OSN 24. 10. 1970 – čiže pred viac ako 35 rokmi – sľúbili dať k dispozícii 0,7 % HND na rozvojovú pomoc (čím by ale samozrejme neboli vyriešené všetky problémy). Stále sa opakujúce sľuby, ktoré sa nedodržiavajú neprispievajú práve k dôveryhodnosti politiky.

4.5.2

Výbor samozrejme víta všetky oznámené opatrenia zamerané na boj s chudobou vo svete. Komisia zintenzívni svoje úsilie zabezpečiť, aby sa medzinárodný obchod využíval ako nástroj na dosiahnutie skutočného trvalo udržateľného rozvoja vo svete. Toto je bezpochyby veľmi dôležitý, v celosvetovom meradle možno rozhodujúci zámer. Dohoda WTO je obchodným dohovorom, nezohľadňuje kritériá trvalej udržateľnosti, hoci má celosvetový obchod rozhodujúci vplyv na rozvoj trvalej udržateľnosti. Rada a Komisia by preto mali dať tento dôležitý výrok do centra pozornosti, súčasne ale aj načrtnúť, akým spôsobom by sa mal realizovať.

4.5.3

Toto je dôležité aj preto, aby sa tvárou v tvár verejnosti zdôraznilo, že nejde iba o vyhlásenie zámeru. Pre EHSV je jasné, že len finančná podpora nemôže trvalo zlepšiť životné a pracovné podmienky ľudí v rozvojových krajinách.

Výbor okrem toho pripomína, že v záveroch Rady o sociálnom rozmere globalizácie (marec 2005) bola do centra vonkajších aktivít EÚ postavená koncepcia „dôstojnej práce“. Výbor nemôže akceptovať, aby niektoré krajiny mali v porovnaní s inými krajinami výhody, ktoré vyplývajú z nerešpektovania noriem ILO alebo predpisov na ochranu životného prostredia. Tieto predpisy nie sú založené na skrytom protekcionizme bohatých krajín; prispievajú totiž k zabezpečeniu ľudskej dôstojnosti, sociálneho pokroku a spravodlivosti. EÚ by mala sledovať pokroky dosiahnuté v týchto oblastiach a pokiaľ možno spolu so sociálnymi partnermi uznanými ILO v príslušných krajinách (alebo v nich činnými a uznávanými občianskymi organizáciami) tieto pokroky hodnotiť, a pokiaľ bude konštatované zhoršenie situácie, reagovať na ne obchodnými sankciami. Je poľutovaniahodné, že predkladané oznámenie Komisie na to neberie ohľad

4.6

Vo všeobecnosti výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukázali svojim obchodným partnerom, že trvalo udržateľný rozvoj nesmie byť vnímaný ako zdroj nákladov, ale skôr ako faktor bohatstva pre ich národné hospodárstvo, ktorého cieľom je vyššia životná úroveň, ako aj pre celý svet.

1)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (KOM (2005) 658, konečné znenie, 13.12.2005) (http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/de/com/2005/com2005_0658de01.pdf)

2)

Správa EUROSTATU: „Measuring progress towards a more sustainable Europe - Sustainable development indicators for the European Union - Data 1990-2005“ (Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii iba v angličtine.) Názov približne: „Meranie pokroku zameraného na trvalo udržateľnejšiu Európu – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja pre Európsku úniu – termíny 1990 – 2005“) (13.12.2005).

3)

Európska rada (16. a 17. júna 2005), závery predsedníctva: Hlavné zásady trvalo udržateľného rozvoja. ( http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/de/ec/85350.pdf)

4)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005) 37, konečné znenie, 9.2.2005).( http://europa.eu.int/eur-lex/lex/LexUriServ/site/de/com/2005/com2005_0037de01.pdf)

5)

Príloha pracovného dokumentu pracovísk Komisie SEK (2005) 225 – správa o pokroku.

„The effects of environmental policy on European business and its competitiveness: a framework for analysis“, SEK(2004) 769 (Dokument existuje iba v angličtine. Približný názov: „Vplyvy politiky ochrany životného prostredia na európske podniky a ich konkurencieschopnosť: rámec analýzy“)

„Commission staff working document on the links between employment policies and environment policies“, SEK(2005) 1530 (Dokument existuje iba v angličtine. Približný názov: „Pracovný dokument oddelení Komisie – prepojenie medzi politikou zamestnanosti a politikou ochrany životného prostredia“).

„Zamestnanosť, produktivita a jej vplyv na hospodársky rast“, SEK(2004) 690.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/37

1.1

EHSV víta návrh smernice o povodniach, ktorý predložila Komisia v súlade s požiadavkou výboru, vyjadrenou v stanovisku (1) k skoršiemu oznámeniu, najmä vzhľadom na to, že v návrhu je zahrnutá metodológia a nástroje rámcovej smernice o vode (WFD). Začlenenie máp povodňových rizík a plánov povodňového manažmentu do plánu povodí umožní riadenie všetkých činností súvisiacich so správou vnútrozemských vodných ciest a pobrežných oblastí jednotlivých povodí.

1.2

Účinnosť týchto opatrení do veľkej miery závisí od predbežného posúdenia situácie v jednotlivých povodiach a priľahlých pobrežných oblastiach, ktoré bude vychádzať z dôkladnej analýzy momentálnej situácie, a to najmä v tých oblastiach, kde je kvôli ľudskej činnosti a klimatickým zmenám vysoké riziko záplav.

1.3

Taktiež je dôležité klásť dôraz na kroky zamerané na predchádzanie škodám v dôsledku záplav, vrátane všetkých opatrení na informovanie a zapájanie verejnosti. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, aby špeciálne dohliadla na zahrnutie týchto opatrení, stanovených v článku 14 smernice WFD a v tomto návrhu smernice, do plánov povodí.

1.4

Plány povodňového manažmentu a mapovanie povodňového rizika, ako sú stanovené v návrhu smernice, sa musia rozšíriť. V klasifikácii povodí s vysokým rizikom záplav by mali byť zahrnuté prioritné opatrenia (s primeraným financovaním), ako aj kritériá potrebné na zníženie nákladov a zvýšenie prínosu pre obyvateľstvo. Výsledkom by mal byť integrovaný a trvalo udržateľný rozvoj v záplavových oblastiach.

1.5

Nakoniec je potrebné dodať, že vzhľadom na opatrenia Spoločenstva v oblasti multidisciplinárnej koordinácie a výskumu by mali byť posilnené všetky opatrenia týkajúce sa európskych vôd.

2.1

V smernici 2000/60/ES, tzv. rámcovej smernici o vode (WFD), pretrváva určité vákuum: stanovenie cieľa na prevenciu povodní, ochrany pred nimi a zmierňovania ich následkov. V skutočnosti bolo na území EÚ v uplynulom desaťročí viac než 100 záplav, ktoré spôsobili veľké straty na životoch a značné hospodárske škody. Komisia pred istým časom vydala oznámenie (2), v ktorom analyzovala situáciu a navrhla spoločnú akciu v rámci Európskej únie. Tento návrh je súčasťou tejto akcie.

2.2

Tak oznámenie, ako aj smernica zdôrazňujú nevyhnutnosť zosúladenia všetkých krokov podniknutých v súvislosti s politikou vodného hospodárstva s právnymi predpismi Spoločenstva, ktoré sa týkajú prevencie a minimalizácie dôsledkov záplav. Politika v oblasti výskumu, ktorá vďaka výskumným projektom ako „FLOODsite“ prispieva k zlepšeniu integrovaných analýz povodňového rizika a metód povodňového manažmentu, a regionálna politika, prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov, najmä Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj s mechanizmom oddelenia vyplácania priamej podpory od výroby („de-coupling“) a mechanizmom krížového plnenia („cross-compliance“) (3), tvoria celkový balík, ktorý môže priniesť lepšie výsledky ako individuálne aktivity v oblasti vodného hospodárstva.

2.3

Cieľom tohto návrhu je znížiť a riadiť riziká vzniku povodní, ktoré majú vplyv na ľudský život, zdravie a majetok, ako aj na prírodu a životné prostredie. Zahrnutie tohto návrhu do smernice WFD umožní zjednodušenie organizačných a administratívnych postupov, keďže v súlade s ustanoveniami smernice WFD zapadá do existujúcich správnych území povodí. To znamená, že všetky kroky potrebné na prevenciu a minimalizovanie rizika záplav by sa mali podniknúť v rámci plánov povodia každej rieky a že zodpovednými orgánmi, ktoré sú v oboch prípadoch tie isté, pribudne nová kompetencia. Navyše je potrebné upozorniť, že účinnosť sa zvýši zosúladením harmonogramov nového návrhu s časovými plánmi stanovenými v smernici WFD.

2.4

EHSV súhlasí s návrhom smernice, ktorý dôkladne preskúmal, a poukazuje na skutočnosť, že sa v ňom objavili mnohé návrhy, ktoré výbor predložil vo svojom stanovisku k oznámeniu z roku 2004 (4). Neostáva nám teda nič iné, len zdôrazniť úlohu, ktorú musí vykonať Komisia. Jej úloha, spočívajúca v zabezpečení dodržiavania požiadaviek smernice WFD je zárukou, že tieto budú náležite implementované orgánmi v členských štátoch, nespúšťajúc zo zreteľa možný prínos pre tretie krajiny, ktoré majú spoločné povodia so štátmi EÚ.

3.1

Návrh je rozdelený do siedmich kapitol:

4.1

EHSV poznamenáva, že zahrnutie tohto návrhu do metodológie smernice WFD podporuje začlenenie plánov povodňového manažmentu do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. To zabezpečí plánovanie potrebné na činnosť pozdĺž celého povodia a že opatrenia a kroky, ktoré uskutočnia príslušné orgány na rôznych úrovniach (miestnej, štátnej, cezhraničnej, atď.) budú zlučiteľné a dobre skoordinované.

4.2

Navyše integrácia povodňového manažmentu do smernice WFD koncepčne podporuje definíciu záplav ako prirodzeného a normálneho fenoménu riečnych a pobrežných systémov. Definícia rizika záplav súvisí s negatívnym vplyvom záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, hospodársku činnosť a následne so škodami spôsobenými na vodných útvaroch zahrnutých v smernici WFD.

4.3

Potreba prvotného posúdenia povodňového rizika bola jedným z našich najdôležitejších záverov (5), preto sa domnievame, že ustanovenia vymedzené v článkoch 4 a 5 navrhovanej smernice uľahčia vedeckú prípravu plánov povodňového manažmentu. Je dôležité spomenúť niektoré z požiadaviek, ako:

4.4

Klasifikáciu povodí a pobreží podľa rizika záplav považujeme taktiež za veľmi dôležitú. EHSV súhlasí s cieľom povodňového manažmentu, ktorým je znížiť pravdepodobnosť a dôsledky záplav, a preto je nevyhnutné určiť kroky a opatrenia, ktoré môžu byť prijaté a kritériá, potrebné na uskutočnenie zaručene správnej voľby.

4.5

EHSV navrhuje Komisii, aby plány povodňového manažmentu, uvedené v článku 9 a prílohe A boli špecificky upravené podľa nasledujúcich princípov a opatrení:

4.6

Na zvýšenie účasti občianskej spoločnosti v predchádzaní rizikám a následkom záplav je dôležité vypracovať systém informovania a účasti vo všetkých členských štátoch tak, ako stanovuje článok 14 smernice WFD. Z tohto dôvodu by sa opatrenia na zabezpečenie účasti mali vzťahovať ako na plány povodňového manažmentu, tak aj na predbežné posúdenia.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/40

1.1

EHSV si váži rozhodnutie Rady, týkajúce sa mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, keďže vo všeobecnosti zachytáva pripomienky zo stanoviska k oznámeniu o vylepšení spomínaného mechanizmu (1), ktoré sme schválili v novembri 2005.

1.2

Okrem toho by sme radi zdôraznili skutočnosť, že proces rekodifikácie, metódy zjednodušujúcej právne predpisy Spoločenstva, umožní hlbšiu znalosť a lepšie uplatňovanie tohto rozhodnutia orgánmi civilnej ochrany v členských štátoch. Cieľom je, aby táto ochrana bola operatívnejšia v prípade katastrôf, či už prírodných alebo spôsobených ľudskou činnosťou.

1.3

Posilnenie fungovania tohto mechanizmu udelením väčších kompetencií a hlavne väčšieho počtu kvalitnejších prostriedkov uľahčí jeho intervenciu v rámci územia Spoločenstva i mimo neho. Veľmi dôležitá je zmienka o koordinácii tohto mechanizmu s mechanizmom OSN, úradom pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Napriek tomu si myslíme, že je potrebné posilniť postavenie organizácie červeného kríža a mimovládnych organizácií pôsobiacich v postihnutých oblastiach, ako aj prevzatie funkcie koordinátora dobrovoľníckych akcií, ktorý v prípade katastrôf zohráva dôležitú úlohu.

1.4

Pridelenie dostatočných prostriedkov z rozpočtu tomuto mechanizmu je základom jeho dobrého fungovania: rozpoznanie potreby zlepšiť informovanosť, disponovanie dopravnými prostriedkami, podpora školenia expertov, atď. Keďže tento bod považujeme za mimoriadne dôležitý, znovu zdôrazňujeme jeho nevyhnutnosť a myslíme si, že Komisia by mala disponovať týmito zdrojmi a požadovať od členských štátov plnenie tých istých povinností, aby mohla civilná ochrana ako celok napĺňať svoje poslanie.

2.1

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany bol ustanovený v roku 1981 (2) a spolu s Akčným programom civilnej ochrany (3) slúžil na uľahčenie mobilizácie a koordinácie civilnej ochrany v rámci EÚ i mimo nej. Skúsenosti tohto mechanizmu získané počas rokov preukázali potrebu jeho vylepšenia, predovšetkým na základe toho, že Rada a Európsky parlament zhodnotili svoj zásah pri veľkých katastrofách, ktoré sa odohrali na území Európskej únie i mimo nej.

2.2

S úmyslom vylepšiť tento mechanizmus Komisia vypracovala oznámenie (4), v ktorom bolo navrhnutých niekoľko zlepšení zameraných na:

2.3

EHSV vypracoval k spomínanému oznámeniu svoje stanovisko (5). Návrh na vylepšenie považoval za pozitívny, ale usúdil, že niektoré opatrenia mohli byť upravené na základe už získanej skúsenosti, hlavne z nedávnych zásahov pri katastrofách v Ázii. Popri zachovaní štruktúry spomínaného stanoviska sme Komisii navrhli niekoľko nasledujúcich bodov s cieľom zlepšiť fungovanie tohto mechanizmu:

3.1

Toto rozhodnutie Rady, ktoré prepracováva do jediného textu predchádzajúce rozhodnutie z 23. októbra 2001 a spomínané oznámenie, je v súlade s novým programom zjednodušenia právnych predpisov, ktorý Komisia zahájila. Použitá metóda rekodifikácie pomôže pri jeho uplatňovaní, tak samotným mechanizmom ako aj národnými orgánmi zodpovednými za civilnú ochranu. Okrem toho sa podstatne vylepšil jeho obsah, čo sa týka fungovania mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva, ako aj poskytnutia prostriedkov umožňujúcich jeho operatívnosť.

3.2

EHSV oceňuje túto iniciatívu, nakoľko objasňuje úlohu tohto organizmu Spoločenstva. Jeho poslaním je koordinovať zásahy v prípade katastrôf na území EÚ i mimo nej, a to najmä z toho dôvodu, že jej oblasť pôsobenia sa rozšírila aj na katastrofy zapríčinené ľudskou činnosťou, na teroristické útoky a na druhej strane na havarijné znečisťovanie morí.

3.3

Považujeme za ešte dôležitejšie zapracovať niektoré návrhy na zlepšenie mechanizmu, ktoré sme uviedli v našom stanovisku z roku 2005. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť odkaz v článku 2 na dostupnosť pomoci vo forme zdrojov a vojenských kapacít za predpokladu, že v mnohých prípadoch sú nevyhnutné pre rýchly a účinný zásah. Zapracovaná bola i ďalšia požiadavka EHSV, týkajúca sa prijatia opatrení pre dopravu, logistiku a ďalšiu pomoc na úrovni Spoločenstva.

3.4

EHSV opäť vyjadruje súhlas s intervenčnými modulmi, ktoré by mali poskytnúť členské štáty a mali by byť koordinované spomínaným mechanizmom. Tieto moduly budú permanentne spojené s MIC, aby mohli za pomoci systému včasného varovania uskutočniť zásah s adekvátnymi prostriedkami, vrátane dodatočných dopravných prostriedkov.

3.5

Bola zavedená jedna zmena, ktorá nebola uvedená v oznámení, týkajúca sa zásahov mimo územia EÚ. Predmetom tejto zmeny je to, že štát, ktorý bude predsedať Rade EÚ, bude riadiť vzťahy s postihnutou krajinou, pričom MIC bude disponovať informáciami a Komisia vymenuje operatívnu koordinačnú jednotku, ktorú sa bude zároveň spolupracovať s OSN. Domnievame sa, že je dôležité zapájať predstaviteľov EÚ do aktivít mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, a preto EHSV žiada o intervenciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. Avšak systém na záver navrhnutý nepovažuje EHSV za plne operatívny.

3.6

Dôležité je upozorniť na nový článok 10, v ktorom sa stanovuje komplementárnosť mechanizmu Spoločenstva s národnými orgánmi civilnej ochrany. V tomto bode sa uvádza možnosť poskytnutia pomoci prostredníctvom dopravných prostriedkov a mobilizáciou modulov a jednotiek, ktoré by mohli zasiahnuť na postihnutom území.

3.7

Na záver článok 13 stanovuje kompetenciu Komisie na vykonávanie všetkých opatrení uvedených v tomto rozhodnutí, najmä v oblasti disponovania prostriedkami určených na zásahy systému MIC, pre skupiny expertov a ich vzdelávanie a pre akúkoľvek doplnkovú pomoc. EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že bola uznaná potreba disponovať dostatočnými zdrojmi, avšak nazdáva sa, že by sa tieto zdroje mali ešte navýšiť, aby bolo možné pôsobiť v každej jednej z kompetenčných oblastí.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/42

—

je zložená z viacerých častí zameraných na:

—

stanoví ciele na:

—

vypracuje odporúčania, konkrétne:

—

stanoví osvedčené postupy na podporu sociálneho začlenenia ľudí s duševnými poruchami a ochrany ich práv, čím by sa mala zaoberať Agentúra Európskej únie pre základné práva.

—

výrazným nárastom dopytu v celej spoločnosti, od psychiatrie po duševné zdravie,

—

nevratným vstupom pacientov a/alebo ich zástupov do hry, čo ovplyvňuje všetky politiky,

—

nerovnováhou medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou a problémami s flexibilitou v celom odvetví zdravotníctva, od záchrannej služby po lekársku a sociálnu starostlivosť.

2.1

V celosvetovom meradle sú duševné poruchy jednou z desiatich hlavných príčin nesvojprávnosti, z tohto dôvodu majú devastujúce sociálne a hospodárske dôsledky na jednotlivcov, rodiny a vlády.

2.2

Ľudia s duševnými poruchami musia často čeliť diskriminácii alebo vylúčeniu a hrubému porušovaniu svojich základných práv.

2.3

Medzi duševnými poruchami a chudobou existuje určitá súvislosť, ktorá zvyšuje riziko duševných porúch a znižuje prístup k základnej lekárskej starostlivosti o duševné zdravie. Preto by jednotlivé štáty mali zaradiť problémy týkajúce sa duševného zdravia medzi dôležité otázky v oblasti verejného zdravia.

2.4

Duševné zdravie totiž často nie je jednou z priorít zdravotníctva, čiastočne pretože nie všetky krajiny majú dostatočné kapacity na poskytovanie komplexnej a účinnej starostlivosti o duševné zdravie.

2.5

Nástroj Spoločenstva v oblasti duševného zdravia je súčasťou programu Európskej únie pre oblasť verejného zdravia na roky 2003 – 2008, ktorý je založený na článku 152 Zmluvy o založení EÚ. Avšak ďalšia činnosť v tejto oblasti musí zohľadňovať právomoci členských štátov v súvislosti s organizáciou zdravotníctva a poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

2.6

Cieľom Zelenej knihy Komisie je otvoriť v rámci Európskeho akčného plánu širokú diskusiu o zvládaní problematiky duševných porúch a podpore duševného zdravia na úrovni EÚ, a to z nasledujúcich dôvodov:

2.7

Po európskej ministerskej konferencii Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o duševnom zdraví, ktorá sa konala v januári 2005, Európska komisia ako spolupracujúci partner konferencie vydala v októbri 2005 Zelenú knihu „Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva. K stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu“, založenú na ustanoveniach o verejnom zdraví stanovených v článku 152 Zmluvy o ES a otvorila konzultačný proces o duševnom zdraví na európskej úrovni.

2.8

Zlepšenie duševného zdravia európskych obyvateľov je jasne vytýčeným cieľom v rámci stratégie, ktorá presahuje oblasť zdravotníctva a smeruje k návratu na cestu dlhodobej prosperity, väčšej solidarity, sociálnej spravodlivosti a lepšej kvality života.

2.9

Zelená kniha by mala podnietiť diskusiu a v roku 2006 otvoriť konzultačný proces s verejnými orgánmi, zdravotníkmi a organizáciami pacientov a koncom tohto roka predložiť návrhy činností na úrovni Spoločenstva a na ich základe vytvoriť stratégiu EÚ v oblasti duševného zdravia.

3.1.1

Podľa odhadov založených na overených údajoch v priebehu jedného roka trpí 27 % dospelých Európanov najmenej jednou formou psychickej poruchy, z toho 6,3 % predstavujú somatoformné poruchy, 6,1 % depresie a 6,1 % fóbie.

3.1.2

V súčasnosti je počet samovrážd v EÚ vyšší ako počet úmrtí spôsobených dopravnými nehodami alebo HIV/AIDS.

3.1.3

Dopad na spoločnosť je rôznorodý. Správa predkladá analýzu finančných nákladov týkajúcich sa straty produktivity a nákladov vyplývajúcich pre sociálny, vzdelávací, trestný a súdny systém.

3.1.4

Medzi členskými štátmi, ale aj v ich rámci, existujú výrazné rozdiely.

3.2.1

Program Európskej únie v oblasti verejného zdravia má v súčasnosti niekoľko cieľov:

3.2.2

Stratégia Spoločenstva v oblasti duševného zdravia by sa mohla zamerať na tieto ciele:

3.2.3

Odporúčania Rady, ako jedna z iniciatív na úrovni Spoločenstva, by sa mohli zamerať na zníženie výskytu depresií a suicidálneho správania, opierajúc sa o pilotný projekt týkajúci sa vytvorenia regionálnych informačných sietí medzi zdravotníckym sektorom, pacientmi a ich príbuznými a komunitnými pracovníkmi, ktorý viedol k zníženiu počtu samovrážd a pokusov o samovraždu medzi mladými ľuďmi o 25 %.

3.2.4

V rámci svojej činnosti na podporu sociálneho začlenenia ľudí s duševnými poruchami Európska komisia vyzvala členské štáty, aby urýchlili proces odinštitucionalizovania. V uplynulých rokoch Komisia financovala štúdiu, ktorej výsledky potvrdili, že nahradenie psychiatrických zariadení špecializovanými komunitnými centrami zlepšilo kvalitu života pacientov. V júni 2005 bolo vyhlásené výberové konanie na štúdiu, ktorá má zanalyzovať a navrhnúť možnosti využitia súčasných finančných zdrojov a poskytnúť údaje o nákladoch na odinštitucionalizovanie.

3.2.5

V tejto súvislosti by mohli byť na úrovni Spoločenstva naplánované aj ďalšie iniciatívy:

3.2.6

Európska únia by chcela zlepšiť poznatky o duševnom zdraví podporou výskumných programov a zriadením styčných bodov medzi politikou a výskumom.

4.1.1

Uplynulé roky boli ovplyvnené niekoľkými faktormi, vrátane výrazného nárastu dopytu v celej spoločnosti, zmenou paradigmy – od psychiatrie po duševné zdravie a v súčasnosti nevratným vstupom pacientov a ich príbuzných do hry. Všetky tieto aspekty viedli k legislatívnym úpravám a zmenám predpisov, v každej krajine iným tempom, podľa toho, do akej miery brali do úvahy politické a administratívne hľadisko.

4.1.2

Masový dopyt, ktorý spôsobil preplnenie všetkých dostupných zariadení, je spojený s komplexnou interakciou medzi zmenou obrazu, ako spoločnosť vníma duševné poruchy a psychiatriu, ktoré sa celkovo stali vo väčšej miere akceptovateľnými alebo menej stigmatizovanými, a tiež s ponúkanými službami. Táto zmena, ktorú v rovnakom čase zaznamenali všetky rozvinuté krajiny, sa odráža v epidemiológii: 15 až 20 % pripadá na diagnostikovateľné psychické poruchy, ktoré sa v priebehu jedného roka vyskytujú u bežnej populácie, 12 až 15 % z nich má za následok invaliditu (rovnaký percentuálny podiel ako v prípade srdcovo-cievnych chorôb a dvakrát viac ako v prípade rakovinových ochorení) a 30 % všetkých stratených rokov života v dôsledku predčasného úmrtia alebo invalidity (WHO, 2004). Tento tlak sa prejavuje aj spôsobe plánovania v zdravotníctve, na základe ktorého bol psychiatrii v priebehu uplynulých rokov prideľovaný čoraz väčší počet úloh.

4.1.3

Narastajúci dopyt spolu so zmenou vo vnímaní tohto odboru viedol k zvýšeniu dopytu po ambulantnej starostlivosti, čo narušilo tradičné bipolárne chápanie choroby a zdravia, a to prostredníctvom konceptu kontinua jednotlivých klinických stavov, až po psychické utrpenie. V súčasnosti už nie je možné oddeľovať psychické poruchy od sociálneho prostredia, v ktorom vznikajú a pri posudzovaní potrieb je potrebné zohľadniť sociálny dosah psychických porúch. Jedna z dôležitých úloh psychiatrie teraz spočíva v diagnostike, t. j. či daný prípad patrí do kompetencie psychiatra alebo nie, a v určení, či je psychiatrická liečba nevyhnutná, no bez obmedzovania psychiatrie len na tento aspekt, tak aby sa ostatní partneri mohli podieľať na zvládaní tejto záťaže alebo im pomôcť stať sa opäť hlavnými aktérmi pri pomoci alebo terapii. Toto dialektické a niekedy konfliktné napätie medzi klinickým, etickým a organizačných poňatím svedčí o zmene paradigmy: psychiatria verzus duševné zdravie. Je tiež príčinou často rozporuplnej terminológie, aj v úradných dokumentoch. Avšak na medzinárodnej úrovni sa v literatúre jasne rozlišuje medzi psychiatriou a duševným zdravím.

4.1.4

Posledným, ale zďaleka nie bezvýznamným prvkom je rastúci vplyv pacientov a zástupcov ich rodín. To svedčí o celkovom vývoji situácie, ako Francúzsku, tak aj na celom svete, ktorá sa netýka len samotnej psychiatrie a ktorú umocnili aj iné choroby, ako HIV/AIDS, ktoré výrazne zmenili vzťah medzi lekármi a pacientmi. Právne predpisy o právach ľudí s duševnými poruchami, odkaz na pacientov a ich rodiny v administratívnych dokumentoch vo vzťahu k organizácii služieb v oblasti psychiatrie, prispôsobovanie sa potrebám a ich samotná realizácia sú pozoruhodným dôkazom tohto vývoja.

4.1.5

Aktívnejšiu úlohu zohrávajú zástupcovia obyvateľov a potenciálnych pacientov. Zvyšuje sa prepojenosť medzi obecnou politikou a zdravotníctvom. Volení zástupcovia sú čím ďalej viac zapájaní do procesu prostredníctvom vplyvu zmien v odbore psychiatrie, čo bude čoraz viac vyžadovať ich účasť.

4.1.6

Tieto zmeny vyostrili nerovnováhu medzi nemocničnou a ambulantnou liečbou a problémy s flexibilitou v celom odvetví zdravotnej starostlivosti, od záchrannej služby po lekársku a sociálnu starostlivosť. Zvýraznili tiež časté neúspechy pri procese odinštitucionalizovania, neúspešné začlenenie psychiatrie do prostredia všeobecných nemocníc. Keďže hranica medzi lekárskym a sociálnym odborom a medzi vykonávaním profesie a odbornou prípravou je ťažko definovateľná, základné a priebežné vzdelávanie v rámci nových typov zamestnania je kľúčom do budúcnosti. Okrem týchto závažných zmien sa objavili nové problémy, týkajúce sa napríklad väzňov s duševnými poruchami, starších ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ktoré sa prejavujú ako mentálne postihnutie a obzvlášť znevýhodnených skupín obyvateľstva.

4.1.7

Koniec 2. svetovej vojny, povedomie o zážitkoch obetí koncentračných táborov a boj za ľudské práva, kritický pohľad na spôsob hospitalizácie v psychiatrických zariadeniach v minulosti, expanzia psychoaktívnych látok, založenie hnutí pacientov a obmedzovanie rozpočtu - všetky tieto faktory spôsobili, že odbor psychiatrie sa dostal do procesu transformácie, ktorý sa medzinárodnej literatúre označuje pojmom „odinštitucionalizovanie“. To znamená, že odborná starostlivosť a služby upúšťajú od hospitalizácie a uprednostňujú liečbu pacientov v ich domácom prostredí.

4.1.8

Avšak vždy, keď proces odinštitucionalizovania upúšťal od hospitalizácie, narazil na množstvo prekážok: tendenciu spoločnosti a psychiatrie umiestňovať alebo ponechávať veľké množstvo ľudí s duševnými poruchami vo väzení, ponechať bez starostlivosti pacientov z okrajových a nezabezpečených vrstiev spoločnosti, ktorých starostlivosť bola prerušená alebo ukončená, bez trvalého bydliska alebo sociálneho zabezpečenia, a z ktorých sa neskôr stávajú bezdomovci. Ide o tzv. „syndróm otáčavých dverí“, keď sa niektorí pacienti dostanú do bludného kruhu prijatia do nemocnice, prepustenia a opätovného návratu. V priebehu rokov a v dôsledku krátenia rozpočtu uvedené fenomény spolu s masovým nárastom dopytu spôsobili preplnenie psychiatrických pohotovostných oddelení a nemocníc, čo vyústilo do vytvorenia dodatočných nemocničných lôžok, čomu sa pravdepodobne dalo predísť. K tomuto trendu občas prispeli aj vážne nehody, ako útoky ľudí s duševnými poruchami alebo útoky na týchto ľudí. Politickí činitelia sa tak nechali ovplyvniť verejnou mienkou, ktorá ich prinútila zaviesť opatrenia na ochranu bezpečnosti obyvateľstva alebo vypracovať stratégie v oblasti duševného zdravia.

4.3.1

EHSV podporuje iniciatívu Komisie zameranú na vypracovanie integrovanej európskej stratégie duševného zdravia. Domnieva sa, že diskusia o výskume, stanovení a vypracovaní takejto stratégie musí klásť dôraz na spoločnosť založenú na vedomostiach. To, okrem iného, znamená, že európska spoločnosť musí:

4.3.2

Aby bolo možné uspokojiť takéto rozsiahle potreby, je potrebné vypracovať ambiciózny program a definovať spoločnú stratégiu založenú na niekoľkých spoločných princípoch. Je potrebné zdôrazniť, že iným, menej závažným zdravotným problémom sa venuje oveľa väčšia pozornosť. Situácia v oblasti duševného zdravia je v jednotlivých európskych krajiná značne odlišná. Navyše štáty, ktoré sa majú stať členmi EÚ v dlhodobom časovom horizonte, sú v tejto oblasti značne pozadu a tento rozdiel sa pred ich skutočným vstupom do Únie môže ešte prehĺbiť.

Niektoré podmienky je možné stanoviť už teraz:

4.3.3

Spoločná stratégia najprv vyžaduje vypracovanie spoločných definícií pojmov, ako je „duševná porucha“ a „ľudia s duševnými poruchami“.

4.3.4

Ďalším významným krokom a podmienkou pre činnosť je uznanie prioritného významu duševného zdravia, čo je v súlade so skutočnými potrebami.

4.3.5

To si bude na druhej strane vyžadovať zhodnotenie súčasnej situácie vzhľadom na súčasné potreby, ako aj opatrenia prijaté na ich uspokojenie.

4.3.6

Čo sa týka plánovaných činností, sú návrhy uvedené v Zelenej knihe vítané. Návrhy týkajúce sa duševného zdravia sú zamerané na deti mládež, pracujúcich a starších ľudí.

4.4.1

Oblasť duševného zdravia sa zaoberá utrpením jednotlivcov v rámci rodiny a širšieho okolia v danej spoločnosti. Táto otázka si vyžaduje kombinovaný prístup, vrátane:

4.4.2

Z tohto hľadiska je potrebné zdôrazniť tri zložky prevencie (primárnu, sekundárnu a terciárnu) a prispôsobiť ich danej oblasti. Je potrebné vypracovať iniciatívy pre viaceré oblasti, vrátane podpory duševného zdravia a informovania verejnosti, osvojenia si a udržania zdravého spôsobu života a vytvorenia prostredia, ktoré podporuje sebarealizáciu. To sa týka aj prevencie, zameranej na zníženie výskytu duševných porúch sústredením pozornosti na rizikové faktory a patogénne situácie, ako napríklad:

4.4.3

Prioritou je jednoznačne uspokojovanie potrieb detí a mládeže. Požiadavky nevyjadrujú a zároveň ich neuspokojujú len samotné rodiny, ale aj vzdelávacie, súdne a sociálne inštitúcie, policajné a miestne orgány, ktoré majú skúsenosti s čoraz závažnejšími situáciami, ktoré sa týkajú čoraz mladších detí a rodín s početnými problémami. Vývoj spoločnosti ovplyvňuje hlavne rodiny a deti.

4.4.4

Koherentná a koordinovaná organizácia by mala poskytovať celú paletu služieb, koordinovaných a štruktúrovaných podľa troch základných modulov alebo programov:

4.4.5

Okrem ambulantnej starostlivosti a služieb by mal každý modul ponúkať aj intenzívnejšiu starostlivosť v rámci inštitúcií, a to podľa veku, starostlivosti počas akútnej fázy ochorenia a dlhodobej liečby. Na zabezpečenie flexibilnosti a adresnosti programov by sa psychiatria mala podieľať na včasnom diagnostikovaní, prevencii krízových stavov a poskytovaní ambulantnej podpory rodinám a partnerom.

4.4.6

Tieto základné programy by sa mali doplniť o špecializované programy pre rizikové skupiny alebo situácie, ktoré by umožnili primárnu a sekundárnu prevenciu v oblastiach ako je včasná diagnostika: vývinových porúch, patológie detí, zanedbania rodičovskej starostlivosti, a tiež v prípade mladých slobodných matiek, rodín s početnými problémami a závislostí mladých ľudí. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať sociálnym, vzdelávacím a súdnym štruktúram (vrátane preventívnych služieb a väzníc), ktoré sa stretávajú s ťažkými sociálnymi prípadmi, ktoré trpia duševnou poruchou alebo u nich existuje pravdepodobnosť jej vzniku v dôsledku zložitosti ich situácie alebo jej kumulatívnych účinkov.

4.5.1

Je potrebné venovať pozornosť zlepšeniu pracovných podmienok zamestnaných, ako aj nezamestnaných, vzhľadom na ich vplyv na duševné zdravie. Problematika zamestnanosti a duševného zdravia sa dotýka hodnoty práce a personálnych nákladov a dôsledkov nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti.

4.5.2

Riešenia, ktoré je potrebné nájsť v problematike sociálneho vylúčenia, majú rovnaký význam v oblasti duševného zdravia.

4.5.3

Napokon je tiež nevyhnutné zaoberať sa problematikou starnúceho obyvateľstva. Iba v prípade 20 % starších ľudí je možné podľa WHO hovoriť o „úspešnom starnutí“, čo znamená, že 80 % starých ľudí trpí rôznymi chorobami a stratou nezávislosti. Duševné poruchy sa s pribúdajúcimi rokmi neeliminujú, ale, naopak, pribúdajú. Senilná demencia postihuje len 1 % 60-ročných, zatiaľ čo u 85-ročných je jej prevalencia na úrovni 30 %. U viac než 70 % týchto osôb sa vyskytujú poruchy správania.

4.6.1

Problematika duševného zdravia sa dotýka integrácie žiadateľov o azyl pri ich začlenení do spoločnosti vo vzťahu k ich životnému priestoru a podmienkam a osobnému životu, ktorý zahŕňa ich osobnú skúsenosť a psychické zázemie. Závažnosť prežitých tráum, ktoré sú často spojené s extrémnym, zámerným a kolektívnym násilím, svedčí o situácii plnej organizovaného násilia. V tejto populácii sú posttraumatické poruchy ešte násobené stratou blízkych osôb a bolestnými zážitkami v exile.

4.7.1

Rovnaké problémy sa týkajú väzňov, z ktorých mnohí trpia duševnými poruchami a nemajú patričný prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti.

4.7.2

Je nevyhnutné podporiť zavedenie programov na prevenciu depresií, samovrážd a závislostí.

4.7.3

V prípade zmeny modelu ponúkaného v rámci odinštitucionalizovania môžeme konštatovať, že nové obdobie sa začalo koncom 90-tych rokov, bolo poznamenané znižovaním hospitalizácie a oslabovaním ilúzií o odinštitucionalizovaní a tiež potrebou vytvoriť kombinovaný systém ponúkajúci účinné opatrenia komunitného charakteru a plnohodnotnú hospitalizáciu. Prílišné zameranie sa na hospitalizáciu znamená, že na vytvorenie celej škály služieb pre pacientov a ich rodiny nebudú mať obce dostatočné zdroje. Naopak, nie je vhodné prílišne sa zameriavať na ambulantnú liečbu, pokiaľ táto nie je podporovaná nepretržite dostupnou nemocničnou liečbou, ktorá je okamžite prístupná pre pacientov v akútnom stave, ktorý si vyžaduje krátky pobyt v nemocnici. Prílišnej hospitalizácii sa dá vyhnúť iba v prípade, že ambulantné služby budú mať dostatočné prostriedky na jej prevenciu, napríklad na podporu dlhodobo hospitalizovaných pacientov, zabezpečenie, že títo budú patrične pripravení na prepustenie z nemocnice, podporu pacientov, ktorým sa poskytuje starostlivosť v rámci komunity s cieľom zabezpečiť náležitosť tejto starostlivosti a rešpektovanie ich potrieb, a podporu pacientov, ktorí potrebujú striedavo ambulantnú starostlivosť a hospitalizáciu.

4.7.4

Rozhodnutie, či bude pacient s duševnou poruchou hospitalizovaný alebo liečený ambulantne, je výrazne ovplyvnené kultúrou a modelom vzdelávania ošetrujúceho personálu, mierou izolácie pacienta a všeobecnými sociálno-kultúrnymi faktormi ako je miera tolerancie v danej spoločnosti, faktory nestability v danej oblasti, ktoré vedú k uprednostňovaniu určitých prístupov a dostupnosti alternatív. Bez zohľadnenia miestnych podmienok nie je možné jednoznačne odporučiť potrebný počet nemocničných lôžok pre pacientov v akútnej fáze.

4.7.5

Najdôležitejším faktorom je teda typ liečby, to znamená, že je potrebné stanoviť, aký by mal byť jej výsledok, aké potreby má uspokojiť a do akej miery, teda nejde výlučne o miesto, kde táto liečba prebieha.

4.7.6

Všeobecne uznávanými výhodami hospitalizácie sú dostupnosť vyškoleného personálu, bezpečnosť a náležitosť prostredia, v ktorom sa pacienti nachádzajú a terapeutická podpora v bezpečných podmienkach. Avšak tieto výhody strácajú svoj význam, ak nedostatok nemocničných lôžok spôsobí nápor nespolupracujúcich pacientov s ťažkými poruchami, čo môže viesť k neprijateľnému alebo nebezpečnému narušeniu práce na oddelení.

4.7.7

Množstvo medzinárodných a francúzskych štúdií ukázalo, že až 40 % pacientov s akútnymi poruchami, ktorí boli dobrovoľne alebo na základe nariadenia hospitalizovaní, môže využiť alternatívne formy liečby za predpokladu, že sú ochotní spolupracovať alebo pokiaľ je možné túto spoluprácu vytvoriť, napr. za pomoci rodinných príslušníkov alebo sociálnych pracovníkov (špecializovaných na riešenie mimoriadnych a krízových situácií). Takže rastúci účinok týchto alternatívnych opatrení vedie k umiestneniu najzávažnejších prípadov do nemocničnej starostlivosti: pacienti naliehavo vyžadujúci dvojitý psychiatrický a somatický posudok, pacienti s veľmi vážnymi a akútnymi patológiami rôzneho pôvodu, s recidívou závažných psychiatrických patológií, pacienti s nepotlačiteľným násilným správaním alebo samovražednými sklonmi. V týchto prípadoch je často nevyhnutné nariadené prijatie do liečebne. To má vplyv na organizáciu a liečbu.

4.7.8

V súvislosti s uvedeným tieto štúdie odporúčajú minimálne 1 lôžko na 2000 dospelých obyvateľov v prípade pacientov v akútnej fáze, čo je potrebné preskúmať, ak sa chceme držať nášho odporúčania, t. j. dosiahnuť 80 až 85-percentnú obsadenosť nemocničných lôžok. To samozrejme znamená, že udržanie tejto minimálnej hranice vyžaduje dostatočne vybavené a účinné alternatívne spôsoby liečby a nepočíta so zabezpečenými lôžkami psychiatrických pacientov v akútnom stave v rámci trestnoprávneho systému, ani s lôžkami pre mladých a starších ľudí. Ak sa však chceme priblížiť k tejto hranici bez toho, aby boli splnené všetky podmienky pre ambulantnú liečbu, dosiahneme tým iba vytvorenie nových extrémne drahých lôžok na psychiatrických alebo iných nemocničných oddeleniach.

4.8.1

Hoci minimálny počet nemocničných lôžok môže byť v jednotlivých štátoch odlišný, predpisy pre nemocničné izby sa viac zhodujú. Všetky izby, aj tie so starším vybavením by mali byť prispôsobené na svoj účel tak, aby bolo možné zachovať dôstojnosť a rešpekt voči pacientom, ako tieto hodnoty chápeme v súčasnosti. Pre vyliečenie pacienta je nevyhnutné vhodné prostredie. Je potrebné zhodnotiť riziká týkajúce sa liečebného prostredia a zaoberať sa nimi vo vzťahu ku konkrétnym potrebám pacientov.

4.8.2

Pacienti by mali mať prístup k rôznym terapiám, ktoré prispievajú k zdravotnej starostlivosti a liečbe. Ľudia pracujúci v oblasti duševného zdravia by mali prispievať k vytvoreniu tohto prostredia adekvátnym vyškolením, zodpovedajúcou kvalifikáciou a ľudským prístupom.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/48

1.1

Flexicurity podľa vzoru Dánska sa zdá byť príkladom toho, ako je možné dosiahnuť sociálne vyrovnaným spôsobom hospodársky rast, vysokú zamestnanosť a dobré verejné financie. Tento vývoj je v súlade s Lisabonským procesom, prostredníctvom ktorého majú byť trvalo udržateľne zabezpečené súčasne rast, vysoká miera zamestnanosti a sociálny štát.

1.2

Jadrom dánskeho systému flexicurity je pružný pracovný trh, ktorý je realizovaný prostredníctvom aktívnej politiky pracovného trhu a vzdelávacej politiky, sprevádzaných prvkami, ktorý prispievajú k sociálnej bezpečnosti, čo je kombinácia, ktorá podľa všetkého prospieva konkurencieschopnosti Dánska. Spolu s inými charakteristikami dánskej spoločnosti vytvorila flexicurity stabilný a pružný dánsky pracovný trh, takže Dánsko môže pokojne čeliť výzvam budúcnosti. Vysoká miera zamestnanosti, vysoké dávky v nezamestnanosti a optimistická nálada vedú k tomu, že všetci, t. j. zamestnávatelia aj zamestnanci akceptujú aj negatíva a ťažkosti spojené s týmto systémom kvôli protihodnotám, ktoré v ňom každá skupina nachádza.

1.3

Kľúčom k pochopeniu dánskeho systému flexicurity je poznanie, že pružnosť a bezpečnosť nemusia nutne byť protikladmi. Zamestnávatelia môžu mať predsa záujem o stabilné a bezpečné pracovné pomery a motivovaných zamestnancov a aj naopak môžeme predpokladať, že aj zamestnanci majú záujem o pružný pracovný čas, pružnú organizáciu práce a pružný systém odmeňovania.

1.4

Vzhľadom na globalizáciu a relokácie podnikov poskytuje model flexicurity obyvateľstvu vysoký stupeň ekonomickej a sociálnej bezpečnosti zmenou paradigiem „istota zamestnania“ namiesto „istota pracovného miesta“ a „nové osobné príležitosti vďaka ochote k zmenám s obmedzeným rizikom“. Riziko straty pracovného miesta tým síce nie je zažehnané, ale sociálna sieť dokáže v každom prípade aspoň krátkodobo zabezpečiť základný príjem. Z dlhodobého hľadiska zvyšuje aktívna politika pracovného trhu spolu s vysokou mierou zamestnanosti pravdepodobnosť nájdenia nového zamestnania.

1.5

V dánskom systéme flexicurity je istota pracovného miesta pre jednotlivých pracovníkov veľmi nízka, a preto môžu v priebehu pracovného života opakovane zamestnanie stratiť. Bez ohľadu na túto skutočnosť sprostredkúva obrovská systémová bezpečnosť, ktorú vytvára systém flexicurity prostredníctvom vysokých dávok v nezamestnanosti, financovaných z verejných prostriedkov, teda z daňového zaťaženia všetkých, a istota zamestnania, Dánom všeobecný pocit zabezpečenia a spokojnosti – pozri prílohu 2.

1.6

Pokiaľ sa na dánsku flexicurity pozrieme z európskeho hľadiska vidíme, že ju kvôli jej odlišným kultúrnym, štrukturálnym a hospodárskym pomerom nemožno „jedna k jednej“ zavádzať v iných krajinách. Krajiny a regióny, ktoré dosiahli určitý sociálny štandard však majú možnosť prevziať niektoré všeobecné prvky ako politickú stratégiu, a to najmä tam, kde je sociálny kapitál – chápaný ako súhrn noriem, sietí a dôvery medzi jednotlivcami a medzi organizáciami – podobne ako v Dánsku štruktúrovaný formou tradičnej spolupráce medzi vládou a sociálnymi partnermi, ako aj pripravenosťou na zmeny zo strany občanov. Zemepisná flexibilita však môže prinášať aj veľmi vážne problémy rodinám, partnerstvám a školskej či študijnej kariére detí, a to najmä vo veľkých krajinách a krajinách s federálnou štruktúrou.

1.7

V pozadí dánskeho systému flexicurity je všeobecne predstava, že kombinácia pružnosti a istoty pre zamestnancov môže zabezpečiť ako sociálnu istotu, tak aj konkurencieschopnosť. Dánsky systém flexicurity spája relatívne vysokú úroveň príspevkov v nezamestnanosti (vrátane ostatných sociálnych dávok) s pružnosťou v zmysle liberálnych pravidiel ochrany pred výpoveďou, ako napríklad krátke výpovedné doby. Okrem sociálnej bezpečnosti a vysokej mobility kladie dôraz na aktívnu politiku pracovného trhu, ktorá zabezpečuje skutočnú disponibilitu nezamestnaných pre trh práce a nabáda ich, aby získavali kvalifikácie potrebné pre získanie zamestnania. Príznačné pre dánsku politiku pracovného trhu je „podpora a vyžadovanie“, pričom posledne menované napríklad formou nútenej aktivácie, ktorá však zväčša pozostáva z veľmi kvalitných ponúk na rekvalifikáciu. Aktívna politika pracovného trhu je nevyhnutne nutným nástrojom, ak má pracovný trh s vysokou úrovňou mzdovej náhrady fungovať efektívne a s vysokými príspevkami v nezamestnanosti.

1.8

Dánsky systém flexicurity nie je možné vnímať oddelene od rámcových podmienok sociálneho štátu a vysoko rozvinutého organizačného systému. Spôsob fungovania dánskeho pracovného trhu je podmienený aj celým radom iných spoločenských faktorov, napríklad centrálnym postavením sociálnych partnerov pri politických rozhodnutiach a uplatňovaní politiky pracovného trhu a politiky vzdelávania, rozsiahlou sociálnou sieťou, financovanou z verejných prostriedkov, úrovňou kvalifikácie obyvateľstva a zmesou makroekonomickej politiky, ktorá sa uplatňovala v poslednom desaťročí.

1.9

Pri vytváraní dánskeho systému flexicurity zohrávali centrálnu úlohu aj sociálni partneri, ktorí boli zapojení ako do rozhodovacích procesov tak aj do realizácie pracovnej politiky a realizácie štrukturálnych reforiem na trhu práce. V mnohých oblastiach o ďalšom vývoji rozhoduje dohoda medzi sociálnymi partnermi, napríklad pri zavádzaní súkromných dôchodkov založených na trhu práce. Úloha sociálnych partnerov vyplýva na jednej strane z historického vývoja a na strane druhej z ich vysokého stupňa organizácie. Vďaka vplyvu sociálnych partnerov bolo možné vypracovať kreatívne riešenia, ktoré boli vo veľkej miere uvítané. Silné aktívne zapojenie sociálnych partnerov a iných zainteresovaných z radov občianskej spoločnosti si ale na druhej strane vyžaduje aj ich ochotu k zmenám a spolupráci, ako aj neortodoxný pohľad na vec, otvorenosť novým zorným uhlom a schopnosť pochopiť aj všeobecný postoj. Väčšie zapojenie sociálnych partnerov a ich väčšie právomoci aktívne zasahovať sa preto pri snahách o konkurencieschopnosť a schopnosť prispôsobiť sa môžu ukázať ako dôležité. V týchto procesoch má zvláštny význam aj podporná súčinnosť a kritické monitorovanie ďalších organizácií občianskej spoločnosti, ako napr. sociálnych organizácií, zväzov vzdelávacích organizácií, atď.

1.10

Vysoká úroveň príspevkov v nezamestnanosti si vyžaduje vysokú úroveň kvalifikácie obyvateľstva, keďže v opačnom prípade by sa vytvorila skupina, ktorá by nemohla dosiahnuť plat vyšší než príspevok na náhradu mzdy. Vysoká úroveň kvalifikácie a prispôsobivosť, v neposlednom rade aj zamestnancov s nízkym stupňom kvalifikácie vo formálnom vzdelávaní, sú jedným z kľúčov k úspechu dánskeho systému flexicurity.

1.11

V rámci rozsiahlych štrukturálnych reforiem počas 90. rokov bol pracovný trh sprísnený a bola zvedená expanzívna hospodárska politika, čo viedlo k posilneniu hospodárskeho rastu a zlepšeniu situácie v oblasti zamestnanosti. Okrem istoty príjmu, ktorá je zabezpečená vysokou úrovňou príspevkov v nezamestnanosti, sa Dánsko usiluje poskytnúť svojim občanom aj bezpečnosť zamestnania. Nikto síce nemôže vychádzať z toho, že má zaručené pracovné miesto, ale šanca na opätovné zamestnanie sa je veľká, aj preto, že pomáha aj verejný sektor. Okrem toho sa aj štrukturálne reformy ľahšie realizujú a skôr nájdu pochopeniu u obyvateľov, keď sa zavádzajú v atmosfére optimizmu a rastu vytvárajúceho pracovné miesta. Dánsky systém flexicurity je preto založený na viacvrstvovom makroekonomickom inštrumentáriu, ktoré podporuje rast a zamestnanosť.

1.12

Dánsky systém flexicurity sa sústavne mení a je predmetom neustálej diskusie. Tento systém má svoje výhody aj nevýhody – hoci medzi pružnosťou a bezpečnosťou a aktívnou politikou pracovného trhu existuje bezpochyby úzka súvislosť, pravidelne a diskutuje o tom, ako sa dá vytvoriť správny pomer medzi nimi.

1.12.1

Vysoké príjmy z daní sú jedným z predpokladov pre dánsky systém flexicurity a iné faktory, ktoré majú význam pre fungovanie pracovného trhu. Verejné výdavky v oblasti politiky pracovného trhu dosiahli v roku 2003 4,4 % HDP, čo je v európskom porovnaní rekord (1). Vysoké daňové zaťaženie predstavujúce 49 % HDP dánske obyvateľstvo na jednej strane akceptuje, na druhej strane však dane poskytujú neustálu tému na diskusie, a daň za prácu by mala byť v budúcnosti znížená. Takéto vysoké daňové zaťaženie sa s časti dá vysvetliť vysokou zamestnanosťou, ktorá sama o sebe predstavuje pozitívny prínos pre verejné financie. Zlepšením situácie v oblasti zamestnanosti by sa však príjmy z daní mohli ešte zvýšiť.

1.13

Význam „Flexicurity podľa vzoru Dánska“ pre Európsku úniu spočíva v ochote, ktorú tento prístup podporuje, aktívne sa prispôsobovať novým skutočnostiam prostredníctvom vyváženej a medzi zúčastnenými stranami starostlivo dohodnutej sociálno-ekonomickej zmeny paradigiem pri plnom rešpektovaní základných hodnôt v európskom modeli spoločnosti.

2.1

Dánsko sa môže tešiť zo stabilného rastu a usporiadaných verejných financií. V období rokov 2000 až 2005 dosahoval priemerný rast 1,7 %, priemerná miera zamestnanosti výšku 77,5 % a priemerný celkový štátny prebytok 1,4 % HDP. V roku 2004 dosahoval štátny dlh výšku 42,7 % HDP a celkový štátny prebytok 2,8 % HDP. Prebytok vo verejných financiách je predovšetkým dôsledkom vynikajúcej miery zamestnanosti, prostredníctvom ktorej vďaka vysokým daniam z príjmu plynú štátu rozsiahle daňové príjmy.

2.2

Fluktuácia na dánskom trhu práce je veľmi vysoká, keďže ročne zanikne asi 10 % všetkých pracovných miest, a približne rovnaký počet pracovných miest je vytvorený. Približne 30 % zamestnaných mení každý rok zamestnanie a Dánsko má, po Veľkej Británii, druhú najnižšiu priemernú dĺžku pracovných pomerov. Toto je potrebné vidieť v súvislostiach platných ustanovení, ale aj dánskej podnikateľskej štruktúry s množstvom malých a stredných podnikov.

2.3

Vplyvy zmesi politiky zloženej z makroekonomických podnetov a štrukturálnych reforiem, ktoré boli v Dánsku okrem iného uskutočnené v oblasti pracovného trhu je možné najlepšie priblížiť na základe Phillipsovej krivky, ktorá znázorňuje vzájomnú súvislosť nezamestnanosti a rastu mzdových nákladov. Krivka pre Dánsko je v prílohe 1. Ukazuje, že od roku 1993 sa podarilo výrazne znížiť nezamestnanosť bez zvýšenia mzdovej inflácie, keďže táto krivka prebieha v tomto časovom období viac-menej horizontálne. Opatrenia na podporu pracovného trhu a vzdelávania pôsobia ako protichodné faktory k problémom s prispôsobením sa a k prekážkam, ktoré by sa inak prejavili ako nárast mzdy resp. cien.

2.4

V štúdiách zaoberajúcich sa atraktivitou krajín pre investorov dosahuje Dánsko často popredné miesta. V prieskume Economic Intelligence Units z marca 2005 obsadilo Dánsko dokonca prvú priečku. V prílohe 2 je znázornená situácia Dánska v porovnaní s ostatnými členskými štátmi na základe niekoľkých parametrov.

3.1

Už niekoľko rokov je pojem flexicurity témou rozhovorov, hoci význam tohto termínu nie je jednoznačný a v rôznych krajinách sa vykladá rôzne.

3.2

Na pracovnom trhu sú tieto opatrenia považované za „zlatý trojuholník“ medzi pružnými pravidlami zamestnávania (vedúce k vysokej číselnej pružnosti), veľkorysým systémom podpory (poskytujúcim sociálnu istotu) a masívnymi aktivačnými a vzdelávacími opatreniami (motivujúcimi nezamestnaných k hľadaniu si práce a kvalifikujúcimi ich pre opätovný vstup na otvorený pracovný trh).

3.2.1

Dánsky systém flexicurity prispieva k vytváraniu korektných, t. j. kvalitných pracovných miest. Dôsledkom vysokých príspevkov v nezamestnanosti je vysoká základná mzda, ktorá zabezpečuje, že sa v Dánsku dá vyžiť z čistého príjmu. Preto sú na prvotnom pracovnom trhu „chudobní pracujúci“ (working poor) zriedkavým a málo výrazným javom – a to aj medzi Dánmi pochádzajúcimi z radov migrantov.

3.3

„Zlatý trojuholník“ je znázornený nižšie. Dánsky systém dávok náhrady mzdy a aktívnej politiky pracovného trhu je stručne načrtnutý v prílohe 3.

Ťažisko dánskeho systému flexicurity:

3.4

Flexibilita dánskeho pracovného trhu vykazuje okrem toho viaceré dimenzie a nie je len dôsledkom voľnejšej ochrany pred výpoveďou. Je umožňovaná aj pružnejšou pracovnou dobou, pričom podľa tarifnej dohody pracovná doba v priebehu jedného roka kolíše a v počas kratších období môže prebehnúť deľba práce. Tendenciou je definitívne stanovovanie miezd na úrovni podniku v rámci tarifných dohôd, čo taktiež zaručuje určitú pružnosť mzdy. Základom pružnosti je aj široké spektrum kompetencií zamestnancov, ktorí pracujú samostatne, sú otvorení zmenám a sú zodpovední, vďaka čomu sa rýchlo vedia prispôsobiť zmenám vo výrobe alebo novému pracovnému zadeleniu.

3.5

Bezpečnosť na dánskom pracovnom trhu nie je založená výlučne na relatívne vysokej úrovni príspevkov v nezamestnanosti, ale aj na vysokej miere zamestnanosti a fluktuácii na pracovnom trhu, ktoré tak zabezpečujú určitú istotu pracovného miesta. Táto záruka pracovného miesta je podporovaná aj širokým spektrom doškoľovacích opatrení a opatrení ďalšieho vzdelávania, ktoré sú poskytované a riadené spoločne verejným sektorom a sociálnymi partnermi. Okrem toho ponúka dánska spoločnosť aj rodinám určitú bezpečnosť týkajúcu sa zlučiteľnosti rodiny a práce, a to napríklad formou výhodných ustanovení pre materské dovolenky, ponúk na opatrovanie detí a pod.

3.6

Kľúčom k pochopeniu dánskeho systému flexicurity je skutočnosť, že pružnosť a bezpečnosť nie sú nevyhnutne protikladmi. Tradične bola túžba zamestnávateľov po väčšej pružnosti na pracovnom trhu nezlučiteľná so prianím zamestnancov, zameraným na záruku pracovných miest a vyššie hospodárske náhrady v prípade nezamestnanosti a choroby.

3.7

Myšlienka flexicurity prelamuje tento predpokladaný protiklad. Zamestnávatelia sa predsa môžu zaujímať o stabilné a bezpečné pracovné pomery a motivovaných pracovníkoch a aj spätne je možné predpokladať, že aj zamestnanci majú záujem o pružnú pracovnú dobu, pružnú organizáciu práce a pružný systém odmeňovania. Takéto nové pracovné trhy by preto mohli mať za následok novú súhru pružnosti a bezpečnosti.

3.8

Na pracovnom trhu preto dánsky systém flexicurity vďaka univerzálnym verejným službám a vyrovnaniu príjmov vytvára kombináciu dynamiky voľného trhového hospodárstva so sociálnou istotou a sociálnym vyrovnaním škandinávskeho sociálneho štátu. Z nadhľadu sa na to dá pozerať ako na jeden z výsledkov politických cieľov pre poskytnutie možnosti zapojenia sa do pracovného života a dosiahnutie prerozdelenia zdrojov prostredníctvom verejných rozpočtov a opatrení. Toto vedie prostredníctvom silného vyrovnania príjmov k spoločenskej súdržnosti a zabraňuje spoločenskému napätiu, čo poskytuje zamestnancom istotu, že sa môžu orientovať iným smerom a byť flexibilní.

4.1

Sociálni partneri majú už tradične ústredné právo zapájať do mechanizmov vytvárania a riadenia politiky pracovného trhu a politiky vzdelávania. Vplyv sociálnych partnerov viedol k nachádzaniu kreatívnych a vyvážených riešení pre trhové problémy a problémy v oblasti inovácie, čo potom prispelo k takému postaveniu Dánska, ktoré znamená, že krajina je pripravená na výzvy v oblasti zmien a rozvoja spôsobené globalizáciou. Užitočné je pri tom aj to, že partneri môžu odhadnúť prípadne sa vyskytujúcu potrebu konať a postarať sa o prispôsobenie. Vďaka prebiehajúcim dohovorom medzi aktérmi sa postupom času vytvoril aj sociálny kapitál, ktorý sa prejavuje ako lepšia vzájomná dôvera, povedomie zodpovednosti a spoločný názor na vec.

4.2

Súčasná situácia má historické dôvody, ktoré siahajú viac ako 100 rokov do minulosti. Tento zvláštny dánsky model regulácie pracovného trhu má svoj počiatok v roku 1899, keď bola takzvaným „septembrovým kompromisom“ uzatvorená medzi dánskou konfederáciou odborových zväzov (LO – Landsorganisationen) a dánskou konfederáciou zamestnávateľov (DA – Dansk Arbejdsgiverforening), ktorá bola krátko predtým vytvorená ako celoštátna organizácia, prvá rámcová kolektívna zmluva vo svete. Odvtedy predstavuje táto dohoda rámec pre uzatváranie dohôd a spoluprácu medzi sociálnymi partnermi.

4.2.1

Zamestnávatelia uznali dánsky odborový zväz ako partnera, ktorý je oprávnený s nimi rokovať, zatiaľ čo odborový zväz uznal právo zamestnávateľov na zamestnávanie a prepúšťanie, čím uznal právo riadenia. Toto základné ustanovenie prispelo k liberálnemu postoju k ochrane pred výpoveďou, ktorý vládne v Dánsku. Povinnosť zmieru počas platnosti tarifných zmlúv bola taktiež dôležitou súčasťou septembrového kompromisu. Až do roku 2003 bolo voluntaristické riadenie pracovného trhu a samostatné riešenie konfliktov doménou sociálnych partnerov. Až keď EÚ nechcela uznať samostatné uplatňovanie smerníc sociálnymi partnermi, začali v Dánsku vznikať dodatočné právne predpisy. Príloha 4 uvádza ďalšie informácie o historickom vývoji úlohy sociálnych partnerov a o vzniku dánskeho modelu.

4.3

Po mnohých rokoch vysokej inflácie a vysoko nadhodnoteného vývoja reálnej mzdy dospeli sociálni partneri v rokoch 1987/88 k názoru, že pri dohodách musia byť zohľadňované aj nadradené otázky národného hospodárstva. Postoj zamestnávateľov, zamestnancov a dánskej vlády sa samozrejme líši, ale zároveň existuje hlboko zakorenená kultúra dialógu a konsenzu, ktorá je súčasťou „sociálneho kapitálu“. Málostupňová hierarchia na všetkých úrovniach spoločnosti prispieva k zachovaniu tejto kultúry konsenzu.

4.4

Z politického hľadiska bol v Dánsku od 60. rokov budovaný rozsiahly verejný systém ďalšieho vzdelávania a nadstavbového vzdelávania pracujúcich ako aj nezamestnaných. Tento systém sa ukázal byť užitočným pre prispôsobivosť kompletnej pracovnej sily. Sociálni partneri boli počas celého 20. storočia v kľúčových pozíciách štruktúr verejného rozhodovania a výkonných štruktúr a sú v nich aj naďalej. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín bola táto ich úloha od roku 1993/94 ešte viac rozšírená.

4.5

Politika pracovného trhu bola značne zmenená: kým dovtedy bola zameraná na pravidlá, teraz sa zameriava na dopyt a využíva individuálne stratégie riešenia. Sociálni partneri spolu s komúnami sa stali centrálnymi aktérmi 14 regionálnych pracovných rád, ktorým boli pridelené ako právomoci, tak aj rozpočtové prostriedky, aby tak bol dôraz kladený na opatrenia na boj proti nezamestnanosti a na regionálnu politiku pracovného trhu.

4.6

Počas mnohých rokov sa medzi sociálnymi partnermi vyvinulo rozsiahle kolektívne sociálne povedomie vzhľadom na ich spoločenskú zodpovednosť, zatiaľ čo sa verejný sektor naučil využívať ich zdroje a vplyv pre seba. Sociálni partneri majú jedinečné informácie a vedomosti týkajúce sa pracovného trhu. Kvôli tomu môžu rýchlo nahlásiť spoľahlivé údaje o dopyte. Takto sú v rámci ich zapojenia bez ďalších nákladov rozširované zdroje verejného sektora. Nachádzajú kreatívne riešenia spoločných problémov prostredníctvom diskusií a rozhodovacích kôl, a organizácie sú rozhodujúcim faktorom pre rozhodnutia o politike a jej zavedení a, čo nesmieme zabudnúť, pre jej akceptovanie.

5.1

Aby sme dánsky systém flexicurity pochopili v celom jeho rozsahu, musíme zohľadniť aj spoločenské súvislosti, do ktorých je tento systém integrovaný. Rovnako aj hospodárska politika a ostatné vplyvy verejného sektora ovplyvňujú funkčnosť pracovného trhu; spoločne predstavujú tieto prvky „dánsky model“. Táto súhra je zrejmá z obrázku v prílohe 7.

5.2

V druhej polovici 80. rokov a začiatkom rokov 90. zažilo dánske hospodárstvo krízu. V priemere dosahoval hospodársky rast v tomto období len 0,8 % ročne, kým nezamestnanosť vzrástla z 5,0 % v roku 1987 na 9,6 % v roku 1993. Táto kríza bola okrem iného aj dôsledkom prísnej hospodárskej politiky, ktorá bola zavedená kvôli vysokým deficitom štátneho rozpočtu v predchádzajúcich rokoch.

5.3

Od roku 1993 bola posilňovaná aktívna pracovná politika, zatiaľ čo hospodárstvo bolo súčasne podporované nízkymi úrokmi a expanzívnou hospodárskou politikou. Na začiatku obdobia rastu v polovici 90. rokov zaznamenávalo Dánsko tak veľké schodky rozpočtu, že by prekročilo hranicu stanovenú paktom rastu a stability, keby v tom období už bol existoval. Okrem toho boli okrem iného zmenené podmienky financovania nehnuteľností (dlhšie doby splatnosti pôžičiek a možnosti reštrukturalizácie dlhov), takže ľudia mali k dispozícii viacej peňazí. Vďaka vysokému rastu, klesajúcej nezamestnanosti a klíčiacemu optimizmu obyvateľstvo ľahko akceptovalo sprísnenie pravidiel pracovného trhu.

5.4

Dodatočné verejné výdavky boli využité okrem iného na masívne opatrenia na zvýšené pokrytie dopytu po dennej starostlivosti o deti, takže ženy s malými deťmi boli skutočne k dispozícii pre pracovný trh.

5.5

Zosilnená pozornosť venovaná politike pracovného trhu znamená zároveň posilnenie opatrení v oblasti vzdelávania, ďalšieho vzdelávania a nadstavbového vzdelávania, v rámci ktorých sa štát podieľal obrovskými dotáciami, aby sa nezamestnaní aj zamestnaní mohli ďalej vzdelávať. Tieto dotácie pozostávali ako z financovania vzdelávania, tak aj z čiastočného krytia ušlej mzdy. Súčasne bol na všetkých úrovniach zvýšený počet vzdelávacích miest pre mládež.

5.6

Všeobecne je potrebné poukázať na to, že pre dánsky systém s jeho vysokou úrovňou príspevkov v nezamestnanosti a tým aj vysokým základným príjmom sú potrebné kvalifikované a produktívne pracovné sily. Existencia veľkej skupiny ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí nemajú šancu dosiahnuť úroveň mzdy, ktorá by ich oprávňovala na vysoké príspevky v nezamestnanosti, by viedla k vysokej nezamestnanosti.

5.7

Hospodárska stratégia uplatňovaná od polovice 90. rokov bola investičná stratégia, ktorá vytvorila ofenzívnymi reformami a investíciami do vzdelávania a do zabezpečenia existencie dynamiku rastu. Dôvera v budúcnosť vysoká bezpečnosť príjmov podporujú spotrebu a zabezpečujú vysoký vnútorný dopyt.

5.8

Súčasnú hospodársku stratégiu je potrebné vnímať ako reakciu na hospodársku krízu, ktorá vládla od roku 1987 v Dánsku a počas ktorej vláda odbúravala rozsiahly deficit vo verejných financiách a v platobnej bilancii prostredníctvom krátenia a šetrenia. Táto stratégia úspor síce vyriešila problémy platobnej bilancie, viedla však k nízkemu rastu a explodujúcej nezamestnanosti. Súčasná stratégia zabezpečuje zjavne rast a zamestnanosť bez toho, aby zaťažila verejné financie a platobnú bilanciu. Kombinácia, ktorá v Dánsku existovala naposledy pred ropnou krízou v 70. rokoch.

6.1

Hoci viedol dánsky systém flexicurity v posledných rokoch k pozitívnym výsledkom, existujú problémy, ktoré je potrebné riešiť.

6.2

Globalizácia a technologický vývoj spôsobujú určitý všeobecný tlak na dánsky trh práce. Najmä pracovné sily bez odborného vzdelania sa automaticky dostávajú kvôli konkurencii krajín s nízkou úrovňou mzdy a automatizácii produkcie pod tlak.

6.2.1

Až doposiaľ dokázalo Dánsko tento tlak vyrovnať znižovaním počtu pracovných síl bez odborného vzdelania na pracovnom trhu, keďže medzi staršími pracovníkmi, ktorí opúšťajú pracovný trh je podiel nevyučených vyšší, než medzi mladšími, ktorí vstupujú na trh práce. Momentálne však množstvo mladých nedostáva žiadne odborné vzdelanie, čo by dlhodobo mohlo podkopať dánsky systém flexicurity. Pokiaľ nebude zabezpečené, aby ponuka kvalifikovaných pracovných síl viac-menej pokrývala dopyt, dosiahnu verejné náklady na podporu nezamestnaných a ostatné dávky ľahko príliš vysokú úroveň.

6.2.2

V Dánsku je možno pozorovať relokácie, pri ktorých firmy zatvárajú svoje prevádzky a svoju produkciu presúvajú čiastočne alebo úplne do krajín s nízkymi mzdami. Toto sa stáva výzvou najmä v odľahlejších oblastiach, na ktoré má takéto zatváranie podnikov obzvlášť vážny vplyv. Dánsky pracovný trh, ktorého štruktúru tvoria najmä malé a stredné podniky je však chápaný ako dynamický fenomén. Namiesto snahy o udržanie týchto pracovných miest prevláda na politickej úrovni a v spolupráci so sociálnymi partnermi snaha o vytvorenie nových, konkurencieschopnejších pracovných miest.

6.3

Vysoká fluktuácia na pracovnom trhu vedie k tomu, že zamestnávatelia nie sú príliš ochotní financovať ďalšie vzdelávanie, keďže nevedia, ako dlho personál zostane. Tento problém sa týka najmä zamestnancov bez kvalifikácie, keďže zamestnávatelia investujú viac do žiadaných odborných síl a pracovníci bez kvalifikácie často nemajú motiváciu pre účasť na opatreniach pre zvyšovanie kvalifikácie. Práve tu sa zapája systém dotovaný okrem povinných príspevkov zamestnávateľov aj z verejných financií, ktorý slúži na kvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie nevyučených pracovníkov a odborných síl, keďže predpokladom pre fungovanie dánskeho systému flexicurity sú vysoko kvalifikované pracovné sily a z politického hľadiska je žiadúca „kvalifikačná ofenzíva“ v čo najširšom rozsahu.

6.4

Mnoho prisťahovalcov má problém presadiť sa na dánskom trhu práce, čo je prekážkou ich integrácie. Ich problémy na pracovnom trhu vyplývajú okrem iného z toho, že niektoré skupiny prisťahovalcov a ich potomkovia nemajú potrebné kompetencie, aby mohli dosiahnuť v Dánsku obvyklý vysoký príspevok v nezamestnanosti a vysokú mzdu. Priemerná úroveň vzdelania prisťahovalcov a ich potomkov je nižšia než u Dánov a je u nich zaznamenané nižšie zapojenie do pracovného života a vysoká nezamestnanosť. Problémy môžu byť jazykovej alebo sociálnej povahy alebo sa môžu týkať vzdelania.

6.4.1

Vysvetlenie je prípadne možné sčasti hľadať aj v kultúrnych rozdieloch a hlboko zakorenených vzorcoch správania. Skúsenosti ukazujú, že nezamestnanosť medzi týmito skupinami kolíše viac než u iných. Pokiaľ nezamestnanosť poklesne, volia zamestnávatelia zo skúsenosti nové cesty a najímajú ľudí s iným etnickým pozadím. Vysoký podiel zamestnanosti a nízka nezamestnanosť môžu teda už samé o sebe dosiahnuť, že prisťahovalci a ich potomkovia ľahšie nájdu prácu, čo však nerieši problém integrácie ako taký. Demografický vývoj pravdepodobne povedie k tomu, že dánske pracovné miesta budú v budúcich rokoch dostupnejšie pre prisťahovalcov.

6.5

Dánsky model sociálneho štátu by nebol mysliteľný bez vysokej miery zamestnanosti žien – len tak je možné poskytovať potrebné verejné služby a zabezpečiť vysoké daňové príjmy. Z toho vyplýva na jednej strane väčšia hospodárska nezávislosť žien, na strane druhej však aj výzva zabezpečiť zlučiteľnosť práce a rodiny. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa Dánsko v tejto otázke dostalo ďaleko, je však potrebné naďalej sa usilovať o vytvorenie rovnakých možností kariéry pre mužov a pre ženy.

6.6

Dánsky systém je pre štát veľmi nákladný, keďže práve on financuje veľkú časť náhrady mzdy. Výdavky na pasívnu politiku pracovného trhu predstavovali v roku 2003 2,7 % HDP – v porovnaní v rámci EÚ je to rekord. V budúcnosti bude financovanie dánskeho sociálneho štátu pod tlakom z viacerých strán. Aby bolo možné sociálny štát financovať bez zvyšovania daní, je potrebné dosiahnuť vyššiu mieru zamestnanosti populácie v produktívnom veku.

6.6.1

V porovnaní krajín EÚ je Dánsko jednou z krajín s najväčším daňovým zaťažením. Daňové zaťaženie v Dánsku predstavuje 49 % HDP, pričom priemer EÚ je približne 40 %. Toto platí najmä pre vysoké spotrebné dane, na rozdiel od toho zdanenie práce medzi najvyššie nepatrí. Daň z príjmu je vysoká a vysoko progresívna, zatiaľ čo zamestnávatelia v celku skoro žiadne sociálne dávky neodvádzajú. Daňová štruktúra Dánska je podrobnejšie popísaná v prílohe 5. Globalizácia by mohla spôsobiť tlak na určité druhy daňových príjmov.

6.6.2

Demografický vývoj prináša so sebou skutočnosť, že bude čoraz viacej starších občanov a stále menej ľudí v produktívnom veku. Toto súvisí s početne slabými mladšími ročníkmi, veľkými povojnovými generáciami a zvyšujúcou sa dĺžkou života. Pri možných reformách sociálneho štátu sa diskutuje aj o politike pracovného trhu, vrátane podpory v nezamestnanosti. Dánsky dôchodkový systém je však sčasti na túto zmenu už pripravený, ako vyplýva z prílohy 6. Očakáva sa nedostatok pracovných síl a keďže sa rezerva pracovných síl, pozostávajúca zo žien už z väčšej časti nachádza na pracovnom trhu, je potrebné nájsť nové spôsoby zvyšovania zamestnanosti. Toto môže byť dosiahnuté napríklad tým, že bude zvýšený dôchodkový vek alebo sa zvýši počet kvalifikovaných prisťahovalcov s kompetenciami, po ktorých je dopyt.

6.7

Približne jedna štvrtina obyvateľstva v produktívnom veku nie je nikde zamestnaná a žije v takej či onakej forme z verejných peňazí (príspevok v nezamestnanosti, „aktivácia“ (napr. ponuka rekvalifikácie), predčasný dôchodok a pod.). Z nich približne polovica odišla kvôli zdravotným problémom, nezamestnanosti alebo dobrovoľne z trhu práce natrvalo, druhá polovica je bez práce len dočasne. Zabezpečenie týchto ľudí štátom je síce súčasťou dánskeho modelu, predstavuje však pre budúce financovanie sociálneho štátu veľkú výzvu. Podiel obyvateľstva, ktorý predčasne odchádza z pracovného života musí byť znížený, pokiaľ má byť zabezpečená dlhodobá financovateľnosť sociálneho štátu.

6.8

Postupne bude čoraz väčšia časť politiky pracovného trhu riadená ustanoveniami a postupmi stanovenými EÚ. Pomery na pracovnom trhu sú v Dánsku tradične dohodnuté medzi sociálnymi partnermi a stanovené prostredníctvom právnych predpisov. Pokiaľ bude reguláciu EÚ príliš podrobná, hrozí nebezpečenstvo, že poklesne akceptácia u obyvateľstva a vývoj bude smerovať iným smerom než si prajú sociálni partneri. Metóda otvorenej koordinácie Európskej únie sa zdá byť možnosťou, ktorá by mohla zabezpečiť ako ďalší rozvoj dánskych tradícií, tak aj synchronizáciu európskej politiky zamestnanosti a pracovného trhu.

18.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/54

2.1

Od prvej a druhej smernice ES z 11. apríla 1967 si Spoločenstvo stanovilo cieľ zrušiť daňové hranice medzi členskými štátmi. Aby sa táto vízia mohla dosiahnuť, bolo potrebné mať jednotné miesto zdaňovania. Stanovený cieľ zdaňovania v pôvodnom členskom štáte by viedol k zdaňovaniu všetkých zdaniteľných činností, ktoré hospodársky subjekt vykonáva a ktoré sa uskutočňujú v rámci Európskeho spoločenstva, v tej krajine, kde má založený podnik. Podľa tohto princípu by napríklad tovar dodaný z Francúzska do iného členského štátu bol zaťažený francúzskou DPH podľa francúzskej daňovej sadzby. To isté by platilo aj pre služby poskytované z Francúzska.

2.2

Princíp zdaňovania v pôvodnom členskom štáte by si však za účelom zabránenia deformáciám konkurenčných podmienok vyžadoval zharmonizovať sadzby DPH v jednotlivých členských štátoch. Predovšetkým by bol potrebný interný clearingový systém, pretože daň z pridanej hodnoty predstavuje značnú časť príjmu daní európskych štátov a financovania EÚ.

2.3

Z týchto dôvodov sa EÚ rozhodla, aspoň na dlhšie prechodné obdobie, neuplatňovať princíp zdaňovania v pôvodnom členskom štáte.

2.4

Európska komisia však prijíma rozdielne opatrenia na posilnenie hospodárskych stykov medzi jednotlivými členskými štátmi, odstránenie administratívnych prekážok a zredukovanie a podľa možnosti dokonca úplné odstránenie deformácií konkurenčných podmienok, ktoré sú vyvolané najmä rozdielnymi daňovými sadzbami. V minulosti prispela hlavne Rada k zachovaniu rozdielov. EHSV aj naďalej podporuje Komisiu vo všetkých jej snahách o harmonizáciu, ktoré uľahčujú vnútorný trh.

4.3.1

Je potrebné prísne rozlišovať, či je služba poskytovaná medzi dvomi podnikateľmi (osobami podliehajúcimi dani) (1) alebo medzi podnikateľom a nepodnikateľom (osobou nepodliehajúcou dani) (2). Tento návrh striktne rozlišuje medzi posudzovaním týchto dvoch eventualít.

4.3.2

Pokiaľ ide o služby osobám podliehajúcim dani, všeobecné pravidlo týkajúce sa miesta poskytovania služieb by sa skôr malo zakladať na mieste, kde sídli zákazník, ako na mieste, kde má dodávateľ sídlo svojej hospodárskej činnosti.

4.3.3

V tomto dokumente sa navrhuje ponechať všeobecné pravidlo, že miestom poskytnutia služby osobe nepodliehajúcej dani je sídlo poskytovateľa služby. Toto rozhodnutie bolo prijaté z toho dôvodu, že zdaňovanie služieb pre osoby nepodliehajúce dani v iných štátoch EÚ by viedlo k tomu, že poskytovateľovi služby by spôsobilo neprimeranú administratívnu záťaž, ako napríklad registrovanie sa ako platca DPH v týchto štátoch EÚ.

4.3.4

Dokiaľ neexistuje mechanizmus, ktorý by umožnil vyberať daňový dlh v členských štátoch spotreby bez toho, aby vznikli zbytočné administratívne komplikácie, nie je reálne zdaňovať všetky služby poskytované osobám nepodliehajúcim dani v mieste spotreby.

4.3.5

Niekoľko výnimiek z tohto všeobecného pravidla je však potrebných.

—

Navrhuje sa vložiť odsek 6, ktorý hovorí, že služby poskytnuté medzi pobočkami nie sú posudzované ako služby v zmysle tejto smernice.

—

Odsek 2 bol vložený ako nový a upravuje miesto plnenia pri poskytovaní reštauračných a stravovacích služieb osobám podliehajúcim dani na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas prepravy cestujúcich. Miestom poskytovania služby je miesto, kde sa dopravná služba začala.

—

Na účely odseku 3' dlhodobý prenájom alebo lízing znamená dohodu, ktorá sa riadi zmluvou ustanovujúcou nepretržité vlastníctvo alebo užívanie hnuteľného hmotného majetku počas obdobia dlhšieho ako tridsať dní. Touto úpravou sa má vopred vyhnúť sporným otázkam (napr. prenájom osobného automobilu osobe podliehajúcej dani na okamžitú spotrebu resp. okamžité použitie).

—

Zmenou odseku 1 písm. c) boli diaľkové vyučovacie služby s odkazom na článok 9g odseku 1 písm. d) vyňaté z pôsobnosti úpravy a podliehajú osobitnej úprave.

—

Do odseku 1 písm. d) boli zaradené reštauračné a stravovacie služby, aby boli zdaňované v mieste ich skutočného poskytovania.

—

V odseku 2 sa za poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas služby prepravy cestujúcich fiktívne považuje miesto, kde sa preprava začala. Týmto bol vzatý do úvahy podnet, ktorý vznikol počas konzultačného procesu.

—

Miestom poskytovania dlhodobého prenájmu, teda dlhšieho ako 30 dní, dopravných prostriedkov osobám nepodliehajúcim dani je miesto, kde zákazník sídli, kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava.

—

Miestom poskytovania krátkodobého prenájmu (napr. prenájom osobného vozidla na niekoľko dní), je miesto, kde sa dopravný prostriedok dá k dispozícii. Aj túto úpravu väčšina účastníkov konzultačného procesu uvítala.

—

Tento článok bol kompletne prepracovaný. Služby uvedené v článku 9g odseku 1 sú poskytované tam, kde zákazník sídli, resp. kde má trvalé bydlisko alebo kde sa väčšinou zdržiava.

V rámci konzultácií bola väčšinou negatívna odozva na túto úpravu z hľadiska neprimeranej administratívnej záťaže spojenej s plnením si daňovej povinnosti pri DPH. Z tohto dôvodu bola požiadavka zaviesť systém jedného miesta kontaktu pre DPH považovaná za predpoklad pre túto úpravu.

—

EHSV žiada ešte presnejšie definovať služby zahrnuté v tomto článku.

—

Navrhovaná zmena objasňuje, že miesto poskytovania služieb sprostredkovateľom je určené podľa miesta, kde sa uskutočňuje hlavné plnenie podľa ustanovení článkov 9a až 9g a článku 9i.

—

Tu nastali zmeny v dôsledku škrtov v článku 9g, ako bolo vyššie spomenuté.

—

Pravidlá pre služby elektronického obchodovania, telekomunikačné a vysielacie služby, ktoré poskytuje dodávateľ so sídlom mimo EÚ, majú aj v budúcnosti zostať pri určovaní miesta poskytovania služieb nezmenené. Rozhodujúci je teda aj naďalej členský štát, v ktorom sídli zákazník nepodliehajúci dani alebo členský štát, v ktorom sa služba skutočne využíva.

—

Navrhované zmeny v texte tohto článku určujú, že každá osoba podliehajúca dani s identifikačným číslom pre DPH predkladá zároveň súhrnný výkaz za účelom rozšírenia určitých plnení z poskytovania služieb. Toto sa vzťahuje na ostatné plnenia nadobúdateľom s identifikačným číslom pre DPH, na plnenia uvedené v piatom pododseku a na zákazníkov podliehajúcich dani, ktorým poskytol služby za podmienok ustanovených v článku 9 ods. 1.

6.1.1

Výbor víta plánované rozšírenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti na úrovni podnikateľov, teda výmeny plnení medzi osobami podliehajúcimi dani.

6.1.2

Predpokladom je však, že zúčastnené osoby budú môcť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v každom ohľade uskutočniť bez problémov. Mohlo by to byť problematické vtedy, keby poskytovateľ služby mohol presunúť posúdenie obratu resp. požiadaviek týkajúcich sa DPH, miesta plnenia, daňovej povinnosti a daňovej sadzby resp. možného oslobodenia od dane na príjemcu plnenia bez toho, aby tento mal možnosť spoľahlivo si tieto údaje overiť.

6.1.3

Podniky by nemali byť zaťažované dodatočnou povinnosťou predkladať priznanie a robiť záznamy. Je bezpodmienečne nutné umožniť každému podnikateľskému subjektu v rámci EÚ spoľahlivo určiť, či príjemca plnenia, teda osoba podliehajúca dani so sídlom v inom štáte EÚ je povinná použiť mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dané plnenie. Nadmerná zodpovednosť podnikateľského subjektu poskytujúceho službu v prípadoch (dodatočného) zlyhania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by celému systému uškodila a viedla by k tomu, že by tento systém nebol zo strany zúčastnených subjektov akceptovaný.

6.2.1

Ak podnikateľský subjekt/osoba podliehajúca dani poskytuje služby osobe nepodliehajúcej dani, neprichádza použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti už vopred do úvahy. Znamenalo by to, že v prípade zdaňovania v mieste spotreby by sa podnikateľský subjekt iného štátu EÚ musel dať zaregistrovať ako platiteľ DPH v štáte, kde je služba poskytovaná a musel by plniť tamojšie povinnosti týkajúce sa DPH. Aby sa minimalizovala táto administratívna záťaž a tým aj obmedzovanie obchodných stykov v rámci Spoločenstva, sú potrebné nebyrokratické pravidlá.

6.2.2

Povinnosť registrácie vedie k dodatočným nákladom, značným výdavkom a v pochybnom prípade k tomu, že podnikateľ podliehajúci dani upustí od poskytnutia tejto služby. Tým by sa však nedosiahlo otvorenie vnútorného trhu a rovnaké konkurenčné podmienky medzi podnikmi vo všetkých členských štátoch EÚ, ale podnikatelia so sídlom v inom štáte EÚ by boli v porovnaní s domácimi poskytovateľmi služieb značne znevýhodnení. Toto však nemôže byť v záujme odstránenia prekážok v obchodovaní. Z tohto dôvodu by bolo rozšírenie zdaňovania v mieste spotreby na osoby nepodliehajúce dani prijateľné iba vtedy, keby navrhovaný systém jedného miesta kontaktu pre DPH fungoval bez problémov rýchlo a bezchybne. Iba vtedy by sa dalo od podnikateľa očakávať, že by prípadne vo všetkých 25 členských štátoch EÚ poskytoval služby podliehajúce dani bez toho, aby existovala možnosť systému prenesenia daňovej povinnosti. Inak by tu bolo riziko, že nastane opačný efekt a to vytlačenie malých a stredných podnikov z jednotného trhu EÚ.

7.1

To isté platí pre zjednodušenie daňových povinností pri DPH zaplatenej na vstupe. Známe problémy spojené so zápočtom DPH zaplatenej na vstupe vedú najmä pri menších sumách k tomu, že podnikateľ si musí rozmyslieť, či sa mu „oplatí“ podať žiadosť na zahraničný daňový úrad alebo či nie je pre neho výhodnejšie úplne sa vzdať nároku na refundáciu. Tým sa však fakticky porušuje základný princíp 6. smernice o DPH a to odpočítateľnosť vstupnej DPH.

V tejto súvislosti je výbor toho názoru, že úsilie o úplný a rovnomerný výber dane z pridanej hodnoty sa v niektorých štátoch ešte musí veľmi zlepšiť.

7.2

Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby návrhy Európskej komisie týkajúce sa zavedenia systému jedného miesta kontaktu pre DPH boli uplatňované a aby sa overila ich účinnosť.