22.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 82/5

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 251/2012

z 21. marca 2012,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. marca 2012

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	188,6
	JO	64,0
	MA	47,9
	TN	68,9
	TR	96,0
	ZZ	93,1
0707 00 05	JO	107,2
	TR	165,2
	ZZ	136,2
0709 91 00	EG	76,0
0709 91 00	ZZ	76,0
0709 93 10	JO	225,1
	MA	55,1
	TR	127,5
	ZZ	135,9
0805 10 20	EG	52,6
	IL	79,2
	MA	52,2
	TN	80,1
	TR	70,0
	ZZ	66,8
0805 50 10	EG	43,8
	TR	52,6
	ZZ	48,2
0808 10 80	AR	89,5
	BR	83,2
	CA	125,0
	CL	84,7
	CN	108,7
	MK	31,8
	US	160,0
	UY	74,9
	ZA	119,9
	ZZ	97,5
0808 30 90	AR	85,1
	CL	123,8
	CN	63,0
	ZA	91,4
	ZZ	90,8

(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.

22.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 82/7

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 534/09/COL

zo 16. decembra 2009,

ktorým sa sedemdesiaty ôsmykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly o najlepšej praxi pre uskutočňovanie konaní vo veci štátnej pomoci

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24 a článok 5 ods. 2 písm. b),

KEĎŽE podľa článku 24 dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa článku 5 ods. 2 písm. b) dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, pokiaľ to táto dohoda alebo dohoda o dozore a súde výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za nevyhnutné,

PRIPOMÍNAJÚC Procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijaté 19. januára 1994 dozorným úradom (4),

KEĎŽE Európska komisia 16. júna 2009 schválila Kódex najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (5),

KEĎŽE toto oznámenie má význam aj pre Európsky hospodársky priestor,

KEĎŽE sa v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru má zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel EHP o štátnej pomoci,

KEĎŽE podľa bodu II pod nadpisom VŠEOBECNÉ na konci prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Európskou komisiou prijať akty, ktoré zodpovedajú aktom prijatým Európskou komisiou,

PO KONZULTÁCII s Európskou komisiou a štátmi EZVO formou listov na danú tému z 20. novembra 2009 (dokumenty č. 537430, 537439 a 537441),

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenia o štátnej pomoci sa menia a dopĺňajú zavedením novej kapitoly o najlepšej praxi pre uskutočňovanie konaní vo veci štátnej pomoci. Nová kapitola je obsiahnutá v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 16. decembra 2009

Za Dozorný úrad EZVO

Per SANDERUD

predseda

Kristján A. STEFÁNSSON

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „dohoda o dozore a súde“.

(4) Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal dozorný úrad 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len „Ú. v. ES“) L 231, 3.9.1994, s. 1 a v dodatku EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1, v znení zmien a doplnení. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“. Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci je uverejnené na webovej stránke dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/.

(5) Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13.

PRÍLOHA

USMERNENIA O NAJLEPŠEJ PRAXI PRE USKUTOČŇOVANIE KONANÍ VO VECI KONTROLY ŠTÁTNEJ POMOCI (1)

1. Rozsah a účel

1.	Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) vydáva usmernenia o najlepšej praxi pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby boli konania vo veci štátnej pomoci čo najproduktívnejšie a najefektívnejšie pre všetky zúčastnené strany.

Táto kapitola usmernení dozorného úradu vychádza zo skúseností získaných pri uplatňovaní časti II protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora („časť II protokolu 3“) (2). Hlavný cieľom tejto kapitoly je poskytnúť usmernenie o každodennom uskutočňovaní konaní vo veci kontroly štátnej pomoci a zlepšiť tým spoluprácu a vzájomné porozumenie medzi dozorným úradom, štátmi EZVO a zástupcami z právneho a podnikateľského prostredia.

Predpokladom zlepšenia konaní vo veci štátnej pomoci je disciplína a odhodlanie tak na strane dozorného úradu, ako aj na strane štátov EZVO. Dozorný úrad sa bude usilovať posilniť spoluprácu so štátmi EZVO a zainteresovanými stranami a ďalej zlepšovať výkon svojich zisťovaní a vnútorných rozhodovacích postupov s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť, predvídateľnosť a účinnosť konaní vo veci štátnej pomoci.

V súlade s novým usporiadaním štátnej pomoci je táto kapitola konečným článkom balíka opatrení na zjednodušenie, do ktorého patria usmernenia dozorného úradu o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (3) a usmernenia dozorného úradu o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (4), a ktorý prispieva k predvídateľnejším a transparentnejším konaniam.

5.	Osobitné prvky jednotlivých prípadov si však môžu vyžadovať úpravu alebo odklon od tejto kapitoly (5).

6.	Okrem toho v miere, v akej sa Dohoda o EHP vzťahuje na tieto sektory, odklon od tejto kapitoly usmernení sa môže týkať aj osobitostí sektorov rybolovu a akvakultúry a činností v oblasti prvovýroby, spracovania alebo odbytu poľnohospodárskych výrobkov.

2. Vzťah k právnym predpisom EHP

7.	Cieľom tejto kapitoly nie je poskytnúť úplný a podrobný opis príslušných právnych, interpretačných a správnych opatrení, ktoré upravujú kontrolu štátnej pomoci. Mali by sa vnímať v kontexte základných pravidiel, ktorými sa spravujú konania vo veci štátnej pomoci, a slúžiť ako ich doplnok.

8.	Touto kapitolou sa preto nevytvárajú ani nemenia práva alebo povinnosti stanovené v Dohode o EHP, protokole 3 a v rozhodnutí č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 (6), ako sú interpretované v judikatúre súdu EZVO a súdnych dvorov Európskej únie.

9.	Táto kapitola obsahuje podrobnosti o každodennej najlepšej praxi a prispieva tým k rýchlejším, transparentnejším a predvídateľnejším konaniam vo veci štátnej pomoci na každom stupni zisťovania notifikovanej alebo nenotifikovanej veci alebo sťažnosti.

3. Kontakty pred notifikáciou

10.

Skúsenosti dozorného úradu dokazujú, aké prínosné sú vzťahy v období pred notifikáciou, a to aj v zdanlivo štandardných prípadoch. Vzťahy pred notifikáciou poskytujú dozornému úradu a notifikujúcemu štátu EZVO možnosť neformálne a dôverne prediskutovať právne a hospodárske aspekty navrhovaného projektu v období pred notifikáciou, a tým zvyšujú kvalitu a úplnosť notifikácií. V tejto súvislosti môžu štáty EZVO spoločne s dozorným úradom vypracovať konštruktívne návrhy na zmenu problematických aspektov plánovaného opatrenia. Táto fáza teda vytvára cestu pre rýchlejšie spracúvanie notifikácií po ich formálnom predložení dozornému úradu. Úspešná prednotifikačná fáza by mala dozornému úradu účinne umožniť prijímanie rozhodnutí podľa článku 4 ods. 2, 3 a 4 časti II protokolu 3 do dvoch mesiacov od dátumu notifikácie (7).

11.	Vzťahy pred notifikáciou sa osobitne odporúčajú v tých prípadoch, v ktorých existujú nové alebo osobitné prvky, ktoré by boli dôvodom na neformálne predbežné rozhovory s dozorným úradom, ale neformálne usmernenie sa poskytne vždy, keď o to štát EZVO požiada.

3.1. Obsah

12.

Fáza pred notifikáciou ponúka možnosť diskutovať s daným štátom EZVO a poskytnúť mu usmernenie o rozsahu informácií, ktoré sa majú poskytnúť v notifikačnom formulári, aby sa tak zabezpečila jeho úplnosť odo dňa notifikácie. Prínosná prednotifikačná fáza môže tiež podnietiť rozhovory v otvorenej a konštruktívnej atmosfére o akýchkoľvek dôležitých otázkach, ktoré vzniknú v súvislosti s plánovaným opatrením. Toto je dôležité najmä pokiaľ ide o projekty, ktoré ako také nemohli byť prijaté, a preto mali byť vzaté späť alebo značne zmenené. V tejto fáze možno uskutočniť aj analýzu dostupnosti iných právnych základov alebo určiť relevantné precedensy. Úspešná fáza pred notifikáciou navyše umožní dozornému úradu a štátom EZVO zaoberať sa kľúčovými otázkami týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, ekonomickou analýzou a v prípade potreby externým odborným posudkom potrebným na preukázanie súladu plánovaných projektov s uplatňovaním Dohody o EHP. Notifikujúci štát EZVO preto tiež môže požiadať dozorný úrad vo fáze pred notifikáciou, aby sa naň nevzťahovala povinnosť poskytnúť určité informácie požadované podľa notifikačného formulára, ktoré v prípade osobitných okolností prípadu nie sú pre jeho posudzovanie potrebné. Prednotifikačná fáza má zásadný význam pre určenie, či sa vec prima facie kvalifikuje ako vec pre vybavenie v rámci zjednodušeného postupu (8).

3.2. Rozsah pôsobnosti a časový rozvrh

13.

Aby bola prednotifikačná fáza konštruktívna a účinná, je v záujme daného štátu EZVO, aby dozornému úradu poskytol na základe návrhu notifikačného formulára informácie potrebné na posúdenie plánovaného projektu štátnej pomoci. S cieľom uľahčiť rýchle vybavenie veci sa budú v zásade uprednostňovať kontakty prostredníctvom e-mailu alebo konferenčných telefonátov pred stretnutiami. Do dvoch týždňov od doručenia notifikačného formulára dozorný úrad obvykle zorganizuje prvý prednotifikačný kontakt.

14.

Vo všeobecnosti by kontakty pred notifikáciou nemali trvať dlhšie ako dva mesiace a po nich by mala nasledovať úplná notifikácia. Ak kontakty pred notifikáciou neprinesú žiadané výsledky, dozorný úrad môže vyhlásiť prednotifikačnú fázu za ukončenú. Vzhľadom k tomu však, že časový rozvrh a charakter kontaktov pred notifikáciou závisia od zložitosti každého individuálneho prípadu, môžu tieto kontakty trvať niekoľko mesiacov. Dozorný úrad preto navrhuje, aby v osobitne zložitých prípadoch (napríklad pomoc na záchranu, rozsiahly výskum a vývoj, rozsiahla individuálna pomoc alebo osobitne veľké alebo zložité schémy pomoci) nadviazali štáty EZVO kontakty pred notifikáciou hneď, ako to je možné, aby sa tak umožnila plnohodnotná diskusia.

15.

Zo skúseností dozorného úradu vyplýva, že zahrnutie príjemcu pomoci pri nadväzovaní kontaktov pred notifikáciou je veľmi užitočné, najmä pokiaľ ide o prípady so značnými technickými, finančnými a projektovými dôsledkami. Dozorný úrad preto odporúča, aby sa príjemcovia individuálnej pomoci boli zahrnutí do kontaktov pred notifikáciou.

16.

Okrem osobitných prípadov zahŕňajúcich nové alebo zložité prvky sa dozorný úrad bude usilovať o to, aby dotknutým štátom EZVO na konci fázy pred notifikáciou poskytol neformálne predbežné posúdenie projektu. Toto nezáväzné posúdenie nebude oficiálnym stanoviskom dozorného úradu, ale bude predstavovať neformálne ústne usmernenie o úplnosti návrhu notifikácie a o prima facie súlade navrhovaného projektu s uplatňovaním Dohody o EHP. V osobitne zložitých prípadoch môže dozorný úrad na žiadosť štátu EZVO poskytnúť aj písomné usmernenie o informáciách, ktoré ešte treba poskytnúť.

17.	Kontakty pred notifikáciou sú prísne dôverné. Rozhovory sa uskutočňujú na základe dobrovoľnosti a nie je nimi dotknuté riešenie a zisťovanie vo veci po formálnej notifikácii.

18.

S cieľom zvýšiť kvalitu notifikácií sa dozorný úrad bude usilovať, aby splnil žiadosti štátov EZVO o školenia. Dozorný úrad bude tiež naďalej udržiavať pravidelné kontakty so štátmi EZVO, v rámci ktorých sa rieši ďalšie zlepšovanie konaní vo veci štátnej pomoci, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah platných notifikačných formulárov.

4. Spoločne dohodnutý harmonogram

19.

V prípadoch, ktoré sú osobitne nové, technicky zložité alebo ináč citlivé, alebo v absolútne naliehavých prípadoch ponúkne dozorný úrad notifikujúcemu štátu EZVO vzájomne dohodnutý harmonogram s cieľom zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť v súvislosti s pravdepodobným trvaním zisťovania vo veci štátnej pomoci.

4.1. Obsah

20.	Spoločne dohodnutý harmonogram je formou štruktúrovanej spolupráce medzi štátom EZVO a dozorným úradom a vychádza zo spoločného plánovania a zhody, pokiaľ ide o pravdepodobné smerovanie zisťovania a jeho očakávaného časového rámca.

21.

V tejto súvislosti by sa dozorný úrad a notifikujúci štát EZVO mali predovšetkým dohodnúť na:

—	prvoradom vybavení danej veci, za čo štát EZVO formálne akceptuje pozastavenie zisťovania (9) v iných notifikovaných veciach, ktoré pochádzajú z tohto štátu EZVO, ak by to bolo nevyhnutné na účely plánovania a zdrojov,

—	informáciách, ktoré má poskytnúť štát EZVO a/alebo daný príjemca vrátane štúdií, externých odborných posudkov, alebo na jednostrannom zhromažďovaní informácií zo strany dozorného úradu, a

—	pravdepodobnej forme a trvaní posudzovania veci útvarmi dozorného úradu po notifikácii.

22.

Výmenou za úsilie štátov EFTA vynaložené pri poskytovaní všetkých potrebných informácií včas a v súlade so spoločne dohodnutým harmonogramom sa dozorný úrad bude usilovať o to, aby sa rešpektoval spoločne dohodnutý časový plán pre ďalšie zisťovanie vo veci, pokiaľ v súvislosti s informáciami poskytnutými štátmi EZVO alebo tretími stranami nevzniknú neočakávané problémy.

4.2. Rozsah pôsobnosti a časový rozvrh

23.

Spoločne dohodnutý harmonogram sa bude v zásade používať iba v prípadoch, ktoré sú nové, technicky zložité alebo ináč citlivé, a vtedy, ak na konci prednotifikačnej fázy nie je možné jasné predbežné posúdenie veci dozorným úradom. V takýchto prípadoch sa na konci prednotifikačnej fázy prijme spoločne dohodnutý harmonogram a následne sa uskutoční formálna notifikácia.

24.	Dozorný úrad a dotknutý štát EZVO však môžu na žiadosť tohto štátu schváliť spoločne dohodnutý harmonogram pre ďalší postup vo veci aj na začiatku formálneho zisťovania.

5. Fáza predbežného posudzovania notifikovaných opatrení

5.1. Žiadosti o informácie

25.

S cieľom zjednodušiť priebeh zisťovania sa dozorný úrad bude usilovať vo fáze predbežného zisťovania zoskupiť žiadosti o informácie. Preto okrem výnimočných prípadov bude v zásade existovať iba jedna súhrnná žiadosť o informácie, ktorá sa za bežných okolností zašle do 4 až 6 týždňov po dátume notifikácie. Okrem prípadov dohodnutých v spoločne dohodnutom harmonograme by sa v prednotifikačnej fáze malo štátom EZVO umožniť predložiť úplnú notifikáciu, čím sa obmedzí potreba predloženia dodatočných informácií. Dozorný úrad však môže následne vzniesť otázky, najmä v súvislosti so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z odpovedí štátov EZVO, čo však neznamená nevyhnutne, že dozorný úrad má pri posudzovaní veci závažné problémy.

26.

Ak by štát EZVO neposkytol požadované informácie v rámci stanovenej lehoty, za normálnych okolností sa po jednej výzve bude uplatňovať článok 5 ods. 3 časti II protokolu 3 a štátu EZVO bude oznámené, že notifikácia sa považuje za stiahnutú. Konanie vo veci formálneho zisťovania sa tiež za normálnych okolností začne po tom, ako budú splnené potrebné podmienky a vo všeobecnosti najneskôr po dvoch kolách otázok.

5.2. Dohodnuté pozastavenie predbežného zisťovania

27.

Za určitých okolností môže byť priebeh predbežného zisťovania pozastavený, ak štát EZVO o to požiada s cieľom zmeniť svoj projekt v súlade s pravidlami štátnej pomoci alebo inak na základe spoločnej dohody. Pozastavenie je možné poskytnúť len na obdobie dohodnuté vopred. Ak štát EZVO na konci obdobia trvania pozastavenia neposkytne úplný a prima facie zlučiteľný projekt, dozorný úrad obnoví konanie od okamihu, keď bolo toto konanie pozastavené. Dotknutému štátu EZVO bude za normálnych okolností oznámené, že notifikácia sa považuje za vzatú späť, alebo v prípade závažných pochybností, že sa bezodkladne začalo konanie vo veci formálneho zisťovania.

5.3. Aktuálny stav kontaktov

28.	Notifikujúce štáty EZVO budú na svoju žiadosť tiež oboznámené o aktuálnom stave prebiehajúcich predbežných preskúmaní. Štáty EZVO sú vyzvané, aby v rámci týchto kontaktov zahrnuli aj príjemcov individuálnej pomoci.

6. Konanie vo veci formálneho zisťovania

29.

Vzhľadom na všeobecnú zložitosť vecí, ktoré sú predmetom formálneho zisťovania, sa dozorný úrad zaväzuje zlepšiť transparentnosť, predvídateľnosť a účinnosť tejto fázy ako jednu zo svojich prvoradých otázok, aby tak prispela k užitočnému rozhodovaciemu postupu v súlade s potrebami moderného podnikania. Dozorný úrad preto zjednoduší uskutočňovanie formálnych zisťovaní prostredníctvom účinného využívania všetkých procesných prostriedkov, ktoré má k dispozícii podľa ustanovení časti II protokolu 3.

6.1. Uverejnenie rozhodnutia a zmysluplné zhrnutie

30.	Ak daný štát EZVO nepožiada o vylúčenie dôverných informácií, dozorný úrad sa bude usilovať o uverejnenie svojho rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vrátane zmysluplných zhrnutí, do dvoch mesiacov odo dňa prijatia daného rozhodnutia.

31.

V prípade nezhôd v súvislosti s otázkami dôvernosti dozorný úrad uplatní zásady uvedené jeho usmerneniach o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (10) a použije všetky prostriedky na to, aby sa uverejnenie rozhodnutia uskutočnilo v čo najkratšom čase po dni jeho prijatia. To isté sa uplatní aj v prípade uverejnenia všetkých konečných rozhodnutí.

32.	Na zlepšenie transparentnosti konania budú štáty EZVO, príjemcovia a ostatné tretie osoby (najmä potenciálni predkladatelia sťažnosti) informovaní o všetkých omeškaniach spôsobených nezhodami v súvislosti s otázkami dôvernosti.

6.2. Pripomienky zainteresovaných strán

33.

Podľa článku 6 v časti II protokolu 3 musia zainteresované strany predložiť pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nesmie prekročiť jeden mesiac po uverejnení rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Táto lehota sa spravidla nepredĺži a dozorný úrad preto za normálnych okolností neprijme žiadne oneskorené informácie predložené zainteresovanými stranami vrátane príjemcov pomoci (11). Predĺženie lehôt je možné udeliť len v náležite odôvodnených a výnimočných prípadoch, ako napríklad pri poskytovaní osobitne obsiahlych faktických informácií alebo po tom, čo došlo ku kontaktom medzi dozorným úradom a dotyčnou zainteresovanou stranou.

34.

S cieľom zlepšiť skutkové podklady pre zisťovanie v osobitne zložitých veciach, môže dozorný úrad poslať kópiu rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania určeným zainteresovaným stranám vrátane obchodných a podnikateľských združení a vyzvať ich na predloženie pripomienok k osobitným aspektom veci (12). Spolupráca zainteresovaných strán je v tejto súvislosti úplne dobrovoľná, avšak ak sa zainteresovaná strana rozhodne pripomienky poskytnúť, je v jej záujme poskytnúť ich včas, aby ich dozorný úrad mohol zohľadniť. Dozorný úrad preto vyzve zainteresované strany, aby reagovali do jedného mesiaca od dátumu, keď je im zaslaná kópia rozhodnutia. Potom už dozorný úrad nebude čakať na predloženie týchto pripomienok. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie medzi zainteresovanými stranami zašle dozorný úrad rovnakú výzvu na predloženie pripomienok príjemcovi pomoci. S cieľom zachovať právo štátov EZVO na obhajobu zašle štátu EZVO všetky pripomienky poskytnuté zainteresovanými stranami vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter, a vyzve štát EZVO, aby odpovedal do jedného mesiaca.

35.

S cieľom zabezpečiť, aby boli všetky pripomienky zaslané dotknutým štátom EZVO čo najrýchlejším spôsobom, budú štáty EZVO vyzvané, aby, pokiaľ to bude možné, prijali pripomienky zainteresovaných strán v ich pôvodnom jazyku. Dozorný úrad poskytne na žiadosť štátu EZVO preklad, čo môže ovplyvniť rýchlosť konania.

36.	Štátu EZVO bude tiež oznámená skutočnosť, že neboli predložené žiadne pripomienky zainteresovaných strán.

6.3. Pripomienky štátov EZVO

37.

Na zabezpečenie včasného ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania bude dozorný úrad dôsledne presadzovať všetky lehoty, ktoré sa podľa ustanovení v časti II protokolu 3 uplatňujú v tejto fáze. Ak štát EZVO nepredloží pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a k pripomienkam zainteresovaných strán do konca jednomesačnej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 1 v časti II protokolu 3, zašle dozorný úrad tomuto štátu EZVO bezodkladne výzvu, ktorou mu poskytne dodatočnú lehoty v trvaní jedného mesiaca, a oznámi mu, že okrem výnimočných okolností nebude žiadne ďalšie predĺženie možné. Ak štát EZVO neposkytne žiadnu zmysluplnú odpoveď, dozorný úrad prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii podľa článku 7 ods. 7 a článku 13 ods. 1 časti II protokolu 3.

38.

V prípade neoprávnenej pomoci a absencie pripomienok štátu EZVO k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bude dozorný úrad v súlade s článkom 10 časti II protokolu 3 pokračovať vydaním príkazu na poskytnutie informácií. Ak by štát EZVO neposkytol odpoveď na tento príkaz do konca lehoty stanovenej v príkaze, prijme dozorný úrad rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

6.4. Žiadosť o doplňujúce informácie

39.	V osobitne zložitých prípadoch nie je možné vylúčiť, že po poskytnutí informácií štátom EZVO ako odpovede na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bude potrebné, aby dozorný úrad zaslal ďalšiu žiadosť o informácie. Štátu EZVO sa na odpoveď poskytne mesačná lehota.

40.

Ak by štát EZVO v stanovenej lehote odpoveď neposkytol, dozorný úrad okamžite zašle výzvu s konečnou lehotou 15 pracovných dní a oznámi danému štátu EZVO, že po tejto lehote dozorný úrad prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii, alebo v prípade neoprávnenej pomoci vydá príkaz na poskytnutie informácií.

6.5. Odôvodnené pozastavenie formálneho zisťovania

41.

Formálne zisťovanie je možné pozastaviť iba vo výnimočných prípadoch a po spoločnej dohode medzi dozorným úradom a dotknutým štátom EZVO. K pozastaveniu môže dôjsť napríklad, ak štát EZVO formálne požiada o pozastavenie s cieľom zosúladiť svoj projekt s pravidlami štátnej pomoci alebo v prípade prebiehajúceho konania pred súdom EZVO alebo súdmi EÚ, ktoré sa týka podobných skutočností a ktorého výsledok by mohol ovplyvniť posúdenie veci.

42.	Pozastavenie sa za normálnych okolností udelí iba jedenkrát, a to na obdobie vopred dohodnuté medzi dozorným úradom a dotknutým štátom EZVO.

6.6. Prijatie konečného rozhodnutia a odôvodnené predĺženie formálneho zisťovania

43.

Podľa článku 7 ods. 6 časti II protokolu 3 sa dozorný úrad bude usilovať, pokiaľ to bude možné, prijať rozhodnutie do 18 mesiacov od začatia konania. Táto lehota môže byť predĺžená na základe spoločnej dohody medzi dozorným úradom a dotknutým štátom EZVO. Predĺženie trvania zisťovania môže byť najmä vhodné v súvislosti s vecami týkajúcimi sa nových projektov alebo vecami, ktoré vyvolávajú nové právne otázky.

44.	Aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie článku 7 ods. 6 časti II protokolu 3, dozorný úrad sa bude usilovať o prijatie konečného rozhodnutia nie neskôr ako 4 mesiace po poskytnutí poslednej informácie štátom EZVO alebo po uplynutí poslednej stanovenej lehoty, ak nebola poskytnutá žiadna informácia.

7. Sťažnosti a reklamácie

45.	Pre všetky strany zainteresované v konaniach vo veci štátnej pomoci je veľmi dôležité, aby dozorný úrad účinne a transparentne spracúval sťažnosti, ktoré sú mu predkladané. Z tohto dôvodu dozorný úrad navrhuje nasledujúcu najlepšiu prax.

7.1. Formulár sťažnosti

46.

Dozorný úrad bude systematicky žiadať predkladateľov sťažností, aby používali nový formulár sťažností uvedený na jeho webových stránkach (http://www.eftasurv.int/media/documents/Complaint-form—State-aid.doc), a zároveň predkladali také znenie sťažnosti, ktoré neobsahuje dôverné informácie. Predloženie úplného formulára sťažnosti umožní predkladateľom za normálnych okolností zvýšiť kvalitu ich sťažnosti.

7.2. Predbežný časový plán a výsledok preskúmavania sťažnosti

47.

Dozorný úrad použije všetky prostriedky na to, aby sa sťažnosť preskúmala v rámci predbežného časového plánu 12 mesiacov od jej doručenia. Táto lehota nie je záväzná. V závislosti od okolností individuálneho prípadu sa preskúmavanie sťažnosti môže predĺžiť najmä v dôsledku prípadnej potreby požiadať predkladateľa sťažnosti, štát EZVO alebo zainteresované strany o doplňujúce informácie.

48.

Dozorný úrad je oprávnený určiť rôzny stupeň naliehavosti pre spracúvanie predložených sťažností (13), a to napríklad v závislosti od rozsahu údajného porušenia, veľkosti príjemcu, dotknutého hospodárskeho odvetvia alebo existencie podobných sťažností. Vzhľadom na pracovné zaťaženie a právomoc určovať priority pre preskúmavania (14), môže dozorný úrad presunúť na neskôr riešenie opatrenia, ktoré nie je prioritou. Dozorný úrad sa preto v zásade bude usilovať, aby do 12 mesiacov:

a)	prijal rozhodnutie v naliehavých veciach podľa článku 4 časti II protokolu 3 s kópiou zaslanou predkladateľovi sťažnosti;

zaslal predkladateľovi sťažnosti počiatočný úradný list, v ktorom vymedzí svoj predbežný názor, pokiaľ ide o veci, ktoré nie sú naliehavé. Úradný list nie je oficiálnym stanoviskom dozorného úradu, ale predstavuje len predbežný názor, ktorý vychádza z dostupných informácií a podlieha akýmkoľvek dodatočným pripomienkam, ktoré by predkladateľ sťažnosti predložil do jedného mesiaca od dátumu uvedeného v tomto liste. Ak sa v rámci stanovenej lehoty nepredložia žiadne pripomienky, sťažnosť bude považovaná za vzatú späť.

49.

S cieľom zabezpečiť transparentnosť vynaloží dozorný úrad čo najväčšie úsilie, aby do dvoch mesiacov odo dňa prijatia sťažnosti informoval predkladateľa sťažnosti o jej prvoradom postavení. Pokiaľ ide o neopodstatnené žiadosti, dozorný úrad do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti oznámi predkladateľovi sťažnosti, že v dôsledku nedostatočných dôvodov nie je v danej veci možné prijať stanovisko a sťažnosť bude považovaná za vzatú späť, ak do jedného mesiaca nebudú poskytnuté ďalšie podstatné pripomienky. Na sťažnosti týkajúce sa schválenej pomoci sa dozorný úrad navyše pokúsi poskytnúť odpoveď do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti.

50.	V prípade neoprávnenej pomoci budú predkladatelia sťažnosti upozornení na možnosť začať konanie pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré môžu nariadiť pozastavenie alebo vrátenie pomoci (15).

51.

Ak je to potrebné, verzia sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter, sa predloží dotknutému štátu EZVO na pripomienky. Štáty EZVO a predkladatelia sťažností budú systematicky informovaní o uzavretí alebo inom postupe v súvislosti so sťažnosťou, za čo budú štáty EZVO zachovávať lehoty predkladania pripomienok a poskytnutia informácií o sťažnostiach, ktoré im boli zaslané. Štáty budú okrem toho vyzvané, aby, pokiaľ to bude možné, prijali zasielanie sťažností v ich pôvodnom jazyku. Dozorný úrad poskytne na žiadosť štátu EZVO preklad, čo môže ovplyvniť rýchlosť konania.

8. Vnútorné rozhodovacie postupy

52.	Dozorný úrad sa zaväzuje zracionalizovať a ďalej zlepšiť svoje vnútorné rozhodovacie postupy s cieľom prispieť k celkovému skráteniu konaní vo veci štátnej pomoci.

53.	V tejto súvislosti sa budú vnútorné rozhodovacie postupy uplatňovať čo najúčinnejšie. Dozorný úrad zároveň prehodnotí svoj súčasný vnútorný právny rámec s cieľom optimalizovať svoje rozhodovacie postupy.

54.	Dozorný úrad bude neustále prehodnocovať svoje vnútorné rozhodovacie postupy a prispôsobovať ich, ak to bude potrebné.

9. Budúce revízie

55.

Procesná najlepšia prax môže byť účinná iba vtedy, keď vychádza zo spoločného záväzku dozorného úradu a štátov EZVO dôsledne uskutočňovať zisťovania vo veciach štátnej pomoci, zachovávať príslušné lehoty, a tým zabezpečiť potrebnú transparentnosť a predvídateľnosť konaní. Táto kapitola a v nej zahrnutá najlepšia prax sú prvým príspevkom k tomuto spoločnému záväzku.

56.	Dozorný úrad bude uplatňovať túto kapitolu na opatrenia notifikované dozornému úradu alebo opatrenia, na ktoré bol iným spôsobom upozornený, od 1. januára 2010.

57.

Túto kapitolu možno revidovať tak, aby zodpovedala zmenám právnych, interpretatívnych a správnych opatrení alebo zmenám v judikatúre súdu EZVO a súdov Európskej únie, ktorými sa riadi konanie vo veci štátnej pomoci, alebo aby zodpovedala akejkoľvek skúsenosti vyplývajúcej z jej uplatňovania. Dozorný úrad sa ďalej plánuje pravidelne zúčastňovať dialógu so štátmi EZVO a ostatnými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o skúsenosti získané pri uplatňovaní ustanovení časti II protokolu 3 vo všeobecnosti a tejto kapitoly o najlepšej praxi zvlášť.

(1) Táto kapitola zodpovedá Kódexu najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13).

(2) V časti II protokolu 3 sa odráža nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o podrobných pravidlách na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(3) Ú. v. EÚ L 75, 15.3.2012, s. 26 a dodatok EHP č. 14, 15.3.2012, s. 1, ale dostupné na stránke: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/ Tieto usmernenia zodpovedajú oznámeniu Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, p. 3).

(4) Zatiaľ neuverejnené v Ú. v. EÚ ani v dodatku EHP. Tieto usmernenia zodpovedajú oznámeniu Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1).

(5) V súvislosti s bankovou krízou v roku 2008 dozorný úrad uskutočnil potrebné kroky na zabezpečenie rýchleho prijatia rozhodnutí po úplnej notifikácii, a to v prípade potreby do dvoch týždňov. Pozri usmernenia dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (zatiaľ neuverejnené v Ú. v. EÚ ani v dodatku EHP), ktoré zodpovedajú oznámeniu Komisie s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8). Pokiaľ ide o reálne hospodárstvo, pozri dočasný rámec dozorného úradu pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (zatiaľ neuverejnené v Ú. v. EÚ ani v dodatku EHP), ktorý zodpovedá oznámeniu Komisie s názvom Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009, s. 1).

(6) Rozhodnutie č. 195/04/COL (Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37, dodatok EHP č. 26, 25.5.2006, s. 1) zodpovedá nariadeniu Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1), ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 659/1999.

(7) Túto lehotu nie je možné dodržať, ak dozorný úrad musí v dôsledku neúplnosti notifikácie vydať niekoľko žiadostí o informácie.

(8) Pozri usmernenia o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci.

(9) Pozri článok 4 ods. 5 v časti II protokolu 3.

(10) Prijaté rozhodnutím kolégia 15/04/COL z 18.2.2004 (Ú. v. EÚ L 154, 8.6.2006, s. 27 a dodatok EHP č. 29, 8.6.2006, s. 1). Tieto usmernenia zodpovedajú oznámeniu Komisie z 1. decembra 2003 o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 297, 9.12.2003, s. 6).

(11) Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. v 1 časti II protokolu 3.

(12) Podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva je dozorný úrad oprávnený zaslať rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania určeným tretím stranám; pozri napr. vec T-198/01, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia [2004] Zb. s. II-2717, bod 195; T-198/01R, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia [2002] Zb. s. II-2153; spojené veci C-74/00 P a C-75/00 P a Falck Spa a iní/Komisia [2002] Zb. s. I-7869, bod 83.

(13) Vec C-119/97 Ufex a iní/Komisia [1999] Zb. s. I-1341, bod 88.

(14) Vec T-475/04 Bouygues SA/Komisia [2007] Zb. s. II-2097, body 158 a 159.

(15) Pozri usmernenia dozorného úradu o presadzovaní právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi.

22.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

L 82/16

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 364/11/KOL

z 23. novembra 2011

o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia Islandského fondu na financovanie bývania (Íbúðalánasjóður (FFB) od úhrady poplatku za štátnu záruku (Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ĎALEJ LEN „DOZORNÝ ÚRAD“),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 61 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 3 časti I a článok 7 ods. 2 časti II protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (Dohoda o dozore a súde) (protokol 3),

SO ZRETEĽOM na konsolidované znenie rozhodnutia dozorného úradu č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 v časti II protokolu 3 (ďalej len „rozhodnutie o vykonávacích ustanoveniach“) (1) a

PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky (2),

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. Postup

(1)

Listom z 28. septembra 2007 (prípad č. 442805) si dozorný úrad od islandských orgánov vyžiadal informácie o štátnych zárukách a o povinnosti hradiť za štátne záruky poplatok podľa islandského zákona o štátnych zárukách. Islandské orgány odpovedali na túto žiadosť listom misie Islandu pri Európskej únii z 24. októbra 2007 postúpeným z islandského ministerstva financií z toho istého dňa, ktorý dozorný úrad obdržal a zaevidoval 25. októbra 2007 (prípady č. 448739 a 449598).

(2)	O veci diskutovali zástupcovia dozorného úradu a islandskej vlády dňa 7. septembra 2007 v Bruseli a 29. októbra 2007 v Reykjavíku. Ďalšie zasadnutie prebehlo medzi zástupcami dozorného úradu a Islandského združenia finančných služieb v Bruseli 6. marca 2008.

(3)

Rozhodnutie dozorného úradu č. 406/08/KOL z 27. júna 2008 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia Islandského fondu na financovanie bývania od úhrady poplatku za štátnu záruku bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k Úradného vestníku. (3) V tomto rozhodnutí vyzval dozorný úrad zúčastnené strany, aby predložili pripomienky. Dozorný úrad nedostal od zúčastnených strán žiadne pripomienky. Listom z 8. septembra 2008 (prípad č. 490696) predložili islandské orgány pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu č. 406/08/KOL.

(4)

V októbri 2008 dozorný úrad vec odložil v dôsledku zrútenia islandského bankového sektora. Vo veci však prebehlo niekoľko diskusií na spoločnom zasadnutí v dňoch 4. – 5. novembra 2009 v Reykjavíku. V nadväznosti naň zaslal dozorný úrad 16. novembra 2009 islandským orgánom list, v ktorom zopakoval žiadosť o vysvetlenie na účel posúdenia zlučiteľnosti skúmaného opatrenia. Listom zo 7. decembra 2009 zaslali islandské orgány odpoveď (prípad č. 539538).

(5)

V súbežnom konaní vo veci opatrení štátnej pomoci poskytnutej Islandskému fondu na financovanie bývania dospel dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 405/08/KOL z 27. júna 2008 (4) k záveru, že štátna záruka v prospech FFB predstavuje existujúce opatrenie pomoci. Následne 18. júla 2011 prijal rozhodnutie č. 247/11/KOL o návrhu vhodných opatrení vo veci financovania Islandského fondu na financovanie bývania Íbúðalánasjóður (FFB) (5), ktoré malo okrem iného podobu štátnej záruky.

2. Opis skúmaného opatrenia

2.1. Príjemcovia pomoci

(6)

Fond na financovanie bývania Íbúðalánasjóður (FFB) je štátom vlastnená inštitúcia, ktorá vyvíja svoju činnosť podľa islandského zákona o bývaní č. 44/1998 (lög um húsnæðismál) v súlade s trhovými zásadami (6). FFB, v ktorého čele stojí predstavenstvo, spadá do správnej právomoci ministra sociálnych vecí. Účelom FFB je podporovať bezpečnosť bývania a rovnosť nárokov na bývanie. Na tieto účely poskytuje FFB hypotékové úvery jednotlivcom a pôžičky subjektom, ktoré ponúkajú nájomné bývanie, a zaoberá sa rovnako všeobecnou organizáciou záležitostí v oblasti bývania. Financovanie sa poskytuje na osobitný účel, ktorý spočíva v zlepšení vyhliadok ľudí na získanie nájmu alebo vlastného bývania za prijateľných podmienok (porovnaj článok 1 zákona o bývaní).

(7)

FFB nie je financovaný priamo štátom, ale z výnosov jeho vlastného kapitálu (t. j. zo splátok, úrokov a platieb pri indexácii cien v súvislosti s poskytnutými pôžičkami), z úrokov platených pri emisii a predaji dlhopisov FFB (íbúðarbréf) kótovaných na islandskej burze a ďalej zo servisných poplatkov, ktoré hradia klienti fondu. V prospech FFB bola takisto vystavená štátna záruka, ktorá plynie z neobmedzeného ručenia štátu ako vlastníka FFB za záväzky fondu (7). Ďalej dostáva FFB priamo zo štátneho rozpočtu úrokovú dotáciu na úhradu strát z poskytovania pôžičiek za nižšie než trhové sadzby subjektom, ktoré stavajú objekty nájomného bývania a poskytujú služby nájomného bývania.

(8)	Podrobnejšie údaje o činnosti FFB podľa zákona o bývaní sú uvedené v rozhodnutí dozorného úradu č. 405/08/KOL.

2.2. Štátna záruka

(9)

FFB je štátna inštitúcia, ktorá sa riadi verejným právom (porovnaj článok 4 zákona o bývaní), a ako taká sa podľa nepísaných všeobecných zásad islandského verejného práva, použiteľných na štátne inštitúcie, teší štátnym zárukám za všetky svoje záväzky. Táto záruka sa vzťahuje na všetky štátne inštitúcie, bez ohľadu na obdobie vzniku alebo druh činnosti. Ako sa uvádza vyššie, plynie táto záruka z neobmedzeného ručenia štátu ako vlastníka FFB za záväzky fondu. Vzhľadom na to, že nie je spojená ani s určitou konkrétnou finančnou transakciou FFB, ani nie je obmedzená na určitú pevnú maximálnu sumu, ručí štát za všetky záväzky FFB. Táto skutočnosť sa odráža aj v článku 5 ods. 3 zákona o insolvenčnom konaní č. 21/1991 (lög um gjaldþrotaskipti o.fl.), ktorý vylučuje uplatnenie bankrotu alebo iných konaní v prípade platobnej neschopnosti na inštitúcie typu FFB.

(10)

V preambule k návrhu zákona o štátnych zárukách (lög um ríkisábyrgðir), ktorý bol neskôr prijatý ako zákon č. 121/1997, sa uvádza toto:

„Toto vychádza z jednoznačného pravidla islandského právneho systému, že štát nesie zodpovednosť za záväzky svojich inštitúcií a podnikov, ak záruku neobmedzuje explicitné právne ustanovenie […] alebo ak nie je záväzok štátu v spoločnosti s ručením obmedzený na príspevok na základné imanie.“ (8)

(11)

Štátna záruka bola k dispozícii aj predchodcom FFB, ku ktorým patrili štátna agentúra na bývanie, štátny fond na výstavbu a fond na bývanie pracovníkov, ktoré štátna agentúra pre bývanie prevádzkovala, a ďalej štátna rada pre bývanie [porovnaj zákon č. 97/1993 o štátnej agentúre pre bývanie (lög um Húsnæðisstofnun ríkisins)].

2.3. Poplatok za štátnu záruku

(12)

V čase vzniku FFB a jeho predchodcov neboli za neobmedzenú štátnu záruku, ktoré tieto subjekty využívali a ktorá sa vzťahovala na všetky ich záväzky, stanovené žiadne poplatky za riziko ani za záruku. Podľa islandských orgánov boli príslušné islandské právne predpisy od samotného začiatku existencie FFB vykladané tak, aby fond oslobodzovali od úhrady akéhokoľvek poplatku za štátnu záruku v jeho prospech (9).

(13)

Dočasným zákonom č. 68/1987 o fiškálnych opatreniach sa prvýkrát zaviedla všeobecná povinnosť odvádzať štátu poplatok za záruku, a to za štátne záruky, na ktoré sa nevzťahuje poplatok za riziko. Následne sa článkom 8 zákona č. 37/1961 o štátnych zárukách (lög um ríkisábyrgðir), v znení zákona č. 65/1988 o štátnych zárukách (lög um breyting á lögum nr. 37/1961, um ríkisábyrgðir, með síðari brey¬tingum), uložila bankám, úverovým fondom, finančným inštitúciám, podnikom a ďalším subjektom, ktoré podľa právnych predpisov využívajú – či už na základe vlastníctva štátu alebo z iných dôvodov – štátnu záruku, povinnosť odvádzať štátu za záruku poplatok, ktorý je vymeriavaný z ich záväzkov voči zahraničným subjektom. Tento poplatok bol stanovený na 0,0625 % z priemernej výšky istiny zahraničných záväzkov za každé účtovné obdobie a bol hradený štvrťročne (porovnaj článok 8 ods. 2 zákona č. 37/1961) (10).

(14)	Na domáce záväzky nebol pôvodne uložený žiaden podobný poplatok. Zákon č. 121/1997 o štátnych zárukách (11) však zaviedol povinnosť odvádzať z domácich záväzkov poplatok vo výške 0,0375 %, ktorého sadzba bola neskôr zákonom č. 180/2000 zvýšená na 0,0625 % (12).

(15)

V zákone č. 121/1997 sa ďalej poskytlo oslobodenie od úhrady poplatkov za štátnu záruku v prípade dlhopisov na bývanie, ktoré vydával útvar pre dlhopisy na bývanie pri štátnej agentúre pre bývanie. Pokiaľ ide o ostatné záväzky FFB, doplňujúcim zákonom o rozpočte na rok 2001 sa spätne zrušili záväzky FFB, ktoré plynuli z neuhradených poplatkov, ktoré bol FFB povinný hradiť podľa zákona č. 121/1997. V neposlednom rade sa zákonom č. 70/2000, ktorý nadobudol platnosť 26. mája 2000 stanovilo všeobecné oslobodenie FFB od úhrady poplatku za štátnu záruku poskytnutú za všetky záväzky.

(16)	Podrobnejší popis právnych predpisov o štátnych zárukách a následné zmeny všeobecne platných sadzieb poplatkov a osobitných ustanovení o FFB sa nachádzajú v rozhodnutí dozorného úradu č. 406/08/KOL.

3. Dôvody na začatie konania

(17)

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí č. 406/08/KOL objasnil, že štátna záruka v prospech FFB, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP k 1. januáru 1994, nebola ako taká predmetom konania vo veci poplatku za záruku, ktoré sa týkalo novej pomoci, ale bola predmetom osobitného konania o existujúcej pomoci (vec č. 64865, teraz vec č. 70382). Rozhodnutie č. 406/08/KOL sa zaoberalo skutočnosťou, že FFB je oslobodený od úhrady poplatku za záruku, pričom iné podniky, ktoré sú organizované podobným spôsobom ako FFB, sú povinné poplatok hradiť. Pre posúdenie pomoci ako pomoci novej alebo existujúcej nebolo v tejto súvislosti podľa predbežného názoru dozorného úradu relevantné, či zákon o štátnych zárukách situáciu FFB, pokiaľ ide o úhradu poplatku za záruku, de facto zmenil, alebo nie. Za rozhodujúcu považoval dozorný úrad skutočnosť, že v novom zákone č. 121/1997 o štátnych zárukách sa zaviedol nový systém, v ktorom sa FFB po prvýkrát dostalo priaznivejšieho zachádzania, než toho, aké stanovila všeobecná úprava pre podniky vyžívajúce implicitnú štátnu záruku. Dozorný úrad teda dospel k predbežnému záveru, že by všetky výhody, ktoré by FFB plynuli z oslobodenia útvaru pre dlhopisy na bývanie, ktoré bolo stanovené v článku 7 zákona č. 121/1997, predstavovali novú pomoc. To isté by platilo pre oslobodenie z úhrady poplatku za iné činnosti FFB, porovnaj zákon č. 70/2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/1997, a doplňujúci zákon o rozpočte na rok 2001.

(18)

Dozorný úrad EZVO vyslovil predbežný názor, že oslobodenie FFB od úhrady poplatku za záruku predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania úrad konštatoval nasledujúce prvky štátnej pomoci:

i)	oslobodenie (či už pôvodné alebo ex post facto) od úhrady poplatku za štátnu záruku, ktorý predstavoval 0,0625 % štvrťročne z hodnoty zahraničných záväzkov z titulu dlhopisov na bývanie a iných záväzkov; toto oslobodenie trvá od 1. januára 1998 doteraz;

ii)	oslobodenie (či už pôvodné alebo ex post facto) od úhrady poplatku za štátnu záruku, ktorý predstavoval 0,0375 % štvrťročne z hodnoty domácich záväzkov z titulu dlhopisov na bývanie a iných záväzkov; toto oslobodenie trvá od 1. januára 1998 doteraz;

iii)	oslobodenie od úhrady poplatku za štátnu záruku, ktorý predstavoval 0,0625 % štvrťročne z hodnoty všetkých domácich záväzkov FFB; toto oslobodenie trvá od 11. januára 2001 doteraz.

(19)

Dozorný úrad ďalej vyslovil pochybnosť o tom, či možno vyššie uvedené prvky štátnej pomoci pokladať za zlučiteľné s Dohodou o EHP. Dozorný úrad vysvetlil, že niektoré pôžičky na financovanie bývania možno definovať ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, a preto pravdepodobne ako oprávnené na poskytnutie štátnej pomoci, podľa predbežného názoru dozorného úradu je všeobecný úverový systém FFB zriadený príliš všeobecne na to, aby spĺňal podmienky článku 59 ods. 2. Dozornému úradu neboli predložené žiadne informácie, ktoré by ho presvedčili o tom, že daný trh by nebol schopný poskytnúť financovanie bývania za všeobecne prijateľných podmienok. Podľa všeobecnej úverovej schémy FFB sú pôžičky dostupné každému bez ohľadu na príjem a majetok a bez ohľadu na cenu a rozlohu bývania, ktoré má byť financované. Pôžičky je okrem toho možné poskytnúť kdekoľvek bez ohľadu na skutočnosť, či je financovanie bývania na miestnej úrovni ľahko dostupné, alebo nie.

4. Pripomienky islandských orgánov

(20)

Pripomienky islandskej vlády sa sústredia na skutočnosť, že všetky prvky štátnej pomoci plynú priamo z implicitnej štátnej záruky v prospech FFB, o ktorej sa už konštatovalo, že predstavuje existujúcu pomoc. Úhrada prípadného poplatku je podľa ich názoru neoddeliteľnou súčasťou tejto štátnej záruky ako takej. S ohľadom na absenciu oddeliteľných, hmotnoprávnych zmien, ktoré by sa týkali štátnej záruky a úhrady poplatku, teda nejde o novú pomoc, a vec by mala byť riešená v rámci konania o existujúcej pomoci. Pokiaľ by mal dospieť dozorný úrad k názoru, že ide o novú pomoc, vyjadrila islandská vláda názor, že by mala byť táto pomoc posúdená ako pomoc zlučiteľná, a to vzhľadom na sociálny charakter FFB a skutočnosť, že pomoc poskytnutá tomuto fondu spĺňa podmienky stanovené judikatúrou v prípade Altmark (13).

(21)	Pokiaľ ide o skutočnosť, že zákon č. 68/1987 zaviedol povinnosť, aby určité finančné inštitúcie odvádzali zo svojich zahraničných záväzkov poplatok za štátne záruky, argumentovali islandské orgány tým, že FFB v skutočnosti nikdy žiadny poplatok nehradil, pretože nemal žiadne zahraničné záväzky.

(22)

Podľa islandských orgánov bola okrem toho povinnosť hradiť poplatok z iných domácich záväzkov než z dlhopisov na bývanie, ktorá plynie zo zákona č. 121/1997, „založená na spornom právnom základe“, pretože zámerom nikdy nebolo, aby predchodcovia FFB hradili za záruky poplatky. Islandské orgány ďalej poukázali na skutočnosť, že záväzky FFB z neuhradeného poplatku za záruku boli so spätnou platnosťou zrušené doplňujúcim rozpočtovým zákonom na rok 2001, čo vyjadruje zámer zákonodarcu, aby bol FFB oslobodený od úhrady poplatku za záruku vo všetkých prípadoch.

(23)

V neposlednom rade bolo oslobodenie FFB od poplatku za štátnu záruku dané skutočnosťou, že tento fond dosahoval v rámci hypotékových nástrojov, ktorými ručil za záväzky z dlhopisov na bývanie, úrokovú maržu vo výške 0,0375 %. (14) Táto marža, ktorú islandské orgány označili za „osobitný poplatok za štátnu záruku“, je odvádzaná do osobitného rezervného fondu.

II. POSÚDENIE

(24)

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(25)

Z uvedeného vyplýva, že na to, aby mohli byť určité opatrenia posúdené ako štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť ich súčasťou poskytnutie príspevku štátom alebo zo štátnych prostriedkov, musia prijímajúcemu podniku poskytovať výhodu, musia byť selektívne, musia narušovať hospodársku súťaž a musia mať schopnosť ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami.

(26)

Usmernenia dozorného úradu o poskytovaní štátnej pomoci (15) vo forme štátnych záruk stanovujú, že záruky poskytnuté priamo štátom, teda ústrednými, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, môžu predstavovať štátnu pomoc. Výhodnejšie úverové podmienky získané podnikmi, ktorých právna forma vylučuje konkurzné konanie alebo iné konanie v prípade platobnej neschopnosti alebo ktoré využívajú výslovnú štátu záruku alebo krytie strát štátom poskytujú výhodu, ktorá vyplýva z časovo neobmedzenej expozície štátu, ktorá sa označuje ako neobmedzená štátna záruka (16).

„[p]rínosom štátnej záruky je to, že riziko spojené so zárukou nesie štát. Za také riziko nesené štátom by sa bežne mala zaplatiť príslušný poplatok. Ak sa štát vzdá časti alebo celého poplatku, ťaží z toho podnik a zo štátnych zdrojov unikajú prostriedky.” (17)

(27)

V rozhodnutí č. 247/11/KOL dospel dozorný úrad k záveru, že implicitná a neobmedzená štátna záruka v prospech FFB predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pretože zo zdrojov islandského štátu unikajú prostriedky a záruka znamená pre FFB hospodársku výhodu. Dozorný úrad poukázal na skutočnosť, že v súlade s jeho usmerneniami o štátnych zárukách možno za príjemcov pomoci považovať podniky, ktorých právna forma vylučuje konkurzné konanie alebo iné konanie v prípade platobnej neschopnosti alebo zabezpečí výslovnú štátnu záruku alebo krytie strát štátom. Okrem toho nie je nutné, aby štát v rámci predmetnej záruky vykonával platby. Pomoc sa poskytuje priebežne od okamihu poskytnutia záruky, a nie len vtedy, keď sa o záruku žiada alebo vtedy, keď sa na základe záruk vykonávajú platby (18).

(28)

Vzhľadom na priamu súvislosť medzi prítomnosťou prvkov štátnej pomoci v opatrení, ktoré má podobu štátnej záruky, a nevyhnutnosťou určiť (a zaplatiť) (trhový) poplatok za túto štátnu intervenciu je zásadnou otázkou to, či je možné oslobodenie od poplatku za túto záruku klasifikovať ako prvok štátnej pomoci, ktorý existuje oddelene od výhody, ktorá vyplýva z tejto záruky ako takej. Poplatok v náležitej výške môže neutralizovať prinajmenšom časť tejto výhody, ktorá bola poskytnutá príjemcovi pomoci. Pokiaľ by bolo možné určiť trhový poplatok za predmetnú záruku, ktorý by bol primeraný riziku, ktoré štát v súvislosti so zárukou nesie, a pokiaľ by bol FFB takýto poplatok uhradil, neboli by splnené kritéria článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pokiaľ ide o prítomnosť štátnych prostriedkov a hospodársku výhodu pre FFB. Poplatok je tak neoddeliteľnou súčasťou výpočtu výšky štátnej pomoci, ktorá už bola formou záruky poskytnutá. Rovnaký záver vyplýva aj z usmernení o štátnych zárukách, na ktoré sa odkazuje vyššie.

(29)

Podobný názor formulovali vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (rozhodnutie č. 406/08/KOL) islandské orgány. Zdôraznili okrem toho, že zámerom zákona o štátnych zárukách bolo vydať všeobecné právne predpisy o podmienkach, za ktorých možno poskytovať štátne záruky. Samotný zákon neposkytol žiadne záruky ako také, stanovil iba podmienky, ktoré so zárukami súvisia (19).

(30)

Berúc do úvahy vyššie uvedené zastáva dozorný úrad názor, že vzhľadom na osobitnú povahu prvkov pomoci, ktoré sú obsiahnuté v opatrení štátnej pomoci vo forme štátnej záruky, nepredstavuje oslobodenie FFB od úhrady poplatku za štátnu záruku opatrenie štátnej pomoci, ktoré existuje oddelene od implicitnej a neobmedzenej štátnej záruky islandského štátu v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Absencia úhrady poplatku je súčasťou výhody a štátnych prostriedkov, ktoré figurujú v štátnej záruke v prospech FFB. Vzhľadom na to, že sa výhodami plynúcimi z tejto štátnej záruky dozorný úrad už zaoberá v konaní vo veci existujúcej štátnej pomoci [porovnaj vec č. 70382 (predtým 64865), rozhodnutie č. 247/11/KOL], je konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia FFB od úhrady poplatku za štátnu záruku bezpredmetné a možno ho uzavrieť,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia FFB od úhrady poplatku za štátnu záruku je uzavreté.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike.

Článok 3

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 23. novembra 2011

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Sverrir Haukur GUNNLAUGSSON

člen kolégia

(1) K dispozícii na stránke: http://www.eftasurv.int/media/decisions/195-04-COL.pdf.

(2) Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 406/08/KOL z 27. júna 2008 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia Islandského fondu na financovanie bývania od úhrady poplatku za štátnu záruku uverejnené v Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 21, a v Dodatku EHP č. 15, 19.3.2009, s. 9.

(3) Odkazy súvisiace s uverejnením sú uvedené v poznámke pod čiarou č. 2.

(4) Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 405/08/COL z 27. júna 2008 o uzavretí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s Islandským fondom na financovanie bývania, Ú. v. EÚ L 79, 25.3.2010, s. 40 a dodatok EHP č. 14, 25.3.2010. s. 20.

(5) Znenie rozhodnutia č. 247/11/KOL, ktoré nemá dôverný charakter, je k dispozícii na webovej stránke: http://www.eftasurv.int/media/decisions/247-11-COL.pdf.

(6) Pôvodným predchodcom FFB bola štátna agentúra na bývanie založená v roku 1980.

(7) Vec E-9/04, Asociácia bankárov a obchodníkov s cennými papiermi Islandu/Dozorný úrad EZVO, Zb. Súdu EZVO 2006, s. 42, bod 72.

(8) Neoficiálny preklad dozorného úradu. Pôvodné islandské znenie sa nachádza na stránke: http://www.althingi.is/altext/122/s/0099.html.

(9) Pozri s. 4 podanie z 8.9.2008 (prípad č. 490696).

(10) Do vymeriavacieho základu poplatku za záruku neboli zahŕňané pôžičky, za ktoré bola hradená riziková prémia, niektoré vývozné záruky a záväzky z titulu zostatku úveru na účtoch vedených v domácej mene (porovnaj článok 9 ods. 2 zákona č. 37/1961).

(11) Platnosť nadobudol 1. januára 1998.

(12) Platnosť nadobudol 11. januára 2001.

(13) Vec C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, Zb. 2003, s. I-7747.

(14) Pôvodne nebolo zámerom oslobodzovať od poplatkov za záruku všetky záväzky FFB, za ktoré štát záruku prevzal.

(15) K dispozícii na stránke: http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=15646&1=1.

(16) Pozri kapitolu 1.2 bod 4 usmernení o štátnych zárukách a kapitolu 7.2 bod 2 usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení o štátnej pomoci na verejnoprávne podniky vo výrobnom odvetví. K dispozícii na stránke http://www.eftasurv.int/?1=1&showLinkID=16995&1=1.

(17) Kapitola 2.1. usmernení o štátnych zárukách.

(18) Pozri poznámku pod čiarou č. 17.

(19) List z 8.9.2008, s. 5.

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2012.082.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 82

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 55 22. marca 2012

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 249/2012 z 21. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 19/2011, pokiaľ ide o požiadavky na typové schválenie povinného štítku výrobcu pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 250/2012 z 21. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 961/2011, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime ( 1 )	3
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 251/2012 z 21. marca 2012, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	5

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 534/09/COL zo 16. decembra 2009, ktorým sa sedemdesiaty ôsmykrát menia a dopĺňajú procesné a hmotné pravidlá v oblasti štátnej pomoci zavedením novej kapitoly o najlepšej praxi pre uskutočňovanie konaní vo veci štátnej pomoci	7
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 364/11/KOL z 23. novembra 2011 o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa oslobodenia Islandského fondu na financovanie bývania (Íbúðalánasjóður (FFB) od úhrady poplatku za štátnu záruku (Island)	16