25.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 79/13

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 15. decembra 2009

o štátnej pomoci, ktorú udelilo Nemecko v súvislosti s určitými službami Tiergesundheitsdiensts Bayern [C 24/06 (ex NN 75/2000)]

[oznámené pod číslom K(2009) 9954]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(2010/178/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom, a so zreteľom na ich pripomienky,

keďže:

I. POSTUP

(1)	Listom z 21. februára 2000 bola Komisii doručená sťažnosť týkajúca sa opatrení bavorskej veterinárnej služby (Tiergesundheitsdienstes Bayern, ďalej len „TGD“). Ten istý sťažovateľ následne poslal vo veci tej istej sťažnosti ďalšie listy. Prípad pomoci bol zaevidovaný pod číslom NN 75/00.

(2)	Komisia zaslala Nemecku viacero listov týkajúcich sa uvedenej sťažnosti. Nemecko poskytlo informácie vo svojich listoch zo 4. júla 2000, 22. decembra 2000, 22. novembra 2002, 10. apríla 2003, 1. decembra 2003 a 27. júna 2005. Stretnutie so zástupcami Nemecka sa uskutočnilo 17. júla 2003.

(3)	Opatrenie sa uplatňuje od roku 1974. Napriek žiadosti o dôkaz nebolo preukázané, že opatrenie bolo oznámené. Pomoc sa preto zaevidovala do registra neoznámenej pomoci.

(4)	Listom zo 7. júla 2006 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí, že v súvislosti s predmetnou pomocou začne konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (1).

(5)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(6)	Písomné pripomienky zainteresovaných strán boli Komisii doručené listami z 30. októbra 2006, 2. novembra 2006 a 7. novembra 2006.

(7)	Nemecko sa vyjadrilo v listoch zo 6. novembra 2006, 22. januára 2007, 25. júla 2008 a 9. februára 2009.

II. OPIS OPATRENIA

(8)	Opatrenie sa vykonáva na základe článku 14 ods. 1 zákona o podpore bavorského poľnohospodárstva (Gesetz zur Förderung der bayerischen Landwirtschaft, ďalej len zákon „LwFöG“).

(9)	Cieľom opatrenia je zabezpečiť a zlepšiť hygienickú hodnotu potravín živočíšneho pôvodu.

(10)	Príjemcami tohto opatrenia sú poľnohospodári a rybári (ďalej sa obe skupiny budú spolu označovať ako poľnohospodári).

(11)	Príjemcom opatrenia je okrem toho aj bavorská veterinárna služba (Tiergesundheitsdienst Bayern, ďalej len „TGD“).

(12)	Opatrenie je financované z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko a bavorského fondu na boj proti epidémiám zvierat (Bayerische Tierseuchenkasse, ďalej len „BTSK“).

(13)

Napriek tomu, že opatrenia v prospech poľnohospodárov boli označené ako „globálne opatrenia“, majú z nich prospech iba poľnohospodári v Bavorsku. Navyše, podľa informácií poskytnutých Nemeckom ide o veľmi špecifické opatrenia, ktoré majú výlučne preventívny charakter a sú určené pre producentov mlieka a mäsa a chovateľov ošípaných, hydiny, oviec a rýb. Zvieratá sa kontrolujú podľa stanoveného programu, v ktorom sú zohľadnené osobitné riziká chorôb zvierat, resp. kritériá prevencie a boja proti chorobám zvierat. Nemecko okrem toho uviedlo, že podpora sa udeľuje iba na tie globálne opatrenia vo verejnom záujme, ktoré presahujú rámec bežných právnych predpisov platných pre individuálnych chovateľov zvierat (list zo 6. novembra 2006, s. 4).

(14)

V prospech poľnohospodárskych podnikov boli prijaté tieto druhy opatrení: priebežná kontrola prostredníctvom testov, resp. preventívnych prehliadok, vyšetrovanie a (laboratórne/skríningové) prehliadky, veterinárne poradenstvo, vypracovanie plánov na prevenciu, príp. na ozdravenie a vypracovanie programov očkovania.

(15)

Nemecko vysvetlilo, že činnosti uvedené v bode 14 tvoria základ poradenstva poskytovaného poľnohospodárom ohľadom primeraných preventívnych a liečebných opatrení. Podľa vyjadrení Nemecka služby, ktoré sú bežne ponúkané praktickými veterinármi (napr. ošetrenie liekmi alebo preventívne očkovanie), nie sú súčasťou týchto „globálnych opatrení“.

(16)	„Globálne opatrenia“ sú pre poľnohospodárov bezplatné. Poľnohospodári však nemôžu o tieto opatrenia žiadať. Tieto opatrenia podniká z vlastnej iniciatívy TGD, ktorá je ich vykonávaním poverená.

(17)	Náklady na tieto opatrenia sú TGD vyplácané z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko. Podľa druhej vety ods. 1 článku 14 zákona LwFöG „sa štátny príspevok udeľuje vo výške 50 % nevyhnutných nákladov“.

(18)	Ďalšia časť personálnych a vecných nákladov TGD sa uhradí z iného štátneho zdroja, konkrétne z BTSK (pozri prípady pomoci NN 23/07, N 426/03 a N 81/04). Spolu to predstavuje úhradu nákladov až do výšky 100 %.

(19)	V prospech TGD sú poskytované tieto plnenia.

(20)	Podľa znenia zákona LwFöG sa v prospech TGD uhradí zo štátnych prostriedkov iba polovica „nevyhnutných nákladov“. Podľa informácií poskytnutých Nemeckom však úhrada nákladov môže dosiahnuť v skutočnosti až 100 %.

(21)

Pomoc v prospech TGD sa udeľovala od roku 1974. Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3) sú právomoci Komisie na vymáhanie pomoci obmedzené lehotou 10 rokov. Zisťovanie Komisie sa začalo v roku 2000. Desaťročná lehota ustanovená v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999 preto siaha do roku 1990. Pomoc vyplatená pred týmto dátumom sa preto nebude naďalej preskúmavať.

(22)	Rozpočtové údaje poskytnuté Nemeckom, ktoré sú uvedené v prílohe, sa týkajú platieb, ktoré boli uhradené TDG za plnenie záväzkov vo verejnom záujme v rokoch 1990 až 2008.

(23)	Z prvého zisťovania nebolo jasné, či platby uhradené z rozpočtových prostriedkov a platby uhradené z BTSK poskytovali konkurenčnú výhodu v prospech TGD.

(24)	Sťažovateľ navyše tvrdil, že veterinári zamestnaní v TGD ponúkali isté klinicko-diagnostické a terapeutické (liečebné) služby až o 90 % lacnejšie v porovnaní s obstarávacími nákladmi. Práve v tejto oblasti mala TGD pôsobiť s lukratívnym cieľom.

(25)

Podľa sťažovateľa je to možné len vďaka tomu, že TGD dostávala subvencie na „globálne opatrenia“, a preto bola schopná ponúkať klinicko-diagnostické a terapeutické služby podstatne lacnejšie ako veterinári so súkromnou praxou, ktorí sa museli zaobísť bez subvencií. Sťažovateľ okrem toho poukázal na skutočnosť, že veterinári zamestnaní v TGD majú lepšie príležitosti na uzavretie zmlúv a odpadávajú im dopravné náklady, keďže pracujú priamo na mieste.

(26)

V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (4) Komisia zhodnotí, či je neoprávnená štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, podľa kritérií, ktoré boli ustanovené v právnych nástrojoch platných v čase udelenia pomoci. V čase začatia konania Komisia nemala k dispozícii dosť informácií, aby sa presvedčila o tom, že pomoc v prospech poľnohospodárov je v súlade s príslušnými ustanoveniami Únie, t. j. usmerneniami o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a usmerneniami na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre. Komisia preto požiadala Nemecko o predloženie požadovaných informácií.

(27)

Listom z 12. decembra 2008 Komisia vyzvala Nemecko, aby potvrdilo, či sa skúmaná pomoc poskytovala aj po 1. januári 2008 a ak áno, aby poskytlo potrebné podklady na preskúmanie súladu pomoci s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (5) (ďalej len „usmernenia“), ktorými sa s platnosťou od 1. januára 2007 nahradili usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (6) (ďalej len „usmernenia Spoločenstva“) z 1. februára 2000, a s usmerneniami na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre (7) (ďalej len „usmernenia z roku 2008“). Listom z 9. februára 2009 Nemecko oznámilo, že pomoc v poľnohospodárskom sektore sa poskytovala aj v roku 2008 a predložilo požadované informácie.

III. PRIPOMIENKY NEMECKA

(28)

Nemecko tvrdilo, že v prípade platieb na vykonávanie globálnych opatrení uhrádzaných spolkovou krajinou Bavorsko a BTSK išlo o kompenzačné platby za vykonávanie verejných služieb vo všeobecnom záujme. Nemecko poukázalo na judikatúru, podľa ktorej kompenzačné štátne platby za plnenie záväzkov vo všeobecnom hospodárskom záujme nepredstavujú za istých podmienok štátnu pomoc. Opatrenia sa preto podľa názoru Nemecka nemajú považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(29)	Nemecko je toho názoru, že globálne opatrenia slúžia zdraviu a dobrým životným podmienkam zvierat, ako aj ochrane spotrebiteľa a zvierat. Vykonávanie globálnych opatrení je preto predovšetkým v záujme verejnosti.

(30)

Podľa Nemecka sa počas vykonávania globálnych opatrení získavajú bohaté poznatky, ktoré sa následne sprístupňujú v početných odborných publikáciách a na vedeckých prednáškach na národnej i medzinárodnej úrovni. Podstatná časť výsledkov získaných z globálnych opatrení je tak dostupná pre celú odbornú verejnosť v Únii.

(31)

Podľa argumentov Nemecka sa v rámci programov globálnych opatrení neposkytovali žiadne liečebné služby, t. j. služby, ktoré obyčajne ponúkajú praktickí veterinári (napr. ošetrenie liekmi alebo preventívne očkovanie). Okrem týchto subvencovaných programov TGD vykonávala aj ziskovo orientovanú činnosť (liečebné služby). Táto činnosť však predstavovala menej ako 5 % všetkých veterinárnych služieb. Ziskovo orientovaná činnosť TGD predstavovala 2,6 až 2,85 % celkového ročného obratu.

(32)	Jasným a zrozumiteľným oddelením „globálnych opatrení“ a „ziskovo orientovaných činností“ sa môže vylúčiť krížové subvencovanie. To sa zabezpečuje prostredníctvom veľmi podrobného spôsobu účtovania, ako aj rozsiahlych kontrol.

IV. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(33)	Zainteresované strany opakovane argumentovali, že TGD prostredníctvom veterinárov, ktorých zamestnáva, poskytuje nielen preventívne opatrenia, ale aj liečebné služby.

(34)	Zainteresované strany netvrdili, že na tieto liečebné služby je poskytovaná priama finančná pomoc, zdôraznili však, že TGD môže ponúkať podobné služby za podstatne priaznivejších podmienok ako veterinári so súkromnou praxou.

(35)	Zainteresované strany prestali trvať na tom že pomoc v prospech poľnohospodárov je v rozpore s usmerneniami o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva alebo s platnými právnymi predpismi. Nevzniesli ani námietku voči poskytnutiu finančných prostriedkov.

V. POSÚDENIE OPATRENIA

(36)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo určité výrobné odvetvia, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(37)

Súdny dvor rozhodol, že na posúdenie toho, či štátne opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, treba určiť, či zvýhodnený podnik získal hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nedostal (8), alebo či bol podnik odbremenený od nákladov, ktoré by za bežných okolností musel financovať z vlastných zdrojov (9).

(38)	Na prvý pohľad sa zdá, že tieto podmienky sú splnené.

(39)

Opatrenie sa financuje zo štátnych zdrojov. Majú z neho výhody určité podniky, konkrétne bavorskí poľnohospodári, ktorým sa bezplatne poskytujú subvencované služby. Keďže tieto podniky pôsobia na trhu, kde je veľký medzinárodný konkurenčný tlak, opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením (10) a okrem toho ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (11).

(40)	Z uvedeného dôvodu ide o opatrenie, ktoré predstavuje pomoc, a uplatňuje sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ. Následne treba preskúmať, či je možné, aby sa odchylne od článku 107 ods. 1 ZFEÚ udelila výnimka zo všeobecnej zásady o nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(41)	„Globálne opatrenia“ pre poľnohospodárov (od roku 1990) a kompenzačné platby TGD za vykonávanie „globálnych opatrení“ v časovom úseku 1990 až 2004 boli udelené bez toho, aby boli oznámené Komisii. Sú neoprávnené, pretože boli udelené v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(42)	Zákaz udeľovania štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa však neuplatňuje bez výnimky. Komisia skúmala, či sa neuplatňuje nejaká výnimka resp. oslobodenie od principiálneho zákazu udeľovať pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(43)

Výnimky ustanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sa týkajú pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytovanej hospodárstvam určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko, neprichádzajú v tomto prípade do úvahy.

(44)

Komisia je toho názoru, že oslobodenia od zákazu ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ týkajúce sa rozvoja istých oblastí sa na tento režim pomoci neuplatňujú, pretože opatrenie nepredstavuje pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou.

(45)

Pokiaľ ide o oslobodenie od zákazu ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, stačí poznamenať, že v prípade predmetnej pomoci nejde o dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu, ani o nápravu vážnej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve. Jej cieľom nie je ani podporovať kultúru a zachovávanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ.

(46)	Ani Nemecko, ani zainteresované strany sa počas postupu zisťovania neodvolali na uvedené ustanovenia o výnimkách alebo oslobodeniach.

(47)

Jediné oslobodenie od zákazu, ktoré možno vziať do úvahy, je preto oslobodenie ustanovené v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Na základe tohto ustanovenia môže byť štátna pomoc považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je táto pomoc určená na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí a neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(48)

Keďže ide o pomoc v prospech poľnohospodárov, uplatňujú sa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a usmernenia na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre. Ako sa objasňuje v bode 26, vzhľadom na to, že tieto opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc, Komisia preskúma ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa kritérií, ktoré boli ustanovené v právnych nástrojoch platných v čase udelenia pomoci.

(49)

Podľa oznámenia Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci sa na predmetné opatrenia uplatňujú usmernenia Spoločenstva, zatiaľ čo pomoc udelená pred nadobudnutím účinnosti týchto usmernení (takže pred 1. januárom 2000) sa posudzuje podľa pracovného dokumentu Komisie z 10. novembra 1986 (12).

(50)	V bode 11.4.1 usmernení Spoločenstva sa uvádza: „Ak poľnohospodár stratí dobytok v dôsledku epidémie zvierat, alebo ak je jeho úroda postihnutá ochorením rastlín, nepredstavuje to za bežných okolností prírodnú katastrofu alebo mimoriadnu udalosť v zmysle Zmluvy o ES.“

(51)

V takýchto prípadoch môže Komisia povoliť pomoc v podobe kompenzačnej platby za vzniknuté škody a pomoc na predchádzanie budúcim stratám jedine na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorého sa pomoc na podporu rozvoja niektorých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(52)

Pre uvedenú pomoc v prospech poľnohospodárov platí bod 11 usmernení Spoločenstva, keďže opatrenie slúži na prevenciu a boj proti epidémiám zvierat. Pri posudzovaní pomoci na prevenciu a boj proti epidémiám sa Komisia opiera o bod 11.4 usmernení Spoločenstva. Takáto pomoc sa považuje za zlučiteľnú s článkami 107 a 108 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené nasledujúce podmienky.

(53)

Opatrenie musí byť súčasťou programov na prevenciu, boj alebo eradikáciu epidémií alebo chorôb vykonávaných na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni (bod 11.4.2 usmernení Spoločenstva). Podľa bodu 11.4.2 usmernení Spoločenstva treba zriadiť systém varovania a prípadne ho skombinovať s pomocou na podporu jednotlivcov, aby sa dobrovoľne zapojili do preventívnych opatrení. Takže predmetom pomoci môžu byť iba choroby resp. epidémie, ktorých eradikácia je v záujme úradov, a nie opatrenia, za ktoré majú niesť zodpovednosť samotní poľnohospodári podľa vlastného uváženia.

(54)	Pomoc by mala slúžiť buď na prevenciu, alebo na kompenzáciu, alebo by mala spájať obe, prevenciu aj kompenzáciu (bod 11.4.3 usmernení Spoločenstva).

(55)	Pomoc by mala byť zlučiteľná s osobitnými ustanoveniami veterinárnych a rastlinolekárskych právnych predpisov Únie (bod 11.4.4 usmernení Spoločenstva).

(56)	Pomoc sa môže vyplatiť do výšky 100 % nákladov (bod 11.4.5 usmernení Spoločenstva). V prípade, že sa v právnych predpisoch Únie ustanovuje, že náklady na dané opatrenia musia znášať samotní poľnohospodári, nesmie sa udeliť žiadna pomoc.

(57)	Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(58)

Opatrenia sú súčasťou programov vykonávaných na regionálnej úrovni (Bavorsko). Ich cieľom je prevencia a boj proti epidémiám zvierat. Vyplýva to z jasne stanoveného cieľa v zákone LwFöG („Zabezpečenie a zlepšenie hygienickej hodnoty potravín živočíšneho pôvodu“) a uplatňovaných „globálnych opatrení“. Preskúmavané opatrenia slúžia na boj proti nákazlivým epidémiám zvierat vrátane faktorových ochorení a zoonóz. Mali by optimalizovať a obmedziť používanie liekov. Najzávažnejšími ochoreniami určitých skupín zvierat sú: v prípade hovädzieho dobytka a oviec: zoonózy, Q-horúčka, paratuberkulóza, prenosná spongiformná encefalopatia a mastitída; v prípade ošípaných a hydiny: zoonózy, salmonelóza, Escherichia coli a enteritída. Okrem toho sa vyvíjajú a skúšajú metódy a postupy na zisťovanie a diagnózu vírusových infekcií.

(59)	Globálne opatrenia prispievajú k cieľu Únie, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne zdravotného stavu zvierat. Komisia okrem toho nemá žiadne dôkazy, že by mohli byť v rozpore s príslušnými veterinárnymi právnymi predpismi Únie.

(60)	V programe sa ustanovuje pomoc v maximálnej výške 100 %. V prípadoch, keď majú podľa právnych predpisov Únie znášať náklady samotní poľnohospodári, sa v programe neustanovuje žiadna pomoc.

(61)

50 % nákladov na globálne opatrenia v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva bolo financovaných zo spolkovej krajiny Bavorsko. Vo svojich pripomienkach po začatí konania Nemecko informovalo Komisiu o tom, že ďalšia časť nákladov je financovaná z BTSK. BTSK je verejná inštitúcia, ktorá je financovaná z parafiškálnych poplatkov. Spoločné financovanie pomoci z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko a BTSK je obmedzené do výšky 100 % a v skutočnosti je dokonca nižšie. Komisia v minulosti už viackrát schválila financovanie BTKS prostredníctvom parafiškálnych poplatkov (13). Komisia preto nemá žiadny dôvod na to, aby tieto parafiškálne poplatky opäť podrobovala podrobnému preskúmavaniu. Ani sťažovateľ, ani ostatné zainteresované strany nenamietali voči modelu financovania BTSK (t. j. voči tejto časti financovania pomoci).

(62)

Usmernenia Spoločenstva spočívajú na rovnakých zásadách ako pracovný dokument Komisie z 10. novembra 1986. Z uvedeného dôvodu platí rovnaké posudzovanie aj pre pomoc udelenú poľnohospodárom v rokoch 1990 až 1999, ktorá sa takisto musí považovať za zlučiteľnú s týmito zásadami. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(63)

Pokiaľ ide o situáciu po roku 2007, v bode 133 usmernení sa uvádza, že Komisia vyhlási štátnu pomoc na boj proti chorobám zvierat a rastlín za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak spĺňa podmienky článku 10 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 (14). V tejto súvislosti treba posudzovať iba opatrenia zamerané na prevenciu chorôb, keďže nebola udelená žiadna pomoc na liečebné opatrenia, ani kompenzačné platby za straty.

(64)

Pokiaľ by pomoc poskytnutá v prospech poľnohospodárov zahŕňala náklady na poradenstvo, išlo by o technickú pomoc v zmysle bodu 103 usmernení. Komisia preto vyhlasuje štátnu pomoc na poskytnutie technickej pomoci za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 15 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(65)	Podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa pomoc povoľuje v týchto prípadoch.

(66)

Pomoc na kompenzáciu nákladov na zdravotné kontroly, testy a iné metódy depistáže, nákup a podávanie očkovacích látok, liekov a prípravkov na ochranu rastlín, nákladov na usmrcovanie a likvidáciu zvierat a nákladov na likvidáciu plodín, ktoré vzniknú poľnohospodárom v súvislosti s prevenciou a eradikáciou epidémií zvierat, chorôb rastlín alebo škodcov, je zlučiteľná s vnútorným trhom. Pomoc sa musí udeliť v podobe služieb subvencovaných do výšky 100 % a nesmie obsahovať žiadne priame peňažné platby výrobcom [článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(67)	Prípadné poistné platby a náklady, ktoré nevznikli v dôsledku vypuknutia epidémie resp. ochorenia, sa musia odpočítať od oprávnených nákladov a strát [článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(68)

Platby sa musia poskytovať v spojitosti s takými epidémiami zvierat, chorobami rastlín alebo škodcami, v súvislosti s ktorými existujú právne predpisy alebo správne opatrenia na úrovni Únie či jednotlivých členských štátov. Platby teda musia byť súčasťou verejného programu platného na úrovni Únie, niektorého členského štátu alebo regiónu, zameraného na prevenciu, kontrolu alebo eradikáciu príslušnej epidémie, choroby alebo škodcu. Program musí jednoznačne špecifikovať príslušnú epidémiu, chorobu alebo škodcu a musí obsahovať aj opis príslušného opatrenia [článok 10 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(69)

Pomoc sa nesmie vzťahovať na žiadne epidémie zvierat alebo choroby rastlín, v súvislosti s ktorými sa v právnych predpisoch Únie ustanovujú osobitné poplatky na ich eradikáciu, alebo v súvislosti s ktorými musia náklady podľa právnych predpisov Únie znášať samotné poľnohospodárske podniky s výnimkou prípadov, keď sú náklady na takéto pomocné opatrenia v plnej výške kompenzované povinnými odvodmi výrobcov [článok 10 ods. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(70)	Pokiaľ ide o pomoc na epidémie zvierat, príslušná epidémia sa musí nachádzať na zozname chorôb Medzinárodnej organizácie pre zdravie zvierat a/alebo v prílohe k rozhodnutiu Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku (15) [článok 10 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(71)	Schémy pomoci sa musia zaviesť do troch rokov od vzniknutia výdavkov alebo strát. Pomoc sa musí vyplatiť do štyroch rokov od vzniku výdavkov alebo strát [článok 10 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1857/2006].

(72)	Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(73)

Ako sa ustanovuje v odôvodnení 14, pomoc zahŕňa rôzne opatrenia [priebežnú kontrolu vyšetrovania a (laboratórne/skríningové) prehliadky, veterinárne poradenstvo, vypracovanie plánov na prevenciu, príp. na ozdravenie a vypracovanie programov očkovania], ktorých bezprostredným cieľom je prevencia chorôb. Listom z 9. februára 2009 Nemecko potvrdilo, že pomoc sa poskytla v podobe subvencovaných služieb. Preto je pomoc na náklady tohto druhu povolená v zmysle článku 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1857/2006.

(74)	Nemecko potvrdilo listom z 9. februára 2009, že v prípade projektov zameraných na epidémie zvierat sú príslušné choroby na zozname medzinárodnej organizácie pre zdravie zvierat a/alebo v prílohe k rozhodnutiu 90/424/EHS.

(75)	Článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006 nie je relevantný, pretože pomoc sa udeľuje iba na preventívne opatrenia.

(76)	Pokiaľ ide o platby v súvislosti s určitými chorobami, pomoc je súčasťou regionálnych programov, v ktorých sú presne špecifikované príslušné epidémie, resp. choroby a príslušné opatrenia. Článok 10 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1857/2006 je preto splnený.

(77)	Náklady, ktoré majú podľa právnych predpisov Únie znášať samotní výrobcovia, nie sú subvencované. Odseky 5 a 6 článku 10 nariadenia (ES) číslo 1857/2006 sú preto splnené.

(78)	Výdavky, ktoré vznikli pred poskytnutím služieb, nie sú oprávnené. Článok 10 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1857/2006 je preto splnený.

(79)

Nemecko nevylúčilo možnosť, že opatrenia uvedené v odôvodnení 14 môžu súvisieť aj s inými aspektmi zdravia zvierat, nie iba so špeciálne a jednoznačne špecifikovanými epidémiami, chorobami alebo škodcami (napr. s hygienou vo výrobe). Mohlo by ísť o opatrenia v podobe poradenských služieb, v rámci ktorých sa poradenstvo a plány prispôsobujú situácii konkrétnych poľnohospodárov alebo skupín poľnohospodárov.

(80)

Podľa článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa povoľuje pomoc na krytie odmien za poradenské služby poskytované tretími stranami, ktoré nepredstavujú stálu ani pravidelnú činnosť (ako je pravidelné daňové poradenstvo, právne poradenstvo alebo reklama) a nesúvisia s bežnými prevádzkovými nákladmi podniku. V článku 15 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1857/2006 sa ustanovuje, že pomoc môže pokrývať náklady vo výške 100 % a musí sa udeliť v podobe subvencovaných služieb.

(81)	Tieto podmienky boli splnené nasledujúcim spôsobom.

(82)

Z dokumentov predložených Nemeckom (pozri odôvodnenie 14) vyplýva, že subvencované poradenské služby boli poskytované v podobe projektov, ktoré súviseli s konkrétnymi jednorazovými potrebami v oblasti zdravia zvierat a boli vykonané vo všeobecnom záujme. Hoci niektoré opatrenia si môžu vyžadovať priebežnú kontrolu alebo pravidelné testy, zdá sa, že tieto kontroly a testy sú spojené s konkrétnym projektom a nepredstavujú žiadnu bežne vykonávanú veterinárnu alebo kvalitatívnu kontrolu stavu zvierat. Ani náklady na tieto opatrenia sa nemôžu považovať za bežné prevádzkové náklady podniku v zmysle článku 15 ods. 2 písm. c) nariadenia 1857/2006, keďže náklady na rutinné návštevy veterinárov s cieľom prevencie a ošetrenia nie sú oprávnené. Celá pomoc je poskytovaná v podobe subvencovaných služieb a smie predstavovať maximálne 100 % oprávnených nákladov. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(83)

Opatrenia sa vykonávali aj v sektore rybného hospodárstva. V usmerneniach na preskúmanie individuálnej štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre z rokov 1988, 1992, 1994, 1997 a 2001, ktoré zodpovedajú usmerneniam v poľnohospodárstve, sú ustanovené nasledujúce kritériá zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom, platné vo veterinárnej a zdravotnej oblasti (16): verejný orgán musí postupovať voči chorobám tak, aby zabezpečil, že jeho konanie nebude slúžiť iba jednému konkrétnemu, ale všeobecnému záujmu. Opatrenia by mali slúži buď na prevenciu, alebo na kompenzáciu, alebo by mali slúžiť na oba ciele, prevenciu aj kompenzáciu. TGD bola poverená vykonávaním týchto opatrení spolkovou krajinou Bavorsko a vykonáva ich z vlastnej iniciatívy, ako sa už uviedlo v inej súvislosti v bode 16. Tieto opatrenia slúžia na prevenciu. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(84)

Štátne pomoci, ktoré boli udelené v období od 1. novembra 2004 do 31. marca 2008, sa skúmajú jednotlivo podľa bodu 3.10 Usmernení pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre (17) (ďalej len: usmernenia z roku 2004), ktoré odkazujú na článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 1595/2004 (18), ktorý ďalej odkazuje na článok 15 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa ustanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (19). Podľa bodu 3.1 ods. 2 usmernení z roku 2004 sú tieto štátne pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom a sú v súlade s cieľmi spoločnej politiky pre hospodársku súťaž a spoločnej politiky pre rybné hospodárstvo v zmysle nariadení (ES) č. 2371/2002 (20) a (ES) č. 2792/1999. Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2792/1999 sa môžu podporovať všeobecne prospešné akcie so širším zameraním než akcie, ktoré bežne uskutočňujú súkromné podniky. Príklady takýchto opatrení sú uvedené v článku 15 ods. 3 písm. e) a ods. 1 Komisia po prvé tvrdí, že cieľ „globálnych opatrení“ sa zhoduje s cieľmi týchto príkladov. Po druhé, TGD vykonáva tieto úlohy z vlastnej iniciatívy a nie na žiadosť poľnohospodárov. Okrem toho poľnohospodári nemuseli nevyhnutne vykonávať tieto opatrenia (pozri bod 3.4 usmernení z roku 2004) za čisto trhových podmienok. Napokon tieto opatrenia vedú aj k trvalému zlepšeniu v sektore v zmysle bodu 3.5 usmernení z roku 2004.

(85)

Listom z 9. februára 2009 Nemecko potvrdilo, že pomoc v sektore poľnohospodárstva sa poskytuje aj naďalej a uviedlo príklady typických projektov. Tieto príklady nezahŕňali žiadny projekt zo sektora rybného hospodárstva. Avšak keďže nie je vylúčené, že po 1. apríli 2008 došlo k poskytovaniu pomoci v prospech rybného hospodárstva, je nutné preskúmať, či bola táto pomoc v súlade s ustanoveniami platnými v sektoroch poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v tom čase. Pokiaľ ide o pomoc, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti iných ustanovení, bod 4.2 usmernení z roku 2008 odkazuje na podmienky týchto ustanovení, čiže v tomto prípade na podmienky nariadenia Komisie (ES) č. 736/2008 z 22. júla 2008 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh (21). V súvislosti s pomocou na veterinárne opatrenia sa uplatňuje článok 14 nariadenia (ES) č. 736/2008. Podľa tohto článku je pomoc na veterinárne opatrenia zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ sú splnené podmienky článkov 28 a 32 nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 (22), ako aj článku 12 nariadenia Komisie (ES) č. 498/2007 (23). Pokiaľ ide o predmetnú pomoc, podmienky týchto nariadení a všeobecné zásady uvedené v bode 3 usmernení z roku 2008 zostali obsahovo rovnaké ako ustanovenia, ktoré platili pre pomoc udelenú po 1. apríli 2008. Preto sa hodnotenie vykonané v súvislosti s touto pomocou môže použiť aj na pomoc udelenú po 1. apríli 2008. Keďže pomoc udelená pred 1. aprílom 2008 je zlučiteľná s platnými ustanoveniami a keďže pomoc udelená po 1. apríli 2008 a spôsob jej udeľovania zostali po tomto dátume nezmenené, Komisia dospela k záveru, že pomoc spĺňa podmienky ustanovení platných v sektoroch rybného hospodárstva a akvakultúry.

(86)

Z uvedeného vyplýva, že štátna pomoc udelená poľnohospodárom v rámci skúmaného opatrenia, spĺňa podmienky stanovené v príslušných ustanoveniach Únie pre sektory poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že ani sťažovateľ, ani ostatné zainteresované strany nepreukázali porušenie príslušných ustanovení Únie. Štátna pomoc sa preto môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(87)	Aby malo opatrenie charakter štátnej pomoci, musí priniesť príjemcom istú výhodu.

(88)

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že kompenzácia za vykonanie verejných služieb nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené určité podmienky (24). Ak by tieto podmienky neboli splnené, boli by však splnené všeobecné kritériá pre uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, takáto kompenzácia by predstavovala štátnu pomoc.

(89)

V rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark sa uvádza, za akých podmienok kompenzácia za vykonávanie verejných služieb nepredstavuje štátnu pomoc (zásada 3):

a)	„Po prvé, podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byť skutočne poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované.

b)	Po druhé, kritériá, na základe ktorých sa vypočíta kompenzácia, musia byť vopred objektívne a transparentne stanovené … .

c)	Po tretie, kompenzácia nemôže prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti, vzniknutých pri plnení úloh služby vo verejnom záujme, berúc do úvahy príslušné tržby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov.

Po štvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený realizáciou záväzkov služieb vo verejnom záujme v konkrétnom prípade neuskutočňuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej súťaže umožňujúcej vybrať kandidáta schopného poskytovať tieto služby za najnižšiu cenu, výška nevyhnutnej kompenzácie musí byť určená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne veľký podnik, dobre riadený a primerane vybavený dopravnými prostriedkami vynaložil pri realizácii týchto záväzkov, zohľadniac pri tom súvisiace príjmy ako aj primeraný zisk pri realizácii záväzkov služby vo verejnom záujme.“

(90)

Pokiaľ sú tieto štyri podmienky splnené, kompenzácia za vykonávanie verejných služieb nepredstavuje štátnu pomoc, takže článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ sa neuplatňujú. Ak členské štáty tieto podmienky nedodržiavajú a všeobecné kritériá na uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené, kompenzácia za vykonávanie verejných služieb predstavuje štátnu pomoc, ktorá sa musí oznámiť Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(91)	V čase začatia konania pretrvávali isté pochybnosti najmä o tom, či boli splnené podmienky ustanovené v písmenách c) a d).

(92)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene a), Komisia pripomína, že článok 14 ods. 1 zákona LwFöG ustanovuje záväzok vo verejnom záujme, nakoľko stanovuje jasný cieľ (zdravé potraviny) a navrhuje možnosti (kvalitatívne vysokohodnotné poľnohospodárske a lesnícke výrobky) dosiahnuť tento cieľ pomocou celého radu opatrení (pozri odôvodnenie 14). Podľa stanov TGD podporuje a zabezpečuje zdravie zvierat predovšetkým v záujme výroby zdravých neškodných potravín živočíšneho pôvodu a v záujme ochrany spotrebiteľov a zvierat. Na plnenie týchto cieľov využíva vlastný personál a vlastné zariadenia. Opatrenia, ktoré vykonáva TGD, sú ustanovené v dohode č. R1-4010/1393 z roku 1974 a v rámcovej dohode č. T-7482-100 z 13. júla 1993, ktoré medzi sebou uzatvorili spolková republika Bavorsko a TGD. Podrobnosti sa ustanovujú každoročne v ročných zmluvách a administratívnych rozhodnutiach.

(93)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene b), treba poznamenať, že každá činnosť bola stanovená vopred a že finančná kompenzácia sa vypočítala pomocou bodového systému na základe odhadovaného času a nákladov. Podobne sa postupovalo aj v prípade nových služieb, ktoré pribudli v nasledujúcich rokoch. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že táto činnosť TGD bola preskúmaná a schválená bavorským vyšším dvorom audítorov (Bayerischen Obersten Rechnungshof). Za obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, boli okrem toho vykonané aj audítorské kontroly nezávislými audítorskými spoločnosťami.

(94)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene c), Nemecko poskytlo informácie, z ktorých vyplýva, že kompenzácia nepresahuje náklady na plnenie záväzkov vo verejnom záujme (pozri prílohu). Údaje o platbách skutočne ukazujú, že TGD nedosiahla v rokoch 1990 až 2004 žiadne zisky. Náklady na globálne opatrenia sa vypočítali na základe bodového systému, v rámci ktorého každý bod vyjadruje konkrétnu hodnotu v eurách. Táto metóda výpočtu bola vyvinutá na podnet bavorského dvora audítorov. Je podobná ako metóda, podľa ktorej sa účtujú služby v humánnej medicíne. Nemecko skonštatovalo, že metódy výpočtu používané od roku 2002 spĺňajú požiadavky smernice Komisie 2005/52/ES (25).

(95)

Pokiaľ ide o podmienky ustanovené v písmene d), Bavorsko poverilo TGD vykonávaním záväzkov vo verejnom záujme od 1. januára 2005 na základe otvoreného konania na zadávanie verejných zákaziek. Po rokovaniach s Komisiou Bavorsko začalo v júni 2004 zadávacie konanie prostredníctvom celoeurópskej verejnej súťaže na uzavretie dohody o poskytovaní služieb pod názvom „Plánované opatrenia v oblasti zdravia hospodárskych úžitkových zvierat v Bavorsku“ (po nemecky „Projektierte Maßnahmen im Bereich der Tiergesundheit landwirtschaftlicher Nutztiere in Bayern“). Náklady na celkové opatrenia boli odhadnuté na 8 miliónov EUR ročne počas päťročného obdobia. Oznam bol uverejnený v prílohe k Úradnému vestníku Európskej únie (séria S) (26) a v bavorskom vestníku. Na verejnej súťaži sa zúčastnili traja uchádzači. Zákazka na obdobie piatich rokov bola udelená TGD, pretože TGD mohla poskytovať požadované služby najlacnejšie. V roku 2009 sa vypísala nová verejná súťaž.

(96)	Pokiaľ ide o druhú alternatívu podmienky uvedenej v písmene d), Nemecko vyhlásilo, že v období do 31. decembra 2004 nebolo možné identifikovať žiadny bežný podnik, ktorý by bol úplne porovnateľný s TGD.

(97)

Nemecko tak nepreukázalo, že kompenzácia, ktorú vyplatilo TGD v časovom úseku od 1990 do 2004, bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by vynakladal priemerný dobre riadený podnik pri plnení príslušných záväzkov. Z toho možno usúdiť, že predmetné opatrenie poskytovalo do 31. decembra 2004 hospodársku výhodu TGD v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(98)

Každoročne poskytovaná kompenzácia v časovom úseku od roku 1990 do roku 2004 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zatiaľ čo každoročná kompenzácia od 1. januára 2005, ktorá bola udelená na základe verejnej súťaže, je v súlade so všetkými podmienkami uvedenými v rozsudku Altmark, a preto nejde o žiadnu štátnu pomoc v prospech TGD. V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie, že z dokumentov poskytnutých Nemeckom vyplýva, že platby uhradené v prospech TGD od 1. januára 2005 do konca roku 2008 nepokrývajú úplné náklady na globálne opatrenia.

(99)	Pokiaľ ide o plnenie podmienok uvedených v rozsudku Altmark, nebola predložená žiadna špeciálna sťažnosť, ani pripomienky ostatných zainteresovaných strán.

(100)

S cieľom posúdiť zlučiteľnosť kompenzácie poskytnutej TGD na plnenie služieb vo verejnom záujme s ustanoveniami ZFEÚ sa musia vziať do úvahy ustanovenia platné v čase poskytnutia pomoci.

(101)

Podľa oznámenia Komisie o službách všeobecného záujmu v Európe (27) (ďalej len oznámenie), ktoré sa podľa bodu 26 písm. b) Rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (28) uplatňuje na neoznámenú pomoc, sa predmetné kompenzačné platby musia posúdiť na základe nasledujúcich troch zásad:

—	neutralita, pokiaľ ide o verejné alebo súkromné vlastníctvo podnikov,

—	sloboda členského štátu definovať verejné služby,

—	proporcionalita, ktorou sa zabezpečuje, že obmedzenia hospodárskej súťaže a obmedzenia slobôd vnútorného trhu nepresahujú mieru, ktorá je nevyhnutná na účinné plnenie úloh vo verejnom záujme.

(102)

Prvá zásada, zásada neutrality, znamená, že Komisia nepredpisuje, či služby vo verejnom záujme musí poskytovať verejná alebo súkromná spoločnosť. Dodržiavanie tejto zásady nie je v tomto prípade spochybňované.

(103)

Sloboda členských štátov znamená, že predovšetkým členské štáty nesú zodpovednosť za definovania toho, čo sú služby vo všeobecnom hospodárskom záujme vzhľadom na osobitné charakteristiky danej úlohy. Pokiaľ ide o túto definíciu, Komisia zasahuje iba v prípade zneužitia alebo jasného pochybenia. Pravidlá výnimiek uvedené v článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa však v každom prípade môžu uplatniť až vtedy, keď sú verejné služby jasne zadefinované a sú jasne niekomu zverené prostredníctvom verejnoprávneho aktu (vrátane zmlúv). Je to nutné z dôvodu právnej istoty a transparentnosti voči verejnosti, a navyše aj preto, aby Komisia mohla preskúmať proporcionálnosť opatrenia.

(104)

Globálne opatrenia, ktorých vykonávaním je poverená TGD, môžu byť kvalifikované ako služby vo všeobecnom hospodárskom záujme a boli jasne vymedzené a vykonávané TGD, ako sa uvádza v odôvodnení 92.

(105)

Z hľadiska zásady proporcionality sa článok 106 ods. 2 ZFEÚ vykladá tak, že nástroj, ktorý bol stanovený na vykonávanie verejných služieb nesmie zbytočne narúšať obchod a nesmie presahovať mieru, ktorá je skutočne nevyhnutná na plnenie služieb. Podľa bodu 26 oznámenia a doterajšej jurisdikcie Súdneho dvora nesmie kompenzácia presiahnuť čisté dodatočné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním služby. Vykonávanie služieb vo všeobecnom záujme musí zabezpečené a podniky poverené ich vykonávaním musia byť schopné znášať dodatočné náklady spojené s vykonávaním služby.

(106)

V danom prípade je preto nutné vyčísliť čisté dodatočné náklady, ktoré musí znášať TGD pri vykonávaní verejných služieb (globálne opatrenia) na základe oboch dohôd a výsledok porovnať so štátnou pomocou. Ak kompenzácia udelená TGD nie je vyššia ako dodatočné náklady vyplývajúce z plnenia verejných služieb, zásada proporcionality sa môže považovať za splnenú.

(107)

V časovom úseku 1990 – 2004, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, dodatočné náklady spojené s globálnymi opatreniami presahovali pomoc udelenú TGD, ako to vyplýva z prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(108)

Takže platby, ktoré TGD dostalo za globálne opatrenia, ktoré sú predmetom toho rozhodnutia, nemali za následok žiadnu nadmernú kompenzáciu TGD za dodatočné náklady vzniknuté pri vykonávaní opatrení.

(109)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti kompenzácia, ktorá bola udelená TGD v časovom úseku od 1990 do 2004 za vykonávanie verejných služieb, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1, ktorá je zlučiteľná s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ.

(110)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že nie je jasné, ako by štátna kompenzácia, ktorá dokonca ani nepokryla celkové dodatočné náklady na verejné služby, mohla byť použitá na subvencovanie ziskovo orientovaných činností TGD, ako argumentoval sťažovateľ. Okrem toho tvrdenia sťažovateľa, že veterinári zamestnaní v TGD poskytujú isté klinické, diagnostické a terapeutické služby až 90 % pod obstarávacími nákladmi, neboli dokázané ani sťažovateľmi, ani ostatnými zainteresovanými stranami.

(111)

Z dôvodu tohto tvrdenia vykonalo Nemecko špeciálnu kontrolu v TGD. Neboli odhalené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili tieto tvrdenia. Nemecko preto požiadalo, aby mu bolo oznámené, ak by sa objavili nové konkrétne informácie v tejto veci, aby mohlo preskúmať konkrétny prípad.

(112)

Komisia okrem toho potvrdzuje, že bavorská veterinárna komora (Bayerische Landestierärztekammer) a spolkový zväz praktických veterinárov – oblastný zväz v Bavorsku (der Bundesverband praktizierender Tierärzte – Landesverband Bayern) podporujú činnosť TGD vrátane jej ziskovo orientovaných činností.

VI. ZÁVER

(113)

Komisia zastáva názor, že Nemecko udelilo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

(114)

Na základe svojho hodnotenia však Komisia dospela k rozhodnutiu, že štátna pomoc v prospech poľnohospodárov (od roku 1990) vo forme „globálnych opatrení“ uvedená v odôvodneniach 13 a 14 a štátna kompenzácia v prospech TGD za vykonanie verejných služieb v rokoch 1990 až 2004 uvedená v odôvodneniach 17 a 18 sú zlučiteľné so ZFEÚ. V skutočnosti, ako sa už uviedlo vyššie, časť z nich vôbec nepredstavuje štátnu pomoc. Každoročne poskytovaná kompenzácia uvedená v odôvodneniach 17 a 18, ktorá je poskytovaná TGD od 1. januára 2005 za plnenie verejnej služby, je v súlade so všetkými podmienkami rozsudku Altmark, a preto nepredstavuje štátnu pomoc,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pomoc, ktorú Nemecko udelilo v podobe globálnych opatrení v prospech poľnohospodárov a rybárov, je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Pomoc, ktorú Nemecko udelilo v prospech veterinárnych služieb v časovom úseku 1990 až 2004 v podobe kompenzačných platieb za vykonávanie „globálnych opatrení“ prostredníctvom veterinárnych služieb, je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Kompenzácia poskytovaná bavorskej veterinárnej službe (Tiergesundheitsdienst) od 1. januára 2005 za vykonávanie „globálnych opatrení“ sa nepovažuje za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 15. decembra 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Od 1. decembra 2009 platia namiesto článkov 87 a 88 Zmluvy o ES články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Články 87 a 88 Zmluvy o ES a články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú v podstate identické. V prípade potreby sa odkazy na články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely tohto rozhodnutia chápu ako odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES.

(2) Ú. v. EÚ C 244, 11.10.2006, s. 15.

(3) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(4) Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22.

(5) Ú. v. EÚ C 319, 27.12.2006, s. 1.

(6) Ú. v. ES C 28, 1.2.2000, s. 2.

(7) Ú. v. EÚ C 84, 3.4.2008, s. 10.

(8) Rozsudok z 11. júla 1996, SFEI, C-39/94, Zb. 1996, Zb. I-3547, bod 60.

(9) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. 1990, I-307, bod 41.

(10) Podľa jurisdikcie Súdneho dvora posilnenie pozície jedného podniku oproti iným konkurenčným podnikom prostredníctvom finančnej pomoci poskytnutej členským štátom vo všeobecnosti signalizuje narušenie hospodárskej súťaže (rozsudok vo veci C-730/79, Philip Moris/Komisia, Zb. 1980, s. 2671, body 11 a 12).

(11) V roku 2007 obchod Nemecka s poľnohospodárskymi výrobkami na vnútornom trhu Spoločenstva predstavoval 45 327 miliónov EUR (dovozy) a 37 514 miliónov EUR (vývozy) (Zdroj: Eurostat).

(12) Pracovný dokument Komisie č. VI/5934/86 z 10. novembra 1986.

(13) Pozri prípady štátnej pomoci NN 23/97, N 426/03 a N 81/04 (stále platné).

(14) Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2006, s. 3.

(15) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19.

(16) Pozri písmeno E Usmernení na preskúmanie individuálnej štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre z roku 1988 (Ú. v. ES C 313, 8.12.1988, s. 21). Bod 2.5 usmernení z roku 1992 (Ú. v. ES C 152, 17.6.1992, s. 2). Bod 2.9 usmernení z roku 1994 (Ú. v. ES C 260, 17.9.1994, s. 3). Bod 2.9 usmernení z roku 1997 (Ú. v. ES C 100, 27.3.1997, s. 12). Bod 2.8 usmernení z roku 2001 (Ú. v. ES C 19, 20.1.2001, s. 7).

(17) Ú. v. EÚ C 229, 14.9.2004, s. 5.

(18) Ú. v. EÚ L 291, 14.9.2004, s. 3.

(19) Ú. v. ES L 337, 30.12.1999, s. 10.

(20) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(21) Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 16.

(22) Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(23) Ú. v. EÚ L 120, 10.5.2007, s. 1.

(24) Rozsudok vo veci C-280/00, Altmark, Zb. 2003, s. I-7747, a rozsudok v spojených veciach C-34/01 až C-38/01, Enirisorse, Zb. 2003, s. I-14243.

(25) Ú. v. EÚ L 234, 10.9.2005, s. 9.

(26) 2004/S. 112-09421.

(27) Ú. v. ES C 17, 19.1.2001, s. 4.

(28) Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005, s. 4.

PRÍLOHA

Rok	Náklady na globálne opatrenia	Platby od spolkovej krajiny Bavorsko (LwFöG)	Platby od Bayerische Tierseuchenkasse	Platby od spolkovej krajiny Bavorsko a od Bayerische Tierseuchenkasse	Podiel všetkých platieb na nákladoch globálnych opatrení (v %)
1990	7 676,94	3 059,57	4 588,84	7 648,42	99,63
1991	6 992,48	3 127,06	3 711,98	6 839,04	97,81
1992	8 953,42	3 203,55	4 588,84	7 792,40	87,03
1993	9 063,52	3 361,03	4 679,34	8 040,37	88,71
1994	9 547,05	3 496,01	4 588,84	8 084,85	84,68
1995	8 392,14	3 554,50	4 588,84	8 143,35	97,04
1996	8 336,35	3 599,49	4 588,84	8 188,34	98,22
1997	8 620,18	3 361,23	4 486,59	7 847,82	91,04
1998	8 613,61	3 310,10	4 397,11	7 707,21	89,48
1999	8 280,91	3 419,52	4 397,11	7 816,63	94,39
2000	9 267,13	3 419,52	4 453,35	7 872,87	84,95
2001	8 471,71	3 419,52	4 448,24	7 867,76	92,87
2002	10 002,90	3 890,00	4 453,35	8 343,35	83,41
2003	9 953,20	3 722,00	4 614,73	8 336,73	83,78
2004	8 415,84	2 807,47	4 496,00	7 303,47	86,78
2005	9 439,37	3 200,00	4 021,00	7 221,00	76,50
2006	8 608,75	2 730,00	4 021,00	6 751,00	78,42
2007	9 084,88	3 130,00	4 021,00	7 151,00	78,71
2008	9 047,96	3 080,00	4 086,00	7 166,00	79,20

IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome

25.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 79/25

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 329/08/COL

z 28. mája 2008

o pomoci v prospech spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. (Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), a najmä na jej články 61 až 63 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na článok 1 ods. 2 časti I a článok 4 ods. 4, článok 6, článok 7 ods. 5 a článok 14 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (4),

SO ZRETEĽOM na usmernenia dozorného úradu (5) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a najmä ich kapitolu o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach,

SO ZRETEĽOM na rozhodnutie dozorného úradu zo 14. júla 2004 o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 (6),

PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky na základe uvedených ustanovení (7) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. POSTUP

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 notifikovali islandské orgány predaj podielov štátu v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. listom Zastúpenia Islandskej republiky pri Európskej únii z 19. augusta 2003, ktorým bol postúpený list ministerstva financií z 19. augusta 2003 (dok. č. 03-5685 A).

Dňa 17. decembra 2003 spoločnosť Aalborg Portland Íslandi ehf. podala dozornému úradu sťažnosť na podmienky predaja podielov islandského štátu v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Dozorný úrad prijal a zaevidoval tento list 23. decembra 2003 (dok. č. 03-9059 A). Sťažovateľ žiadal, aby sa táto sťažnosť spracovávala súčasne s notifikáciou vlády o predaji spoločnosti.

Po určitej výmene korešpondencie (8) informoval dozorný úrad islandské orgány listom z 21. decembra 2004, že rozhodol o začatí konania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 vo veci predaja podielov islandského štátu v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. (vec č. 296878). Dozorný úrad vyjadril pochybnosti týkajúce sa trhovej hodnoty spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v čase predaja podielov štátu, trhovej hodnoty aktív spätne nadobudnutých štátom, práva spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. bezodplatne využívať niektoré aktíva v Reykjavíku, ktoré boli odpredané štátnej pokladnici, ako aj práva tejto spoločnosti opätovne nadobudnúť určitý majetok a práva k pozemkom v Reykjavíku za vopred stanovenú cenu.

Rozhodnutie dozorného úradu č. 421/04/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP (9). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby k nemu predložili svoje pripomienky. Islandské orgány predložili pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom z 24. februára 2005 (vec č. 311243). Dňa 20. júna 2005 boli dozornému úradu doručené pripomienky spoločnosti Íslenskt sement ehf., ktorá kúpila spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. (vec č. 323552). Dňa 2. septembra 2005 spoločnosť Aalborg Portland Íslandi ehf. predložila ďalšie pripomienky (vec č. 333018).

V liste zo 17. februára 2006 (vec č. 363608) postúpili islandské orgány dozornému úradu anglickú kópiu dohody uzavretej medzi spoločnosťou Sementsverksmiðjan hf. a ministerstvom priemyslu v mene vlády Islandu, na základe ktorej bola zrušená opcia spoločnosti na opätovnú kúpu niektorých aktív v Reykjavíku. Ďalej podľa článku 2 tejto dohody si spoločnosť prenajala aktíva, ktoré využívala od 1. januára 2004, na dobu neurčitú a za ich prenájom mala platiť mesačné nájomné určené v súlade s trhovými cenami.

Vzhľadom na pripomienky sťažovateľa a vzhľadom na ďalšie informácie, ktoré poskytli islandské orgány počas konania vo veci formálneho zisťovania, považoval dozorný úrad za nevyhnutné rozšíriť konanie vo veci formálneho zisťovania aj na dôchodkové záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ktoré prevzal islandský štát. Následne dozorný úrad prijal rozhodnutie č. 367/06/COL z 29. novembra 2006 o prevzatí dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. zo strany islandského štátu. Listom z 29. novembra 2006 (vec č. 399095) informoval dozorný úrad islandské orgány, že rozhodol o rozšírení konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s týmto opatrením. Islandské orgány nepredložili žiadne pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu.

V ten istý deň, 29. novembra 2006, uzavrel dozorný úrad konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa štátnej pomoci v prospech skupiny investorov Íslenskt sement ehf., ktorá nadobudla podiely štátu na spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Dozorný úrad dospel k záveru, že táto transakcia nezahŕňala pomoc.

Rozhodnutie dozorného úradu č. 367/06/COL bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v jeho dodatku EHP (10). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby k nemu predložili svoje pripomienky. Dozornému úradu boli 7. mája 2007 doručené pripomienky od spoločnosti Íslenskt sement ehf. (vec č. 420691). Listom zo 14. mája 2007 (vec č. 421504) ich dozorný úrad postúpil islandským orgánom, ktoré tak dostali možnosť odpovedať na predložené pripomienky. Islandské orgány odpovedali 18. apríla 2008 (vec č. 474416).

2. SÚVISLOSTI

2.1. PREDAJ SPOLOČNOSTI SEMENTSVERKSMIÐJAN HF.

Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. mala do vstupu dovozcu cementu z Dánska na islandský trh v roku 2000 de facto monopolné postavenie na trhu s cementom. Nová situácia v oblasti hospodárskej súťaže spôsobila spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. hospodárske ťažkosti a začali sa kumulovať straty. Preto sa v marci 2003 štát rozhodol spoločnosť predať a vyhlásil verejnú súťaž na odkúpenie 100 % svojich podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. (11).

Na základe verejnej súťaže bola vybraná skupina investorov (12), ktorá založila spoločnosť Íslenkst sement ehf. na účely nadobudnutia štátnych podielov. S týmito investormi začala vláda rokovať o predaji podielov štátu v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Výsledkom rokovaní medzi vládou a spoločnosťou Íslenkst sement ehf. bol predaj spoločnosti prevažne v súlade s ďalej opísanými dohodami.

Ministerstvo priemyslu podpísalo 2. októbra 2003 v mene vlády Islandu so spoločnosťou Íslenskt sement ehf. dohodu o kúpe podielov. Na základe tejto dohody štát, vlastník 100 % podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v nominálnej hodnote 450 miliónov ISK, predal tieto podiely spoločnosti Íslenskt sement ehf. za cenu 68 miliónov ISK.

Podľa článku 4 dohody o kúpe podielov prevzala vláda Islandu dôchodkové dlhy a záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Prevzala aj všetky existujúce a budúce záväzky týkajúce sa ročného vyrovnania odvodov za osoby, ktoré platia príspevky do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov, pokiaľ sú tieto osoby zamestnancami spoločnosti Sementsverksmiðjan hf.

Na základe dohody uzavretej 23. októbra 2003 s dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov prevzalo ministerstvo financií v mene štátnej pokladnice zvyšok dlhopisov vydaných na vyrovnanie vzniknutých záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v zmysle dohody z roku 1997, ako aj existujúce a budúce záväzky súčasných zamestnancov spoločnosti začlenených v sekcii B. Vláda tým splnila záväzok ustanovený v článku 4 dohody o kúpe podielov uzavretej medzi ministerstvom priemyslu a spoločnosťou Íslenskt sement ehf.

Podľa článku 5 dohody o kúpe podielov mala vláda Islandu na základe samostatnej dohody odkúpiť od spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. niektoré aktíva. Podľa článku 5 ods. 3 bola kúpna cena týchto aktív 450 mil. ISK.

V ten istý deň – 2. októbra 2003 – podpísali spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. a Štátna pokladnica Islandu dohodu o kúpe, na základe ktorej štátna pokladnica kúpila majetok a aktíva spoločnosti v Reykjavíku, administratívnu budovu spoločnosti v Akranes okrem jeden a pol podlažia a akcie a dlhopisy iných spoločností, ktoré spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. vlastnila, za cenu 450 miliónov ISK. Podľa článku 5 tejto dohody o kúpe si Sementsverksmiðjan hf. mohla ponechať časť predaného majetku v Reykjavíku (13), užívať ho na účely vlastnej priemyselnej činnosti a najneskôr 31. decembra 2011 ho vrátiť štátnej pokladnici. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. hradí kompletnú údržbu a vylepšenia tohto majetku, ale nemusí platiť žiadnu odplatu za toto užívacie právo. Podľa článku 6 dohody o kúpe mala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. do 31. decembra 2009 právo spätne odkúpiť uvedený predaný mete out v Reykjavíku za celkovú cenu 95 miliónov ISK s fixným ročným úrokom 7 % od 1. augusta 2003.

Táto dohoda o kúpe bola zmenená a doplnená 16. februára 2006 dohodou podpísanou medzi spoločnosťou Sementsverksmiðjan hf., ministerstvom priemyslu v mene vlády Islandu a spoločnosťou Íslenskt sement ehf. Zmluvné strany sa dohodli odchýliť sa od článku 5 ods. 4 dohody o kúpe podielov, pokiaľ ide o možnosť spätného odkúpenia určitých aktív, a od článku 6 dohody o kúpe a nahradiť ho ustanovením o prenájme určitých aktív (14). Mesačné nájomné bolo stanovené na […] ISK a malo sa upravovať podľa indexu stavebných nákladov. Pokiaľ ide o termín odovzdania predaných aktív štátnej pokladnici, zmluvné strany sa dohodli nahradiť dátum 31. decembra 2011 termínom 1. januára 2004.

2.2. DLH SPOLOČNOSTI SEMENTSVERKSMIÐJAN HF. VOČI ŠTÁTNEMU DÔCHODKOVÉMU FONDU

2.2.1. Fungovanie dôchodkového fondu štátnych zamestnancov

Na dôchodkový fond štátnych zamestnancov sa pôvodne vzťahovali ustanovenia zákona č. 29/1963. V roku 1990 sa zdali príspevky do dôchodkového fondu štátnych zamestnancov nedostatočné na pokrytie vyplácaných dôchodkov. Preto štát rozhodol o reforme systému a prijal zákon č. 1/1997 o dôchodkovom fonde štátnych zamestnancov. Dôchodkový fond štátnych zamestnancov sa rozdelil na dve sekcie: bola vytvorená nová sekcia A a jestvujúci dôchodkový fond sa zmenil na sekciu B. Všetci noví zamestnanci museli vstúpiť do sekcie A, kým existujúci zamestnanci si mohli vybrať medzi členstvom v sekcii A alebo zachovaním svojho práva na členstvo v sekcii B, do ktorej už nemohli vstupovať noví členovia. Podľa islandských orgánov sa rozdelením dôchodkového fondu štátnych zamestnancov na sekciu A a sekciu B stal fond sebestačným a prestal sa ďalej kumulovať negatívny zostatok medzi príspevkami a záväzkami, ktorý by prípadne musela vyrovnávať štátna pokladnica (15).

V dôsledku ustanovení týkajúcich sa sekcie B však zvyčajne vzniká deficit, ktorý sa musí pravidelne vyrovnávať. V ustanoveniach týkajúcich sa sekcie B sa počíta s platením príspevkov do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov len podľa základného platu zamestnancov patriacich do tejto sekcie a nie podľa ich celkového príjmu. Do tejto sekcie patriaci zamestnanci nadobúdajú právo dostávať určité percento základného platu funkcie, z ktorej odišli do dôchodku. Dôchodok je preto prepojený s priemerným rastom platov štátnych zamestnancov. Podľa článku 33 zákona č. 1/1997 musí tento rozdiel vyrovnať zamestnávateľ členov sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov. Ak by si však zamestnávateľ túto svoju povinnosť neplnil, na základe článku 32 zákona č. 1/1997 ručí podľa tohto zákona za vyplatenie dôchodku zamestnancovi štátna pokladnica.

2.2.2. Určenie dlhu spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov

Reformou uskutočnenou v roku 1996 sa do zákona, ktorý sa uplatňuje na dôchodkový fond štátnych zamestnancov, zaviedlo nové ustanovenie, na základe ktorého hradí nárast vyplácaných dôchodkov zamestnávateľ.

Článok 33 zákona č. 1/1997 ustanovuje, že „v prípade, že sa pôvodne určený […] dôchodok zvýši v dôsledku všeobecného rastu platov zamestnancov vo verejnom sektore, štátna pokladnica a ostatní zamestnávatelia, ktorí poisťujú svojich zamestnancov vo fonde, uhradia (16) zvýšenie vyplácaných dôchodkov z tohto dôvodu. […]“.

Dňa 8. októbra 1997 podpísalo ministerstvo financií s dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov dohodu o plnení záväzkov štátnej pokladnice podľa článku 33 zákona č. 1/1997 o dôchodkovom fonde štátnych zamestnancov, pokiaľ ide o zamestnancov Islandských štátnych cementární na konci roku 1996. Tieto záväzky zodpovedali vzniknutému záväzku plynúceho zo zvýšených dôchodkov pre zamestnancov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. po odpočítaní podielu tejto spoločnosti na aktívach fondu.

Článok 3 tejto dohody znie: „S použitím stanovenej úrokovej sadzby 3,5 % bola súčasná hodnota vzniknutých záväzkov LSR (17) voči zamestnancom Islandských štátnych cementární ku koncu roka 1996 stanovená na 494 816 380 ISK. Aktíva LSR na vyplatenie záväzkov predstavujú 19 % vzniknutých nevyrovnaných záväzkov fondu. Štátne záväzky v mene spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Ltd. tak predstavujú 400 801 268 ISK.“

Nový článok 33 zákona č. 1/1997 ustanovuje možnosť platenia dlhopismi.

„Správna rada fondu môže […] prijať dlhopis na úhradu vzniknutých záväzkov. […] Takto vyrovnaný záväzok sa poistno-matematicky hodnotí k dátumu vyrovnania. Zamestnávateľ, ktorý vyrovnal svoj záväzok vydaním dlhopisu v súlade s týmto odsekom, nenesie ďalšiu zodpovednosť za záväzky fondu […], pokiaľ ide o obdobie a zamestnancov, ktorých sa toto vyrovnanie týka.“

Podľa článku 4 tej istej dohody: „štátna pokladnica vyrovná svoj záväzok voči LSR podľa článku 2 poskytnutím dlhopisov spoločnosti Iceland Cement Ltd v celkovej hodnote 326 488 714 ISK […]. Hodnota dlhopisov sa upravuje vzhľadom na infláciu indexom spotrebiteľských cien (CPI) so základným indexom 178,6. Ročný úrok je 5,5 % (2,75 % polročne) a vypočíta sa k 1. januára 1997. Úrok za obdobie od 1. januára 1997 do 30. augusta 1997 sa vyplatí 1. novembra 1997 samostatne. Súčasná hodnota dlhopisov k 1. septembru 1997 pri stanovenom úroku 3,5 % je 400 801 268 ISK. Štátna pokladnica ručí LSR za platbu splátok a úrokov z týchto dlhopisov. Týmito dlhopismi štátna pokladnica úplne vyrovnala svoje záväzky voči LSR, pokiaľ ide o dôchodkové doplatky podľa článku 33 zákona č. 1/1997 o dôchodkovom fonde štátnych zamestnancov, ktoré zamestnancom Islandských štátnych cementární vznikli na základe členstva v LSR do konca roka 1996“.

Keď teda spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. vyrovnala svoj záväzok vydaním dlhopisov v hodnote stanovenej v dohode z 8. októbra 1997, nebude podľa posledného odseku článku 33 zákona č. 1/1997 niesť ďalej zodpovednosť za záväzky fondu vyplácať dôchodky jej bývalým zamestnancom, v súvislosti s obdobím do konca roku 1996, na ktoré sa vyrovnanie vzťahuje. Tieto dlhopisy sú tak jednoducho odkladom vyrovnania dlhu.

Dňa 30. marca 1999 podpísali spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. a dôchodkový fond štátnych zamestnancov druhú dohodu podľa článku 33 zákona č. 1/1997. Na základe tejto dohody bude fond každoročne hodnotiť dôchodkové záväzky vzniknuté počas roka, týkajúce sa zamestnancov spoločnosti, ktorí sú členmi sekcie B fondu a stále pracujú v spoločnosti. Spoločnosť vyrovná tieto záväzky po odpočítaní všetkých príspevkov už zaplatených zamestnancami a spoločnosťou a vzhľadom na práva získané počas roka. Podľa informácie islandských orgánov boli v roku 2003 členmi sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov ešte stále piati zamestnanci spoločnosti Sementsverksmiðjan hf.

2.2.3. Prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. štátom

Na základe dohody z 23. októbra 2003 uzatvorenej medzi ministerstvom financií a dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov prevzalo ministerstvo financií v mene štátnej pokladnice zvyšné dlhopisy, ktoré vydala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf., na vyrovnanie vzniknutých záväzkov spoločnosti podľa dohody z roku 1997. Vláda tiež prevzala záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov každoročne uhradiť a vyrovnať za zamestnancov spoločnosti patriacich do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov vyrovnanie odvodov (ako sa uvádza v dohode medzi dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov a spoločnosťou Sementsverksmiðjan hf. z 30. marca 1999).

Touto dohodou ministerstvo financií splnilo záväzok, ktorý prevzalo podľa článku 4 zmluvy o kúpe podielov podpísanej 2. októbra 2003 so skupinou investorov Íslenskt sement ehf. Podľa uvedeného ustanovenia, „predávajúci prevezme dôchodkové dlhy a záväzky spoločnosti, za ktoré ručí vláda a ktoré prevzala spoločnosť v roku 1997 na základe osobitnej dohody. Predávajúci prevezme aj všetky existujúce a budúce záväzky týkajúce sa ročného vyrovnania odvodov za osoby, ktoré v súčasnosti platia príspevky do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov, pokým sú zamestnancami spoločnosti“.

Hoci sa ministerstvo financií samo rozhodlo prevziať v dohode o kúpe podielov uzavretej so skupinou investorov Íslenskt sement ehf. tieto dlhy a záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. bola oslobodená od týchto záväzkov na základe iného právneho aktu, a to dohody uzavretej 23. októbra 2003 medzi ministerstvom financií a dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov.

Podľa informácií islandských orgánov (18) boli v roku 2003 dôchodkové záväzky za zamestnancov, ktorí už odišli do dôchodku, odhadnuté na 412 mil. ISK. Budúce záväzky za zamestnancov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. stále začlenených do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov boli odhadnuté na 10 – 15 mil. ISK v závislosti od dĺžky zotrvania zamestnancov v spoločnosti.

3. OPATRENIA HODNOTENÉ V TOMTO ROZHODNUTÍ

Ako už bolo uvedené, konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia č. 421/04/COL, bolo rozhodnutím č. 367/06/COL rozšírené na prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti štátom.

V ten istý deň, 29. novembra 2006, prijal dozorný úrad rozhodnutie č. 368/06/COL, v ktorom 29. novembra 2006 uzavrel konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa predaja štátnych podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. spoločnosti Íslenskt sement ehf. za cenu 68 miliónov ISK a dospel k záveru, že predaj neobsahoval štátnu pomoc.

V tomto rozhodnutí bude dozorný úrad hodnotiť možnú existenciu a zlučiteľnosť štátnej pomoci v prospech spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., v súvislosti s nasledovnými opatreniami, o ktorých dozorný úrad ešte nerozhodol:

Nákup majetku, aktív, akcií a dlhopisov Sementsverksmiðjan hf. štátom

V rozhodnutí č. 421/04/COL dozorný úrad uviedol, že štátnou pomocou by mohlo byť nadobudnutie aktív spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. (19) zo strany Štátnej pokladnice Islandu za cenu 450 miliónov ISK, ak táto cena nezodpovedala ich trhovej hodnote.

Právo spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. ponechať si časť aktív a spätne ich odkúpiť za fixnú cenu

Rozhodnutím č. 421/04/COL začal dozorný úrad aj konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa možnosti spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. ponechať si časť odpredaného majetku v Reykjavíku (20), používať ho na účely svojej vlastnej priemyselnej činnosti a vrátiť ho štátnej pokladnici najneskôr 31. decembra 2011. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. musela platiť za kompletnú údržbu a vylepšenia tohto majetku, ale neplatila žiadnu odplatu za toto užívacie právo. Navyše, podľa článku 6 dohody o kúpe mala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. do 31. decembra 2009 právo spätne odkúpiť uvedený predaný majetok v Reykjavíku za celkovú cenu 95 mil. ISK s fixným ročným úrokom 7 % od 1. augusta 2003.

V rozhodnutí č. 421/04/COL považoval dozorný úrad absenciu odmeny za užívanie aktív v Reykjavíku, ktoré boli predané štátnej pokladnici, predbežne za pomoc. Dozorný úrad sa domnieval, že ak Sementsverksmiðjan hf. predaný majetok spätne odkúpi za uvedenú cenu, štát môže prísť o zisk, ak predá aktíva za nižšiu cenu, ako je ich trhová hodnota.

Prevzatie dôchodkových záväzkov Sementsverksmiðjan hf. štátnou pokladnicou

Dozorný úrad dospel v rozhodnutí 367/06/COL k predbežnému záveru, že prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. zo strany štátu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad mal pochybnosti o tom, či možno uplatniť niektorú z výnimiek zo všeobecného zákazu štátnej pomoci uvedených v článku 61 ods. 2 alebo 3 Dohody o EHP. V prípade poskytnutia štátnej pomoci vyjadril dozorný úrad pochybnosti, či ju možno označiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Dozorný úrad vyslovil obavy, či možno pomoc považovať za zlučiteľnú na základe ustanovení usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

4. PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

V liste z 23. februára 2005 sa islandské orgány vyjadrili k pochybnostiam, ktoré vyjadril dozorný úrad v rozhodnutí č. 421/04/COL. Islandské orgány vysvetlili, že spätné odkúpenie aktív od spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. sa uskutočnilo ako súčasť reštrukturalizácie: „Štát kúpi od spoločnosti všetky aktíva, ktoré nie sú bezprostredne nevyhnutné na výrobu a prevádzku, s cieľom znížiť prevádzkové náklady a oživiť prevádzku spoločnosti.“

Pokiaľ ide o správnu hodnotu spätne odkupovaných aktív, islandské orgány tvrdili, že najsprávnejšie ocenenie vykonali v septembri 2003 znalci z AV a VSO Ráðgjöf. Títo znalci ocenili majetok v Reykjavíku na 276 mil. ISK a administratívnu budovu v Akranes na 74,4 mil. ISK. Islandské orgány považovali ocenenie aktív v Reykjavíku za veľmi výhodné pre štát, pretože mali strategickú hodnotu, ktorá vychádzala z predpokladanej budúcej hodnoty, „pretože v čase predaja sa pracovalo na projektovej dokumentácii stavby veľkého mosta, ktorý zablokuje prístav spoločnosti v Sævarhöfðidi v Reykjavíku, čím sa stanú zariadenia nepoužiteľné na prevádzku spoločnosti. Tento most však bude viesť k zmene územného plánu tejto časti mesta a predpokladá sa, že územie bude vyhradené obytnej funkcii, čím sa podstatne zvýši hodnota pozemkov.“

Pokiaľ ide o právo na spätné odkúpenie určitých aktív ustanovené v článku 6 dohody o kúpe z 2. októbra 2003, islandské orgány v tomto liste naznačili svoju vôľu zmeniť dohodu a túto možnosť nahradiť predkupným právom za trhovú cenu.

Islandské orgány napokon predložili argumenty, ktorými zdôvodňovali, že ak by v procese predaja spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. išlo o pomoc, bolo by možné považovať túto pomoc za zlučiteľnú na základe usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Na tento účel priložili plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf.

Islandské orgány nepredložili pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu č. 367/06/COL o prevzatí dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. islandským štátom.

5. PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI ÍSLENSKT SEMENT EHF.

Spoločnosť Íslenskt sement ehf. predložila pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu č. 421/04/COL z 20. júna 2005 (vec č. 323552). Vo svojom liste spoločnosť tvrdila, že aktíva, ktoré štát znovu odkúpil od spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., neboli predávané samostatne, ale v spojení s predajom podielov. Uvedený predaj bol preto neoddeliteľnou súčasťou všeobecnej dohody o kúpe týkajúcej sa predaja podielov na spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. ako celku. Spoločnosť Íslenskt sement ehf. považovala práva spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. na využívanie niektorých spätne odkúpených aktív za neoddeliteľnú súčasť privatizácie spoločnosti, ktorá sa zohľadnila pri rokovaní o celkovej kúpnej cene. Bez ohľadu na to by podľa názoru spoločnosti Íslenskt sement ehf. bola objektívna trhová hodnota práva využívať tieto aktíva zanedbateľná, „ak by sa nepovažovali za absolútne bezcenné“, pretože ako jediný výrobca cementu na Islande ich mohla využiť len spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. Spoločnosť Íslenskt sement ehf. napokon spochybnila, že by právo spoločnosti na znovu nadobudnutie aktív, ktoré mala právo využívať, za 95 miliónov ISK, obsahovalo štátnu pomoc, pretože tieto špecializované závody na výrobu cementu nemajú veľkú trhovú hodnotu.

V liste zo 7. mája 2007 (vec č. 421504) spoločnosť Íslenskt sement ehf. po prvé, vyjadrila svoje názory na snahu dozorného úradu rozdeliť prípad na dve časti, t. j. na predaj podielov a ostatné opatrenia. Podľa názoru tejto spoločnosti sa rozdielne transakcie musia posudzovať ako celok. „Pre predávajúceho (islandská vláda) aj kupujúceho (Íslenskt sement ehf.) bolo podmienkou, aby dohody uzavreté v ten istý deň predstavovali jednu transakciu, ktorú nemožno rozdeliť. Jedna alebo viac dohôd by tak nebolo uzavretých bez toho, aby v tom istom čase a vzájomnom vzťahu neboli uzavreté všetky ostatné.“

Po druhé, spoločnosť Íslenskt sement ehf. predložila argumenty s cieľom preukázať, že prevzatím dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. zo strany islandského štátu nebola poskytnutá štátna pomoc. Íslenskt sement ehf. vysvetlila, že dôchodkové záväzky neboli zahrnuté v súvahe ročnej účtovnej uzávierky za rok 1996, ale len zaznamenané ako mimosúvahový podmienený záväzok. V roku 1997 boli dôchodkové záväzky spoločnosti uvoľnené vydaním dlhopisov. To znamená, že boli financované prostredníctvom dlhu (dlhopisov) voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov, ktorý bol zaúčtovaný v súvahách za rok 1997 a nasledujúce roky ako dlhodobý záväzok. Spoločnosť Íslenskt sement ehf. ďalej vysvetlila, že v súvislosti s predajom svojich podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. štát v roku 2003 prevzal dlh, ktorý mala spoločnosť voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov. V ročnej účtovnej závierke za rok 2003 sa zo záväzkov v súvahe odčítala suma 388 028 317 ISK a o takú istú sumu sa súčasne navýšili nerozdelené zisky spoločnosti.

Po tretie, spoločnosť Íslenskt sement ehf. uvádza predaj aktív spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. štátu za kúpnu cenu 450 mil. ISK, ktorého sa týkalo rozhodnutie dozorného úradu č. 421/04/COL. Všetky podiely a dlhopisy boli štátu odpredané za trhovú hodnotu (21). Majetok v Sævarhöfðidi v Reykjavíku bol ocenený na 276 mil. ISK a štát ho kúpil za 280 mil. ISK, kým časť administratívnej budovy v Akranes ocenili na 74,4 mil. ISK a štát ju kúpil za 72,5 mil. ISK.

Spoločnosť Íslenskt sement ehf. poukázala aj na náklady na likvidáciu spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ktoré stanovila v roku 2003 MP Investment Bank Ltd. a zdôrazňuje, že likvidačné náklady boli vypočítané na 506 498 730 ISK vrátane vypratania areálu v Akranes.

Spoločnosť Íslenskt sement ehf. dospela k záveru, že „uplatňujúc metódu ESD, napr. v prípade Gröditzer Stahlwerke GmbH, je v tomto prípade otázkou, či by celkové náklady štátu na likvidáciu spoločnosti prevýšili náklady štátu na prevzatie dlhov a predaj podielov spoločnosti. Ak je odpoveď na túto otázku kladná, musí sa vychádzať z predpokladu, že štát konal v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, pretože súkromný investor by na základe riadneho ekonomického zdôvodnenia dlh prevzal a podiely spoločnosti predal“. Íslenskt sement ehf. preto zastáva názor, že „celkové náklady na likvidáciu spoločnosti prevyšovali celkové náklady na jej predaj o 70 376 683 ISK (22), a teda štát konal v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Preto prevzatie dlhu spoločnosti voči dôchodkovému fondu v spojení s predajom podielov štátu na spoločnosti nemôže byť štátnou pomocou“.

6. PRIPOMIENKY AALBORG PORTLAND ÍSLANDI EHF.

Sťažovateľ Aalborg Portland Íslandi ehf. predložil pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu č. 421/04/COL listom z 2. septembra 2005. Vyjadril svoj súhlas s obavami dozorného úradu, ale zdôraznil, že rozhodnutie o začatí konania sa nezaoberá prevzatím dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Bez ohľadu na to, Aalborg Portland Íslandi ehf. nemal žiadne pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu č. 367/06/COL, ktorým sa konanie rozšírilo na prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. zo strany islandského štátu.

7. ĎALŠIE PRIPOMIENKY ISLANDU

V liste z 8. apríla 2008 predložili islandské orgány doplňujúce informácie k predtým predloženému plánu na reštrukturalizáciu a pripojili prieskum trhu, ktorý nebol dozornému úradu dovtedy predložený.

II. HODNOTENIE

1. EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

Článok 61 ods. 1 Dohody o EHP znie takto:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

1.1. NÁKUP MAJETKU, AKTÍV, AKCIÍ A DLHOPISOV

Štátna pokladnica Islandu kúpila na základe dohody o kúpe majetok a aktíva spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v Reykjavíku, administratívnu budovu spoločnosti v Akranes okrem jeden a pol podlažia a akcie a dlhopisy iných spoločností, ktoré spoločnosť vlastnila, za cenu 450 miliónov ISK.

V nasledujúcej tabuľke je porovnanie medzi trhovou hodnotu majetku a aktív spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v Reykjavíku a v Akranes, ako aj akcií a dlhopisov, ako ich ocenili nezávislí znalci (23), a cenou, ktorú za ne zaplatila štátna pokladnica:

(v mil. ISK)
	Ocenenie nezávislých znalcov	Cena, ktorú zaplatila Štátna pokladnica Islandu
Pozemky, nehnuteľnosti a zariadenia na Sævarhöfðidi 31 v Reykjavíku	276	280
Administratívna budova v Akranes (mínus 1,5 podlažia)	74,4	72,5
Akcie spoločnosti Geca	46,5	46,5
Akcie spoločnosti Spölur	40	40
Dlhopisy spoločnosti Spölur	11	11
Spolu	447,9	450

Je tu teda rozdiel 2,1 mil. ISK (t. j. 21 214 EUR), ktoré, podľa odhadov nezávislých znalcov, zaplatila štátna pokladnica za nakúpené aktíva naviac oproti ich trhovej hodnote. Rozdiel sa vzťahuje na predaj majetku v Reykjavíku, ktorý bol predaný o 4 milióny ISK drahšie než bol ocenený, a predaj administratívnej budovy v Akranes, ktorá bola predaná o 1,9 milióna ISK lacnejšie než bola ocenená.

Podľa judikatúry nemôže dozorný úrad v tomto rozhodnutí svojvoľne určiť trhovú cenu len na základe znaleckého posudku (24). Pri určovaní trhovej ceny pozemkov alebo stavieb „musí [dozorný úrad] zohľadniť neistý charakter, ktorý môže mať retrospektívne určenie takejto trhovej ceny“. (25) Nemožno často vyvodiť záver, že jediný odhad predstavuje apriori trhovú hodnotu, ktorú by bol kupujúci ochotný akceptovať. Po testovaní trhu možno skôr zistiť primerané rozpätie prijateľnej trhovej hodnoty. Podľa názoru dozorného úradu nie je zrejmé, aké široké by rozpätie malo byť. Môže sa líšiť v závislosti od prípadu.

Dozorný úrad zastáva názor, že rozdiel 2,1 milióna ISK v čistej cene medzi odhadom nezávislého znalca a cenou, ktorú zaplatila štátna pokladnica, je príliš malý na to, aby dokazoval, že kúpna cena nezodpovedala trhovým podmienkam. Cenu určenú nezávislým znalcom možno považovať za orientačnú. Výrazné odchýlky od tohto odhadu môžu naznačovať existenciu štátnej pomoci. Dozorný úrad však zastáva názor (26), že taký minimálny rozdiel, ako v tomto prípade, nie je dostatočný na preukázanie existencie štátnej pomoci v prospech Sementsverksmiðjan hf. Skôr naznačuje, že platba predstavovala spravodlivú trhovú cenu. Preto dozorný úrad usudzuje, že spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. nebola pri predaji majetku, aktív, akcií a dlhopisov Štátnej pokladnici Islandu poskytnutá štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.2. PRÁVO SPOLOČNOSTI SEMENTSVERKSMIÐJAN HF. PONECHAŤ SI ČASŤ AKTÍV A SPÄTNE ICH ODKÚPIŤ ZA FIXNÚ CENU

Článok 5 dohody o kúpe umožnil spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. ponechať si časti predaného majetku v Reykjavíku (27), užívať ich na účely vlastnej priemyselnej činnosti a vrátiť ich štátnej pokladnici najneskôr 31. decembra 2011. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. musela platiť za kompletnú údržbu a vylepšenia tohto majetku, ale neplatila žiadnu odplatu za toto užívacie právo. Navyše, podľa článku 6 dohody o kúpe mala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. do 31. decembra 2009 právo znovu odkúpiť uvedený predaný majetok v Reykjavíku za celkovú cenu 95 miliónov ISK navýšenú o vzniknuté úroky vypočítané na základe fixnej ročnej úrokovej sadzby 7 % od 1. augusta 2003.

Listom zo 17. februára 2006 (vec č. 363608) postúpili islandské orgány dozornému úradu anglickú kópiu dohody uzavretej medzi spoločnosťou Sementsverksmiðjan hf. a ministerstvom priemyslu v mene vlády Islandu. Na základe tejto dohody bola zrušená možnosť spoločnosti odkúpiť späť niektoré aktíva v Reykjavíku. Aktíva predané štátnej pokladnici boli odovzdané s účinnosťou od 1. januára 2004. Od uvedeného dňa, podľa článku 2 tejto dohody, spoločnosť prevzala tieto aktíva do prenájmu na dobu neurčitú. Mesačné nájomné za aktíva (28) je […] ISK. Toto nájomné sa raz do roka upravuje podľa indexu stavebných nákladov. Islandské orgány vysvetlili, že výška nájomného bola vypočítaná s použitím sadzieb obvyklých na islandskom trhu s nehnuteľnosťami.

Dozorný úrad nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a presnosti informácií poskytnutých islandskými orgánmi, podľa ktorých spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. platí za prenájom týchto aktív trhovú cenu (29). Po uvedených zmenách dohody sa tak dozorný úrad domnieva, že nebola poskytnutá štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.3. PREVZATIE DÔCHODKOVÝCH ZÁVÄZKOV

Na základe dohody uzatvorenej 23. októbra 2003 medzi ministerstvom financií v mene štátnej pokladnice a dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov, prevzalo ministerstvo financií zvyšné dlhopisy, ktoré vydala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. na splatenie vzniknutých záväzkov podľa dohody z roku 1997. Ďalej na základe tej istej dohody prevzala štátna pokladnica záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ktoré sa týkali zamestnancov stále pracujúcich v spoločnosti. Tieto záväzky sa museli splácať a vyrovnávať každý rok.

1.3.1. Použitie štátnych zdrojov

Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc musí byť, v prvom rade, poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov. Na základe dohody podpísanej v októbri 2003 medzi ministerstvom financií a dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov zaplatí štátna pokladnica dôchodkovému fondu v mene spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. splatné sumy, ktoré mu spoločnosť dlhuje. V čase podpísania dohody boli záväzky spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu na vyplatenie dôchodkov zamestnancom, ktorí už boli v dôchodku, odhadnuté na 412 miliónov ISK. Okrem toho boli budúce záväzky za ostatných zamestnancov spoločnosti, patriacich do sekcie B dôchodkového fondu a stále pracujúcich v spoločnosti odhadnuté v rozpätí od 10 do 15 mil. ISK. Prevzatie dôchodkových záväzkov a ich vyrovnanie zo štátnej pokladnice si vyžaduje použitie štátnych prostriedkov.

1.3.2. Zvýhodnenie niektorých podnikov alebo výroby niektorých tovarov

Po druhé, opatrenie pomoci musí poskytovať príjemcovi výhody, ktoré ho oslobodia od poplatkov zvyčajne uhrádzaných z jeho rozpočtu.

Štát prevzal dlh, ktorý mala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov v súvislosti s vyplácaním dôchodkov jej vlastným zamestnancom. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. bola založená v roku 1955 ako súčasť štátnej správy. Zamestnanci výrobcu cementu, v tom čase nazývaného Islandské štátne cementárne, boli začlenení do dôchodkového fondu štátnych zamestnancov ako ostatní zamestnanci štátnej správy.

V roku 1997 štát reformoval dôchodkový fond štátnych zamestnancov. Dôchodkový fond štátnych zamestnancov poistno-matematicky vyhodnotil záväzky voči začleneným osobám, pokiaľ ide o vyplácanie budúcich dôchodkov. Výsledok vyhodnotenia bol potom porovnaný s aktívami fondu a podielom záväzkov rôznych zamestnávateľov so začlenenými zamestnancami. Záväzky dôchodkového fondu štátnych zamestnancov voči zamestnancom spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ktorí už boli v dôchodku ku koncu roka 1996, zodpovedali sume 400 mil. ISK (30).

Štátna pokladnica vyrovnala tento záväzok dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov dlhopismi spoločnosti. Tento záväzok bol v účtovníctve spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. až do 23. októbra 2003, kedy dlh spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu prevzal štát. Tento dlh sa na jednej strane týkal vyplácania dôchodkov zamestnancom spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ktorí boli v čase vzniku dlhu v roku 1997 už v dôchodku. Na druhej strane sa dlh týkal aj odhadovaných dôchodkov pre 5 zamestnancov, ktorí v tom čase ešte pracovali v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. a stále patrili do sekcie B dôchodkového fondu štátnych zamestnancov (31).

Keďže vyrovnanie dôchodkových záväzkov patrí k obvyklým nákladom, ktoré podnik musí uhrádzať v rámci prevádzky, prevzatie týchto platieb štátom oslobodilo spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. od prevádzkových nákladov. Týmto konaním štát poskytol tomuto podniku selektívnu výhodu, keďže ostatné podniky všetky náklady súvisiace s dôchodkovým zabezpečením svojich zamestnancov uhrádzať museli.

1.3.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

Po tretie, opatrenie pomoci musí narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami.

Podniky hospodársky zvýhodnené štátom, ktorý im zníži ich obvyklé nákladové zaťaženie, majú lepšie postavenie v rámci hospodárskej súťaže než podniky, ktoré takúto výhodu nemajú. Na trhu s cementom v rámci EHP existuje hospodárska súťaž. V súčasnosti na islandskom trhu s cementom pôsobia dve spoločnosti: Sementsverksmiðjan hf. a Aalborg Portland Íslandi ehf. Akákoľvek výhoda poskytnutá spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. a znižujúca náklady, ktoré by jej obvykle vznikli, poskytuje tejto spoločnosti výhodnejšie postavenie v rámci hospodárskej súťaže voči ostatným skutočným alebo potenciálnym aktérom na islandskom trhu s cementom, ktorí túto výhodu nedostali. Preto podpora, ktorú poskytol štát spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., narúša súťaž.

Po štvrté, aby bolo možné uplatniť ustanovenie článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, oznámené opatrenie musí ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

Priamym konkurentom spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. na islandskom trhu je pobočka spoločnosti sídliacej v inom zmluvnom štáte Dohody o EHP, ktorý na Islande cement nevyrába, ale ho na Island dováža z iných krajín EHP. Z tohto dôvodu opatrenie ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.3.4. Záver

Z uvedených dôvodov sa dozorný úrad domnieva, že prevzatím dôchodkových záväzkov na základe dohody podpísanej v októbri 2003 medzi ministerstvom financií a štátnym dôchodkovým fondom poskytol štát spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. pomoc.

2. PROCEDURÁLNE POŽIADAVKY

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde „Dozorný úrad EZVO je včas informovaný o zámeroch poskytnúť alebo zmeniť pomoc, aby mohol predložiť svoje pripomienky (…). Príslušný štát neuplatní navrhované opatrenia, kým sa konanie neukončí konečným rozhodnutím.“

Hoci islandské orgány listom z 29. augusta 2003 notifikovali plánovaný predaj štátnych podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., podpísanie uvedených dohôd islandskými orgánmi znamenalo realizáciu každého možného opatrenia štátnej pomoci, poskytnutej na základe týchto dohôd, ešte pred prijatím konečného rozhodnutia dozorného úradu o tejto notifikácii. Preto je poskytnutie štátnej pomoci v rámci tejto transakcie neoprávnenou štátnou pomocou v zmysle článku 1 písm. f) časti II protokolu 3, t. j. novou pomocou poskytnutou v rozpore s ustanovením článku 1 ods. 3 časti I tohto protokolu.

3. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, pokladať za pomoc zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Pomoc na reštrukturalizáciu sa musí posudzovať podľa usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (ďalej len „usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu“).

V rozhodnutí č. 421/04/COL dozorný úrad zdôraznil, že islandské orgány nepredložili žiadny argument alebo náležitý dokumentačný dôkaz na posúdenie zlučiteľnosti pomoci s usmerneniami o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Listom z februára 2005 postúpili islandské orgány plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Vo februári 2008 islandské orgány predložili ďalšie informácie o pláne reštrukturalizácie. Dozorný úrad ďalej posúdi, či tieto nové informácie umožňujú dospieť k záveru, že štátna pomoc spĺňa požiadavky usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu (32).

3.1. UPLATNITEĽNÉ USMERNENIA

Štátna pomoc bola poskytnutá v októbri 2003, keď štát oslobodil spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. od dôchodkových záväzkov. Hodnotenie zlučiteľnosti tohto opatrenia pomoci bude vychádzať z usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 1999 (33), uplatniteľných v čase poskytnutia pomoci.

3.2. PODNIK V ŤAŽKOSTIACH

Podľa oddielu 16.2.1 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sa za podnik v ťažkostiach na účely týchto usmernení v každom prípade a bez ohľadu na veľkosť považuje spoločnosť s ručením obmedzeným, ak sa jej zapísaný kapitál znížil o viac ako polovicu, pričom viac ako štvrtinu tohto kapitálu stratila počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Bez ohľadu na druh dotknutej spoločnosti sa podľa usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu za podnik v ťažkostiach na účely týchto usmernení považuje podnik, ktorý spĺňa kritériá vnútroštátnych právnych predpisov na začatie konkurzného konania. Obvyklými príznakmi podniku v ťažkostiach sú rastúce straty, klesajúci obrat, narastajúce skladové zásoby, prebytočná kapacita, klesajúci peňažný tok, narastajúci dlh, narastajúce úrokové zaťaženie a klesajúca alebo nulová hodnota čistých aktív.

Zapísaný kapitál spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. sa znížil z 1 096 mil. ISK v roku 2000 na 458 mil. ISK v roku 2003. Obrat spoločnosti klesol z 1,06 mld. ISK v roku 2000 na 863 mil. ISK v roku 2001 a 598 mil. v roku 2002. Tržby spoločnosti klesli z […] v roku 2000 na […] v roku 2001 a […] v roku 2002. V dôsledku toho sa znížil objem výroby o vyše […] %. V rovnakom období sa prudko zhoršovali prevádzkové výsledky. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. mala v roku 2000 zisk 70 mil. ISK, ale v roku 2001 utrpela stratu 230 mil. ISK. Strata spoločnosti v roku 2002 predstavovala 220 mil. ISK. Od roku 2000 do roku 2002 vzrástol celkový dlh spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. zo 733 mil. ISK na 1 157 mil. ISK. Bežné aktíva klesli zo 750 mil. ISK na 640 mil. ISK.

V ročnej závierke spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. za rok 2002 vyjadrili účtovníci vážne obavy nad finančnou situáciou spoločnosti. Akumulované straty a vysoká pravdepodobnosť narastania prevádzkových strát v roku 2003 viedli k záveru, že možnosť pokračovania prevádzky spoločnosti je otázna.

Podľa vysvetlení a informácií islandských orgánov bola spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. na pokraji úpadku a nedokázala sa už zotaviť pomocou vlastných zdrojov.

Preto sa dozorný úrad domnieva, že v čase poskytnutia pomoci bola spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

3.3. DEFINÍCIA POMOCI NA REŠTRUKTURALIZÁCIU

Pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala opierať o uskutočniteľný, koherentný a ďalekosiahly plán obnovy dlhodobej životaschopnosti podniku. Podľa oddielu 16.2.2 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, zahŕňa pomoc na reštrukturalizáciu zvyčajne jeden alebo viac z týchto prvkov: reorganizácia a racionalizácia aktivít podniku na efektívnejšom základe, čo obvykle znamená ukončenie stratových aktivít; reštrukturalizácia tých aktivít, v prípade ktorých sa dá obnoviť konkurencieschopnosť; a prípadne diverzifikácia v oblasti nových a životaschopných aktivít. Finančná reštrukturalizácia (kapitálové injekcie, zníženie dlhu) musí obvykle sprevádzať fyzickú reštrukturalizáciu. Ustanovenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu však zdôrazňujú, že reštrukturalizačné operácie sa nemôžu obmedziť na finančnú pomoc, ktorej cieľom je zvrátiť minulé straty, bez riešenia príčin týchto strát.

Plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. pozostával z celého radu opatrení. Týkal sa finančnej reštrukturalizácie spoločnosti, reštrukturalizácie pracovných síl a výrobných nákladov, začlenenia alternatívnych zdrojov príjmov. Pri zohľadnení usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sa teda plán reštrukturalizácie neobmedzoval na finančnú reštrukturalizáciu, ale venoval sa rôznym aspektom reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Pomoc je teda typom pomoci, ktorá sa má hodnotiť podľa usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

3.4. PODMIENKY SCHVÁLENIA POMOCI NA REŠTRUKTURALIZÁCIU

Štátnu pomoc poskytovanú podnikom v ťažkostiach na reštrukturalizáciu možno považovať za oprávnenú len pri splnení určitých podmienok. Odôvodnená môže byť na základe sociálnych alebo regionálnych dôvodov, potrebou zohľadniť prospešnú úlohu, ktorú v hospodárstve zohrávajú malé a stredné podniky (MSP), alebo výnimočne, potrebou udržať konkurenčnú trhovú štruktúru, ak by zánik podnikov mohol mať za následok vznik monopolu alebo oligopolnej situácie.

3.4.1. Obnovenie životaschopnosti

Podľa oddielu 16.3.2.2 písm. b) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu by poskytnutie pomoci malo byť podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý musí schváliť dozorný úrad. Plán reštrukturalizácie, ktorého trvanie musí byť čo najkratšie, musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku v rámci primeraného časového rozpätia a na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o budúce prevádzkové podmienky. Pomoc na reštrukturalizáciu musí byť spojená s uskutočniteľným plánom reštrukturalizácie, ku ktorého realizácii sa príslušný členský štát EZVO zaviaže. Plán je potrebné so všetkými súvisiacimi podrobnosťami predložiť dozornému úradu a musí obsahovať najmä prieskum trhu.

Zlepšenie životaschopnosti musí vychádzať predovšetkým z vnútorných opatrení obsiahnutých v pláne reštrukturalizácie. Vonkajšie faktory ako kolísanie cien a dopytu, na ktoré spoločnosť nemá veľký vplyv, môžu byť zohľadnené iba ak sú príslušné prognózy trhu všeobecne uznávané. Reštrukturalizácia musí zahŕňať ukončenie činností, ktoré by aj po reštrukturalizácii boli štrukturálne stratové.

Ustanovenia oddielu 16.3.2.2 písm. b) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu vyžadujú, aby v pláne reštrukturalizácie boli opísané okolnosti, za ktorých sa podnik dostal do ťažkostí. Tieto údaje sú podkladom pre posúdenie, či sú navrhované opatrenia primerané. Mal by, okrem iného, zohľadňovať súčasný stav a predpokladaný vývoj v oblasti ponuky a dopytu na trhu príslušných výrobkov a obsahovať scenáre odzrkadľujúce najlepší prípad, najhorší prípad a stredné predpoklady, ako aj konkrétne údaje o silných a slabých stránkach podniku. Mal by podniku umožniť rozvoj novej štruktúry, ktorá mu umožní dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť a stáť na vlastných nohách.

Tento plán by mal zabezpečiť zvrat, ktorý umožní podniku po dokončení jeho reštrukturalizácie pokryť vlastné náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Podľa usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu by mala byť očakávaná návratnosť kapitálu dostatočná na to, aby reštrukturalizovaný podnik mohol samostatne konkurovať na trhu.

Plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. tvorili tieto štyri opatrenia:

—	finančná reštrukturalizácia,

—	reštrukturalizácia pracovných síl,

—	reštrukturalizácia výrobných nákladov,

—	alternatívne zdroje príjmov.

Islandské orgány vysvetlili, že jedným z kľúčových opatrení reštrukturalizácie bolo zníženie dlhu predajom aktív. Na jeseň roku 2003 predala spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. všetky aktíva, ktoré priamo nesúviseli s výrobou a dodávkami cementu na islandský trh. Pomocou prostriedkov získaných z tohto predaja bola spoločnosť schopná znížiť existujúce dlhy a aspoň znížiť prevádzkové straty. Celkový výnos z predaja aktív bol 580 mil. ISK a použil sa na zníženie dlhodobých a krátkodobých dlhov. Hlavným cieľom spoločnosti bolo minimalizovať počas reštrukturalizácie kapitálové výdavky. O všetkých zostávajúcich dlhodobých dlhoch sa potom znovu rokovalo, takže spoločnosť najbližšie dva roky po predaji neznížila istinu úveru.

Podľa poskytnutých informácií boli pre spoločnosť nové rokovania o splácaní dlhov s veriteľmi najťažšou časťou reštrukturalizácie. Zdá sa, že spoločnosť z dôvodov strát, ktoré utrpela počas troch rokov pred predajom, značne zvýšila svoje krátkodobé i dlhodobé úvery. Spoločnosť prijala úvery od rôznych inštitúcií. Úverové inštitúcie považovali tieto úvery poskytnuté spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. za úvery, ktoré si berie štát a po privatizácii neboli ochotné poskytnúť spoločnosti ďalšie úvery, pokiaľ nebudú uhradené nesplatené úvery. Preto bolo potrené značne znížiť mieru zadlženosti, čo sa dosiahlo predajom aktív, ktoré neboli nevyhnutné pre výrobu alebo distribúciu cementu.

Islandské orgány uviedli, že „rozhodujúcim faktorom pri [finančných] rokovaniach bolo odstránenie dôchodkového dlhu zo súvahy spoločnosti, takže mohla predložiť uskutočniteľný a prijateľný splátkový kalendár. Je zrejmé, a tento názor zdieľali kupujúci aj veritelia, že spoločnosť nemohla splácať naraz dôchodkový dlh aj ostatné krátkodobé a dlhodobé úvery a zároveň udržať kritickú úroveň investícii do fixných aktív, aby zachovala prevádzkyschopnosť spoločnosti.“

Odstránenie dôchodkového dlhu spolu s čiastočným splatením ostatných dlhov boli potrebné na dosiahnutie schválenia finančnej reštrukturalizácie.

V čase predaja pracovalo pre spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. 63 zamestnancov. Rozbor hospodárskych daností podniku a trhu, na ktorom pôsobí, ukázal, že počet pracovníkov bude potrebné znížiť najmenej o 20 zamestnancov. Na prevádzku závodu bolo potrebných minimálne 41 zamestnancov. Zmluvy s nadbytočnými zamestnancami boli ukončené, pričom vzhľadom na dĺžku zamestnania v spoločnosti boli v prípade niektorých zamestnancov náklady na odstupné vysoké.

Po druhé, spoločnosť uplatňovala pri väčšine svojich zamestnancov vo výrobe prémiový systém. Suma, ktorá sa rozdeľovala medzi zamestnancom, bola fixná, takže náklady na výrobné prémie zostávali pre podnik rovnaké bez ohľadu na počet zamestnancov. Začali sa rokovania s odbormi, aby sa tieto výrobné prémie uplatňovali na jednotlivého zamestnanca, aby zníženie celkového počtu zamestnancov prinieslo aj zníženie celkovej sumy vyplácaných výrobných prémií.

Podľa islandských orgánov bolo najdôležitejším opatrením nové rokovanie o cenách surovín. Navyše sa zmenilo zloženie cementu, aby sa znížili náklady na energiu vo výrobe.

Pokiaľ ide o nové rokovania o cenách surovín, značná časť variabilných prevádzkových nákladov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. súvisela s medzinárodnými/vnútroštátnymi trhovými cenami a nedala sa zmeniť. Takáto bola situácia v prípade uhlia, elektrickej energie, kremenného prachu a ďalších surovín. Cenu za dodávku lastúrového piesku, najdôležitejšej domácej suroviny, sa však podarilo znížiť o […] %. Bolo možné rokovať aj o cenách ďalších domácich surovín.

Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. začala spaľovať tekuté odpady ako alternatívny zdroj príjmov a prostriedok na zníženie celkových nákladov na palivo.

Na základe uvedených opatrení dospel dozorný úrad k záveru, že plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. spĺňa požiadavky uvedené v usmerneniach o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. V pláne reštrukturalizácie boli opísané okolnosti, za ktorých sa spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. dostala do ťažkostí. Spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. nebola schopná čeliť hospodárskej súťaži a hospodárskemu oslabeniu stavebného sektora na začiatku 21. storočia. Plán obsahoval dôkladnú finančnú reštrukturalizáciu, ktorá zahŕňala nové rokovania o dlhoch s veriteľmi a prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti voči štátnemu dôchodkovému fondu islandským štátom. Finančná reštrukturalizácia bola sprevádzaná opatreniami fyzickej reštrukturalizácie, ktorej súčasťou bola reštrukturalizácia pracovných síl (ukončenie pracovných zmlúv s pracovníkmi, nové rokovanie o výhodách pracovníkov) a najmä reštrukturalizácia výrobných nákladov, ktorá bola najnákladnejšou časťou plánu reštrukturalizácie. Znížili sa výrobné náklady, bolo upravené zloženie cementu, boli dohodnuté nové zmluvy s dodávateľmi, na trhu sa spustili iniciatívy zamerané na zvýšenie príjmov. V pláne reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. sa počítalo s obnovením životaschopnosti v krátkej lehote dvoch rokov, ktorá sa zdá byť primeraným časovým rámcom. Plán sa už v plnom rozsahu realizoval a umožňuje spoločnosti samostatne konkurovať na trhu. Z uvedených dôvodov, na základe informácií poskytnutých islandskými orgánmi, sa dozorný úrad domnieva, že plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. spĺňa požiadavky uvedené v oddiele 16.3.2.2 písm. b) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

3.4.2. Zamedzenie nadmernému narušeniu súťaže

V oddiele 16.3.2.2 písm. c) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sa vyžaduje prijatie opatrení na čo najväčšie zmiernenie všetkých nepriaznivých vplyvov pomoci na konkurentov. V opačnom prípade by sa mala pomoc považovať za pomoc v rozpore so spoločným záujmom, a teda za nezlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP. Táto podmienka má zvyčajne formu obmedzenia prítomnosti spoločnosti na príslušnom trhu po skončení obdobia reštrukturalizácie. Ak je veľkosť relevantného trhu, ako aj podiel podniku na tomto trhu, na úrovni EHP zanedbateľný, je potrebné vychádzať z toho, že nedôjde k nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže.

Podľa ustanovení oddielu 16.3.2.2 písm. c) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu určí dozorný úrad rozsah obmedzenia alebo zníženia nevyhnutný na zamedzenie vzniku nadmerného narušenia súťaže na základe prieskumu trhu pripojeného k plánu reštrukturalizácie a v prípade, že bolo začaté konanie, na základe informácií zainteresovaných strán.

V tomto prípade začal dozorný úrad v decembri 2004 konanie vo veci formálneho zisťovania a v novembri 2006 ho rozšíril. Zainteresované strany však nepredložili žiadne pripomienky, ktoré by mohli poskytnúť informácie, pokiaľ ide o potrebu uložiť kompenzačné opatrenia a o ich rozsah.

V usmerneniach o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sú podniky, ktorých ďalšia prevádzka pravdepodobne nijako podstatne neovplyvní hospodársku súťaž v EHP, posudzované zhovievavejšie. Islandské orgány predložili prieskum trhu týkajúci sa spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. a islandského trhu s cementom, ktorý je jediným trhom na ktorom spoločnosť pôsobí. Podľa tohto prieskumu je celý trh s cementom na Islande obmedzený nízkym počtom obyvateľov krajiny. Na islandskom trhu s cementom pôsobia dve spoločnosti: Sementsverksmiðjan hf. a Aalborg Portland Íslandi ehf. Kým prvá z nich vyrába a predáva cement a troskový cement, druhá dováža cement z Dánska a na Islande ho predáva. V roku 2002 bola spotreba cementu na Islande 122 899 ton (34). V EÚ sa v roku 2002 spotrebovalo 217,6 milióna ton cementu. Preto je možné považovať podiel islandského trhu s cementom v rámci EHP za zanedbateľný.

Podľa ustanovení oddielu 16.1 ods. 3 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu možno pomoc na reštrukturalizáciu považovať za odôvodnenú nielen na základe sociálnych alebo regionálnych dôvodov, ale aj úsilím zachovať konkurenčnú trhovú štruktúru, ak by zánik podnikov mohol viesť k vzniku monopolu alebo oligopolnej situácie. To by sa stalo v prípade Islandu, ak by spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. opustila trh, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo vznik monopolného trhu s cementom závislého od dovozu jediného konkurenta na islandskom trhu s cementom. Skutočnosť, že pre trh s cementom na Islande je typický buď monopol, alebo oligopol dvoch účastníkov trhu ukazuje, že pre ďalších účastníkov sú možnosti a príťažlivosť tohto trhu veľmi obmedzené vzhľadom na malý rozsah trhu a možnosti jeho rozvoja (v tejto súvislosti sa odkazuje na zistenia v uvedenom prieskume trhu).

Dozorný úrad preto nepovažuje za potrebné vyžadovať ďalšie opatrenia na obmedzenie prítomnosti spoločnosti na trhu.

3.4.3. Pomoc obmedzená na minimum

V súlade s ustanoveniami oddielu 16.3.2.2. písm. d) usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu sa musí výška a intenzita pomoci obmedziť na striktné minimum potrebné na realizáciu reštrukturalizácie vzhľadom na existujúce finančné prostriedky podniku, jeho akcionárov alebo podnikateľskej skupiny, do ktorej patrí. Od príjemcov pomoci sa očakáva, že poskytnú značný príspevok k plánu reštrukturalizácie zo svojich prostriedkov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú nevyhnutne dôležité pre prežitie podniku, alebo z externých zdrojov za trhových podmienok. Aby sa obmedzil rušivý vplyv opatrenia na hospodársku súťaž, požaduje sa v ustanoveniach oddielu 16.3.2.2. písm. d), aby výška pomoci alebo forma, akou sa pomoc poskytuje, neumožňovala poskytnúť podniku nadmernú hotovosť, ktorú by mohol použiť na agresívne činnosti narúšajúce trh a nesúvisiace s procesom reštrukturalizácie.

V súlade s usmerneniami o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu dozorný úrad skúma objem záväzkov podniku po reštrukturalizácii vrátane situácie po každom odložení alebo znížení jeho dlhov. Dozorný úrad tiež skúma, či sa pomoc nevyužíva na financovanie nových investícií, ktoré nie sú nevyhnutne dôležité pre obnovenie životaschopnosti podniku. V každom prípade sa musí preukázať, že pomoc bude použitá len na účel obnovy životaschopnosti podniku a že neumožní príjemcovi počas realizácie plánu reštrukturalizácie rozšíriť výrobnú kapacitu, pokiaľ to nie je nevyhnutné na obnovenie jeho životaschopnosti, bez toho, aby sa tým nenáležite narušila hospodárska súťaž.

Základná časť reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. spočívala v predaji aktív, ktoré neboli nevyhnutné na jej prežitie, napr. pozemkov a stavieb, ako aj podielov a dlhopisov iných podnikov, ktoré spoločnosť mohla predať, aby získala hotovosť na zaplatenie svojich dlhov. Navyše boli dlhy spoločnosti v rozsahu, v akom to bolo možné, splatené a splácanie novo dohodnuté tak, aby sa uľahčilo ich splácanie počas ďalšieho fungovania spoločnosti. Reštrukturalizáciu zamestnancov a výrobných nákladov a štruktúr zabezpečila a financovala spoločnosť vlastnými prostriedkami. Jediný zásah štátu spočíval v prevzatí dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v sume zodpovedajúcej približne 425 miliónom ISK. Toto považovali veritelia spoločnosti za nevyhnutný predpoklad na realizáciu reštrukturalizácie. Preto dozorný úrad dospel k záveru, že pomoc poskytnutá zo štátnej pokladnice bola obmedzená na nevyhnutné minimum, keďže sa týkala len prevzatia dlhu spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov štátom.

Náklady na reštrukturalizáciu možno zhrnúť takto:

a)	nové rokovania s veriteľmi

10 811 853 ISK

2 648 904 ISK (poplatok za realizáciu finančnej reštrukturalizácie)

b)	reštrukturalizácia pracovných síl

19 098 479 ISK

2 702 963 ISK (poplatok za realizáciu reštrukturalizácie pracovných síl)

c)	reštrukturalizácia výrobných nákladov a alternatívnych zdrojov príjmov

1 018 200 000 ISK

d)	nové ocenenie aktív

511 856 488 ISK

Dozorný úrad považuje účasť islandského štátu na reštrukturalizácii spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. prevzatím dôchodkových záväzkov spoločnosti voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov za základný prvok pre realizáciu reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. štátom pokladali veritelia spoločnosti za predbežnú podmienku nových rokovaní o akýchkoľvek ďalších dlhoch a záväzkoch. Táto pomoc poskytnutá štátom umožnila spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. získať potrebné zdroje na financovanie čisto reštrukturalizačných opatrení.

Hoci prevzatím dôchodkových záväzkov nevznikli náklady spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., ale štátu, malo by sa toto prevzatie zahrnúť do celkového hodnotenia reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. Táto pomoc bola nevyhnutná na vykonanie rôznych reštrukturalizačných opatrení. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a vzhľadom na sumu výdavkov nevyhnutných na obnovenie životaschopnosti spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. sa dozorný úrad domnieva, že suma pomoci poskytnutej na túto reštrukturalizáciu bola obmedzená na požadované minimum.

3.4.4. Pomoc na reštrukturalizáciu v podporovaných oblastiach

V súlade s oddielom 16.3.2.5 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu bude dozorný úrad pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu v podporovaných oblastiach prihliadať na potreby regionálneho rozvoja. V prípade podporovaných oblastí môžu byť podmienky na schválenie pomoci menej prísne, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení. To však neznamená, že dozorný úrad bude pristupovať zhovievavo k pomoci na reštrukturalizáciu nezdravých firiem nachádzajúcich sa v podporovaných oblastiach, aby niektorému regiónu pomohol umelo udržiavať životaschopnosť podnikov. Naopak, je v najlepšom záujme takéhoto regiónu, aby čo najskôr vyvinul alternatívne aktivity, ktoré sú životaschopné a trvalo udržateľné.

Závod spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. je situovaný v Akranes v stredozápadnom regióne Islandu. Táto oblasť je zahrnutá v mape regionálnej pomoci Islandu, ktorú schválil dozorný úrad v rozhodnutí č. 253/01/COL z 8. augusta 2001. V tejto oblasti prevyšuje nezamestnanosť vnútroštátny priemer a obyvateľstvo ho opúšťa. Cementáreň sa v Akranes nachádzala od roku 1958 a predstavovala dôležitý prvok hospodárskeho života oblasti. V meste s približne 5 500 obyvateľmi by malo zatvorenie závodu veľmi negatívny dosah a viedlo by k ďalšiemu znižovaniu počtu obyvateľstva v oblasti a k všeobecnému sociálnemu a hospodárskemu úpadku.

3.4.5. Uskutočnenie plánu reštrukturalizácie v plnom rozsahu

V súlade s ustanoveniami usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu musí spoločnosť uskutočniť plán reštrukturalizácie, ktorý bol schválený dozorným úradom, v plnom rozsahu a musí splniť všetky ďalšie povinnosti stanovené v rozhodnutí dozorného úradu (35). Dozorný úrad bude považovať nedodržanie plánu alebo nesplnenie ďalších povinností za zneužitie pomoci.

V pláne reštrukturalizácie bol navrhnutý tento časový plán:

Opatrenie	Začiatok reštrukturalizácie	Dokončenie reštrukturalizácie
Finančná reštrukturalizácia (rokovania a splácanie dlhov úverovým inštitúciám, prevzatie dôchodkových záväzkov štátom)	september 2003	október 2003
Reštrukturalizácia pracovných síl (prepustenie zamestnancov, nové rokovania s odbormi)	október 2003	apríl 2004
Reštrukturalizácia výrobných nákladov (nové rokovania s dodávateľmi o cenách, alternatívne príjmy a zníženie nákladov)	október 2003	december 2004

V pláne reštrukturalizácie sa počítalo s dosiahnutím zisku po reštrukturalizácii spoločnosti v júli 2005. Islandské orgány informovali dozorný úrad, že spoločnosť Sementsverksmiðjan hf. dokončila plán reštrukturalizácie a bola schopná dosiahnuť prechodový bod práve v roku 2005. Sementsverksmiðjan hf. vyprodukovala od júna 2003 do mája 2004 stratu 83 mil. ISK v porovnaní so stratou 250 mil. ISK vyprodukovanou v roku 2002. Od júna 2004 do mája 2005 vytvorila spoločnosť zisk 22 mil. ISK.

Na základe týchto informácií sa zdá, že plán reštrukturalizácie spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. mal najkratšie možné trvanie, dlhodobú životaschopnosť firmy sa podarilo obnoviť v rámci primeraného časového rozpätia, a teda bol založený na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o budúce prevádzkové podmienky.

3.4.6. Monitorovanie a výročná správa

Dozorný úrad musí mať možnosť presvedčiť sa, že sa plán reštrukturalizácie riadne realizuje. To sa obvykle zabezpečuje predkladaním pravidelných správ dozornému úradu zo strany štátu EZVO. V tomto prípade však už reštrukturalizácia skončila obnovením životaschopnosti spoločnosti. Nezostali žiadne nedokončené reštrukturalizačné opatrenia, všetky boli úspešne dokončené. Preto v tomto prípade nie je potrebné podať správu o realizácii plánu reštrukturalizácie.

3.5. ZÁSADA „JEDENKRÁT A NAPOSLEDY“

Pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala poskytovať len raz, aby sa zabránilo nespravodlivému poskytovaniu pomoci podnikom. Keď sa plánovaná pomoc na reštrukturalizáciu notifikuje dozornému úradu, podľa oddielu 16.3.2.3 usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu musí štát EZVO uviesť, či príslušný podnik už v minulosti dostal pomoc na reštrukturalizáciu vrátane akejkoľvek takejto pomoci poskytnutej pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto usmernenia a každej nenotifikovanej pomoci.

Islandské orgány vyhlásili, že zásada „jedenkrát a naposledy“ bola dodržaná. Ďalej vyhlásili, že spoločnosť nedostala v minulosti žiadnu pomoc a ani v budúcnosti sa v jej prípade neplánuje poskytnutie pomoci.

4. ZÁVER

Z uvedených dôvodov sa dozorný úrad domnieva, že pomoc poskytnutá spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v súvislosti s prevzatím dôchodkových záväzkov spoločnosti islandským štátom predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP podľa ustanovení usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu uplatniteľných v čase poskytnutia tejto pomoci,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prevzatie dôchodkových záväzkov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov zo strany štátu predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 2

Pomoc uvedená v článku 1 je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP v spojení s usmerneniami o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ktoré prijal dozorný úrad v roku 1999.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike.

Článok 4

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 28. mája 2008

Za Dozorný úrad EZVO

Per SANDERUD

predseda

Kristján Andri STEFÁNSSON

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4) Ďalej len „protokol 3“.

(5) Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré prijal a vydal Dozorný úrad EZVO 19. januára 1994 a ktoré boli uverejnené v Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1, a dodatku EHP č. 32, 3.9.1994. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 19. decembra 2007. Ďalej len „usmernenia o štátnej pomoci“. Aktualizovaná verzia usmernení o štátnej pomoci je na internetových stránkach dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/guidelines/.

(6) Uverejnené v Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2005, s. 37.

(7) Rozhodnutie dozorného úradu č. 421/04/COL bolo uverejnené v Ú. v. EÚ C 117, 19.5.2005, s. 17 a dodatku EHP č. 24, 19.5.2005. Rozhodnutie dozorného úradu č. 368/06/COL bolo uverejnené v Ú. v. EÚ C 77, 5.4.2007, s. 21 a dodatku EHP č. 17, 5.4.2007, s. 1.

(8) Podrobnejšie informácie o rôznej korešpondencii medzi dozorným úradom a islandskými orgánmi sú uvedené v rozhodnutí úradu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozhodnutie č. 421/04/COL.

(9) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 7.

(11) Podrobnejšie informácie o postupe predaja sú uvedené v rozhodnutí úradu č. 421/04/COL.

(12) Investičnú skupinu tvorili spoločnosti Framtak fjárfestingarbanki hf., Björgun ehf., BM Vallá ehf. a pôvodne Steypustöðin, ktorú neskôr nahradila nórska spoločnosť Norcem AS.

(13) Dva zásobníky na skladovanie cementu, budova expedície/balenia cementu, schodisko a vstupná hala, obloženie cementového potrubia, oplotenie a brána, oceľové silo s príslušenstvom, vzduchové kompresory, sušička s elektrickým zariadením v skladiskovej hale pri doku, prístavný žeriav, potrubie v obložení cementového potrubia, zariadenie na váženie vozidiel a súvisiace počítačové vybavenie.

(14) Tlaková komora, dve silá, expedícia cementu, čerpacia stanica, zariadenie na váženie vozidiel a súvisiace počítačové vybavenie na expedícii, žeriav, potrubia a oceľové silo s príslušenstvom, strojné zariadenia a toalety, transformačná stanica, schodisko a vstupná hala.

(15) Príspevky do sekcie A dôchodkového fondu štátnych zamestnancov sa platia na základe celkového príjmu zamestnancov patriacich do tejto sekcie, ktorí nadobúdajú právo na dôchodok podľa celkovej sumy zaplatených príspevkov. Rovnako ako pri väčšine povinných dôchodkových fondov sú práva na dôchodok v sekcii A prepojené s indexom spotrebiteľských cien. Práva na dôchodok v prípade zamestnancov patriacich do príslušnej sekcie sú zakotvené v zákone a zamestnávatelia musia pravidelne upravovať svoje príspevky, aby príjmy fondu pokrývali jeho záväzky.

(16) Zvýraznenie hrubým písmom doplnil dozorný úrad.

(17) Skratka názvu dôchodkového fondu štátnych zamestnancov v islandčine.

(18) Islandské orgány poskytli v rôznych listoch informácie o členstve zamestnancov spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v sekciách. Tieto odhadované údaje poskytli v liste z 12. novembra 2003. V liste z 18. apríla 2006 islandské orgány ďalej vysvetlili, že v čase od založenia spoločnosti v roku 1993 sa 6 zamestnanci stali členmi dôchodkového fondu štátnych zamestnancov a 93 bolo v súkromných dôchodkových fondoch. Podľa vysvetlenia islandských orgánov mali technicko-hospodárski pracovníci spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. prístup do dôchodkového fondu štátnych zamestnancov, kým robotníci boli poistení v systéme súkromného dôchodkového poistenia, t. j. v dôchodkových fondoch svojich odborov. Aj po založení spoločnosti v roku 1993 sa mohli noví technicko-hospodárski pracovníci stať členmi štátneho dôchodkového fondu. Po predaji štátnych podielov v spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v roku 2003 sa všetci noví zamestnanci museli poistiť v niektorom súkromnom dôchodkovom fonde.

(19) Dotknuté aktíva sú pozemky a aktíva spoločnosti v Reykjavíku, administratívna budova spoločnosti v Akranes okrem jeden a pol podlažia a akcie a dlhopisy iných spoločností vo vlastníctve spoločnosti Sementsverksmiðjan hf.

(20) Dva zásobníky na skladovanie cementu, budova expedície/balenia cementu, schodisko a vstupná hala, obloženie cementového potrubia, oplotenie a brána, oceľové silo s príslušenstvom, vzduchové kompresory, sušička s elektrickým zariadením v skladiskovej hale pri doku, prístavný žeriav, potrubie v obložení, zariadenie na váženie vozidiel a súvisiace počítačové vybavenie.

(21) Podiely na spoločnosti Geca boli ocenené na 46,5 mil. ISK, podiely na spoločnosti Spölur na 40 mil. ISK a dlhopisy, ktoré vydala spoločnosť Spölur, na 11 mil. ISK.

(22) Íslenskt sement vysvetľuje, že celkové náklady na likvidáciu spoločnosti boli 390,4 mil. ISK vrátane súm, ktoré štát zaplatil za kúpu pozemkov v Reykjavíku a v Akranes. Ak by sa štát rozhodol spoločnosť zlikvidovať, náklady na likvidáciu by dosiahli likvidačnú hodnotu fixných aktív vo výške 69,9 mil. ISK po odpočítaní zmluvného záväzku vypratať areál, čo by viedlo k celkovým nákladom na likvidáciu spoločnosti vo výške 390,4 mil. ISK. V dôsledku rozhodnutia štátu prevziať dlh vo výške 388 028 317 ISK, ktorý mala spoločnosť voči dôchodkovému fondu štátnych zamestnancov, a predať podiely v spoločnosti za 68 mil. ISK spoločnosti Íslenskt sement dosiahli čisté náklady sumu 320 028 317 ISK. Náklady na likvidáciu teda prevýšili celkové náklady na predaj spoločnosti o 70 376 683 ISK.

(23) Almenna Verkfræðistofan (AV) vypracovala vo februári 2003 čiastočné ocenenie majetku spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. v Reykjavíku a v novembri 2003 úplné ocenenie. Hodnotu dlhopisov a akcií určila MP Verðbref pri určovaní likvidačnej hodnoty spoločnosti pred predajom podielov štátu v spoločnosti. Pán Daníel Rúnar Elíasson, znalec v odbore oceňovania nehnuteľností realitnej agentúry Hákot, ocenil budovu v Akranes v auguste 2003.

(24) Spojené veci T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Diputación Foral de Alava a spol./Komisia, Zb. 2002, s. II-1275, bod 71.

(25) Vec T-366/00, Scott SA/Komisia, Zb. 2007, s. II-797, bod 93.

(26) Podľa judikatúry Súdneho dvora dozornému úradu „nesmie byť vytýkané, že vykonal približné ohodnotenie“, lebo toto ohodnotenie je vo svojej podstate približné; porovnaj vyššie uvedený rozsudok SD vo veci T-366/00, Scott SA/Komisia, bod 96.

(27) Dva zásobníky na skladovanie cementu, budova expedície/balenia cementu, schodisko a vstupná hala, obloženie cementového potrubia, oplotenie a brána, oceľové silo s príslušenstvom, vzduchové kompresory, sušička s elektrickým zariadením v skladiskovej hale pri doku, prístavný žeriav, potrubie v obložení zariadenie na váženie vozidiel a súvisiace počítačové vybavenie.

(28) Prenajatými aktívami sú tlaková komora, dve silá, expedícia cementu a čerpacia stanica, ktorej súčasťou je spevnená plocha 290 m2. Okrem toho sú prenajaté aj zariadenie na váženie vozidiel, pozemok, žeriav, potrubia a oceľové silo, strojné zariadenia a toalety, transformačná stanica, schodisko a vstupná hala.

(29) Islandské orgány informovali úrad, že väčšinu pozemkov v Sævarhöfði v Reykjavíku, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve spoločnosti Sementsverksmiðjan hf., má v prenájme spoločnosť Jarðboranir hf. za cenu […] ISK/m2. Cena za prenájom požadovaná od spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. bola […] ISK. Islandské orgány tiež vysvetlili, že ponuka na prenájom pozemkov v Sævarhöfði bola inzerovaná koncom roka 2003 v novinách Morgunblaðið a že najvýhodnejšiu ponuku predložila spoločnosť Jarðboranir hf. s uvedenou cenou. Z týchto dôvodov islandské orgány uviedli, že cena nájomného zodpovedala trhovým cenám na Islande.

(30) Podľa článku 3 dohody medzi dôchodkovým fondom štátnych zamestnancov a ministerstvom financií o plnení záväzkov štátnej pokladnice podľa článku 33 zákona č. 1/1997 o dôchodkovom fonde štátnych zamestnancov, pokiaľ ide o zamestnancov Islandských štátnych cementární na konci roku 1996, predstavovali záväzky v mene spoločnosti Iceland Cement Ltd. sumu 400 801 268 ISK.

(31) Dôchodkové záväzky týkajúce sa zamestnancov, ktorí už boli v dôchodku, mali k októbru 2003 hodnotu 412 mil. ISK. K rovnakému dátumu bol dlh zodpovedajúci budúcim záväzkom za súčasných zamestnancov odhadnutý na približne 10 — 15 mil. ISK.

(32) Vec T-157/01, Danske Busvognmænd/Komisia [2004] Zb. s. II-917, ods. 116.

(33) Uverejnené v Ú. v. ES L 274, 26.10.2000, s. 17 a dodatku EHP č. 48, 26.10.2000.

(34) Z toho 38,245 ton bolo na Island dovezených a 84,684 ton bolo vyrobených v krajine.

(35) Plán reštrukturalizácie by mal byť v zásade predložený v plnom znení spolu s notifikáciou pred poskytnutím pomoci. V tomto prípade plán nebol predložený vopred, ale hlavné prvky plánu reštrukturalizácie boli stanovené ešte pred uskutočnením reštrukturalizácie. Dozorný úrad sa preto domnieva, že môže byť schválený podľa usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

25.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

L 79/40

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 405/08/COL

z 27. júna 2008

o uzavretí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s Islandským fondom na financovanie bývania

(Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (2), najmä na jej článok 59 ods. 2, články 61 až 63 a protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora (3), a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na článok l ods. 2 časti I, článok 4 ods. 4 a článok 6 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (4),

so zreteľom na usmernenia dozorného úradu (5) o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP,

so zreteľom na rozhodnutie dozorného úradu č. 195/04/COL o vykonávacích ustanoveniach uvedených v článku 27 časti II protokolu 3 (6),

so zreteľom na rozsudok súdu EZVO vo veci E-9/04 týkajúcej sa žiadosti o zrušenie rozhodnutia č. 213/04/COL týkajúceho sa Islandského fondu na financovanie bývania (7),

so zreteľom na rozhodnutie dozorného úradu č. 185/06/COL začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s Islandským fondom na financovanie bývania (8),

po výzve zainteresovaným stranám, aby predložili svoje pripomienky na základe uvedených ustanovení a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. POSTUP

Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 20. novembra 2003, ktorým postúpila list islandského ministerstva financií z rovnakého dňa, oba listy úrad dostal a zaevidoval 25. novembra 2003 (Dok. č. 03-8227 A, teraz prípad č. 255584), islandské orgány oznámili v súlade s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3 zvýšenie maximálnej úrovne úverov poskytovaných Islandským fondom na financovanie bývania (ďalej len „HFF“) až na 90 % kúpnej ceny obydlia.

Dňa 11. augusta 2004 dozorný úrad prijal rozhodnutie č. 213/04/COL. V tomto rozhodnutí dozorný úrad bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania zisťuje, že islandské právne predpisy vzťahujúce sa na HFF zahŕňajú poskytnutie pomoci HFF, ale táto pomoc je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci v spojení s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP.

Toto rozhodnutie bolo napadnuté Islandským združením bankárov a obchodníkov s cennými papiermi podaním na Súdny dvor EZVO; od toho času prišlo k spojeniu združenia s inými finančnými a poisťovacími združeniami a v súčasnosti pôsobí pod názvom Islandské združenie finančných služieb (ďalej len „SFF“). Rozsudkom zo 7. apríla 2006 vo veci E-9/04, Súdny dvor EZVO pripustil podanie združenia a zrušil rozhodnutie dozorného úradu EZVO č. 213/04/COL.

Keďže dozorný úrad, na základe informácií, ktoré mal k dispozícii dospel k predbežnému záveru, že sporné opatrenia pomoci predstavovali novú pomoc, dňa 21. júna 2006 prijal rozhodnutie č. 185/06/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti so systémom HFF. Listom z 21. júna 2006 zaslal dozorný úrad toto rozhodnutie islandským orgánom (prípad č. 377864).

Rozhodnutie č. 185/06/COL bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v Dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie (9). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby k tomuto rozhodnutiu predložili svoje pripomienky.

Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 20. novembra 2006, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 21. novembra 2006, získal dozorný úrad pripomienky islandských orgánov k rozhodnutiu (prípad č. 399173).

Listom z 24. novembra 2006 (prípad č. 399801), postúpil dozorný úrad pripomienky vyslovené islandskými orgánmi SFF a vyzval SFF, aby poskytlo k postúpeným pripomienkam svoje stanovisko.

Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 3. januára 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 4. januára 2007 (prípad č. 405009), islandské orgány zaslali dozornému úradu ďalšie pripomienky.

Listom z 31. januára 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 2. februára 2007 (prípad č. 408361), SFF odpovedalo na list dozorného úradu z 24. novembra 2006 a táto odpoveď bola 5. februára 2007 postúpená islandským orgánom (prípad č. 408509).

V liste z 28. februára 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 1. marca 2007 (prípad č. 411962), SFF predostrelo svoje pripomienky k rozhodnutiu č. 185/06/COL. Dozorný úrad postúpil obsah tohto listu islandským orgánom na pripomienkovanie listom z 5. marca 2007 (prípad č. 412290).

Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 5. marca 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 9. marca 2007 (prípad č. 412950), islandské orgány odpovedali na pripomienky SFF z 31. januára 2007.

Listom zo 4. apríla 2007 (prípad č. 415881) požiadal dozorný úrad islandské orgány o isté objasnenia.

Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 30. apríla 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 30. apríla 2007 (prípad č. 419451), islandské orgány odpovedali na list dozorného úradu z 5. marca 2007.

Listom Misie Islandu pri Európskej únii zo 14. júna 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 14. júna 2007 (prípad č. 425255), islandské orgány odpovedali na list dozorného úradu zo 4. apríla 2007.

Ďalšie informácie poskytli zástupcovia islandských orgánov prostredníctvom elektronickej pošty dňa 21. augusta 2007 (prípad č. 435379).

Listom z 28. septembra 2007 (prípad č. 442805), dozorný úrad požiadal islandské orgány o poskytnutie dodatočných informácií o štátnych zárukách podľa islandského právneho poriadku. Listom Misie Islandu pri Európskej únii z 24. októbra 2007, ktorý dozorný úrad dostal a zaevidoval 25. októbra 2007 (prípad č. 448739), islandské orgány odpovedali na túto žiadosť.

O veci ďalej diskutovali zástupcovia dozorného úradu a islandských orgánov počas niekoľkých stretnutí, pričom posledným z nich bolo súborné stretnutie v Reykiaviku, ktoré sa konalo 29. októbra 2007.

Elektronickou poštou z 27. novembra 2007 právni zástupcovia SFF poskytli ďalšie informácie súvisiace s prešetrovaním HFF (prípad č. 454226).

Na stretnutí 6. marca 2008 prebehla o veci diskusia so sťažovateľom, po ktorej sťažovateľ predložil 28. marca 2008 ďalšie podanie (prípad č. 471552).

Islandská vláda predložila svoje pripomienky k poslednému podaniu sťažovateľa v liste z 15. apríla 2008 (prípad č. 473576).

2. VÝCHODISKOVÁ SITUÁCIA V OBLASTI ISLANDSKÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV TÝKAJÚCICH SA ODVETVIA BÝVANIA

2.1. ÚVOD

V nasledujúcom oddiele dozorný úrad opíše situáciu v oblasti systému bývania v rámci islandského právneho poriadku. Opis sa bude týkať právneho stavu, v akom sa nachádzal v čase nadobudnutia platnosti Dohody o EHP a zároveň upozorní na zmeny prijaté k neskoršiemu dátumu.

V oddiele 3 sa nachádza opis právneho základu vychádzajúceho z islandského právneho poriadku pre každý z prvkov potenciálnej štátnej pomoci uvedených v rozhodnutí č. 185/06/COL začínajúcom konanie vo veci formálneho zisťovania. Bude venovaná pozornosť právnym ustanoveniam platným v čase nadobudnutia platnosti Dohody o EHP a príslušným zmenám právnych predpisov.

2.2. SYSTÉM BÝVANIA

2.2.1. Úvod

Posledných 50 rokov sa verejná intervencia na islandskom trhu bývania sústredila najmä na podporu súkromného vlastníctva obydlí. V roku 1955 bol položený základ pre systematickú zainteresovanosť štátu a to ako v oblasti tvorby politík so zameraním na záležitosti spojené s bývaním, tak aj v oblasti poskytovania úverov na súkromné bývanie. Zákonom č. 51/1980 bola zriadená Štátna agentúra bývania (Húsnæðisstofnun ríkisins), ktorej úlohou bolo, okrem iného, aj poskytovanie úverov za zvýhodnených podmienok kupujúcim súkromných obydlí (bytov a domov).

V roku 1986 došlo v systéme úverov na zabezpečenie bývania k určitým zmenám, medzi ktoré okrem iného patrilo aj to, že systém začal byť sčasti financovaný prostriedkami z penzijných fondov. Islandské banky vo všeobecnosti neposkytovali úvery na financovanie súkromného bývania. Skutočnosť, že Štátna agentúra bývania poskytovala úvery pod trhovými sadzbami, vyústila do výrazného zvýšenia dopytu, čo však so sebou prinieslo neúnosné zaťaženie penzijných fondov. Pre nápravu situácie a s cieľom získať viac finančných zdrojov na financovanie zabezpečenia bývania bol v roku 1989 zavedený systém dlhopisov bytovej výstavby, ktorého podrobný opis bude nasledovať ďalej.

2.2.2. Zákon č. 97/1993 o Štátnej agentúre bývania

2.2.2.1. Úvod

V čase nadobudnutia platnosti Dohody o EHP k 1. januáru 2004 bola činnosť Štátnej agentúry bývania upravená v zákone č. 97/1993 (lög nr. 97/1993, um Húsnæðisstofnun ríkisins). Tento zákon bol v podstate konsolidovaným znením zákona č. 86/1988 s rovnakým názvom, ktorý prešiel mnohými zmenami a doplneniami (10).

V súlade s článkom 1 zákona č. 97/1993 bolo jeho účelom zvýšiť zabezpečenie Islanďanov v oblasti bývania prostredníctvom poskytovania úverov a organizovania záležitostí súvisiacich s bývaním a stavbou obydlí. Okrem toho bolo jeho ďalším účelom podporovanie rovnosti práv súvisiacich s bývaním a to prostredníctvom poskytovania účelového financovania, ktoré by zvyšovalo šance ľudí získať alebo prenajať si obydlie za zvládnuteľných podmienok.

Na základe ustanovení zákona č. 97/1993 fungovali v rámci systému bývania štyri verejné orgány: Štátna agentúra bývania, Štátna rada bývania, Štátny fond rozvoja bývania a Fond bývania pracujúcich.

2.2.2.2. Štátna agentúra bývania a Štátna rada bývania

Právny základ Štátnej agentúry bývania bol stanovený v článku 2 citovaného zákona. V súlade s uvedeným ustanovením bola táto štátna inštitúcia podriadená osobitnej správnej rade (Štátnej rade bývania) v rámci správnej pôsobnosti ministra sociálnych vecí, ktorý bol najvyšším nadriadeným zodpovedajúcim za záležitosti spojené s bývaním. Úlohou agentúry bolo riadiť a vykonávať funkcie súvisiace s bývaním zverené citovaným zákonom verejným orgánom.

Minister sociálnych vecí mal možnosť vydať nariadenie, v ktorom podrobnejšie rozhodol o štruktúre agentúry; pozri článok 3 citovaného zákona. Minister bol v súlade s ustanoveniami citovaného zákona tiež oprávnený zlúčiť celé vedenie, ľudské a prevádzkové zdroje dvoch alebo viacerých útvarov, oddelení a fondov. Náklady na prevádzku Štátnej agentúry bývania mali byť rozdelené medzi fondy spravované agentúrou podľa rozsahu ich činnosti a stavu aktuálnych aktív ku koncu fiškálneho roka.

Štátna agentúra bývania bola podriadená Štátnej rade bývania (ďalej len „rada“), ktorá sa skladala zo siedmich členov volených parlamentom po každých parlamentných voľbách; pozri článok 4 citovaného zákona. V súlade s článkom 5 citovaného zákona, úlohou rady bolo spravovať finančné prostriedky, riadiť prevádzku a ďalšie činnosti Štátnej agentúry bývania, Štátneho fondu rozvoja bývania a Fondu bývania pracujúcich. Jej úlohou bolo zabezpečiť, aby agentúra vyvíjala svoju činnosť v súlade s platnými právnymi predpismi a administratívnymi ustanoveniami. Rade bola, medzi iným, navyše zverená aj zodpovednosť za prideľovanie finančných prostriedkom developerom na výstavbu sociálneho bývania.

Štátna rada bývania mala tiež právomoc s predchádzajúcim súhlasom ministra sociálnych vecí vytvárať nové úverové kategórie; pozri článok 11 ods. 2 citovaného zákona. Presné podrobnosti súvisiace s úvermi sú uvedené v článkoch 12 až 15 citovaného zákona.

2.2.2.3. Štátny fond rozvoja bývania

Pôsobenie a úloha Štátneho fondu rozvoja bývania boli stanovené v článku 8 zákona č. 97/1993. V súlade s týmto ustanovením sa mal fond zaoberať poskytovaním úverov a transakciami v oblasti dlhopisov bytovej výstavby v súlade s ustanoveniami citovaného zákona a nariadeniami stanovenými podľa citovaného zákona. Fond zároveň zodpovedal za prijímanie a poskytovanie úverov, ku ktorému došlo v súvislosti s fondom alebo o ktorom mohlo byť rozhodnuté v budúcnosti. V článku 9 citovaného zákona je stanovený spôsob financovania Štátneho fondu rozvoja bývania nasledovne:

„1.	Prostredníctvom výnosov z vlastného kapitálu fondu, tzn. splátkami, úrokmi a platbami vyplývajúcimi z indexácie cien z poskytnutých úverov.

2.	Prostredníctvom ročných príspevkov zo štátnej pokladnice v súlade s ustanoveniami zákona o rozpočte.

Prostredníctvom predaja dlhopisov Fondu poistenia v nezamestnanosti penzijným fondom podľa dohody medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a fondmi a prostredníctvom akýchkoľvek ďalších externých zdrojov, o ktorých sa podrobnejšie rozhodne v investičnom a úverovom pláne uplatniteľnom v ľubovoľnom čase.“

Článok 11 citovaného zákona umožnil Štátnemu fondu rozvoja bývania poskytovať úvery v nasledujúcich kategóriách, pod podmienkou, že pre príslušný rok boli vyčlenené v rámci jeho rozpočtu potrebné prostriedky:

„1.	Úvery na výstavbu domovov dôchodcov a inštitúcií poskytujúcich dennú starostlivosť deťom a starším občanom.

2.	Špeciálne úvery pre občanov vyžadujúcich si zvláštnu starostlivosť.

3.	Úvery alebo granty na technické inovácie a iné reformy v stavebnom priemysle.“

Všetky úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania museli byť plne indexované; pozri článok 16 citovaného zákona. Každý úver mal byť zaistený prvostupňovou alebo druhostupňovou hypotékou na obydlie, na ktoré bol úver poskytnutý. Navyše bolo možné vyžadovať, aby poskytnutý úver a hypotéka neprekročili špecifickú časť kúpnej ceny, odhadu ceny nehnuteľnosti alebo ocenenia rizika v súvislosti s poistením proti požiaru.

2.2.2.4. Dlhopisy bytovej výstavby

Ako už bolo spomínané vyššie, v roku 1989 bol zriadený tzv. systém dlhopisov bytovej výstavby. Na základe toho článok 18 zákona č. 97/1993 oprávnil Štátny fond rozvoja bývania, aby vytvoril zvláštny útvar pre dlhopisy bytovej výstavby, ktorého financie budú oddelené od ostatných činností fondu. Podľa článku 19 citovaného zákona bolo úlohou útvaru pre dlhopisy bytovej výstavby:

„a)	Emitovať kategórie obchodovateľných dlhopisov v mene Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej nazývané len ‚dlhopisy bytovej výstavby‘, s prihliadnutím na podmienky stanovené v tomto zákone alebo v nariadení.

b)	Vymieňať dlhopisy zaistené hypotékou na obytné nehnuteľnosti vydané v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti, stavbou nového obydlia alebo rozsiahleho rozširovania alebo prestavby užívaných rezidentských obydlí […].

c)	Neprestajne podporovať predajnosť dlhopisov bytovej výstavby na trhu.“

Systém dlhopisov bytovej výstavby nebol tradičným systémom hypotekárnych úverov, ale systémom výmeny dlhopisov, čo znamená, že kupujúci nehnuteľnosti požiadal útvar dlhopisov bytovej výstavby o vydanie hypotekárneho záložného listu, ktorým bola zabezpečená nehnuteľnosť zvolená na kúpu. Útvar dlhopisov bytovej výstavby následne odkúpil tento záložný list od osoby obstarávajúcej si svoje bývanie a zaplatila ho prostredníctvom vydania dlhopisov bytovej výstavby predávajúcemu bývania. S týmito dlhopismi bytovej výstavby sa potom dalo voľne obchodovať na trhu cenných papierov. Predávajúci mohol predať dlhopisy na trhu cenných papierov, použiť ich ako platobný prostriedok alebo si ich ponechať.

V súlade s článkom 21 citovaného zákona, si mohol útvar dlhopisov bytovej výstavby nárokovať úrokovú maržu na pokrytie svojich prevádzkových výdavkov a predpokladaných strát z nevysporiadaných úverov. Úlohou ministra sociálnych vecí bolo na základe návrhu Štátnej rady bývania stanoviť výšku úrokovej marže.

Hypotekárne nástroje zakúpené útvarom dlhopisov bytovej výstavby mohli byť vydávané maximálne na úverovú lehotu 25 rokov; pozri článok 26 citovaného zákona. V súlade s článkom 27 zákona bolo možné tieto hypotekárne záložné listy vymeniť za dlhopisy bytovej výstavby vzťahujúce sa maximálne na 75 % riadne odhadnutej ceny nehnuteľnosti. Minister sociálnych vecí bol splnomocnený rozhodnúť prostredníctvom nariadenia o maximálnom percente, pričom mal možnosť stanoviť vyššie percento pre nové stavby a prvokupujúcich nehnuteľností určených na bývanie. V súlade s článkom 29 citovaného zákona, mal útvar dlhopisov bytovej výstavby za úlohu podporovať predajnosť dlhopisov bytovej výstavby na trhu. Za týmto účelom sa útvar mal snažiť nadväzovať spoluprácu s bankami, penzijnými fondmi a ďalšími subjektmi finančného trhu. Za účelom udržania rovnováhy na trhu mal Štátny fond rozvoja bývania navyše možnosť odpredať časť svojich fondov určených na transakcie s dlhopismi bytovej výstavby.

Zákon sám o sebe neobsahoval ustanovenia uvádzajúce, kto je oprávneným pre získanie úveru v rámci systému dlhopisov bytovej výstavby. Namiesto toho boli tieto pravidlá stanovené v nariadení č. 467/1991 o útvare dlhopisov bytovej výstavby a transakciách s dlhopismi bytovej výstavby (um húsbréfadeild og húsbréfaviðskipti). Čo sa týka poskytovania úverov podnikom, v nariadení sa stanovovalo, že do skupiny subjektov oprávnených na získanie úveru zo systému patria aj stavební dodávatelia. Stavebný dodávateľ bol definovaný ako akýkoľvek úradne uznaný subjekt, ktorý sa zaoberá výstavbou a predajom dokončených bytov v súlade s príslušnou priemyselnou normou; pozri článok 1 nariadenia. Pravidlá pre úvery na nové budovy sú uvedené v článku 10 nariadenia a v článku 25 sú ustanovené zvláštne požiadavky na dodávateľov, podľa ktorých majú predkladať záruky vydané finančnými inštitúciami alebo samosprávou.

2.2.2.5. Fond bývania pracujúcich

Úlohou Fondu bývania pracujúcich bolo zabezpečovať poskytovanie úverov na sociálne bývanie s cieľom riešiť potreby bývania občanov, ktorí si vyžadujú zvláštnu pomoc; pozri článok 47 citovaného zákona. V článku 48 sa stanovuje spôsob financovania Fondu bývania pracujúcich, ktoré prebiehalo nasledovne:

„a)	prostredníctvom výnosov z vlastného kapitálu fondu, tzn. splátkami, úrokmi a platbami vyplývajúcimi z indexácie cien z poskytnutých úverov;

b)	priebežne prostredníctvom ročných príspevkov zo štátnej pokladnice v súlade s ustanoveniami zákona o rozpočte;

c)	úvermi od samospráv poskytnutých Štátnej agentúre bývania; pozri článok 42;

d)	predajom dlhopisov penzijným fondom v súlade s dohodami medzi Štátnou agentúrou bývania a penzijnými fondmi;

e)	prostredníctvom osobitných úverov, o ktorých sa priebežne rozhodne v investičných a úverových plánoch, keď nebude k dispozícii dostatočný objem disponibilných prostriedkov podľa písm. a) až d) na plánované činnosti.“

Zoznam úverových kategórií Fondu bývania pracujúcich sa nachádza v článku 50 citovaného zákona a obsahuje nasledujúce kategórie:

„1.	Úvery na sociálne bývanie kupované na splátky (na 90 % kúpnej ceny).

2.	Úvery na sociálne bývanie v súkromnom vlastníctve (na 90 % kúpnej ceny).

3.	Úvery na sociálne bývanie v prenájme (na 90 % kúpnej ceny).

4.	Úvery na všeobecné bývanie kupované na splátky (na 70 % a 20 % kúpnej ceny). […]“

Úvery na sociálne bývanie boli poskytované Štátnou radou bývania z Fondu bývania pracujúcich; pozri článok 52 citovaného zákona. Úver mohol byť poskytnutý vo výške 90 % stavebných nákladov alebo kúpnej ceny, nesmel však presahovať 90 % cenového základu schváleného Štátnou radou bývania, mínus 3,5 % osobitného príspevku samospráv na každý byt sociálnej pomoci; pozri článok 42 ods. 2 citovaného zákona (11). V súvislosti s oprávnením na získanie sociálnej pomoci sa v článku 64 citovaného zákona stanovuje, že právo na získanie úverov na sociálne bývanie v súkromnom vlastníctve sa obmedzuje na osoby, ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky:

„a)	Nevlastnia ešte vlastný byt ani porovnateľný majetok v inej forme.

b)	Ich priemerný príjem za posledné tri roky pred poskytnutím úveru nepresiahol sumu […]. Tieto maximálne limity stanovuje Štátna rada bývania každoročne na začiatku roka […].

c)	Preukázali platobnú schopnosť, ktorú zhodnotil výbor pre bývanie samosprávnej obce […].“

V článku 65 sa ustanovuje, že osoby žiadajúce o pridelenie nájomných bytov musia splniť podmienky stanovené v písm. a) a b).

Vlastník bytu sociálnej pomoci, ktorý zamýšľal tento byt predať, bol povinný oznámiť svoj úmysel výboru pre bývanie alebo inému developerovi; pozri článok 85 citovaného zákona. Developer odkúpil byt a opätovne ho odpredal v súlade s citovaným zákonom a nariadeniami stanovenými na základe citovaného zákona. Pri kúpe bytu musel byť predávajúcemu vrátený príspevok, ktorý poskytol pri kúpe bytu a splátky splatené za úver z Fondu bývania pracujúcich od času uzatvorenia kúpnej zmluvy. Článok 86 poveruje samosprávne obce výpočtom predajných cien sociálneho bývania.

2.2.3. Zákon o bývaní č. 44/1998

2.2.3.1. Úvod – hlavné zmeny

Zákon o bývaní č. 44/1998 nadobudol platnosť 1. januára 1999. Týmto zákonom bol zriadený Fond na financovanie bývania. Zároveň ním došlo k zrušeniu vyššie uvedeného zákona č. 97/1993 o Štátnej agentúre bývania. V súlade s článkom 1 zákona o bývaní, je účelom tohto zákona podporovať bezpečnosť a rovnaké práva Islanďanov v oblasti bývania prostredníctvom poskytovania úverov a organizovania záležitostí týkajúcich sa bývania, pričom špecifickým účelom poskytnutého financovania je zvýšiť šance ľudí získať alebo prenajať si obydlie za zvládnuteľných podmienok. Inými slovami, účel tohto zákona v plnej miere korešponduje s účelom zakotveným vo vyššie spomínanom článku 1 predchádzajúceho zákona č. 97/1993.

V návrhu zákona, ktorý sa neskôr stal zákonom o bývaní, boli hlavné zmeny a doplnenia opísané nasledovne:

„Hlavné zmeny a doplnenia v návrhu zákona sa týkajú systému sociálneho bývania. Zásadnou navrhovanou zmenou je, že dôjde k zastaveniu výstavby a nákupu sociálnych bytov v súkromnom vlastníctve a namiesto toho bude zriadený nový systém sociálnych úverov. Súčasné ustanovenia o výstavbe a prenajímaní bytov zostanú zachované, ale navrhuje sa zrušenie článkov o kúpe na splátky. Okrem vyššie uvedených zmien bude predložený samostatný návrh zákona zaoberajúci sa problematikou stavebných a bytových družstiev.

Z iných hľadísk by sa hlavné zmeny dali zjednodušene zhrnúť do troch oblastí. Prvou je oblasť sociálnej pomoci. Druhou je účasť samosprávnych obcí na poskytovaní sociálnej pomoci a treťou sú zmeny týkajúce sa organizačného nastavenia záležitostí bývania.“ (12)

Pri predložení návrhu zákona parlamentu vysvetlil minister sociálnych vecí hlavné zmeny predpokladané v rámci nového návrhu nasledujúcim spôsobom:

„Hlavné zmeny sú nasledovné:

Štátna agentúra bývania bude zrušená.

Štátny fond rozvoja bývania a Fond bývania pracujúcich budú zlúčené do Fondu na financovanie bývania a aktíva Štátnej agentúry bývania sa stanú súčasťou fondu. […]

Systém dlhopisov bytovej výstavby zostane z pohľadu transakcií s nehnuteľnosťami na všeobecnom trhu bez zmien. Fond na financovanie bývania sa v priebehu času stane sebestačným. Z tohto pohľadu sa však predpokladá, že dôjde k reštrukturalizácii starších úverov prevzatých fondom. Reštrukturalizácia umožní dosiahnuť výrazne priaznivejšie sadzby než fungujú vo fondoch bývania v súčasnosti. Tento fond bude veľmi silný. Jeho kapitál dosiahne výšku 26 mld. ISK a bude mať prístup k najlepším úverovým sadzbám.“ (13)

2.2.3.2. Inštitucionálna štruktúra

Fond financovania bývania je nezávislou štátom vlastnenou inštitúciou podriadenou osobitnej správnej rade v rámci správnej oblasti pôsobnosti ministra sociálnych vecí; pozri článok 4 zákona o bývaní. Fond nahrádza predchádzajúcu Štátnu agentúru bývania. V súlade s článkom 7 minister menuje päťčlennú správnu radu fondu na štvorročné obdobie. V článku 8 sa ustanovuje, že správna rada zamestná výkonného riaditeľa, ktorý zodpovedá za bežné fungovanie fondu, nábor zamestnancov atď.

Ako sa uvádza vyššie, zákonom o bývaní došlo k zrušeniu Štátneho fondu rozvoja bývania aj Fondu bývania pracujúcich. Fondy mali byť zlúčené a zrušené k dátumu nadobudnutia platnosti citovaného zákona. K rovnakému dátumu prevzal Fond na financovanie bývania funkcie, práva, majetok, záväzky a povinnosti obidvoch fondov; pozri článok 53 citovaného zákona. Práva a privilégiá, ktoré im poskytol zákon, sa vzťahujú aj na Fond na financovanie bývania. Fond na financovanie bývania podobne prevzal aj všetky práva a povinnosti súvisiace s dlhopismi vo vlastníctve Štátneho fondu rozvoja bývania a Fondu bývania pracujúcich a v prípade akéhokoľvek súdneho sporu voči nim, ich mal zastupovať alebo konať v ich mene.

Zoznam úloh zverených zákonom Fondu na financovanie bývania sa uvádza v článku 9 zákona o bývaní a zahŕňa nasledujúce:

„1.	Poskytovanie úverov a transakcie súvisiace so správou dlhopisov bytovej výstavby v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

2.	Poskytovanie úverov samosprávnym obciam, spoločnostiam a združeniam na výstavbu alebo kúpu obytných nehnuteľností. […]“

Rovnako ako bolo na základe predchádzajúceho zákona č. 97/1993 upravené financovanie Štátneho fondu rozvoja bývania a Fondu bývania pracujúcich, je aj Fond na financovanie bývania financovaný: 1. z výnosov z vlastného kapitálu; 2. z emitovania a predaja dlhopisov (pozri článok 10 zákona o bývaní). Na rozdiel od systému financovania prostredníctvom priamych príspevkov zo štátnej pokladnice stanoveného v zákone č. 97/1993, zákon o bývaní v tejto praxi nepokračuje.

V súlade s článkom 11 zákona o bývaní, Fond na financovanie bývania uchováva a získava výnosy z finančných prostriedkov, ktoré mu boli zvebené. So súhlasom ministra sociálnych vecí sa môže fond rozhodnúť o celkovom alebo čiastočnom zverení svojho majetku do úschovy. Za každých okolností je však nevyhnutné zabezpečiť, aby fond disponoval primeranými likvidnými prostriedkami, aby bol schopný plniť svoje záväzky.

2.2.3.3. Kategórie úverov

2.2.3.3.1. Tri typy úverov

Článok 15 zákona o bývaní ustanovuje tri kategórie úverov poskytovaných Fondom na financovanie bývania (14). Sú to tieto kategórie:

—	všeobecné úvery podľa kapitoly VI citovaného zákona na výstavbu a nákup obytných nehnuteľností,

—	dodatočné úvery jednotlivcom podľa kapitoly VII citovaného zákona na výstavbu a nákup obytných nehnuteľností,

—	úvery na nájomné bývanie samosprávnym obciam, združeniam a spoločnostiam podľa kapitoly VIII citovaného zákona alebo na výstavbu a nákup obytných nehnuteľností určených na prenájom.

V súlade s článkom 16 ods. 1 fond mohol so súhlasom ministra sociálnych vecí vytvárať nové kategórie úverov.

2.2.3.3.2. Všeobecné úvery

Zákon o bývaní naďalej pokračoval v poskytovaní všeobecných úverov na bývanie, ktoré boli zavedené systémom dlhopisov bytovej výstavby v roku 1989 a uplatňovali sa aj v rámci zákona č. 97/1993. Nový zákon nezaviedol zmeny v súvislosti s touto kategóriou úverov. Spravovanie všeobecných úverov uskutočňoval Fond na financovanie bývania prostredníctvom vlastného útvaru pre dlhopisy bytovej výstavby, ktorý predtým fungoval v rámci Štátnej agentúry bývania a ktorého financie boli oddelené od ostatných aktivít týkajúcich sa operácií fondu; pozri článok 17 zákona o bývaní (15).

Úlohou útvaru dlhopisov bytovej výstavby bolo:

„1.	Emitovať kategórie obchodovateľných dlhopisov bytovej výstavby v mene Fondu na financovanie bývania, ďalej nazývané len „dlhopisy bytovej výstavby“ podľa podmienok stanovených v tomto zákone alebo v nariadení.

2.	Vymieňať dlhopisy zaistené hypotékou za dlhopisy bytovej výstavby.

3.	Podporovať predajnosť dlhopisov bytovej výstavby na trhu. […]“

Okrem úverovej marže musel byť hypotekárny záložný list indexovaný a obsahovať rovnaké úverové podmienky ako dlhopisy bytovej výstavby, za ktoré bol vymenený; pozri článok 19 citovaného zákona. Táto marža mohla byť stanovená tak, aby pokrývala odhadované straty z nevysporiadaných úverov a prevádzkové náklady útvaru dlhopisov bytovej výstavby; pozri článok 28 citovaného zákona. Úlohou ministra sociálnych vecí bolo na základe návrhu rady Fondu na financovanie bývania stanoviť výšku úrokovej marže.

Ak vlastník staval alebo kupoval svoju prvú obytnú nehnuteľnosť mohli byť hypotekárne nástroje a dlhopisy bytovej výstavby vymieňané za čiastku nepresahujúcu 70 % odhadnutej hodnoty nehnuteľnosti, v ostatných prípadoch čiastka nesmela presahovať 65 %; pozri článok 19 citovaného zákona. Inými slovami tento zákon znižuje maximálnu čiastku 75 % z odhadnutej ceny ustanovenú vo vyššie zmienenom článku 27 predchádzajúceho zákona č. 97/1993. Minister sociálnych vecí mal možnosť rozhodnúť prostredníctvom nariadenia o tom, aký maximálny počet hypotekárnych nástrojov môže útvar dlhopisov bytovej výstavby zakúpiť pre každú nehnuteľnosť. V súlade s článkom 21 citovaného zákona, maximálna dĺžka splatnosti hypotekárnych nástrojov zakúpených útvarom dlhopisov bytovej výstavby mohla byť 40 rokov. Ďalšie pravidlá týkajúce sa dlhopisov bytovej výstavby sú stanovené v nariadení č. 7/1999 o útvare dlhopisov bytovej výstavby a transakciách s dlhopismi bytovej výstavby (um húsbréfadeild og húsbréfaviðskipti).

Pokiaľ ide o poskytovanie úverov stavebným dodávateľom, pravidlá v tomto nariadení sa zhodujú s pravidlami ustanovenými v predchádzajúcom nariadení č. 467/1991 s rovnakým názvom uplatňovanom v rámci predchádzajúceho zákona (16).

Ako je možné pozorovať z vyššie uvedeného, systém výmeny dlhopisov bytovej výstavby zostal po nadobudnutí platnosti zákona o bývaní rovnaký. Útvaru dlhopisov bytovej výstavby Fondu na financovanie bývania boli zverené rovnaké funkcie, aké tento útvar vykonával v Štátnej agentúre bývania; pozri článok 19 zákona č. 97/1993 a článok 17 zákona o bývaní, obidva citované vyššie. Pripomienky ku kapitole VI návrhu zákona, ktorý bol neskôr prijatý ako zákon o bývaní, taktiež upozornili na skutočnosť, že kapitola obsahuje ustanovenia vecne korešpondujúce s ustanoveniami kapitoly IV zákona č. 97/1993 (17).

2.2.3.3.3. Dodatočné úvery

Zákon o bývaní rozšíril systém bývania o novú kategóriu úverov nazývanú dodatočné úvery, ktoré boli určené jednotlivcom s nízkym príjmom. Tieto úvery mohli byť poskytnuté dodatočne k všeobecným úverom, čím by nahradili niekoľko sociálnych úverov poskytovaných na základe zákona č. 97/1993, ale ich poskytovanie bolo následne zrušené (18). V súlade s článkom 30 mohol Fond na financovanie bývania na základe žiadosti výboru samosprávnej obce pre bývanie poskytnúť jednotlivcom, ktorí splnili podmienky na získanie všeobecného úveru na kúpu bytu, dodatočné úvery pokrývajúce 25 % odhadovanej hodnoty bytu. Podobne ako pri sociálnych úveroch v predchádzajúcom systéme v rámci zákona č. 97/1993 poskytovaných pred ustanovením Fondu na financovanie bývania, celkový úver poskytnutý Fondom na financovanie bývania (všeobecný úver a dodatočný úver spolu) nesmeli za žiadnych okolností prekročiť 90 % odhadovanej hodnoty bytu.

Minister sociálnych vecí mal za úlohu vydať nariadenie, ktoré by podrobne stanovovalo požiadavky na poskytnutie dodatočných úverov. Pri rozhodovaní o poskytnutí týchto úverov sa posudzovali nasledujúce kritériá: počet rodinných príslušníkov, majetok, príjem, veľkosť bytu a druh bývania. Minister sociálnych vecí vydal nariadenie č. 783/1998 o dodatočných úveroch, kde boli podrobnejšie stanovené podmienky, ktoré musel žiadateľ splniť, aby sa stal oprávneným na získanie dodatočného úveru. Články 5 a 6 nariadenia stanovovali, že na to, aby sa žiadateľ stal oprávneným na získanie dodatočného úveru, nesmel prekročiť určitú hranicu príjmov a majetku (19). V článku 8 bolo stanovené, že žiadateľ musel podstúpiť hodnotenie platobnej schopnosti a vyhovieť stanoveným podmienkam. V článku 4 bolo stanovené, že samosprávne obce majú možnosť stanoviť ďalšie usmernenia, na ktoré výbory pre bývanie museli pri rozhodovaní prihliadať. Tieto usmernenia sa mohli týkať aktuálnej situácie v bývaní, stavu a druhu súčasného obydlia ako aj veľkosti rodiny a zdravotného stavu (20). Za hlavné kritériá pre stanovovanie oprávnenosti na získanie „sociálnych“ úverov sa aj naďalej považoval nedostatok majetku a nízky príjem, rovnako ako podľa pravidiel platných pred prijatím zákona o bývaní.

Na rozdiel od predchádzajúcich pravidiel uplatňovaných v rámci zákona č. 97/1993, zákon o bývaní neobsahoval ustanovenia o úveroch na tzv. sociálne bývanie kupované na splátky. Zákon o bývaní navyše neobsahoval ani ustanovenia súvisiace s predajom sociálnych bytov, keďže tieto bolo možné predávať iba na všeobecnom trhu v súlade s podmienkami stanovenými v článku 32 zákona o bývaní.

2.2.3.3.4. Nájomné byty

Tretiu kategóriu úverov, úvery na nájomné byty, upravuje kapitola VIII zákona o bývaní. V súlade s článkom 33 môže Fond na financovanie bývania poskytnúť úvery na výstavbu alebo nákup obytných nehnuteľností určených na prenájom, samosprávnym obciam, združeniam alebo spoločnostiam, ktorých zámerom je vybudovať, vlastniť alebo spravovať takéto obytné nehnuteľnosti. Úvery môžu byť poskytnuté do výšky 90 % stavebných nákladov alebo kúpnej ceny, nesmú však presahovať 90 % cenového základu schváleného radou fondu; pozri článok 36 citovaného zákona. V súlade s článkom 37 citovaného zákona, právo na získanie nájomných obytných nehnuteľností závisí od sociálnych podmienok žiadateľa a od toho, či majetok a príjem žiadateľa zodpovedajú obmedzeniam podrobnejšie stanoveným v nariadení vydanom ministrom sociálnych vecí.

Vo všeobecných pripomienkach ku kapitole VIII návrhu zákona o bývaní sa uvádza, že pri tomto druhu úveru sa budú aj naďalej uplatňovať pravidlá z väčšej časti rovnaké ako pravidlá uplatňované v rámci predchádzajúceho zákona č. 97/1993 (21). Táto kategória úverov je teda vo svojej podstate rovnaká ako bola predtým ustanovená v rámci pravidiel Fondu bývania pracujúcich. Maximálna výška úveru v tejto kategórii úverov predstavovala 90 % stavebných nákladov alebo kúpnej ceny ako v zmysle zákona o bývaní tak aj v zmysle zákona č. 97/1993. Podobne aj nárok na nájomné byty vychádzal zo splnenia kritérií sociálnej potreby, akými boli nedostatok majetku a nízky príjem.

2.2.3.4. Zmeny a doplnenia prijaté v 2004

2.2.3.4.1. Zákon č. 57/2004

V roku 2004 boli prijaté dva zákony, zákon č. 57/2004 a zákon č. 120/2004, ktorými došlo k zmene a doplneniu zákona o bývaní. Zákonom č. 57/2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, bol zrušený systém výmeny dlhopisov bytovej výstavby. Namiesto toho boli všeobecné úvery poskytované Fondom na financovanie bývania vyplácané v hotovosti. Návrh zákona opisuje hlavný cieľ zmeny nasledovne:

„Účelom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť Islanďanom možnosť získať prostredníctvom Fondu na financovanie bývania úvery na financovanie bývania za priaznivejších podmienok prostredníctvom lacnejšieho financovania na všeobecnom úverovom trhu. Dosiahnutie tohto cieľa umožní reorganizácia vydávania dlhopisov Fondu na financovanie bývania, ktorá zvýši efektívnosť financovania a odstráni hlavné nedostatky v súčasnom spôsobe emitovania dlhopisov […].“ (22)

Po prijatí zmien a doplnení článok 19 zákona o bývaní stanovoval:

„Úvery poskytované Fondom na financovanie bývania budú vyplácané v hotovosti. Pred vyplatením úveru vydá dlžník hypotekárny záložný list a nechá ho úradne zapísať. Každá hypotéka dlžníka musí byť cenovo indexovaná podľa indexu spotrebiteľských cien; pozri zákon o indexe spotrebiteľských cien, a musí byť úročená podľa ustanovení článku 21.“

Odseky 2 a 3 článku 10 citovaného zákona týkajúce sa financovania fondu boli zmenené a doplnené tak, aby zodpovedali zrušeniu systému dlhopisov bytovej výstavby:

„Fond na financovanie bývania financuje úlohy, ktoré mu boli zverené týmto zákonom, nasledujúcim spôsobom:

1.	Výnosmi z vlastného kapitálu fondu, tzn. splátkami, úrokmi a platbami vyplývajúcimi z indexácie cien z poskytnutých úverov.

2.	Emitovaním a predajom dlhopisov HFF a poskytovaním úverov ako môže kedykoľvek ustanoviť zákon o rozpočte.

3.	Poplatkami za služby ustanovenými v článku 49.“

Napriek tomu, že v článku 10 neboli poplatky za službu spočiatku uvedené ako prostriedok financovania, článok 49, na ktorý sa text odvoláva, bol súčasťou citovaného zákona už od doby nadobudnutia účinnosti citovaného zákona a nebol odvtedy zmenený. Článkom 5 zákona č. 57/2004 boli pridané k článku 11 zákona o bývaní dva nové odseky o riadení aktív a pasív:

„Fond na financovanie bývania bude udržiavať svoje príjmy a výdavky v rovnováhe a v súlade s týmto pripraví svoje predbežné plány. Fond za týmto účelom zriadi systém riadenia rizika.

Fond na financovanie bývania môže obchodovať so svojimi vlastnými dlhopismi a s inými cennými papiermi. Na základe stanoviska rady fondu a orgánu finančného dohľadu minister prostredníctvom nariadenia vydá ustanovenia o rizikových kritériách fondu, riadení rizík, internej kontrole a obchodovaní s cennými papiermi.“

Prostredníctvom zákona č. 57/2004 bolo prijatých aj niekoľko ďalších zmien a doplnení. Vo väčšine prípadov sa jednalo o záležitosti, ktoré by sa dali nazvať technickými zmenami vyplývajúcimi najmä zo zrušenia systémy výmeny dlhopisov; pozri články 9 až 20 meniaceho a dopĺňajúceho zákona. Citovaný zákon nezmenil nič, čo by sa týkalo podstaty všeobecných úverov alebo osôb oprávnených na ich získanie.

2.2.3.4.2. Zákon č. 120/2004

Prostredníctvom zákona č. 120/2004, ktorý nadobudol účinnosť 3. decembra 2004, bola zvýšená predchádzajúca 70 % hranica všeobecných úverov poskytovaných Fondom na financovanie bývania na 90 % odhadnutej hodnoty nehnuteľnosti a ministrovi sociálnych vecí bola udelená právomoc zmeniť túto sumu prostredníctvom správneho nariadenia; pozri článok 19 zákona o bývaní. V dôsledku zvýšenia hranice všeobecných úverov došlo k zrušeniu kapitoly VII citovaného zákona o dodatočných úveroch. V pripomienkach k článku 4 návrhu zákona, ktorým sa zrušila kapitola VII zákona o bývaní o dodatočných úveroch bolo poskytnuté nasledujúce vysvetlenie:

„Ak sa tento návrh zákona stane zákonom, všetci kupujúci nehnuteľnosti budú mať možnosť získať 90 % úver a vzhľadom na to už nebudú potrebné dodatočné úvery. Úverové sadzby dodatočných úverov v prvej časti roka 2004 predstavovali 5,3 % alebo boli výrazne vyššie než sadzba všeobecných úverov po zmenách a doplneniach prijatých v súvislosti s emisiami dlhopisov Fondu na financovanie bývania, ktoré nadobudli platnosť 1. júla 2004. Od septembra sa na dodatočné úvery vzťahovala rovnaká úroková sadzba ako na všeobecné úvery. Táto zmena priniesla výrazne lepšie podmienky pre kupujúcich s malým majetkom a nízkym príjmom. Za súčasných okolností preto nie je dôvod ustanoviť osobitnú kategóriu úverov pre túto skupinu.“ (23)

Minister sociálnych vecí využil svoju právomoc, ktorú mu udeľuje citovaný zákon. Maximálna hranica bola znížená na 80 %, potom zvýšená na 90 %, následne však opäť znížená na 80 %, čo predstavuje hranicu platnú v súčasnosti (24).

3. PRÁVNY ZÁKLAD ISLANDSKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU PRE MOŽNÉ PRVKY ŠTÁTNEJ POMOCI

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania dozorný úrad uvádza nasledujúcich päť možných opatrení štátnej pomoci:

—	štátna záruka,

—	oslobodenie od dane z príjmu a dane z nehnuteľností,

—	úrokové zvýhodnenia,

—	nevyplácanie dividend,

—	na HFF sa nevzťahujú požiadavky kapitálovej primeranosti a pravidlá pre minimálny koeficient kapitálovej primeranosti.

3.1. ŠTÁTNA ZÁRUKA

Fond na financovanie bývania je štátnou verejnoprávnou inštitúciou; pozri článok 4 zákona č. 44/1998 o bývaní a porovnaj s článkom 2 predchádzajúceho zákona č. 97/1993. Podľa nepísaných všeobecných pravidiel islandského verejného práva, ktoré sa vzťahuje na všetky štátne inštitúcie, sa na všetky záväzky fondu vzťahuje štátna záruka.

Spomínaná nepísaná zásada islandského právneho systému pochádza z obdobia pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP. Vo všeobecných pripomienkach k návrhu zákona o štátnych zárukách (lög um ríkisábyrgðir), ktorý bol neskôr prijatý ako zákon č. 121/1997, sa uvádza nasledovné: „Toto vychádza z jednoznačného pravidla islandského právneho systému, že štát nesie zodpovednosť za záväzky svojich inštitúcií a podnikov, ak záruku neobmedzuje explicitné právne ustanovenie […] alebo ak nie je záväzok štátu v spoločnosti s ručením obmedzený na príspevok na základné imanie.“ (25) Záruka sa vzťahuje na všetky štátne inštitúcie, bez ohľadu na to, kedy boli založené, aké vyvíjajú činnosti, alebo či došlo k zmene ich činnosti. Vzťahovala sa teda aj na bývalú Štátnu agentúru bývania a tri ďalšie orgány vyvíjajúce činnosť v oblasti financovania bývania pred nadobudnutím účinnosti zákona o bývaní.

3.2. OSLOBODENIE OD DANE Z PRÍJMU A DANE Z NEHNUTEĽNOSTÍ

V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad uvádza ako druhé potenciálne opatrenie štátnej pomoci oslobodenie HFF od povinnosti platiť daň z príjmu a daň z nehnuteľností.

Štátna pokladnica, všetky štátne inštitúcie a všetky štátne podniky, za ktoré štát nesie neobmedzenú zodpovednosť, boli dávno pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP oslobodené od dane z príjmu a dane z nehnuteľností; pozri súčasný článok 4 ods. 1 zákona o dani z príjmu č. 90/2003. Toto všeobecné oslobodenie od dane z príjmu sa vzťahuje aj na Fond na financovanie bývania ako štátnu inštitúciu.

Právny základ pre oslobodenie od daní bol v čase nadobudnutia platnosti Dohody o EHP ustanovený v článku 4 ods. 1 zákona č. 75/1981 o dani z príjmu a dani z nehnuteľností. Súčasný zákon o dani z príjmu je konsolidovanou verziou zákona č. 75/1981 o dani z príjmu a dani z nehnuteľností. Na predchodcov Fondu na financovanie bývania sa teda tiež vzťahovalo rovnaké oslobodenie od daní.

Čo sa týka dane z nehnuteľností, táto bola erga omnes zrušená zákonom č. 129/2004 a jej posledný výber sa uskutočnil z majetku ku koncu roka 2005. Do prijatia zákona č. 129/2004 boli uvedené inštitúcie oslobodené od platenia dane z nehnuteľností aj na základe článku 4 ods. 1 zákona č. 90/2003. Na predchodcov Fondu na financovanie bývanie sa teda tiež vzťahovalo rovnaké oslobodenie od daní.

3.3. ÚROKOVÉ ZVÝHODNENIA

V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad uvádza ako tretie potenciálne opatrenie štátnej pomoci úrokové zvýhodnenia, ktoré v podstate korešpondujú s priamymi rozpočtovými príspevkami do HFF na pokrytie záväzkov vyplývajúcich z poskytovania úverov so sadzbami pod trhovou úrovňou na budovanie sociálneho nájomného bývania.

Jednou z kategórií úverov Fondu bývania pracujúcich boli úvery na sociálne bývanie určené na prenájom; pozri článok 50 zákona č. 97/1993, citovaný vyššie. Kapitola VIII zákona o bývaní stanovuje v súčasnosti platné pravidlá pre úvery na sociálne nájomné byty, ktoré sú, ako sa uvádza vyššie, z veľkej časti totožné s predchádzajúcimi platnými pravidlami. Štátna agentúra bývania prostredníctvom Fondu bývania pracujúcich a následne HFF mali za úlohu poskytovať túto kategóriu úverov.

Ako sa uvádza vyššie, jedným z prostriedkov financovania Fondu bývania pracujúcich boli priame rozpočtové príspevky; pozri článok 48 zákona č. 97/1993. Tieto príspevky mali sčasti pokrývať prevádzkové náklady fondu, vrátane nákladov na sociálne nájomné byty. O úrokovej sadzbe tejto kategórie úverov rozhodovala každoročne vláda; pozri článok 52 citovaného zákona.

Po nadobudnutí účinnosti zákona o bývaní, v predbežnom článku IX zákona o bývaní, v znení prijatom v 1998, bolo ustanovené, že do konca roku 2000 bude pokračovať poskytovanie úverov na sociálne nájomné byty s rovnakými sadzbami, aké boli platné v tom čase.

21. augusta 2001 minister sociálnych vecí a minister financií uzatvorili osobitnú dohodu ustanovujúcu poskytnutie dotovanej úrokovej sadzby v tejto kategórii úverov každoročne najviac na 400 nájomných bytov (26). 26. septembra 2005 ministri uzatvorili novú dohodu, ktorou došlo k úprave príspevku do HFF v zmysle zníženia úrokových sadzieb a zvýšenia maximálnej výšky príspevku na každý byt. V súlade s týmito dohodami by HFF získal rozpočtový príspevok na straty vyplývajúce z tejto kategórie úverov v rozsahu ustanovenom v uvedených dohodách.

3.4. NEVYPLÁCANIE DIVIDEND

V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad uvádza ako štvrté potenciálne opatrenie štátnej pomoci skutočnosť, že HFF nie je povinný vyplácať štátu žiadne dividendy. Vyplýva to zo všeobecných princípov islandského verejného práva, ktoré nevyžaduje od štátnych inštitúcií, organizovaných tak ako HFF, aby vyplácali dividendy (27). Táto zásada platila už pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP a právna situácia predchodcov HFF bola teda rovnaká.

Tento všeobecný princíp okrem iného odráža skutočnosť, že cieľom inštitúcie nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie služieb, ktoré by podľa rozhodnutia parlamentu mal poskytovať štát. V rámci islandského verejného práva môže štátna inštitúcia spoplatňovať svoje služby iba na právnom základe pričom poplatky nesmú prevyšovať náklady na poskytovanie služieb (28). Ak štátnej inštitúcii zákon povoľuje spoplatňovať služby sumou prevyšujúcou náklady na ich poskytovanie alebo ako je tomu v prípade HFF, získavať výnosy z prostriedkov, ktoré má v držbe; pozri článok 11 zákona o bývaní, inštitúcia musí mať osobitný právny základ, aby mohla vyplácať dividendy islandskému štátu.

Takýto výklad islandského právneho poriadku potvrdzuje aj list islandskej vlády z 15. apríla 2008, v ktorom sa uvádza: „V súlade so zákonom o finančnom výkazníctve vlády č. 88/1997 je všeobecnou praxou, že verejné subjekty sú povinné vytvárať zisk iba ak im to ukladá zákon. Okrem toho, ak má verejný subjekt vyplácať dividendy, je na to potrebný právny základ. Ak verejný subjekt vytvára zisk, v súlade s ustanoveniami článku 42 zákona č. 88/1997 poukáže bežný podiel na zisku vo forme dividend do štátnej pokladnice. Verejným subjektom, ktoré vyplácajú dividendy, ako je napr. Landsvirkjun, ukladá túto osobitnú povinnosť zákon. V súvislosti s tým odkazujeme na článok 4 zákona č. 42/1983 o Landsvirkjun. Neexistuje teda žiadne všeobecné právne ustanovenie, podľa ktorého by verejné subjekty boli povinné vyplácať dividendy.“

Ani zákon o bývaní ani zákon č. 97/1993 neobsahujú žiadne právne ustanovenia, ktoré by HFF alebo jeho predchodcom ukladali povinnosť vyplácať dividendy. V tomto ohľade HFF postupuje v súlade s uvedeným všeobecným princípom islandského verejného práva.

3.5. NA HFF SA NEVZŤAHUJÚ POŽIADAVKY KAPITÁLOVEJ PRIMERANOSTI A PRAVIDLÁ PRE MINIMÁLNY KOEFICIENT KAPITÁLOVEJ PRIMERANOSTI

V akte, na ktorý sa odkazuje v bode 14 kapitoly II prílohy IX k Dohode o EHP (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, v znení neskorších predpisov, ďalej len „banková smernica“) (29), sú stanovené požiadavky kapitálovej primeranosti a pravidlá pre minimálny koeficient kapitálovej primeranosti vzťahujúce sa na úverové inštitúcie všetkých členských štátov EÚ a EZVO. Článok 2 ods. 3 bankovej smernice obsahuje katalóg inštitúcií vyňatých z pôsobnosti ustanovení bankovej smernice. Rozhodnutím Spoločného výboru EHP bol zoznam rozšírený okrem iného o „Byggingarsjóðir ríkisins“ na Islande (v doslovnom preklade „štátne fondy rozvoja bývania“ (30). Tento termín označoval Štátny fond rozvoja bývania a Fond bývania pracujúcich, ktoré, ako bolo uvedené, boli zlúčené a prevzaté HFF; pozri článok 53 zákona o bývaní. Na základe toho, článok 116 zákona č. 161/2002 o finančných inštitúciách (lög um fjármálafyrirtæki) oslobodzuje HFF od uplatňovania citovaného zákona, ktorý patrí medzi opatrenia zavádzajúce smernicu do islandského právneho poriadku.

4. PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

Vo svojich listoch z 20. novembra 2006 a 15. apríla 2008 islandská vláda zastáva stanovisko, že systém HFF je potrebné považovať za existujúcu pomoc. Po prvé, hlavné črty systému predchádzali dátumu nadobudnutia platnosti Dohody o EHP a prijatím zákona o bývaní neboli pozmenené. Zmeny uskutočnené v tom čase v systéme podpory bývania boli zamerané výlučne na systém sociálneho bývania a neboli podstatné. Po druhé, prvky štátnej pomoci identifikované dozorným úradom v rozhodnutí o začatí konania, boli všeobecnými opatreniami, ktoré v prijatom zákone o bývaní zostali bez zmeny. Teda napríklad implicitná štátna záruka bola rovnaká ako pred tak aj po nadobudnutí platnosti Dohody o EHP. V tejto súvislosti islandská vláda argumentovala, že z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Namur-Les Assurances du Crédit vyplýva, že zmeniť klasifikáciu pomoci je možné iba na základe zásadných legislatívnych zmien (31). Po tretie, prijatím zákona o bývaní v 1999 nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by mohla pravdepodobne zmeniť posúdenie zlučiteľnosti systému s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Po štvrté, zmeny uskutočnené v systéme sociálneho bývania týkajúce sa napr. tzv. dodatočných úverov sú alternatívne oddeliteľné od všeobecného systému poskytovania úverov.

5. PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

SFF tvrdilo, že zmeny prijaté v rámci zákona o bývaní zapríčinili, že systém by mal byť preklasifikovaný na „novú pomoc“, vzhľadom na to, že nefungoval viac menej bez zmeny až do súčasnosti. Vo svojom liste z 31. januára 2007 sa SFF odvolávalo medzi iným na:

—	existenciu nového zákona, tzn. že zákon o bývaní nahradil predchádzajúci zákon o štátnej agentúre bývania,

—	vytvorenie nového právneho subjektu, Fondu na financovanie bývania, ktorý nahradil Štátnu radu bývania/Štátnu agentúru bývania a prevzal majetok a záväzky Štátneho fondu rozvoja bývania a Fondu bývania pracujúcich,

—

zavedenie nových úverových nástrojov, s úvermi v hotovosti namiesto dlhopisov bytovej výstavby a menšou sociálnou pomocou v záležitostiach týkajúcich sa bývania, zmeny maximálnej úrovne financovania nákupu, zrušenie obmedzení predaja sociálnych bytov obývaných ich vlastníkmi, zrušenie predkupného práva a zmeny týkajúce sa povahy subjektov oprávnených na získanie úveru,

—	zmeny v zdrojoch financovania; a skutočnosť, že podľa zákona o bývaní, Fond na financovanie bývania, na rozdiel od svojich predchodcov, nedostáva žiadne priame príspevky od štátu.

Vo svojom liste z 28. marca 2008 SFF argumentovalo, že relevantné právne posúdenie by malo pozostávať z komplexného zhodnotenia systému HFF a neobmedzovať sa na izolovanú analýzu identifikovaných možných opatrení pomoci. Podľa názoru SFF sú jednotlivé prvky systému tak úzko vzájomne prepojené, že ich oddelenie počas hodnotenia či opatrenia majú charakter nových alebo existujúcich opatrení by bolo bezdôvodne umelé. Takýto prístup by podľa názoru SFF nebol v súlade s bežnou praxou Európskej komisie v podobných prípadoch. A nakoniec, SFF žiada dozorný úrad, aby zohľadnil skutkový vývoj v súvislosti so sumou úverov poskytnutých HFF a jeho trhovým podielom v porovnaní s rovnakými ukazovateľmi súkromných bánk.

II. POSÚDENIE

1. SKUTOČNOSŤ, ŽE SA NA HFF NEVZŤAHUJÚ POŽIADAVKY KAPITÁLOVEJ PRIMERANOSTI A PRAVIDLÁ PRE MINIMÁLNY KOEFICIENT KAPITÁLOVEJ PRIMERANOSTI, NIE JE ŠTÁTNOU POMOCOU

Dozorný úrad považuje za vhodné začať posúdenie otázkou či skutočnosť, že sa na HFF nevzťahujú požiadavky kapitálovej primeranosti a pravidlá pre minimálny koeficient kapitálovej primeranosti, predstavuje štátnu pomoc.

Ako už bolo uvedené, požiadavky kapitálovej primeranosti a pravidlá pre minimálny koeficient vzťahujúce sa na úverové inštitúcie v celom EHP sú ustanovené v bankovej smernici. V rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad zaujal predbežné stanovisko, že vyňatie HFF z pôsobnosti bankovej smernice nepredstavuje štátnu pomoc. Zistil však, že otázka vzbudila také pochybnosti, že by bolo vhodné posúdiť ju v rámci formálneho zisťovania. Na základe posúdenia vyplývajúceho z formálneho zisťovania dozorný úrad potvrdil svoje predchádzajúce stanovisko z nasledujúcich dôvodov:

Po prvé, ako sa uvádza už v rozhodnutí o začatí konania, HFF nie je úverovou inštitúciou, na ktorú sa vzťahuje banková smernica, pretože nesmie prijímať žiadne vklady ani iné splatné peňažné prostriedky od verejnosti.

Po druhé, článok 2 ods. 3 bankovej smernice obsahuje katalóg inštitúcií vyňatých z pôsobnosti ustanovení tejto smernice. Rozhodnutie Spoločného výboru EHP začlenilo „Byggingarsjóðir ríkisins“ do tohto katalógu. Tento názov tradične označoval fondy, ktoré v súčasnosti prevzal HFF. Teda, bez ohľadu na to, či je toto ustanovenie konštitutívne alebo iba opätovne formuluje to, čo už vyplýva zo zvyčajných pravidiel smernice, práve banková smernica pozmenená a doplnená podľa EHP vyníma HFF zo svojej pôsobnosti a oslobodzuje fond od plnenia požiadaviek kapitálovej primeranosti a pravidiel pre minimálny koeficient kapitálovej primeranosti v nej ustanovených. Dokonca aj za predpokladu, že vyňatie z pôsobnosti smernice by znamenalo zvýhodnenie HFF, opatrenie by nebolo možné prisudzovať islandskému štátu, ale Spoločnému výboru EHP a následne by nepredstavovalo poskytnutie pomoci (32).

Po tretie, dokonca aj ak by sa na HFF vzťahovala banková smernica, akékoľvek vyňatie z pôsobnosti by nemalo za následok prevod štátnych zdrojov, keďže štát by sa v danej situácii nezriekal žiadnych výnosov.

2. SPOLOČNÉ ÚVAHY TÝKAJÚCE SA ŠTÁTNEJ ZÁRUKY, ÚROKOVÉHO ZVÝHODNENIA, OSLOBODENIA OD DANE Z PRÍJMU A NEHNUTEĽNOSTÍ A NEVYPLÁCANIA DIVIDEND

2.1. ODLIŠNÉ KONANIA PRE NOVÚ A EXISTUJÚCU POMOC

Konanie pre novú pomoc je zakotvené v článku 1 ods. 3 časti 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (korešpondujúcom s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES). Ak má dozorný úrad pochybnosti o zlučiteľnosti takéhoto opatrenia pomoci, začne konanie vo veci formálneho zisťovania ustanovené v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (korešpondujúcom s článkom 88 ods. 2 Zmluvy o ES) a v článku 4 ods. 4 oddielu II časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Konanie pre existujúcu pomoc sa líši od konania pre novú pomoc a je ustanovené v článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3 Dohody o dozore a súde. Podľa tohto ustanovenia dozorný úrad v spolupráci s členskými štátmi EZVO nepretržite skúma všetky systémy pomoci existujúce v týchto štátoch. Navrhuje členským štátom všetky užitočné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo uplatňovanie Dohody o EHP.

Podľa Európskeho súdneho dvora:

„[…] Komisia pri skúmaní opatrení pomoci z hľadiska článku 87 Zmluvy o ES s cieľom určiť, či sú tieto opatrenia zlučiteľné so spoločným trhom, musí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, ak po predbežnom preskúmaní nemohla vylúčiť všetky pochybnosti o zlučiteľnosti týchto opatrení so spoločným trhom […] Rovnaké zásady sa prirodzene musia uplatňovať aj vtedy, ak má Komisia naďalej pochybnosti o samotnom posúdení skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Nemožno teda vytýkať Komisii začatie uvedeného konania aj vtedy, ak v rozhodnutí prijatom na tento účel vyjadrí pochybnosti o tom, či opatrenia, ktoré sú jeho predmetom, majú charakter pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

[…] Komisia musí dostatočne túto otázku preskúmať … na základe informácií, ktoré jej v tomto štádiu poskytol členský štát, aj ak takéto skúmanie nevyústi do definitívneho posúdenia. […] Ak však tieto podklady neumožňujú v rámci predbežného preskúmania vylúčiť pochybnosti o existencii prvkov pomoci, Komisia musí začať konanie podľa článku 88 ods. 1 a ods. 2 Zmluvy o ES. Naopak, ak podklady poskytnuté členským štátom neumožnia v rámci predbežného preskúmania potvrdiť existenciu prvkov pomoci, alebo ak členský štát neposkytne žiadne podklady, musí Komisia postupovať v zmysle článku 88 ods. 3 a ods. 2 Zmluvy o ES.“ (33)

Inými slovami, akékoľvek preskúmanie uskutočnené v rámci rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa týka toho, či opatrenie pomoci predstavuje novú alebo existujúcu pomoc má výlučne predbežný charakter. Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, že aj ak dozorný organ v rámci rozhodnutia o začatí konania pôvodne dospel k názoru, že dotknuté opatrenie predstavuje novú pomoc, môže v rozhodnutí o ukončení konania dospieť k záveru, že opatrenie v skutočnosti predstavuje existujúcu pomoc alebo že pomoc nepredstavuje vôbec. Ak ide o existujúcu pomoc, dozorný úrad musí postupovať v súlade s konaním pre existujúcu pomoc (34). V takom prípade by dozorný úrad musel uzavrieť konanie vo veci formálneho zisťovania a začať odlišné konanie ustanovené v článkoch 17 až 19 časti II protokolu 3 Dohody o dozore a súde (35). V tomto konaní a výlučne v rámci neho dozorný úrad posúdi či je existujúce opatrenie pomoci zlučiteľné s uplatňovaním Dohody o EHP.

Podklady poskytnuté dozornému úradu v čase, kedy rozhodol o začatí konania vo veci formálneho zisťovania neboli „také, aby potvrdili“ predbežný záver, že opatrenia predstavujú existujúcu pomoc a vzhľadom na to sa dozorný úrad týmito opatreniami zaoberal v rámci konania stanoveného pre novú pomoc. Keďže islandská vláda spochybnila pôvodné stanovisko dozorného úradu, úrad začne skúmanie otázky nanovo so zreteľom na podklady, ktoré predložila islandská vláda a SFF.

Ako už bolo uvedené, dozorný úrad vysloví záver o existencii a zlučiteľnosti nových opatrení pomoci v rámci konania vo veci formálneho zisťovania. Naopak, ak dotknuté nástroje nepredstavujú novú pomoc, dozorný úrad nemôže v rámci súčasného konania vysloviť záväzný záver v súvislosti s tým, či namiesto toho predstavujú existujúcu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. A zároveň dozorný úrad nemôže záväzne posúdiť, či sú takéto existujúce opatrenia pomoci zlučiteľné s Dohodou o EHP. Pred vyslovením záveru o otázke nových alebo existujúcich opatrení bude teda dozorný úrad vychádzať z predpokladu, že štátnu pomoc predstavujú nasledujúce opatrenia: štátna záruka, oslobodenie od daní, úrokové zvýhodnenia a oslobodenie od povinnosti vyplácať dividendy.

2.2. PRÁVNE POSÚDENIE

V článku 4 rozhodnutia dozorného úradu 195/04/COL sa stanovuje, že za úpravu existujúcej pomoci sa považuje akákoľvek zmena, okrem úprav výhradne formálneho alebo správneho charakteru, ktorá nemôže ovplyvniť hodnotenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s pravidlami spoločného trhu. Navyše, v súvislosti s právnym posúdením skutočnosti, či opatrenie predstavuje existujúcu alebo novú pomoc, stanovuje Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vo veci Namur-Les Assurances du Crédit, že:

„[…] to, či opatrenia predstavujú novú pomoc alebo úpravu existujúcej pomoci nie je možné posúdiť na základe rozsahu pomoci alebo, a to najmä, na základe finančnej čiastky poskytnutej v priebehu života podniku, ak bola pomoc poskytnutá v súlade s predchádzajúcimi zákonnými ustanoveniami, ktoré zostali nezmenené. .

Rozhodnutie, ktoré nadobudlo účinnosť 1. februára 1989 nezmenilo ani nedoplnilo právne predpisy, ktoré poskytli OND výhody a ktorá tieto využívala, a to ani čo sa týka charakteru týchto výhod a dokonca ani činností verejného podniku, na ktoré sa (tieto výhody) vzťahovali, vzhľadom na to, že zákon z 31. augusta 1939 poveruje tento podnik veľmi všeobecným cieľom znižovania rizík poskytovania vývozných úverov. Preto nemá vplyv na .“ (36)

Ďalej Súdny dvor vyslovuje záver, že faktické rozšírenie činností podniku nepostačuje na zmenu klasifikácie opatrenia pomoci:

„Zaujať opačné stanovisko by v skutočnosti znamenalo vyžadovať od dotknutého členského štátu, aby oznámil Komisii a predložil na preventívne posúdenie nielen novú pomoc alebo úpravy pomoci riadne tzv. poskytnutej podniku, ktorý je príjemcom existujúcej pomoci, ale tiež všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na činnosť podniku a ktoré by mohli mať počas konkrétneho obdobia vplyv na fungovanie spoločného trhu, hospodársku súťaž alebo jednoducho na vlastnú výšku pomoci, ktorá je v princípe dostupná, ale ktorej výška sa líši v závislosti od obratu podniku.

V konečnom dôsledku, v prípade štátneho podniku akým je OND, by sa každá nová poistná transakcia, ktorá podľa informácií poskytnutých belgickou vládou na pojednávaní, musí byť predložená dozorným úradom, mohla považovať za opatrenie, na ktoré sa vzťahuje konanie ustanovené v článku 93 ods. 3 zmluvy.

Takýto výklad, ktorý nezodpovedá ani litere ani účelu článku 93 ods.3 ani rozdeleniu právomocí medzi Komisiou a členskými štátmi, pre ktoré sa výklad poskytuje, by spôsobilo právnu neistotu pre podniky a členské štáty, ktoré by takto boli povinné vopred notifikovať širokú škálu rôznych opatrení, pričom tieto by následne nemohli nadobudnúť platnosť, napriek pochybnostiam o tom, či by mohli byť kvalifikované ako nová pomoc. […]“ (37)

Prvostupňový súd vo veci Vláda Gibraltáru/Komisia rozhodol, že:

„úprava existujúcej pomoci [vo vnútroštátnom právnom poriadku] sa má klasifikovať ako nová pomoc len vtedy, ak úprava ovplyvní skutočnú podstatu pôvodnej schémy tak, že pôvodná schéma sa transformuje na novú schému pomoci. K podstatnej úprave existujúcej schémy nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy.“ (38)

Pri posudzovaní či zmena opatrenia pomoci má taký účinok, ktorý by zapríčinil transformáciu existujúcej pomoci na novú pomoc, Komisia skúmala, či zmena ovplyvnila skutočnú podstatu (opatrenia pomoci) (39). V tejto súvislosti Komisia zohľadnila povahu výhody, cieľ sledovaný udelením výhody, základ, z ktorého výhoda vychádza, ovplyvnené osoby a orgány a príslušné zdroje finančných prostriedkov. Komisia však neposudzovala právne zmeny, ktoré nie sú súčasťou daného opatrenia pomoci.

V súvislosti s jednotlivými opatreniami pomoci, ako sú napríklad licenčné poplatky verejnoprávnemu vysielateľovi, Komisia v rámci tohto prístupu preveruje podmienky, za akých sa príslušný poplatok využíva, z toho dôvodu, že uvedené podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou dotknutého opatrenia pomoci (40).

Ak dotknuté opatrenie pomoci pozostáva zo schémy pomoci, ktorej poskytnutie sa neviaže na žiadnu konkrétnu činnosť, ako napríklad v prípade štátnych podnikov využívajúcich štátnu pomoc bez viazanosti na konkrétnu činnosť výlučne z toho titulu, že podnik je organizovaný ako súčasť štátu, Komisia sa zameriava na posúdenie, či došlo k podstatnej zmene opatrenia samotného (schémy pozostávajúcej zo štátnej záruky pre všetky takéto podniky). Keďže v danej situácii pravidlá vzťahujúce sa na každého príjemcu pomoci netvoria súčasť opatrenia, Komisia sa nezaoberá špecifickými pravidlami upravujúcimi činnosti každého z príjemcov pomoci. Inými slovami, Komisia nezistila, že zmeny pravidiel vzťahujúcich sa na jednotlivých príjemcov by mohli zapríčiniť transformáciu schémy pomoci na novú pomoc, či už schémy ako celku alebo iba pre konkrétny podnik ovplyvnený legislatívnymi zmenami (41). Ich zohľadňovanie by v skutočnosti znamenalo, že opatrenie s charakterom schémy by sa transformovalo z existujúcej pomoci na novú pomoc iba vo vzťahu k niektorým príjemcom, ale nie vo vzťahu k iným príjemcom výlučne na základe toho, že pravidlá vzťahujúce sa na jedných sa zmenili, zatiaľ čo pravidlá vzťahujúce sa na druhých zostali nezmenené. Takýto výsledok by bol nezlučiteľný so skutočnosťou, že dané opatrenie bolo jedným a tým istým opatrením.

Rozhodnutiu o tom, ktoré legislatívne zmeny sú relevantné pre posúdenie skutočnosti, či je opatrenie pomoci nové alebo existujúce teda predchádza stanovenie toho, či sú pravidlá vzťahujúce sa na jedného alebo viacerých príjemcov pomoci súčasťou opatrenia pomoci alebo nie. Navyše ak dotknutý podnik získa pomoc z niekoľkých opatrení s odlišným účelom a právnym základom, prijatým v rôznom čase, pričom niektoré z nich sú individuálne a niektoré majú charakter schém, jednotlivé opatrenia pomoci je nevyhnutné posudzovať samostatne a nezlučovať ich dokopy v jednom celkovom posúdení iba preto, že sa sčasti alebo úplne viažu k jednému príjemcovi (42).

2.3. HODNOTENIE JEDNOTLIVÝCH OPATRENÍ POMOCI AKO NOVEJ ALEBO EXISTUJÚCEJ POMOCI

2.3.1. Štátna záruka

Štátna záruka vzťahujúca sa na všetky štátne inštitúcie a ich záväzky vyplýva zo všeobecných nepísaných pravidiel islandského verejného práva pochádzajúceho z doby pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP. Záruka sa vzťahuje na všetky štátne inštitúcie, bez ohľadu na to, kedy boli zriadené, bez ohľadu na ich činnosti alebo na zmeny ich činností. Toto možné opatrenie pomoci je potrebné považovať za schému spadajúcu do rámca definície v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Opäť, za predpokladu, že toto predstavuje pomoc, v úvode je potrebné schému považovať za existujúcu pomoc vzhľadom na skutočnosť, že existovala pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP; pozri článok 1 písm. b) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Od nadobudnutia platnosti Dohody o EHP nedošlo k podstatným, ba dokonca ani k nepodstatným zmenám v rozsahu a fungovaní záruky ako takej. Zákon č. 121/1997 o štátnych zárukách s nasledujúcimi zmenami a doplneniami, zaviedol malú záručnú prémiu vo výške 0,00625 % na štvrťrok (do 2001: 0,00375 % na štvrťrok na domáce záväzky). Táto prémia však znižuje iba výšku pomoci vyplývajúcej z pôvodnej schémy štátnych záruk, ktorá pochádza z obdobia pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP. Pôvodnú schému nie je teda napriek akejkoľvek výhode, ktorá sa s ňou spája, možné hodnotiť ako novú pomoc (43).

Navyše, žiadna zo zmien fungovania HFF opísaných v oddiele I.2 vyššie nezahŕňa žiadnu takúto zmenu. Povaha výhody bola presne rovnaká a rovnaký bol aj právny základ pomoci. Napriek zmenám systému úverov na bývanie zavedeným zákonom o bývaní sa dokonca nezmenil ani účel tohto neindividuálneho opatrenia, ktoré ďaleko presahuje špecifiká systému úverov na bývanie a vzťahuje sa na všetky štátne inštitúcie (44). Inými slovami tieto legislatívne zmeny nielenže boli oddeliteľné od tohto možného opatrenia pomoci, ale dokonca s ním vôbec nemali čo do činenia. Záručná schéma teda nemôže predstavovať nové opatrenie pomoci, ktoré je možné posudzovať v rámci tohto konania vo veci formálneho zisťovania.

2.3.2. Oslobodenie od dane z príjmu a dane z nehnuteľností

Oslobodenie od dane z príjmu je v súčasnosti zakotvené v ods. 1 článku 4 zákona o dani z príjmov č. 90/2003, ktorý je konsolidovanou verziou zákona č. 75/1981 o dani z príjmov a dani z nehnuteľností. Za predpokladu, že oslobodenie od dane predstavuje pomoc, je potrebné ho spočiatku považovať za všeobecnú schému spadajúcu do rámca definície v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore o súde. Od nadobudnutia platnosti Dohody o EHP nedošlo k žiadnym podstatným, ba dokonca ani k nepodstatným zmenám v rozsahu, financovaní alebo fungovaní tejto schémy. V dôsledku zmien systému úverov na bývanie zavedených po 1. januári 1994 nedošlo k žiadnej zmene všeobecných daňových ustanovení a to ani čo sa týka HFF ani v súvislosti s iným príjemcom, na ktorého sa vzťahovalo oslobodenie od týchto daní. Navyše zmeny systému úverov na bývanie podstatne ani vzdialene neovplyvnili túto schému. A skutočne, zákon o bývaní nepriniesol žiadnu zmenu účelu ani charakteru oslobodenia od dane. Nezmenil ani zdroj financovania ani právny základ pre oslobodenie od daní. Oslobodenie od daní teda nemôže predstavovať nové opatrenie pomoci, ktoré by bolo možné riešiť v rámci konania vo veci formálneho zisťovania.

Do prijatia zákona č. 129/2004, zrušujúceho daň z nehnuteľností, boli uvedené inštitúcie oslobodené od platenia dane z nehnuteľností aj na základe článku 4 ods. 1 zákona č. 90/2003 o dani z príjmov a dani z nehnuteľností. Zároveň z pohľadu dane z nehnuteľností, tento nový zákon iba skonsolidoval pravidlá už zakotvené v zmienenom zákone č. 75/1981 o dani z príjmov a dani z nehnuteľností. Daň z nehnuteľnosti je v súčasnosti už zrušená úplne. Do jej zrušenia v roku 2004, musia byť výnimky z povinnosti platenia dane udelené týmto inštitúciám v prípade, že tieto predstavujú pomoc, posudzované ako schéma spadajúca do rámca definície v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. V čase medzi nadobudnutím platnosti Dohody o EHP a všeobecným zrušením dane z nehnuteľností nedošlo k žiadnym podstatným, ba dokonca ani k nepodstatným zmenám v rozsahu, financovaní alebo fungovaní oslobodenia od daní a zmeny systému úverov na bývanie nemali vplyv ani na povahu, cieľ alebo fungovanie ani na financovanie oslobodenia od dane. Oslobodenie od daní teda nemôže predstavovať nové opatrenie pomoci, ktoré by bolo možné posudzovať v rámci tohto konania vo veci formálneho zisťovania.

2.3.3. Úrokové zvýhodnenia

Ako bolo uvedené vyššie, Fond bývania pracujúcich poskytoval úvery na sociálne nájomné byty s nízkymi úrokovými sadzbami stanovenými vládou. Fond dostával priame rozpočtové príspevky okrem iného na pokrývanie výdavkov na tieto úvery. Keďže Fond bývania pracujúcich bol verejnoprávnou inštitúciou, islandský štát v konečnom dôsledku zodpovedal za straty súvisiace s touto úverovou kategóriou, v prípade, že priame príspevky neboli dostatočné na pokrytie strát fondu.

Úverová kategória sociálnych nájomných bytov zostala zákonom o bývaní vo veľkom rozsahu nezmenená a poskytovanie týchto úverov bolo zverené HFF na začiatku s rovnakou sadzbou, aká sa uplatňovala predtým; pozri predbežný článok IX citovaného zákona. V tomto článku bolo zároveň ustanovené, že na vyrovnanie strát HFF poskytne štát príspevky z rozpočtu. Tieto záležitosti boli následne upravené v dohodách medzi ministerstvom sociálnych vecí a ministerstvom financií; pozri oddiel I.3.3.

V súvislosti s inštitucionálnou zmenou bežná prax Komisie ukazuje, že orgány využívajúce pomoc môžu zmeniť svoju právnu subjektivitu prostredníctvom fúzie, rozdelenia alebo z iných dôvodov bez toho, aby to malo vplyv na klasifikáciu pomoci. Je tomu tak aj v prípade, ak k zmene právnej subjektivity dôjde prostredníctvom občiansko-právneho aktu aj ak zmenu zakotví zákon alebo iné verejnoprávne opatrenie (45). Zmena zo štyroch verejných orgánov fungujúcich v súlade so zákonom č. 97/1993 v porovnaní so zákonom o bývaní nemôže mať samotná žiaden vplyv na posúdenie zlučiteľnosti relevantných opatrení. Ako už bolo uvedené, Fond na financovanie bývania prevzal všetky aktíva, práva a povinnosti svojich predchodcov a pokračoval v plnení ich úloh, demonštrujúc, že cieľom reformy bolo udržanie kontinuity medzi týmito organizáciami (46).

Následne ako Fond bývania pracujúcich tak aj HFF boli poverené poskytovaním sociálnych úverov na nájomné byty s úrokovou sadzbou stanovenou vládou, ktorá poskytla prostriedky na základe zákona o rozpočte, vzhľadom na to, že uvedené úrokové sadzby boli príliš nízke na to, aby pokryli náklady na poskytnutie úverov. Rozdiel medzi týmito dvoma fondmi spočíva v tom, že príspevky pre HFF sú zamerané na konkrétnu kategóriu úverov, zatiaľ čo Fond bývania pracujúcich získaval rozpočtové príspevky spoločne na všetky svoje kategórie sociálnych úverov. Rozdiel vychádza zo skutočnosti, že zákon o bývaní zrušil ostatné kategórie sociálnych úverov Fondu bývania pracujúcich a že dodatočné úvery, ktoré boli v rámci zákona o bývaní v jeho pôvodnej podobe hlavnou kategóriou sociálnych úverov, neboli financované prostredníctvom rozpočtových príspevkov pre HFF.

Zmeny, ktoré priniesol zákon o bývaní teda nezmenili úlohu poskytovať úvery na nájomné sociálne bývanie; inými slovami, účel tohto opatrenia zostal rovnaký (47). Navyše skutočnosť, že rozpočtové príspevky sú v súčasnosti zamerané výlučne na tieto úvery, je výsledkom zrušenia priamych štátnych príspevkov na iné sociálne úvery. Zrušenie priamych štátnych príspevkov na určité činnosti nepredstavuje zmenu vo financovaní iného opatrenia. Zrušenie teda nemôže mať priamy vplyv na klasifikáciu povahy zostávajúceho opatrenia. Je iba zrušením samostatného opatrenia pomoci (48).

SFF odkazuje na rozmanité zmeny, ktoré priniesol zákon o bývaní a tvrdí, že vzhľadom na tieto zmeny by mala byť pomoc HFF klasifikovaná ako nová pomoc. Bez ohľadu na ich povahu sa však tieto zmeny netýkali uvedeného opatrenia pomoci, ktoré pokrýva iba straty fondu vyplývajúce z úverov na sociálne nájomne byty. Zvýšenie stropu všeobecných úverov v skutočnosti nemalo nič spoločné s touto kategóriou úverov. Podobne sa tejto kategórie úverov netýkali ani zmeny zavedené zákonom č. 57/2004, ktorými došlo k zrušeniu systému dlhopisov bytovej výstavby a ich nahradeniu hotovostnými úvermi. Požiadavka stanovená v článku 11 zákona č. 97/1993, aby úvery boli zaistené prvostupňovou alebo druhostupňovou hypotékou, sa netýkala tejto kategórie úverov, ale iba určitých úverov poskytovaných Štátnym fondom rozvoja bývania. Skutočnosť, že toto ustanovenie nebolo prenesené do zákona o bývaní, nemá teda pri týchto úveroch žiadny význam.

Záverom dozorný úrad dospel k názoru, že výhoda vyplývajúca z úrokového zvýhodnenia nepredstavuje novú pomoc, ktorú by bolo možné skúmať v rámci súčasného konania vo veci formálneho vyšetrovania.

2.3.4. Nevyplácanie dividend

Ako sa uvádza v oddiele 3.4, podľa všeobecných zásad islandského verejného práva štátne inštitúcie organizované ako HFF nie sú povinné vyplácať dividendy. Princíp pochádza z obdobia pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP a vzťahuje sa na všetky štátne inštitúcie bez ohľadu na to, kedy boli založené, aké vyvíjajú činnosti alebo na zmeny v ich činnostiach. Od nadobudnutia platnosti Dohody o EHP nedošlo k žiadnym podstatným, ba dokonca ani k nepodstatným zmenám v tomto všeobecnom princípe. Navyše zákon o bývaní ani jeho predchodcovia sa nikdy neodklonili od tohto princípu zavedením právneho ustanovenia, ktoré by HFF ukladalo povinnosť vyplácať dividendy. Povaha akejkoľvek výhody a štátne financovanie vyplývajúce z neexistencie povinnosti vyplácať dividendy sa teda v dôsledku zákona o bývaní ani v dôsledku jeho úprav nezmenili. Napriek úpravám systému úverov na bývanie sa dokonca nezmenil ani účel tohto princípu, ktorý ďaleko presahuje špecifiká systému úverov na bývanie a vzťahuje sa všeobecne na všetky štátne inštitúcie. Inými slovami, tieto legislatívne zmeny nielenže boli oddeliteľné od tohto možného opatrenia pomoci, ale dokonca s ním vôbec nemali nič do činenia. V rozsahu, v akom musí byť nevyplácanie dividend považované za opatrenie pomoci, je toto opatrenie potrebné považovať za schému pomoci spadajúcu do rámca definície uvedenej v článku 1 písm. d) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Navyše by schéma predstavovala existujúcu pomoc vzhľadom na to, že existovala už pred nadobudnutím platnosti Dohody o EHP; pozri článok 1 písm. b) časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

Podmienky, na základe ktorých boli prevádzkované jednotlivé orgány so zameraním na bývanie, by sa mohli stať súčasťou posudzovania zlučiteľnosti novej pomoci iba ak by sa zistilo, že oslobodenie od vyplácania dividend nie je možné odvodiť od všeobecných princípov islandského verejného pláva, ale vyplýva zo zákona o bývaní alebo jeho predchádzajúcich predpisov. Teda iba v tejto hypotetickej situácii by zmeny prijaté po 1. januári 1994 mohli prípadne implikovať, že akákoľvek pomoc spojená s nevyplácaním dividend je dôvodom pre transformáciu existujúcej pomoc na novú pomoc.

2.4. ZÁVER OHĽADOM NOVÉHO ČI EXISTUJÚCEHO CHARAKTERU ŠTYROCH POTENCIÁLNYCH OPATRENÍ ŠTÁTNEJ POMOCI

Na základe predchádzajúceho posúdenia dozorný úrad dospel k záveru, že nasledujúce opatrenia: štátna záruka, úrokové zvýhodnenia, oslobodenie od daňovej povinnosti a oslobodenie od vyplácania dividend, nepredstavujú nové opatrenia pomoci, ktoré by bolo možné posudzovať v rámci súčasného konania vo veci formálneho zisťovania.

Na základe toho dozorný úrad uzatvára toto konanie vo veci formálneho zisťovania a otvára konanie v súlade s článkom 1 ods. 1. časti I a oddielu V časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré sa týka existujúcej pomoci.

Pre úplnosť by chcel dozorný úrad dodať, že aj v prípade keby sa malo postupovať spôsobom navrhnutým SFF a dôjsť k záveru, že zákon o bývaní a jeho následné zmeny a doplnenia boli skutočne relevantné pre posúdenie klasifikácie možných opatrení pomoci zistených vyššie, by dozorný úrad napriek tomu zaujal stanovisko, že konkrétne zmeny systému podpory bývania neboli takého druhu, ktorý by bol príčinou preklasifikovania opatrení z existujúcej na novú pomoc:

—

Po prvé, skutočnosť, že si Island zvolil legislatívnu techniku prijatia nového zákona namiesto novelizácie už existujúceho zákona nemôže samo o sebe viesť k preklasifikovaniu až dovtedy existujúceho opatrenia pomoci (49). Záleží výlučne na tom, či nový zákon ustanovuje zásadné zmeny relevantného opatrenia pomoci, ktoré by mohli ovplyvniť zhodnotenie zlučiteľnosti týchto opatrení. Z tohto pohľadu považuje dozorný úrad za významnú skutočnosť, že zákon o bývaní bol, čo sa týka jeho základných charakteristík, pokračovaním predchádzajúceho systému s rovnakým cieľom zabezpečenia cenovo dostupného bývania pre všetkých obyvateľov Islandu. Ako sa uvádza v oddiele 2.2.3.1 tohto rozhodnutia, zákon o bývaní sleduje totožný cieľ ako zákon č. 97/1993.

—	Po druhé, ako už bolo uvedené, zaužívanou praxou Komisie je nezohľadňovať zmenu právnej subjektivity príjemcu pomoci, z titulu jej irelevantnosti pre klasifikovanie pomoci.

—	Po tretie, financovanie potenciálnych opatrení pomoci v prospech HFF, ktoré platí v súčasnosti, sa nezmenilo v dôsledku prijatia zákona o bývaní ani v dôsledku jeho následných zmien a doplnení.

—

Po štvrté, zákon o bývaní nezmenil nič v súvislosti s vydávaním dlhopisov bytovej výstavby, hlavnou kategóriou úverov. Nová kategória úverov, kategória tzv. dodatočných úverov bola zavedená ako súčasť reformy sociálneho bývania v rámci zákona o bývaní. V skutočnosti však táto kategória iba nahradila kategórie sociálnych pôžičiek, ktoré bolo možné poskytovať v súlade so zákonom č. 97/1993. Ako sa uvádza v oddiele I.2.2.3.3.3, maximálne percento týchto typov úverov a kritériá na ich poskytovanie boli takmer identické. Hlavný rozdiel v pravidlách týchto typov úverov teda spočíva v tom, že zákon o bývaní ustanovuje, že tieto byty mohli byť za určitých podmienok predané na všeobecnom trhu za trhovú cenu. Podľa názoru dozorného úradu tieto legislatívne zmeny nemali zásadný vplyv na zmenu okruhu možných príjemcov sociálnych úverov ani nerozširovali činnosti HFF v tejto oblasti v porovnaní s jeho predchodcami. Navyše zrušenie kategórií sociálnych úverov; pozri oddiel I.2.2.3.3.3 vyššie, nemôže byť príčinou zmeny kategorizácie schémy pomoci na novú pomoc. Takéto zmeny môžu byť nanajvýš pokladané za zrušenie pomoci.

—

Po piate, dozorný úrad nemôže súhlasiť so SFF, že zákon o bývaní znamenal zásadné rozšírenie možnosti HFF poskytovať úvery podnikom, ktoré budujú nájomné byty (50). Ako sa uvádza v oddiele I.2.2.3.3.2, podľa podmienok nariadení vydaných na základe zákona o bývaní ako aj jeho predchádzajúcich právnych predpisov, úvery zo systému dlhopisov bytovej výstavby bolo možné poskytovať podnikom zaoberajúcim sa výstavbou bytov.

—

Po šieste, ako sa uvádza vyššie, systém dlhopisov bytovej výstavby bol zrušený zákonom č. 57/2004 a nahradili ho priame hotovostné úvery poskytované HFF. Podľa tvrdenia SFF si táto zmena vyžaduje preklasifikovanie na novú pomoc. Citovaný zákon však nemení nič v súvislosti s rozsahom potenciálnych príjemcov a takisto ani nemení účel alebo financovanie akéhokoľvek prípadného opatrenia pomoci pre HFF. Z tohto dôvodu majú podľa názoru dozorného úradu tieto zmeny správny a technický charakter, ale neovplyvňujú samotnú podstatu.

—

Po siedme, zákonom č. 120/2004 došlo k zvýšeniu limitu kategórie všeobecných úverov HFF na 90 % z odhadnutej hodnoty nehnuteľnosti. V dôsledku toho došlo k zrušeniu kapitoly VII zákona o dodatočných úveroch. Zákon č. 120/2004 nezmenil nič, čo by sa týkalo činností služby verejnosti systému HFF. Cieľ zákona o bývaní zostal rovnaký, príjemcom pomoci bol naďalej iba HFF a jeho operácií sa nedotkli žiadne podstatné zmeny. Navyše zákon nezmenil podmienky oprávnenosti na získanie úverov z HFF, čo znamenalo iba to, že 90 % hranica bola k dispozícii všetkým (51). Tu uvedenú situáciu môžeme porovnať so záverom vo veci Keller, kde prvostupňový súd rozhodol, že zvýšenie maximálnej hranice stálych aktív, ktoré mohol podnik vlastniť, aby spadal pod schválenú schému pomoci, zo 7 mld. ITL na 80 mld. ITL predstavovalo podstatnú úpravu, ktorá mala byť Komisia oznámená. Súd stanovil, že táto zmena znamenala nárast počtu potenciálnych príjemcov a bezpochyby schému otvorila žiadateľom. (52) Zmenenie schémy pomoci a tým potenciálne zvýšenie počtu príjemcov pomoci je úpravou jedného zo základných prvkov schémy, ktorý môže mať dopad na jej zlučiteľnosť zo Zmluvou o ES. V tomto prípade, či všeobecné úvery predstavujú 70 % alebo 90 % odhadovanej ceny nehnuteľnosti, nie je podstatné z pohľadu toho, či takéto úvery môžu byť považované za verejnú službu na základe článku 59 ods. 2 Dohody o EHP,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Možné opatrenia pomoci v podobe štátnej záruky, úrokového zvýhodnenia, oslobodenia od daní a oslobodenia od vyplácania dividend v prospech HFF by predstavovali existujúcu pomoc. Konanie vo veci formálneho zisťovania vzťahujúce sa na novú pomoc sa teda uzatvára.

Článok 2

Oslobodenie HFF od uplatňovania ustanovení zákona, na ktorý sa odkazuje v bode 14 kapitoly II prílohy IX k Dohode o EHP, nepredstavuje štátnu pomoc.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Islandskej republike.

Článok 4

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 27. júna 2008

Za Dozorný úrad EZVO

Per SANDERUD

predseda

Kurt JAEGER

člen kolégia

(1) Ďalej len „dozorný úrad“.

(2) Ďalej len „Dohoda o EHP“.

(3) Ďalej len „Dohoda o dozore a súde“.

(4) Ďalej len „protokol 3“.

(5) Usmernenia o uplatňovaní a výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP a článku 1 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ktoré dozorný úrad EZVO schválil a vydal 19. januára 1994, uverejnené v Úradnom vestníku (ďalej len „Ú. v.“) ES L 231 z 3.9.1994 a Dodatku EHP č. 32 z toho istého roka. Usmernenia boli naposledy zmenené a doplnené 19. decembra 2007. Ďalej sa budú nazývať len „usmernenia o štátnej pomoci“. Aktualizované znenie usmernení o štátnej pomoci je uverejnené na internetovej stránke dozorného úradu http://www.eftasurv.int/fieldsofwork/fieldstateaid/guidelines/

(6) Uverejnené v Ú. v. EÚ L 139, 25.5.2006, s. 37 a Dodatku EHP č. 26 z toho istého roka.

(7) Rozsudok zo 7. apríla 2006 vo veci E-9/04 Islandské združenie bankárov a obchodníkov s cennými papiermi/Dozorný úrad EZVO, Zb. 2006, Správa súdneho dvora EZVO, s. 42.

(8) Rozhodnutie č. 185/06/COL z 21. júna 2006 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s Islandským fondom na financovanie bývania (Ú. v. EÚ C 314, 21.12.2006, s. 89, Dodatok EHP č. 63).

(9) Pozri poznámku pod čiarou č. 8.

(10) Konsolidácia sa uskutočnila s účinnosťou od 12. augusta 1993 v súlade so zákonom č. 61/1993, ktorý menil a dopĺňal zákon č. 86/1988.

(11) V kapitole VIII zákona č. 97/1993 sú ustanovené pravidlá týkajúce sa bytových družstiev. Tieto pravidlá neboli prenesené do zákona o bývaní z 1998. V súčasnosti upravuje situáciu bytových družstiev osobitný zákon č. 66/2003. Nároky týchto družstiev na získanie úverov z Fondu na financovanie bývania podliehajú ustanoveniam kapitoly VIII zákona o bývaní [pozri článok 5 písm. d) zákona č. 66/2003].

(12) Neoficiálny preklad dozorného úradu. Pôvodný text v islandčine sa nachádza na adrese http://www.althingi.is/altext/122/s/0877.html

(13) Neoficiálny preklad dozorného úradu. Pôvodný text v islandčine sa nachádza na adrese http://www.althingi.is/altext/122/03/r06115030.sgml

(14) Ako sa uvádza ďalej, jedna z kategórií, kategória dodatočných úverov, bola zrušená zákonom č. 120/2004; pozri 2.2.3.4.2.

(15) Zákonom č. 57/2004 boli zrušené ustanovenia týkajúce sa dlhopisov bytovej výstavby, keďže fond začal poskytovať hotovostné úvery; pozri 2.2.3.4.1.

(16) Pozri 2.2.2.4 vyššie.

(17) http://www.althingi.is/altext/122/s/0877.html

(18) Tieto dodatočné úvery boli zrušené zákonom č. 120/2004; pozri oddiel 2.2.3.4.2.

(19) Príjem jednotlivca nesmel prevyšovať 1 620 000 ISK a jeho majetok nesmel mať hodnotu vyššiu než 1 900 000 ISK. Tieto údaje mali byť každoročne aktualizované.

(20) Na pokrytie strát, ktoré mohli Fondu na financovanie bývania vzniknúť z poskytovania dodatočných úverov, článok 43 zákona o bývaní ustanovuje, že samosprávne obce musia vytvoriť a udržiavať tzv. rezervný fond v správe Fondu na financovanie bývania. V súlade s článkom 44 rezervný fond kompenzuje straty Fondu na financovanie bývania vyplývajúce z dodatočných úverov. V článku 45 sa ustanovuje, že samosprávne obce musia na začiatku zaplatiť príspevok vo výške 5 % z každého dodatočného úveru poskytnutého v samosprávnej obci.

(21) http://www.althingi.is/altext/122/s/0877.html

(22) Neoficiálny preklad dozorného úradu.

(23) Neoficiálny preklad dozorného úradu. Pôvodný text v islandčine sa nachádza na adrese http://www.althingi.is/altext/131/s/0223.html

(24) Pozri nariadenie č. 540/2006, naposledy zmenené a doplnené nariadením č. 587/2007. V nariadení je zároveň stanovená maximálna nominálna úverová hranica, ktorá v súčasnosti predstavuje 18 mil. ISK.

(25) Neoficiálny preklad dozorného úradu. Pôvodný text v islandčine sa nachádza na adrese http://www.althingi.is/altext/122/s/0099.html

(26) List islandskej vlády z 3. januára 2007, s. 10.

(27) Situácia sa líši v prípade, ak štát vlastní spoločnosti organizované ako spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sa riadia súkromným právom.

(28) O uplatňovaní tejto zásady pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Islandskej republiky z 5. novembra 1998 vo veci č. 50/1998.

(29) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Akt bol začlenený rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 15/2001 a nadobudol účinnosť 1. októbra 2001.

(30) Tento preklad poskytla islandská vláda.

(31) Rozsudok z 9. augusta 1994 vo veci C-44/93, Namur-Les Assurances du Crédit, Zb. 1994, s. I-3829.

(32) Rozsudok z 5. apríla 2006 vo veci T-351/02, Deutsche Bahn AG/Komisia, Zb. 2006, s. II-1047, body 100 – 103.

(33) Rozsudok z 10. mája 2005 vo veci C-400/99, Taliansko/Komisia, Zb. 2005, s. I-3657, body 47, 54 a 55.

(34) Rozsudok z 27. novembra 2003 vo veci T-190/00, Regione Siciliana/Komisia, Zb. 2003, s. II-5015, bod 48.

(35) Rozsudky z 30. júna 1992 vo veci C-312/90, Španielsko/Komisia, Zb. 1992, s. I-4117, body 14 – 17, z 30. júna 1992 vo veci C-47/91 Taliansko/Komisia, Zb. 1992, s. I-4145, body 22 – 25, ako aj rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2004 v spojených veciach T-195/01 a T-207/01, Vláda Gibraltáru/Komisia, Zb. 2002, s. II-2309 a z 19. februára 2004 v spojených veciach T-297/01 a T-298/01, SIC II, Zb. 2004, s. II-743.

(36) Rozsudok Namur-Les Assurances du Crédit, uvedený vyššie, body 28 a 29 (podčiarknuté dozorným úradom). Pozri tiež bod 23 rozsudku, kde sa súd zmieňuje o zmenách, ktoré „neovplyvnili podstatu týchto výhod“.

(37) Rozsudok Namur-Les Assurances du Crédit, uvedený vyššie, body 32 a 33.

(38) Rozsudok Vláda Gibraltáru/Komisia, uvedený vyššie, bod 111. Pozri aj stanovisko AG Fennelly v spojených veciach C-15/98 a C-105/98 Taliansko a Sardegna Lines, Servizi Marittimi della Sardegna /Komisia, Zb. 2000, s. I-8855, bod 64.

(39) Rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2007 vo veci E 10/2005 (bývalej veci C 60/99), bod 33; rozhodnutie Komisie zo 4. apríla 2007 vo veci E 7/2005 týkajúce sa fínskych záručných schém, bod 16; rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2005 vo veci E 8/2005 v prospech španielskej verejnoprávnej televízii RTVE, bod 2.2 a rozhodnutie Komisie vo veci E 22/2004 – Priame daňové výhody v prospech činností súvisiacich s vývozom, body 34 a 35.

(40) Rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2007 vo veci štátnej pomoci E 3/2005 – Financovanie verejnoprávnych vysielateľov v Nemecku, body 200 – 214; rozhodnutie Komisie E-14/2005 – Portugalsko, vyrovnávacie platby verejnoprávnej televízii RTP, body 61 – 80.

(41) Rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2007 vo veci štátnej pomoci E 3/2005 – Financovanie verejnoprávnych vysielateľov v Nemecku, bod 215. Nemecké štátne banky ako štátne inštitúcie tradične využívali výhody implicitnej štátnej záruky, tzv. Anstaltslast. Vo veci E-10/2000 týkajúcej sa nemeckých Landesbanken, Komisia vyslovila záver, že Anstaltlast predstavovala inštitút existujúci pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o ES. Pomoc bankám vyplývajúca z tejto záruky teda predstavovala existujúcu pomoc a platila aj tam, kde Anstaltslast nevyplývala len zo všeobecnej právnej zásady, ale neskôr bola explicitne zavedená aj do písomných právnych predpisov; pozri list Komisie adresovaný Nemecku z 8. mája 2000, v ktorom boli navrhované primerané opatrenia v súvislosti s vecou E 10/2000, bod 7 prvý odsek. Pokiaľ si je dozorný úrad vedomý, nemecké banky využívajúce Anstaltslast sú obvykle založené na základe osobitného zákona, ktorý upravuje zakladanie a fungovanie jednotlivých bánk. Niekoľko týchto bánk bolo podľa všetkého založených až po nadobudnutí platnosti Zmluvy o ES. Právne predpisy upravujúce fungovanie štátnych bánk prechádzali častými zmenami. Zakladanie nových bánk zo zákona, fúzie a rozdeľovanie štátnych bánk ako aj ďalšie zmeny v právnych predpisoch, ktoré sa vzťahovali na štátne banky, mohli bezpochyby mať vplyv na činnosť podniku a mohli ovplyvniť aj fungovanie spoločného trhu, hospodársku súťaž alebo jednoducho vlastnú výšku pomoci, ktorá bola podnikom k dispozícii. Komisia ale neskúmala kedy boli jednotlivé banky požívajúce výhody zo štátnej záruky založené, ani neanalyzovala zmeny v činnosti bánk ani iné opatrenia vzťahujúce a na jednotlivé banky predtým, než vyslovila záver, že výhody vyplývajúce z Anstaltslast predstavovali existujúcu pomoc. Pozri podobné rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2002 vo veci C 68/02 – Francúzsko, Electricité de France (EDF), bod 68, kde jedno z opatrení pomoci EDF, štátna záruka, vyplývalo zo všeobecnej zásady francúzskeho právneho poriadku predchádzajúcej dobe nadobudnutia platnosti Zmluvy o ES. Fungovanie EDF sa v rámci niekoľkých rokov výrazne zmenilo a spoločnosť expandovala aj na nové trhy. Bez ohľadu na to, Komisia pri zisťovaní či opatrenie predstavuje novú alebo existujúcu pomoc nepovažovala za potrebné skúmať tieto faktické zmeny, ani sa nezaoberala zmenami právnych predpisov týkajúcich sa EDF po nadobudnutí platnosti Zmluvy o ES; pozri podobné rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 týkajúce sa štátnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo EDF a odvetviu výroby elektriny a plynárenstva (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2005, s. 9, bod 59, a výzvu Komisie na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci E 3/2002, EDF (Ú. v. ES C 164, 15.7.2003, s. 7, body 53 – 55.

(42) Rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2007 vo veci E 3/2005 - Financovanie verejnoprávnych vysielateľov v Nemecku, body 192 – 216; rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2005 vo veci E 8/2005 – Štátna pomoc v prospech španielskej verejnoprávnej televízii RTVE, bod 2.2, a rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2005 vo veci E 9/2005 – Taliansko, RAI, body 25 – 48.

(43) Inou otázkou je, či by oslobodenie HFF od záručnej prémie zavedenej v roku 1998 mohlo byť klasifikované ako nová pomoc. Dozorný úrad v súčasnosti rozhodnutím č. 406/08/COL začal konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s oslobodením od záručných prémií ustanovených zákonom č. 121/1997 o štátnych zárukách.

(44) Z tohto ohľadu je situácia paralelná s nasledujúcimi rozhodnutiami Komisie vo veci nemeckých vysielateľov, Poczta Polska, La Poste, EDF atď. V týchto rozhodnutiach Komisia mala za úlohu stanoviť či štátne záruky poskytnuté štátnym podnikom predstavovali novú alebo existujúcu pomoc. Vo všetkých rozhodnutiach Komisia dospela k záveru, že záruka sama o sebe sa buď nezmenila vôbec alebo sa nezmenila zásadne. Komisia sa pri posudzovaní pomoci vyplývajúcej zo záruky nepúšťala do hodnotenia toho, či konkrétny podnik zmenil svoju činnosť, vzhľadom na to, že táto otázka nesúvisela s opatrením pomoci, ale týkala sa iba jednotlivých príjemcov abstraktne definovanej schémy pomoci.

(45) Rozhodnutie Komisie z 29. novembra 2007 C (2007) 5778, vo veci C 56/07 – Francúzsko, Garantie illimitée de l'Etat en faveur de La Poste, body 93 – 97; rozhodnutie Komisie vo veci E-14/2005 – Portugalsko, vyrovnávacie platby verejnoprávnej televízii RTP, body 78 – 80; rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2005 vo veci E 10/2005 (ex C 60/99) – Redevance radiodiffusion TF1, bod 33 a list Komisie adresovaný Nemecku z 8. mája 2000, v ktorom boli navrhované primerané opatrenia v súvislosti s vecou E-10/2000, Landesbank, bod 7 prvý odsek. V súvislosti s výnimkou, ktorá sa týka oslobodenia HFF od platby záručného poplatku na základe zákona č. 121/1997 o štátnych zárukách, dozorný úrad v predbežnom preskúmaní dospel k záveru, že toto oslobodenie predstavuje novú pomoc a opatrením sa zaoberá osobitne; pozri rozhodnutie dozorného úradu č. 406/08/COL z 27. júna 2008.

(46) V súlade s článkom 35 zákona č. 1/1997 o penzijnom fonde pre štátnych zamestnancov, sa môže člen fondu rozhodnúť pre navýšenie dôchodku zodpovedajúcemu zvýšeniu platu, ktorý poberal na poslednom pracovnom mieste. Riaditeľ Štátnej agentúry bývania zastával názor, že jeho pracovná pozícia bola porovnateľná s pozíciou riaditeľa HFF, čo však penzijný fond neakceptoval. V rozsudku z 22. januára 2004 vo veci č. 344/2003 Najvyšší súd Islandskej republiky rozhodol v prospech riaditeľa štátnej agentúry. V rozsudku sa okrem iného uvádza, že Fond na financovanie bývania bol z veľkej časti poverený rovnakou úlohou ako Štátna agentúra bývania, vyvíjajúc činnosť ako inštitúcia poskytujúca hypotekárne úvery Islanďanom. Súd vyslovil názor, že pozícia riaditeľa agentúry bola porovnateľná s pozíciou riaditeľa fondu vzhľadom na povahu povinností, ich rozsah a príslušnú zodpovednosť.

(47) Vo svojom rozhodnutí vo veci E-14/2005 – Portugalsko, vyrovnávacie platby verejnoprávnej televízii RTP, body 63 a 74, Komisia uvádza, že zmeny uskutočnené v rámci portugalského opatrenia pomoci neboli príčinou transformácie opatrenia na novú pomoc okrem iného pre to, že úpravy vnútroštátnych pravidiel nezmenili cieľ, ktorý dotácie plnili.

(48) Rozhodnutie Komisie 2006/240/ES zo 16. novembra 2004 o schéme pomoci Nemecka v prospech liehovarov na výrobu obilného brandy (Kornbranntwein) (Ú. v. ES L 88 z 25.3.2006, s. 50, body 83 a 84). Pozri tiež článok 17 ods. 2 listu Komisie zo 14. júla 2005 vo veci E 2/2005 o holandskej pomoci sektoru bývania, kde Komisia konštatuje, že pomoc predstavovala existujúce opatrenie, a to napriek tomu, že režim priamych dotácií bol nahradený režimom štátnych úverov a daňových výnimiek po nadobudnutí platnosti Zmluvy o ES. Bolo tomu tak z toho dôvodu, že tieto zmeny znamenali celkovo zníženie konkurenčnej prekážky; pozri body 16 – 26 listu.

(49) Rozhodnutie Komisie vo veci E12/2005 – Poľsko, Neobmedzená štátna záruka v prospech Poczta Polska, body 39 – 47.

(50) V tejto súvislosti odkazuje SFF na vyhlásenia predsedu parlamentného výboru, keď sa rozhodlo o vypustení slova „fyzická osoba“ z odseku 1 článku 15 o kategórii všeobecných úverov v návrhu zákona, ktorý sa neskôr stal zákonom o bývaní. Pozri bod 7 prejavu, pozri http://www.althingi.is/altext/122/05/r13133243.sgml

(51) V tomto rozhodnutí vo veci nemeckých verejnoprávnych vysielateľov Komisia dospela k záveru, že zvyšovanie úrovne licenčného poplatku by sa nemalo považovať za novú pomoc: „Zvýšenie je skôr dôsledkom vyšších finančných potrieb verejnoprávnych vysielateľov na plnenie ich poslania služby verejnosti. Nie je teda – v súlade s doterajšou praxou Komisie – oddeliteľné od predchádzajúceho režimu financovania a nepredstavuje podstatnú úpravu pod podmienkou, že sa poslanie verejnoprávnej služby ako také podstatne nezmenilo.“ Rozhodnutie Komisie z 24. apríla 2007, citované vyššie, bod 206.

(52) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002 vo veci T-35/1999, Keller/Komisia, Zb. 2002, s. II-261, bod 62.

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 248/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1484/95, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovujú dodatočné dovozné clá v sektoroch hydinového mäsa, vajec a pre vaječný albumín a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 504/2007, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania dohôd o dodatočných dovozných clách na mlieko a mliečne výrobky	1
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 249/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Chorizo Riojano (CHZO)]	3
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 250/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Farine de Petit Épeautre de Haute Provence (CHZO)]	5
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 251/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Yorkshire Forced Rhubarb (CHOP)]	7
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 252/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	9
		Nariadenie Komisie (EÚ) č. 253/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa menia a dopĺňajú reprezentatívne ceny a výška dodatočných dovozných ciel na niektoré produkty v sektore cukru stanovené nariadením (ES) č. 877/2009 na hospodársky rok 2009/10	11
		ROZHODNUTIA
		2010/178/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2009 o štátnej pomoci, ktorú udelilo Nemecko v súvislosti s určitými službami Tiergesundheitsdiensts Bayern [C 24/06 (ex NN 75/2000)] [oznámené pod číslom K(2009) 9954]	13

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	IL	74,8
	JO	59,4
	MA	95,7
	TN	128,2
	TR	97,7
	ZZ	91,2
0707 00 05	JO	68,6
	MA	74,6
	MK	124,9
	TR	123,4
	ZZ	97,9
0709 90 70	JO	97,9
	MA	147,9
	TR	103,1
	ZZ	116,3
0805 10 20	EG	40,2
	IL	59,5
	MA	43,6
	TN	55,8
	TR	62,6
	ZZ	52,3
0805 50 10	EG	66,4
	IL	91,6
	MA	49,1
	TR	63,1
	ZZ	67,6
0808 10 80	AR	89,0
	BR	89,0
	CA	99,1
	CL	85,2
	CN	74,1
	MK	24,7
	US	132,2
	UY	68,2
	ZA	107,6
	ZZ	85,5
0808 20 50	AR	79,6
	CL	69,2
	CN	94,1
	US	134,2
	UY	118,7
	ZA	94,0
	ZZ	98,3

(EUR)
Číselný znak KN	Výška reprezentatívnej ceny na 100 kg netto daného produktu	Výška dodatočného cla na 100 kg netto daného produktu
1701 11 10 (1)	33,42	1,26
1701 11 90 (1)	33,42	4,88
1701 12 10 (1)	33,42	1,13
1701 12 90 (1)	33,42	4,58
1701 91 00 (2)	35,05	7,71
1701 99 10 (2)	35,05	3,82
1701 99 90 (2)	35,05	3,82
1702 90 95 (3)	0,35	0,31

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2010.079.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 79

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 53 25. marca 2010

	IV Akty prijaté pred 1. decembrom 2009 podľa Zmluvy o ES, Zmluvy o EÚ a Zmluvy o Euratome
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 329/08/COL z 28. mája 2008 o pomoci v prospech spoločnosti Sementsverksmiðjan hf. (Island)	25
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 405/08/COL z 27. júna 2008 o uzavretí konania vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s Islandským fondom na financovanie bývania (Island)	40