16.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 310/1

ZMLUVA O ÚSTAVE PRE EURÓPU

PREAMBULA

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY, JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENTKA ÍRSKA, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENTKA LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT LITOVSKEJ REPUBLIKY, JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA, PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT MALTY, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA, SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT POĽSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY, VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,

ČERPAJÚC inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu,

VERIAC, že úmyslom Európy, znovu zjednotenej po trpkých skúsenostiach, je pokračovať cestou civilizácie, pokroku a prosperity, pre dobro všetkých jej obyvateľov, vrátane tých najslabších a najviac odkázaných; že si želá zostať kontinentom otvoreným kultúre, vzdelávaniu a sociálnemu pokroku; a že si želá prehlbovať demokratický a transparentný charakter svojho verejného života a snažiť sa o mier, spravodlivosť a solidaritu vo svete,

PRESVEDČENÍ, že národy Európy, zostávajúc naďalej hrdé na svoju vlastnú národnú identitu a dejiny, sú odhodlané preniesť sa cez historické deliace čiary a stále užšie zjednotené vytvárať svoj spoločný osud,

PRESVEDČENÍ, že Európa takto „zjednotená v rozmanitosti“ im ponúka najlepšiu možnosť dosiahnuť veľké predsavzatie, pri zohľadnení práv každého jednotlivca, a vedomí si svojej zodpovednosti voči budúcim generáciám a Zemi, ktoré z nej vytvára osobitný priestor ľudskej nádeje,

ROZHODNUTÍ pokračovať v práci dosiahnutej v rámci zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o Európskej únii zabezpečením kontinuity acquis Spoločenstva,

VYJADRUJÚC vďaku členom Európskeho konventu za prípravu návrhu tejto ústavy v mene občanov a štátov Európy,

ZA JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV

Guy VERHOFSTADT

predseda vlády

Karel DE GUCHT

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA ČESKEJ REPUBLIKY

Stanislav GROSS

predseda vlády

Cyril SVOBODA

minister zahraničných vecí

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA

Anders Fogh RASMUSSEN

predseda vlády

Per Stig MØLLER

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO

Gerhard SCHRÖDER

spolkový kancelár

Joseph FISCHER

spolkový minister zahraničných vecí a spolkový vicekancelár

ZA PREZIDENTA ESTÓNSKEJ REPUBLIKY

Juhan PARTS

predseda vlády

Kristiina OJULAND

ministerka zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA HELÉNSKEJ REPUBLIKY

Kostas KARAMANUS

predseda vlády

Petros G. MOLYVIATIS

minister zahraničných vecí

ZA JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA

José Luis RODRÍGUES ZAPATERO

predseda vlády

Miguel Angel MORATINOS CUYAUBÉ

minister zahraničných vecí a rozvojovej spolupráce

ZA PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY

Jacques CHIRAC

prezident

Jean-Pierre RAFFARIN

predseda vlády

Michel BARNIER

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTKU ÍRSKA

Bertie AHERN

predseda vlády (Taoiseach)

Dernot AHERN

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY

Silvio BERLUSCONI

predseda vlády

Franco FRATTINI

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA CYPERSKEJ REPUBLIKY

Tassos PAPADOPOULOS

prezident

George IACOVOU

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTKU LOTYŠSKEJ REPUBLIKY

Vaira VĪĶE — FREIBERGA

prezidentka

Indulis EMSIS

predseda vlády

Artis PABRIKS

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA LITOVSKEJ REPUBLIKY

Valdos ADAMKUS

prezident

Algirdas Mykolas BRAZAUSKAS

predseda vlády

Antanas VALIONIS

minister zahraničných vecí

ZA JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA

Jean-Claude JUNCKER

predseda vlády, ministre d'Etat

Jean ASSELBORN

podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a prisťahovalectva

ZA PREZIDENTA MAD'ARSKEJ REPUBLIKY

Ferenc GYURCSÁNY

predseda vlády

László KOVÁCS

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA MALTSKEJ REPUBLIKY

Hon Lawrence GONZI

predseda vlády

Hon Michael FRENDO

minister zahraničných vecí

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA

Dr J. Pi. BALKENENDE

predseda vlády

Dr. B. R. BOT

minister zahraničných vecí

ZA SPOLKOVÉHO PREZIDENTA RAKÚSKEJ REPUBLIKY

Dr Wolfgang SCHÜSSEL

spolkový kancelár

Dr Ursula PLASSNIK

spolková ministerka zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA POĽSKEJ REPUBLIKY

Marek BELKA

predseda vlády

Włodzimierz CIMOSZEWICZ

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY

Pedro Miguel DE SANTANA LOPES

predseda vlády

António Vicot MARTINS MONTEIRO

minister zahraničných vecí a portugalských komunít v zahraničí

ZA PREZIDENTA SLOVINSKEJ REPUBLIKY

Anton ROP

predseda vlády

Ivo VAJGL

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mikuláš DZURINDA

predseda vlády

Eduard KUKAN

minister zahraničných vecí

ZA PREZIDENTKU FÍNSKEJ REPUBLIKY

Matti VANHANEN

predseda vlády

Erkki TUOMIOJA

minister zahraničného obchodu

ZA VLÁDU ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,

Göran PERSSON

predseda vlády

Laila FREIVALDS

ministerka zahraničných vecí

ZA JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

Rt. Hon Tony BLAIR

predseda vlády

Rt. Hon Jack STRAW

štátny minister pre zahraničné veci a veci Britského spoločenstva národov

ČASŤ I

HLAVA I

POJEM A CIELE ÚNIE

Článok I-1

Založenie Únie

1. Vyjadrujúc vôľu občanov a štátov Európy budovať spoločnú budúcnosť táto ústava zakladá Európsku úniu, na ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov. Únia koordinuje politiky, ktorými sa členské štáty snažia tieto ciele dosiahnuť, a vykonáva komunitárnym spôsobom právomoci, ktoré na ňu členské štáty preniesli.

2. Únia je otvorená všetkým európskym štátom, ktoré rešpektujú jej hodnoty a zaväzujú sa ich spoločne presadzovať.

Článok I-2

Hodnoty Únie

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Článok I-3

Ciele Únie

1. Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov.

2. Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc a vnútorný trh s voľnou a nenarušenou hospodárskou súťažou.

3. Únia sa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký a technický pokrok.

Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.

Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

Rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva Európy.

4. Únia zachováva a podporuje svoje hodnoty a záujmy vo vzťahoch so svetom. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov.

5. Únia dosahuje svoje ciele primeranými prostriedkami podľa rozsahu, v akom boli na ňu touto ústavou prenesené príslušné právomoci.

Článok I-4

Základné slobody a nediskriminácia

1. Voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu a sloboda usadiť sa sú v rámci Únie zaručené Úniou v súlade s ústavou.

2. V rozsahu pôsobnosti tejto ústavy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

Článok I-5

Vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi

1. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred ústavou, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch, vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti.

2. Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú z ústavy.

Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z ústavy alebo z aktov inštitúcií Únie.

Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.

Článok I-6

Právo Únie

Ústava a právo prijaté inštitúciami Únie pri vykonávaní prenesených právomocí má prednosť pred právom členských štátov.

Článok I-7

Právna subjektivita

Únia má právnu subjektivitu.

Článok I-8

Symboly Únie

Vlajku Únie predstavuje kruh dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí.

Hymna Únie vychádza z „Ódy na radosť“ z Deviatej symfónie Ludwiga van Beethovena.

Heslom Únie je: „Zjednotení v rozmanitosti“.

Menou Únie je euro.

Deň Európy sa v celej Únii oslavuje 9. mája.

HLAVA II

ZÁKLADNÉ PRÁVA A OBČIANSTVO ÚNIE

Článok I-9

Základné práva

1. Únia uznáva práva, slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv, ktorá tvorí časť II.

2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v ústave.

3. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

Článok I-10

Občianstvo Únie

1. Každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, je občanom Únie. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.

2. Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným touto ústavou. Majú:

a)	právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov,

b)	právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu,

c)	právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu,

d)	právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku ústavy a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými touto ústavou a opatreniami prijatými na jej vykonanie.

HLAVA III

PRÁVOMOCI ÚNIE

Článok I-11

Základné zásady

1. Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.

2. Podľa zásady prenesenia právomocí koná Únia v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v ústave na dosiahnutie cieľov vymedzených v ústave. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v ústave prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.

3. Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie tejto zásady v súlade s postupom ustanoveným v uvedenom protokole.

4. Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov ústavy.

Inštitúcie uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

Článok I-12

Druhy právomocí

1. Ak ústava prenesie na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia môže vykonávať zákonodarnú činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia, alebo na vykonanie aktov Únie.

2. Ak ústava prenesie na Úniu v určitej oblasti právomoc, ktorú vykonáva spoločne s členskými štátmi, Únia a členské štáty môžu v tejto oblasti vykonávať zákonodarnú činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala alebo rozhodla, že ju prestane vykonávať.

3. Členské štáty koordinujú spôsobom ustanoveným v časti III svoju hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, na vymedzenie ktorých má právomoc Únia.

4. Únia má právomoc vymedziť a vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky.

5. V určitých oblastiach a za podmienok ustanovených ústavou má Únia právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov bez toho, aby tým v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc.

Právne záväzné akty Únie prijaté na základe ustanovení časti III, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti, nesmú zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.

6. Rozsah a spôsob vykonávania právomocí Únie je upravený ustanoveniami pre každú oblasť v časti III.

Článok I-13

Oblasti výlučnej právomoci

1. Únia má výlučnú právomoc v týchto oblastiach:

a)	colná únia,

b)	ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu,

c)	menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro,

d)	ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva,

e)	spoločná obchodná politika.

2. Únia má tiež výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú zmluvu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím tejto zmluvy dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.

Článok I-14

Oblasti spoločnej právomoci

1. Únia vykonáva spoločne právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu ústava prenáša právomoc, ktorá sa nevzťahuje na oblasti uvedené v článkoch I-13 a I-17.

2. Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných oblastiach:

a)	vnútorný trh,

b)	sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v časti III,

c)	hospodárska, sociálna a územná súdržnosť,

d)	poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov,

e)	životné prostredie,

f)	ochrana spotrebiteľa,

doprava,

h)	transeurópske siete,

i)	energetika,

j)	priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

k)	spoločné obavy o bezpečnosť v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v časti III.

3. V oblasti výskumu, technického rozvoja a kozmického priestoru má Únia právomoc vykonávať činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.

4. V oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci má Únia právomoc prijímať opatrenia a uskutočňovať spoločnú politiku, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.

Článok I-15

Koordinácia hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti

1. Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie. Na tento účel prijíma Rada ministrov opatrenia, najmä základné usmernenia pre tieto politiky.

Na členské štáty, ktorých menou je euro, sa vzťahujú osobitné ustanovenia.

2. Únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politík zamestnanosti členských štátov, najmä vydávaním usmernení pre tieto politiky.

3. Únia môže dávať podnety na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov.

Článok I-16

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

1. Právomoc Únie v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie, vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.

2. Členské štáty podporujú aktívne a bezvýhradne spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú konanie Únie v tejto oblasti. Zdržia sa konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie, alebo ktoré by mohlo narušiť jej efektívnosť.

Článok I-17

Oblasti podpornej, koordinačnej alebo doplnkovej činnosti

Únia má právomoc vykonávať podpornú, koordinačnú alebo doplnkovú činnosť. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú:

a)	ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí,

b)	priemysel,

kultúra,

d)	cestovný ruch,

e)	vzdelávanie, mládež, šport a odborné vzdelávanie a príprava,

f)	civilná ochrana,

g)	administratívna spolupráca.

Článok I-18

Doložka flexibility

1. Ak sa preukáže, že v rámci politík vymedzených v časti III je na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v ústave nevyhnutná činnosť Únie a táto ústava na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada ministrov jednomyseľne na návrh Európskej komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, vhodné opatrenia.

2. Európska komisia upozorňuje v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity uvedenej v článku I-11 ods. 3 národné parlamenty na návrhy založené na tomto článku.

3. Opatrenia založené na tomto článku nesmú zahŕňať harmonizáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v prípadoch, v ktorých ústava takúto harmonizáciu vylučuje.

HLAVA IV

INŠTITÚCIE A ORGÁNY ÚNIE

KAPITOLA I

INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

Článok I-19

Inštitúcie Únie

1. Únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je:

—	podporovať jej hodnoty,

—	sledovať jej ciele,

—	slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov,

—	zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností.

Tento inštitucionálny rámec tvorí:

—	Európsky parlament,

—	Európska rada,

—	Rada ministrov (ďalej len „Rada“),

—	Európska komisia (ďalej len „Komisia“),

—	Súdny dvor Európskej únie.

2. Každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené ústavou, a v súlade s postupmi a podmienkami v nej ustanovenými. Inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú.

Článok I-20

Európsky parlament

1. Európsky parlament spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu v súlade s podmienkami ustanovenými v ústave. Volí predsedu Komisie.

2. Európsky parlament sa skladá zo zástupcov občanov Únie. Ich počet nepresiahne sedemsto päťdesiat. Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel.

Európska rada prijme jednomyseľne na základe podnetu Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom európske rozhodnutie, ktorým sa ustanoví zloženie Európskeho parlamentu, dodržiavajúc zásady uvedené v prvom pododseku.

3. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení vo všeobecných, priamych a slobodných voľbách tajným hlasovaním na volebné obdobie piatich rokov.

4. Európsky parlament si z radov svojich členov volí predsedu a predsedníctvo.

Článok I-21

Európska rada

1. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.

2. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie. Jej práce sa zúčastňuje minister zahraničných vecí Únie.

3. Európska rada zasadá štvrťročne, zvoláva ju jej predseda. Ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Komisie, člen Komisie. Ak si to vyžaduje situácia, predseda zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady.

4. Rozhodnutia Európskej rady sa prijímajú konsenzom, ak nie je v ústave ustanovené inak.

Článok I-22

Predseda Európskej rady

1. Európska rada volí svojho predsedu kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie dva a pol roka, s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie. Európska rada môže v prípade prekážok vo výkone funkcie alebo závažného pochybenia jeho funkčné obdobie ukončiť podľa rovnakého postupu.

2. Predseda Európskej rady:

a)	predsedá Európskej rade a podnecuje jej prácu,

b)	zabezpečuje prípravu a plynulosť práce Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti,

c)	usiluje sa uľahčiť dosiahnutie súdržnosti a konsenzu v rámci Európskej rady,

d)	po každom zasadnutí Európskej rady predkladá správu Európskemu parlamentu.

Predseda Európskej rady na svojej úrovni a z titulu svojej funkcie zabezpečuje zastúpenie Únie navonok v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez toho, aby boli dotknuté právomoci ministra zahraničných vecí Únie.

3. Predseda Európskej rady nesmie vykonávať vnútroštátnu funkciu.

Článok I-23

Rada ministrov

1. Rada spolu s Európskym parlamentom vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva funkcie tvorby politík a koordinačné funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v ústave.

2. Rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorý môže zaväzovať vládu príslušného členského štátu a hlasovať za ňu.

3. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou s výnimkou prípadov, keď ústava ustanovuje inak.

Článok I-24

Zloženia Rady ministrov

1. Rada zasadá v rôznych zloženiach.

2. Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje konzistentnosť práce rôznych zložení Rady.

Pripravuje zasadnutia Európskej rady a v spojení s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich nadväznosť.

3. Rada pre zahraničné záležitosti rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení vydaných Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná.

4. Európska rada prijme kvalifikovanou väčšinou európske rozhodnutie, ktorým sa ustanoví zoznam ďalších zložení Rady.

5. Za prípravu práce Rady je zodpovedný Výbor stálych zástupcov vlád členských štátov.

6. Počas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu sú zasadnutia Rady verejné. Na tento účel je každé zasadnutie Rady rozdelené na dve časti, pričom jedna časť sa zaoberá prerokovávaním legislatívnych aktov Únie a druhá nelegislatívnymi opatreniami.

7. Zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné záležitosti predsedajú zástupcovia členských štátov v Rade na základe zásady rovnej rotácie, v súlade s podmienkami ustanovenými v európskom rozhodnutí Európskej rady. Európska rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Článok I-25

Vymedzenie kvalifikovanej väčšiny v rámci Európskej rady a Rady

1. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí pozostávajú najmenej z pätnástich členov a zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva Únie.

Blokujúcu menšinu musia tvoriť najmenej štyria členovia Rady, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

2. Odchylne od odseku 1, ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie, kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva Únie.

3. Ak sa Európska rada uznáša kvalifikovanou väčšinou, uplatňujú sa odseky 1 a 2.

4. V rámci Európskej rady nehlasuje jej predseda, ani predseda Komisie.

Článok I-26

Európska komisia

1. Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel dáva primerané podnety. Zabezpečuje uplatňovanie ústavy, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na základe ústavy. Dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie. Plní rozpočet a riadi programy. Vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v ústave. S výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a iných prípadov ustanovených v ústave zabezpečuje zastupovanie Únie navonok. Dáva podnety na ročné a viacročné programovanie Únie v snahe dosiahnuť medziinštitucionálne dohody.

2. Legislatívne akty Únie môžu byť prijaté len na základe návrhu Komisie, pokiaľ ústava neustanovuje inak. Iné akty sa prijímajú na základe návrhu Komisie, ak tak ustanovuje ústava.

3. Funkčné obdobie Komisie je päťročné.

4. Členovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností a ich európskej angažovanosti spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruky úplnej nezávislosti.

5. Prvá Komisia vymenovaná podľa ústavy sa skladá z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát, vrátane jej predsedu a ministra zahraničných vecí Únie, ktorý je jedným z jej podpredsedov.

6. Po skončení funkčného obdobia Komisie uvedenej v odseku 5 sa Komisia skladá z takého počtu členov, vrátane jej predsedu a ministra zahraničných vecí Únie, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov, pokiaľ Európska rada nerozhodne jednomyseľne o zmene tohto počtu.

Členovia Komisie sú vybraní spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov na základe systému rovnej rotácie medzi členskými štátmi. Tento systém sa zavedie európskym rozhodnutím prijatým jednomyseľne Európskou radou a na základe týchto zásad:

členské štáty majú úplne rovnaké postavenie, pokiaľ ide o určovanie poradia a času, počas ktorého pôsobia ich štátni príslušníci ako členovia Komisie; v dôsledku toho rozdiel medzi celkovým počtom funkčných období, ktoré zastávajú štátni príslušníci ktorýchkoľvek dvoch členských štátov, nesmie byť nikdy vyšší ako jeden,

b)	s výhradou písmena a) je každá nasledujúca Komisia zložená tak, aby dostatočne odrážala demografické a geografické spektrum všetkých členských štátov.

7. Komisia je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá. Bez toho, aby bol dotknutý článok I-28 ods. 2, členovia Komisie nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.

8. Komisia sa ako celok zodpovedá Európskemu parlamentu. V súlade s článkom III-340 môže Európsky parlament hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii. Ak je takýto návrh prijatý, členovia Komisie sa musia kolektívne vzdať svojich funkcií a minister zahraničných vecí Únie sa musí vzdať svojich funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie.

Článok I-27

Predseda Európskej komisie

1. Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách, navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta, ktorého volí Európsky parlament podľa rovnakého postupu.

2. Rada po spoločnej dohode so zvoleným predsedom prijme zoznam ostatných osôb, ktoré navrhuje vymenovať za členov Komisie. Sú vybraní na základe návrhov členských štátov v súlade s kritériami ustanovenými v článku I-26 ods. 4 a odseku 6, druhom pododseku.

Predsedu, ministra zahraničných vecí Únie a ostatných členov Komisie schvaľuje ako celok Európsky parlament. Na základe tohto schválenia vymenuje Európska rada kvalifikovanou väčšinou Komisiu.

3. Predseda Komisie:

a)	vydáva usmernenia pre prácu Komisie,

b)	rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie a zabezpečuje, aby konala konzistentne, efektívne a ako kolektívny orgán,

c)	spomedzi členov Komisie vymenúva podpredsedov s výnimkou ministra zahraničných vecí Únie.

Člen Komisie sa vzdá funkcie, ak ho o to požiada predseda. Minister zahraničných vecí Únie sa vzdá funkcie v súlade s postupom ustanoveným v článku I-28 ods. 1, ak ho o to požiada predseda.

Článok I-28

Minister zahraničných vecí Únie

1. Európska rada kvalifikovanou väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie vymenuje ministra zahraničných vecí Únie. Európska rada môže ukončiť jeho funkčné obdobie rovnakým postupom.

2. Minister zahraničných vecí Únie usmerňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie. Svojimi návrhmi prispieva k tvorbe tejto politiky a uskutočňuje ju ako splnomocnenec Rady. To isté sa vzťahuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.

3. Minister zahraničných vecí Únie predsedá Rade pre zahraničné záležitosti.

4. Minister zahraničných vecí Únie je jedným z podpredsedov Komisie. Zabezpečuje konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie. V rámci Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré jej v tejto súvislosti prislúchajú v oblasti vonkajších vzťahov, a za koordináciu ostatných aspektov vonkajšej činnosti Únie. Pri vykonávaní týchto právomocí v rámci Komisie a len v súvislosti s týmito právomocami je minister zahraničných vecí Únie viazaný postupmi, ktoré upravujú fungovanie Komisie v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s odsekmi 2 a 3.

Článok I-29

Súdny dvor Európskej únie

1. Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní ústavy.

Členské štáty upravia právo odvolať sa, potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany, v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

2. Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu z každého členského štátu. Pomáhajú mu generálni advokáti.

Všeobecný súd sa skladá z najmenej jedného sudcu z každého členského štátu.

Sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora a sudcovia Všeobecného súdu sú vybraní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch III-355 a III-356. Sú vymenovaní na základe spoločnej dohody vlád členských štátov na funkčné obdobie šiestich rokov. Ich funkčné obdobie je možné obnoviť.

3. Súdny dvor Európskej únie v súlade s časťou III rozhoduje:

a)	o žalobách podaných členským štátom, inštitúciou alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

b)	o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych súdnych orgánov,

c)	v iných prípadoch ustanovených ústavou.

KAPITOLA II

INÉ INŠTITÚCIE A PORADNÉ ORGÁNY ÚNIE

Článok I-30

Európska centrálna banka

1. Európska centrálna banka tvorí spolu s národnými centrálnymi bankami Európsky systém centrálnych bánk. Európska centrálna banka spolu s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro a ktoré tvoria Eurosystém, riadi menovú politiku Únie.

2. Európsky systém centrálnych bánk riadia orgány Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami. Hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie. Vykonáva ďalšie úlohy centrálnej banky v súlade s časťou III a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

3. Európska centrálna banka je inštitúcia. Má právnu subjektivitu. Len ona môže povoľovať vydávanie eura. Je nezávislá pri vykonávaní svojich právomocí a pri spravovaní svojich financií. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a vlády členských štátov rešpektujú túto nezávislosť.

4. Európska centrálna banka prijíma opatrenia potrebné na plnenie svojich úloh v súlade s článkami III-185 až III-191 a článkom III-196 a s podmienkami ustanovenými v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. V súlade s týmito článkami zostávajú zachované právomoci členských štátov, ktorých menou nie je euro, ako aj ich centrálnych bánk v menových záležitostiach.

5. Európska centrálna banka môže predkladať stanoviská a v oblastiach jej pôsobnosti sa s ňou uskutočnia konzultácie o všetkých navrhovaných aktoch Únie, ako aj o všetkých návrhoch právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni.

6. Orgány Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami, ich zloženie a spôsob ich fungovania sú vymedzené v článkoch III-382 a III-383, ako aj v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Článok I-31

Dvor audítorov

1. Dvor audítorov je inštitúcia. Vykonáva audit Únie.

2. Skúma účty všetkých príjmov a výdavkov Únie a zabezpečuje správne finančné hospodárenie.

3. Skladá sa z jedného štátneho príslušníka z každého členského štátu. Vo všeobecnom záujme Únie sú jeho členovia pri výkone svojej funkcie úplne nezávislí.

Článok I-32

Poradné orgány Únie

1. Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Výbor regiónov a Hospodársky a sociálny výbor, ktoré vykonávajú poradné funkcie.

2. Výbor regiónov sa skladá zo zástupcov regionálnych a miestnych územných celkov, ktorí buď vykonávajú volenú funkciu regionálneho alebo miestneho územného celku, alebo sú politicky zodpovední volenému zhromaždeniu.

3. Hospodársky a sociálny výbor sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnávateľov, zástupcov organizácií zamestnancov a iných zástupcov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálno-ekonomických, občianskych, profesijných a kultúrnych oblastí.

4. Členovia Výboru regiónov a Hospodárskeho a sociálneho výboru nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vo všeobecnom záujme Únie sú pri výkone svojich funkcií úplne nezávislí.

5. Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zloženie týchto výborov, vymenovanie ich členov, ich právomoci a fungovanie, sú vymedzené v článkoch III-386 až III-392.

Pravidlá uvedené v odsekoch 2 a 3, ktoré sa vzťahujú na charakter ich zloženia, reviduje Rada v pravidelných intervaloch, s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a demografický vývoj v Únii. Na tento účel prijme Rada na návrh Komisie európske rozhodnutie.

HLAVA V

VYKONÁVANIE PRÁVOMOCÍ ÚNIE

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok I-33

Právne akty Únie

1. Na vykonávanie právomocí Únie používajú inštitúcie v súlade s časťou III ako právne nástroje európsky zákon, európsky rámcový zákon, európske nariadenie, európske rozhodnutie, odporúčania a stanoviská.

Európsky zákon je legislatívny akt so všeobecnou platnosťou. Je záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch.

Európsky rámcový zákon je legislatívny akt záväzný pre každý členský štát, ktorému je určený, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Európske nariadenie je nelegislatívny akt so všeobecnou platnosťou na vykonanie legislatívnych aktov a určitých ustanovení ústavy. Môže byť záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, alebo môže byť záväzné pre každý členský štát, ktorému je určené, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Európske rozhodnutie je nelegislatívny akt záväzný v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

2. Pri posudzovaní návrhov legislatívnych aktov sa Európsky parlament a Rada zdržia prijatia aktov, ktoré nie sú upravené v príslušnom legislatívnom postupe pre danú oblasť.

Článok I-34

Legislatívne akty

1. Európske zákony a európske rámcové zákony prijímajú na návrh Komisie spoločne Európsky parlament a Rada podľa riadneho legislatívneho postupu, ktorý je ustanovený v článku III-396. Ak tieto dve inštitúcie nedosiahnu dohodu o niektorom akte, tento akt sa neprijme.

2. V osobitných prípadoch, ktoré ustanovuje ústava, prijíma európske zákony a európske rámcové zákony Európsky parlament za účasti Rady alebo Rada za účasti Európskeho parlamentu v súlade s mimoriadnymi legislatívnymi postupmi.

3. V osobitných prípadoch, ktoré ustanovuje ústava, môžu byť európske zákony a európske rámcové zákony prijaté na základe podnetu skupiny členských štátov alebo Európskeho parlamentu, na základe odporúčania Európskej centrálnej banky alebo na žiadosť Súdneho dvora Európskej únie alebo Európskej investičnej banky.

Článok I-35

Nelegislatívne akty

1. Európska rada prijíma európske rozhodnutia v prípadoch ustanovených v ústave.

2. Rada a Komisia, najmä v prípadoch ustanovených v článkoch I-36 a I-37, a v osobitných prípadoch ustanovených v ústave Európska centrálna banka, prijímajú európske nariadenia alebo európske rozhodnutia.

3. Rada prijíma odporúčania. Uznáša sa na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých ústava ustanovuje, že prijíma akty na návrh Komisie. Uznáša sa jednomyseľne v tých oblastiach, v ktorých sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť. Komisia, a v osobitných prípadoch ustanovených v ústave Európska centrálna banka, prijímajú odporúčania.

Článok I-36

Delegované európske nariadenia

1. Európske zákony a európske rámcové zákony môžu delegovať na Komisiu právomoc prijať delegované európske nariadenia, ktoré dopĺňajú alebo menia určité časti európskeho zákona alebo európskeho rámcového zákona, ktoré nie sú zásadné.

Ciele, obsah, rozsah a trvanie delegovania právomoci sú výslovne vymedzené v európskych zákonoch alebo európskych rámcových zákonoch. Základné otázky určitej oblasti sú vyhradené európskemu zákonu alebo európskemu rámcovému zákonu, a preto nemôžu byť predmetom delegovania právomoci.

2. Európske zákony a európske rámcové zákony výslovne ustanovujú podmienky, za akých možno vykonať delegovanie, ktoré môžu byť takéto:

a)	Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie,

b)	delegované európske nariadenie môže nadobudnúť účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky v lehote stanovenej európskym zákonom alebo európskym rámcovým zákonom.

Na účely písmen a) a b) sa Európsky parlament uznáša väčšinou svojich členov a Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Článok I-37

Vykonávacie akty

1. Členské štáty prijmú všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonanie právne záväzných aktov Únie.

2. Ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie, tieto akty zveria vykonávacie právomoci Komisii alebo v osobitných, náležito odôvodnených prípadoch a v prípadoch ustanovených v článku I-40 Rade.

3. Na účely odseku 2 európsky zákon vopred upraví pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie.

4. Vykonávacie akty Únie majú formu európskych vykonávacích nariadení alebo európskych vykonávacích rozhodnutí.

Článok I-38

Spoločné zásady pre právne akty Únie

1. Ak ústava neustanovuje druh aktu, ktorý sa má prijať, inštitúcie si ho vyberú od prípadu k prípadu v súlade s uplatniteľnými postupmi a zásadou proporcionality uvedenou v článku I-11.

2. V právnych aktoch sa uvedú odôvodnenia a odkazy na všetky návrhy, podnety, odporúčania, žiadosti alebo stanoviská ustanovené v tejto ústave.

Článok I-39

Uverejnenie a nadobudnutie účinnosti

1. Európske zákony a európske rámcové zákony, ktoré sú prijaté na základe riadneho legislatívneho postupu, podpisuje predseda Európskeho parlamentu a predseda Rady.

V ostatných prípadoch ich podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala.

Európske zákony a európske rámcové zákony sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

2. Európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, podpisuje predseda inštitúcie, ktorá ich prijala.

Ak európske nariadenia alebo európske rozhodnutia neuvádzajú, komu sú určené, uverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

3. Iné európske rozhodnutia ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, sa oznámia tomu, komu sú určené, a nadobúdajú účinnosť týmto oznámením.

KAPITOLA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Článok I-40

Osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

1. Európska únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na rozvoji vzájomnej politickej solidarity medzi členskými štátmi, identifikovaní otázok všeobecného záujmu a dosahovaní stále vyššieho stupňa zblíženia činností členských štátov.

2. Európska rada určuje strategické záujmy Únie a stanovuje ciele jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Rada tvorí túto politiku v rámci strategických usmernení vydaných Európskou radou a v súlade s časťou III.

3. Európska rada a Rada prijímajú potrebné európske rozhodnutia.

4. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje minister zahraničných vecí Únie a členské štáty, pričom používajú prostriedky členských štátov a prostriedky Únie.

5. Členské štáty v rámci Európskej rady a Rady sa navzájom poradia o každej otázke zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je vo všeobecnom záujme, s cieľom určiť spoločný postup. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na medzinárodnej scéne alebo pred prijatím akéhokoľvek záväzku, ktorým by mohli byť dotknuté záujmy Únie, sa každý členský štát poradí s ostatnými štátmi v rámci Európskej rady alebo Rady. Členské štáty zabezpečujú prostredníctvom zbližovania svojich činností, aby bola Únia schopná presadzovať svoje záujmy a hodnoty na medzinárodnej scéne. Členské štáty si navzájom prejavujú solidaritu.

6. Európske rozhodnutia týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prijímajú Európska rada a Rada jednomyseľne, okrem prípadov uvedených v časti III. Európska rada a Rada sa uznášajú na základe podnetu členského štátu, na návrh ministra zahraničných vecí Únie alebo na návrh tohto ministra s podporou Komisie. Uvedené sa netýka európskych zákonov a európskych rámcových zákonov.

7. Európska rada môže jednomyseľne prijať európske rozhodnutie, ktoré umožní Rade uznášať sa kvalifikovanou väčšinou vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v časti III.

8. S Európskym parlamentom prebiehajú pravidelné konzultácie o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Je neustále informovaný o vývoji v tejto oblasti.

Článok I-41

Osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku

1. Spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zabezpečuje Únii operačnú schopnosť využívajúc civilné a vojenské prostriedky. Únia ich môže využiť pri misiách mimo Únie na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Pri plnení týchto úloh sa využívajú spôsobilosti poskytované členskými štátmi.

2. Spoločná bezpečnostná a obranná politika zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie. Tá povedie k spoločnej obrane, ak o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Politika Únie v zmysle tohto článku sa nedotýka osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a rešpektuje záväzky vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy pre tie členské štáty, ktoré zastávajú názor, že ich spoločná obrana sa má uskutočňovať v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou v tomto rámci.

3. Členské štáty dávajú Únii k dispozícii civilné a vojenské spôsobilosti na uskutočňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, aby prispeli k cieľom vymedzeným Radou. Členské štáty, ktoré spoločne zriadia mnohonárodné sily, môžu dať aj tieto sily k dispozícii pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.

Členské štáty sa zaväzujú, že budú postupne zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti. Zriaďuje sa Agentúra pre oblasť rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, nadobúdania a vyzbrojovania (Európska obranná agentúra), ktorej úlohou je identifikovať operačné požiadavky, presadzovať opatrenia na splnenie týchto požiadaviek, prispievať k identifikácii a prípadne k vykonávaniu akýchkoľvek opatrení potrebných na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany, podieľať sa na vymedzení európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a pomáhať Rade pri hodnotení zlepšovania vojenských spôsobilostí.

4. Na návrh ministra zahraničných vecí Únie alebo na základe podnetu členského štátu prijíma Rada jednomyseľne európske rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, vrátane európskych rozhodnutí o začatí misie uvedenej v tomto článku. Minister zahraničných vecí Únie môže, v prípade potreby spolu s Komisiou, navrhnúť použitie vnútroštátnych prostriedkov, ako aj nástrojov Únie.

5. Rada môže poveriť v rámci Únie skupinu členských štátov vykonaním určitej úlohy s cieľom zachovať hodnoty Únie a podporovať jej záujmy. Na vykonanie takejto úlohy sa vzťahuje článok III-310.

6. Tie členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie trvalú štruktúrovanú spoluprácu. Na takúto spoluprácu sa vzťahuje článok III-312. Nie sú ňou dotknuté ustanovenia článku III-309.

7. V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.

Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie.

8. S Európskym parlamentom prebiehajú pravidelné konzultácie o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Je neustále informovaný o vývoji v tejto oblasti.

Článok I-42

Osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

1. Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti:

a)	prijímaním európskych zákonov a európskych rámcových zákonov na zabezpečenie, v prípade potreby, aproximácie zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v oblastiach uvedených v časti III,

b)	podporovaním vzájomnej dôvery medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä na základe vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí,

c)	operačnou spoluprácou príslušných orgánov členských štátov, vrátane polície, colných orgánov a iných zložiek špecializovaných na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti.

2. V rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa národné parlamenty môžu zúčastňovať na hodnotiacich mechanizmoch ustanovených v článku III-260. Sú zapojené do politickej kontroly Europolu a hodnotenia činnosti Eurojustu v súlade s článkami III-276 a III-273.

3. Členské štáty majú právo iniciatívy v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach v súlade s článkom III-264.

Článok I-43

Doložka o solidarite

1. Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Únia zmobilizuje všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane vojenských prostriedkov poskytnutých členskými štátmi, aby:

—	zabránila teroristickej hrozbe na území členských štátov,

—	chránila demokratické inštitúcie a civilné obyvateľstvo pred prípadným teroristickým útokom,

—	pomohla členskému štátu na jeho území na žiadosť jeho politických predstaviteľov v prípade teroristického útoku,

b)	pomohla členskému štátu na jeho území na žiadosť jeho politických predstaviteľov v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

2. Podrobnosti na vykonanie tohto článku sú ustanovené v článku III-329.

KAPITOLA III

POSILNENÁ SPOLUPRÁCA

Článok I-44

Posilnená spolupráca

1. Členské štáty, ktoré majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie, môžu využiť jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení ústavy, v medziach a podľa postupov ustanovených v tomto článku a v článkoch III-416 až III-423.

Posilnená spolupráca je zameraná na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu. Je vždy otvorená pre všetky členské štáty v súlade s článkom III-418.

2. Európske rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, prijme Rada ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase, a za predpokladu, že sa na nej zúčastní najmenej jedna tretina členských štátov. Rada sa uznáša v súlade s postupom ustanoveným v článku III-419.

3. Všetci členovia Rady sa môžu zúčastniť na jej rokovaniach, ale hlasovania sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci.

Jednomyseľnosť predstavujú len hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov.

Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

Odchylne od tretieho a štvrtého pododseku, ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie, požadovaná kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

4. Akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce sú záväzné len pre zúčastnené členské štáty. Nepovažujú sa za acquis, ktoré musia prijať kandidátske štáty na pristúpenie k Únii.

HLAVA VI

DEMOKRATICKÝ ŽIVOT ÚNIE

Článok I-45

Zásada demokratickej rovnosti

Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr.

Článok I-46

Zásada zastupiteľskej demokracie

1. Fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii.

2. Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente.

Členské štáty sú zastúpené v Európskej rade hlavami štátov alebo predsedami vlád a v Rade svojimi vládami, ktoré samotné sú demokraticky zodpovedné buď svojim národným parlamentom alebo svojim občanom.

3. Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.

4. Politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie.

Článok I-47

Zásada participatívnej demokracie

1. Inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť oznamovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie.

2. Inštitúcie udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.

3. Komisia vedie široké konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie.

4. Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, môžu iniciatívne vyzvať Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodné návrhy vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania ústavy je potrebný právny akt Únie. Európsky zákon upraví postupy a podmienky predloženia takéhoto podnetu občanov, vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať.

Článok I-48

Sociálni partneri a autonómny sociálny dialóg

Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu.

Vrcholná tripartitná sociálna schôdzka pre rast a zamestnanosť prispieva k sociálnemu dialógu.

Článok I-49

Európsky ombudsman

Európsky ombudsman volený Európskym parlamentom prijíma a prešetruje sťažnosti na nesprávny úradný postup inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie za podmienok ustanovených v ústave a podáva o nich správy. Európsky ombudsman je pri výkone svojej funkcie úplne nezávislý.

Článok I-50

Transparentnosť práce inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie

1. S cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti, dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti.

2. Zasadnutia Európskeho parlamentu, ako aj zasadnutia Rady pri prerokúvaní a hlasovaní o návrhu legislatívneho aktu, sú verejné.

2. Každý občan Únie a každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v niektorom členskom štáte, má za podmienok ustanovených v časti III právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, bez ohľadu na ich nosič.

Európsky zákon ustanoví všeobecné zásady a obmedzenia, ktorými sa z dôvodov verejného alebo súkromného záujmu spravuje právo na prístup k týmto dokumentom.

4. Každá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra upraví vo svojom rokovacom poriadku osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú prístupu k jej dokumentom, v súlade s európskym zákonom uvedeným v odseku 3.

Článok I-51

Ochrana osobných údajov

1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

2. Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon ustanoví pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracovávanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.

Článok I-52

Postavenie cirkví a nekonfesionálnych organizácií

1. Únia rešpektuje a nezasahuje do postavenia, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva.

2. Únia rovnako rešpektuje postavenie, ktoré majú filozofické a nekonfesionálne organizácie podľa vnútroštátneho práva.

3. Uznávajúc ich identitu a ich osobitný prínos, udržiava Únia s týmito cirkvami a organizáciami otvorený, transparentný a pravidelný dialóg.

HLAVA VII

FINANCIE ÚNIE

Článok I-53

Rozpočtové a finančné zásady

1. Všetky položky príjmov a výdavkov Únie sa predbežne vyčíslia na každý rozpočtový rok a zahrnú sa do rozpočtu Únie v súlade s časťou III.

2. Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

3. Výdavky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na ročné rozpočtové obdobie v súlade s európskym zákonom podľa článku III-412.

4. Na plnenie výdavkov zahrnutých do rozpočtu je potrebné vopred prijať právne záväzný akt Únie poskytujúci právny základ na jej činnosť a na plnenie zodpovedajúcich výdavkov v súlade s európskym zákonom podľa článku III-412, okrem výnimiek ustanovených v tomto zákone.

5. S cieľom dodržať rozpočtovú disciplínu neprijme Únia žiaden akt, ktorý by mohol mať významný dosah na rozpočet, bez toho, aby poskytla záruku, že výdavky vyplývajúce z týchto aktov je možné financovať v medziach vlastných zdrojov Únie a v súlade s viacročným finančným rámcom uvedeným v článku I-55.

6. Rozpočet sa plní v súlade so zásadou správneho finančného hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Úniou s cieľom zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili v súlade s touto zásadou.

7. Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom III-415 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.

Článok I-54

Vlastné zdroje Únie

1. Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík.

2. Rozpočet Únie je v plnom rozsahu financovaný z jej vlastných zdrojov bez dosahu na iné príjmy.

3. Európsky zákon Rady upraví ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na systém vlastných zdrojov Únie. V tomto rámci možno zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom. Takýto zákon nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

4. Európsky zákon Rady ustanoví vykonávacie opatrenia pre systém vlastných zdrojov Únie, pokiaľ tak ustanovuje opatrenie alebo európsky zákon prijatý na základe odseku 3. Rada sa uznáša po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Článok I-55

Viacročný finančný rámec

1. Viacročný finančný rámec zabezpečuje, aby sa výdavky Únie čerpali systematickým spôsobom a v medziach jej vlastných zdrojov. Určuje sumy ročných stropov viazaných rozpočtových prostriedkov podľa kategórií výdavkov v súlade s článkom III-402.

2. Európsky zákon Rady ustanovuje viacročný finančný rámec. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov.

3. Ročný rozpočet Únie je v súlade s viacročným finančným rámcom.

4. Európska rada môže jednomyseľne prijať európske rozhodnutie, ktorým oprávni Radu uznášať sa kvalifikovanou väčšinou na prijatí európskeho zákona Rady podľa odseku 2.

Článok I-56

Rozpočet Únie

Ročný rozpočet Únie ustanoví európsky zákon v súlade s článkom III-404.

HLAVA VIII

ÚNIA A JEJ BEZPROSTREDNÉ OKOLIE

Článok I-57

Únia a jej bezprostredné okolie

1. Únia rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci.

2. Na účely odseku 1 môže Únia uzatvárať s dotknutými krajinami osobitné zmluvy. Tieto zmluvy môžu obsahovať recipročné práva a povinnosti, ako aj možnosť spoločne prijímať opatrenia. Ich vykonávanie je predmetom pravidelných konzultácií.

HLAVA IX

ČLENSTVO V ÚNII

Článok I-58

Podmienky prípustnosti a postup na pristúpenie k Únii

1. Únia je otvorená pre všetky európske štáty, ktoré rešpektujú hodnoty uvedené v článku I-2 a zaviažu sa spoločne ich podporovať.

2. Každý európsky štát, ktorý si želá stať sa členom Únie, predloží svoju žiadosť Rade. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov. Podmienky a spôsob prijatia sú predmetom zmluvy medzi členskými štátmi a kandidátskym štátom. Táto zmluva podlieha ratifikácii vo všetkých zmluvných štátoch v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Článok I-59

Pozastavenie výkonu určitých práv vyplývajúcich z členstva v Únii

1. Na základe odôvodneného podnetu jednej tretiny členských štátov, odôvodneného podnetu Európskeho parlamentu alebo na návrh Komisie môže Rada prijať európske rozhodnutie, ktorým sa uznesie, že existuje zjavné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku I-2 zo strany niektorého členského štátu. Rada sa uznáša štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Predtým, ako sa Rada takto uznesie, vypočuje daný členský štát a môže tomuto štátu adresovať odporúčania, pričom sa uznáša podľa rovnakého postupu.

Rada pravidelne overuje, či dôvody, na základe ktorých sa takto uzniesla, stále pretrvávajú.

2. Európska rada môže na základe podnetu jednej tretiny členských štátov alebo na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa uznesie, že existuje závažné a pretrvávajúce porušovanie hodnôt uvedených v článku I-2 zo strany niektorého členského štátu potom, ako vyzve daný členský štát, aby k tejto záležitosti predložil svoje pripomienky. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

3. Po uznesení podľa odseku 2, môže Rada kvalifikovanou väčšinou prijať európske rozhodnutie, ktorým sa pozastavuje danému členskému štátu výkon určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania tejto ústavy, vrátane hlasovacieho práva člena Rady zastupujúceho tento štát. Rada pritom zohľadní možné následky takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

Daný štát je v každom prípade naďalej viazaný svojimi záväzkami podľa ústavy.

4. Rada môže kvalifikovanou väčšinou prijať európske rozhodnutie, ktorým zmení alebo zruší opatrenia prijaté podľa odseku 3 v dôsledku zmeny situácie, ktorá viedla k ich zavedeniu.

5. Na účely tohto článku sa člen Európskej rady alebo Rady zastupujúci daný členský štát nezúčastňuje hlasovania a daný členský štát sa neberie do úvahy pri výpočte jednej tretiny alebo štyroch pätín členských štátov ustanovených v odsekoch 1 a 2. Zdržanie sa hlasovania členov, ktorí sú osobne prítomní alebo ktorí sú zastúpení, nebráni prijatiu európskych rozhodnutí uvedených v odseku 2.

Na prijatie európskych rozhodnutí uvedených v odsekoch 3 a 4 je kvalifikovaná väčšina vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

Ak sa v nadväznosti na rozhodnutie o pozastavení výkonu hlasovacích práv prijaté v súlade s odsekom 3 Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou na základe ustanovení ústavy, táto kvalifikovaná väčšina je vymedzená rovnakým spôsobom ako v druhom pododseku alebo, ak sa Rada uznáša na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie, ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov. V tomto poslednom prípade musí blokujúcu menšinu tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen; v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

6. Na účely tohto článku sa Európsky parlament uznáša dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu jeho členov.

Článok I-60

Dobrovoľné vystúpenie z Únie

1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.

2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom zmluvu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto zmluva sa dojedná v súlade s článkom III-325 ods. 3. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

3. Táto ústava sa prestane vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom.

4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo európskych rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú.

Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku I-58.

ČASŤ II

CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV ÚNIE

PREAMBULA

Národy Európy sa rozhodli vytváraním stále užšieho zväzku mať spoločnú mierovú budúcnosť na základe spoločných hodnôt.

Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásade demokracie a zásade právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Únia prispieva k zachovaniu a rozvoju týchto spoločných hodnôt pri rešpektovaní rozmanitosti kultúr a tradícií národov Európy, ako aj národnej identity členských štátov a organizácie ich orgánov verejnej moci na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni; usiluje sa podporovať vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj a zabezpečuje voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu, ako aj slobodu usadiť sa.

Na tento účel je potrebné posilniť ochranu základných práv s ohľadom na vývoj spoločnosti, sociálny pokrok, vedecký a technický rozvoj, a to zviditeľnením týchto práv v charte.

Za predpokladu rešpektovania právomocí a úloh Únie, ako aj dodržiavania zásady subsidiarity, táto charta opätovne potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Úniou a Radou Európy, ako aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto súvislosti budú súdne orgány Únie a členských štátov vykladať túto chartu s náležitým zreteľom na vysvetlivky pripravené pod vedením predsedníctva Konventu, ktorý vypracoval chartu, a aktualizované pod vedením predsedníctva Európskeho konventu.

Uplatňovanie týchto práv zahŕňa zodpovednosť a povinnosti vo vzťahu k iným osobám, ľudskému spoločenstvu a budúcim generáciám.

Únia z tohto dôvodu uznáva ďalej uvedené práva, slobody a zásady.

HLAVA I

DÔSTOJNOSŤ

Článok II-61

Ľudská dôstojnosť

Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí byť rešpektovaná a ochraňovaná.

Článok II-62

Právo na život

1. Každý má právo na život.

2. Nikto nesmie byť odsúdený na trest smrti ani popravený.

Článok II-63

Právo na nedotknuteľnosť osoby

1. Každý má právo na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť.

2. V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä:

a)	slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom,

b)	zákaz eugenických praktík, najmä tých, ktoré sú zamerané na selekciu osôb,

c)	zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku,

d)	zákaz reprodukčného klonovania ľudských bytostí.

Článok II-64

Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu

Nikoho nemožno mučiť ani podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Článok II-65

Zákaz otroctva a nútených prác

1. Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve.

2. Od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.

3. Obchodovanie s ľudskými bytosťami je zakázané.

HLAVA II

SLOBODY

Článok II-66

Právo na slobodu a bezpečnosť

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Článok II-67

Rešpektovanie súkromného a rodinného života

Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

Článok II-68

Ochrana osobných údajov

1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

2. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.

3. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu.

Článok II-69

Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu

Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.

Článok II-70

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania

1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, dodržiavaním náboženských noriem, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

2. Právo na výhradu svedomia sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

Článok II-71

Sloboda prejavu a právo na informácie

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice štátu.

2. Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.

Článok II-72

Sloboda zhromažďovania a združovania

1. Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými na všetkých úrovniach, najmä v súvislosti s politickými, odborárskymi a občianskymi otázkami, z čoho vyplýva, že každý má právo zakladať na ochranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

2. Politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie.

Článok II-73

Sloboda umenia a vedeckého bádania

Umenie a vedecké bádanie sú slobodné. Akademická sloboda je rešpektovaná.

Článok II-74

Právo na vzdelanie

1. Každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave a ďalšiemu vzdelávaniu.

2. Toto právo zahŕňa možnosť získať bezplatne povinné vzdelanie.

3. Rešpektuje sa sloboda zakladania vzdelávacích inštitúcií za predpokladu dodržiavania demokratických zásad a právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

Článok II-75

Slobodná voľba povolania a právo na prácu

1. Každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania.

2. Každý občan Únie má právo hľadať si zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte.

3. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie.

Článok II-76

Sloboda podnikania

Sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok II-77

Vlastnícke právo

1. Každá osoba má právo vlastniť svoj zákonne nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená primeraná náhrada straty. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

2. Duševné vlastníctvo je chránené.

Článok II-78

Právo na azyl

Právo na azyl sa zaručuje za predpokladu dodržiavania pravidiel Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a v súlade ústavou.

Článok II-79

Ochrana v prípade odsunu, vyhostenia alebo vydania

1. Hromadné vyhostenie je zakázané.

2. Nikto nesmie byť podrobený odsunu, vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

HLAVA III

ROVNOSŤ

Článok II-80

Rovnosť pred zákonom

Každý je rovný pred zákonom.

Článok II-81

Nediskriminácia

1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

2. V rozsahu pôsobnosti ústavy a bez toho, aby boli dotknuté jej akékoľvek osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti.

Článok II-82

Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť

Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.

Článok II-83

Rovnosť medzi ženami a mužmi

Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach, vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia.

Článok II-84

Práva dieťaťa

1. Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť.

2. Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

3. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvomi svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

Článok II-85

Práva starších osôb

Únia uznáva a rešpektuje právo starších osôb na dôstojný život a nezávislosť a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote.

Článok II-86

Integrácia osôb so zdravotným postihnutím

Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní, a účasti na spoločenskom živote.

HLAVA IV

SOLIDARITA

Článok II-87

Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku

Pracovníci alebo ich zástupcovia musia mať na primeraných úrovniach zaručené informácie a možnosť konzultácií v primeranom čase v prípadoch a za podmienok ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok II-88

Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie

Pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočniť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov, vrátane štrajku.

Článok II-89

Právo na prístup k službám zamestnanosti

Každý má právo na bezplatný prístup k službám zamestnanosti.

Článok II-90

Ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia

Každý pracovník má právo na ochranu proti bezdôvodnému prepusteniu v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok II-91

Spravodlivé a primerané pracovné podmienky

1. Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

2. Každý pracovník má právo na stanovenie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku.

Článok II-92

Zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci

Zamestnávanie detí je zakázané. Minimálny vek na prijatie do zamestnania nesmie byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktoré môžu byť výhodnejšie pre mladistvých a okrem obmedzených výnimiek.

Mladiství prijatí do zamestnania musia mať zabezpečené pracovné podmienky primerané ich veku a musia byť chránení pred ekonomickým vykorisťovaním alebo akoukoľvek prácou, ktorá by mohla poškodiť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, psychický, morálny alebo sociálny vývoj, alebo ohroziť ich vzdelávanie.

Článok II-93

Rodina a pracovný život

1. Rodina má zabezpečenú právnu, ekonomickú a sociálnu ochranu.

2. Na účely zosúladenia rodinného a pracovného života, má každý právo na ochranu pred prepustením z dôvodu spojeného s materstvom, ako aj právo na platenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa.

Článok II-94

Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc

1. Únia uznáva a rešpektuje právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktoré poskytujú ochranu v prípade materstva, choroby, pracovných úrazov, závislosti alebo vysokého veku, ako aj v prípade straty zamestnania, podľa pravidiel ustanovených právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

2. Každý, kto má bydlisko alebo sa oprávnene pohybuje v rámci Európskej únie, má právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne výhody v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

3. S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

Článok II-95

Zdravotná starostlivosť

Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

Článok II-96

Prístup k všeobecne prospešným službám

Únia uznáva a rešpektuje prístup k všeobecne prospešným službám, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade s ústavou, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie.

Článok II-97

Ochrana životného prostredia

Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia musia byť začlenené do politík Únie a zabezpečené v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja.

Článok II-98

Ochrana spotrebiteľa

Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

HLAVA V

OBČIANSTVO

Článok II-99

Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu

1. Každý občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu.

2. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení vo všeobecných, priamych a slobodných voľbách tajným hlasovaním.

Článok II-100

Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov územnej samosprávy

Každý občan Únie má právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu.

Článok II-101

Právo na dobrú správu vecí verejných

1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

2. Toto právo zahŕňa najmä:

a)	právo každej osoby na vypočutie skôr, ako je prijaté akékoľvek individuálne opatrenie, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať alebo byť namierené voči nej,

b)	právo každej osoby na prístup k spisu, ktorý sa jej týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva,

c)	povinnosť správy odôvodniť svoje rozhodnutia.

3. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií, v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

4. Každý sa môže obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov ústavy a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku.

Článok II-102

Právo na prístup k dokumentom

Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, bez ohľadu na ich nosič.

Článok II-103

Európsky ombudsman

Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť Európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.

Článok II-104

Petičné právo

Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament.

Článok II-105

Sloboda pohybu a pobytu

1. Každý občan Únie má právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov.

2. Sloboda pohybu a pobytu sa môže priznať v súlade s ústavou štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členského štátu.

Článok II-106

Diplomatická a konzulárna ochrana

Každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok, ako štátni príslušníci takéhoto štátu.

HLAVA VI

SPRAVODLIVOSŤ

Článok II-107

Právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces

Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom za predpokladu dodržania podmienok ustanovených v tomto článku.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý má možnosť získať poradenstvo, obhajovať sa osobne a byť zastúpený.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

Článok II-108

Prezumpcia neviny a právo na obhajobu

1. Každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

2. Každý, kto je obvinený, má zaručené právo na obhajobu.

Článok II-109

Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov

1. Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest.

2. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných spoločenstvom národov.

3. Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.

Článok II-110

Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin

Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v rámci Únie v súlade so zákonom.

HLAVA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPRAVUJÚCE VÝKLAD A UPLATŇOVANIE CHARTY

Článok II-111

Rozsah pôsobnosti

1. Ustanovenia tejto charty sú určené inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie za predpokladu dodržiavania zásady subsidiarity, ako aj členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a za predpokladu dodržiavania obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené v iných častiach ústavy.

2. Táto charta nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené v iných častiach ústavy.

Článok II-112

Rozsah a výklad práv a zásad

1. Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady musí proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom vo všeobecnom záujme, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

2. Práva uznané v tejto charte, ktoré sú predmetom úpravy ustanovení iných častí ústavy, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených v tých častiach.

3. V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo väčší rozsah ochrany týchto práv.

4. V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.

5. Ustanovenia tejto charty, ktoré obsahujú zásady, môžu byť vykonávané aktmi prijatými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a aktmi členských štátov, ak tieto vykonávajú právo Únie, pri uplatňovaní svojich príslušných právomocí. Týchto ustanovení sa možno dovolávať pred súdom len na účely ich výkladu a preskúmavania ich zákonnosti.

6. V plnej miere sa musia zohľadniť vnútroštátne právne predpisy a prax tak, ako je to vymedzené v tejto charte.

7. Súdne orgány Únie a členských štátov prihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade charty základných práv.

Článok II-113

Úroveň ochrany

Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo poškodzuje ľudské práva a základné slobody uznané, v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti, právom Únie, medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo všetky členské štáty, a najmä Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ústavami členských štátov.

Článok II-114

Zákaz zneužívania práv

Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte alebo na ich obmedzenie vo väčšom rozsahu, ako je ustanovený v tejto charte.

ČASŤ III

POLITIKY A FUNGOVANIE ÚNIE

HLAVA I

VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

Článok III-115

Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi politikami a činnosťami uvedenými v tejto časti, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí.

Článok III-116

Vo všetkých činnostiach uvedených v tejto časti sa Únia usiluje o odstránenie nerovností a o podporu rovnosti medzi ženami a mužmi.

Článok III-117

Pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností uvedených v tejto časti Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.

Článok III-118

Pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností uvedených v tejto časti sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok III-119

Požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia sa musia začleniť do vymedzovania a uskutočňovania politík a činností uvedených v tejto časti, najmä s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj.

Článok III-120

Pri vymedzovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie sa zohľadňujú požiadavky na ochranu spotrebiteľa.

Článok III-121

Pri tvorbe a uskutočňovaní politiky Únie v oblasti poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, dopravy, vnútorného trhu, výskumu a technického rozvoja a kozmického priestoru Únia a členské štáty v plnej miere zohľadňujú požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné alebo správne ustanovenia a zvyklosti členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva.

Článok III-122

Bez toho, aby boli dotknuté články I-5, III-166, III-167 a III-238, a s ohľadom na postavenie, ktoré prislúcha službám všeobecného hospodárskeho záujmu ako službám, ktorým všetci v Únii pripisujú hodnotu, ako aj na ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti, Únia a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a v rámci rozsahu pôsobnosti tejto ústavy na to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie. Európske zákony ustanovia tieto zásady a podmienky bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v súlade s ústavou poskytovať, objednávať a financovať takéto služby.

HLAVA II

NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO

Článok III-123

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu upraviť zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti ustanovený v I-4 ods. 2.

Článok III-124

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia ústavy, a v rámci právomocí, ktoré boli na Úniu prenesené ústavou, európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady môže ustanoviť opatrenia potrebné na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Odchylne od odseku 1 môžu európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanoviť základné zásady motivačných opatrení Únie a ustanovovať takéto opatrenia na podporu opatrení prijatých členskými štátmi s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia ich zákonov a iných právnych predpisov.

Článok III-125

1. Ak by sa ukázalo, že činnosť Únie je nevyhnutná na uľahčenie vykonávania práva každého občana Únie na slobodný pohyb a pobyt uvedeného v článku I-10 ods. 2 písm. a), a ústava inak neustanovuje potrebné právomoci, európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu na tento účel ustanoviť príslušné opatrenia.

2. Na rovnaké účely, ako sú uvedené v odseku 1, a pokiaľ ústava neustanovila na tento účel potrebné právomoci, môže európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady ustanoviť opatrenia týkajúce sa pasov, preukazov totožnosti, povolení na pobyt alebo akéhokoľvek iného obdobného dokladu a opatrenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-126

Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady ustanoví podrobnosti o výkone práva každého občana Únie voliť a byť volený vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má bydlisko bez toho, aby bol štátnym príslušníkom tohto štátu, ktoré je uvedené v článku I-10 ods. 2 písm. b). Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom. Táto úprava môže ustanoviť odchýlky, keď je to odôvodnené osobitnými problémami niektorého členského štátu.

Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý článok III-330 ods. 1 a opatrenia prijaté na jeho vykonávanie.

Článok III-127

Členské štáty prijmú ustanovenia potrebné na zabezpečenie diplomatickej a konzulárnej ochrany občanov Únie v tretích krajinách podľa článku I-10 ods. 2 písm. c).

Členské štáty začnú medzinárodné rokovania potrebné na zabezpečenie takejto ochrany.

Európsky zákon Rady môže zaviesť opatrenia potrebné na uľahčenie takejto ochrany. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-128

Jazykmi, v ktorých má každý občan Únie právo obrátiť sa na inštitúcie alebo orgány podľa článku I-10 ods. 2 písm. d) a dostať odpoveď, sú jazyky uvedené v článku IV-448 ods. 1. Inštitúciami a orgánmi uvedenými v článku I-10 ods. 2 písm. d) sú tie, ktoré sú vymenované v článku I-19 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch I-30, I-31 a I-32, ako aj európsky ombudsman.

Článok III-129

Komisia podáva každé tri roky správu o uplatňovaní článku I-10 a tejto hlavy Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru. Táto správa zohľadní vývoj Únie.

Na základe tejto správy a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia ústavy, môžu byť európskym zákonom alebo európskym rámcovým zákonom Rady doplnené práva ustanovené v článku I-10. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Tento zákon alebo rámcový zákon nenadobudne účinnosť skôr, ako ho schvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

HLAVA III

VNÚTORNÉ POLITIKY A ČINNOSTI

KAPITOLA I

VNÚTORNÝ TRH

ODDIEL 1

VYTVORENIE A FUNGOVANIE VNÚTORNÉHO TRHU

Článok III-130

1. Únia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami ústavy.

2. Vnútorný trh predstavuje priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu v súlade s ústavou.

3. Rada prijíma na návrh Komisie európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktoré určujú usmernenia a podmienky potrebné na zabezpečenie vyváženého rozvoja vo všetkých dotknutých odvetviach.

4. Pri vypracovávaní svojich návrhov na plnenie cieľov ustanovených v odsekoch 1 a 2 Komisia zohľadňuje rozsah úsilia, ktoré určité hospodárstva, v ktorých sa prejavujú rozdiely v stupni vývoja, musia vynaložiť v súvislosti s vytváraním vnútorného trhu, a môže navrhnúť vhodné opatrenia.

Ak majú tieto opatrenia formu výnimiek, musia byť dočasného charakteru a musia spôsobovať najmenšie možné narušenie fungovania vnútorného trhu.

Článok III-131

Členské štáty sa navzájom poradia s cieľom prijať spoločné ustanovenia potrebné na zabránenie tomu, aby fungovanie vnútorného trhu bolo dotknuté opatreniami, ktoré musí niektorý členský štát prijať v prípade závažných vnútorných nepokojov ohrozujúcich zachovanie verejného poriadku, v prípade vojny, vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho vojnové nebezpečenstvo, alebo aby si členský štát plnil záväzky, ktoré prijal na účely zachovania mieru a medzinárodnej bezpečnosti.

Článok III-132

Ak opatrenia prijaté v prípadoch uvedených v článkoch III-131 a III-436 spôsobujú skresľovanie podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, Komisia spoločne s dotknutým členským štátom preskúma, ako je možné tieto opatrenia prispôsobiť pravidlám ustanoveným v ústave.

Odchylne od postupu ustanoveného v článkoch III-360 a III-361 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát predložiť záležitosť priamo Súdnemu dvoru, ak sa domnieva, že iný členský štát zneužíva právomoci ustanovené v článkoch III-131 a III-436. Súdny dvor rozhoduje na neverejnom zasadnutí.

ODDIEL 2

VOĽNÝ POHYB OSÔB A SLUŽIEB

Pododdiel 1

Pracovníci

Článok III-133

1. Pracovníci majú právo slobodne sa pohybovať v rámci Únie.

2. Akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti medzi pracovníkmi členských štátov v súvislosti so zamestnaním, odmenou a inými pracovnými podmienkami, sa zakazuje.

3. Pracovníci majú právo, ktoré podlieha obmedzeniam odôvodneným verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou alebo verejným zdravím:

a)	prijímať skutočne ponúknuté pracovné miesta,

b)	slobodne sa na tento účel pohybovať na území členských štátov,

c)	zdržiavať sa v členskom štáte na účely výkonu zamestnania v súlade s ustanoveniami, ktorými sa spravuje zamestnávanie štátnych príslušníkov daného štátu ustanovené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením,

d)	zostať na území členského štátu potom, ako sa v tomto štáte zamestnali, za podmienok, ktoré sa upravia v európskych nariadeniach prijatých Komisiou.

4. Tento článok sa nevzťahuje na zamestnávanie vo verejnej správe.

Článok III-134

Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia opatrenia potrebné na zabezpečenie slobody pohybu pracovníkov v zmysle článku III-133. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony sú zamerané najmä na:

a)	zabezpečovanie úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi službami zamestnanosti,

b)	odstránenie takých administratívnych postupov a praxe, ako aj lehôt prístupu k dostupným zamestnaniam, stanovených buď vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo predchádzajúcimi zmluvami uzavretými medzi členskými štátmi, ktorých zachovanie by predstavovalo prekážku liberalizácie pohybu pracovníkov,

c)	odstránenie všetkých lehôt a iných obmedzení stanovených buď vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo predchádzajúcimi zmluvami uzavretými medzi členskými štátmi, ktoré ustanovujú pre pracovníkov iných členských štátov iné podmienky slobodného výberu zamestnania ako pre pracovníkov dotknutého štátu,

vytvorenie vhodných mechanizmov, ktoré by umožnili prepojenie medzi ponukou pracovných miest a dopytu po nich a napomáhali dosahovaniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu práce takým spôsobom, aby sa zabránilo vážnemu ohrozeniu životnej úrovne a úrovne zamestnanosti rôznych regiónov a priemyselných odvetví.

Článok III-135

V rámci spoločného programu členské štáty podporujú výmenu mladých pracovníkov.

Článok III-136

1. V oblasti sociálneho zabezpečenia ustanovia európske zákony alebo európske rámcové zákony opatrenia potrebné na zabezpečenie slobody pohybu pracovníkov prostredníctvom zavedenia systému, ktorý pre zamestnaných a samostatne zárobkovo činných migrujúcich pracovníkov a osoby na nich závislé zabezpečí:

a)	započítanie všetkých období, ktoré sa zohľadnia podľa právnych predpisov niekoľkých členských štátov na účely nadobudnutia a zachovania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky,

b)	vyplácanie dávok osobám, ktoré majú bydlisko na území členských štátov.

2. Ak sa člen Rady domnieva, že by návrhom európskeho zákona alebo európskeho rámcového zákona uvedeného v odseku 1 mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia, vrátane jeho rozsahu pôsobnosti, nákladov alebo finančnej štruktúry, alebo by mohla byť dotknutá finančná rovnováha tohto systému, môže požiadať, aby bola táto záležitosť predložená Európskej rade. V tomto prípade sa pozastaví postup uvedený v článku III-396. Európska rada po diskusii a v lehote štyroch mesiacov:

a)	vráti návrh späť Rade, ktorá ukončí pozastavenie postupu uvedeného v článku III-396, alebo

b)	požiada Komisiu, aby predložila nový návrh, v tomto prípade sa pôvodne navrhovaný akt považuje za neprijatý.

Pododdiel 2

Sloboda usadiť sa

Článok III-137

V rámci tohto pododdielu sa zakazujú obmedzenia slobody štátnych príslušníkov členských štátov usadiť sa na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania agentúr, pobočiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi ktoréhokoľvek členského štátu na území ktoréhokoľvek členského štátu.

Štátni príslušníci členského štátu majú na území iného členského štátu právo začať a vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a zakladať a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle článku III-142 druhého odseku, za podmienok ustanovených právnymi predpismi daného členského štátu usadenia pre jeho vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ nie je v oddiele 4 týkajúcom sa kapitálu a platieb ustanovené inak.

Článok III-138

1. Európske rámcové zákony ustanovia opatrenia na vykonávanie slobody usadiť sa, pokiaľ ide o konkrétne činnosti. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Európsky parlament, Rada a Komisia vykonávajú funkcie, ktoré im boli zverené odsekom 1, najmä:

a)	udeľovaním spravidla prioritného zaobchádzania pre také činnosti, pri ktorých sloboda usadiť sa predstavuje mimoriadne cenný príspevok pre rozvoj výroby a obchodu,

b)	zabezpečovaním úzkej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom oboznámiť sa s konkrétnou situáciou v rámci Únie, pokiaľ ide o rozličné dotknuté činnosti,

c)	odstránením takých administratívnych postupov a praxe, ustanovených buď vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo predchádzajúcimi zmluvami uzavretými medzi členskými štátmi, ktorých zachovanie by predstavovalo prekážku slobody usadiť sa,

zabezpečovaním toho, aby pracovníci z jedného členského štátu zamestnaní na území iného členského štátu mohli na tomto území zostať na účely začatia činnosti ako samostatne zárobkovo činné osoby, ak spĺňajú podmienky, ktorých splnenie by sa od nich požadovalo, ak by vstupovali do daného štátu v čase, keď mali v úmysle takéto činnosti začať,

e)	umožnením štátnemu príslušníkovi jedného členského štátu nadobudnúť a užívať pozemky a budovy, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu, v rozsahu, ktorý nie je v rozpore so zásadami ustanovenými v článku III-227 ods. 2,

postupným odstraňovaním obmedzení slobody usadiť sa v každej oblasti činnosti, ktorá prichádza do úvahy, vo vzťahu k podmienkam založenia agentúr, pobočiek alebo dcérskych spoločností na území členského štátu a vo vzťahu k podmienkam, ktorými sa spravuje vstup personálu hlavného podniku do vedúcich alebo dozorných funkcií v takýchto agentúrach, pobočkách alebo dcérskych spoločnostiach,

g)	koordináciou ochranných opatrení, ktoré sa v členských štátoch vyžadujú na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb od spoločností v zmysle článku III-142 druhého odseku, v nevyhnutnom rozsahu a s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci Únie,

h)	ubezpečením sa o tom, že podmienky usadenia sa nie sú skreslené pomocou poskytovanou členskými štátmi.

Článok III-139

Tento pododdiel sa nevzťahuje na činnosti, ktoré sú v členskom štáte dočasne alebo trvalo spojené s vykonávaním verejnej moci.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu vylúčiť niektoré činnosti z uplatňovania tohto pododdielu.

Článok III-140

1. Týmto pododdielom a opatreniami prijatými na jeho vykonávanie nie je dotknuté uplatňovanie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré ustanovujú osobitné zaobchádzanie s cudzími štátnymi príslušníkmi z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

2. Európske rámcové zákony koordinujú vnútroštátne ustanovenia uvedené v odseku 1.

Článok III-141

1. Európske rámcové zákony uľahčujú osobám začatie a vykonávanie činnosti ako samostatne zárobkovo činným osobám. Ich cieľom je:

a)	vzájomné uznávanie diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách,

b)	koordinácia ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb.

2. Pri lekárskych a zdravotníckych povolaniach a farmaceutických povolaniach závisí postupné zrušenie obmedzení od koordinácie podmienok pre výkon týchto povolaní v jednotlivých členských štátoch.

Článok III-142

So spoločnosťami založenými v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktoré majú sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikania v rámci Únie, sa na účely tohto pododseku zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.

„Spoločnosti“ znamenajú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb, ktoré sa spravujú verejným alebo súkromným právom, s výnimkou tých, ktoré sú neziskové.

Článok III-143

Členské štáty zaobchádzajú so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov rovnako ako so svojimi vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o možnosť kapitálovej účasti v spoločnostiach v zmysle článku III-142 druhého odseku, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení ústavy.

Pododdiel 3

Sloboda poskytovať služby

Článok III-144

V rámci tohto pododdielu sa zakazujú obmedzenia slobody poskytovať služby v rámci Únie vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sú usadení v inom členskom štáte ako osoba, pre ktorú sú služby určené.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu rozšíriť uplatňovanie tohto pododdielu na štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí poskytujú služby a ktorí sú usadení v rámci Únie.

Článok III-145

Na účely ústavy sa za „služby“ považujú služby poskytované spravidla za odplatu, pokiaľ sa nespravujú ustanoveniami o voľnom pohybe osôb, tovaru a kapitálu.

Služby zahŕňajú najmä:

a)	činnosti priemyselného charakteru,

b)	činnosti obchodného charakteru,

c)	činnosti remeselníkov,

d)	činnosti súvisiace so slobodnými povolaniami.

Bez toho, aby bol dotknutý pododdiel 2 týkajúci sa slobody usadiť sa, môže osoba poskytujúca službu na tento účel dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, kde sa daná služba poskytuje, za rovnakých podmienok, aké daný štát ustanovuje pre svojich vlastných štátnych príslušníkov.

Článok III-146

1. Sloboda poskytovať služby v oblasti dopravy sa spravuje kapitolou III oddielom 7 týkajúcim sa dopravy.

2. Liberalizácia bankových a poisťovacích služieb spojená s voľným pohybom kapitálu sa uskutoční v súlade s liberalizáciou pohybu kapitálu.

Článok III-147

1. Európsky rámcový zákon ustanovuje opatrenia na dosiahnutie liberalizácie určitých služieb. Prijíma sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. V prípade európskeho rámcového zákona uvedeného v odseku 1 sa v zásade uprednostňujú tie služby, ktoré priamo ovplyvňujú výrobné náklady alebo ktorých liberalizácia napomáha uľahčovať obchod s tovarom.

Článok III-148

Členské štáty sa usilujú o dosiahnutie liberalizácie služieb vo väčšom rozsahu, ako vyžaduje európsky rámcový zákon prijatý podľa článku III-147 ods. 1, ak im to dovolí celková hospodárska situácia a situácia v dotknutom hospodárskom odvetví.

Na tento účel Komisia vydá pre dotknuté členské štáty odporúčania.

Článok III-149

Pokiaľ sa nezrušia obmedzenia slobody poskytovať služby, uplatňujú členské štáty takéto obmedzenia bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu na všetkých poskytovateľov služieb podľa článku III-144 prvého odseku.

Článok III-150

Na záležitosti upravené v tomto pododdiele sa vzťahujú články III-139 až III-142.

ODDIEL 3

VOĽNÝ POHYB TOVARU

Pododdiel 1

Colná únia

Článok III-151

1. Únia predstavuje colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na všetok obchod s tovarom a zahŕňa zákaz dovozných a vývozných ciel a poplatkov s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi, ako aj prijatie spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.

2. Odsek 4 a pododdiel 3 týkajúci sa zákazu množstvových obmedzení sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch a na výrobky s pôvodom v tretích krajinách, ktoré sú v členských štátoch v režime voľný obeh.

3. Za výrobky v režime voľný obeh v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formality a zaplatené všetky vymerané a splatné clá alebo poplatky s rovnocenným účinkom v tomto členskom štáte, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov.

4. Dovozné a vývozné clá a poplatky s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi sa zakazujú. Tento zákaz sa rovnako vzťahuje na clá fiškálnej povahy.

5. Rada prijíma na návrh Komisie európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktorými sa stanovujú colné sadzby spoločného colného sadzobníka.

6. Komisia sa pri vykonávaní úloh, ktoré jej boli zverené na základe tohto článku, spravuje:

a)	potrebou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

b)	vývojom podmienok hospodárskej súťaže v Únii, ak smerujú k zlepšeniu konkurencieschopnosti podnikov,

c)	požiadavkami zásobovania Únie surovinami a polotovarmi, pričom Komisia dbá o to, aby medzi členskými štátmi nedochádzalo k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže v oblasti hotových výrobkov,

d)	potrebou vyhýbať sa vážnym poruchám v hospodárstve členských štátov a zabezpečiť racionálny rozvoj výroby a rozšírenie spotreby v rámci Únie.

Pododdiel 2

Colná spolupráca

Článok III-152

V rozsahu pôsobnosti ústavy európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia na posilnenie colnej spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou.

Pododdiel 3

Zákaz množstvových obmedzení

Článok III-153

Množstvové obmedzenia dovozu a vývozu, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

Článok III-154

Článok III-153 nebráni zákazom ani obmedzeniam dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí alebo zvierat, ochrany rastlín, ochrany národných pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou, alebo ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy alebo obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

Článok III-155

1. Členské štáty prispôsobia všetky štátne monopoly obchodnej povahy tak, aby v podmienkach nákupu a odbytu tovaru neexistovala diskriminácia medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov.

Tento článok sa vzťahuje na každý subjekt, prostredníctvom ktorého členský štát právne alebo fakticky, priamo alebo nepriamo vykonáva dozor, riadi alebo významne ovplyvňuje dovoz alebo vývoz medzi členskými štátmi. Rovnako sa vzťahuje aj na monopoly, ktoré štát zveril iným subjektom.

2. Členské štáty neprijmú žiadne nové opatrenie, ktoré je v rozpore so zásadami ustanovenými v odseku 1 alebo obmedzuje rozsah pôsobnosti článkov týkajúcich sa zákazu ciel a množstvových obmedzení medzi členskými štátmi.

3. Ak v štátnom monopole obchodnej povahy platia pravidlá, ktoré majú uľahčiť odbyt alebo zvýšiť zhodnocovanie poľnohospodárskych výrobkov, pri uplatňovaní tohto článku by sa mali prijať zabezpečiť rovnocenné záruky zamestnanosti a životnej úrovne dotknutých výrobcov.

ODDIEL 4

KAPITÁL A PLATBY

Článok III-156

V rámci tohto oddielu sa zakazujú obmedzenia týkajúce sa tak pohybu kapitálu, ako aj platieb medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Článok III-157

1. Článkom III-156 nie je dotknuté uplatňovanie obmedzení vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré platili vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie k 31. decembru 1993 a boli prijaté v súvislosti s pohybom kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín v súvislosti s priamymi investíciami vrátane investícií do nehnuteľností, usadením sa, poskytovaním finančných služieb alebo pripustením cenných papierov na kapitálové trhy. V prípade Estónska a Maďarska to platí pre obmedzenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov platných k 31. decembru 1999.

2. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia opatrenia o pohybe kapitálu do tretích krajín alebo z tretích krajín v súvislosti s priamymi investíciami vrátane investícií do nehnuteľností, usadením sa, poskytovaním finančných služieb alebo pripustením cenných papierov na kapitálové trhy.

Európsky parlament a Rada sa usilujú dosiahnuť cieľ voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a tretími krajinami v najširšom možnom rozsahu a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia ústavy.

3. Odchylne od odseku 2 môže opatrenia, ktoré predstavujú krok späť v práve Únie, pokiaľ ide o liberalizáciu pohybu kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín, ustanoviť len európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-158

1. Článkom III-156 nie je dotknuté právo členských štátov:

a)	uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových právnych predpisov, ktoré odlišne zaobchádzajú s daňovníkmi s rozdielnym miestom bydliska alebo miestom investovania kapitálu,

prijať všetky potrebné opatrenia najmä v oblasti daňového práva a dohľadu nad obozretným podnikaním finančných inštitúcií, aby sa zabránilo porušovaniu ustanovení vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov, alebo ustanoviť postupy ohlasovania kapitálových pohybov na účely administratívnych alebo štatistických informácií alebo prijať opatrenia, ktoré sú opodstatnené z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti.

2. Týmto oddielom nie je dotknutá uplatniteľnosť obmedzení týkajúcich sa práva usadiť sa, ktoré sú zlučiteľné s ústavou.

3. Opatrenia a postupy uvedené v odsekoch 1 a 2 nesmú predstavovať prostriedky svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania voľného pohybu kapitálu a platieb tak, ako je vymedzený v článku III-156.

4. Ak sa neprijme európsky zákon alebo európsky rámcový zákon podľa článku III-157 ods. 3, Komisia, alebo ak Komisia do troch mesiacov od žiadosti dotknutého členského štátu neprijme európske rozhodnutie, tak Rada, môže prijať európske rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že obmedzujúce daňové opatrenia prijaté členským štátom voči jednej alebo viacerým tretím krajinám sa považujú za zlučiteľné s ústavou, ak ich je možné odôvodniť jedným z cieľov Únie a ak sú zlučiteľné s riadnym fungovaním vnútorného trhu. Rada sa uznáša jednomyseľne na žiadosť členského štátu.

Článok III-159

Ak za výnimočných okolností pohyby kapitálu do alebo z tretích krajín spôsobujú, alebo ak hrozí, že spôsobia závažné ťažkosti vo fungovaní hospodárskej a menovej Únie, môže Rada na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktorými ustanoví ochranné opatrenia vo vzťahu k tretím krajinám na obdobie najviac šiestich mesiacov, za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutné. Uznáša sa po porade s Európskou centrálnou bankou.

Článok III-160

Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku III-257 v súvislosti s predchádzaním a bojom proti terorizmu a súvisiacimi činnosťami, európske zákony vymedzia rámec pre správne opatrenia týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb, ako napr. zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív alebo hospodárskych výnosov patriacich, vlastnených alebo v držbe fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo neštátnych subjektov.

Na vykonávanie európskych zákonov uvedených v prvom odseku prijíma Rada na návrh Komisie európske nariadenia alebo európske rozhodnutia.

Právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.

ODDIEL 5

PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Pododdiel 1

Pravidlá vzťahujúce sa na podniky

Článok III-161

1. Ako nezlučiteľné s vnútorným trhom sa zakazujú všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok bránenie alebo obmedzovanie hospodárskej súťaže alebo narúšanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, a najmä tie, ktoré:

a)	priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky,

b)	obmedzujú alebo riadia výrobu, trhy, technický rozvoj alebo investície,

c)	rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania,

d)	uplatňujú voči obchodným partnerom rozdielne podmienky pri plnení rovnakej povahy, čím ich znevýhodňujú v hospodárskej súťaži,

e)	podmieňujú uzatváranie zmlúv prijatím dodatočných záväzkov zo strany ostatných zmluvných strán, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

2. Všetky dohody alebo rozhodnutia zakázané týmto článkom sú absolútne neplatné.

3. Odsek 1 však môže byť vyhlásený za neúčinný pre prípad:

—	všetkých dohôd alebo kategórií dohôd medzi podnikmi,

—	všetkých rozhodnutí alebo kategórií rozhodnutí združení podnikov,

—	všetkých zosúladených postupov alebo kategórií zosúladených postupov,

ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na prospechu z toho vyplývajúceho, a ktoré:

a)	neukladajú dotknutým podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie takýchto cieľov,

b)	neumožňujú takýmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

Článok III-162

Akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom v rozsahu, ktorý môže ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä:

a)	priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok,

b)	obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického vývoja na úkor spotrebiteľov,

c)	uplatňovanie rozdielnych podmienok voči obchodným partnerom pri plnení rovnakej povahy, čím sú títo znevýhodňovaní v hospodárskej súťaži,

d)	podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov zo strany druhých zmluvných strán, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

Článok III-163

Rada prijíma na návrh Komisie európske nariadenia na uplatňovanie zásad uvedených v článkoch III-161 a III-162. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Účelom týchto nariadení je najmä:

a)	zabezpečiť dodržiavanie zákazov uvedených v článku III-161 ods. 1 a v článku III-162 stanovením pokút a penále,

b)	ustanoviť podrobné pravidlá uplatňovania článku III-161 ods. 3, zohľadňujúc potrebu zabezpečiť účinný dohľad na jednej strane a zjednodušenie administratívnej kontroly v najväčšej možnej miere na strane druhej,

c)	prípadne vymedziť rozsah pôsobnosti článkov III-161 a III-162 v rôznych odvetviach hospodárstva,

d)	vymedziť úlohy Komisie a Súdneho dvora Európskej únie pri uplatňovaní ustanovení uvedených v tomto odseku,

e)	vymedziť vzťah medzi právnymi predpismi členských štátov na jednej strane a týmto oddielom, ako aj európskymi nariadeniami prijatými podľa tohto článku na druhej strane.

Článok III-164

Do nadobudnutia účinnosti európskych nariadení prijatých podľa článku III-163 rozhodujú orgány členských štátov o prípustnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov a o zneužívaní dominantného postavenia na vnútornom trhu v súlade s ich vnútroštátnym právom a s článkom III-161, najmä jeho odsekom 3 a s článkom III-162.

Článok III-165

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok III-164, Komisia zabezpečí uplatňovanie zásad uvedených v článkoch III-161 a III-162. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu a v spolupráci s príslušnými orgánmi v členských štátoch, ktoré jej poskytnú pomoc, Komisia prešetrí prípady podozrenia z porušenia týchto zásad. Ak zistí, že k porušeniu došlo, navrhne vhodné opatrenia na jeho odstránenie.

2. Ak uvedené porušenie naďalej trvá, Komisia prijme odôvodnené európske rozhodnutie, v ktorom uvedie porušenia daných zásad. Komisia môže uverejniť svoje rozhodnutie a poveriť členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na nápravu situácie, pričom ustanoví ich podmienky a podrobnosti.

3. Komisia môže prijať európske nariadenia týkajúce sa kategórií dohôd, v súvislosti s ktorými Rada prijala európske nariadenie podľa článku III-163 druhého odseku písm. b).

Článok III-166

1. V prípade verejných podnikov a podnikov, ktorým členské štáty udelia osobitné alebo výlučné práva, členské štáty neprijmú, ani nezachovajú žiadne opatrenie, ktoré je v rozpore s ústavou, najmä s článkom I-4 ods. 2 a článkami III-161 až III-169.

2. Na podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, sa ustanovenia ústavy, najmä pravidlá hospodárskej súťaže, vzťahujú za predpokladu, že uplatňovanie týchto ustanovení neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť dotknutý v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie.

3. Komisia zabezpečí uplatňovanie tohto článku a v prípade potreby prijme vhodné európske nariadenia alebo európske rozhodnutia.

Pododdiel 2

Pomoc poskytnutá členskými štátmi

Článok III-167

1. Pokiaľ nie je v ústave ustanovené inak, akákoľvek pomoc poskytnutá členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych zdrojov, ktorá skresľuje hospodársku súťaž alebo hrozí skresľovaním hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, sa považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. S vnútorným trhom je zlučiteľná:

a)	pomoc sociálnej povahy poskytnutá jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že je poskytnutá bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov,

b)	pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami,

pomoc poskytnutá hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko dotknutých rozdelením Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov od nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu môže Rada na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa zruší toto ustanovenie.

3. Za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať:

a)	pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja tých oblastí, v ktorých je mimoriadne nízka životná úroveň alebo závažne nízka zamestnanosť, a oblastí uvedených v článku III-424 so zreteľom na ich štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu,

b)	pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu,

c)	pomoc na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, pokiaľ táto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom,

d)	pomoc na podporu kultúry a na zachovanie kultúrneho dedičstva, pokiaľ takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom,

e)	iné kategórie pomoci, ktoré môžu byť vymedzené európskymi nariadeniami alebo európskymi rozhodnutiami prijatými Radou na návrh Komisie.

Článok III-168

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonáva stály dohľad nad systémami pomoci, ktoré existujú v týchto štátoch. Navrhuje im akékoľvek vhodné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu.

2. Ak Komisia po výzve dotknutým stranám, aby v stanovenej lehote predložili svoje pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku III-167, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, prijme európske rozhodnutie, ktoré od daného členského štátu vyžaduje, aby zrušil alebo pozmenil takúto pomoc v rámci lehoty stanovenej Komisiou.

Ak dotknutý členský štát tomuto európskemu rozhodnutiu nevyhovie v stanovenej lehote, Komisia alebo ktorýkoľvek iný členský štát môže odchylne od článkov III-360 a III-361 podať priamo na Súdny dvor Európskej únie návrh na začatie konania.

Na základe žiadosti členského štátu môže Rada jednomyseľne prijať európske rozhodnutie o tom, že pomoc, ktorú daný štát poskytuje alebo má v úmysle poskytnúť, sa odchylne od článku III-167 alebo od európskych nariadení uvedených v článku III-169 považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je takéto rozhodnutie odôvodnené výnimočnými okolnosťami. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať podľa postupu uvedeného v prvom pododseku tohto odseku, predloženie žiadosti dotknutého členského štátu Rade má za následok pozastavenie tohto konania až do vyjadrenia Rady.

Ak sa však Rada nevyjadrí do troch mesiacov od predloženia uvedenej žiadosti, rozhodne Komisia.

3. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých zámeroch na poskytnutie alebo pozmenenie pomoci včas tak, aby mohla predložiť svoje pripomienky. Ak sa domnieva, že niektorý zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku III-167, bezodkladne začne konať podľa postupu uvedeného v odseku 2 tohto článku. Dotknutý členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

4. Komisia môže prijať európske nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku III-169 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Článok III-169

Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenia na uplatňovanie článkov III-167 a III-168 a najmä na určenie podmienok, za ktorých sa uplatňuje článok III-168 ods. 3, a kategórií pomoci, ktoré sú oslobodené od povinnosti informovať uvedenej v uvedenom odseku. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

ODDIEL 6

FIŠKÁLNE USTANOVENIA

Článok III-170

1. Žiaden členský štát neuloží na výrobky z iných členských štátov žiadne priame alebo nepriame vnútroštátne odvody prevyšujúce odvody ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.

Ďalej žiaden členský štát neuloží na výrobky iných členských štátov žiadne vnútroštátne odvody, ktorými nepriamo ochraňuje iné výrobky.

2. Vrátenie vnútroštátnych odvodov pri výrobkoch vyvážaných členským štátom na územie iného členského štátu nepresiahne vnútroštátne odvody, ktoré sa na ne priamo či nepriamo ukladajú.

3. V prípade iných odvodov ako daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní nemôžu byť pri vývoze do iných členských štátov poskytnuté úľavy a vrátené odvody a pri dovoze z členských štátov nemôžu byť uložené vyrovnávacie poplatky, pokiaľ pripravované ustanovenia neboli vopred schválené na obmedzené obdobie európskym rozhodnutím prijatým Radou na návrh Komisie.

Článok III-171

Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady ustanoví opatrenia týkajúce sa harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní za predpokladu, že takáto harmonizácia je nevyhnutná na vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu a na zamedzenie narúšania hospodárskej súťaže. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

ODDIEL 7

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok III-172

1. Pokiaľ nie je v ústave ustanovené inak, tento článok sa vzťahuje na dosahovanie cieľov uvedených v článku III-130. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch, cieľom ktorých je vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Tieto zákony sa prijímajú po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje na fiškálne ustanovenia, na ustanovenia, ktoré sa týkajú slobodného pohybu osôb, ani na ustanovenia týkajúce sa práv a záujmov zamestnancov.

3. Komisia zakladá svoje návrhy predložené podľa odseku 1 týkajúce sa zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa na vysokej úrovni ochrany, pričom zohľadní najmä akýkoľvek nový vývoj podložený vedeckými poznatkami. V rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada.

4. Ak po prijatí harmonizačného opatrenia prostredníctvom európskeho zákona alebo európskeho rámcového zákona alebo prostredníctvom európskeho nariadenia Komisie považuje členský štát z dôležitých dôvodov uvedených v článku III-154 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia za potrebné zachovať vnútroštátne ustanovenia, oznámi tieto ustanovenia Komisii a uvedie dôvody ich zachovania.

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí harmonizačného opatrenia prostredníctvom európskeho zákona alebo európskeho rámcového zákona alebo prostredníctvom nariadenia Komisie považuje členský štát za nevyhnutné zaviesť vnútroštátne ustanovenia podložené novými vedeckými dôkazmi týkajúcimi sa ochrany životného alebo pracovného prostredia z dôvodov problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý vznikol po prijatí harmonizačného opatrenia, oznámi Komisii zamýšľané ustanovenia a uvedie dôvody ich zavedenia.

6. Komisia do šiestich mesiacov od oznámení uvedených v odsekoch 4 a 5 prijme európske rozhodnutie, ktorým schváli alebo zamietne príslušné vnútroštátne ustanovenia potom, ako preskúma, či sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi a či predstavujú prekážku pre fungovanie vnútorného trhu.

Ak Komisia v tejto lehote nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 4 a 5 sa považujú za schválené.

V prípadoch odôvodnených zložitosťou danej záležitosti a za predpokladu, že tým nie je ohrozené zdravie ľudí, môže Komisia oznámiť dotknutému členskému štátu, že obdobie uvedené v tomto odseku je predĺžené, a to o najviac šesť mesiacov.

7. Ak je podľa odseku 6 členský štát oprávnený zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia odlišné od harmonizačného opatrenia, Komisia ihneď preskúma, či je vhodné navrhnúť prispôsobenie tohto opatrenia.

8. Ak členskému štátu vznikne v určitej oblasti, ktorá bola predmetom predchádzajúcich harmonizačných opatrení, osobitný problém týkajúci sa verejného zdravia, oznámi ho Komisii, ktorá ihneď preskúma, či je potrebné navrhnúť vhodné opatrenia.

9. Odchylne od postupu ustanoveného v článkoch III-360 a III-361 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát podať priamo Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania, ak sa domnieva, že iný členský štát zneužíva právomoci ustanovené v tomto článku.

10. Ak je to vhodné, harmonizačné opatrenia uvedené v tomto článku obsahujú aj ochrannú doložku oprávňujúcu členské štáty, aby z jedného alebo z viacerých dôvodov inej ako hospodárskej povahy, ktoré sú uvedené v článku III-154, prijali dočasné ustanovenia podliehajúce kontrolnému postupu Únie.

Článok III-173

Bez toho, aby bol dotknutý článok III-172, ustanoví európsky rámcový zákon Rady opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok III-174

Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov skresľujú podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a spôsobujú jej narušenie, ktoré je potrebné odstrániť, poradí sa s dotknutými členskými štátmi.

Ak sa takou poradou nedosiahne dohoda, európske rámcové zákony ustanovia opatrenia potrebné na odstránenie daného narušenia. Môžu sa prijať akékoľvek iné vhodné opatrenia ustanovené v ústave.

Článok III-175

1. Ak sa možno odôvodnene obávať, že prijatie alebo zmena a doplnenie ustanovení zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia členského štátu spôsobí narušenie v zmysle článku III-174, členský štát, ktorý ich chce prijať alebo zmeniť a doplniť, sa poradí s Komisiou. Po porade s členskými štátmi Komisia odporučí dotknutým členským štátom vhodné opatrenia na zamedzenie predmetného narušenia.

2. Ak členský štát, ktorý má zámer prijať alebo zmeniť a doplniť vnútroštátne ustanovenia, nekoná v súlade s odporúčaním Komisie, nebude sa v zmysle článku III-174 od ostatných členských štátov vyžadovať, aby zmenili a doplnili svoje ustanovenia s cieľom odstrániť toto narušenie. Ak členský štát, ktorý nezobral na vedomie dané odporúčanie Komisie, spôsobí narušenie len vo svoj neprospech, článok III-174 sa neuplatňuje.

Článok III-176

V rámci vytvárania a fungovania vnútorného trhu sa opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu ustanovujú európskymi zákonmi alebo európskymi rámcovými zákonmi.

Európsky zákon Rady ustanoví jazykové režimy európskych právnych nástrojov. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

KAPITOLA II

HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA

Článok III-177

Na účely článku I-3 činnosť členských štátov a Únie zahŕňa za podmienok ustanovených ústavou prijatie hospodárskej politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov, vnútornom trhu a vymedzení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

Táto činnosť za podmienok a podľa postupov ustanovených ústavou zároveň zahŕňa jednotnú menu euro, ako aj vymedzenie a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky a jednotnej politiky výmenných kurzov, pričom ich spoločným hlavným cieľom je udržiavať cenovú stabilitu a, bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

Tieto činnosti členských štátov a Únie sú v súlade s týmito hlavnými zásadami: stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a stabilná platobná bilancia.

ODDIEL 1

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Článok III-178

Členské štáty vykonávajú svoje hospodárske politiky tak, aby prispievali k dosahovaniu cieľov Únie stanovených v článku I-3, a v rámci hlavných usmernení uvedených v článku III-179 ods. 2. Členské štáty a Únia konajú v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou, pričom podporujú účelné rozdeľovanie zdrojov, a v súlade so zásadami ustanovenými v článku III-177.

Článok III-179

1. Členské štáty považujú svoje hospodárske politiky za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady v súlade s článkom III-178.

2. Rada na základe odporúčania Komisie vypracuje návrh pre hlavné usmernenia hospodárskych politík členských štátov a Únie a podáva Európskej rade správy o svojich zisteniach.

Európska rada na základe správy Rady prerokuje závery o hlavných usmerneniach hospodárskych politík členských štátov a Únie. Na základe týchto záverov prijíma Rada odporúčanie ustanovujúce tieto hlavné usmernenia. O svojom odporúčaní informuje Európsky parlament.

3. S cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu hospodárskych politík a trvalé zbližovanie hospodárskych výkonov členských štátov Rada na základe správ predložených Komisiou monitoruje hospodársky vývoj v každom členskom štáte a v Únii, ako aj súlad hospodárskych politík s hlavnými usmerneniami uvedenými v ods. 2, a pravidelne vykonáva celkové vyhodnotenie.

Na účely tohto mnohostranného dohľadu postupujú členské štáty Komisii informácie o dôležitých opatreniach, ktoré prijali v oblasti svojej hospodárskej politiky, a iné informácie, ktoré považujú za potrebné.

4. Ak sa na základe postupu uvedeného v odseku 3 zistí, že hospodárske politiky členského štátu nie sú v súlade s hlavnými usmerneniami uvedenými v odseku 2, alebo že môžu ohroziť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie, Komisia môže napomenúť dotknutý členský štát. Rada môže dotknutému členskému štátu na základe odporúčania Komisie adresovať potrebné odporúčania. Rada môže na návrh Komisie rozhodnúť, že svoje odporúčania zverejní.

Podľa tohto odseku sa Rada uznáša bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % ostatných členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov.

Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet týchto ostatných členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

5. Predseda Rady a predseda Komisie predkladajú Európskemu parlamentu správy o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Ak Rada zverejní svoje odporúčania, predseda Rady môže byť vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu.

6. Európske zákony môžu ustanoviť podrobnosti postupu pri mnohostrannom dohľade uvedenom v odsekoch 3 a 4.

Článok III-180

1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné postupy ustanovené v ústave, môže Rada na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktoré ustanoví opatrenia vhodné pre danú hospodársku situáciu, najmä ak vzniknú závažné ťažkosti v zásobovaní určitými produktmi.

2. Ak má členský štát ťažkosti alebo je vážne ohrozený závažnými ťažkosťami spôsobenými prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ktoré nemôže ovplyvniť, Rada môže na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa dotknutému členskému štátu za určitých podmienok poskytne finančná pomoc Únie. Predseda Rady informuje o prijatom rozhodnutí Európsky parlament.

Článok III-181

1. Európskej centrálnej banke alebo centrálnym bankám členských štátov (ďalej len „národné centrálne banky“) sa zakazuje poskytovať prečerpávanie účtov alebo iný druh úveru inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ústredným vládam, regionálnym, miestnym a iným orgánom verejnej moci, iným subjektom, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo verejným podnikom členských štátov. Rovnako sa zakazuje nákup dlhových nástrojov priamo od nich Európskou centrálnou bankou alebo národnými centrálnymi bankami.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a Európska centrálna banka v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami.

Článok III-182

Zakazuje sa akékoľvek opatrenie alebo ustanovenie, ktoré nie je odôvodnené dohľadom nad obozretným podnikaním a ktoré zakladá prednostný prístup inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných orgánov verejnej moci, iných subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo verejných podnikov členských štátov k finančným inštitúciám.

Článok III-183

1. Únia nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných orgánov verejnej moci, iných subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo verejných podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných orgánov verejnej moci, iných subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo verejných podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu.

2. Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktoré upresňujú vymedzenia pojmov pre uplatňovanie zákazov ustanovených v článkoch III-181 a III-182, ako aj v tomto článku. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-184

1. Členské štáty sa vyhýbajú nadmerným schodkom verejných financií.

2. Komisia monitoruje vývoj v rozpočtovej situácii a výšku verejného dlhu v členských štátoch s cieľom identifikovať závažné chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe týchto dvoch kritérií:

či pomer plánovaného alebo skutočného verejného dlhu k hrubému domácemu produktu prekračuje referenčnú hodnotu, pokiaľ:

(i)	sa pomer podstatne a nepretržite neznižoval a nedosiahol úroveň, ktorá sa približuje k referenčnej hodnote, alebo

(ii)	nie je prekročenie nad referenčnú hodnotu len výnimočné a dočasné a pomer zostáva blízko referenčnej hodnoty,

b)	či pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu neprekročil referenčnú hodnotu, pokiaľ sa tento pomer dostatočne neznižuje a nepribližuje sa k referenčnej hodnote uspokojivým tempom.

Referenčné hodnoty sú vymedzené v Protokole o postupe pri nadmernom schodku.

3. Ak členský štát nesplní požiadavky uvedených kritérií alebo jedného z nich, Komisia vypracuje správu. Správa Komisie takisto preskúma, či schodok verejných financií prekračuje verejné výdavky na investície a zohľadní všetky ostatné dôležité faktory, vrátane strednodobého stavu hospodárskej a rozpočtovej situácie členského štátu.

Komisia môže pripraviť správu aj vtedy, ak sa bez ohľadu na plnenie požiadaviek podľa týchto kritérií domnieva, že v členskom štáte je riziko nadmerného schodku.

4. Hospodársky a finančný výbor, zriadený podľa článku III-192, vydá stanovisko k správe Komisie.

5. Ak sa Komisia domnieva, že v členskom štáte existuje alebo sa môže vyskytnúť nadmerný schodok, predloží dotknutému členskému štátu svoje stanovisko a informuje o tom Radu.

6. Rada na návrh Komisie, po zvážení všetkých pripomienok, ktoré môže predložiť dotknutý členský štát, a po celkovom zhodnotení rozhodne, či existuje nadmerný schodok. V prípade, že existuje, prijme bez zbytočného odkladu na základe odporúčania Komisie odporúčania adresované dotknutému členskému štátu s cieľom ukončiť daný stav v rámci stanovenej lehoty. S výhradou odseku 8 sa takéto odporúčania nezverejňujú.

V rámci rozsahu pôsobnosti tohto odseku sa Rada uznáša bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

7. Rada na základe odporúčania Komisie prijíma európske rozhodnutia a odporúčania uvedené v odsekoch 8 až 11.

Rada sa uznáša bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

8. Ak Rada prijme rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že sa na základe jej odporúčania v priebehu stanovenej lehoty nevykonalo žiadne účinné opatrenie, môže svoje odporúčania zverejniť.

9. Ak členský štát nevyhovie odporúčaniam Rady, táto môže prijať európske rozhodnutie, ktorým členský štát napomenie, aby v stanovenej lehote prijal opatrenia na zníženie schodku, ktoré Rada považuje za potrebné pre nápravu situácie.

V takom prípade môže Rada od dotknutého členského štátu vyžadovať, aby podľa presného rozvrhu predkladal správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.

10. Pokiaľ členský štát nekoná v súlade s európskym rozhodnutím prijatým podľa odseku 9, Rada môže rozhodnúť, že bude uplatňovať, prípadne posilní jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)	vyžadovať, aby pred vydaním dlhopisov a cenných papierov dotknutý členský štát uverejnil ďalšie informácie, ktoré určí Rada,

b)	vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju politiku pôžičiek voči dotknutému členskému štátu,

c)	vyžadovať, aby dotknutý členský štát zložil Únii bezúročný vklad v primeranej výške, kým Rada nedospeje k názoru, že nadmerný schodok bol napravený,

d)	uložiť pokuty vhodnej výšky.

Predseda Rady informuje Európsky parlament o prijatých opatreniach.

11. Rada zruší všetky alebo niektoré opatrenia uvedené v odsekoch 6, 8, 9 a 10, ak dospeje k názoru, že nadmerný schodok v dotknutom členskom štáte bol napravený. Ak Rada predtým zverejnila svoje odporúčania, pri zrušení európskeho rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že v dotknutom členskom štáte už nie je nadmerný schodok.

12. Právo podať návrh na začatie konania podľa článkov III-360 a III-361 nemožno uplatňovať v rámci odsekov 1 až 6, 8 a 9.

13. Ďalšie ustanovenia týkajúce sa vykonávania postupu uvedeného v tomto článku obsahuje Protokol o postupe pri nadmernom schodku.

Európsky zákon Rady ustanoví vhodné opatrenia, ktorými sa nahradí uvedený protokol. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou.

Pokiaľ nie je v tomto odseku ustanovené inak, Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktorými sa ustanovujú podrobnosti a vymedzenia na uplatňovanie uvedeného protokolu. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

ODDIEL 2

MENOVÁ POLITIKA

Článok III-185

1. Hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk je udržiavať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, Európsky systém centrálnych bánk podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených v článku I-3 ústavy. Európsky systém centrálnych bánk koná v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou, pričom podporuje účelné rozdeľovanie zdrojov, a v súlade so zásadami ustanovenými v článku III-177.

2. Základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk sú:

a)	tvoriť a uskutočňovať menovú politiku Únie,

b)	vykonávať devízové operácie v súlade s článkom III-326,

c)	držať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov,

d)	podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

3. Uplatňovaním odseku 2 písm. c) nie je dotknutá držba a správa hotovostných devízových aktív vládami členských štátov.

4. S Európskou centrálnou bankou sa uskutočnia konzultácie:

a)	o každom navrhovanom právnom akte Únie v oblastiach jej pôsobnosti,

b)	vnútroštátnymi orgánmi o každom návrhu právneho predpisu v oblastiach jej pôsobnosti, ale v medziach a za podmienok ustanovených Radou v súlade s postupom podľa článku III-187 ods. 4.

Európska centrálna banka môže predkladať stanoviská inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom o záležitostiach, ktoré sú v oblasti jej príslušnosti.

5. Európsky systém centrálnych bánk prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému.

6. Európske zákony Rady môžu zveriť Európskej centrálnej banke osobitné úlohy týkajúce sa politík súvisiacich s dohľadom nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a iných finančných inštitúcií s výnimkou poisťovní. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou.

Článok III-186

1. Európska centrálna banka má výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii. Tieto bankovky môžu vydávať Európska centrálna banka a národné centrálne banky. Postavenie zákonného platidla majú v Únii výlučne bankovky vydané Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami.

2. Členské štáty môžu vydávať euromince v objeme schválenom Európskou centrálnou bankou.

Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenia ustanovujúce opatrenia na zosúladenie nominálnej hodnoty a technických špecifikácií mincí, ktoré sú určené na uvedenie do obehu, a to v rozsahu potrebnom na umožnenie ich hladkého obehu v rámci Únie. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou.

Článok III-187

1. Európsky systém centrálnych bánk riadia orgány Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami, ktorými sú Rada guvernérov a Výkonná rada.

2. Štatút Európskeho systému centrálnych bánk je ustanovený v Protokole o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

3. Článok 5 ods. 1, 2 a 3, články 17 a 18, článok 19 ods. 1, články 22, 23, 24 a 26, článok 32 ods. 2, 3, 4 a 6, článok 33 ods. 1 písm. a) a článok 36 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky môžu byť zmenené a doplnené európskym zákonom:

a)	buď na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou,

b)	alebo na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Komisiou.

4. Rada prijíma európske nariadenia a európske rozhodnutia ustanovujúce opatrenia uvedené v článku 4, článku 5 ods. 4, článku 19 ods. 2, článku 20, článku 28 ods. 1, článku 29 ods. 2, článku 30 ods. 4 a článku 34 ods. 3 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom:

a)	buď na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou,

b)	alebo na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Komisiou.

Článok III-188

Pri vykonávaní právomocí a plnení úloh a povinností im zverených ústavou a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky Európska centrálna banka, ani národná centrálna banka, ani žiaden člen ich orgánov s rozhodovacími právomocami nesmú žiadať ani prijímať pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od žiadneho iného subjektu. Inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a vlády členských štátov sa zaväzujú dodržiavať túto zásadu a nesnažiť sa ovplyvňovať členov orgánov Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami alebo národných centrálnych bánk pri plnení ich úloh.

Článok III-189

Každý členský štát zabezpečí súlad jeho vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky s ústavou a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Článok III-190

1. Na účely vykonávania úloh, ktorými je poverený Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka v súlade s ústavou a za podmienok ustanovených v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky prijíma:

európske nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh vymedzených v článku 3 ods. 1 písm. a), v článku 19 ods. 1, v článku 22 alebo v článku 25 ods. 2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako aj v prípadoch ustanovených v európskych nariadeniach a európskych rozhodnutiach uvedených v článku III-187 ods. 4,

b)	európske rozhodnutia potrebné na plnenie úloh zverených Európskemu systému centrálnych bánk ústavou a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky,

c)	odporúčania a stanoviská.

2. Európska centrálna banka môže rozhodnúť, že svoje európske rozhodnutia, odporúčania a stanoviská uverejní.

3. Rada podľa postupu ustanoveného v článku III-187 ods. 4 prijíma európske nariadenia, ktorými sa ustanovujú obmedzenia a podmienky, za ktorých je Európska centrálna banka oprávnená ukladať podnikom pokuty a penále za nedodržiavanie jej európskych nariadení a európskych rozhodnutí.

Článok III-191

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskej centrálnej banky, európsky zákon alebo európsky rámcový zákon ustanoví opatrenia potrebné na používanie eura ako jednotnej meny. Takýto zákon alebo rámcový zákon sa prijme po porade s Európskou centrálnou bankou.

ODDIEL 3

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok III-192

1. S cieľom podporovať koordináciu politík členských štátov v plnom rozsahu potrebnom na fungovanie vnútorného trhu sa týmto zriaďuje Hospodársky a finančný výbor.

2. Výbor má tieto úlohy:

a)	predkladať na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu týmto orgánom stanoviská,

b)	sledovať hospodársku a finančnú situáciu členských štátov a Únie a podávať o nej pravidelne správy Rade a Komisii, najmä pokiaľ ide o finančné vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami,

bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, prispievať k príprave práce Rady uvedenej v článku III-159, článku III-179 ods. 2, 3, 4 a 6, článkoch III-180, III-183 a III-184, článku III-185 ods. 6, článku III-186 ods. 2, článku III-187 ods. 3 a 4, článkoch III-191 a III-196, článku III-198 ods. 2 a 3, článku III-201, článku III-202 ods. 2 a 3 a článkoch III-322 a III-326 a vykonávať iné poradenské a prípravné úlohy, ktorými ho poverí Rada,

d)	preskúmať aspoň raz do roka situáciu v oblasti pohybu kapitálu a slobody platieb tak, ako vyplývajú z uplatňovania ústavy a právnych aktov Únie; preskúmanie sa vzťahuje na všetky opatrenia týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb; výbor o výsledkoch tohto preskúmania informuje Komisiu a Radu.

Každý z členských štátov, Komisia a Európska centrálna banka vymenujú najviac po dvoch členoch výboru.

3. Rada prijme na návrh Komisie európske rozhodnutie, ktorým ustanoví podrobnosti o zložení Hospodárskeho a finančného výboru. Uznáša sa po porade s Európskou centrálnou bankou a výborom. Predseda Rady o tomto rozhodnutí informuje Európsky parlament.

4. Okrem úloh ustanovených v odseku 2, pokiaľ a dovtedy, kým existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku III-197, výbor sleduje hospodársku a finančnú situáciu a všeobecný platobný systém týchto členských štátov a podáva o tom pravidelné správy Rade a Komisii.

Článok III-193

V súvislosti s otázkami v rámci rozsahu pôsobnosti článku III-179 ods. 4, článku III-184 s výnimkou odseku 13, článkov III-191 a III-196, článku III-198 ods. 3 a článku III-326 môže Rada alebo členský štát podľa potreby požiadať Komisiu o vypracovanie odporúčania alebo návrhu. Komisia preskúma túto žiadosť a bezodkladne predloží Rade svoje závery.

ODDIEL 4

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ČLENSKÉ ŠTÁTY, KTORÝCH MENOU JE EURO

Článok III-194

1. S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu hospodárskej a menovej únie a v súlade s príslušnými ustanoveniami ústavy Rada prijíma v súlade s príslušným postupom spomedzi tých, ktoré sú uvedené v článkoch III-179 a III-184, s výnimkou postupu ustanoveného v článku III-184 ods. 13, osobitné opatrenia pre tie členské štáty, ktorých menou je euro:

a)	na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou,

b)	na vypracovanie usmernení pre hospodársku politiku pre tieto štáty, pričom zabezpečí, aby boli zlučiteľné s tými, ktoré boli prijaté pre celú Úniu, a aby sa zabezpečil dohľad nad nimi.

2. Na hlasovaní o opatreniach uvedených v odseku 1 sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro.

Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % týchto členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov.

Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet týchto členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

Článok III-195

Podrobnosti o zasadaniach ministrov tých členských štátov, ktorých menou je euro, sú ustanovené Protokolom o euroskupine.

Článok III-196

1. S cieľom zabezpečiť postavenie eura v medzinárodnom menovom systéme prijme Rada na návrh Komisie európske rozhodnutie ustanovujúce spoločné pozície k záležitostiam osobitného záujmu pre hospodársku a menovú úniu v rámci príslušných medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií. Rada sa uznáša po porade s Európskou centrálnou bankou.

2. Rada môže na návrh Komisie prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie jednotného zastupovania v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií. Rada sa uznáša po porade s Európskou centrálnou bankou.

3. Na hlasovaní o opatreniach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro.

ODDIEL 5

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok III-197

1. Členské štáty, v prípade ktorých Rada nerozhodla, že spĺňajú potrebné podmienky na prijatie eura, sa ďalej označujú ako „členské štáty, pre ktoré platí výnimka“.

2. Pre členské štáty, pre ktoré platí výnimka, neplatia tieto ustanovenia ústavy:

a)	prijatie častí hlavných usmernení pre hospodársku politiku, ktoré sa týkajú eurozóny všeobecne (článok III-179 ods. 2),

b)	donucovacie prostriedky na nápravu nadmerných schodkov (článok III-184 ods. 9 a 10),

c)	ciele a úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (článok III-185 ods. 1, 2, 3 a 5),

d)	vydávanie eura (článok III-186),

e)	právne akty Európskej centrálnej banky (článok III-190),

f)	opatrenia vzťahujúce sa na používanie eura (článok III-191),

g)	menové dohody a iné opatrenia týkajúce sa politiky výmenných kurzov (článok III-326),

h)	vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (článok III-384 ods. 2),

i)	európske rozhodnutia ustanovujúce spoločné pozície k otázkam osobitného významu pre hospodársku a menovú úniu v rámci príslušných medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií (článok III-196 ods. 1),

j)	opatrenia na zabezpečenie jednotného zastupovania v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií (článok III-196 ods. 2).

V článkoch uvedených v písmenách a) až j) preto pojem „členské štáty“ znamená členské štáty, ktorých menou je euro.

3. Členské štáty, pre ktoré platí výnimka, a ich národné centrálne banky sú vylúčené z práv a záväzkov v rámci Európskeho systému centrálnych bánk podľa kapitoly IX Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

4. Hlasovacie práva členov Rady zastupujúcich členské štáty, pre ktoré platí výnimka, sú pozastavené pri prijímaní opatrení uvedených v článkoch uvedených v odseku 2 Radou a v týchto prípadoch:

a)	pri odporúčaniach adresovaných členským štátom, ktorých menou je euro, v rámci mnohostranného dohľadu, vrátane odporúčaní o programoch stability, a napomenutiach (článok III-179 ods. 4),

b)	pri opatreniach vzťahujúcich sa na nadmerný schodok týkajúcich sa členských štátov, ktorých menou je euro (článok III-184 ods. 6, 7, 8 a 11).

Článok III-198

1. Najmenej raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka, podajú Komisia a Európska centrálna banka Rade správu o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty, pre ktoré platí výnimka, pri plnení ich záväzkov týkajúcich sa uskutočňovania hospodárskej a menovej únie. V týchto správach preskúmajú najmä súlad vnútroštátnych právnych predpisov každého z týchto členských štátov, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky, s článkami III-188 a III-189 a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Správy preskúmajú aj to, či sa dosiahol vysoký stupeň trvalo udržateľného zbližovania, analýzou, do akej miery každý z týchto členských štátov splnil tieto kritériá:

a)	dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability; toto je zrejmé z miery inflácie, ktorá sa približuje tej, ktorú majú najviac tri členské štáty s najlepšími výsledkami, pokiaľ ide o cenovú stabilitu,

b)	dlhodobo udržateľný stav verejných financií; tento je zrejmý z dosiahnutia stavu verejného rozpočtu bez nadmerného schodku v zmysle článku III-184 ods. 6,

c)	dodržiavanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému najmenej počas dvoch rokov bez devalvácie meny voči euru,

d)	stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a jeho účasti na mechanizme výmenných kurzov, ktorá sa odráža na dlhodobej úrovni úrokových sadzieb.

Tieto štyri kritériá a príslušné obdobia, počas ktorých sa musia dodržiavať, sú ďalej podrobne upravené v Protokole o konvergenčných kritériách. Správy Komisie a Európskej centrálnej banky taktiež zohľadnia výsledky integrácie trhov, stav a vývoj platobných bilancií na bežnom účte a preskúmanie vývoja nákladov na jednotku pracovnej sily a iných cenových indexov.

2. Po porade s Európskym parlamentom a po prerokovaní v Európskej rade prijme Rada na návrh Komisie európske rozhodnutie ustanovujúce, ktoré členské štáty, pre ktoré platí výnimka, spĺňajú potrebné podmienky na základe kritérií ustanovených v odseku 1, a ktorým zruší výnimky dotknutých členských štátov.

Rada sa uznáša po prijatí odporúčania zo strany kvalifikovanej väčšiny tých svojich členov, ktorí zastupujú členské štáty, ktorých menou je euro. Títo členovia sa uznášajú v lehote 6 mesiacov od doručenia návrhu Komisie Rade.

Kvalifikovaná väčšina uvedená v druhom pododseku je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % týchto členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov. Blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet týchto ostatných členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

3. Ak sa podľa postupu ustanoveného v odseku 2 rozhodne, že sa výnimka zrušuje, Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktorými sa neodvolateľne stanoví kurz, podľa ktorého má euro nahradiť menu dotknutého členského štátu, a prijme ostatné opatrenia potrebné na zavedenie eura ako jednotnej meny v danom členskom štáte. Rada sa po porade s Európskou centrálnou bankou uznáša jednomyseľne členmi zastupujúcimi členské štáty, ktorých menou je euro, a dotknutý členský štát.

Článok III-199

1. Ak a pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, a bez toho, aby bol dotknutý článok III-187 ods. 1, zriadi sa Generálna rada Európskej centrálnej banky uvedená v článku 45 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky ako tretí orgán Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami.

2. Ak a pokiaľ existujú členské štáty, pre ktoré platí výnimka, Európska centrálna banka, pokiaľ ide o takéto členské štáty:

a)	posilňuje spoluprácu medzi národnými centrálnymi bankami,

b)	posilňuje koordináciu menových politík členských štátov s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu,

c)	vykonáva dohľad nad fungovaním mechanizmu výmenných kurzov,

d)	vedie konzultácie o otázkach, ktoré patria do pôsobnosti národných centrálnych bánk a ktoré nepriaznivo ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov,

e)	vykonáva pôvodné úlohy Európskeho fondu pre menovú spoluprácu, ktoré predtým prevzal Európsky menový inštitút.

Článok III-200

Každý členský štát, pre ktorý platí výnimka, zaobchádza so svojou kurzovou politikou ako so záležitosťou spoločného záujmu. Zohľadní pritom skúsenosti získané pri spolupráci v rámci mechanizmu výmenných kurzov.

Článok III-201

1. Ak má členský štát, pre ktorý platí výnimka, ťažkosti alebo je vážne ohrozený ťažkosťami v súvislosti s jeho platobnou bilanciou, buď v dôsledku celkovej nerovnováhy jeho platobnej bilancie alebo v dôsledku typu meny, ktorú má k dispozícii, a ak takéto ťažkosti predstavujú hrozbu najmä pre fungovanie vnútorného trhu alebo uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky, Komisia bezodkladne preskúma postavenie daného štátu a opatrenia, ktoré tento štát prijal alebo ktoré môže prijať v súlade s ústavou, využijúc pritom všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Komisia uvedie, ktoré opatrenia odporúča dotknutému členskému štátu prijať.

Ak sa preukáže, že opatrenia prijaté členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a opatrenia navrhnuté Komisiou nepostačujú na prekonanie ťažkostí, ktoré vznikli alebo ktoré hrozia, Komisia po porade s Hospodárskym a finančným výborom odporučí Rade poskytnutie vzájomnej pomoci a vhodné metódy.

Komisia pravidelne informuje Radu o danej situácii a o jej vývoji.

2. Rada prijíma európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktorými sa poskytuje takáto vzájomná pomoc a ustanovujú jej podmienky a podrobnosti. Pomoc môže mať podobu:

a)	zosúladeného postupu vo vzťahu k iným medzinárodným organizáciám alebo v rámci nich, na ktoré sa môžu členské štáty, pre ktoré platí výnimka, obrátiť,

b)	opatrení potrebných na zamedzenie odklonu obchodu, v ktorom členský štát, pre ktorý platí výnimka a ktorý je v ťažkostiach, udržiava alebo opätovne zavedie množstvové obmedzenia voči tretím krajinám,

c)	poskytnutia limitovaných úverov inými členskými štátmi, ktoré podlieha ich súhlasu.

3. Ak Rada neposkytne vzájomnú pomoc odporúčanú Komisiou alebo ak nie sú poskytnutá vzájomná pomoc a prijaté opatrenia dostatočné, Komisia povolí členskému štátu, pre ktorý platí výnimka a ktorý sa nachádza v ťažkostiach, aby prijal ochranné opatrenia, pričom ich podmienky a podrobnosti ustanoví Komisia.

Rada môže takéto povolenie odvolať a zmeniť takéto podmienky a podrobnosti.

Článok III-202

1. Ak sa vyskytne náhla kríza platobnej bilancie a neprijme sa bezodkladne európske rozhodnutie v zmysle článku III-201 ods. 2, členský štát, pre ktorý platí výnimka, môže prijať ako prevenciu potrebné ochranné opatrenia. Také opatrenia musia spôsobovať čo najmenšie možné narušenie fungovania vnútorného trhu a nesmú prekročiť rozsah pôsobnosti nevyhnutný na nápravu vzniknutých náhlych ťažkostí.

2. Komisia a ostatné členské štáty sú informované o ochranných opatreniach uvedených v odseku 1 najneskôr pri nadobudnutí ich účinnosti. Komisia môže odporučiť Rade poskytnutie vzájomnej pomoci podľa článku III-201.

3. Rada môže na základe odporúčania Komisie a po porade s Hospodárskym a finančným výborom prijať európske rozhodnutie ustanovujúce, že dotknutý členský štát je povinný zmeniť a doplniť, pozastaviť alebo zrušiť ochranné opatrenia uvedené v odseku 1.

KAPITOLA III

POLITIKY V INÝCH OBLASTIACH

ODDIEL 1

ZAMESTNANOSŤ

Článok III-203

Únia a členské štáty sa v súlade s týmto oddielom usilujú rozvíjať koordinovanú stratégiu v oblasti zamestnanosti a najmä na podporu kvalifikovaných, odborne pripravených a prispôsobivých pracovných síl, ako aj trhov práce, ktoré rýchlo reagujú na hospodársku zmenu, s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku I-3.

Článok III-204

1. Členské štáty prostredníctvom svojich politík zamestnanosti prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku III-203 spôsobom, ktorý je v súlade s hlavnými usmerneniami pre hospodárske politiky členských štátov a Únie prijatých podľa článku III-179 ods. 2.

2. Členské štáty so zreteľom na vnútroštátnu prax týkajúcu sa zodpovednosti sociálnych partnerov považujú podporu zamestnanosti za otázku spoločného záujmu a koordinujú svoju činnosť v tomto ohľade v rámci rady v súlade s článkom III-206.

Článok III-205

1. Únia prispieva k vyššej úrovni zamestnanosti povzbudzovaním a podporou spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, aj dopĺňaním ich činnosti. Únia pritom v plnom rozsahu rešpektuje právomoci členských štátov.

2. Pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností Únie sa zohľadní cieľ vysokej úrovne zamestnanosti.

Článok III-206

1. Európska rada každý rok prehodnotí situáciu v oblasti zamestnanosti v Únii a prijme k nej závery na základe spoločnej výročnej správy Rady a Komisie.

2. Na základe záverov Európskej rady vydáva Rada na návrh Komisie každý rok usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom, Výborom regiónov, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom pre zamestnanosť.

Tieto usmernenia sú v súlade s hlavnými usmerneniami vydanými podľa článku III-179 ods. 2.

3. Každý členský štát predloží Rade a Komisii výročnú správu o hlavných ustanoveniach prijatých na uskutočňovanie svojej politiky zamestnanosti so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť uvedené v odseku 2.

4. Na základe správ uvedených v odseku 3 a po prijatí stanovísk Výboru pre zamestnanosť Rada každoročne preskúma uskutočňovanie politík zamestnanosti členských štátov so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť. Rada môže na základe odporúčania Komisie prijať odporúčania, ktoré adresuje členským štátom.

5. Na základe výsledkov tohto preskúmania vypracujú Rada a Komisia pre Európsku radu spoločnú výročnú správu o situácii zamestnanosti v Únii a o vykonávaní usmernení pre zamestnanosť.

Článok III-207

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť motivačné opatrenia s cieľom napomáhať spoluprácu medzi členskými štátmi a podporovať ich opatrenia v oblasti zamestnanosti prostredníctvom iniciatív zameraných na rozvíjanie výmeny informácií a najlepšej praxe, poskytovanie komparatívnych analýz a poradenstva, ako aj podpory inovatívnych prístupov a hodnotenia skúseností, najmä pomocou pilotných projektov. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony nezahŕňajú harmonizáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Článok III-208

Rada prijme jednoduchou väčšinou európske rozhodnutie, ktorým zriadi Výbor pre zamestnanosť s poradnou funkciou na podporu koordinácie politík zamestnanosti a trhu práce medzi členskými štátmi. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Výbor má tieto úlohy:

a)	monitorovanie situácie v oblasti zamestnanosti a politík zamestnanosti v Únii a v členských štátoch,

b)	bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, vydáva stanoviská buď na žiadosť Rady alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu a prispieva k príprave rokovaní Rady uvedených v článku III-206.

Pri vykonávaní svojich úloh sa výbor radí so sociálnymi partnermi.

Každý členský štát a Komisia vymenujú po dvoch členoch výboru.

ODDIEL 2

SOCIÁLNA POLITIKA

Článok III-209

Únia a členské štáty, prihliadajúc na základné sociálne práva, ako sú ustanovené v Európskej sociálnej charte podpísanej v Turíne 18. októbra 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, majú za svoj cieľ podporu zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, aby sa umožnilo ich zosúladenie pri ich stálom zlepšovaní, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg, rozvoj ľudských zdrojov s cieľom dosiahnuť stály vysoký stupeň zamestnanosti a boj proti vylúčeniu.

Na tento účel pri svojej činnosti Únia a členské štáty zohľadňujú rozmanitosť vnútroštátnych postupov, najmä v oblasti zmluvných vzťahov, ako aj potrebu zachovávať hospodársku konkurencieschopnosť Únie.

Sú presvedčení, že takýto vývoj vyplynie nielen z fungovania vnútorného trhu, ktorý bude podporovať harmonizáciu sociálnych systémov, ale aj z postupov ustanovených v ústave a z aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

Článok III-210

1. Na účely dosiahnutia cieľov článku III-209 Únia podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v týchto oblastiach:

a)	zlepšovanie najmä pracovného prostredia na účely ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov,

b)	pracovné podmienky,

c)	sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov,

d)	ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy,

e)	informovanosť a konzultácie pracovníkov,

f)	zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnávateľov vrátane spolurozhodovania s výhradou odseku 6,

g)	podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Únie,

h)	integrácia osôb vylúčených z trhu práce bez toho, aby bol dotknutý článok III-283,

i)	rovnosť medzi ženami a mužmi v oblasti príležitostí na trhu práce a zaobchádzania v práci,

j)	boj proti sociálnemu vylúčeniu,

k)	modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).

2. Na účely odseku 1:

európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom iniciatív zameraných na zlepšovanie vedomostí, rozvíjanie výmeny informácií a najlepšej praxe, podporu inovatívnych prístupov a vyhodnocovanie skúseností, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov,

v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) môžu európske rámcové zákony zaviesť minimálne požiadavky, ktoré sa uplatnia postupne so zreteľom na podmienky a technické predpisy jednotlivých členských štátov. Takéto európske rámcové zákony neukladajú správne, finančné ani právne obmedzenia spôsobom, ktorý by bránil vytváraniu a rozvoju malých a stredných podnikov.

Vo všetkých prípadoch sa takéto európske zákony alebo európske rámcové zákony prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

3. Odchylne od odseku 2 prijíma Rada v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) európske zákony alebo európske rámcové zákony jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Rada môže na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa bude na odsek 1 písm. d), f) a g) uplatňovať riadny legislatívny postup. Uznáša sa jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

4. Členský štát môže sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti poveriť vykonávaním európskych rámcových zákonov prijatých podľa odseku 2 a 3 alebo, ak je to vhodné, vykonávaním európskych nariadení alebo európskych rozhodnutí prijatých v súlade s článkom III-212.

V tomto prípade zabezpečí, že najneskôr k dátumu, ku ktorému musí byť európsky rámcový zákon transponovaný alebo európske nariadenie alebo európske rozhodnutie vykonané, sociálni partneri prijmú na základe dohody potrebné opatrenia, pričom dotknutý členský štát je povinný prijať potrebné ustanovenia, aby mohol kedykoľvek zabezpečiť dosiahnutie výsledkov vyžadovaných týmto rámcovým zákonom, nariadením alebo rozhodnutím.

5. Európskymi zákonmi a európskymi rámcovými zákonmi prijatými podľa tohto článku:

a)	nie je dotknuté uznané právo členských štátov vymedziť základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmie nimi byť podstatne dotknutá ich finančná rovnováha,

b)	sa nebráni žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia v súlade s ústavou.

6. Tento článok sa nevzťahuje na mzdu, právo združovať sa, právo na štrajk ani na právo zaviesť výluku.

Článok III-211

1. Komisia podporuje konzultácie medzi sociálnymi partnermi na úrovni Únie a prijíma vhodné opatrenia na uľahčenie ich dialógu zabezpečovaním vyváženej podpory všetkých strán.

2. Na účely odseku 1 sa Komisia pred predložením návrhov v oblasti sociálnej politiky poradí so sociálnymi partnermi o možnom smerovaní činnosti Únie.

3. Ak Komisia po porade podľa odseku 2 považuje opatrenia Únie za žiaduce, poradí sa so sociálnymi partnermi o obsahu plánovaného návrhu. Sociálni partneri predkladajú Komisii stanovisko alebo, ak je to vhodné, odporúčanie.

4. Pri príležitosti porád uvedených v odsekoch 2 a 3 môžu sociálni partneri informovať Komisiu o svojom zámere iniciovať postup ustanovený v článku III-212 ods. 1. Trvanie takého postupu nesmie presiahnuť deväť mesiacov, pokiaľ dotknutí sociálni partneri a Komisia spoločne nerozhodnú o jeho predĺžení.

Článok III-212

1. Pokiaľ si to sociálni partneri želajú, dialóg medzi nimi na úrovni Únie môže viesť k zmluvným vzťahom vrátane dohôd.

2. Dohody uzavreté na úrovni Únie sa vykonávajú buď v súlade s postupmi a praxou, ktoré sú špecifické pre sociálnych partnerov a členské štáty, alebo v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje článok III-210, na základe spoločnej žiadosti signatárov európskymi nariadeniami alebo európskymi rozhodnutiami prijatými Radou na návrh Komisie. Európsky parlament je o tom informovaný.

Ak daná dohoda obsahuje jedno alebo viac ustanovení týkajúcich sa jednej z oblastí, pri ktorých sa na základe článku III-210 ods. 3 vyžaduje jednomyseľnosť, Rada sa uznáša jednomyseľne.

Článok III-213

Sledujúc dosahovanie cieľov článku III-209 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia ústavy, Komisia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky podľa tohto oddielu, najmä v záležitostiach týkajúcich sa:

a)	zamestnanosti,

b)	pracovného práva a pracovných podmienok,

c)	základného a ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy,

d)	sociálneho zabezpečenia,

e)	predchádzania pracovným úrazom a chorobám z povolania,

f)	ochrany zdravia pri práci,

g)	práva združovať sa a kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

Na tento účel koná Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi tým, že vypracúva štúdie, zaujíma stanoviská a organizuje konzultácie tak o problémoch, ktoré vznikajú na vnútroštátnej úrovni, ako aj o tých, ktoré sa týkajú medzinárodných organizácií, najmä iniciatív zameraných na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, na organizovanie výmeny najlepšej praxe a na prípravu prvkov potrebných na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je o tom v plnom rozsahu informovaný.

Pred zaujatím stanovísk uvedených v tomto článku sa Komisia poradí s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok III-214

1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre pracovníkov ženského a mužského pohlavia za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

2. Na účely tohto článku „odmena“ znamená obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky ostatné dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v peniazoch alebo v naturáliách, pracovníkovi v súvislosti so zamestnaním.

Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie z dôvodu pohlavia znamená:

a)	že úkolová mzda za tú istú prácu sa vypočíta na základe tej istej mernej jednotky,

b)	že mzda za prácu na základe hodinovej sadzby je rovnaká pri rovnakej práci.

3. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia na zabezpečovanie uplatňovania zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v záležitostiach práce a zamestnanosti, vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

4. So zreteľom na cieľ v plnom rozsahu zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi v pracovnom živote zásada rovnakého zaobchádzania nebráni žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére.

Článok III-215

Členské štáty sa usilujú zachovať existujúcu rovnocennosť systémov platenej dovolenky.

Článok III-216

Komisia vypracuje každý rok správu o pokroku v dosahovaní cieľov článku III-209 vrátane demografickej situácie v rámci Únie. Správu postúpi Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Článok III-217

Rada prijme jednoduchou väčšinou európske rozhodnutie, ktorým zriadi Výbor pre sociálnu ochranu s poradnou funkciou, aby podporoval spoluprácu v politikách sociálnej ochrany medzi členskými štátmi a Komisiou. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

Výbor má tieto úlohy:

a)	monitorovať sociálnu situáciu a vývoj v oblasti politík sociálnej ochrany v členských štátoch a v Únii,

b)	podporovať výmenu informácií, skúseností a dobrej praxe medzi členskými štátmi a s Komisiou,

c)	bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, pripravovať správy, vydávať stanoviská alebo vykonávať inú prácu v oblasti jeho právomocí na základe žiadosti buď Rady alebo Komisie alebo z vlastného podnetu.

Pri vykonávaní svojich úloh nadväzuje výbor potrebné kontakty so sociálnymi partnermi.

Každý členský štát a Komisia vymenujú po dvoch členoch výboru.

Článok III-218

Komisia do svojej výročnej správy predkladanej Európskemu parlamentu zahrnie osobitnú kapitolu o sociálnom vývoji v rámci Únie.

Európsky parlament môže vyzvať Komisiu, aby vypracovala správy o všetkých osobitných problémoch, ktoré sa týkajú sociálnych podmienok.

Článok III-219

1. S cieľom zlepšiť príležitosti zamestnať sa pre pracovníkov na vnútornom trhu a prispieť tak k zvyšovaniu životnej úrovne sa týmto zakladá Európsky sociálny fond, ktorého cieľom je rozširovať možnosti pracovníkov zamestnať sa, zvyšovať ich geografickú a profesijnú mobilitu v rámci Únie a uľahčovať ich prispôsobovanie sa zmenám v priemysle a vo výrobných systémoch, najmä prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy a rekvalifikácie.

2. Tento fond spravuje Komisia. V tejto úlohe jej pomáha výbor, ktorému predsedá člen Komisie a ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov, odborov a organizácií zamestnávateľov.

3. Vykonávacie opatrenia týkajúce sa fondu sa ustanovia v európskych zákonoch. Takéto zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a s Hospodárskym a sociálnym výborom.

ODDIEL 3

HOSPODÁRSKA, SOCIÁLNA A ÚZEMNÁ SÚDRŽNOSŤ

Článok III-220

Na podporu svojho celkového harmonického vývoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilňovaniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Únia sa najmä zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov.

V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Článok III-221

Členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli aj ciele uvedené v článku III-220. Tvorba a uskutočňovanie politík a činností Únie a uskutočňovanie vnútorného trhu zohľadní tieto ciele a prispieva k ich dosiahnutiu. Únia takisto podporuje dosahovanie týchto cieľov opatreniami, ktoré prijíma prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, sekcia usmerňovania; Európsky sociálny fond; Európsky fond pre regionálny rozvoj), Európskej investičnej banky a iných existujúcich finančných nástrojov.

Komisia každé tri roky predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o dosiahnutom pokroku pri uskutočňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a o spôsobe, akým k tomu prispeli rozličné prostriedky ustanovené v tomto článku. K správe sú v prípade potreby priložené aj vhodné návrhy.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť akékoľvek konkrétne opatrenie mimo fondov bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté v rámci iných politík Únie. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok III-222

Európsky fond pre regionálny rozvoj je určený na pomoc pri znižovaní hlavných regionálnych rozdielov v Únii prostredníctvom účasti na rozvoji a štrukturálnych zmenách zaostávajúcich regiónov a pri konverzii upadajúcich priemyselných regiónov.

Článok III-223

1. Hez toho, aby bol dotknutý článok III-224, európske zákony vymedzujú úlohy, prioritné ciele a organizáciu štrukturálnych fondov, vrátane prípadného preskupenia fondov, všeobecné pravidlá, ktoré sa na ne uplatňujú, a ustanovenia potrebné na zabezpečenie ich efektívnosti, ich koordinácie navzájom a s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi.

Kohézny fond zriadený európskym zákonom finančne prispieva na projekty v oblastiach životného prostredia a transeurópskych sietí na úseku dopravnej infraštruktúry.

Vo všetkých prípadoch sa takéto európske zákony prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Prvé ustanovenia o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde, ktoré budú prijaté následne po ustanoveniach účinných v deň podpísania Zmluvy o Ústave pre Európu, budú ustanovené európskym zákonom Rady. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Článok III-224

Vykonávacie opatrenia týkajúce sa Európskeho fondu pre regionálny rozvoj ustanovia európske zákony. Takéto zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, sekciu usmerňovania a Európsky sociálny fond, uplatňujú sa článok III-231 a článok III-219 ods. 3.

ODDIEL 4

POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

Článok III-225

Únia vymedzuje a vykonáva spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva.

„Poľnohospodárske produkty“ znamenajú produkty pôdy, chovu hospodárskych zvierat a rybného hospodárstva a produkty prvotného spracovania, ktoré priamo súvisia s týmito produktmi. Odkazy na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo poľnohospodárstvo a používanie pojmu „poľnohospodársky“ sa týkajú aj rybného hospodárstva, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky tohto odvetvia.

Článok III-226

1. Vnútorný trh zahŕňa poľnohospodárstvo a obchod s poľnohospodárskymi produktmi.

2. Pokiaľ nie je v článkoch III-227 až III-232 ustanovené inak, pravidlá o vnútornom trhu sa vzťahujú na poľnohospodárske produkty.

3. Na produkty uvedené v prílohe I sa vzťahujú články III-123 až III-128.

4. Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s poľnohospodárskymi produktmi musia byť sprevádzané spoločnou poľnohospodárskou politikou.

Článok III-227

1. Ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky sú:

a)	zvyšovať poľnohospodársku produktivitu podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálnym využívaním výrobných faktorov, najmä pracovnej sily,

b)	zabezpečovať primeranú životnú úroveň poľnohospodárskeho obyvateľstva najmä zvyšovaním individuálnych príjmov osôb pracujúcich v poľnohospodárstve,

c)	stabilizovať trhy,

d)	zabezpečovať dostupnosť dodávok,

e)	zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

2. Pri tvorbe spoločnej poľnohospodárskej politiky a osobitných metód na jej uplatňovanie sa zohľadní:

a)	osobitná povaha poľnohospodárskej činnosti vyplývajúca zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi regiónmi,

b)	nevyhnutnosť postupného vykonávania vhodných zmien,

c)	skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje v členských štátoch odvetvie, ktoré je úzko prepojené s celým hospodárstvom.

Článok III-228

1. S cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku III-227 sa zavádza spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov.

Táto organizácia má v závislosti od dotknutých výrobkov niektorú z týchto foriem:

a)	spoločné pravidlá hospodárskej súťaže,

b)	povinná koordinácia vnútroštátnych trhových systémov,

c)	európska organizácia trhu.

2. Spoločná organizácia v jednej z foriem uvedených v odseku 1 môže zahŕňať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku III-227, najmä reguláciu cien, subvencií pre výrobu a odbyt rozličných produktov, skladovacie a preklenovacie opatrenia a spoločné mechanizmy na stabilizovanie dovozu alebo vývozu.

Spoločná organizácia sa obmedzuje na sledovanie cieľov uvedených v článku III-227 a vylučuje akúkoľvek diskrimináciu medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci únie.

Spoločná cenová politika je založená na spoločných kritériách a jednotných metódach výpočtu.

3. S cieľom umožniť, aby spoločná organizácia uvedená v odseku 1 dosiahla svoje ciele, môže sa založiť jeden alebo viac poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.

Článok III-229

S cieľom umožniť dosiahnutie cieľov uvedených v článku III-227 možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ustanoviť najmä:

a)	efektívnu koordináciu úsilia v oblastiach odborného vzdelávania a prípravy, výskumu a šírenia poľnohospodárskych poznatkov; toto môže zahŕňať spoločné financovanie projektov alebo inštitúcií;

b)	spoločné opatrenia na podporu spotreby určitých produktov.

Článok III-230

1. oddiel týkajúci sa pravidiel hospodárskej súťaže sa vzťahuje na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi produktmi len v rozsahu určenom európskymi zákonmi alebo európskymi rámcovými zákonmi v súlade s článkom III-231 ods. 2, zohľadňujúc pritom ciele uvedené v článku III-227.

2. Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenie alebo európske rozhodnutie povoľujúce poskytnutie pomoci:

a)	na ochranu podnikov znevýhodnených štrukturálnymi alebo prírodnými podmienkami,

b)	v rámci programov hospodárskeho rozvoja.

Článok III-231

1. Komisia predkladá návrhy na tvorbu a uskutočňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane nahradenia vnútroštátnych organizácií jednou z foriem spoločných organizácií ustanovených v článku III-228 ods. 1 a na vykonávanie opatrení uvedených v tomto oddiele.

Tieto návrhy zohľadnia vzájomnú závislosť poľnohospodárskych záležitostí uvedených v tomto oddiele.

2. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku III-228 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

3. Rada na návrh Komisie prijíma európske nariadenia alebo európske rozhodnutia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.

4. V súlade s odsekom 2 možno vnútroštátne organizácie trhu nahradiť spoločnou organizáciou ustanovenou v článku III-228 ods. 1, ak:

a)	spoločná organizácia ponúka členským štátom, ktoré sú proti tomuto opatreniu a ktoré majú svoju vlastnú organizáciu na príslušnú produkciu, rovnocenné záruky týkajúce sa zamestnanosti a životnej úrovne dotknutých výrobcov, pričom sa zohľadnia budúce možné úpravy a potrebné špecializácie,

b)	takáto organizácia zabezpečuje podmienky obchodu v rámci Únie podobné tým, ktoré existujú na vnútroštátnom trhu.

5. Ak vznikne spoločná organizácia pre určité suroviny pred zavedením spoločnej organizácie trhu pre zodpovedajúce spracované výrobky, môžu sa suroviny použité pri spracovaní výrobkov určených na vývoz do tretích krajín doviezť z krajiny, ktorá nie je členom Únie.

Článok III-232

Ak v členskom štáte výrobok podlieha vnútroštátnej trhovej organizácii alebo vnútorným pravidlám s rovnakým účinkom a ak je tým nepriaznivo ovplyvnené postavenie podobnej výroby v hospodárskej súťaži v inom členskom štáte, členské štáty uplatnia vyrovnávací poplatok na dovoz tohto výrobku z členského štátu, v ktorom takáto organizácia alebo pravidlá existujú, za predpokladu, že tento štát nezaviedol vyrovnávací poplatok na vývoz.

Komisia prijíma európske nariadenia alebo európske rozhodnutia stanovujúce výšku týchto poplatkov na úrovni potrebnej na obnovenie rovnováhy. Môže tiež poskytnúť oprávnenie na prijatie iných opatrení, pričom ustanoví ich podmienky a podrobnosti.

ODDIEL 5

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Článok III-233

1. Politika Únie týkajúca sa životného prostredia prispieva k presadzovaniu týchto cieľov:

a)	uchovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

b)	ochrana zdravia ľudí,

c)	rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

d)	podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia.

2. Cieľom politiky Únie v oblasti životného prostredia je vyššia úroveň ochrany so zohľadnením rozmanitosti situácií v rozličných regiónoch. Vychádza zo zásady predbežnej opatrnosti a potreby preventívnych opatrení, zásady nápravy ujmy na životnom prostredí predovšetkým pri zdroji a zásady, že znečisťovateľ platí.

V tejto súvislosti obsahujú harmonizačné opatrenia, ktoré zodpovedajú požiadavkám ochrany životného prostredia, ak je to vhodné, ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať z nehospodárskych environmentálnych dôvodov predbežné opatrenia, ktoré podliehajú kontrolnému postupu zo strany Únie.

3. Pri tvorbe svojej politiky v oblasti životného prostredia Únia zohľadňuje:

a)	dostupné vedecké a technické údaje,

b)	stav životného prostredia v rozličných regiónoch Únie,

c)	možné výhody a náklady konania alebo nekonania,

d)	hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyrovnaný rozvoj jej regiónov.

4. V rámci svojich právomocí Únia a členské štáty spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podrobnosti spolupráce Únie môžu byť upravené zmluvami medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.

Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov viesť rokovania v rámci medzinárodných orgánov a uzatvárať medzinárodné zmluvy.

Článok III-234

1. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú, aké opatrenie je potrebné prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku III-233. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Odchylne od odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok III-172, Rada jednomyseľne prijíma európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujúce:

a)	ustanovenia najmä fiškálnej povahy,

opatrenia týkajúce sa:

(i)	územného plánovania,

(ii)	kvantitatívneho hospodárenia s vodnými zdrojmi alebo priameho alebo nepriameho vplyvu na dostupnosť týchto zdrojov,

(iii)

využívania pôdy s výnimkou nakladania s odpadmi,

c)	opatrenia významne ovplyvňujúce možnosť voľby členského štátu medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru jeho zásobovania energiou.

Rada môže na návrh Komisie jednomyseľne prijať európske rozhodnutie, ktorým umožní uplatňovať riadny legislatívny postup v oblastiach uvedených v prvom pododseku.

Vo všetkých prípadoch sa Rada uznáša po porade s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

3. Všeobecné akčné programy stanovujúce prioritné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, sa ustanovia európskymi zákonmi. Takéto zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Opatrenia potrebné na vykonávanie týchto programov sa prijímajú za podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 a podľa okolností prípadu.

4. Bez toho, aby boli dotknuté určité opatrenia prijaté Úniou, členské štáty zabezpečia financovanie a uskutočňovanie politiky v oblasti životného prostredia.

5. Bez toho, aby bola dotknutá zásada, že znečisťovateľ platí, ak opatrenie na základe odseku 1 zahŕňa náklady, ktoré sa považujú za neprimerané pre orgány verejnej moci členského štátu, také opatrenie vo vhodnej podobe zabezpečí:

a)	dočasné výnimky a/alebo

b)	finančnú podporu z Kohézneho fondu.

6. Ochranné opatrenia prijaté podľa tohto článku nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť v súlade s ústavou. Oznamujú sa Komisii.

ODDIEL 6

OCHRANA SPOTREBITEĽA

Článok III-235

1. S cieľom presadzovať záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva Únia k ochrane zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k presadzovaniu ich práva na informácie, vzdelávanie a organizovanie sa na účely ochrany ich záujmov.

2. Únia prispieva k dosahovaniu cieľov uvedených v odseku 1 prostredníctvom:

a)	opatrení prijatých podľa článku III-172 v rámci vytvorenia a fungovania vnútorného trhu,

b)	opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a monitorujú politiku sledovanú členskými štátmi.

3. Opatrenia uvedené v odseku 2 písm. b) ustanovujú európske zákony alebo európske rámcové zákony. Takéto zákony alebo rámcové zákony sa prijímajú po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

4. Opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie ochranné ustanovenia. Takéto ustanovenia musia byť v súlade s ústavou. Oznamujú sa Komisii.

ODDIEL 7

DOPRAVA

Článok III-236

1. V záležitostiach upravených týmto oddielom sa ciele ústavy sledujú v rámci spoločnej dopravnej politiky.

2. Odsek 1 vykonávajú európske zákony alebo európske rámcové zákony, pričom zohľadnia osobitosti dopravy. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Takéto európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú:

a)	spoločné pravidlá medzinárodnej dopravy na územie členského štátu alebo z územia členského štátu, alebo na dopravu cez územie jedného alebo viacerých členských štátov,

b)	podmienky prevádzkovania dopravných služieb v členskom štáte dopravcami, ktorí nemajú v tom štáte bydlisko alebo sídlo,

c)	opatrenia na zlepšenie bezpečnosti v doprave,

d)	akékoľvek iné vhodné opatrenia.

3. Pri prijímaní európskeho zákona alebo európskeho rámcového zákona uvedeného v odseku 2 sa zohľadnia prípady, v ktorých by ich uplatňovanie mohlo závažne ovplyvniť životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku dopravných zariadení.

Článok III-237

Pokiaľ Rada jednomyseľne neprijme európske rozhodnutie udeľujúce výnimku, nesmie do prijatia európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov uvedených v článku III-236 ods. 2 žiadny členský štát upravovať predpisy platné v tejto oblasti k 1. januáru 1958 alebo v prípade pristupujúcich krajín k dátumu ich pristúpenia, spôsobom, ktorý by priamo alebo nepriamo znevýhodňoval dopravcov z iných členských štátov voči tuzemským dopravcom.

Článok III-238

Pomoc je v súlade s ústavou, ak slúži na koordináciu dopravy alebo predstavuje náhrady za plnenie niektorých záväzkov súvisiacich s výkonmi vo verejnom záujme.

Článok III-239

Všetky opatrenia týkajúce sa cien a podmienok dopravy prijaté v rámci ústavy zohľadnia hospodársku situáciu dopravcov.

Článok III-240

1. Diskriminácia v doprave v rámci únie v podobe uplatňovania rozličných cien a podmienok dopravcami na dopravu rovnakého tovaru po rovnakých dopravných trasách na základe členského štátu pôvodu alebo miesta určenia prepravovaného tovaru sa zakazuje.

2. Odsek 1 nebráni prijatiu iných európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov podľa článku III-236 ods. 2.

3. Rada na návrh Komisie prijíma európske nariadenia alebo európske rozhodnutia na vykonávanie odseku 1. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Rada môže najmä prijímať európske nariadenia a európske rozhodnutia potrebné na to, aby sa inštitúciám umožnilo zabezpečiť dodržiavanie pravidla ustanoveného v odseku 1 a zabezpečiť, aby užívatelia z toho požívali výhody v plnom rozsahu.

4. Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu preskúma prípady diskriminácie uvedené v odseku 1 a po porade s každým dotknutým členským štátom prijme potrebné európske rozhodnutia v rámci európskych nariadení a európskych rozhodnutí uvedených v odseku 3.

Článok III-241

1. Pri doprave v rámci Únie sa členským štátom zakazuje určovať ceny a podmienky zahrňujúce akýkoľvek prvok podpory alebo ochrany v záujme jedného alebo viacerých konkrétnych podnikov alebo hospodárskych odvetví, pokiaľ to nie je povolené európskym rozhodnutím Komisie.

2. Komisia z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti členského štátu preskúma ceny a podmienky uvedené v odseku 1, pričom najmä zohľadní požiadavky vhodnej regionálnej hospodárskej politiky, potreby nerozvinutých regiónov a problémy oblastí vážne ovplyvnených politickými okolnosťami na jednej strane a účinok takýchto cien a podmienok na hospodársku súťaž rôznych druhov dopravy na strane druhej.

Po porade s každým dotknutým členským štátom Komisia prijme potrebné európske rozhodnutia.

3. Zákaz ustanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na ceny zavedené na udržanie podmienok hospodárskej súťaže.

Článok III-242

Odvody alebo poplatky účtované dopravcom k cene dopravy v súvislosti s prechodom hraníc nesmú presiahnuť primeranú výšku s prihliadnutím na skutočne vynaložené náklady.

Členské štáty sa usilujú o zníženie týchto nákladov.

Komisia môže v súvislosti s uplatňovaním tohto článku dávať členským štátom odporúčania.

Článok III-243

Ustanovenia tohto oddielu nebránia uplatňovaniu opatrení prijatých v Spolkovej republike Nemecko v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených rozdelením Nemecka hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky nepriaznivo ovplyvnených týmto rozdelením. Päť rokov od nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu môže Rada na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa zruší tento článok.

Článok III-244

Pri Komisii sa zriaďuje poradný výbor zložený z odborníkov vymenovaných vládami členských štátov. Komisia sa, kedykoľvek to považuje za potrebné, radí s výborom o záležitostiach týkajúcich sa dopravy.

Článok III-245

1. Tento oddiel sa vzťahuje na železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

2. Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť vhodné opatrenia pre námornú a leteckú dopravu. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

ODDIEL 8

TRANSEURÓPSKE SIETE

Článok III-246

1. S cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov uvedených v článkoch III-130 a III-220 a s cieľom umožniť občanom Únie, hospodárskym subjektom a regionálnym a miestnym územným celkom, aby v plnom rozsahu požívali výhody z vytvorenia priestoru bez vnútorných hraníc, Únia prispieva k budovaniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry.

2. V rámci systému otvorených a konkurenčných trhov sa činnosť Únie zameriava na podporu vzájomného prepojenia a interoperability vnútroštátnych sietí, ako aj prístupu k takýmto sieťam. Zohľadní najmä potrebu prepojiť ostrovné, enklávne a okrajové regióny s centrálnymi regiónmi Únie.

Článok III-247

1. Únia na dosiahnutie cieľov uvedených v článku III-246:

a)	vydá súbor usmernení, ktoré sa vzťahujú na ciele, priority a hlavné smery zamýšľaných opatrení v oblasti transeurópskych sietí; tieto usmernenia vymedzia projekty spoločného záujmu,

b)	uskutoční akékoľvek opatrenia potrebné na zabezpečenie interoperability sietí, najmä v oblasti harmonizácie technických noriem,

môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, ktoré sú vymedzené v rámci usmernení uvedených v písmene a), najmä prostredníctvom štúdií uskutočniteľnosti, záruk na pôžičky alebo subvencií úrokovej sadzby; Únia môže tiež prostredníctvom Kohézneho fondu prispievať na financovanie špecifických projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry v členských štátoch.

Činnosť Únie zohľadní potenciálnu hospodársku životaschopnosť projektov.

2. Usmernenia a iné opatrenia uvedené v odseku 1 sú ustanovené európskymi zákonmi alebo európskymi rámcovými zákonmi. Takéto zákony alebo rámcové zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, vyžadujú súhlas dotknutého členského štátu.

3. Členské štáty, v spojení s Komisiou, navzájom koordinujú vnútroštátne politiky, ktoré môžu mať významný vplyv na dosahovanie cieľov uvedených v článku III-246. Komisia môže v úzkej spolupráci s členskými štátmi vyvíjať akékoľvek užitočné iniciatívy na podporu tejto koordinácie.

4. Únia môže spolupracovať s tretími krajinami na podporu projektov spoločného záujmu a zabezpečovaní interoperability sietí.

ODDIEL 9

VÝSKUM, TECHNICKÝ ROZVOJ A KOZMICKÝ PRIESTOR

Článok III-248

1. Cieľom činnosti Únie je posilňovať svoju vedeckú a technickú základňu prostredníctvom vytvorenia európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie jej konkurencieschopnosti, vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu, za podpory všetkých výskumných činností, ktoré sa pokladajú za potrebné v iných kapitolách ústavy.

2. Na účely uvedené v odseku 1 Únia na celom svojom území podporuje podniky, vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v ich výskume a činnosti zameranej na technický rozvoj na vysokej úrovni. Podporuje ich úsilie spolupracovať, pričom sa zameriava najmä na umožňovanie voľnej cezhraničnej spolupráce pre výskumných pracovníkov a využívanie potenciálu vnútorného trhu pre podniky, najmä liberalizáciou vnútroštátneho verejného obstarávania, vymedzením spoločných noriem a odstraňovaním právnych a fiškálnych prekážok spolupráce.

3. O všetkých činnostiach Únie v oblasti výskumu a technického rozvoja vrátane demonštračných projektov sa rozhoduje a sú realizované v súlade s týmto oddielom.

Článok III-249

Pri sledovaní cieľov uvedených v článku III-248 vykonáva Únia tieto činnosti, ktorými dopĺňa činnosti vykonávané v členských štátoch:

a)	uskutočňovanie výskumných programov, programov technického rozvoja a demonštračných programov presadzovaním spolupráce s podnikmi, výskumnými strediskami a univerzitami a medzi nimi navzájom,

b)	presadzovanie spolupráce Únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštrácie s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami,

c)	šírenie a zhodnocovanie výsledkov činnosti Únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštrácie,

d)	stimulovanie odborného vzdelávania a prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii.

Článok III-250

1. Únia a členské štáty koordinujú svoju činnosť v oblasti výskumu a technického rozvoja, aby zabezpečili vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky Únie.

2. Komisia môže v úzkej spolupráci s členskými štátmi vyvinúť akúkoľvek užitočnú iniciatívu na podporu koordinácie uvedenej v odseku 1, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je v plnom rozsahu informovaný.

Článok III-251

1. Európske zákony ustanovujú viacročný rámcový program, ktorý predstavuje súhrn všetkých činností financovaných úniou. Tieto zákony sa prijímajú po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Rámcový program:

a)	stanovuje vedecké a technické ciele, ktoré sa majú dosiahnuť činnosťami uvedenými v článku III-249, a príslušné priority,

b)	naznačuje hlavné smery takýchto činností,

c)	stanovuje celkovú maximálnu sumu a podrobnosti finančnej účasti Únie na rámcovom programe a príslušné podiely na každej zo zamýšľaných činností.

2. Viacročný rámcový program sa prispôsobuje alebo dopĺňa podľa vývoja situácie.

3. Európsky zákon Rady ustanovuje osobitné programy na vykonávanie viacročného rámcového programu pre každú činnosť. Každý osobitný program vymedzí podrobné pravidlá svojho vykonávania, dĺžku trvania a potrebné prostriedky. Súhrn potrebných čiastok vymedzených na osobitné programy nesmie presiahnuť celkovú maximálnu sumu určenú pre rámcový program a každú z činností. Takýto zákon sa prijíma po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

4. Európsky zákon ustanoví opatrenia potrebné na uskutočnenie európskeho výskumného priestoru ako doplnok k činnostiam plánovaným v rámci viacročného rámcového programu. Takýto zákon sa prijíma po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok III-252

1. Európske zákony alebo európske rámcové zákony na vykonávanie viacročného rámcového programu ustanovujú:

a)	pravidlá účasti podnikov, výskumných stredísk a univerzít,

b)	pravidlá, ktorými sa spravuje šírenie výsledkov výskumu.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony sa prijímajú po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

2. Pri vykonávaní viacročného rámcového programu môžu európske zákony ustanoviť doplnkové programy, na ktorých sa zúčastňujú len určité členské štáty, ktoré ich financujú, s výhradou možnej účasti zo strany Únie.

Takéto zákony určujú pravidlá uplatňované na doplnkové programy, najmä pokiaľ ide o šírenie poznatkov a prístup iných členských štátov. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a so súhlasom dotknutých členských štátov.

3. Pri vykonávaní viacročného rámcového programu môžu európske zákony na základe dohody s dotknutými členskými štátmi ustanoviť účasť na výskumných a vývojových programoch, ktoré vykonávajú niektoré členské štáty, vrátane účasti na štruktúrach vytvorených na vykonávanie týchto programov.

Takéto zákony sa prijímajú po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

4. Pri vykonávaní viacročného rámcového programu môže Únia ustanoviť spoluprácu Únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštrácie s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.

Podrobnosti takejto spolupráce môžu byť upravené zmluvami medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.

Článok III-253

Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia o zriadení spoločných podnikov alebo akejkoľvek inej štruktúry potrebnej na riadne vykonávanie výskumných programov, programov technického rozvoja a demonštračných programov Únie. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok III-254

1. Únia vypracuje európsku politiku v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie svojich politík. Na tento účel môže presadzovať spoločné iniciatívy, podporovať výskum a technický rozvoj a koordinovať úsilie potrebné na prieskum a využívanie kozmického priestoru.

2. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1 európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia potrebné opatrenia, ktoré môžu mať podobu európskeho vesmírneho programu.

3. Únia nadviaže vhodné vzťahy s Európskou vesmírnou agentúrou.

Článok III-255

Komisia na začiatku každého roku predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Správa zahŕňa informácie o činnostiach v oblasti výskumu, technického rozvoja a šírenia výsledkov počas predchádzajúceho roka a pracovný program na bežný rok.

ODDIEL 10

ENERGETIKA

Článok III-256

1. V rámci vytvorenia a fungovania vnútorného trhu a so zreteľom na potrebu zachovávať a zlepšovať životné prostredie sleduje politika Únie v oblasti energetiky tieto ciele:

a)	zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky,

b)	zabezpečovať bezpečnosť dodávok energie v Únii a

c)	presadzovať energetickú účinnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie ostatných ustanovení ústavy, ustanovia európske zákony alebo európske rámcové zákony opatrenia na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1. Takéto zákony alebo rámcové zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Európskymi zákonmi alebo európskymi rámcovými zákonmi nie je dotknuté právo členských štátov určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, jeho voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho zásobovania bez toho, aby bol dotknutý článok III-234 ods. 2 písm. c).

3. Odchylne od odseku 2 ustanoví opatrenia v ňom uvedené európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady, ak sú najmä fiškálnej povahy. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

KAPITOLA IV

PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok III-257

1. Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov.

2. Zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly na vonkajších hraniciach, ktorá sa zakladá na solidarite medzi členskými štátmi a ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. Na účely tejto kapitoly sa osoby bez štátnej príslušnosti považujú za štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Únia sa usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na prevenciu trestnej činnosti, rasizmu a xenofóbii a na boj proti nim prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov.

4. Únia napomáha prístup k spravodlivosti najmä prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach.

Článok III-258

Európska rada vymedzuje strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Článok III-259

Národné parlamenty zabezpečujú, aby sa v návrhoch a legislatívnych iniciatívach predložených podľa oddielov 4 a 5 dodržiavala zásada subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

Článok III-260

Bez toho, aby boli dotknuté články III-360 až III-362, môže Rada na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia ustanovujúce podrobnosti, podľa ktorých členské štáty v spolupráci s Komisiou objektívne a nestranne hodnotia vykonávanie politík Únie uvedených v tejto kapitole orgánmi členských štátov, najmä s cieľom presadzovať úplné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Európsky parlament a národné parlamenty sú oboznamované s obsahom a výsledkami tohto hodnotenia.

Článok III-261

V rámci Rady sa zriaďuje stály výbor s cieľom zabezpečiť v rámci Únie podporu a posilnenie operačnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, stály výbor napomáha koordinovať činnosť príslušných orgánov členských štátov. Zástupcovia dotknutých orgánov, úradov a agentúr Únie sa môžu zapájať do rokovaní tohto výboru. Európsky parlament a národné parlamenty sú oboznamované s rokovaniami.

Článok III-262

Touto kapitolou nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

Článok III-263

Rada prijíma európske nariadenia na zabezpečenie administratívnej spolupráce medzi príslušnými útvarmi členských štátov v oblastiach uvedených v tejto kapitole, ako aj medzi týmito útvarmi a Komisiou. Koná na návrh Komisie s výhradou článku III-264 a po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-264

Právne akty uvedené v oddieloch 4 a 5 spolu s európskymi nariadeniami uvedenými v článku III-263, ktoré zabezpečujú administratívnu spoluprácu v oblastiach uvedených v týchto oddieloch, sa prijímajú:

a)	na návrh Komisie alebo

b)	na podnet jednej štvrtiny členských štátov.

ODDIEL 2

POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO

Článok III-265

1. Únia tvorí politiku s cieľom:

a)	zabezpečenia neexistencie akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc,

b)	zabezpečenia kontrol osôb a účinného monitorovania prechodu vonkajších hraníc,

c)	postupného zavádzania integrovaného systému správy vonkajších hraníc.

2. Na účely odseku 1 európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia, ktoré sa týkajú:

a)	spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt,

b)	kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice,

c)	podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne cestovať v rámci Únie,

d)	všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému správy vonkajších hraníc,

e)	neexistencie akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc.

3. Týmto článkom nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.

Článok III-266

1. Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, subsidiárnej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou nenavracania. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcim sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.

2. Na účely odseku 1 ustanovujú európske zákony alebo európske rámcové zákony opatrenia pre spoločný európsky azylový systém, ktorý zahŕňa:

a)	jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii,

b)	jednotný štatút subsidiárnej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu,

c)	spoločný systém dočasnej ochrany pre vyhnancov v prípade hromadného prílevu,

d)	spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo subsidiárnej ochrany,

e)	kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o subsidiárnu ochranu,

f)	normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o azyl alebo o subsidiárnu ochranu,

g)	partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely zvládnutia prílevov žiadateľov o azyl alebo o subsidiárnu alebo dočasnú ochranu.

3. Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v naliehavej núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia obsahujúce dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-267

1. Únia tvorí spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.

2. Na účely odseku 1 európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia v týchto oblastiach:

a)	podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny,

b)	vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch,

c)	nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú neoprávnene,

d)	boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.

3. Únia môže uzatvárať readmisné dohody s tretími krajinami o opätovnom prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup, prítomnosť alebo pobyt na území jedného z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.

4. Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

5. Týmto článkom nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Článok III-268

Politiky Únie uvedené v tomto oddiele a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane finančných dôsledkov. Právne akty Únie prijaté podľa tohto oddielu obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.

ODDIEL 3

JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V OBČIANSKYCH VECIACH

Článok III-269

1. Únia rozvíja justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Takáto spolupráca môže zahŕňať prijatie opatrení na aproximáciu ustanovení zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

2. Na účely odseku 1 ustanovujú európske zákony alebo európske rámcové zákony, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu, opatrenia zamerané na zabezpečenie:

a)	vzájomného uznávania a výkonu súdnych a mimosúdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi,

b)	cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností,

c)	zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem určujúcich právomoc uplatniteľných v členských štátoch,

d)	spolupráce pri získavaní dôkazov,

e)	účinného prístupu k spravodlivosti,

f)	odstraňovania prekážok riadneho priebehu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľných v členských štátoch,

g)	rozvíjania alternatívnych metód riešenia sporov,

h)	podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov.

3. Bez ohľadu na odsek 2 európske zákony alebo európske rámcové zákony Rady ustanovia opatrenia týkajúce sa rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Rada môže na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie určujúce tie aspekty rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky, ktoré môžu byť upravené právnymi aktmi prijatými riadnym legislatívnym postupom. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

ODDIEL 4

JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH

Článok III-270

1. Justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí a zahŕňa aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 2 a článku III-271.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia zamerané na:

a)	vytvorenie pravidiel a postupov na zabezpečovanie uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí v celej Únii,

b)	predchádzanie sporom o právomoc medzi členskými štátmi a ich riešenie,

c)	podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov,

d)	uľahčovanie spolupráce medzi súdmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí.

2. Európske rámcové zákony môžu ustanoviť minimálne pravidlá s cieľom uľahčiť v potrebnom rozsahu vzájomné uznávanie rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Tieto minimálne pravidlá zohľadňujú rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov.

Týkajú sa:

a)	vzájomnej prípustnosti dôkazov medzi členskými štátmi,

b)	práv jednotlivcov v trestnom konaní,

c)	práv obetí trestných činov,

d)	ďalších osobitných aspektov trestného konania, ktoré Rada vopred určí európskym rozhodnutím; pri prijímaní tohto rozhodnutia sa Rada uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Prijatie minimálnych pravidiel uvedených v tomto odseku nebráni členským štátom zachovať alebo zaviesť vyššiu úroveň ochrany pre jednotlivcov.

3. Ak sa člen Rady domnieva, že navrhovaným európskym rámcovým zákonom uvedeným v odseku 2 by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu rámcového zákona rokovala Európska rada. V takom prípade sa postup uvedený v článku III-396 pozastaví. Európska rada po prerokovaní a do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia buď:

a)	vráti návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie postupu uvedeného v článku III-396, alebo

b)	požiada Komisiu alebo skupinu členských štátov, od ktorej návrh pochádzal, aby predložila nový návrh; v tomto prípade sa pôvodne navrhovaný právny akt považuje za neprijatý.

4. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 3 Európska rada nekonala, alebo ak do dvanástich mesiacov od predloženia nového návrhu podľa odseku 3 písm. b) nebol prijatý európsky rámcový zákon a ak si najmenej jedna tretina členských štátov želá nadviazať posilnenú spoluprácu na základe dotknutého návrhu rámcového zákona, oznámia to Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

V takom prípade sa povolenie uskutočňovať posilnenú spoluprácu podľa článkov I-44 ods. 2 a III-419 ods. 1 považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.

Článok III-271

1. Európske rámcové zákony môžu ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach mimoriadne závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov, alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe.

Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizovaná trestná činnosť.

V závislosti od vývoja trestnej činnosti môže Rada prijať európske rozhodnutie určujúce ďalšie oblasti trestnej činnosti, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v tomto odseku. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Ak sa ukáže, že aproximácia ustanovení zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení, môžu európske rámcové zákony ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v dotknutej oblasti. Takéto rámcové zákony sa prijímajú rovnakým postupom, aký bol použitý pri prijímaní príslušných harmonizačných opatrení, bez toho, aby bol dotknutý článok III-264.

3. Ak sa člen Rady domnieva, že navrhovaným európskym rámcovým zákonom uvedeným v odsekoch 1 alebo 2 by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu rámcového zákona rokovala Európska rada. V takom prípade sa postup uvedený v článku III-396 pozastaví, ak je uplatniteľný. Európska rada po prerokovaní a do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia buď:

a)	vráti návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie postupu uvedeného v článku III-396, ak je uplatniteľný, alebo

b)	požiada Komisiu alebo skupinu členských štátov, od ktorej návrh pochádzal, aby predložila nový návrh; v tomto prípade sa pôvodne navrhovaný právny akt považuje za neprijatý.

V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článkov I-44 ods. 2 a III-419 ods. 1 považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.

Článok III-272

Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť opatrenia na povzbudenie a podporu činnosti členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia ustanovení zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Článok III-273

1. Úlohou Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom.

V tejto súvislosti určujú európske zákony štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu. Medzi tieto úlohy môže patriť:

a)	začatie vyšetrovania trestných činov, ako aj podnetov na začatie trestného stíhania vykonávaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä toho, ktoré sa týka trestných činov zameraných proti finančným záujmom Únie,

b)	koordinácia vyšetrovania a trestného stíhania uvedených v písmene a),

c)	posilňovanie justičnej spolupráce vrátane riešenia sporov o právomoc a úzkej spolupráce s Európskou justičnou sieťou.

Európske zákony tiež ustanovia podrobnosti účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu.

2. V rámci stíhania uvedeného v odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok III-274, formálne procesné úkony vykonávajú príslušní vnútroštátni úradníci.

Článok III-274

1. S cieľom bojovať proti trestným činom, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie, môže byť európskym zákonom Rady z Eurojustu vytvorená Európska prokuratúra. Rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Európska prokuratúra zodpovedá, ak je to vhodné, v spojení s Europolom, za vyšetrovanie, a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie, vymedzených európskym zákonom uvedeným v odseku 1, a za podanie obžaloby. Pred súdnymi orgánmi členských štátov vystupuje vo vzťahu k takýmto trestným činom vo funkcii prokurátora.

3. Európsky zákon uvedený v odseku 1 ustanoví právne postavenie Európskej prokuratúry, podrobnosti výkonu jej funkcií, procesné predpisy vzťahujúce sa na jej činnosť, ako aj pravidlá prípustnosti dôkazov a pravidlá preskúmania jej procesných úkonov pri výkone jej funkcií súdnym orgánom.

4. Európska rada môže zároveň alebo neskôr prijať európske rozhodnutie, ktorým sa mení alebo dopĺňa odsek 1 s cieľom rozšíriť právomoci Európskej prokuratúry na boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer, a ktorým sa v dôsledku toho mení alebo dopĺňa odsek 2, pokiaľ ide o páchateľov a spolupáchateľov závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac ako jedného členského štátu. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu a po porade s Komisiou.

ODDIEL 5

POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA

Článok III-275

1. Únia rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských štátov, vrátane polície, colných orgánov a iných orgánov činných v trestnom konaní špecializovaných v oblastiach predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania trestných činov.

2. Na účely odseku 1 môžu európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanoviť opatrenia, ktoré sa týkajú:

a)	zhromažďovania, uchovávania, spracovávania, analýzy a výmeny príslušných informácií,

b)	podpory odborného vzdelávania a prípravy personálu, ako aj spolupráce v oblasti výmeny personálu, v oblasti zariadenia a výskumu v kriminalistike,

c)	spoločných techník vyšetrovania pri odhaľovaní závažných foriem organizovanej trestnej činnosti.

3. Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady môže ustanoviť opatrenia týkajúce sa operačnej spolupráce medzi orgánmi uvedenými v tomto článku. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok III-276

1. Úlohou Europolu je podporovať a posilňovať činnosť policajných orgánov a iných orgánov členských štátov činných v trestnom konaní, ako aj ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a v boji proti nim.

2. Európske zákony určujú štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Europolu. Medzi tieto úlohy môže patriť:

a)	zhromažďovanie, uchovávanie, spracovávanie, analýza a výmena informácií zasielaných najmä orgánmi členských štátov alebo tretích krajín alebo subjektov,

b)	koordinácia, organizácia a uskutočňovanie vyšetrovania a operačnej činnosti vykonávanej spoločne s príslušnými orgánmi členských štátov alebo v rámci spoločných vyšetrovateľských tímov, prípadne v spojení s Eurojustom.

Európske zákony tiež ustanovujú podrobnosti kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom a kontroly, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty.

3. Každá operačná činnosť Europolu sa musí vykonávať v spojení a so súhlasom orgánov členského štátu, respektíve členských štátov, ktorých územia sa dotýka. Uplatňovanie donucovacích opatrení je výlučnou právomocou príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok III-277

Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady ustanoví podmienky a obmedzenia, za ktorých príslušné orgány členských štátov uvedené v článkoch III-270 a III-275 môžu zasiahnuť na území iného členského štátu v spojení a so súhlasom orgánov tohto štátu. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

KAPITOLA V

OBLASTI, V KTORÝCH MÔŽE ÚNIA VYKONÁVAŤ PODPORNÚ, KOORDINAČNÚ ALEBO DOPLNKOVÚ ČINNOSŤ

ODDIEL 1

VEREJNÉ ZDRAVIE

Článok III-278

1. Pri vymedzovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie je zabezpečená vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

Činnosť Únie, ktorá dopĺňa vnútroštátne politiky, je zameraná na zlepšenie verejného zdravia, ako aj na prevenciu ľudských chorôb a odstraňovanie zdrojov ohrozujúcich telesné a duševné zdravie. Takáto činnosť sa vzťahuje na:

a)	boj proti veľkým zdravotným pohromám prostredníctvom podpory výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotníckymi informáciami a zdravotnou osvetou,

b)	monitorovanie závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim.

Únia dopĺňa činnosť členských štátov s cieľom obmedziť ujmy na zdraví zapríčinené drogami, a to aj informačnou činnosťou a prevenciou.

2. Únia povzbudzuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach uvedených v tomto článku a v prípade potreby poskytne podporu ich činnosti. Povzbudzuje najmä spoluprácu medzi členskými štátmi zameranú na zlepšenie komplementárnosti ich zdravotníckych služieb v cezhraničných oblastiach.

Členské štáty navzájom a v spojení s Komisiou koordinujú svoje politiky a programy v oblastiach uvedených v odseku 1. Komisia môže v úzkej spolupráci s členskými štátmi vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu na podporu takejto koordinácie, najmä iniciatívu zameranú na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je v plnom rozsahu informovaný.

3. Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia.

4. Odchylne od článku I-12 ods. 5 a článku I-17 písm. a), v súlade s článkom I-14 ods. 2 písm. k) a s cieľom čeliť spoločným výzvam bezpečnosti prispievajú európske zákony alebo európske rámcové zákony k dosahovaniu cieľov uvedených v tomto článku ustanovovaním týchto opatrení:

a)	opatrenia stanovujúce vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť orgánov a látok ľudského pôvodu, krvi a krvných derivátov; tieto opatrenia nesmú brániť žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie ochranné opatrenia,

b)	opatrenia v oblasti veterinárstva a rastlinolekárstva, ktorých bezprostredným cieľom je ochrana verejného zdravia,

c)	opatrenia stanovujúce vysoké normy pre kvalitu a bezpečnosť liekov a zdravotníckych pomôcok,

d)	opatrenia týkajúce sa monitorovania závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasného varovania a boja proti nim.

Európske zákony alebo európske rámcové zákony sa prijímajú po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

5. Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu tiež ustanoviť motivačné opatrenia určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia, najmä na boj proti veľkým cezhraničným zdravotným pohromám, ako aj opatrenia, ktorých priamym cieľom je ochrana verejného zdravia, pokiaľ ide o tabak a nadmerné užívanie alkoholu, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom.

6. Na účely tohto článku môže Rada na návrh Komisie prijať aj odporúčania.

7. Pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. Zodpovednosť členských štátov zahŕňa riadenie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti a rozdeľovanie zdrojov, ktoré sú im pridelené. Opatreniami uvedenými v odseku 4 písm. a) nie sú dotknuté vnútroštátne ustanovenia o darcovstve orgánov a krvi alebo o ich použití na lekárske účely.

ODDIEL 2

PRIEMYSEL

Článok III-279

1. Únia a členské štáty zabezpečujú podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie.

Na tento účel je ich činnosť v súlade so systémom otvorených a konkurenčných trhov zameraná na:

a)	urýchľovanie prispôsobovania priemyslu štrukturálnym zmenám,

b)	podporu prostredia priaznivého pre iniciatívu a rozvoj podnikov v celej Únii, najmä malých a stredných podnikov,

c)	podporu priaznivého prostredia pre spoluprácu medzi podnikmi,

d)	presadzovanie lepšieho využívania priemyselného potenciálu politík inovácie, výskumu a technického rozvoja.

2. Členské štáty sa navzájom a v spojení s Komisiou radia a v prípade potreby koordinujú svoju činnosť. Komisia môže vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu s cieľom podporovať túto koordináciu, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie. Európsky parlament je v plnom rozsahu informovaný.

3. Únia prispieva k dosahovaniu cieľov uvedených v odseku 1 prostredníctvom politík a činností, ktoré vykonáva podľa ostatných ustanovení ústavy. Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť osobitné opatrenia zamerané na podporu činností vykonávaných členskými štátmi na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Prijímajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Tento oddiel nie je základom pre zavedenie žiadneho opatrenia zo strany Únie, ktoré by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže alebo obsahovať daňové ustanovenia alebo ustanovenia týkajúce sa práv a záujmov zamestnancov.

ODDIEL 3

KULTÚRA

Článok III-280

1. Únia prispieva k rozvoju kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a súčasne kladie do popredia spoločné kultúrne dedičstvo.

2. Činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a na dopĺňanie ich činnosti v týchto oblastiach:

a)	zlepšovanie znalostí a šírenia kultúry a dejín európskych národov,

b)	zachovávanie a ochrana kultúrneho dedičstva európskeho významu,

c)	nekomerčné kultúrne výmeny,

d)	umelecká a literárna tvorba vrátane tvorby v audiovizuálnej oblasti.

3. Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry, najmä s Radou Európy.

4. Únia zohľadňuje pri svojich činnostiach podľa iných ustanovení ústavy kultúrne aspekty, najmä s cieľom rešpektovať a podporovať rozmanitosť svojich kultúr.

5. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

a)	Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú motivačné opatrenia, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov;

b)	Rada na návrh Komisie prijíma odporúčania.

ODDIEL 4

CESTOVNÝ RUCH

Článok III-281

1. Únia dopĺňa činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví.

Na tento účel sa činnosť Únie zameriava na:

a)	podporu vytvárania priaznivého prostredia pre rozvoj podnikov v tomto odvetví,

b)	podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä výmenou dobrej praxe.

2. Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon ustanovuje osobitné opatrenia doplňujúce činnosti vykonávané členskými štátmi na dosiahnutie cieľov uvedených v tomto článku, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

ODDIEL 5

VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, ŠPORT A ODBORNÉ VZDELÁVANIE A PRÍPRAVA

Článok III-282

1. Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby podporovaním a dopĺňaním ich činnosti. Plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.

Činnosť Únie je zameraná na:

a)	rozvoj európskeho rozmeru vo vzdelávaní, najmä výučbou a šírením jazykov členských štátov,

b)	podporu mobility študentov a vyučujúcich vrátane podpory akademického uznávania diplomov a študijných období,

c)	podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami,

d)	rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom členských štátov,

e)	podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny sociálno-pedagogických pracovníkov a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote v Európe,

f)	podporu rozvoja diaľkového vzdelávania,

g)	rozvoj európskeho rozmeru v športe podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä mladých športovcov.

2. Únia a členské štáty presadzujú v oblasti vzdelávania a športu spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy.

3. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

a)	európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia motivačné opatrenia, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom;

b)	Rada na návrh Komisie prijíma odporúčania.

Článok III-283

1. Únia uskutočňuje politiku odborného vzdelávania a prípravy, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov, pričom v plnom rozsahu rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu odborného vzdelávania a prípravy.

Činnosť Únie je zameraná na:

a)	uľahčovanie prispôsobovania sa zmenám v priemysle, najmä prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy a rekvalifikácie,

b)	zlepšovanie základného a ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy s cieľom uľahčiť profesijné začlenenie a opätovné začlenenie do trhu práce,

c)	uľahčovanie prístupu k odbornému vzdelávaniu a príprave a podporovanie mobility školiteľov a osôb pripravujúcich sa na povolanie, najmä mladých ľudí,

d)	stimulovanie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy medzi vzdelávacími inštitúciami alebo inštitúciami poskytujúcimi odborné vzdelávanie a prípravu a podnikmi,

e)	rozvíjanie výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné systémom odborného vzdelávania a prípravy členských štátov.

2. Únia a členské štáty presadzujú v oblasti odborného vzdelávania a prípravy spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami.

3. S cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v tomto článku:

a)	európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovia potrebné opatrenia, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Prijímajú sa po porade s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom;

b)	Rada na návrh Komisie prijíma odporúčania.

ODDIEL 6

CIVILNÁ OCHRANA

Článok III-284

1. Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi.

Činnosť Únie je zameraná na:

a)	podporu a dopĺňanie činnosti členských štátov na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorá sa týka predchádzania rizík, prípravy ich personálu civilnej ochrany a zásahov v prípade, že v rámci Únie dôjde k prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou,

b)	presadzovanie rýchlej a efektívnej operačnej spolupráce v rámci Únie medzi vnútroštátnymi útvarmi civilnej ochrany,

c)	presadzovanie vzájomného súladu činností vykonávaných na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany.

2. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia potrebné na napomáhanie dosiahnutia cieľov uvedených v odseku 1, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

ODDIEL 7

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok III-285

1. Účinné vykonávanie práva Únie členskými štátmi, ktoré je nevyhnutné pre správne fungovanie Únie, sa považuje za záležitosť spoločného záujmu.

2. Únia môže podporovať úsilie členských štátov, aby zlepšovali svoju administratívnu kapacitu na vykonávanie práva Únie. Táto činnosť môže zahŕňať uľahčovanie výmeny informácií a úradníkov, ako aj podporu plánov vzdelávania a prípravy. Žiaden členský štát nie je povinný túto podporu využiť. Európske zákony ustanovujú na tento účel potrebné opatrenia, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

3. Týmto článkom nie sú dotknuté záväzky členských štátov vykonávať právo Únie alebo výsadné práva a povinnosti Komisie. Tiež ním nie sú dotknuté iné ustanovenia ústavy, ktoré upravujú administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi nimi a Úniou.

HLAVA IV

PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ

Článok III-286

1. Mimoeurópske krajiny a územia, ktoré majú osobitné vzťahy s Dánskom, Francúzskom, Holandskom a so Spojeným kráľovstvom, sú pridružené k Únii. Tieto krajiny a územia (ďalej len „krajiny a územia“) sú uvedené v prílohe II.

Táto hlava sa vzťahuje na Grónsko, pokiaľ osobitné ustanovenia Protokolu o osobitnej úprave pre Grónsko neustanovujú inak.

2. Účelom pridruženia je podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajín a území a vytvorenie úzkych hospodárskych vzťahov medzi nimi a Úniou.

Pridruženie má predovšetkým umožniť podporu záujmov a prosperity obyvateľov týchto krajín a území takým spôsobom, aby ich viedlo k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, ktorý očakávajú.

Článok III-287

Pridruženie má tieto ciele:

a)	členské štáty uplatňujú v obchodných vzťahoch s krajinami a územiami rovnaké zaobchádzanie, aké podľa ústavy uplatňujú medzi sebou navzájom,

b)	každá krajina alebo územie uplatňuje v obchodných vzťahoch s členskými štátmi a ostatnými krajinami a územiami rovnaké zaobchádzanie, aké uplatňuje na európsky štát, s ktorým má osobitné vzťahy,

c)	členské štáty prispievajú k investíciám, ktoré si vyžaduje progresívny rozvoj týchto krajín a území,

d)	pri investíciách financovaných Úniou je účasť na obstarávaní a dodávkach otvorená za rovnakých podmienok pre všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov a krajín alebo území,

vo vzťahoch medzi členskými štátmi a krajinami a územiami je právo usadiť sa pre štátnych príslušníkov a spoločnosti upravené v súlade s ustanoveniami hlavy III kapitoly I oddielu 2 pododdielu 2 týkajúceho sa slobody usadiť sa a s postupmi ustanovenými v uvedenom pododdiele, ako aj na nediskriminačnom základe, s výhradou právnych aktov prijatých na základe článku III-291.

Článok III-288

1. Clá na dovoz tovaru s pôvodom v krajinách a územiach do členských štátov sú zakázané v súlade so zákazom ciel medzi členskými štátmi ustanoveným ústavou.

2. Clá na dovoz do krajín alebo území z členských štátov alebo z iných krajín alebo území sú zakázané v súlade s článkom III-151 ods. 4.

3. Krajiny a územia však môžu vyberať clá, ktoré sú potrebné na ich rozvoj a industrializáciu alebo ako príjem pre ich rozpočet.

Clá uvedené v prvom pododseku nesmú presiahnuť výšku ciel, ktoré sú uložené na dovozy výrobkov z členských štátov, s ktorými má jednotlivá krajina alebo územie osobitné vzťahy.

4. Odsek 2 sa nevzťahuje na krajiny a územia, ktoré z dôvodov osobitných medzinárodných záväzkov, ktorými sú viazané, už uplatňujú nediskriminačný colný sadzobník.

5. Stanovenie ciel alebo zmeny v clách uložených na tovar dovážaný do krajín a území nesmie právne ani v skutočnosti viesť k priamej alebo nepriamej diskriminácii medzi dovozom z jednotlivých členských štátov.

Článok III-289

Ak by výška cla uplatňovaná na tovar pochádzajúci z tretej krajiny pri vstupe do krajiny alebo na územie mohla pri zohľadnení uplatňovania článku III-288 ods. 1 vyvolať odklon obchodu v neprospech niektorého členského štátu, tento štát môže požiadať Komisiu, aby navrhla ostatným členským štátom prijať potrebné opatrenia na nápravu danej situácie.

Článok III-290

Pokiaľ ustanovenia o verejnom zdraví, verejnej bezpečnosti alebo verejnom poriadku neustanovujú inak, voľný pohyb pracovníkov z krajín a území v rámci členských štátov a pracovníkov z členských štátov v rámci krajín a území sa spravuje právnymi aktmi prijatými v súlade s článkom III-191.

Článok III-291

Rada na návrh Komisie na základe skúseností získaných v rámci pridruženia krajín a území k Únii jednomyseľne prijíma európske zákony, európske rámcové zákony, európske nariadenia a európske rozhodnutia o podrobnostiach a postupe pridružovania krajín a území k Únii. Tieto zákony a rámcové zákony sa prijímajú po porade s Európskym parlamentom.

HLAVA V

VONKAJŠIA ČINNOSŤ ÚNIE

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok III-292

1. Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita, a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.

Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov.

2. Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom:

a)	uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť,

b)	upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva,

c)	zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc,

d)	podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu,

e)	povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode,

f)	prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj,

g)	pomáhať obyvateľstvu, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou,

h)	presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle.

3. Pri rozvoji a vykonávaní vonkajšej činnosti Únie v rôznych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto hlava, ako aj pri rozvíjaní a uskutočňovaní svojich ostatných politík v ich vonkajších aspektoch zachováva Únia zásady a sleduje ciele uvedené v odsekoch 1 a 2.

Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou ministra zahraničných vzťahov Únie zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú.

Článok III-293

1. Na základe zásad a cieľov uvedených v článku III-292 určuje Európska rada strategické záujmy a ciele Únie.

Európske rozhodnutia Európskej rady o strategických záujmoch a cieľoch Únie sa vzťahujú na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na ostatné oblasti vonkajšej činnosti Únie. Tieto rozhodnutia sa môžu týkať vzťahov Únie s konkrétnou krajinou alebo regiónom, alebo môžu byť tematicky zamerané. Určujú ich dĺžku trvania a prostriedky, ktoré musia poskytnúť Únia a členské štáty.

Európska rada sa uznáša jednomyseľne na základe odporúčania Rady prijatého podľa postupov ustanovených pre každú oblasť. Európske rozhodnutia Európskej rady sa vykonávajú v súlade s postupmi určenými ústavou.

2. Minister zahraničných vecí Únie pre oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Komisia pre ostatné oblasti vonkajšej činnosti môžu Rade predkladať spoločné návrhy.

KAPITOLA II

SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA

ODDIEL 1

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok III-294

1. V rámci zásad a cieľov svojej vonkajšej činnosti Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

2. Členské štáty aktívne a bezvýhradne podporujú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity.

Členské štáty spolupracujú na posilnení a rozvoji svojej vzájomnej politickej solidarity. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie, alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch.

Rada a minister zahraničných vecí Únie zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad.

3. Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku:

a)	vydávaním všeobecných usmernení,

prijímaním európskych rozhodnutí, ktoré vymedzujú:

(i)	aké akcie má Únia vykonať,

(ii)	aké pozície má Únia zaujať,

(iii)

opatrenia na vykonávanie európskych rozhodnutí uvedených v bodoch (i) a (ii),

c)	posilňovaním systematickej spolupráce medzi členskými štátmi pri uskutočňovaní ich politiky.

Článok III-295

1. Európska rada vydáva všeobecné usmernenia pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane záležitostí, ktoré majú obranné dôsledky.

Ak to medzinárodný vývoj vyžaduje, predseda Európskej rady zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady s cieľom vymedziť strategické smery politiky Únie s ohľadom na takýto vývoj.

2. Rada prijíma európske rozhodnutia potrebné na vymedzenie a uskutočňovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných usmernení a strategických smerov vymedzených Európskou radou.

Článok III-296

1. Minister zahraničných vecí Únie, ktorý predsedá Rade pre zahraničné veci, prispieva svojimi návrhmi k tvorbe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečuje vykonávanie európskych rozhodnutí prijatých Európskou radou a Radou.

2. Minister zahraničných vecí zastupuje Úniu v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vedie politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadruje pozíciu Únie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách.

3. Ministrovi zahraničných vecí Únie pri výkone jeho funkcie pomáha Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť. Tento útvar pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Organizáciu a fungovanie Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť upraví Rada európskym rozhodnutím. Rada sa uznáša na návrh ministra zahraničných vecí Únie po porade s Európskym parlamentom a po získaní súhlasu Komisie.

Článok III-297

1. Keď si medzinárodná situácia vyžaduje operačnú činnosť Únie, Rada prijme potrebné európske rozhodnutia. Tieto rozhodnutia ustanovia ciele, rozsah a prostriedky, ktoré majú byť poskytnuté Únii, ako aj podmienky vykonávania činnosti a v prípade potreby aj dĺžku trvania.

Ak nastane zmena v okolnostiach s podstatnými dôsledkami na otázku, ktorá je predmetom takéhoto európskeho rozhodnutia, Rada preskúma zásady a ciele tohto rozhodnutia a prijme potrebné európske rozhodnutia.

2. Európske rozhodnutia uvedené v odseku 1 zaväzujú členské štáty pri prijímaní ich pozícií a pri vykonávaní ich činnosti.

3. Členské štáty informujú o zamýšľanom prijatí pozície na vnútroštátnej úrovni alebo vykonávaní vnútroštátnej činnosti podľa európskeho rozhodnutia uvedeného v odseku 1 s dostatočným predstihom, aby sa v prípade potreby mohli uskutočniť predbežné konzultácie v rámci Rady. Povinnosť informovať vopred sa nevzťahuje na opatrenia, ktoré sú len vnútroštátnou transpozíciou daného rozhodnutia.

4. V prípadoch naliehavej potreby vyplývajúcej z vývoja situácie a ak sa neuskutočnila revízia európskeho rozhodnutia uvedeného v odseku 1, členské štáty môžu prijať potrebné bezodkladné opatrenia, pričom zohľadnia všeobecné ciele uvedeného rozhodnutia. Dotknutý členský štát, ktorý prijme takéto opatrenia, ich bezodkladne oznámi Rade.

5. V prípade závažných ťažkostí pri vykonávaní európskeho rozhodnutia uvedeného v tomto článku ich členský štát predloží Rade, ktorá ich prerokuje a hľadá vhodné riešenia. Tieto riešenia nesmú byť v protiklade s cieľmi činnosti, ani nemôžu oslabovať jej účinnosť.

Článok III-298

Rada prijíma európske rozhodnutia, ktoré vymedzujú pozíciu Únie v konkrétnej záležitosti geografickej alebo tematickej povahy. Členské štáty zabezpečia, aby boli ich vnútroštátne politiky v súlade so stanoviskami Únie.

Článok III-299

1. Každý členský štát, minister zahraničných vecí Únie alebo tento minister s podporou Komisie môžu predložiť Rade akúkoľvek otázku týkajúcu sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a môžu jej predložiť podnety, respektíve návrhy.

2. V prípadoch, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodnutie, minister zahraničných vecí Únie z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu zvolá mimoriadne zasadnutie Rady do štyridsiatich ôsmich hodín, alebo v prípade stavu núdze aj v kratšej lehote.

Článok III-300

1. Európske rozhodnutia uvedené v tejto kapitole prijíma Rada jednomyseľne.

Každý člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydať formálne vyhlásenie. V takom prípade nie je povinný uplatňovať európske rozhodnutie, ale uznáva, že toto rozhodnutie zaväzuje Úniu. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť v rozpore alebo byť prekážkou v činnosti Únie založenej na tomto rozhodnutí, pričom ostatné členské štáty jeho pozíciu rešpektujú. Ak členovia Rady, ktorí k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydajú takéto vyhlásenie, zastupujú aspoň jednu tretinu členských štátov zahŕňajúcich aspoň jednu tretinu obyvateľstva únie, rozhodnutie nie je prijaté.

2. Odchylne od odseku 1 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou:

a)	keď prijíma európske rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie na základe európskeho rozhodnutia Európskej rady týkajúceho sa strategických záujmov a cieľov Únie, ktoré je uvedené v článku III-293 ods. 1,

b)	keď prijíma európske rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie, na návrh predložený ministrom zahraničných vecí Únie na základe osobitnej žiadosti, ktorú mu predložila Európska rada z vlastného podnetu alebo na podnet ministra,

c)	keď prijíma európske rozhodnutie, ktorým sa vykonáva európske rozhodnutie vymedzujúce činnosť alebo pozíciu Únie,

d)	keď prijíma európske rozhodnutie týkajúce sa vymenovania osobitného zástupcu v súlade s článkom III-302.

Ak člen Rady vyhlási, že zo závažných dôvodov vnútroštátnej politiky, ktoré uvedie, má v úmysle namietať proti prijatiu európskeho rozhodnutia, ktoré sa má prijať kvalifikovanou väčšinou, nehlasuje sa. Minister zahraničných vecí Únie hľadá v bezprostrednej konzultácii s dotknutým členským štátom riešenie, ktoré by bolo pre tento štát prijateľné. Ak neuspeje, Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa daná záležitosť predložila Európskej rade na účely jednomyseľného prijatia európskeho rozhodnutia.

3. v súlade s článkom I-40 ods. 7 môže európska rada jednomyseľne prijať európske rozhodnutie ustanovujúce, že Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou v iných prípadoch, ako sú uvedené v odseku 2 tohto článku.

4. Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na rozhodnutia, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky.

Článok III-301

1. Ak Európska rada alebo Rada vymedzila spoločný postup Únie v zmysle článku I-40 ods. 5, minister zahraničných vecí Únie a ministri zahraničných vecí členských štátov koordinujú svoje činnosti v rámci Rady.

2. Diplomatické zastúpenia členských štátov a delegácie Únie v tretích krajinách a pri medzinárodných organizáciách spolupracujú a prispievajú k vypracovaniu a vykonávaniu spoločného postupu uvedeného v odseku 1.

Článok III-302

Rada môže na návrh ministra zahraničných vecí Únie vymenovať osobitného splnomocnenca s mandátom pre konkrétne politické otázky. Osobitný splnomocnenec vykonáva svoju funkciu pod vedením ministra.

Článok III-303

Únia môže uzatvárať zmluvy s jedným alebo viacerými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

Článok III-304

1. Minister zahraničných vecí Únie sa radí s Európskym parlamentom a informuje ho v súlade s článkom I-40 ods. 6 a článkom I-41 ods. 8. Zabezpečuje, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené. Na informovaní Európskeho parlamentu sa môžu podieľať osobitní splnomocnenci.

2. Európsky parlament môže klásť otázky Rade a ministrovi zahraničných vecí Únie, alebo im môže dávať odporúčania. Dvakrát ročne organizuje rozpravu o pokroku pri uskutočňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Článok III-305

1. Členské štáty koordinujú svoju činnosť v rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách. Na týchto fórach obhajujú pozície Únie. Minister zahraničných vecí Únie zabezpečuje organizáciu tejto koordinácie.

V rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách, ktorých sa nezúčastňujú všetky členské štáty, zúčastnené štáty obhajujú pozície Únie.

2. V súlade s článkom I-16 ods. 2 členské štáty zastúpené v medzinárodných organizáciách alebo na medzinárodných konferenciách, ktorých sa nezúčastňujú všetky členské štáty, priebežne informujú nezúčastnené štáty, ako aj ministra zahraničných vecí Únie, o všetkých záležitostiach spoločného záujmu.

Členské štáty, ktoré sú súčasne členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, zosúladia svoj postup a informujú v plnom rozsahu ostatné členské štáty, ako aj ministra zahraničných vecí Únie. Členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, pri vykonávaní svojich funkcií obhajujú pozície a záujmy Únie bez toho, aby bola dotknutá ich zodpovednosť podľa Charty Organizácie Spojených národov.

Ak Únia vymedzila pozíciu k téme, ktorá je na programe rokovania Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, členské štáty zastúpené v Bezpečnostnej rade požiadajú, aby bol minister zahraničných vecí Únie vyzvaný predniesť pozíciu Únie.

Článok III-306

Diplomatické a konzulárne zastúpenia členských štátov a delegácie Únie v tretích krajinách a na medzinárodných konferenciách, ako aj ich zastúpenia pri medzinárodných organizáciách spolupracujú s cieľom zabezpečovať dodržiavanie a vykonávanie európskych rozhodnutí, ktoré vymedzujú pozície a činnosť Únie, prijatých na základe tejto kapitoly. Zintenzívnia spoluprácu prostredníctvom výmeny informácií a vykonávania spoločných hodnotení.

Prispievajú k vykonávaniu práva európskych občanov na ochranu na území tretích krajín podľa článku I-10 ods. 2 písm. c), ako aj opatrení prijatých podľa článku III-127.

Článok III-307

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, Politický a bezpečnostný výbor sleduje medzinárodnú situáciu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, a prispieva k vymedzovaniu politík tak, že poskytuje Rade stanoviská na jej žiadosť, na žiadosť ministra zahraničných vecí Únie alebo z vlastného podnetu. Sleduje aj uskutočňovanie dohodnutých politík bez toho, aby boli dotknuté právomoci ministra zahraničných vecí Únie.

2. V rámci tejto kapitoly politický a bezpečnostný výbor vykonáva pod vedením Rady a ministra zahraničných vecí Únie politickú kontrolu a strategické usmerňovanie operácií krízového riadenia uvedených v článku III-309.

Rada môže na účely operácie krízového riadenia a počas jej trvania stanovenej Radou poveriť výbor, aby prijal príslušné opatrenia týkajúce sa politickej kontroly a strategického smerovania operácie.

Článok III-308

Uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených ústavou na výkon právomocí Únie uvedených v článkoch I-13 až I-15 a v článku I-17.

Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených ústavou na výkon právomocí Únie podľa tejto kapitoly.

ODDIEL 2

SPOLOČNÁ BEZPEČNOSTNÁ A OBRANNÁ POLITIKA

Článok III-309

1. Misie uvedené v článku I-41 ods. 1, pri ktorých môže Únia použiť civilné a vojenské prostriedky, zahŕňajú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia, vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu. Všetky tieto misie môžu prispievať k boju proti terorizmu aj prostredníctvom podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach.

2. Rada prijíma európske rozhodnutia týkajúce sa úloh uvedených v odseku 1, pričom vymedzí ich ciele a rozsah, ako aj všeobecné podmienky na ich vykonávanie. Minister zahraničných vecí Únie pod vedením Rady a v úzkom a nepretržitom kontakte s Politickým a bezpečnostným výborom zabezpečuje koordináciu civilných a vojenských aspektov týchto misií.

Článok III-310

1. V rámci európskych rozhodnutí prijatých v súlade s článkom III-309 môže Rada poveriť vykonávaním určitej misie skupinu členských štátov, ktoré prejavia vôľu a majú potrebné spôsobilosti pre takúto misiu. Tieto členské štáty sa v spojení s ministrom zahraničných vecí Únie navzájom dohodnú na riadení misie.

2. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na misii, pravidelne informujú Radu o pokroku z vlastného podnetu alebo na žiadosť iného členského štátu. Tieto štáty bezodkladne predložia záležitosť Rade v prípade, ak má vykonávanie misie závažné dôsledky, alebo si vyžaduje úpravu cieľa, rozsahu alebo podmienok misie, ktoré boli ustanovené európskymi rozhodnutiami uvedenými v odseku 1. V týchto prípadoch prijme Rada potrebné európske rozhodnutia.

Článok III-311

1. Agentúra v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, nadobúdania a vyzbrojovania (Európska obranná agentúra), zriadená článkom I-41 ods. 3 a podliehajúca vedeniu Rady, má za úlohu:

a)	prispievať k určovaniu cieľov vojenských spôsobilostí členských štátov a hodnoteniu dodržiavania záväzkov prijatých členskými štátmi v oblasti spôsobilostí,

b)	podporovať harmonizáciu operačných potrieb a prijímanie efektívnych a kompatibilných metód nadobúdania,

c)	navrhovať mnohostranné projekty na plnenie cieľov v oblasti vojenských spôsobilostí a zabezpečovať koordináciu programov vykonávaných členskými štátmi a riadenie osobitných programov spolupráce,

d)	podporovať výskum v oblasti obrannej technológie, koordinovať a plánovať spoločnú výskumnú činnosť a štúdie technických riešení, ktoré zodpovedajú budúcim operačným potrebám,

e)	prispievať k určovaniu a v prípade potreby k vykonávaniu všetkých užitočných opatrení na posilňovanie priemyselnej a technickej základne odvetvia obrany a na zvyšovanie efektívnosti vojenských výdavkov.

2. Európska obranná agentúra je otvorená všetkým členským štátom, ktoré majú záujem o účasť v nej. Rada kvalifikovanou väčšinou prijme európske rozhodnutie ustanovujúce štatút, sídlo a spôsob fungovania agentúry. Toto rozhodnutie zohľadní stupeň efektívnej účasti na činnostiach agentúry. V rámci agentúry sa vytvárajú osobitné skupiny pozostávajúce z členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na spoločných projektoch. Agentúra plní svoje úlohy v prípade potreby v spojení s Komisiou.

Článok III-312

1. Členské štáty, ktoré majú záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci uvedenej v článku I-41 ods. 6 a ktoré spĺňajú kritériá a prijali záväzky v oblasti vojenských spôsobilostí uvedené v Protokole o stálej štruktúrovanej spolupráci, oznámia svoj zámer Rade a ministrovi zahraničných vecí Únie.

2. Do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1 prijme Rada európske rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce ustanovujúce zoznam zúčastnených členských štátov. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s ministrom zahraničných vecí Únie.

3. Každý členský štát, ktorý neskôr prejaví záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci, oznámi svoj zámer Rade a ministrovi zahraničných vecí Únie.

Rada prijme európske rozhodnutie potvrdzujúce účasť dotknutého členského štátu, ktorý spĺňa kritériá a prijíma záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s ministrom zahraničných vecí Únie. Na hlasovaní sa zúčastnia len členovia Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty.

Kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí zastupujú členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto členských štátov.

4. Ak zúčastnený členský štát prestal spĺňať kritériá, alebo nie je schopný dodržiavať svoje záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci, Rada môže prijať európske rozhodnutie o pozastavení účasti dotknutého členského štátu.

Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Hlasovania sa zúčastňujú len členovia Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty, s výnimkou dotknutého členského štátu.

5. Zúčastnený členský štát, ktorý si želá odstúpiť od stálej štruktúrovanej spolupráce, oznámi svoj zámer Rade, ktorá zoberie na vedomie ukončenie účasti dotknutého členského štátu.

6. Európske rozhodnutia a odporúčania Rady v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 5, sa prijímajú jednomyseľne. Na účely tohto odseku sú na dosiahnutie jednomyseľnosti potrebné len hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov.

ODDIEL 3

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok III-313

1. Správne výdavky, ktoré vznikajú orgánom pri vykonávaní tejto kapitoly, sa účtujú ako výdavky z rozpočtu Únie.

2. Prevádzkové výdavky vznikajúce pri vykonávaní tejto kapitoly sa tiež účtujú ako výdavky z rozpočtu Únie s výnimkou výdavkov na operácie, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky, a prípadov, v ktorých Rada rozhodne inak.

Keď sa výdavky neúčtujú ako výdavky z rozpočtu Únie, účtujú sa členským štátom podľa kľúča hrubého národného produktu, pokiaľ Rada nerozhodne inak. Pokiaľ ide o výdavky na operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, nie sú členské štáty, ktorých zástupcovia v Rade vydali formálne vyhlásenie podľa článku III-300 ods. 1 druhého pododseku, povinné prispievať na ich financovanie.

3. Rada prijme európske rozhodnutie, ktorým ustanoví osobitné postupy na zabezpečenie rýchleho prístupu k rozpočtovým prostriedkom Únie určeným na neodkladné financovanie iniciatív v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a najmä na prípravné činnosti misie uvedené v článku I-41 ods. 1 a článku III-309. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Prípravné činnosti na misie uvedené v článku I-41 ods. 1 a článku III-309, ktoré nie sú účtované ako výdavok z rozpočtu Únie, sa financujú z počiatočného fondu, ktorý pozostáva z príspevkov členských štátov.

Rada prijíma kvalifikovanou väčšinou na návrh ministra zahraničných vecí Únie európske rozhodnutia, ktorými sa ustanovia:

a)	podrobnosti vytvorenia a financovania počiatočného fondu, najmä finančné čiastky pridelené fondu,

b)	podrobnosti správy počiatočného fondu,

c)	podrobnosti o finančnej kontrole.

Ak sa misia plánovaná v súlade s článkom I-41 ods. 1 a článkom III-309 nemôže účtovať ako výdavok z rozpočtu Únie, Rada oprávni ministra zahraničných vecí Únie na používanie tohto fondu. Minister zahraničných vecí Únie predloží Rade správu o vykonávaní tejto úlohy.

KAPITOLA III

SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA

Článok III-314

Vytvorením colnej únie v súlade s článkom III-151 Únia v spoločnom záujme prispieva k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušovaniu obmedzení medzinárodného obchodu a k priamym zahraničným investíciám, ako aj k znižovaniu colných a iných prekážok.

Článok III-315

1. Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných zmlúv týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

2. Európske zákony ustanovujú opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3. Ak sú potrebné rokovania a uzavretie zmluvy s jedným alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, uplatní sa článok III-325, pokiaľ nie je v osobitných ustanoveniach tohto článku ustanovené inak.

Komisia predloží odporúčania Rade, ktorá poverí Komisiu začatím potrebných rokovaní. Rada a Komisia zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby dojednané zmluvy boli v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie.

Tieto rokovania vedie Komisia, pričom sa radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na pomoc Komisii pri vykonávaní tejto úlohy, a v rámci usmernení, ktoré jej Rada môže adresovať. Komisia pravidelne podáva osobitnému výboru a Európskemu parlamentu správy o pokroku v rokovaniach.

4. Pri rokovaní a uzatváraní dohôd uvedených v odseku 3 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Pri rokovaní a uzatváraní dohôd v oblasti obchodu so službami, obchodných aspektov duševného vlastníctva a v oblasti priamych zahraničných investícií sa Rada uznáša jednomyseľne, ak takéto zmluvy obsahujú ustanovenia, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť na prijatie vnútorných predpisov.

Rada sa uznáša jednomyseľne aj pri rokovaní a uzavieraní zmlúv:

a)	v oblasti obchodu s kultúrnymi a audiovizuálnymi službami, ak hrozí, že týmito zmluvami bude dotknutá kultúrna a jazyková rozmanitosť Únie,

b)	v oblasti obchodu so sociálnymi, vzdelávacími a zdravotníckymi službami, ak hrozí, že týmito zmluvami bude vážne narušená vnútroštátna organizácia týchto služieb a dotknutá zodpovednosť členských štátov za ich poskytovanie.

5. Rokovania a uzatváranie medzinárodných zmlúv v oblasti dopravy sa spravujú hlavou III kapitolou III oddielom 7 a článkom III-325.

6. Výkonom právomocí prenesených týmto článkom v oblasti obchodnej politiky nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a tento výkon nepovedie k harmonizácii zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov, pokiaľ ústava takúto harmonizáciu vylučuje.

KAPITOLA IV

SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A HUMANITÁRNA POMOC

ODDIEL 1

ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA

Článok III-316

1. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce sa vykonáva v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.

Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny.

2. Únia a členské štáty dodržiavajú záväzky a zohľadňujú ciele, ktoré schválili v rámci Organizácie Spojených národov a iných príslušných medzinárodných organizácií.

Článok III-317

1. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa môžu vzťahovať na viacročné programy spolupráce s rozvojovými krajinami alebo na tematicky zamerané programy.

2. Únia môže uzavrieť s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami akúkoľvek zmluvu vhodnú na dosiahnutie cieľov uvedených v článkoch III-292 a III-316.

Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov rokovať v medzinárodných orgánoch a uzatvárať zmluvy.

3. Európska investičná banka prispieva za podmienok ustanovených v jej štatúte k vykonávaniu opatrení uvedených v odseku 1.

Článok III-318

1. Únia a členské štáty s cieľom podporovať komplementárnosť a účinnosť svojich činností koordinujú svoje politiky v oblasti rozvojovej spolupráce a zosúlaďujú navzájom svoje programy pomoci, a to aj v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách. Môžu uskutočňovať jednotné akcie. Členské štáty v prípade potreby prispievajú k vykonávaniu programov pomoci Únie.

2. Komisia môže vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu na podporu koordinácie uvedenej v odseku 1.

3. Únia a členské štáty v rámci svojich právomocí spolupracujú s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami.

ODDIEL 2

HOSPODÁRSKA, FINANČNÁ A TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok III-319

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia ústavy, najmä články III-316 až III-318, Únia vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, vrátane pomoci najmä vo finančnej oblasti, s inými ako rozvojovými tretími krajinami. Tieto činnosti sú v súlade s politikou Únie v oblasti rozvoja a vykonávajú sa v rámci zásad a cieľov jej vonkajšej činnosti. Činnosti Únie a členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.

2. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia potrebné na vykonávanie odseku 1.

3. Únia a členské štáty v rámci ich príslušných právomocí spolupracujú s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami. Podrobnosti spolupráce Únie môžu byť upravené zmluvami medzi Úniou a dotknutými tretími stranami.

Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov rokovať v medzinárodných orgánoch a uzavierať zmluvy.

ČLÁNOK III-320

Ak si situácia v tretej krajine vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc Únie, Rada na návrh Komisie prijme potrebné európske rozhodnutia.

ODDIEL 3

HUMANITÁRNA POMOC

Článok III-321

1. Činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci sa vykonávajú v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie. Tieto činnosti sú zamerané na poskytovanie ad hoc pomoci a záchrany obyvateľstvu tretích krajín, obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou s cieľom pokryť humanitárne potreby vyplývajúce z týchto situácií. Činnosti Únie a činnosti členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.

2. Činnosti v oblasti humanitárnej pomoci sa vykonávajú v súlade so zásadami medzinárodného práva a zásadami nestrannosti, neutrality a nediskriminácie.

3. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia vymedzujúce rámec, v ktorom sa vykonávajú činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci.

4. Únia môže uzavrieť s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami akúkoľvek zmluvu vhodnú na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1 a v článku III-292.

Prvým pododsekom nie sú dotknuté právomoci členských štátov rokovať v medzinárodných orgánoch a uzavierať zmluvy.

5. S cieľom vytvoriť rámec pre spoločné príspevky mladých Európanov na humanitárne činnosti Únie sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Európske zákony ustanovia jeho štatút a spôsob jeho fungovania.

6. Komisia môže vyvíjať akúkoľvek užitočnú iniciatívu na podporu koordinácie činností Únie a činností členských štátov s cieľom posilniť efektívnosť a komplementárnosť opatrení Únie a vnútroštátnych opatrení v oblasti humanitárnej pomoci.

7. Únia zabezpečí, aby jej humanitárne činnosti boli koordinované a v súlade s činnosťami medzinárodných organizácií a orgánov, najmä tých, ktoré sú súčasťou systému Organizácie Spojených národov.

KAPITOLA V

REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA

Článok III-322

1. Ak európske rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou II ustanovuje prerušenie, alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami, Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného návrhu ministra zahraničných vecí Únie a Komisie potrebné európske nariadenia alebo európske rozhodnutia. Informuje o nich Európsky parlament.

2. Ak tak ustanovuje európske rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou II, Rada môže v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom.

3. Právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.

KAPITOLA VI

MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY

Článok III-323

1. Únia môže uzavierať zmluvy s jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, keď to ustanovuje ústava, alebo keď je uzavretie zmluvy buď potrebné na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených ústavou v rámci politík Únie, alebo je ustanovené v právne záväznom akte Únie, alebo je pravdepodobné, že ovplyvní spoločné pravidlá alebo pozmení ich pôsobnosť.

2. Zmluvy uzavreté Úniou sú záväzné pre inštitúcie Únie a pre členské štáty.

Článok III-324

Únia môže uzavrieť dohodu o pridružení s jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami s cieľom vytvoriť pridruženie, ktoré bude zahŕňať vzájomné práva a povinnosti, spoločnú činnosť a osobitné postupy.

Článok III-325

1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia článku III-315, zmluvy medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami sa prerokúvajú a uzavierajú podľa nasledovného postupu.

2. Rada poveruje na začatie rokovaní, prijíma smernice pre rokovania, poveruje na podpis a uzaviera zmluvy.

3. Komisia alebo minister zahraničných vecí Únie v prípadoch, keď sa predpokladaná zmluva výlučne alebo zásadne týka spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme európske rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenúvajúce, v závislosti od predmetu predpokladanej zmluvy, vyjednávača alebo vedúceho negociačného tímu Únie.

4. Rada môže adresovať vyjednávačovi pokyny a zriadiť osobitný výbor, po porade s ktorým sa musia viesť rokovania.

5. Rada na návrh vyjednávača prijme európske rozhodnutie poverujúce na podpis zmluvy a v prípade potreby povoľujúce jej predbežné uplatňovanie pred nadobudnutím jej platnosti.

6. Rada na návrh vyjednávača prijme európske rozhodnutie, ktorým sa uzaviera zmluva.

S výnimkou prípadov, keď sa zmluva týka výlučne spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Rada prijme európske rozhodnutie, ktorým sa uzaviera zmluva:

po získaní súhlasu Európskeho parlamentu v týchto prípadoch:

(i)	dohody o pridružení,

(ii)	pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

(iii)

zmluvy, ktoré zakladajú osobitný inštitucionálny rámec organizovaním postupov spolupráce,

(iv)	zmluvy s významnými rozpočtovými dôsledkami pre Úniu,

(v)	zmluvy, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje buď riadny legislatívny postup alebo mimoriadny legislatívny postup, pokiaľ sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

Európsky parlament a Rada sa môžu v prípade naliehavej situácie dohodnúť na lehote na udelenie súhlasu,

b)	v ostatných prípadoch po porade s Európskym parlamentom. Európsky parlament vydá svoje stanovisko v lehote, ktorú môže Rada určiť podľa naliehavosti záležitosti. Ak stanovisko nie je poskytnuté v tejto lehote, Rada sa môže uznášať.

7. Odchylne od odsekov 5, 6 a 9 môže Rada pri uzavieraní zmluvy splnomocniť vyjednávača na schválenie zmien zmluvy v mene Únie, ak táto zmluva ustanovuje, že môžu byť prijaté zjednodušeným postupom alebo orgánom zriadeným danou zmluvou. Rada môže pripojiť k tomuto splnomocneniu osobitné podmienky.

8. Rada sa počas celého postupu uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Jednomyseľne sa však uznáša vtedy, keď sa zmluva vzťahuje na oblasť, v ktorej sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť, ako aj pri dohodách o pridružení a zmluvách uvedených v článku III-319 so štátmi, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie.

9. Rada prijme na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie európske rozhodnutie o pozastavení uplatňovania zmluvy, ktorým sa určujú pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného zmluvou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej zmluvy.

10. Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania.

11. Členský štát, Európsky parlament, Rada alebo Komisia môžu získať stanovisko Súdneho dvora k tomu, či je zamýšľaná zmluva v súlade s ustanoveniami ústavy. Ak je stanovisko Súdneho dvora záporné, zamýšľaná zmluva nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ nie je zmenená alebo doplnená, alebo pokiaľ nie je ústava revidovaná.

Článok III-326

1. Odchylne od článku III-325 môže Rada buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou s cieľom dosiahnuť konsenzus zlučiteľný s cieľom cenovej stability, uzatvárať formálne dohody o systéme výmenných kurzov pre euro vo vzťahu k menám tretích štátov. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a v súlade s postupom ustanoveným v odseku 3.

Rada môže buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou, v snahe dosiahnuť konsenzus zlučiteľný s cieľom cenovej stability, stanovovať, upravovať alebo opúšťať centrálnu paritu eura v rámci systému výmenných kurzov. Predseda Rady informuje Európsky parlament o stanovení, upravení alebo opustení centrálnej parity eura.

2. Pri absencii systému výmenných kurzov vo vzťahu k jednej alebo viacerým menám tretích štátov v zmysle odseku 1 môže Rada buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou vydať všeobecné usmernenia politiky výmenných kurzov vo vzťahu k týmto menám. Týmito všeobecnými usmerneniami nie je dotknutý hlavný cieľ Európskeho systému centrálnych bánk, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

3. Odchylne od článku III-325, keď majú byť dohody o záležitostiach týkajúcich sa menového systému alebo systému výmenných kurzov predmetom rokovaní medzi Úniou a jedným alebo viacerými tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami, Rada na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou rozhoduje o opatreniach týkajúcich sa rokovaní a uzatvárania týchto dohôd. Tieto opatrenia musia zabezpečiť, aby Únia vyjadrovala jednotnú pozíciu. Komisia sa plne zúčastňuje na rokovaniach.

4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci a zmluvy Únie v oblasti hospodárskej a menovej únie, môžu členské štáty rokovať v medzinárodných orgánoch a uzatvárať zmluvy.

KAPITOLA VII

VZŤAHY ÚNIE S MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI A TRETÍMI KRAJINAMI A DELEGÁCIE ÚNIE

Článok III-327

1. Únia nadväzuje všetky vhodné formy spolupráce s orgánmi Organizácie Spojených národov a jej odbornými organizáciami, s Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Únia okrem toho udržiava vhodné vzťahy s ostatnými medzinárodnými organizáciami.

2. Minister zahraničných vecí Únie a Komisia sú poverení vykonávaním tohto článku.

Článok III-328

1. Delegácie Únie v tretích krajinách a pri medzinárodných organizáciách zabezpečujú zastupovanie Únie.

2. Delegácie Únie podliehajú vedeniu ministra zahraničných vecí Únie. Konajú v úzkej spolupráci s diplomatickými a konzulárnymi zastúpeniami členských štátov.

KAPITOLA VIII

VYKONÁVANIE DOLOŽKY O SOLIDARITE

Článok III-329

1. Ak sa členský štát stane obeťou teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, ostatné členské štáty mu pomáhajú na žiadosť jeho politických orgánov. Na tento účel členské štáty navzájom koordinujú svoju činnosť v Rade.

2. Podrobnosti vykonávania doložky o solidarite Úniou uvedenej v článku I-43 sa vymedzia v európskom rozhodnutí, ktoré Rada prijme na základe spoločného návrhu Komisie a ministra zahraničných vecí Únie. Rada sa uznáša v súlade s článkom III-300 ods. 1, ak má toto rozhodnutie obranné dôsledky. Európsky parlament je informovaný.

Na účely tohto odseku a bez toho, aby bol dotknutý článok III-344, Rade pomáha Politický a bezpečnostný výbor s podporou štruktúr vytvorených v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako aj výbor uvedený v článku III-261, ktoré jej v prípade potreby predkladajú spoločné stanoviská.

3. S cieľom umožniť Únii a jej členským štátom konať efektívne Európska rada pravidelne vyhodnocuje hrozby, ktorým Únia čelí.

HLAVA VI

FUNGOVANIE ÚNIE

KAPITOLA I

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

ODDIEL 1

INŠTITÚCIE

Pododdiel 1

Európsky parlament

Článok III-330

1. Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady ustanoví opatrenia potrebné pre priame a všeobecné voľby členov Európskeho parlamentu jednotným postupom vo všetkých členských štátoch alebo v súlade so zásadami spoločnými pre všetky členské štáty.

Rada sa uznáša jednomyseľne na základe podnetu a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov. Tento zákon alebo rámcový zákon nadobudne účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

2. Európsky zákon Európskeho parlamentu vymedzí štatút jeho členov a všeobecné podmienky, ktorými sa spravuje výkon ich funkcie. Európsky parlament sa uznáša z vlastného podnetu po vyžiadaní stanoviska od Komisie a po získaní súhlasu Rady. Rada sa uznáša jednomyseľne o všetkých pravidlách alebo podmienkach týkajúcich sa zdaňovania členov alebo bývalých členov.

Článok III-331

Európsky zákon vymedzí štatút politických strán na európskej úrovni podľa článku I-46 ods. 4, najmä pravidlá ich financovania.

Článok III-332

Európsky parlament môže väčšinou svojich členov vyzvať Komisiu, aby predložila vhodné návrhy vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na účely uplatňovania ústavy vyžadujú vypracovanie právneho aktu Únie. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje Európsky parlament o dôvodoch.

Článok III-333

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci zverené ústavou iným inštitúciám alebo orgánom, môže Európsky parlament pri plnení svojich úloh na žiadosť jednej štvrtiny svojich členov zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na vyšetrenie údajných priestupkov alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie s výnimkou prípadov, ak sú tvrdené skutočnosti predmetom prebiehajúceho súdneho konania, a to až do ukončenia súdneho konania.

Dočasný vyšetrovací výbor zaniká predložením správy.

Európsky zákon Európskeho parlamentu ustanoví podrobné pravidlá, ktorými sa spravuje výkon práva vyšetrovať. Európsky parlament sa uznáša z vlastného podnetu po získaní súhlasu Rady a Komisie.

Článok III-334

V súlade s článkom I-10 ods. 2 písm. d) má každý občan Únie a každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, právo obrátiť sa jednotlivo alebo spolu s inými osobami na Európsky parlament s petíciou týkajúcou sa záležitosti, ktorá spadá do oblasti činnosti Únie a ktorá sa jej priamo týka.

Článok III-335

1. Európsky parlament volí európskeho ombudsmana. Tento je v súlade s článkom I-10 ods. 2 písm. d) a článkom I-49 oprávnený prijímať sťažnosti od každého občana Únie alebo každej fyzickej osoby, ktorá má bydlisko, alebo každej právnickej osoby, ktorá má sídlo v členskom štáte, týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.

Ombudsman v súlade so svojimi povinnosťami vykonáva prešetrovania, ktoré považuje za opodstatnené, buď z vlastného podnetu alebo na základe sťažností, ktoré sú mu predložené priamo alebo prostredníctvom člena Európskeho parlamentu, s výnimkou prípadov, keď tvrdené skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho konania. Keď ombudsman dospeje k záveru, že ide o prípad nesprávneho úradného postupu, záležitosť predloží dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie, ktoré majú lehotu troch mesiacov na vyjadrenie. Ombudsman potom predloží správu Európskemu parlamentu a dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie. Sťažovateľ je vyrozumený o výsledku takého prešetrenia.

Ombudsman predkladá Európskemu parlamentu každoročne správu o výsledkoch svojich prešetrovaní.

2. Ombudsman je volený po každých voľbách do Európskeho parlamentu na čas jeho volebného obdobia. Jeho funkčné obdobie je obnoviteľné.

Ombudsman môže byť odvolaný Súdnym dvorom na žiadosť Európskeho parlamentu, ak prestal spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú na plnenie jeho funkcie, alebo ak sa dopustil závažného pochybenia.

3. Ombudsman je pri výkone svojej funkcie úplne nezávislý. Pri plnení svojich povinností nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry. Počas svojho funkčného obdobia ombudsman nesmie vykonávať žiadnu inú zárobkovú alebo nezárobkovú činnosť.

4. Európsky zákon Európskeho parlamentu vymedzí štatút ombudsmana a všeobecné podmienky, ktorými sa spravuje výkon jeho funkcie. Európsky parlament sa uznáša z vlastného podnetu po vyžiadaní si stanoviska od Komisie a so súhlasom Rady.

Článok III-336

Európsky parlament zasadá raz do roka. Schádza sa, bez toho aby musel byť zvolaný, v druhý utorok v marci.

Na žiadosť väčšiny členov Európskeho parlamentu alebo na žiadosť Rady alebo Komisie sa môže konať aj mimoriadna schôdza Európskeho parlamentu.

Článok III-337

1. Európsky parlament vypočuje Európsku radu a Radu v súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku Európskej rady a v rokovacom poriadku Rady.

2. Komisia sa môže zúčastňovať na všetkých rokovaniach Európskeho parlamentu a, ak o to požiada, musí byť vypočutá. Komisia odpovedá ústne alebo písomne na otázky, ktoré jej položí Európsky parlament alebo jeho členovia.

3. Európsky parlament na verejnom rokovaní prerokúva všeobecnú výročnú správu, ktorú mu predkladá Komisia.

Článok III-338

Pokiaľ v ústave nie je ustanovené inak, Európsky parlament sa uznáša väčšinou odovzdaných hlasov. Podmienky uznášaniaschopnosti sa ustanovia v jeho rokovacom poriadku.

Článok III-339

Európsky parlament prijme svoj rokovací poriadok väčšinou svojich členov.

Zápisnice z rokovaní Európskeho parlamentu sa zverejňujú spôsobom ustanoveným v ústave a v jeho rokovacom poriadku.

Článok III-340

Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Európsky parlament hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.

Ak je návrh na vyslovenie nedôvery prijatý dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých členov Európskeho parlamentu, členovia Komisie sa kolektívne vzdajú funkcie a minister zahraničných vecí sa vzdá funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie. Ostávajú vo funkcii a pokračujú vo vybavovaní bežných záležitostí, až kým nie sú nahradení v súlade s článkami I-26 a I-27. V takom prípade sa funkčné obdobie členov Komisie, ktorí majú nahradiť pôvodných členov Komisie, skončí dňom, ktorým by sa skončilo funkčné obdobie členov Komisie, ktorí boli povinní kolektívne sa vzdať funkcie.

Pododdiel 2

Európska rada

Článok III-341

1. Pri hlasovaní môže každý člen Európskej rady tiež konať najviac za jedného ďalšieho člena.

Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení Európskou radou, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť.

2. Predseda Európskeho parlamentu môže byť pozvaný na vypočutie Európskou radou.

3. Európska rada sa pri procedurálnych otázkach a pri prijímaní svojho rokovacieho poriadku uznáša jednoduchou väčšinou.

4. Európskej rade pomáha Generálny sekretariát Rady.

Pododdiel 3

Rada ministrov

Článok III-342

Zasadnutie Rady zvoláva predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z jej členov alebo Komisie.

Článok III-343

1. Pri hlasovaní môže každý člen Rady konať najviac za jedného ďalšieho člena.

2. Keď sa vyžaduje, aby sa Rada uzniesla jednoduchou väčšinou, uznáša sa väčšinou svojich členov.

3. Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení Rady, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť.

Článok III-344

1. Výbor zložený zo stálych zástupcov vlád členských štátov zodpovedá za prípravu činnosti Rady a za plnenie úloh, ktoré mu Rada uloží. Výbor môže prijímať procedurálne rozhodnutia v prípadoch uvedených v rokovacom poriadku Rady.

2. Rade pomáha generálny sekretariát pod vedením generálneho tajomníka vymenovaného Radou.

Rada rozhoduje o organizácii generálneho sekretariátu jednoduchou väčšinou.

3. Rada sa o procedurálnych otázkach a prijímaní jej rokovacieho poriadku uznáša jednoduchou väčšinou.

Článok III-345

Rada môže jednoduchou väčšinou požiadať Komisiu, aby vykonala akékoľvek štúdie, ktoré Rada považuje za vhodné na dosiahnutie spoločných cieľov, a predložila Rade akékoľvek vhodné návrhy. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje Radu o dôvodoch.

Článok III-346

Rada prijíma európske rozhodnutia ustanovujúce úpravu, ktorou sa spravujú výbory uvedené v ústave. Uznáša sa jednoduchou väčšinou po porade s Komisiou.

Pododdiel 4

Európska komisia

Článok III-347

Členovia Komisie sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou. Členské štáty rešpektujú ich nezávislosť a nesnažia sa ich ovplyvňovať pri výkone ich funkcií.

Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú zárobkovú alebo nezárobkovú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať záväzky vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia. V prípade porušenia týchto záväzkov môže Súdny dvor na žiadosť Rady, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou, alebo na žiadosť Komisie, s prihliadnutím na okolnosti rozhodnúť o odvolaní dotknutej osoby za podmienok ustanovených v článku III-349, prípadne o odňatí nároku na dôchodok alebo na iné dávky nahrádzajúce dôchodok.

Článok III-348

1. Funkcia členov Komisie končí okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti vzdaním sa funkcie alebo odvolaním.

2. Funkciu uvoľnenú z dôvodu vzdania sa funkcie, odvolania alebo smrti zastáva po zvyšok funkčného obdobia člena Komisie nový člen rovnakej štátnej príslušnosti vymenovaný Radou na základe vzájomnej dohody s predsedom Komisie a po porade s Európskym parlamentom a v súlade s kritériami ustanovenými v článku I-26 ods. 4.

Rada môže na návrh predsedu Komisie jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnená funkcia sa neobsadí, najmä ak je zvyšok funkčného obdobia člena Komisie krátky.

3. V prípade vzdania sa funkcie, odvolania alebo smrti je predseda na zvyšok jeho funkčného obdobia nahradený v súlade s článkom I-27 ods. 1.

4. V prípade vzdania sa funkcie, odvolania alebo smrti je minister zahraničných vecí Únie na zvyšok funkčného obdobia nahradený v súlade s článkom I-28.

5. V prípade vzdania sa funkcie všetkých členov Komisie zostávajú jej členovia vo funkcii a pokračujú vo vybavovaní bežných záležitostí, až kým nie sú nahradení na zvyšok funkčného obdobia v súlade s článkami I-26 a I-27.

Článok III-349

Každý člen Komisie, ktorý prestal spĺňať podmienky potrebné na plnenie jeho funkcie alebo ktorý sa dopustil závažného pochybenia, môže byť Súdnym dvorom pozbavený funkcie na žiadosť Rady, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou, alebo na žiadosť Komisie.

Článok III-350

Bez toho, aby bol dotknutý článok I-28 ods. 4, predseda Komisie rozdelí príslušnosti Komisie a pridelí ich jej členom v súlade s článkom I-27 ods. 3. Počas funkčného obdobia Komisie môže predseda toto rozdelenie príslušnosti meniť. Členovia Komisie vykonávajú pod vedením predsedu úlohy, ktoré im pridelil.

Článok III-351

Komisia sa uznáša väčšinou svojich členov. Podmienky uznášaniaschopnosti sa ustanovia v jej rokovacom poriadku.

Článok III-352

1. Komisia prijme svoj rokovací poriadok, aby tak zabezpečila svoje vlastné fungovanie, ako aj fungovanie svojich útvarov. Zabezpečí uverejnenie rokovacieho poriadku.

2. Komisia uverejňuje každoročne, najneskôr jeden mesiac pred začatím schôdze Európskeho parlamentu, všeobecnú správu o činnosti Únie.

Pododdiel 5

Súdny dvor Európskej únie

Článok III-353

Súdny dvor zasadá v komorách, vo veľkej komore alebo v pléne v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie.

Článok III-354

Súdnemu dvoru pomáhajú ôsmi generálni advokáti. Ak o to Súdny dvor požiada, Rada môže jednomyseľne prijať európske rozhodnutie, ktorým sa zvýši počet generálnych advokátov.

Úlohou generálneho advokáta je verejne a úplne nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené návrhy vo veciach, ktoré si podľa Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť.

Článok III-355

Sudcovia a generálni advokáti súdneho dvora sú vyberaní spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú predpoklady požadované v ich krajinách na výkon najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva; sú vymenovaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom uvedeným v článku III-357.

Každé tri roky dochádza k čiastočnej výmene sudcov a generálnych advokátov v súlade s podmienkami ustanovenými v Štatúte Súdneho dvora Európskej únie.

Sudcovia si spomedzi seba volia predsedu Súdneho dvora na obdobie troch rokov. Môže byť zvolený opätovne.

Súdny dvor prijme svoj rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok podlieha schváleniu Radou.

Článok III-356

Počet sudcov Všeobecného súdu ustanovuje Štatút Súdneho dvora Európskej únie. Štatút môže ustanoviť, že Všeobecnému súdu pomáhajú generálni advokáti.

Členovia Všeobecného súdu sú vyberaní spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú predpoklady vyžadované na výkon vysokých sudcovských funkcií. Sú vymenovaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom uvedeným v článku III-357.

Na Všeobecnom súde dochádza každé tri roky k čiastočnej výmene sudcov.

Sudcovia si spomedzi seba volia predsedu Všeobecného súdu na obdobie troch rokov. Môže byť zvolený opätovne.

Všeobecný súd prijme svoj rokovací poriadok po dohode so Súdnym dvorom. Tento rokovací poriadok podlieha schváleniu Radou.

Pokiaľ Štatút Súdneho dvora Európskej únie neustanovuje inak, ustanovenia ústavy týkajúce sa Súdneho dvora sa vzťahujú aj na Všeobecný súd.

Článok III-357

Predtým, ako vlády členských štátov vykonajú vymenovania uvedené v článkoch III-355 a III-356, sa zriadi výbor na účely poskytnutia stanoviska k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu a generálneho advokáta na Súdnom dvore a na Všeobecnom súde.

Výbor sa skladá zo siedmich osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Všeobecného súdu, členov najvyšších vnútroštátnych súdnych orgánov a uznávaných odborníkov v oblasti práva, pričom jedného z nich navrhne Európsky parlament. Rada prijme európske rozhodnutie ustanovujúce pravidlá činnosti výboru a európske rozhodnutie, ktorým sa vymenúvajú jeho členovia. Uznáša sa na podnet predsedu Súdneho dvora.

Článok III-358

1. Všeobecný súd je príslušný prejednávať a rozhodovať v prvom stupni vo veciach uvedených v článkoch III-365, III-367, III-370, III-372 a III-374 s výnimkou tých, ktoré sú pridelené osobitnému súdu zriadenému podľa článku III-359, a tých, ktoré sú v Štatúte Súdneho dvora Európskej únie vyhradené pre Súdny dvor. Štatút môže ustanoviť, že Všeobecný súd je príslušný rozhodovať v iných veciach.

Proti rozhodnutiam vydaným Všeobecným súdom podľa tohto odseku sa možno odvolať na Súdny dvor len v právnych otázkach za podmienok a v medziach ustanovených v štatúte.

2. Všeobecný súd je príslušný rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam osobitných súdov.

Rozhodnutia vydané Všeobecným súdom podľa tohto odseku môžu byť výnimočne preskúmané Súdnym dvorom za podmienok a v medziach ustanovených v Štatúte Súdneho dvora Európskej únie, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by mohli byť dotknuté jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.

3. Všeobecný súd je príslušný rozhodovať o prejudiciálnych otázkach predložených na základe článku III-369 v osobitných oblastiach ustanovených v Štatúte Súdneho dvora Európskej únie.

Ak sa Všeobecný súd domnieva, že si vec vyžaduje zásadné rozhodnutie, ktorým by mohli byť dotknuté jednota alebo vnútorný súlad práva Únie, môže tento prípad postúpiť na rozhodnutie Súdnemu dvoru.

Rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach vydané Všeobecným súdom môžu byť výnimočne preskúmané Súdnym dvorom za podmienok a v medziach ustanovených v Štatúte Súdneho dvora Európskej únie, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že by mohli byť dotknuté jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.

Článok III-359

1. Európske zákony môžu pri Všeobecnom súde zriadiť osobitné súdy na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni. Prijímajú sa buď na návrh Komisie po porade so Súdnym dvorom alebo na žiadosť Súdneho dvora po porade s Komisiou.

2. Európsky zákon, ktorým sa zriaďuje osobitný súd, ustanoví pravidlá týkajúce sa zloženia tohto súdu a rozsahu zverených právomocí.

3. Proti rozhodnutiam vydaným osobitnými súdmi sa možno odvolať na Všeobecný súd len v právnych otázkach alebo, ak tak ustanoví európsky zákon, ktorým sa zriaďuje osobitný súd, aj v skutkových otázkach.

4. Členovia osobitných súdov sú vyberaní spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré spĺňajú predpoklady vyžadované pre výkon sudcovských funkcií. Sú vymenúvaní Radou, ktorá sa uznáša jednomyseľne.

5. Osobitné súdy prijmú svoje rokovacie poriadky po dohode so Súdnym dvorom. Tieto rokovacie poriadky podliehajú schváleniu Radou.

6. Pokiaľ nestanoví inak európsky zákon, ktorým sa zakladá osobitný súd, ustanovenia ústavy týkajúce sa Súdneho dvora Európskej únie a ustanovenia Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa vzťahujú aj na osobitné súdy. Hlava I štatútu a jeho článok 64 sa vzťahujú na osobitné súdy vždy.

Článok III-360

Ak sa Komisia domnieva, že členský štát porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ústavy, zaujme k veci odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu sa vyjadriť.

Ak dotknutý štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Článok III-361

Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát porušil povinnosť vyplývajúcu z ústavy, môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Predtým, ako členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu za údajné porušenie povinnosti vyplývajúcej z ústavy, predloží vec Komisii.

Komisia zaujme odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní dotknutým štátom, aby si navzájom predložili ústne aj písomné vyjadrenia v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nezaujala stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže byť vec predložená Súdu aj bez stanoviska Komisie.

Článok III-362

1. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že členský štát porušil povinnosť vyplývajúcu z ústavy, tento štát je povinný prijať potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

2. Ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku uvedenému v odseku 1, môže predložiť prípad Súdnemu dvoru Európskej únie po tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primeranú.

Ak Súd zistí, že dotknutý členský nevyhovel jeho rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.

Týmto postupom nie je dotknutý článok III-361.

3. Ak Komisia predloží prípad Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku III-360, pretože sa domnieva, že dotknutý členský štát porušil svoju povinnosť oznámiť opatrenie, ktorým transponoval európsky rámcový zákon, môže, ak to považuje za vhodné, navrhnúť výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané.

Ak Súd zistí, že došlo k porušeniu, môže dotknutému členskému štátu uložiť paušálnu pokutu alebo penále najviac vo výške navrhnutej Komisiou. Povinnosť platiť nadobudne účinnosť ku dňu, ktorý Súd určí vo svojom rozsudku.

Článok III-363

Európske zákony alebo európske nariadenia Rady môžu Súdnemu dvoru Európskej únie priznať neobmedzenú právomoc vo veciach sankcií, ktoré sú v nich ustanovené.

Článok III-364

Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia ústavy, európsky zákon môže Súdnemu dvoru Európskej únie v rozsahu, ktorý ustanoví, zveriť právomoc rozhodovať spory spojené s uplatňovaním právnych aktov prijatých na základe ústavy, ktoré zakladajú európske právne tituly duševného vlastníctva.

Článok III-365

1. Súdny dvor Európskej únie preskúmava zákonnosť európskych zákonov a európskych rámcových zákonov, právnych aktov Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky s výnimkou odporúčaní a stanovísk, a aktov Európskeho parlamentu a Európskej rady, ktoré sú určené na vyvolanie právnych účinkov voči tretím stranám. Tiež preskúmava zákonnosť aktov orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré sú určené na vyvolanie právnych účinkov voči tretím stranám.

2. Na účely odseku 1 je Súdny dvor Európskej únie príslušný rozhodovať o žalobách podaných členským štátom, Európskym parlamentom, Radou alebo Komisiou z dôvodu nepríslušnosti, porušenia podstatnej formálnej náležitosti, porušenia ústavy alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania alebo z dôvodu zneužitia právomoci.

3. Súdny dvor Európskej únie je za podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 príslušný rozhodovať o návrhoch podaných Dvorom audítorov, Európskou centrálnou bankou a Výborom regiónov na účely ochrany ich výsadných práv.

4. Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2 podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej adresované alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči podzákonným právnym aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

5. Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré sú určené na vyvolanie právnych účinkov voči nim.

6. Žaloby uvedené v tomto článku musia byť podané do dvoch mesiacov od uverejnenia aktu alebo od jeho oznámenia navrhovateľovi, alebo v prípade, ak nebol uverejnený alebo oznámený, odo dňa, kedy sa navrhovateľ o ňom dozvedel.

Článok III-366

Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor Európskej únie vyhlási napadnutý akt za neplatný.

Ak to považuje za potrebné, označí Súdny dvor, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.

Článok III-367

Ak Európsky parlament, Európska rada, Rada, Komisia alebo Európska centrálna banka v rozpore s ústavou nekonajú, členské štáty a iné inštitúcie Únie môžu podať na Súdny dvor Európskej únie žalobu o určenie porušenia ústavy. Tento článok sa primerane uplatní na orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré opomenú konanie.

Žaloba je prípustná, len ak bola dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra najprv vyzvaná, aby konala. Ak sa dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra nevyjadrí do dvoch mesiacov od vyzvania, žalobu je možné podať v ďalšej lehote dvoch mesiacov.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať na Súdny dvor sťažnosť, ak inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie opomenuli adresovať tejto osobe akýkoľvek iný akt ako odporúčanie alebo stanovisko.

Článok III-368

Inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorých nekonanie bolo vyhlásené za odporujúce ústave, sú povinné prijať potrebné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

Touto povinnosťou nie je dotknutá žiadna povinnosť, ktorá môže vyplývať z uplatňovania článku III-431 druhého odseku.

Článok III-369

Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa:

a)	výkladu ústavy,

b)	platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka vznesie pred akýmkoľvek súdnym orgánom členského štátu, tento súdny orgán môže požiadať Súd, aby o tejto otázke rozhodol, ak sa domnieva, že rozhodnutie o otázke je nevyhnutné na to, aby mohol vydať rozsudok.

Ak sa takáto otázka vznesie v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu, voči ktorého rozhodnutiam nie je prípustný žiaden opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, tento súdny orgán predloží vec Súdnemu dvoru.

Ak sa takáto otázka vznesie v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor koná bezodkladne.

Článok III-370

Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať o sporoch týkajúcich sa náhrady škody uvedených v článku III-431 druhom a treťom odseku.

Článok III-371

Súdny dvor je príslušný rozhodovať o zákonnosti aktu prijatého Európskou radou alebo Radou podľa článku I-59 výhradne na návrh členského štátu dotknutého konštatovaním Európskej rady alebo Rady, a to výhradne o dodržaní procesných ustanovení uvedeného článku.

Taký návrh musí byť predložený do jedného mesiaca od dátumu takéhoto konštatovania. Súd rozhodne do jedného mesiaca od dátumu návrhu.

Článok III-372

Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať o všetkých sporoch medzi Úniou a jej zamestnancami v medziach a za podmienok ustanovených v Služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Únie.

Článok III-373

Súdny dvor Európskej únie je v tu ustanovených medziach príslušný rozhodovať o sporoch týkajúcich sa:

a)	plnenia povinností členských štátov podľa Štatútu Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti má správna rada banky právomoci priznané Komisii v článku III-360,

b)	rozhodnutí Rady guvernérov Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti môže každý členský štát, Komisia alebo správna rada banky podať žalobu za podmienok ustanovených v článku III-365,

c)	rozhodnutí Správnej rady Európskej investičnej banky. Žaloby proti takýmto opatreniam môžu podať len členské štáty alebo Komisia za podmienok ustanovených v článku III-365 a výhradne na základe nedodržania postupu uvedeného v článku 19 ods. 2, 5, 6 a 7 štatútu banky,

plnenia povinností, ktoré národným centrálnym bankám vyplývajú z ústavy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. V tejto súvislosti má Rada guvernérov Európskej centrálnej banky voči národným centrálnym bankám rovnaké právomoci, ako sú v článku III-360 priznané Komisii voči členským štátom. Ak Súdny dvor Európskej únie zistí, že národná centrálna banka porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z ústavy, je povinná prijať potrebné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora.

Článok III-374

Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie, a to bez ohľadu na to, či sa táto zmluva spravuje verejným alebo súkromným právom.

Článok III-375

1. S výnimkou prípadov, keď je na základe ústavy príslušný Súdny dvor Európskej únie, nie sú konania, ktorých účastníkom je Únia, vylúčené z právomoci súdnych orgánov členských štátov.

2. Členské štáty sa zaväzujú, že spory týkajúce sa výkladu alebo uplatňovania ústavy nebudú riešiť iným spôsobom, ako ustanovuje ústava.

3. Súdny dvor je príslušný rozhodovať o každom spore medzi členskými štátmi, ktorý sa týka predmetu ústavy, ak je mu spor predložený na základe osobitnej zmluvy medzi účastníkmi.

Článok III-376

Súdny dvor Európskej únie nie je príslušný vo veciach v súvislosti s článkami I-40 a I-41, ustanoveniami hlavy V kapitoly II týkajúcimi sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a článkom III-293, ak sa týka spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Súdny dvor je však príslušný dohliadať na dodržiavanie článku III-308 a rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku III-365 ods. 4, ktorými sa preskúmava zákonnosť európskych rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly II.

Článok III-377

Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa ustanovení hlavy III kapitoly IV oddielov 4 a 5, ktoré sa vzťahujú na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Súdny dvor Európskej únie nie je príslušný preskúmavať platnosť alebo primeranosť operácií vykonaných políciou alebo inými orgánmi členského štátu činnými v trestnom konaní, ani rozhodovať o výkone právomocí členských štátov v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

Článok III-378

Bez ohľadu na uplynutie lehoty stanovenej v článku III-365 ods. 6 sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti daného aktu z dôvodov ustanovených v článku III-365 ods. 2.

Článok III-379

1. Žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok. Ak sa však Súd domnieva, že si to vyžadujú okolnosti, môže nariadiť pozastavenie uplatňovania napadnutého aktu.

2. Súdny dvor Európskej únie môže vo všetkých jemu predložených veciach nariadiť akékoľvek potrebné predbežné opatrenia.

Článok III-380

Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie sú vykonateľné za podmienok ustanovených v článku III-401.

Článok III-381

Štatút Súdneho dvora Európskej únie je ustanovený v protokole.

Európsky zákon môže zmeniť a doplniť ustanovenia štatútu s výnimkou hlavy I a článku 64. Prijíma sa buď na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou, alebo na návrh Komisie a po porade so Súdnym dvorom.

Pododdiel 6

Európska centrálna banka

Článok III-382

1. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa skladá z členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a z guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka podľa článku III-197.

2. Výkonná rada sa skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.

Prezident, viceprezident a ďalší členovia Výkonnej rady sú vymenovaní Európskou radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, spomedzi uznávaných a skúsených odborníkov v menovej alebo bankovej oblasti, na základe odporúčania Rady a po porade s Európskym parlamentom a Radou guvernérov Európskej centrálnej banky.

Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich vymenovať znova.

Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

Článok III-383

1. Na zasadnutiach Rady guvernérov Európskej centrálnej banky sa môžu bez práva hlasovať zúčastňovať predseda Rady a jeden člen Komisie.

Predseda Rady môže predložiť Rade guvernérov Európskej centrálnej banky návrh na prerokovanie.

2. Prezident Európskej centrálnej banky je pozývaný k účasti na zasadnutiach Rady, keď táto rokuje o záležitostiach, ktoré sa týkajú cieľov a úloh Európskeho systému centrálnych bánk.

3. Európska centrálna banka predkladá Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Komisii výročnú správu o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za predchádzajúci a za bežný rok. Prezident Európskej centrálnej banky prednesie túto správu Európskemu parlamentu, ktorý môže o nej uskutočniť všeobecnú rozpravu, a Rade.

Prezident Európskej centrálnej banky a ďalší členovia Výkonnej rady môžu byť vypočutí na základe žiadosti Európskeho parlamentu alebo z ich vlastného podnetu príslušnými orgánmi Európskeho parlamentu.

Pododdiel 7

Dvor audítorov

Článok III-384

1. Dvor audítorov overuje účty všetkých príjmov a výdavkov Únie. Tiež overuje účty všetkých príjmov a výdavkov každého orgánu, úradu alebo agentúry zriadeného Úniou, pokiaľ to nevylučuje akt o zriadení takéhoto orgánu, úradu alebo agentúry.

Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto vyhlásenie môže byť doplnené osobitným posudkom každej hlavnej oblasti činnosti Únie.

2. Dvor audítorov preskúmava, či sa všetky príjmy a výdavky uskutočnili zákonným a riadnym spôsobom, a či sa vykonávalo správne finančné hospodárenie. Pritom podá správu najmä o každom prípade nezrovnalosti.

Audit príjmov sa uskutočňuje porovnaním splatných pohľadávok a súm, ktoré boli Spoločenstvu skutočne uhradené.

Audit výdavkov sa uskutočňuje porovnaním prijatých záväzkov a poskytnutých platieb.

Tieto audity môžu byť vykonané pred účtovnou závierkou príslušného rozpočtového roka.

3. Audit je založený na účtovných záznamoch a v prípade potreby vykonávaný priamo na mieste v iných inštitúciách, ako aj v priestoroch akéhokoľvek orgánu, úradu alebo agentúry, ktoré hospodária s príjmami alebo výdavkami v mene Únie, a v členských štátoch, vrátane priestorov akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby prijímajúcej platby z rozpočtu. V členských štátoch sa audit vykonáva v súčinnosti s vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi, a ak tieto orgány nemajú potrebné právomoci, v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi útvarmi. Dvor audítorov a vnútroštátne kontrolné orgány členských štátov spolupracujú v duchu dôvery, pričom si zachovávajú svoju nezávislosť. Tieto orgány alebo útvary upovedomia Dvor audítorov o tom, či majú v úmysle zúčastniť sa na audite.

Ostatné inštitúcie, všetky orgány, úrady alebo agentúry hospodáriace s príjmami alebo výdavkami v mene Únie, každá fyzická alebo právnická osoba prijímajúca platby z rozpočtu a vnútroštátne kontrolné orgány alebo ak tieto nemajú potrebné právomoci, príslušné útvary, predložia Dvoru audítorov na jeho žiadosť všetky dokumenty alebo informácie potrebné na vykonávanie jeho úloh.

V súvislosti s činnosťou Európskej investičnej banky pri hospodárení s príjmami a výdavkami Únie práva prístupu Dvora audítorov k informáciám, ktoré má v držbe banka, sa spravujú dohodou medzi Dvorom audítorov, bankou a Komisiou. Dvor audítorov má prístup k informáciám potrebným pre audit výdavkov a príjmov Únie, ktoré spravuje banka, aj v prípade, ak dohoda neexistuje.

4. Dvor audítorov vypracuje výročnú správu po závierke každého rozpočtového roka. Správa sa predkladá ostatným inštitúciám a spolu s odpoveďami týchto inštitúcií na zistenia Dvora audítorov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dvor audítorov tiež môže kedykoľvek predložiť svoje pripomienky najmä formou osobitných správ ku konkrétnym otázkam a vydávať stanoviská na žiadosť niektorej z inštitúcií.

Výročné správy, osobitné správy alebo stanoviská prijíma väčšinou svojich členov. Môže zriaďovať komory, ktoré za podmienok ustanovených v jeho rokovacom poriadku prijímajú určité kategórie správ alebo stanovísk.

Pomáha Európskemu parlamentu a Rade pri výkone kontroly plnenia rozpočtu.

Prijme svoj rokovací poriadok. Tento rokovací poriadok podlieha schváleniu Radou.

Článok III-385

1. Členovia Dvora audítorov sú vyberaní z osôb, ktoré vo svojich štátoch pracujú alebo pracovali vo vonkajších kontrolných orgánoch alebo ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované. Musia poskytovať záruku úplnej nezávislosti.

2. Členovia Dvora audítorov sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov. Možno ich vymenovať opätovne. Rada prijíma európske rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje zoznam členov vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými každým členským štátom. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Členovia Dvora audítorov si spomedzi seba volia svojho predsedu na obdobie troch rokov. Môže byť opätovne zvolený.

3. Pri plnení svojich povinností členovia Dvora audítorov nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného subjektu. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich funkciou.

4. Členovia Dvora audítorov nesmú počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú zárobkovú alebo nezárobkovú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

5. Funkcia člena Dvora audítorov zaniká okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj vzdaním sa funkcie alebo odvolaním Súdnym dvorom podľa odseku 6.

Takto uvoľnená funkcia sa obsadí na zvyšok funkčného obdobia dotknutého člena.

S výnimkou odvolania zotrvajú členovia Dvora audítorov vo funkcii, pokiaľ nie sú nahradení.

6. Člen Dvora audítorov môže byť pozbavený funkcie alebo svojho práva na dôchodok alebo namiesto toho iných výhod len vtedy, ak Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov zistí, že prestal spĺňať potrebné podmienky alebo neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

ODDIEL 2

PORADNÉ ORGÁNY ÚNIE

Pododdiel 1

Výbor regiónov

Článok III-386

Počet členov Výboru regiónov nepresiahne 350. Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne, prijme na návrh Komisie európske rozhodnutie, ktorým sa určí zloženie výboru.

Členovia výboru a rovnaký počet náhradníkov sú vymenovaní na päť rokov. Možno ich vymenovať znova. Nesmú byť súčasne členmi Európskeho parlamentu.

Rada prijme európske rozhodnutie, ktorým sa určí zoznam členov a náhradníkov vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými každým členským štátom.

Keď im skončí funkčné obdobie uvedené v článku I-32 ods. 2, na základe ktorého boli navrhnutí, automaticky skončí funkčné obdobie členov výboru a v súlade s rovnakým postupom sú nahradení na zvyšok funkčného obdobia.

Článok III-387

Výbor regiónov si volí svojho predsedu a predsedníctvo spomedzi svojich členov na dvaapolročné funkčné obdobie.

Výbor zvoláva jeho predseda na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie. Môže sa zísť aj z vlastného podnetu.

Prijme svoj rokovací poriadok.

Článok III-388

Európsky parlament, Rada alebo Komisia sa s Výborom regiónov poradí vtedy, keď tak ustanovuje ústava, a vo všetkých ostatných prípadoch, keď to niektorá z týchto inštitúcií považuje za vhodné, najmä v tých, ktoré sa týkajú cezhraničnej spolupráce.

Ak to Európsky parlament, Rada alebo Komisia považujú za potrebné, stanovia výboru na predloženie jeho stanoviska lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od dátumu doručenia oznámenia predsedovi. Po uplynutí tejto lehoty neexistencia stanoviska nebráni ďalšiemu postupu.

V prípade porady s Hospodárskym a sociálnym výborom Európsky parlament, Rada alebo Komisia informujú Výbor regiónov o žiadosti o stanovisko. Ak sa Výbor regiónov domnieva, že sa záležitosť týka špecifických regionálnych záujmov, môže k nej vydať stanovisko. Môže tiež vydať stanovisko z vlastného podnetu.

Stanovisko výboru sa spolu so zápisnicou z jeho rokovania predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Pododdiel 2

Hospodársky a sociálny výbor

Článok III-389

Počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru nepresiahne 350. Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne, prijme na návrh Komisie európske rozhodnutie, ktorým sa určí zloženie výboru.

Článok III-390

Členovia Hospodárskeho a sociálneho výboru sú vymenovaní na päť rokov. Možno ich vymenovať znova.

Rada prijme európske rozhodnutie, ktorým sa určí zoznam členov vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými každým členským štátom.

Rada sa uznáša po porade s Komisiou. Môže získať stanovisko európskych organizácií, ktoré zastupujú rozličné hospodárske a sociálne odvetvia a občiansku spoločnosť, dotknuté činnosťou Únie.

Článok III-391

Hospodársky a sociálny výbor si spomedzi svojich členov volí svojho predsedu a predsedníctvo na dvaapolročné funkčné obdobie.

Výbor zvoláva jeho predseda na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie. Môže sa zísť aj z vlastného podnetu.

Prijme svoj rokovací poriadok.

Článok III-392

Európsky parlament, Rada alebo Komisia sa poradia s Hospodárskym a sociálnym výborom v prípadoch ustanovených ústavou. Tieto inštitúcie sa s ním môžu poradiť vo všetkých prípadoch, keď to považujú za vhodné. Môže tiež vypracovať stanovisko z vlastného podnetu.

Ak to Európsky parlament, Rada alebo Komisia považujú za nevyhnutné, stanovia výboru na predloženie jeho stanoviska lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac od dátumu doručenia oznámenia predsedovi. Po uplynutí tejto lehoty neexistencia stanoviska nebráni ďalšiemu postupu.

Stanovisko výboru sa spolu so zápisnicou z jeho rokovania predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

ODDIEL 3

EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA

Článok III-393

Európska investičná banka má právnu subjektivitu.

Jej členmi sú členské štáty.

Štatút Európskej investičnej banky je ustanovený v protokole.

Európsky zákon Rady môže zmeniť a doplniť Štatút Európskej investičnej banky. Rada sa uznáša jednomyseľne buď na žiadosť Európskej investičnej banky a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, alebo na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou investičnou bankou.

Článok III-394

Úlohou Európskej investičnej banky je prispievať využívaním prístupu ku kapitálovým trhom a svojich vlastných zdrojov k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie. Na tieto účely poskytuje najmä pôžičky a záruky na neziskovom základe, a tým uľahčuje financovanie nasledovných projektov vo všetkých hospodárskych oblastiach:

a)	projekty na rozvoj menej rozvinutých regiónov,

projekty na modernizáciu alebo konverziu podnikov alebo na rozvoj nových aktivít, ktoré si vyžaduje vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu, ak sú tieto projekty takého rozsahu alebo takej povahy, že ich nie je možné úplne financovať rozličnými prostriedkami, ktoré sú dostupné v jednotlivých členských štátoch,

c)	projekty spoločného záujmu pre niekoľko členských štátov, ktoré sú takého rozsahu alebo takej povahy, že ich nie je možné úplne financovať rozličnými prostriedkami, ktoré sú dostupné v jednotlivých členských štátoch.

Pri plnení svojich úloh Európska investičná banka uľahčuje financovanie investičných programov v spojení s pomocou zo štrukturálnych fondov a z iných finančných nástrojov Únie.

ODDIEL 4

SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE INŠTITÚCIE, ORGÁNY, ÚRADY A AGENTÚRY ÚNIE

Článok III-395

1. Ak podľa tejto ústavy Rada koná na návrh Komisie, môže taký návrh zmeniť a doplniť iba jednomyseľným uznesením, okrem prípadov uvedených v článkoch I-55 a I-56, v článku III-396 ods. 10 a 13, článku III-404 a článku III-405 ods. 2.

2. Kým Rada nerozhodne, môže Komisia kedykoľvek počas postupu, ktorý vedie k prijatiu aktu Únie, svoj návrh pozmeniť.

Článok III-396

1. Keď sa podľa ústavy prijímajú európske zákony alebo európske rámcové zákony podľa riadneho legislatívneho postupu, uplatnia sa tieto ustanovenia.

2. Komisia predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade.

3. Európsky parlament prijme svoju pozíciu v prvom čítaní a predloží ju Rade.

4. Ak Rada schváli pozíciu Európskeho parlamentu, dotknutý akt sa prijme v znení, ktoré zodpovedá pozícii Európskeho parlamentu.

5. Ak Rada neschváli pozíciu Európskeho parlamentu, prijme svoju pozíciu v prvom čítaní a predloží ju Európskemu parlamentu.

6. Rada v plnom rozsahu informuje Európsky parlament o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu pozície v prvom čítaní. Komisia v plnom rozsahu informuje o svojej pozícii Európsky parlament.

7. Ak do troch mesiacov od tohto oznámenia Európsky parlament:

a)	schváli pozíciu Rady v prvom čítaní alebo neprijme rozhodnutie, dotknutý právny akt sa považuje za prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Rady,

b)	odmietne väčšinou svojich členov pozíciu Rady v prvom čítaní, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý,

c)	navrhne väčšinou svojich členov zmeny a doplnenia pozície Rady v prvom čítaní, takto zmenené a doplnené znenie sa predloží Rade a Komisii; Komisia k týmto zmenám a doplneniam vydá stanovisko.

8. Ak do troch mesiacov od doručenia zmien a doplnení Európskeho parlamentu Rada kvalifikovanou väčšinou:

a)	schváli všetky tieto zmeny a doplnenia, dotknutý právny akt sa považuje za prijatý,

b)	neschváli všetky zmeny a doplnenia, predseda Rady po dohode s predsedom Európskeho parlamentu zvolá do šiestich týždňov zasadnutie Zmierovacieho výboru.

9. Rada sa uznáša jednomyseľne o zmenách a doplneniach, ku ktorým Komisia zaujala zamietavé stanovisko.

10. Úlohou Zmierovacieho výboru, ktorý sa skladá z členov Rady alebo ich zástupcov a rovnakého počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je dosiahnuť do šiestich týždňov od jeho zvolania kvalifikovanou väčšinou členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou členov zastupujúcich Európsky parlament dohodu o spoločnom znení na základe pozícií Európskeho parlamentu a Rady v druhom čítaní.

11. Na rokovaniach Zmierovacieho výboru sa zúčastňuje Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek užitočné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

12. Ak do šiestich týždňov od svojho zvolania Zmierovací výbor neschváli spoločný návrh, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.

13. Ak v tejto lehote Zmierovací výbor schváli spoločný návrh, Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou odovzdaných hlasov, a Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, majú od schválenia lehotu šiestich týždňov na prijatie dotknutého právneho aktu v súlade so spoločným návrhom. Ak tak neurobia, navrhovaný právny akt sa považuje za neprijatý.

14. Lehoty troch mesiacov a šiestich týždňov uvedené v tomto článku môžu byť predĺžené najviac o jeden mesiac, respektíve o dva týždne, a to z podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady.

15. Keď je v prípadoch ustanovených v ústave zákon alebo rámcový zákon v rámci riadneho legislatívneho postupu predložený na základe podnetu skupiny členských štátov, na základe odporúčania Európskej centrálnej banky, alebo na žiadosť Súdneho dvora, odsek 2, odsek 6 druhá veta a odsek 9 sa neuplatňujú.

V takýchto prípadoch Európsky parlament a Rada predložia Komisii navrhovaný právny akt spolu so svojimi pozíciami v prvom a druhom čítaní. Európsky parlament alebo Rada môžu počas celého postupu požiadať Komisiu o stanovisko, ktoré Komisia môže vydať aj z vlastného podnetu. Ak to považuje za potrebné, môže sa Komisia v súlade s odsekom 11 zúčastňovať aj na práci Zmierovacieho výboru.

Článok III-397

Európsky parlament, Rada a Komisia sa navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce. Na tento účel môžu v súlade s ústavou uzatvárať medziinštitucionálne dohody, ktoré môžu mať záväznú povahu.

Článok III-398

1. Pri vykonávaní svojich poslaní sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou.

2. Ustanovenia na tento účel sa prijmú európskymi zákonmi prijatými v súlade so služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania prijatými na základe článku III-427.

Článok III-399

1. Inštitúcie, orgány a úrady a agentúry Únie zabezpečujú transparentnosť svojej práce a podľa článku I-50 prijmú vo svojich rokovacích poriadkoch ustanovenia o prístupe verejnosti k svojim dokumentom. Na Súdny dvor Európskej únie, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku sa pri výkone ich administratívnych úloh uplatní len článok I-50 ods. 3 a tento článok.

2. Európsky parlament a Rada zabezpečia zverejnenie dokumentov týkajúcich sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami ustanovenými európskym zákonom uvedeným v článku I-50 ods. 3.

Článok III-400

1. Rada prijme európske nariadenia a európske rozhodnutia určujúce:

a)	platy, požitky a dôchodky predsedu Európskej rady, predsedu Komisie, ministra zahraničných vecí Únie, členov Komisie, predsedov, členov a tajomníkov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj generálneho tajomníka Rady,

b)	podmienky zamestnávania, najmä platy, požitky a dôchodky predsedu a členov Dvora audítorov,

c)	akúkoľvek náhradu odmeňovania osôb uvedených v písmenách a) a b).

2. Rada prijme európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktorými sa určujú požitky členov Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok III-401

Akty Rady, Komisie alebo Európskej centrálnej banky, ktoré ukladajú peňažný záväzok iným osobám ako členským štátom, sú vykonateľné.

Nútený výkon rozhodnutia sa spravuje predpismi občianskeho procesného práva platnými v tom členskom štáte, na ktorého území sa vykonáva. Doložku vykonateľnosti pripojí po preskúmaní, ktoré sa obmedzí iba na overenie pravosti daného titulu, vnútroštátny orgán, ktorý na tento účel určí vláda každého členského štátu a oznámi Komisii a Súdnemu dvoru Európskej únie.

Po splnení týchto formálnych náležitostí na základe žiadosti dotknutej strany môže táto pokračovať vo výkone rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom predložením veci priamo príslušnému orgánu.

Nútený výkon môže byť zastavený len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Preskúmavanie zákonnosti spôsobu výkonu však patrí do pôsobnosti vnútroštátnych súdnych orgánov.

KAPITOLA II

FINANČNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC

Článok III-402

1. Viacročný finančný rámec sa ustanovuje na obdobie najmenej piatich rokov v súlade s článkom I-55.

2. Finančný rámec stanovuje výšky súm ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky. Kategórie výdavkov, ktorých počet je obmedzený, zodpovedajú hlavným odvetviam činnosti Únie.

3. Finančný rámec ustanoví akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného rozpočtového postupu.

4. Ak nie je do konca predchádzajúceho finančného rámca prijatý žiaden európsky zákon Rady, ktorým sa určuje nový finančný rámec, stropy a iné ustanovenia zodpovedajúce poslednému roku tohto rámca sa predĺžia až do prijatia takéhoto zákona.

5. V priebehu celého postupu, ktorý vedie k prijatiu finančného rámca, prijmú Európsky parlament, Rada a Komisia všetky opatrenia potrebné na uľahčenie úspešného ukončenia postupu.

ODDIEL 2

ROČNÝ ROZPOČET ÚNIE

Článok III-403

Rozpočtový rok sa začína 1. januára a končí 31. decembra.

Článok III-404

Európske zákony ustanovia ročný rozpočet Únie v súlade s týmito ustanoveniami:

1.	Každá inštitúcia vypracuje do 1. júla odhad svojich výdavkov na nasledujúci rozpočtový rok. Komisia tieto odhady zlúči do návrhu rozpočtu, ktorý môže obsahovať rôzne odhady. Návrh rozpočtu obsahuje odhad príjmov a odhad výdavkov.

2.	Komisia predloží návrh obsahujúci návrh rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 1. septembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Komisia môže návrh rozpočtu zmeniť a doplniť počas daného postupu až do zvolania Zmierovacieho výboru uvedeného v odseku 5.

3.	Rada prijme svoju pozíciu k návrhu rozpočtu a predloží ju Európskemu parlamentu najneskôr do 1. októbra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Rada informuje Európsky parlament v plnom rozsahu o dôvodoch, ktoré ju viedli k prijatiu jej pozície.

Ak do štyridsiatich dvoch dní po tomto predložení Európsky parlament:

a)	schváli pozíciu Rady, európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, je prijatý,

b)	neprijme rozhodnutie, európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, sa považuje za prijatý,

prijme zmeny a doplnenia väčšinou svojich členov, takto zmenený a doplnený návrh sa predloží Rade a Komisii. Predseda Európskeho parlamentu po dohode s predsedom Rady bezodkladne zvolá zasadnutie Zmierovacieho výboru. Ak však do desiatich dní od predloženia návrhu Rada informuje Európsky parlament o tom, že schválila všetky jeho zmeny a doplnenia, Zmierovací výbor nezasadne.

Úlohou Zmierovacieho výboru, ktorý sa skladá z členov Rady alebo ich zástupcov a rovnakého počtu členov zastupujúcich Európsky parlament, je dosiahnuť do dvadsaťjeden dní od jeho zvolania kvalifikovanou väčšinou členov Rady alebo ich zástupcov a väčšinou členov zastupujúcich Európsky parlament dohodu o spoločnom návrhu na základe pozícií Európskeho parlamentu a Rady.

Na rokovaniach Zmierovacieho výboru sa zúčastňuje Komisia, ktorá vyvinie akékoľvek užitočné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

6.	Ak sa Zmierovací výbor v lehote dvadsaťjeden dní uvedenej v odseku 5 dohodne na spoločnom návrhu, Európsky parlament a Rada majú lehotu štrnástich dní od dosiahnutia dohody na to, aby schválili spoločný návrh.

Ak v lehote štrnástich dní uvedenej v odseku 6:

a)	európsky parlament aj Rada schvália spoločný návrh alebo neprijmú rozhodnutie, alebo ak jedna z týchto inštitúcií schváli spoločný návrh a druhá neprijme rozhodnutie, európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, sa považuje s konečnou platnosťou za prijatý v súlade so spoločným návrhom, alebo

b)	Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov, a Rada spoločný návrh zamietnu, alebo ak jeden z týchto orgánov zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo druhý neprijme rozhodnutie, Komisia predloží nový návrhu rozpočtu, alebo

c)	Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov, zamietne spoločný návrh, zatiaľ čo Rada ho schváli, Komisia predloží nový návrhu rozpočtu, alebo

Európsky parlament schváli spoločný návrh, zatiaľ čo Rada ho zamietne, Európsky parlament môže do štrnástich dní odo dňa zamietnutia Radou väčšinou svojich členov a troma pätinami odovzdaných hlasov rozhodnúť, že potvrdzuje všetky alebo niektoré zmeny a doplnenia uvedené v odseku 4 písm. c). Ak jedna zo zmien a doplnení Európskeho parlamentu nie je potvrdená, považuje sa pozícia dohodnutá v Zmierovacom výbore k rozpočtovej položke, ktorá je predmetom tejto zmeny a doplnenia, za zachovanú. Európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, sa považuje s konečnou platnosťou za prijatý na tomto základe.

8.	Ak Zmierovací výbor neschváli spoločný návrh v lehote dvadsaťjeden dní uvedenej v odseku 5, Komisia predloží nový návrhu rozpočtu.

9.	Po ukončení postupu uvedeného v tomto článku vyhlási predseda Európskeho parlamentu, že európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, bol s konečnou platnosťou prijatý.

10.	Každá inštitúcia vykonáva právomoci jej zverené týmto článkom v súlade s ústavou a právnymi aktmi prijatými na jej základe, najmä so zreteľom na vlastné zdroje Únie a rovnováhu príjmov a výdavkov.

Článok III-405

1. Ak nebol na začiatku rozpočtového roka s konečnou platnosťou prijatý žiaden európsky zákon, ktorým sa ustanovuje rozpočet, každý mesiac je možné vynaložiť v rámci jednotlivých kapitol výdavky vo výške najviac jednej dvanástiny rozpočtových prostriedkov príslušnej kapitoly na predchádzajúci rozpočtový rok v súlade s európskym zákonom uvedeným v článku III-412, ktoré zároveň nesmú presiahnuť jednu dvanástinu prostriedkov ustanovených v rovnakej kapitole návrhu rozpočtu.

2. Rada môže na návrh Komisie a v súlade s ostatnými podmienkami ustanovenými v odseku 1 prijať európske rozhodnutie, ktorým sa povoľujú výdavky presahujúce jednu dvanástinu v súlade s európskym zákonom uvedeným v článku III-412. Rada bezodkladne predloží rozhodnutie Európskemu parlamentu.

Európske rozhodnutie ustanoví potrebné opatrenia týkajúce sa zdrojov pre uplatňovanie tohto článku v súlade s európskymi zákonmi uvedenými v článku I-54 ods. 3 a 4.

Nadobúda účinnosť tridsať dní po svojom prijatí, ak Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou všetkých svojich členov, v rámci tejto lehoty nerozhodne, že zníži tieto výdavky.

Článok III-406

V súlade s podmienkami ustanovenými európskym zákonom uvedeným v článku III-412 je možné všetky rozpočtové prostriedky nepoužité na konci rozpočtového roka s výnimkou tých, ktoré sa týkajú výdavkov na personál, preniesť len do ďalšieho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sú členené podľa kapitol zoskupujúcich výdavkové položky podľa ich povahy alebo účelu a sú ďalej rozdelené v súlade s európskym zákonom uvedeným v článku III-412.

Výdavky:

—	Európskeho parlamentu,

—	Európskej rady a Rady,

—	Komisie, ako aj

—	Súdneho dvora Európskej únie,

sú vedené v samostatných oddieloch rozpočtu bez toho, aby bola dotknutá osobitná úprava pri určitých spoločných výdavkoch.

ODDIEL 3

PLNENIE ROZPOČTU A ABSOLUTÓRIUM

Článok III-407

Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, v súlade s európskym zákonom uvedeným v článku III-412, na vlastnú zodpovednosť a v medziach pridelených prostriedkov, pričom zohľadňuje zásady správneho finančného hospodárenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou, aby zabezpečili, že sa rozpočtové prostriedky použijú v súlade s touto zásadou.

Európsky zákon uvedený v článku III-412 ustanovuje povinnosti kontroly a auditu členských štátov pri plnení rozpočtu a z toho vyplývajúce zodpovednosti. Ustanovuje zodpovednosti a podrobné pravidlá, podľa ktorých každá inštitúcia postupuje pri vynakladaní svojich vlastných výdavkov.

Komisia môže v medziach a za podmienok ustanovených v európskom zákone uvedenom v článku III-412 vykonávať prevody rozpočtových prostriedkov medzi kapitolami alebo medzi položkami nižšieho členenia v rámci rozpočtu.

Článok III-408

Komisia predkladá každoročne Európskemu parlamentu a Rade účty za predchádzajúci rozpočtový rok týkajúce sa rozpočtových operácií. Komisia im tiež predloží finančný výkaz aktív a pasív Únie.

Komisia tiež predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o financiách Únie založenú na výsledkoch získaných najmä na základe požiadaviek Európskeho parlamentu a Rady podľa článku III-409.

Článok III-409

1. Európsky parlament na základe odporúčania Rady udeľuje Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu. Na tento účel Európsky parlament po Rade preskúma účty, finančné výkazy a hodnotiacu správu uvedenú v článku III-408, výročnú správu Dvora audítorov spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií na zistenia Dvora audítorov, vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku III-384 ods. 1 druhom pododseku a akékoľvek príslušné osobitné správy Dvora audítorov.

2. Pred udelením absolutória Komisii alebo z iného dôvodu v súvislosti s výkonom svojich právomocí pri plnení rozpočtu môže Európsky parlament vyzvať Komisiu, aby podala vysvetlenia k vynakladaniu výdavkov alebo fungovaniu systémov finančnej kontroly. Na žiadosť Európskeho parlamentu mu Komisia predloží všetky potrebné informácie.

3. Komisia prijme všetky vhodné opatrenia, aby vyhovela pripomienkam uvedeným v rozhodnutiach o udelení absolutória a ďalším pripomienkam Európskeho parlamentu v súvislosti s uskutočnenými výdavkami, ako aj k poznámkam sprevádzajúcim odporúčania Rady o udelení absolutória.

4. Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva správy o opatreniach prijatých v súvislosti s týmito pripomienkami a poznámkami, najmä o pokynoch daných útvarom, ktoré sú zodpovedné za plnenie rozpočtu. Tieto správy sa tiež predkladajú Dvoru audítorov.

ODDIEL 4

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok III-410

Viacročný finančný rámec a ročný rozpočet sa zostavujú v eurách.

Článok III-411

Komisia môže za predpokladu, že to oznámi príslušným orgánom dotknutých členských štátov, previesť na menu jedného z členských štátov svoje prostriedky v mene iného členského štátu v rozsahu potrebnom na to, aby sa umožnilo ich použitie na účely ustanovené v ústave. Komisia sa čo možno najviac vyhýba takýmto prevodom, pokiaľ má v držbe hotovosť alebo iné likvidné aktíva v menách, ktoré potrebuje.

Komisia je v styku s každým dotknutým členským štátom prostredníctvom orgánu, ktorý je určený týmto štátom. Pri vykonávaní finančných operácií Komisia využíva služby emisnej banky dotknutého členského štátu alebo akejkoľvek inej finančnej inštitúcie schválenej týmto štátom.

Článok III-412

1. Európske zákony ustanovujú:

a)	rozpočtové pravidlá, ktoré určujú najmä podrobnosti zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a overovania účtov,

b)	pravidlá, ktoré upravujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií, najmä povoľujúcich úradníkov a účtovníkov.

Tieto európske zákony sa prijímajú po porade s Dvorom audítorov.

2. Rada prijme na návrh Komisie európske nariadenie ustanovujúce podrobnosti a postupy, podľa ktorých sa príjmy rozpočtu ustanovené v úprave vlastných zdrojov Únie dávajú k dispozícii Komisii, a prípadne opatrenia, ktoré sa v prípade potreby uplatnia na zabezpečenie potrieb pokladničnej hotovosti. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom a Dvorom audítorov.

3. Do 31. decembra 2006 sa Rada uznáša jednomyseľne vo všetkých prípadoch uvedených v tomto článku.

Článok III-413

Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám.

Článok III-414

Pravidelné stretnutia predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zvolávajú na podnet Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v tejto kapitole. Predsedovia prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií, ktorým predsedajú, s cieľom uľahčiť vykonávanie tejto kapitoly.

ODDIEL 5

BOJ PROTI PODVODOM

Článok III-415

1. Únia a členské štáty bojujú prostredníctvom opatrení prijatých v súlade s týmto článkom proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Tieto opatrenia majú odradzujúci účinok a umožňujú účinnú ochranu v členských štátoch, ako aj vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie.

2. Členské štáty prijmú na boj proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, rovnaké opatrenia, aké prijímajú na boj proti podvodom, ktoré poškodzujú ich vlastné finančné záujmy.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia ústavy, členské štáty koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom. Na tento účel organizujú spolu s Komisiou úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi.

4. Európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú potrebné opatrenia v oblastiach predchádzania a boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, s cieľom umožniť účinnú a rovnocennú ochranu v členských štátoch a vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie. Prijímajú sa po porade s Dvorom audítorov.

5. Komisia v spolupráci s členskými štátmi predkladá každý rok Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.

KAPITOLA III

POSILNENÁ SPOLUPRÁCA

Článok III-416

Každá posilnená spolupráca musí byť v súlade s ústavou a právom Únie.

Takáto spolupráca nesmie narušiť vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Tiež nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž.

Článok III-417

Každá posilnená spolupráca rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú. Takéto členské štáty nesmú brániť jej vykonávaniu zúčastnenými členskými štátmi.

Článok III-418

1. Posilnená spolupráca je pri nadviazaní otvorená všetkým členským štátom a podmienená dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanovuje európske rozhodnutie, ktorým bola povolená. Naďalej je im kedykoľvek otvorená, pokiaľ okrem uvedených podmienok spĺňajú aj prípadné ďalšie podmienky právnych aktov prijatých v jej rámci.

Komisia a členské štáty zúčastnené na posilnenej spolupráci zabezpečia podporu účasti čo najväčšieho počtu členských štátov.

2. Komisia a prípadne minister zahraničných vecí Únie poskytujú Európskemu parlamentu a Rade pravidelné informácie týkajúce sa vývoja posilnenej spolupráce.

Článok III-419

1. Členské štáty, ktoré si želajú nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v jednej z oblastí, na ktoré sa vzťahuje ústava, s výnimkou oblastí výlučnej právomoci a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložia žiadosť Komisii a upresnia rozsah pôsobnosti a ciele navrhovanej posilnenej spolupráce. Komisia môže na tento účel predložiť návrh Rade. Ak Komisia návrh nepredloží, informuje dotknuté štáty o dôvodoch, prečo tak neurobila.

Povolenie nadviazať posilnenú spoluprácu sa udeľuje európskym rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša na návrh Komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Žiadosť členských štátov, ktoré si želajú medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sa podáva Rade. Žiadosť sa postúpi ministrovi zahraničných vecí Únie, ktorý zaujme stanovisko k tomu, či je zamýšľaná posilnená spolupráca v súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie, a Komisii, ktorá zaujme stanovisko najmä k tomu, či je navrhovaná posilnená spolupráca v súlade s ostatnými politikami Únie. Pre informáciu sa postúpi aj Európskemu parlamentu.

Povolenie postupovať formou posilnenej spolupráce sa udeľuje európskym rozhodnutím Rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne.

Článok III-420

1. Každý členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa prebiehajúcej posilnenej spolupráce v jednej z oblastí uvedených v článku III-419 ods. 1, oznámi svoj zámer Rade a Komisii.

Komisia potvrdí účasť dotknutého členského štátu v priebehu štyroch mesiacov od dátumu prijatia oznámenia. V prípade potreby skonštatuje, že sú splnené podmienky účasti a prijme akékoľvek potrebné prechodné opatrenia týkajúce sa uplatňovania už prijatých právnych aktov v rámci posilnenej spolupráce.

Ak sa však Komisia domnieva, že neboli splnené podmienky účasti, označí opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby tieto podmienky boli splnené, a stanoví lehotu na opätovné preskúmanie žiadosti. Po uplynutí tejto lehoty opätovne preskúma žiadosť v súlade s postupom ustanoveným v druhom pododseku. Ak sa Komisia domnieva, že podmienky účasti ešte stále sú splnené, dotknutý členský štát môže záležitosť predložiť Rade, ktorá rozhodne o žiadosti. Rada sa uznáša v súlade s článkom I-44 ods. 3. Na návrh Komisie môže tiež prijať prechodné opatrenia uvedené v druhom pododseku.

2. Každý členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa prebiehajúcej posilnenej spolupráce v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, oznámi svoj zámer Rade, ministrovi zahraničných vecí Únie a Komisii.

Rada potvrdí účasť dotknutého členského štátu po porade s ministrom zahraničných vecí Únie a v prípade potreby po konštatovaní, že sú splnené podmienky účasti. Rada tiež môže na návrh ministra zahraničných vecí Únie prijať akékoľvek potrebné prechodné opatrenia týkajúce sa uplatňovania už prijatých právnych aktov v rámci posilnenej spolupráce. Ak sa však Rada domnieva, že podmienky účasti nie sú splnené, označí opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby tieto podmienky boli splnené, a stanoví lehotu na opätovné preskúmanie žiadosti o účasť.

Na účely tohto odseku sa Rada uznáša jednomyseľne a v súlade s článkom I-44 ods. 3.

Článok III-421

Výdavky vyplývajúce z uskutočňovania posilnenej spolupráce s výnimkou administratívnych nákladov vznikajúcich inštitúciám znášajú zúčastnené členské štáty, pokiaľ všetci členovia Rady po porade s Európskym parlamentom nerozhodnú jednomyseľne inak.

Článok III-422

1. Keď ustanovenie ústavy, ktoré môže byť uplatňované v súvislosti s posilnenou spoluprácou, ustanovuje, že Rada sa uznáša jednomyseľne, môže Rada jednomyseľne v súlade s opatreniami ustanovenými v článku I-44 ods. 3 prijať európske rozhodnutie ustanovujúce, že sa bude uznášať kvalifikovanou väčšinou.

2. Keď ustanovenie ústavy, ktoré môže byť uplatňované v súvislosti s posilnenou spoluprácou, ustanovuje, že Rada prijíma európske zákony alebo európske rámcové zákony podľa mimoriadneho legislatívneho postupu, môže Rada jednomyseľne v súlade s postupom ustanoveným v článku I-44 ods. 3 prijať európske rozhodnutie ustanovujúce, že sa bude uznášať podľa riadneho legislatívneho postupu. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na rozhodnutia, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky.

Článok III-423

Rada a Komisia zabezpečujú vzájomný súlad činností vykonávaných v rámci posilnenej spolupráce a súlad takýchto činností s politikami Únie a na tento účel spolupracujú.

HLAVA VII

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok III-424

So zreteľom na štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu Guadeloupe, Francúzskej Guayany, Martinique, Réunionu, Azorov, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je znásobená ich odľahlosťou, ostrovnou povahou, malou rozlohou, nepriaznivými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou na malom množstve produktov, ktorých trvalá povaha a kombinácia závažne sťažuje ich rozvoj, Rada na návrh Komisie prijíma európske zákony, európske rámcové zákony, európske nariadenia a európske rozhodnutia, zamerané najmä na ustanovenie podmienok uplatňovania ústavy v týchto regiónoch, vrátane spoločných politík. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

Právne akty uvedené v prvom odseku sa týkajú najmä takých oblastí, ako sú colná a obchodná politika, fiškálna politika, slobodné pásma, politika v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, podmienky dodávok surovín a tovarov základnej spotreby, štátna pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie.

Rada pri prijímaní právnych aktov uvedených v prvom odseku zohľadní osobitné charakteristické črty a prekážky najvzdialenejších regiónov bez narušovania celistvosti a vnútorného súladu právneho poriadku Únie vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.

Článok III-425

Ústavou nie je žiadnym spôsobom dotknutá úprava vlastníctva v členských štátoch.

Článok III-426

Únia požíva v každom z členských štátov najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony, aké ich právne predpisy priznávajú právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný aj nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom v súdnych konaniach. Na tento účel Úniu zastupuje Komisia. Únia je však zastúpená aj každou z inštitúcií na základe ich administratívnej autonómie v záležitostiach týkajúcich sa ich fungovania.

Článok III-427

Európsky zákon ustanoví Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie. Prijíma sa po porade s dotknutými inštitúciami.

Článok III-428

Komisia môže v medziach a za podmienok ustanovených európskym nariadením alebo európskym rozhodnutím prijatým jednoduchou väčšinou Radou zbierať akékoľvek informácie a vykonávať akékoľvek preskúmania potrebné v súvislosti s plnením úloh, ktorými je poverená.

Článok III-429

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, opatrenia na zostavovanie štatistík ustanovuje európsky zákon alebo európsky rámcový zákon, keď je to potrebné na výkon činnosti Únie.

2. Zostavovanie štatistík sa spravuje nestrannosťou, spoľahlivosťou, objektivitou, vedeckou nezávislosťou, nákladovou efektívnosťou a dôverným charakterom štatistických údajov. Hospodárskym subjektom pritom nesmú spôsobiť nadmernú záťaž.

Článok III-430

Členovia inštitúcií Únie, členovia výborov a úradníci a iní zamestnanci Únie sú povinní aj po skončení výkonu ich funkcie zachovávať mlčanlivosť o informáciách, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, najmä o informáciách o podnikoch, ich obchodných vzťahoch alebo ich nákladových zložkách.

Článok III-431

Zmluvná zodpovednosť Únie sa spravuje právom, ktorým sa spravuje dotknutá zmluva.

V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Únia nahradí akúkoľvek škodu spôsobenú jej inštitúciami alebo jej zamestnancami pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

Bez ohľadu na druhý odsek je Európska centrálna banka povinná nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú ňou alebo jej zamestnancami pri plnení ich povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

Osobná právna zodpovednosť zamestnancov voči Únii sa spravuje ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok III-432

Sídlo inštitúcií Únie sa určí na základe spoločnej dohody vlád členských štátov.

Článok III-433

Rada prijme jednomyseľne európske nariadenie, ktorým sa upraví používanie jazykov inštitúciami Únie, bez toho, aby bol dotknutý Štatút Súdneho dvora Európskej únie.

Článok III-434

Únia požíva na územiach členských štátov také výsady a imunity, aké sú potrebné na plnenie jej úloh, za podmienok ustanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok III-435

Ústavou nie sú dotknuté práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv uzavretých pred 1. januárom 1958, alebo v prípade pristupujúcich štátov pred dátumom ich pristúpenia, medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími štátmi na strane druhej.

V rozsahu, v akom sú také dohody v rozpore s ústavou, dotknutý členský štát alebo štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na odstránenie takýchto zistených rozporov. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.

Pri uplatňovaní dohôd uvedených v prvom odseku zohľadnia členské štáty skutočnosť, že výhody schválené každým členským štátom v tejto ústave tvoria nedeliteľnú súčasť Únie, a preto sú neoddeliteľne spojené s vytvorením inštitúcií, ktorým boli ústavou zverené právomoci, a s priznaním rovnakých výhod zo strany všetkých ostatných členských štátov.

Článok III-436

1. Ústava nebráni uplatňovaniu týchto pravidiel:

a)	žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie považuje za odporujúce základným záujmom jeho bezpečnosti,

každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné na ochranu základných záujmov svojej bezpečnosti, ktoré sú spojené s výrobou alebo obchodovaním so zbraňami, strelivom a vojenským materiálom; takéto opatrenia neovplyvnia nepriaznivo podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu týkajúce sa výrobkov, ktoré nie sú určené osobitne na vojenské účely.

2. Rada môže na návrh Komisie jednomyseľne prijať európske rozhodnutie, ktorým sa zmení zoznam výrobkov z 15. apríla 1958, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia odseku 1 písm. b).

ČASŤ IV

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok IV-437

Zrušenie predchádzajúcich zmlúv

1. Touto Zmluvou o Ústave pre Európu sa zrušuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Zmluva o Európskej únii, a za podmienok ustanovených v Protokole o aktoch a zmluvách, ktorými boli doplnené alebo zmenené Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii, právne akty a zmluvy, ktoré ich doplnili alebo zmenili, pokiaľ nie je v odseku 2 tohto článku ustanovené inak.

2. Zmluvy o pristúpení:

a)	Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

b)	Helénskej republiky,

c)	Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky,

d)	Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a

e)	Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky

sa zrušujú.

Avšak:

—

ustanovenia zmlúv uvedených v písmenách a) až d), ktoré sú prevzaté alebo uvedené v Protokole o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, zostávajú v platnosti a ich právne účinky sú v súlade s týmto protokolom zachované,

—

ustanovenia zmluvy uvedenej v písmene e), ktoré sú prevzaté alebo uvedené v Protokole o Zmluve a Akte o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky zostávajú v platnosti a ich právne účinky sú zachované v súlade s týmto protokolom.

Článok IV-438

Sukcesia a právna kontinuita

1. Európska únia založená touto zmluvou je nástupcom Európskej únie založenej Zmluvou o Európskej únii a Európskeho spoločenstva.

2. S výhradou článku IV-439 inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, ktoré existujú ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, vykonávajú v súlade s touto zmluvou v zložení k uvedenému dňu svoje právomoci až do prijatia nových ustanovení, ktorými sa vykonáva táto zmluva, alebo do uplynutia ich funkčného obdobia.

3. Akty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré boli prijaté na základe zmlúv a aktov zrušených článkom IV-437, zostávajú v platnosti. Ich právne účinky sú zachované do ich zrušenia, vyhlásenia za neplatné alebo zmien a doplnení uplatňovaním tejto zmluvy. To isté platí aj pre zmluvy uzavreté medzi členskými štátmi na základe zmlúv a aktov zrušených článkom IV-437.

Iné súčasti acquis Spoločenstva a Únie, ktoré existujú ku dňu nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, najmä medziinštitucionálne dohody, rozhodnutia a dohody uzavreté zástupcami vlád členských štátov v rámci zasadnutí Rady, dohody o fungovaní Únie alebo Spoločenstva alebo vzťahujúce sa na činnosť Únie alebo Spoločenstva uzavreté členskými štátmi, vyhlásenia vrátane tých, ktoré boli prijaté v rámci medzivládnych konferencií, ako aj uznesenia alebo iné pozície prijaté Európskou radou alebo Radou a tie, ktoré sa vzťahujú na Úniu alebo Spoločenstvo a boli prijaté na základe vzájomnej dohody členských štátov, zostávajú tiež v platnosti, pokiaľ nedôjde k ich zrušeniu alebo zmene a doplneniu.

4. Judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa týkajúca sa výkladu a uplatňovania zmlúv a aktov zrušených článkom IV-437, ako aj aktov a zmlúv prijatých na ich uplatňovanie zostáva primerane prameňom výkladu práva Únie a najmä porovnateľných ustanovení ústavy.

5. V správnych a súdnych konaniach začatých pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy sa pokračuje v súlade s ústavou. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie zodpovedné za tieto konania prijmú na tento účel všetky vhodné opatrenia.

Článok IV-439

Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na určité inštitúcie

Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na zloženie Európskeho parlamentu, na vymedzenie kvalifikovanej väčšiny v Európskej rade a Rade vrátane tých prípadov, keď nie všetci členovia Európskej rady alebo Rady hlasujú, a na zloženie Komisie vrátane ministra zahraničných vecí Únie sú ustanovené v Protokole o prechodných ustanoveniach vzťahujúcich sa na inštitúcie a orgány Únie.

Článok IV-440

Územná pôsobnosť

1. Táto zmluva sa vzťahuje na Belgické kráľovstvo, Českú republiku, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Estónsku republiku, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Poľskú republiku, Portugalskú republiku, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

2. Táto zmluva sa vzťahuje na Guadeloupe, Francúzsku Guayanu, Martinique, Réunion, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy v súlade s článkom III-424.

3. Pre zámorské krajiny a územia uvedené v prílohe II sa vzťahuje osobitná úprava týkajúca sa pridruženia vymedzená v časti III hlave IV.

Táto zmluva sa nevzťahuje na zámorské krajiny a územia s osobitnými vzťahmi so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname.

4. Táto zmluva sa vzťahuje na európske územia, za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedá niektorý členský štát.

5. Táto zmluva sa vzťahuje na Alandy s výnimkami, ktoré boli pôvodne ustanovené v zmluve uvedenej v článku IV-437 ods. 2 písm. d) a ktoré boli prevzaté do Protokolu o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky, a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

6. Bez ohľadu na odseky 1 až 5:

a)	táto zmluva sa nevzťahuje na Faerské ostrovy,

táto zmluva sa vzťahuje na výsostné územia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre Akrotiri a Dhekelia len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie uplatňovania úpravy pôvodne ustanovenej v Protokole o výsostných územiach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre pripojenom k aktu o pristúpení, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uvedenej v článku IV-347 ods. 2 písm. e) a ktorý bol prevzatý do časti II hlavy III Protokolu o Zmluve a Akte o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky,

táto zmluva sa vzťahuje na Normanské ostrovy a na ostrov Man len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie uplatňovania úpravy pôvodne ustanovenej pre tieto ostrovy v zmluve uvedenej v článku IV-437 ods. 2 písm. a), ktorá bol prevzatá do hlavy II oddielu 3 Protokolu o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky, a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

7. Európska rada môže na podnet dotknutého členského štátu prijať európske rozhodnutie, ktorým sa vo vzťahu k Únii mení a dopĺňa postavenie dánskej, francúzskej alebo holandskej krajiny alebo územia uvedeného v odsekoch 2 a 3. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou.

Článok IV-441

Regionálne únie

Táto zmluva nebráni existencii alebo uzavretiu regionálnych únií medzi Belgickom a Luxemburskom alebo medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom v rozsahu, v ktorom sa ciele týchto regionálnych únií nedosahujú uplatňovaním tejto zmluvy.

Článok IV-442

Protokoly a prílohy

Protokoly a prílohy k tejto zmluve tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok IV-443

Riadny revízny postup

1. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade návrhy na revíziu tejto zmluvy. Tieto návrhy Rada postúpi Európskej rade a oznámi ich národným parlamentom.

2. Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien a doplnení, predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie. V prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti sa uskutoční porada aj s Európskou centrálnou bankou. Konvent preskúma návrhy zmien a doplnení a prijme konsenzom odporúčanie konferencii zástupcov vlád členských štátov podľa odseku 3.

Európska rada môže po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť jednoduchou väčšinou o nezvolaní konventu, ak to nie je odôvodnené rozsahom navrhovaných úprav. V tom prípade vymedzí Európska rada referenčný rámec pre konferenciu zástupcov vlád členských štátov.

3. Konferenciu zástupcov vlád členských štátov zvolá predseda Rady s cieľom rozhodnúť spoločnou dohodou o zmenách a doplneniach, ktoré sa majú vykonať v tejto zmluve.

Zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

4. Ak zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa táto zmluva, do uplynutia dvoch rokov od jej podpisu ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov sa pri postupe ratifikácie stretli s ťažkosťami, záležitosť sa predloží Európskej rade.

Článok IV-444

Zjednodušený revízny postup

1. Ak sa v časti III ustanovuje, že Rada sa v určitej oblasti alebo v určitom prípade uznáša jednomyseľne, môže Európska rada prijať európske rozhodnutie, ktoré oprávni Radu uznášať sa v tejto oblasti alebo v tomto prípade kvalifikovanou väčšinou.

Tento odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.

2. Ak sa v časti III ustanovuje, že Rada prijíma európske zákony alebo európske rámcové zákony v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, môže Európska rada prijať európske rozhodnutie umožňujúce prijatie takýchto európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

3. Každý podnet Európskej rady na základe odsekov 1 alebo 2 sa oznámi národným parlamentom. Ak národný parlament oznámi svoj nesúhlas do šiestich mesiacov od tohto oznámenia, európske rozhodnutie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa neprijme. V prípade, že sa nevysloví nesúhlas, Európska rada môže rozhodnutie prijať.

Európska rada sa pri prijímaní európskych rozhodnutí uvedených v odsekoch 1 a 2 uznáša jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich členov.

Článok IV-445

Zjednodušený revízny postup týkajúci sa vnútorných politík a činností Únie

1. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Európskej rade návrhy na revíziu všetkých alebo niektorých ustanovení hlavy III časti III týkajúcej sa vnútorných politík a činností Únie.

2. Európska rada môže prijať európske rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú všetky alebo niektoré ustanovenia hlavy III časti III. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, a v prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti aj s Európskou centrálnou bankou.

Toto európske rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

3. Európske rozhodnutie uvedené v odseku 2 nesmie rozšíriť právomoci prenesené na Úniu touto zmluvou.

Článok IV-446

Doba platnosti

Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

Článok IV-447

Ratifikácia a nadobudnutie platnosti

1. Táto zmluva bude ratifikovaná Vysokými zmluvnými stranami v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.

2. Táto zmluva nadobudne platnosť 1. novembra 2006, ak budú uložené všetky ratifikačné listiny, alebo ak sa tak nestane, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po vykonaní tohto úkonu posledným signatárskym štátom.

Článok IV-448

Autentické znenia a preklady

1. Táto zmluva je vyhotovená v jedinom origináli v anglickom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom texty v každom z týchto jazykov sú rovnako autentické a uložia sa v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá pošle overenú kópiu každej z vlád ostatných signatárskych štátov.

2. Táto zmluva môže byť tiež preložená do akéhokoľvek iného jazyka určeného členským štátom, ak je tento jazyk v súlade s ústavným poriadkom tohto členského štátu úradným jazykom na celom jeho území alebo na jeho časti. Dotknuté členské štáty poskytnú overenú kópiu takýchto prekladov, ktoré sa uložia do archívov Rady.

EN FE DE LO CUAL, los plenipotenciarios infrascritos suscriben el presente Tratado

Na DŮKAZ ČEHOŽ připojili níže podepsaní zplnomocnění zástupci k této smlouvě své podpisy

TIL BEKRÆFTELSE HERAF har undertegnede befuldmægtigede underskrevet denne traktat

ZU URKUND DESSEN haben die unterzeichneten Bevollmächtigten ihre Unterschriften unter diesen Vertrag gesetzt

SELLE KINNITUSEKS on nimetatud täievolilised esindajad käesolevale lepingule alla kirjutanud

ΕΙΣ ΠΙΣΤΩΣΗ ΤΩΝ ΑΝΩΤΕΡΩ, οι υπογεγραμμένοι πληρεξούσιοι υπέγραψαν την παρούσα Συνθήκη

IN WITNESS WHEREOF, the undersigned plenipotentiaries have signed this Treaty

EN FOI DE QUOI, les plénipotentiaires soussignés ont apposé leur signature au bas du présent traité

DÁ FHIANÚ SIN, chuir na Lánchumhachtaigh thíos-sínithe a lámh leis an gConradh seo

IN FEDE DI CHE, i plenipotenziari sottoscritti hanno apposto la loro firma in calce al presente trattato

TO APLIECINOT, attiecīgi pilnvarotas personas ir parakstījušas šo Līgumu

TAI PALIUDYDAMI šią Sutartį pasirašė toliau nurodyti įgaliotieji atstovai

FENTIEK HITELÉÜL az alulírott meghatalmazottak aláírták ezt a szerződést

B'XIEHDA TA' DAN, il-plenipotenzjarji sottoskritti ffirmaw dan it-Trattat

TEN BLIJKE WAARVAN de ondergetekende gevolmachtigden hun handtekening onder dit verdrag hebben gesteld

W DOWÓD CZEGO niżej podpisani pełnomocnicy złożyli swoje podpisy pod niniejszym Traktatem

EM FÉ DO QUE os plenipotenciários abaixo assinados apuseram as suas assinaturas no final do presente Tratado

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu

V POTRDITEV TEGA so spodaj podpisani pooblaščenci podpisali to pogodbo

TÄMÄN VAKUUDEKSI alla mainitut täysivaltaiset edustajat ovat allekirjoittaneet tämän sopimuksen

TILL BEVIS HÄRPÅ har undertecknade befullmäktigade undertecknat detta fördrag

Hecho en Roma, el veintinueve de octubre del dos mil cuatro.

V Římě dne dvacátého devátého října dva tisíce čtyři

Udfærdiget i Rom den niogtyvende oktober to tusind og fire.

Geschehen zu Rom am neunundzwanzigsten Oktober zweitausendundvier.

Kahe tuhande neljanda aasta oktoobrikuu kahekümne üheksandal päeval Roomas

Έγινε στις Ρώμη, στις είκοσι εννέα Οκτωβρίου δύο χιλιάδες τέσσερα.

Done at Rome on the twenty-ninth day of October in the year two thousand and four.

Fait à Rome, le vingt-neuf octobre deux mille quatre.

Arna dhéanamh sa Róimh, an naoú lá fichead de Dheireadh Fómhair sa bhliain dhá mhíle is a ceathair

Fatto a Roma, addì ventinove ottobre duemilaquattro.

Romā, divi tūkstoši ceturtā gada divdesmit devītajā oktobrī

Priimta du tūkstančiai ketvirtų metų spalio dvidešimt devintą dieną Romoje

Kelt Rómában, a kétezer-negyedik év október havának huszonkilencedik napján

Magħmul f'Ruma fid-disa' u għoxrin jum ta' Ottubru tas-sena elfejn u erbgħa

Gedaan te Rome, de negenentwintigste oktober tweeduizendvier.

Sporządzono w Rzymie dnia dwudziestego dziewiątego października roku dwutysięcznego czwartego

Feito em Roma, em vinte e nove de Outubro de dois mil e quatro

V Ríme dvadsiatehodeviateho októbra dvetisícštyri

V Rimu, devetindvajsetega oktobra leta dva tisoč štiri

Tehty Roomassa kahdentenakymmenentenäyhdeksäntenä päivänä lokakuuta vuonna kaksituhattaneljä.

Som skedde i Rom den tjugonionde oktober tjugohundrafyra.

Pour Sa Majesté le Roi des Belges

Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen

Für Seine Majestät den König der Belgier

Cette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.

Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brussels Hoofdstedelijk Gewest.

Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Gemeinschaft, die Französische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-Hauptstadt.

Za prezidenta České republiky

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Eesti Vabariigi Presidendi nimel

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Por Su Majestad el Rey de España

Pour le Président de la République française

Thar ceann Uachtarán na hÉireann

For the President of Ireland

Per il Presidente della Repubblica italiana

Για τον Πρόεδρο της Κυπριακής Δημοκρατίας

Latvĳas Republikas Valsts prezidentes vārdā

Lietuvos Respublikos Prezidento vardu

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg

A Magyar Köztársaság Elnöke részéről

Għall-President ta' Malta

Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich

Za Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej

Pelo Presidente da República Portuguesa

Za predsednika Republike Slovenĳe

Za prezidenta Slovenskej republiky

Suomen Tasavallan Presidentin puolesta

För Republiken Finlands President

För Konungariket Sveriges regering

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

PROTOKOLY A PRÍLOHY

A. PROTOKOLY

PRIPOJENÉ K ZMLUVE O ÚSTAVE PRE EURÓPU

PROTOKOL O ÚLOHE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV V EURÓPSKEJ ÚNII

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA NA TO, že spôsob, akým národné parlamenty vykonávajú kontrolu svojej vlády vo vzťahu k činnostiam Únie, je záležitosťou ústavného systému a praxe každého členského štátu,

ŽELAJÚC SI povzbudzovať národné parlamenty k väčšiemu zapojeniu do činností Európskej únie a posilňovať ich možnosť vyjadrovať svoje názory k návrhom európskych legislatívnych aktov, ako aj k ďalším záležitostiam ich osobitného záujmu,

SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

HLAVA I

INFORMÁCIE PRE NÁRODNÉ PARLAMENTY

Článok 1

Konzultačné dokumenty Komisie (zelené a biele knihy a oznámenia) postúpi Komisia pri ich zverejnení priamo národným parlamentom. Komisia tiež postúpi národným parlamentom ročný plán legislatívnych úloh, ako aj všetky ostatné dokumenty legislatívneho plánovania alebo stratégie politiky v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 2

Návrhy európskych legislatívnych aktov zaslané Európskemu parlamentu a Rade sa postúpia národným parlamentom.

Na účely tohto protokolu „návrh európskeho legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, podnety skupiny členských štátov, podnet Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej centrálnej banky alebo žiadosti Európskej investičnej banky na prijatie európskeho legislatívneho aktu.

Návrh európskeho legislatívneho aktu pochádzajúci od Komisie postúpi národným parlamentom priamo Komisia v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.

Návrh európskeho legislatívneho aktu pochádzajúci od Európskeho parlamentu postúpi národným parlamentom priamo Európsky parlament.

Návrh európskeho legislatívneho aktu pochádzajúci od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky postúpi národným parlamentom Rada.

Článok 3

Národné parlamenty môžu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko k tomu, či je návrh európskeho legislatívneho aktu v súlade so zásadou subsidiarity, v súlade s postupom ustanoveným v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

Ak návrh európskeho legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, vládam týchto členských štátov postúpi odôvodnené stanovisko(-á) predseda Rady.

Ak návrh európskeho legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, príslušnej inštitúcii alebo orgánu postúpi odôvodnené stanovisko(-á) predseda Rady.

Článok 4

Od sprístupnenia návrhu európskeho legislatívneho aktu národným parlamentom v úradných jazykoch Únie až do dátumu, keď sa zaradí do predbežného programu rokovania Rady s cieľom jeho prijatia alebo prijatia pozície v rámci legislatívneho postupu, musí uplynúť šesťtýždňová lehota. Výnimky sú prípustné v naliehavých prípadoch, ktorých dôvody sa uvedú v akte alebo v pozícii Rady. S výnimkou naliehavých prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené, nesmie počas týchto šiestich týždňov dôjsť k žiadnej dohode o návrhu európskeho legislatívneho aktu. S výnimkou naliehavých prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené, musí medzi zaradením návrhu európskeho legislatívneho aktu do predbežného programu rokovania Rady a prijatím pozície uplynúť desaťdňová lehota.

Článok 5

Programy rokovaní Rady a výsledky zasadnutí vrátane zápisníc zo zasadnutí, na ktorých Rada rokuje o návrhoch európskych legislatívnych aktov, sa predkladajú priamo národným parlamentom v rovnakom čase ako vládam členských štátov.

Článok 6

Ak má Európska rada v úmysle uplatniť ustanovenie v článku IV-444 ods. 1 alebo 2 ústavy, národné parlamenty sú o zámere Rady informované najmenej šesť mesiacov pred prijatím európskeho rozhodnutia.

Článok 7

Dvor audítorov postúpi svoju výročnú správu pre informáciu národným parlamentom v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 8

Ak národný parlamentný systém nie je jednokomorový, uplatnia sa články 1 až 7 na komory, z ktorých sa parlament skladá.

HLAVA II

MEDZIPARLAMENTNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 9

Európsky parlament a národné parlamenty spoločne vymedzia organizáciu a podporu efektívnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie.

Článok 10

Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie môže do pozornosti Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predložiť všetky podnety, ktoré považuje za vhodné. Táto konferencia okrem toho podporuje výmenu informácií a najlepšej praxe medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom vrátane ich osobitných výborov. Môže organizovať aj medziparlamentné konferencie ku konkrétnym témam, najmä diskutovať o záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Príspevky zo strany konferencie nie sú záväzné pre národné parlamenty a nie sú nimi dotknuté ich pozície.

PROTOKOL O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom Únie,

ROZHODNUTÉ určiť podmienky uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality zakotvených v článku I-11 ústavy a zaviesť systém sledovania uplatňovania týchto zásad,

SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Každá inštitúcia zabezpečuje trvalé dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality vymedzených v článku I-11 ústavy.

Článok 2

Predtým, ako Komisia navrhne európsky legislatívny akt, uskutoční široké konzultácie. Ak je to vhodné, zohľadnia takéto konzultácie regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení. Komisia neuskutoční takéto konzultácie v mimoriadne naliehavých prípadoch. Vo svojom návrhu uvedie dôvody tohto rozhodnutia.

Článok 3

Na účely tohto protokolu „návrh európskeho legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, podnety skupiny členských štátov, podnety Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej centrálnej banky a žiadosti Európskej investičnej banky na prijatie európskeho legislatívneho aktu.

Článok 4

Komisia postupuje svoje návrhy európskych legislatívnych aktov a svoje zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom členských štátov v rovnakom čase ako zákonodarcovi Únie.

Európsky parlament postupuje svoje návrhy európskych legislatívnych aktov, ako aj svoje zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom.

Rada postupuje návrhy európskych legislatívnych aktov pochádzajúcich od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, ako aj zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom členských štátov.

Po ich prijatí legislatívnych uznesení Európskym parlamentom a pozície Radou ich tieto inštitúcie postúpia národným parlamentom.

Článok 5

Návrhy európskych legislatívnych aktov sa odôvodnia so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality. Každý návrh európskeho legislatívneho aktu by mal obsahovať dôvodovú správu, na základe ktorej je možné vyhodnotiť jeho súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality. Dôvodová správa by mala obsahovať približný odhad finančného dosahu návrhu a v prípade európskeho rámcového zákona jeho dôsledky týkajúce sa právnych predpisov, ktoré majú prijať členské štáty, a to vrátane regionálnych právnych predpisov, ak je to potrebné. Dôvody, ktoré vedú k záveru, že cieľ Únie sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, sa podložia kvalitatívnymi, a kedykoľvek je to možné, kvantitatívnymi ukazovateľmi. Návrhy európskych legislatívnych aktov zohľadnia potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž Únie, národných vlád, regionálnych alebo miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu.

Článok 6

Do šiestich týždňov od doručenia návrhu európskeho legislatívneho aktu môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.

Ak návrh európskeho legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, vládam týchto členských štátov predkladá stanovisko predseda Rady.

Ak návrh európskeho legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, dotknutej inštitúcii alebo orgánu postúpi stanovisko predseda Rady.

Článok 7

Európsky parlament, Rada a Komisia, a ak je to vhodné, skupina členských štátov, Súdny dvor, Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, zohľadnia odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou niektorého z národných parlamentov.

Každý národný parlament má dva hlasy rozdelené v závislosti od národného parlamentného systému. V dvojkomorovom národnom parlamentnom systéme má každá z dvoch komôr jeden hlas.

Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu európskeho legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom podľa druhého odseku, návrh sa musí opätovne posúdiť. V prípade návrhu európskeho legislatívneho aktu predloženého na základe článku III-264 ústavy týkajúceho sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebná jedna štvrtina hlasov.

Po takomto opätovnom posúdení sa môže Komisia alebo, ak je to vhodné, skupina členských štátov, Európsky parlament, Súdny dvor, Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak návrh európskeho legislatívneho aktu pochádza od nich, rozhodnúť, že ponechá, zmení, doplní alebo stiahne návrh. Takéto rozhodnutie musí byť odôvodnené.

Článok 8

Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať o žalobách z dôvodu porušenia zásady subsidiarity európskym legislatívnym aktom podaných členskými štátmi v súlade s pravidlami ustanovenými v článku III-365 ústavy alebo predložených členským štátom v súlade s jeho právnym poriadkom v mene jeho národného parlamentu alebo komory národného parlamentu.

V súlade s podmienkami ustanovenými v uvedenom článku môže aj Výbor regiónov podať takéto žaloby voči európskym legislatívnym aktom, na prijatie ktorých ústava vyžaduje poradu s ním.

Článok 9

Komisia predkladá každý rok Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom správu o uplatňovaní článku I-11 ústavy. Táto výročná správa sa postúpi aj Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

PROTOKOL O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI ustanoviť Štatút Súdneho dvora Európskej únie uvedený v článku III-381 ústavy,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Článok 1

Súdny dvor Európskej únie je zriadený a pôsobí v súlade s ústavou, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o ESAE) a týmto štatútom.

HLAVA I

SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI

Článok 2

Pred nástupom do funkcie zloží každý sudca pred Súdnym dvorom na verejnom zasadaní sľub, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a podľa svojho najlepšieho svedomia a bude zachovávať mlčanlivosť o obsahu porád.

Článok 3

Sudcovia nepodliehajú právomoci iných súdnych orgánov. Po ukončení ich funkcie aj naďalej požívajú imunitu v súvislosti s úkonmi, ktoré urobili pri výkone ich úradnej funkcie vrátane všetkých ústnych a písomných prejavov.

Imunity ich môže zbaviť Súdny dvor zasadajúci v pléne. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.

Ak je sudca zbavený imunity a začalo proti nemu trestné konanie, toto trestné konanie môže proti nemu viesť v ktoromkoľvek z členských štátov len súdny orgán príslušný súdiť členov najvyšších vnútroštátnych súdov.

Články 11 až 14 a článok 17 Protokolu o výsadách a imunitách Únie sa vzťahujú na sudcov, generálnych advokátov, tajomníkov a pomocných spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa imunity sudcov voči právomoci súdov, ktoré sú vymedzené v prvom, druhom a treťom odseku.

Článok 4

Sudcovia nesmú vykonávať žiadne politické funkcie alebo funkcie vo verejnej správe.

Nesmú vykonávať žiadnu zárobkovú alebo nezárobkovú činnosť, pokiaľ im vo výnimočných prípadoch Rada jednoduchou väčšinou neudelí výnimku európskym rozhodnutím.

Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú plniť povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a obozretne pri prijímaní určitých miest alebo výhod po skončení funkcie.

V prípade pochybností rozhodne Súdny dvor. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhodne po porade s dotknutým súdom.

Článok 5

Funkcia sudcu končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj vzdaním sa funkcie.

Ak sa sudca vzdá funkcie, písomne to oznámi predsedovi Súdneho dvora, ktorý oznámenie postúpi predsedovi Rady. Oznámením predsedovi Rady sa miesto sudcu uvoľní.

S výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje článok 6, zostáva sudca vo funkcii až dovtedy, keď funkciu prevezme jeho nástupca.

Článok 6

Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatných výhod súvisiacich s jeho funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora prestal spĺňať požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca sa tohto rozhodovania nezúčastňuje. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.

Tajomník upovedomí o rozhodnutí Súdneho dvora predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Komisie a doručí ho predsedovi Rady.

V prípade rozhodnutia o zbavení sudcu funkcie sa týmto posledným doručením miesto sudcu uvoľní.

Článok 7

Sudca, ktorý má nahradiť člena, ktorého funkčné obdobie neuplynulo riadnym spôsobom, je vymenovaný len na zvyšok funkčného obdobia jeho predchodcu.

Článok 8

Ustanovenia článkov 2 až 7 sa vzťahujú na generálnych advokátov.

HLAVA II

ORGANIZÁCIA SÚDNEHO DVORA

Článok 9

Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo trinástich a dvanástich sudcov.

Čiastočná obmena generálnych advokátov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka vždy štyroch generálnych advokátov.

Článok 10

Tajomník skladá pred Súdnym dvorom sľub, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a podľa svojho najlepšieho svedomia a bude zachovávať mlčanlivosť o obsahu porád, po ktorých rozhoduje Súdny dvor.

Článok 11

Súdny dvor zabezpečí zastupovanie tajomníka v prípade prekážky jeho účasti.

Článok 12

Súdny dvor má k dispozícii úradníkov a iných zamestnancov, ktorí zabezpečujú plnenie jeho úloh. Títo podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu.

Článok 13

Európsky zákon môže ustanoviť možnosť vymenovania pomocných spravodajcov a upraviť ich postavenie. Prijíma sa na základe žiadosti Súdneho dvora. Pomocní spravodajcovia môžu byť povolaní zúčastniť sa za podmienok uvedených v rokovacom poriadku na dokazovaní vo veciach predložených Súdnemu dvoru a spolupracovať so sudcom spravodajcom.

Pomocní spravodajcovia sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré majú potrebné právnické vzdelanie; vymenúva ich Rada európskym rozhodnutím, ktoré prijíma jednoduchou väčšinou. Pred Súdnym dvorom skladajú sľub, že svoju funkciu budú vykonávať nestranne a podľa svojho najlepšieho svedomia a budú zachovávať mlčanlivosť o obsahu porád.

Článok 14

Sudcovia, generálni advokáti a tajomník musia mať bydlisko v sídle Súdneho dvora.

Článok 15

Súdny dvor plní svoje úlohy nepretržite. Trvanie súdnych prázdnin určí Súdny dvor s prihliadnutím na služobné potreby.

Článok 16

Súdny dvor vytvára komory zložené z troch a piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky. Možno ich zvoliť znova iba raz.

Veľká komora sa skladá z trinástich sudcov. Predsedá jej predseda Súdneho dvora. Veľkú komoru tvoria tiež predsedovia komôr zložených z piatich sudcov a ďalší sudcovia vymenovaní v súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku.

Súdny dvor zasadá vo veľkej komore, ak o to požiada členský štát alebo inštitúcia Únie, ktorý je účastníkom konania.

Súdny dvor zasadá v pléne vo veciach predložených podľa článku III-335 ods. 2, článku III-347 druhej zarážky, článku III-349 alebo článku III-385 ods. 6 ústavy.

Okrem toho môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o postúpení veci plénu, ak sa domnieva, že predložená vec je mimoriadne dôležitá.

Článok 17

Rozhodnutia Súdneho dvora sú platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet sudcov.

Rozhodnutia komôr zložených z troch alebo piatich sudcov sú platné len vtedy, ak sú prijaté troma sudcami.

Rozhodnutia veľkej komory sú platné len vtedy, ak zasadá deväť sudcov.

Rozhodnutia Súdneho dvora zasadajúceho v pléne sú platné len vtedy, ak zasadá pätnásť sudcov.

Ak sa jeden zo sudcov komory nemôže zúčastniť zasadania, môže byť na zasadanie prizvaný sudca z inej komory v súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku.

Článok 18

Žiadny sudca ani generálny advokát sa nemôže zúčastniť prejednávania a rozhodovania o veci, v ktorej predtým vystupoval ako splnomocnený zástupca, poradca alebo advokát jedného z účastníkov konania, alebo o ktorej rozhodoval ako člen súdu, vyšetrovacej komisie alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.

Ak sa z nejakého osobitného dôvodu ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát domnieva, že by sa nemal zúčastniť rozhodovania alebo preskúmavania určitej veci, oznámi to predsedovi. Ak sa z nejakého osobitného dôvodu predseda domnieva, že by ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát nemal z osobitného dôvodu zasadať alebo predkladať návrhy v určitej veci, oznámi mu to.

V prípade ťažkostí pri uplatňovaní tohto článku rozhodne Súdny dvor.

Účastník konania nemôže požiadať o zmenu zloženia Súdneho dvora alebo jednej z jeho komôr z dôvodu štátnej príslušnosti sudcu alebo z dôvodu, že na Súdnom dvore alebo v komore nie je sudca, ktorý by mal štátnu príslušnosť tohto účastníka.

HLAVA III

KONANIE PRED SÚDNYM DVOROM

Článok 19

Členské štáty a inštitúcie Únie zastupuje na Súdnom dvore splnomocnený zástupca vymenovaný pre každý prípad osobitne; splnomocnenému zástupcovi môže pomáhať poradca alebo advokát.

Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, sú zastupované rovnakým spôsobom.

Ostatných účastníkov konania zastupuje advokát.

Účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vykonávať advokátsku činnosť pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti vystupujúci pred Súdnym dvorom majú práva a imunity potrebné na nezávislý výkon svojich funkcií za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Voči týmto poradcom a advokátom, ktorí vystupujú pred Súdnym dvorom, má Súdny dvor za podmienok ustanovených v rokovacom poriadku právomoci, ktoré sú všeobecne priznávané súdnym orgánom.

Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorého právny poriadok im priznáva právo zastupovať pred súdom, majú pred Súdnym dvorom rovnaké práva, aké tento článok priznáva advokátom.

Článok 20

Konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z dvoch častí: písomnej a ústnej.

Písomné konanie pozostáva z doručovania návrhu na začatie konania, vyjadrení, vyjadrení k žalobe, pripomienok a prípadných replík, ako aj všetkých listín a dokumentov alebo ich overených kópií účastníkom konania, inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, ktorých akty sú predmetom konania.

Doručovanie zabezpečuje tajomník v poradí a v lehotách uvedených v rokovacom poriadku.

Ústne konanie pozostáva z čítania správy predloženej sudcom spravodajcom, z výsluchu splnomocnených zástupcov, poradcov a advokátov, a z prednesu návrhov generálnym advokátom, prípadne z výsluchu svedkov a znalcov.

Ak sa Súdny dvor domnieva, že prejednávaná vec nenastolí novú právnu otázku, môže po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci sa rozhodne bez návrhov generálneho advokáta.

Článok 21

Konanie pred Súdnym dvorom sa začína podaním návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie zástupcu, označenie odporcu alebo odporcov, predmet konania, čoho sa navrhovateľ domáha, a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

K návrhu sa v prípade potreby priloží právny akt, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha, alebo v prípade upravenom v článku III-367 ústavy listina preukazujúca dátum, kedy bola inštitúcia v súlade s uvedeným článkom vyzvaná, aby konala. Ak tieto listiny nie sú priložené k návrhu, tajomník vyzve navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť z toho dôvodu, že požadované listiny boli predložené až po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie návrhu.

Článok 22

V prípadoch upravených v článku 18 Zmluvy o ESAE konanie pred Súdnym dvorom začína podaním návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh obsahuje meno a bydlisko navrhovateľa, označenie zástupcu, označenie rozhodnutia, proti ktorému sa návrh podáva, označenie odporcov, predmet konania, čoho sa navrhovateľ domáha, a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

K návrhu musí byť priložená overená kópia napadnutého rozhodnutia Arbitrážneho výboru.

Ak Súdny dvor návrh zamietne, nadobudne rozhodnutie Arbitrážneho výboru právoplatnosť.

Ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Arbitrážneho výboru, na návrh jedného z účastníkov konania sa môže vec vrátiť na ďalšie konanie Arbitrážnemu výboru, ak je to dôvodné. Arbitrážny výbor je viazaný rozhodnutiami Súdneho dvora o právnych otázkach.

Článok 23

V prípadoch uvedených v článku III-369 ústavy rozhodnutie súdneho orgánu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru, doručí Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom doručí tajomník Súdneho dvora účastníkom konania, členským štátom a Komisii, ako aj inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.

Účastníci konania, členské štáty, Komisia, prípadne aj inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné, sú oprávnené predložiť Súdnemu dvoru do dvoch mesiacov od tohto posledného doručenia vyjadrenia alebo písomné pripomienky.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu okrem toho doručuje tajomník Súdneho dvora štátom, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozornému úradu EZVO uvedenému v tejto dohode, ktoré môžu do dvoch mesiacov od doručenia predložiť Súdnemu dvoru svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky, ak sa vec týka niektorej z oblastí uplatňovania tejto dohody. Tento odsek sa neuplatňuje na otázky, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy o ESAE.

Ak dohoda týkajúca sa určitej oblasti uzavretá medzi Radou a jedným alebo viacerými tretími krajinami ustanovuje, že tieto krajiny sú oprávnené predložiť svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky v prípade, že súdny orgán členského štátu podá na Súdny dvor návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke patriacej do oblasti pôsobnosti takejto dohody, rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu obsahujúce takúto otázku sa tiež doručuje dotknutým tretím krajinám, ktoré môžu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia predložiť Súdnemu dvoru svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky.

Článok 24

Súdny dvor môže účastníkov konania požiadať, aby predložili všetky dokumenty a poskytli všetky informácie, ktoré považuje za žiaduce. O odmietnutí poskytnutia uvedených listín a informácií Súdny dvor spíše záznam.

Súdny dvor môže požiadať aj členské štáty a inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré nie sú účastníkmi konania, aby poskytli všetky informácie, ktoré považuje za potrebné pre konanie.

Článok 25

Súdny dvor môže kedykoľvek poveriť osobu, združenie osôb, úrad, výbor alebo inú inštitúciu podľa svojho výberu vypracovaním znaleckého posudku.

Článok 26

Svedkovia môžu byť vypočutí za podmienok ustanovených v rokovacom poriadku.

Článok 27

Voči svedkom, ktorí sa nedostavia pred Súdny dvor, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú všeobecne priznávané súdom, a môže ukladať peňažné pokuty za podmienok ustanovených v rokovacom poriadku.

Článok 28

Svedkovia a znalci môžu byť vypočutí pod prísahou vo forme uvedenej v rokovacom poriadku alebo spôsobom ustanoveným právnym poriadkom ich krajiny.

Článok 29

Súdny dvor môže dožiadať formou uznesenia, aby bol svedok alebo znalec vypočutý súdnym orgánom v mieste jeho bydliska.

Dožiadanie o výsluch svedka alebo znalca sa zasiela príslušnému súdnemu orgánu podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku. Spisový materiál vyplývajúci z vykonaných úkonov dožiadania sa pošle Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok.

Súdny dvor platí trovy konania bez toho, aby bolo dotknuté právo uložiť prípadne ich náhradu účastníkom konania.

Článok 30

Členský štát považuje porušenie prísahy svedkom alebo znalcom za čin obdobný trestnému činu spáchaný pred jedným z jeho vnútroštátnych súdov, ktoré majú právomoci rozhodovať v občianskych veciach. Na základe oznámenia Súdneho dvora stíha tento členský štát páchateľa pred vlastným príslušným súdom.

Článok 31

Pojednávania sú verejné, pokiaľ Súdny dvor bez návrhu alebo na návrh účastníkov konania nerozhodne zo závažných dôvodov inak.

Článok 32

V priebehu pojednávaní môže Súdny dvor samostatne vypočúvať znalcov, svedkov a účastníkov konania. Účastníci konania však môžu ústne vystupovať pred Súdnym dvorom len prostredníctvom svojich zástupcov.

Článok 33

O každom ústnom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a tajomník.

Článok 34

Rozvrh pojednávaní zostavuje predseda.

Článok 35

Porady Súdneho dvora sú a zostávajú tajné.

Článok 36

Rozsudky musia byť odôvodnené. Obsahujú mená sudcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania.

Článok 37

Rozsudky podpisuje predseda a tajomník. Vyhlasujú sa na verejnom zasadaní.

Článok 38

Súdny dvor rozhoduje o trovách konania.

Článok 39

Predseda Súdneho dvora môže skráteným konaním, ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od pravidiel uvedených v tomto štatúte a ktoré je upravené v rokovacom poriadku, rozhodovať o návrhoch na pozastavenie uplatňovania napadnutého aktu podľa článku III-379 ods. 1 ústavy a článku 157 Zmluvy o ESAE alebo na vydanie predbežného opatrenia podľa článku III-379 ods. 2 ústavy, alebo na zastavenie výkonu rozhodnutia v súlade s článkom III-401 štvrtým odsekom ústavy alebo s článkom 164 tretím odsekom Zmluvy o ESAE.

Ak sa predseda nemôže konania zúčastniť, jeho miesto zaujme iný sudca podľa podmienok ustanovených v rokovacom poriadku.

Uznesenie predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade ním nie je dotknuté rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.

Článok 40

Členské štáty a inštitúcie Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci.

Rovnaké právo majú orgány, úrady a agentúry Únie a akákoľvek iná osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom. Fyzické alebo právnické osoby nemôžu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý odsek, môžu štáty, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, vstúpiť ako vedľajší účastník do konania vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom, ak sa tieto veci týkajú niektorej z oblastí pôsobnosti tejto dohody.

Návrh na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník môže obsahovať iba návrhy podporujúce iba jedného z účastníkov konania.

Článok 41

Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, Súdny dvor môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Proti tomuto rozsudku možno do jedného mesiaca od jeho doručenia podať návrh na zrušenie. Návrh na zrušenie nemá odkladný účinok na výkon rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak.

Článok 42

Členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a všetky ostatné fyzické a právnické osoby môžu v prípadoch a za podmienok stanovených rokovacím poriadkom podať proti rozsudku mimoriadny návrh na jeho zmenu, ak sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania a sú týmto rozsudkom ukrátené na svojich právach.

Článok 43

Ak existujú pochybnosti o zmysle a účinku rozsudku, je Súdny dvor príslušný ho vyložiť na žiadosť jedného z účastníkov konania alebo jednej z inštitúcií Únie, ak na tom preukážu oprávnený záujem.

Článok 44

Návrh na obnovu konania možno Súdnemu dvoru podať, len ak boli zistené skutočnosti rozhodujúceho významu, ktoré v dobe vyhlásenia rozsudku neboli známe Súdnemu dvoru a účastníkovi konania, ktorý obnovu navrhuje.

Obnova konania sa začne rozsudkom Súdneho dvora, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať obnovu konania, a potvrdí, že z tohto dôvodu je návrh na obnovu konania prípustný.

Návrh na obnovu konania nemôže byť podaný po uplynutí 10 rokov od vydania rozsudku.

Článok 45

Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.

Uplynutie lehoty nie je na ujmu práva, ak dotknutý účastník konania preukáže existenciu nepredvídateľnej okolnosti alebo vyššej moci.

Článok 46

Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti Únie sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich založila. Plynutie tejto lehoty sa prerušuje podaním návrhu na začatie konania na Súdnom dvore, alebo ak oprávnená osoba pred týmto konaním uplatnila svoj nárok na príslušnej inštitúcii Únie. V poslednom uvedenom prípade sa návrh musí podať v lehote dvoch mesiacov podľa článku III-365 ústavy. Uplatnia sa ustanovenia článku III-367 druhého odseku ústavy.

Tento článok sa tiež vzťahuje na konanie o mimozmluvnej zodpovednosti proti Európskej centrálnej banke.

HLAVA IV

VŠEOBECNÝ SÚD

Článok 47

Na Všeobecný súd a jeho členov sa vzťahuje článok 9 prvý odsek, články 14 a 15, článok 17 prvý, druhý, štvrtý a piaty odsek a článok 18.

Články 10, 11 a 14 sa primerane vzťahujú na tajomníka Všeobecného súdu.

Článok 48

Všeobecný súd sa skladá z dvadsiatich piatich sudcov.

Článok 49

Členovia Všeobecného súdu môžu byť poverení vykonávaním funkcie generálnych advokátov.

Úlohou generálneho advokáta je verejne a úplne nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené návrhy vo veciach predložených Všeobecnému súdu, a tým mu pomáhať pri výkone jeho úloh.

Kritériá pre výber vecí, ako aj postup vymenúvania generálnych advokátov sa ustanovia v rokovacom poriadku Všeobecného súdu.

Člen Všeobecného súdu, poverený, aby vo veci vykonával funkciu generálneho advokáta, sa nesmie zúčastniť rozhodovania o veci.

Článok 50

Všeobecný súd zasadá v komorách zložených z troch alebo piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky. Môžu byť znovuzvolení iba raz.

Zloženie komôr a prideľovanie vecí komorám upravuje rokovací poriadok. V určitých prípadoch, ktoré upravuje rokovací poriadok, môže Všeobecný súd zasadať v pléne alebo ako samosudca.

Rokovací poriadok môže taktiež ustanoviť, že Všeobecný súd môže zasadať vo veľkej komore v prípadoch a za podmienok bližšie určených v rokovacom poriadku.

Článok 51

Bez ohľadu na pravidlo uvedené v článku III-358 ods. 1 ústavy má Súdny dvor výlučnú právomoc rozhodovať o žalobách uvedených v článkoch III-365 a III-367, ktoré podal členský štát a ktorými sa napáda:

akt Európskeho parlamentu, alebo Rady alebo oboch inštitúcií rozhodujúcich spoločne alebo ich nečinnosť spočívajúca v neprijatí rozhodnutia s výnimkou:

—	európskych rozhodnutí prijatých Radou na základe článku III-168 ods. 2 tretieho pododseku ústavy,

—	aktov Rady prijatých na základe aktu Rady o opatreniach na ochranu obchodu podľa článku III-315 ústavy,

—	aktov Rady, ktorými táto vykonáva vykonávacie právomoci v súlade s článkom I-37 ods. 2 ústavy;

b)	akt Komisie alebo jej nečinnosť spočívajúca v neprijatí rozhodnutia podľa článku III-420 ods. 1 ústavy.

Súdny dvor má tiež výlučnú právomoc rozhodovať o žalobách uvedených v tých istých článkoch, ktoré podala inštitúcia Únie proti aktu Európskeho parlamentu, Rady, oboch inštitúcií rozhodujúcich spoločne alebo Komisie alebo ich nečinnosti spočívajúcej v neprijatí rozhodnutia, ako aj o žalobách, ktoré podala inštitúcia proti aktu Európskej centrálnej banky alebo jej nečinnosti spočívajúcej v neprijatí rozhodnutia.

Článok 52

Predseda Súdneho dvora a predseda Všeobecného súdu určia na základe vzájomnej dohody podmienky, za ktorých úradníci a ostatní zamestnanci zamestnaní Súdnym dvorom poskytujú svoje služby Všeobecnému súdu, aby mu umožnili plniť jeho úlohy. Určití úradníci a ostatní zamestnanci podliehajú tajomníkovi Všeobecného súdu pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu.

Článok 53

Konanie pred Všeobecným súdom sa spravuje hlavou III.

Ďalšie podrobnejšie a doplňujúce ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku. Rokovací poriadok sa môže odchýliť od článku 40 štvrtého odseku a článku 41 s cieľom zohľadniť osobitnú povahu konaní v oblasti práva duševného vlastníctva.

Odchylne od článku 20 štvrtého odseku môže generálny advokát predkladať svoje odôvodnené návrhy písomne.

Článok 54

Ak je návrh alebo iný procesný úkon, ktorý je adresovaný Všeobecnému súdu, omylom podaný tajomníkovi Súdneho dvora, ten ho ihneď postúpi tajomníkovi Všeobecného súdu. Obdobne, ak je návrh alebo iný procesný úkon, ktorý je adresovaný Súdnemu dvoru, omylom podané tajomníkovi Všeobecného súdu, ten ho ihneď postúpi tajomníkovi Súdneho dvora.

Ak Všeobecný súd zistí, že nie je príslušný konať a rozhodovať o žalobe, pre ktorú je príslušný Súdny dvor, postúpi túto žalobu Súdnemu dvoru. Obdobne, ak Súdny dvor zistí, že žaloba patrí do príslušnosti Všeobecného súdu, postúpi túto žalobu Všeobecnému súdu, ktorý sa nemôže v tejto veci vyhlásiť za nepríslušný.

Ak sú na Súdny dvor a na Všeobecný súd podané návrhy s rovnakým predmetom konania týkajúce sa tej istej otázky výkladu alebo napadajúce platnosť toho istého aktu, môže Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie až do vyhlásenia rozsudku Súdnym dvorom alebo, ak ide o žaloby podané na základe článku III-365 ústavy alebo článku 146 Zmluvy o ESAE, Všeobecný súd tiež môže rozhodnúť o postúpení veci tak, aby o nej mohol rozhodnúť Súdny dvor. Za rovnakých podmienok môže Súdny dvor tiež rozhodnúť o prerušení konania, ktoré na ňom prebieha; v takom prípade konanie pokračuje pred Všeobecným súdom.

Ak členský štát alebo inštitúcia napadnú rovnaký akt, Všeobecný súd rozhodne o postúpení veci tak, aby o nej mohol rozhodnúť Súdny dvor.

Článok 55

Tajomník Všeobecného súdu doručí konečné rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej a rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorými rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nepríslušnosti alebo neprípustnosti, všetkým účastníkom konania, ako aj členským štátom a inštitúciám Únie aj vtedy, ak do konania vo veci prejednávanej Všeobecným súdom nevstúpili ako vedľajší účastníci.

Článok 56

Proti konečným rozhodnutiam Všeobecného súdu a proti rozhodnutiam, ktorými rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nepríslušnosti alebo neprípustnosti, možno do dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia podať odvolanie na Súdny dvor.

Toto odvolanie môže podať každý účastník konania, ktorý vo svojich návrhoch nebol úspešný vôbec alebo bol úspešný len čiastočne. Vedľajší účastníci konania s výnimkou členských štátov a inštitúcií Únie však môžu podať odvolanie len vtedy, ak sa ich rozhodnutie Všeobecného súdu priamo dotýka.

S výnimkou prípadov týkajúcich sa sporov medzi Úniou a jej zamestnancami môžu odvolanie podať aj členské štáty a inštitúcie Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci. V tomto prípade majú tieto členské štáty a inštitúcie rovnaké postavenie ako členské štáty alebo inštitúcie, ktoré by do konania na Všeobecnom súde vstúpili ako vedľajší účastníci.

Článok 57

Každá osoba, ktorej návrh na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník Všeobecný súd zamietol, sa môže odvolať na Súdny dvor do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu.

Účastníci konania môžu Súdnemu dvoru podať odvolanie proti každému rozhodnutiu Všeobecného súdu prijatému podľa článku III-379 ods. 1 alebo 2, alebo článku III-401 štvrtého odseku ústavy alebo článku 157 alebo článku 164 tretieho odseku Zmluvy o ESAE do dvoch mesiacov od ich doručenia.

Odvolanie uvedené v prvom a druhom odseku tohto článku sa prejedná a rozhodne sa o ňom podľa postupu uvedeného v článku 39.

Článok 58

Odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky. Môže sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Všeobecného súdu, vadách konania pred Všeobecným súdom, ktorými sú nepriaznivo dotknuté záujmy odvolateľa, ako aj na porušení práva Únie Všeobecným súdom.

Odvolaním nemožno napadnúť rozhodnutie o výške trov konania alebo o povinnosti účastníka konania ich nahradiť.

Článok 59

Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu, konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. V súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta a účastníkov konania upustiť od ústnej časti konania.

Článok 60

Bez toho, aby bol dotknutý článok III-379 ods. 1 a 2 ústavy a článok 157 Zmluvy o ESAE, nemá odvolanie odkladný účinok.

Odchylne od článku III-380 ústavy rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorými zrušujú európske zákony alebo európske nariadenia záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, nadobúdajú právoplatnosť až po uplynutí lehoty uvedenej v článku 56 prvom odseku tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí, tým však nie je dotknuté právo účastníka konania podať návrh na Súdny dvor podľa článku III-379 ods. 1 a 2 ústavy alebo článku 157 Zmluvy o ESAE o pozastavenie uplatňovania európskeho zákona alebo európskeho nariadenia, ktoré bolo zrušené, alebo o nariadenie iného predbežného opatrenia.

Článok 61

Ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže sám právoplatne rozhodnúť o veci samej, alebo môže vec vrátiť Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

Ak je vec vrátená späť Všeobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora.

Ak je odvolanie podané členským štátom alebo inštitúciou Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci, dôvodné, Súdny dvor môže, ak to považuje za nevyhnutné, rozhodnúť, ktoré z účinkov rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré bolo zrušené, sa považujú voči účastníkom konania za konečné.

Článok 62

V prípadoch uvedených v článku III-358 ods. 2 a 3 ústavy môže prvý generálny advokát navrhnúť, aby Súdny dvor preskúmal rozhodnutie Všeobecného súdu, ak sa domnieva, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by mohla byť dotknutá jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.

Návrh musí predložiť do jedného mesiaca od vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu. Súdny dvor do jedného mesiaca od doručenia návrhu predloženého prvým generálnym advokátom rozhodne o tom, či rozhodnutie bude preskúmané alebo nie.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 63

Rokovacie poriadky Súdneho dvora a Všeobecného súdu obsahujú všetky ustanovenia potrebné na uplatňovanie tohto štatútu a v prípade potreby na jeho doplnenie.

Článok 64

Pravidlá používania jazykov uplatňované na Súdnom dvore Európskej únie ustanoví európskym nariadením Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne. Toto nariadenie sa prijme buď na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a Európskym parlamentom, alebo na návrh Komisie a po porade so Súdnym dvorom a Európskym parlamentom.

Do prijatia týchto pravidiel platia ustanovenia rokovacieho poriadku Súdneho dvora a rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o používaní jazykov. Odchylne od ustanovení článkov III-355 a III-356 ústavy môžu byť tieto ustanovenia zmenené, doplnené alebo zrušené len s jednomyseľným súhlasom Rady.

Článok 65

1. Odchylne od ustanovení článku IV-437 ústavy všetky zmeny a doplnenia Protokolu o Štatúte Súdneho dvora, pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a k Zmluve o ESAE, ktoré sa prijmú medzi podpisom Zmluvy o Ústave pre Európu a nadobudnutím jej platnosti, zostávajú v platnosti.

2. S cieľom včleniť ich medzi ustanovenia tohto štatútu budú zmeny a doplnenia uvedené v odseku 1 úradne kodifikované európskym zákonom Rady prijatým na žiadosť Súdneho dvora. Nadobudnutím účinnosti tohto kodifikujúceho európskeho zákona sa tento článok zruší.

PROTOKOL O ŠTATÚTE EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si prijať Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako ustanovujú články I-30 a III-187 ods. 2 ústavy,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

KAPITOLA 1

EURÓPSKY SYSTÉM CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 1

Európsky systém centrálnych bánk

1. V súlade s článkom I-30 ods. 1 ústavy Európska centrálna banka a národné centrálne banky tvoria Európsky systém centrálnych bánk. Európska centrálna banka a národné centrálne banky tých členských štátov, ktorých menou je euro, tvoria Eurosystém.

2. Európsky systém centrálnych bánk a Európska centrálna banka plnia svoje úlohy a vykonávajú činnosť podľa ústavy a tohto štatútu.

KAPITOLA II

CIELE A ÚLOHY EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 2

Ciele

Podľa článku I-30 ods. 2 a III-185 ods. 1 ústavy hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk je udržiavať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bol dotknutý tento cieľ, Európsky systém centrálnych bánk podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie ustanovených v článku I-3 ústavy. Európsky systém centrálnych bánk koná v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou, pričom podporuje účelné rozdeľovanie zdrojov, a v súlade so zásadami ustanovenými v článku III-177 ústavy.

Článok 3

Úlohy

1. Podľa článku III-185 ods. 2 ústavy sú základnými úlohami Európskeho systému centrálnych bánk:

a)	tvoriť a uskutočňovať menovú politiku Únie,

b)	vykonávať devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku III-326 ústavy,

c)	držať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov,

d)	podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

2. V súlade s článkom III-185 ods. 3 ústavy uplatňovaním odseku 1 písm. c) nie je dotknutá držba a správa hotovostných devízových aktív vládami členských štátov.

3. V súlade s článkom III - 185 ods. 5 ústavy prispieva Európsky systém centrálnych bánk k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému.

Článok 4

Poradné funkcie

V súlade s článkom III-185 ods. 4 ústavy sa uskutočnia konzultácie s Európskou centrálnou bankou:

a)	o každom návrhovanom právnom akte Únie v oblastiach jej pôsobnosti,

b)	vnútroštátnymi orgánmi o každom návrhu právneho predpisu v oblastiach jej pôsobnosti, ale v medziach a za podmienok ustanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 41.

Európska centrálna banka môže v oblastiach svojej pôsobnosti predkladať stanoviská inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom.

Článok 5

Zber štatistických údajov

1. Na zabezpečenie plnenia úloh Európskeho systému centrálnych bánk zbiera Európska centrálna banka za pomoci národných centrálnych bánk potrebné štatistické údaje od príslušných vnútroštátnych orgánov alebo priamo od hospodárskych subjektov. Na tento účel spolupracuje s inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie a s príslušnými orgánmi členských štátov alebo tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami.

2. Úlohy vymedzené v odseku 1 uskutočňujú v rámci možností národné centrálne banky.

3. Ak je to potrebné, Európska centrálna banka prispieva k harmonizácii pravidiel a postupov, ktorými sa spravuje zber, zostavovanie a šírenie štatistických údajov v oblastiach jej pôsobnosti.

4. V súlade s postupom ustanoveným v článku 41 Rada vymedzí, ktoré fyzické a právnické osoby podliehajú požiadavkám na vykazovanie, ako aj režim dôvernosti a primerané vykonávacie a sankčné ustanovenia.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca

1. O zastupovaní Európskeho systému centrálnych bánk v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je poverený Európsky systém centrálnych bánk, rozhoduje Európska centrálna banka.

2. Európska centrálna banka a s jej súhlasom aj národné centrálne banky sa môžu zúčastniť na činnosti medzinárodných menových inštitúcií.

3. Odsekmi 1 a 2 nie je dotknutý článok III-196 ústavy.

KAPITOLA III

ORGANIZÁCIA EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 7

Nezávislosť

V súlade s článkom III-188 ústavy pri výkone svojich právomocí a pri plnení úloh a povinností, ktoré im zverili ústava a tento štatút, Európska centrálna banka, národné centrálne banky ani žiaden člen ich orgánov s rozhodovacími právomocami nesmú žiadať ani prijímať pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, od žiadnej vlády členského štátu, ani od žiadneho iného subjektu. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a vlády členských štátov sa zaväzujú dodržiavať túto zásadu a nesnažiť sa ovplyvňovať členov orgánov Európskej centrálnej banky či národných centrálnych bánk s rozhodovacími právomocami pri plnení ich úloh.

Článok 8

Všeobecné zásady

Európsky systém centrálnych bánk riadia orgány Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami.

Článok 9

Európska centrálna banka

1. Európska centrálna banka, ktorá má podľa článku I - 30 ods. 3 ústavy právnu subjektivitu, požíva v každom členskom štáte čo najširšiu právnu spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám. Európska centrálna banka môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.

2. Európska centrálna banka zabezpečuje, aby sa úlohy zverené Európskemu systému centrálnych bánk podľa článku III-185 ods. 2, 3 a 5 ústavy plnili buď jej vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom národných centrálnych bánk podľa článku 12 ods. 1 a článku 14.

3. V súlade s článkom III-187 ods. 1 ústavy sú orgánmi Európskej centrálnej banky s rozhodovacími právomocami Rada guvernérov a Výkonná rada.

Článok 10

Rada guvernérov

1. V súlade s článkom III-382 ods. 1 ústavy Radu guvernérov tvoria členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a guvernéri národných centrálnych bánk členských štátov, pre ktoré neplatí výnimka v zmysle článku III-197 ústavy.

2. Každý člen Rady guvernérov má jeden hlas. Odo dňa, keď počet členov Rady guvernérov prekročí dvadsaťjeden, má každý člen Výkonnej rady jeden hlas a počet guvernérov s hlasovacím právom je pätnásť. Tieto hlasovacie práva sa prideľujú a rotujú takto:

odo dňa, keď počet guvernérov prekročí pätnásť, a než dosiahne dvadsaťdva, sú guvernéri rozdelení do dvoch skupín v závislosti od klasifikácie podľa výšky podielu členského štátu príslušnej centrálnej banky na celkovom hrubom domácom produkte v trhových cenách a na celkovej agregovanej bilancii peňažných finančných inštitúcií členských štátov, ktorých menou je euro. Podielom na celkovom hrubom domácom produkte v trhových cenách sa pridelí vážený podiel 5/6 a podielom na celkovej agregovanej bilancii peňažných finančných inštitúcií sa pridelí vážený podiel 1/6. Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a druhá skupina sa skladá z ostatných guvernérov. Frekvencia hlasovacích práv guvernérov patriacich k prvej skupine nie je nižšia než frekvencia hlasovacích práv guvernérov patriacich k skupine druhej. s výhradou predchádzajúcej vety sa štyri hlasovacie práva pridelia prvej skupine a jedenásť hlasovacích práv sa pridelí druhej skupine,

odo dňa, keď počet guvernérov dosiahne dvadsaťdva, sú guvernéri rozdelení do troch skupín v závislosti od klasifikácie podľa kritérií uvedených v písmene a). Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a pridelia sa jej štyri hlasovacie práva. Druhá skupina sa skladá z polovice celkového počtu guvernérov, pričom sa každé desatinné číslo zaokrúhli smerom nahor, a je jej pridelených osem hlasovacích práv. Tretia skupina sa skladá z ostatných guvernérov a pridelia sa jej tri hlasovacie práva,

c)	v rámci každej skupiny majú guvernéri hlasovacie právo na rovnaké obdobie,

d)	článok 29 ods. 2 sa použije pri výpočte podielov na celkovom hrubom domácom produkte v trhových cenách. Celková agregovaná bilancia peňažných finančných inštitúcií členských štátov sa vypočíta v súlade so štatistickým rámcom platným v Únii v čase výpočtu,

e)	vždy, keď dôjde k zmene celkového hrubého domáceho produktu v trhových cenách podľa článku 29 ods. 3, alebo vždy, keď sa zvýši počet guvernérov, veľkosť a/alebo zloženie skupín sa upraví v súlade so zásadami ustanovenými v tomto pododseku,

f)	Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov s hlasovacím právom alebo bez neho prijme všetky opatrenia potrebné na vykonávanie zásad ustanovených v tomto odseku a môže rozhodnúť, že odloží začatie rotačného systému dovtedy, kým počet guvernérov neprekročí osemnásť.

Hlasovacie právo sa vykonáva osobne. Odchylne od tohto pravidla môže rokovací poriadok uvedený v článku 12 ods. 3 ustanoviť, že členovia Rady guvernérov môžu hlasovať prostredníctvom telekonferencie. Rokovací poriadok môže tiež ustanoviť, že člen Rady guvernérov, ktorý sa nemôže zúčastniť na rokovaniach Rady guvernérov dlhší čas, môže za seba vymenovať náhradníka.

Prvým a druhým pododsekom nie sú dotknuté hlasovacie práva všetkých členov Rady guvernérov s hlasovacím právom alebo bez neho podľa odseku 3 a článku 40 ods. 2 a 3. Pokiaľ nie je v tomto štatúte ustanovené inak, Rada guvernérov sa uznáša jednoduchou väčšinou členov, ktorí majú hlasovacie právo. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas prezidenta.

Rada guvernérov je uznášaniaschopná, ak sú prítomné dve tretiny členov, ktorí majú hlasovacie právo. Ak nie je uznášaniaschopná, prezident môže zvolať mimoriadne zasadnutie, na ktorom možno prijať rozhodnutia bez ohľadu na kvórum.

3. Pri rozhodovaní podľa článkov 28, 29, 30, 32, 33 a 49 sa hlasy členov Rady guvernérov vážia podľa podielu národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní Európskej centrálnej banky. Hlasy členov Výkonnej rady majú nulovú váhu. Rozhodnutie vyžadujúce kvalifikovanú väčšinu je prijaté, ak súhlasné odovzdané hlasy predstavujú aspoň dve tretiny upísaného základného imania Európskej centrálnej banky a aspoň polovicu podielnikov. Ak niektorý z guvernérov nemôže byť prítomný, môže si určiť náhradníka, ktorý odovzdá jeho vážený hlas.

4. Rokovania na zasadnutiach sú dôverné. Rada guvernérov môže rozhodnúť o zverejnení výsledku svojho rokovania.

5. Rada guvernérov zasadá najmenej desaťkrát za rok.

Článok 11

Výkonná rada

1. V súlade s článkom III-382 ods. 2 prvým pododsekom ústavy sa Výkonná rada skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.

Členovia plnia svoje povinnosti v rámci plného úväzku. Žiadny člen nesmie vykonávať žiadnu inú zárobkovú ani nezárobkovú činnosť, pokiaľ mu Rada guvernérov neudelí mimoriadnu výnimku.

2. V súlade s článkom III-382 ods. 2 ústavy sú prezident, viceprezident a ďalší členovia Výkonnej rady vymenovaní Európskou radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, spomedzi uznávaných a skúsených odborníkov v menovej alebo bankovej oblasti na základe odporúčania Rady a po porade s Európskym parlamentom a Radou guvernérov.

Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich vymenovať znova.

Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

3. Podmienky zamestnania členov Výkonnej rady, najmä ich platy, dôchodky a iné dávky sociálneho zabezpečenia, sú predmetom zmlúv uzavretých s Európskou centrálnou bankou a ustanoví ich Rada guvernérov na návrh výboru skladajúceho sa z troch členov vymenovaných Radou guvernérov a z troch členov vymenovaných Radou. Členovia Výkonnej rady nemajú právo hlasovať o záležitostiach uvedených v tomto odseku.

4. Ak člen Výkonnej rady prestal spĺňať podmienky požadované pre výkon svojej funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady guvernérov alebo Výkonnej rady odvolať.

5. Každý prítomný člen Výkonnej rady má právo hlasovať a na tento účel má jeden hlas. Pokiaľ nie je ustanovené inak, Výkonná rada rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas prezidenta. Pravidlá o hlasovaní presne vymedzí rokovací poriadok uvedený v článku 12 ods. 3.

6. Výkonná rada je zodpovedná za bežný chod Európskej centrálnej banky.

7. Uvoľnené miesto vo Výkonnej rade sa doplní vymenovaním nového člena podľa odseku 2.

Článok 12

Úlohy orgánov s rozhodovacími právomocami

1. Rada guvernérov vydáva usmernenia a prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie plnenia úloh zverených Európskemu systému centrálnych bánk ústavou a týmto štatútom. Rada guvernérov vymedzuje menovú politiku Únie vrátane prípadných rozhodnutí týkajúcich sa strednodobých menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a vytvárania menových rezerv Európskeho systému centrálnych bánk a vydáva usmernenia potrebné na ich vykonávanie.

Výkonná rada uskutočňuje menovú politiku v súlade s usmerneniami a rozhodnutiami prijatými Radou guvernérov. Pritom Výkonná rada vydáva potrebné pokyny národným centrálnym bankám. Okrem toho Výkonnej rade možno udeliť určité právomoci aj rozhodnutím Rady guvernérov.

V rozsahu, ktorý sa považuje za možný a primeraný, a bez toho, aby bol dotknutý tento článok, Európska centrálna banka sa obracia na národné centrálne banky, aby uskutočnili operácie, ktoré sú súčasťou úloh Európskeho systému centrálnych bánk.

2. Výkonná rada zodpovedá za prípravu zasadnutí Rady guvernérov.

3. Rada guvernérov prijme rokovací poriadok, ktorý určí vnútornú organizáciu Európskej centrálnej banky a jej orgánov s rozhodovacími právomocami.

4. Rada guvernérov vykonáva poradné funkcie uvedené v článku 4.

5. Rada guvernérov prijíma rozhodnutia uvedené v článku 6.

Článok 13

Prezident

1. Prezident, alebo v jeho neprítomnosti viceprezident, predsedá Rade guvernérov a Výkonnej rade Európskej centrálnej banky.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 38, zastupuje Európsku centrálnu banku navonok prezident alebo ním poverený zástupca.

Článok 14

Národné centrálne banky

1. V súlade s článkom III-189 ústavy každý členský štát zabezpečí súlad jeho vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky s ústavou a s týmto štatútom.

2. Štatúty národných centrálnych bánk najmä ustanovia, že funkčné obdobie guvernéra národnej centrálnej banky je najmenej päť rokov.

Guvernéra možno z funkcie odvolať, len ak prestal spĺňať podmienky požadované pre výkon svojej funkcie, alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. Takéto rozhodnutie môže dotknutý guvernér alebo Rada guvernérov predložiť Súdnemu dvoru z dôvodu, že bola porušená ústava alebo predpis na jej vykonávanie. Takýto návrh musí byť podaný do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia alebo od jeho oznámenia navrhovateľovi, prípadne, ak sa tak nestalo, odo dňa, keď sa navrhovateľ o tomto rozhodnutí dozvedel.

3. Národné centrálne banky sú neoddeliteľnou súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk a konajú v súlade s usmerneniami a pokynmi Európskej centrálnej banky. Rada guvernérov prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia usmernení a pokynov Európskej centrálnej banky a vyžaduje, aby sa jej poskytovali všetky potrebné informácie.

4. Národné centrálne banky môžu vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v tomto štatúte, ak Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh Európskeho systému centrálnych bánk. Takéto funkcie vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet a nepokladajú sa za súčasť funkcií Európskeho systému centrálnych bánk.

Článok 15

Povinnosť predkladať správy

1. Európska centrálna banka vypracúva a zverejňuje správy o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk aspoň raz za štvrťrok.

2. Konsolidovaný finančný výkaz Európskeho systému centrálnych bánk sa zverejňuje každý týždeň.

3. V súlade s článkom III-383 ods. 3 ústavy Európska centrálna banka predkladá Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Komisii výročné správy o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za predchádzajúci a za bežný rok.

4. Správy a výkazy uvedené v tomto článku sa záujemcom poskytujú bezplatne.

Článok 16

Bankovky

V súlade s článkom III-186 ods. 1 ústavy má Rada guvernérov výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii. Tieto bankovky môžu vydávať Európska centrálna banka a národné centrálne banky. Postavenie zákonného platidla majú v Únii výlučne bankovky vydané Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami.

Ak je to možné, Európska centrálna banka rešpektuje existujúce zvyklosti vydávania a dizajnu bankoviek.

KAPITOLA IV

MENOVÉ FUNKCIE AOPERÁCIE EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 17

Účty v Európskej centrálnej banke a národných centrálnych bankách

Na vykonávanie svojich operácií Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu otvárať účty úverovým inštitúciám, verejnoprávnym subjektom a iným účastníkom trhu a ako kolaterál prijímať aktíva vrátane zaknihovaných cenných papierov.

Článok 18

Operácie na voľnom trhu a úverové operácie

1. Na dosiahnutie cieľov Európskeho systému centrálnych bánk a vykonávanie jeho úloh môžu Európska centrálna banka a národné centrálne banky:

a)	obchodovať na finančných trhoch s pohľadávkami a obchodovateľnými cennými papiermi v eurách alebo v iných menách, ako aj s drahými kovmi v rámci priamych promptných alebo termínovaných nákupov a predajov alebo dohodou o spätnej kúpe a uskutočňovať s nimi výpožičné alebo pôžičkové obchody,

b)	uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa požičiavanie zabezpečuje na základe primeraného kolaterálu.

2. Európska centrálna banka stanovuje všeobecné zásady operácií na voľnom trhu a úverových operácií, ktoré uskutočňuje Európska centrálna banka alebo národné centrálne banky, vrátane zásad oznamovania podmienok, na základe ktorých sú pripravené uzatvárať takéto operácie.

Článok 19

Povinné minimálne rezervy

1. S výhradou článku 2 môže Európska centrálna banka od úverových inštitúcií zriadených v členských štátoch vyžadovať, aby v súlade s cieľmi menovej politiky na účtoch v Európskej centrálnej banke a v národných centrálnych bankách udržiavali povinné minimálne rezervy. Nariadenia týkajúce sa výpočtu a určenia požadovaných povinných minimálnych rezerv môže vydať Rada guvernérov. V prípade ich nedodržania je Európska centrálna banka oprávnená uložiť úroky z omeškania a iné sankcie s porovnateľným účinkom.

2. Na účely uplatňovania tohto článku Rada v súlade s postupom podľa článku 41 určuje základňu pre výpočet povinných minimálnych rezerv a najvyšší prípustný pomer medzi týmito rezervami a ich základňou, ako aj primerané sankcie pre prípad ich nedodržania.

Článok 20

Iné nástroje menovej kontroly

S výhradou článku 2 môže Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnúť o použití iných operatívnych metód menovej kontroly, ktoré pokladá za vhodné.

Ak tieto metódy ukladajú povinnosti tretím stranám, Rada postupom podľa článku 41 ustanoví rozsah pôsobnosti týchto metód.

Článok 21

Operácie s verejnoprávnymi subjektmi

1. V súlade s článkom III-181 ústavy je prečerpávanie účtov alebo získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo v národných centrálnych bankách v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných orgánov verejnej moci, iných subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo verejných podnikov členských štátov zakázané. Rovnako sa zakazuje nákup dlhových nástrojov priamo od nich Európskou centrálnou bankou alebo národnými centrálnymi bankami.

2. Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu pre subjekty uvedené v odseku 1 pôsobiť ako finanční zástupcovia.

3. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a Európska centrálna banka v oblasti ponuky finančných zdrojov z centrálnych bánk zaobchádzajú rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami.

Článok 22

Zúčtovacie a platobné systémy

Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu poskytovať zariadenia a Európska centrálna banka môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči tretím krajinám.

Článok 23

Operácie s inými štátmi a s medzinárodnými organizáciami

Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu:

a)	nadväzovať vzťahy s centrálnymi bankami a s finančnými inštitúciami v tretích krajinách, a ak je to vhodné, aj s medzinárodnými organizáciami,

b)	nadobúdať a predávať promptné a terminované devízové aktíva všetkých druhov a drahé kovy; pojem „devízové aktíva“ zahŕňa cenné papiere a všetky ostatné aktíva v akejkoľvek mene alebo akejkoľvek zúčtovacej jednotke bez ohľadu na formu, v ktorej ich držia,

c)	držať a spravovať aktíva uvedené v tomto článku,

d)	uskutočňovať s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami bankové operácie všetkých druhov vrátane prijímania a poskytovania úverov.

Článok 24

Iné operácie

Európska centrálna banka a národné centrálne banky môžu okrem operácií vyplývajúcich z ich úloh uskutočňovať operácie pre potreby svojej prevádzky a pre svojich zamestnancov.

KAPITOLA V

DOHĽAD NAD OBOZRETNÝM PODNIKANÍM

Článok 25

Dohľad nad obozretným podnikaním

1. Európska centrálna banka môže poskytovať rady a Rada, Komisia a príslušné orgány členských štátov ju môžu konzultovať v otázkach týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti a uplatňovania právne záväzných aktov Únie týkajúcich sa dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému.

2. V súlade s každým európskym zákonom prijatým na základe článku III-185 ods. 6 ústavy môže Európska centrálna banka plniť osobitné úlohy, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad obozretným podnikaním úverových a ďalších finančných inštitúcií, s výnimkou poisťovní.

KAPITOLA VI

FINANČNÉ USTANOVENIA EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 26

Účtovná závierka

1. Finančný rok Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk sa začína l. januára a končí 31. decembra.

2. Ročnú účtovnú závierku Európskej centrálnej banky zostavuje Výkonná rada v súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov. Účtovnú závierku schváli Rada guvernérov a potom ju zverejní.

3. Na analytické a prevádzkové účely Výkonná rada zostavuje konsolidovanú súvahu Európskeho systému centrálnych bánk, zahrňujúcu tie aktíva a pasíva národných centrálnych bánk, ktoré spadajú pod Európsky systém centrálnych bánk.

4. Na účely uplatňovania tohto článku Rada guvernérov ustanovuje pravidlá potrebné na štandardizovanie účtovníctva a vykazovanie operácií národných centrálnych bánk.

Článok 27

Audit

1. Účty Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk overujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov a schválení Radou. Audítori majú plné právo preskúmať všetky účtovné knihy a účty Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk a dostávať úplné informácie o ich operáciách.

2. Článok III-384 ústavy sa vzťahuje len na skúmanie prevádzkovej účelnosti hospodárenia Európskej centrálnej banky.

Článok 28

Základné imanie Európskej centrálnej banky

1. Základné imanie Európskej centrálnej banky je 5 miliárd eur. Základné imanie môže byť zvýšené európskym rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou podľa článku 10 ods. 3 v medziach a za podmienok ustanovených Radou postupom podľa článku 41.

2. Národné centrálne banky sú jedinými upisovateľmi a držiteľmi základného imania Európskej centrálnej banky. Základné imanie sa upisuje podľa kľúča stanoveného v súlade s článkom 29.

3. Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou vymedzenou v článku 10 ods. 3 určí rozsah a formu splácania základného imania.

4. S výhradou odseku 5 sa podiely národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní Európskej centrálnej banky nesmú previesť, dať do zálohu alebo stať predmetom výkonu rozhodnutia.

5. V prípade úpravy kľúča uvedeného v článku 29 národné centrálne banky medzi sebou prevedú podiely na základnom imaní tak, aby rozdelenie podielov na základnom imaní zodpovedalo upravenému kľúču. Rada guvernérov určí podmienky takýchto prevodov.

Článok 29

Kľúč na upisovanie základného imania

1. Kľúč na upisovanie základného imania Európskej centrálnej banky stanovený po prvýkrát v roku 1998, keď bol zriadený Európsky systém centrálnych bánk, sa určí tak, že každej národnej centrálnej banke sa v tomto kľúči pridelí vážený podiel, ktorý sa rovná súčtu:

—	50 % podielu príslušného členského štátu na počte obyvateľstva Únie v predposlednom roku, ktorý predchádzal zriadeniu Európskeho systému centrálnych bánk,

—	50 % podielu príslušného členského štátu na hrubom domácom produkte Únie v trhových cenách za posledných päť rokov predchádzajúcich predposlednému roku pred zriadením Európskeho systému centrálnych bánk.

Percentá sa zaokrúhľujú smerom nahor alebo nadol na najbližší násobok 0,0001 percentuálneho bodu.

2. Štatistické údaje, ktoré sa majú použiť pri uplatňovaní tohto článku, poskytuje Komisia v súlade s pravidlami prijatými Radou postupom podľa článku 41.

3. Vážené podiely pridelené národným centrálnym bankám sa upravujú každých päť rokov po zriadení Európskeho systému centrálnych bánk primerane podľa odseku 1. Upravený kľúč sa uplatňuje s účinnosťou od prvého dňa nasledujúceho roka.

4. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku.

Článok 30

Prevod devízových rezerv do Európskej centrálnej banky

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 28, národné centrálne banky poskytujú Európskej centrálnej banke devízové rezervy v iných menách ako v menách členských štátov, v eurách, v rezervných pozíciách v Medzinárodnom menovom fonde a v zvláštnych právach čerpania až do protihodnoty zodpovedajúcej 50 miliardám eur. Rada guvernérov rozhodne o čiastke, ktorá sa poskytne Európskej centrálnej banke. Európska centrálna banka má plné právo držať a spravovať devízové rezervy, ktoré boli na ňu prevedené, a využívať ich na účely ustanovené v tomto štatúte.

2. Príspevky jednotlivých národných centrálnych bánk sa určia v pomere k podielu na upísanom základnom imaní Európskej centrálnej banky.

3. Európska centrálna banka pripíše v prospech každej národnej centrálnej banky pohľadávku vo výške zodpovedajúcej jej príspevku. Rada guvernérov rozhoduje o nominálnej hodnote a úročení týchto pohľadávok.

4. V medziach a za podmienok ustanovených Radou postupom podľa článku 41 môže Európska centrálna banka v súlade s odsekom 2 požadovať ďalšie poskytnutie devízových rezerv nad limit stanovený v odseku 1.

5. Európska centrálna banka môže držať a spravovať rezervné pozície v Medzinárodnom menovom fonde a zvláštne práva čerpania a zabezpečovať združovanie týchto aktív.

6. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku.

Článok 31

Devízové rezervy národných centrálnych bánk

1. Národné centrálne banky sú oprávnené uskutočňovať operácie pri plnení svojich záväzkov voči medzinárodným organizáciám podľa článku 23.

2. Všetky ostatné operácie s devízovými rezervami, ktoré zostanú národným centrálnym bankám po prevodoch podľa článku 30, a transakcie členských štátov s hotovostnými devízovými aktívami nad určitý limit, stanovený v zmysle odseku 3, musí schváliť Európska centrálna banka, aby sa zabezpečil súlad s kurzovou a menovou politikou Únie.

3. Rada guvernérov vydá usmernenia na uľahčenie týchto operácií.

Článok 32

Rozdeľovanie menových príjmov národných centrálnych bánk

1. Príjmy, ktoré patria národným centrálnym bankám z plnenia úloh menovej politiky Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „menové príjmy“), sa rozdeľujú koncom každého finančného roku podľa tohto článku.

2. Výška menového príjmu každej národnej centrálnej banky sa rovná jej ročnému príjmu z jej aktív vedených ako protihodnota bankoviek v obehu a zo záväzkov z vkladov úverových inštitúcií. Národné centrálne banky vedú tieto aktíva oddelene v súlade s usmerneniami, ktoré vydá Rada guvernérov.

3. Ak po začatí tretej etapy štruktúra súvah národných centrálnych bánk neumožní na základe posúdenia Rady guvernérov použiť ustanovenia odseku 2, môže Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, aby sa odchylne od postupu uvedeného v odseku 2 v období maximálne piatich rokov menový príjem meral podľa inej metódy.

4. Výška menového príjmu každej národnej centrálnej banky sa znižuje o sumu rovnajúcu sa úrokom, ktoré táto centrálna národná banka platí za záväzky z vkladov úverových inštitúcií podľa článku 19.

Rada guvernérov môže rozhodnúť, že národným centrálnym bankám nahradí náklady spojené s vydávaním bankoviek alebo, za výnimočných okolností, osobitné straty vzniknuté v súvislosti s operáciami menovej politiky, uskutočňovanými v prospech Európskeho systému centrálnych bánk. Náhrady sa poskytujú v takej forme, akú Rada guvernérov pokladá za vhodnú. Tieto sumy sa môžu započítať voči menovému príjmu národných centrálnych bánk.

5. Celkový menový príjem národných centrálnych bánk sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky v pomere, ktorý zodpovedá ich splateným podielom na základnom imaní Európskej centrálnej banky, s výhradou rozhodnutí prijatých Radou guvernérov podľa článku 33 ods. 2.

6. Zúčtovanie a vyrovnanie zostatkov po rozdelení menového príjmu vykoná Európska centrálna banka v súlade s usmerneniami vydanými Radou guvernérov.

7. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto článku.

Článok 33

Rozdeľovanie čistých ziskov a strát Európskej centrálnej banky

1. Čistý zisk Európskej centrálnej banky sa prevádza v tomto poradí:

a)	suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,

b)	zostávajúci čistý zisk sa rozdeľuje podielnikom Európskej centrálnej banky v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní.

2. V prípade, že Európska centrálna banka zaznamená stratu, môže schodok započítať voči svojmu všeobecnému rezervnému fondu, a ak je to potrebné, po rozhodnutí Rady guvernérov voči menovému príjmu príslušného finančného roka pomerne a až do výšky čiastok rozdelených národným centrálnym bankám podľa článku 32 ods. 5.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 34

Právne akty

1. V súlade s článkom III-190 ústavy Európska centrálna banka prijíma:

a)	európske nariadenia v rozsahu potrebnom na plnenie úloh vymedzených v článku 3 ods. 1 písm. a), v článku 19 ods. 1, v článku 22 alebo v článku 25 ods. 2 tohto štatútu, ako aj v prípadoch ustanovených v európskych nariadeniach a európskych rozhodnutiach uvedených v článku 41,

b)	európske rozhodnutia potrebné na plnenie úloh zverených Európskemu systému centrálnych bánk ústavou a týmto štatútom,

c)	odporúčania a stanoviská.

2. Európska centrálna banka môže rozhodnúť, že svoje európske rozhodnutia, odporúčania a stanoviská uverejní.

3. V medziach a za podmienok prijatých Radou postupom podľa článku 41 je Európska centrálna banka oprávnená ukladať podnikom pokuty alebo penále za nedodržiavanie jej európskych nariadení a európskych rozhodnutí.

Článok 35

Súdna kontrola a súvisiace záležitosti

1. Konania alebo opomenutia Európskej centrálnej banky podliehajú preskúmaniu alebo výkladu Súdneho dvora Európskej únie v prípadoch a za podmienok ustanovených ústavou. Európska centrálna banka môže v prípadoch a za podmienok ustanovených ústavou podať návrh na začatie súdneho konania.

2. Spory medzi Európskou centrálnou bankou na jednej strane a jej veriteľmi, dlžníkmi alebo akoukoľvek inou osobou na strane druhej rozhodujú príslušné vnútroštátne súdy okrem prípadov, keď je príslušný rozhodovať Súdny dvor Európskej únie.

3. Na Európsku centrálnu banku sa vzťahuje úprava o zodpovednosti ustanovená v článku III-431 ústavy. Zodpovednosť národných centrálnych bánk sa spravuje príslušným vnútroštátnym právom.

4. Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať na základe akýchkoľvek rozhodcovských doložiek zahrnutých v zmluve uzavretej Európskou centrálnou bankou alebo v jej mene bez ohľadu na to, či má zmluva verejnoprávnu alebo súkromnoprávnu povahu.

5. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o predložení veci Súdnemu dvoru Európskej únie prijme Rada guvernérov.

6. Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať o sporoch týkajúcich sa plnenia povinností národných centrálnych bánk podľa ústavy a tohto štatútu. Ak sa Európska centrálna banka domnieva, že národná centrálna banka nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ústavy a tohto štatútu, umožní dotknutej národnej banke vyjadriť pripomienky a potom v danej veci vydá stanovisko s odôvodnením. Ak dotknutá národná centrálna banka nevyhovie stanovisku v lehote stanovenej Európskou centrálnou bankou, Európska centrálna banka môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Článok 36

Zamestnanci

1. Rada guvernérov na návrh Výkonnej rady ustanoví podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky.

2. Súdny dvor Európskej únie je príslušný rozhodovať spory medzi Európskou centrálnou bankou a jej zamestnancami v medziach a za podmienok ustanovených v podmienkach zamestnávania.

Článok 37

Služobné tajomstvo

1. Členovia riadiacich orgánov a zamestnanci Európskej centrálnej banky, ako aj národných centrálnych bánk sú povinní, a to aj po skončení svojich funkcií, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sú predmetom služobného tajomstva.

2. Osoby, ktoré majú prístup k informáciám, na ktoré sa vzťahuje právne záväzný akt Únie ukladajúci povinnosť mlčanlivosti, podliehajú tejto povinnosti.

Článok 38

Osoby s podpisovým právom

Európsku centrálnu banku voči tretím stranám právne zaväzuje prezident alebo dvaja členovia Výkonnej rady alebo podpisy dvoch zamestnancov Európskej centrálnej banky, ktorých prezident náležite splnomocnil na podpisovanie v mene Európskej centrálnej banky.

Článok 39

Výsady a imunity

Európska centrálna banka požíva za podmienok ustanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie také výsady a imunity na územiach členských štátov, aké sú potrebné na plnenie jej úloh.

KAPITOLA VIII

ZMENY A DOPLNENIA ŠTATÚTU A DOPLŇUJÚCE PRÁVNE PREDPISY

Článok 40

Zjednodušený postup pri prijímaní zmien a doplnení

1. V súlade s článkom III-187 ods. 3 ústavy môže byť článok 5 ods. 1, 2 a 3, články 17, 18, článok 19 ods. 1, články 22, 23, 24 a 26, článok 32 ods. 2, 3, 4 a 6, článok 33 ods. 1 písm. a) a článok 36 tohto štatútu zmenený a doplnený európskym zákonom

a)	na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou alebo,

b)	na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Komisiou.

2. Článok 10 ods. 2 môže byť zmenený a doplnený európskym rozhodnutím Európskej rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne, a to buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou. Tieto zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

3. V prípade odporúčania Európskej centrálnej banky podľa tohto článku sa vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie Rady guvernérov.

Článok 41

Doplňujúce právne predpisy

V súlade s článkom III-187 ods. 4 ústavy Rada prijíma európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktoré ustanovujú opatrenia uvedené v článku 4, článku 5 ods. 4, článku 19 ods. 2, článku 20, článku 28 ods. 1, článku 29 ods. 2, článku 30 ods. 4 a článku 34 ods. 3 tohto štatútu. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom:

a)	buď na návrh Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou alebo

b)	na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Komisiou.

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ A INÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK

Článok 42

Všeobecné ustanovenia

1. Výnimka uvedená v článku III-197 ods. 1 ústavy spôsobuje, že nasledujúce články tohto štatútu nezakladajú práva ani povinnosti pre dotknutý členský štát: články 3 a 6, článok 9 ods. 2, článok 12 ods. 1, článok 14 ods. 3, články 16, 18, 19, 20, 22 a 23, článok 26 ods. 2, články 27, 30, 31, 32, 33, 34 a 50.

2. Právomoci centrálnych bánk členských štátov, pre ktoré platí výnimka podľa článku III-197 ods. 1 ústavy, v oblasti menovej politiky podľa vnútroštátneho práva zostávajú zachované.

3. V súlade s článkom III-197 ods. 2 druhým pododsekom ústavy sa v článku 3, článku 11 ods. 2 a článku 19 tohto štatútu pod pojmom „členské štáty“ rozumejú členské štáty, ktorých menou je euro.

4. V článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a 3, článku 12 ods. 1, v článkoch 16, 17, 18, 22, 23, 27, 30, 31 a 32, článku 33 ods. 2 a v článku 50 tohto štatútu sa pod pojmom „národné centrálne banky“ rozumejú centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro.

5. V článku 10 ods. 3 a článku 33 ods. 1 sa pod pojmom „podielnici“ rozumejú národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro.

6. V článku 10 ods. 3 a článku 30 ods. 2 sa pod pojmom „upísané základné imanie“ rozumie základné imanie Európskej centrálnej banky upísané národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro.

Článok 43

Prechodné úlohy Európskej centrálnej banky

Európska centrálna banka plní úlohy, ktoré pôvodne náležali Európskemu menovému inštitútu, uvedené v článku III-199 ods. 2 ústavy, ktoré je potrebné plniť aj po zavedení eura v dôsledku výnimiek, ktoré platia pre jeden alebo viac členských štátov.

Európska centrálna banka poskytuje rady pri prípravách na zrušenie výnimiek uvedených v článku III-198 ústavy.

Článok 44

Generálna rada Európskej centrálnej banky

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok III-187 ods. 1 ústavy, sa ako tretí orgán Európskej centrálnej banky s rozhodovacou právomocou zriaďuje Generálna rada.

2. Generálna rada sa skladá z prezidenta a viceprezidenta Európskej centrálnej banky a guvernérov národných centrálnych bánk. Ďalší členovia Výkonnej rady sa môžu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva.

3. Povinnosti Generálnej rady sú taxatívne vymedzené v článku 46.

Článok 45

Fungovanie Generálnej rady

1. Generálnej rade Európskej centrálnej banky predsedá prezident alebo v jeho neprítomnosti viceprezident Európskej centrálnej banky.

2. Predseda Rady alebo člen Komisie sa môžu zúčastňovať na zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva.

3. Zasadnutie Generálnej rady pripravuje jej prezident.

4. Odchylne od článku 12 ods. 3 prijme Generálna rada svoj rokovací poriadok.

5. Sekretariát Generálnej rady zabezpečuje Európska centrálna banka.

Článok 46

Povinnosti Generálnej rady

1. Generálna rada:

a)	plní úlohy uvedené v článku 43,

b)	prispieva k plneniu poradných funkcií uvedených v článku 4 a článku 25 ods. 1.

2. Generálna rada prispieva k:

a)	zberu štatistických údajov podľa článku 5,

b)	vypracovaniu správ o činnosti Európskej centrálnej banky podľa článku 15,

c)	ustanoveniu pravidiel uvedených v článku 26 ods. 4 potrebných na uplatňovanie článku 26,

d)	prijatiu všetkých ďalších opatrení uvedených v článku 29 ods. 4 potrebných na uplatňovanie článku 29,

e)	ustanoveniu podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky podľa článku 36.

3. Generálna rada prispieva k prípravám potrebným na neodvolateľné stanovenie výmenných kurzov mien členských štátov, pre ktoré platí výnimka, voči euru podľa článku III-198 ods. 3 ústavy.

4. Prezident Európskej centrálnej banky informuje Generálnu radu o rozhodnutiach Rady guvernérov.

Článok 47

Prechodné ustanovenia o základnom imaní Európskej centrálnej banky

Podľa článku 29 sa každej národnej centrálnej banke pridelí vážený podiel v kľúči na upisovanie základného imania Európskej centrálnej banky. Odchylne od článku 28 ods. 3 centrálne banky členských štátov, pre ktoré platí výnimka, nesplácajú upísané základné imanie, pokiaľ Generálna rada kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou aspoň dve tretiny upísaného základného imania Európskej centrálnej banky a najmenej polovicu podielnikov nerozhodne, že sa musí splatiť minimálne percento ako príspevok na prevádzkové náklady Európskej centrálnej banky.

Článok 48

Odložené splátky základného imania, rezervných fondov a rezerv Európskej centrálnej banky

1. Centrálna banka členského štátu, ktorého výnimka je zrušená, spláca upísaný podiel na základnom imaní Európskej centrálnej banky v rovnakom rozsahu ako národné centrálne banky iných členských štátov, ktorých menou je euro, a devízové rezervy prevádza do Európskej centrálnej banky podľa článku 30 ods. 1. Výška týchto prevodov sa určí vynásobením hodnoty devízových rezerv vyjadrených v eurách podľa platného výmenného kurzu, ktoré už boli prevedené do Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 30 ods. 1, koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi počtom podielov upísaných dotknutou národnou centrálnou bankou a počtom podielov už splatených ostatnými národnými centrálnymi bankami.

2. Okrem platby, ktorá sa má vykonať v súlade s odsekom 1, dotknutá centrálna banka prispieva do rezervných fondov Európskej centrálnej banky a do rezervných fondov rovnocenných rezerv, ako aj do sumy, ktorá sa má poskytnúť na rezervné fondy a rezervy podľa zostatku účtu ziskov a strát k 31. decembru roku, ktorý predchádzal zrušeniu výnimky. Suma, ktorá má tvoriť príspevok, sa určí vynásobením výšky rezervných fondov, ktoré sú vymedzené vyššie a schválené v bilancii Európskej centrálnej banky, koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi počtom podielov upísaných danou centrálnou bankou a počtom podielov už splatených ostatnými národnými centrálnymi bankami.

3. Potom, čo sa jeden alebo viaceré štáty stanú členskými štátmi a ich národné centrálne banky sa stanú súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, zvýši sa automaticky upísané základné imanie Európskej centrálnej banky a limit devízových rezerv, ktoré môžu byť prevedené na Európsku centrálnu banku. Zvýšenie sa určí vynásobením príslušných vtedy platných čiastok koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi váženým podielom vstupujúcich národných centrálnych bánk a váženým podielom národných centrálnych bánk, ktoré sú už členmi Európskeho systému centrálnych bánk, v rámci rozšíreného kľúča na upisovanie základného imania. Vážený podiel každej národnej centrálnej banky v kľúči na upisovanie základného imania sa vypočíta analogicky podľa článku 29 ods. 1 a v súlade s článkom 29 ods. 2. Ako referenčné obdobia pre štatistické údaje sa použijú rovnaké obdobia, ktoré sa použili pri poslednej päťročnej úprave vážených podielov podľa článku 29 ods. 3.

Článok 49

Výnimka z článku 32

1. Ak Rada guvernérov po začatí tretej etapy rozhodne, že uplatňovanie článku 32 spôsobuje významné zmeny v pomernom postavení príjmov národných centrálnych bánk, suma príjmu, ktorá sa má rozdeliť podľa článku 32, sa zníži o jednotné percento, ktoré v prvom finančnom roku po začatí tretej etapy nesmie prekročiť 60 % a ktoré sa bude v každom nasledujúcom finančnom roku znižovať minimálne o 12 percentuálnych bodov.

2. Odsek 1 sa nesmie uplatňovať dlhšie ako po dobu piatich finančných rokov po začatí tretej etapy.

Článok 50

Výmena bankoviek v menách členských štátov

Rada guvernérov v nadväznosti na neodvolateľné stanovenie výmenných kurzov podľa článku III-198 ods. 3 ústavy prijme opatrenia potrebné na to, aby národné centrálne banky vymieňali bankovky v menách členských štátov, pre ktoré boli stanovené neodvolateľné výmenné kurzy, za ich nominálne hodnoty.

Článok 51

Uplatňovanie prechodných ustanovení

Články 42 až 47 platia dovtedy, kým budú existovať členské štáty, pre ktoré platia výnimky.

PROTOKOL O ŠTATÚTE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI ustanoviť Štatút Európskej investičnej banky ustanovenej v článku III-393 ústavy,

SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Týmto sa zriaďuje Európska investičná banka uvedená v článku III-393 ústavy, ďalej len „banka“, ktorá vykonáva svoje úlohy a činnosti v súlade s ustanoveniami ústavy a tohto štatútu.

Článok 2

Úlohy banky sú definované v článku III-394 ústavy.

Článok 3

V súlade s článkom III-393 ústavy sú členmi banky členské štáty.

Článok 4

1. Základné imanie banky je 163 653 737 000 eur, upísané členskými štátmi v tejto výške:

Nemecko	26 649 532 500
Francúzsko	26 649 532 500
Taliansko	26 649 532 500
Spojené kráľovstvo	26 649 532 500
Španielsko	15 989 719 500
Belgicko	7 387 065 000
Holandsko	7 387 065 000
Švédsko	4 900 585 500
Dánsko	3 740 283 000
Rakúsko	3 666 973 500
Poľsko	3 411 263 500
Fínsko	2 106 816 000
Grécko	2 003 725 500
Portugalsko	1 291 287 000
Česká republika	1 258 785 500
Maďarsko	1 190 868 500
Írsko	935 070 000
Slovensko	428 490 500
Slovinsko	397 815 000
Litva	249 617 500
Luxembursko	187 015 500
Cyprus	183 382 000
Lotyšsko	152 335 000
Estónsko	117 640 000
Malta	69 804 000

Členské štáty ručia len do výšky svojho upísaného a nesplateného podielu na základnom imaní.

2. Prijatím nového člena sa zvyšuje upísané základné imanie o čiastku zodpovedajúcu dodatočnému kapitálu vnesenému novým členom.

3. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o zvýšení upísaného základného imania.

4. Podiel na upísanom základnom imaní sa nesmie previesť, dať do zálohy ani stať predmetom výkonu rozhodnutia.

Článok 5

1. Upísané základné imanie splatia členské štáty v priemere do výšky 5 % sumy uvedenej v článku 4 ods. 1.

2. V prípade zvýšenia upísaného základného imania Rada guvernérov jednomyseľne stanoví percentuálnu sadzbu, ktorá sa má splatiť, a spôsob platby. Platby v hotovosti sa uskutočňujú výhradne v eurách.

3. Správna rada môže vyžadovať platbu zostatku základného imania do rozsahu potrebného na plnenie záväzkov banky.

Každý členský štát vykonáva túto platbu v pomere k svojmu podielu na základnom imaní.

Článok 6

Banku spravujú a riadia Rada guvernérov, Správna rada a predstavenstvo.

Článok 7

1. Rada guvernérov sa skladá z ministrov menovaných členskými štátmi.

2. Rada guvernérov ustanoví všeobecné smernice o úverovej politike banky v súlade s cieľmi Únie.

Rada guvernérov dohliada na vykonávanie týchto smerníc.

3. Rada guvernérov ďalej:

a)	rozhoduje o akomkoľvek zvýšení základného imania v súlade s článkom 4 ods. 3 a s článkom 5 ods. 2,

b)	na účely článku 9 ods. 1 ustanovuje zásady uplatňované pri financovaní operácií vykonávaných v rámci úloh banky,

c)	vykonáva právomoci ustanovené v článkoch 9 a 11 o vymenovávaní a odvolávaní členov Správnej rady a predstavenstva a právomoci uvedené v článku 11 ods. 1 druhom pododseku,

d)	prijíma v súlade s článkom 16 ods. 1 rozhodnutia v súvislosti s udeľovaním finančných prostriedkov pre investičné operácie, ktoré sa majú úplne alebo čiastočne uskutočniť mimo územia členských štátov,

e)	schvaľuje výročnú správu vypracovanú Správnou radou,

f)	schvaľuje ročnú súvahu a výkaz ziskov a strát,

g)	schvaľuje rokovací poriadok banky,

h)	vykonáva iné právomoci a funkcie zverené týmto štatútom.

4. V rámci ústavy a tohto štatútu môže Rada guvernérov jednomyseľne prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka zastavenia činností banky a, pokiaľ by to bolo nutné, jej likvidácie.

Článok 8

1. Pokiaľ tento štatút neustanovuje inak, prijíma Rada guvernérov svoje rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov. Táto väčšina musí reprezentovať aspoň 50 % upísaného základného imania.

Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas osemnástich hlasov a 68 % upísaného základného imania.

2. Zdržanie sa hlasovania prítomných členov alebo zastúpených členov v zastúpení nebráni prijatiu rozhodnutí vyžadujúcich jednomyseľnosť.

Článok 9

1. Správna rada rozhoduje o poskytovaní finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk a o uzatváraní pôžičiek; stanovuje úrokové sadzby pôžičiek a sadzby provízií a záruk a iné poplatky. Správna rada môže, na základe rozhodnutia prijatého kvalifikovanou väčšinou, preniesť niektoré svoje funkcie na predstavenstvo, pričom pre takéto prenesenie ustanoví podmienky a dohliadne na jeho vykonávanie.

Správna rada dohliada a zabezpečuje riadnu správu banky; zabezpečuje, aby bolo riadenie banky v súlade s ústavou a týmto štatútom a so všeobecnými smernicami ustanovenými Radou guvernérov.

Na konci rozpočtového roka predloží Správna rada správu Rade guvernérov a po schválení ju zverejní.

2. Správna rada sa skladá z 26 správcov a 16 zástupcov.

Správcovia sú vymenovaní Radou guvernérov na päť rokov, pričom každý členský štát navrhne jedného člena správnej rady. Komisia tiež navrhne jedného člena správnej rady.

Zástupcovia sú vymenovaní Radou guvernérov na päť rokov takto:

—	dvoch zástupcov navrhne Spolková republika Nemecko,

—	dvoch zástupcov navrhne Francúzska republika,

—	dvoch zástupcov navrhne Talianska republika,

—	dvoch zástupcov navrhne Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,

—	jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Španielske kráľovstvo a Portugalská republika,

—	jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo,

—	jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Dánske kráľovstvo, Helénska republika a Írsko,

—	jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Rakúska republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo,

—	troch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika,

—	jedného zástupcu navrhne Komisia.

Správna rada kooptuje šiestich nehlasujúcich odborníkov: troch ako členov a troch ako zástupcov.

Správcov a zástupcov možno vymenovať znova.

Rokovací poriadok ustanovuje pravidlá účasti na zasadnutiach Správnej rady a ustanovenia uplatňujúce sa na zástupcov a kooptovaných odborníkov.

Predseda alebo v jeho neprítomnosti jeden z podpredsedov predstavenstva predsedá rokovaniu Správnej rady, avšak nehlasuje.

Členovia správnej rady sú vyberaní z radov osôb, ktoré poskytujú všetky záruky nezávislosti a odbornosti. Sú zodpovední len voči banke.

3. Správca môže byť odvolaný z funkcie rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov len vtedy, ak prestal spĺňať podmienky potrebné pre vykonávanie funkcie.

V prípade neschválenia výročnej správy Správna rada odstúpi.

4. V prípade uvoľnenia miesta alebo miest v dôsledku smrti alebo individuálneho alebo kolektívneho vzdania sa funkcie alebo odvolania z funkcie sa toto miesto alebo miesta obsadia podľa pravidiel ustanovených v odseku 2. Okrem prípadov úplnej obmeny členov sú členovia nahradení na zvyšok funkčného obdobia.

5. Rada guvernérov stanoví výšku odmeny členov Správnej rady. Rada guvernérov rozhodne, aké činnosti sú nezlučiteľné s funkciou správcu alebo zástupcu.

Článok 10

1. Každý správca má v Správnej rade jeden hlas. Správca môže svoj hlas delegovať vo všetkých prípadoch, v súlade s postupmi uvedenými v rokovacom poriadku banky.

2. Pokiaľ neustanovuje tento štatút inak, prijíma Správna rada svoje rozhodnutia aspoň jednou tretinou hlasov členov rady oprávnených hlasovať, reprezentujúcich aspoň 50 % upísaného základného imania. Kvalifikovaná väčšina predstavuje súhlas osemnásť hlasov a 68 % upísaného základného imania. Rokovací poriadok banky ustanoví podmienky uznášaniaschopnosti Správnej rady.

Článok 11

1. Predstavenstvo sa skladá z prezidenta a ôsmich viceprezidentov vymenovaných na šesť rokov Radou guvernérov na návrh Správnej rady. Môžu byť vymenovaní znova.

Rada guvernérov môže jednomyseľne zmeniť počet členov predstavenstva.

2. Na návrh Správnej rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, môže Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou hlasov odvolať členov predstavenstva z funkcie.

3. Predstavenstvo je zodpovedné za bežný chod banky pod dohľadom prezidenta a pod kontrolou Správnej rady.

Pripravuje rozhodnutia Správnej rady vrátane rozhodnutí o uzavieraní pôžičiek a poskytovaní finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk. Je zodpovedné za vykonávanie týchto rozhodnutí.

4. Predstavenstvo, ktoré sa uznáša väčšinou, prijíma stanoviská k návrhom na poskytnutie finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk, a návrhov na uzavretie pôžičiek.

5. Rada guvernérov stanoví odmenu členov predstavenstva a rozhodne o činnostiach, ktoré sú nezlučiteľné s ich funkciou.

6. Prezident a v prípade prekážky v účasti jeden z viceprezidentov zastupuje banku v súdnych konaniach alebo v iných záležitostiach.

7. Zamestnanci banky podliehajú vedeniu prezidenta, ktorý ich prijíma a prepúšťa. Pri výbere zamestnancov sa zohľadňujú nielen osobné schopnosti a odborná kvalifikácia, ale tiež spravodlivé zastúpenie štátnych príslušníkov členských štátov. Rokovací poriadok určí, ktorý orgán je príslušný prijať ustanovenia vzťahujúce sa na zamestnancov.

8. Predstavenstvo a zamestnanci banky sú zodpovední len banke a sú pri výkone svojich funkcií úplne nezávislí.

Článok 12

1. Výbor pozostávajúci zo šiestich členov, vymenovaných na základe ich schopností Radou guvernérov, overuje, či činnosť banky zodpovedá najlepšej bankovej praxi, a je zodpovedný za audit jej účtovníctva.

2. Výbor uvedený v odseku 1 každoročne overí, či operácie banky boli vykonané a jej účtovné knihy vedené správnym spôsobom. Na tento účel overuje, či operácie banky boli vykonané v súlade s formalitami a postupmi ustanovenými štatútom a rokovacím poriadkom.

3. Výbor uvedený v odseku 1 potvrdzuje, že finančné údaje, ako aj akékoľvek ostatné finančné informácie obsiahnuté v ročnej účtovnej závierke zostavenej Správnou radou poskytujú pravdivý obraz finančnej pozície banky v súvislosti s jej aktívami a pasívami a výsledkov jej operácií a pohybu jej hotovosti v príslušnom finančnom roku.

4. Rokovací poriadok špecifikuje odbornú kvalifikáciu vyžadovanú od členov výboru a ustanovuje podmienky činnosti výboru.

Článok 13

Banka komunikuje s jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom orgánu určeného členskými štátmi. Pri výkone finančných operácií sa banka môže obrátiť na národné centrálne banky uvedeného členského štátu alebo iné finančné inštitúcie schválené členským štátom.

Článok 14

1. Banka spolupracuje so všetkými medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v podobných oblastiach.

2. Banka nadväzuje všetky vhodné styky na účely spolupráce s bankovými a finančnými orgánmi krajín, v ktorých vykonáva svoje operácie.

Článok 15

Na žiadosť členského štátu alebo Komisie alebo z vlastného podnetu Rada guvernérov podá výklad alebo doplnení smernice, ktoré vydala na základe článku 7 tohto štatútu, za rovnakých podmienok ako ich schválila.

Článok 16

1. V rámci úloh vymedzených v článku III-394 ústavy poskytuje banka finančné prostriedky, najmä vo forme úverov a záruk svojim členom alebo súkromným alebo verejným podnikom na investície, ktoré majú byť vykonané na území členských štátov, pokiaľ nie sú za rozumných podmienok dostupné prostriedky z iných zdrojov.

Rozhodnutím Rady guvernérov, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou na návrh Správnej rady, však môže banka poskytnúť financovanie na investičné projekty, ktoré majú byť úplne alebo čiastočne vykonané mimo európskeho územia členských štátov.

2. Poskytovanie úverov sa podľa možností čo najviac podmieňuje využitím iných nástrojov financovania.

3. Pri schvaľovaní úveru podniku alebo inému subjektu ako členskému štátu podmieni banka schválenie takéhoto úveru buď poskytnutím primeraných záruk členským štátom, na ktorého území má byť investícia vykonaná, alebo finančnou spoľahlivosťou dlžníka.

V súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a, ak to uskutočňovanie operácií uvedených v článku III-394 ústavy vyžaduje, Správna rada kvalifikovanou väčšinou okrem toho ustanovuje podmienky akejkoľvek finančnej operácie predstavujúcej špecifické riziko, a preto považovanej za osobitnú činnosť.

4. Banka sa môže zaručiť za pôžičky získané verejnými alebo súkromnými podnikmi alebo inými subjektmi na účely vykonávania projektov uvedených v článku III-394 ústavy.

5. Celková suma úverov a záruk poskytnutých bankou nepresiahne 250 % upísaného základného imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát. Posledná súhrnná čiastka sa zníži o sumu rovnajúcu sa (splatenej alebo nesplatenej) sume upísanej pre akúkoľvek majetkovú účasť banky.

Čiastka vyplatených majetkových účastí banky nesmie nikdy prekročiť čiastku zodpovedajúcu celkovej hodnote upísaného základného imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát.

Na základe výnimky budú mať osobitné činnosti banky podľa rozhodnutia Rady guvernérov a Správnej rady prijatého v súlade s odsekom 3 špecifické umiestnenie rezerv.

Tento odsek sa tiež uplatní na konsolidovanú účtovnú závierku banky.

6. Banka sa chráni proti kurzovým rizikám zaradením vhodných doložiek do zmlúv o pôžičkách a zárukách.

Článok 17

1. Úrokové sadzby pre úvery, ktoré má banka poskytnúť, a sadzby provízií záruk a iné poplatky sa prispôsobia podmienkam na kapitálovom trhu a vypočítajú sa tak, aby z nich vyplývajúce príjmy umožňovali banke plnenie jej záväzkov, pokrytie jej výdajov a rizík a vytvorenie rezervného fondu ustanoveného v článku 22.

2. Banka nepovolí zníženie úrokových sadzieb. Pokiaľ by sa zdalo byť vhodné znížiť úrokovú sadzbu vzhľadom na zvláštnu povahu investície, ktorá má byť financovaná, môže zainteresovaný členský štát alebo tretia osoba poskytnúť zľavu z úroku, pokiaľ je poskytnutie takejto zľavy zlučiteľné s pravidlami ustanovenými v článku III-167 ústavy.

Článok 18

Pri finančných operáciách banka uplatňuje tieto zásady:

Zabezpečuje, aby boli prostriedky využité čo najúčelnejšie v záujme Únie.

Môže poskytnúť úvery alebo záruky len:

a)	pokiaľ je splácanie úroku a umorovanie dlhu zabezpečené hospodárskym výsledkom v prípade investícií podnikov vo výrobnom sektore alebo zárukou štátu, v ktorom je investícia realizovaná, alebo iným spôsobom v prípade iných investícií a,

b)	pokiaľ realizácia investície prispeje k zvýšeniu všeobecnej hospodárskej produktivity a podporuje vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.

Nezíska žiadnu účasť v žiadnom podniku ani neprevezme žiadnu zodpovednosť za riadenie takéhoto podniku, pokiaľ to nie je nutné na ochranu vlastných práv na účely zabezpečenia splatenia dlhu tohto podniku.

Správna rada však kvalifikovanou väčšinou v súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a v prípadoch, keď si to vykonávanie operácií uvedených v článku III-394 ústavy vyžaduje, ustanoví podmienky vzniku majetkovej účasti v obchodnom podniku, pokiaľ je to podmienka financovania investície alebo programu ako doplnku k pôžičke alebo záruke.

3.	Svoje pohľadávky môže postúpiť na kapitálovom trhu a môže na tento účel vyžadovať od svojich dlžníkov vydanie dlhopisov alebo iných cenných papierov.

4.	Banka ani členské štáty neuložia žiadne podmienky, podľa ktorých sa vydaná pôžička má vyčerpať v určitom členskom štáte.

5.	Môže podmieniť poskytnutie pôžičiek uskutočnením medzinárodnej verejnej súťaže.

6.	Úplne ani sčasti nefinancuje žiadnu investíciu, proti ktorej sa postaví členský štát, na ktorého území má byť realizovaná.

7.	Banka môže, ako doplnenie svojich úverových aktivít, poskytovať služby technickej pomoci v súlade s podmienkami ustanovenými Radou guvernérov, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, a v súlade s týmto štatútom.

Článok 19

1. Každý podnik alebo verejný alebo súkromný subjekt môže priamo požiadať banku o financovanie. Žiadosti môžu byť adresované banke prostredníctvom Komisie alebo prostredníctvom členského štátu, na ktorého území sa má investícia realizovať.

2. Žiadosti podané prostredníctvom Komisie sa zašlú členskému štátu, na ktorého území sa má investícia realizovať, aby sa tento štát vyjadril. Žiadosti podané prostredníctvom štátu sa zašlú Komisii, aby sa vyjadrila. Žiadosti podané priamo podnikom sa zašlú uvedenému členskému štátu a Komisii.

Zainteresované členské štáty a Komisia predložia svoje stanovisko do dvoch mesiacov. Pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadria, banka môže predpokladať, že proti danej investícií nemajú žiadne námietky.

3. Správna rada rozhoduje o finančných operáciách, ktoré jej predloží predstavenstvo.

4. Predstavenstvo preskúma, či sú predložené finančné operácie v súlade s ustanoveniami tohto štatútu, najmä s ustanoveniami článkov 16 a 18. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne v prospech finančných operácií, predloží Správnej rade zodpovedajúci návrh tejto zmluvy. Svoje kladné stanovisko môže podmieniť takými podmienkami, ktoré považuje za potrebné. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne v neprospech financovania, predloží Správnej rade príslušné dokumenty spoločne so svojím stanoviskom.

5. Ak predstavenstvo vydá záporné stanovisko, vyžaduje sa pre financovanie jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady.

6. Ak vydá Komisia záporné stanovisko, je pre financovanie potrebné jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady, pričom hlasovania sa v tomto prípade zdrží správca vymenovaný Komisiou.

7. Ak vydajú záporné stanovisko predstavenstvo i Komisia, Správna rada financovanie neposkytne.

8. Ak je potrebné finančnú operáciu vzťahujúcu sa na schválenú investíciu reštrukturalizovať na účely ochrany práv a záujmov banky, predstavenstvo banky prijme bezodkladne núdzové opatrenia, ktoré považuje za potrebné, pričom o tom bezodkladne informuje Správnu radu.

Článok 20

1. Banka získava prostriedky potrebné na plnenie svojich úloh pôžičkami na kapitálovom trhu.

2. Banka môže získať pôžičku na kapitálových trhoch členských štátov v rámci právnych predpisov vzťahujúcich sa na tieto trhy.

Príslušné orgány členského štátu, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku III-197 ods. 1 ústavy, to môžu odmietnuť, len ak je dôvod obávať sa, že na kapitálovom trhu uvedeného štátu dôjde k závažným poruchám.

Článok 21

1. Banka môže využiť voľné prostriedky, ktoré bezprostredne nepotrebuje na plnenie svojich záväzkov, a to nasledujúcim spôsobom:

a)	môže investovať na peňažných trhoch,

b)	s výhradou ustanovení článku 18 ods. 2 môže kupovať a predávať cenné papiere,

c)	môže vykonať akúkoľvek inú finančnú operáciu vo vzťahu k predmetu jej činnosti.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, banka sa pri správe svojich investícií nezapojí do žiadnej devízovej arbitráže, ktorá nie je priamo potrebná na vykonávanie alebo plnenie záväzkov, ktoré zmluvne prevzala prostredníctvom prijatých pôžičiek alebo poskytnutých záruk.

3. V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento článok, banka pôsobí v zhode s príslušnými orgánmi členských štátov alebo s ich národnými centrálnymi bankami.

Článok 22

1. Postupne sa vytvorí rezervný fond, ktorý predstavuje 10 % upísaného základného imania. Pokiaľ to vyžaduje stav záväzkov banky, môže Správna rada rozhodnúť o vytvorení dodatočných rezervných fondov. Kým nie je úplne vytvorený tento rezervný fond, vkladajú sa doň:

a)	príjmy z úrokov z úverov poskytnutých bankou z čiastok, ktoré majú zaplatiť členské štáty podľa článku 5,

b)	príjmy z úrokov z úverov poskytnutých z fondov získaných zo splatenia pôžičiek uvedených v písmene a), pokiaľ tieto príjmy z úrokov nie sú potrebné na plnenie záväzkov banky alebo na pokrytie jej výdavkov.

2. Prostriedky v rezervnom fonde sa investujú tak, aby sa dali kedykoľvek použiť na účely tohto fondu.

Článok 23

1. Banka je oprávnená kedykoľvek previesť prostriedky, ktoré má v mene členského štátu, ktorého menou nie je euro, na účely vykonania finančných operácií v súlade so svojou pôsobnosťou ustanovenou v článku III-394 ústavy, pričom zohľadní ustanovenia článku 21 tohto štatútu. Banka sa v čo najväčšej možnej miere vyhýba takýmto prevodom, pokiaľ má k dispozícii hotovostné alebo likvidné aktíva.

2. Banka nesmie previesť svoje prostriedky v mene členského štátu, ktorého menou nie je euro, na menu tretej krajiny bez súhlasu uvedeného členského štátu.

3. Banka môže voľne nakladať so splatenou časťou svojho základného imania a s akoukoľvek menou požičanou na trhoch mimo Spoločenstva.

4. Členské štáty sa zaväzujú dať k dispozícii dlžníkom banky cudziu menu potrebnú na splatenie istiny a úrokov súvisiacich s úvermi poskytnutými bankou, alebo za ktoré banka ručí vo vzťahu k investíciám, ktoré majú byť vykonávané na ich území.

Článok 24

Ak členský štát neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako členovi z tohto štatútu, najmä záväzok splatiť svoj podiel na upísanom základnom imaní alebo plniť si dlhovú službu, poskytovanie pôžičiek alebo záruk tomuto členskému štátu alebo jeho štátnym príslušníkom môže byť pozastavené rozhodnutím Rady guvernérov, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Toto rozhodnutie nezbavuje členský štát ani jeho štátnych príslušníkov povinností voči banke.

Článok 25

1. Ak Rada guvernérov rozhodne o pozastavení činnosti banky, bezodkladne sa zastavia všetky jej činnosti s výnimkou operácií potrebných na zabezpečenie riadneho využitia, ochrany a uchovania jej majetku a plnenia jej záväzkov.

2. V prípade likvidácie vymenuje Rada guvernérov likvidátorov a udelí im pokyny na vykonávanie likvidácie. Zabezpečí ochranu práv zamestnancov.

Článok 26

1. Banka požíva v každom členskom štáte najširšiu právnu subjektivitu a subjektivitu na právne úkony priznávanú právnickým osobám vnútroštátnymi právnymi predpismi. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.

2. Majetok banky nepodlieha žiadnej forme zabavenia alebo vyvlastnenia.

Článok 27

1. S výhradou právomocí priznaných Súdnemu dvoru Európskej únie spadá akýkoľvek spor medzi bankou na jednej strane a jej veriteľmi, dlžníkmi alebo tretími osobami na strane druhej do pôsobnosti príslušného vnútroštátneho súdneho orgánu. Banka môže zakotviť arbitrážnu doložku v ktorejkoľvek zmluve.

2. Banka si v každom členskom štáte zvolí súdnu príslušnosť. V zmluve však môže určiť inú súdnu príslušnosť.

3. Majetok a aktíva banky nepodliehajú zabaveniu alebo nútenému výkonu rozhodnutia inak ako na základe rozhodnutia súdu.

Článok 28

1. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o založení dcérskych spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou a finančnou samostatnosťou.

2. Rada guvernérov prijme jednomyseľne štatúty subjektov uvedených v odseku 1, definujúc najmä ich ciele, štruktúru, základné imanie, členstvo, umiestnenie sídla, finančné zdroje, nástroje intervencie a pravidlá auditu, ako aj povahu ich vzťahu s orgánmi banky.

3. Banka sa môže zúčastňovať na správe týchto subjektov a prispievať k ich upísanému základnému imaniu do výšky určenej jednomyseľne Radou guvernérov.

4. Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie sa uplatňuje na subjekty uvedené v odseku 1 v miere, v akej sa tieto spravujú právom Únie, na členov ich orgánov pri výkone ich povinností a na ich zamestnancov za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v prípade banky.

Na dividendy, kapitálové výnosy alebo iné príjmy z takýchto subjektov, na ktoré majú iní členovia než Európska únia a banka nárok, sa však naďalej vzťahujú platné daňové právne predpisy.

5. Súdny dvor Európskej únie je príslušný v medziach tu ustanovených rozhodovať spory týkajúce sa opatrení prijatých orgánmi subjektov podliehajúcich právu Únie. Návrh na začatie konania proti takým opatreniam môže podať ktorýkoľvek člen takého subjektu alebo členský štát v súlade s podmienkami ustanovenými v článku III-365 ústavy.

6. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o umožnení prístupu zamestnancov subjektov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie do spoločných systémov banky v súlade s príslušnými vnútornými postupmi.

PROTOKOL O UMIESTNENÍ SÍDIEL INŠTITÚCIÍ A NIEKTORÝCH ORGÁNOV, ÚRADOV, AGENTÚR A ÚTVAROV EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SO ZRETEĽOM na článok III-432 ústavy,

ODVOLÁVAJÚC SA na a potvrdzujúc rozhodnutie z 8. apríla 1965 a bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia týkajúce sa sídla budúcich inštitúcií, orgánov, úradov, agentúr a útvarov,

SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

Jediný článok

1. Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych schôdzí, vrátane schôdze o rozpočte. Dodatočné plenárne schôdze sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.

2. Rada má svoje sídlo v Bruseli. Počas apríla, júna a októbra sa zasadnutia Rady konajú v Luxemburgu.

3. Komisia má svoje sídlo v Bruseli. Útvary uvedené v článkoch 7, 8 a 9 rozhodnutia z 8. apríla 1965 sú umiestnené v Luxemburgu.

4. Súdny dvor Európskej únie má svoje sídlo v Luxemburgu.

5. Európska centrála banka má svoje sídlo vo Frankfurte.

6. Dvor audítorov má svoje sídlo v Luxemburgu.

7. Výbor regiónov má svoje sídlo v Bruseli.

8. Hospodársky a sociálny výbor má svoje sídlo v Bruseli.

9. Európska investičná banka má svoje sídlo v Luxemburgu.

10. Europol má svoje sídlo v Haagu.

PROTOKOL O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC do úvahy, že podľa ustanovení článku III-434 ústavy Únia požíva na území členských štátov výsady a imunity potrebné na plnenie svojej úlohy,

DOHODLI SA na týchto ustanoveniach, pripojených k Zmluve o Ústave pre Európu a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

KAPITOLA I

HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY ÚNIE

Článok 1

Priestory a budovy Únie sú nedotknuteľné. Nesmú byť prehľadávané, zabavené, zhabané alebo vyvlastnené. Majetok a aktíva Únie nesmú byť bez povolenia Súdneho dvora predmetom akéhokoľvek výkonu správneho alebo súdneho rozhodnutia.

Článok 2

Archívy Únie sú nedotknuteľné.

Článok 3

Únia, jej aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.

Vlády členských štátov prijmú vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia k zľave alebo vráteniu čiastok nepriamych daní a poplatkov z predaja, zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak Únia vykonáva pre svoje úradné účely nákupy väčšieho rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojím účinkom narušovali hospodársku súťaž v Únii.

Oslobodenie sa nevzťahuje na odvody, ktoré predstavujú výlučne úhrady za verejnoprospešné služby.

Článok 4

Únia je oslobodená od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom určeným na jej úradné použitie. Predmety, ktoré boli takto dovezené, sa na území štátu, kam boli dovezené, nescudzujú, či už bezplatne alebo za úhradu, s výnimkou prípadov ustanovených vládou toho štátu.

Únia je tiež oslobodená od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú jej publikácií.

KAPITOLA II

KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY

Článok 5

Orgány Únie požívajú na území každého členského štátu pre svoju úradnú komunikáciu a zasielanie všetkých svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.

Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov Únie nepodlieha cenzúre.

Článok 6

Preukazy vo forme predpísanej európskym nariadením Rady, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou, uznávané ako platné cestovné doklady orgánmi členských štátov, môžu členom a zamestnancom orgánov Únie vydávať predsedovia týchto orgánov. Tieto preukazy sa vydávajú úradníkom a ostatným zamestnancom za podmienok ustanovených v služobnom poriadku a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Únie.

Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na území tretích štátov.

KAPITOLA III

ČLENOVIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Článok 7

Voľný pohyb členov Európskeho parlamentu cestujúcich na miesto jeho zasadnutia a pri návrate z neho nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam.

Členom Európskeho parlamentu sa priznáva pri colnej a devízovej kontrole:

a)	rovnaké zaobchádzanie zo strany ich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným do zahraničia na dočasné služobné misie,

b)	rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, ktoré tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie.

Článok 8

Voči členom Európskeho parlamentu sa nesmie v žiadnej forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo stíhaní pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Európskeho parlamentu v priebehu zasadnutia:

a)	požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu,

b)	nesmú byť na území ktoréhokoľvek iného členského štátu zadržaní ani súdne stíhaní.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty na miesto jeho zasadnutia a pri návrate z neho.

Imunity sa nemožno domáhať, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu; imunita tiež nebráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

KAPITOLA IV

ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ PRÁCE ORGÁNOV ÚNIE

Článok 10

Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov Únie, ich poradcovia a odborníci z príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest na miesto zasadnutia a pri návrate z neho požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody.

Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov Únie.

KAPITOLA V

ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI ÚNIE

Článok 11

Bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci Únie na území každého členského štátu:

požívajú imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov, s výhradou použitia ustanovení ústavy týkajúcich sa jednak pravidiel o zodpovednosti úradníkov a ostatných zamestnancov voči Únii, a jednak právomoci Súdneho dvora, ktorý rozhoduje o sporoch medzi Úniou a jej úradníkmi a ostatnými zamestnancami; túto imunitu požívajú aj po skončení výkonu svojej funkcie,

b)	nepodliehajú imigračným obmedzeniam a prihlasovacej povinnosti cudzincov. To platí aj pre ich manželov, manželky a rodinných príslušníkov, ktorí sú na nich závislí,

c)	pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, požívajú výhody, ktoré sa obvykle priznávajú úradníkom medzinárodných organizácií,

pri nástupe do úradu v príslušnom štáte požívajú právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie, ako aj právo tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda štátu, kde je toto právo uplatňované, považuje za nevyhnutné,

požívajú právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo nadobudnuté v štáte svojho posledného bydliska alebo v štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných na domácom trhu v tejto krajine, ako ho aj späť bezcolne vyviezť, v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda dotknutého štátu považuje za nevyhnutné.

Článok 12

Úradníci a ostatní zamestnanci Únie podliehajú v prospech Únie dani z platov, miezd a požitkov, ktoré im vypláca Únia, v súlade s podmienkami a postupmi ustanovenými európskym zákonom. Tento zákon sa prijíma po porade s dotknutými inštitúciami.

Úradníci a iní zamestnanci Únie sú oslobodení od vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných Úniou.

Článok 13

Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi Únie sa na úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu úloh pre Úniu svoj pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko na daňové účely v čase vstupu do služieb Únie, hľadí, a to v štáte ich skutočného pobytu, ako i v štáte bydliska na daňové účely, ako keby mali bydlisko v tomto druhom štáte, pokiaľ ide o člena Únie. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ako aj na deti, závislé na osobách uvedených v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.

Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v prvom odseku, ktorý sa nachádza na území štátu, kde sa zdržujú, je v tomto štáte oslobodený od dane z dedičstva. Na takýto majetok sa na účely vyrúbenia tejto dane hľadí, ako by sa nachádzal v štáte bydliska na daňové účely, bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích štátov a prípadné uplatnenie ustanovení medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.

Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa pri uplatňovaní ustanovení tohto článku nezohľadní.

Článok 14

Systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov Únie ustanovuje európsky zákon. Tento zákon sa prijíma po porade s dotknutými inštitúciami.

Článok 15

Kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, na ktoré sa úplne alebo čiastočne vzťahujú článok 11, článok 12 druhý odsek a článok 13, určuje európsky zákon. Tento zákon sa prijíma po porade s príslušnými inštitúciami.

Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov zahrnutých do týchto kategórií sa pravidelne oznamujú vládam členských štátov.

KAPITOLA VI

VÝSADY A IMUNITY MISIÍ TRETÍCH ŠTÁTOV AKREDITOVANÝCH PRI ÚNII

Článok 16

Členský štát, na ktorého území má Únia svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady misiám tretích krajín akreditovaných pri Únii.

KAPITOLA VII

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom Únie výlučne v záujme Únie.

Každá inštitúcia Únie zbaví úradníka alebo iného zamestnanca imunity vo všetkých prípadoch, ak sa táto inštitúcia domnieva, že zbavenie imunity nie je v rozpore so záujmami Únie.

Článok 18

Inštitúcie Únie pri uplatňovaní tohto protokolu spolupracujú s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

Článok 19

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na členov Komisie.

Článok 20

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na sudcov, generálnych advokátov, tajomníkov a pomocných spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 Protokolu o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa imunity sudcov a generálnych advokátov voči právomoci súdov.

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú aj na členov Dvora audítorov.

Článok 21

Tento protokol sa tiež vzťahuje na Európsku centrálnu banku, na členov jej orgánov a na jej zamestnancov bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Európska centrálna banka je okrem toho oslobodená od akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej povahy, ukladaných pri zvyšovaní základného imania, ako aj od rôznych formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v štáte, kde sa nachádza sídlo banky. Činnosť banky a jej orgánov, vykonávaná v súlade so Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, nepodlieha dani z obratu.

Článok 22

Tento protokol sa tiež vzťahuje na Európsku investičnú banku, na členov jej orgánov, jej zamestnancov a na zástupcov členských štátov zúčastňujúcich sa na jej činnostiach bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia protokolu o štatúte tejto banky.

Európska investičná banka je okrem toho oslobodená od akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej povahy, ukladaných pri zvyšovaní základného imania, ako aj od rôznych formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v štáte, kde sa nachádza sídlo banky. Obdobne jej zrušenie a likvidácia nie sú dôvodom na zdanenie. Činnosť banky a jej orgánov, vykonávaná v súlade s jej štatútom, nepodlieha dani z obratu.

PROTOKOL K ZMLUVÁM A AKTOM O PRISTÚPENÍ DÁNSKEHO KRÁĽOVSTVA, ÍRSKA A SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA, HELÉNSKEJ REPUBLIKY, ŠPANIELSKEHO KRÁĽOVSTVA A PORTUGALSKEJ REPUBLIKY A RAKÚSKEJ REPUBLIKY, FÍNSKEJ REPUBLIKY A ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC sa na to, že Dánske kráľovstvo, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severné Írsko pristúpili k Európskym spoločenstvám 1. januára 1973; že Helénska republika pristúpila k Európskym spoločenstvám 1. januára 1981; že Španielske kráľovstvo a Portugalská republika pristúpili k Európskym spoločenstvám 1. januára 1986; že Rakúska republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo pristúpili k Európskym spoločenstvám a Európskej únii založenej Zmluvou o Európskej únii 1. januára 1995;

BERÚC DO ÚVAHY, že článok IV-437 ods. 2 ústavy ustanovuje, že vyššie uvedené zmluvy o pristúpení sa zrušujú;

BERÚC DO ÚVAHY, že niektoré ustanovenia, ktoré sa vyskytujú v týchto zmluvách o pristúpení a v aktoch k nim pripojeným, zostávajú v platnosti; že článok IV-437 ods. 2 ústavy ustanovuje, že takéto ustanovenia sa musia prevziať alebo uviesť v protokole, aby zostali v platnosti a aby sa zachovali ich právne účinky;

KEĎŽE tieto ustanovenia vyžadujú technické úpravy potrebné na dosiahnutie súladu s textom ústavy bez zasahovania do ich právneho účinku;

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

HLAVA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Práva a záväzky vyplývajúce z prístupových zmlúv uvedených v článku IV-437 ods. 2 písm. a) až d) ústavy nadobudli právne účinky za podmienok ustanovených v týchto zmluvách k týmto dátumom:

a)	1. januára 1973 pre Zmluvu o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

b)	1. januára 1981 pre Zmluvu o pristúpení Helénskej republiky,

c)	1. januára 1986 pre Zmluvu o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky,

d)	1. januára 1995 pre Zmluvu o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

Článok 2

1. Od pristupujúcich štátov uvedených v článku 1 sa vyžaduje pristúpiť k týmto dohodám alebo dohovorom uzavretým pred ich vlastným pristúpením, pokiaľ sú tieto dohody alebo zmluvy naďalej platné:

dohody alebo zmluvy uzavreté medzi ostatnými členskými štátmi, ktoré sú založené na Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo Zmluve o Európskej únii, alebo ktoré sú neoddeliteľné od dosiahnutia cieľov týchto zmlúv, ktoré sa vzťahujú na činnosť Spoločenstiev alebo Únie, alebo ktoré sú spojené s ich činnosťami,

dohody alebo zmluvy uzavreté ostatnými členskými štátmi, konajúcimi spoločne s Európskymi spoločenstvami, s jedným alebo viacerými tretími štátmi alebo s medzinárodnou organizáciou a zmluvy, ktoré súvisia s týmito dohodami alebo zmluvami. Únia a ostatné členské štáty v tomto ohľade pomáhajú pristupujúcim štátom uvedeným v článku 1.

2. Pristupujúce štáty uvedené v článku 1 prijmú v prípade potreby vhodné opatrenia, aby prispôsobili svoje postavenie vo vzťahu k medzinárodným organizáciám a k tým medzinárodným zmluvám, ktorých zmluvnými stranami sú tiež Únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu alebo ostatné členské štáty, vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z ich pristúpenia.

Článok 3

Ustanovenia aktov o pristúpení, ktorých účelom alebo právnym účinkom je zrušenie alebo zmena a doplnenie, inak ako prechodným opatrením, aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Európskych spoločenstiev alebo Európskej únie zriadenými Zmluvou o Európskej únii, zostávajú v platnosti tak, ako sú vykladané Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev a Súdom prvého stupňa, v súlade s druhým odsekom.

Ustanovenia uvedené v prvom odseku majú rovnakú právnu povahu ako akty, ktoré zrušujú alebo menia a dopĺňajú, a podliehajú rovnakým pravidlám ako tieto akty.

Článok 4

Texty aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Spoločenstiev alebo Európskej únie zriadených Zmluvou o Európskej únii, ktoré boli prijaté pred pristúpeniami uvedenými v článku 1 a ktoré boli následne vypracované postupne v anglickom a dánskom jazyku, v gréckom jazyku, v španielskom a portugalskom jazyku a vo fínskom a švédskom jazyku, sú autentické od dátumu daných pristúpení uvedených v článku 1 za rovnakých podmienok ako texty vypracované a autentické v ostatných jazykoch.

Článok 5

Európsky zákon Rady môže zrušiť prechodné ustanovenia uvedené v tomto protokole, ak prestanú byť uplatniteľné. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

HLAVA II

USTANOVENIA PREVZATÉ Z AKTU O PODMIENKACH PRISTÚPENIA DÁNSKEHO KRÁĽOVSTVA, ÍRSKA A SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

ODDIEL 1

Ustanovenia o Gibraltári

Článok 6

1. Akty inštitúcií vzťajúce sa na produkty prílohy I ústavy a produkty podliehajúce pri dovoze do Únie osobitnej právnej úprave v dôsledku uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, rovnako ako akty v oblasti harmonizácie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, sa nevzťahujú na Gibraltár, pokiaľ Rada prijme európske rozhodnutie, ktoré ustanovuje inak. Rada sa uznáša jednomyseľne na návrh Komisie.

2. Situácia Gibraltáru vymedzená v bode VI prílohy II (1) Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zostáva zachovaná.

ODDIEL 2

Ustanovenia o Faerských ostrovoch

Článok 7

Dánski štátni príslušníci s bydliskom na Faerských ostrovoch sa považujú za štátnych príslušníkov členského štátu v zmysle ústavy až od dátumu začatia uplatňovania tejto ústavy na Faerských ostrovoch.

ODDIEL 3

Ustanovenia o Normanských ostrovoch a ostrove Man

Článok 8

1. Právna úprava Únie v colnej oblasti a v oblasti množstvových obmedzení, najmä clá, poplatky s rovnakým účinkom a Spoločný colný sadzobník, sa uplatňujú na Normanské ostrovy a ostrov Man za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo.

2. Na poľnohospodárske produkty a na produkty pochádzajúce z ich spracovania, ktoré sú predmetom osobitného obchodného režimu vzhľadom na tretie krajiny, sa uplatnia odvody a iné opatrenia ustanovené v predpisoch Únie, ktoré sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo.

Rovnako sa uplatňujú ustanovenia predpisov Únie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu a dodržiavania obvyklých podmienok hospodárskej súťaže pri obchodovaní s týmito produktmi.

Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktoré ustanovia podmienky uplatňovania ustanovení prvého a druhého pododseku na tieto územia.

Článok 9

Práva, ktoré v Spojenom kráľovstve požívajú štátni príslušníci z Normanských ostrovov alebo ostrova Man, nie sú dotknuté právnymi predpismi Únie. Títo štátni príslušníci však nepožívajú výhody z ustanovení právnych predpisov Únie týkajúcich sa voľného pohybu osôb a služieb.

Článok 10

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré sa vzťahujú na osoby alebo podniky v zmysle článku 196 uvedenej zmluvy, sa vzťahujú na tieto osoby alebo podniky, ak sa usadili na územiach uvedených v článku 8 tohto protokolu.

Článok 11

Orgány území uvedených v článku 8 zaobchádzajú rovnako so všetkými fyzickými i právnickými osobami Únie.

Článok 12

Ak sa v priebehu uplatňovania režimu vymedzeného v tomto oddiele vyskytnú ťažkosti vo vzťahoch medzi Úniou a územiami uvedenými v článku 8 na jednej alebo druhej strane, Komisia bezodkladne navrhne Rade ochranné opatrenia, ktoré uzná za potrebné, pričom upresní podmienky a spôsoby ich použitia.

Rada prijme vhodné európske nariadenia alebo európske rozhodnutia do jedného mesiaca.

Článok 13

Za štátneho príslušníka Normanských ostrovov alebo ostrova Man sa v zmysle tohto oddielu považuje každý britský občan, ktorý získal toto občianstvo na základe skutočnosti, že on, jeden z jeho rodičov alebo jeden z jeho starých rodičov sa narodil, bol adoptovaný, naturalizovaný alebo zapísaný do matriky na jednom z dotknutých ostrovov; takáto osoba nie je považovaná za občana týchto území, ak ona sama, jeden z jej rodičov alebo jej starých rodičov sa narodil, bol adoptovaný, naturalizovaný alebo zapísaný do matriky v Spojenom kráľovstve. Osoba nie je považovaná za štátneho príslušníka týchto území ani v prípade, ak v ktoromkoľvek období mala v Spojenom kráľovstve miesto obvyklého pobytu počas piatich rokov.

Správne ustanovenia potrebné na určenie týchto osôb sa oznámia Komisii.

ODDIEL 4

Ustanovenia o uskutočňovaní politiky industrializácie a hospodárskeho rozvoja v Írsku

Článok 14

Členské štáty berú na vedomie skutočnosť, že írska vláda uskutočňuje politiku industrializácie a hospodárskeho rozvoja, ktorej cieľom je zosúladiť životnú úroveň v Írsku so životnou úrovňou ostatných európskych národov a odstrániť nedostatočnú zamestnanosť, zatiaľ čo budú postupne vyrovnané rozdiely medzi regiónmi v úrovni rozvoja.

Uznávajú, že ich spoločným záujmom je dosiahnutie cieľov tejto politiky a súhlasia, že budú na tento účel odporúčať, aby orgány použili všetky prostriedky a postupy ustanovené v ústave, predovšetkým primeraným využívaním prostriedkov Únie určených na realizáciu jej cieľov.

Členské štáty osobitne uznávajú, že v prípade uplatnenia článkov III-167 a III-168 ústavy je potrebné zohľadniť ciele hospodárskeho rozmachu a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva.

ODDIEL 5

Ustanovenia o výmene poznatkov s Dánskom v oblasti jadrovej energie

Článok 15

1. Od 1. januára 1973 sú Dánsku sprístupnené poznatky oznámené členským štátom, osobám a podnikom v súlade s článkom 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré ich na svojom území šíri v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1973 Dánsko sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu rovnaké množstvo poznatkov v oblastiach uvedených v odseku 3. Podrobný výklad týchto poznatkov sa uvedie v dokumente predloženom Komisii. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. Oblasti, o ktorých Dánsko sprístupní Spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky, sú tieto:

a)	DOR — pomalé reaktory využívajúce ťažkú vodu a chladené organickou kvapalinou,

b)	DT — 350, DK — 400 — reaktory využívajúce ťažkú vodu v tlakovej nádobe,

c)	plynový okruh na vysokú teplotu,

d)	špeciálne elektronické zariadenia a vybavenia,

e)	technická spoľahlivosť,

f)	fyzikálne vlastnosti reaktora, dynamika reaktora a prenos tepla,

g)	skúšky materiálov a zariadenia v reaktore.

4. Dánsko sa zaväzuje sprístupniť Spoločenstvu pre atómovú energiu všetky doplňujúce poznatky k predkladaným správam, najmä počas návštev zástupcov Spoločenstva pre atómovú energiu alebo členských štátov v stredisku Risö, za podmienok určených spoločnou dohodou v jednotlivých prípadoch.

Článok 16

1. V oblastiach, v ktorých Dánsko sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky, udeľujú príslušné orgány na žiadosť licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak tieto orgány vlastnia výlučné práva na patenty zapísané v členských štátoch a ak nemajú žiadnu povinnosť alebo záväzok vo vzťahu k tretím stranám udeľovať alebo ponúkať výlučné alebo čiastočne výlučné licencie na práva vyplývajúce z týchto patentov.

2. Ak je výlučná licencia alebo čiastočne výlučná licencia udelená, Dánsko podporí a uľahčí udelenie sublicencií členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva zo strany držiteľov takýchto licencií za obchodných podmienok.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

ODDIEL 6

Ustanovenia o výmene poznatkov s Írskom v oblasti jadrovej energie

Článok 17

1. Od 1. januára 1973 sú Írsku sprístupnené poznatky oznámené členským štátom, osobám a podnikom v súlade s článkom 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré ich na svojom území šíri v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1973 Írsko sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky získané v oblasti v jadrovej energie v Írsku, ktorých rozširovanie je obmedzené, pokiaľ nejde vyslovene o obchodné použitie. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. Poznatky uvedené v odsekoch 1 a 2 sa týkajú najmä štúdií v oblasti rozvoja výkonnosti reaktorov a prác na rádioizotopoch a ich využití v medicíne, vrátane problematiky ochrany proti účinkom ionizujúceho žiarenia.

Článok 18

1. V oblastiach, v ktorých Írsko sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky, udelia príslušné orgány na základe žiadosti licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak tieto orgány vlastnia výlučné práva na patenty zapísané v členských štátoch a ak nemajú vo vzťahu k tretím stranám povinnosť alebo záväzok udeľovať alebo ponúkať výlučné licencie alebo čiastočne výlučné licencie na práva vyplývajúce z týchto patentov.

2. Ak je výlučná licencia alebo čiastočne výlučná licencia udelená, Írsko podporí a uľahčí udelenie sublicencií členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva zo strany držiteľov takýchto licencií za obchodných podmienok.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

ODDIEL 7

Ustanovenia o výmene poznatkov so Spojeným kráľovstvom v oblasti jadrovej energie

Článok 19

1. Od 1. januára 1973 sú Spojenému kráľovstvu sprístupnené poznatky oznámené členským štátom, osobám a podnikom v súlade s článkom 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré ich na svojom území šírenie v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1973 Spojené kráľovstvo sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu rovnaké množstvo poznatkov v oblastiach uvedených na zozname, ktorý obsahuje príloha (2) k Protokolu č. 28 k Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Podrobný výklad týchto poznatkov je predmetom dokumentu predloženého Komisii. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. So zreteľom na zvýšený záujem Spoločenstva pre atómovú energiu o určité oblasti kladie Spojené kráľovstvo osobitný dôraz na výmenu poznatkov v týchto oblastiach:

a)	výskum a rozvoj rýchlych reaktorov (vrátane bezpečnosti),

b)	základný výskum (využiteľný na typy reaktorov),

c)	bezpečnosť iných ako rýchlych reaktorov,

d)	metalurgia, ocele, zliatiny zirkónu a betóny,

e)	kompatibilita štruktúrnych materiálov,

f)	experimentálna výroba paliva,

g)	termohydrodynamika,

h)	prístrojové vybavenie.

Článok 20

1. V tých oblastiach, v ktorých Spojené kráľovstvo sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky, udelia príslušné orgány na žiadosť licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak vlastnia výhradné práva na patenty zaregistrované v členských štátoch Spoločenstva a pokiaľ nemajú žiadnu povinnosť alebo záväzok vo vzťahu k tretím stranám, pokiaľ ide o udelenie alebo ponuku udelenia výlučnej alebo čiastočne výlučnej licencie na práva na tieto patenty.

2. Ak bola udelená výlučná licencia alebo čiastočne výlučná licencia, Spojené kráľovstvo podporí a uľahčí udelenie sublicencií za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva držiteľmi takýchto licencií.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

HLAVA III

USTANOVENIA PREVZATÉ Z AKTU O PODMIENKACH PRISTÚPENIA HELÉNSKEJ REPUBLIKY

ODDIEL 1

Ustanovenia o udelení oslobodenia od cla Helénskou republikou na dovoz určitých tovarov

Článok 21

Článok III-151 ústavy nebráni Helénskej republike dodržiavať opatrenia týkajúce sa oslobodenia od cla udeleného pred 1. januárom 1979 podľa:

a)	zákona č. 4171/61 (všeobecné opatrenia na podporu rozvoja národného hospodárstva krajiny),

b)	nariadenia č. 2687/53 (investície a ochrana zahraničného kapitálu),

c)	zákona č. 289/76 (stimuly zamerané na podporu rozvoja pohraničných území a úprava všetkých súvisiacich otázok)

do doby uplynutia platnosti dohôd uzavretých gréckou vládou s osobami, ktoré požívali výhody z týchto opatrení.

ODDIEL 2

Ustanovenia o zdaňovaní

Článok 22

Akty uvedené v bode II.2 prílohy VIII (3) k Aktu o podmienkach pristúpenia Helénskej republiky sa uplatňujú vo vzťahu k Helénskej republike za podmienok ustanovených v uvedenej prílohe, s výnimkou odkazov na body 9 a 18.b.

ODDIEL 3

Ustanovenia o bavlne

Článok 23

1. Tento oddiel sa vzťahuje na nemykanú a nečesanú bavlnu podpoložky č. 5201 00 Kombinovanej nomenklatúry.

2. V Únii sa zavádza úprava najmä s cieľom:

a)	podpory výroby bavlny na územiach Únie, kde je táto výroba dôležitá pre poľnohospodárstvo,

b)	umožniť prijateľné príjmy pre dotknutých výrobcov,

c)	stabilizácie trhu štrukturálnymi zlepšeniami na úrovni ponuky a obchodu.

3. Úprava uvedená v odseku 2 zahŕňa poskytnutie výrobnej pomoci.

4. S cieľom umožniť výrobcom bavlny koncentrovať ponuky a prispôsobiť výrobu požiadavkám trhu sa ustanovuje úprava na povzbudenie vytvárania spoločenstiev výrobcov a ich zväzov.

Táto úprava umožní poskytovanie pomoci s cieľom uľahčiť vytváranie spoločenstiev výrobcov a ich pôsobenia.

Výhody tejto úpravy požívajú výlučne zoskupenia:

a)	vytvorené z podnetu samotných výrobcov,

b)	poskytujúce dostatočnú záruku, pokiaľ ide o trvanie a účelnosť ich činnosti,

c)	uznané príslušným členským štátom.

5. Úprava obchodovania Únie s tretími krajinami nie je dotknutá. Nesmú byť najmä prijaté žiadne opatrenia obmedzujúce dovoz.

6. Európsky zákon Rady ustanoví potrebné prispôsobenia tejto úpravy ustanovenej v tomto oddiele.

Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia a európske rozhodnutia, ktorými sa ustanovia základné predpisy potrebné na vykonanie ustanovení uvedených v tomto oddiele.

Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

ODDIEL 4

Ustanovenia o hospodárskom a priemyselnom rozvoji Grécka

Článok 24

Členské štáty berú na vedomie skutočnosť, že grécka vláda uskutočňuje politiku industrializácie a ekonomického rozvoja, ktorej cieľom je zosúladiť životnú úroveň v Grécku so životnou úrovňou ostatných európskych národov a odstrániť podzamestnanosť, zatiaľ čo budú postupne vyrovnané rozdiely medzi regiónmi v úrovni ich rozvoja.

Uznávajú, že ich spoločným záujmom je dosiahnutie cieľov tejto politiky.

Na tento účel inštitúcie vykonávajú všetky prostriedky a postupy ustanovené ústavou, najmä primeraným využívaním zdrojov Únie určených na uskutočňovanie jej cieľov.

Predovšetkým pri uplatňovaní článkov III-167 a III-168 ústavy je potrebné zohľadniť ciele hospodárskeho rozmachu a zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva.

ODDIEL 5

Ustanovenia o výmene poznatkov s Gréckom v oblasti jadrovej energie

Článok 25

1. Od 1. januára 1981 sú Helénskej republike sprístupnené poznatky, ktoré boli odovzdávané členským štátom, osobám a podnikom podľa článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a Helénska republika zabezpečí na svojom území ich šírenie v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1981 Helénska republika sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky získané v jadrovej oblasti v Grécku, ktoré sú určené len na šírenie v obmedzenom rozsahu, pokiaľ sa nemajú použiť pre výlučne komerčné účely. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. Poznatky uvedené v odsekoch 1 a 2 sa týkajú najmä:

a)	štúdií o využití rádioizotopov v týchto oblastiach: zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, entomológia a ochrana životného prostredia,

b)	využitia atómovej technológie v archeometrii,

c)	rozvoja elektronických zdravotníckych prístrojov,

d)	rozvoja metód rádioaktívneho prieskumu rudy.

Článok 26

1. V odvetviach, v ktorých Helénska republika sprístupní poznatky Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, príslušné orgány udelia na základe žiadosti licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak vlastnia výhradné práva na patenty zaregistrované v členských štátoch Spoločenstva a pokiaľ nemajú žiadnu povinnosť alebo záväzok vo vzťahu k tretím stranám, pokiaľ ide o udelenie alebo ponuku udelenia výlučnej alebo čiastočne výlučnej licencie na práva na tieto patenty.

2. Ak bola udelená výlučná licencia alebo čiastočne výlučná licencia, Helénska republika podporí a uľahčí udelenie sublicencií za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva pre atómovú energiu držiteľmi takýchto licencií.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

HLAVA IV

USTANOVENIA PREVZATÉ Z AKTU O PODMIENKACH PRISTÚPENIA ŠPANIELSKEHO KRÁĽOVSTVA A PORTUGALSKEJ REPUBLIKY

ODDIEL 1

Finančné ustanovenia

Článok 27

Vlastné zdroje pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty sa vypočítajú a overia, akoby Kanárske ostrovy, Ceuta a Melilla boli zahrnuté do územnej pôsobnosti Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej vyrúbenia.

ODDIEL 2

Ustanovenia o patentoch

Článok 28

Ustanovenia španielskych vnútroštátnych právnych predpisov, týkajúce sa dôkazového bremena, ktoré boli prijaté v súlade s odsekom 2 Protokolu č. 8 k Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky, sa nepoužijú, ak je podaná žaloba pre porušenie patentu proti vlastníkovi iného patentu na výrobu totožného výrobku, ktorý je výsledkom patentovanej výroby žalobcu, ak bol tento iný patent vydaný pred 1. januárom 1986.

Ak sa presun dôkazového bremena neuplatní, Španielske kráľovstvo bude od vlastníka patentu naďalej požadovať, aby predložil dôkaz o porušení. Vo všetkých takýchto prípadoch Španielske kráľovstvo uplatňuje súdny postup známy ako „dokumentačno-záložné konanie“.

„Dokumentačno-záložné konanie“ predstavuje postup tvoriaci súčasť systému uvedeného v prvom a druhom odseku, prostredníctvom ktorého môže osoba oprávnená podať žalobu za porušenie po získaní súdneho príkazu, poskytnutého na základe jej žiadosti, zariadiť realizáciu podrobného popisu príslušných výrobných postupov v prevádzkových priestoroch údajného porušovateľa, prostredníctvom súdneho úradníka za pomoci odborníkov, predovšetkým prostredníctvom fotokópií technických dokumentov, prípadne vzatím dokumentácie do zálohy. Tento súdny príkaz môže nariadiť platbu záruky s cieľom poskytnúť odškodnenie údajnému porušiteľovi v prípade ujmy spôsobenej „dokumentačno-záložným konaním“.

Článok 29

Ustanovenia portugalských vnútroštátnych právnych predpisov týkajúce sa dôkazového bremena, ktoré boli prijaté podľa druhého odseku Protokolu č. 19 k Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky, sa nepoužijú, ak je podaná žaloba pre porušenie patentu proti vlastníkovi iného patentu na výrobu totožného výrobku, ktorý je výsledkom patentovanej výroby žalobcu, ak bol tento iný patent vydaný pred 1. januárom 1986.

V prípadoch, kde sa neuplatní prechod dôkazného bremena, bude Portugalská republika i naďalej vyžadovať od majiteľa patentu, aby uviedol dôkaz o porušení patentu. Vo všetkých takýchto prípadoch Portugalská republika uplatňuje súdny postup známy ako „dokumentačno-záložné konanie“.

„Dokumentačno-záložné konanie“ znamená postup tvoriaci súčasť systému uvedeného v prvom a druhom odseku, prostredníctvom ktorého môže osoba oprávnená podať žalobu za porušenie po získaní súdneho príkazu, poskytnutého na základe jej žiadosti, zariadiť realizáciu podrobného popisu príslušných výrobných postupov v prevádzkových priestoroch údajného porušovateľa, prostredníctvom súdneho úradníka za pomoci odborníkov, predovšetkým prostredníctvom fotokópií technických dokumentov, prípadne vzatím dokumentácie do zálohy. Tento súdny príkaz môže nariadiť platbu záruky s cieľom poskytnúť odškodnenie údajnému porušiteľovi v prípade ujmy spôsobenej „dokumentačno-záložným konaním“.

ODDIEL 3

Ustanovenia o mechanizme doplnkových zodpovedností v rámci dohôd o rybnom hospodárstve, ktoré uzavrela Únia s tretími krajinami

Článok 30

1. Týmto sa zavádza osobitný systém na činnosť vykonávanú ako doplnok rybolovných činností, ktoré podnikajú plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu v územných vodách tretej krajiny alebo vo vodách patriacich do jej jurisdikcie v rámci zodpovedností vytvorených na základe dohôd o rybnom hospodárstve, ktoré uzavrela Únia s príslušnými tretími krajinami.

2. Tieto činnosti, ktoré vzniknú pravdepodobne ako doplnok činností rybného hospodárstva za podmienok a v rámci limitov uvedených v odsekoch 3 a 4, sa vzťahujú na:

spracovanie produktov rybného hospodárstva, ktoré ulovili plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu vo vodách tretej krajiny počas rybolovných činností uskutočňovaných na základe dohôd o rybnom hospodárstve na území príslušnej tretej krajiny, čo sa týka tých produktov, ktoré sa dajú na trh Únie pod colnými položkami patriacimi do kapitoly 03 Spoločného colného sadzobníka,

nakladanie a prekladanie produktov rybného hospodárstva patriacich do kapitoly 03 Spoločného colného sadzobníka na palube plavidla plaviaceho sa pod vlajkou členského štátu, ktoré patria do rámca činností umožnených na základe takejto dohody o rybnom hospodárstve v súvislosti s ich dopravou a akýmkoľvek spracovaním na účel dodania na trh Únie.

3. Dovoz produktov, ktoré boli predmetom operácií uvedených v odseku 2, do Únie sa uskutoční s výhradou odkladu cla Spoločného colného sadzobníka, sčasti alebo ako celok, alebo na základe osobitného systému poplatkov, a to za podmienok a v rámci limitov dodatočne stanovených každý rok, pokiaľ ide o objem rybolovu umožnený na základe príslušných dohôd a ich sprievodných podrobných pravidiel.

4. Európsky zákon alebo európsky rámcový zákon ustanoví všeobecné pravidlá uplatňovania tohto systému a najmä kritériá pre stanovovanie a rozdeľovanie príslušných množstiev.

Podrobné vykonávacie predpisy tohto systému a príslušné množstvá sa schvália podľa postupu uvedeného v článku 37 nariadenia (ES) č. 104/2000.

ODDIEL 4

Ustanovenia týkajúce sa Ceuty a Melilly

Pododdiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 31

1. Ústava a akty orgánov inštitúcií sa uplatňujú na Ceutu a na Melillu s výhradou výnimiek uvedených v odsekoch 2 a 3 a v iných ustanoveniach tohto oddielu.

2. Podmienky, za ktorých sa uplatňujú ustanovenia ústavy týkajúce sa voľného pohybu tovaru a akty inštitúcií týkajúce sa právnych predpisov v colnej oblasti a obchodnej politiky na Ceutu a na Melillu, sú ustanovené v pododdiele 3 tohto oddielu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia článku 32, akty inštitúcií týkajúce sa spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa nevzťahujú na Ceutu ani na Melillu.

4. Na žiadosť Španielskeho kráľovstva môže európsky zákon alebo európsky rámcový zákon Rady:

a)	zahrnúť Ceutu a Melillu do colného územia Únie,

b)	vymedziť vhodné opatrenia zamerané na rozšírenie pôsobnosti ustanovení platných právnych predpisov Únie na Ceutu a na Melillu.

Na návrh Komisie konajúcej z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu môže Rada prijať v prípade potreby európsky zákon alebo európsky rámcový zákon o úprave dojednaní uplatňujúcich sa na Ceutu a na Melillu.

Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Pododdiel 2

Ustanovenia o spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva

Článok 32

1. S výhradou odseku 2 a bez toho, aby bol dotknutý pododdiel 3, spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva sa nevzťahuje na Ceutu ani na Melillu.

2. Rada na návrh Komisie prijme európske zákony, európske rámcové zákony, európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktoré:

a)	určia štrukturálne opatrenia, ktoré môžu byť prijaté v prospech Ceuty a Melilly,

určia postupy vhodné na zohľadňovanie všetkých alebo časti záujmov Ceuty a Melilly pri prijímaní aktov od prípadu k prípadu s ohľadom na rokovania Únie, zamerané na obnovenie alebo uzavretie dohôd o rybnom hospodárstve s tretími krajinami, a na osobitné záujmy Ceuty a Melilly v rámci medzinárodných dohovorov týkajúcich sa rybného hospodárstva, ktorých zmluvnou stranou je Únia.

3. Rada prijme na návrh Komisie európske zákony, európske rámcové zákony, európske nariadeni a alebo európske rozhodnutia, ktoré, ak je to vhodné, určia možnosti a podmienky vzájomného prístupu k jednotlivým rybárskym zónam a ich zdrojom. Uznáša sa jednomyseľne.

4. Európske zákony a európske rámcové zákony uvedené v odsekoch 2 a 3 sa prijímajú po porade s Európskym parlamentom.

Pododdiel 3

Ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, právnych predpisoch v colnej oblasti a obchodnej politike

Článok 33

1. Produkty pochádzajúce z Ceuty alebo z Melilly a produkty pochádzajúce z tretích krajín a dovezené do Ceuty alebo do Melilly za podmienok, ktoré sa v tomto prípade na ne vzťahujú, sa po ich prepustení do režimu voľný obeh na colné územie Únie nepovažujú za tovar spĺňajúci podmienky článku III-151 odsekov 1, 2 a 3 ústavy.

2. Colné územie Únie nezahŕňa Ceutu a Melillu.

3. Ak nie je v tomto pododdiele ustanovené inak, akty inštitúcií týkajúce sa právnych predpisov v oblasti colníctva pre zahraničný obchod sa za rovnakých podmienok uplatňujú na obchod medzi colným územím Únie na jednej strane a Ceutou a Melillou na strane druhej.

4. Ak nie je v tomto pododdiele ustanovené inak, akty inštitúcií týkajúce sa spoločnej obchodnej politiky, či už autonómne alebo zmluvné, priamo súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, sa nevzťahujú na Ceutu alebo na Melillu.

5. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, Únia vo svojom obchodovaní s Ceutou a Melillou pri produktoch patriacich do prílohy I ústavy uplatňuje všeobecné opatrenia, ktoré uplatňuje na svoj zahraničný obchod.

Článok 34

S výhradou článku 35 sa clá na dovoz produktov pochádzajúcich z Ceuty alebo z Melilly do colného územia Únie rušia.

Článok 35

1. Produkty rybného hospodárstva spadajúce do položiek 0301, 0302, 0303, 1604, 1605 a podpoložiek 0511 91 a 2301 20 Spoločného colného sadzobníka a pochádzajúce z Ceuty alebo z Melilly sú v rámci tarifných kvót vypočítaných na produkt a na základe priemerných množstiev obchodovaných v rokoch 1982, 1983 a 1984 oprávnené na oslobodenie od cla v rámci celého colného územia Únie.

Prepustenie produktov, ktoré sú dovezené na colné územie Únie v rámci týchto colných kvót, do režimu voľný obeh je podmienené dodržiavaním predpisov ustanovených spoločnou organizáciou trhov, predovšetkým pokiaľ ide o referenčné ceny.

2. Rada na návrh Komisie prijíma každý rok európske nariadenia alebo európske rozhodnutia stanovujúce a umiestňujúce kvóty v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v odseku 1.

Článok 36

1. Ak by uplatňovanie článku 34 viedlo k podstatnému rastu vývozu určitých produktov pochádzajúcich z Ceuty alebo z Melilly, ktorý by mohol poškodiť výrobcov Únie, Rada môže na návrh Komisie prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia s cieľom podmieniť vstup týchto produktov na colné územie Únie osobitnými podmienkami.

2. Ak v dôsledku toho, že sa spoločná obchodná politika a Spoločný colný sadzobník neuplatňujú na dovoz surovín alebo polotovarov do Ceuty alebo do Melilly, dovoz produktu pochádzajúceho z Ceuty alebo z Melilly zapríčiní alebo môže zapríčiniť vážnu ujmu výrobnej činnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, Komisia môže na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu prijať príslušné opatrenia.

Článok 37

Clá na dovoz produktov pochádzajúcich z colného územia Únie do Ceuty alebo do Melilly a poplatky s rovnocenným účinkom sa rušia.

Článok 38

Clo a poplatky s rovnocenným účinkom ako tieto clá a obchodné opatrenia uplatňované na dovoz tovaru prichádzajúceho z tretej krajiny do Ceuty a do Melilly nesmú byť menej priaznivé ako tie, ktoré uplatňuje Únia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami alebo svojimi preferenčnými opatreniami voči tejto tretej krajine za predpokladu, že táto tretia krajina zaobchádza s dovozmi z Ceuty a z Melilly rovnako ako s dovozmi z Únie. Pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z tejto tretej krajiny, opatrenia uplatňované na dovozy do Ceuty a do Melilly nesmú byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s dovozmi produktov s pôvodom na colnom území Únie.

Článok 39

Rada prijíma na návrh Komisie európske nariadenia alebo európske rozhodnutia ustanovujúce pravidlá uplatňovania tohto pododdielu a predovšetkým pravidlá pôvodu uplatniteľné na obchod podľa článkov 34, 35 a 37, vrátane ustanovení vzťahujúcich sa na určovanie pôvodných produktov a kontroly pôvodu.

Medzi tieto pravidlá patria predovšetkým ustanovenia o značkovaní a/alebo označovaní produktov štítkami, o podmienkach registrácie plavidiel, o uplatňovaní pravidla zmiešaného pôvodu pri produktoch rybného hospodárstva a aj ustanovenia umožňujúce určiť pôvod produktov.

ODDIEL 5

Ustanovenia o regionálnom rozvoji Španielska

Článok 40

Členské štáty berú na vedomie skutočnosť, že španielska vláda uskutočňuje politiku regionálneho rozvoja určenú predovšetkým na stimulovanie hospodárskeho rastu v menej rozvinutých regiónoch a oblastiach Španielska.

Uznávajú, že je v ich spoločnom záujme dosiahnuť ciele tejto politiky.

S cieľom pomôcť španielskej vláde splniť túto úlohu sa dohodli na odporúčaní, aby inštitúcie uplatňovali všetky prostriedky a postupy ustanovené ústavou, predovšetkým primeraným využívaním prostriedkov Únie určených na realizáciu cieľov Únie.

Členské štáty najmä uznávajú, že pri uplatňovaní článkov III-167 a III-168 ústavy je potrebné zohľadniť ciele hospodárskeho rozmachu a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva menej rozvinutých regiónov a oblastí Španielska.

ODDIEL 6

Ustanovenia o hospodárskom a priemyselnom rozvoji Portugalska

Článok 41

Členské štáty berú na vedomie skutočnosť, že portugalská vláda uskutočňuje politiku industrializácie a hospodárskeho rozvoja, ktorej cieľom je zosúladiť životnú úroveň v Portugalsku so životnou úrovňou ostatných európskych štátov a odstrániť podzamestnanosť, pričom budú postupne vyrovnávané rozdiely medzi regiónmi, pokiaľ ide o úroveň rozvoja.

Uznávajú, že je v ich spoločnom záujme dosiahnuť ciele tejto politiky.

Súhlasia, že budú na tento účel odporúčať, aby inštitúcie použili všetky prostriedky a postupy ustanovené v ústave, predovšetkým primeraným využívaním prostriedkov Únie určených na realizáciu cieľov Únie.

ODDIEL 7

Ustanovenia o výmene poznatkov so Španielskym kráľovstvom v oblasti jadrovej energie

Článok 42

1. Od 1. januára 1986 sú Španielskemu kráľovstvu sprístupnené poznatky, ktoré boli odovzdávané členským štátom, osobám a podnikom podľa článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a Španielske kráľovstvo zabezpečí na svojom území ich šírenie v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1986 Španielske kráľovstvo sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky získané v oblasti jadrovej energie v Španielsku, ktorých rozširovanie je obmedzené, pokiaľ nejde o vyslovene komerčné použitie. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. Poznatky uvedené v odsekoch 1 a 2 sa týkajú najmä:

a)	jadrovej fyziky (nízkych a vysokých energií),

b)	ochrany pred žiarením,

c)	izotopových aplikácií, predovšetkým aplikácií stabilných izotopov,

d)	výskumných reaktorov a príslušného paliva,

e)	výskumu v oblasti palivového cyklu (a to ťažby a spracovania chudobnej uránovej rudy; optimalizácie palivových článkov pre výkonové energetické reaktory).

Článok 43

1. V tých odvetviach, v ktorých Španielske kráľovstvo sprístupní poznatky Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, udelia príslušné orgány na požiadanie licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak vlastnia výhradné práva na patenty zaregistrované v členských štátoch a pokiaľ nemajú žiadnu povinnosť ani záväzok vo vzťahu k tretím stranám, pokiaľ ide o udelenie alebo ponuku udelenia výlučnej alebo čiastočne výlučnej licencie na práva na tieto patenty.

2. Ak bola udelená výlučná alebo čiastočne výlučná licencia, Španielske kráľovstvo podporí a umožní udelenie sublicencií za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva držiteľmi týchto licencií.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

ODDIEL 8

Ustanovenia o výmene poznatkov s Portugalskou republikou v oblasti jadrovej energie

Článok 44

1. Od 1. januára 1986 sú Portugalskej republike sprístupnené také poznatky, ktoré boli odovzdávané členským štátom, osobám a podnikom podľa článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a Portugalská republika zabezpečí na svojom území ich šírenie v obmedzenom rozsahu za podmienok ustanovených v uvedenom článku.

2. Od 1. januára 1986 Portugalská republika sprístupní Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu poznatky získané v oblasti v jadrovej energie v Portugalsku, ktorých rozširovanie je obmedzené, pokiaľ nejde vyslovene o komerčné použitie. Komisia oznámi tieto poznatky podnikom Spoločenstva za podmienok ustanovených v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

3. Poznatky uvedené v odsekoch 1 a 2 sa týkajú najmä:

a)	dynamiky reaktorov,

b)	ochrany pred žiarením,

c)	uplatňovania jadrových meracích techník (v priemyselnej, poľnohospodárskej, archeologickej a geologickej oblasti),

d)	atómovej fyziky (efektívne meranie prierezov, techniky reťazenia),

e)	metalurgie extrakciou uránovej rudy.

Článok 45

1. V tých sektoroch, v ktorých Portugalská republika sprístupní poznatky Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, udelia príslušné orgány na požiadanie licencie za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva, ak vlastnia výhradné práva na patenty zaregistrované v členských štátoch a pokiaľ nemajú žiadnu povinnosť alebo záväzok vo vzťahu k tretím stranám, pokiaľ ide o udelenie alebo ponuku udelenia výlučnej alebo čiastočne výlučnej licencie na práva na tieto patenty.

2. Ak bola výlučná licencia alebo čiastočne výlučná licencia udelená, Dánsko povzbudí a uľahčí udelenie sublicencií za obchodných podmienok členským štátom, osobám a podnikom Spoločenstva cez držiteľov takýchto licencií.

Udelenie takýchto výlučných alebo čiastočne výlučných licencií sa vykonáva na bežnom obchodnom základe.

HLAVA V

USTANOVENIA PREVZATÉ Z AKTU O PODMIENKACH PRISTÚPENIA RAKÚSKEJ REPUBLIKY, FÍNSKEJ REPUBLIKY A ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA

ODDIEL 1

Finančné ustanovenia

Článok 46

Vlastné zdroje pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty sa vypočítajú a preveria, akoby Alandy boli zahrnuté do územnej pôsobnosti Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia.

ODDIEL 2

Ustanovenia o poľnohospodárstve

Článok 47

Ak aj po plnom využití ustanovení článku 48 a iných opatrení vyplývajúcich z pravidiel existujúcich v Únii naďalej pretrvávajú závažné ťažkosti, môže Komisia prijať európske rozhodnutie povoľujúce Fínsku udelenie štátnej pomoci výrobcom tak, aby uľahčila ich úplné začlenenie do spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Článok 48

1. Komisia prijme európske rozhodnutia oprávňujúce Fínsko a Švédsko udeliť dlhodobú štátnu pomoc s cieľom zachovať poľnohospodárske činnosti v špecifických regiónoch. Medzi tieto regióny by mali patriť poľnohospodárske oblasti nachádzajúce sa na sever od 62. stupňa severnej šírky a niektoré priľahlé oblasti na juh od tohto stupňa ovplyvnené porovnateľnými klimatickými podmienkami, ktoré obzvlášť sťažujú poľnohospodárske činnosti.

2. Komisia určí regióny uvedené v odseku 1, pričom zohľadní najmä:

a)	nízku hustotu obyvateľstva,

b)	podiel poľnohospodárskej pôdy na celkovej rozlohe,

c)	podiel poľnohospodárskej pôdy určenej na pestovanie poľnohospodárskych plodín určených na spotrebu pre ľudí na celkovej ploche využitej poľnohospodárskej pôdy.

3. Vnútroštátna pomoc uvedená v odseku 1 sa môže vzťahovať na prírodné výrobné faktory, ako je počet hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo kusov zvierat, s prihliadnutím na príslušné limity stanovené spoločnou organizáciou trhu, ako aj na historické výrobné postupy jednotlivých hospodárstiev, avšak nesmie:

a)	sa spájať s budúcou výrobou,;

b)	alebo viesť k nárastu výroby alebo nárastu úrovne celkovej podpory zaznamenanej počas referenčného obdobia predchádzajúceho 1. januáru 1995, ktoré určí Komisia.

Pomoc môže byť diferencovaná podľa regiónov.

Táto pomoc musí byť udelená najmä s cieľom:

a)	zachovať tradičnú prvovýrobu a spracovanie prirodzene prispôsobené klimatickým podmienkam dotknutých regiónov,

b)	zlepšiť štruktúru výroby, marketingu a spracovania poľnohospodárskych produktov,

c)	uľahčiť odbyt spomenutých produktov,

d)	zabezpečiť ochranu životného prostredia a zachovanie krajiny.

Článok 49

1. Pomoc ustanovená v článkoch 47 a 48 a akákoľvek iná štátna pomoc podliehajúca povoleniu Komisie podľa tejto hlavy sa oznámi Komisii. Túto pomoc nemožno poskytnúť, pokiaľ nebolo vydané takéto povolenie

2. Pokiaľ ide o pomoc ustanovenú v článku 48, Komisia predloží Rade každých päť rokov počínajúc 1. januárom 1996 správu o:

a)	udelených povoleniach;

b)	výsledkoch pomoci udelenej na základe týchto povolení.

Počas prípravy návrhov týchto správ poskytnú členské štáty Komisii v primeranom čase po doručení povolenia informácie o účinkoch udelenej pomoci, popisujúce vývoj zaznamenaný v poľnohospodárstve dotknutých regiónov.

Článok 50

V oblasti pomoci ustanovenej v článkoch III-167 a III-168 ústavy:

a)	spomedzi druhov pomoci uplatňovaných v Rakúsku, Fínsku a Švédsku pred 1. januárom 1995 sa za „existujúcu“ pomoc v zmysle článku III-168 ods. 1 ústavy považuje iba tá, ktorá bola oznámená Komisii do 30. apríla 1995,

b)	existujúca pomoc a zámery udeliť alebo zmeniť pomoc, ktoré boli oznámené Komisii pred 1. januárom 1995, sa považujú za oznámené k tomuto dátumu.

Článok 51

1. Pokiaľ nie je v určitých prípadoch ustanovené inak, Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia alebo európske rozhodnutia potrebné na vykonanie tohto oddielu.

2. Európsky zákon Rady môže ustanoviť úpravy ustanovení tohto oddielu, ktoré sa ukážu ako potrebné v dôsledku zmeny práva Únie. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok 52

1. Ak sú potrebné prechodné opatrenia na uľahčenie prechodu od režimu existujúceho v Rakúsku, Fínsku a Švédsku k režimu vyplývajúcemu z uplatňovania spoločnej organizácie trhu za podmienok ustanovených v Akte o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, takéto opatrenia sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 38 nariadenia č. 136/66/EHS, prípadne v príslušných článkoch iných nariadení o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov. Tieto opatrenia môžu byť prijaté počas obdobia končiaceho31. decembrom 1997 a ich platnosť končí týmto dňom.

2. Európsky zákon Rady môže predĺžiť obdobie uvedené v odseku 1. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok 53

Články 51 a 52 sa vzťahujú na produkty rybného hospodárstva.

ODDIEL 3

Ustanovenia o prechodných opatreniach

Článok 54

Akty uvedené v bodoch VII.B.I, VII.D.1, VII.D.2.c, IX.2.b, c, f, g, h, i, j, l, m, n, x, y, z a aa, X.a, b a c prílohy XV (4) k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva sa uplatňujú voči Rakúsku, Fínsku a Švédsku podľa podmienok ustanovených v uvedenej prílohe.

So zreteľom na bod IX.2.x prílohy XV uvedenom v prvom odseku sa odkazy na ustanovenia Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, najmä jej články 90 a 91, chápu ako odkazy na ustanovenia ústavy, najmä na jej článok III-170 ods. 1 a 2.

ODDIEL 4

Ustanovenia o uplatňovaní určitých aktov

Článok 55

1. Jednotlivé rozhodnutia o výnimkách a rozhodnutia o negatívnom ateste prijaté pred 1. januárom 1995 podľa článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) alebo článku 1 Protokolu 25 k tejto dohode, či už Dozorným úradom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo Komisiou, a týkajúce sa prípadov, na ktoré sa v dôsledku pristúpenia vzťahuje článok 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zostanú na účely článku III-161 ústavy platné do uplynutia lehoty v nich určenej, alebo kým Komisia v súlade s právom Únie prijme riadne odôvodnené európske rozhodnutie o opaku.

2. Všetky rozhodnutia prijaté pred 1. januárom 1995 Dozorným úradom EZVO podľa článku 61 Dohody o EHP, ktoré sa týkajú prípadov, na ktoré sa v dôsledku pristúpenia vzťahuje článok 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zostanú v platnosti so zreteľom na článok III-167 ústavy, pokiaľ Komisia neprijme európske rozhodnutie o opaku podľa článku III-168 ústavy. Tento odsek sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktoré podliehajú konaniu ustanovenému v článku 64 Dohody o EHP.

3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, zostávajú rozhodnutia prijaté Dozorným úradom EZVO v platnosti aj po 1. januári 1995, pokiaľ Komisia v súlade s právom Únie neprijme riadne odôvodnené rozhodnutie o opaku.

ODDIEL 5

Ustanovenia o Alandách

Článok 56

Ustanovenia ústavy nevylučujú uplatňovanie ustanovení o Alandách platných k 1. januáru 1994 o:

a)	obmedzeniach na nediskriminačnom základe týkajúcich sa práva fyzických osôb, ktoré nemajú hembygdsrätt/kotiseutuoikeus (regionálne občianstvo) Alánd, alebo právnických osôb nadobúdať a vlastniť nehnuteľnosti na Alandách bez povolenia príslušných orgánov Alánd,

b)	obmedzeniach na nediskriminačnom základe týkajúcich sa práva fyzických osôb, ktoré nemajú hembygdsrätt/kotiseutuoikeus (regionálne občianstvo) Alánd, alebo právnických osôb usadiť sa a práva poskytovať služby bez povolenia príslušných orgánov Alánd.

Článok 57

1. Územie Alánd — považované za tretie územie v zmysle článku 3 ods. 1 tretej zarážky smernice Rady 77/388/EHS a za štátne územie mimo pôsobnosti smerníc harmonizujúcich spotrebné dane v zmysle článku 2 smernice Rady 92/12/EHS — je vyňaté z územnej pôsobnosti ustanovení práva Únie v oblasti harmonizácie právnych predpisov členských štátov o daniach z obratu a spotrebných daniach a iných formách nepriameho zdanenia.

Tento odsek sa nevzťahuje na ustanovenia smernice Rady 69/335/EHS týkajúcej sa dane zo zvyšovania základného imania.

2. Cieľom výnimky uvedenej v odseku 1 je udržať životaschopnosť miestneho hospodárstva na ostrovoch a nesmie mať negatívne následky na záujmoch Únie alebo jej spoločných politikách. Ak sa Komisia domnieva, že ustanovenia uvedené v odseku 1 už nie sú odôvodnené, najmä vzhľadom na spravodlivú hospodársku súťaž alebo vlastné prostriedky, predloží príslušné návrhy Rade, ktorá prijme potrebné akty v súlade s príslušnými článkami ústavy.

Článok 58

Fínska republika zabezpečí, aby sa na území Alánd zaobchádzalo rovnako so všetkými fyzickými a právnickými osobami z členských štátov.

Článok 59

Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú v zmysle Vyhlásenia o Alandách, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

ODDIEL 6

Ustanovenia o etnickej skupine Samov

Článok 60

Bez ohľadu na ustanovenia ústavy môžu byť príslušníkom etnickej skupiny Samov poskytnuté výlučné práva na chov sobov v oblastiach tradične obývaných touto etnickou skupinou.

Článok 61

Tento oddiel môže byť rozšírený tak, aby zohľadnil akýkoľvek ďalší vývoj výlučných práv Samov, viažucich sa na ich tradičný spôsob života. Európsky zákon Rady môže vykonať potrebné zmeny a doplnenia k tomuto oddielu. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Výborom regiónov.

Článok 62

Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú v zmysle Vyhlásenia o etnickej skupine Samov, ktorá v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 3 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

ODDIEL 7

Osobitné ustanovenia v rámci štrukturálnych fondov vo Fínsku a Švédsku

Článok 63

Oblasti, na ktoré sa vzťahuje stály cieľ podporovať rozvoj a štrukturálne prispôsobenie regiónov s mimoriadne nízkou hustotou obyvateľstva, v zásade predstavujú alebo patria k regiónom na úrovni NUTS II s hustotou obyvateľstva osem osôb na km2 a nižšou. Podpora Únie môže byť, za splnenia podmienky hustoty obyvateľstva, rozšírená na priľahlé a susediace menšie oblasti, ktoré spĺňajú rovnaké kritérium hustoty obyvateľstva. Regióny a oblasti uvedené v tomto článku sú vymenované v prílohe 1 (5) k Protokolu č. 6 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

ODDIEL 8

Ustanovenia o cestnej a kombinovanej doprave v Rakúsku

Článok 64

1. Na účely tohto oddielu platia tieto definície:

„nákladný automobil“ znamená každé motorové vozidlo s maximálnou povolenou hmotnosťou nad 7,5 tony registrované v členskom štáte a určené na prepravu tovarov alebo vlečenie prívesov, vrátane návesových traktorových jednotiek, a prívesy s maximálnou povolenou hmotnosťou nad 7,5 tony vlečené motorovým vozidlom registrovaným v členskom štáte s maximálnou povolenou hmotnosťou 7,5 ton alebo menej,

„kombinovaná doprava“ znamená prepravu tovarov na nákladných automobiloch alebo prepravných jednotkách, ktoré absolvujú časť cesty po železnici a začínajú alebo končia svoju jazdu na ceste, pričom tranzitná doprava za žiadnych okolností nesmie prechádzať cez územie Rakúska zo železničného terminálu alebo na terminál len po ceste.

2. Články 65 až 71 sa vzťahujú na opatrenia týkajúce sa poskytovania železničnej a kombinovanej dopravy prechádzajúcej cez územie Rakúska.

Článok 65

Únia a dotknuté členské štáty v rámci svojich právomocí prijmú a úzko koordinujú opatrenia na rozvoj a podporu železničnej a kombinovanej dopravy pre transalpskú nákladnú dopravu.

Článok 66

Únia pri vydávaní usmernení v zmysle článku III-247 ústavy zabezpečí, aby osi definované v prílohe 1 (6) k Protokolu č. 9 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva tvorili súčasť transeurópskych sietí železničnej a kombinovanej dopravy a aby boli označené za projekty spoločného záujmu.

Článok 67

Únia a dotknuté členské štáty vykonajú v rámci svojich kompetencií opatrenia uvedené v prílohe 2 (7) k Protokolu č. 9 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

Článok 68

Únia a dotknuté členské štáty vynaložia maximálne úsilie na to, aby vybudovali a využívali dodatočné železničné kapacity uvedené v prílohe 3 (8) k Protokolu č. 9 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

Článok 69

Únia a dotknuté členské štáty prijmú opatrenia na zlepšenie železničnej a kombinovanej dopravy. V prípade potreby a v súlade s ustanoveniami ústavy sa prijmú takéto opatrenia v úzkej spolupráci so železničnými spoločnosťami a inými poskytovateľmi železničných služieb. Uprednostniť by sa mali tie opatrenia, ktoré sú uvedené v ustanoveniach práva Únie o železničnej a kombinovanej doprave. Pri uskutočňovaní opatrení sa mimoriadna pozornosť sústredí na konkurencieschopnosť, efektivitu a transparentnosť nákladov v železničnej a kombinovanej doprave. Dotknuté členské štáty sa snažia prijať najmä také opatrenia, ktoré zabezpečia konkurencieschopnosť cien kombinovanej dopravy s cenami iných druhov dopravy. Podpora poskytnutá na tieto účely musí byť v súlade s právom Únie.

Článok 70

Únia a dotknuté členské štáty prijmú v prípade vážneho narušenia železničnej dopravy, napríklad v prípade prírodnej katastrofy, všetky možné spoločné opatrenia s cieľom udržať plynulosť dopravy. Prednosť majú citlivé náklady, napríklad potraviny podliehajúce skaze.

Článok 71

Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 73 ods. 2 prehodnotí uplatňovanie tohto oddielu.

Článok 72

1. Tento článok sa vzťahuje na cestnú nákladnú dopravu na území Spoločenstva.

2. Pre jazdy, ktoré zahŕňajú tranzit tovaru cez Rakúsko, platia ustanovenia prvej smernice Rady z 23. júla 1962 a nariadenie Rady (EHS) č. 881/92 týkajúce sa prepravy vykonávanej na vlastný účet a prepravy vykonávanej ako živnosť, pokiaľ v tomto článku nie je ustanovené inak.

3. Do 1. januára 1998 platia tieto ustanovenia:

a)	Celkové emisie NOx z nákladných automobilov prechádzajúcich pri tranzite územím Rakúska sa v období od 1. januára 1992 do 31. decembra 2003 v súlade s tabuľkou v prílohe 4 znížia o 60 %.

Zníženie celkových emisií NOx z nákladných automobilov sa bude riadiť podľa systému eko-bodov. Podľa tohto systému každé nákladné vozidlo prechádzajúce pri tranzite územím Rakúska potrebuje určitý počet eko-bodov zodpovedajúci jeho emisiám NOx [schválený podľa hodnoty na základe posudzovania systému kvality výroby (COP) alebo hodnoty na základe posúdenia vzorky typu]. Metóda výpočtu a spravovania týchto bodov je opísaná v prílohe 5.

c)	Ak počet tranzitných jázd v jednom roku prekročí referenčnú hodnotu stanovenú na rok 1991 o viac než 8 %, Komisia v súlade s postupom ustanovenom v článku 16 prijme primerané opatrenia v súlade s odsekom 3 prílohy 5.

d)	Rakúsko vydá a včas sprístupní karty eko-bodov potrebné pre spravovanie systému eko-bodov pre nákladné vozidlá prechádzajúce cez Rakúsko v zmysle prílohy 5.

e)	Eko-body Komisia rozdelí medzi členské štáty v súlade s ustanoveniami, ktoré sa prijmú podľa odseku 7.

4. Rada na základe správy Komisie pred 1. januárom 1998 prehodnotí uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa tranzitu tovaru po ceste cez Rakúsko. Hodnotenie sa vykoná v súlade s princípmi komunitárneho práva, ako je riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä voľného pohybu tovaru a služieb, ochrana životného prostredia v záujme Spoločenstva ako celku a bezpečnosť dopravy. Pokiaľ Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom nerozhodne inak, prechodné obdobie trvá do 1. januára 2001, a počas neho platia ustanovenia odseku 3.

5. Pred 1. januárom 2001 Komisia v spolupráci s Európskou environmentálnou agentúrou vypracuje vedeckú štúdiu o tom, do akej miery bol cieľ znížiť znečistenie, ustanovený v odseku 2 písm. a) splnený. Ak Komisia dospeje k záveru, že tento cieľ bol splnený na udržateľnom základe, prestanú ustanovenia odseku 2 platiť 1. januára 2001. Ak Komisia dospeje k záveru, že cieľ nie je splnený na udržateľnom základe, môže Rada v súlade s článkom 75 Zmluvy o ES prijať opatrenia v rámci Spoločenstva, ktoré zabezpečia ekvivalentnú ochranu životného prostredia, najmä 60 % zníženie znečistenia. Ak Rada neprijme tieto opatrenia, predĺži sa prechodné obdobie automaticky na konečné obdobie troch rokov, počas ktorých platia ustanovenia odseku 2.

6. Po uplynutí prechodného obdobia sa acquis communautaire bude uplatňovať v plnej miere.

7. Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 16 prijme podrobné opatrenia týkajúce sa systému eko-bodov, rozdelenia eko-bodov, technických otázok a uplatňovania tohto článku, ktoré nadobudnú platnosť v deň pristúpenia Rakúska.

Opatrenia uvedené v prvom odseku zabezpečia, že pre súčasné členské štáty sa nezmení skutkový stav vyplývajúci z uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 3637/92 a správnej dohody, podpísanej 23. decembra 1992, stanovujúcej dátum nadobudnutia účinnosti a postupy pre zavedenie systému eko-bodov uvedeného v dohode o tranzite. Vynaloží sa maximálne úsilie na to, aby sa zabezpečilo, že podiel eko-bodov pridelených Grécku primerane zohľadní potreby Grécka v tejto súvislosti.

Článok 73

1. Komisii pomáha výbor.

2. Keď sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

ODDIEL 9

Ustanovenia o používaní špecifických rakúskych výrazov v nemeckom jazyku v rámci Európskej únie

Článok 74

1. Špecifické rakúske výrazy v nemeckom jazyku obsiahnuté v rakúskych právnych predpisoch a uvedené v prílohe (9) k Protokolu č. 10 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva majú rovnaký status a môžu byť používané s rovnakým právnym účinkom ako zodpovedajúce výrazy používané v Nemecku a vymenované v uvedenej prílohe.

2. V nemeckej verzii nových právnych predpisov sa špecifické rakúske výrazy uvedené v prílohe k Protokolu č. 10 k Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva uvedú v primeranej forme popri zodpovedajúcich výrazoch používaných v Nemecku.

PROTOKOL K ZMLUVE A AKTU O PRISTÚPENÍ ČESKEJ REPUBLIKY ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, CYPERSKEJ REPUBLIKY, LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, LITOVSKEJ REPUBLIKY, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, MALTSKEJ REPUBLIKY, POĽSKEJ REPUBLIKY, SLOVINSKEJ REPUBLIKY A SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA NA TO, že Česká republika, Estónska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika pristúpili 1. mája 2004 k Európskym spoločenstvám a Európskej únii založenej Zmluvou o Európskej únii;

BERÚC DO ÚVAHY, že článok IV-437 ods. 2 písm. e) ústavy ustanovuje, že vyššie uvedená Zmluva o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa zrušuje;

BERÚC DO ÚVAHY, že veľký počet ustanovení nachádzajúcich sa v akte pripojenom k tejto zmluve o pristúpení je aj naďalej dôležitých; že článok IV-437 ods. 2 ústavy ustanovuje, že tieto ustanovenia sa musia upraviť alebo uviesť v protokole, aby zostali v platnosti a zachovali sa ich právne účinky;

BERÚC DO ÚVAHY, že niektoré z týchto ustanovení vyžadujú technické úpravy nevyhnutné pre dosiahnutie súladu s textom ústavy bez zmeny ich právneho účinku;

SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

PRVÁ ČASŤ

USTANOVENIA O AKTE O PRISTÚPENÍ ZO 16. APRÍLA 2003

HLAVA I

ZÁSADY

Článok 1

Na účely tohto protokolu:

pojem „Akt o pristúpení zo 16. apríla 2003“ znamená Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia;

b)	pojmy „Zmluva o založení Európskeho spoločenstva“ (Zmluva o ES) a „Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu“ (Zmluva o ESAE) znamenajú tieto zmluvy v znení zmenenom a doplnenom zmluvami a inými aktmi, ktoré nadobudli platnosť pred 1. májom 2004;

c)	pojem „Zmluva o Európskej únii“ („Zmluva o EÚ“) znamená túto zmluvu v znení doplnenom alebo zmenenom zmluvami alebo inými aktmi, ktoré nadobudli platnosť pred 1. májom 2004;

d)	pojem „Spoločenstvo“ znamená podľa okolností jedno alebo obidve Spoločenstvá uvedené v písmene b);

pojem „súčasné členské štáty“ znamená tieto členské štáty: Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Írsko, Taliansku republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Portugalskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

f)	pojem „nové členské štáty“ znamená tieto členské štáty: Českú republiku, Estónsku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku a Slovenskú republiku;

Článok 2

Práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky, uvedenej v článku IV-437 ods. 2 písm. e) ústavy, nadobudli v súlade s podmienkami ustanovenými touto zmluvou účinnosť 1. mája 2004.

Článok 3

1. Ustanovenia Schengenského acquis začleneného do rámca Únie protokolom pripojeným k Zmluve o Ústave pre Európu (ďalej len „Schengenský protokol“), a akty na ňom založené alebo inak s ním súvisiace uvedené v prílohe I k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, ako aj iné takéto akty prijaté pred 1. májom 2004 sú záväzné a uplatňované v nových členských štátoch od 1. mája 2004.

2. Ustanovenia Schengenského acquis začlenené do rámca Únie a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov neuvedených v odseku 1, ktoré sú síce od 1. mája 2004 záväzné pre nové členské štáty, sa však uplatňujú v novom členskom štáte až na základe európskeho rozhodnutia Rady prijatého po overení v súlade s platným schengenským hodnotiacim postupom, že nevyhnutné podmienky pre uplatňovanie celého príslušného acquis boli v tomto novom členskom štáte splnené.

Rada po porade s Európskym parlamentom prijme jednomyseľne rozhodnutie svojimi členmi, ktorí zastupujú vlády členských štátov, v ktorých sú už ustanovenia uvedené v tomto odseku účinné, a člena, ktorý zastupuje vládu členského štátu, v ktorom majú tieto ustanovenia nadobudnúť účinnosť. Členovia Rady, ktorí zastupujú vlády Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sa na takomto rozhodovaní zúčastnia v takom rozsahu, v akom sa vzťahuje na ustanovenia Schengenského acquis a na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich aktov, na ktorých sú tieto členské štáty zúčastnené.

3. Zmluvy uzavreté Radou podľa článku 6 Schengenského protokolu sú záväzné pre nové členské štáty od 1. mája 2004.

4. So zreteľom na dohovory alebo nástroje v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sú neoddeliteľné od dosiahnutia cieľov Zmluvy o EÚ, sa od nových členských štátoch vyžaduje:

a)	pristúpiť k tým, ktoré sú k 1. máju 2004 otvorené na podpis súčasnými členskými štátmi, a k tým, ktoré boli vypracované Radou v súlade s hlavou VI Zmluvy o EÚ a ktorých prijatie bolo odporučené členským štátom;

b)	zaviesť správne a iné opatrenia, ako napríklad opatrenia prijaté k 1. máju 2004 súčasnými členskými štátmi alebo Radou s cieľom uľahčiť praktickú spoluprácu medzi orgánmi a organizáciami členských štátov činnými v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

Článok 4

Každý nový členský štát sa od 1. mája 2004 stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku III-197 ústavy.

Článok 5

1. Od nových členských štátov, ktoré pristúpili prostredníctvom Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 k rozhodnutiam a dohodám prijatým zástupcami vlád členských štátov na zasadnutí Rady, sa vyžaduje, aby pristúpili ku všetkým ostatným zmluvám uzavretým súčasnými členskými štátmi, týkajúcim sa fungovania Únie alebo súvisiacim s jej činnosťou.

2. Od nových členských štátov sa vyžaduje pristúpiť k dohovorom uvedeným v článku 293 Zmluvy o ES a k tým, ktoré sú neoddeliteľné od dosiahnutia cieľov Zmluvy o ES, pokiaľ sú stále v platnosti, a tiež k protokolom o výklade týchto dohovorov Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, ktoré podpísali súčasné členské štáty, a na tento účel sa od nich vyžaduje začať so súčasnými členskými štátmi rokovania s cieľom prijať nevyhnutné úpravy.

Článok 6

1. Od nových členských štátov sa vyžaduje pristúpiť, za podmienok ustanovených v tomto protokole, k dohodám alebo dohovorom uzavretým alebo predbežne uplatňovaným súčasnými členskými štátmi a Úniou alebo Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, a k zmluvám uzavretými týmito štátmi, ktoré súvisia s týmito dohodami alebo dohovormi.

Pristúpenie nových členských štátov k dohodám alebo dohovorom uvedeným v odseku 4 a k dohodám s Bieloruskom, Čínou, Chile, Mercosur-om a Švajčiarskom, ktoré boli uzavreté alebo podpísané spoločne Spoločenstvom a jeho súčasnými členskými štátmi, bude schválené uzavretím protokolov k týmto dohodám alebo dohovorom medzi Radou, ktorá koná jednomyseľne v mene členských štátov, a príslušnou treťou krajinou, prípadne tretími krajinami, alebo príslušnou medzinárodnou organizáciou. Týmto postupom nie je dotknutá príslušnosť Únie alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ani rozdelenie právomocí medzi nimi a členskými štátmi, pokiaľ ide o uzavieranie takýchto dohôd alebo dohovorov v budúcnosti alebo akékoľvek zmeny a doplnenia, ktoré sa netýkajú pristúpenia. Komisia dohodne tieto protokoly v mene členských štátov na základe pokynov jednomyseľne schválených Radou a po porade s výborom zloženým zo zástupcov členských štátov. Návrhy protokolov, ktoré majú byť uzavreté, predloží Rade.

2. Po pristúpení k dohodám a dohovorom uvedených v odseku 1 nadobudnú nové členské štáty rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd a dohovorov, ako majú súčasné členské štáty.

3. Od nových členských štátov sa vyžaduje pristúpiť, za podmienok ustanovených v tomto protokole, k Dohode o Európskom hospodárskom priestore (10)v súlade s článkom 128 tejto dohody.

4. Od 1. mája 2004 a, ak je to potrebné, do uzavretia potrebných protokolov uvedených v odseku 1 uplatňujú nové členské štáty ustanovenia zmlúv, ktoré uzavreli spoločne súčasné členské štáty a Spoločenstvo s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Bulharskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Chorvátskom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Libanonom, Mexikom, Moldavskom, Marokom, Rumunskom, Ruskou federáciou, San Marínom, Južnou Afrikou, Kórejskou republikou, Sýriou, Tuniskom, Tureckom, Turkménskom, Ukrajinou a Uzbekistanom, ako aj ustanovenia ostatných zmlúv uzavretých spoločne súčasnými členskými štátmi a Spoločenstvom pred 1. májom 2004.

Každá úprava týchto zmlúv sa uskutoční prostredníctvom protokolov uzavretých so zmluvnými štátmi v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom. Ak neboli protokoly uzavreté do 1. mája 2004, Únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a členské štáty prijmú v rámci svojich oprávnení nevyhnutné opatrenia na riešenie tejto situácie.

5. Od 1. mája 2004 nové členské štáty uplatňujú dvojstranné dohody a dojednania o textile uzavreté Spoločenstvom s tretími krajinami.

Množstvové obmedzenia uplatňované Úniou na dovoz textilných a odevných výrobkov sú upravené tak, aby sa zohľadnilo pristúpenie nových členských štátov.

Ak zmeny a doplnenia dvojstranných dohôd a dojednaní o textile nenadobudli platnosť do 1. mája 2004, prijme Únia potrebné úpravy svojich predpisov o dovoze textilných a odevných výrobkov z tretích krajín, aby sa zohľadnilo pristúpenie nových členských štátov.

6. Množstvové obmedzenia, ktoré Únia uplatňuje na dovoz ocele a výrobkov z ocele, sú upravené na základe dovozu výrobkov z ocele s pôvodom v príslušných dodávateľských krajinách do nových členských štátov v rokoch bezprostredne predchádzajúcich podpísaniu zmluvy o pristúpení.

7. Dohody o rybnom hospodárstve uzavreté pred 1. májom 2004 medzi novými členskými štátmi a tretími krajinami sú spravované Úniou.

Práva a záväzky vyplývajúce pre nové členské štáty z týchto dohôd zostávajú nedotknuté, pokiaľ zostanú ustanovenia týchto dohôd predbežne zachované.

Rada v každom prípade bez zbytočného odkladu, najneskôr však pred uplynutím platnosti dohôd uvedených v prvom pododseku, prijme na návrh Komisie vhodné európske rozhodnutia pre pokračovanie rybolovných činností vyplývajúcich z týchto dohôd vrátane možnosti predĺženia platnosti určitých dohôd o najviac jeden rok.

8. S účinnosťou od 1. mája 2004 odstúpia nové členské štáty od všetkých dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami vrátane Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.

Nové členské štáty prijmú v rozsahu nesúladu dohôd medzi jedným alebo viacerými novými členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej so záväzkami vyplývajúcimi z ústavy a najmä z tohto protokolu potrebné kroky na odstránenie vzniknutého nesúladu. Ak sa nový členský štát stretne s ťažkosťami pri úprave dohody uzavretej pred pristúpením s jedným alebo viacerými štátmi, odstúpi od tejto dohody v súlade s podmienkami v nej ustanovenými.

9. Nové členské štáty prijmú v prípade potreby vhodné opatrenia, aby prispôsobili svoje postavenie vo vzťahu k medzinárodným organizáciám a k tým medzinárodným zmluvám, ktorých zmluvnými stranami sú Únia alebo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu alebo iné členské štáty, právam a povinnostiam vyplývajúcim pre Úniu z ich pristúpenia.

K 1. máju 2004 alebo čo najskôr po tomto dátume odstúpia od medzinárodných zmlúv o rybnom hospodárstve, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a vystúpia z organizácií, ktorých je Spoločenstvo členom, pokiaľ sa ich členstvo nevzťahuje aj na iné oblasti ako na rybné hospodárstvo.

Článok 7

Právny status aktov prijatých inštitúciami, na ktoré sa vzťahujú prechodné ustanovenia tohto protokolu, zostáva zachovaný; naďalej platia predovšetkým postupy pre zmeny a doplnenia týchto aktov.

Článok 8

Ustanovenia Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, ktorých účelom alebo právnym účinkom je zrušenie alebo zmena a doplnenie, inak ako prechodným opatrením, aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Spoločenstva alebo Európskej únie zriadenými Zmluvou o Európskej únii, zostávajú v platnosti, ako sú vykladané Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev Súdom prvého stupňa, s výhradou uplatňovania druhého odseku.

Tieto ustanovenia majú rovnakú právnu povahu ako akty, ktoré zrušujú alebo menia a dopĺňajú, a podliehajú rovnakým pravidlám ako tieto akty.

Článok 9

Znenie aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Spoločenstva alebo Európskej únie zriadenej Zmluvou o Európskej únii, ako aj znenie aktov Európskej centrálnej banky prijatých pred 1. májom 2004, ktoré boli vyhotovené v českom, estónskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, poľskom, slovenskom a slovinskom jazyku, sú autentické od uvedeného dátumu za rovnakých podmienok ako znenia vyhotovené a autentické v ostatných jazykoch.

Článok 10

Európsky zákon Rady môže zrušiť prechodné ustanovenia tohto protokolu, ak sa tieto prestanú byť uplatniteľné. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok 11

Uplatňovanie ústavy a aktov prijatých inštitúciami podlieha, ako prechodné opatrenie, výnimkám ustanoveným v tomto protokole.

HLAVA II

TRVALÉ USTANOVENIA

Článok 12

Úpravy aktov uvedených v prílohe III k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, ktoré sú nevyhnutné v dôsledku pristúpenia, sú vypracované v súlade s usmerneniami ustanovenými v tejto prílohe a v súlade s postupom a za podmienok ustanovených v článku 36.

Článok 13

Opatrenia uvedené v prílohe IV k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa uplatňujú za podmienok ustanovených v tejto prílohe.

Článok 14

Európsky zákon Rady môže vykonať úpravy ustanovení tohto protokolu týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sú nevyhnutné v dôsledku zmeny práva Únie. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

HLAVA III

DOČASNÉ USTANOVENIA

Článok 15

Opatrenia uvedené v prílohách V, VI, VII, VIII, IX, X, XI, XII, XIII a XIV k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa uplatňujú vo vzťahu k novým členským štátom za podmienok ustanovených v týchto prílohách.

Článok 16

1. Príjmy označované ako „clá spoločného colného sadzobníka a ostatné clá“ uvedené v článku 2 odseku 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (11), alebo v príslušných ustanoveniach iného rozhodnutia, ktoré ho nahrádza, zahŕňajú aj clá vypočítané na základe sadzieb vyplývajúcich zo Spoločného colného sadzobníka a všetky s tým súvisiace úľavy, ktoré uplatňuje Únia v obchodných vzťahoch medzi novými členskými štátmi a tretími krajinami.

2. Pre rok 2004 sa harmonizovaný vymeriavací základ DPH a základ HNP (hrubého národného produktu) každého nového členského štátu, ktoré sú uvedené v článku 2 odseku 1 písm. c) a d) rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom, stanovuje na dve tretiny ročného základu. Základ HNP každého nového členského štátu, ktorý sa zohľadní pri financovaní úpravy rozpočtovej nevyrovnanosti v prospech Spojeného kráľovstva podľa článku 5 odseku 1 rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom sa tiež rovná dvom tretinám ročného základu.

3. Na účely stanovenia zmrazenej sadzby pre rok 2004 podľa článku 2 odseku 4 písm. b) rozhodnutia 2000/597/ES, Euratom sa obmedzené vymeriavacie základy DPH nových členských štátov vypočítajú na základe dvoch tretín ich neobmedzeného základu DPH a dvoch tretín ich HNP.

Článok 17

1. Rozpočet Únie pre rozpočtový rok 2004 sa pomocou opravného rozpočtu, ktorý nadobudne účinnosť 1. mája 2004, upraví tak, aby zohľadňoval pristúpenie nových členských štátov.

2. Dvanásť mesačných dvanástin zdrojov založených na DPH a HNP, ktoré sú povinné zaplatiť nové členské štáty podľa opravného rozpočtu uvedeného v odseku 1, ako aj spätne účinná úprava týchto dvanástin pre obdobie január až apríl 2004, ktorá sa vzťahuje len na súčasné členské štáty, sa prepočítajú na osminy, ktoré budú požadované počas obdobia mesiacov máj až december 2004. Spätne účinné úpravy, ktoré vyplynú z akéhokoľvek následného opravného rozpočtu prijatého v roku 2004, sa podobným spôsobom prepočítajú na rovnaké časti, ktoré budú požadované počas zvyšku roka.

Článok 18

V prvý pracovný deň každého mesiaca zaplatí Únia Českej republike, Cypru, Malte a Slovinsku, v podobe výdavkovej položky rozpočtu Únie, jednu osminu v roku 2004 od 1. mája 2004 a v rokoch 2005 a 2006 jednu dvanástinu z nasledujúcich súm dočasnej rozpočtovej kompenzácie:

(mil. EUR, v cenách roku 1999)
	2004	2005	2006
Česká republika	125,4	178,0	85,1
Cyprus	68,9	119,2	112,3
Malta	37,8	65,6	62,9
Slovinsko	29,5	66,4	35,5

Článok 19

V prvý pracovný deň každého mesiaca zaplatí Únia Českej republike, Estónsku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Malte, Poľsku, Slovinsku a Slovensku, v podobe výdavkovej položky rozpočtu Únie, jednu osminu v roku 2004 od 1. mája 2004 a v rokoch 2005 a 2006 jednu dvanástinu z nasledujúcich súm osobitných paušálnych hotovostných prostriedkov:

(mil. EUR, v cenách roku 1999)
	2004	2005	2006
Česká republika	174,7	91,55	91,55
Estónsko	15,8	2,9	2,9
Cyprus	27,7	5,05	5,05
Lotyšsko	19,5	3,4	3,4
Litva	34,8	6,3	6,3
Maďarsko	155,3	27,95	27,95
Malta	12,2	27,15	27,15
Poľsko	442,8	550,0	450,0
Slovinsko	65,4	17,85	17,85
Slovensko	63,2	11,35	11,35

1 miliarda EUR pre Poľsko a 100 miliónov EUR pre Českú republiku, ktoré sú zahrnuté v osobitných paušálnych hotovostných prostriedkoch, sa zohľadnia pri výpočtoch rozdelenia štrukturálnych prostriedkov pre roky 2004, 2005 a 2006.

Článok 20

1. Nižšie uvedené nové členské štáty zaplatia Výskumnému fondu uhlia a ocele podľa rozhodnutia zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, 2002/234/ESUO z 27. februára 2002 o finančných dôsledkoch skončenia platnosti Zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde uhlia a ocele (12), tieto sumy :

(mil. EUR, v bežných cenách)
Česká republika	39,88
Estónsko	2,5
Lotyšsko	2,69
Maďarsko	9,93
Poľsko	92,46
Slovinsko	2,36
Slovensko	20,11

2. Príspevky do Výskumnému fondu uhlia a ocele sa uhradia v štyroch splátkach v súlade s tabuľkou počnúc rokom 2006 vždy v prvý pracovný deň prvého mesiaca každého roka:

2006:	15 %
2007:	20 %
2008:	30 %
2009:	35 %.

Článok 21

1. Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, po 31. decembri 2003 sa podľa programu PHARE (13), programu PHARE pre cezhraničnú spoluprácu, predvstupových prostriedkov programu PHARE (14) pre Cyprus a Maltu (15), programu ISPA (16) a programu SAPARD (17) nevyhradia v prospech nových členských štátov žiadne prostriedky. S novými členskými štátmi sa od 1. januára 2004 zaobchádza rovnako ako so súčasnými členskými štátmi, pokiaľ ide o výdavky podľa prvých troch kapitol rozpočtového výhľadu, ako sú definované v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999 (18), pričom sa uplatnia osobitné ustanovenia a výnimky ustanovené nižšie alebo inde v tomto protokole. Maximálne doplnkové vyhradené prostriedky pre kapitoly 1, 2, 3 a 5 rozpočtového výhľadu súvisiace s rozšírením sú ustanovené v prílohe XV k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003. V rámci rozpočtu na rok 2004 však nemožno vyhradiť žiadne prostriedky pre príslušné programy alebo agentúry pred skutočným pristúpením príslušného nového členského štátu.

2. Odsek 1 sa neuplatní na výdavky z prostriedkov sekcie záruk Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu podľa článku 2 ods. 1 a 2 a článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (19), na ktoré bude možno poskytnúť príspevky Spoločenstva až od 1. mája 2004 podľa článku 2 tohto protokolu.

Odsek 1 sa však uplatní na výdavky z prostriedkov oddelenia záruk Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu podľa článku 47a nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa menia a dopĺňajú a zrušujú niektoré nariadenia (20), a to za podmienok ustanovených v zmene a doplnení uvedeného nariadenia, ktoré sa nachádzajú v prílohe II k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003.

3. S výnimkou prípadu ustanoveného v odseku 1 poslednej vete sa nové členské štáty od 1. januára 2004 zúčastňujú na programoch a v agentúrach Únie s finančnou podporou zo všeobecného rozpočtu Únie za rovnakých podmienok ako súčasné členské štáty.

4. Komisia prijme opatrenia potrebné na uľahčenie prechodu z predvstupového režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania tohto článku.

Článok 22

1. Predkladanie ponúk, uzatváranie zmlúv, výkon a platby v rámci verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe pre predvstupovú pomoc v rámci programu PHARE, programu PHARE CBC a predvstupové prostriedky pre Cyprus a Maltu sú od 1. mája 2004 spravované vykonávacími agentúrami v nových členských štátoch.

Komisia prijme európske rozhodnutia s cieľom zrušiť Komisiou predbežnú kontrolu verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe po kladnom posudku o rozšírenom decentralizovanom systéme vykonávania (EDIS) podľa kritérií a podmienok ustanovených v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 1266/1999 z 21. júna 1999 o koordinačnej pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3906/89 (21).

Ak tieto rozhodnutia o zrušení predbežnej kontroly neboli prijaté pred 1. májom 2004, nemožno predvstupovú pomoc poskytnúť pre žiadne zmluvy podpísané v období medzi 1. májom 2004 a dňom prijatia rozhodnutí Komisie.

Ak sa rozhodnutia Komisie o zrušení predbežnej kontroly prijmú až po 1. máji 2004 z dôvodov, ktoré nemožno pripísať orgánom nového členského štátu, môže Komisia výnimočne v riadne odôvodnených prípadoch súhlasiť s predvstupovou pomocou pre zmluvy podpísané v období medzi 1. májom 2004 a dňom prijatia týchto rozhodnutí Komisie a s pokračovaním vo vykonávaní predvstupovej pomoci na obmedzené obdobie s výnimkou predbežnej kontroly verejného obstarávania a uzatvárania zmlúv na jeho základe Komisiou.

2. Globálne viazania rozpočtových prostriedkov, ktoré sa vykonali pred 1. májom 2004 podľa predvstupových finančných nástrojov uvedených v odseku 1, vrátane uzatvárania a registrácie následných jednotlivých právnych záväzkov a platieb vykonaných po 1. máji 2004, sa naďalej spravujú pravidlami a nariadeniami predvstupových finančných nástrojov a účtujú sa v príslušných rozpočtových kapitolách do ukončenia príslušných programov a projektov. Verejné obstarávanie začaté po 1. máji 2004 sa však uskutoční v súlade príslušnými aktmi Únie.

3. Posledné programové plánovanie pre predvstupovú pomoc uvedenú v odseku 1 sa vykoná v poslednom celom kalendárnom roku predchádzajúcom 1. máju 2004. Zákazky na činnosti podľa týchto programov sa musia zadať do dvoch rokov a výplata sa musí uskutočniť podľa ustanovení finančného memoranda (22) spravidla do konca tretieho roka po vyhradení prostriedkov. Predĺženie lehôt na udelenie zákaziek sa nepovoľuje. Výnimočne a v riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť obmedzené predĺženie lehôt na výplatu.

4. S cieľom zabezpečiť potrebné postupné zrušenie predvstupovej finančnej pomoci uvedenej v odseku 1, ako aj programu ISPA, a hladký prechod z úpravy uplatňovanej pred 1. májom 2004 na úpravu uplatňovanú po tomto dátume môže Komisia prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečila, že sa v nových členských štátoch zachová najviac po dobu pätnástich mesiacov po 1. máji 2004 dostatočný počet štatutárneho personálu.

Počas tohto obdobia sa na úradníkov, ktorí boli pridelení na plánovacie miesta v nových členských štátoch pred 1. májom 2004 a ktorí musia zostať v službe v týchto štátoch aj po tomto dátume, výnimočne vzťahujú rovnaké finančné a hmotné podmienky, aké uplatňovala Komisia pred 1. májom 2004 v súlade s prílohou X k Služobnému poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev ustanovených v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (23). Administratívne náklady, ktoré sú potrebné pre riadenie predvstupovej pomoci, vrátane miezd pre ostatný personál, sa uhradia za celý rok 2004 a za obdobie do konca júla 2005 v rámci kapitoly „výdavky na pomoc pre operácie“ (pôvodne časť B rozpočtu) alebo zodpovedajúcich kapitol rozpočtu pre finančné nástroje uvedené v odseku 1, ako aj program ISPA, z príslušných predvstupových rozpočtov.

5. Ak projekty schválené podľa nariadenia (ES) č. 1258/1999 už nemôžu byť financované podľa toho nástroja, môžu byť zahrnuté do programov rozvoja vidieka a financované v rámci Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu. Komisia prijme v tejto súvislosti potrebné prechodné opatrenia v súlade s postupom ustanoveným v článku 50 odseku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (24).

Článok 23

1. V období od 1. mája 2004 do konca roku 2006 poskytne Únia novým členským štátom dočasnú finančnú pomoc, ďalej len „prechodové prostriedky“, aby rozvinuli a posilnili svoju správnu kapacitu na vykonávanie a presadzovanie práva Únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a podporili výmenu osvedčených postupov.

2. Cieľom pomoci je vyhovieť pretrvávajúcej potrebe posilniť inštitucionálnu kapacitu v určitých oblastiach prostredníctvom opatrení, ktoré nemožno financovať zo štrukturálnych fondov, najmä v týchto oblastiach:

a)	spravodlivosť a vnútorné veci (posilnenie súdnictva, kontroly vonkajších hraníc, stratégia boja proti korupcii, posilnenie kapacít v rámci trestnoprávneho stíhania),

b)	finančná kontrola,

c)	ochrana finančných záujmov Únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a boj proti podvodom,

d)	vnútorný trh vrátane colnej únie,

e)	životné prostredie,

f)	veterinárne služby a budovanie správnych kapacít v oblasti potravinovej bezpečnosti,

g)	správne a kontrolné štruktúry pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vrátane integrovaného správneho a kontrolného systému (ISKS),

h)	jadrová bezpečnosť (posilnenie účinnosti a právomoci orgánov jadrovej bezpečnosti a organizácií ich technickej podpory, ako aj verejných subjektov pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom),

i)	štatistika,

j)	posilnenie verejnej správy podľa potrieb označených v súhrnnej monitorovacej správe Komisie, ktoré nie sú pokryté štrukturálnymi fondmi.

3. Pomoc v rámci prechodových prostriedkov je pridelená v súlade s postupom ustanovenom v článku 8 nariadenia Rady (EHS) č. 3906/89 z 18. decembra 1989 o hospodárskej pomoci krajinám strednej a východnej Európy (25).

4. Program sa vykoná v súlade s článkom 53 ods. 1 písm. a) a b) rozpočtového nariadenia uplatňovaného na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (26) alebo v súlade s európskym zákonom, ktorý ho nahradí. Pre twinningové projekty medzi orgánmi verejnej správy na účely inštitucionálnej výstavby sa naďalej uplatňuje postup pre výzvu na podávanie návrhov prostredníctvom siete kontaktných miest v členských štátoch, ako je zriadená v rámcových dohodách so súčasnými členskými štátmi na účely predvstupovej pomoci.

Prostriedky vyhradené na prechodové nástroje, vyjadrené v cenách roku 1999, predstavujú 200 miliónov EUR v roku 2004, 120 miliónov EUR v roku 2005 a 60 miliónov EUR v roku 2006. Ročné vyhradené prostriedky sú povoľované rozpočtovým orgánom v medziach finančného výhľadu, ako je vymedzené medziinštitucionálnou dohodou zo 6. mája 1999.

Článok 24

1. Týmto sa vytvárajú schengenské prostriedky ako dočasný nástroj, ktorého účelom je pomôcť oprávneným členským štátom v období od 1. mája 2004 do konca roka 2006 financovať opatrenia na nových vonkajších hraniciach Únie, ktorými sa vykonáva Schengenské acquis a kontrola vonkajších hraníc.

Na odstránenie nedostatkov zistených v príprave na účasť v schengenskom priestore sú nasledujúce druhy opatrení spôsobilé byť financované v rámci schengenských prostriedkov:

a)	investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie infraštruktúry hraničných priechodov a súvisiacich budov,

b)	investície do prevádzkového vybavenia akéhokoľvek druhu (napr. laboratórne vybavenie, detektory, hardvér a softvér Schengenského informačného systému SIS II, dopravné prostriedky),

c)	odborná príprava pohraničnej stráže,

d)	príspevky na výdavky na logistiku a prevádzku.

2. V rámci schengenských prostriedkov sa ku dňu pristúpenia oprávneným členským štátom poskytnú tieto paušálne sumy:

(mil. EUR, v cenách roku 1999)
	2004	2005	2006
Estónsko	22,90	22,90	22,90
Lotyšsko	23,70	23,70	23,70
Litva	44,78	61,07	29,85
Maďarsko	49,30	49,30	49,30
Poľsko	93,34	93,33	93,33
Slovinsko	35,64	35,63	35,63
Slovensko	15,94	15,93	15,93

3. Oprávnené členské štáty sú zodpovedné za výber a vykonanie jednotlivých opatrení v súlade s týmto článkom. Taktiež sú povinné koordinovať využitie schengenských prostriedkov s pomocou ostatných nástrojov Únie, aby tak zabezpečili súlad s politikami a opatreniami Únie a súlad s rozpočtovým nariadením, ktoré sa uplatňuje na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev alebo s európskym zákonom, ktorý ho nahrádza.

Poskytnuté paušálne platby sa využijú počas obdobia troch rokov od prvej platby a Komisia odníme všetky nevyužité alebo neoprávnene použité prostriedky. Oprávnený členský štát predloží najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí trojročnej lehoty súhrnnú správu o použití poskytnutých paušálnych platieb spolu s odôvodnením výdavkov.

Oprávnené členské štáty vykonávajú túto pôsobnosť bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu Únie, a v súlade s ustanoveniami uvedeného rozpočtového nariadenia alebo s európskym zákonom, ktorý ho nahrádza.

4. Právo Komisie preskúmavať prostredníctvom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) zostáva zachované. Komisia a Dvor audítorov môžu v súlade s príslušnými postupmi vykonávať kontroly na mieste.

5. Komisia môže prijať technické predpisy potrebné na uplatnenie schengenských prostriedkov.

Článok 25

Sumy uvedené v článkoch 18, 19, 23 a 24 sa každý rok upravia v rámci technických úprav ustanovených v odseku 15 medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999.

Článok 26

1. Ak do konca obdobia nepresahujúceho tri roky od 1. mája 2004 vzniknú ťažkosti vážnej a trvalej povahy v niektorom odvetví hospodárstva alebo ťažkosti, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie hospodárskej situácie určitej oblasti, môže nový členský štát požiadať o povolenie prijať ochranné opatrenia na nápravu tejto situácie a prispôsobenie príslušného odvetvia hospodárstvu vnútorného trhu.

Za rovnakých okolností môže ktorýkoľvek súčasný členský štát požiadať o povolenie prijať ochranné opatrenia vo vzťahu k jednému alebo viacerým novým členským štátom.

2. Na žiadosť príslušného členského štátu Komisia mimoriadnym postupom prijme európske nariadenia alebo európske rozhodnutia ustanovujúce ochranné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnuté, pričom určí podmienky a podrobnosti ich uplatnenia.

V prípade vážnych hospodárskych ťažkostí a na výslovnú žiadosť dotknutého členského štátu sa Komisia uznesie do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti sprevádzanej príslušnými doplnkovými informáciami. Opatrenia, o ktorých sa takto rozhodne, sú uplatniteľné ihneď, musia zohľadňovať záujmy všetkých dotknutých strán a nesmú mať za následok hraničné kontroly.

3. Opatrenia povolené na základe odseku 2 môžu zahŕňať výnimky z pravidiel ustanovených ústavou, najmä z tohto protokolu, v takom rozsahu a na také obdobie, aké sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1. Prednosť majú pritom tie opatrenia, ktoré najmenej narušia fungovanie vnútorného trhu.

Článok 27

Ak nový členský štát nevykoná záväzky prijaté v súvislosti s rokovaniami o pristúpení vrátane záväzkov v odvetvových politikách, ktoré sa týkajú hospodárskych činností s cezhraničnými účinkami, a spôsobí tým vážne narušenie fungovania vnútorného trhu alebo bezprostredné nebezpečenstvo takého narušenia, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje tri roky od 1. mája 2004, na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia ustanovujúce primerané opatrenia.

Opatrenia musia byť proporcionálne, pričom prednosť majú opatrenia, ktoré čo najmenej narúšajú fungovanie vnútorného trhu, prípadne uplatňovanie existujúcich odvetvových ochranných mechanizmov. Takéto ochranné mechanizmy nesmú byť použité ako prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodovania medzi členskými štátmi. Opatrenia môžu byť zachované iba po bezpodmienečne nevyhnutné obdobie a budú v každom prípade zrušené, keď bude splnený príslušný záväzok. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, ak príslušný záväzok nebol splnený. Na základe pokroku príslušného členského štátu v plnení jeho záväzkov môže Komisia opatrenia vhodne upraviť. Komisia pred zrušením európskych nariadení alebo európskych rozhodnutí ustanovujúcich ochranné opatrenia včas upovedomí Radu a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.

Článok 28

Ak sa v novom členskom štáte vyskytnú alebo bezprostredne hrozia závažné nedostatky v transpozícii, vykonávaní alebo uplatňovaní rámcových rozhodnutí alebo iných príslušných záväzkov, nástrojov spolupráce a rozhodnutí týkajúcich sa vzájomného uznávania v oblasti trestného práva podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ a smerníc a nariadení týkajúcich sa vzájomného uznávania v občianskych veciach podľa hlavy IV Zmluvy o ES, ako aj európskych zákonov a európskych rámcových zákonov prijatých na základe časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 3 a 4 ústavy, môže Komisia do uplynutia obdobia, ktoré nepresahuje viac ako tri roky od 1. mája 2004, na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastného podnetu a po porade s členskými štátmi prijať európske nariadenia alebo európske rozhodnutia ustanovujúce primerané opatrenia a určiť podmienky a podrobnosti ich uplatnenia.

Tieto opatrenia môžu mať povahu dočasného pozastavenia uplatňovania príslušných ustanovení a rozhodnutí vo vzťahoch medzi novým členským štátom a ktorýmkoľvek členským štátom alebo členskými štátmi bez toho, aby tým bolo dotknuté pokračovanie úzkej justičnej spolupráce. Opatrenia môžu byť zachované iba po nevyhnutné obdobie a budú zrušené, keď budú nedostatky napravené. Možno ich však uplatňovať aj po uplynutí obdobia uvedeného v prvom odseku, ak tieto nedostatky trvajú. Na základe pokroku nového členského štátu v náprave nedostatkov môže Komisia po porade s členskými štátmi opatrenia vhodne upraviť. Komisia upovedomí Radu v dostatočnom predstihu pred zrušením ochranných opatrení a v tejto súvislosti náležite zohľadní všetky pripomienky Rady.

Článok 29

Aby sa nebránilo správnemu fungovaniu vnútorného trhu, nesmie uplatňovanie vnútroštátnych predpisov nových členských štátov počas prechodných období uvedených v prílohách V až XIV k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 viesť k hraničným kontrolám medzi členskými štátmi.

Článok 30

Ak sú na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu v nových členských štátoch na režim vyplývajúci z uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa podmienok uvedených v tomto protokole potrebné prechodné opatrenia, prijme Komisia takéto opatrenia v súlade s postupom ustanoveným v článku 42 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru (27) alebo v zodpovedajúcich článkoch ostatných nariadení o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov alebo v európskych zákonoch, ktoré ich nahrádzajú, alebo v súlade s postupmi výboru, ako sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch. Prechodné opatrenia uvedené v tomto článku môžu byť prijaté počas obdobia troch rokov nasledujúcich po 1. máji 2004 a ich uplatňovanie sa obmedzí na toto obdobie. Európsky zákon Rady môže toto obdobie predĺžiť. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Článok 31

Ak sú v nových členských štátoch na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania právnych predpisov Únie v oblasti veterinárstva a rastlinolekárstva potrebné prechodné opatrenia, Komisia ich prijme v súlade so zodpovedajúcim postupom určeným v príslušných platných právnych predpisoch. Tieto opatrenia sa prijmú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po 1. máji 2004 a ich uplatňovanie sa obmedzí na toto obdobie.

Článok 32

1. Funkčné obdobia nových členov výborov, skupín a iných orgánov, ktoré sú uvedené v prílohe XVI k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, uplynú v rovnakom čase ako funkčné obdobia členov vo funkcii k 1. máju 2004.

2. Funkčné obdobia nových členov výborov a skupín zriadených Komisiou, ktoré sú uvedené v prílohe XVII k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, uplynú v rovnakom čase ako funkčné obdobia členov vo funkcii k 1. máju 2004.

HLAVA IV

UPLATNITEĽNOSŤ AKTOV INŠTITÚCIÍ

Článok 33

Nové členské štáty sa od 1. mája 2004 považujú za adresátov smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 Zmluvy o ES a článku 161 Zmluvy o ESAE za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým súčasným členským štátom. S výnimkou smerníc a rozhodnutí, ktoré nadobúdajú účinnosť podľa článku 254 odseku 1 a 2 Zmluvy o ES, sa tieto smernice a rozhodnutia považujú za oznámené novým členským štátom k 1. máju 2004.

Článok 34

Nové členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby od 1. mája 2004 dosiahli súlad s ustanoveniami smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 Zmluvy o ES a článku 161 Zmluvy o ESAE, pokiaľ v prílohách uvedených v článku 15 alebo v ktoromkoľvek inom ustanovení tohto protokolu nie je stanovená iná lehota.

Článok 35

Pokiaľ nie je ustanovené inak, Rada na návrh Komisie prijme európske nariadenia a európske rozhodnutia nevyhnutné na vykonanie ustanovení obsiahnutých v prílohách III a IV Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, uvedených v článkoch 12 a 13 tohto protokolu.

Článok 36

1. Ak si akty orgánov pred pristúpením vyžadujú úpravy z dôvodu pristúpenia, pričom nevyhnutné úpravy neboli ustanovené v tomto protokole, vykonajú sa tieto úpravy v súlade s postupom ustanoveným v odseku 2. Tieto úpravy nadobúdajú účinnosť 1. mája 2004.

2. Na tento účel prijme buď Rada na návrh Komisie, alebo Komisia, podľa toho, ktorý z orgánov prijal pôvodné akty, potrebné akty.

Článok 37

Nové členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 33 Zmluvy o ESAE do troch mesiacov od 1. mája 2004 ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia pracovníkov a zdravia verejnosti na území nových členských štátov pred nebezpečenstvami z ionizujúceho žiarenia.

DRUHÁ ČASŤ

USTANOVENIA O PROTOKOLOCH PRIPOJENÝCH K AKTU O PRISTÚPENÍ ZO 16. APRÍLA 2003

HLAVA I

PRECHODNÉ USTANOVENIA O EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Článok 38

Španielske kráľovstvo zaplatí 309 686 775 EUR ako svoj podiel na splatenom základom imaní v súlade so zvýšením upísaného základného imania. Tento príspevok bude splatený v ôsmich rovnakých splátkach splatných k 30. septembru 2004, 30. septembru 2005, 30. septembru 2006, 31. marcu 2007, 30. septembru 2007, 31. marcu 2008, 30. septembru 2008 a 31. marcu 2009.

Španielske kráľovstvo prispeje ôsmimi rovnakými splátkami splatnými k týmto dňom do rezervných fondov a im rovnocenných rezerv, ako aj na čiastku, ktorá má byť ešte vyčlenená na rezervný fond a rezervy zodpovedajúcu zostatku vo výkaze ziskov a strát na konci apríla 2004, ako boli vykázané v súvahe banky, vo výške zodpovedajúcej 4,1292 % rezervných fondov a rezerv.

Článok 39

Od 1. mája 2004 platia nové členské štáty nasledujúce príspevky zodpovedajúce ich podielu na splatenom upísanom základnom imaní v zmysle článku 4 štatútu Európskej investičnej banky.

Poľsko	170 563 175 EUR
Česká republika	62 939 275 EUR
Maďarsko	59 543 425 EUR
Slovensko	21 424 525 EUR
Slovinsko	19 890 750 EUR
Litva	12 480 875 EUR
Cyprus	9 169 100 EUR
Lotyšsko	7 616 750 EUR
Estónsko	5 882 000 EUR
Malta	3 490 200 EUR

Tieto príspevky budú splatené v ôsmich rovnakých splátkach splatných k 30. septembru 2004, 30. septembru 2005, 30. septembru 2006, 31. marcu 2007, 30. septembru 2007, 31. marcu 2008, 30. septembru 2008 a 31. marcu 2009.

Článok 40

Nové členské štáty prispejú ôsmimi rovnakými splátkami splatnými ku dňom uvedeným v článku 39 do rezervných fondov a im rovnocenných rezverv a na čiastku, ktorá má byť ešte vyčlenená na rezervný fond a rezervy, zodpovedajúcu zostatku vo výkaze ziskov a strát, zostavenému na konci apríla 2004, ako boli vykázané v súvahe Európskej investičnej banky, čiastkami vo výške zodpovedajúcej týmto percentuálnym podielom na rezervných fondoch a rezervách:

Poľsko	2,2742 %
Česká republika	0,8392 %
Maďarsko	0,7939 %
Slovensko	0,2857 %
Slovinsko	0,2652 %
Litva	0,1664 %
Cyprus	0,1223 %
Lotyšsko	0,1016 %
Estónsko	0,0784 %
Malta	0,0465 %

Článok 41

Základné imanie a platby ustanovené v článkoch 38, 39 a 40 budú Španielskym kráľovstvom a novými členskými štátmi uhradené v hotovosti v eurách, pokiaľ Rada guvernérov jednomyseľne nerozhodne o výnimke.

HLAVA II

USTANOVENIA O REŠTRUKTURALIZÁCII ČESKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

Článok 42

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov III-167 a III-168 ústavy, sa štátna pomoc poskytnutá v rokoch 1997 až 2003 Českou republikou na účely reštrukturalizácie určitým častiam českého oceliarskeho priemyslu považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak:

a)	obdobie uvedené v článku 8 ods. 4 Protokolu č. 2 k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Českou republikou na strane druhej (28) týkajúceho sa výrobkov ESUO bolo predĺžené do 1. mája 2004,

b)	podmienky ustanovené v pláne reštrukturalizácie, na základe ktorých bola predĺžená platnosť uvedeného protokolu, budú dodržané počas celého obdobia rokov 2002 až 2006,

c)	sú splnené podmienky ustanovené v tejto hlave a

d)	po 1. máji 2004 nebude českému oceliarskemu priemyslu vyplatená žiadna štátna pomoc na reštrukturalizáciu.

2. Reštrukturalizácia českého oceliarskeho priemyslu, ako je opísaná v obchodných plánoch obchodných spoločností uvedených v prílohe 1 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 (ďalej len „oprávnené spoločnosti“) a v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto hlave, bude ukončená najneskôr 31. decembra 2006 (ďalej len „koniec obdobia reštrukturalizácie“).

3. Štátna pomoc môže byť v rámci programu reštrukturalizácie českého oceliarskeho priemyslu poskytnutá výlučne oprávneným spoločnostiam.

4. Oprávnená spoločnosť nesmie:

a)	v prípade zlúčenia so spoločnosťou, ktorá nie je uvedená v prílohe 1 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, previesť na ňu výhody zo štátnej pomoci poskytnutej oprávnenej spoločnost,

b)	prevziať aktíva akejkoľvek spoločnosti, ktorá nie je uvedená v prílohe 1 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, na ktorú bol do 31. decembra 2006 vyhlásený konkurz.

5. Každá následná privatizácia ktorejkoľvek oprávnenej spoločnosti musí spĺňať podmienky a zásady týkajúce sa životaschopnosti, štátnej pomoci a zníženia výrobnej kapacity vymedzené v tejto hlave.

6. Celková reštrukturalizačná pomoc, ktorá má byť poskytnutá oprávneným spoločnostiam, sa určí na základe hľadísk stanovených v schválenom pláne reštrukturalizácie českého oceliarskeho priemyslu a v jednotlivých obchodných plánoch schválených Radou. Pomoc vyplatená v období rokov 1997–2003 nesmie v žiadnom prípade presiahnuť limit 14 147 425 201 CZK. Z tejto celkovej sumy získa Nová Huť najviac 5 700 075 201 CZK, Vítkovice Steel najviac 8 155 350 000 CZK a Válcovny plechu Frýdek Místek najviac 292 000 000 CZK v závislosti od požiadaviek vymedzených v schválenom pláne reštrukturalizácie. Pomoc sa poskytuje iba jedenkrát. Česká republika neposkytne žiadnu ďalšiu pomoc na účely reštrukturalizácie českého oceliarskeho priemyslu.

7. Čistý objem zníženia výrobnej kapacity pre hotové výrobky, ktorý je Česká republika povinná dosiahnuť v období rokov 1997–2006, sa stanovuje na 590 000 ton.

Zníženie výrobnej kapacity bude merané iba na základe trvalého uzavretia výrobných zariadení ich fyzickým zničením tak, aby už nemohli byť uvedené do prevádzky. Vyhlásenie konkurzu na oceliarsku spoločnosť nemožno považovať za zníženie výrobnej kapacity.

Vyššie uvedená úroveň čistého zníženia výrobnej kapacity a každé zníženie výrobnej kapacity, ktoré bolo v programoch reštrukturalizácie označené za nevyhnutné, bude ukončené v súlade s časovým harmonogramom v prílohe 2 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003.

8. Česká republika do pristúpenia zruší prekážky obchodu na trhu s uhlím v súlade s acquis tak, aby české oceliarske spoločnosti mali prístup k uhliu za medzinárodné trhové ceny.

9. Vykoná sa obchodný plán pre oprávnenú spoločnosť Nová Huť. Najmä:

a)	závod Vysoké pece Ostrava bude včlenený do organizačného rámca Novej Hute nadobudnutím výlučného vlastníctva. Bude stanovený cieľový dátum tohto zlúčenia vrátane určenia zodpovednosti za jeho vykonanie,

reštrukturalizačné snahy sa zamerajú na to, aby:

i)	sa Nová Huť zmenila z výrobne orientovaného podniku na trhovo orientovaný a zlepšila výkonnosť a účinnosť svojho obchodného riadenia vrátane väčšej prehľadnosti nákladov,

ii)	Nová Huť prehodnotila svoj sortiment výrobkov a vstúpila na trhy s vyššou pridanou hodnotou,

(iii)

Nová Huť vykonala investície potrebné na dosiahnutie vyššej kvality hotových výrobkov v krátkej dobe po podpísaní zmluvy o pristúpení,

c)	sa vykoná reštrukturalizácia zamestnanosti; do 31. decembra 2006 sa dosiahne úroveň produktivity porovnateľná s úrovňou skupín výrobkov oceliarskeho priemyslu Únie na základe konsolidovaných čísiel dotknutých oprávnených spoločností,

sa do 1. mája 2004 dosiahne súlad s príslušným acquis Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia vrátane nevyhnutných investícií uvedených v obchodnom pláne. V súlade s obchodným plánom sa tiež vykonajú potrebné budúce investície do integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania, aby sa do 1. novembra 2007 zabezpečil súlad so smernicou Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (29).

10. Vykoná sa obchodný plán pre oprávnenú spoločnosť Vítkovice Steel. Najmä:

a)	valcovňa duo bude najneskôr 31. decembra 2006 natrvalo uzavretá. V prípade kúpy spoločnosti strategickým investorom bude kúpna zmluva podmienená uzavretím do tohto dňa,

reštrukturalizačné snahy sa zamerajú na:

i)	zvýšenie priameho predaja a väčšiu pozornosť zníženiu nákladov, čo je základným predpokladom účinnejšieho obchodného riadenia,

ii)	prispôsobenie sa dopytu trhu a preorientovanie sa na výrobky s vyššou pridanou hodnotou,

iii)	presunutie navrhovanej investície do sekundárnej oceliarskej výroby z roku 2004 na rok 2003, aby mohla byť spoločnosť konkurencie schopná viac z hľadiska kvality ako z hľadiska ceny,

c)	súlad s príslušným acquis Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia vrátane nevyhnutných investícií uvedených v obchodnom pláne, ktoré zahŕňajú potrebu budúcich investícií súvisiacich s integrovanou prevenciou a kontrolou znečisťovania životného prostredia, sa dosiahne do 1. mája 2004.

11. Vykoná sa obchodný plán pre oprávnenú spoločnosť Válcovny plechu Frýdek Místek (VPFM). Najmä:

a)	valcovne za tepla č. 1 a 2 budú natrvalo uzavreté na konci roka 2004,

reštrukturalizačné snahy sa zamerajú na:

i)	vykonanie investícií potrebných na dosiahnutie vyššej kvality hotových výrobkov v krátkej dobe po podpísaní zmluvy o pristúpení,

ii)	uprednostnenie vykonania identifikovaných kľúčových možností zvýšenia zisku (vrátane reštrukturalizácie zamestnanosti, zníženia nákladov, zvýšenia výnosov a presmerovania odbytu).

12. Všetky následné zmeny v celkovom pláne reštrukturalizácie a v jednotlivých plánoch reštrukturalizácie musia byť schválené Komisiou a, ak je to vhodné, Radou.

13. Reštrukturalizácia sa vykoná za plnej transparentnosti a na základe zdravých zásad trhového hospodárstva.

14. Komisia a Rada pred 1. máji 2004 a po ňom až do konca obdobia reštrukturalizácie pozorne sledujú v súlade s odsekmi 15 až 18 vykonávanie reštrukturalizácie a plnenie podmienok vymedzených v tejto hlave týkajúcich sa životaschopnosti, štátnej pomoci a zníženia výrobnej kapacity. Na tento účel predkladá Komisia Rade správy.

15. Komisia a Rada sledujú hodnoty reštrukturalizácie stanovené v prílohe 3 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003. Pod odkazmi na odsek 16 uvedeného protokolu v uvedenej prílohe sa rozumie odsek 16 tohto článku.

16. Sledovanie zahŕňa nezávislé hodnotenie, ktoré sa vykoná v rokoch 2003, 2004, 2005 a 2006. Test životaschopnosti ustanovený Komisiou je významným prvkom v zabezpečení životaschopnosti.

17. Česká republika bude plne spolupracovať v súvislosti so všetkými opatreniami na sledovanie. Najmä:

a)	bude Komisii do konca reštrukturalizačného obdobia podávať polročné správy o reštrukturalizácii oprávnených spoločností najneskôr do 15. marca a 15. septembra každého roka,

b)	prvá správa musí byť doručená Komisii do 15. marca 2003 a posledná správa do 15. marca 2007, pokiaľ Komisia nerozhodne inak,

správy musia obsahovať všetky údaje potrebné na sledovanie procesu reštrukturalizácie a obmedzenie a využitie výrobnej kapacity a poskytovať dostatočné finančné údaje na posúdenie splnenia podmienok a požiadaviek uvedených v tejto hlave. Správy musia obsahovať aspoň informácie ustanovené v prílohe 4 k Protokolu č. 2 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, pričom Komisia si vyhradzuje právo na ich zmenu so zreteľom na svoje skúsenosti počas monitorovacieho procesu. Okrem obchodných správ jednotlivých oprávnených spoločností bude vypracovaná správa o celkovej situácii českého oceliarskeho odvetvia vrátane najnovšieho makroekonomického vývoja,

d)	Česká republika zaviaže oprávnené spoločnosti, aby sprístupnili všetky údaje, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za dôverné. Komisia pri podávaní správ Rade zabezpečí, aby dôverné informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností neboli zverejnené.

18. Komisia je oprávnená kedykoľvek rozhodnúť o poverení nezávislého poradcu, ktorý posúdi výsledky sledovania, vykoná akékoľvek nevyhnutné preskúmanie a podá správu Komisii a Rade.

19. Ak Komisia na základe správ uvedených v odseku 17 zistí, že sa vyskytli podstatné odchýlky od finančných údajov, na základe ktorých bola hodnotená životaschopnosť, môže požadovať od Českej republiky, aby prijala vhodné opatrenia na posilnenie reštrukturalizačných opatrení dotknutých oprávnených spoločností.

20. Ak by sa sledovaním preukázalo, že:

a)	podmienky pre prechodnú úpravu uvedené v tejto hlave neboli splnené, alebo že

záväzky prijaté v rámci predĺženia obdobia, počas ktorého môže Česká republika výnimočne poskytnúť štátnu pomoc na reštrukturalizáciu svojho oceliarskeho priemyslu podľa Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami na jednej strane a Českou republikou na strane druhej (30), neboli splnené, alebo že

c)	Česká republika počas obdobia reštrukturalizácie poskytla oceliarskemu priemyslu a najmä oprávneným spoločnostiam dodatočnú nezlučiteľnú štátnu pomoc,

stratí prechodná úprava uvedená v tejto hlave účinnosť.

Komisia prijme vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spoločnosti vyžadovať vrátenie akejkoľvek pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami ustanovenými v tejto hlave.

HLAVA III

USTANOVENIA O VÝSOSTNÝCH PÁSMACH SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA NA CYPRE

Článok 43

1. Výsostné pásma sú zahrnuté do colného územia Únie a na tento účel sa na ne uplatňujú akty Únie colnej a spoločnej obchodnej politiky uvedené v prvej časti prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 spolu so zmenami a doplneniami ustanovenými v uvedenej prílohe. V uvedenej prílohe sa pod odkazom na „tento protokol“ rozumie táto hlava.

2. Akty Únie o daniach z obratu, spotrebných daniach a ostatných formách nepriamych daní uvedené v druhej časti prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa vzťahujú na výsostné pásma spolu so zmenami a doplneniami, ako sú ustanovené v uvedenej prílohe, a spolu s príslušnými ustanoveniami tohto protokolu, ktoré sa vzťahujú na Cyprus.

3. Akty Únie uvedené v tretej časti prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa menia a dopĺňajú podľa ustanovení uvedenej prílohy tak, aby sa Spojenému kráľovstvu umožnilo zachovať úľavy a oslobodenia z ciel a daní na dodávky pre jeho ozbrojené sily a priradený personál udelené Zmluvou o založení Cyperskej republiky (ďalej len „zmluva o založení“).

Článok 44

Články III-225 až III-232 ústavy spolu s ustanoveniami prijatými na ich základe a ustanoveniami prijatými v súlade s článkom III-278 ods. 4 písm. b) ústavy sa vzťahujú na výsostné pásma.

Článok 45

Na účely nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (31), sa s osobami, ktoré majú bydlisko alebo sú zamestnané vo výsostných pásmach a ktoré podľa dojednaní uskutočnených podľa zmluvy o založení a súvisiacej výmeny nót zo 16. augusta 1960 podliehajú právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Cyperskej republiky, zaobchádza, ako keby mali bydlisko alebo boli zamestnané na území Cyperskej republiky.

Článok 46

1. Cyperská republika nie je povinná vykonávať kontrolu osôb, ktoré prekračujú jej hranice na mori a na súši pri vstupe so výsostných pásem a taktiež sa na ne neuplatnia žiadne obmedzenia Únie v súvislosti s prekračovaním vonkajších hraníc.

2. Spojené kráľovstvo vykonáva kontrolu osôb prekračujúcich vonkajšie hranice výsostných pásem v súlade so záväzkami ustanovenými v štvrtej časti prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003.

Článok 47

Na zabezpečenie účinného vykonania cieľov tejto hlavy môže Rada na návrh Komisie prijať európske rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú články 43 až 46 vrátane prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, alebo uplatniť iné ustanovenia ústavy a aktov Únie do výsostných pásem za podmienok, ktoré na tento účel môže určiť. Rada sa uznáša jednomyseľne. Komisia sa predtým, ako predloží návrh, poradí so Spojeným kráľovstvom a Cyperskou republikou.

Článok 48

1. Pokiaľ v odseku 2 nie je ustanovené inak, zodpovedá za vykonanie tejto hlavy vo výsostných pásmach Spojené kráľovstvo. Najmä:

a)	Spojené kráľovstvo zodpovedá za uplatňovanie opatrení Únie v oblasti colníctva, nepriamych daní a spoločnej obchodnej politiky vo vzťahu k tovarom vstupujúcim na Cyperský ostrov a odchádzajúcim z neho cez prístav alebo letisko v rámci výsostných pásem, ktoré sú bližšie určené v tejto hlave,

b)	colná kontrola tovaru dovezeného na Cyperský ostrov alebo vyvezeného z neho ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva cez prístav alebo letisko sa môže vykonávať v rámci výsostných pásem,

c)	Spojené kráľovstvo zodpovedá za vydávanie licencií, povolení a osvedčení, ktoré môžu byť vyžadované podľa uplatniteľného opatrenia Únie vo vzťahu k tovarom dovezeným na Cyperský ostrov alebo vyvezeným z neho ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva.

2. Cyperská republika je zodpovedná za správu a vyplácanie všetkých prostriedkov Únie, na ktoré majú nárok osoby vo výsostných pásmach na základe uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky vo výsostných pásmach podľa článku 44, a za tieto výdavky zodpovedá Komisii.

3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, môže Spojené kráľovstvo v súlade s dojednaniami uskutočnenými podľa zmluvy o založení preniesť na príslušné orgány Cyperskej republiky vykonávanie úloh uložených členskému štátu podľa ktoréhokoľvek ustanovenia uvedeného v článkoch 43 až 46.

4. Spojené kráľovstvo a Cyperská republika spolupracujú s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tejto hlavy vo výsostných pásmach, a ak je to vhodné, uzavrú ďalšie dojednania týkajúce sa prenesenia vykonávania ustanovení uvedených v článkoch 43 až 46. Kópia takýchto dojednaní sa predloží Komisii.

Článok 49

Dojednania ustanovené v tejto hlave sú určené výlučne na úpravu osobitnej situácie vo výsostných pásmach Spojeného kráľovstva na Cypre a nemôžu sa uplatniť na žiadne iné územie Únie, ani vcelku alebo sčasti predstavovať precedens pre ďalšie osobitné dojednania, ktoré už existujú alebo ktoré môžu byť ustanovené na inom európskom území podľa článku IV-440 ústavy.

Článok 50

Komisia predloží každých päť rokov od 1. mája 2004 Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní ustanovení tejto hlavy.

Článok 51

Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú v zmysle Vyhlásenia o výsostných pásmach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

HLAVA IV

USTANOVENIA O JADROVEJ ELEKTRÁRNI IGNALINA V LITVE

Článok 52

Berúc na vedomie pripravenosť Únie poskytnúť primeranú doplnkovú pomoc Litve pri odstavení jadrovej elektrárne Ignalina a zvýrazňujúc tento výraz solidarity sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina pred rokom 2005 a blok 2 najneskôr do 31. decembra 2009 a následne ich odstaviť.

Článok 53

1. Počas obdobia rokov 2004 – 2006 poskytne Únia doplnkovú finančnú pomoc na podporu Litvy pri odstavení s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina (ďalej len„program Ignalina“).

2. O opatreniach v rámci programu Ignalina sa rozhodne a budú vykonané v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 3906/89 z 18. decembra 1989 o hospodárskej pomoci niektorým krajinám strednej a východnej Európy (32).

3. Program Ignalina zahŕňa okrem iného: opatrenia na podporu odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina; opatrenia na modernizáciu so zreteľom na životné prostredie v súlade s acquis a modernizačné opatrenia pre konvenčné kapacity výroby elektrickej energie, ktoré majú nahradiť dva reaktory jadrovej elektrárne Ignalina; a iné opatrenia, ktoré vyplývajú z rozhodnutia uzavrieť a odstaviť túto elektráreň a ktoré prispievajú k nevyhnutnej reštrukturalizácii, vylepšeniu so zreteľom na životné prostredie a modernizácii výroby elektrickej energie, odvetviach prenosu a rozvodu v Litve, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok elektrickej energie a zvýšeniu energetickej účinnosti v Litve.

4. Program Ignalina zahŕňa opatrenia na podporu zamestnancov elektrárne v zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti prevádzky v jadrovej elektrárni Ignalina pred jej uzavretím a počas odstavovania uvedených blokov.

5. Na obdobie rokov 2004 – 2006 sa na program Ignalina vyhradí 285 miliónov eur vyhradených prostriedkov v rovnakej výške na každý rok.

6. Príspevok pre určité opatrenia v rámci programu Ignalina môže predstavovať až 100 % celkových nákladov. Treba vynaložiť všetko úsilie, aby sa pokračovalo v praxi spolufinancovania zavedenej v rámci predvstupovej pomoci úsiliu Litvy pri odstavovaní, prípadne aby sa našli iné zdroje spolufinancovania.

7. Pomoc v rámci programu Ignalina možno poskytnúť ako príspevok Únie Medzinárodnému fondu pre odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

8. Verejná pomoc z vnútroštátnych zdrojov, zo zdrojov Únie a z medzinárodných zdrojov:

a)	na modernizáciu so zreteľom na životné prostredie v súlade s acquis a modernizáciu Litovskej tepelnej elektrárne v Elektrenai ako kľúčovej náhrady za výrobnú kapacitu dvoch reaktorov jadrovej elektrárne Ignalina a

b)	na odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina

musí byť zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle ústavy.

9. Verejnú pomoc z vnútroštátnych zdrojov, zo zdrojov Únie a z medzinárodných zdrojov na podporu Litvy pri zmierňovaní následkov uzavretia a odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina možno v jednotlivých prípadoch považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa ústavy, najmä verejnú pomoc poskytnutú na zlepšenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie.

Článok 54

1. Uznávajúc, že odstavenie jadrovej elektrárne Ignalina je dlhotrvajúcej povahy a predstavuje pre Litvu výnimočné finančné zaťaženie, ktoré je neúmerné veľkosti a hospodárskej sile krajiny, Únia zo solidarity s Litvou poskytne doplnkovú pomoc primeranú aj odstavovaniu po roku 2006.

2. Program Ignalina pokračuje na tento účel bez prerušenia a bude predĺžený aj na dobu po roku 2006. Vykonávacie ustanovenia na predĺženie programu Ignalina sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 35 tohto protokolu a nadobudnú účinnosť najneskôr v deň uplynutia finančného výhľadu definovaného v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999.

3. Program Ignalina predĺžený v súlade s ustanoveniami odseku 2 bude založený na rovnakých prvkoch a zásadách, ako sú uvedené v článku 53.

4. Celkové priemerné vyhradené prostriedky podľa predĺženého programu Ignalina sa pre obdobie nasledujúcich finančných výhľadov stanovia primerane. Plánovanie týchto zdrojov bude založené na skutočných platobných potrebách a prijímajúcej kapacite.

Článok 55

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 52, sa do 31. decembra 2012 v prípade prerušenia dodávok elektrickej energie v Litve uplatňuje všeobecná ochranná doložka uvedená v článku 26.

Článok 56

Táto hlava sa uplatňuje v zmysle Vyhlásenia o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly Protokolu č. 4 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

HLAVA V

USTANOVENIA O TRANZITE OSÔB PO SÚŠI MEDZI OBLASŤOU KALININGRAD A OSTATNÝMI ČASŤAMI RUSKEJ FEDERÁCIE

Článok 57

Právne predpisy a dojednania Únie o tranzite osôb po súši medzi oblasťou Kaliningrad a ostatnými časťami Ruskej federácie, najmä Rady (ES) č. 693/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa ustanovuje osobitný zjednodušený tranzitný dokument (FTD) a zjednodušený železničný tranzitný dokument (FRTD) a ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny a Spoločná príručka (33), nesmú sami osebe oddialiť alebo zabrániť neobmedzenej účasti Litvy na Schengenskom acquis vrátane odstránenia kontrol na vnútorných hraniciach.

Článok 58

Únia pomôže Litve pri vykonávaní právnych predpisov a dojednaní o tranzite osôb medzi oblasťou Kaliningrad a ostatnými časťami Ruskej federácie s cieľom čo najskoršieho zaradenia Litvy do Schengenského priestoru.

Únia pomôže Litve pri riadení tranzitu osôb medzi oblasťou Kaliningrad a ostatnými časťami Ruskej federácie a predovšetkým znáša všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis o tomto tranzite.

Článok 59

Bez toho, aby tým boli dotknuté zvrchované práva Litvy, akýkoľvek ďalší akt týkajúci sa tranzitu osôb medzi oblasťou Kaliningrad a ostatnými časťami Ruskej federácie prijíma Rada na návrh Komisie. Rada sa uznáša jednomyseľne.

Článok 60

Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú v zmysle Vyhlásenia o tranzite osôb po súši medzi oblasťou Kaliningrad a ostatnými časťami Ruskej federácie, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 5 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

HLAVA VI

USTANOVENIA O NADOBÚDANÍ DRUHÝCH BYDLÍSK NA MALTE

Článok 61

So zreteľom na veľmi obmedzený počet obydlí na Malte a veľmi obmedzenú plochu pozemkov vhodných na stavebné účely, ktoré umožňujú pokryť iba základné potreby vyplývajúce z demografického vývoja súčasného obyvateľstva, je Malta oprávnená na nediskriminačnom základe ponechať v platnosti ustanovenia zákona o nehnuteľnostiach (nadobúdanie osobami, ktoré nemajú bydlisko na Malte) (kapitola 246), ktoré sa týkajú nadobúdania a vlastníctva nehnuteľného majetku na účely druhých bydlísk štátnymi príslušníkmi členských štátov, ktorí nemali riadne bydlisko na Malte po dobu najmenej piatich rokov.

Malta uplatní na nadobúdanie nehnuteľného majetku na účely druhých bydlísk na Malte povoľovacie postupy. Tieto postupy sú založené na uverejnených, objektívnych, stálych a transparentných kritériách. Tieto kritériá sa uplatňujú nediskriminačným spôsobom a nerozlišujú medzi maltskými štátnymi príslušníkmi a štátnymi príslušníkmi iných členských štátov. Malta zabezpečí, aby sa na štátnych príslušníkov členských štátov v žiadnom prípade nevzťahovalo viac obmedzení ako na štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ak hodnota jednej takejto nehnuteľnosti kúpenej štátnym príslušníkom členského štátu presiahne hranicu stanovenú v maltských právnych predpisoch, a to 30 000 maltských lír za byt a 50 000 maltských lír za inú nehnuteľnosť s výnimkou bytov a nehnuteľností historického významu, udelí sa povolenie. Malta je oprávnená zmeniť tieto prahy ustanovené takýmito právnymi predpismi so zreteľom na zmeny v cenách na trhu s nehnuteľnosťami na Malte.

HLAVA VII

USTANOVENIA O POTRATOCH NA MALTE

Článok 62

Žiadnym ustanovením Zmluvy o Ústave pre Európu ani zmlúv a aktov, ktorými sa táto zmluva mení alebo dopĺňa, nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa potratov na území Malty.

HLAVA VIII

USTANOVENIE O REŠTRUKTURALIZÁCII POĽSKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

Článok 63

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov III-167 a III-168 ústavy, sa štátna pomoc poskytnutá Poľskom na účely reštrukturalizácie určitým častiam poľského oceliarskeho priemyslu považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak:

a)	obdobie uvedené v článku 8 ods. 4 Protokolu 2 k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Poľskom na strane druhej (34) týkajúceho sa výrobkov ESUO bolo predĺžené do 1. mája 2004,

b)	podmienky ustanovené v pláne reštrukturalizácie, na základe ktorých bola predĺžená platnosť uvedeného protokolu, budú dodržané počas celého obdobia rokov 2002 až 2006,

c)	sú splnené podmienky ustanovené v tejto hlave a,

d)	po 1. máji 2004 nebude poľskému oceliarskemu priemyslu vyplatená žiadna štátna pomoc na reštrukturalizáciu.

2. Reštrukturalizácia poľského oceliarskeho priemyslu, ako je opísaná v obchodných plánoch obchodných spoločností uvedených v prílohe 1 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 (ďalej len „oprávnené spoločnosti“) a v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto hlave, je ukončená najneskôr 31. decembra 2006 (ďalej len „koniec obdobia reštrukturalizácie“).

3. Štátna pomoc môže byť v rámci programu reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu poskytnutá výlučne oprávneným spoločnostiam.

4. Oprávnená spoločnosť nesmie:

a)	v prípade zlúčenia so spoločnosťou, ktorá nie je uvedená v prílohe 1 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, previesť na ňu výhody zo štátnej pomoci poskytnutej oprávnenej spoločnosti,

b)	prevziať aktíva akejkoľvek spoločnosti, ktorá nie je uvedená v prílohe 1 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, na ktorú bol do 31. decembra 2006 vyhlásený konkurz.

5. Každá následná privatizácia ktorejkoľvek oprávnenej spoločnosti sa musí uskutočniť na takom základe, ktorý rešpektuje potrebu transparentnosti, a musí spĺňať podmienky a zásady týkajúce sa životaschopnosti, štátnej pomoci a zníženia výrobnej kapacity vymedzené v tejto hlave. Žiadna ďalšia štátna pomoc nebude poskytnutá ako súčasť predaja akejkoľvek spoločnosti alebo jednotlivého majetku.

6. Reštrukturalizačná pomoc poskytnutá oprávneným spoločnostiam sa určí na základe hľadísk stanovených v schválenom pláne reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu a v jednotlivých obchodných plánoch schválených Radou. Celková suma pomoci vyplatenej v období rokov 1997 – 2003 nesmie presiahnuť 3 387 070 000 PLN.

Z tejto celkovej sumy,

pokiaľ ide o Polskie Huty Stali (ďalej len „PHS“), nesmie reštrukturalizačná pomoc, ktorá už bola alebo má byť poskytnutá od konca roku 1997 do konca roku 2003, presiahnuť 3 140 360 000 PLN. PHS v období rokov 1997 – 2001 už dostali reštrukturalizačnú pomoc vo výške 62 360 000 PLN; v rokoch 2002 a 2003 majú dostať ďalšiu pomoc neprevyšujúcu 3 078 000 000 PLN v závislosti od požiadaviek vymedzených v schválenom pláne reštrukturalizácie (ktorú treba vyplatiť v celom rozsahu v roku 2002, ak bude prechodné obdobie podľa Protokolu 2 k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskom na druhej strane do konca roku 2002 predĺžené, inak v roku 2003),

pokiaľ ide o spoločnosti Huta Andrzej S.A., Huta Bankowa Sp. z o.o., Huta Batory S.A., Huta Buczek S.A., Huta L.W. Sp. z o.o., Huta Łabędy S.A. a Huta Pokój S.A. (ďalej len „ostatné oprávnené spoločnosti“), pomoc na reštrukturalizáciu oceliarskeho priemyslu, ktorá bola alebo má byť poskytnutá v období od roku 1997 do konca roku 2003, nesmie presiahnuť 246 710 000 PLN. Tieto spoločnosti v rokoch 1997 – 2001 už dostali reštrukturalizačnú pomoc vo výške 37 160 000 PLN. Ďalej dostanú reštrukturalizačnú pomoc neprevyšujúcu 210 210 000 PLN v závislosti od požiadaviek vymedzených v schválenom pláne reštrukturalizácie (a to 182 170 000 PLN v roku 2002 a 27 380 000 PLN v roku 2003, ak bude prechodné obdobie podľa Protokolu 2 k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskom na druhej strane do konca 2002 roku predĺžené, inak 210 210 000 PLN v roku 2003).

Poľsko neposkytne žiadnu ďalšiu pomoc na účely reštrukturalizácie poľského oceliarskeho priemyslu.

7. Čisté zníženie výrobnej kapacity, ktoré je Poľsko povinné dosiahnuť v období rokov 1997 – 2006, sa pre hotové výrobky stanovuje najmenej na 1 231 000 ton. Táto celková hodnota zahŕňa čisté zníženie výrobnej kapacity výrobkov valcovaných za tepla najmenej o 715 000 ton za rok a zníženie výrobnej kapacity výrobkov valcovaných za studena najmenej o 716 000 ton za rok, ako aj zvýšenie kapacity ostatných hotových výrobkov najviac o 200 000 ton za rok.

Zníženie výrobnej kapacity sa meria iba na základe trvalého uzavretia výrobných zariadení ich fyzickým zničením tak, aby už nemohli byť uvedené do prevádzky. Vyhlásenie konkurzu na oceliarsku spoločnosť nemožno považovať za zníženie výrobnej kapacity.

Čisté zníženia výrobnej kapacity uvedené v prílohe 2 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sú minimálne, skutočné čisté zníženia výrobnej kapacity, ktoré treba dosiahnuť, a časový harmonogram týchto znížení sa stanovia na základe konečného reštrukturalizačného plánu Poľska a jednotlivých obchodných plánov podľa Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Poľskom na strane druhej, pričom sa zohľadní cieľ zabezpečiť životaschopnosť oprávnených spoločností k 31. decembru 2006.

8. Vykoná sa obchodný plán pre oprávnenú spoločnosť PHS. Najmä:

reštrukturalizačné snahy v PHS sa zamerajú na:

i)	reorganizáciu výrobných zariadení zameranú na výrobky a zabezpečujúcu horizontálnu organizáciu podľa funkcií (nákup, výroba, predaj),

ii)	zavedenie jednotnej štruktúry riadenia, ktorá umožní plné uskutočnenie synergií pri konsolidácii,

iii)	zmenu strategického zamerania z výrobne orientovaného podniku na trhovo orientovaný podnik,

iv)	zlepšenie výkonnosti a účinnosti podnikového riadenia, ako aj zabezpečenie lepšej kontroly priamych predajov,

v)	prehodnotenie stratégie osamostatnených spoločností na základe riadneho preskúmania hospodárskych hľadísk a prípadné znovuzačlenenie služieb do materskej spoločnosti,

vi)	preskúmanie sortimentu výrobkov, zníženie nadmernej kapacity pri dlhých polotovaroch a všeobecne preorientovanie sa na trh s výrobkami s vyššou pridanou hodnotou,

vii)	investovanie s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu hotových výrobkov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať vykonaniu programu reštrukturalizácie do dátumu stanoveného v časovom harmonograme, a najneskôr do konca roku 2006 dosiahnuť úroveň kvality výroby 3-Sigma v prevádzke PHS v Krakove,

b)	zníženie nákladov v PHS bude maximalizované počas obdobia reštrukturalizácie prostredníctvom energetickej účinnosti a zlepšeného nákupu a zabezpečením úrovne produktivity porovnateľnej s úrovňou v Únii,

c)	vykoná sa reštrukturalizácia zamestnanosti; k 31. decembru 2006 sa dosiahne úroveň produktivity porovnateľná s úrovňou skupín výrobkov oceliarskeho priemyslu Únie na základe konsolidovaných údajov vrátane nepriamej zamestnanosti v spoločnostiach vo výlučnom vlastníctve, ktoré poskytujú služby,

d)	akákoľvek privatizácia musí byť založená na základe, ktorý rešpektuje potrebu transparentnosti a plne zohľadní trhovú hodnotu PHS. Žiadna ďalšia štátna pomoc nebude poskytnutá ako súčasť predaja.

9. Vykoná sa obchodný plán pre ostatné oprávnené spoločnosti. Najmä:

pre všetky ostatné oprávnené spoločnosti sa reštrukturalizačné snahy zamerajú na:

i)	zmenu strategického zamerania z výrobne orientovaného podniku na trhovo orientovaný,

ii)	zlepšenie výkonnosti a účinnosti ich podnikového riadenia, ako aj zabezpečenie lepšej kontroly priamych predajov,

iii)	prehodnotenie stratégie osamostatnených spoločností na základe riadneho preskúmania hospodárskych hľadísk a prípadné znovuzačlenenie služieb do materskej spoločnosti,

b)	v prípade spoločnosti Huta Bankowa sa uskutoční program znižovania nákladov,

c)	v prípade spoločnosti Huta Buczek získanie potrebnej finančnej podpory od veriteľov a miestnych finančných inštitúcií a vykonanie programu znižovania nákladov vrátane zníženia investičných nákladov úpravou existujúcich výrobných zariadení,

d)	v prípade spoločnosti Huta Łabędy vykonanie programu znižovania nákladov a zníženie závislosti na banskom priemysle,

e)	v prípade spoločnosti Huta Pokój dosiahnutie medzinárodných noriem produktivity v dcérskych spoločnostiach, uskutočnenie opatrení na zníženie spotreby energie a neuskutočnenie navrhovaných investícií v oblasti spracovania a výstavby,

f)	v prípade spoločnosti Huta Batory dosiahnutie dohody s veriteľmi a finančným inštitúciami o rozložení splátok dlhov a o investičných úveroch. Spoločnosť tiež zabezpečí dodatočné podstatné úspory nákladov spojené s reštrukturalizáciou zamestnanosti a zlepšenými výnosmi,

v prípade spoločnosti Huta Andrzej zabezpečenie pevného finančného základu pre jej rozvoj dosiahnutím dohody medzi súčasnými veriteľmi, dlhodobými veriteľmi, obchodnými veriteľmi a finančnými inštitúciami. Ďalej musia byť vykonané investície do valcovne za horúca a program zníženia počtu zamestnancov,

v prípade spoločnosti Huta L.W. vykonanie investícií v súvislosti s projektom podniku týkajúceho sa valcovní za horúca, zdvíhacích zariadení a zlepšení v oblasti životného prostredia. Táto spoločnosť musí tiež dosiahnuť vyššiu úroveň produktivity, a to prostredníctvom reštrukturalizácie zamestnanosti a zníženia nákladov vonkajších služieb.

10. Všetky následné zmeny v celkovom pláne reštrukturalizácie a v jednotlivých plánoch reštrukturalizácie musia byť schválené Komisiou a, ak je to vhodné, Radou.

11. Reštrukturalizácia sa vykoná za plnej transparentnosti a na základe zásad trhového hospodárstva.

12. Komisia a Rada budú pred 1. máji 2004 a po ňom až do konca obdobia reštrukturalizácie v súlade s odsekmi 13 až 18 pozorne sledovať vykonávanie reštrukturalizácie a plnenie podmienok vymedzených v tejto hlave týkajúcich sa životaschopnosti, štátnej pomoci a zníženia výrobnej kapacity. Na tento účel bude Komisia predkladať Rade správy.

13. Okrem štátnej pomoci Komisia a Rada sledujú aj hodnoty reštrukturalizácie stanovené v prílohe 3 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003. Pod odkazmi na odsek 14 protokolu v uvedenej prílohe sa rozumie odsek 14 tohto článku.

14. Sledovanie zahŕňa nezávislé hodnotenie, ktoré sa vykoná v rokoch 2003, 2004, 2005 a 2006. Použije sa test životaschopnosti ustanovený Komisiou a súčasťou hodnotenia bude preskúmanie produktivity.

15. Poľsko bude plne spolupracovať so zreteľom na všetky opatrenia na sledovanie. Najmä:

a)	Poľsko do konca reštrukturalizačného obdobia podáva Komisii polročné správy o reštrukturalizácii oprávnených spoločností najneskôr do 15. marca a 15. septembra každého roka,

b)	prvá správa musí byť doručená Komisii do 15. marca 2003 a posledná správa do 15. marca 2007, pokiaľ Komisia nerozhodne inak,

správy musia obsahovať všetky údaje potrebné na sledovanie procesu reštrukturalizácie, štátnej pomoci a zníženia a využitia výrobnej kapacity a poskytovať dostatočné finančné údaje na zhodnotenie splnenia podmienok a požiadaviek uvedených v tejto hlave. Správy musia obsahovať aspoň informácie ustanovené v prílohe 4 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, pričom Komisia si vyhradzuje právo na ich zmenu so zreteľom na svoje skúsenosti počas procesu sledovania. V prílohe 4 k Protokolu č. 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 sa pod odkazom na odsek 14 protokolu rozumie odsek 14 tohto článku. Okrem obchodných správ jednotlivých oprávnených spoločností je vypracovaná správa o celkovej situácii poľského oceliarskeho odvetvia vrátane najnovšieho makroekonomického vývoja,

d)	Poľsko musí poskytnúť všetky ďalšie informácie potrebné na nezávislé ohodnotenie ustanovené v odseku 14,

e)	Poľsko zaviaže oprávnené spoločnosti, aby sprístupnili všetky údaje, ktoré by mohli byť za iných okolností považované za dôverné. Komisia pri podávaní správ Rade zabezpečí, aby dôverné informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností neboli zverejnené.

16. Komisia je oprávnená kedykoľvek rozhodnúť o poverení nezávislého poradcu, ktorý zhodnotí výsledky sledovania, vykoná akékoľvek nevyhnutné preskúmanie a podá správu Komisii a Rade.

17. Ak Komisia na základe sledovania zistí, že sa vyskytli podstatné odchýlky od finančných údajov, na základe ktorých bola hodnotená životaschopnosť, môže požadovať od Poľska, aby prijalo vhodné opatrenia na posilnenie reštrukturalizačných opatrení dotknutých oprávnených spoločností.

18. Ak by sa sledovaním preukázalo, že:

a)	podmienky pre prechodnú úpravu uvedené v tejto hlave neboli splnené, alebo že

záväzky prijaté v rámci predĺženia obdobia, počas ktorého môže Poľsko výnimočne poskytnúť štátnu pomoc pre reštrukturalizáciu svojho oceliarskeho priemyslu podľa Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskom na strane druhej neboli splnené, alebo že

c)	Poľsko v priebehu obdobia reštrukturalizácie poskytlo oceliarskemu priemyslu a najmä oprávneným spoločnostiam dodatočnú nezlučiteľnú štátnu pomoc,

stratí prechodná úprava uvedená v tejto hlave účinnosť.

Komisia prijme vhodné opatrenia, ktoré budú od dotknutej spoločnosti vyžadovať vrátenie akejkoľvek pomoci poskytnutej v rozpore s podmienkami ustanovenými v tejto hlave.

HLAVA IX

USTANOVENIA O BLOKU 1 A BLOKU 2 JADROVEJ ELEKTRÁRNE BOHUNICE V1 NA SLOVENSKU

Článok 64

Slovensko sa zaviazalo uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 najneskôr do 31. decembra 2006 a blok 2 tejto elektrárne najneskôr do 31. decembra 2008 a následne tieto bloky odstaviť.

Článok 65

1. Počas obdobia rokov 2004 – 2006 Únia poskytne Slovensku finančnú pomoc na podporu jeho úsilia pri odstavení s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 (ďalej len „pomoc“).

2. O pomoci sa rozhodne a pomoc sa vykoná v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 3906/89 z 18. decembra 1989 o hospodárskej pomoci niektorým krajinám strednej a východnej Európy (35).

3. Na obdobie rokov 2004 – 2006 sa na pomoc vyhradí 90 miliónov eur vyhradených prostriedkov v rovnakej výške na každý rok.

4. Pomoc alebo časti tejto pomoci možno poskytnúť ako príspevok Únie Medzinárodnému fondu pre odstavenie jadrovej elektrárne Bohunice, ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Článok 66

Únia berie na vedomie, že odstavenie jadrovej elektrárne Bohunice V1 musí pokračovať aj po uplynutí finančného výhľadu definovaného v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999 a že pre Slovensko predstavuje značné finančné zaťaženie. Táto situácia sa zohľadní v rozhodnutiach o pokračovaní pomoci Únie v tejto oblasti po roku 2006.

Článok 67

Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú v zmysle Vyhlásenia o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 9 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

HLAVA X

USTANOVENIA O CYPRE

Článok 68

1. Uplatňovanie acquis Spoločenstva a Únie sa odkladá v tých častiach Cyperskej republiky, v ktorých vláda Cyperskej republiky nevykonáva účinnú správu.

2. Rada na základe návrhu Komisie rozhodne o zrušení odkladu uvedeného v odseku 1. Uznáša sa jednomyseľne.

Článok 69

1. Rada na základe návrhu Komisie ustanoví podmienky, za ktorých sa ustanovenia práva Únie uplatňujú na hranicu medzi dvoma územiami uvedenými v článku 68 a v oblastiach, v ktorých vláda Cyperskej republiky vykonáva účinnú správu. Rada sa uznáša jednomyseľne.

2. Hranica medzi Východnými výsostnými pásmami a oblasťami uvedenými v článku 68 sa počas trvania odkladu uplatňovania acquis Spoločenstva a Únie podľa článku 68 na účely časti IV prílohy k Protokolu č. 3 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 o výsostných pásmach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre považuje za súčasť vonkajšej hranice výsostných pásem.

Článok 70

1. Žiadne ustanovenie tejto hlavy nebráni prijatiu opatrení na účely podpory hospodárskeho rozvoja oblastí uvedených v článku 68.

2. Takéto opatrenia nemajú vplyv na uplatňovanie acquis Spoločenstva a Únie za podmienok vymedzených v tomto protokole v ostatných častiach Cyperskej republiky.

Článok 71

V prípade vyriešenia cyperskej otázky Rada na základe návrhu Komisie rozhodne o úprave podmienok pristúpenia Cypru k Únii so zreteľom na turecké cyperské spoločenstvo. Rada sa uznáša jednomyseľne.

Článok 72

Táto hlava sa uplatňuje v zmysle vyhlásenia o Cypre, ktoré v sebe zahŕňa znenie preambuly k Protokolu č. 10 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 bez toho, aby sa zmenili jej právne účinky.

TRETIA ČASŤ

USTANOVENIA O PRÍLOHÁCH K AKTU O PRISTÚPENÍ ZO 16. APRÍLA 2003

Článok 73

Príloha I a prílohy III až XVII k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003, ich dodatky, ako aj prílohy k protokolom č. 2, 3 a 8 k Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 (36) tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu.

Článok 74

1. Pod odkazmi na „zmluvu o pristúpení“ v prílohách uvedených v článku 73 tohto protokolu sa rozumie zmluva uvedená v článku IV-437 ods. 2 písm. e) ústavy, pod odkazmi na dátum alebo moment podpísania tejto zmluvy sa rozumie 16. apríl 2003, pod odkazmi na deň pristúpenia sa rozumie 1. máj 2004.

2. Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, sa pod odkazmi na „tento akt“ v prílohách uvedených v článku 73 tohto protokolu rozumie Akt o pristúpení zo 16. apríla 2003.

V prílohách uvedených v článku 73 tohto protokolu sa pod odkazmi na ustanovenia Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 rozumie tento protokol, a to v súlade s nasledovnou korelačnou tabuľkou.

Akt o pristúpení zo 16. apríla 2003	Protokol
Článok 21	Článok 12
Článok 22	Článok 13
Článok 24	Článok 15
Článok 32	Článok 21
Článok 37	Článok 26
Článok 52	Článok 32

3. Pojmy, ktoré sa vyskytujú v prílohách uvedených v článku 73, majú význam podľa nasledujúcej korelačnej tabuľky okrem prípadov, keď odkazujú výlučne na právne situácie, ktoré predchádzajú nadobudnutiu platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu.

Pojmy používané v prílohách uvedených v článku 73	Význam
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva	Ústava
Zmluva o Európskej únii	Ústava
Zmluvy, na ktorých je založená Európska únia	Ústava
(Európske) spoločenstvo	Únia
Rozšírené spoločenstvo	Únia
Spoločenstvo	Únia
EÚ	Únia
Rozšírená únia alebo rozšírená EÚ	Únia

Bez ohľadu na prvý pododsek význam pojmu „Spoločenstva“, pokiaľ sa používa v súvislosti s pojmami „uprednostňovanie“ a „rybné hospodárstvo“, zostáva nezmenený.

4. Pod odkazmi na časti alebo ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v prílohách uvedených v článku 73 tohto protokolu sa rozumejú časti alebo ustanovenia ústavy v súlade s nasledovnou korelačnou tabuľkou.

Zmluva o ES	Ústava
Tretia časť hlava I	Časť III hlava III kapitola I oddiel 3
Tretia časť hlava I kapitola 1	Časť III hlava III kapitola I oddiel 3 poddodiel 1
Tretia časť hlava II	Časť III hlava III kapitola III oddiel 4
Tretia časť hlava III	Časť III hlava III kapitola I oddiely 2 a 4
Tretia časť hlava VI kapitola 1	Časť III hlava III kapitola I oddiel 5
Článok 31	Článok III-155
Článok 39	Článok III-133
Článok 49	Článok III-144
Článok 58	Článok III-158
Článok 87	Článok III-167
Článok 88	Článok III-168
Článok 226	Článok III-360
Príloha I	Príloha I

5. V prípadoch, keď je v prílohách uvedených v článku 73 tohto protokolu ustanovené, že Rada alebo Komisia prijímajú právne akty, tieto akty nadobúdajú formu európskych nariadení alebo európskych rozhodnutí.

10.

PROTOKOL O POSTUPE PRI NADMERNOM SCHODKU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si ustanoviť podrobnosti postupu pri nadmernom schodku, ako je uvedené v článku III-184 ústavy,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Referenčné hodnoty uvedené v článku III-184 ods. 2 ústavy sú:

a)	3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného schodku verejných financií k hrubému domácemu produktu v trhových cenách,

b)	60 % pre pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách.

Článok 2

Na účely článku III-184 ústavy a tohto protokolu:

a)	„verejný“ znamená taký, ktorý sa vzťahuje na verejnú správu, t. j. na ústredné, regionálne a miestne orgány a fondy sociálneho zabezpečenia s výnimkou obchodných operácií, ako sú vymedzené v Európskom systéme integrovaných hospodárskych účtov,

b)	„schodok“ označuje čistú potrebu financií, ako je vymedzená v Európskom systéme integrovaných hospodárskych účtov,

c)	„investícia“ je tvorba hrubého fixného kapitálu, ako je vymedzená v Európskom systéme integrovaných hospodárskych účtov,

d)	„dlh“ označuje celkový hrubý dlh v jeho nominálnej hodnote nesplatený na konci roka a konsolidovaný v jednotlivých odvetviach verejnej správy a medzi týmito odvetviami, ako je vymedzené v písmene a).

Článok 3

Na zabezpečenie účinnosti postupu pri nadmernom schodku zodpovedajú vlády členských štátov podľa tohto postupu za schodok vo verejnej správe v zmysle článku 2 písm. a). Členské štáty zabezpečia, aby im vnútroštátne postupy v rozpočtových záležitostiach umožnili plniť záväzky v tejto oblasti, ktoré vyplývajú z ústavy. Členské štáty podávajú Komisii pravidelné a bezodkladné správy o plánovaných a skutočných schodkoch, ako aj o výške dlhov.

Článok 4

Štatistické údaje potrebné na uplatnenie tohto protokolu poskytne Komisia.

11.

PROTOKOLO KONVERGENČNÝCH KRITÉRIÁCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI podrobne upraviť konvergenčné kritériá, ktorými sa Únia riadi pri rozhodovaní o ukončení výnimiek tých členských štátov, pre ktoré platí výnimka, ako sa uvádza v článku III-198 ústavy,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Kritérium cenovej stability, ktoré je uvedené v článku III-198 ods. 1 písm. a) ústavy znamená, že daný členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá nepresahuje o viac ako 1,5 % mieru inflácie najviac troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely vo vymedzení pojmov v jednotlivých členských štátoch.

Článok 2

Kritérium stavu verejných financií, ktoré je uvedené v článku III-198 ods. 1 písm. b) ústavy znamená, že v čase preskúmania sa na daný členský štát nevzťahuje európske rozhodnutie Rady podľa článku III-184 ods. 6 ústavy o existencii nadmerného schodku.

Článok 3

Kritérium účasti na mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktoré je uvedené v článku III-198 ods. 1 písm. c) ústavy znamená, že daný členský štát dodržiaval počas najmenej dvoch posledných rokov pred preskúmaním normálne fluktuačného rozpätie, ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez toho, aby bol výmenný kurz vystavený silným tlakom. Osobitne v tomto istom období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny stredný kurz svojej meny voči euru.

Článok 4

Konvergenčné kritérium úrokových sadzieb, ktoré je uvedené v článku III-198 ods. 1 písm. d) ústavy, znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba daného členského štátu viac ako o dve percentá úrokovú sadzbu maximálne troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliada na rozdiely vo vymedzení pojmov v jednotlivých členských štátoch.

Článok 5

Štatistické údaje potrebné na uplatňovanie tohto protokolu poskytne Komisia.

Článok 6

Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, Európskou centrálnou bankou a Hospodárskym a finančným výborom uvedeným v článku III-192 ústavy prijme zodpovedajúce ustanovenia, ktoré podrobne upravia konvergenčné kritériá uvedené v článku III-198 ústavy, ktorými sa potom nahradí tento protokol.

12.

PROTOKOL O EUROSKUPINE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI presadzovať podmienky silnejšieho hospodárskeho rastu v Európskej únii a na tieto účely rozvíjať stále užšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci oblasti, kde sa používa euro,

VEDOMÉ SI potreby upraviť osobitné ustanovenia pre posilnený dialóg medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, očakávajúc, že euro sa stane menou všetkých členských štátov Únie,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa stretávajú na neformálnych zasadnutiach. Takéto zasadnutia sa konajú, ak je to potrebné, na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných povinností, ktoré majú spoločné v súvislosti s jednotnou menou. Komisia sa zúčastňuje na zasadnutiach. Európska centrálna banka je pozývaná k účasti na takýchto zasadnutiach, ktoré pripravujú zástupcovia ministrov zodpovedných za financie v členských štátoch, ktorých menou je euro, a zástupcovia Komisie.

Článok 2

Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia na dva a pol roka svojho predsedu väčšinou týchto členských štátov.

13.

PROTOKOL O URČITÝCH USTANOVENIACH VZŤAHUJÚCICH SA NA SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA S OHĽADOM NA HOSPODÁRSKU A MENOVÚ ÚNIU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

UZNÁVAJÚC, že Spojené kráľovstvo nie je viazané ani povinné prijať euro bez osobitného rozhodnutia svojej vlády a parlamentu,

S OHĽADOM na skutočnosť, že 16. októbra 1996 a 30. októbra 1997 vláda Spojeného kráľovstva oznámila Rade svoj úmysel nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie, za podmienok uvedených v odseku 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

BERÚC do úvahy prax vlády Spojeného kráľovstva financovať úvery predajom pohľadávok súkromnému sektoru,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Pokiaľ Spojené kráľovstvo neoznámi Rade, že má v úmysle prijať euro, nie je povinné ho prijať.

Článok 2

S ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Spojeného kráľovstva podala Rade 16. októbra 1996 a 30. októbra 1997, články 3 až 8 a 10 sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo.

Článok 3

Spojené kráľovstvo si ponechá právomoci v oblasti menovej politiky v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

Článok 4

Článok I-30 ods. 2, s výnimkou prvej a poslednej vety tohto článku, článok I-30 ods. 5, článok III-177 druhý odsek, článok III-184 ods. 1, 9 a 10, článok III-185 ods. 1 až 5, článok III-186, články III-188, III-189, III-190 a III-191, článok III-196, článok III-198 ods. 3, článok III-326 a článok III-382 ústavy sa nevzťahujú Spojené kráľovstvo. To isté platí pre článok III-179 ods. 2, pokiaľ ide o prijatie častí hlavných usmernení hospodárskej politiky, ktoré sa týkajú všeobecne eurozóny.

Odkazy na Úniu alebo členské štáty uvedené v ustanoveniach prvého odseku sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a odkazy na národné centrálne banky sa nevzťahujú na Bank of England.

Článok 5

Spojené kráľovstvo sa snaží predchádzať nadmernému schodku verejných financií.

Články III-192 ods. 4 a III-200 ústavy sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo tak, ako by sa týkali štátu, pre ktorý platí výnimka. Články III-201 a III-202 ústavy sa naďalej vzťahujú na Spojené kráľovstvo.

Článok 6

Hlasovacie práva Spojeného kráľovstva sa pozastavujú, ak Rada prijíma opatrenia uvedené v článkoch vymenovaných v článku 4. Na tento účel sa uplatňuje článok III-197 ods. 4 druhý a tretí pododsek ústavy.

Spojené kráľovstvo naviac nemá právo zúčastňovať sa na menovaní prezidenta, viceprezidenta a iných členov výkonnej rady Európskej centrálnej banky podľa článku III-382 ods. 2 druhého, tretieho a štvrtého pododseku ústavy.

Článok 7

Články 3, 4, 6 a 7, článok 9 ods. 2, článok 10 ods. 1, 2 a 3, článok 11 ods. 2, článok 12 ods. 1, články 14, 16, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 27, 30, 31, 32, 33, 34 a 50 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“) sa na Spojené kráľovstvo nevzťahujú.

Odkazy v týchto článkoch na Úniu alebo členské štáty sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a odkazy na národné centrálne banky alebo na podielnikov sa nevzťahujú na Bank of England.

Odkazy v článkoch 10 ods. 3 a 30 ods. 2 štatútu na „upísané základné imanie Európskej centrálnej banky“ sa nevzťahujú na upísané základné imanie Bank of England.

Článok 8

Článok III-199 ústavy a články 43 až 47 štatútu sa uplatňujú bez ohľadu na to, či existuje členský štát, pre ktorý platí výnimka s týmito zmenami:

a)	odkazy v článku 43 štatútu na úlohy Európskej centrálnej banky a Európskeho menového inštitútu sa týkajú tých úloh, ktoré je potrebné splniť po zavedení eura v dôsledku rozhodnutia Spojeného kráľovstva neprijať euro,

b)	okrem úloh uvedených v článku 46 štatútu Európska centrálna banka poskytuje rady a pomoc pri príprave každého európskeho nariadenia alebo každého európskeho rozhodnutia Rady, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva podľa článku 9 písm. a) a c) tohto protokolu,

c)	Bank of England splatí svoje upísané základné imanie Európskej centrálnej banky ako príspevok na jej prevádzkové náklady na rovnakom základe ako národné centrálne banky členských štátov, pre ktoré platí výnimka.

Článok 9

Spojené kráľovstvo môže kedykoľvek oznámiť Rade svoj úmysel prijať euro. V takom prípade:

a)	Spojené kráľovstvo má právo prijať euro len za predpokladu, že splní potrebné podmienky. Na žiadosť Spojeného kráľovstva za podmienok a v súlade s postupom podľa článku III-198 ods. 1 a 2 ústavy sa Rada uznesie, či Spojené kráľovstvo spĺňa potrebné podmienky,

b)	Bank of England splatí svoj upísaný kapitál, prevedie do Európskej centrálnej banky menové rezervy a prispieva do jej rezerv na rovnakom základe ako národná centrálna banka členského štátu, ktorému sa zrušila výnimka,

c)	Rada za podmienok a v súlade s postupom podľa článku III-198 ods. 3 ústavy prijme všetky ďalšie rozhodnutia potrebné na to, aby Spojené kráľovstvo mohlo prijať euro.

Ak Spojené kráľovstvo prijme euro v súlade s ustanoveniami tohto článku, články 3 až 8 stratia účinnosť.

Článok 10

Rešpektujúc článok III-181 ústavy a článok 21 ods. 1 štatútu, vláda Spojeného kráľovstva si môže ponechať vlastné „spôsoby a prostriedky“, ktoré uplatňuje v styku s Bank of England dovtedy, pokiaľ Spojené kráľovstvo neprijme euro.

14.

PROTOKOL O URČITÝCH USTANOVENIACH VZŤAHUJÚCICH SA NA DÁNSKO S OHĽADOM NA HOSPODÁRSKU A MENOVÚ ÚNIU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC DO ÚVAHY, že ústava Dánska obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa môže vyžadovať referendum predtým, ako sa Dánsko vzdá výnimky,

BERÚC DO ÚVAHY, že 3. novembra 1993 vláda Dánska oznámila Rade svoj úmysel nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie, za podmienok uvedených v odseku 1 Protokolu o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko, ktorý je pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

S ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Dánska predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko vzťahuje výnimka. V dôsledku výnimky sa na Dánsko vzťahujú všetky ustanovenia ústavy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktoré odkazujú na výnimky.

Článok 2

Výnimku možno zrušiť postupom podľa článku III-198 ústavy, ktorý sa môže uplatniť len na základe žiadosti Dánska.

Článok 3

Tento protokol stráca platnosť v prípade zrušenia výnimky.

15.

PROTOKOL O URČITÝCH ÚLOHÁCH NÁRODNEJ BANKY DÁNSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si urovnanie niektorých osobitných problémov, ktoré sa vzťahujú na Dánsko,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Článok 14 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo Národnej banky Dánska vykonávať úlohy s ohľadom na tie časti Dánskeho kráľovstva, ktoré nie sú súčasťou Únie.

16.

PROTOKOL O REŽIME FRANKU V RÁMCI TICHOMORSKÉHO FINANČNÉHO SPOLOČENSTVA (TFS)

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si zohľadniť určitú osobitnú záležitosť týkajúcu sa Francúzska,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Francúzsko si môže zachovať výsadné právo menovej emisie v Novej Kaledónii, Francúzskej Polynézii, Wallise a Futune za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a jedine Francúzsko zodpovedá za určenie parity franku Tichomorského finančného spoločenstva.

17.

PROTOKOL O SCHENGENSKOM ACQUIS ZAČLENENOM DO RÁMCA EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že ustanovenia Schengenského acquis, ktoré tvoria dohody o postupnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach podpísané niektorými členskými štátmi Európskej únie v Schengene 14. júna 1985 a 19. júna 1990, ako aj s nimi spojené dohody a pravidlá prijaté na základe týchto dohôd, boli začlenené do rámca Európskej únie Protokolom pripojeným k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

ŽELAJÚC SI zachovať Schengenské acquis, tak ako sa rozvíjalo od nadobudnutia platnosti vyššie uvedeného protokolu v rámci ústavy, a rozvíjať toto acquis tak, aby sa tým prispelo k dosiahnutiu cieľa poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc,

BERÚC DO ÚVAHY osobitné postavenie Dánska,

BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa nepodieľajú na všetkých ustanoveniach Schengenského acquis; avšak je potrebné umožniť týmto členským štátom prijať iné ustanovenia tohto acquis čiastočne alebo úplne,

UZNÁVAJÚC, že následkom toho je potrebné použiť ustanovenia ústavy, ktoré sa vzťahujú na užšiu spoluprácu medzi niektorými členskými štátmi,

BERÚC DO ÚVAHY potrebu zachovať osobitné vzťahy s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, pričom oba štáty, ako aj severské štáty, ktoré sú členmi Európskej únie, sú viazané ustanoveniami Severskej pasovej únie,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Belgické kráľovstvo, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo sú oprávnené uskutočňovať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblastiach upravených ustanoveniami vymedzenými Radou, ktoré tvoria „Schengenské“acquis. Táto spolupráca sa vykonáva v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Únie s ohľadom na príslušné ustanovenia ústavy.

Článok 2

Schengenské acquis sa uplatňuje v členských štátoch uvedených v článku 1 bez toho, aby bol dotknutý článok 3 Protokolu vzťahujúceho sa na Zmluvu a Akt o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky. Rada nahrádza Výkonný výbor zriadený na základe Schengenských dohôd.

Článok 3

Účasť Dánska pri prijímaní opatrení, ktoré predstavujú vývoj Schengenského acquis, rovnako ako zavádzanie týchto opatrení a ich uplatňovanie v Dánsku, sa spravuje príslušnými ustanoveniami Protokolu o postavení Dánska.

Článok 4

Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska môžu kedykoľvek požiadať o pripojenie sa k niektorým, alebo všetkým ustanoveniam Schengenského acquis.

Rada prijme európske rozhodnutie na základe žiadosti. Uznáša sa jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1 a zástupcu vlády dotknutého štátu.

Článok 5

Návrhy a podnety založené na Schengenskom acquis podliehajú príslušným ustanoveniam ústavy.

Ak v tejto súvislosti Írsko alebo Spojené kráľovstvo alebo oba štáty neoznámia v primeranej lehote predsedovi Rady svoje želanie pripojiť sa, povolenie uvedené v článku III-419 ods. 1 ústavy sa považuje za udelené členským štátom uvedeným v článku 1 a Írsku alebo Spojenému kráľovstvu, ak si jeden z nich želá zúčastniť sa spolupráce v daných oblastiach.

Článok 6

Islandská republika a Nórske kráľovstvo sú pridružené k vykonávaniu Schengenského acquis a k pokračovaniu na jeho ďalšom vývoji. Primerané postupy sa na tento účel dohodnú v dohode, ktorú má Rada s týmito štátmi uzatvoriť, pričom sa uznáša jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1. Táto dohoda musí obsahovať ustanovenia o podieľaní sa Islandu a Nórska na akýchkoľvek finančných dôsledkoch vyplývajúcich z vykonávania tohto protokolu.

Rada jednomyseľne uzavrie s Islandom a Nórskom osobitnú dohodu o určení práv a záväzkov medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na jednej strane a Islandom a Nórskom na strane druhej, a to v oblastiach, v ktorých sa na tieto štáty vzťahuje Schengenské acquis.

Článok 7

Na účely rokovaní o prijatí nových členských štátov do Európskej únie sa Schengenské acquis a iné opatrenia prijaté inštitúciami v rozsahu jeho pôsobnosti považujú za acquis, ktoré musí byť v celom rozsahu prijaté všetkými kandidátskymi štátmi.

18.

PROTOKOL O UPLATŇOVANÍ URČITÝCH ASPEKTOV ČLÁNKU III-130 ÚSTAVY NA SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO A ÍRSKO

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI urovnať niektoré osobitné problémy, ktoré sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo a Írsko,

BERÚC NA VEDOMIE mnohoročnú existenciu osobitných úprav o cestovaní medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Spojené kráľovstvo má právo, bez ohľadu na články III-130 a III-265 ústavy, všetky ostatné ustanovenia tejto ústavy, všetky opatrenia prijaté podľa tejto ústavy alebo všetky medzinárodné zmluvy uzavreté Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi s jednou alebo viacerými tretími krajinami, vykonávať na svojich hraniciach s ostatnými členskými štátmi také kontroly osôb žiadajúcich o vstup do Spojeného kráľovstva, aké považuje za nevyhnutné na účely:

a)	overenia, či občania členských štátov a ich závislé osoby vykonávajúcich práva priznané právom Únie, ako aj občania ostatných štátov, ktorým boli tieto práva priznané na základe zmluvy, ktorou je Spojené kráľovstvo viazané, majú právo na vstup do Spojeného kráľovstva, a

b)	rozhodnutia, či sa iným osobám udelí povolenie na vstup do Spojeného kráľovstva.

Články III-130 a III-265 ústavy, všetky ostatné ustanovenia tejto ústavy alebo všetky opatrenia prijaté na jej základe sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo Spojeného kráľovstva prijať alebo vykonávať akékoľvek takéto kontroly. Odkazy na Spojené kráľovstvo v tomto článku zahŕňajú územia, za ktorých zahraničné vzťahy je Spojené kráľovstvo zodpovedné.

Článok 2

Spojené kráľovstvo a Írsko môžu aj naďalej uzatvárať medzi sebou dojednania týkajúce sa pohybu osôb medzi ich územiami („spoločná oblasť cestovania“), pričom plne rešpektujú práva osôb uvedených v článku 1 prvom odseku písm. a) tohto protokolu. V dôsledku toho, pokiaľ sú takéto dojednania v platnosti, ustanovenia článku 1 tohto protokolu sa vzťahujú na Írsko za rovnakých podmienok, ako na Spojené kráľovstvo. Články III-130 a III-265 ústavy, všetky ostatné ustanovenia tejto ústavy alebo všetky opatrenia prijaté na jej základe sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté niektoré z takýchto dojednaní.

Článok 3

Ostatné členské štáty majú právo vykonávať na svojich hraniciach alebo na ktoromkoľvek mieste vstupu na ich územie takéto kontroly osôb žiadajúcich o vstup na ich územie zo Spojeného kráľovstva alebo z území, za ktorých zahraničné vzťahy je Spojené kráľovstvo zodpovedné, a to na tie isté účely, aké sú uvedené v článku 1 tohto protokolu, alebo kontroly osôb žiadajúcich o vstup z Írska, a to v rozsahu, v akom sa ustanovenia článku 1 tohto protokolu vzťahujú na Írsko.

Články III-130 a III-265 ústavy, všetky ostatné ustanovenia tejto ústavy alebo všetky opatrenia prijaté na jej základe sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov prijať alebo vykonávať takéto kontroly.

Článok 4

Tento protokol sa vzťahuje aj na akty, ktoré zostávajú v platnosti na základe článku IV-438 ústavy.

19.

PROTOKOL O POSTAVENÍ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA A ÍRSKA S OHĽADOM NA POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL, PRISŤAHOVALECTVO, AKO AJ NA JUSTIČNÚ SPOLUPRÁCU V OBČIANSKYCH VECIACH A POLICAJNÚ SPOLUPRÁCU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI urovnať niektoré problémy, ktoré sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo a Írsko,

BERÚC NA VEDOMIE Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku III-14 ústavy na Spojené kráľovstvo a Írsko,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Podľa článku 3 sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, článku III-260 ústavy, v rozsahu, v akom sa tieto články týkajú oblastí, na ktoré sa vzťahujú uvedené oddiely, článku III-263 alebo III-275 ods. 2 písm. a) ústavy. Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov vlád Spojeného kráľovstva a Írska požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré majú byť prijaté jednomyseľne.

Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

Odchylne od druhého a tretieho odseku, ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie, požadovaná kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

Článok 2

V zmysle článku 1 a s výhradou článkov 3, 4 a 6, žiadne z ustanovení časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, článku III-260 ústavy, v rozsahu, v akom sa tieto články týkajú oblastí, na ktoré sa vzťahujú uvedené oddiely, článku III-263 alebo III-275 ods. 2 písm. a) ústavy, žiadne ustanovenie prijaté podľa týchto oddielov alebo článkov, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej zmluvy uzavretej Úniou podľa týchto oddielov alebo článkov, a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade akéhokoľvek takého ustanovenia alebo opatrenia, nie je záväzné pre Spojené kráľovstvo alebo Írsko alebo sa s ohľadom na tieto štáty neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky týchto štátov. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Spojené kráľovstvo alebo Írsko.

Článok 3

1. Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu písomne oznámiť Rade do troch mesiacov od predloženia návrhu Rade podľa časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, alebo návrhu alebo podnetu podľa článku III-263 alebo článku III-275 ods. 2 písm. a) ústavy, že si želajú podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia, následne po čom je tento štát oprávnený tak urobiť. Jednomyseľnosť členov Rady, s výnimkou člena, ktorý nepostúpil takéto oznámenie, sa požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré majú byť prijaté jednomyseľne. Opatrenie prijaté v zmysle tohto odseku je záväzné pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastnili na jeho prijatí. Európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktoré sú prijaté podľa článku III-260 ústavy ustanovujú podmienky účasti Spojeného kráľovstva a Írska na hodnoteniach týkajúcich sa oblastí upravených v časti III hlave III kapitole IV oddieloch 2 alebo 3 ústavy.

2. Ak nemôže byť po uplynutí primeranej lehoty prijaté opatrenie uvedené v odseku 1 s účasťou Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže Rada prijať takéto opatrenie v súlade s článkom 1 bez účasti Spojeného kráľovstva alebo Írska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.

Článok 4

Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu kedykoľvek po prijatí opatrenia podľa časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, článku III-263 alebo článku III-275 ods. 2 písm. a) ústavy oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať uvedené opatrenie. V takom prípade sa primerane uplatní postup ustanovený v článku III-420 ods. 1 ústavy.

Článok 5

Členský štát, ktorý nie je viazaný opatrením prijatým podľa časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, článku III-263 alebo článku III-275 ods. 2 písm. a) ústavy, sa nepodieľa na finančných dôsledkoch tohto opatrenia, okrem administratívnych nákladov inštitúcií, pokiaľ členovia Rady jednomyseľne hlasmi všetkých svojich členov, po porade s Európskym parlamentom, nerozhodnú inak.

Článok 6

Ak je v prípadoch uvedených v tomto protokole Spojené kráľovstvo alebo Írsko viazané opatrením prijatým podľa časti III hlavy III kapitoly IV oddielov 2 alebo 3 ústavy, článku III-260 ústavy v rozsahu, v akom sa tieto články týkajú oblastí, na ktoré sa vzťahujú uvedené oddiely, článok III-263 alebo článok III-275 ods. 2 písm. a) ústavy, príslušné ustanovenia ústavy sa uplatňujú na tento štát vo vzťahu k predmetnému opatreniu.

Článok 7

Články 3 a 4 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý Protokol o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie.

Článok 8

Írsko môže písomne oznámiť Rade, že si už neželá podliehať ustanoveniam tohto protokolu. V takom prípade sa uvedené ustanovenia už na Írsko nevzťahujú.

20.

PROTOKOL O POSTAVENÍ DÁNSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA na rozhodnutie hláv štátov alebo predsedov vlád zo zasadania v rámci Európskej rady v Edinburghu z 12. decembra 1992 o niektorých problémoch prednesených Dánskom k Zmluve o Európskej únii,

ZOHĽADŇUJÚC postavenie Dánska s ohľadom na občianstvo, hospodársku a menovú úniu, obrannú politiku, spravodlivosť a vnútorné veci tak, ako je to uvedené v rozhodnutí z Edinburghu,

UVEDOMUJÚC SI skutočnosť, že pokračovanie právneho režimu v rámci ústavy, ktorý bol založený rozhodnutím z Edinburghu, významne obmedzí účasť Dánska na dôležitých oblastiach spolupráce Únie a že by bolo v najlepšom záujme Únie zabezpečiť integritu acquis v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

ŽELAJÚC SI z tohto dôvodu, aby sa založil právny rámec, ktorý by Dánsku poskytol možnosť zúčastňovať sa na prijímaní opatrení navrhovaných na základe časti III hlavy III kapitoly IV ústavy a vítajúc zámer Dánska využiť túto možnosť, pokiaľ to bude možné v súlade s jeho ústavnými požiadavkami,

BERÚC DO ÚVAHY, že Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom, aby rozvíjali spoluprácu týkajúcu sa opatrení, ktoré pre Dánsko nie sú záväzné,

BERÚC NA VEDOMIE Protokol o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k ústave:

ČASŤ I

Článok 1

Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy. Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré majú byť prijaté jednomyseľne.

Článok 2

Žiadne ustanovenie časti III hlavy III kapitoly IV ústavy, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej kapitoly, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej zmluvy uzavretej Úniou podľa uvedenej kapitoly a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade akéhokoľvek takýchto ustanovení alebo opatrení nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.

Článok 3

Dánsko sa nepodieľa na finančných dôsledkoch opatrení uvedených v článku 1, okrem administratívnych nákladov inštitúcií.

Článok 4

1. Dánsko sa v lehote šiestich mesiacov po prijatí opatrenia Rady, ktoré predstavuje vývoj Schengenského acquis a s ohľadom na časť I rozhodne, či transponuje toto opatrenie do svojho vnútroštátneho práva. Ak sa tak rozhodne vykonať, toto opatrenie predstavuje záväzok podľa medzinárodného práva medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sú týmto opatrením viazané.

Ak sa Dánsko rozhodne neuplatňovať toto opatrenie, členské štáty, pre ktoré je toto opatrenie záväzné, a Dánsko zvážia vhodné opatrenia, ktoré sa majú prijať.

2. Dánsko si ponechá práva a povinnosti existujúce pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu s ohľadom na Schengenské acquis.

ČASŤ II

Článok 5

S ohľadom na opatrenia prijaté Radou podľa článku I-41, článku III-295 ods. 1 a článkov III-309 až III-313 ústavy sa Dánsko nepodieľa na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie, ktoré majú obranné dôsledky. Preto sa Dánsko nepodieľa ani na ich prijímaní. Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom v ďalšom rozvoji ich spolupráce v tejto oblasti. Dánsko nie je povinné prispievať na financovanie prevádzkových výdavkov, ktoré vyplývajú z takýchto opatrení, ani poskytovať Únii svoje obranné kapacity.

Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.

Odchylne od tretieho a štvrtého odseku, ak sa Rada neuznáša na návrh Komisie alebo ministra zahraničných vecí Únie, požadovaná kvalifikovaná väčšina je vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 72 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva týchto štátov.

ČASŤ III

Článok 6

Tento protokol sa rovnako vzťahuje na opatrenia, ktoré zostávajú v platnosti na základe článku IV-438 ústavy, ktoré boli pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu zahrnuté v Protokole o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

Článok 7

Články 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na opatrenia určujúce tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo na opatrenia, ktoré sa vzťahujú na zavedenie jednotného formátu víz.

ČASŤ IV

Článok 8

Dánsko môže kedykoľvek v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami informovať ostatné členské štáty o tom, že si už neželá uplatňovať čiastočne alebo úplne tento protokol. V takom prípade Dánsko bude uplatňovať v celom rozsahu opatrenia platné v rámci Európskej únie.

Článok 9

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, môže Dánsko kedykoľvek v súlade s jeho ústavnými požiadavkami oznámiť ostatným členským štátom, že s účinnosťou od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po oznámení časť I tohto protokolu pozostáva z ustanovení uvedených v prílohe k tomuto protokolu. V takom prípade sú podľa toho prečíslované články 5 až 9.

2. Šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti oznámenia uvedeného v odseku 1 je celé Schengenské acquis, ako aj opatrenia prijaté s cieľom vývoja tohto acquis, ktoré boli pre Dánsko doteraz záväzné ako záväzky podľa medzinárodného práva, záväzné pre Dánsko ako právo Únie.

PRÍLOHA

Článok 1

S výhradou článku 3 sa Dánsko nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy. Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.

Článok 2

V zmysle článku 1 a s výhradou článkov 3, 4 a 6, žiadne ustanovenia časti III hlavy III kapitoly IV ústavy, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej kapitoly, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej zmluvy uzavretej Úniou podľa tejto kapitoly a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo opatrení nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.

Článok 3

1. Dánsko môže písomne oznámiť predsedovi Rady do troch mesiacov od predloženia návrhu alebo podnetu Rade podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy, že si želá podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia, následne po čom je Dánsko oprávnené tak urobiť.

2. Pokiaľ sa opatrenie uvedené v odseku 1 nemôže prijať za účasti Dánska v primeranej lehote, môže Rada prijať opatrenie uvedené v odseku 1 v súlade s článkom 1 bez účasti Dánska. V takom prípade sa uplatňuje článok 2.

Článok 4

Dánsko môže kedykoľvek po prijatí opatrenia podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať toto opatrenie. V takom prípade sa primerane uplatňuje postup ustanovený v článku III-420 ods. 1 ústavy.

Článok 5

1. Oznámenie ustanovené v článku 4 sa podá najneskôr do 6 mesiacov po konečnom prijatí opatrenia, ktoré rozvíja Schengenské acquis.

Ak Dánsko nepodá oznámenie v súlade s článkami 3 alebo 4 s ohľadom na opatrenia, ktoré rozvíjajú Schengenské acquis, členské štáty, pre ktoré sú tieto opatrenia záväzné, a Dánsko zvážia vhodné opatrenia, ktoré sa majú prijať.

2. Oznámenie podané podľa článku 3 s ohľadom na opatrenie, ktoré rozvíja Schengenské acquis sa neodvolateľne považuje za oznámenie podané podľa článku 3 s ohľadom na všetky ďalšie návrhy a podnety, ktorých cieľom je rozvíjať toto opatrenie, ak tento návrh alebo podnet rozvíja Schengenské acquis.

Článok 6

Ak v prípadoch uvedených v tejto časti je opatrenie prijaté Radou podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy pre Dánsko záväzné, uplatňujú sa na Dánsko príslušné ustanovenia ústavy vo vzťahu k predmetnému opatreniu.

Článok 7

Ak opatrenie prijaté podľa časti III hlavy III kapitoly IV ústavy nie je pre Dánsko záväzné, Dánsko sa nepodieľa na finančných dôsledkoch tohto opatrenia, okrem administratívnych nákladov inštitúcií, pokiaľ Rada jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom nerozhodne inak.

21.

PROTOKOL O VONKAJŠÍCH VZŤAHOCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV S OHĽADOM NA PREKRAČOVANIE VONKAJŠÍCH HRANÍC

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ZOHĽADŇUJÚC potrebu členských štátov zabezpečiť účinnú kontrolu na svojich vonkajších hraniciach, a to prípadne aj v spolupráci s tretími krajinami,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Ustanovenia o opatreniach pri prekračovaní vonkajších hraníc upravené v článku III-265 ods. 2 písm. b) ústavy sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov dojednávať a uzatvárať zmluvy s tretími krajinami, pokiaľ uvedené zmluvy rešpektujú právo Únie a ostatné príslušné medzinárodné zmluvy.

22.

PROTOKOL O PRÁVE ŠTÁTNYCH PRÍSLUŠNÍKOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA AZYL

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

KEĎŽE v súlade s článkom I-9 ods. 1 ústavy Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv,

KEĎŽE v súlade s článkom I-9 ods. 3 ústavy základné práva tak, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú súčasťou práva Únie ako všeobecné zásady,

KEĎŽE Súdny dvor Európskej únie má právomoc zabezpečiť, že Únia pri výklade a uplatňovaní článku I-9 ods. 1 a 3 ústavy rešpektuje právo Únie,

KEĎŽE podľa článku I-58 ústavy musí každý európsky štát uchádzajúci sa o členstvo v Únii rešpektovať hodnoty uvedené v článku I-2 ústavy,

MAJÚC NA PAMÄTI, že článok I-59 ústavy vytvára mechanizmus pozastavenia určitých práv v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušenia týchto hodnôt zo strany členského štátu,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že každý štátny príslušník členského štátu požíva ako občan Únie osobitné postavenie a ochranu, ktorá je zaručená členskými štátmi v súlade s ustanoveniami časti I hlavy II a časti III hlavy II ústavy,

MAJÚC NA PAMÄTI, že ústava vytvára priestor bez vnútorných hraníc a priznáva každému občanovi Únie právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov,

ŽELAJÚC SI zabrániť tomu, aby bol inštitút azylu využívaný na účely nezlučiteľné s tými, na ktoré je určený,

KEĎŽE tento protokol rešpektuje nemennosť a ciele Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o postavení utečencov,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

So zreteľom na úroveň ochrany základných práv a slobôd v členských štátoch Európskej únie sa členské štáty považujú za bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých právnych a praktických dôvodoch, ktoré sa týkajú záležitostí azylu. V dôsledku toho je možné brať do úvahy žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu alebo ju vyhlásiť za prípustnú na prešetrenie iným členským štátom len v týchto prípadoch:

a)	ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, pokračuje, využívajúc ustanovenia článku 15 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa tohto dohovoru,

b)	ak bol iniciovaný postup uvedený v článku I-59 ods. 1 alebo 2 ústavy a pokiaľ Rada alebo prípadne Európska rada vo vzťahu k nemu prijme európske rozhodnutie s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom,

ak Rada prijala európske rozhodnutie v súlade s článkom I-59 ods. 1 ústavy s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, alebo ak Európska rada prijala európske rozhodnutie v súlade s článkom I-59 ods. 2 ústavy s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom,

ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného členského štátu; v takom prípade musí byť Rada okamžite informovaná; žiadosť sa vybavuje na základe domnienky, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc členského štátu.

23.

PROTOKOL O STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCI ZRIADENEJ ČLÁNKOM I-41 ODS. 6 A ČLÁNKOM III-312 ÚSTAVY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC DO ÚVAHY článok I-41 ods. 6 a článok III-312 ústavy,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je založená na dosiahnutí postupného zbližovania činností členských štátov,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; že Únii poskytuje operačnú spôsobilosť pomocou civilných a vojenských prostriedkov; že Únia môže použiť tieto prostriedky na misiách uvedených v článku III-309 mimo územia Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; že plnenie týchto úloh spočíva vo využití spôsobilostí poskytnutých členskými štátmi v súlade so zásadou „nedeliteľnosti síl“,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie nemá vplyv na osobitnú povahu bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie rešpektuje záväzky vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy tých členských štátov, ktoré zastávajú názor, že ich spoločná obrana sa má uskutočňovať v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva základom kolektívnej obrany jej členov a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou v tomto rámci,

PRESVEDČENÉ, že rozhodnejšia úloha Únie v otázkach bezpečnosti a obrany prispeje k životaschopnosti obnovenej Atlantickej aliancie, v súlade s dohodami Berlín plus;

ODHODLANÉ zabezpečiť, aby Únia bola schopná v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť v rámci medzinárodného spoločenstva,

UZNÁVAJÚC, že Organizácia Spojených národov môže požiadať Úniu o pomoc v prípade naliehavej potreby uskutočnenia misií na základe kapitol VI a VII Charty Organizácie Spojených národov,

UZNÁVAJÚC, že na posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky bude potrebné vyvinúť úsilie členských štátov v oblasti spôsobilostí,

S VEDOMÍM, že začatie novej etapy v rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky bude vyžadovať odhodlané úsilie príslušných členských štátov,

ODVOLÁVAJÚC SA na význam účasti ministra zahraničných vecí Únie v plnej miere na činnostiach, ktoré sú spojené so stálou štruktúrovanou spoluprácou,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Stála štruktúrovaná spolupráca uvedená v článku I-41 ods. 6 ústavy je otvorená všetkým členským štátom, ktoré sa zaviažu odo dňa nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu:

postupovať intenzívnejšie v rozvoji svojich obranných spôsobilostí pomocou rozvoja svojich národných príspevkov a prípadnej účasti na mnohonárodných silách, v hlavných európskych programoch vyzbrojovania a na činnosti Agentúry v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, obstarávania a vyzbrojovania (Európska obranná agentúra), a

mať schopnosť zabezpečiť najneskôr do roku 2007, buď na národnej úrovni alebo ako súčasť skupín mnohonárodných síl, bojové jednotky špecializované pre plánované misie, štruktúrované na taktickej úrovni ako bojové zoskupenia, s podpornými zložkami zahŕňajúcimi dopravu a logistiku, schopné vykonávať úlohy uvedené v článku III-309, v lehote od 5 do 30 dní, najmä na žiadosť Organizácie Spojených národov, a ktoré môžu byť udržateľné na počiatočné obdobie 30 dní, ktoré sa môže predĺžiť na najmenej 120 dní.

Článok 2

Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1 sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na stálej štruktúrovanej spolupráci, zaväzujú:

a)	spolupracovať od nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu s cieľom dosiahnuť odsúhlasené ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie,

b)	zosúladiť vzájomne svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne zosúladením identifikácie ich vojenských potrieb, združením a, kde je to vhodné, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky,

c)	prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, hlavne pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl, vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov,

d)	spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“, vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

e)	zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.

Článok 3

Európska obranná agentúra prispieva k pravidelnému hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov v oblasti spôsobilostí, hlavne príspevkov uskutočnených v súlade s kritériami ustanovenými, medzi iným, na základe článku 2, a predloží o nich správu aspoň raz ročne. Hodnotenie môže slúžiť ako základ pre odporúčania a rozhodnutia Rady, ktoré sa prijímajú v súlade s článkom III-312 ústavy.

24.

PROTOKOL K ČLÁNKU I-41 ODS. 2 ÚSTAVY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

MAJÚC NA PAMÄTI potrebu úplného vykonávania ustanovení článku I-41 ods. 2 ústavy,

MAJÚC NA PAMÄTI, že politika Únie v súlade s článkom I-41 ods. 2 nemá dosah na špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov, a rešpektuje záväzky niektorých členských štátov, ktoré uskutočňujú svoju spoločnú obranu v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, a ktorá musí byť zlučiteľná so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou v tomto rámci,

SA DOHODLI na tomto ustanovení, ktoré je pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Únia v spolupráci so Západoeurópskou úniou vypracuje opatrenia na zlepšenie vzájomnej spolupráce.

25.

PROTOKOL O DOVOZE ROPNÝCH PRODUKTOV SPRACOVANÝCH NA HOLANDSKÝCH ANTILÁCH DO EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC SI podrobnejšie upraviť obchodný režim pre dovoz ropných produktov, ktoré sú spracované na Holandských Antilách do Únie,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Tento protokol sa vzťahuje na ropné produkty čísel kombinovanej nomenklatúry 2710, 2711, 2712 (parafín a vazelína), ex 2713 (parafínové zvyšky) a 2714 (olejová bridlica), pokiaľ sa do členských štátov dovážajú na účely spotreby.

Článok 2

Členské štáty sa zaväzujú za podmienok ustanovených v tomto protokole poskytnúť colné výhody ropným produktom spracovaným na Holandských Antilách, ktoré vyplývajú z pridruženia Holandských Antíl k Únii. Tieto ustanovenia platia bez ohľadu na pravidlá o pôvode, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch.

Článok 3

1. Ak Komisia uzná na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu, že dovozy ropných produktov do Únie, ktoré sú spracované na Holandských Antilách v režime ustanovenom v článku 2, skutočne spôsobujú ťažkosti na trhu jedného alebo viacerých členských štátov, prijme európske rozhodnutie ustanovujúce vymeranie, zvýšenie alebo opätovné zavedenie ciel na uvedený dovoz zainteresovanými členskými štátmi, spôsobom a na obdobie, ktoré je potrebné na zvládnutie tejto situácie. Takto vymerané, zvýšené alebo opätovne zavedené clo nesmie byť vyššie ako clo, ktoré sa uplatňuje voči tretím krajinám na rovnaké produkty.

2. Odsek 1 sa môže uplatniť v každom prípade, keď dovoz ropných produktov, ktoré sú spracované na Holandských Antilách do Únie, dosiahne dva milióny ton za rok.

3. Európske rozhodnutia prijaté Komisiou v zmysle odsekov 1 a 2 vrátane tých, ktoré smerujú k zamietnutiu žiadosti členského štátu, sa dajú na vedomie Rade. Tá môže zasadnúť na základe žiadosti ktoréhokoľvek členského štátu a môže kedykoľvek prijať európske rozhodnutie, ktorým sa tieto európske rozhodnutia zmenia, doplnia alebo zrušia.

Článok 4

1. Ak niektorý členský štát zastáva názor, že dovoz ropných produktov, ktoré sú spracované na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný členský štát v režime ustanovenom v článku 2, spôsobuje na jeho trhu skutočné ťažkosti a že sú potrebné okamžité opatrenia na zvrátenie tohto stavu, môže z vlastného podnetu rozhodnúť zvýšiť clo na tento dovoz, ktoré však nesmie byť vyššie ako clo uplatňujúce sa voči tretím krajinám na rovnaké produkty. Toto rozhodnutie oznámi Komisii, ktorá do jedného mesiaca prijme európske rozhodnutie ustanovujúce, či sa štátom prijaté opatrenia môžu zachovať alebo sa musia zmeniť alebo zrušiť. Článok 3 ods. 3 sa vzťahuje na toto rozhodnutie Komisie.

2. Ak prekročí dovoz ropných produktov, ktoré sú spracované na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný štát alebo viacero štátov v režime ustanovenom v článku 2 počas jedného kalendárneho roka množstvo, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto protokolu, považujú sa prípadné opatrenia tohto štátu alebo daných členských štátov za daný rok v zmysle odseku 1 za oprávnené. Komisia zoberie na vedomie prijaté opatrenia po tom, ako sa ubezpečí, že sa dosiahlo stanovené množstvo. V takomto prípade ostatné členské štáty nepredložia vec Rade.

Článok 5

Ak Únia rozhodne o uplatnení množstvových obmedzení na dovoz ropných produktov akéhokoľvek pôvodu, tieto sa môžu rovnako vzťahovať na dovoz týchto produktov z Holandských Antíl. V takomto prípade sa Holandským Antilám poskytne preferenčné zaobchádzanie oproti tretím krajinám.

Článok 6

1. Rada môže jednomyseľným rozhodnutím revidovať články 2 až 5 po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, keď vydá spoločné vymedzenie pojmu pôvodu pre ropné produkty z tretích krajín a pridružených krajín alebo prijme rozhodnutia v rámci spoločnej obchodnej politiky o predmetných produktoch, alebo vytvorí spoločnú energetickú politiku.

2. Pri takejto revízii sa v každom prípade zachovajú rovnocenné výhody v prospech Holandských Antíl v primeranej forme a na množstvo najmenej dva a pol milióna ton ropných produktov.

3. Záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na rovnocenné výhody podľa odseku 2, sa môžu v prípade potreby rozdeliť na jednotlivé štáty, pričom sa berú do úvahy množstvá, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto protokolu.

Článok 7

Pri vykonávaní tohto protokolu je Komisia zodpovedná za sledovanie vývoja dovozu ropných produktov do členských štátov, ktoré sú spracované na Holandských Antilách. Členské štáty oznámia Komisii, ktorá dbá na príslušné rozdeľovanie, všetky informácie potrebné na tento účel formou administratívnych postupov odporúčaných Komisiou.

PRÍLOHA

Na vykonanie článku 4 ods. 2 sa Vysoké zmluvné strany uzniesli, že množstvo dva milióny ton ropných produktov z Antíl sa rozdelí medzi členské štáty takto:

Spolková republika Nemecko	625 000 ton
Belgicko – Luxemburská hospodárska únia	200 000 ton
Francúzsko	75 000 ton
Taliansko	100 000 ton
Holandsko	1 000 000 ton

26.

PROTOKOL O NADOBÚDANÍ NEHNUTEĽNOSTÍ V DÁNSKU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ŽELAJÚC si urovnanie niektorých osobitných problémov týkajúcich sa Dánska,

SA DOHODLI na tomto ustanovení, ktoré je pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Bez ohľadu na ustanovenia ústavy si Dánsko môže zachovať platné právne predpisy o nadobúdaní druhého bydliska.

27.

PROTOKOL O SYSTÉME VEREJNOPRÁVNEHO VYSIELANIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC DO ÚVAHY, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, ako aj s potrebou zachovania plurality médií,

SA DOHODLI na týchto výkladových ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Ustanovenia ústavy sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokiaľ sa takéto financovanie poskytuje subjektom zabezpečujúcim vysielanie na účely poskytovania služieb vo verejnom záujme, ktoré im boli zverené, vymedzené a organizované zo strany každého členského štátu, a za predpokladu, že takéto financovanie nepozmeňuje obchodné podmienky a neobmedzuje hospodársku súťaž v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa musí vziať do úvahy vykonávanie takejto verejnoprávnej služby.

28.

PROTOKOLK ČLÁNKU III-214 ÚSTAVY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SA DOHODLI na tomto ustanovení, ktoré je pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

Na účely uplatňovania článku III-214 ústavy sa dávky v systéme sociálneho zabezpečenia nepovažujú za odmenu, ak sa týkajú obdobia zamestnania pred 17. májom 1990, s výnimkou prípadov pracovníkov alebo oprávnených rodinných príslušníkov, ktorí pred týmto dátumom podali žalobu na súd alebo začali podobné konanie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva.

29.

PROTOKOL O HOSPODÁRSKEJ, SOCIÁLNEJ A ÚZEMNEJ SÚDRŽNOSTI

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že článok I-3 ústavy uvádza, okrem iných cieľov, cieľ podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi a že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť patrí medzi oblasti spoločnej právomoci Únie, ktoré sú vymenované v článku I-14 ods. 2 písm. c) ústavy,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že ustanovenia časti III hlavy III kapitoly III oddielu 3 ústavy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako celok poskytujú právny základ na konsolidáciu a ďalší rozvoj činnosti Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane zriadenia fondu,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že článok III-223 ústavy predpokladá zriadenie Kohézneho fondu,

BERÚC DO ÚVAHY, že Európska investičná banka požičiava veľké a ustavične sa zvyšujúce čiastky v prospech chudobnejších regiónov,

BERÚC DO ÚVAHY záujem o väčšiu pružnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov,

BERÚC DO ÚVAHY želanie rozlišovať mieru účasti Únie na programoch a projektoch v niektorých členských štátoch,

BERÚC DO ÚVAHY návrh vo vyššej miere zohľadňovať relatívnu prosperitu členských štátov v systéme vlastných zdrojov,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

1. Členské štáty potvrdzujú, že podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je životne dôležitá pre celkový rozvoj a trvalý prospech Únie.

2. Členské štáty opätovne potvrdzujú svoje presvedčenie, že štrukturálne fondy by mali naďalej zohrávať značnú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti súdržnosti.

3. Členské štáty opätovne potvrdzujú svoje presvedčenie, že Európska investičná banka by mala naďalej venovať väčšinu svojich prostriedkov na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vyhlasujú, že sú ochotné preskúmať kapitálové potreby Európskej investičnej banky hneď, ako to bude na tento účel potrebné.

4. Členské štáty súhlasia, aby Kohézny fond poskytoval finančné prostriedky Únie na projekty v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch s hrubým národným dôchodkom na osobu nižším ako 90 % priemeru Únie, ktoré majú program na splnenie podmienok hospodárskeho zbližovania, ako je to ustanovené v článku III-184 ústavy.

5. Členské štáty vyhlasujú, že majú úmysel umožniť väčšiu mieru pružnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na špecifické potreby nezahrnuté do súčasných predpisov o štrukturálnych fondoch.

6. Členské štáty vyhlasujú svoju ochotu upraviť mieru účasti Únie v rámci programov a projektov štrukturálnych fondov s cieľom vyhnúť sa nadmernému zvyšovaniu rozpočtových výdavkov v menej prosperujúcich členských štátoch.

7. Členské štáty uznávajú potrebu pravidelne sledovať pokrok, ktorý sa dosahuje v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a vyjadrujú svoju ochotu v tomto ohľade analyzovať všetky potrebné opatrenia.

8. Členské štáty potvrdzujú svoj zámer viac zohľadňovať schopnosť jednotlivých členských štátov prispievať do systému vlastných zdrojov a preskúmať prostriedky, ktoré menej prosperujúcim členským štátom umožňujú korigovať regresívne prvky súčasného systému vlastných zdrojov.

30.

PROTOKOL O OSOBITNEJ ÚPRAVE PRE GRÓNSKO

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Jediný článok

1. Zaobchádzanie s dovozom výrobkov, ktoré podliehajú spoločnej organizácii trhu s produktmi rybného hospodárstva a ktoré majú pôvod v Grónsku do Únie, zahŕňa, pri dodržiavaní mechanizmov spoločnej organizácie trhu, oslobodenie od cla a poplatkov s rovnocenným účinkom a od množstvových obmedzení a opatrení s rovnocenným účinkom, ak sú možnosti prístupu do grónskych zón rybolovu, ktoré sú Únii zaručené na základe dohody medzi Úniou a príslušnými orgánmi Grónska, pre Úniu uspokojivé.

2. Opatrenia, ktoré sa vzťahujú na režim dovozu takých produktov, sa príjmu podľa postupov ustanovených v článku III-231 ústavy.

31.

PROTOKOL O ČLÁNKU 40.3.3 ÚSTAVY ÍRSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Jediný článok

Žiadne ustanovenie v Zmluve o Ústave pre Európu, ani v zmluvách alebo v aktoch, ktoré ju menia alebo dopĺňajú, nemá vplyv na uplatňovanie článku 40.3.3 Ústavy Írska v Írsku.

32.

PROTOKOL K ČLÁNKU I-9 ODS. 2 ÚSTAVY O PRISTÚPENÍ ÚNIE K EURÓPSKEMU DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

Zmluva o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „európsky dohovor“), ktorá je ustanovená v článku I-9 ods. 2 ústavy, musí odrážať potrebu zachovať charakteristické znaky Únie a práva Únie, najmä so zreteľom na:

a)	osobitné formy možnej účasti Únie v kontrolných orgánoch európskeho dohovoru,

b)	mechanizmy potrebné na zabezpečenie toho, aby žaloby podané štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi, a žaloby podané jednotlivcami boli správne adresované členským štátom a/alebo Únii v závislosti od povahy veci.

Článok 2

Zmluva uvedená v článku 1 musí zaručiť, že pristúpenie Únie sa nedotkne právomocí Únie alebo právomocí jej inštitúcií. Musí zaručiť, aby žiadne z ustanovení nemalo vplyv na osobitné postavenie členských štátov s ohľadom na európsky dohovor a najmä na jeho protokoly, na opatrenia prijaté členskými štátmi na odchýlenie sa od európskeho dohovoru v súlade s jeho článkom 15 a na výhrady členských štátov vyjadrené v súlade s jeho článkom 57.

Článok 3

Žiadnym ustanovením zmluvy uvedenej v článku 1 nesmie byť dotknutý článok III-375 ods. 2 ústavy.

33.

PROTOKOL K AKTOM A ZMLUVÁM, KTORÝMI BOLA DOPLNENÁ ALEBO ZMENENÁ ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA A ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

KEĎŽE článok IV-437 ods. 1 ústavy zrušuje Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii, ako aj akty a zmluvy, ktoré ich doplnili alebo zmenili,

KEĎŽE sa zaviazali vypracovať zoznam aktov a zmlúv, ktoré sú uvedené v článku IV-437 ods. 1,

KEĎŽE sa dohodli prevziať podstatu ustanovení článku 9 ods. 7 Amsterdamskej zmluvy,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že Akt z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu musí zostať v platnosti,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Článok 1

1. Týmto sa zrušujú tieto akty a zmluvy, ktorými sa doplnila alebo zmenila Zmluva o založení Európskeho spoločenstva:

a)	Protokol z 8. apríla 1965 o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev pripojený k Zmluve o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie (Ú. v. ES L 152, 13. 7. 1967, s. 13),

b)	Zmluva z 22. apríla 1970, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 2, 2. 1. 1971, s. 1),

c)	Zmluva z 22. júla 1975, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 359, 31. 12. 1977, s. 4),

d)	Zmluva z 10. júla 1975, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Protokolu o Štatúte Európskej investičnej banky (Ú. v. ES L 91, 6. 4. 1978, s. 1),

e)	Zmluva z 13. marca 1984, ktorou sa menia a dopĺňajú zmluvy o založení Európskych spoločenstiev so zreteľom na Grónsko (Ú. v. ES L 29, 1. 2. 1985, s. 1),

f)	Jednotný európsky akt zo 17. februára 1986 a 28. februára 1986 (Ú. v. ES L 169, 29. 6. 1987, s. 1),

g)	Akt z 25. marca 1993, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o Štatúte Európskej investičnej banky, oprávňujúci Radu guvernérov zriadiť Európsky investičný fond (Ú. v. ES L 173, 7. 7. 1994, s. 14),

h)	Rozhodnutie Rady 2003/223/ES zasadajúcej na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád z 21. marca 2003 o zmene a doplnení článku 10.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 83, 1. 4. 2003, s. 66).

2. Amsterdamská zmluva z 2. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty, sa týmto zrušuje (Ú. v. ES C 340, 10. 11. 1997, s. 1).

3. Zmluva z Nice z 26. februára 2001, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty, sa týmto zrušuje (Ú. v. ES C 80, 10. 3. 2001, s. 1).

Článok 2

1. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku III-432 ústavy a článku 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, zástupcovia vlád členských štátov prijmú na základe vzájomnej dohody ustanovenia potrebné na urovnanie niektorých problémov týkajúcich sa Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré sú dôsledkom vytvorenia spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev.

2. Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, ESAE (Ú. v. ES L 278, 8. 10. 1976, s. 1) v znení platnom v čase nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu, zostáva v platnosti. Na účely zosúladenia s ústavou sa tento akt mení a dopĺňa takto:

a)	v článku 1 sa vypúšťa odsek 3,

b)	v článku 5 ods. 1 druhom pododseku sa vypúšťa slovo „ustanovenia“,

c)	v článku 6 ods. 2 sa vypúšťa slovné spojenie „z 8. apríla 1965“ a slovné spojenie „Európskych spoločenstiev“ sa nahrádza slovným spojením „Európskej únie“,

d)	v článku 7 ods. 1 druhej zarážke sa slovné spojenie „Komisia Európskych spoločenstiev“ nahrádza slovným spojením „Európska komisia“,

e)	v článku 7 ods. 1 tretej zarážke sa slovné spojenie „Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa“ nahrádza slovným spojením „Súdneho dvora Európskej únie“,

f)	v článku 7 ods. 1 piatej zarážke sa slovné spojenie „Dvor audítorov Európskych spoločenstiev“ nahrádza slovným spojením „Dvor audítorov“,

g)	v článku 7 ods. 1 šiestej zarážke sa slovné spojenie „Ombudsman Európskych spoločenstiev“ nahrádza slovným spojením „Európsky ombudsman“,

h)	v článku 7 ods. 1 siedmej zarážke sa slovné spojenie „Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu“ nahrádza slovným spojením „Európskej únie“,

v článku 7 ods. 1 deviatej zarážke sa slovné spojenie „na základe alebo podľa zmlúv o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu“ nahrádza slovným spojením „na základe Zmluvy o Ústave pre Európu a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu“ a slovo „Spoločenstiev“ sa nahrádza slovom „Únie“,

j)	v článku 7 ods. 1 jedenástej zarážke sa slovné spojenie „orgánov Európskych spoločenstiev alebo k nim pripojených inštitúcií, úradov alebo agentúr alebo Európskej centrálnej banky“ nahrádza slovným spojením „inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie“,

k)	zarážky článku 7 ods. 1 sa označujú ako písmená a) až k) v tomto poradí,

l)	zarážky článku 7 ods. 2 druhého pododseku sa označujú ako písmená a) a b) v tomto poradí,

m)	v článku 11 ods. 2 druhom pododseku sa slovo „Spoločenstvo“ nahrádza slovom „Únia“; slovo „stanoví“ sa nahrádza slovným spojením „prijme európske rozhodnutie stanovujúce“; slovné spojenie „predchádzajúci pododsek“ sa nahrádza slovným spojením „prvý pododsek“,

n)	v článku 11 ods. 3 sa slovné spojenie „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 139 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva“ nahrádza slovným spojením „bez toho, aby bol dotknutý článok III-336 ústavy“,

o)	V článku 14 sa slovo „podniknúť“ nahrádza slovom „prijať“; slovné spojenie „na návrh“ sa nahrádza slovným spojením „na podnet“; slovné spojenie „prijať také opatrenia“ sa nahrádza slovným spojením „prijať potrebné európske nariadenia alebo európske rozhodnutia“.

PROTOKOL O PRECHODNÝCH USTANOVENIACH VZŤAHUJÚCICH SA NA INŠTITÚCIE A ORGÁNY ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

KEĎŽE na účely zabezpečenia prechodu medzi Európskou úniou založenou Zmluvou o Európskej únii a Európskym spoločenstvom a Európskou úniou založenou Zmluvou o Ústave pre Európu, ktorá sa stáva ich nástupkyňou, je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať predtým ako všetky ustanovenia ústavy a akty potrebné na vykonanie jej ustanovení nadobudnú platnosť,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

HLAVA I

USTANOVENIA O EURÓPSKOM PARLAMENTE

Článok 1

1. V dostatočnom predstihu pred parlamentnými voľbami v roku 2009 prijme Európska rada v súlade s článkom I-20 ods. 2 druhým pododsekom ústavy európske rozhodnutie, ktorým určí zloženie Európskeho parlamentu.

2. Počas volebného obdobia parlamentu 2004 – 2009 zostáva zloženie a počet poslancov zvolených do Európskeho parlamentu v každom členskom štáte rovnaký ako k dátumu nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu, pričom počet zástupcov je takýto:

Belgicko	24
Česká republika	24
Dánsko	14
Nemecko	99
Estónsko	6
Grécko	24
Španielsko	54
Francúzsko	78
Írsko	13
Taliansko	78
Cyprus	6
Lotyšsko	9
Litva	13
Luxembursko	6
Maďarsko	24
Malta	5
Holandsko	27
Rakúsko	18
Poľsko	54
Portugalsko	24
Slovinsko	7
Slovensko	14
Fínsko	14
Švédsko	19
Spojené kráľovstvo	78

HLAVA II

USTANOVENIA O EURÓPSKEJ RADE A RADE

Článok 2

1. Ustanovenia článku I-25 ods. 1, 2 a 3 ústavy o vymedzení kvalifikovanej väčšiny v Európskej rade a Rade nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2009 po uskutočnení volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009 v súlade s článkom I-20 ods. 2 ústavy.

2. Tieto ustanovenia zostávajú v platnosti do 31. októbra 2009 bez toho, aby bol dotknutý článok I-25 ods. 4 ústavy.

Ak sa na prijatie uznesení Európskej rady a Rady požaduje dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny, hlasy členov sa vážia takto:

Belgicko	12
Česká republika	12
Dánsko	7
Nemecko	29
Estónsko	4
Grécko	12
Španielsko	27
Francúzsko	29
Írsko	7
Taliansko	29
Cyprus	4
Lotyšsko	4
Litva	7
Luxembursko	4
Maďarsko	12
Malta	3
Holandsko	13
Rakúsko	10
Poľsko	27
Portugalsko	12
Slovinsko	4
Slovensko	7
Fínsko	7
Švédsko	10
Spojené kráľovstvo	29

V prípade, že sa uznesenia musia prijať v zmysle ústavy na návrh Komisie, považujú sa za prijaté, ak získajú aspoň 232 hlasov predstavujúcich väčšinu členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie. V ostatných prípadoch sa uznesenia považujú za prijaté, ak získajú aspoň 232 hlasov predstavujúcich najmenej dve tretiny členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie.

Člen Európskej rady alebo Rady môže požiadať, aby sa v prípade, keď Európska rada alebo Rada prijíma akt kvalifikovanou väčšinou, overilo, či členské štáty tvoriace túto väčšinu zastupujú aspoň 62 % celkového počtu obyvateľstva Únie. Ak sa zistí, že táto podmienka nie je splnená, predmetný akt nie je prijatý.

3. Pri následných pristúpeniach sa prah uvedený v odseku 2 vypočíta tak, aby sa zabezpečilo, že prah na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny vyjadrený v hlasoch nepresiahne ten, ktorý vyplýva z tabuľky uvedenej vo Vyhlásení o rozšírení Európskej únie pripojenom k záverečnému aktu konferencie, ktorá prijala Zmluvu z Nice.

4. Tieto ustanovenia o vymedzení kvalifikovanej väčšiny nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2009:

—	článok I-44 ods. 3 tretí, štvrtý a piaty pododsek ústavy,

—	článok I-59 ods. 5 druhý a tretí pododsek ústavy,

—	článok I-60 ods. 4 druhý pododsek ústavy,

—	článok III-179 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek ústavy,

—	článok III-184 ods. 6 tretí a štvrtý pododsek ústavy,

—	článok III-184 ods. 7 tretí a štvrtý pododsek ústavy,

—	článok III-194 ods. 2 druhý a tretí pododsek ústavy,

—	článok III-196 ods. 3 druhý a tretí pododsek ústavy,

—	článok III-197 ods. 4 druhý a tretí pododsek ústavy,

—	článok III-198 ods. 2 tretí pododsek ústavy,

—	článok III-312 ods. 3 tretí a štvrtý pododsek ústavy,

—	článok III-312 ods. 4 tretí a štvrtý pododsek ústavy,

—	článok 1 druhý, tretí a štvrtý odsek a článok 3 ods. 1 druhý, tretí a štvrtý pododsek Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl, prisťahovalectvo, ako aj na justičnú spoluprácu v občianskych veciach a policajnú spoluprácu,

—	článok 1 druhý, tretí a štvrtý odsek a článok 5 tretí, štvrtý a piaty odsek Protokolu o postavení Dánska.

Do 31. októbra 2009 je v prípadoch, ak sa nezúčastňujú na hlasovaní všetci členovia Rady, predovšetkým v prípadoch uvedených v článkoch vymenovaných v prvom pododseku, kvalifikovaná väčšina vymedzená ako rovnaký podiel vážených hlasov a rovnaký podiel počtu členov Rady, a prípadne ako rovnaké percento obyvateľstva dotknutých členských štátov, ako je ustanovené v odseku 2.

Článok 3

Až do nadobudnutia účinnosti európskeho rozhodnutia uvedeného v článku I-24 ods. 4 ústavy môže Rada zasadať v zložení ustanovenom v článku I-24 ods. 2 a 3, ako aj v iných zloženiach podľa zoznamu vytvoreného európskym rozhodnutím Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou.

HLAVA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA KOMISIE VRÁTANE MINISTRA ZAHRANIČNÝCH VECÍ ÚNIE

Článok 4

Členovia Komisie, ktorí vykonávajú svoju funkciu v čase nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu, zostávajú vo svojej funkcii do uplynutia ich funkčného obdobia. Dňom vymenovania ministra zahraničných vecí Únie však skončí funkčné obdobie člena, ktorý má štátnu príslušnosť rovnakú ako minister zahraničných vecí Únie.

HLAVA IV

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY, VYSOKÉHO SPLNOMOCNENCA PRE SPOLOČNÚ ZAHRANIČNÚ A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU A ZÁSTUPCU GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY

Článok 5

Funkčné obdobia generálneho tajomníka Rady, vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnúá a bezpečnostnú politiku a zástupcu generálneho tajomníka Rady skončia nadobudnutím platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu. Rada vymenuje generálneho tajomníka v súlade s článkom III-344 ods. 2 ústavy.

HLAVA V

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PORADNÝCH ORGÁNOV

Článok 6

Až do nadobudnutia účinnosti európskeho rozhodnutia uvedeného v článku III-386 ústavy je rozdelenie počtu členov Výboru regiónov takéto:

Belgicko	12
Česká republika	12
Dánsko	9
Nemecko	24
Estónsko	7
Grécko	12
Španielsko	21
Francúzsko	24
Írsko	9
Taliansko	24
Cyprus	6
Lotyšsko	7
Litva	9
Luxembursko	6
Maďarsko	12
Malta	5
Holandsko	12
Rakúsko	12
Poľsko	21
Portugalsko	12
Slovinsko	7
Slovensko	9
Fínsko	9
Švédsko	12
Spojené kráľovstvo	24

Článok 7

Až do nadobudnutia účinnosti európskeho rozhodnutia uvedeného v článku III-389 ústavy je rozdelenie počtu členov Hospodárskeho a sociálneho výboru takéto:

Belgicko	12
Česká republika	12
Dánsko	9
Nemecko	24
Estónsko	7
Grécko	12
Španielsko	21
Francúzsko	24
Írsko	9
Taliansko	24
Cyprus	6
Lotyšsko	7
Litva	9
Luxembursko	6
Maďarsko	12
Malta	5
Holandsko	12
Rakúsko	12
Poľsko	21
Portugalsko	12
Slovinsko	7
Slovensko	9
Fínsko	9
Švédsko	12
Spojené kráľovstvo	24

35.

PROTOKOL O FINANČNÝCH DÔSLEDKOCH UPLYNUTIA PLATNOSTI ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA UHLIA A OCELE A O VÝSKUMNOM FONDE PRE UHLIE A OCEĽ

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA na to, že všetky aktíva a pasíva Európskeho spoločenstva uhlia a ocele tak, ako existovali k 23. júlu 2002, sa 24. júla 2002 previedli na Európske spoločenstvo,

BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že je žiaduce využívať tieto fondy na výskum v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom, a teda potrebu ustanoviť v tejto súvislosti určité osobitné pravidlá,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu:

Článok 1

1. Čistá hodnota aktív a pasív Európskeho spoločenstva uhlia a ocele uvedených v súvahe Európskeho spoločenstva uhlia a ocele z 23. júla 2002, upravená o akékoľvek zvýšenie alebo zníženie, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku likvidačných operácií, sa považuje za aktíva Únie určené na výskum v odvetviach uhoľného a oceliarskeho priemyslu, označené ako „Európske spoločenstvo uhlia a ocele v likvidácii“. Po ukončení likvidácie sa uvedú ako „Aktíva Výskumného fondu pre uhlie a oceľ“.

2. Príjmy z týchto aktív, uvádzané ako „Výskumný fond pre uhlie a oceľ“, sa využívajú výlučne na výskum mimo rámcového výskumného programu v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom v súlade s týmto protokolom a aktmi prijatými na jeho základe.

Článok 2

1. Európsky zákon Rady upravuje všetky potrebné ustanovenia na vykonanie tohto protokolu, vrátane základných zásad. Rada sa uznáša po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Rada prijíma na návrh Komisie európske nariadenia alebo európske rozhodnutia, ktorými sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia pre hospodárenie s majetkom Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a technické usmernenia pre výskumný program tohto fondu. Rada sa uznáša po porade s Európskym parlamentom.

Článok 3

Pokiaľ nie je v ustanoveniach tohto protokolu a v aktoch prijatých na jeho základe ustanovené inak, uplatňujú sa ustanovenia ústavy.

36.

PROTOKOL, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

ODVOLÁVAJÚC SA na dôležitosť toho, aby mali ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu naďalej právne účinky v plnom rozsahu,

ŽELAJÚC si prispôsobiť uvedenú zmluvu novým pravidlám ustanoveným Zmluvou o Ústave pre Európu, najmä v inštitucionálnej a finančnej oblasti,

SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu a ktorými sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Článok 1

Týmto protokolom sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o ESAE“) v znení platnom v čase nadobudnutia platnosti Zmluvy o Ústave pre Európu.

Bez ohľadu na ustanovenia článku IV-437 Zmluvy o Ústave pre Európu a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto protokolu, právne účinky zmien a doplnení vykonaných v Zmluve o ESAE zmluvami a aktmi zrušenými v zmysle článku IV-437 Zmluvy o Ústave pre Európu, ako aj právne účinky platných aktov prijatých na základe Zmluvy o ESAE nie sú dotknuté.

Článok 2

Nadpis hlavy III Zmluvy o ESAE „Inštitucionálne ustanovenia“ sa nahrádza nadpisom „Inštitucionálne a finančné ustanovenia“.

Článok 3

Na začiatok hlavy III sa vkladá táto nová kapitola:

„KAPITOLA 1

UPLATŇOVANIE NIEKTORÝCH USTANOVENÍ ZMLUVY O ÚSTAVE PRE EURÓPU

Článok 106a

1. Na túto zmluvu sa vzťahujú články I-19 až I-29, články I-31 až I-39, články I-49 a I-50, články I-53 až I-56, články I-58 až I-60, články III-330 až III-372, články III-374 a III-375, články III-378 až III-381, články III-384 a III-385, články III-389 až III-392, články III-395 až III-410, články III-412 až III-415 a články III-427, IV-439 a IV-443 Zmluvy o Ústave pre Európu.

2. Odkazy na Úniu a ústavu v ustanoveniach uvedených v odseku 1, ako aj v ustanoveniach uvedených v protokoloch pripojených tak k Zmluve o Ústave pre Európu, ako aj k tejto zmluve, sa v rámci tejto zmluvy považujú za odkazy na Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a na túto zmluvu.

3. Ustanovenia Zmluvy o Ústave pre Európu sa neodchyľujú od ustanovení tejto zmluvy“.

Článok 4

V časti III Zmluvy o ESAE sa kapitoly I, II a III prečíslujú na II, III a IV.

Článok 5

1. Článok 3, články 107 až 132, články 136 až 143, články 146 až 156, články 158 až 163, články 165 až 170, články 173 a 173A, článok 175, články 177 až 179a, články 180b a 181, články 183, 183A, 190 a 204 Zmluvy o ESAE sa zrušujú.

2. Zrušujú sa protokoly, ktoré boli predtým pripojené k Zmluve o ESAE.

Článok 6

Nadpis hlavy IV Zmluvy o ESAE „Finančné ustanovenia“ sa nahrádza nadpisom „Osobitné finančné ustanovenia“.

Článok 7

1. V článku 38 treťom odseku a v článku 82 treťom odseku Zmluvy o ESAE sa odkazy na články 141 a 142 nahrádzajú odkazmi na články III-360 a III-361 ústavy v tomto poradí.

2. V článku 171 ods. 2 a v článku 176 ods. 3 Zmluvy o ESAE sa odkaz na článok 183 nahrádza odkazom na článok III-412 ústavy.

3. V článku 172 ods. 4 Zmluvy o ESAE sa odkaz na článok 177 ods. 5 nahrádza odkazom na článok III-404 ústavy.

4. V článkoch 38, 82, 96 a 98 Zmluvy o ESAE sa pojem „smernica“ nahrádza pojmom „európske nariadenie“.

5. V Zmluve o ESAE sa pojem „rozhodnutie“ nahrádza pojmom „európske rozhodnutie“ s výnimkou článkov 18, 20 a 23, článku 53 prvý odsek, ako aj v prípadoch, ak je rozhodnutie prijaté Súdnym dvorom Európskej únie.

6. V Zmluve o ESAE sa pojem „Súdny dvor“ nahrádza pojmom „Súdny dvor Európskej únie“.

Článok 8

Článok 191 Zmluvy o ESAE sa nahrádza týmto znením:

„Článok 191

Na území členských štátov požíva Spoločenstvo výsady a imunity, ktoré sú potrebné na plnenie jeho úloh, za podmienok ustanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.“

Článok 9

Článok 198 Zmluvy o ESAE sa nahrádza týmto znením:

„Článok 198

Pokiaľ nie je ustanovené inak, ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na európske územia členských štátov a na neeurópske územia, ktoré podliehajú ich jurisdikcii.

Rovnako sa vzťahujú na európske územia, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát.

Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú na Alandy s výnimkami, ktoré boli pôvodne uvedené v zmluve uvedenej v článku IV-437 ods. 2 písm. d) Zmluvy o Ústave pre Európu a ktoré boli prevzaté do Protokolu o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

Odchylne od prvého, druhého a tretieho odseku:

a)	táto zmluva sa nevzťahuje na Faerské ostrovy, ani na Grónsko,

b)	táto zmluva sa nevzťahuje na výsostné pásma Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre,

c)	táto zmluva sa nevzťahuje na zámorské krajiny a územia, ktoré majú osobitné vzťahy so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a ktoré nie sú uvedené v zozname uvedenom v prílohe II k Zmluve o Ústave pre Európu,

táto zmluva sa vzťahuje na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu potrebnom na zabezpečenie uplatňovania režimu, ktorý bol pôvodne ustanovený pre tieto ostrovy v zmluve uvedenej v článku IV-437 ods. 2 písm. a) Zmluvy o Ústave pre Európu a ktorý bol prevzatý do Protokolu o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.“

Článok 10

Článok 206 Zmluvy o ESAE sa nahrádza týmto znením:

„Článok 206

Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré upravia vzájomné práva a povinnosti, spoločné postupy a osobitné konania.

Tieto dohody uzatvára Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

Ak takéto dohody znamenajú zmenu alebo doplnenie tejto zmluvy, tieto zmeny a doplnenia sa musia najskôr prijať podľa postupu, ktorý je ustanovený v článku IV-443 Zmluvy o Ústave pre Európu“.

Článok 11

Článok 225 druhý odsek Zmluvy o ESAE sa nahrádza týmto znením:

„Anglické, české, dánske, estónske, fínske, grécke, írske, litovské, lotyšské, maďarské, maltské, nemecké, poľské, portugalské, slovenské, slovinské, španielske a švédske znenia zmluvy sú rovnako autentické.“

Článok 12

Príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, s výnimkou príjmov a výdavkov Agentúry pre zásobovanie a spoločných podnikov, sú zahrnuté do rozpočtu Únie.

B. PRÍLOHY

K ZMLUVE O ÚSTAVE PRE EURÓPU

PRÍLOHA I

ZOZNAM USTANOVENÝ V ČLÁNKU III-226 ÚSTAVY

1 – Číslo kombinovanej nomenklatúry	2 – Opis produktov
KAPITOLA 1	Živé zvieratá
KAPITOLA 2	Mäso a jedlé droby
KAPITOLA 3	Ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce
KAPITOLA 4	Mlieko a mliečne výrobky; vtáčie vajcia; prírodný med
KAPITOLA 5
0504	Zvieracie črevá, mechúry a žalúdky (iné ako rybacie), celé a ich časti
0515	Živočíšne produkty inde nešpecifikované alebo nezahrnuté; mŕtve zvieratá kapitoly 1 alebo kapitoly 3, nevhodné na ľudskú spotrebu
KAPITOLA 6	Živé stromy a ostatné rastliny; hľuzy, cibule, korene a podobne; rezané kvety a okrasné lístie
KAPITOLA 7	Zelenina, jedlé rastliny, korene a hľuzy
KAPITOLA 8	Jedlé ovocie a orechy; šupy citrusových plodov a melónov
KAPITOLA 9	Káva, čaj a koreniny, okrem maté (položka č. 0903)
KAPITOLA 10	Obilie
KAPITOLA 11	Mlynárske výrobky; slad a škroby; pšeničný lepok; inulín
KAPITOLA 12	Olejnaté semená a olejnaté plody; rôzne semená a plody; priemyselné a liečivé rastliny; slama a krmoviny
KAPITOLA 13
ex 1303	Pektín
KAPITOLA 15
1501	Bravčové sadlo a iný vyškvarený bravčový tuk; vyškvarený hydinový tuk
1502	Nevyškvarený tuk z hovädzieho dobytka, oviec a kôz; loj (vrátane „jemného loja“) vyrobený z týchto tukov
1503	Stearín zo sadla, oleostearín a lojový stearín; olej zo sadla, oleový olej a lojový olej, tiež emulgované alebo zmiešané, ale inak neupravené
1504	Tuky a oleje, z rýb alebo z morských cicavcov, tiež rafinované
1507	Stužené rastlinné oleje, tekuté alebo pevné, surové, rafinované alebo prečistené
1512	Živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje, dehydrované, tiež rafinované, ale inak neupravené
1513	Margarín, imitácie sadla a iné upravené jedlé tuky
1517	Zvyšky po spracovaní tukových látok alebo živočíšnych alebo rastlinných voskov
KAPITOLA 16	Prípravky z mäsa, rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov
KAPITOLA 17
1701	Repný cukor a trstinový cukor, v pevnom stave
1702	Iné cukry; cukrové sirupy; umelý med (tiež zmiešaný s prírodným medom); karamel
1703	Melasa, tiež odfarbená
1705 (37)	Cukry obsahujúce aromatizované látky alebo farbivá, sirupy a melasy, ale s výnimkou ovocných štiav, ktoré obsahujú pridaný cukor v akomkoľvek pomere
KAPITOLA 18
1801	Kakaové bôby, celé alebo lámané, surové alebo pražené
1802	Kakaové škrupiny, šupky, kožky a odpad
KAPITOLA 20	Prípravky zo zeleniny, ovocia alebo z iných častí rastlín
KAPITOLA 22
2204	Hroznový mušt, kvasiaci alebo ktorého kvasenie bolo zastavené inak ako pridaním alkoholu
2205	Víno z čerstvého hrozna; hroznový mušt, ktorého kvasenie bolo zastavené pridaním alkoholu
2207	Iné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové a medovina)
ex 2208 (37) ex 2209 (37)	Etylalkohol alebo čisté liehoviny, tiež denaturovaný s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom, získané z poľnohospodárskych produktov vymenovaných v tejto prílohe, okrem likérov a ostatných liehových nápojov a zmesí alkoholických prípravkov (známych ako „koncentrované výťažky“) na výrobu nápojov
ex 2210 (37)	Vínny ocot a náhradky vínneho octu
KAPITOLA 23	Zvyšky a odpad potravinárskeho priemyslu; pripravené krmivo pre zvieratá
KAPITOLA 24
2401	Nespracovaný tabak, tabakový odpad
KAPITOLA 45
4501	Prírodný korok, neupravený, rozdrvený, granulovaný alebo zomletý; korkový odpad
KAPITOLA 54
5401	Ľan, surový alebo spracovaný, ale nespradený, ľanový kúdeľ a odpad (vrátane cupovaných alebo trhaných handier a lán)
KAPITOLA 57
5701	Pravé konope (Cannabis sativa), surové alebo spracované, ale nespradené, kúdeľ a odpad z pravých konopí (vrátane cupovaných alebo garnetovaných handier alebo špagátov)

PRÍLOHA II

ZÁMORSKÉ KRAJINY A ÚZEMIA, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ USTANOVENIA ČASTI III HLAVY IV ÚSTAVY

—

Grónsko

—	Nová Kaledónia a závislé územia

—	Francúzska Polynézia

—	Francúzske južné a antarktické územia

—	Ostrovy Wallis a Futuna

—

Mayotte

—	Saint Pierre a Miquelon

—

Aruba

—

Holandské Antily:

—

Bonaire

—

Curaçao

—

Saba

—	Sint Eustatius

—	Sint Maarten

—

Anguilla

—	Kajmanské ostrovy

—	Falklandské ostrovy

—	Južná Georgia a Ostrovy Južného Sandwichu

—	Montserrat

—

Pitcairn

—	Sv. Helena a závislé územia

—	Britské antarktické územia

—	Britské územia v Indickom oceáne

—	Ostrovy Turks a Caicos

—	Britské Panenské ostrovy

—

Bermudy

(1) Ú. v. ES L 73, 27.3.1972, s. 47.

(2) Ú. v. ES L 73, 27.3.1972, s. 84.

(3) Ú. v. ES L 291, 19.11.1979, s. 163.

(4) Ú. v. ES L 241, 29.8.1994, s. 322.

(5) Ú. v. ES L 241, 29.8.1994, s. 355.

(6) Ú. v. ES L 241, 29.8.1994, s. 364.

(7) Ú. v. ES L 241, 29.8.1994, s. 365.

(8) Ú. v. ES L 241, 29.8.1994, s. 367.

(9) Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 370.

(10) Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3.

(11) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42.

(12) Ú. v. ES L 79, 22.3.2002, s. 42.

(13) Nariadenie (EHS) č. 3906/89 (Ú. v. ES L 375, 23.12.1989, s. 11).

(14) Nariadenie (ES) č. 2760/98 (Ú. v. ES L 345, 19.12.1998, s. 49).

(15) Nariadenie (ES) č. 555/2000 (Ú. v. ES L 68, 16.3.2000, s. 3).

(16) Nariadenie (ES) č. 1267/1999 (Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 73).

(17) Nariadenie (ES) č. 1268/1999 (Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 87).

(18) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu (Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1).

(19) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 103.

(20) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

(21) Ú. v. ES L 232, 2.9.1999, s. 34.

(22) Usmernenie PHARE [SEC (1999) 1596, aktualizované 6.9.2002 dokumentom C 3303/2].

(23) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

(24) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 1.

(25) Ú. v. ES L 375, 23.12.1989, s. 11.

(26) Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).

(27) Ú. v. ES L 178, 30.6.2001, s. 1.

(28) Ú. v. ES L 360, 31.12.1994, s. 2.

(29) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

(30) Ú. v. ES L 360, 31.12.1994, s. 2.

(31) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.

(32) Ú. v. ES L 375, 23.12.1989, s. 11.

(33) Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2004, s. 8.

(34) Ú. v. ES L 348, 31.12.1993, s. 2.

(35) Ú. v. ES L 375, 23.12.1989, s. 11.

(36) Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33.

(37) Položka doplnená článkom 1 nariadenia Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 7a z 18. decembra 1959 (Ú. v. ES 7, 30.1.1962, s. 71/61).

ZÁVEREČNÝ AKT

KONFERENCIA ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, zvolaná do Bruselu 30. septembra 2003 s cieľom uzavrieť na základe vzájomnej dohody Zmluvu o Ústave pre Európu, prijala tieto dokumenty:

I.

Zmluva o Ústave pre Európu

II.

Protokoly pripojené k Zmluve o Ústave pre Európu

1.

Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii

2.

Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

3.

Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie

4.

Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky

5.

Protokol o Štatúte Európskej investičnej banky

6.

Protokol o umiestnení sídiel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie

7.

Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie

8.

Protokol o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva

9.

Protokol o Zmluve a Akte o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky

10.

Protokol o postupe pri nadmernom schodku

11.

Protokol o konvergenčných kritériách

12.

Protokol o Euroskupine

13.

Protokol o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska s ohľadom na hospodársku a menovú úniu

14.

Protokol o určitých ustanoveniach vzťahujúcich sa na Dánsko s ohľadom na hospodársku a menovú úniu

15.

Protokol o určitých úlohách Národnej banky Dánska

16.

Protokol o režime franku v rámci Tichomorského finančného spoločenstva (TFS)

17.

Protokol o Schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie

18.

Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článku III-130 ústavy na Spojené kráľovstvo a Írsko

19.

Protokol o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl, prisťahovalectvo, ako aj na justičnú spoluprácu v občianskych veciach a policajnú spoluprácu

20.

Protokol o postavení Dánska

21.

Protokol o vonkajších vzťahoch členských štátov s ohľadom na prekračovanie vonkajších hraníc

22.

Protokol o práve štátnych príslušníkov členských štátov na azyl

23.

Protokol o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom I-41 ods. 6 a článkom III-312 ústavy

24.

Protokol k článku I-41 ods. 2 ústavy

25.

Protokol o dovoze ropných produktov spracovaných na Holandských Antilách do Európskej únie

26.

Protokol o nadobúdaní nehnuteľností v Dánsku

27.

Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch

28.

Protokol k článku III-214 ústavy

29.

Protokol o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

30.

Protokol o osobitnej úprave pre Grónsko

31.

Protokol o článku 40.3.3 Ústavy Írska

32.

Protokol k článku I-9 ods. 2 ústavy o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

33.

Protokol k aktom a zmluvám, ktorými bola doplnená alebo zmenená Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o Európskej únii

34.

Protokol o prechodných ustanoveniach vzťahujúcich sa na inštitúcie a orgány Únie

35.

Protokol o finančných dôsledkoch uplynutia platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ

36.

Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

III.

Prílohy k Zmluve o Ústave pre Európu

1.

Príloha I – Zoznam ustanovený v článku III-226 ústavy

2.

Príloha II – Zámorské krajiny a územia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia časti III hlavy IV ústavy

Konferencia prijala tieto vyhlásenia, ktoré sú pripojené k záverečnému aktu:

Vyhlásenia vzťahujúce sa na ustanovenia ústavy

1.	Vyhlásenie k článku I-6

2.	Vyhlásenie k článku I-9 ods. 2

3.	Vyhlásenie k článkom I-22, I-27 a I-28

4.	Vyhlásenie k článku I-24 ods. 7 týkajúcemu sa rozhodnutia Európskej rady o vykonávaní predsedníctva Rady

5.	Vyhlásenie k článku I-25

6.	Vyhlásenie k článku I-26

7.	Vyhlásenie k článku I-27

8.	Vyhlásenie k článku I-36

9.	Vyhlásenie k článkom I-43 a III-329

10.	Vyhlásenie k článku I-51

11.	Vyhlásenie k článku I-57

12.	Vyhlásenie týkajúce sa vysvetliviek k Charte základných práv

13.	Vyhlásenie k článku III-116

14.	Vyhlásenie k článkom III-136 a III-267

15.	Vyhlásenie k článkom III-160 a III-322

16.	Vyhlásenie k článku III-167 ods. 2 písm. c)

17.	Vyhlásenie k článku III-184

18.	Vyhlásenie k článku III-213

19.	Vyhlásenie k článku III-220

20.	Vyhlásenie k článku III-243

21.	Vyhlásenie k článku III-248

22.	Vyhlásenie k článku III-256

23.	Vyhlásenie k článku III-273 ods. 1 druhý pododsek

24.	Vyhlásenie k článku III-296

25.	Vyhlásenie k článku III-325 týkajúce sa dojednávania a uzatvárania medzinárodných zmlúv o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti členskými štátmi

26.	Vyhlásenie k článku III-402 ods. 4

27.	Vyhlásenie k článku III-419

28.	Vyhlásenie k článku IV-440 ods. 7

29.	Vyhlásenie k článku IV-448 ods. 2

30.	Vyhlásenie o ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu

Vyhlásenia vzťahujúce sa na protokoly pripojené k ústave

Vyhlásenia k Protokolu o zmluvách a aktoch o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva

31.	Vyhlásenie o Alandách

32.	Vyhlásenie o etnickej skupine Samov

Vyhlásenia k Protokolu o Zmluve a Akte o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky

33.	Vyhlásenie o výsostných pásmach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre

34.	Vyhlásenie Komisie o výsostných pásmach Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Cypre

35.	Vyhlásenie o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve

36.	Vyhlásenie o tranzite osôb po súši medzi oblasťou Kaliningradu a ostatnými časťami Ruskej federácie

37.	Vyhlásenie o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku

38.	Vyhlásenie o Cypre

39.	Vyhlásenie týkajúce sa Protokolu o postavení Dánska

40.	Vyhlásenie týkajúce sa Protokolu o prechodných ustanoveniach vzťahujúcich sa na inštitúcie a orgány Únie

41.	Vyhlásenie týkajúce sa Talianska

Okrem toho, konferencia vzala na vedomie tieto vyhlásenia, ktoré sú pripojené k záverečnému aktu:

42.	Vyhlásenie Holandského kráľovstva k článku I-55

43.	Vyhlásenie Holandského kráľovstva k článku IV-440

44.	Vyhlásenie Spolkovej republiky Nemecko, Írska, Maďarskej republiky, Rakúskej republiky a Švédskeho kráľovstva

45.	Vyhlásenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska

46.	Vyhlásenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k vymedzeniu pojmu „štátni príslušníci“

47.	Vyhlásenie Španielskeho kráľovstva k vymedzeniu pojmu „štátni príslušníci“

48.	Vyhlásenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k hlasovaciemu právu v európskych parlamentných voľbách

49.	Vyhlásenie Belgického kráľovstva o národných parlamentoch

50.	Vyhlásenie Lotyšskej republiky a Maďarskej republiky o spôsobe písania názvu jednotnej meny v Zmluve o Ústave pre Európu

Hecho en Roma, el veintinueve de octubre del dos mil cuatro.

V Římě dne dvacátého devátého října dva tisíce čtyři

Udfærdiget i Rom den niogtyvende oktober to tusind og fire.

Geschehen zu Rom am neunundzwanzigsten Oktober zweitausendundvier.

Kahe tuhande neljanda aasta oktoobrikuu kahekümne üheksandal päeval Roomas

Έγινε στη Ρώμη, στις είκοσι εννέα Οκτωβρίου δύο χιλιάδες τέσσερα.

Done at Rome on the twenty-ninth day of October in the year two thousand and four.

Fait à Rome, le vingt-neuf octobre deux mille quatre.

Arna dhéanamh sa Róimh, an naoú lá fichead de Dheireadh Fómhair sa bhliain dhá mhíle is a ceathair

Fatto a Roma, addi' ventinove ottobre duemilaquattro.

Romā, divi tūkstoši ceturtā gada divdesmit devītajā oktobrī

Priimta du tūkstančiai ketvirtų metų spalio dvidešimt devintą dieną Romoje

Kelt Rómában, a kétezer-negyedik év október havának huszonkilencedik napján

Magħmul f'Ruma fid-disa' u għoxrin jum ta' Ottubru tas-sena elfejn u erbgħa

Gedaan te Roma, de negenentwintigste oktober tweeduizendvier.

Sporządzono w Rzymie dnia dwudziestego dziewiątego października roku dwutysięcznego czwartego

Feito em Roma, em vinte e nove de Outubro de dois mil e quatro

V Ríme dvadsiatehodeviateho októbra dvetisícštyri

V Rimu, devetindvajsetega oktobra leta dva tisoč štiri

Tehty Roomassa kahdentenakymmenentenäyhdeksäntenä päivänä lokakuuta vuonna kaksituhattaneljä.

Som skedde i Rom den tjugonionde oktober tjugohundrafyra.

Pour Sa Majesté le Roi des Belges

Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen

Für Seine Majestät den König der Belgier

Cette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.

Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brussels Hoofdstedelijk Gewest.

Za prezidenta České republiky

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Eesti Vabariigi Presidendi nimel

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Por Su Majestad el Rey de España

Pour le Président de la République française

Thar ceann Uachtarán na hÉireann

For the President of Ireland

Per il Presidente della Repubblica italiana

Για τον Πρόεδρο της Κυπριακής Δημοκρατίας

Latvĳas Republikas Valsts prezidentes vārdā

Lietuvos Respublikos Prezidento vardu

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg

A Magyar Köztársaság Elnöke részéről

Għall-President ta' Malta

Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich

Za Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej

Pelo Presidente da República Portuguesa

Za predsednika Republike Slovenĳe

Za prezidenta Slovenskej republiky

Suomen Tasavallan Presidentin puolesta

För Republiken Finlands President

För Konungariket Sveriges regering

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Han firmado asimismo la presente Acta final, en su condición de Estados candidatos a la adhesión a la Unión Europea, observadores ante la Conferencia:

Tento závěrečný akt rovněž podepsali pozorovatelé při Konferenci, jakožto státy kandidující na přistoupení k Evropské unii:

Følgende observatører ved konferencen har ligeledes undertegnet denne slutakt i deres egenskab af kandidatstater til Den Europæiske Union:

Als Beobachter bei der Konferenz haben in ihrer Eigenschaft als Kandidaten für den Beitritt zur Europäischen Union ferner diese Schlussakte unterzeichnet:

Käesoleva lõppakti on allkirjastanud Euroopa Liidu kandidaatriikide esindajatena ka konverentsi vaatlejad:

Την παρούσα Τελική Πράξη υπέγραψαν επίσης, υπό την ιδιότητά τους ως υποψηφίων για προσχώρηση στην Ευρωπαϊκή Ένωση κρατών, οι παρατηρητές κατά τη Διάσκεψη:

The following have also signed this Final Act, in their capacity as candidate States for accession to the European Union, having been observers to the Conference:

Ont également signé le présent acte final, en leur qualité d'États candidats à l'adhésion de l'Union européenne, observateurs auprès de la Conférence:

Shínigh na breathnóirí seo a leanas ag an gComhdháil an Ionstraim Chríochnaítheach seo freisin ina gcáil mar Stáit iarrthacha don Aontas Eorpach:

Hanno altresì firmato il presente atto finale, in qualità di Stati candidati all'Unione europea, osservatori nella Conferenza

Šo Nobeiguma aktu kā Eiropas Savienības pievienošanās kandidātvalstu vadītāji ir parakstījuši arī šādi Konferences novērotāji:

Baigiamąjį aktą taip pat pasirašo į Europos Sąjungą stojančios valstybės kandidatės, Konferencijos stebėtojos:

Ezt az záróokmányt a Európai Unió tagjelölt államaiként, amelyek a Konferencián megfigyelőként vettek részt, a következők is aláírták:

Iffirmaw ukoll dan l-Att Finali, fil-kapaċità tagħhom ta' Stati kandidati ta' l-Unjoni Ewropea, bħala osservaturi għall-Konferenza:

Deze Slotakte is tevens ondertekend door de volgende kandidaat-lidstaten van de Europese Unie, waarnemers bij de Conferentie:

Niniejszy Akt Końcowy został również podpisany przez Państwa kandydujące do przystąpienia do Unii Europejskiej, będące obserwatorami przy Konferencji:

Assinaram igualmente a presente Acta Final, na qualidade de Estados candidatos à adesão à União Europeia, observadores na Conferência:

V postavení štátov uchádzajúcich sa o pristúpenie k Európskej únii a v postavení pozorovateľov na konferencii podpísali tento záverečný akt:

To sklepno listino so kot države kandidatke za pristop k Evropski uniji in kot opazovalke Konference, podpisali tudi

Tämän päätösasiakirjan ovat Euroopan unionin jäsenehdokasvaltioina allekirjoittaneet myös konferenssiin tarkkailijoina osallistuneet:

Nedanstående observatörer vid konferensen har, i sin egenskap av kandidatstater inför anslutning till Europeiska unionen, likaledes undertecknat denna slutakt:

Зa Peпублика Бьлгария

Pentru România

Türkiye Cumhuriyeti Adına

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 310

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 47 16. decembra 2004

Číslo oznamu	Obsah	Strana

2004/C 310/1	Zmluva o ústave pre európu	1
	PREAMBULA	3
	ČASŤ I	11
	POJEM A CIELE ÚNIE	11
	ZÁKLADNÉ PRÁVA A OBČIANSTVO ÚNIE	13
	PRÁVOMOCI ÚNIE	14
	INŠTITÚCIE A ORGÁNY ÚNIE	18
	INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC	18
	INÉ INŠTITÚCIE A PORADNÉ ORGÁNY ÚNIE	25
	VYKONÁVANIE PRÁVOMOCÍ ÚNIE	26
	SPOLOČNÉ USTANOVENIA	26
	OSOBITNÉ USTANOVENIA	29
	POSILNENÁ SPOLUPRÁCA	33
	DEMOKRATICKÝ ŽIVOT ÚNIE	34
	FINANCIE ÚNIE	36
	ÚNIA A JEJ BEZPROSTREDNÉ OKOLIE	38
	ČLENSTVO V ÚNII	38
	CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV ÚNIE	41
	PREAMBULA	41
	DÔSTOJNOSŤ	42
	SLOBODY	43
	ROVNOSŤ	46
	SOLIDARITA	47
	OBČIANSTVO	50
	SPRAVODLIVOSŤ	52
	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPRAVUJÚCE VÝKLAD A UPLATŇOVANIE CHARTY	53
	POLITIKY A FUNGOVANIE ÚNIE	55
	VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA	55
	NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO	56
	VNÚTORNÉ POLITIKY A ČINNOSTI	58
	VNÚTORNÝ TRH	58
	Vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu	58
	Voľný pohyb osôb a služieb	59
	Pracovníci	59
	Sloboda usadiť sa	61
	Sloboda poskytovať služby	63
	Voľný pohyb tovaru	64
	Colná únia	64
	Colná spolupráca	65
	Zákaz množstvových obmedzení	65
	Kapitál a platby	66
	Pravidlá hospodárskej súťaže	68
	Pravidlá vzťahujúce sa na podniky	68
	Pomoc poskytnutá členskými štátmi	71
	Fiškálne ustanovenia	73
	Spoločné ustanovenia	73
	HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA	76
	Hospodárska politika	76
	Menová politika	81
	Inštitucionálne ustanovenia	84
	Osobitné ustanovenia pre členské štáty, ktorých menou je euro	85
	Prechodné ustanovenia	86
	POLITIKY V INÝCH OBLASTIACH	91
	Zamestnanosť	91
	Sociálna politika	93
	Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť	98
	Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo	99
	Životné prostredie	103
	Ochrana spotrebiteľa	105
	Doprava	105
	Transeurópske siete	108
	Výskum, technický rozvoj a kozmický priestor	109
	Energetika	112
	PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI	113
	Všeobecné ustanovenia	113
	Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo	114
	Justičná spolupráca v občianskych veciach	117
	Justičná spolupráca v trestných veciach	118
	Policajná spolupráca	121
	OBLASTI, V KTORÝCH MÔŽE ÚNIA VYKONÁVAŤ PODPORNÚ, KOORDINAČNÚ ALEBO DOPLNKOVÚ ČINNOSŤ	123
	Verejné zdravie	123
	Priemysel	125
	Kultúra	125
	Cestovný ruch	126
	Vzdelávanie, mládež, šport a odborné vzdelávanie a príprava	127
	Civilná ochrana	128
	Administratívna spolupráca	129
	PRIDRUŽENIE ZÁMORSKÝCH KRAJÍN A ÚZEMÍ	129
	VONKAJŠIA ČINNOSŤ ÚNIE	131
	VŠEOBECNÉ USTANOVENIA	131
	SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA	133
	Spoločné ustanovenia	133
	Spoločná bezpečnostná a obranná politika	138
	Finančné ustanovenia	141
	SPOLOČNÁ OBCHODNÁ POLITIKA	142
	SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A HUMANITÁRNA POMOC	143
	Rozvojová spolupráca	143
	Hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími krajinami	144
	Humanitárna pomoc	145
	REŠTRIKTÍVNE OPATRENIA	146
	MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY	146
	VZŤAHY ÚNIE S MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI A TRETÍMI KRAJINAMI A DELEGÁCIE ÚNIE	149
	VYKONÁVANIE DOLOŽKY O SOLIDARITE	149
	FUNGOVANIE ÚNIE	150
	INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA	150
	Inštitúcie	150
	Európsky parlament	150
	Európska rada	153
	Rada ministrov	153
	Európska komisia	154
	Súdny dvor Európskej únie	156
	Európska centrálna banka	164
	Dvor audítorov	165
	Poradné orgány Únie	167
	Výbor regiónov	167
	Hospodársky a sociálny výbor	168
	Európska investičná banka	169
	Spoločné ustanovenia pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie	170
	FINANČNÉ USTANOVENIA	173
	Viacročný finančný rámec	173
	Ročný rozpočet Únie	174
	Plnenie rozpočtu a absolutórium	177
	Spoločné ustanovenia	178
	Boj proti podvodom	179
	POSILNENÁ SPOLUPRÁCA	180
	SPOLOČNÉ USTANOVENIA	182
	VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	186
	Protokoly a Prílohy	203
	ZÁVEREČNÝ AKT	401