14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/1

14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/3

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1296/2008 (2) sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania colných kvót na dovoz kukurice a ciroku do Španielska a na dovoz kukurice do Portugalska.

(2)

Podľa dohôd uzavretých v rámci Uruguajského kola multilaterálnych obchodných rokovaní sa Spoločenstvo zaviazalo, že počnúc hospodárskym rokom 1995/1996 zavedie kvóty na dovoz 500 000 ton kukurice do Portugalska a kvóty na dovoz 2 miliónov ton kukurice a 300 000 ton ciroku do Španielska a že v prípade potreby otvorí verejné súťaže na zníženie cla.

(3)

Bolo by vhodné objasniť, že zavedenie týchto kvót si nevyžaduje, aby bola otvorená verejná súťaž.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1296/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/4

(1)

Komisia dostala listom zo 17. apríla 1997 sťažnosť rakúskeho podniku Lenzing AG, najvýznamnejšieho výrobcu viskóznych vlákien v Spoločenstve, ktorá sa týkala rôznych opatrení poskytnutých jej španielskemu konkurentovi Sociedad Nacional de Industrias y Aplicaciones de Celulosa Española SA (ďalej len „SNIACE“).

(2)

Komisia listom zo 7. novembra 1997 informovala španielsku vládu o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Komisia vo svojom rozhodnutí 1999/395/ES (2) (ďalej len „rozhodnutie z roku 1998“) považovala pomoc poskytnutú Záručným fondom platov (ďalej len „FOGASA“) a Všeobecnou pokladnicou sociálnej poisťovne (ďalej len „TGSS“) v prospech SNIACE za neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú, pretože dohody o preplatení dlhov uzatvorené medzi SNIACE a FOGASA a dohoda o reštrukturalizácii uzatvorená medzi SNIACE a TGSS nezodpovedali trhovým podmienkam, nakoľko použité úrokové miery boli nižšie ako trhové úrokové miery. Toto negatívne rozhodnutie ukladalo Španielsku vrátenie predmetnej pomoci od jej príjemcu.

(4)

V rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 29. apríla 1999 vo veci C-342/96 Španielsko/Komisia (ďalej len „Tubacex“) (3) súd rozhodol, že dohody o reštrukturalizácii dlhov poskytnutých TGSS a FOGASA nepredstavovali štátnu pomoc, pretože tieto verejné inštitúcie konali rovnakým spôsobom ako by konal súkromný veriteľ v snahe získať naspäť dlžné čiastky za predpokladu, že úroková miera je aspoň rovná úrokovej miere, ktorú by poskytol súkromný veriteľ (4) a za predpokladu, že táto dohoda o reštrukturalizácii nespôsobí kumuláciu nových dlhov.

(5)

Na základe rozsudku Tubacex sa Komisia rozhodla prehodnotiť rozhodnutie z roku 1998. Komisia sa domnievala, že závery tohto rozsudku by sa mohli uplatňovať na SNIACE. Preto sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania listom zo 16. februára 2000 (5) adresovaným španielskej vláde na základe článku 88 ods. 2 prvého pododseku Zmluvy o ES za účelom čiastočného zrušenia rozhodnutia 1998 (ďalej len „druhé začatie konania“).

(6)

Španielsko zaslalo Komisii listom z 21. marca 2000 svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o druhom začatí konania.

(7)

Na základe pripomienok španielskych orgánov a zainteresovaných strán na základe druhého začatia konania, Komisia ukončila konanie vo veci formálneho zisťovania dňa 20. septembra 2000 prostredníctvom rozhodnutia Komisie 2001/43/ES (6) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2000“) s tým, že opatrenia v prospech SNIACE nepredstavovali štátnu pomoc v zmysle rozhodnutia Tubacex. Rozhodnutím z roku 2000 sa čiastočne mení rozhodnutie z roku 1998, najmä odsek 1 článku 1, ktorý bol nahradený a článok 2, ktorý bol vypustený.

(8)

Vo svojom rozhodnutí z roku 2000 sa Komisia domnievala, že verejní veritelia sa prostredníctvom uplatňovania zákonnej úrokovej miery snažili získať vo svoj prospech všetky možnosti vrátenia všetkých dlžných čiastok bez toho, aby utrpeli finančné straty. Komisia v tomto rozhodnutí dospela k záveru, že „Španielsko sa správalo rovnako ako by sa bol správal hypotetický veriteľ v rovnakej situácii ako Španielsko voči SNIACE.“ (7)

(9)

Spoločnosť Lenzing podala na základe rozhodnutia z roku 2000 žalobu proti rozhodnutiu z roku 2000 pred Súdom prvého stupňa.

(10)

Súd prvého stupňa zrušil svojím rozsudkom z 21. októbra vo veci T-36/99 (8) rozhodnutie z roku 2000 na základe zjavne nesprávneho posúdenia uplatnenia kritéria správania verejného veriteľa ako súkromného veriteľa. Rozhodnutie Súdu prvého stupňa potvrdil Súdny dvor (9).

(11)

Z dôvodu tohto zrušenia druhé konanie vo veci formálneho zisťovania nebolo doteraz ukončené.

(12)

Komisia požiadala listami z 3. decembra 2004, 13. mája 2005, 18. júla 2005 a 7. augusta 2008 doplňujúce informácie, ktoré španielske orgány poskytli listami z 28. februára 2005, 4. júla 2005, 29. septembra 2005, 10. septembra 2008 a 15. septembra 2008.

(13)

Príjemcom opatrení je SNIACE, podnik založený v roku 1939. Tento podnik vyrába celulózu, papier, viskózne vlákna, syntetické vlákna a síran sodný. SNIACE dosiahol v roku 2007 obrat vo výške 15 miliónov EUR.

(14)

FOGASA a TGSS uzavreli dohodu o splatení a reštrukturalizácii dlhov voči SNIACE popísaných v odôvodneniach 15 až 21.

(15)

FOGASA je nezávislou organizáciou zodpovednou ministerstvu práce a prisťahovalectva. Je financovaná z príspevkov podnikov. Jej hlavnou úlohou je v zmysle článku 33 ods. 1 štatútu pracovníkov vyplácať „zamestnancom mzdy, ktoré im neboli vyplatené z dôvodu insolventnosti, platobnej neschopnosti, bankrotu alebo konkurzu medzi veriteľmi podnikateľov“. V zmysle článku 33 ods. 4 je FOGASA povinná prevziať na seba práva a vykonávať úkony pracovníkov s cieľom získať splatenie vopred poskytnutých finančných prostriedkov.

(16)

V zmysle kráľovského dekrétu č. 505/85 zo 6. marca 1985 (10) môže FOGASA uzavrieť dohody o vrátení poskytnutých čiastok z dôvodu úhrady miezd a príspevkov zamestnancom s cieľom uľahčiť splatenie dlžných čiastok, ktoré musia byť zvýšené o zákonnú úrokovú mieru.

(17)

FOGASA uzavrela so SNIACE dve dohody, jednu dňa 5. novembra 1993 a druhú 31. októbra 1995. Tieto dohody sa týkali vrátenia dlžných čiastok vo výške 1 362 708 700 pesiet (vrátane úrokov) a 339 459 878 pesiet (vrátane úrokov).

(18)

Prvá dohoda z 5. novembra 1993 (ďalej len „dohoda FOGASA I“) sa týkala čiastok, ktoré FOGASA vyplatila na mzdy a príspevky, ktoré SNIACE dlhovala svojim zamestnancom. Istina dlhu predstavovala 897 652 759 pesiet a celková výška úrokov predstavovala 465 055 911 pesiet pri úrokovej miere 10 %, čo predstavuje celkovú čiastku 1 362 708 700 pesiet. Tento dlh bol spojený s hypotékou na aktíva SNIACE a mal byť splatený podľa pôvodne stanoveného a neskôr 18. marca 1999 pozmeneného splátkového kalendára vyjadrujúceho čiastky v pesetách (ESP) nasledovne:

Tabuľka 1

dohoda FOGASA I

(19)

Druhá dohoda z 31. októbra 1995 (ďalej len „dohoda FOGASA II“) sa týkala čiastok, ktoré FOGASA naďalej poskytovala podľa dohody z 5. novembra 1993 na mzdy a príspevky, ktoré SNIACE dlhovala svojim zamestnancom. Istina nového dlhu predstavovala 229 424 860 pesiet a úroky predstavovali 110 035 018 pesiet s úrokovou mierou 9 %, čo prestavuje celkovú čiastku 339 459 878 pesiet. Tento dlh bol spojený s hypotékou na aktíva SNIACE a mal byť splatený podľa pôvodne stanoveného a neskôr 18. marca 1999 pozmeneného splátkového kalendára vyjadrujúceho čiastky v pesetách (ESP) nasledovne:

Tabuľka 2

dohoda FOGASA II

(20)

TGSS môže na základe článku 20 všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení (11) súhlasiť s platením dlžného poistného na sociálne zabezpečenie alebo dlžných poplatkov z omeškania v súvislosti s týmto poistným na základe splátkového kalendára alebo rozvrhnutia platieb. S dlžnými čiastkami, pri ktorých bol povolený splátkový kalendár, sú podľa článku 27 všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení spojené poplatky z omeškania.

(21)

Dohoda z 8. marca 1996 v znení zmien a doplnkov podľa dohody zo 7. mája 1996 a z 30. septembra 1997 sa týkala dohody o reštrukturalizácii dlhov v celkovej výške 3 510 387 323 pesiet a úrokov vo výške 615 056 349 pesiet pri úrokovej miere 7,5 %. Istina dlhu zodpovedala nedoplatkom sociálneho zabezpečenia za obdobie od februára 1991 do februára 1997. Úhrada sa mala uskutočniť prostredníctvom 120 mesačných splátok, samotné úroky sa mali splácať so zákonnou úrokovou mierkou 7,5 % prvé dva roky, zatiaľ čo tretí až desiaty rok sa splátky týkali istiny a úrokov podľa ročného odpisu 5 % (október až september 2001), 10 % (október 2001 až september 2003), 15 % (október 2003 až september 2005), 20 % (október 2005 až september 2007).

(22)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania mala za to, že analýza Súdneho dvora týkajúca sa rozsudku Tubacex sa mohla v plnej miere uplatňovať na opatrenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia v roku 1998 a preto by bolo potrebné pozmeniť a doplniť toto rozhodnutie a opätovne posúdiť dohody uzatvorené medzi SNIACE a verejnými veriteľmi.

(23)

Na základe rozsudku Tubacex Komisia vyjadrila pochybnosti o opatreniach, ktoré uplatnili verejní veritelia:

(24)

Zúčastnené strany nepredložili žiadne pripomienky.

(25)

Španielska vláda listom z 21. marca 2000 predložila svoje pripomienky.

(26)

Španielske orgány namietajú proti rozhodnutiu Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z dôvodu, že toto konanie nie je potrebné na plánované čiastočné zrušenie rozhodnutia z roku 1998.

(27)

Čo sa týka dohody o reštrukturalizácii uzatvorenej medzi SNIACE a všeobecnou pokladnicou sociálnej poisťovne, španielske orgány sa nestotožňujú s názorom Komisie, podľa ktorého „sa zdá byť pravdepodobné, že v mimosúdnych dohodách o reštrukturalizácii predchádzajúcich alebo podobných dlhov, sa bude veriteľ logicky snažiť dosiahnuť, aby mu dlžník uhradil vyššie úroky z omeškania ako zákonný úrok z omeškania z dôvodu kompenzácie za nepostupovanie pri vymáhaní dlhu zákonnými prostriedkami“. Práve naopak, tieto dohody tvrdia, že z dôvodu finančnej situácie podniku a tiež z dôvodu nákladov, trvania a neistoty spojených so súdnym konaním, mimosúdne dohody často dospievajú k nižším úrokovým mieram ako je zákonná úroková miera.

(28)

Španielske orgány sa preto držia svojho argumentu, podľa ktorého udelenie odkladu pri zákonnej úrokovej miery lepšie chráni záujmy sociálneho zabezpečenia v oblasti vymáhania dlhov ako akýkoľvek druh právnych krokov podniknutých súkromným veriteľom.

(29)

Španielska vláda tiež pripomína, že ak môže súkromný veriteľ poskytnúť dlžníkovi akúkoľvek úrokovú mieru, všeobecná pokladnica sociálnej poisťovne musí dodržiavať článok 20 všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý uvádza, že zákonná úroková miera sa uplatňuje na dohody o reštrukturalizácii dlhov.

(30)

Komisia sa vo svojom rozhodnutí o začatí konania domnievala, že porovnanie podmienok dohody uzatvorenej medzi súkromnými veriteľmi v októbri 1996 s podmienkami dohôd o reštrukturalizácii uzatvorenými medzi sociálnym zabezpečením a SNIACE mohlo predstavovať nesprávne uplatnenie kritéria „súkromného veriteľa“ v zmysle vymedzenia Súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti španielske orgány vyhlásili, že v dôsledku právnych obmedzení uložených verejnou správou nemohla byť situácia verejných veriteľov porovnateľná so situáciou súkromných veriteľov. Zdôraznili však, že napriek tomuto rozdielu boli podmienky dohôd uzatvorených na jednej strane medzi sociálnou poisťovňou a SNIACE a na druhej strane medzi FOGASA a SNIACE menej výhodné ako dohoda uzatvorená medzi súkromnými veriteľmi.

(31)

Španielske orgány nakoniec podporili argumenty, ktoré predložili v rámci konania, ktoré viedlo k rozhodnutiu z roku 1998.

(32)

Španielske orgány sa domnievajú, že nové začatie konania nebolo potrebné na vyriešenie tohto prípadu a že toto začatie konania nemožno dostatočne odôvodniť dodržiavaním práv zúčastnených strán.

(33)

Komisia považovala rozsudok Tubacex za dostatočne významný prvok na to, aby bola táto informácia oznámená španielskym orgánom a zúčastneným stranám. Tento rozsudok mohol v skutočnosti zmeniť kritériá hodnotenia, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania zo 7. novembra 1997.

(34)

V druhom začatí konania si Komisia kládla otázku o tom, či dohody uzatvorené medzi SNIACE a jeho verejnými veriteľmi mohli obsahovať prvky štátnej pomoci a v prípade kladnej odpovede, či mohli byť tieto vyhlásené za zlučiteľné.

(35)

Na základe rozsudku Tubacex je možné usudzovať, že verejné intervencie v podobe reštrukturalizácie dlhov nepredstavujú štátnu pomoc v prípade dodržania kritérií uvedených v tejto judikatúre (pozri odôvodnenie 4).

(36)

V rozsudku vo veci T-36/99 o zrušení rozhodnutia z roku 2000 sa Súd prvého stupňa odchýlil od dôvodov, ktoré viedli Komisiu k záveru, že TGSS a FOGASA sa správali tak, ako by sa bol správal súkromný veriteľ. Z tohto dôvodu je potrebné prehodnotiť z hľadiska stanoviska Súdu prvého stupňa:

(37)

Kritériá uvedené v rozsudku Tubacex a v rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci T-36/99 sú kumulatívne. Ak mechanizmus vytvorený verejnými veriteľmi nespĺňa aspoň jedno z nich, Komisia musí v takom prípade vylúčiť zásadu súkromného veriteľa.

(38)

Na rozdiel od skutočností, ktoré viedli k rozsudku Tubacex, obidve dohody s fondom FOGASA boli uzatvorené približne v dvojročnom intervale a týkali sa rôznych dlhov. Komisia sa domnieva, že tieto dohody nie je potrebné považovať za jednu a tú istú dohodu. FOGASA sa tiež nesnažila vo chvíli uzatvorenia druhej dohody spojiť tieto dohody do jednej, ktorá by obsahovala všetky dlžné čiastky. FOGASA spojila neuhradené dlžné čiastky až dohodou z 18. marca 1999 (12), t.j. štyri roky po uzatvorení druhej dohody uzatvorenej medzi FOGASA a SNIACE.

(39)

Pre potreby analýzy sa bude Komisia zaoberať najskôr dohodou FOGASA I a potom dohodou FOGASA II z hľadiska kritérií uplatniteľných na súkromného veriteľa.

(40)

SNIACE a FOGASA dospeli k prvej dohode o reštrukturalizácii dlhov dňa 5. novembra 1993 vo výške 1 362 708 700 pesiet (vrátane úrokov). Táto dohoda bola uzatvorená po uhradení zo strany FOGASA miezd a príspevkov, ktoré SNIACE dlhoval svojim zamestnancom.

(41)

Komisia musí pre potreby svojej analýzy rozlišovať moment uzatvorenia dohody (analýza ex-ante) a moment uplatnenia (analýza ex-post). Dohoda analyzovaná na základe svojich vlastností vo chvíli uzatvorenia by mohla neobsahovať pomoc, zatiaľ čo jej neskoršie uplatnenie za iných podmienok ako za predpokladaných podmienok by mohlo zmeniť tento prvý zámer a obsahovať pomoc.

(42)

Komisia uvádza, že prvá dohoda o reštrukturalizácii dlhov týkajúcich sa fondu FOGASA bola uzatvorená 5. novembra 1993, t.j. menej ako 8 mesiacov po vyhlásení platobnej neschopnosti oznámenej 25. marca 1993 Súdom prvého stupňa, čo viedlo k uhradeniu miezd fondom FOGASA zamestnancom SNIACE. Pri tejto príležitosti FOGASA doplnila dohodu o hypotéku na aktíva SNIACE s cieľom zaručiť aspoň časť svojej pohľadávky. Úroková miera stanovená fondom FOGASA bola 10 % v zmysle platnej právnej úpravy v čase uzatvorenia dohody.

(43)

Banesto poskytlo v roku 1987 a 1991 hypotekárne úverové rámce v prospech SNIACE s úrokovou mierou 16 % a 18 % (trhové podmienky v danom čase), t.j. v podstatnom časovom predstihu pred uzatvorením dohôd FOGASA 1.

(44)

Je potrebné skonštatovať, že v čase platobnej neschopnosti v roku 1992 mala SNIACE aspoň dvoch veriteľov: FOGASA z dôvodu preddavku na mzdy a BANESTO z dôvodu poskytnutých úverov a ktoré ešte neboli úplne splatené.

(45)

Od oznámenia platobnej neschopnosti mohlo BANESTO uplatniť svoje práva na privilegovaných pohľadávkach, ktoré malo k dispozícii vďaka svojim hypotékam. Avšak SNIACE postúpilo v prospech Banesta svoje akcie v podniku INQUITEX a pozemky, ktoré boli predmetom hypotéky až na základe dohody z 26. septembra 1996, t.j. tri roky po uzatvorení dohody FOGASA I.

(46)

Fond FOGASA bol povinný uhradiť platy v prípade platobnej neschopnosti. Po tom, ako fond FOGASA uhradil mzdy zamestnancom, začal rokovanie so SNIACE o reštrukturalizácii dlhu s cieľom získať preplatenie svojej pohľadávky. Skutočnosť, že BANESTO neuplatnilo svoje hypotekárne práva, ktoré malo k dispozícii voči SNIACE naznačuje, že FOGASA postupovala v čase uzatvorenia dohody o reštrukturalizácii s obozretnou opatrnosťou, keď získala záruky od oznámenia platobnej neschopnosti na rozdiel od súkromného veriteľa BANESTO.

(47)

Z toho vyplýva, že FOGASA a SNIACE uzatvorili rýchlo rokovania, ktoré umožnili dosiahnuť obidvom stranám dobré podmienky s cieľom dosiahnuť riešenie vzájomnou dohodou.

(48)

Po tom, ako FOGASA vyhovela nároku zamestnancov SNIACE na vyplatenie ich miezd a príspevkov, ktoré im boli dlžné na základe súdneho konania vyplývajúceho z platobnej neschopnosti, FOGASA vypracoval dohody v podobe reštrukturalizácie dlhov s cieľom získať späť od podniku vyplatené čiastky. FOGASA uplatnila zákonnú úrokovú mieru, ktorú stanovuje španielsky zákon, t.j. 10 % v čase, keď zmluvné strany dohodu dosiahli.

(49)

Na základe poskytnutia splátkového kalendára podniku SNIACE, Komisia dospela k záveru, že FOGASA uplatnila zásadu rozsudku Tubacex, v ktorom „veriteľ sa nesnaží dosiahnuť mimoriadny zisk z peňazí, ktoré sú mu dlžné, ale požaduje len vrátenie celej požičanej čiastky bez utrpenia finančnej ujmy. Preto ak veriteľ súhlasí s reštrukturalizáciou svojej pohľadávky s cieľom získať vrátenie týchto prostriedkov, vyžaduje dodatočnú platbu úrokov, ktorých účelom je kompenzácia znehodnotenia, ktorej podliehajú peňažné prostriedky z dôvodu reštrukturalizácie.“ (13)

(50)

V čase uzatvorenia dohody sa FOGASA zaoberala podnikovými ťažkosťami a z tohto dôvodu táto organizácia zasiahla v prospech zamestnancov, aby mohli dostať svoje mzdy a príspevky, ktoré im SNIACE nebol schopný vyplatiť z dôvodu svojej platobnej neschopnosti.

(51)

Je pravda, že v čase týchto skutočností nebol navrhovaný žiaden plán životaschopnosti SNIACE okrem reštrukturalizácie dlhov voči fondu FOGASA. Napriek tomu v dôsledku veľkého sociálneho konfliktu, ktorý sa v podniku vyskytol v roku 1992, činnosť podniku sa pomaly rozbehla a vytvorila náznaky ziskovej perspektívy z dlhodobého hľadiska, aj keď situácia podniku zostávala neistá.

(52)

Neexistencia dohody so súkromnými veriteľmi, ako aj skutočnosť, že títo veritelia sa nesnažili prinútiť exekúciu dlhov od roku 1993 dokazuje, že perspektíva návratu lepšej situácie sa očakávala, a preto nebolo vhodné vyprovokovať riziko ukončenia činnosti podniku.

(53)

Komisia dospela k záveru, že dohoda FOGASA I nepredstavovala v čase jej uzatvorenia štátnu pomoc.

(54)

Medzi 5. novembrom 1993 a 18. marcom 1999, dátumom, kedy FOGASA uzatvorila novú dohodu o reštrukturalizácii, ktorá spôsobila predĺženie lehoty splatnosti dlhu o ďalšie dva roky, SNIACE splatila len približne 50 % svojho dlhu.

(55)

FOGASA namiesto toho, aby uplatnila svoje právo na záruky a hypotekárne zábezpeky, ktorými disponovala v zmysle dohody z roku 1993, uprednostnila dohodu o reštrukturalizácii dlhu s cieľom maximalizovať vrátanie pohľadávok. Komisia na druhej strane poznamenáva, že 26. septembra 1996 BANESTO prijala ako čiastočnú úhradu dlhu fondu FOGASA pozemky SNIACE, ako aj akcie, ktoré vlastnil SNIACE v spoločnosti Inquitex.

(56)

Komisia sa domnieva, že správanie fondu FOGASA nie je porovnateľné so správaním banky BANESTO, ktorá sa snažila chrániť časť svojej pohľadávky v čase uzatvorenia dohody z roku 1996 na rozdiel od fondu FOGASA, ktorý sa žiadnym spôsobom nesnažil o vrátenie svojej pohľadávky v zmysle dohody uzatvorenej so SNIACE.

(57)

Komisia uvádza, že v čase prerokovania dohody fond FOGASA nevyžadoval dodatočnú úhradu úrokov, pretože celková čiastka na úhradu zostala rovnaká napriek skutočnosti, že posledná splátka bola posunutá o dva roky neskôr (14). Komisia sa preto domnieva, že sa musí odmietnuť argument Španielska (15), podľa ktorého chcela chrániť svoju pohľadávku pred peňažným znehodnotením.

(58)

Komisia na základe tabuľky 3 uvedenej nižšie konštatuje, že v čase dohody z 18. marca 1999, ktorou sa mení dohoda z 5. novembra 1993, podnik čelil narastajúcej zadlženosti, pretrvávajúcej stratovosti a negatívny stav vlastného imania spôsoboval pochybnosti o perspektívach vrátenia pohľadávky:

Tabuľka 3

(59)

Napriek skutočnosti, že podnik dosiahol v roku 1995 mierne pozitívny výsledok, je potrebné skonštatovať, že finančná situácia podniku dokazovala, že perspektíva ziskovosti podniku nebola istá.

(60)

Komisia dospela k záveru, že fond FOGASA sa nesprával ako by sa bol správal súkromný veriteľ:

(61)

SNIACE a FOGASA dosiahli druhú dohodu o reštrukturalizácii dlhu dňa 31. októbra 1995 pre čiastku vo výške 339 459 878 pesiet (vrátane úrokov). Táto dohoda bola uzatvorená po ďalšom uhradení zo strany fondu FOGASA miezd a príspevkov, ktoré SNIACE dlhoval svojim zamestnancom.

(62)

Rovnako ako v prípade uplatňovania dohody FOGASA I sa Komisia domnieva, že správanie fondu FOGASA nie je porovnateľné so správaním banky BANESTO, ktorá sa snažila chrániť časť svojej pohľadávky počas uzatvorenia dohody z roku 1996, zatiaľ čo fond FOGASA, ktorý získal len čiastočnú úhradu dlhov, ktoré obsahovala dohoda z roku 1993, napriek tomu uzatvoril ďalšiu dohodu v roku 1995 týkajúcu sa nových dlhov.

(63)

Táto nová dohoda bola uzatvorená napriek tomu, že:

(64)

Okrem toho fond FOGASA zjavne neplánoval exekúciu vyplatenia dlhu v prospech získanej hypotekárnej záruky. Je zjavné, že exekúcia vyplatenia dlhu mohla spôsobiť zatvorenie podniku, ale v rámci jeho likvidácie mohol fond FOGASA bezpochyby získať vrátenie celej alebo časti svojej pohľadávky v dôsledku prevzatia aktív podniku.

(65)

Za týmto účelom Komisia poznamenáva, že španielske orgány opakovane odpovedali, že ohodnotenie podniku, ktoré by umožnilo vypočítať výšku čiastky, ktorú by bolo možné získať späť, nebolo možné vykonať a že v každom prípade by sa pri likvidácii podniku mohla hodnota aktív podniku výrazne znížiť (16). Fond FOGASA sa preto nesnažil porovnať situáciu v prípade likvidácie podniku s riešením reštrukturalizácie podniku.

(66)

Španielske orgány doplnili vo svojej odpovedi z 29. septembra 2005, že „ak by bol [fond FOGASA] v danom čase odmietol uzatvoriť dohodu o vrátení peňažných prostriedkov bez odôvodnenia tohto odmietnutia, tento orgán by bol tým porušil záväzné právne predpisy a konal by svojvoľným spôsobom.“ Komisia z vyhlásenia španielskych orgánov usudzuje, že fond FOGASA sa nesnažil odôvodniť prípadné odmietnutie reštrukturalizácie dlhu. Pre španielske orgány je samotná snaha o vrátanie celkovej čiastky dlhu, tiež prostredníctvom zatvorenia podniku, nedostatočná (17).

(67)

Komisia dospela k záveru, že fond FOGASA sa nesprával rovnako ako by sa bol správal súkromný veriteľ:

(68)

Ako je uvedené v odseku 21, TGSS uzatvorila 8. marca 1996 dohodu, ktorá bola zmenená a doplnená 7. mája 1996 a 30. septembra 1997. Ak bola konečná dohoda uzatvorená približne 18 mesiacov po uzatvorení prvej dohody, táto konečná dohoda sa stále vzťahovala na rovnaké dlhy. Komisia sa preto domnieva, že ide o tú istú dohodu, ktorá bola viackrát zmenená a doplnená.

(69)

Pri uzatvorení prvej dohody medzi TGSS a SNIACE dňa 8. marca 1996, ako aj v čase prvej zmeny dohody dňa 7. mája 1996 nedospeli súkromní veritelia k dohode. Situáciu TGSS je možné porovnávať so súkromnými veriteľmi až v čase druhej zmeny dohody, t.j. 30. septembra 1997.

(70)

V tomto štádiu je možné pripustiť, že TGSS predbehla súkromných veriteľov uzatvorením dohody, ktorá umožňuje maximalizovať možnosti vrátenia jej pohľadávky.

(71)

Podľa španielskeho práva má TGSS právo uzatvoriť dohody o reštrukturalizácii dlhov za podmienky uplatnenia zákonnej úrokovej miery platnej v čase uzatvorenia dohody.

(72)

Preto sa TGSS snažila chrániť svoju pohľadávku zamedzením finančných strát a to v súlade s rozsudkom Tubacex.

(73)

V čase uzatvorenia tejto dohody, ako je už uvedené v odôvodnení 63 bode iii), SNIACE mal ako podnik ťažkosti spôsobené opakovanými stratami počas niekoľkých posledných rokov, záporným vlastným imaním a veľkým zadlžením.

(74)

Španielske orgány okrem toho neboli schopné kladne odpovedať na žiadosť Komisie (list zo 7. augusta 2008 D/53117) týkajúci sa oznámenia zápisnice zo zasadnutí, ktoré sa konali medzi TGSS a SNIACE v roku 1994 (18). Tieto zápisnice zo stretnutí by údajne Komisii pomohli pochopiť súvislosti vyjednávaní a zhodnotiť vnímanie TGSS, pokiaľ ide o skutočné možnosti SNIACE týkajúce sa plnenia jeho minulých a budúcich záväzkov. Španielske orgány práve naopak vo svojej odpovedi z 10. septembra 2008 vyhlasujú, že takéto dokumenty nemajú.

(75)

Preto je zjavné, že TGSS poznala finančnú situáciu SNIACE a najmä jeho nesplnené záväzky voči fondu FOGASA. Keďže dohoda bola uzatvorená v roku 1996, TGSS mohla na základe účtovných dokladov podniku zistiť, že SNIACE len čiastočne dodržala dohodu z roku 1993 a dokonca uzatvorila novú dohodu s fondom FOGASA v roku 1995 (teda približne 6 mesiacov pred dohodou s TGSS) v súvislosti s novými dlhmi.

(76)

Komisia dospela k záveru, že TGSS sa nesprávala ako by sa bol správal súkromný veriteľ:

(77)

Komisia dospela k záveru, že len opatrenie, ktoré viedlo k uzatvoreniu dohody z 5. novembra 1993 medzi fondom FOGASA a podnikom SNIACE je možné považovať za zlučiteľné s kritériom súkromného veriteľa. Preto toto opatrenie nemôže predstavovať výhodu v prospech SNIACE.

(78)

Na druhej strane sa Komisia domnieva, že uplatňovanie dohody FOGASA I, ktorá bola zmenená a doplnená 18. marca 1999, dohody FOGASA II a dohody TGSS v prospech SNIACE predstavujú z uvedených dôvodov výhody v prospech SNIACE v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Tieto opatrenia v skutočnosti poskytujú výhodu SNIACE prostredníctvom časového usporiadania právnych záväzkov v oblasti platby odvodov sociálneho zabezpečenia, ako aj dlhov vzniknutých voči fondu FOGASA, ktorým by SNIACE musel za normálnych okolností čeliť, ak by boli veritelia súkromnými veriteľmi.

(79)

Pokiaľ ide o ostatné kritériá, Komisia sa domnieva, že opatrenia sú financované zo štátnych zdrojov, keďže FOGASA a TGSS sú verejnými orgánmi, ktorých zdroje tvoria povinné odvody.

(80)

Po druhé predmetné opatrenia sú selektívneho charakteru, pretože sa uplatňujú len pre SNIACE.

(81)

Po tretie trhy, na ktorých pôsobí SNIACE, sú charakterizované významnými obchodnými výmenami medzi členskými štátmi. Podnik SNIACE predáva časť svojej výroby v Európe, kde je v priamej hospodárskej súťaži s inými podnikmi. Preto pomoc udelená SNIACE môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Tieto opatrenia môžu tiež narúšať hospodársku súťaž medzi výrobcami textilných výrobkov.

(82)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia týkajúce sa uplatňovania dohody FOGASA I, dohody FOGASA II a dohody TGSS predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(83)

Zlučiteľnosť opatrení tvoriacich pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 je potrebné hodnotiť na základe výnimiek ustanovených v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku.

(84)

Výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 a v článku 87 ods. 3 písm. b), d) a e) sa zjavne neuplatňujú, pretože predmetné opatrenia nie sú určené na podporu realizácie významného projektu so spoločným európskym záujmom alebo na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu alebo tiež na podporu kultúry alebo zachovanie kultúrneho dedičstva. Tiež nejde o žiadnu inú kategóriu pomoci stanovenú rozhodnutím Rady schváleným kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie.

(85)

Preto je potrebné prehodnotiť výnimky týkajúce sa vývoja niektorých regiónov alebo niektorých odvetví uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c).

(86)

Čo sa týka pomoci určenej na podporu rozvoja niektorých odvetví, a vzhľadom na druh predmetného opatrenia, jediné vhodné opatrenia sú tie, ktoré sa týkajú pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach.

(87)

Čo sa týka pomoci určenej na podporu rozvoja niektorých regiónov, Komisia konštatuje, že región, v ktorom pôsobí SNIACE, je región, ktorý sa môže od septembra 1995 uchádzať o využitie pomoci na regionálne účely v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a ktorý mohol pred týmto dátumom prijímať regionálnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c).

(88)

Preto Komisia začala s analýzou opatrení v súlade s usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, ako aj v súlade so zásadami týkajúcimi sa regionálnej pomoci. Podľa oznámenia Komisie o stanovovaní pomoci uplatniteľných na hodnotenie neoprávnene poskytnutej pomoci (19), predmetné opatrenie je potrebné prehodnotiť na základe platných usmernení v čase udelenia pomoci.

(89)

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, je zrejmé, že od uverejnenia ôsmej správy Komisie o hospodárskej súťaži z roku 1979 a vo všetkých nasledujúcich usmerneniach Komisia vyžaduje reštrukturalizačný plán, ktorý umožní návrat životaschopnosti podniku v ťažkostiach (20).

(90)

V tomto prípade španielske orgány nikdy netvrdili, že opatrenia predstavovali pomoc na záchranu alebo na reštrukturalizáciu. Tiež sa nesnažili tvrdiť, že existoval reštrukturalizačný plán v zmysle uplatniteľných pravidiel v čase udelenia predmetnej pomoci. Tento plán musí obsahovať najmä vnútorné reštrukturalizačné a kompenzačné opatrenia, ako to vyžaduje ôsma správa Komisie o hospodárskej súťaži z roku 1979 (body 227 a 228) a nasledujúce usmernenia z roku 1994 (21). Neexistencia tohto plánu potvrdzuje, že cieľom pomoci bolo jednoducho pomôcť podniku pokračovať vo svojej činnosti bez akéhokoľvek protiplnenia v podobe reštrukturalizácie.

(91)

Pokiaľ ide o plán životaschopnosti, ktorý Komisii predložil sťažovateľ pred začatím konania, španielske orgány sa uspokojili, najmä v ich odpovedi z 30. júna 1997 na list Komisie zo 16. mája 1997, s konštatovaním, že závery odborného znalca, podľa ktorého „životaschopnosť SNIACE je možné zabezpečiť len vďaka udeleniu dotácií, ktoré by umožnili realizovať investične projekty a reštrukturalizovať zadlženosť“, boli čisto osobným názorom vyjadreným v súkromnej štúdii a nutne neodzrkadľovali stanovisko španielskych orgánov (22).

(92)

Preto z dôvodu neexistencie akéhokoľvek reštrukturalizačného plánu nie je možné opatrenia udelené v rámci dohôd FOGASA II a TGSS, ako aj uplatňovanie dohody FOGASA I odôvodniť na základe ôsmej správy Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže z roku 1979 alebo usmernení z roku 1994, 1999 alebo 2004 o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu.

(93)

Pokiaľ ide o výnimky ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) týkajúce sa pomoci určenej na podporu alebo uľahčenie rozvoja niektorých regiónov, Komisia konštatuje, že región, v ktorom pôsobí SNIACE je regiónom, ktorý sa môže od septembra 1995 uchádzať o regionálnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a ktorý mohol pred týmto dátumom prijímať regionálnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c).

(94)

Pomoc udelená SNIACE však neobsahuje charakteristiky požadované na uľahčenie rozvoja niektorých hospodárskych regiónov v zmysle uvedeného článku, keďže bola udelená v podobe prevádzkovej pomoci, to znamená v podobe pomoci, ktorá nie je podriadená žiadnej podmienke v oblasti investícií alebo tvorby pracovných miest.

(95)

Od roku 1979 (23) Komisia povoľuje iba štátnu pomoc, ktorá nie je podmienená počiatočnou investíciou alebo tvorbou pracovných miest v regiónoch, ktoré môžu žiadať o regionálnu pomoc, iba keď príslušný členský štát preukáže existenciu znevýhodnenia a posúdi jej význam, čo sa v tomto prípade nestalo.

(96)

Preto štátna pomoc udelená v rámci dohôd FOGASA II a TGSS, ako aj uplatňovanie dohody FOGASA I nie je odôvodnená na základe oznámenia Komisie z roku 1979 alebo usmernení týkajúcich sa regionálnej pomoci z roku 1998.

(97)

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa odvetvia textilných vlákien platné v čase uzatvorenia dohôd (24), Komisia dospela k záveru, že jediná oprávnená štátna pomoc bola investičná pomoc. Keďže predmetné opatrenia neobsahujú žiadne vlastnosti investičnej pomoci, opatrenia udelené v rámci dohôd FOGASA II a TGSS, ako aj uplatňovania dohody FOGASA I nie sú odôvodnené na základe usmernení z roku 1992 alebo 1996.

(98)

Komisia dospela k záveru, že spôsoby uplatňovania dohody FOGASA I, revidované dňa 18. marca 1999, ako aj uzatvorenie dohody FOGASA II a dohody TGSS nie je možné vyhlásiť za zlučiteľné.

(99)

Keďže Komisia považuje uplatňovanie dohody FOGASA I, zmenenej a doplnenej dňa 18. marca 1999, ako aj dohody FOGASA II a TGSS za nezlučiteľné so zmluvou o ES, je potrebné, aby príjemca vrátil čiastky prijaté v rámci tejto štátnej pomoci.

(100)

Spôsoby vrátenia neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej štátnej pomoci boli stanovené v oznámení Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (ďalej „oznámenie z roku 2007“) (25). Stála judikatúra Súdneho dvora, ako aj odsek 37 oznámenia z roku 2007 stanovujú, že Komisia nie je povinná stanoviť presnú výšku štátnej pomoci, ktorú je potrebné vrátiť. Rozhodnutie musí však obsahovať údaje, ktoré umožnia Španielsku stanoviť túto výšku.

(101)

Článok 14 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (26), ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (27) uvádza, že vrátenie štátnej pomoci zahŕňa úroky, ktoré Komisia vypočíta na základe príslušnej úrokovej miery. Úroky plynú odo dňa neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci príjemcovi do dňa jej vrátenia. Úroková miera sa uplatňuje na zložený základ až do dňa vrátenia pomoci.

(102)

Pokiaľ však ide o spôsob výpočtu úrokov, Súdny dvor vo svojom rozsudku z 11. decembra 2008 vo veci C-295/07, Komisia/Département du Loiret y Scout, SA  (28) určil, že spôsob aktualizácie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci je otázkou hmotnoprávnou a nie procesnoprávnou (29). Rozhodnutie z roku 2000 a rozhodnutie týkajúce sa druhého začatia konania boli prijaté pred prijatím nariadenia (ES) č. 794/2004.

(103)

Preto sa Komisia domnieva, že spôsob výpočtu vrátenia neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci musí byť ten, ktorý bol platný v čase zrušeného rozhodnutia, a preto členský štát použije spôsob „jednoduchých úrokov“ na výpočet výšky štátnej pomoci, ktorú je potrebné vrátiť.

(104)

Na potreby predmetného prípadu Komisia rozlišuje čiastočné uplatnenie dohody FOGASA I na jednej strane a nezlučiteľné opatrenia týkajúce sa dohody FOGASA I a TGSS na strane druhej.

(105)

Ako je uvedené v odôvodnení 77, Komisia sa domnieva, že dohoda uzatvorená medzi fondom FOGASA a SNIACE dňa 5. novembra 1993 zodpovedá kritériám súkromného veriteľa a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(106)

Uvedená dohoda však bola dodržaná len čiastočne, preto sa Komisia domnieva, že dohoda FOGASA I, revidovaná 18. marca 1999 predstavuje nezlučiteľnú a neoprávnene poskytnutú pomoc, ktorú je potrebné vrátiť. Nezlučiteľnosť sa na jednej strane vzťahuje na nesplatené čiastky v zmysle dohody do 18. marca 1999 a na zvyšnú časť pomoci od tohto dátumu.

(107)

Pomoc, ktorú je potrebné vrátiť musí obsahovať úroky vypočítané podľa spôsobu výpočtu jednoduchých úrokov (pozri odôvodnenie 101). Čiastky, ktoré boli vrátené v zmysle dohody FOGASA I pred jej zmenou a doplnením, aj keď úroková miera je nižšia ako referenčná úroková miera Komisie, nepredstavujú štátnu pomoc, a preto ich nie je potrebné vrátiť. Úhrady, ktoré už boli vykonané nad rámec čiastok uhradených v súlade s dohodou je možné odpočítať od čiastok, ktoré je potrebné vrátiť na základe neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci.

(108)

Ako je uvedené vyššie, Komisia dospela k záveru, že Španielsko udelilo neoprávnene poskytnutú pomoc v podobe dohody o vrátení pomoci uzatvorenej 30. októbra 1995 s fondom FOGASA a v podobe dohody o reštrukturalizácii dlhu uzatvorenej 8. marca 1996 s TGSS, ktoré sú v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES a že táto pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom a fungovaním Dohovoru o EHP.

(109)

Keďže pomoc je neoprávnene poskytnutá a nezlučiteľná, je potrebné ju vrátiť v plnej výške a jej hospodárske účinky musia byť zrušené. Čiastky, ktoré je potrebné vrátiť zodpovedajú celkovej výške dlhu, ktorá viedla k uzatvoreniu druhej dohody s fondom FOGASA a dohody s TGSS. Tieto čiastky musia obsahovať jednoduché úroky vypočítané na základe referenčnej úrokovej miery Európskej komisie. Platby, ktoré už boli vykonané je možné odpočítať z čiastok, ktoré je potrebné vrátiť.

(110)

Na základe uvedených úvah je preto potrebné zmeniť a doplniť rozhodnutie Komisie 1999/395/ES.

(111)

Prvá dohoda o vrátení prostriedkov medzi fondom FOGASA a SNIACE nepredstavuje štátnu pomoc.

(112)

Na základe prehodnotenia uplatňovania dohody o vrátení prostriedkov z 3. novembra 1993 s fondom FOGASA, dohody o vrátení prostriedkov z 30. októbra 1995, ktorá bola tiež uzatvorená s fondom FOGASA a dohôd o reštrukturalizácii uzatvorených s TGSS, Komisia dospela k záveru, že Španielsko neoprávnene poskytlo pomoc, ktorá je v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES a že táto pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom a fungovaním Dohovoru o EHP.

(113)

Keďže poskytnutá pomoc je neoprávnená a nezlučiteľná so spoločným trhom, je potrebné ju vrátiť v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 659/1999 a jej hospodárske vplyvy sa musia zrušiť.

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa nasledovne:

2.

Články 2 a 3 sa nahrádzajú týmto textom:

„Článok 2

1.   Španielsko zabezpečí vrátenie pomoci od príjemcu pomoci uvedenej v druhom odseku článku 1.

2.   Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sa zvýšia o úrok za obdobie od prijatia pomoci príjemcami do ich skutočného vrátenia.

3.   Vrátenie pomoci uvedenej v druhom odseku článku 1 sa uskutoční okamžite a účinne.

4.   Španielsko zabezpečí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 3

1.   Španielsko predloží Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia tieto informácie:

2.   Španielsko informuje Komisiu o vývoji vnútroštátnych opatrení prijatých na základe tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v druhom odseku článku 1. Na požiadanie Komisie Španielsko bezodkladne predloží informácie týkajúce sa opatrení už prijatých a plánovaných s cieľom dosiahnuť súlad s týmto rozhodnutím. Poskytne tiež podrobné informácie o sume pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.“

14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/16

(1)

Spoločnosť Deutsche Post AG (ďalej len „DP“) podala 3. decembra 2002 sťažnosť proti údajným krížovým dotáciám poskytnutým na činnosti zasielania balíkov spoločnosti Royal Mail Group plc (ďalej len „Royal Mail“ alebo „RM“).

(2)

Orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) v odpovedi na žiadosti Komisie o informácie poskytli informácie týkajúce sa záležitostí vznesených v sťažnosti listami z 25. februára 2003 a 13. februára 2004 a e-mailom zo 17. decembra 2003. Tieto informácie zahŕňali ďalšie opatrenia vlády týkajúce sa spoločnosti RM.

(3)

Komisia schválila 27. mája 2003 súbor opatrení v prospech spoločnosti Post Office Limited („POL“), ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti RM (vec N 784/02) (2). V rámci týchto opatrení bola spoločnosti POL poskytnutá kompenzácia financovaná prostredníctvom rezervy („poštová rezerva“) vytvorenej z hotovostného prebytku, ktorý dosiahla spoločnosť RM. Dňa 22. februára 2006 Komisia nevzniesla pripomienky proti pokračovaniu jedného z týchto opatrení (príspevok na vidiecku sieť) na ďalšie obdobie (vec N 166/05) (3).

(4)

Spoločnosť DP podala 8. októbra 2003 žalobu o neplatnosť (T-343/03) proti rozhodnutiu Komisie N 784/02 s tvrdením, že týmto rozhodnutím bola implicitne zamietnutá jej sťažnosť CP 206/02. Súd prvého stupňa zamietol 16. novembra 2005 žalobu spoločnosti DP s vyjadrením, že rozhodnutie N 784/02 neznamená zamietnutie sťažnosti a že Komisia vykonáva prešetrovanie (čo dokazuje korešpondencia predložená súdu).

(5)

Spoločnosť DP zaslala 10. augusta 2006 list, v ktorom vyzvala Komisiu, aby na základe článku 232 zmluvy zaujala do lehoty dvoch mesiacov stanovisko k jej sťažnosti z roku 2002. Ten istý list obsahoval informácie týkajúce sa súboru opatrení údajnej novej štátnej pomoci. Tieto opatrenia sú iné ako opatrenia, ktoré boli predmetom sťažnosti z roku 2002, a sťažnosť proti nim sa preto považovala za osobitnú sťažnosť, ktorej bolo pridelené číslo CP 221/06, neskôr NN 83/06. Údajnými opatreniami boli:

(6)

Orgány Spojeného kráľovstva v odpovedi na žiadosti Komisie o informácie poskytli informácie týkajúce sa záležitostí vznesených v týchto dvoch sťažnostiach v listoch zo 6. októbra a 31. októbra 2006. Listom z 5. decembra 2006 doplnili tieto informácie v súvislosti s opatreniami v prospech spoločnosti POL uvedenými v odôvodnení 3.

(7)

Listom z 27. októbra 2006 predložil Mail Competition Forum (MCF), orgán reprezentujúci nových účastníkov trhu poštových služieb v Spojenom kráľovstve, sťažnosť týkajúcu sa osobitného účtu určeného na financovanie dôchodkov spoločnosti RM, ktorý bol predmetom aj druhej sťažnosti spoločnosti DP. Sťažnosti MCF bolo pridelené číslo CP 164/06, neskôr NN 82/06. Verejné znenie sťažnosti neobsahujúce dôverné informácie bolo 20. novembra 2006 zaslané orgánom Spojeného kráľovstva. Orgány Spojeného kráľovstva poskytli pripomienky k sťažnosti listom z 19. decembra 2006.

(8)

Komisia listom zo 7. decembra 2006 informovala spoločnosť DP, že nenašla dostatočné dôvody na pokračovanie prešetrovania týkajúceho sa sťažnosti CP 206/02 a že v prípade, že nedostane od spoločnosti DP odpoveď do 20 pracovných dní, sťažnosť sa bude považovať za stiahnutú. Do uvedenej lehoty neprišla žiadna odpoveď. Táto sťažnosť sa preto považovala za stiahnutú.

(9)

Spojené kráľovstvo notifikovalo 7. decembra 2006 navrhované rozšírenie ďalšieho z opatrení v prospech spoločnosti POL (financovanie splácania dlhu), ktoré bolo predmetom pomoci číslo N 784/02 a ktorého účinnosť by sa inak skončila v roku 2007. Komisia rozhodnutím zo 7. marca 2007 (4) schválila túto pomoc pod číslom N 822/06.

(10)

Spojené kráľovstvo oznámilo Komisii 8. februára 2007 podmienky oznámenia, pokiaľ ide o „dôchodkové opatrenie“, úverový nástroj vo výške 900 miliónov GBP a takisto nový úver vo výške 300 miliónov GBP pre spoločnosť Royal Mail.

(11)

Komisia začala 21. februára 2007 konanie vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o tieto opatrenia:

(12)

V rozhodnutí z 21. februára sa potvrdilo stiahnutie sťažnosti CP 206/02 a potvrdilo sa, že Komisia nenamietala proti financovaniu schválených opatrení pre spoločnosť POL zo štátneho rozpočtu namiesto z poštovej rezervy.

(13)

Listom z 22. februára 2007 Komisia oznámila Spojenému kráľovstvu svoje rozhodnutie začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s opatreniami uvedenými v odôvodnení 11.

(14)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam.

(15)

Príjemcom údajnej štátnej pomoci je spoločnosť Royal Mail Group plc, neskôr Royal Mail Group Ltd. (ďalej len „RM“), ktorá je (prostredníctvom holdingovej spoločnosti Royal Mail Holdings plc) spoločnosťou v 100 % vlastníctve štátu. Spoločnosť RM je hlavným poskytovateľom poštových služieb a mala zákonný monopol na väčšinu základných listových služieb až do konca roka 2005. Sieť poštových úradov prevádzkuje spoločnosť POL, ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti RM.

(16)

Poštové činnosti v Spojenom kráľovstve pred rokom 2001 vykonávala spoločnosť Post Office Corporation, štatutárny orgán zriadený poštovým zákonom z roku 1969. Aktíva a pasíva spoločnosti Post Office Corporation boli prevedené na spoločnosť Consignia Holdings (v súčasnosti premenovanú na Royal Mail Holdings plc) a na jej dcérsku spoločnosť Consignia plc (v súčasnosti RM) 26. marca 2001 v súlade s podmienkami zákona o poštových službách z roku 2000.

(17)

Spoločnosť RM má osobitnú obchodnú divíziu pre balíkové zásielky, Parcelforce, ktorá bola v sťažnosti spoločnosti DP z roku 2002 uvedená ako príjemca pomoci. Parcelforce má vlastnú samostatnú uzlovú infraštruktúru. V roku 2003 bola časť balíkových služieb (vrátane poskytovania univerzálnej služby pre balíky podávané na poštách) prevedená z Parcelforce na divíziu listových služieb spoločnosti RM a v súčasnosti sa vykonáva prostredníctvom tejto infraštruktúry. Parcelforce v súčasnosti vybavuje len balíky s rýchlou dodávkou.

(18)

Na základe režimu, ktorý existoval pred zápisom spoločnosti Post Office Corporation do obchodného registra a prevodmi z roku 2001, neexistovala požiadavka, aby táto spoločnosť platila dividendy orgánom Spojeného kráľovstva, a ani ich neplatila. Bola však povinná investovať časť zisku, ktorý dosiahla každý rok, do štátnych cenných papierov alebo do vkladov National Loan Fund. Tieto investície, zatriedené ako bežné aktíva a často nazývané ako „gilts“ (dlhopisy zaručené anglickým štátom), zostali po prevodoch z roku 2001 v spoločnosti RM a k 31. marcu 2002 predstavovali 1 800 miliónov GBP. Na základe pokynov orgánov Spojeného kráľovstva z 30. januára 2003 podľa článku 72 zákona o poštových službách z roku 2000 umiestnila spoločnosť RM tieto aktíva do osobitnej rezervy („poštová rezerva“), určenej na financovanie osobitných opatrení v súlade s pokynmi.

(19)

Orgány Spojeného kráľovstva poskytli vo februári 2001 spoločnosti RM úver vo výške 500 miliónov GBP na financovanie zahraničných nadobudnutí (akvizícií) v sektore listových a balíkových služieb. Tento úver je splatný od roku 2021 do roku 2025 a jeho priemerná úroková sadzba je približne 5,8 %. Orgány Spojeného kráľovstva v korešpondencii s Komisiou uviedli, že tento úver bol poskytnutý za komerčných podmienok a že sa riadili radami poradcov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť komerčnosť podmienok. Tento úver bol zabezpečený akciami spoločnosti General Logistics Systems International Holdings BV vlastnenými spoločnosťou RM a niektorými ďalšími aktívami RM. Tento úver nebol notifikovaný Komisii.

(20)

Orgány Spojeného kráľovstva sprístupnili v roku 2003 spoločnosti RM rôzne úverové nástroje na financovanie jej „plánu obnovy“ (vrátane reštrukturalizácie Parcelforce). Tieto nástroje, uvádzané orgánmi Spojeného kráľovstva ako komerčný balík, boli prerokované medzi spoločnosťou RM a orgánmi Spojeného kráľovstva a tvoril ich úverový nástroj vo výške 544 miliónov GBP od Národného úverového fondu (National Loans Fund, ďalej len „NLF“), ktorý bol zabezpečený nahromadeným hotovostným saldom spoločnosti RM (najmä finančnými prostriedkami pridelenými do poštovej rezervy), ako aj nadobudnutím (akvizíciou) orgánmi Spojeného kráľovstva dvoch dlhopisov emitovaných spoločnosťou RM (jedného vo výške 300 miliónov GBP a jedného vo výške 200 miliónov GBP). Orgány Spojeného kráľovstva v korešpondencii s Komisiou znovu uviedli, že tieto úverové nástroje boli poskytnuté za komerčných podmienok a že sa riadili radami poradcov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť komerčnosť podmienok. Informovali tiež Komisiu, že od októbra 2006 neboli tieto úverové nástroje čerpané, okrem testovania procesu čerpania prostriedkov vo výške 50 miliónov GBP, ktoré boli splatené do 7 dní, a že platnosť nástroja vo výške 200 miliónov GBP vtedy skončila. Spoločnosť RM však zaplatila poplatky za viazanie zdrojov približne vo výške 2,5 milióna GBP. Tieto úverové nástroje neboli notifikované Komisii.

(21)

Orgány Spojeného kráľovstva oznámili v máji 2006 zámer rozšíriť zostávajúce úverové nástroje a zvýšiť ich úroveň z 844 miliónov GBP na 900 miliónov GBP. Orgány Spojeného kráľovstva uviedli 31. októbra 2006, že presné podmienky tohto predĺženia sa ešte uzatvárajú, ale zámerom je, aby boli komerčné a aby úver nepredstavoval štátnu pomoc.

(22)

V roku 2006 sa orgány Spojeného kráľovstva rozhodli uvoľniť 850 miliónov GBP z hotovostného salda zostávajúceho v poštovej rezerve v spoločnosti RM na zriadenie „podmieneného účtu“ (escrow account), z ktorého by za určitých okolností mohol čerpať dôchodkový program Royal Mail Pension Plan (ďalej len „RMPP“), ak by sa spoločnosť RM dostala do úpadku. Východiskom tohto opatrenia bolo, že rôzne dôchodkové programy spoločnosti RM, z ktorých RMPP je ďaleko najväčší, vykázali celkový schodok (prebytok očakávaných záväzkov nad aktívami, za určitých obozretných predpokladov) vo výške 5 600 miliónov GBP v ich účtovnej závierke za rok 2005 – 2006, pričom bol tento schodok prvýkrát zahrnutý do súvahy spoločnosti RM. RMPP, tak ako iné zamestnanecké dôchodkové programy Spojeného kráľovstva, je kapitálovo krytý program, ktorý je povinný držať aktíva vo vzťahu k svojim záväzkom. Podľa orgánov Spojeného kráľovstva by spoločnosť RM nebola schopná rýchlo splatiť tento schodok a súčasne modernizovať svoju obchodnú činnosť. Tento účet preto umožňuje spoločnosti RM dohodnúť so správcami RMPP dlhšie obdobie na nápravu schodku, a tým znížiť jej dôchodkové príspevky v začiatočných rokoch. Orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že sa domnievajú, že používanie poštovej rezervy na tento účel je v najlepšom obchodnom záujme spoločnosti RM a že umožnenie, aby spoločnosť RM dokončila svoj strategický plán, spôsobí zvýšenie hodnoty akcií vlastnených orgánmi Spojeného kráľovstva. Orgány Spojeného kráľovstva tvrdia, že bez podmieneného účtu a bez predĺženia úverových nástrojov je možnosť, že by sa hodnota pre akcionárov zničila, a nie zvýšila, a že preto konajú komerčne.

(23)

Orgány Spojeného kráľovstva oznámili 8. februára 2007 súhlas s poskytnutím akcionárskeho úveru spoločnosti RM vo výške 300 miliónov GBP. Tento úver nebol notifikovaný Komisii. Z podmienok oznámenia bolo jasné, že tento úver je súčasťou súboru opatrení spolu s podmieneným dôchodkovým účtom a úverovým nástrojom.

(24)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tvrdeniami orgánov Spojeného kráľovstva, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc z dôvodu, že boli poskytnuté za komerčných podmienok, a preto neposkytli výhodu spoločnosti Royal Mail. Doručovanie listov a balíkov je medzinárodná obchodná činnosť a Komisia sa domnieva, že selektívna výhoda v prospech spoločnosti RM alebo Parcelforce naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Všetky opatrenia boli poskytnuté z finančných prostriedkov pod priamou kontrolou štátu, a preto predstavovali štátne finančné prostriedky v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Všetky opatrenia bolo možné prisúdiť štátu a boli selektívne tým, že boli poskytnuté len spoločnosti RM. Ak poskytli výhodu spoločnosti Royal Mail, budú preto spĺňať kritériá, aby sa považovali za štátnu pomoc. Komisia posudzovala otázku výhody v súvislosti s opatreniami, vo vzťahu ku ktorým začala konanie.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, úver z roku 2001 je splatný v období od roku 2021 do roku 2025 a jeho priemerná úroková sadzba je približne 5,8 %. To je výrazne nižšia sadzba ako referenčná sadzba uplatňovaná pre Spojené kráľovstvo v roku 2001 (7,06 %), keď Spojené kráľovstvo predtým informovalo Komisiu, že bol poskytnutý úver. Orgány Spojeného kráľovstva poskytli určité dôkazy, že v tom čase bola výnosová krivka v Spojenom kráľovstve naklonená smerom nadol, a že preto by úrokové sadzby pre takýto dlhodobý úver mohli byť nižšie ako referenčná sadzba (ktorá sa v tom čase zakladala na päťročných sadzbách) bez toho, aby bola porušená zásada investora v trhovom hospodárstve. Zdalo sa však, že tieto dôkazy tiež naznačujú, že časť úveru bola poskytnutá v rokoch 1999 a 2000. To bolo nielen v rozpore s predchádzajúcimi informáciami, ale zahŕňalo to aj obdobie, keď bola referenčná sadzba ešte vyššia (7,64 % v roku 2000). Komisia tiež poznamenala, že najneskoršie v roku 2001 začala klesať finančná výkonnosť spoločnosti Royal Mail. To by sa za bežných okolností odrazilo v podmienkach akéhokoľvek úveru. Z toho dôvodu môže Komisia pri posudzovaní úveru podniku vo finančných ťažkostiach použiť ako východisko na porovnávanie vyššiu sadzbu, ako je referenčná sadzba.

(26)

Orgány Spojeného kráľovstva informovali Komisiu, že z úverových nástrojov poskytnutých v roku 2003 sa k októbru 2006 nečerpalo. Z tohto samotného faktu však nebolo možné dospieť k záveru, že úverové nástroje neposkytli žiadnu výhodu, keďže dostupnosť úverových nástrojov mala pre spoločnosť „hodnotu možnosti voľby“. V roku 2003 nebolo možné vedieť, že sa nebudú čerpať. Podmienky úverových nástrojov je preto potrebné posudzovať rovnako ako podmienky úveru z roku 2001. Možno poznamenať, že tieto úverové nástroje boli spojené s plánom obnovy spoločnosti RM.

(27)

Úver od NLF vo výške 544 miliónov GBP bol poskytnutý na úrovni „25 bázických bodov nad úrovňou sadzby Libor alebo príslušných dlhopisov typu gilt“ (6). Treba poznamenať, že referenčná sadzba je stanovená na 75 bodov nad úrovňou medzibankovej swapovej sadzby. Orgány Spojeného kráľovstva zdôvodnili nízku maržu na základe poskytnutého zabezpečenia, najmä hotovostných rezerv spoločnosti RM. Komisia však poznamenala, že tieto rezervy predstavujú štátne finančné prostriedky, nad ktorými mali orgány Spojeného kráľovstva kontrolu na základe osobitných právnych predpisov. Komisia preto vyslovila pochybnosť, či ich použitie ako zabezpečenia môže určite rozptýliť jej pochybnosti, pokiaľ ide o charakter opatrenia ako pomoci. Podotkla, že v prípade, ak by sa úver čerpal, úspora vo výške 50 bázických bodov by prevýšila hodnotu poplatkov za viazanie zdrojov, ktoré zaplatila spoločnosť RM.

(28)

Dlhopisy vo výške 300 miliónov GBP a 200 miliónov GBP boli emitované pri sadzbe 50 a 200 bázických bodov nad úrovňou „príslušného gilt“. Väčší dlhopis bol zabezpečený skupinovo orientovaným záložným právom na všetky aktíva spoločnosti RM, kým menší mal menšie zabezpečenie. Rozpätie 50 bázických bodov nad sadzbou založenou na štátnych dlhopisoch (ktorá je zvyčajne nižšia ako medzibankové sadzby) znamená, že úver vo výške 300 miliónov GBP mohol byť poskytnutý s nižšou sadzbou, ako je referenčná sadzba Komisie.

(29)

Orgány Spojeného kráľovstva 31. októbra 2006 informovali Komisiu, že podmienky, za ktorých sa majú predĺžiť úverové nástroje z roku 2003, ktoré ešte existovali v októbri 2006 (konkrétne úver Národného úverového fondu vo výške 544 miliónov GBP a dlhopis vo výške 300 miliónov GBP), sa ešte prerokúvajú, ale že sa usilujú získať rady poradcov s cieľom zabezpečiť, aby podmienky boli trhové.

(30)

Podľa informácií poskytnutých orgánmi Spojeného kráľovstva bolo jedným z dôsledkov podmieneného účtu zníženie dôchodkových príspevkov, ktoré spoločnosť RM musela platiť v začiatočných rokoch do RMPP na nápravu schodku. Komisia podotkla, že to je signál toho, že opatrenie môže poskytovať výhodu spoločnosti RM, a tým predstavovať štátnu pomoc. Komisia má pochybnosti v súvislosti s argumentom, že opatrenie možno odôvodniť ako intervenciu investora v trhovom hospodárstve, ktorá nebola podporená výhľadmi ani finančnou analýzou.

(31)

Komisia určila tri body, ktoré bude skúmať. Vzhľadom na to, že rezervné finančné prostriedky nachádzajúce sa v rezerve už držala spoločnosť Royal Mail a nachádzali sa v jej súvahe, jedným z bodov bolo, či by sa zriadenie podmieneného účtu mohlo považovať za komerčné rozhodnutie spoločnosti RM napriek zapojeniu orgánov Spojeného kráľovstva, ktoré vzniklo na základe konkrétneho uplatniteľného právneho režimu. Druhým bodom, vzhľadom na konkrétne právomoci prijaté orgánmi Spojeného kráľovstva vo vzťahu k týmto rezervám, bolo, či komerčne konajúci akcionár by súhlasil s takýmto použitím vlastného imania. Tretím bodom, vzhľadom na to, že použitie rezerv na dôchodkové opatrenie vyžaduje, aby orgány financovali opatrenia spoločnosti POL zo štátneho rozpočtu, bolo, či by akcionár súhlasil so zaobstaraním nového vlastného imania na financovanie podmieneného účtu tohto druhu.

(32)

V čase začatia prešetrovania neboli podmienky úveru oznámené Komisii. Komisia preto nebola schopná posúdiť, či jeho podmienky zahŕňajú pomoc. Vzhľadom na skutočnosť, že úver bol súčasťou súboru opatrení, v súvislosti s ktorým neboli rozptýlené pochybnosti Komisie o možnom zahrnutí štátnej pomoci, podmienky tohto úveru sa v žiadnom prípade nemohli posudzovať samostatne.

(33)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti, či opatrenia, ak predstavujú štátnu pomoc, by sa mohli považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Podotkla, že sa nezdá, že by bol uplatniteľný právny základ článku 86 ods. 2 zmluvy, aj keď je spoločnosť RM poverená vykonávaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Úver a úverové nástroje boli orgánmi Spojeného kráľovstva explicitne naviazané na iné projekty ako poskytovanie takýchto služieb, a to zahraničné akvizície spoločnosti RM a plán obnovy prijatý v roku 2003. Podmienený dôchodkový účet podobne nebol naviazaný na žiadnu službu všeobecného hospodárskeho záujmu vykonávanú spoločnosťou RM.

(34)

Jediným základom pre zlučiteľnosť týchto opatrení, ak by obsahovali štátnu pomoc, sa zdá byť článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Nezdá sa však, že by tieto opatrenia zodpovedali pravidlám týkajúcim sa uplatňovania tohto pododseku, ktoré Komisia vyhlásila k dnešnému dňu. Ak by bola obsiahnutá štátna pomoc, Komisia mala preto pochybnosť, či by boli tieto opatrenia zlučiteľné so spoločným trhom.

(35)

Spoločnosť Deutsche Post vyslovila pripomienku, že prešetrovanie zahŕňalo len časť pomoci poskytnutej spoločnosti Royal Mail v posledných rokoch. Komisia schválila celý súbor opatrení pomoci Spojeného kráľovstva, v dôsledku ktorých sa spoločnosť Royal Mail stala v posledných rokoch najväčším príjemcom pomoci v sektore poštových služieb (po Poste Italiane). Spoločnosť DPAG poukázala, že napriek všetkým týmto opatreniam bol Parcelforce, liberalizovaný poskytovateľ balíkových zásielkových služieb spoločnosti Royal Mail, mnoho rokov vysoko stratový. Keďže súčasne spoločnosť Royal Mail nezískala dostatočné príjmy z ostatných oblastí podnikania na kompenzáciu týchto strát, musia sa nutne pokrývať zo štátnych zdrojov. Podľa rozhodnutia Komisie z 19. júna 2002 (vec C 61/99, Deutsche Post AG (7)) takáto strata kompenzácie predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Spoločnosť DPAG vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia v tomto konaní nezohľadnila túto skutočnosť, ktorú DPAG zdôraznila už vo svojej sťažnosti z 3. decembra 2002.

(36)

V súvislosti s úverom z roku 2001 spoločnosť DP poznamenala, že v januári 1999 spoločnosť Royal Mail nadobudla nemeckého poskytovateľa balíkových služieb, spoločnosť German Parcel GmbH (ďalej len „German Parcel“) za 424 miliónov EUR. Na jeseň roku 1999 sa German Parcel GmbH stala súčasťou novo zriadenej spoločnosti General Logistics System (ďalej len „GLS“). Spoločnosť GLS pokračovala v realizácii veľkého počtu nákupov na európskom trhu. Počas obdobia rokov 2000 – 2003 spoločnosť Royal Mail sotva dosiahla zisk, z ktorého by financovala tieto nadobudnutia. Ak bol úver, z ktorého sa financovali tieto nákupy, poskytnutý za podmienok, ktoré nebolo možné získať v tom čase na trhu, je zahrnutá neoprávnená štátna pomoc, ktorá sa bude musieť vrátiť.

(37)

V súvislosti s úverovými nástrojmi dospela spoločnosť DPAG k záveru, že ťažko pochopiť, prečo Royal Mail nefinancovala obnovu svojej poštovej infraštruktúry z výnosov z posledných rokov (spoločnosť Royal Mail zaevidovala podľa jej vlastných číselných údajov v účtovnom období 2005/2006 prevádzkový zisk vo výške 355 miliónov GBP). Regulačný orgán Postcomm vo svojom schvaľovaní sadzieb už vo veľkej miere zohľadnil povinnosti spoločnosti v oblasti univerzálnej služby. Bolo preto potrebné obávať sa, že celkový vplyv veľkého počtu podporných opatrení vo forme priamych štátnych platieb, úverov a schválených cenových opatrení bude predstavovať nadmernú kompenzáciu nákladov na univerzálnu službu spôsobom, ktorý je podľa pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci neprípustný. To by mohlo značne narušiť hospodársku súťaž na trhu listových, balíkových a expresných kuriérskych služieb v Spojenom kráľovstve, na ktorom dosiahla spoločnosť DPAG v roku 2006 tržby vyše 1 000 miliónov EUR.

(38)

Spoločnosť DPAG naliehala na Komisiu, aby podriadila opatrenia pomoci uvedené v rozhodnutí o začatí konania kritickému preskúmaniu, najmä s ohľadom na veľký počet opatrení štátnej podpory už schválených v prospech spoločnosti Royal Mail.

(39)

Spoločnosť TNT Post UK Ltd. („TNT“) ako člen orgánu Mail Competition Forum, ktorý predložil sťažnosť na dôchodkové opatrenie, v prvej odpovedi na začatie konania plne podporila prešetrovanie. Ako účastníka na trhu sa jej priamo dotkla každá forma financovania uskutočneného inak, ako za komerčných podmienok medzi nezávislými a rovnocennými partnermi. Takéto financovanie bude znamenať, že spoločnosť Royal Mail bude schopná udržiavať svoje ceny na neprirodzene nízkej úrovni, a tým znižovať konkurencieschopnosť TNT.

(40)

Spoločnosť TNT zistila z predbežných účtov spoločnosti Royal Mail Group Limited (predtým plc), že „Royal Mail Group plc neplní svoje záväzky vyplývajúce z úverových nástrojov s vládou, ale ministerstvo obchodu a priemyslu v jeho postavení veriteľa sa oficiálne vzdalo svojich nárokov.“ Spoločnosť TNT tvrdila, že vzhľadom na tieto podmienky by žiadny komerčný veriteľ nebol ochotný požičať ďalšie sumy, ak by podmienky primerane neodrážali zvýšené riziko nezaplatenia úrokov alebo nesplatenia istiny. Spoločnosť TNT ďalej podotkla, že v dokumente spoločnosti Royal Mail z marca 2007 s názvom „Postavenie Royal Mail pri predbežnom preskúmaní“ Royal Mail potvrdila, že refinancovanie je vzájomne závislé od ustanovenia cenovej regulácie a financovania dôchodkového schodku počas obdobia 17 rokov. TNT to považovala za neprimerane dlhé obdobie a ak by sa dokázalo, že financovanie sa poskytuje za nekomerčných investorských alebo veriteľských podmienok, svedčilo by to o tom, že toto obdobie nápravy je príliš dlhé. Maximálne limity cenovej regulácie stanovené poštovým regulačných úradom Postcomm by preto boli stanovené na príliš nízkej úrovni. Spoločnosť TNT uviedla, že ako konkurenta sa jej priamo dotkli maximálne cenové limity pre firemné poštové zásielky, ktoré boli stanovené na úrovni predpokladajúcej verejné financovanie, a neprimerane dlhé obdobie nápravy schodku penzijného fondu.

(41)

Spoločnosť TNT predložila ďalšie pripomienky, ktoré prišli so značným oneskorením po oficiálnej lehote na podávanie pripomienok, ale ktoré Komisia napriek tomu zohľadnila. TNT vykonala analýzu dvoch zdrojov verejného financovania dostupných pre spoločnosť Royal Mail, a to i) úverové financovanie a ii) uvoľnenie štátom riadených rezerv na podmienený účet prístupný pre správcov penzijného fondu spoločnosti Royal Mail. Záver spoločnosti TNT bol, že komerčný investor by neposkytol ani jeden z týchto dvoch zdrojov financovania.

(42)

Pokiaľ ide o úvery z roku 2001, tieto boli poskytnuté ako nezabezpečené úvery vo februári 2001 s priemernou dĺžkou trvania približne 21 rokov a priemernou pevnou úrokovou sadzbou 5,84 %. V mesiaci poskytnutia úverov sa 20-ročná swapová sadzba (v porovnaní so sadzbou Libor pre GBP) pohybovala od 5,87 % do 6,12 %. Z toho možno vyvodiť, že štátne úvery museli byť uzatvorené pod úrovňou existujúcich medzibankových sadzieb, keďže za bežných okolností sa za podnikové nezabezpečené dlhy platí kreditné rozpätie nad úrovňou medzibankových sadzieb. Skutočnosť, že sa to vzťahuje aj na spoločnosť Royal Mail, dokazuje kreditné rozpätie 0,25 % nad sadzbou Libor, ktorú komerčné banky účtovali spoločnosti Royal Mail za úvery s oveľa kratšou dĺžkou trvania. Spoločnosť TNT tiež poznamenala, že kreditné rozpätia sa výrazne zvyšujú pre dlhšie doby splatnosti. Na základe dostupných informácií by dospela k záveru, že komerčná strana by neposkytla úvery vo výške 500 miliónov GBP spoločnosti Royal Mail za uverejnených podmienok. Úver poskytnutý za trhových podmienok medzi nezávislými a rovnocennými partnermi by v skutočnosti viedol k výrazne vyššej úrokovej sadzbe.

(43)

Pokiaľ ide o dlhopisy emitované v roku 2003 (to znamená úverové nástroje), spoločnosť TNT posudzovala situáciu trocha inak, keďže sa zdalo, že dlhopisy boli zabezpečené aktívami spoločnosti Royal Mail. V závislosti od veľkosti týchto aktív (ktoré sa na základe dostupných informácií zdali dosť veľké) by sa očakávalo, že sa rozpätie nad sadzbou Libor zníži. Jedine veľkosť tohto zníženia by bola sporná, ale keďže spoločnosti TNT nebolo jasné, akú sadzbu Royal Mail v skutočnosti platila, bolo ťažké určiť, či to z komerčného hľadiska môže zdôvodniť Royal Mail, ako aj vláda Spojeného kráľovstva.

(44)

Pokiaľ ide o úvery poskytnuté v roku 2007, TNT poznamenala, že nebolo možné určiť komerčnosť podmienok, keďže neboli verejne známe, a aj z dôvodu, že tieto úvery boli zjavne spojené s podmieneným účtom a existujúcim úverovým nástrojom. Upustenie od uplatnenia odsekov existujúcich ustanovení týkajúcich sa nesplnenia zmluvných záväzkov (čo bolo potvrdené polročnou povinnou uzávierkou spoločnosti Royal Mail (8) v poznámke 3 na strane 18: Royal Mail Group plc má k 24. septembru 2006 čisté pasíva, najmä v dôsledku dôchodkového schodku svojho hlavného dôchodkového programu Royal Mail Pension Plan. Spoločnosť Royal Mail preto porušila podmienky úverových nástrojov od štátu, ale ministerstvo obchodu a priemyslu v postavení veriteľa sa oficiálne zrieklo uplatnenia svojich nárokov) a poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov však bolo niečo, čo by komerčná strana za bežných okolností neurobila.

(45)

Pokiaľ ide o dôchodkové opatrenie, spoločnosť TNT vyslovila pochybnosť, či pri zápise Royal Mail do obchodného registra v marci 2001 bol prevod neobchodných aktív a súvisiaceho vlastného imania známeho ako „poštové rezervy“ komerčný. Podľa spoločnosti TNT by komerčný akcionár s veľkou pravdepodobnosťou nezriadil spoločnosť, ktorá obsahovala úverové aktívum (kde dlžníkom bol akcionár), a potom vložil podobný vklad do vlastného imania. Spoločnosť TNT poznamenala, že keď bol privatizovaný holandský operátor KPN v roku 1989, uskutočnilo sa podobné riešenie, ale začiatočná súvaha KPN v roku 1989 ako spoločnosti Dutch NV neobsahovala buď súvisiace aktíva alebo rezervy.

(46)

Prevod na podmienený účet orgánmi Spojeného kráľovstva slúži podľa spoločnosti TNT ako záruka pre dôchodkový fond, z ktorej bude mať spoločnosť Royal Mail prospech v tom, že bude schopná vyrovnať schodok počas dlhšieho obdobia financovania a využívať vlastné finančné prostriedky na posilnenie svojej obchodnej činnosti. Ak by spoločnosť Royal Mail musela financovať schodok okamžite, v závislosti od toho, či by v dôchodkových záväzkoch v súvahe už bol zohľadnený tento schodok, zaznamenala by výraznú stratu a zníženie vlastného imania, a čo je možno ešte dôležitejšie, pokles finančných prostriedkov. Zdá sa, že v prípade spoločnosti Royal Mail existovala tretia možnosť, a to odsúhlasenie zhovievavejšieho cenového stropu s regulačným orgánom pri regulácii jej cien. Ceny sa mohli výrazne zvýšiť bez toho, aby dosiahli protiprávne vysoké úrovne. Keďže na realizáciu cenovej regulácie sa vyžadoval súhlas spoločnosti Royal Mail, bola to záležitosť v právomoci Royal Mail a možnosť voľby, ktorá bola známa jej akcionárovi.

(47)

Spoločnosť TNT poznamenala, že vypožičiavateľ potrebuje na získanie peňazí na úverovom trhu presvedčivý argument, že je schopný splatiť dlh z budúcich peňažných tokov. Na získanie peňazí na akciovom trhu potrebuje spoločnosť ešte presvedčivejší argument, že bude prinášať značný prínos pre akcionára nad úrovňou celkového investovaného kapitálového vkladu. Vláda Spojeného kráľovstva ako jediný akcionár spoločnosti Royal Mail by mala vykonať všetky potrebné prešetrenia, aby sa presvedčila, že Royal Mail bude v lepšom finančnom stave, ak by sa jej povolilo dokončiť jej strategický plán. Rozhodujúcou otázkou bolo, či vykonanie ďalšej investície uvoľnením finančných zdrojov z rezerv bude mať komerčný zmysel, alebo bude znamenať „vyhadzovanie peňazí oknom“. Veľmi jasná analýza výnosu, ktorý by sa dosiahol z dodatočnej investície, by bola pre takéto rozhodnutie prvoradá. Spoločnosť TNT sa domnieva, že v prípade, ak chýbajú presvedčivé dôkazy na preukázanie, že plán reštrukturalizácie – umožnený uvoľnením finančných prostriedkov z rezerv – by priniesol komerčnú rentabilitu tejto investície pre akcionára, toto rozhodnutie bolo prijaté na základe nekomerčných podmienok.

(48)

V súvislosti s úverom z roku 2001 Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že úver pochádza z roku 1999, keď vláda schválila stratégiu spoločnosti Royal Mail uskutočniť určité akvizície s cieľom pomôcť zlepšiť konkurenčné postavenie hlavnej činnosti Royal Mail. Pri odsúhlasení tejto stratégie prihliadali orgány najmä na prognózu očakávaných výnosov pri dosahovaní strategického cieľa spoločnosťou Royal Mail. Do piateho roka svojej celkovej akvizičnej stratégie predpokladala Royal Mail vo svojich prognózach nárast obratu o 40 % a zvýšenie zisku o 210 %. V rokovaniach o financovaní akvizícií, a najmä akvizície spoločnosti German Parcel, ktoré predstavovalo prvú významnú zahraničnú akvizíciu spoločnosťou Royal Mail, orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že chcú, aby Royal Mail financovala túto transakciu (a budúce transakcie) úverom od štátneho NLF za komerčných podmienok. To odrážalo zámer vlády uložiť spoločnosti Royal Mail komerčnú disciplínu, a takisto zabezpečiť, aby objektívne súťažila s ostatnými poskytovateľmi poštových služieb v sektore poštových služieb, keďže trh sa postupne otvoril hospodárskej súťaži.

(49)

Keďže NLF nebol v roku 1999 schopný poskytnúť úver, vláda Spojeného kráľovstva schválila, že spoločnosť Royal Mail bude financovať transakcie dočasne prostredníctvom využívania hotovostných rezerv v jej súvahe, v súlade s politikou Spojeného kráľovstva, že organizácie v štátnom vlastníctve by si vo všeobecnosti nemali vypožičiavať zo súkromných kapitálových trhov. Aby tento dočasný mechanizmus financovania nemal vplyv na spoločnosť, od dátumov (9), keď spoločnosť Royal Mail čerpala zo svojich hotovostných rezerv, sa budú uplatňovať úroky úveru NLF, ako keby od toho momentu existoval úver (čo bol pôvodný zámer). Spojené kráľovstvo poskytlo Komisii list z 12. januára 1999, ktorým orgány Spojeného kráľovstva poskytli spoločnosti Royal Mail súhlas na akvizíciu spoločnosti German Parcel a v ktorom sa stanovilo, ako sa poskytne financovanie.

(50)

S cieľom posúdiť, či navrhované nadobudnutia (akvizície) spoločnosťou Royal Mail sú strategicky a komerčne rozumné, si orgány Spojeného kráľovstva pre nadobudnutie spoločnosti German Parcel obstarali pomoc externého poradcu. Pre nasledujúce nadobudnutia, ktoré boli financované aj úverom vo výške 500 miliónov GBP a vyžadovali súhlas orgánov Spojeného kráľovstva, sa poradenské služby vyžiadali od spoločnosti Deloitte & Touche LLP (ďalej len „Deloitte“), ktorá individuálne vyhodnotila každé nadobudnutie predtým, ako orgány Spojeného kráľovstva povolili uskutočniť príslušné nadobudnutia. Deloitte nedal odporúčanie neuskutočniť ktorékoľvek z nadobudnutí.

(51)

Deloitte bol najatý aj s cieľom pomôcť určiť komerčné úrokové sadzby pre zálohové platby z NLF pre spoločnosť Royal Mail, a najmä určiť kreditný rating spoločnosti Royal Mail na základe posúdenia jej kreditnej spoľahlivosti ako samostatného podniku, nezávisle od vlastníctva štátu. Deloitte posudzoval kreditné riziko spoločnosti RM ako funkciu obchodného rizika a finančného rizika, a s použitím porovnávacích kritérií a finančných ukazovateľov určil kreditný rating medzi AA a AA-. Deloitte ďalej odporučil, aby sa úroková sadzba účtovaná spoločnosti Royal Mail určovala podľa sadzieb pre emitentov s porovnateľným ratingom na základe obrazovkového cenového „indexu“ rozpätí pre daný kreditný rating vo vzťahu k referenčným štátnym dlhopisom. Na tomto základe sa príslušné rozpätie účtované spoločnosti Royal Mail pohybovalo od 76 do 165 bázických bodov.

(52)

Spoločnosť Royal Mail sa snažila získať dlhodobý úver, keďže s cieľom realizovať svoju stratégiu mala v úmysle dlhodobo držať podniky, ktoré nadobudla. Na základe komerčných úrokových sadzieb dostupných v tom čase (keď dlhodobé úrokové sadzby boli výrazne nižšie ako krátkodobé úrokové sadzby), Royal Mail požiadala o dobu trvania úverov pre príslušné dlhodobé nadobudnutia podľa potreby od 20 do 25 rokov, čo umožnilo, aby sa celková požičaná suma 100 miliónov GBP stala splatná v každom z rokov 2021 až 2025, namiesto toho, aby bola Royal Mail povinná splatiť celých 500 miliónov GBP v jednom roku. Úverové tranže mali rôzne splatnosti v pásme od 20 do 25 rokov, čo nebolo nezvyčajné vzhľadom na relatívnu atraktívnosť dlhodobých úrokových sadzieb v tom čase. Úverové sadzby sa zakladali na podobne nezabezpečenom zaznamenanom dlhu so splatnosťou 20 a 25 rokov a kreditným ratingom AA, a potom sa ročné sadzby interpolovali s cieľom odvodiť primeranú sadzbu pre úver pre spoločnosť Royal Mail.

(53)

Spojené kráľovstvo tvrdilo, že referenčné úrokové sadzby Komisie neboli platným porovnávacím kritériom pre sadzby pre úver z roku 2001, najmä z dôvodu, že sadzby Komisie sa zakladali na päťročnej splatnosti a príslušný úver pozostával z dlhodobého dlhu s rozsahom splatnosti od 20 do 25 rokov, keďže úver poskytnutý spoločnosti Royal Mail odrážal komerčné sadzby dostupné pre úverových klientov s podobnou situáciou, prijímajúcich dlhodobé úvery, a keďže výnosová krivka Spojeného kráľovstva v období rokov 1999 – 2000 (príslušné obdobie na výpočet úrokovej sadzby) klesala, čím zlacneli úvery pre podniky.

(54)

Zabezpečenie úveru sa nepokladalo za potrebné alebo primerané, keďže sa zastával názor, že kreditný rating spoločnosti Royal Mail pre úverové nástroje do 1 000 miliónov GBP je AA. Navrhovaným úverom by sa dlhodobý dlh spoločnosti Royal Mail udržal na tejto úrovni a sám osebe by tvoril podstatnú väčšinu dlhu Royal Mail so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. Orgány Spojeného kráľovstva sa však v tom istom čase, keď prerokúvali úverové nástroje na rok 2003, rozhodli upraviť úvery z roku 2001 vo výške 500 miliónov GBP do podobnej formy dokumentu ako úprava z roku 2003. Týmto novým dokumentom sa nezmenila výška úverov, dĺžka trvania úverov, ani uplatniteľné úrokové sadzby, ale vzhľadom na celkové zvýšenie zadlženosti spoločnosti sa zabezpečenie akciami spoločnosti GLS poskytnuté v rámci nových nástrojov poskytlo aj na krytie úveru z roku 2001. Úver bol súčasne zabezpečený fixným a skupinovo orientovaným záložným právom na niektoré aktíva spoločnosti Royal Mail.

(55)

Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie podrobnosti o úverových nástrojoch sprístupnených v roku 2003. Podmienky vyžadovali, aby úvery boli kryté zabezpečením niektorými hotovostným vkladmi držanými v súvahe spoločnosti Royal Mail, a predstavovali preto dlh s mimoriadne nízkym rizikom, čo dokazovalo opodstatnenosť rozpätia vo výške […] (10). V odpovedi na pripomienku Komisie, že tieto hotovostné vklady predstavovali štátne zdroje, vo vzťahu ku ktorým mali orgány Spojeného kráľovstva kontrolu prostredníctvom osobitných právnych predpisov, ktorých použitie ako zabezpečenie nemohlo preto nevyhnutne rozptýliť pochybnosti o charaktere tohto opatrenia ako pomoci, orgány Spojeného kráľovstva uviedli, že sa snažili dosiahnuť použitie hotovostných vkladov a ďalších aktív spoločnosti spôsobom, ktorý by odrážal komerčné zásady, aby v súvislosti s nástrojmi boli spoločnosti uložené účinné pravidlá. Orgány s použitím právomocí podľa článku 72 zákona o poštových službách z roku 2000 nariadili spoločnosti Royal Mail, aby pripísala svoje hotovostné vklady v NLF vytvorené z naakumulovaného zisku podniku (v celkovej sume približne 1 800 miliónov GBP) k dobru osobitnej rezervy v súvahe Royal Mail (poštová rezerva). Súhlasom na základe osobitného listu sa povolilo, aby sa 549 miliónov GBP z rezervy použilo ako zabezpečenie pre úverové nástroje NLF vo výške 544 miliónov GBP.

(56)

V odpovedi na otázky Komisie týkajúce sa poplatku za viazanie zdrojov zaplateného spoločnosťou Royal Mail za úverové nástroje NLF Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že poplatok za viazanie zdrojov bol v tomto prípade […] bázických bodov z hodnoty úveru, to znamená […] % rozpätia vo výške […] bázických bodov účtovaného nad sadzbou LIBOR. Uviedlo, že trhovou konvenciou je, že poplatky za viazanie zdrojov vo všeobecnosti predstavujú 50 % alebo menej z rozpätia nad sadzbou LIBOR, a doložilo to príkladmi. Relatívne nízke rozpätia (približne 50 bázických bodov alebo menej) boli v tom období bežné pre prioritný dlh. Vzhľadom na skutočnosť, že dostupnosť iných nástrojov (dlhopisov) bola podmienená schválením parlamentu pre poskytnutie prostriedkov príslušnému štátnemu ministerstvu v čase, keď potrebovalo finančné prostriedky na nákup dlhopisov, ktoré mala vydať spoločnosť Royal Mail, nebol poplatok za viazanie zdrojov pre tieto iné nástroje primeraný, keďže tieto nástroje neboli v skutočnosti nikdy viazané v prospech spoločnosti Royal Mail. V súvislosti so súkromnými úvermi je trhovou praxou, že poplatok za viazanie zdrojov sa má zaplatiť, až keď veriteľ dostane všetky potrebné interné schválenia na to, aby sa peniaze oficiálne viazali v prospech (a boli bezpodmienečne dostupné pre) dlžníka.

(57)

Spojené kráľovstvo opísalo aj analýzu navrhovaných úverových nástrojov, ktorá sa vykonala pred ich poskytnutím, vrátane výpočtu čistej súčasnej hodnoty („NPV“) výnosov vo forme peňažných tokov z navrhovaného refinancovania, ako aj niektorých alternatívnych možností. Posúdilo sa, že navrhovaná možnosť prinesie nápravu vo výške […] GBP, kým alternatívy prinesú v najlepšom prípade nápravu vo výške […] GBP. Spojené kráľovstvo ďalej potvrdilo, že nástroje poskytnuté v roku 2003 sa nečerpali, okrem skúšobného čerpania, ktoré sa splatilo do týždňa, predtým, ako sa buď ukončili, alebo boli upravené do nástrojov poskytnutých v roku 2007.

(58)

Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že úverové nástroje poskytnuté v roku 2007 pozostávali z nástroja prioritného dlhu vo výške 900 miliónov GBP. Tento tvorí súčasť finančného balíka, ktorý zahŕňa dôchodkové opatrenie a podriadený úver vo výške 300 miliónov GBP. Úverové nástroje sú určené na financovanie transformačného a investičného programu spoločnosti Royal Mail vrátane nákladov na prepustenie zamestnancov z dôvodu nadbytočnosti. Prioritný dlh vo výške 900 miliónov GBP nahrádza a rozširuje úverové nástroje vo výške 844 miliónov GBP poskytnuté v roku 2003 a pozostáva z dvoch tranží: tranže vo výške […] GBP, ktorá je prístupná len na financovanie transformácie, a tranže vo výške […] GBP, ktorá je určená na všeobecné účely prevádzkového kapitálu v podniku (okrem spoločnosti Post Office Limited). Toto opatrenie nadobudlo účinnosť od 19. marca 2007 a jeho lehota splatnosti je […] rokov od tohto dátumu. Jeho rozpätie je […] bázických bodov nad príslušnou sadzbou Libor (11) na prvých […] mesiacov. Po tomto termíne rozpätie závisí od úrovne krytia fixným záložným právom (ziskovosti ako násobku úrokových platieb), s minimom vo výške […] bázických bodov. Nástroj vo výške 900 miliónov GBP je zabezpečený akciami novej dcérskej spoločnosti, ktorú Royal Mail zriadila, Royal Mail Estates Limited, ktorá vlastní prakticky všetky jej majetkové aktíva (okrem aktív týkajúcich sa spoločnosti Post Office Limited), s celkovou trhovou hodnotou odhadnutou spoločnosťou Atis Real v septembri 2006 na […] GBP.

(59)

Spojené kráľovstvo opísalo opatrenia prijaté na zabezpečenie, aby boli splnené požiadavky zásady investora v trhovom hospodárstve, pričom bralo na vedomie, že komerčnosť finančného balíka z roku 2007 sa musí posudzovať ako celok (pozri podrobnejšie v odôvodneniach 64 a 65). Credit Suisse aj Deloitte poskytovali rady, aby sa tento nástroj zakladal na komerčných podmienkach a splatné úroky na trhových sadzbách, vrátane prostredníctvom porovnávania podľa referenčných kritérií s úvermi poskytnutými na trhu. Hoci táto analýza poukázala na fakt, že lehota siedmich rokov je na hornej hranici trhovej škály, zdá sa, že zriaďovací poplatok, poplatok za viazanie zdrojov a testy na čerpanie a neplnenie zmluvných záväzkov sú v súlade s trhovými normami pre úvery zabezpečené na základe úverov spoločnosti Royal Mail (v tomto prípade najmä nehnuteľnosťami). Spôsob zabezpečenia bol odlišný od trhovej praxe (záložné právo na akcie namiesto na nehnuteľnosti), ale Spojené kráľovstvo zastávalo názor, že z pohľadu veriteľa to bolo v skutočnosti výhodnejšie z dôvodu nákladov, z dôvodu načasovania a z administratívnych dôvodov.

(60)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti TNT týkajúce sa porušenia podmienok úverových nástrojov vlády pre spoločnosť RM a získania oficiálneho oslobodenia od požiadaviek od ministerstva obchodu a priemyslu, Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že oslobodenie od požiadaviek bolo nutné z čisto technického dôvodu týkajúceho sa zavedenia nových účtovných požiadaviek pre dôchodky (FRS17), a nie v dôsledku skutočného zhoršenia komerčnej výkonnosti podniku. Podotklo tiež, že nástroje z roku 2007 neboli „doplnkové“, ako naznačovala spoločnosť TNT, ale presnejšie nahradili nástroje z roku 2003.

(61)

Spojené kráľovstvo vysvetlilo postup zriaďovania mechanizmu podmieneného účtu vrátane záložného práva poskytnutého pre správcov penzijného fondu na danú sumu. Podmienený účet vo výške 850 miliónov GBP bol nakoniec financovaný z poštovej rezervy sumou 796 miliónov GBP a kapitálovou dotáciou na zostávajúcich 54 miliónov GBP. V rámci tohto mechanizmu majú správcovia právo uplatniť záložné právo na podmienené účty pri výskyte určitých obmedzených prípadov nesplnenia záväzkov, týkajúcich sa najmä vstupu príslušného podniku (Royal Mail Holdings plc alebo Royal Mail Group Limited) do konkurzného konania alebo prípadu, že sa záložné právo tvorené podmienenými účtami stane nevykonateľné. Mechanizmus záložného práva stanovuje aj okolnosti, za ktorých sa finančné prostriedky na účtoch môžu uvoľniť zo záložného práva zriadeného mechanizmom záložného práva, čo v zásade nastáva, keď dôchodkový fond dosiahne 75 % úroveň platobnej schopnosti. Strany uznávajú, že keď sa finančné prostriedky uvoľnia zo záložného práva zriadeného mechanizmom záložného práva spoločnosti Royal Mail Holdings, akcionár sa môže rozhodnúť, že finančné prostriedky na podmienenom účte vo výške 850 miliónov GBP (plus naakumulovaný úrok), ktoré sú uvoľnené zo záložného práva zriadeného mechanizmom záložného práva spoločnosti Royal Mail Holdings, sa môžu poskytnúť akcionárovi s uplatnením právomocí podľa zákona o poštových službách z roku 2000 alebo iných uplatniteľných práv alebo právomocí.

(62)

Zriadenie podmieneného účtu viedlo k súhlasu správcov s obdobím 17 rokov na nápravu dôchodkového schodku. Orgány Spojeného kráľovstva upozornili na vyjadrenia regulačného orgánu dôchodkového fondu, že obdobia nápravy dlhšie ako desať rokov budú podliehať zvláštnemu skúmaniu, vrátane toho, či správcovia využili „prípadné aktívum“ (ako napríklad podmienený účet) na zníženie rizík vyplývajúcich z plánu nápravy. Spojené kráľovstvo namietalo proti názoru Komisie, že podmienený režim umožní spoločnosti Royal Mail znížiť jej dôchodkové príspevky, a tvrdilo, že v prípade, ak by neexistoval podmienený účet, výsledok by podliehal prerokovaniu a nemohol by sa vopred určiť. Nedohodnutie sa by ohrozilo dostupnosť finančných prostriedkov na podnikateľské investície.

(63)

Spojené kráľovstvo potvrdilo, že poskytlo spoločnosti Royal Mail akcionársky úver formou podriadeného dlhu vo výške 300 miliónov GBP s úrokovou sadzbou […] %, ktorá sa obnovuje až do splatnosti úveru. Tento nástroj bol dostupný na dva roky, pričom splatnosť predstavovala neskorší dátum z konečného dátumu splatnosti nástroja prioritného dlhu […] alebo uvoľnenia peňazí na podmienenom dôchodkovom účte. Podmienky podriadeného úveru boli prerokované ako súčasť celkového balíka, nie ako podmienky samostatného nástroja. Spojené kráľovstvo uviedlo, že podmienka, na základe ktorej sa splatenie mohlo uskutočniť až po uvoľnení prostriedkov na podmienenom dôchodkovom účte, bola dôsledkom podriadenej povahy úveru. To sa zas odrazilo vo vysokej úrokovej sadzbe, ktorá z dôvodu premietnutia podnikateľských rizík bola vyššia ako rozsah navrhnutý poradcami vlády pre vhodné náklady obetovaných príležitostí vlastného imania. Poradcovia vlády potvrdili, že tento mechanizmus je „plne komerčný“.

(64)

Spojené kráľovstvo uviedlo, že zložky finančného balíka z roku 2007 boli prerokované ako prvky integrovaného celku a že ich komerčnosť nebola hodnotená a nemala byť hodnotená samostatne, hoci ich individuálne podmienky boli porovnávané s komerčnými ekvivalentmi podľa referenčných kritérií. Komerčnú povahu balíka, a najmä mechanizmu podmieneného účtu, analyzovali Deloitte a Credit Suisse a vláda sa opierala o ich rady.

(65)

Prístupom Deloitte bolo posúdiť trhovú hodnotu podniku na základe strategického plánu pri predpoklade, že sa vykoná investícia z podmieneného účtu vo výške 1 mld. GBP. Táto trhová hodnota sa odhaduje diskontovaním predpokladaných peňažných tokov pred investovaním pri vážených priemerných kapitálových nákladoch podniku. Podľa Spojeného kráľovstva je investícia z podmieneného účtu vhodná pre racionálneho existujúceho komerčného investora investujúceho do vlastného imania, ak:

Deloitte vypočítal aj súvisiace vnútorné výnosové percento (IRR) definované ako diskontná sadzba budúcich peňažných tokov, ktorými sa znížila hodnota vlastného imania podniku na hodnotu […]. Analýza, ktorú vykonal Deloitte, naznačila hodnotu vlastného imania po investícii vo výške nad […] GBP a vnútorné výnosové percento („IRR“) vo výške […], a že tieto výnosové percentá boli spoľahlivé pre škálu analýz citlivosti. Preskúmali sa dva alternatívne scenáre bez investície z podmieneného účtu, pri ktorých by sa podľa Deloitte hodnota vlastného imania značne poškodila. Na rozdiel od toho by sa pri navrhovanej investícii mala hodnota investície časom výrazne zvýšiť.

(66)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, otázka, či každé z posudzovaných opatrení predstavuje štátnu pomoc, závisí od existencie výhody pre spoločnosť Royal Mail v zmysle článku 87 zmluvy, keď sú zjavne splnené kritériá existencie pomoci. Na zistenie, či opatrenie poskytlo výhodu spoločnosti RM, Komisia skúma, či za rovnakých podmienok by bol súkromný hospodársky subjekt pôsobiaci v trhovom hospodárstve ochotný poskytnúť financie.

(67)

Vo vysvetleniach poskytnutých orgánmi Spojeného kráľovstva sa uvádza, prečo úroková sadzba, za ktorú sa úverové tranže poskytli, bola stanovená pri dlhodobej (20-ročnej) priemernej sadzbe 5,8 %, nižšej ako v tom čase existujúca referenčná sadzba Komisie, ktorá predstavuje krátkodobejšiu sadzbu (12). V liste uvedenom v odôvodnení 49 orgány tiež vysvetľujú, aké boli začiatky úveru v roku 1999 a aké podmienky boli stanovené v tom čase. Odpovedali na body predložené spoločnosťou TNT (pozri odôvodnenie 42), keďže TNT vykonala porovnania s úverovými sadzbami z roku 2001, čo nebolo obdobie, v ktorom boli úverové sadzby stanovené. Vysvetľujú aj neexistenciu zabezpečenia úveru (čo sa v každom prípade následne zmenilo, keď boli poskytnuté úvery z roku 2003). Na záver zodpovedali bod vznesený Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, že prinajmenšom v roku 2001 začal pokles finančnej výkonnosti spoločnosti Royal Mail. Táto situácia nebola v roku 1999, keď bolo poskytnuté viazanie úverových zdrojov, ani v období rokov 1999 – 2000, ktoré predstavujú príslušné dátumy pre stanovenie úrokových sadzieb.

(68)

V čase, keď boli schválené úvery, boli referenčné úrokové sadzby Komisie stanovené na základe oznámenia Komisie z roku 1997 o metóde stanovenia referenčnej a diskontnej sadzby („oznámenie z roku 1997 o referenčných sadzbách“) (13). Na základe tohto oznámenia určila Komisia sadzby na základe sadzieb päťročných medzibankových swapov (plus prirážka), ale vyhradila si právo použiť kratšiu základnú sadzbu (napríklad jednoročnú sadzbu LIBOR) alebo dlhšiu základnú sadzbu (napríklad sadzbu desaťročných dlhopisov) ako sadzbu päťročných medzibankových swapov. Z dôvodu stanovenej dlhšej dĺžky trvania úverov sa Komisia domnieva, že používanie takejto dlhodobejšej sadzby je v tomto prípade primerané.

(69)

Komisia poznamenala, že k účtovaným sadzbám sa dospelo v procese vychádzajúcom zo zaznamenaných komerčných úverových transakcií, ktoré boli potom porovnané s príslušným štátnym dlhopisom (14). Rozpätie nad štátnymi dlhopismi sa pohybovalo od 76 do 165 bázických bodov, čo je preto dostatočné v porovnaní so 75 bázickými bodmi stanovenými v oznámení o referenčných sadzbách. Komisia porovnávala účtované sadzby aj so sadzbami 20-ročných medzibankových swapov k príslušným dátumom. Účtované sadzby sú mimoriadne blízke týmto sadzbám (rozdiel je vo všeobecnosti menší ako 10 bázických bodov). Komisia poznamenáva, že Spojené kráľovstvo a jeho poradcovia nevychádzali zo sadzby príslušného medzibankového swapu alebo inej uverejnenej sadzby, ale sa snažili získať priame komerčné referenčné sadzby. Z hľadiska všetkého uvedeného Komisia uznáva, že príslušné opatrenie neposkytlo výhodu spoločnosti Royal Mail a nepredstavovalo štátnu pomoc.

(70)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, tieto nástroje nikdy neboli použité v období pred rokom 2007, keď boli predĺžené alebo upravené. Komisia preto nezačala konanie týkajúce sa podmienok úveru a v tomto rozhodnutí sa neposudzuje primeranosť dohodnutej sadzby. Komisia však nastolila otázku, či nástroje nemali pre spoločnosť hodnotu možnosti voľby, čo by sa malo posúdiť z hľadiska obsahu štátnej pomoci. V tejto záležitosti Komisia stanovila, že napriek tomu, že sa nástroje nepoužili, vzťahoval sa na ne poplatok za viazanie zdrojov vo výške […] ročne pre tie nástroje, ktoré boli viazané. Komisia zistila k svojej spokojnosti, že tento poplatok predstavoval trhovú sadzbu stanovenú ako percento rozpätia nad sadzbou Libor podkladového úveru, čo predstavuje trhovú prax, a na úrovni ([…]) v súlade s touto praxou (Komisia zaznamenala príklady v rozsahu od 16 do 50 %). Ďalšie nástroje neboli nikdy schválené parlamentom, a neboli preto nikdy viazané, čo by preto za bežných okolností neviedlo k vzniku poplatku. Komisia je preto presvedčená, že nástroje poskytnuté v roku 2003 v skutočnosti neznamenali štátnu pomoc pre spoločnosť Royal Mail.

(71)

V roku 2007 boli zostávajúce nástroje z roku 2003 (15) nahradené „nástrojom prioritného dlhu“ vo výške 900 miliónov GBP so zmenenými podmienkami. Komisia preskúmala podmienky tohto nástroja. Účtovaná úroková sadzba je […] bázických bodov nad príslušnou sadzbou LIBOR na prvých 12 mesiacov a po tomto termíne sa sadzba mení podľa krytia pevným záložným právom, ale nikdy nie pod […] bázických bodov nad príslušnou sadzbou LIBOR. Nástroj je zabezpečený skupinovo orientovaným záložným právom (16) na aktíva spoločnosti Royal Mail, pevným záložným právom na akcie novej dcérskej spoločnosti Royal Mail Estates Ltd., ktorá vlastní majetkové portfólio spoločnosti RM, a skupinovo orientovaným záložným právom na aktíva uvedenej spoločnosti. Trhová hodnota majetku vlastneného v spoločnosti RM Estates bola ocenená vo výške […] GBP. Komisia posúdila tieto podmienky na základe oznámenia z roku 1997 o referenčných sadzbách, ktoré sa uplatňovalo v čase ich určenia. Vzhľadom na to, že hodnota aktív, na ktoré je v súvislosti s úvermi vlastnené záložné právo, prevyšuje hodnotu úverov takmer o 50 %, kolaterál sa hodnotí ako „vysoký“. Rozpätie nad sadzbou LIBOR v rozsahu od […] do […] bázických bodov je preto dostatočné z hľadiska oznámenia, v ktorom je stanovené rozpätie 75 bázických bodov (ako sa uvádza v odôvodnení 68, Komisia stanovila v oznámení z roku 1997 o referenčných sadzbách možné použitie sadzby LIBOR ako základu pre posudzovanie). Komisia okrem toho vzala na vedomie informácie poskytnuté orgánmi Spojeného kráľovstva, získané z iných transakcií zabezpečených prostredníctvom realitných spoločností, ktoré sa javia ako dokazujúce, že podmienky boli „porovnané podľa referenčných kritérií“ s porovnateľnými komerčnými transakciami. Komisia na základe svojej analýzy referenčnej sadzby rozhodla, že tieto úverové nástroje samostatne nepredstavujú štátnu pomoc.

(72)

Vzhľadom na to, že nástroje z roku 2007 boli sprístupnené ako súčasť balíka spolu s ďalšími opatreniami, a vzhľadom na naliehanie Spojeného kráľovstva, že zložky finančného balíka z roku 2007 by sa nemali hodnotiť samostatne, Komisia bude musieť rozhodnúť, či samostatné posúdenie v odôvodnení 71 môže byť konečné. Táto otázka sa podrobnejšie preberá v oddiele 5.5.

(73)

Na základe komentárov a vysvetlenia orgánov Spojeného kráľovstva bola Komisia schopná pochopiť mechanizmus zahrnutý v dôchodkovom opatrení. Ako sa uvádza v odôvodnení 22, spoločnosť Royal Mail je povinná vykázať svoj veľký dôchodkový schodok v súvahe a dôchodkový zákon Spojeného kráľovstva vyžaduje, aby odsúhlasila so správcami plán, a najmä obdobie, na nápravu tohto schodku prostredníctvom platieb do dôchodkového fondu. Opatrenie povolilo spoločnosti Royal Mail predĺžiť toto obdobie s výsledným vplyvom na platby, ktoré musí vykonať. Komisia od začiatku brala na vedomie, že právna povaha opatrenia (zahŕňajúca uvoľnenie rezerv, nad ktorými mal účinnú kontrolu štát prostredníctvom osobitných právnych predpisov, na použitie v mechanizme podmieneného účtu v prospech dôchodkového fondu) nemá bezprostrednú paralelu v bežných komerčných transakciách, aj keď model umiestnenia finančných prostriedkov na podmienenom účte možno predpokladať v súkromnom sektore (17). S cieľom posúdiť tvrdenie Spojeného kráľovstva, že opatrenie sa zakladalo na komerčných podmienkach, musela preto Komisia určiť príslušné referenčné kritérium, na základe ktorého ho možno porovnávať.

(74)

Opatrením sa uvoľňujú finančné prostriedky, ktoré boli úplne pod kontrolou akcionárov, na použitie spoločnosťou RM na zmenu platieb na nápravu schodku, ktoré je povinná platiť do svojho dôchodkového programu, uložením týchto prostriedkov na podmienený účet (napriek tomu, že poštová rezerva sa formálne nachádza v súvahe spoločnosti RM, RM nemohla využívať rezervy a súvisiace aktíva bez súhlasu vlády). Hoci toto uvoľnenie finančných prostriedkov nie je čistý kapitálový vklad, z hľadiska jeho vplyvov ho možno najlepšie pripodobniť k takejto transakcii. Ak by finančné prostriedky neboli uvoľnené, spoločnosť Royal Mail by nemohla zriadiť podmienený účet bez zaobstarania kapitálu z iných zdrojov alebo čerpania z iných rezerv. Je pravda, že sa v opatrení stanovilo, že pri uvoľnení finančných prostriedkov z podmieneného účtu sa prostriedky vrátia pod kontrolu štátu. Očakávaná dĺžka času potrebného na dosiahnutie toho (17 rokov), súvisiaca neistota, či by sa finančné prostriedky mohli v skutočnosti vrátiť akcionárovi, ak by finančná výkonnosť spoločnosti RM klesla počas tohto obdobia, a neexistencia zaručených úrokových príjmov však viedli Komisiu k vylúčeniu možnosti pripodobnenia tejto transakcie k poskytnutiu úveru. Komisia sa rozhodla, že tento záver je ešte primeranejší vzhľadom na skutočnosť, že keď poštová rezerva dosiahla 31. marca 2007 len 796 miliónov GBP, orgány Spojeného kráľovstva vložili 54 miliónov GBP ako nový kapitál s cieľom dostať poštovú rezervu na dohodnutú úroveň 850 miliónov GBP pred zriadením podmieneného účtu. Z hľadiska uvedeného a na účely analýzy súladu so zásadou investora v trhovom hospodárstve Komisia analyzovala uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré boli úplne pod kontrolou akcionárov, určených na použitie spoločnosťou RM ako kapitálový vklad.

(75)

Prístupom Komisie k súladu kapitálových vkladov s trhom je porovnať čistú súčasnú hodnotu majetkovej účasti verejných orgánov s investíciou a bez investície (18). Ak je rozdiel väčší ako vložený kapitál, vklad sa považuje za zodpovedajúci zásade investora v trhovom hospodárstve. Tento „prírastkový“ prístup je potrebný, keďže inak by nebolo jasné, aká časť výnosov pre akcionára (dividendy, alebo v prípade predaja vlastnených akcií predajná cena) by vyplývala z investície a čo by nastalo bez nej. Metódou výpočtu hodnoty kapitálovej účasti v prípade s investíciou a bez investície počas stanoveného obdobia je pripočítať diskontovanú hodnotu budúcich peňažných tokov získaných z tejto kapitálovej účasti počas tohto obdobia (za bežných okolností dividendy, ale ďalšou možnosťou by bolo zníženie kapitálu) k akémukoľvek zvýšeniu hodnoty počas tohto obdobia.

(76)

K pôvodnej odpovedi Spojeného kráľovstva bola pripojená správa poradcov Deloitte, ktorá mala dokumentovať vnútorné výnosové percento (IRR) plánovaných investícií vo výške […]. Pri prešetrovaní však boli viaceré problémy s použitou metodikou.

(77)

Po prvé výpočet sa sústredil len na prípad s investíciou a nezakladal sa na porovnaní medzi scenárom s investíciou a bez investície. Spojené kráľovstvo v odpovedi na túto kritiku odpovedalo, že v prípade bez investície sa predpokladala hodnota vlastného imania vo výške […]. Argument, že prípad bez investície viedol k hodnote vlastného imania vo výške […], však nebol v správe Deloitte uvedený ani potvrdený. Komisia preto nemohla považovať pôvodnú správu Deloitte za dodržiavajúcu metodiku, ktorú považuje Komisia za správnu, a to metodiku vychádzajúcu z porovnania odhadu s investíciou s odhadom bez investície.

(78)

Po druhé metódou oceňovania kapitálovej účasti bolo vypočítať trhovú hodnotu podniku (to znamená súčet pohľadávok vlastníkov dlhu, ako aj akcionárov) s použitím peňažných tokov na úrovni podniku a konečnej hodnoty, a potom odpočítať dlhy. Hoci toto nie je nesprávna metóda, nedokumentuje zreteľne voľné peňažné toky dostupné len pre akcionárov, čo je jedným z ukazovateľov (aj keď nie je to jediný rozhodujúci činiteľ), či kapitálový vklad je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Komisia preto uprednostňuje metódu, ktorá znamená diskontovanie peňažných tokov priamo vyplatených akcionárovi (dividend) a použitie konečnej hodnoty, ktorá nepredstavuje trhovú hodnotu podniku, ale hodnotu majetkovej účasti. To znamená aj použitie nákladov vlastného kapitálu ako diskontnej sadzby namiesto vážených priemerných kapitálových nákladov. To bola metóda, ktorá sa použila vo veciach Landesbanken citovaných v predchádzajúcom texte (pozri poznámku 17).

(79)

Po tretie nástroj prioritného dlhu preberaný v odôvodnení 71 a uvoľnenie poštovej rezervy boli v tomto výpočte posudzované spolu, kým za bežných okolností je test pre úver a pre kapitálový vklad rozdielny (test súkromného investora na rozdiel od testu súkromného veriteľa), a preto by sa mali vykonať samostatne (19). Hoci v skutočnosti nie je nezvyčajné, že vo veľkých skupinách pôsobí akcionár aj ako veriteľ, Komisia zastáva názor, že tieto dve opatrenia je vzhľadom na ich rozdielnu povahu ťažké posúdiť v tom istom rámci. To však neznamená, že sa nemajú brať do úvahy vzájomné vplyvy týchto dvoch opatrení. Naopak, analýza uvoľnenia finančných prostriedkov, ktoré boli úplne pod kontrolou akcionára, na používanie spoločnosťou RM, sa zakladá na peňažných tokoch, ktoré odrážajú predpoklad, že spoločnosti RM sa poskytli úvery, ktoré sa analyzujú v tomto rozhodnutí.

(80)

Komisia preto požiadala, aby Spojené kráľovstvo dodalo ocenenie prírastku vlastného imania v najlepšom možnom, v každom prípade však realistickom prípade „bez investície“. Pokiaľ ide o identifikáciu alternatívneho prípadu, vlastné odhady spoločnosti RM prípadu bez investície („prípad riadenia hotovosti“) viedli k […]. Deloitte preto načrtla odlišný „alternatívny prípad“, podľa ktorého […] a jej dôchodkový schodok sa naprával v priebehu 12 rokov namiesto 17. Hodnotenie tohto prípadu spoločnosťou Deloitte však bolo, že kým by sa dôchodkový problém účinne napravil v krátkodobom horizonte […]. Treba poznamenať, že Komisia si nemôže byť istá, že táto alternatíva predstavuje „najlepší dostupný“ prípad bez investície, ktorý by samozrejme predstavoval základ pre posudzovanie z hľadiska investora v trhovom hospodárstve. Možno však povedať, že akékoľvek pochybnosti týkajúce sa prípadu s investíciou by sa zväčšili vo vzťahu k akejkoľvek „lepšej alternatíve“, ktorá by sa mohla vymyslieť.

(81)

Na žiadosť Komisie poskytlo Spojené kráľovstvo číselné údaje, ktoré umožňujú posúdiť prípad s investíciou s oboma alternatívami. Z dôvodov uvedených v odôvodnení 78 Komisia požadovala, aby sa v prognózach používali voľné peňažné toky dostupné pre vlastníkov kapitálových účastí, hodnota vlastného imania pre konečnú hodnotu a náklady vlastného imania ako diskontná sadzba.

(82)

Spojené kráľovstvo dodalo tieto prognózy (20). V tabuľke je uvedený výpočet kapitálovej účasti vlády s investíciou (prípad s investíciou), za ktorým nasleduje výsledok toho istého výpočtu v alternatívnom prípade. Na základe týchto číselných údajov je hodnota kapitálovej účasti vlády […] GBP v prípade s investíciou, kým v alternatívnom prípade bez investície by bola […] GBP.

(83)

Keďže rozdiel vo výške […] GBP je vyšší ako investovaná suma, Spojené kráľovstvo tvrdí, že dokázalo, že investícia stojí na komerčnom základe. Komisia však rozhodla, že toto tvrdenie vyžaduje ďalšie skúmanie.

(84)

Z tabuľky vidno, že:

(85)

Komisia ďalej potvrdila, že ani po prvých […] rokoch nie je isté, či číselné údaje v rokoch […] sú v skutočnosti dividendy, ktoré možno rozdeliť akcionárom. Dôvodom je, že zahrnutie dôchodkového schodku spoločnosti RM do súvahy (podľa nových účtovných pravidiel) vedie k zápornej hodnote spoločnosti na účtovnom základe, čím sa ukladajú prísne obmedzenia na akýkoľvek výber hotovosti vo forme dividend aj od […]. V pôvodnej správe Deloitte predloženej Spojeným kráľovstvom […].

(86)

Vzhľadom na štruktúru výnosov pre akcionára (prakticky ich celá časť pochádza z konečnej hodnoty, a prakticky nič z dividend) sa Komisia domnieva, že súkromný investor by očakával určité hotovostné výnosy do […] rokov po investícii a bol by nespokojný, že celá alebo prevažná časť výnosov z investície pochádza z konečnej hodnoty v roku […]. Keďže konečná hodnota je v podstate hodnota peňažných tokov od roku […] diskontovaných k roku […], od súkromného investora sa žiada veriť, že aj keď jeho investícia nedosahuje výnosy do […] rokov, predsa predstavuje dobrú investíciu z hľadiska vyhliadok od roku […]. Vzhľadom na to, že odhady na takéto dlhé obdobie podliehajú mnohým nepredvídaným faktorom a ich spoľahlivosť je preto z hľadiska ich povahy obmedzená, Komisia dospela k záveru, že súkromný investor by nebol ochotný investovať za takýchto podmienok predovšetkým do sektora poštových služieb, ktorého dlhodobé perspektívy sú neisté. Komisia pokladá tiež za sporné, či by bol takýto investor v takej veľkej miere ochotný podriadiť svoje záujmy ako akcionár záujmom zamestnancov/dôchodcov a splácaniu dlhu.

(87)

Nielen, že prípad s investíciou výrazne závisí od konečnej hodnoty vypočítanej v roku 2016 – 2017, ale aj konečnú hodnotu možno spochybniť z dôvodu metodiky výpočtu, ako aj číselných údajov, z ktorých vychádza. Pokiaľ ide o metodiku, konečná hodnota sa vypočítala tak, že sa zobral číselný údaj za zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) v konečnom roku, vynásobený súčiniteľom, ktorý predstavuje pomer medzi trhovou hodnotou podniku a EBIDTA v rovnocenných spoločnostiach sektora. Spoločnosti TNT a Deutsche Post/DHL boli vybrané z dôvodu, že aj keď spoločnosť RM nie je v súčasnosti na porovnateľnej úrovni s týmito spoločnosťami, bude na nej po […] rokoch investičného plánu. Výsledkom tohto prístupu je trhová hodnota podniku (približne dlh plus vlastné imanie), čo nie je zlučiteľné s prístupom uvedeným v odôvodnení 81, ktorý vyžaduje použitie hodnoty vlastného imania ako konečnej hodnoty. Ak sa použije primeraná hodnota vlastného imania, konečná hodnota sa výrazne zmení – zníži sa. Pokiaľ ide o podkladové číselné údaje vedúce ku konečnej hodnote, Komisia predovšetkým podotýka, že zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) spoločnosti RM mal podľa prognózy v plánovanom období rásť mierou vyše […] ročne. Komisia považovala túto prognózu za mimoriadne optimistickú v novo liberalizovanom, regulovanom a vyspelom sektore.

(88)

Komisia podrobila výpočet predložený Spojeným kráľovstvom rôznym testom menením používaných predpokladov a metodiky výpočtu, najmä pokiaľ ide o konečnú hodnotu. Dospela k záveru, že vzhľadom na dôležitosť konečnej hodnoty v dodaných číselných údajoch len menšie zmeny metodiky, napríklad iný výpočet konečnej hodnoty a menej optimistický rast ziskov, výrazne zmenia hodnotenie investície.

(89)

Komisia preto nebola schopná dospieť k záveru, že uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré boli úplne pod kontrolou akcionárov, s cieľom ich využívania spoločnosťou RM na zmenu platieb na nápravu schodku, ktoré je povinná odvádzať do svojho dôchodkového programu, uložením týchto finančných prostriedkov na podmienený účet je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(90)

Komisia preto pristúpila k skúmaniu zlučiteľnosti pomoci zahrnutej v opatrení (pozri oddiel 6).

(91)

Vplyv opatrenia na spoločnosť Royal Mail spočíva vo vplyve na jej platby do dôchodkového programu na riešenie dôchodkového schodku, ktorý sa na základe opatrenia môže rozložiť na väčší počet rokov ako bez neho. Tieto platby sú preto nižšie v prvých rokoch (keďže bez opatrenia by spoločnosť RM musela napraviť schodok rýchlejšie, a musela by preto dávať vyššie príspevky na nápravu schodku), ale vyššie v neskorších rokoch, kedy sa schodok musel riešiť inak.

(92)

Ocenenie tejto výhody prostredníctvom výpočtu čistej súčasnej hodnoty zmenených platieb peňažného toku vyžaduje prijať určité predpoklady, najmä pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého by sa schodok musel napraviť bez prijatia opatrenia, a výber diskontnej sadzby. Komisia akceptovala uplatnenie obdobia dvanástich rokov na nápravu schodku, ktoré bolo základom „alternatívneho prípadu“ skúmaného v odôvodnení 80 a ktoré spoločnosť Royal Mail navrhla poštovému regulačnému orgánu Spojeného kráľovstva v súvislosti s revíziou cien. Tento číselný údaj trocha presahuje obdobie desiatich rokov, ktoré používa dôchodkový regulačný úrad Spojeného kráľovstva ako referenčné kritérium (21). Vzhľadom na používanie číselného údaju dvanástich rokov na ďalšie účely a navyše na veľký rozsah schodku vo vzťahu k spoločnosti, ktorý bude vo všeobecnosti preto vyžadovať dlhšie obdobie na nápravu, sa však Komisia domnieva, že to je prijateľný predpoklad. Komisia uplatňovala diskontnú sadzbu 12 % reprezentujúcu náklady vlastného imania. Na tomto základe hodnota zmeny dôchodkových príspevkov v dôsledku opatrenia predstavuje pre spoločnosť Royal Mail sumu […] GBP.

(93)

Ako sa už uviedlo, akcionársky úver je podriadený voči ostatným dlhom spoločnosti RM, ako aj voči záujmom dôchodcov (nemožno ho splatiť skôr, ako sa uvoľní podmienený účet). To Komisiu viedlo k zvažovaniu, či opatrenie nemožno pripodobniť k vkladu kapitálu (pozri aj poznámku pod čiarou č. 19).

(94)

Komisia však rozhodla (22), že podriadenosť nebráni, aby sa úvery posudzovali z hľadiska existencie štátnej pomoci rovnako ako nepodriadené úvery. Takéto úvery sa preto môžu posudzovať v súlade s podmienkami oznámenia o referenčných sadzbách (23), hoci na nižšej úrovni ratingu ako rovnocenné nepodriadené úvery.

(95)

Oznámenie z roku 1997 o referenčných sadzbách, ktoré bolo účinné od roku 2007, stanovuje sadzby vo vzťahu k zaznamenaným sadzbám konkrétnej dĺžky trvania, a to päť rokov. Posudzované opatrenie však bude trvať tak dlho ako podmienený účet, podľa odhadu 17 rokov. V čase poskytnutia úveru mala výnosová krivka Spojeného kráľovstva klesajúci trend vzhľadom na úroveň v roku 1999. Hoci referenčná sadzba bola 5,9 %, 15-ročné librové úrokové swapy boli na konci marca 2007 na úrovni 5,2 %. Referenčnou sadzbou používanou v oznámení z roku 1997 o referenčných sadzbách boli päťročné medzibankové swapové sadzby, a Komisia preto považuje zodpovedajúcu 15-ročnú sadzbu za primeranú referenčnú sadzbu pre príslušné opatrenie. Táto by sa mala zvýšiť o štandardnú prirážku podľa oznámenia o 75 bázických bodov na hodnotu 5,95 %.

(96)

Takto určenú sadzbu bude potrebné ďalej upraviť, aby odrážala mieru zabezpečenia a podriadenosť.

(97)

Akcionársky úver nie je zabezpečený a jeho kolateralizácia sa preto musí považovať za nižšiu, akú by štandardne vyžadovali banky. V takýchto prípadoch sa v oznámení z roku 1997 o referenčných sadzbách stanovuje prirážka nad príslušnú referenčnú sadzbu vo výške 400 bázických bodov alebo viac, ak by žiadna súkromná banka nesúhlasila s poskytnutím príslušného úveru. V súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie (24) podľa oznámenia z roku 1997 o referenčných sadzbách sa Komisia domnieva, že sadzba by sa mala zvýšiť o prirážku 400 bázických bodov, ktorá odráža neexistenciu zabezpečenia, a o 200 bázických bodov za podriadený charakter nástroja.

(98)

Berúc do úvahy, že sadzba úveru vo výške […] % je vyššia ako súčet 5,95 % a 600 bázických bodov, Komisia môže uznať, že opatrenie samostatne nepredstavuje štátnu pomoc.

(99)

Vzhľadom na to, že nástroje z roku 2007 boli sprístupnené ako súčasť balíka spolu s inými opatreniami, Komisia bude musieť rozhodnúť, či takéto osobitné posúdenie môže byť konečné. Táto otázka sa podrobnejšie preberá v oddiele 5.5.

(100)

Komisia rozhodla, že dve z opatrení z roku 2007 (úverové nástroje z roku 2007 a akcionársky úver vo výške 300 miliónov GBP) samostatne nepredstavujú štátnu pomoc, ale nebola schopná prijať takéto rozhodnutie v súvislosti s dôchodkovým opatrením. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia boli oznámené súčasne, Komisia musí posúdiť, či rozhodnutia o neexistencii pomoci môže potvrdiť z hľadiska judikatúry Súdneho dvora (25).

(101)

Komisia podotkla, že úverové nástroje predĺžené v roku 2007 boli v skutočnosti pokračovaním opatrení poskytnutých v roku 2003, hoci v zmenenej forme. Z toho vyplýva, že keď bolo opatrenie prvýkrát poskytnuté, dôchodkové opatrenie neexistovalo. Účel úverových nástrojov a dôchodkového opatrenia možno tiež rozlišovať: úverové nástroje predstavujú vonkajší zdroj financovania plánu transformácie spoločnosti Royal Mail, kým dôchodkové opatrenie má poskytnúť zabezpečenie pre splácanie schodku počas obdobia 17 rokov. Ako sa už uviedlo, zabezpečenie aktívami spoločnosti RM v súvislosti s úverovými nástrojmi bolo v súlade s trhovou praxou. Tri kritériá stanovené Súdnym dvorom (chronológia, účel a situácia v čase, keď bolo opatrenie prijaté) hovoria v prospech charakteru pomoci úverových nástrojov posudzovaných samostatne.

(102)

Pokiaľ ide o akcionársky úver, rozhodnutie poskytnúť toto opatrenie bolo prijaté neskôr ako ostatné opatrenia z roku 2007. Tento úver bol pridaný k predtým oznámenému finančnému rámcu s cieľom poskytnúť dostatočný priestor, aby spoločnosť Royal Mail mohla splniť svoj plán transformácie po poklese prognózy výsledku za plánované obdobie. Účel tohto opatrenia možno odlíšiť od účelu dôchodkového opatrenia rovnako ako v prípade úverových nástrojov. Na záver, situácia spoločnosti RM v čase poskytnutia úveru nerobí neplatným rozhodnutie o neexistencii pomoci, keďže táto situácia je už zohľadnená pri posudzovaní primeranosti úrokovej sadzby.

(103)

Komisia preto dospela k záveru, že jediné opatrenie, pri ktorom nemožno vylúčiť prvok pomoci, a ktoré je potrebné posúdiť z hľadiska zlučiteľnosti, je dôchodkové opatrenie. Toto posúdenie sa uvádza v nasledujúcom oddiele.

(104)

Dôchodkové opatrenie môže Komisia vyhlásiť za zlučiteľné len podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom (26). Okrem toho existuje judikát týkajúci sa uplatňovania článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy na osobitnú situáciu dôchodkových opatrení a v nasledujúcej analýze sa opatrenie posudzuje z hľadiska tohto judikátu. Z toho vyplýva, že toto rozhodnutie nepredstavuje uplatnenie usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach na účely oddielu 3.3 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (27).

(105)

S cieľom posúdiť zlučiteľnosť dôchodkového opatrenia je potrebné najprv opísať históriu spoločnosti Royal Mail a jej systému dôchodkového zabezpečenia.

(106)

V roku 1969 spoločnosť Royal Mail (vtedy nazývaná Poštový úrad) prestala byť štátnou organizáciou a stala sa „verejnoprávnou spoločnosťou“ podľa zákona o poštových službách z roku 1969. Podľa článku 43 ods. 1 tohto zákona podliehal systém dôchodkového zabezpečenia pracovníkov Poštového úradu schváleniu ministra pôšt a telekomunikácií. Zamestnanci oficiálne prestali byť štátnymi zamestnancami, ale zachovali si svoje nadobudnuté dôchodkové práva a ďalej nadobúdali ďalšie práva v zásade za rovnakých podmienok ako štátni zamestnanci. Za týchto podmienok bol konečný dôchodok určený ako funkcia rokov služby a konečného platu. Bol to preto dôchodkový program „s pevnou výškou dávok“, v ktorom bola úroveň dôchodkov stanovená na základe pravidiel programu. Dôchodkový program bol oddelený od programu pre štátnu službu a stal sa kapitálovo pokrytým programom vlastniacim aktíva proti budúcim záväzkom (rovnako ako iné dôchodkové programy v Spojenom kráľovstve).

(107)

Podstatné revízie systému dôchodkového zabezpečenia sa uskutočnili v rokoch 1987 a 2008 (v tomto druhom prípade sa tieto opatrenia už pripravovali, keď bolo prijaté dôchodkové opatrenie). Revidované podmienky z roku 1987 boli stále podmienkami „s pevnou výškou dávok“, to znamená, že dôchodok sa zakladal na konečnom plate a bol pomerný k počtu rokov služby. Podľa revízie z roku 2008 noví členovia vstupujú na základe „pevnej výšky príspevkov“, kde výška konečného dôchodku bude závisieť od výkonnosti aktív fondu. V oboch prípadoch boli noví zamestnanci povinní vstupovať na základe revidovaných podmienok, kým existujúci zamestnanci naďalej nadobúdali práva za rovnakých alebo podobných podmienok ako predtým.

(108)

Komisia vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2003 týkajúcom sa štátnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti EDF a odvetviu výroby elektriny a plynárenstva (28), vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom štátnu pomoc, ktorou sa oslobodili podniky v konkrétnom sektore od osobitných dôchodkových záväzkov, ktoré presahovali záväzky vyplývajúce zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a ktoré boli určené počas obdobia monopolu. Dospela tiež k záveru, že čiastočné zmiernenie nákladov vyplývajúcich z mechanizmov financovania osobitných dôchodkových práv nadobudnutých pred dátumom reformy predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ktorú možno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom. Vo svojej analýze účtovníctva dospela Komisia k záveru, že situácia spoločnosti EDF nebola vnútorne odlišná od situácie „uviaznutých nákladov“ v energetickom sektore.

(109)

Vo svojom rozhodnutí z 10. októbra 2007 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom, pokiaľ ide o reformu spôsobu financovania dôchodkov štátnych zamestnancov spoločnosti La Poste (29), dospela Komisia k záveru, že príslušné opatrenia pomoci oslobodili La Poste od osobitných dôchodkových záväzkov, ktoré presahovali záväzky vyplývajúce z bežného systému dôchodkového zabezpečenia a ktoré boli stanovené počas obdobia monopolu. Tieto záväzky vyplývali po prvé z vyšších dôchodkových príspevkov splatných v súvislosti so zamestnancami so štatútom štátnych zamestnancov a po druhé z požiadavky zabezpečiť rovnováhu jej dôchodkového programu pre týchto zamestnancov.

(110)

Komisia rozhodla, že opatrenia predstavujú štátnu pomoc, ktorá je však zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. V rámci toho podotkla, že sa opatrenia obmedzujú na to, čo je striktne potrebné na vytvorenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o povinné sociálne a daňové odvody, a v konečnom dôsledku budú preto v prospech rozvoja hospodárskej súťaže a ďalšej liberalizácie sektora poštových služieb. Ďalej poznamenala, s uvedením analógie s rozhodnutím týkajúcim sa spoločnosti EDF, že La Poste už nerobila nábor nových štátnych zamestnancov, že budúce dôchodkové platby spoločnosti La Poste ju dostali do porovnateľnej situácie v porovnaní s konkurentmi, pokiaľ ide o povinné sociálne a daňové odvody, a že povinnosti vyplývajúce zo zákona z roku 1990 pred liberalizáciou sektora poštových služieb by mali nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť La Poste v prostredí, v ktorom prebieha liberalizácia.

(111)

Vo Francúzsku sú systémy podnikového dôchodkového zabezpečenia („druhý pilier“) povinné a sú financované na základe priebežného financovania. Platba príspevkov zamestnávateľom ho vo všeobecnosti zbavuje ďalšej zodpovednosti za financovanie výsledných dôchodkových nárokov. Požiadavkou podľa zákona z roku 1990, aby La Poste zabezpečila rovnováhu svojho dôchodkového programu pre štátnych zamestnancov, bol podnik vystavený povinnosti, ktorú ostatné podniky nemuseli znášať.

(112)

V Spojenom kráľovstve sú dôchodkové programy odlišné od systémov vo Francúzsku. Väčšina podnikových dôchodkových systémov sa „odčlenila“ od štátneho systému dôchodkového zabezpečenia známeho ako State Earnings Related Pension Scheme. Väčšina veľkých zamestnávateľov prevádzkuje vlastné dôchodkové programy. Podľa dôchodkového zákona Spojeného kráľovstva musia tieto programy poskytovať právo na dôchodok, ktorý spĺňa určité normy, a zamestnávatelia majú určité povinnosti na zabezpečenie toho, aby boli tieto programy primerane financované. Na základe súčasných účtovných noriem (IFRS) musia zamestnávatelia evidovať schodky týchto dôchodkových systémov vo svojej súvahe. Pravidlá, ktoré vyžadujú, aby spoločnosť Royal Mail vykázala svoj schodok, preto nie sú odlišné od pravidiel, ktoré sa vzťahujú na iné spoločnosti. Úroveň tohto schodku však vyplýva z podmienok, ktoré boli stanovené v dôsledku štátneho vlastníctva.

(113)

Vecný a právny rámec spoločnosti Royal Mail je preto odlišný od rámca rozhodnutí týkajúcich sa spoločností EDF a La Poste. Existujú však určité aspekty týchto vecí, o ktorých sa Komisia domnieva, že sú uplatniteľné na Royal Mail. Tieto veci predovšetkým naznačujú, že vyššie dôchodkové príspevky vyplývajúce z osobitného štatútu (najmä štatútu štátneho zamestnanca) a určené počas obdobia monopolu sa môžu považovať za nadmerné náklady, ktorých úhrada štátom môže byť podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy zlučiteľná so spoločným trhom.

(114)

V prípade spoločnosti Royal Mail boli dôchodkové práva nadobudnuté zamestnancami, ktorí vstúpili do dôchodkového systému pred rokom 1987, zjavne v súlade s právami vyplývajúcimi zo štátnej služby. K 31. marcu 2007 mal dôchodkový systém 153 125 členov už v dôchodku a čerpajúcich svoje dôchodky, ktorí vstúpili do systému na základe týchto podmienok. Títo sú preto bývalí zamestnanci, ktorí už odišli do dôchodku a ktorých služby už nie sú na prospech spoločnosti. Podľa informácií poskytnutých orgánmi Spojeného kráľovstva podmienky vzťahujúce sa na členov, ktorí vstúpili do programu po roku 1987, nemožno jasne opísať ako podmienky štátnej služby, ani ako podmienky súkromného sektora typu, ktorý by mohli uplatňovať konkurenti spoločnosti RM na novo liberalizovanom trhu poštových služieb. Ako sa už uviedlo, tieto podmienky prestali byť dostupné pre nových členov po roku 2008. V priemere záväzky v súvislosti s členmi, ktorí vstúpili do dôchodkového systému pred rokom 1987, značne prevyšujú záväzky v súvislosti s členmi, ktorí vstúpili do systému za podmienok, ktoré dostali po reforme z roku 1987 až do ďalšej reformy z roku 2008. Hodnota týchto dodatočných záväzkov sa kvantifikovala na […] GBP na zamestnanca.

(115)

Z toho vyplýva, že dôchodkový systém spoločnosti Royal Mail stále znáša značné záväzky, ktoré vznikli len v dôsledku zamestnávania pracovníkov za podmienok štátnej služby a počas obdobia, keď mala spoločnosť Royal Mail monopol na bežné listové zásielky. Tieto podmienky zodpovedajú podmienkam, ktoré existovali vo veci La Poste. Komisia na základe informácií poskytnutých Spojeným kráľovstvom stanovila takéto dodatočné záväzky vo výške […] GBP (súčin 153 125 a […] GBP), ktoré preto presahujú o dosť značnú mieru kvantifikáciu […] GBP možného obsahu pomoci v opatrení. Komisia dospela k záveru, že pri výkone tejto analýzy nie je potrebné stanoviť, či tieto záväzky dôchodkového systému predstavujú úplnú sumu záväzkov systému, ktoré možno považovať za nadmerné, keď už stanovila, že v každom prípade prevyšujú možný obsah pomoci v opatrení.

(116)

Komisia tiež stanovila, že podmienky, ktoré predstavujú dôvod na vznik dodatočných nákladov, rovnako ako črty opatrení vo veci La Poste opísanej v odôvodnení 107, už nie sú dostupné pre nových zamestnancov, a skutočne neboli od roku 1987, a že povinnosti vyplývajúce z týchto podmienok pred liberalizáciou poštového sektora by mali nepriaznivý vplyv na vývoj účinnej hospodárskej súťaže v prostredí prebiehajúcej liberalizácie. V prípade spoločnosti Royal Mail nemá toto opatrenie vplyv na povinné sociálne a daňové odvody za súčasných zamestnancov, a nestavia preto spoločnosť RM v tomto ohľade do lepšej pozície v porovnaní s jej konkurentmi.

(117)

Komisia tiež poznamenala, že forma opatrenia ponechala dôchodkové záväzky spoločnosti Royal Mail neporušené a namiesto úplného odstránenia týchto záväzkov len umožnila spoločnosti napraviť schodok počas dlhšieho obdobia. Toto odstránenie predstavovalo formu opatrenia v prípade La Poste, čo znamenalo, že príjemca pomoci bol trvalo oslobodený od záväzkov, ktoré by inak musel znášať, a v dôsledku toho nebol povinný vykazovať ich v súvahe. V prípade spoločnosti Royal Mail opatrenie nemá vplyv na výšku dôchodkového schodku, ktorý je spoločnosť povinná vykazovať podľa medzinárodných účtovných pravidiel vo svojej súvahe. Spoločnosť zostáva podľa dôchodkového zákona Spojeného kráľovstva povinná prijať kroky na odstránenie tohto schodku. Účinkom opatrenia je len predĺženie obdobia, počas ktorého ho môže odstrániť. Hoci v analýze uvedenej v predchádzajúcom texte je už vyjadrená črta, že akýkoľvek prvok pomoci sa posudzuje vo výške […] GBP, a nie 850 miliónov GBP, Komisia sa domnieva, že opatrenie, ktoré od príjemcu pomoci vyžaduje, aby napravil svoje nahromadené záväzky v úplnej miere, možno vo všeobecnosti považovať za menej narúšajúce ako opatrenie, ktoré od nich oslobodzuje.

(118)

Z hľadiska vplyvu opatrenia na hospodársku súťaž možno poznamenať, že platby na nápravu schodku, ktoré je spoločnosť Royal Mail povinná odvádzať do dôchodkového systému po ich stanovení na základe rokovaní medzi spoločnosťou a správcami dôchodkového systému, sa nemenia podľa úrovní výstupov alebo vstupov. Ich zníženie v začiatočných rokoch prostredníctvom opatrenia nemá preto vplyv na marginálne náklady, a nemá vplyv na komerčné rozhodnutia spoločnosti Royal Mail, a najmä nie na budúce investičné rozhodnutia (30). Komisia preto rozhodla, že vplyv na hospodársku súťaž nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(119)

Na tomto základe Komisia rozhodla, že pokiaľ dôchodkové opatrenie obsahuje prvok pomoci, takýto prvok bude zlučiteľný so spoločným trhom.

(120)

Komisia sa domnieva, že pokiaľ dôchodkové opatrenie obsahuje prvok pomoci, túto pomoc Spojené kráľovstvo poskytlo neoprávnene v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy. Komisia však považuje túto pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia sa domnieva, že ostatné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc,

14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/36

(1)

Vzhľadom na skúsenosti získané po začatí činnosti fondu je vhodné, aby sa predĺžilo obdobie oprávnenosti ročných programov s cieľom umožniť členským štátom účinným spôsobom implementovať fond a prispôsobiť časový harmonogram na predloženie záverečnej správy o plnení ročného programu.

(2)

Je tiež vhodné prispôsobiť postup predkladania revidovaných ročných programov členskými štátmi.

(3)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, je Spojené kráľovstvo viazané základným aktom a v dôsledku toho týmto rozhodnutím.

(4)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, je Írsko viazané základným aktom a v dôsledku toho týmto rozhodnutím.

(5)

V súlade s článkom 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, nie je Dánsko viazané týmto rozhodnutím, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(6)

Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom spoločného výboru Solidarita a riadenie migračných tokov,

1.

V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Na účely revízie ročného programu schváleného Komisiou podľa článku 21 ods. 5 základného aktu príslušný členský štát predkladá Komisii revidovaný návrh ročného programu najneskôr tri mesiace pred skončením obdobia oprávnenosti. Komisia preskúma a čo najskôr schváli revidovaný program v súlade s postupom stanoveným v článku 21 ods. 5 základného aktu.“

2.

V bode 4.1 časti A prílohy V sa slová „Zoznam všetkých prípadov vymáhania finančných prostriedkov neukončených k 30. júnu roku N + 2 (N = rok tohto ročného programu)“ nahrádzajú slovami „Zoznam všetkých prípadov vymáhania finančných prostriedkov neukončených šesť mesiacov po lehote pre oprávnenosť výdavkov“.

3.

V prílohe XI sa bod I.4.1 nahrádza takto:

4.

V prílohe XI sa bod V.3 nahrádza takto:

14.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/38

(1)

Rada 27. apríla 2006 prijala spoločnú pozíciu 2006/318/SZBP, ktorou sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (1).

(2)

Spoločnou pozíciou Rady 2009/351/SZBP (2) sa 27. apríla 2009 do 30. apríla 2010 predĺžili reštriktívne opatrenia zavedené v spoločnej pozícii 2006/318/SZBP.

(3)

Európska únia 11. augusta 2009 odsúdila rozsudok nad Daw Aung San Suu Kyi a oznámila, že bude reagovať prostredníctvom dodatočných cielených reštriktívnych opatrení.

(4)

Vzhľadom na závažnosť porušenia základných práv Daw Aung San Suu Kyi považuje Rada za vhodné zaradiť členov súdu zodpovedných za rozsudok na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákaz cestovať a zmrazenie aktív, uvedený v prílohe II k spoločnej pozícii 2006/318/SZBP.

(5)

Rada okrem toho považuje za potrebné zmeniť a doplniť zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, tak, aby sa zmrazenie aktív rozšírilo na podniky, ktoré vlastnia alebo kontrolujú členovia režimu v Barme/Mjanmarsku, alebo osoby, alebo subjekty s ním spojené,