16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/1

1.1

Vyjadruje súhlas s uznaním osobitného charakteru verejnej podpory poskytovaniu ekonomických služieb vo verejnom záujme a s definovaním zmlúv o službe vo verejnom záujme, ktoré ujasnia práva a povinnosti jednotlivých strán.

1.2

Víta neutrálnu povahu nariadenia v súvislosti so sociálnymi a územnými cieľmi jednotlivých príslušných orgánov.

1.3

Podporuje postup v rámci zmluvnej úpravy, ktorý uznáva úlohu ZSVZ pri napĺňaní cieľov sociálnej a územnej súdržnosti. Zmluvy o službe vo verejnom záujme umožňujú jasne charakterizovať ZSVZ a náklady s nimi spojené.

2.1

Víta, že v rámci dodržiavania princípu subisidarity poskytuje návrh nariadenia územným samosprávam potrebný priestor čo najlepšie reagovať na osobitosti a zložitosť miestnych požiadaviek v oblasti služieb vo verejnom záujme v doprave, v nadväznosti na ciele sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré si vytýčili samosprávy.

2.2

Pripomína, že podporuje zásadu slobodnej správy miestnych samospráv, ktorá im priznáva právo zvoliť si, akým spôsobom budú spravovať svoje služby verejnej dopravy v súlade s právnymi predpismi väčšiny členských krajín.

2.3

Vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že príslušné orgány majú možnosť zvoliť si spôsob správy, pričom môžu zohľadniť rozmanitosť miestnych potrieb a podmienok výroby.

2.4

Je zásadne priaznivo naklonený pravidlu geografického rozdelenia interných prevádzkovateľov (čl. 5.2), ktoré umožní odstrániť veľkú časť podozrení na štátnu pomoc nezlučiteľnú s pravidlami spoločného trhu, no zachovalo by možnosť použiť interného prevádzkovateľa. Domnieva sa, že princíp rozdelenia nevylučuje možnosť, aby miestne samosprávy zabezpečovali kontinuitu určitých dopravných služieb, ktoré presahujú ich administratívne hranice.

2.5

Opätovne potvrdzuje svoju podporu otvoreniu trhu v sektore miestnej verejnej dopravy podľa zásady regulovanej hospodárskej súťaže, čo podčiarkuje požiadavku uspokojiť potreby najzraniteľnejších skupín spoločnosti, ľudí žijúcich v znevýhodnených oblastiach snažiacich sa nájsť zamestnanie a je zároveň trvalo udržateľné z ekologického hľadiska.

2.6

Víta uznanie právomoci príslušných orgánov pri organizácii zmluvnej úpravy poskytovania služieb. Príslušné orgány si budú môcť zvoliť, či použijú jednu alebo viacero zmlúv na prevádzkovanie dopravných služieb, ako aj spôsob, akým rozložia existujúce riziká.

2.7

Víta poskytnutý priestor pri otvorenej súťaži: po zmluve o službe vo verejnom záujme môže nasledovať rokovanie (čl. 5.3) alebo priame pridelenie v prípade prerušenia poskytovania služieb (čl. 5.5).

2.8

Vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že z nového návrhu nariadenia bola vylúčená mestská riečna a námorná doprava. VR vyjadruje poľutovanie, že návrh nariadenia sa nevzťahuje aj na služby verejnej lodnej dopravy v prípadoch, keď tieto tvoria súčasť siete miestnej verejnej dopravy.

3.1

Konštatuje, že nariadenie neobmedzuje iniciatívu súkromného sektora na neregulovaných vnútroštátnych dopravných trhoch (bez výhradných práv a bez náhrad).

3.2

Nazdáva sa, že nariadenie svojou povahou umožňuje zabrániť vytváraniu nových monopolných postavení v oblasti miestnej verejnej dopravy, a pritom nevytlačiť z trhu malé a stredné podniky.

3.3

Vyjadruje uspokojenie nad navrhovanou „rovnováhou síl“ príslušných orgánov a veľkých dopravných podnikov. Pre zabezpečenie plynulo fungujúcej miestnej dopravy musia mať regióny silný vplyv na plánovanie a organizáciu služieb verejnej osobnej dopravy. Stále narastajúca kyvadlová doprava ľudí denne dochádzajúcich do práce súčasne kladie vysoké požiadavky na koordináciu medzi vnútroštátnou a regionálnou úrovňou pri verejnom obstarávaní v oblasti služieb verejnej osobnej dopravy.

3.4

Podporuje vylúčenie regionálnej a diaľkovej železničnej dopravy z ustanovení článku 5 nariadenia.

3.5

Kladie si otázky v súvislosti s uplatňovaním navrhovaných pravidiel na stanovenie spravodlivej náhrady ZSVZ. Problémy pri takomto hodnotení (či dokonca jeho neuskutočniteľnosť) by mohli viesť k právnej neistote.

3.6

Pripomína, že v návrhu sa nehovorí o ohraničení podmienok priameho prideľovania v oblasti regionálnej železničnej či diaľkovej dopravy. Niektoré podniky pôjdu v oblasti regionálnej železničnej či diaľkovej dopravy cestou „priameho pridelenia“ a zároveň sa budú zúčastňovať verejnej súťaže. Pozornosť by sa mala venovať možným narušeniam hospodárskej súťaže.

4.1

Vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že Komisia na žiadnom mieste neodôvodňuje, prečo si zvolila najväčšmi záväzný nástroj integrácie v oblasti Spoločenstva, t.j. nariadenie.

4.2

Podotýka, že kvôli veľkej rôznorodosti jednotlivých situácií v členských krajinách sa na niektorých miestach návrhu nariadenia uvádzajú nepresné definície, ale text ukladá členským krajinám povinnosť upresniť ich v závislosti od konkrétneho stavu. Toto sa týka najmä definície mestského územia (čl. 2 (m)), pri ktorom sa zóny, v ktorých sa prejavuje potreba dopravných služieb, iba zriedkavo prekrývajú s oblasťami, na ktoré sa vzťahujú právomoci inštitúcií.

—

požaduje jasný predpis pre ustanovenia návrhu nariadenia, ktorý by mal prednosť pred predpismi všeobecných smerníc o verejnom obstarávaní podľa princípu špeciálnych právnych noriem (lex specialis),

—

vyjadruje želanie, aby koncesionárske zmluvy podliehali presným ustanoveniam tohto nariadenia a aby bolo vyjasnené ich postavenie vo vzťahu k smerniciam o verejnej súťaži (93/37 a 2004/18),

—

žiada, aby sa prípadmi zmlúv typu „BOT“ (Built Operate and Transfer) nariadenie zaoberalo explicitnejšie, než v rozsahu článkov 5.1 a 8.1, v nariadení musia byť jednoznačne vyjasnené právne podmienky pre prípady, keď sa výhradné právo (a/alebo náhrada) spájajú s budovaním ťažkej infraštruktúry.

4.8

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/8

1.1

Konštatuje, že v oznámení Komisie „Zdravší, bezpečnejší a dôverujúcejší občania: Stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa“ sa navrhuje zlúčenie politiky ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktoré by malo viesť k súčinnosti pri prenose vedomostí, metodológii a výkonnejšom nasadení administratívnych zdrojov.

1.2

Pozitívne hodnotí snahu Komisie ponúknuť občanovi lepšiu možnosť voľby vhodnejšej pre jeho zdravie a zdravšie spotrebiteľské návyky. V oznámení sa vyzdvihuje veľký význam, ktorý má zdravie tak pre blaho obyvateľstva ako aj pre realizáciu lisabonskej stratégie, pretože lepší zdravotný stav obyvateľstva prispieva k produktivite v Európe, účasti pracovníkov na zárobkovej činnosti a k trvalo udržateľnému rastu. Vnútorný trh tovarov a služieb, ktorý zodpovedá potrebám a požiadavkám spotrebiteľov, bude naďalej zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ.

1.3

Zdôrazňuje, že zdravotné a spotrebné aspekty by mali byť zohľadnené aj v ostatných politických oblastiach EÚ. Lepšia koordinácia politických procesov v ostatných oblastiach, ako napríklad v politike zamestnanosti a agrárnej politike, bude dôležitá pri dosahovaní smerodajných cieľov v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa. Preto napríklad nevedie k cieľu skutočnosť, že EÚ vo svojom rozpočte na rok 2005 dotuje spotrebu nezdravých potravín, ako napr. mliekarenských výrobkov s vysokým obsahom tuku, resp. ešte vždy podporuje tabakový priemysel 916 miliónmi EUR – táto suma zďaleka presahuje 14,4 miliónov EUR, ktoré EÚ venuje na prevenciu konzumu tabaku. Výbor preto vyjadruje svoje uspokojenie nad tým, že štátna pomoc pre tabakový priemysel má do konca roka 2010 skončiť.

1.4

Podporuje požiadavku vytvoriť minimálny súbor práv na horizontálnom základe, ktoré budú mať všetci spotrebitelia pri využívaní služieb vo verejnom záujme (napr. zásobovanie plynom a elektrinou, poštové služby, telekomunikácie, dodávky vody), či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni, na základe princípu poskytovania univerzálnych služieb (t.j. univerzálneho prístupu k službám vo všeobecnom záujme, ktoré sú podstatné pre život v súčasnej spoločnosti). Toto je oblasť, v ktorej by mala zostať zásada univerzálnych služieb prioritou a ktorá musí plniť očakávania spotrebiteľov vzhľadom na prístup, bezpečnosť, spoľahlivosť, cenu, kvalitu a možnosť voľby.

1.5

Považuje okrem toho za nutné sledovať účinky vnútorného trhu na zdravotníctvo a spotrebiteľské návyky v členských štátoch. Vzájomné pôsobenie medzi pravidlami Spoločenstva a jednotlivými vnútroštátnymi zdravotníckymi a spotrebiteľskými politikami sa má pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany zdravia a spotrebiteľa, ktoré stanovuje zmluva, hodnotiť prostredníctvom iniciatív Spoločenstva.

1.6

Vyslovuje sa za lepšie zohľadnenie záujmov spotrebiteľov v politike EÚ týkajúcej sa hospodárskej súťaže vzhľadom na vzťah medzi ochranou spotrebiteľa a politikou hospodárskej súťaže formulovaný v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení ES, ktoré stanovujú, že cieľom pravidiel hospodárskej súťaže pre podniky je chrániť hospodársku súťaž na trhu ako prostriedok posilnenia postavenia spotrebiteľa.

1.7

Zastáva názor, že iniciatívy Spoločenstva by sa mali skúmať z hľadiska ich účinkov na oblasť politiky zdravotníctva. Toto skúmanie by malo obsahovať, aké dôsledky budú mať príslušné rozhodnutia na zdravie obyvateľstva a nielen zistiť, aké dôsledky majú rôzne opatrenia na organizáciu a štruktúru zdravotníctva. Okrem toho sa má preveriť, aké dôsledky majú opatrenia EÚ na základné hodnoty, ktoré sú základom pre zdravotníctvo v jednotlivých členských štátoch. Pritom sa nesmie stratiť zo zreteľa, že jedna a tá istá iniciatíva Spoločenstva môže mať na jednotlivé krajiny rôzne účinky.

1.8

Prihovára sa za demokratické a transparentné rozhodovacie procesy a štruktúry zodpovednosti v oblasti spotrebiteľa. Obzvlášť dôležité je, aby si potravinársky priemysel osvojil ekologické a zdravotné hľadiská a poskytoval všetkým občanom, bez ohľadu na ich finančné možnosti, čerstvé a výživné potraviny.

1.9

Neschvaľuje, aby zlúčenie politiky ochrany zdravia a spotrebiteľa bolo využité na to, aby podniky propagovali svoje výrobky ako „podporujúce zdravie“ alebo ako „odporučené lekárom“. Výrobcovia nesmú využívať strach z chorôb ako argument na podporu predaja a nesmú spotrebiteľov ani viesť k mylnej domnienke, že niektoré potraviny predstavujú náhradu za zdravú a vyváženú stravu. Rozhodujúce je, aby bol podporovaný rozvoj smerom k lepšiemu zdraviu a zdravším výrobkom a aby sa prekazilo uvádzanie spotrebiteľov do omylu v rámci európskej politiky ochrany spotrebiteľa.

1.10

Zdôrazňuje, že právne základy politiky Spoločenstva na ochranu verejného zdravia a politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov sú celkom odlišné. Na základe článku 152 Zmluvy o založení ES v oblasti verejného zdravia: „Činnosti spoločenstva (...) dopĺňajú vnútroštátne politiky.“ No politika ochrany spotrebiteľa, ako bola stanovená v článku 153 Zmluvy o založení ES, podlieha vo veľkej miere všeobecnému prístupu vzhľadom na podporu práv spotrebiteľov a ochranu ich záujmov, predovšetkým čo sa to týka zavŕšenia vnútorného trhu. Odvolávanie sa na spoločný právny základ týchto dvoch politík je preto v rozpore s princípom subsidiarity.

Legislatíva v spotrebiteľskej oblasti na úrovni EÚ nesmie viesť k tomu, že budú ustanovené špecifické pravidlá alebo legislatíva v oblasti zdravotníctva, ktoré budú v rozpore s organizáciou a orientáciou zdravotníctva v jednotlivých členských štátoch. Avšak zosúladenie politiky ochrany spotrebiteľa s prísnymi kritériami komplementarity a subsidiarity, ktoré sú základom politiky verejného zdravia, by mohlo mať negatívny účinok na právomoci EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

1.11

Zastáva názor, že namiesto diskusie o stratégii na „ochranu zdravia a spotrebiteľa“ by bolo presnejšie, keby Komisia uvádzala vo svojom oznámení výraz „ochrana verejného zdravia a spotrebiteľa“, čo by bolo v súlade s právomocami EÚ, ako sú stanovené v článku 152.

1.12

Zdôrazňuje, že zlúčenie politiky ochrany zdravia a spotrebiteľa nesmie viesť k tomu, že pacienti v zdravotníctve a spotrebitelia na trhu budú postavení na jednu rovinu. Trh pre zdravotné výkony sa v celom rade zásadných bodov odlišuje od „normálneho“ trhu pre spotrebiteľov. To sa okrem iného prejavuje neistotou, v akom rozsahu sa budú zdravotnícke výkony využívať a aké náklady z toho vyplývajú. Aj s ohľadom na externé účinky pri využití zdravotníckych výkonov vládne neistota a medzi tým, kto služby ponúka a spotrebiteľom/pacientom existuje informačná asymetria. Je žiadúce, aby občania, bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické pozadie, mali rovnoprávny prístup príp. rovnaké možnosti na využitie zdravotníckych výkonov. Členské štáty musia mať aj naďalej možnosť stanoviť si priority v potrebnom rozsahu a vykonať protiopatrenia a intervencie.

1.13

Odporúča, aby sa bez ohľadu na zlúčenie oblasti zdravia a spotrebiteľa do jedného spoločného programu aj v budúcnosti ich zvláštnosti zohľadňovali. Toto sa môže diať účelovým viazaním prostriedkov na politiku ochrany zdravia a spotrebiteľa. V programe Komisie je podrobne popísané rozdelenie prostriedkov v období rokov 2007-2013. Pokiaľ je to možné, mala by existovať možnosť v ďalšom priebehu programu meniť priority napr. v súvislosti s plánovaným hodnotením po troch rokoch. To by súhlasilo s úmyslom programu pracovať s pružnými akčnými plánmi.

1.14

Pripúšťa, že v určitých oblastiach zdravotníctva by bola žiadúca lepšia koordinácia medzi členskými štátmi pomocou otvorenej metódy koordinácie. Platí to napríklad pre mobilitu pacientov a vzdelávanie a nábor personálu do zdravotníctva.

1.15

Zastáva názor, že predpoklady pre dobrý zdravotný stav občanov sa vytvárajú v ich bezprostrednom okolí. Organizácie v oblasti zdravotníctva pritom nie sú jedinými aktérmi. V mnohých členských štátoch zodpovedajú za zdravotníctvo a verejné zdravie svojich komunít regionálne a miestne orgány. Výbor regiónov a regionálne a miestne orgány zodpovedné za tieto oblasti by mali mať preto tiež vplyv na celkovú zdravotnícku stratégiu Únie. Stanovisko Výboru regiónov by sa malo zohľadňovať najmä pri rozhodnutiach a iniciatívach, ktoré sa týkajú úloh miestnych a regionálnych orgánov v zdravotníctve a ich zodpovednosti v oblasti verejného zdravia. Očakáva sa, že regionálne a miestne orgány budú zapojené napr. do uskutočnenia iniciatív v súvislosti s určovaním zdravotníckych ukazovateľov a porovnávacích hodnôt („benchmarking“) a že budú mať na ne vplyv, napríklad pri témach ako je vlastná zodpovednosť alebo vplyv v súvislosti s duševným zdravím, diétou a výživou ako aj alkoholom.

1.16

Prihovára sa za to, aby bola občianska spoločnosť nabádaná k účasti na rozvojovej práci a k príspevkom. Spoluúčasť občanov pri zdravotníckej a spotrebiteľskej politike EÚ musí byť zabezpečená. Je dôležité, aby boli relevantné siete v oblasti zdravia a spotrebiteľa na úrovni Spoločenstva podporované a konzultované. Platí to napríklad pre spotrebiteľské organizácie, spolky na ochranu záujmov pacientov a iné z odborného hľadiska dôležité siete.

1.17

Poukazuje na to, že Komisia musí zabezpečiť, aby pracovníci výkonnej agentúry preukázali potrebnú kvalifikáciu, aby mohli uplatňovať a uskutočňovať program Komisie. Myslí sa tým kvalifikácia v oblasti ochrany spotrebiteľa a zdravia, ale aj interdisciplinárna kvalifikácia.

1.18

Je toho názoru, že novým členským štátom sa musí venovať zvláštna pozornosť, aby sa splnili spoločné a perspektívne výzvy v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa. Nové členské štáty by mali byť pri vytváraní zdravotníckych a spotrebiteľských opatrení vedome podporované s cieľom odstrániť tak rozdiely a nerovnosti v zdravotníctve v EÚ, aby došlo k postupnému približovaniu k najvyššej úrovni v rámci Únie. Je napríklad preto neuspokojivé, že podľa zistení Eurostatu je priemerná dĺžka života v nových členských štátoch oveľa nižšia v porovnaní so starými členskými štátmi.

1.19

Víta, že v rámci navrhovaného programu Komisie sa na zlepšenie zdravia obyvateľstva môžu použiť prostriedky zo štrukturálnych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja 2007-2013). Pre výbor je dôležité upozornenie, že tieto prostriedky by mali byť použité iba v počiatočnej fáze projektov a nie na ich nepretržité uskutočňovanie.

1.20

Považuje za vhodné, aby sa zvláštna pozornosť venovala susedným štátom EÚ, aby sa zvládli spoločné a perspektívne výzvy v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa. Tieto krajiny by mali byť pri vytváraní zdravotníckych a spotrebiteľských opatrení vedome podporované, aby sa zredukovali rozdiely a nerovnosti v tejto oblasti v rámci Európy a na jej okrajoch.

1.21

Zdôrazňuje, že zlúčenie záujmov v oblasti zdravotníckej starostlivosti a ochrany spotrebiteľa môže umožniť väčšie spoločenské vyrovnanie v rámci členských krajín, pretože sociálno-ekonomické rozdiely sú často príčinou rozdielnej situácie v oblasti spotrebiteľa a zdravia. Nerovnostiam v rámci členských štátov príp. medzi nimi je potrebné venovať zvláštnu pozornosť. Zvýšené zameranie sa na okrajové skupiny, ako napríklad skupiny s nízkymi príjmami, s nadmernou hmotnosťou a etnické menšiny, je nevyhnutné pre dosiahnutie smerodajného cieľa rovnakých možností pre všetkých. Je tiež potrebné zdôrazniť význam vlastnej zodpovednosti jednotlivca za svoje zdravie. Je žiadúce, aby zdravotnícka a spotrebiteľská politika podporovala rozhodnutia orientované na zdravie, pretože tak sa dajú potlačiť choroby podmienené životným štýlom. Výskumy ukazujú, že okrajové skupiny častejšie trpia zdravotnými poruchami a chorobami podmienenými životným štýlom. Keď sa okrajovým skupinám pomôže prijať „zdravé“ rozhodnutia, môžu sa tak zmierniť sociálno-ekonomické nerovnosti.

1.22

Zastáva názor, že informácie, ktoré bude šíriť Komisia, majú byť pre prijímateľov užitočné. Majú byť navrhnuté metódy cieleného využitia informačných kampaní, aby boli oslovené žiadúce cieľové skupiny. Plánuje sa uprednostniť interaktívne sprostredkovateľské a informačné kampane pred rozposielaním rovnakých informačných materiálov. Pri šírení informácií na tému zdravie a ochrana spotrebiteľa by mohlo byť obzvlášť užitočné osloviť najmä deti a mládež, aby sa včas pôsobilo proti zlému životnému štýlu, ktorý by mal dlhodobé dôsledky pre zdravie. V tomto ohľade môžu hrať dôležitú úlohu predškolské zariadenia, školy a dobrovoľnícke organizácie.

1.23

Vyzýva Komisiu, aby pri svojej informačnej činnosti brala ohľad na právo jednotlivých členských krajín stanoviť pravidlá pre práva a povinnosti pri znášaní nákladov v zdravotníctve v rámci ich vlastného systému sociálneho zabezpečenia ako aj podmienky platné pre rôzne výkony a práva spotrebiteľov.

1.24

Odporúča, aby boli informácie prístupné tam, kde sa na ne občania môžu pýtať a v jednotlivých členských štátoch by ich malo sprevádzať kompetentné poradenstvo. Osveta pre okrajové skupiny spadá do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov. Aj skupina pacientov odkázaná na ochranu musí mať prístup k informáciám na zdravotnícku a spotrebiteľskú tému. Jednotný informačný materiál pre všetkých občanov by nerovnosti medzi rôznymi spoločenskými skupinami v rámci jednotlivých členských štátov iba zväčšil, pretože prieskumy ukázali, že informačné kampane vedia účinnejšie osloviť finančne lepšie postavené skupiny než znevýhodnené spoločenské skupiny. Keď majú byť kampane úspešné, je potrebné zapojiť miestnu a regionálnu úroveň do tohto úsilia.

1.25

Vyzýva Komisiu, aby pri zbere údajov a plánovaní svojich informačných kampaní sledovala rozvoj technológií a komunikácie. Technológia a komunikácia sa rozvíjajú obrovským tempom. Tu je potrebné držať krok s vývojom, ak sa aj v budúcnosti má pôsobiť na verejnosť.

1.26

Konštatuje, že vzhľadom na to, že je trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami vystavený z veľkej časti dovozu z tretích krajín, v ktorých záruky zdravotnej neškodnosti a pravosti výrobkov nemusia spĺňať európske požiadavky na bezpečnosť, spotrebitelia musia dostať jasné a úplné informácie o možnosti spätne určiť pôvod výrobkov, aby sa mohli uvedomelo rozhodnúť.

1.27

Víta, že sa Komisia chce obmedziť na malý počet informačných kampaní, ktoré však budú mať veľký rozsah a účinok na verejnosť. Tu sa otvára možnosť pracovať úsporne. Dôležité je, aby bol spoločný sekretariát hodnotený nielen podľa množstva vykonaných projektov, ale aj so zreteľom na konečný účinok týchto projektov.

1.28

Vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie siete pre výmenu skúseností a rozširovanie osvedčenej praxe, ktorá je dôležitou súčasťou metódy otvorenej koordinácie. Výbor regiónov by mal byť tiež do toho zapojený a je dôležité, aby miestne a regionálne orgány, ktoré sú zodpovedné za zdravotníctvo, mohli ovplyvňovať celkovú zdravotnícku stratégiu Spoločenstva.

1.29

Zdôrazňuje, aby Komisia udržiavala úzky kontakt so svetom výskumu a aby bola zachovaná dôveryhodnosť jeho informačných a preventívnych kampaní. Štruktúrovaná a koordinovaná spolupráca na európskej úrovni za účelom výmeny skúseností, prenosu vedomostí a výskumu rozvoja v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa by mohla byť významným prínosom pre členské štáty, čo výbor zdôraznil aj vo svojom stanovisku k siedmemu rámcovému programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (CdR 155/2005 fin). To by sa malo diať v súlade s európskym rámcovým výskumným programom.

1.30

Zastáva názor, že členské štáty musia mať prístup k spoľahlivým údajom a kvalitným informáciám, ak chcú podporovať osvedčené postupy a porovnávať štandardy a tým vytvoriť potrebné predpoklady pre uskutočnenie početných navrhovaných iniciatív v oblasti ochrany zdravia a spotrebiteľa. Vytvorenie spoločných databáz a ukazovateľov by malo prebehnúť v spolupráci s ostatnými príslušnými aktérmi a tiež po dohode s OSN, OECD, Radou Európy a WHO. Je v kompetencii jednotlivých členských štátov prijať opatrenia a nové iniciatívy na základe získaných porovnateľných údajov a informácií.

1.31

Víta, že v pomere k obom existujúcim programom sa prostriedky značne zvyšujú. Tým je daný jasný signál, že ochrana zdravia resp. spotrebiteľa má veľký význam tak pre kvalitu života jednotlivých občanov EÚ ako aj pre konkurencieschopnosť celej EÚ.

1.32

Konštatuje, že rokovania o finančnom základe ešte nie sú ukončené. Konečná výška prostriedkov závisí od stále prebiehajúcich rokovaní o finančnom výhľade na obdobie 2007-2013. Výbor regiónov by privítal, keby táto oblasť – tak ako sa to v programe a v stratégii navrhuje – bola lepšie finančne dotovaná.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/12

1.1

víta na základe súčasného vývoja, ktorý počíta s nárastom spotreby energie v Európe až o 10 % v najbližších 15 rokoch, Zelenú knihu Európskej komisie ako aj iniciatívy na zvýšenie energetickej účinnosti všeobecne;

1.2

zdôrazňuje mimoriadny význam energetickej účinnosti, najmä vzhľadom na aktuálnu krízu na trhu s plynom. Zásobovanie Európy energiou sa musí diverzifikovať, aby sa minimalizovali závislosti, ako ich v súčasnosti možno pozorovať na Ukrajine alebo v Bulharsku. Na základe Zelenej knihy o energetickej účinnosti je možné celkovo znížiť závislosť na rope a zemnom plyne a v tejto súvislosti vypracovať európsky akčný plán;

1.3

víta zohľadnenie opatrení na všetkých možných úrovniach zavádzania (EÚ, celoštátne, regionálne, miestne) a upozorňuje, že pri ich uplatňovaní je potrebné dodržiavať princíp subsidiarity;

1.4

uvedomuje si, že energetická účinnosť je významným príspevkom na dosiahnutie všetkých troch hlavých cieľov energetickej politiky: zabezpečenie zásobovania, ochrany životného prostredia a ochrany pred klimatickými zmenami, ako aj konkurencieschopnosti;

1.5

zdôrazňuje aj význam sociálneho rozmeru opatrení na zabezpečenie energetickej účinnosti, ktorý zahŕňa vytvorenie a zabezpečenie miestnych a regionálnych pracovných miest a chráni spotrebiteľov pred neúnosnými nákladmi za energiu;

1.6

poukazuje na skutočnosť, že pri stanovovaní ďalších predpisov týkajúcich sa energetickej účinnosti pre členské štáty sa nesmie postupovať príliš rýchlo. Ako sa uvádza aj v samotnej Zelenej knihe, už v súčasnosti sa uplatňuje resp. vypracováva veľké množstvo opatrení EÚ na zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré ešte nemali čas dosiahnuť výsledky, resp. ešte musia byť zavedené do praxe. Príkladom takýchto opatrení je napríklad smernica o budovách, ktorá podporuje využívanie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, alebo smernica o koncovej energetickej účinnosti;

1.7

upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch a oblastiach už existujú stratégie a programy opatrení zamerané na podobné ciele, resp. s rovnakým výsledkom, aké požaduje Zelená kniha. Ako príklad uveďme stratégie na ochranu proti klimatickým zmenám (od ratifikácie Kjótskeho protokolu), alokačné plány (v rámci obchodu s emisiami) a znižovanie škodlivín v ovzduší (v rámci smernice o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie – smernica NEC). Preto je potrebné zameriavať sa v strednodobom časovom horizonte nie na nové plány zlepšenia energetickej účinnosti, ale na dôslednú realizáciu už existujúcich opatrení.

Ako ukazujú skúsenosti s realizáciou týchto plánov, často sú to opatrenia, ktoré je možné prijať vo veľmi krátkej dobe, avšak ktorých výsledok sa prejaví až po dlhšom čase;

1.8

poukazuje na početné iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré boli zavedené na miestnej a regionálnej úrovni, a ktorých výsledky sú verejnosti prístupné prostredníctvom rôznych internetových stránok. Za všetky tu uveďme zozbierané osvedčené postupy z celej Európy na stránkach ManagEnergy a Energie Cités (6);

1.9

je si vedomý skutočnosti, že nárast energetickej účinnosti je politikou malých krokov. Tieto malé kroky sa vykonávajú vo veľkej miere práve na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá vďaka svojej blízkosti k občanom zastáva dôležitú funkciu pri zvyšovaní informovanosti;

1.10

kriticky poukazuje na skutočnosť, že ciele liberalizácie energetického trhu EÚ (zvýšenie konkurencie s cieľom zníženia cien) sa len ťažko dajú skombinovať s energetickou účinnosťou. Klesajúce ceny nie sú stimulom pre energetickú účinnosť. Okrem toho sa kvôli nedostatočným investíciám odďaľuje obnova existujúcich elektrární;

1.11

považuje opatrenia zamerané na podporu politiky liberalizovaného trhu orientovaného na dopyt za rozumné. To znamená aj zahrnutie environmentálnych nákladov do spotrebiteľských cien a zabezpečenie rovnakého prístupu k rozvodnej sieti. Stratégie na zvýšenie energetickej účinnosti sú obzvlášť dôležité tam, kde je potrebné vytvoriť protipól k súčasnej politike orientovanej na ponuku;

2.1

žiada, aby v prípade ich zavedenia boli plány energetickej účinnosti vytvorené ako 5-ročné plány s maximálne dvoma hodnoteniami. Plány, ktoré treba každoročne vypracúvať a hodnotiť, neprinášajú v praxi dostatočne uspokojivé výsledky a preto nie sú vhodnou alternatívou (otázka 3);

2.2

zdôrazňuje najmä, že pri stanovovaní opatrení je potrebné brať bezpodmienečne ohľad na rozdielne predošlé výkony a možnosti jednotlivých členských štátov, rovnako ako vypracovať pre každé opatrenie analýzu nákladov a úžitku, a to vopred;

2.3

odmieta stanovenie konkrétnych cieľov v oblasti energetickej účinnosti. Je totiž potrebné zabrániť tomu, aby vznikli výhody v súťaži pre tie krajiny, ktoré dosiaľ málo šetrili energiou. Členské krajiny, ktoré už predtým prijali opatrenia na úsporu energie alebo používajú obzvlášť účinné technológie, majú menší potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej účinnosti a boli by pri stanovení konkrétnych cieľov jasne v nevýhode;

2.4

odporúča namiesto toho systém benchmarkingu, ktorý na základe analýz a rozdielnych klimatických podmienok, ako aj predchádzajúcich výsledkov v oblasti energetickej účinnosti predkladá národné ciele energetickej účinnosti pre každý členský štát. Toto stanovovanie cieľov na úrovni jednotlivých štátov by sa mohlo premietnuť do stanovenia európskych štandardov, čím by bolo možné nestranným spôsobom zohľadniť národné špecifiká ako i predchádzajúce výsledky;

2.5

zastáva názor, že mechanizmus obchodu s emisiami je potrebné vypracovať tak, aby bolo elektrárňam v rámci alokačného rámca pridelené po primeranom prechodnom období len také množstvo emisných certifikátov, aké zodpovedá plánovanej výrobe elektriny a tepla v plynovej resp. parnej elektrárni s kogeneráciou. Toto by bolo jasným signálom pre cieľ energetickej účinnosti pri výrobe elektrickej energie (otázka 13);

2.6

navrhuje zvážiť použitie podobného spôsobu pri predpokladanom výpočte certifikátov pre priemysel. Každý priemyselný komplex by dostal len toľko emisných certifikátov, koľko zodpovedá výrobe plánovaného množstva v zariadení s najvyšším štandardom energetickej účinnosti. Tieto opatrenia by znamenali presunutie nákladov na toho, kto ich spôsobil a priniesli by so sebou veľkú úsporu energie a emisií CO2 (otázka 2);

2.7

požaduje, aby bolo možné poskytnúť štátnu pomoc pre opatrenia, ktoré podporujú inováciu v oblasti životného prostredia a zlepšenie produkcie na zvýšenie energetickej účinnosti. Táto pomoc by mohla byť vytvorená jednako ako pomoc na inováciu, ktorá vyníma podporu inovatívnych energeticky účinných technológií z oznamovacej povinnosti. Na strane druhej by mala energetická účinnosť byť zohľadnená ako jedno zo všeobecných kritérií pri priznávaní štátnej pomoci v oblasti životného prostredia, keďže tieto sa najčastejšie využívajú na miestnej a regionálnej úrovni; odporúča obzvlášť skupinové vyňatie pomoci na zvýšenie energetickej účinnosti, najmä ale stanovenie dostatočne vysokých prahov pomoci, aby sa zmenšilo administratívne zaťaženie a prípadné akékoľvek zdržania pri realizácii týchto projektov (otázka 5);

2.8

odporúča zohľadniť kritériá energetickej účinnosti v oblasti zadávania verejných zákaziek na všetkých úrovniach (EÚ, jednotlivé štáty, regionálne, miestne). Vzhľadom na 16 % podiel na HDP EÚ, by mohol so zosilneným dopytom po účinných zariadeniach, dopravných prostriedkoch, budovách atď. vzniknúť aj silnejší podnet pre priemysel ďalej takéto produkty vyvíjať a zlacňovať. V oblasti ekologických obstarávacích kritérií môžeme poukázať na rozsiahle skúsenosti jednotlivých členských štátov;

2.9

odmieta však návrh právne zaviazať verejných obstarávateľov, keďže množstvo regionálnych a miestnych orgánov musí vyjsť s extrémne nízkym rozpočtom. Namiesto toho by mali byť obciam s nízkym finančným rozpočtom dostatočne predostreté výhody pridelenia zákaziek na základe energetickej účinnosti, takže sa samé budú môcť rozhodnúť medzi najlacnejšou a najlepšou ponukou (otázka 6);

2.10

víta programy financovania projektov energetickej účinnosti. Pre regionálnu a miestnu úroveň táto skutočnosť znamená len to, že finančné prostriedky a podpora môžu byť dané k dispozícii len na základe dobrovoľnosti a podľa príslušnej rozpočtovej situácie (otázky 7 a 22);

2.11

vyzýva Európsku komisiu, aby kritériá energetickej účinnosti spadali vo všetkých oblastiach politiky do kompetencie EÚ. Najmä v oblasti štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, v oblasti rozvoja vidieka a podpory výskumu by mohla Komisia určiť energetickú účinnosť za jedno zo záväzných kritérií pri výbere projektov. Toto by mohlo byť aj priamym podnetom pre miestnu a regionálnu úroveň (otázka 12);

2.12

odmieta rozšírenie resp. sprísnenie smernice o budovách, pokiaľ nebudú vyhodnotené výsledky súčasného znenia. Pred rozšírením musí byť daný dostatočný časový rámec na vyhodnotenie súčasnej smernice o budovách (otázka 8);

2.13

vyslovuje sa za intenzívne vystupovanie na verejnosti a informovanie na všetkých úrovniach. Kampane by mali mať národný, regionálny i miestny súvis a mali by sa orientovať najmä na témy, v oblasti ktorých môže cieľová skupina v praxi skutočne alternatívne jednať. Spolupráca s Európskou komisiou resp. jej zástupcami v členských štátoch s regionálnou a miestnou úrovňou by bola v tejto súvislosti žiaduca (otázka 12);

2.14

zdôrazňuje potrebu zabezpečovania informácií a školení, ktoré by nemali byť obmedzené iba pre odborníkov v oblasti energetiky, ale mali by sa dostať aj tým, ktorí pracujú mimo energetickej oblasti, napríklad architektom, stavebným spoločnostiam, projektantom nehnuteľností, plánovačom a riadiacim pracovníkom infraštruktúry;

2.15

jasne sa vyslovuje za urýchlené zavedenie kogeneračných zariadení. Okrem dôsledného uplatňovania kogeneračnej smernice je tiež nevyhnutné rozvíjať s ňou súvisiaci tepelný trh rýchlejšie než doteraz (otázka 13);

2.16

podporuje sanáciu starých – neúčinných – systémov vykurovania na okresnej úrovni, ako jedného z hlavných príspevkov na zvýšenie energetickej účinnosti, a vyzýva členské štáty, aby na to využili prostriedky zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu;

2.17

podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Európskej komisii na vytvorenie návrhu pravidiel účinného trhu s teplom a klimatizáciou. Pre miestnu úroveň je účinné využívanie použitej tepelnej energie rovnako dôležité ako rozumné riešenia v oblasti chladenia. Klimatizačné zariadenia viedli v posledných rokoch k obrovskému nárastu spotreby elektrickej energie počas teplejších ročných období. Keďže trh s teplom a klimatizáciou spadá prostredníctvom stavebných nariadení do kompetencií na miestnej úrovni, je potrebná aj v tejto oblasti osobitná informačná politika a poradenstvo. Miestne rozhodnutia by mali byť ovplyvňované v prospech väčšej energetickej účinnosti. Inovatívne príklady z oblasti okresného vykurovania a klimatizácie sú dostupné v už spomínaných súhrnoch osvedčených postupov na internete;

2.18

odporúča zvýšenie a podporu decentralizovanej výroby uvedenej v Zelenej knihe, poukazuje však na to, že je potrebné zohľadniť pomer kapacity elektrárne a miestnej spotreby. Aj tu by mala byť uprednostnená kogenerácia, ako obzvlášť účinná výrobná forma. Vysokú energetickú účinnosť je možné zaručiť najmä vtedy, pokiaľ je možné miestne využiť vytvorené teplo;

2.19

zdôrazňuje, že aj pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov energie je potrebné brať ohľad na efektívne využívanie a šetrné zaobchádzanie s existujúcimi zdrojmi. Pri vytváraní nových zariadení by mala byť vo všetkých oblastiach najskôr optimalizovaná spotreba a až potom by mal byť systém zásobovania prispôsobený tejto spotrebe. Nasledujúce faktory je potrebné taktiež zohľadniť a – podľa právnych predpisov platných v príslušnom štáte – preveriť: umiestnenie, druh technológie, veľkosť zariadenia, stupeň využitia;

2.20

odmieta systém bielych certifikátov (energetickej účinnosti), pri ktorých by dodávateľ bol povinný previesť opatrenia na úsporu energie u koncového spotrebiteľa. Existujú obavy, že zavádzanie a realizácia takéhoto obchodného systému sú z hľadiska národného hospodárstva nákladnejšie než dosiahnuté úspory energie. Okrem veľkých nákladov na administratívu sa zdá byť dosiahnutie spravodlivého rozdelenia ešte ťažšie než pri obchode s emisiami (otázka 15);

2.21

požaduje ďalšie investície do rozvoja systému verejnej dopravy a železničnej infraštruktúry. Len pokiaľ existujú rozumné alternatívy k individuálnej doprave (autám), je možné očakávať v dlhodobom časovom horizonte zníženie dopravy autom; víta v tejto súvislosti v návrhu nariadenia Európskej komisie o cestnej a železničnej osobnej doprave, ktoré obsahuje ustanovenie o samorozhodovaní obcí a regiónov v oblasti vykonávania tejto dôležitej služby zabezpečujúcej existenciu, čím uznáva úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zabezpečení verejnej osobnej dopravy;

2.22

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aj zapojenie priemyslu a prostredníctvom rôznych opatrení tlačila na zníženie cien pre koncových spotrebiteľov, ktorí používajú energeticky účinné zariadenia a technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie; pripája sa k názoru Európskeho parlamentu, že v oblasti jednotlivých technológií došlo k pozoruhodnému zníženiu nákladov, ale že je potrebné ich ďalšie znižovanie, aby boli opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti všeobecne atraktívnejšie;

2.23

domnieva sa, že EÚ je povinná, vzhľadom na pomerne vysoký environmentálny štandard v Európe, vyjednať vo WTO tarifné alebo mimotarifné výhody pre energeticky účinné produkty.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/15

1.1

berie na vedomie oznámenie Komisie o európskej politike týkajúcej sa mladých ľudí, ktoré zavádza „Európsky pakt mládeže“, a oceňuje skutočnosť, že ide o široko koncipovaný prierez otázkami súvisiacimi s mládežou, ktoré sú vnímané ako problematika týkajúca sa mnohých oblastí pôsobnosti politiky Spoločenstva;

1.2

oceňuje kontinuitu, ktorou sa vyznačuje toto oznámenie, keďže nadväzuje na bielu knihu Komisie o nových impulzoch pre európsku mládež začlenenú do rezolúcie Rady z 27. júna 2002 a na integrované usmernenia pre hospodársky rast a zamestnanosť, ktoré Komisia prijala 12. apríla 2005;

1.3

schvaľuje a podporuje snahu o posilnenie politiky v prospech mládeže vo všetkých oblastiach pôsobnosti, nakoľko mládež predstavuje investíciu nevyhnutnú na zabezpečenie budúcnosti Európy;

1.4

zdôrazňuje, že by sa všetci rozhodujúci činitelia ako na európskej, tak aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni mali zasadzovať za to, aby bola skutočne využitá občianska angažovanosť mladých v rôznych politických súvislostiach v európskej spoločnosti. Obzvlášť dôležité je, aby boli prijaté všetky opatrenia, ktoré si kladú za cieľ zlepšiť kvalitu ich pracovného, spoločenského a osobného života, aby boli vytvorené predpoklady pre občiansku angažovanosť mladých ľudí. Zapojenie mladých ľudí je základnou podmienkou ich integrácie a legitimity inštitúcií EÚ v očiach európskeho obyvateľstva;

1.5

zdôrazňuje, že skutočnú účasť mladých ľudí možno zaručiť len vtedy, keď budú do plánovaných opatrení EÚ zapojené regionálne a miestne orgány, mládežnícke organizácie a všetci sociálni partneri, ktorí sú z rôznych dôvodov v kontakte s mládežou. Úspech opatrení predostretých Komisiou závisí hlavne od toho, či sa pri ich realizácii bude postupovať takýmto koordinovaným spôsobom.

2.1

Výbor regiónov, by uvítal uplatňovanie otvorenej metódy koordinácie takým spôsobom, ktorý by adekvátne zohľadnil význam miestnych a regionálnych orgánov pri súčasnom rešpektovaní ich právomoci.

2.2

Výbor regiónov je presvedčený, že pokiaľ ide o politiku týkajúcu sa mládeže, cieľom otvorenej metódy koordinácie by malo byť: a) vtiahnuť mladých ľudí do života miestnej komunity, aby sa viac zúčastňovali na opatreniach, ktoré sa ich týkajú; b) dosiahnuť stav, keď sa pri vypracovávaní politík na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ bude brať väčší ohľad na špecifické potreby mladých ľudí. Úloha, právomoci a poznatky miestnych a regionálnych orgánov majú kľúčový význam pri dosahovaní týchto cieľov, obzvlášť pokiaľ ide konkrétnu stratégiu predostretú v oznámení Komisie.

2.3

Výbor regiónov preto odporúča, aby členské štáty zaručili účasť miestnych a regionálnych orgánov na plánovaní, uplatňovaní a monitorovaní politiky v otázkach mládeže na úrovni jednotlivých štátov a aby Rada zaručila ich zaangažovanie na európskej úrovni.

3.1

Výbor víta postoj Komisie k politike v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia mladých ľudí, ktorí sú obzvlášť vystavení hrozbe nezamestnanosti, chýbajúcej istoty zamestnania a nízkych miezd. Výbor regiónov považuje v tejto oblasti za zvlášť dôležité plne uplatňovať Lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je zvýšiť tak kvalitu, ako aj kvantitu pracovných miest.

3.2

VR vyzýva Komisiu, aby navrhla kvantitatívne ciele v oblasti boja proti nezamestnanosti mladých ľudí (ktorá v súčasnosti v EÚ predstavuje 18 %).

Uplatňovanie týchto opatrení je v kompetencii členských štátov, avšak orgány miestnej samosprávy sú tým politickým a administratívnym stupňom vo všetkých členských krajinách, ktorý nesie zodpovednosť za realizáciu, rozvíjanie a riadenie procesov integrácie politiky zamestnanosti, sociálnej politiky, opatrení v prospech sociálneho začlenenia, antidiskriminačných opatrení a politiky potláčajúcej sociálne vylúčenie.

3.3

Príprava opatrení, ktoré proaktívne pretvoria a nanovo definujú systém sociálneho zabezpečenia tak, aby sa rozšírili možnosti mladej generácie začleniť sa do pracovného procesu a podieľať sa na spoločenskom živote vo všeobecnosti, si vyžaduje radikálnu zmenu v prístupe k otázkam sociálneho začlenenia/vylúčenia, ak sa má dosiahnuť všestranné zlepšenie sociálnych podmienok mládeže. Otázka zamestnanosti je neodlučiteľne spojená s celou škálou spoločenských podmienok ako dobrý zdravotný stav, základné vzdelanie a prostredie, ktoré podnecuje a podporuje iniciatívu.

3.4

V rámci európskych stratégií zamestnanosti a opatrení na podporu konkurencieschopnosti sa národné a európske akčné plány ako aj štrukturálne fondy zameriavajú na rast zamestnanosti, dosiahnutie rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti. Dosiahnuť, aby stúpala prispôsobivosť zamestnancov a podnikov hospodárskym zmenám a aby sa zvyšovala úroveň zamestnanosti, to je priestor na experimentovanie pre integrovanú politiku týkajúcu sa mladých ľudí, ktorá sa uplatňuje, pretvára a integruje predovšetkým na miestnej úrovni.

3.5

Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby po vzájomnej dohode predostrela opatrenia, ktoré by podporovali rozvoj vedomostí, schopností a všetkých nástrojov, ktoré slúžia na posilňovanie a zhodnocovanie práce miestnych a regionálnych administratívnych orgánov, so zvláštnym dôrazom na:

3.6

Hlavné oblasti, ktorých sa týkajú opatrenia na zefektívnenie činnosti miestnych a regionálnych orgánov:

3.7

Stratégia sociálneho začlenenia môže zlepšiť situáciu mladých ľudí (predovšetkým tých najohrozenejších), pokiaľ sa na úrovni EÚ aj členských štátov dosiahne účinná integrácia rôznych oblastí politiky, ktorých uskutočňovanie spočíva bezprostredne na miestnych a regionálnych orgánoch. Každá stratégia sociálneho začlenenia ako aj program „vzájomného učenia sa“ v oblasti politiky zamestnanosti môže preto len získať na kvalite, ak sa na jej vypracovaní budú aktívne a priamo podieľať rozličné miestne a regionálne orgány.

3.8

Vzájomná súčinnosť a spolupráca rôznych stupňov verejnej správy sa v tomto kontexte môže zamerať na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú mladí ľudia pri vstupe na pracovný trh. Tieto ťažkosti sa prejavujú nielen v údajoch o nezamestnanosti, ale aj v počte neaktívnych mladých ľudí, ktorí neštudujú, nepracujú, ani si nehľadajú zamestnanie, čo je veľmi vážny problém vzhľadom na skutočnosť, že veľa mladých ľudí prestáva chodiť do školy ešte pred dosiahnutím veku osemnásť rokov.

3.9

Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby podporila prijatie primeraných opatrení do reformných programov jednotlivých štátov, aby sa zabezpečila dostatočná finančná a organizačná podpora projektov v oblasti podnikania mladých.

4.1

Výbor zdôrazňuje, že Európsky pakt mládeže nesmie viesť k harmonizácii obsahu vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy na úrovni Spoločenstva, ani k harmonizácii organizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, keďže ide o sektory v plnej právomoci členských štátov a v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov, v súlade s ustanoveniami Zmluvy, ktoré obmedzujú právomoci ES na vytváranie európskej dimenzie vo vzdelávaní a výmenu skúseností a informácií o spoločných problémoch systémov vzdelávania členských štátov.

4.2

Výbor regiónov vyjadruje nádej, že sa zintenzívni výmena informácií o osvedčených postupoch (a využitých nástrojoch a opatreniach), ktoré vyvinuli jednotlivé členské štáty, aby zabezpečili aktívnu a účinnú účasť miestnych a regionálnych samospráv na procese prispôsobovania systémov a rámcov odbornej kvalifikácie.

4.3

Konkrétne sa bez príspevku miestnych a regionálnych orgánov nemôže uskutočniť žiadna iniciatíva v oblasti definovania spoločného európskeho kvalifikačného rámca, tento príspevok je nevyhnutný prinajmenšom vzhľadom na monitorovanie a vyhodnocovanie. Tieto iniciatívy vychádzajú z prepojení a súčinnosti v súvislosti s prenosom kreditov a opatreniami na zabezpečenie kvality, so spoločnými európskymi zásadami na identifikáciu a uznávanie non-formálneho a neformálneho vzdelávania a s Europassom (jednotný európsky rámec pre porovnávanie diplomov, vysvedčení a oprávnení).

4.4

To by sa samozrejme malo vzťahovať aj na overovaciu fázu iniciatívy „Youthpass“ v rámci iniciatívy Komisie „Europass“, ktorá je naplánovaná na rok 2006. V tomto ohľade bude potrebné pripraviť príslušné ekonomické a procedurálne nástroje.

4.5

Podobný postup by sa mal použiť aj v prípade aktivít navrhnutých Komisiou, ktorými sa majú členské štáty po prvé podnietiť, aby v rámci modernizácie úradov práce poskytovali väčšiu transparentnosť a viac informácií o možnostiach zamestnania a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť mobilitu, a po druhé podporiť v úsilí o odstránenie prekážok mobility. V tomto smere bude možné pri vyhodnocovaní a uplatňovaní iniciatív ako „európska dobrovoľná služba“ (European Voluntary Service – EVS) a informačných portálov EURES („European job mobility portal“ – portál týkajúci sa európskej pracovnej mobility) a PLOTEUS („portal for learning opportunities in Europe“ – portál týkajúci sa možností vzdelania v Európe) lepšie zohľadniť potreby mladých ľudí do tej miery, do akej budú zahŕňať stanoviská a návrhy miestnych orgánov.

4.6

Potrebu koordinovať systémy vzdelávania jednotlivých štátov, aby sa maximálne zvýšil voľný pohyb občanov a rozvoj miestnych systémov, možno dosiahnuť zvýšením informovanosti a výmeny osvedčených postupov. Predovšetkým snahy rôznych členských štátov o vypracovanie porovnateľného hodnotiaceho rámca pre non-formálne a neformálne vzdelávanie môžu byť podporené snahou EÚ o nadnárodný dialóg a spoluprácu, ktorá nie je obmedzená hranicami.

4.7

Pre ďalší rozvoj univerzít ako centier poznania a kultúrnej výmeny mladých Európanov je nevyhnutná úzka spolupráca medzi inštitúciami EÚ a miestnymi a regionálnymi samosprávami. To by sa malo dosahovať aj silnejším zakotvením univerzít v miestnom prostredí, a tým, že sa budú systematickejšie a plnšie podieľať na partnerstve, či už ide o zásady, metódy alebo štýl partnerskej spolupráce.

5.1

Výbor regiónov oceňuje dokonalé zladenie obsahu dokumentu Komisie s politikami Spoločenstva v oblasti voľného pohybu pracovníkov, mobility študentov, školiteľov a osôb zapojených do odbornej prípravy, predovšetkým mládeže.

5.2

Vyjadruje preto maximálnu podporu Komisii, pokiaľ ide o jej vyhlásenia v súvislosti s mobilitou mladých ľudí v Európe tak kvôli vzdelávaniu ako aj kvôli práci.

5.3

V záujme prehĺbenia vedomostí o Európe a o fungovaní jej mechanizmov, ako aj v záujme zapojenia mladých ľudí do politického diania, Výbor regiónov vyzýva inštitúcie EÚ, aby podľa vzoru súťaže „simulácia práce OSN“ pripravili mládežnícky program pre žiakov stredných škôl a vysokoškolských študentov, ktorého herný plán by napodobňoval skutočné situácie v práci inštitúcií EÚ (plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu, schôdze Rady EÚ atď.).

5.4

Otázka mobility mladých sa už neobmedzuje na EÚ, ale stále viac sa týka aj krajín mimo EÚ. Výbor regiónov dúfa, že Komisia, členské štáty a miestne a regionálne orgánybudú užšie spolupracovať pri podpore zapojenia mladých ľudí do dobrovoľnej činnosti a medzinárodnej solidarity. Patričná pozornosť by sa mala venovať cezhraničnej mobilite. Súčasťou európskeho obyvateľstva sú už dnes veľké menšiny pochádzajúce z priamo susediacich oblastí, ktorých mobilita by sa mala podporiť a ich kontakty využiť. V tomto smere môžu siete mimovládnych organizácií rôznych členských štátov, pracujúcich v tej istej rozvojovej oblasti, poskytovať možnosť overiť si pri podporných akciách spoluprácu rôznych úrovní verejnej správy: miestnej, celoštátnej a európskej.

5.5

Výbor regiónov vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci programov jednotlivých krajín s väčším dôrazom podporovali výučbu jazykov, čo by bol ďalší krok smerom k skutočnej mobilite mladých pracujúcich.

6.1

Výbor regiónov opätovne zdôrazňuje zvrchovanosť členských štátov pri stanovovaní politík a metód na podporu zosúladenia súkromného a pracovného života.

6.2

Aj v tomto prípade možno nasmerovať úsilie Európskej komisie na zvýšenie možností na výmenu a integráciu bohatstva informácií, poznatkov a skúseností, nadobudnutých miestnymi a regionálnymi orgánmi v oblastiach, ktoré uvádza Komisia, ako aj v oblasti podpory a rozširovania rovnakých príležitostí pre všetky generácie.

7.1

Výbor regiónov je presvedčený, že v politike týkajúcej sa mládeže by Komisia mala presadzovať rozhodné a čo najúčinnejšie opatrenia na podporu diskusií a dialógu s mladými ľuďmi o programoch a iniciatívach, ktoré pripravila, pričom možno skúšať aj netradičné postupy.

7.2

Miestna alebo regionálna samospráva, podľa vnútorného usporiadania každého členského štátu, ako inštitúcia, ktorá má najbližšie k občanom, a je miestom prvého kontaktu mladých ľudí v otázkach integrácie do politického, občianskeho a hospodárskeho života, musí mať v tomto procese možnosť účinne a v primeranom rozsahu plniť svoju úlohu. Proces konzultácií s miestnymi orgánmi by mal byť sprevádzaný opatreniami zameranými na:

Nadnárodným dialógom sa upevňujú a stabilizujú skúsenosti a znižuje sa riziko, že by predčasne upadli do zabudnutia.

7.3

Podľa názoru výboru by mali členské štáty zorganizovať kampaň o účasti prostredníctvom spoluvytvárania, zameranú na podporu zapájania sa, a pomocou škôl a výchovných programov podnecovať uvedomenie si zodpovednosti, ktorú nesie každý jednotlivec v demokratickej spoločnosti, práve s ohľadom na svoju vlastnú komunitu. Základné a stredné školy je v tomto zmysle treba chápať ako dôležitý spoločný priestor, v ktorom sa mladí môžu učiť angažovanosti a získať skúsenosť, ako funguje demokracia.

7.4

VR dúfa, že sa bude podporovať výmena osvedčených postupov, pokiaľ ide o rôzne formy účasti mladých na miestnej správe, ako aj iniciatívy zamerané na podporu mobility kvôli spoznávaniu rôznych druhov miestnej správy, s cieľom dosiahnuť uvedomelejšie zapojenie do politického života.

7.5

Výbor regiónov vyzýva orgány regionálnej a komunálnej správy, aby podporovali projekty ako „mladí radcovia“, ktoré sú nielen grémiom alebo spôsobom účasti a dialógu s mládežou, ale aj skutočným médiom učenia, prostredníctvom ktorého sa dá naučiť aktívne občianstvo.

7.6

Ak sa však má podporiť lokálna zaangažovanosť a aktívne občianstvo, Komisia musí podnietiť spoločné medzinárodné vypracovanie presných kritérií a podrobností týkajúcich sa cieľa „zaangažovanosť“, t. j. aký je jeho charakter, aký rozsah sa má dosiahnuť, kto sa má zaangažovať, atď.

7.7

Aby sa vylúčilo alebo aspoň minimalizovalo nebezpečenstvo, že z procesu konzultácií a zapojenia mládeže budú mať prospech len veľké národné siete, bude potrebné aktívne zaangažovať siete mládežníckych organizácií pracujúcich na miestnej úrovni. Z tohto dôvodu by bola užitočná priama účasť miestnych samospráv, ktoré vytvorili v rámci svojej vlastnej oblasti modely na programovanie a riadenie opatrení v otázkach týkajúcich sa mládeže, ktoré zahŕňajú konzultácie a zapojenie.

7.8

Výbor regiónov dúfa, že Komisia pri uskutočňovaní ohlásených iniciatív (kampaň Za rôznorodosť – proti diskriminácii, európska iniciatíva za zlepšenie zdravia detí a mládeže a verejná diskusia na tému športu, ktorej cieľom je posilniť výchovné a spoločenské hodnoty športu pre mládež) nepodcení kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne samosprávy pri oslovovaní, informovaní, zvyšovaní uvedomenia, motivácii a aktivizácii skupín a jednotlivcov.

7.9

Výbor regiónov víta skutočnosť, že väčšinu zodpovednosti za mládežnícku politiku nesú európske komúny a regióny. Je preto nesmierne dôležité, aby miestne a regionálne orgány prebrali časť zodpovednosti za vzdelávanie, zamestnanosť a voľný čas mladých ľudí.

8.1

Komisia a ostatné inštitúcie EÚ môžu zohrať podstatnú úlohu pri tvorbe rámcových podmienok a nástrojov, ktoré umožnia členským štátom riadne uplatňovať svoje právomoci. Mnohorozmernosť, multikauzálnosť a prierezový charakter problematiky týkajúcej sa mládeže, vyžaduje od inštitúcií na rôznych úrovniach v závislosti od ich kompetencií a zodpovednosti hlbokú znalosť javov a procesov.

8.2

Výbor regiónov preto odporúča iniciatívy na vybudovanie systému koordinácie stredísk monitorujúcich situáciu mládeže, ktorý na základe skúseností s inými mnohorozmernými problémami s prierezovým charakterom:

8.3

Výbor regiónov dúfa, že konkrétne programy a opatrenia na rozširovanie povedomia, šírenie a výmenu osvedčených postupov a ďalšie vzdelávanie aktérov mládežníckej politiky na miestnej úrovni pomôžu šíriť určitú kultúru európskej politiky zameranej na mládež, a že sa tým vytvorí európsky priestor, v rámci ktorého si budú môcť predstavitelia výkonných orgánov porovnať uplatňovanie opatrení mládežníckej politiky. Výbor regiónov ponúka Komisii obzvlášť svoju spoluprácu na odštartovaní informačnej kampane o obsahu Európskeho paktu mládeže.

8.4

Pre účinnosť opatrení politiky zameranej na mládež je veľmi dôležité spustenie procesu hodnotenia ich dosahu a účinkov. S ohľadom na skutočnosť, že neexistujú všeobecne uznávané modely v oblasti politiky pre mládež, umožní takéto hodnotenie upevnenie skúseností, poskytne príklady hodné napodobnenia a vytvorí zrozumiteľné a opakovateľné vzory. Je potrebné, aby sa na tomto hodnotení zúčastňovali predovšetkým miestne a regionálne orgány.

8.5

Pri plánovaní, organizácii a uskutočňovaní každého jedného programu a každej jednej akcie v rámci politiky pre mládež sa musia využiť všetky riadiace schopnosti regiónov a miestnych samospráv, pričom sa princíp vertikálnej subsidiarity musí doplniť o horizontálnu, čo je zvlášť dôležité na lokálnej úrovni. Pri uskutočňovaní každého jedného programu a každej jednej akcie v rámci politiky pre mládež sa preto musia podporovať a využívať účinné, vyvážené a reprezentatívne partnerstvá.

8.6

VR zdôrazňuje nevyhnutnosť zahrnutia aspektu mládeže do základných politík EÚ. Aj pri iniciatívach v oblasti kultúry, kde sa už predtým čiastočne zohľadňoval prínos zohľadnenia aspektu mládeže, sa musia vytvoriť zodpovedajúce opatrenia, ktoré by umožnili usmerniť prostriedky na iniciatívy uskutočňované mládežou a určené pre mládež. Ďalej je potrebné, aj vzhľadom na nebezpečenstvo sociálneho vylúčenia mládeže, zdôrazniť význam sociálnej rovnosti a rovnosti príležitostí všetkých generácií.

8.7

Výbor regiónov vyzýva, aby sa uznalo ústredné postavenie miestnych samospráv pri uskutočňovaní a hodnotení programov Mládež a Európska dobrovoľná služba. To isté odporúčanie sa týka aj programu „Mládež v akcii“ (2007-2013). Len tak je možné zabezpečiť, aby projekty boli miestne zakotvené, aby mali široký dosah vo svojom okolí a boli efektívne integrované do miestnej politiky.

8.8

Výbor regiónov je presvedčený, že opatrenia politiky pre mládež musia brať do úvahy okrem bodov zahrnutých do Európskeho paktu mládeže aj otázky, ktoré, hoci aj nepriamo, môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov samotného paktu. Konkrétne treba na výstavbu bytov poukázať ako na zvlášť dôležitú (ktorá patrí k opatreniam v oblasti zamestnanosti, mobility a zosúladenia pracovného a rodinného života), na analogické odvetvia zabezpečujúce rodinu a opatrenia umožňujúce prístup k úverom. Je teda potrebné podnecovať členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie o reformy v týchto oblastiach.

8.9

Výbor regiónov tiež vyzýva Komisiu, aby v súlade s Lisabonskou stratégiou podnecovala jednotlivé krajiny, aby do svojich programov reforiem zahrnuli opatrenia zamerané na nasledujúce ciele:

9.1

Výbor regiónov konštatuje, že sa vzhľadom na zložitosť posudzovanej problematiky Komisia len veľmi vágnym spôsobom vyjadruje o finančných prostriedkoch určených na konkrétnu realizáciu opatrení v prospech mládeže.

9.2

Odporúča preto, aby sa v nasledujúcich fázach vypracovávania smerníc EÚ uviedli presné a detailné odkazy na špecifické európske fondy, keďže si takéto ambiciózne, rozhodne nevyhnutné, projekty v prospech mládeže vyžadujú finančné zdroje, ktoré členské štáty nedokážu poskytnúť samostatne. Výbor regiónov na záver žiada Komisiu, aby zvýšila prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci politiky Spoločenstva v oblasti mládeže.

9.3

Výbor regiónov ďalej odporúča pokračovať v procese zjednodušovania administratívnych postupov a zintenzívniť ho, aby sa prístup k programom a iniciatívam uľahčil nielen miestnym a regionálnym orgánom, ale hlavne samotným mladým ľuďom a ich organizáciám. Tým možno aj znížiť náklady, zjednodušiť postupy a skrátiť čas realizácie.

9.4

Výbor regiónov dúfa, že na základe bodov predložených v oznámení Komisie budú definované programy, ktoré budú primerane finančne podporované. Popri špecifických programoch („Mládež“ a „Európska dobrovoľná služba“) by sa mohlo stanoviť, aby sa v každom programe EÚ určité množstvo prostriedkov venovalo na konkrétne akcie pre mládež.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/21

1.

Informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu významnou mierou priamo a nepriamo prispieť ku realizácií cieľov Lisabonskej stratégie.

2.

Ambiciózny vysokorýchlostný systém pripojenia založený na rovnosti práv a na nediskriminačnom digitalizovanom prístupe v rámci informačnej infraštruktúry na európskej úrovni musí zohrávať hlavnú úlohu pri spájaní celej Európy, členských štátov Európskej únie a všetkých budúcich kandidátskych krajín, miest a obcí vidieka, podnikov a občanov.

3.

Investície do výskumu a inovácie sú podstatné a je vhodné ich zvyšovať, aby odvetvie IKT naďalej napomáhalo rastu a zamestnanosti.

4.

Je veľmi dôležité vytvoriť efektívnu a modernú informačnú štruktúru pre nové ako aj existujúce podniky a pre obnovené verejné služby.

5.

Je potrebné zabezpečiť občanom EÚ rovnosť príležitostí v oblasti informačnej spoločnosti pokiaľ ide o možnosť pripojenia a služby bez ohľadu na druh užívateľa, spoločenské postavenie a zemepisnú polohu.

6.

Informačná infraštruktúra musí byť koncipovaná a riadená rovnako ako dodávky vody a elektriny,

1.1

Oceňuje stručnosť a prehľadnosť analýzy a záverov oznámenia Komisie „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“.

1.2

Súhlasí s konštatovaním, že poznatky, výskum a inovácia sú hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja.

1.3

Výrazne podporuje myšlienku, že jednou z najdôležitejších úloh je budovať informačnú spoločnosť, z ktorej nebude nikto vylúčený.

1.4

Súhlasí s tvrdením, že IKT technológie predstavujú silnú páku rastu a zamestnanosti, čo vyplýva ja zo štatistických ukazovateľov, z ktorých je zrejmé, že tieto technológie predstavujú 25 % rastu HDP Európskej únie a 40 % nárastu jej produktivity.

1.5

Uznáva, že digitálna konvergencia služieb, sietí, zariadení a médií rýchlo napreduje, čo sa prejavuje rozširovaním ciest, ktorými sa občania dostávajú ku digitálnemu bohatstvu.

1.6

Upozorňuje, že sociálna konvergencia a definovanie organizačného právneho rámca pomôže úspešne uskutočniť digitálnu konvergenciu.

1.7

Súhlasí so stratégiu iniciatívy i2010 pre informačnú spoločnosť a akceptuje jej všeobecné usmernenia ako aj jej hlavné priority.

1.8

Uznáva, že stratégia i2010 pomáha vytvárať otvorenú a konkurencieschopnú digitálnu ekonomiku, dbá o kvalitu a predchádza sociálnemu vylúčeniu.

1.9

Zdôrazňuje význam troch priorít stratégie i2010 a podporuje

1.10

Vyjadruje presvedčenie, že iniciatíva i2010 prispeje ku zlepšeniu kvality života občanov a vôbec ku lepšej spoločnosti.

1.11

Podporuje proaktívny politický prístup Európskej komisie, pretože je toho názoru, že odvetvie IKT Európskej únie predstavuje obrovský potenciál, ktorý je potrebné využiť. Jednotný európsky trh s pravidlami, ktoré sú jednotné vo všetkých krajinách, predstavuje mimoriadne priaznivé prostredie pre podnikateľské aktivity.

1.12

Zdôrazňuje potrebu zohľadnenia a štrukturovania úlohy miestnych a regionálnych orgánov, aby bolo možné dosiahnuť ciele stratégie i2010.

1.13

S uspokojením berie na vedomie úsilie vyvinuté ako odpoveď na veľké výzvy a pripomína, že dosiahnuté výsledky budú vyhodnotené podľa navrhnutých akčných programov.

1.14

Zdôrazňuje, že si splnenie týchto požiadaviek týkajúcich sa zvyšovania rýchlosti širokopásmových služieb v štrukturálne slabých a znevýhodnených oblastiach vyžaduje poskytnutie dôležitých nástrojov zo štrukturálnych fondov, vzhľadom na bohatstvo digitálneho obsahu, interoperabilitu a bezpečnosť obchodovania je potrebné uvoľniť veľké sumy v rámci výskumných a rozvojových programov.

1.15

Zastáva názor, že prístup ku kvalitným a finančne dostupným širokopásmovým službám je jedným zo základných faktorov určujúcich kvalitu služieb občanom, a to najmä tým, že zlepšuje kvalitu služieb poskytovaných komunálnymi podnikmi a súčasne uľahčuje hospodárske aktivity malých a stredných podnikov. Možno počítať s tým, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z väčšieho a rýchlejšieho prístupu ku širokopásmovým službám.

1.16

Zdôrazňuje, že spoločnosť je mimoriadne citlivá na problémy ochrany spotrebiteľa a osobných údajov, na čo sa nesmie zabúdať pri vytváraní stratégie a pravidiel fungovania trhu IKT.

1.17

Vyjadruje svoje presvedčenie, že je potrebné, aby nové služby a aplikácie v oblasti IKT v každom prípade dodržiavali pravidlá ochrany osobných údajov a aby spotrebitelia mali vždy možnosť preveriť, akým spôsobom sa nakladá s ich osobnými údajmi. Zvyšovanie povedomia o potrebe vlastnej ochrany ktoré figuruje medzi návrhmi predkladanými v tomto oznámení (8), by malo byť doprevádzané silnejšími garanciami.

1.18

Osobitný dôraz kladie na to, aby obchodovanie cez internet bolo bezpečné, prispievalo k boju proti ilegálnemu a škodlivému obsahu na internete a aby EÚ zabezpečila kvalitné a finančne dostupné služby v oblasti komunikácie, ktoré by zaručovali územnú súdržnosť celej EÚ, najmä v najodľahlejších oblastiach a najvzdialenejších regiónoch.

1.19

Domnieva sa, že obsah nových digitálnych služieb a digitálnych médií nemá podliehať len ekonomickým kritériám, ale že tieto by sa mali vyvíjať v súlade so sociálnymi a kultúrnymi potrebami.

1.20

Súhlasí so zriadením vedeckých parkov a s vytvorením vhodného rámca pre investície malých a stredných podnikov.

1.21

Plne podporuje stratégiu Európskej komisie na zvýšenie objemu a kvality výskumu zameraného na IKT v Európe. V tomto ohľade by však bolo potrebné zabezpečiť transfer získaných poznatkov, aby sa takto vo výsledkoch skonkretizovalo, že z nich bude mať úžitok európsky priemysel ako celok a že dôjde ku pokroku v plnení lisabonských cieľov vo všetkých európskych regiónoch.

1.22

Aj naďalej je toho názoru, že na obdobie 2007-2013 je pre výskum nevyhnutné vyčleniť vyšší rozpočet a to „dokonca aj keď iné časti rozpočtových plánov na obdobie rokov 2007-2013 by sa zmenili“ (9).

1.23

Rád by zdôraznil, že ak je aplikácia výsledkov výskumu na výrobky veľmi dôležitým momentom pre každé hospodárstvo a každú technológiu, potom je potrebné starostlivo zohľadniť špecifiká sektoru IKT. Potrebné to je najmä preto, lebo tieto technológie majú dosah na fungovanie miestnych a regionálnych orgánov (elektronická administratíva) a ich úlohy (týkajúce sa zabezpečovania početných služieb pre osoby, spolusprávy historického a prírodného dedičstva, spolusprávy sietí a infraštruktúry mestskej hromadnej dopravy) a zabezpečujú organizácia a výkon ich právomocí (vyučovanie cez internet, zdravotná starostlivosť on-line, práca na diaľku, atď.).

1.24

Pripomína, že IKT sú základom pre zlepšenie koordinácie a spolupráce v rôznych oblastiach medzi miestnymi, regionálnymi, národnými a európskymi orgánmi na strane jednej, a občanmi a súkromnými organizáciami v EÚ na strane druhej. Okrem toho predstavujú IKT dôležitú a významnú možnosť zlepšenia kvality verejných služieb.

1.25

Zdôrazňuje nutnosť zachovania rovnováhy medzi pozitívnymi ekonomickými účinkami IKT a prípadnými sociálnymi, právnymi a kultúrnymi dôsledkami ich zavádzania do života európskych občanov. Z toho vyplýva potreba kombinovať stratégie v oblasti týchto technológií s oblasťami spravodlivosti a vnútorných záležitostí, ako aj s politikou mládeže a vzdelávania.

1.26

zastáva názor, že informačné a komunikačné technológie sú prísľubom zvýšenia kvality života. Rozsiahlejším zavádzaním týchto technológií by sa mohli zlepšiť existujúce služby v zdravotníctve založené na využívaní IKT a zriadiť nové služby tohto druhu. Prispelo by sa tým k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva a umožnil by sa lepší a efektívnejší prístup občanov k verejným službám v zdravotníctve;

1.27

Zastáva názor, že používanie IKT ako novej „kultúrnej techniky“ čítania a písania môže znížiť hodnotu tradičných informačných zdrojov a ciest (noviny, korešpondencia). Ak chceme zachovať tieto základné spôsobilosti, bolo by vhodné, aby vyučovanie prostredníctvom IKT tieto klasické spôsoby nenahrádzalo ale ich len dopĺňalo.

1.28

Zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť zachovanie kultúrnej a jazykovej rôznorodosti. Skutočnosť, že v sektore IKT (10) sa používa prevažne len jeden jazyk, nesmie v žiadnom prípade mať vplyv na nutnosť poskytovať občanom špecifické služby v iných jazykoch a na dodržiavanie princípu plurality kultúr a jazykov.

1.29

Poznamenáva, že je nutné digitalizovať európske kultúrne písomné dedičstvo, aby sa zachovalo pre užívanie budúcich generácií. Táto operácia sa musí zrealizovať vo všetkých jazykoch, regiónoch a krajinách Európy.

1.30

Zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie IKT vedie nutne k výraznému zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti, vrátane významných výhod, ktoré z toho spoločnosti plynú.

1.31

podporuje tri navrhované priekopnícke iniciatívy v oblasti IKT v súvislosti s požiadavkami starnúcej spoločnosti, bezpečnejšou a čistejšou dopravou a kultúrnou rozmanitosťou;

1.32

Zdôrazňuje, že je dôležité používať IKT ako nový „sociálny nástroj“.Preto musia stratégie IKT naväzovať na sociálnu politiku Spoločenstva.

1.33

Prehlasuje, že je za vytvorenie virtuálnych knižníc a múzeí s digitálnym obsahom zameraným na historické a kultúrne dedičstvo, ktoré by bolo celosvetovo prístupné.

1.34

Podporuje digitálny dialóg (elektronické poradenstvo) zamerané na výmenu návrhov, názorov, nápadov, pripomienok a osvedčených metód medzi krajinami, regiónmi a organizáciami občianskej spoločnosti všeobecne.

2.1

Odporúča Komisii a členským štátom v rámci problematiky i2010 zdôrazniť a zaradiť medzi prvoradé priority decentralizáciu a riadenie

v prospech miestnych a regionálnych samospráv na vytváranie infraštruktúry a služieb, ktoré podporia rozvoj a zvýšia kvalitu života občanov v týchto regiónoch.

2.2

Odporúča Komisii, aby podporila vypracovanie a uplatňovanie ukazovateľov, ktoré by poskytli obraz a hodnotenie šírenia a využívania IKT v regiónoch, z ktorých by bolo možné vyvodzovať užitočné a potrebné závery pre prijímanie opatrení na hospodársku, sociálnu a technologickú konvergenciu regiónov.

2.3

Želá si oboznámiť sa s výsledkami a závermi hodnotiacej správy o stratégii i2010, o ktorej bude potrebné včas informovať, a tiež si želá vyjadriť k daným témam.

2.4

Radí Komisii, aby pri vypracúvaní akčných programov nezabúdala na to, že k najväčšiemu pokroku sa v danej oblasti dospelo práve v priemyslu produkujúceho hry a že je nutné venovať veľkú pozornosť otázke kvality toho vývoja a vplyvu, ktorý má na spoločnosť a najmä na mladú generáciu.

2.5

Žiada, aby ho Komisia v plnom rozsahu zapojila do iniciatív, ktorých úlohou by bolo prehodnotiť alebo upraviť prijatú a uplatňovanú stratégiu.

2.6

Informuje Komisiu o tom, že chce začať dodatočné konania zamerané na členské štáty, aby tieto účinne podporili iniciatívu i2010 a zmenili tie zo svojich národných reformných programov týkajúcich sa IKT, ktoré sú zamerané hlavne na posilňovanie regiónov, najmä vzdialených, najodľahlejších regiónov a vidieckych oblastí ako aj ostrovných skupín, ktoré môžu mať najväčší úžitok zo sociálnych a ekonomických výhod rozvíjajúcich sa IKT.

2.7

Odporúča Komisii, aby zvláštnu pozornosť venovala hospodársky menej rozvinutým regiónom, aby využili možnosť na dosiahnutie skutočnej konvergencie, ktorú ponúkajú IKT a zabránili nebezpečenstvu vylúčenia, ktoré v rámci IKT hrozí tým, ktorí k nim nemajú prístup.

Na záver Výbor regiónov zdôrazňuje a domnieva sa, že je potrebné rozvíjať a udržiavať neprerušený dialóg o stratégii „i2010 – Informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“. Táto potreba vyplýva z rýchlosti, akou napreduje vývoj nových technológií, a z potrieb, ktoré tieto so sebou prinášajú.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/25

(1) KEĎŽE

názor európskych občanov na prínos Únie bude záležať v rozhodujúcej miere od úspechu európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti počas najbližších rokov;

(2) KEĎŽE

vo väčšine členských štátov majú miestne a regionálne orgány kompetencie v oblasti udržiavania verejného poriadku a bezpečnosti a často sú aj zodpovedné za riešenie sociálnych problémov, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom rizika pre bezpečnosť;

(3) KEĎŽE

účinnosť a efektívnosť politiky Európskej únie v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, týkajúcej sa otázok občianstva, riadenia kríz, boja proti terorizmu, integrácie, bezpečnosti pri výmene informácií a boja proti organizovanému zločinu, závisí vo veľkej miere od spôsobu, ako miestne a regionálne samosprávy vykonávajú svoje funkcie v jednotlivých oblastiach;

(4) KEĎŽE

v dnešnej dobe nie je dostatočne uznaná, ani braná do úvahy na európskej úrovni, dôležitosť úlohy, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy v rôznych oblastiach bezpečnostnej politiky;

(5) KEĎŽE

uznanie úlohy miestnych a regionálnych samospráv na úrovni Spoločenstva by malo umožniť vytvorenie podmienok potrebných pre stimuláciu, zjednodušenie a výkon tejto kompetencie. Uvedené by sa malo zakladať na jasnom, efektívnom a vyrovnanom rozdelení kompetencií medzi Európskou radou a Komisiou na jednej strane a národnými orgánmi na druhej strane. Takýto postup v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal byť v spojení s aktívnym a iniciatívnym postojom samotných miestnych a regionálnych orgánov tak v rámci Výboru regiónov ako aj mimo neho,

1.1

víta spôsob, akým sa Komisia ujala vypracovania Haagskeho programu. Dlhý zoznam opatrení a aktivít, ktorý je súčasťou akčného programu KOM (2005) 184 a s ním súvisiacich finančných rámcových programov KOM(2005) 124 a KOM(2005) 122 svedčí o vôli a odhodlaní Komisie posilniť záujmy slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe.

1.2

zastáva názor, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú oblasti, ktoré Európska únia právom považuje za vysoko prioritné. V skutočnosti ide o hodnoty, ktoré ležia na srdci aj samotným Európanom. Diskusia o Zmluve o Ústave odhalila, že mnohí občania Európy nie sú spokojní s výsledkami, ktoré prináša Európska únia. Doterajšia politika zameraná na opätovné nadviazanie spojenia medzi Európou a jej občanmi zatiaľ nepriniesla očakávané výsledky. Miestne a regionálne samosprávy, ktoré pôsobia na úrovni blízkej Európanom vidia, že občania sa čoraz častejšie od Európskej únie odvracajú;

1.3

sa domnieva, že obnova a modernizácia európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti predstavuje jedinečnú príležitosť, ako znovu získať podporu občanov. Je vhodné, aby si občania uvedomili, že Európska únia je dôležitým a konkrétnym prínosom k zlepšeniu bezpečnosti v rámci ich života a ochrany ich práv a slobôd;

1.4

je presvedčený, že obnova a modernizácia politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si v každom prípade vyžaduje uznanie kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych samospráv. V tomto bode výbor poukazuje na významnú nerovnováhu v súčasnej politike, ktorá dôrazne potvrdzuje postavenie národných orgánov. Spomenuté orgány nemôžu vyriešiť mnohé problémy bez zásahu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú v čelnej línii a musia ako prvé podniknúť administratívne kroky v reakciách na situácie, ako sú terorizmus, pandémie, prírodné katastrofy, výbuchy a požiare v priemyselných komplexoch, výpadky elektrického prúdu, katastrofy pri veľkých podujatiach, atď. Miestne a regionálne samosprávy sú taktiež v prvej línii v boji proti hluku, kriminalite a pouličnému násiliu, pri účinnom začleňovaní nových európskych občanov do spoločnosti a pri prijímaní opatrení na boj proti radikalizácii v najrozličnejších oblastiach;

1.5

sa domnieva, že Európska únia – všetky členské štáty – a miestne a regionálne samosprávy sa navzájom potrebujú, aby docielili viditeľné zlepšenie pre občana v otázkach týkajúcich sa slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Táto skutočnosť sa nedostatočne berie do úvahy v rámci súčasnej politiky Spoločenstva. Je preto už teraz zrejmé, že ak sa bude v politike napredovať tým smerom, ako doteraz, nebude efektívna. Prvá línia má len veľmi malú podporu a zo strategického hľadiska sa len veľmi málo využíva. Je potrebné si vopred uvedomiť, že v prípade mnohých problémov spojených so slobodou, bezpečnosťou a spravodlivosťou by primeraná a efektívna mobilizácia síl mohla postačiť na nájdenie vhodného riešenia;

1.6

je presvedčený, že súčasťou obnovy a modernizácie je systematickejšia a štruktúrovanejšia vízia európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Dlhý, na prvý pohľad pomerne nesúrodý zoznam rozličných opatrení a aktivít, ktorý je uvedený v prílohe akčného programu, v skutočnosti neosoží transparentnosti tejto politiky ani jej čitateľnosti a vykonateľnosti. Na ilustráciu poslúži napríklad skutočnosť, že akčný plán neobsahuje všetky body Haagskeho programu, ale obsahuje naopak aj prvky, ktoré sa v programe nenachádzajú, okrem toho doteraz schválené finančné rámcové programy nepokrývajú celý akčný program;

1.7

vyzýva na spojenie síl s cieľom zaútočiť na vážne problémy, ktoré sužujú Európu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pocit občanov, podnikov, organizácií, inštitúcií, vedúcich a demokraticky volených predstaviteľov, že je potrebné prijať opatrenia v tomto smere, je hlboký aj na všetkých úrovniach verejnej moci. Viac-menej neformálna výmena názorov už nie je dostačujúca. Je nevyhnutné zaujať rozhodný prístup bez byrokratických prekážok a s týmto cieľom sú v ďalších bodoch navrhnuté viaceré konkrétne aktivity, s ktorými by sa mohlo začať;

2.1

sa domnieva, že by v priebehu nasledujúcich rokov bolo vhodné zosúladiť obsah akčného programu na uplatňovanie Haagskeho programu so stanoviskami VR. Komisia v akčnom programe dospela k záveru, že vzhľadom k politickému charakteru priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je dôležité prispôsobiť tento akčný program v tých bodoch, kde to bude potrebné. Priebežné hodnotenie tohto programu je naplánované na konci roku 2006. Pri tejto príležitosti by bolo vhodné dbať na to, by v hodnotiacej správe bola výslovne uvedená konsolidovaná pozícia miestnych a regionálnych samospráv pri daných politických opatreniach;

2.2

Bolo by vhodné prispôsobiť rámcové programy tak, aby umožnili tieto aktivity:

2.3

navrhuje, aby sa rámcové programy opísali vo vysvetľujúcich textoch ako programy zjednodušujúce finančné a rozpočtové plánovanie. Z bruselského uhla pohľadu tomu určite tak je, avšak z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv tento navrhovaný systém je príliš zložitý a nie je prispôsobený potrebám, ktoré vyplývajú z praxe;

2.4

navrhuje pripomenúť, že pri príležitosti priebežnej revízie akčného programu by bolo vhodné vypracovať globálnu štúdiu o každom členskom štáte ohľadne významu Haagskeho programu a akčného programu pre miestne a regionálne samosprávy v predmetnom členskom štáte. Okrem toho je potrebné (taktiež) odpovedať na nasledujúce otázky:

2.5

žiada, aby miestne a regionálne orgány boli v jednotlivých členských štátoch zapojené do príprav rôznych štúdií. Tieto štúdie budú slúžiť ako základ na vypracovanie európskych referenčných kritérií. Bolo by vhodné, aby sa v roku 2006 – 2007 konalo stretnutie za okrúhlym stolom, pri ktorom by členovia, Komisia a predstavitelia členských štátov – s maximálnou pomocou odborníkov a sietí zainteresovaných organizácií – diskutovali o týchto referenčných kritériách a doplnili ich o svoje odporúčania;

2.6

podporuje návrh, spolu s Komisiou, aby bol v období 2006 – 2007 vypracovaný akčný program „sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť“, ktorý by miestnym a regionálnym samosprávam zapojeným do tohto programu stanovil konkrétne ciele. Vzhľadom na ich dosah aj na ostatné miestne a regionálne orgány, je týmto spôsobom možné prispieť k efektívnejšej európskej politike slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto ciele sa môžu dotýkať nasledujúcich oblastí:

2.7

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia sami (spoločne) vyvinúť iniciatívu na posilnenie svojho postavenia v rámci európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čím by zvýšili jej celkovú účinnosť;

2.8

navrhuje posilniť informačnú právomoc miestnych a regionálnych samospráv, čo sa týka európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Informácií je dostatok, avšak je ťažké ich nájsť a získať k nim prístup. V rámci miestnych a regionálnych samospráv je veľa osôb, ktoré majú len veľmi slabú predstavu o relevantnosti aktivít Európskej únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a je dosť pravdepodobné, že ich súčasné informačné toky nezasiahnu. Je potrebné preskúmať tieto možnosti:

2.9

domnieva sa, že je potrebné usporiadať proces vypracovania, uplatňovania, aktualizovania a hodnotenia európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s cieľom zabezpečiť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do celého tohto procesu. Osobitne by šlo o tie stránky tejto politiky, ktoré sa priamo týkajú kompetencií miestnych a regionálnych orgánov. Napriek tomu, že problematika zapojenia týchto orgánov je už predmetom diskusie, v praxi je toto zapojenie skoro nepostrehnuteľné. Bolo by vhodné, aby diskusia za okrúhlym stolom, na ktorú sa vzťahuje odsek 2.5, čerpala z tohto stanoviska;

2.10

domnieva sa, že je potrebné prekonať abstraktné stanoviská typu „je nevyhnutné intenzívne zapojiť miestne a regionálne samosprávy“ a skôr by mali byť konkrétne zavedené do praxe tým, že by sa napríklad prijali pracovné postupy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu. Bolo by možné uvažovať o tom, že by sa do vysvetľovacích častí stanovísk, návrhov a rozhodnutí týkajúcich sa oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zahrnula kapitola s názvom „Úloha miestnych a regionálnych samospráv“. Prínos takejto kapitoly by nespočíval natoľko v jej konečnom obsahu, ale skôr v impulzoch, ktoré by predstavovala pre prípravnú fázu dokumentov;

2.11

poukazuje na to, že by bolo vhodné využiť miestne a regionálne samosprávy ako „inkubátor“ konkrétnych myšlienok a postupov týkajúcich sa európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vzhľadom ku svojej aktivite v prvej línii majú európske miestne a regionálne orgány k dispozícii súhrn praktických skúseností, nápadov a expertíz, ktoré často chýbajú na vnútroštátnej úrovni. Z tohto dôvodu je potrebné mobilizovať existujúce kapacity na premýšľanie a zabezpečiť im popredné miesto pri tvorbe politických opatrení;

2.12

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť účasť skupín expertov z miestnych a regionálnych samospráv na hodnotení Haagskeho programu a akčného programu v jeho navrhovanej podobe (výročné hodnotenie) v tých oblastiach tejto politiky, za ktoré sú tieto orgány priamo zodpovedné. Týmto spôsobom bude možné priamo sledovať, ako táto sa táto politika uplatňuje v praxi;

2.13

navrhuje prijať systematickejšiu a štruktúrovanejšiu víziu, ak sa aj naďalej chce pokračovať v súčasnom programovom prístupe európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Pri tom by bolo vhodné vychádzať zo zásady, že opatrenia budú mať šancu na úspech iba vtedy, ak ich realizácia prebehne v rámci navzájom súvisiacich a dopĺňajúcich sa aktivít;

2.14

upozorňuje na to, že nemá veľký zmysel dávať štátnym orgánom viac právomocí získavať informácie o integrite občanov (napr. žiadateľov o povolenie alebo podporu), ak úrady nedefinujú žiadnu politiku v tejto oblasti, nemajú k dispozícii žiaden nástroj umožňujúci kontrolu integrity a nevyžadujú v jej rámci dodržiavanie právnych úprav. Je takisto márne vynakladať prostriedky na represívny postup na odstránenie zlej bezpečnostnej situácie v určitých mestských častiach, ak sa zároveň neinvestuje do fyzickej a sociálnej infraštruktúry;

2.15

navrhuje sústrediť sa na reťazce navzájom súvisiacich činností, aby bolo možné, v súlade s princípom subsidiarity, určiť body, na ktoré sa Únia musí zamerať. Je potrebné vybrať určitý počet prioritných tém a ostatné prenechať vnútroštátnym orgánom. Bolo by vhodné určiť čo najväčší počet cieľov. Jednoduchosť a koncentrovanosť prispejú k vytvoreniu potrebnej transparentnosti a stability;

2.16

domnieva sa, že je potrebné dbať na to, aby schopnosť miestnych a regionálnych samospráv zapojiť sa do európskej politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nebola zredukovaná len na niektoré osobitné a špecifické oblasti tejto politiky. Uvedené orgány by mali mať možnosť prispieť aj k úvahám o strategických konceptoch tejto politiky. Je dôležité čo najlepšie určiť rozsah politickej oblasti a zaručiť bezpečnosť aj pri iných politických opatreniach (vnútorná integrácia). Ak sa napríklad v politike životného prostredia bude dávať dôraz na bezpečnosť, umožní sa tým využívať v právnych predpisoch o prístupe k informáciám týkajúcim sa vplyvu podnikov na životné prostredie možnosť nezverejniť citlivé údaje;

2.17

zdôrazňuje potrebu preštudovať, do akej miery by bolo možné uplatniť klasifikáciu a organizačné princípy používané miestnymi a regionálnymi správami na európskej úrovni. Ide napríklad o klasifikáciu politík podľa ich osobitnej podstaty, cieľovej skupiny, konkrétnych problémov alebo oblasti uplatňovania opatrení;

2.18

zdôrazňuje, že (obnovená) systematická a štrukturovaná vízia európskej politiky v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si vyžaduje (opätovné) prehodnotenie jej právneho základu. Keďže Zmluva o Ústave bola smerodajná, čo sa týka úrovne, na ktorú sa zameral Haagsky program, bolo by logické prizrieť sa na to, čo vyplýva zo súčasného stavu európskeho ústavného procesu pre politiku slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a uvažovať o vhodnej reakcii. Naopak (obnovená) vízia by taktiež umožnila určiť rámcové podmienky, ktoré by (európsky) právny základ musel splniť. Je nevyhnutné, aby opatrenia v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti mali pevnú demokratickú a právnu legitimitu. V tomto zmysle je potrebné náležite stanoviť, akým významným spôsobom môžu prispieť miestne a regionálne orgány;

2.19

odporúča vypracovať jasnejšiu komunikačnú stratégiu o európskej politike v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov a podniky. Miestne a regionálne samosprávy sú vo všeobecnosti miestom prvého kontaktu s občanom. Je nevyhnutné čo najskôr poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam adekvátne postavenie, aby si občania mohli uvedomiť, ako Únia zabezpečuje, prípadne prispieva k zabezpečeniu ich bezpečnosti;

2.20

pripomína, že nedávne teroristické útoky v Londýne a Madride, problémy súvisiace so zrážkami v mnohých európskych regiónoch v roku 2005, šírenie nákazlivých chorôb ľudí či zvierat, následky dlhodobých výpadkov elektrickej energie a nedávne nepokoje na francúzskych predmestiach predstavujú mnohé príklady situácií, v ktorých sú miestne a regionálne samosprávy prvými zodpovednými orgánmi schopnými primerane reagovať;

2.21

upozorňuje, že profesionalizácia riadenia kríz je v skutočnosti nevyhnutným krokom v boji proti terorizmu, ale aj v širšom kontexte. Nedávne vytvorenie európskej siete v oblasti riadenia kríz – Európskeho fóra Rady Európy pre riadenie katastrof na miestnej a regionálnej úrovni je odrazom všeobecne pociťovanej naliehavosti spomínaného procesu profesionalizácie;

2.22

domnieva sa, že európska politika v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mala podporovať náležitý prístup pri riadení kríz dvomi spôsobmi:

2.23

odporúča definovať riadenie kríz ako prioritnú oblasť a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zodpovednosť za účinný organizačný rámec riadenia kríz prislúcha predovšetkým národným orgánom;

2.24

je presvedčený, že úloha koordinácie a poradenstva Európskej únie, rovnako ako úloha stimulácie, sa musia prejaviť v konkrétnych opatreniach, ktoré bude možné začleniť medzi prerokúvané otázky pri priebežnom hodnotení akčného programu na obdobie 2007 – 2013. Za vysoko prioritnú treba považovať aj realizáciu opatrení uvedených v bode 3.5 v prílohe akčného plánu. Treba vyčleniť finančné prostriedky na profesionalizáciu riadenia kríz v širokom zmysle (neobmedzujúcom sa len na boj proti terorizmu) a umožniť tak:

2.25

žiada rozšíriť rozsah návrhu týkajúceho sa osobitného programu „Prevencia, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu“ na obdobie 2007 – 2013 a pripraviť tak základ na financovanie zlepšenia riadenia kríz, ktoré nie sú vyvolané terorizmom;

2.26

podotýka, že občania, ktorí žijú v strachu z náhodného atentátu, prišli o základné slobody. Európska únia sa s takýmto osudom nemôže zmieriť. V duchu svojho stanoviska na tému boja proti terorizmu (CdR 465/2004) sa prijímajú opatrenia v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcieschopnosti. Nástojí na skutočnosti, že ak má byť preventívny prístup korunovaný úspechom, je nevyhnutné hľadať hlbšie príčiny terorizmu ako javu, ktorý má korene v extrémizme. V tejto súvislo vyzýva k nutnosti uznať, že tu existuje spojenie s politikou integrácie a že je nevyhnutné zabezpečiť skutočné a plné zapojenie už integrovaných osôb do európskej spoločnosti;

2.27

podčiarkuje, že treba podporovať odhaľovanie radikalizačných tendencií a organizácií, pri ktorých existuje predpoklad radikalizácie a extrémizmu, predovšetkým v regiónoch Európy, kde je radikalizácia a terorizmus skutočnou hrozbou. Okrem nebezpečenstva, ktoré predstavuje obmedzený počet radikalizovaných osôb, ktorí prechádzajú k činom, tu exituje rovnako závažný problém polarizácie. Uvedené osoby môžu nepriaznivo ovplyvňovať bezpečnostné plány, kvalitu života a úroveň tolerancie, čo môže ohroziť celkovú sociálnu súdržnosť. Tento proces predstavuje vážne riziko v mnohých členských krajinách. Pri odhaľovaní procesov radikalizácie a polarizácie by mohli pomôcť ukazovatele tzv. „včasného varovania“. Umožnili by verejným orgánom, ale aj organizáciám, ktoré sa zaoberajú bývaním či sociálnymi službami, organizáciám pracujúcim s mládežou a poskytujúcim pedagogické vedenie a takisto aj zdravotníckym organizáciám včas reagovať voči radikalizujúcim sa osobám, čo by umožnilo predchádzať rozvíjaniu sa tzv. „domáceho“ terorizmu. Ďalej je potrebné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia nebránili integrácii a zamestnávaniu prisťahovalcov. Treba zabrániť tomu, aby sa široké „stredné vrstvy“ obyvateľstva, ktoré sa (zatiaľ) necítia začlenené do európskej spoločnosti, prípadne sú do nej začlenené v menšej miere, uberali cestou radikalizácie;

2.28

zdôrazňuje, že tento typ reakcieschopnosti by sa mal vytvoriť predovšetkým na úrovni miestnych samospráv, a preto treba pomôcť miestnym samosprávam skvalitniť ich informačnú schopnosť, a to najmä vytvorením kontaktných bodov na včasné zachytenie radikalizačných smerov, ktoré by mohli pomôcť miestnym samosprávam pri odhaľovaní signálov a voľbe možnej formy zásahu;

2.29

domnieva sa, že netreba zabúdať ani na rozvoj a realizáciu školení, vďaka ktorým sa personál miestnych úradov naučí rozpoznávať hlavné znaky radikalizácie a oznamovať ich príslušným miestam;

2.30

odporúča uvažovať o možnostiach na zamedzenie náboru nových členov do extrémistických organizácií a vytvoriť spôsob, ako účinne reagovať na výzvy a nabádanie k extrémizmu alebo na sprístupňovanie praktických informácií použiteľných na páchanie teroristických činov prostredníctvom internetu;

2.31

odporúča prijať opatrenia nevyhnutné na vytvorenie kvalitnej a rýchlejšej výmeny informácií o finančných transakciách, ktorá by mala zvýšiť transparentnosť inštitúcií a organizácií, čo môže prospieť aj mestám a obciam. Finančné toky totiž často prechádzajú aj cez inštitúcie a organizácie podporované najmä miestnymi a regionálnymi samosprávami, napríklad v rámci integračných aktivít. Vyššia dostupnosť informácií môže umožniť zablokovať takéto toky. Pri príprave plánu na rok 2006 treba teda klásť dôraz na návrhy súvisiace s touto otázkou;

2.32

podotýka, že hľadanie prostriedkov na boj proti terorizmu si vyžaduje zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií, nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi jednotlivými úrovňami správy v rámci štátov. V akčnom programe sa navrhuje vytvoriť v každej krajine kontaktný bod, ktorý by mal prístup ku všetkým dôležitým informáciám o teroristických aktivitách, či už prebiehajúcich alebo hroziacich. Kontaktný bod však môže účinne pracovať iba vtedy, ak existuje dobrá informačná sieť miestnych a regionálnych orgánov, vychádzajúca zo zásady „need to know, need to share“ (potreba získavať informácie a spoločne ich využívať). Členské krajiny musia zviditeľniť spôsob, ktorým chcú zabezpečiť dobré fungovanie uvedenej informačnej siete a popísať prípadné plány na jej zlepšenie;

2.33

si želá, aby bola na štrukturálnom základe zabezpečená výmena skúseností z boja proti terorizmu, z ktorých sa je možné poučiť napríklad vytvorením príslušného expertízneho centra. Výmena informácií o prebiehajúcich operáciách je nevyhnutná, rovnako dôležité je však pristúpiť čo najskôr aj k výmene názorov na strategický prístup k boji proti terorizmu. Do riešenia tejto otázky musia byť zapojené aj miestne a regionálne orgány.

2.34

odporúča venovať pozornosť nielen určeniu zraniteľných objektov infraštruktúry, ako sa navrhuje v akčnom programe, ale takisto aj miest s vysokou návštevnosťou ako železničné a autobusové stanice, štadióny, zábavné a kultúrne parky, turistické atrakcie atď. a pripomína, že miestne a regionálne samosprávy pri ochrane takýchto miest často zohrávajú dôležitú úlohu;

2.35

žiada o podporu miestnych a regionálnych samospráv pri vypracúvaní analýz profesných rizík a stimulovať rozvoj správnych postupov pri ochrane a bezpečnosti, nástojí na nevyhnutnosti poskytnúť územným samosprávam právny základ, ktorý im umožní ukladať majiteľom a správcom objektov opatrenia v oblasti ochrany a bezpečnosti citlivých miest a odporúča klásť dôraz najmä na vyvíjanie nástrojov, pomocou ktorých budú môcť úrady dosiahnuť účinnejšiu realizáciu spomínaných opatrení zo strany majiteľov a správcov objektov;

2.36

dôrazne vyzýva, aby najmä v oblasti prístupu k informáciám týkajúcich sa životného prostredia boli prehodnotené zásady úprav súvisiace so skutočnosťami, ktoré by mali občania vedieť o rizikách hroziacich v miestach, kde žijú, ako aj o tom, do akej miery treba zverejňovať praktické informácie o bezpečnostnej charakteristike citlivých objektov;

2.37

pripomína, že na zabezpečenie bezpečnosti citlivých objektov je potrebná kvalita strážnych a bezpečnostných služieb súkromných spoločností a že za týmto účelom bude pravdepodobne bude nevyhnutné, alebo prinajmenšom možné, zaviesť presnejšie definované opatrenia na zvýšenie kvality;

2.38

vyjadruje poľutovanie, že v akčnom programe chýba postup na zvyšovanie povedomia občanov o existujúcich rizikách – občania totiž od miestnych a regionálnych samospráv očakávajú, že ich budú primerane informovať o rizikách možných atentátov v ich okolí a vyzýva podporiť vypracovanie presne zameranej komunikačnej stratégie;

2.39

pripomína, že diskusia o základných právach má predovšetkým za cieľ, aby nedošlo k ich podlomeniu a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úsilie úradov zamerané na zabezpečenie bezpečnosti obyvateľstva sa zatiaľ dostatočne nezdôrazňuje;

2.40

konštatuje, že diskusia o základných právach môže byť efektívna iba vtedy, ak bude prebiehať zároveň s rozpravou o povinnostiach vyplývajúcich z európskeho občianstva, čo platí aj pre tému integrácie a podporuje usporadúvanie diskusií na túto tému na miestnej úrovni, napr. formou mestských diskusií, ktoré by mohli priblížiť občanom európsku politiku v tejto oblasti. Tento druh rozpráv je nevyhnutný na určenie opatrení, ktoré by bolo možné skutočne prijať na zabezpečenie udržiavania rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

2.41

podporuje zriadenie Úradu pre základné práva vo forme načrtnutej v Haagskom programe, ktorý by mohol vypracovať zoznam správnych postupov, popísať a sprístupniť ich a prispieť do diskusie o diskriminácii, rasizme, integrácii a terorizme v súvislosti so stále narastajúcimi obavami z atentátov alebo ďalších nepokojov;

2.42

vyjadruje poľutovanie, že kvôli nejasnej situácii okolo Zmluvy o Ústave sú ohrozené aj navrhované zlepšenia v oblasti právnej ochrany na Európskom súdnom dvore, najmä ohľadom možnosti fyzických a právnických osôb napadnúť akýkoľvek právny predpis Únie, ktorý sa ich priamo týka a preto žiada, aby sa urýchlene zaplnilo toto prázdne miesto v právnej ochrane vzhľadom na to, že politika Spoločenstva v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v budúcich rokoch bude posilňovať;

2.43

pripomína, že vplyv nových obyvateľov, či už prisťahovalcov alebo žiadateľov o azyl, v prípade, že dostanú štatút utečenca alebo inú sekundárnu humanitnú ochranu, na našu spoločnosť sú najlepšie viditeľné, niekedy ešte aj po viacerých generáciách, na miestnej úrovni a preto sa domnieva, že v mestách je obzvlášť dôležité usilovať sa o ich dobré začlenenie do spoločnosti (v štrukturálnom, sociálnom a kultúrnom zmysle slova) v rámci ktorého je absolútne nevyhnutné zabezpečiť skutočné a plné zapojenie integrovaných osôb do európskej spoločnosti. O význame tohto prístupu svedčia aj nedávne nepokoje na francúzskych predmestiach;

2.44

zdôrazňuje, že pri integrácii treba dbať na vytvorenie pút s európskou spoločnosťou, ktorej je človek súčasťou, čo nie je možné, ak sa integrácia považuje za „nepovinnú“ a odporúča, aby Európska únia zabúdala na stanovovanie presných obmedzení a podmienok, ktoré musia najprv splniť osoby so záujmom o úspešnú integráciu, no musí zároveň uznať, že v tomto prípade ide o oblasť, ktorá je predovšetkým v právomoci štátov. Miestnym samosprávam treba pomôcť pri organizovaní integračného procesu a poskytnúť im informácie a finančné prostriedky a taktiež im umožniť rozvíjať správne postupy. Základ v tejto pomoci bol vytvorený na konferencii ministrov európskych krajín zodpovedných za integráciu, ktorá sa konala v novembri 2004 v Groningene (Holandsko);

2.45

navrhuje podporovať diskusie v mestách, vedenie dialógu, vyučovanie jazykov, integračné projekty, pomoc pri uplatnení sa na trhu práce, snahy o emancipáciu, projekty na boj proti diskriminácii atď. a nezabúdať ani na systematickú výmenu informácií a porovnávanie skúseností, noviniek, úspechov a neúspechov na miestnej úrovni;

2.46

domnieva sa, že treba zabraňovať vzniku sociálnej núdze medzi určitými skupinami obyvateľstva a podporovať opatrenia, ktoré prispievajú k nastoľovaniu rovnováhy v jednotlivých častiach veľkých miest, najmä opatrenia z oblasti politiky pomoci pri usadzovaní sa v krajine, príjmovej politiky a vzdelávania;

2.47

domnieva sa, že vydanie novej verzie európskej integračnej príručky je vynikajúcim krokom, no ľutuje, že jej prvá verzia nevyvolala pozornosť, ktorú by si zasluhovala a vyjadruje želanie, aby sa príručka tento raz dostala predovšetkým do pozornosti miestnych a regionálnych samospráv;

2.48

vyjadruje výraznú podporu usporiadaniu Európskeho výročného fóra o integrácii a navrhuje, aby jeho súčasťou boli aj skúsenosti a znalosti miestnych a regionálnych samospráv;

2.49

pripomína, že v druhej polovici minulého storočia sa zo strachu pred nastolením policajného štátu ochrana súkromia zamerala na ochranu občanov voči úradom a vyzýva teraz k hľadaniu novej rovnováhy, ktorá väčšmi zohľadní ochranu bezpečia občanov voči zloprajným osobám, ktoré porušujú zákon;

2.50

podporuje v tejto súvislosti snahy o venovanie osobitnej pozornosti ochrane osobných údajov pri realizácii akčného programu a zdôrazňuje, že súčasný vývoj v spoločnosti čoraz častejšie vedie k situáciám, keď je nutné voliť medzi ochranou záujmov jednotlivca (napr. súkromia) a kolektívneho záujmu (napr. bezpečnosti), pričom informovanosť zastáva pri boji proti terorizmu kľúčové miesto;

2.51

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní politiky v tejto oblasti prihliadala na skutočnosť, že v rozsahu akom to umožňuje národná legislatíva – mnohé miestne a regionálne samosprávy si už vytvorili informačné siete, v rámci ktorých sa osobné údaje občanov, najmä údaje súvisiace s bydliskom, bývaním a daňovými povinnosťami, sociálnym postavením a zdravotným stavom dávajú do súvislosti s policajnými a súdnymi informáciami a pripomína, že tento prístup by mohol priniesť ovocie v boji proti terorizmu, pri vážnych trestných činoch či mestských násilnostiach atď.;

2.52

navrhuje, aby sa pri ochrane osobných údajov uvažovalo o jasnejšom a proporčnom všeobecnom právnom základe, ktorý by bol dostatočne pružný a bolo by možné ho v nutnom prípade prispôsobiť a uprednostniť záujmom bezpečnej spoločnosti a vyzýva vyvolať v daných otázkach diskusie s občanmi Európy a zapojiť do nich aj miestne a regionálne samosprávy;

2.53

domnieva sa, že zachovanie verejného poriadku a bezpečnosti ako aj boj proti bezhraničnej kriminalite si vyžadujú intenzívnu výmenu informácií medzi členskými krajinami a žiada, aby vzhľadom na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri realizácii a rozvíjaní bezpečnostnej politiky členské krajiny výslovne stanovili, akou formou u nich prebieha výmena informácií s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

2.54

konštatuje, že činnosť miestnych a regionálnych samospráv môže byť veľkým príspevkom v otázkach postupu voči organizovanému zločinu, predovšetkým pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa dotácií, uzatvárania zmlúv, vydávania povolení atď. a domnieva sa, že pri prijímaní rozhodnutí by mali zohrávať úlohu aj (skoršie) spáchané priestupky a trestné činy, čim by bolo možné nevydať určité povolenie, ak je na základe informácií možné predpokladať, že žiadateľ sa konania v rozpore so zákonom dopustí opätovne;

2.55

navrhuje získavať z policajných a súdnych vyšetrovaní informácie, ktoré by sa poskytovali miestnym a regionálnym orgánom, aby tieto na ne mohli prihliadať pri udeľovaní povolení a dotácií. Ak bol napríklad vedúci hotela alebo reštaurácie odsúdený za prevádzačstvo alebo obchod s ľuďmi, nie je vylúčené, že bude vo svojom zariadení zamestnávať ľudí, ktorí sa na území štátu zdržiavajú nelegálne. Ak je kontrola vydávania prevádzkových povolení v sektore ubytovania a pohostinstva v právomoci miestnych orgánov, je v takýchto prípadoch užitočné vymieňať si navzájom informácie a zisťovať, či existujú prvky, ktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie vydať povolenie príslušnému zariadeniu;

2.56

navrhuje, aby sa skúsenosti samospráv v tejto oblasti zhromažďovali, doplnili o vysvetlenia a zverejňovali na európskej úrovni a aby sa v európskych predpisoch, vrátane práva z oblasti verejného obstarávania, takýto postup miestnych a regionálnych samospráv podporoval v čo najväčšej miere;

2.57

podporuje rozvoj overených postupov v oblasti výmeny informácií a spoločného využívania údajov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi na jednej strane (najmä v oblasti daní, bývania, sociálnych otázok a zamestnania, vydávania povolení a správy osobných údajov občanov) a políciou a súdnymi orgánmi na strane druhej, napríklad pri správe problematických objektov, s cieľom lepšie odhaľovať siete organizovaného zločinu a potláčať ich činnosť, v rozsahu akom to umožňuje národná legislatíva;

2.58

zdôrazňuje potrebu oslobodiť zložky polície od byrokratických úloh týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva, ako napríklad predlžovania platnosti pobytových povolení, aby mohli s väčším nasadením a profesionalitou bojovať proti organizovanému zločinu, ktorý ťaží z nelegálneho prisťahovalectva; VR zastáva názor, že takéto administratívne úlohy môžu plniť miestne orgány prostredníctvom svojich úradov, podľa konkrétnych podmienok v jednotlivých členských štátoch, ak sa im dostane zo strany štátu primeranej finančnej podpory;

2.59

vyzýva, aby sa v rámci miestnych a regionálnych samospráv pokračovalo v rozvoji aktívnej politiky integrity založenej na dôkladnom hodnotení rizík spojených s kompetenciami a úlohami;

2.60

víta skutočnosť, že v akčnom programe sa uvádza, že ochrane práv dieťaťa a boju proti násiliu na deťoch a ženách sa bude venovať osobitná pozornosť a že sa rozšíria aj aktivity v oblasti pomoci obetiam;

2.61

schvaľuje vyčlenenie obrovského finančného rámca na politiku predchádzania násiliu a na boj proti nemu V rámcovom programe „Základné práva a spravodlivosť“ (COM (2005) 122) a podporuje posilnenie programu Daphne s cieľom uplatňovať politiku prevencie v oblasti drog, pri ktorej sa podporuje zapojenie mimovládnych organizácií;

2.62

vyjadruje podporu iniciatívam na spoločný boj proti obchodu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, prostredníctvom zlepšenia spolupráce a výmeny informácií medzi dotknutými orgánmi, pričom obchod s ľuďmi sa často spája s organizovaným zločinom;

2.63

pripomína, že množstvo miestnych samospráv už nadobudlo skúsenosti v zachytávaní prípadov domáceho násilia a boji proti nemu, keďže ženy a deti sa totiž často stávajú obeťami násilia aj priamo v rodine a podotýka, že miestny prístup v oblasti tohto typu násilia musí významne prispieť k tomu, aby si príslušné cieľové skupiny uvedomili, že voči násiliu na ženách a deťoch sa bude uplatňovať nulová tolerancia, či už v sociálnej alebo súdnej rovine;

2.64

navrhuje zhromaždiť skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv v tejto oblasti pri realizácii akčného programu, čo by umožnilo rozvoj správnych postupov aj pri tejto problematike a podporuje zriaďovanie miestnych „pohotovostí“, kde by bolo možné oznamovať prípady násilia;

2.65

upozorňuje na skutočnosť, že mestá a obce sa bezprostredne potýkajú s problémami žiadateľov o azyl a konštatuje, že žiadatelia o azyl, ktorých požiadavka bola zamietnutá a ktorí neopustia krajinu (pretože tento krok nemusia alebo nemôžu urobiť), často vyhľadávajú anonymitu miest, čo vedie k sociálnym a bezpečnostným problémom;

2.66

považuje preto za nanajvýš potrebné vytvoriť spoločný azylový priestor a postup, ako aj jednotný štatút pre osoby, ktorým bol azyl udelený;

2.67

odporúča, aby sa Európske inštitúcie podujali na uľahčovanie návratu žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu a aby sa tento dobrovoľný návrat podporoval prostredníctvom podnecovania samostatnosti utečencov, a žiada, aby sa poskytovala podpora miestnym a regionálnym projektom fungujúcim na tejto báze vo viacerých členských krajinách, rovnako ako aj výmena informácií o rozličných prístupoch a ich výsledkoch;

2.68

dôrazne odporúča pomocou koordinácie rôznych národných politík definovať spoločnú migračnú politiku, ktorá musí ísť ruka v ruke s dôkladnou integračnou politikou a v rámci ktorej budú významnú úlohu zohrávať aj miestne orgány pri zachovávaní a rozvíjaní sociálnej súdržnosti;

2.69

žiada preto, aby sa pri jej plnení poskytovala miestnym orgánom pomoc, a to podporou miestnych novátorských iniciatív. čo prispeje aj k predchádzaniu radikalizácii a extrémizmu;

2.70

domnieva sa, že pozornosť si zasluhujú aj práva a právne postavenie občanov nečlenských krajín, ktoré sú momentálne nejasné, pripomína, že táto otázka sa týka miestnych orgánov, najmä pokiaľ ide o oblasť integračnej politiky a konštatuje, že občania nečlenských krajín nemajú napríklad vôbec právo zapojiť sa do pracovného trhu Únie, napriek tomu, že tu ide o významnú podmienku úspechu integračnej politiky. Výbor tiež žiada, aby sa pri migračnej politike v žiadnom prípade nestrácala zo zreteľa skutočnosť, že je nanajvýš dôležité neodradiť osoby s vysokým potenciálom z nečlenských krajín od ich príchodu do Európy.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/34

1.

Sa domnieva, že dohoda uzavretá na úrovni Európskej rady 15. a 16. decembra 2005 o finančných výhľadoch na obdobie 2007-2013 predstavuje najnižšieho spoločného menovateľa európskych ambícií vlád jednotlivých členských štátov. Únia však potrebuje taký rozpočet a programy Spoločenstva, ktoré by skutočne umožnili tlmočiť myšlienku a potenciál Európy na úrovni našich samospráv a priblížiť tak EÚ jej občanom.

2.

Je toho názoru, že obdobie hodnotenia by malo umožniť vyzdvihnúť výhody vyplývajúce zo Zmluvy o Ústave pre Európu, čo sa týka európskeho riadenia, jednoduchosti a transparentnosti Európskej únie a posilnenia miestnej a regionálnej úrovne, obzvlášť v súvislosti s podporovaním princípov subsidiarity a proporcionality. Toto obdobie by nám malo taktiež umožniť zamerať sa na:

3.

Je presvedčený, že všetky iniciatívy týkajúce sa zmlúv Únie musia vychádzať z postupu používaného v konvente, na ktorom by sa zúčastnil aj VR, čím by prispel k zvýšeniu demokratickej legitimity európskeho projektu.

4.

Bude naďalej podporovať rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rôznorodosti ako jedného z hlavných princípov predstavujúcich základ procesu európskej integrácie.

5.

V súvislosti s obdobím úvah o budúcnosti Európskej únie iniciovaných Európskou radou v júni 2005 pripomína svoju výzvu na otvorenie decentralizovanej a štruktúrovanej diskusie, ktorá by mala predstavovať aktívnu a dynamickú fázu dialógu s občanmi Únie.

6.

Prihovára sa za to, aby bol VR vo väčšej miere zaangažovaný do rozhodovacieho procesu Spoločenstva v štádiu navrhovania aj po schválení nových predpisov a tiež aj do hodnotenia územného dosahu hlavných politík Spoločenstva, hlavne prostredníctvom nasledujúcich opatrení:

7. 1

Domnieva sa, že občianska podpora nových rozšírení Európskej únie závisí od vnútornej celistvosti projektu budúcnosti EÚ.

7.2

Povzbudzuje Európsku komisiu, Európsky parlament a predsedníctva Rady EÚ v ich snahách o propagovanie a podporovanie informačných kampaní týkajúcich sa procesu rozširovania Európskej únie v úzkej spolupráci s územnými samosprávami na miestnej a regionálnej úrovni členských ako aj kandidátskych štátov.

7.3

Je presvedčený, že miestne a regionálne samospráv by mali zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov zastúpených vo VR do procesu integrácie nových krajín kandidujúcich na členstvo v EÚ. Táto úloha nadobúda ešte väčší význam vzhľadom na to, že vo väčšine týchto krajín práve prebiehajú rôzne formy decentralizácie. Okrem toho by mal VR naďalej podporovať územné samosprávy kandidátskych štátov pri adaptácii acquis communautaire a v pokračujúcom a otvorenom procese predvstupových rokovaní, a to hlavne prostredníctvom mechanizmu poradných zmiešaných výborov alebo inou formou spolupráce.

8.

Konštatuje, že na základe kompromisu o finančných výhľadoch na obdobie 2007-2013 dosiahnutého na úrovni Európskej rady bude na štrukturálnu a kohéznu politiku vyčlenených 0,37 % hrubých príjmov Únie. Vzhľadom na to, že táto suma zďaleka nezodpovedá sume, ktorú VR považuje za potrebnú na zabezpečenie zblíženia európskych regiónov v európskej dvadsaťsedmičke (1), VR vyzýva rozpočtový orgán, aby výšku prostriedkov vyčlenených na tento účel upravil. VR sa však domnieva, že je potrebné urýchlene uzavrieť medziinštitucionálnu dohodu o finančných výhľadoch na prvý polrok 2006, aby územné samosprávy mohli začať plánovať projekty, ktoré bude spolufinancovať Únia.

9.

Je toho názoru, že v kontexte rozšírenia a novej kohéznej politiky na obdobie rokov 2007-2013 vytvorenie právneho základu Spoločenstva pre posilnenie územnej spolupráce v Európskej únii je pre územené samosprávy významnou prioritou, pretože predstavuje pridanú hodnotu, ktorá spočíva v tom, že im pomáha prekonávať praktické ťažkosti, s ktorými sa v súčasnosti stretávajú pri spolupráci v rámci EÚ.

Zdôrazňuje význam nariadenia týkajúceho sa vytvorenia európskeho zoskupenia pre územnú spoluprácu (EZÚS) a podporuje návrh Európskej komisie ako aj postoj Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o záverečnú fázu jedananí o nariadeniach o štrukturálnych fondoch.

Vyzýva Radu ministrov, aby dosiahla dohodu o európskom zoskupení pre územnú spoluprácu (EZÚS) a ostatných nariadeniach o štrukturálnych fondoch.

10.

Znovu zdôrazňuje svoju podporu Lisabonskej stratégii ako prioritnej politickej stratégii Európskej únie na obdobie do roku 2010.

11.

Poukazuje na úlohu, ktorú európske miestne a regionálne samosprávy zohrávajú v úsilí o zabezpečenie súladu medzi projektmi financovanými politikou štrukturálnych fondov a Lisabonskou stratégiou (2) a upozorňuje na potrebu decentralizovanejšej implementácie Lisabonskej stratégie v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady v Lisabone (3). Žiada preto, aby miestne a regionálne samosprávy boli plne zapojené do procesu revízie integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť ako aj do implementácie národných reformných programov členskými štátmi a zaväzuje sa prispieť k splneniu tohto cieľa otvorením územného dialógu pred jarnými zasadnutiami Rady, ktoré sa zamerajú na hospodársku a sociálnu reformu EÚ.

12.

Domnieva sa, že rovnaká pozornosť by sa mala venovať všetkým trom pilierom Lisabonskej stratégie: hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu.

13.

Zdôrazňuje významný prínos Lisabonskej stratégie pre rozvoj európskeho projektu v nasledujúcich oblastiach:

14.

Zastáva názor, že dobudovanie vnútorného trhu by malo byť impulzom pre rast zamestnanosti ako aj pre posilnenie konkurencieschopnosti a inovácie EÚ.

15.

Od Európskej komisie a členských štátov požaduje, aby pokračovali v odstraňovaní prekážok brániacich mobilite občanov a v tejto súvislosti pripomína, že rok 2006 je Európskym rokom mobility pracovníkov.

16.

Pripomína potrebu horizontálneho a multisektorového referenčného rámca, ktorý je podľa princípu subsidiarity a miestnej samosprávy potrebný na vymedzenie okruhu a podmienok pre riadenie služieb všeobecného záujmu. Územné samosprávy musia mať možnosť určiť spôsob poskytovania týchto služieb.

17.

V súvislosti s legislatívnym postupom preskúmania návrhu smernice o službách opakuje svoju výzvu, aby všetky služby všeobecného záujmu (služby lekárskej starostlivosti, služby spojené s bojom proti vylúčeniu a za integráciu, služby sociálneho bývania), ktoré často spravujú územné samosprávy, boli vylúčené z poľa pôsobnosti návrhu smernice, pretože tieto služby nie sú komerčnej povahy a nemajú žiaden dosah na obchod Spoločenstva.

18.

Domnieva sa, že transeurópske siete v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky majú kľúčový význam z hľadiska bezpečnosti zásobovania ako aj z hľadiska dosiahnutia plného potenciálu európskeho hospodárstva, spájania rozšírenej Európy a zvyšovania územnej súdržnosti.

19.

Požaduje zaručenie bezpečnosti a istoty všetkých občanov a znovu potvrdzuje, že miestne a regionálne samosprávy sú odhodlané prispieť k odstráneniu príčin neistoty a násilia vo všetkých európskych mestách a regiónoch. V tejto súvislosti výbor navrhuje:

20.

Zaväzuje sa pokračovať v reformách VR, využívajúc špecifické poslanie VR ako politického zhromaždenia volených miestnych a regionálnych zástupcov EÚ.

21.

V oblasti medziinštitucionálnej spolupráce sa zaväzuje:

21.1

Vo vzťahoch s Európskym parlamentom vystupovať ako sprostredkovateľ demokratických diskusií Európskeho parlamentu, posilniť kontakty s príslušnými štruktúrami a spoluprácu v oblasti vypracúvania a sledovania dosahu stanovísk VR.

21.2

Vo vzťahoch s Komisiou, implementovať protokol o spolupráci, ktorý bol podpísaný v novembri 2005 (4), obzvlášť čo sa týka proaktívnejšej úlohy výboru v štádiu navrhovania predpisov Spoločenstva ako aj prehĺbenia súčinnosti v oblasti komunikácie v snahe priblížiť Európu občanom, ktorý by mal vyústiť do dodatku k protokolu o spolupráci po tom, ako Komisia prijme Bielu knihu o komunikácii. Okrem toho VR zavedie na svojich plenárnych zasadnutiach „hodinu otázok“ adresovaných Európskej komisii s cieľom viac podporiť dialóg medzi oboma inštitúciami v zásadných európskych otázkach a s cieľom zvýšiť vplyv miestnych a regionálnych samospráv na európsky rozhodovací proces.

21.3

Vo vzťahoch s Radou, zabezpečiť lepšiu komunikáciu pre členov VR, ktorí boli prizvaní k spolupráci s Radou, posilniť interakciu s predsedníctvami, aby sa vytvoril základ pre systematickejšiu spoluprácu. V tejto súvislosti vyzýva predsedníctva počas rokov 2006-2008, aby do roku 2009 vypracovali strategický viacročný program podobný programu, ktoré príslušné predsedníctva predložili na roky 2004-2006.

21.4

Vo vzťahoch s Hospodárskym a sociálnym výborom: rozvinúť politickú spoluprácu v tematických oblastiach politík EÚ, v ktorých sa aktivity sociálnych činiteľov a územných samospráv navzájom dopĺňajú, a lepšie využívať súčinnosť, ktorá vyplýva z využívania spoločných administratívnych služieb a priestorov.

22.1

Vyzýva svojich volených zástupcov, aby efektívne využili možnosti vyplývajúce z vytvorenia novej rozpočtovej položky na financovanie ich politických a informačných aktivít s cieľom lepšie sa zhostiť úlohy „veľvyslanca Únie“ vo vzťahu k občanom ako aj úlohy veľvyslanca vo vzťahu k samosprávam v Únii.

22.2

V snahe zamerať sa na oblasti, v ktorých má skúsenosti a v rámci ktorých je jeho činnosť prínosom pre rozhodovací a legislatívny proces Spoločenstva, sa zaväzuje vydávať stanoviská, ktoré budú využiteľnejšie v inštitucionálnom kontexte ale aj zrozumiteľnejšie a prístupnejšie európskym občanom, hlavne prostredníctvom stručnejšej prezentácie hlavných politických posolstiev v stanoviskách a konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch VR k legislatívnym návrhom Komisie.

22.3

Zaväzuje sa zlepšiť sledovanie dosahu stanovísk, čo VR umožní výraznejšie zasahovať do rozhodovacieho procesu Spoločenstva vo všetkých jeho fázach, hlavne využitím konkrétnejších bodov v rámci návrhov vyžadujúcich si postup spoločného rozhodovania.

23.

Poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, Rade a predsedníctvám Rady Európskej únie v rokoch 2006-2008, t. j. rakúskemu, fínskemu, nemeckému, portugalskému, slovinskému a francúzskemu predsedníctvu.

16.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/38

—

jednoznačne stanoviť vo formálnom vyhlásení Komisie, že podľa nariadenia sa môžu po zriadení EZÚS samosprávy z tretích krajín, ktoré začlenili toto nariadenie do svojej legislatívy, podieľať na EZÚS,

—

jednoznačne stanoviť, že v rámci EZÚS môžu partneri spolupracovať mimo územia svojho štátu vo všetkých oblastiach, v ktorých by mohli spolupracovať aj vo vnútri príslušného členského štátu, takže tento nástroj podporuje zásadu nediskriminácie,

—

jednoznačne stanoviť, že členské štáty nesmú pri uplatňovaní nariadenia o EZÚS obmedzovať existujúce materiálne kompetencie EZÚS,

—

jednoznačne stanoviť, že partneri môžu zriadiť EZÚS bez predchádzajúceho povolenia nadriadených miest a že členské štáty, resp. príslušné vnútroštátne orgány vykonávajú nad existujúcim EZÚS právny dohľad;