26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/1

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články týkajúce sa výskumu,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ (KOM(2011)0048),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o priebežnom hodnotení siedmeho programu EÚ pre oblasť výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Únii inovácií: transformácia Európy pre svet po kríze (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (4),

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 23. júla 2009 s názvom Smerom k organizácii realizujúcej špičkový výskum na hraniciach súčasného poznania: preskúmanie štruktúr a mechanizmov Európskej rady pre výskum,

—

so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov z 31. júla 2010 s názvom Hodnotenie finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) v polovici trvania,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov z 12. novembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2011 s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odpovedi na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení finančného nástroja s rozdelením rizika (KOM(2011)0052),

—

so zreteľom na závery Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumných činností (RP7) vrátane finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré prijala na svojom 3074. zasadnutí konanom 9. marca 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2009 s názvom Nové horizonty pre IKT: stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe (KOM(2009)0184),

—

so zreteľom na návrh uznesenia z 9. júna 2011 o oslavách stého výročia udelenia Nobelovej ceny Márii Curie-Sklodowskej (5),

—

so zreteľom na hlavnú iniciatívu v rámci stratégie Európa 2020 pod názvom Európa efektívne využívajúca zdroje (KOM(2011)0021),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0302/2011),

A.

keďže na základe preskúmania rozpočtu Komisia rozhodla o začatí diskusie s cieľom zlepšiť účinnosť financovania výskumu a inovácie na regionálnej úrovni, na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ a zvládať prideľovanie finančných prostriedkov na výskumné a inovačné programy EÚ ako najvyššiu prioritu EÚ;

B.

keďže EÚ stanovila za cieľ zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na úroveň 3 % HDP EÚ do roku 2020 a keďže zvýšenie verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja je mimoriadne dôležité, pretože mnohé krajiny stále zďaleka nedosiahli tento cieľ;

C.

keďže súčasné trendy ukazujú silný tlak na zmrazenie alebo dokonca zníženie európskeho rozpočtu v čase vážnych obmedzení vnútroštátnych verejných rozpočtov a keďže oblasť výskumu, vývoja a inovácie je jednou z oblastí, kde európska spolupráca na rozdiel od niektorých iných rozpočtových oblastí ukázala skutočnú pridanú hodnotu, čo poukazuje na potrebu prerozdeliť dostupné zdroje EÚ;

D.

keďže v súčasnosti prechádzame hospodárskou spoločenskou a environmentálnou krízou (ktorá veľmi rôznorodým spôsobom vplýva na členské štáty EÚ), a keďže výskum (vo svojom základnom a aplikovanom rozmere), vzdelávanie a inovácia predstavujú rozhodujúce nástroje hospodárskej obnovy a tvorby pracovných miest prostredníctvom dosahovania hlavných iniciatív v rámci stratégie EÚ 2020, ako aj z hľadiska stanovenia modelu udržateľného rastu pre všetkých;

E.

keďže EÚ a jej členské štáty si musia zabezpečiť prostriedky na to, aby mohli kolektívne reagovať na významné sociálne, hospodárske, environmentálne, demografické a etické výzvy, ktorým čelia národy Európy, napríklad v oblasti starnutia obyvateľstva, zdravotníctva, dodávok potravín, trvalo udržateľného rozvoja, významných ekologických problémov atď., a keďže riešenia týchto problémov by mali byť stimulom pre jednotlivcov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoje kroky;

F.

keďže iné regióny a krajiny sveta postupne zvyšujú investície do oblasti výskumu, vývoja a inovácie a keďže investície EÚ v tejto oblasti by sa preto mali orientovať na posilnenie vedeckej kapacity, podporu investícií zo strany priemyslu a zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti EÚ; keďže je potrené vytvorenie jednotného súboru podporných nástrojov pre celý inovačný reťazec, čo zabezpečí náležitú rovnováhu medzi akademicky orientovaným výskumom, aplikovaným vedeckým výskumom a inováciou;

G.

keďže napriek tomu, že EÚ zvýšila financovanie oblasti vývoja, výskumu a inovácie, z vedeckého a technologického hľadiska rozvinutejšie členské štáty EÚ naďalej dokážu spotrebovať najväčšiu časť finančných prostriedkov dostupných v rámci rôznych rámcových systémov a programov financovania (vrátane projektov veľkého rozsahu), čím sa zachováva nedostatočné zastúpenie niektorých členských štátov a ich regiónov z hľadiska prístupu k financovaniu aj účasti na ňom; keďže v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru (ERA) je potrebné zamerať sa na vytváranie excelentnosti vo všetkých častiach Únie, a keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond predstavujú kľúčový nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

H.

keďže v EÚ naďalej existujú významné a narastajúce rozdiely, pokiaľ ide o kapacity financovania výskumu a vývoja, priemyselné štruktúry a systémy vyššieho vzdelávania na úrovni členských štátov, a keďže tieto rozdiely sa čiastočne odrážajú v celkovej účasti v 7. rámcovom programe; keďže by sa mali zaviesť vyvažujúce mechanizmy s cieľom posilniť výskumné a inovačné kapacity všetkých členských štátov a európskych regiónov;

I.

keďže strategický rámec pre financovanie by sa mal tvoriť podľa rovnakých všeobecných zásad ako Európsky výskumný priestor a mal by zužitkovať rozsiahly nevyužitý potenciál pre koordináciu 27 národných výskumných stratégií a programov a znižovať nepotrebnú administratívu;

J.

keďže veľký význam MSP pre hospodárstvo EÚ a zamestnanosť sa neodráža v ich úrovni zapojenia, pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ pre výskum, vývoj a inováciu; keďže zapojenie MSP do projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie by malo dosiahnuť úroveň 15 % a keďže – uznávajúc, že spolupráca s priemyslom podnietila významné investície priemyslu do výskumu, vývoja a inovácie – zjednodušenie a obmedzenie byrokracie sú nevyhnutnými podmienkami dosiahnutia tohto cieľa a zvýšenia zapojenia priemyslu ako celku;

K.

keďže choroby spojené s chudobou a zanedbávané choroby brzdia hospodársky rozvoj, a to najmä v rozvojových krajinách; keďže tieto choroby sa týkajú viac než miliardy ľudí a spôsobujú každoročne milióny úmrtí;

L.

keďže napriek tomu, že viac než 60 % absolventov vysokých škôl tvoria ženy, väčšinu vyšších postov na univerzitách (napríklad posty pre absolventov doktorandského štúdia a posty profesorov) však naďalej zastávajú muži;

M.

keďže od vzniku Európskej rady pre výskum v roku 2007 bolo vybraných 1 700 projektov, ktorým rada poskytne financie, čo predstavuje približne 2,5 mld. EUR na granty, a takmer 90 % uvedených grantov získali mužskí uchádzači;

N.

keďže výskumné pracovníčky očividne narážajú na veľmi problematický „sklený strop“, čo znamená, že ich podiel klesá so zvyšujúcou sa funkciou;

O.

keďže vo vzdelávacom systéme mnohých členských štátov stále prevažujú rodové stereotypy v oblastiach výskumu, ako sú napríklad prírodné vedy (6);

1.

víta zelenú knihu Európskej komisie vymedzujúcu spoločný strategický rámec pre financovanie výskumu a inovácie a domnieva sa, že jadrom tohto nového spoločného strategického rámca by malo byť prepojenie výskumných programov a systémov financovania EÚ, založené na politikách Spoločenstva v oblasti výskumu a inovácie a výskumných programoch členských štátov; je presvedčený, že spoločný strategický rámec by mal dodržiavať integrovaný prístup, vďaka ktorému sa zvýši jeho príťažlivosť a dostupnosť pre všetkých účastníkov;

2.

domnieva sa, že finančné prostriedky a programy EÚ zamerané na výskum a finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu sledujú rozličné ciele a mali by zostať oddelené;

3.

berie na vedomie pomerne nízke zapojenie niektorých členských štátov do 7. rámcového programu, ako i pretrvávajúce rozdiely medzi európskymi regiónmi vo výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, a to napriek úsiliu, ktoré bolo vykonané vďaka štrukturálnym fondom s cieľom posilniť ich kapacity výskumu a vývoja; je presvedčený, že je potrebné využiť potenciál excelentnosti všetkých regiónov; domnieva sa preto, že sú potrebné nové prístupy pri pomoci regiónom a členským štátom s nižšou výkonnosťou dosiahnuť excelentnosť a inteligentnú regionálnu špecializáciu;

4.

vyzýva Komisiu, aby maximalizovala všetky príslušné synergie medzi spoločným strategickým rámcom, štrukturálnymi fondami, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo a vyvinula prístup využívajúci viaceré fondy, a pritom aby rešpektovala ich rôzne ciele; je presvedčený, že nástroje súdržnosti by mohli posilňovať rozvoj excelentnosti a budovanie kapacít, a to lepšou kompatibilitou s politikami v oblasti výskumu a inovácie na regionálnej úrovni; domnieva sa, že to umožní vytvorenie cesty k excelentnosti, ktorá tieto regióny povedie k plnohodnotnej účasti na spoločnom strategickom rámci, a to na základe kvality a excelentnosti;

5.

navrhuje, že tento nový prístup by mohol zahŕňať financovanie činností zameraných na: modernizáciu univerzít, nákup vedeckého vybavenia, miestny prenos technológií, podporu začínajúcich podnikov a podnikových inkubátorov, šírenie výsledkov projektov v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, zvýšenie programovej kapacity pre nadnárodnú odbornú prípravu výskumníkov, zakladanie najmodernejších výskumných centier, budovanie sietí excelentnosti a zoskupení, alebo na partnersky preskúmané nadregionálne činnosti v oblasti spolupráce týkajúcej sa výskumu a vývoja a inovácie; domnieva sa, že niektoré podporné činnosti siedmeho rámcového programu sa úspešne osvedčili ako premosťovacie činnosti a mali by byť zachované v spoločnom strategickom rámci;

6.

vyzýva členské štáty, aby zvážili financovanie Európskej rady pre výskum, projektu Marie Curie alebo projektov spolupráce, ktoré splnili kritériá excelentnosti, ale ktoré nemožno financovať pre nedostatok európskych prostriedkov;

7.

zdôrazňuje význam zachovania vhodných nástrojov na podporu rozvoja inštitucionálnej kapacity regiónov v oblasti výskumnej a inovačnej politiky, keďže regionálna úroveň je strategickou väzbou pre účinnú integráciu financovania z prostriedkov rámcového programu a financovania z prostriedkov štrukturálnych fondov, a to aj z hľadiska ich pevných väzieb na miestne podniky, služby a výskumné a školiace centrá;

8.

žiada, aby vzhľadom na to, že politika súdržnosti sa má v budúcnosti zamerať na stratégiu Európa 2020, bola priorita inovácie pre regióny cieľa 1 aj regióny cieľa 2 záväzná a aby sa táto priorita prejavila aj na pridelených rozpočtových prostriedkoch na všetkých úrovniach;

9.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány treba podnecovať k inováciám, a to najmä pokračovaním a posilňovaním iniciatív, ako sú Regióny znalostí, Živé laboratóriá a Inteligentné mestá, v ktorých sa posilňuje územný rozmer výskumu a vývoja;

10.

upozorňuje, že je dôležité zachovať konvergentné politiky, a žiada Komisiu, aby vybudovala cestu k dosiahnutiu excelentnosti pre tie členské štáty a regióny, ktoré sú zraniteľnejšie a sú nedostatočne zastúpené v rámcovom programe, a to na základe ich príslušných silných stránok a podľa účinných a jasných kritérií, s cieľom výrazne zvýšiť ich ľudský kapitál a výskumné kapacity;

11.

zastáva názor, že ohlásenie súťaže o založenie najmodernejších výskumných centier v znevýhodnených regiónoch je vhodným nástrojom pre rozvoj Európskeho výskumného priestoru; domnieva sa, že pridelenie pomoci vo forme súťaže výrazne zvyšuje dynamiku a kreativitu, čo môže aj v štrukturálne slabých regiónoch viesť k úspešnému vytvoreniu výskumných a technologických lokalít poskytujúcich pracovné miesta orientované na budúcnosť; domnieva sa, že kandidátmi v tejto súťaži by mali byť tímy, z ktorých každý by mal zahŕňať jeden medzinárodne uznávaný výskumný inštitút a jeden znevýhodnený región, a že vedecké prístupy, z ktorých budú vychádzať návrhy na založenie centier, by sa mali posudzovať podľa zásady excelentnosti; domnieva sa, že daný región by mal mať súčasne povinnosť predložiť životaschopný celkový prístup, ktorý by napríklad s pomocou štrukturálnych fondov a vytvorenia vhodného rámca vybudoval výskumnú a inovačnú infraštruktúru;

12.

odporúča, aby Komisia zanalyzovala možnosť vytvoriť celoeurópsky spoločný fond financovaný zo štrukturálnych fondov na podporu spolupráce v rámci európskeho výskumu;

13.

je presvedčený, že dôveryhodnosť rámcového programu vychádza z vedeckej kvality, a preto považuje excelentnosť za hlavné kritérium financovania; pripomína, že povaha excelentnosti sa líši v závislosti od druhu účastníka alebo skutočnej povahy výskumného a inovatívneho projektu (kritérium pre excelentnosť v prípade výskumnej inštitúcie nie je rovnaké ako v prípade individuálneho výskumného pracovníka alebo MSP, čo platí aj pre projekty základného a aplikovaného výskumu); zdôrazňuje, že technické zlepšenie, inovácia, pilotné projekty a tvorba trhu by tam, kde je to vhodné mali byť považované za dôležité kritériá pre priemyselný a aplikovaný výskum;

14.

požaduje lepšiu koordináciu a synergiu výskumných a inovačných stratégii na miestnej, regionálnej, národnej a európskej cezhraničnej úrovni, pričom treba rešpektovať špecifiká rôznych prostredí a súčasne posilniť možnosti ich vzájomného dopĺňania sa a spolupráce medzi nimi; je presvedčený, že výmena informácií a najlepších postupov a prístup k nim, lepšie spoločné programové úsilie, jednoduché, pružné pravidlá a nástroje a prípadne ich konvergencia majú kľúčový význam pre zvýšenie účinnosti financovania a prípadného spolufinancovania;

15.

je presvedčený, že Európa má povinnosť využívať svoj obrovský potenciál v oblasti výskumu, technológií a inovácie a prispievať k riešeniu celosvetových spoločenských výziev, konkrétne:

domnieva sa, že spoločný strategický rámec by sa mal zameriavať na komplexné riešenie týchto spoločenských výziev prostredníctvom vyváženého súboru nástrojov, ktoré pokrývajú celé spektrum činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácie;

16.

pripomína význam zabezpečenia kontinuity úspešných nástrojov medzi rámcovým programom a spoločným strategickým rámcom, a to najmä v prípade programov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby vo vhodnú dobu posúdila účinnosť súčasných nástrojov, pokiaľ ide o dosiahnutie osobitných politických cieľov a aby prispôsobila tie z nich, v prípade ktorých sa jasným spôsobom nepreukázala účinnosť alebo zreteľný prínos;

17.

požaduje, aby sa uskutočnil nezávislý audit, napríklad zo strany Dvora audítorov a národných dvorov audítorov, o účinnosti verejných výdavkov na výskum uskutočnený členskými štátmi, EÚ a miestnymi orgánmi;

18.

vyzýva Komisiu, aby posilnila viditeľnosť pridanej hodnoty EÚ v oblasti výskumu a inovácie;

19.

vyzýva na spoločné verejné a súkromné úsilie na európskej a vnútroštátnej úrovni o dosiahnutie európskeho cieľa 3 % HDP vydaných na výskum a vývoj; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa bez ďalšieho odkladu dohodli na osobitnom pláne dosiahnutia tohto cieľa;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť úsilie s cieľom čo najviac zladiť výdavky v rámci spoločného strategického rámca s celkovými politickými cieľmi v rámci stratégie Európa 2020; požaduje jasnú koordináciu s novými iniciatívami, ako sú Inovácia v Únii a iné relevantné hlavné projekty;

21.

pripomína, že budúce financovanie výskumu a inovácie by malo slúžiť cieľu dokončiť Európsky výskumný priestor prostredníctvom vytvorenia väčšieho množstva synergií a lepšej spolupráce medzi rozličnými politikami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a programami financovania medzi EÚ, členskými štátmi a miestnymi orgánmi;

22.

zdôrazňuje skutočnosť, že spoločný strategický rámec by mal vychádzať z myšlienky, že rozdiely medzi projektmi v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, pokiaľ ide o ich povahu a rozsah, popri veľkom počte systémov financovania, sa musia usporiadať tak, aby bola zabezpečená súdržnosť, široká reprezentatívnosť, vzájomné prepojenie, zjednodušenie a komplementárnosť, budujúc cestu k dosiahnutiu excelentnosti;

23.

konštatuje, že s cieľom umožniť všetkým výskumným pracovníkom účasť na projektoch spoločného strategického rámca by mali administratívne pravidlá spoločného strategického rámca, ktoré sa týkajú zmluvných postupov, zohľadňovať rôzne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa univerzít a výskumných centier; zdôrazňuje najmä, že mechanizmus spolufinancovania by nemal pôsobiť na úkor univerzít a výskumných inštitúcií a že za žiadnych okolností by univerzity nemali byť znevýhodnené oproti iným aktérom;

24.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednoduchý a prístupný systém na urýchlenie inovácie, investovala do projektov výskumu, vývoja a inovácie v oblasti boja proti veľkým spoločenským výzvam a aby zaujala skutočne holistický prístup, zameriavajúc sa pritom na rozličné kľúčové etapy inovačného a hodnotového reťazca (od poskytovateľa materiálu po výrobok pre koncového spotrebiteľa);

25.

je presvedčený, že rôzne úlohy v rámci spoločného strategického rámca by sa mali riešiť oddelene, ale vo vzájomnom úzkom prepojení a partnerstve: Európsky technologický inštitút (EIT) by mal pôsobiť hlavne ako sieť znalostných a inovačných spoločenstiev; inovačné časti rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) by sa mali zamerať na svoje prednosti pri podporovaní inovatívnych MSP; budúci rámcový program by mal zahŕňať výskum ako celok a štrukturálne fondy/Kohézny fond by sa síce mali využívať v úzkej spolupráci a cielenejšie, ale mali by existovať samostatne; zastáva názor, že projekty spolupráce by mali zostať základom spoločného strategického rámca;

26.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť pružnosť spoločného strategického rámca, a to nielen preto, aby sa rozpočtové prostriedky mohli presúvať medzi jednotlivými kapitolami a výzvami, ale aj preto, aby bol spoločný strategický rámec dostatočne pružný na to, aby umožnil pridelenie rozpočtových prostriedkov tak, aby zodpovedali významným spoločenským výzvam, ktoré sa objavia počas rozpočtového obdobia;

27.

požaduje jasné vymedzenie celkového systému financovania a užšiu integráciu výskumu, vzdelávania a inovácie; keďže európska politika v oblasti výskumu, vývoja a inovácie vytvára vysokú európsku pridanú hodnotu a v záujme toho, aby sa dosiahli ciele Európa 2020, požaduje, aby sa v ďalšom finančnom období od roku 2014 zdvojnásobil rozpočet pre výskumné a inovačné programy EÚ (okrem rozpočtu vyčleneného na výskum, vývoj a inováciu v rámci štrukturálnych fondov a EIB), čo by bola primeraná reakcia na súčasnú hospodársku krízu a veľké spoločné výzvy; domnieva sa, že cieľom zvýšeného objemu verejného rozpočtu na výskum by mali byť rozsiahlejšie spoločenské prínosy a zlepšená konkurencieschopnosť; opakuje, že je potrebné posilniť a zlepšiť úlohu všetkých nástrojov EÚ podporujúcu výskum, vývoj a inováciu, a to aj prostredníctvom užšej spolupráce s EIB a zjednodušenia postupov umožňujúcich prístup k financovaniu; navrhuje preto nový organizačný model založený na troch rozličných úrovniach financovania a zameraný na stabilitu a konvergenciu:

28.

Táto úroveň by sa mala vzťahovať na fondy EÚ, ktoré sa spájajú s infraštruktúrou (v širšom slova zmysle aj s inštitucionálnou infraštruktúrou) a s budovaním kapacít;

29.

systém financovania na tejto úrovni zahŕňa časť rámcového programu, ktorý sa týka programu Kapacity a iniciatív programu Marie Curie, súčasti európskeho financovania výskumných infraštruktúr a projektov, prístup k pôžičkám EIB (na projekty presahujúce 50 miliónov EUR a RSFF), granty, ktoré sa spájajú s uvedenými súčasťami rámcového programu, a spoluprácu so štrukturálnymi fondmi, ktoré sa týkajú infraštruktúry;

30.

žiada posilniť úlohu spoločného výskumného centra ako vnútorného dodávateľa vedeckých a ekonomických analýz rozvojovej politiky v súlade so stratégiou Európa 2020;

31.

zdôrazňuje, že budúce veľké európske investičné projekty (ITER, Galileo a Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES)), by sa mali financovať mimo rámcového programu a mali by sa pre ne vytvoriť samostatné rozpočtové riadky, aby sa zaručila transparentná a spoľahlivá štruktúra financovania, a pritom sa kontroloval a obmedzoval ich potenciál v oblasti prekračovania nákladov; navrhuje, aby sa čiastočne financovali vydaním dlhopisov na projekty Európskou investičnou bankou;

32.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu rozsiahlych výskumných infraštruktúr pre Európsky výskumný priestor a požaduje, aby bolo zvýšené celkové financovanie EÚ, ktoré bude k dispozícii pre výskumné infraštruktúry, a to najmä tam, kde kde je najväčší priestor pre pridanú hodnotu na európskej úrovni, požaduje, aby sa financovanie po prípravnej fáze rozšírilo a aby sa zabezpečil otvorený a na excelentnosti založený prístup k financovaniu;

33.

Táto úroveň by mala byť priestorom pre celkový výskum, základný a aplikovaný, vrátane spoločenských a humanitných vied; koordinujúcimi účastníkmi sú hlavne univerzity a výskumné centrá/inštitúty; odvetvie priemyslu, najmä MSP, ako i inovatívne neziskové organizácie by sa mali nabádať, aby sa zúčastňovali a spolupracovali s univerzitami a verejnými výskumnými centrami a aby boli podľa potreby koordinátormi projektov; táto úroveň predstavuje najväčšiu časť rámcového programu a mala by sa zameriavať na rozvoj pevného vedeckého základu v oblasti základného aj aplikovaného výskumu, ktorý je potrebný na podnecovanie inovácie;

34.

kľúčovými slovami sú tu originálnosť a dôležitosť myšlienky, kvalita a potenciál vedeckej excelentnosti a pridanej hodnoty projektov vrátane vysoko rizikového výskumu a projekty v oblasti tzv. netechnologickej inovácie a sociálnej inovácie; podnikateľský plán a trhový potenciál sú pozitívnymi faktormi, ktoré sa majú zvážiť, nie sú však nevyhnutnými podmienkami pre schválenie;

35.

na systém financovania v rámci tejto úrovne sa vzťahuje grantový systém rámcového programu EÚ a spolupráca so štrukturálnymi fondmi, ktoré sa týkajú výskumu, vývoja a inovácií; synergia týchto dvoch zdrojov financovania a zjednodušenie interakcie medzi projektmi financovanými z prostriedkov EÚ a z prostriedkov externých orgánov financovania by bolo prínosom; granty by sa mali primárne zameriavať na verejné a súkromné výskumné inštitúty a na inovatívne MSP;

36.

požaduje pružnejší systém financovania, aby sa zvýšila príťažlivosť témy spolupráce pre MSP, takže by sa MSP mohli tam, kde je to možné, pripojiť k projektom spolupráce počas ich realizácie, a domnieva sa, že by na to mal byť pre daný projekt k dispozícii otvorený rozpočtový riadok; domnieva sa, že takto si MSP budú môcť jasnejšie všimnúť príležitosti, keďže sa skráti časový rámec medzi vstupom do projektu a trhovými výsledkami;

37.

pripomína, že Európska rada pre výskum (ERC) sa osvedčila ako úspešná pri podpore vedeckej excelentnosti a ako posilňujúca súčasť Európskeho výskumného priestoru (ERA); požaduje ďalšie zlepšenie štruktúr a mechanizmov Európskeho výskumného priestoru a podporenie jeho nástrojov; zdôrazňuje, že je potrebné podstatne zvýšiť podiel rozpočtových prostriedkov venovaných grantom pre mladých výskumných pracovníkov, pre výskumné pracovníčky a pre výskumných pracovníkov z inovatívnych MSP (pre výskumné skupiny i jednotlivcov), posilniť akcie a iniciatívy programu Marie Curie, čím sa podporí mobilita (zavedením tzv. piatej slobody, slobody vedomostí), kariérny postup a spolupráca medzi univerzitami, verejnými výskumnými inštitútmi a priemyslom, ako i prístup k hlavným výskumným infraštruktúram; vyzýva priemysel, aby sa vo väčšej miere zapojil do doktorandských a postdoktorandských výskumných programov; žiada zaviesť potrebné opatrenia na zabezpečenie slušných pracovných podmienok pre vedeckých pracovníkov v EÚ, čím by sa Európa stala na medzinárodnej scéne príťažlivejšou pre výskumných pracovníkov, zabránilo by sa odchodu odborníkov a dosiahla by sa excelentnosť v Európe;

38.

zdôrazňuje, že mobilita výskumníkov v Európe by mala byť prioritou a požaduje posilnenie opatrení (napr. prenosnosť dôchodkov a ustanovenia o sociálnom zabezpečení, vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie, opatrenia na zosúladenie pracovného a rodinného života a poukazy viazané na výskumných pracovníkov, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu), ktoré prispejú k mobilite európskych výskumných pracovníkov, pomôžu zastaviť únik mozgov a zatraktívnia vyhliadky vedeckej kariéry v EÚ; požaduje zavedenie prvku mobility do grantov Európskej rady pre výskum tam, kde je to vhodné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie rýchleho vzájomného uznávania akademických študijných osnov;

39.

domnieva sa, že existuje dostatočný priestor na rozšírenie rozsahu koncepcie Európskej rady pre výskum na výskumné projekty vykonávané v rámci spolupráce a multidisciplinárne výskumné projekty za predpokladu, že budú dodržiavať prístup zdola nahor a že hlavným kritériom výberu bude aj naďalej vedecká excelentnosť;

40.

víta stabilný postup zameraný na dosiahnutie vyváženej účasti mužov a žien v rámcovom programe; súhlasí, že opatrenia na podporu účasti žien by mali byť posilnené v priebehu celého projektu a že Komisia by mala oživiť svoj prístup k podpore vedkýň a mala by sa zamerať na podnecovanie členských štátov k riešeniu rozdielov v prístupe k ženám a mužom, s osobitnou pozornosťou venovanou prekonávaniu prekážok v súvislosti s rodovou rovnosťou; zdôrazňuje, že je potrebné realizovať cieľ zabezpečenia účasti žien v programe a poradných výboroch v miere 40 %; vyzýva komisiu, aby spolu s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť vytvorila akčný plán pre rodovú rovnosť obsahujúci ukazovatele a ciele týkajúce sa rodovej rovnosti a aby monitorovala jeho vykonávanie;

41.

v súlade s poskytovaním rovnakých príležitostí pre mužov a ženy zdôrazňuje nutnosť, aby sa vedeckým pracovníkom na všetkých úrovniach umožnilo posunúť začiatok grantu alebo prerušiť jeho riešenia z dôvodu materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky pri projektoch, v ktorých je to možné, a aby vedeckí pracovníci mali možnosť predĺžiť platnosť grantovej zmluvy z uvedených dôvodov pri projektoch, ktorých sa netýka strata aktuálnosti; vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti vedeckým pracovníkom poskytli;

42.

zdôrazňuje, že úplná realizácia Európskeho výskumného priestoru potrebuje legislatívne opatrenia, ktoré umožnia všetkým subjektom z EÚ zúčastniť sa na národných programoch, pričom výzvy jednotlivých štátov na predloženie ponúk budú otvorené pre všetkých a podniknú sa kroky na harmonizáciu pravidiel, postupov, zmlúv a kritérií hodnotenia;

43.

Táto úroveň by mala byť priestorom pre rozvoj a podporu uplatňovania inovačných výrobkov a služieb na trhu a vytváranie verejných prínosov; priemysel, a najmä inovatívne MSP tu zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji novátorských výrobkov, služieb a postupov;

44.

so zreteľom na potrebu podporiť mladých ľudí v účasti na výskume a inováciách a podporovať mladých podnikateľov, ktorí prispievajú k činnostiam v rámci výskumu, vývoja a inovácií a využívajú výsledky na hospodársky a sociálny rozvoj svojich miestnych alebo regionálnych komunít, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programe Erasmus pre mladých podnikateľov aj v rámci budúceho viacročného finančného rámca a aby zvýšili objem finančných prostriedkov určených na tento program;

45.

uznáva, že zapojeniu malých a stredných podnikov by sa mala venovať osobitná pozornosť, aby sa umožnilo využívanie nových myšlienok a príležitostí pružným a účinným spôsobom hneď, keď sa objavia, čím sa otvárajú nové možnosti pre inovácie; zdôrazňuje, že odvetvové vymedzenie MSP je nevyhnutným predpokladom ich úspešnej účasti v spoločnom strategickom rámci; poznamenáva, že úspech inovačných činností tiež závisí od zručností a skúseností zamestnancov v manažmente;

46.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť na miestnej a európskej úrovni prístup MSP k službám v oblasti výskumu a inovácie; zastáva názor, že úspešné programy, napríklad Eurostars, získali dôležité skúsenosti v súvislosti s reagovaním na potreby inovatívnych spoločností, a preto je potrebné ich podporiť; vyzýva na to, aby sa na všetkých úrovniach vyvinulo úsilie zamerané na inovačné riešenia konkrétnych potrieb verejného sektora prostredníctvom zapojenia malých podnikov do súťaží o nápady, ktorých výsledkom budú krátkodobé zákazky v oblasti vývoja;

47.

systém financovania na tejto úrovni je pokrytý z finančných prostriedkov EÚ poskytnutých prostredníctvom EIT, finančných prostriedkov súvisiacich s CIP, prístupom k zníženiu kreditného rizika EIF, špeciálnymi úvermi od EIB (hlavne pre projekty do 50 miliónov EUR), ako aj prostredníctvom spolupráce so štrukturálnymi fondmi spojenými s podnikaním; vo financovaní inovačnej politiky EÚ je však chýbajúci článok: primerané nástroje financovania reagujúce na špecifiká MSP; domnieva sa, že Európsky výskumný priestor by po náležitom zvážení posúdenia vplyvu mal značný prospech z programu EÚ pre MSP, vytvoreného ako špecializovanú pobočku EIB určenú výhradne na inovačné projekty MSP;

48.

pripomína, že Európsky inovačný a technologický inštitút sa osvedčil ako úspešná a posilňujúca súčasť Európskeho výskumného priestoru; zdôrazňuje potrebu znalostných a inovačných spoločenstiev s užším zameraním a koncentrovanejšej siete s menším rozpočtom, čo tiež umožní zapojenie väčšieho počtu MSP vďaka nižším ročným nákladom na príspevky; domnieva sa, že tieto menšie znalostné a inovačné spoločenstvá môžu v rámci EÚ vytvoriť jednotné kontaktné miesto ako miesto stretávania pre vedcov z celej EÚ, s cieľom lepšie konkurovať na svetovom trhu;

49.

domnieva sa, že v záujme väčšieho zapojenia MSP do programov by sa mali zvážiť niektoré nástroje a činnosti financovania:

50.

žiada preskúmať nové a inovatívne metódy financovania, ako sú projektové dlhopisy EÚ a kupóny pre inovácie EÚ, ktoré by podnikom umožnili vynaložiť tieto prostriedky priamo v akreditovaných výskumných centrách; na takéto kupóny by sa nemala vzťahovať povinnosť vykazovať náklady, lebo ich využitie by potvrdzovali centrá, v ktorých by sa kupóny minuli; akreditačné centrá by mohli byť zriadené na úrovni jednotlivých štátov alebo regiónov a schvaľoval by ich orgán Európskej únie, napríklad Spoločné výskumné centrum; domnieva sa, že príspevok spoločného výskumného centra na inovácie podľa rámcového programu by mal zahŕňať rozšírenú spoluprácu s priemyslom;

51.

víta program pre inovačný výskum v malých podnikoch EÚ (SBIR), ktorého účelom je identifikovanie výziev verejného sektora technickej povahy a financovanie projektov výskumu a vývoja, s cieľom objavovať nové riešenia starých, ako aj nových problémov;

52.

zastáva názor, že všetky inovácie sú založené na výskume a nie každý výskum má za cieľ inovácie; domnieva sa preto, že navrhovaná reorganizácia by mala pokrývať celé spektrum činností spojených s inováciou, od návrhu až po trh vrátane netechnologických, ekologických a sociálnych inovácií; domnieva sa, že by to malo zahŕňať podporovanie inovačných postupov (napr. inovačné verejné obstarávanie a verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím, motivačné odmeňovanie, politiky v oblasti práv duševného vlastníctva a iniciatívy vedúcich trhov) a uľahčenie ich rozsiahleho šírenia; pripomína, že pri riešení veľkých výziev a utváraní prioritných oblastí spoločného strategického rámca by sa mala zohľadňovať štandardizácia, nemala by však byť novým oddeleným nástrojom alebo činnosťou;

53.

berie na vedomie doterajší úspech rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť toho, aby tento program pokračoval a aby sa ďalej rozširoval, a to najmä v záujme posilnenia inovatívnych MSP ako hnacích motorov európskeho hospodárstva;

54.

zdôrazňuje však, že niektoré nástroje CIP by sa mohli stať prirodzeným rozšírením budúceho rámcového programu, čím by sa zabezpečilo pokračovanie európskych výskumných a inovačných projektov; zastáva názor, že technológie vyvinuté v projektoch rámcového programu by sa mali rozšíriť do inovačných projektov:

55.

pripomína, že veľmi konkurenčný charakter výskumnej, vedeckej, technologickej a inovačnej práce a zachovanie schopnosti budovať miestnu vedeckú a inovačnú kapacitu závisia do určitej miery od zdvojovania úsilia a roztrieštenosti, bez ktorých by výskum založený na spolupráci mohol byť ohrozený;

56.

zdôrazňuje, že na účinnejšie prilákanie súkromných investícií a zabezpečenie toho, aby výskum a vývoj čo najúčinnejšie prispievali k rozširovaniu európskej konkurencieschopnosti, by sa mali v rámcovom programe prijať príslušné opatrenia na vytvorenie silného a efektívneho regulačného rámca na ochranu práv duševného vlastníctva na počiatočnom stupni výskumného procesu;

57.

dôrazne nabáda na vykonávanie vzdelávacích programov pre všetkých prípadných účastníkov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel riadenia, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritéria výberu, hodnotenia a posudzovania projektov odbornej prípravy pri zohľadnení okrem iného dosiahnutie excelentnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala proaktívny prístup pri pomoci verejným orgánom, najmä v nedostatočne zastúpených členských štátoch, aby zlepšovala ich systém riadenia prostredníctvom vykonávania hodnotení a vydávala týmto orgánom odporúčania na zlepšenie ich žiadostí o financovanie a riadenia projektov;

58.

opätovne zdôrazňuje, že zjednodušenie riadenia financovania európskeho výskumu si vyžaduje veľkú zmenu; domnieva sa, že kľúčovým prvkom zjednodušenia je prejsť od súčasného prístupu založeného na kontrole k prístupu založenému na väčšej dôvere a tolerantnejšemu voči riziku, pričom by tento prístup prospel najmä MSP; požaduje vykonávanie všetkých identifikovaných opatrení na zjednodušenie v novom spoločnom strategickom rámci vrátane zvýšeného rozpätia prípustného rizika chýb, akceptovania v širšom rozsahu bežných účtovných postupov, uplatňovania paušálnych platieb a paušálnych sadzieb (na dorovoľnom základe), zjednodušenia postupov žiadostí a zmluvných postupov a pravidiel predbežného financovania a oprávnenosti nákladov, významného zníženia finančných a vedeckých požiadaviek na podávanie hlásení, skrátenia času na uzavretie zmluvy na najviac 6 mesiacov a významného skrátenia času potrebného na udelenie grantu a času do prevzatia platieb, a väčšej pružnosti v tom, ako účastníci organizujú a riadia svoje projekty a ako si vyberajú partnerov;

59.

je presvedčený, že zjednodušenie by malo viesť k obmedzeniu kombinovania mier financovania a metód výpočtu nepriamych nákladov vo všetkých programoch financovania, avšak nemalo by zrušiť diferenciáciu, ktorá sa uplatňuje na jednotlivé univerzity, vyskúmné organizácie a priemysel;

60.

odporúča, aby sa definoval obmedzený súbor spoločných (administratívnych, finančných a organizačných) pravidiel a zásad, ktoré možno jednoducho interpretovať a ktoré by platili pre všetky programy a nástroje EÚ v oblasti vývoja, výskumu a inovácie;

61.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili prístup k európskym výskumným programom, napríklad zriadením jednotného kontaktného miesta, zavedením zásady „jeden projekt – jeden dokument“ a vytvorením fóra pre výmenu osvedčených postupov; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje potrebu ľahko prístupného jednotného vstupného bodu, pokiaľ ide o poradenstvo a finančnú podporu, ktoré sú určené potenciálnym účastníkom; kritizuje súčasný nedostatok transparentnosti a informácií o pripravovaných výzvach na podávanie návrhov na výskumné projekty, čo spôsobuje, že výskumní pracovníci a inštitúty nie sú schopní riadne sa pripravovať a ich účasť je tak sťažená;

62.

poukazuje na to, že súdržná politika vytvárania európskej znalostnej spoločnosti znamená posilňovanie väzieb medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou; zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by sa mal zaoberať celým znalostným reťazcom a mal by ho integrovať, a to napríklad prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, štandardizácie, programov odbornej prípravy a opatrení na podporu kľúčových technológií; nabáda ku každej spolupráci medzi univerzitami, podnikmi a výskumnými inštitútmi a domnieva sa, že prenos zručností a technológií je rozhodujúcou súčasťou; žiada o poskytnutie praktických nástrojov na podporu prenosu technológií z výskumu do priemyselného využitia, a to v odvetviach služieb i výroby;

63.

vyzýva na silnejšiu medzivládnu účasť v rámci opatrení spoločného plánovania, ktorá by posilnila spoluprácu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v celej Európe;

64.

pripomína význam spoločných technologických iniciatív (STI) a európskych technologických platforiem (ETP); odporúča, aby sa všetkým verejno-súkromným partnerstvám ponúkol konkrétny spoločný rámec s jasnými a zjednodušenými spoločnými podmienkami, ktoré by jasne oddeľovali úlohu súkromného sektora od úlohy verejného sektora; zdôrazňuje potrebu prijať účinné opatrenia na zlepšenie transparentnosti a otvoreného prístupu k týmto nástrojom pre MSP a verejný výskumný sektor; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu súčasného stavu, vplyvu a významu existujúcich rôznych foriem verejno-súkromných partnerstiev, a to pred konsolidovaním alebo podporou založenia dodatočných partnerstiev, s cieľom zlepšiť riadenie a zabezpečiť lepšie zapojenie väčšieho množstva rôznych zainteresovaných strán do procesu stanovenia výskumného programu i procesu zabezpečovania prístupu pre nových účastníkov; je tiež presvedčený, že tieto nástroje by mali byť jasne nasmerované na základe verejných prioritných cieľov (oceňujúc spoločenské výsledky a výsledky v oblasti udržateľnosti) a mali by využívať skutočné súkromné investície;

65.

zdôrazňuje, že spoločný strategický rámec by mal byť atraktívnym mechanizmom financovania pre subjekty zo súkromného i verejného sektora (vrátane MVO a organizácií občianskej spoločnosti); domnieva sa, že všetci účastníci projektov s vysokým dosahom v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako i ETP by mali zohrávať úlohu pri diskusii o stanovení priorít a mali by mať prístup k výskumným infraštruktúram;

66.

podporuje posun smerom k prístupu založenému na vedeckých poznatkoch a požaduje postoj k výskumným pracovníkom, ktorý by sa zakladal na dôvere, a prístup k účastníkom, ktorý by toleroval riziko, a to vo všetkých fázach systému financovania vrátane zhodnotenia vedeckých poznatkov a inovácie; v ďalšom rámcovom programe požaduje model primeraného financovania akademického výskumu;

67.

domnieva sa, že spoločný strategický rámec by sa nemal obmedzovať iba na samotné výskumné alebo technologické inovácie, ale mal by podporovať rôzne zdroje inovácie; poukazuje na to, že mnohé spoločnosti, obzvlášť MSP, využívajú iné zdroje inovácie, ako napríklad klientov, trhy, používateľov a v neposlednom rade aj zamestnancov, a že táto forma inovácií má často praktickejšiu povahu a je zameraná na riešenie konkrétnych problémov týkajúcich sa procesov, služieb alebo výrobkov, keďže navrhované riešenia pochádzajú často od zamestnancov, ktorí sú k výrobnému procesu, trhom a klientom najbližšie; domnieva sa preto, že EÚ by mala posilniť inovácie zamerané na prax, ktoré vytvárajú zamestnanci;

68.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaistila preskúmanie režijných nákladov v rámci HORIZON 2020; žiada preto Komisiu, aby analyzovala aké percento predstavujú režijné náklady v 7. rámcovom programe a aby predložila návrhy ako ich udržať na čo najnižšej úrovni;

69.

požaduje, aby výskum založený na spolupráci (súčasný program spolupráce) zostal jadrom rámcového programu, čím sa posilnia synergie s cieľom zvýšiť a urýchliť vplyv a šírenie výskumných projektov uskutočňovaných v spolupráci s partnermi s výbornou pozíciou v svetovom meradle, a to v rámci EÚ i mimo EÚ; domnieva sa, že financovanie výskumu založeného na spolupráci by malo mať väčšiu tematickú flexibilitu (širšie výzvy) a ľahko použiteľné opatrenia týkajúce sa financovania s cieľom prilákať vynikajúcich vedeckých pracovníkov a reagovať na potreby veľkých konzorcií aj menších skupín; domnieva sa, že pokrytý by mal byť celý inovačný reťazec od prieskumu až po rozsiahle pilotné projekty a realizácie, s určenými vymedzenými rozpočtami pre sektory, ktoré vypracovali strategickú predstavu riešenia spoločenských úloh pomocou dlhodobých investičných cyklov, tam, kde je to vhodné;

70.

vyjadruje skepticizmus v súvislosti s účinnosťou využívania finančných prostriedkov na vytváranie výskumných sietí excelentnosti a organizovanie konferencií a podujatí a vyzýva na posilnenie elektronických sieťových opatrení v rámci výskumu a inovácií a šírenia výsledkov výskumu prostredníctvom internetu;

71.

vyjadruje svoj skepticizmus v súvislosti s tým, či je v mnohých prípadoch možné financovať jediný návrh na výzvu, čoho dôsledkom je míňanie zdrojov investovaných do prípravy a hodnotenia a nefinancovanie výnimočných nápadov; vyzýva Komisiu na preskúmanie možnosti financovať výnimočné, nevybrané návrhy prostredníctvom dodatočného rozpočtu na výskum (spájanie finančných prostriedkov na výskum), do ktorého prispejú aj finančné prostriedky členských štátov a tiež regionálne a štrukturálne fondy;

72.

požaduje upevnenie multidisciplinárneho a interdisciplinárneho výskumu a uznanie sociálneho rozmeru výskumu; v tejto súvislosti pripomína, že veľké spoločenské výzvy by sa mali riešiť – popri technológii –, aj prostredníctvom európskeho výskumu v spoločenských a humanitných vedách a sociálnej inovácii, ktorý zostáva rozhodujúcim pre ich úspešné vyriešenie; domnieva sa preto, že v spoločnom strategickom rámci by sa mala zaistiť nezávislá tematická oblasť „sociálne, hospodárske a humanitné vedy“ i jej začlenenie ako rozšírenej súčasti vo všetkých opatreniach vyplývajúcich z programu;

73.

v záujme ďalšieho pritiahnutia záujmu občanov a občianskej spoločnosti o výskum a v záujme ich zapojenia do výskumu požaduje pokračovanie témy Veda v spoločnosti ako samotnej témy, ako aj jej horizontálne rozšírenie tak, aby pokryla veľké spoločenské výzvy; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala podporovať ďalší rozvoj a väčšie šírenie usmernení týkajúcich sa etiky a ďalšie vypracovanie nástrojov navrhnutých pre organizácie občianskej spoločnosti;

74.

požaduje, aby boli priority a ciele výskumu stanovené transparentnejšie a s väčšou účasťou prostredníctvom vyváženej angažovanosti subjektov vrátane vedeckej komunity, výskumných pracovníkov (aj z menších výskumných organizácií), verejného sektora, organizácií občianskej spoločnosti a MSP; vyzýva na vytvorenie osobitnej platformy na dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a výskumnými pracovníkmi na účely diskusií o prioritných oblastiach výskumu v konkrétnych odvetviach; domnieva sa, že je tiež potrebné podporiť osobitné platformy na užšiu interakciu MSP a výskumných pracovníkov;

75.

domnieva sa, že posudzovanie a hodnotenie konkrétnych výskumných programov nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj z hľadiska spoločnosti, etiky a udržateľnosti je dôležitým procesom, ktorý je potrebné zlepšiť a všeobecne podporiť na európskej úrovni aj na úrovni členských štátov; podporuje iniciatívy Komisie v tejto oblasti, ku ktorým patrí napríklad vypracovanie zásad zodpovedného výskumu a inovácií, a podnecuje k ich ďalšej podpore a rozvíjaniu;

76.

požaduje zachovanie rovnováhy medzi projektmi iniciovanými zdola (ako napríklad súčasný systém otvorený vznikajúcim technológiám a technológiám budúcnosti (FET)), a projektmi iniciovanými zhora (veľké spoločenské výzvy), ako aj uľahčenie menších projektov iniciovaných zdola a výskumu založeného na spolupráci iniciovaného zdola; zastáva názor, že menšie vstupné bariéry projektov spolupráce by viedli k posilneniu vedeckej kapacity; domnieva sa, že strategické priority musia byť kombinované s novovznikajúcimi problémami; žiada Komisiu, aby preštudovala rovnováhu medzi medzi projektmi iniciovanými zdola a projektmi iniciovanými zhora a aby ju zvážila zo sociálneho i finančného hľadiska; poukazuje na potrebu konzultovať a spolupracovať s výskumnými pracovníkmi, priemyslom a subjektmi z občianskej spoločnosti v záujme stanovenia výskumných programov;

77.

podporuje malé a stredné projekty, ktoré vytvárajú rámec pre budúce financovanie výskumu; domnieva sa, že malé a stredné projekty sú pre univerzity a MSP ľahšie zvládnuteľné a menej nákladné; a že tiež umožnia zvýšiť v súčasnosti neuspokojivý podiel úspešných žiadostí;

78.

domnieva sa, že ak súčasné inovačné modely nespĺňajú určité potreby spoločnosti, na zameranie výskumu na tieto oblasti a zabezpečenie účinnosti verejných výdavkov je možné uplatniť nové programy verejného udeľovania licencií a motivačného odmeňovania inovácií; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uviedla do chodu pilotnú iniciatívu motivačného odmeňovania v lekárskom odvetví;

79.

požaduje súvislé krytie celého reťazca výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom vykonávania pravidiel transparentnosti a jasnej koordinácie medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie zaoberajúcimi sa financovaním výskumu a inovácií;

80.

požaduje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce – tam, kde je to vhodné a na recipročnej báze – so strategickými partnermi Európskej únie vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako sú krajiny BRIC s cieľom lepšie riešiť celosvetové problémy; pripomína, že účasť výskumných pracovníkov z tretej krajiny by mala byť podporená jednoduchšími postupmi a významne kratšími lehotami na vybavenie žiadostí; zdôrazňuje potrebu budovania väčšej vedeckej kapacity v susedných krajinách založenej na lepšej koordinácii spoločného strategického rámca s nástrojmi susedskej politiky EÚ; domnieva sa, že účinné posilnenie budovania kapacít a vytvorenie spravodlivých a komplexných partnerstiev s rozvojovými krajinami je rozhodujúce pre povzbudenie ich udržateľného rozvoja;

81.

domnieva sa, že v oblasti výskumu s možnosťou dvojakého použitia je potrebné vyhnúť sa spolupráci s tretími krajinami, ktoré nedodržiavajú ľudské práva, rezolúcie OSN a medzinárodné právo;

82.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/14

—

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament s názvom Systém Európskych škôl v roku 2009 (KOM(2010)0595),

—

so zreteľom na dohovor, ktorým sa vymedzuje štatút Európskych škôl (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o možnostiach vytvorenia systému Európskych škôl (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (3),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vstúpil do platnosti 3. mája 2008 a ktorý Európska únia ratifikovala 23. decembra 2010, a najmä na jeho článok 24 (4),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskych škôl, ktorá bola predložená Najvyššej rade Európskych škôl (najvyššia rada) na schôdzi 12., 13. a 14. apríla 2011 v Bruseli (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre právne veci (A7-0293/2011),

A.

keďže v článku 165 ZFEÚ sa zdôrazňuje, že EÚ prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť,

B.

keďže preambula Dohovoru o štatúte Európskych škôl z roku 1994 určuje, že systém Európskych škôl je jediný svojho druhu a predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a európskymi spoločenstvami, pričom plne uznáva zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a usporiadanie ich vzdelávacieho systému, ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť,

C.

keďže článok 1 dohovoru umožňuje iným deťom navštevovať školy len v rámci obmedzení stanovených najvyššou radou, ktorá podľa bodu II.7 kapitoly XII zbierky rozhodnutí najvyššej rady môže status kategórie I udeliť „zamestnancom akejkoľvek organizácie Spoločenstva zriadenej aktom inštitúcií Spoločenstva a zamestnancom v službách iných organizácií uznaných najvyššou radou“,

D.

keďže Európske školy umožňujú žiakom upevniť svoju kultúrnu identitu a dosiahnuť vysokú úroveň znalosti cudzích jazykov vrátane ich rodného jazyka, k učeniu ktorých sú nabádaní už od veľmi útleho veku, pričom zdôrazňujú význam multikulturalizmu a podpory vzájomného porozumenia a vzájomného rešpektu,

E.

keďže Európske školy sa nedajú považovať za medzinárodné školy, pretože ich cieľom nie je ponúknuť rodičom možnosť konkrétneho typu vzdelávacieho systému pre ich deti, ale vzdelávať deti v ich rodnom jazyku a rozvíjať európsky rozmer v oblasti vzdelávania,

F.

keďže spôsob fungovania Európskych škôl, ktorý je od začiatku založený na medzivládnom dohovore by sa mal zlepšiť a bude rovnako potrebné vytvoriť preň právny základ, ktorý umožní systém zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť,

G.

keďže správna rada schválila v apríli 2009 reformu systému Európskych škôl,

H.

keďže vyše 50-ročné skúsenosti s fungovaním Európskych škôl poukazujú na jedinečnosť a príťažlivosť tohto systému a jeho vzdelávacieho modelu; keďže jedným z cieľov reformy je otvoriť tento systém a európsku maturitnú skúšku aj pre ostatných žiakov v Únii; keďže ciele reformy nemožno úspešne dosiahnuť bez zásadnej zmeny právneho postavenia, na ktorom je celý systém založený,

I.

keďže v správe Komisie o systéme Európskych škôl z roku 2009 (6) sa poukazuje na pretrvávajúce a zhoršujúce sa systematické problémy, ako sú nedostatok vyslaných učiteľov, oneskorené poskytovanie infraštruktúry pre školy alebo jej nedostatočné poskytovanie, čo má priame dôsledky na kvalitu vzdelávania, spôsob zápisu do týchto škôl, kvalitu života žiakov, rodičov a učiteľov a na finančné aspekty fungovania Európskych škôl,

J.

keďže v školách v Bruseli a Luxemburgu existuje nedostatok školských budov a infraštruktúry, ktoré ohrozujú kvalitu výučby a bránia prijímaniu iných detí než sú deti zamestnancov inštitúcií EÚ, keďže je potrebné zabezpečiť, aby všetci žiaci získali rovnako kvalitné vzdelanie bez ohľadu na svoj rodný jazyk, polohu školy alebo kategóriu,

K.

keďže hlavným cieľom reformy Európskych škôl v roku 2009 bolo otvoriť ich širšej a rozmanitejšej verejnosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť systému,

L.

keďže spôsob výučby, na ktorom sú založené Európske školy, keďže je prínosný, mal by sa podporovať v členských štátoch a mal by tvoriť neoddeliteľnú súčasť ich vzdelávacích systémov,

M.

keďže je ťažké sústrediť do jedného systému výučby, ktorý sa zameriava výlučne na európsku maturitnú skúšku, žiakov pochádzajúcich z rôznych kultúrnych a jazykových prostredí, ktorých talent a schopnosti môžu byť mimoriadne odlišné, a keďže je preto potrebné zabezpečiť žiakom s osobitnými vzdelávacími potrebami primeranú podporu,

N.

keďže je potrebné zvážiť zavedenie vysvedčenia o ukončení štúdia iného než je európska maturitná skúška pre žiakov, ktorí sa chcú špecializovať v určitom odbore,

O.

keďže vo svojom uznesení z 8. septembra 2005 bol jednou z vecí, o ktoré Parlament žiadal, pilotný projekt pre centrum pre žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami; keďže bola na tento účel v rámci rozpočtu EÚ na rok 2008 vyčlenená suma 200 000 EUR a keďže táto suma sa nakoniec použila na financovanie štúdie o politike a praxi výučby žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami na Európskych školách,

P.

keďže Dohovor o štatúte Európskych škôl uvádza vo svojom článku 4, že s cieľom podporovať zbližovanie žiakov rôznych jazykových sekcií, ich vzájomné porozumenie a zlepšenie ich jazykových schopností, sa budú niektoré hodiny vyučovať v ktoromkoľvek jazyku Spoločenstva v spoločných triedach rovnakého ročníka, pokiaľ bude dôvod na použitie tohto jazyka,

Q.

keďže v súlade s článkom 25 Dohovoru o štatúte Európskych škôl, sú tieto školy financované najmä z príspevkov členských štátov prostredníctvom vyslaných učiteľov, ktoré v roku 2010 predstavovali 21 % rozpočtu Európskych škôl, a vyrovnávacieho príspevku poskytovaného EÚ, ktorého cieľom je pokryť rozdiel medzi celkovou sumou výdavkov škôl a celkovou výškou iných príjmov z iných zdrojov, ktorý sa v roku 2010 rovnal 58 % rozpočtu; keďže Európsky školy sú prostredníctvom najvyššej rady taktiež závislé na medzivládnej výkonnej moci,

R.

keďže článok 25 stanovuje, že rozpočet Európskych škôl môže zahŕňať finančný príspevok, o ktorom jednomyseľne rozhodla najvyššia rada,

S.

keďže hospodárska kríza má vplyv na financovanie Európskych škôl a Komisia preto žiada o reformu s cieľom zracionalizovať náklady škôl, ale keďže by to nemalo zasiahnuť vzdelávanie zraniteľných detí s poruchami učenia a osobitnými potrebami a výučbu v materinskom jazyku alebo spôsobiť zníženie miery výučby iných jazykov ako sú francúzsky, nemecký a anglický,

T.

keďže počet žiakov bez jazykovej sekcie (SWALS) sa po dvoch posledných rozšíreniach EÚ neustále zvyšuje, ale keďže žiaci by nemali byť v žiadnom prípade trestaní kvôli tomu, že nemajú jazykovú sekciu,

U.

keďže nárast v počte žiakov Európskych škôl je priamym dôsledkom náborovej politiky inštitúcií EÚ po roku 2004, ktorá vyústila do prijímania zamestnancov mladších ako 30 rokov; medzitým si títo mladí úradníci založili rodiny a následne zapísali svoje deti do Európskych škôl,

V.

keďže žiakom bez jazykovej sekcie sa poskytuje pomoc pri štúdiu jazyka jazykovej sekcie, do ktorej boli začlenení, aby sa mohli zúčastňovať na vyučovacích hodinách a výučbe v materinskom jazyku, a to minimálne niekoľko hodín týždenne s cieľom udržiavať kontakt s materinským jazykom a kultúrou,

W.

keďže v roku 2004 bol pre platy úradníkov zavedený osobitný príspevok určený okrem iného pre Európske školy, ktorý mal odrážať náklady na sociálnu politiku, zlepšenie pracovných podmienok a Európske školy,

1.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európske školy sú často považované za elitárske školy, skôr za luxus než nevyhnutnosť, hoci ich úlohou je v skutočnosti poskytovať výučbu v materinskom jazyku žiakom, ktorých rodičia budú musieť zmeniť pracovisko alebo sa vrátiť do krajiny pôvodu, ako aj rozvíjať európsky rozmer vo vzdelávaní;

2.

pripomína, že tento osobitný vzdelávací systém umožňuje žiakom, aby študovali všetky predmety (najmä prírodné vedy) vo svojom materinskom jazyku s kvalifikovanými učiteľmi, alebo ako žiaci bez jazykovej sekcie s nevyhnutnou učebnou podporou a výučbou s cieľom pestovať si svoj materinský jazyk;

3.

je presvedčený, že tento osobitný systém vzdelávania umožňuje žiakom študovať všetky predmety v multikultúrnom, mnohojazyčnom prostredí, s kvalifikovanými učiteľmi, a pritom si zachovať svoj materinský jazyk;

4.

zastáva názor, že Európske školy, ktoré sú vynikajúcou ukážkou odskúšaného a overeného vyučovacieho prístupu, by sa mali stať príkladom ako jeden z najlepších možných spôsobov výučby v Európe, ktorý by sa zakladal na šírení európskej kultúry, hodnôt a jazykov, pretože zapracovaním určitých prvkov tohto modelu, ako je dôraz na znalosť cudzích jazykov, do národných a regionálnych systémov výučby by pomohlo profesionálnej mobilite a podporilo mnohojazyčnosť a európsku integráciu;

5.

je presvedčený, že Európske školy zohrávajú vo svojich spoločenstvách významnú úlohu;

6.

domnieva sa, že Európske školy by mali pôsobiť aj ako podporovatelia multikultúrnosti a viacjazyčnosti a ako vzory ochrany a podpory tých jazykov, ktoré sa v medzinárodnom meradle používajú menej; je presvedčený, že nízky počet žiakov požadujúcich vzdelanie v určitom jazyku, by nemal viesť k pozastaveniu vzdelávania v danom jazyku, pričom treba mať na pamäti, že vzdelávanie v materinskom jazyku predstavuje základnú zásadu Európskych škôl;

7.

upozorňuje na potrebu zlepšiť kompatibilitu osnov Európskych škôl s národnými vzdelávacími systémami s cieľom uľahčiť rýchlu opätovnú integráciu žiakov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

8.

domnieva sa, že rozpočtové obmedzenia, s ktorými sa musia školy vyrovnať, musia byť sprevádzané skutočným posilnením ich autonómie v oblasti riadenia – napríklad tým, že sa im umožní hľadať aj iné zdroje financovania –, a prostriedkami na výkon tejto autonómie, v súlade s cieľmi stanovenými počas reformy v roku 2009; zastáva taktiež názor, že organizačná reforma, ktorá sa má uskutočniť, by nemala negatívne ovplyvniť zakladajúce zásady Európskych škôl;

9.

domnieva sa, že vyššia miera rozpočtovej autonómie Európskych škôl môže účinným spôsobom zlepšiť hospodárenie so zdrojmi, ktoré im boli pridelené; zdôrazňuje, že táto vyššia miera autonómie sa môže uplatňovať až potom, čo Komisia posúdi, či by školám prospela;

10.

zdôrazňuje, že Európske školy sa v súčasnosti nachádzajú v situácii právnej neistoty, čo sa prejavuje tým, že orgány škôl prijímajú predpisy s nejasným právnym postavením a nejednoznačnou jurisdikciou, že na napadnutie týchto predpisov na súdoch jednotlivých štátov neexistujú dostatočné možnosti a že v tejto súvislosti sa nemožno obrátiť na európskeho ochrancu práv;

11.

domnieva sa, že súčasné medzivládne právne postavenie Európskych škôl naráža na svoje hranice a vyžaduje si hĺbkovú zmenu; je presvedčený, že táto zmena by mala byť takej povahy, aby Únii umožnila podporovať, koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov bez potláčania ich právomocí a prijímať na tieto účely právne záväzné akty v zmysle článkov 2 a 6 ZFEÚ;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európske školy mali zodpovedajúci právny základ v rámci pôsobnosti EÚ, a želá si, aby bolo GR Komisie pre kultúru a vzdelávanie, spolu s Výborom Parlamentu pre kultúru a vzdelávanie, ktorý má podľa prílohy VII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu pôsobnosť v oblasti podpory systému Európskych škôl zapojené do diskusie vedenej na túto tému, ako aj do všetkých diskusií o ich budúcnosti;

13.

domnieva sa, že Európske školy by mali fungovať pod záštitou Únie; domnieva sa, že vhodným právnym základom by v tejto súvislosti mohol byť článok 165 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť” a ďalej sa špecifikujú ciele činnosti Únie, ktoré sa zhodujú s cieľmi Európskych škôl;

14.

naliehavo žiada najvyššiu radu, aby lepšie predvídala potreby v oblasti infraštruktúr a aby prijala opatrenia, ktoré umožnia pokryť skutočný záujem o európske vzdelávanie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali rozvoj škôl typu II a III;

15.

vyzýva členské štáty a regionálne vlády s legislatívnou právomocou v oblasti vzdelávania, aby podporili koncepciu Európskych škôl na svojom území prostredníctvom kampaní na zlepšenie informovanosti o európskom vzdelávaní, podpory európskej maturitnej skúšky a vytvorením pilotných škôl, ako sa uvádza v reforme z roku 2009, so zámerom otvoriť systém s cieľom podporiť prístup k európskemu vzdelávaniu a európskej maturitnej skúške v členských štátoch;

16.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali pri vypracúvaní národných učebných osnov a vychádzali pritom zo skúseností Európskych škôl, aby národné školské systémy viac priblížili systému Európskych škôl; zdôrazňuje osobitnú úlohu učebných osnov v oblasti jazykov, dejepisu a zemepisu pri podpore spoločnej európskej identity; opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty presadzovali začlenenie osobitných kurzov o súvislostiach, cieľoch a fungovaní Európskej únie a jej inštitúcií do štúdia na maturitnej alebo ekvivalentnej úrovni, čo mladým ľuďom pomôže, aby sa cítili viac zapojení do procesu európskej integrácie;

17.

vyzýva členské štáty, aby aj naďalej spoločne uvažovali o tom, ako najlepšie otvoriť systém;

18.

odporúča členským štátom, aby v rámci svojich vzdelávacích systémov podporovali niektoré koncepty prevzaté zo systému Európskych škôl s cieľom podporovať formovanie európskeho občianstva od ranného veku;

19.

vyzýva ústredný orgán zodpovedný za prijímanie žiakov, aby vytvoril výmenné fórum pre všetkých rodičov, ktorí nezískali pre svoje deti miesto na vybranej škole, s cieľom umožniť im presun na želanú školu prostredníctvom výmeny s inými žiakmi;

20.

pripomína, že podľa článku 5 Dohovoru o štatúte Európskych škôl môžu absolventi európskej maturitnej skúšky požiadať o prijatie na akúkoľvek vysokú školu v EÚ s rovnakými právami ako štátni príslušníci predmetnej krajiny, ktorí majú ekvivalentnú kvalifikáciu, a naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie príslušných ustanovení, aby bola európska maturita automaticky uznávaná vo všetkých členských štátoch, čím by sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii medzi žiakmi Európskych škôl a žiakov, ktorí majú ekvivalentnú národnú kvalifikáciu;

21.

naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, že všetky ich univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania budú pri uznávaní vzdelania žiakov Európskych škôl uplatňovať rovnaké požiadavky ako pri žiakoch národných škôl a že títo žiaci získajú za svoje vzdelanie rovnaký počet kreditov, aby mali rovnaké šance a príležitosti pri podávaní prihlášok na vysokú školu;

22.

nabáda členské štáty a regionálne samosprávy, ktoré majú zákonodarné právomoci v oblasti vzdelávania, aby homologizovali príslušnú časť svojho verejného školského systému, aby mohli žiakom po ukončení stredoškolského štúdia vydať európske maturitné vysvedčenie;

23.

nabáda najvyššiu radu, aby aktívnejšie rozvíjala Európske školy podľa vzoru najlepších vzdelávacích systémov na svete, ktoré boli zverejnené na základe štúdií PISA a podporuje rozvoj partnerstiev medzi Európskymi školami a národnými školami ako prostriedku na podporu výmeny medzi študentmi a učiteľmi a na zlepšenie informovanosti o systéme Európskych škôl v členských štátoch v súlade s programom Comenius;

24.

konštatuje, že príjmy škôl stagnujú alebo klesajú najmä preto, že vzhľadom na nedostatok miest školy odmietajú zapísať žiakov zo zmluvných organizácií alebo z rodín mimo inštitúcií Spoločenstva, a naliehavo žiada nové riešenia, ktoré vezmú do úvahy nové finančné prostriedky, ktoré je možné získať od mobilných pracovníkov zo súkromného sektora a iných medzinárodných inštitúcií;

25.

berie na vedomie, že je potrebné racionalizovať náklady na riadenie škôl, ale zdôrazňuje, že snaha obmedziť výdavky nesmie spochybniť základné zásady, na ktorých je založený koncept Európskych škôl, ako je výučba rodného jazyka učiteľmi, pre ktorých je vyučovaný jazyk materinským jazykom, nesmie ovplyvniť základné predmety, ako prírodné vedy a matematika a nesmie sa uskutočniť na úkor kvality výučby; zdôrazňuje, že sa musia zabezpečiť rovnaké a rovnocenné vyučovacie podmienky pre deti zo všetkých jazykových spoločenstiev Európskych škôl;

26.

žiada Európsku úniu, aby stanovila svoj rozpočtový príspevok tak, aby bolo možné tieto zásady dodržať a umožnila tak primeraným spôsobom postarať sa o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo o žiakov s inými poruchami učenia, ktorí si vyžadujú osobitnú podporu, a aby predložila podrobné rozčlenenie zdrojov vyčlenených na žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami s cieľom zabezpečiť optimálne využitie týchto prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby pred rozhodnutím o akýchkoľvek zmenách v rozpočte vypracovala v spolupráci so školami a združeniami rodičov/učiteľov posúdenie vplyvu rôznych možností racionalizácie systému vrátane preskúmania vzdelávacích aspektov;

27.

domnieva sa, že v krátkodobom výhľade treba splniť záväzky Európskej únie, zároveň však treba brať do úvahy kontext rozpočtových obmedzení, ktorý prevláda tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov; konštatuje, že v návrhu rozpočtu na rok 2012 sa predpokladá zvýšenie prostriedkov pre Európske školy o 1,7 %, zatiaľ čo rozpočtové ťažkosti prinútili Komisiu navrhnúť zmrazenie svojich administratívnych výdavkov a zvýšenie administratívnych výdavkov pre všetky európske inštitúcie o 1,3 %; v záujme splnenia všetkých rozpočtových potrieb sa zaväzuje dôkladne preskúmať rozpočtové prostriedky v príslušných rozpočtových riadkoch;

28.

zdôrazňuje, že aktívna účasť Únie na činnosti Európskych škôl je v porovnaní s jej finančným príspevkom, ktorý vyčleňuje zo svojho rozpočtu, nepomerne nízka;

29.

poukazuje na skutočnosť, že navrhované zníženie rozpočtov Európskych škôl predstavuje vážnu hrozbu pre kvalitu vzdelávania a ich riadneho fungovania, a preto namieta proti akémukoľvek znižovaniu rozpočtu;

30.

domnieva sa, že mnohé systematické problémy vyplývajú z neplnenia si povinností zo strany členských štátov; poukazuje na to, že podľa dohovoru neexistujú právne záruky plnenia si povinností zo strany členských štátov;

31.

konštatuje, že niektoré štáty v čoraz väčšej miere neplnia svoje záväzky týkajúce sa vysielania učiteľov, pričom sa odvolávajú najmä na rozdiel medzi percentuálnym zastúpením školopovinných detí s ich štátnou príslušnosťou a príspevkom do rozpočtu škôl, ktorý sa od nich požaduje;

32.

konštatuje, že mechanizmus prerozdelenia nákladov sa musí taktiež uplatňovať s cieľom podporiť spravodlivejší systém pri platení školného požadovaného od rodičov, ktorí nie sú súčasťou európskych inštitúcií alebo spoločností, ktoré podpísali s európskymi školami dohodu;

33.

žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie systému rezervných zoznamov s cieľom obsadiť pracovné miesta, ktoré nemôžu zaujať vyslaní učitelia, a tie, ktoré musia obsadiť miestne prijatí pracovníci, s cieľom zabezpečiť pokrytie potrieb z hľadiska počtu učiteľov, ako aj z hľadiska kvality a kontinuity výučby;

34.

podporuje vytváranie nových jazykových sekcií okamžite po dosiahnutí kvóty žiakov s cieľom umožniť žiakom bez jazykovej sekcie študovať v materinskom jazyku a predchádzať akejkoľvek diskriminácii v porovnaní so žiakmi v iných jazykových sekciách, pričom sa zároveň znížia náklady spojené s osobitným postavením žiakov bez jazykovej sekcie;

35.

so znepokojením konštatuje, že nedostatok vyslaných pracovníkov musí byť kompenzovaný náborom miestnych lektorov, ktorí sú platení školami; žiada najvyššiu radu, aby zabezpečila, aby členské štáty, ktoré neprispievajú finančne prostredníctvom vysielania učiteľov, odvádzali zodpovedajúci finančný príspevok do rozpočtu škôl;

36.

domnieva sa, že súčasný systém financovania nadmerne zaťažuje niektoré členské štáty, pokiaľ ide o vysielanie učiteľov a poskytovanie školskej infraštruktúry, a žiada najvyššiu radu, aby prehodnotila model financovania škôl a náboru učiteľov;

37.

opätovne potvrdzuje, že Európske školy musia byť financované riadnym a dostatočným spôsobom, aby sa splnili záväzky prijaté v rámci dohovoru a Služobného poriadku úradníkov Únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, zabezpečila kvalita poskytovaného vzdelávania a zaručili rovné a rovnocenné podmienky výučby pre deti všetkých jazykových sekcií Európskych škôl. V tejto súvislosti berie na vedomie nedávnu petíciu združení rodičov žiakov a učiteľov Európskych škôl v Bruseli, ktorá poukazuje na vážne hrozby, ktoré môžu navrhované obmedzenia predstavovať pre kvalitu vzdelávania a riadne fungovanie Európskych škôl, a preto je proti prípadným rozpočtovým škrtom;

38.

žiada Komisiu, aby podnikla kroky s cieľom určiť percento osobitného poplatku určeného na Európske školy;

39.

zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je dôležité zabezpečiť, aby bol finančný príspevok Európskej únie transparentnejší a urobiť viac preto, aby sa v školách zaručila otvorenosť a rozmanitosť a zároveň zaviedol udržateľný systém financovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby spresnila, na aké účely sa používajú mimoriadne odvody z platov úradníkov; žiada Komisiu, aby Parlament informovala o stave realizácie reformy z roku 2009, ako aj o potrebách v oblasti financovania na budúce roky, najmä čo sa týka politiky v oblasti budov;

40.

želá si, aby sa v súlade s článkom 4 Dohovoru o štatúte Európskych škôl, ktorý chce podporovať zbližovanie a vzájomné porozumenie medzi žiakmi rôznych jazykových sekcií prostredníctvom niektorých spoločných vyučovacích hodín v triedach rovnakého ročníka, zvážilo širšie využívanie tzv. pracovných jazykov na výučbu všetkých predmetov, ktoré nie sú prvoradé, bez toho, aby to poškodilo tých, ktorých jazyk nie je jedným z pracovných jazykov;

41.

trvá na tom, že učenie niektorých predmetov v „nie veľmi používaných“ národných jazykoch, ktorými hovorí malý počet občanov EÚ, má tiež určitú hodnotu;

42.

zdôrazňuje potrebu externého hodnotenia učebných osnov Európskych škôl, ktoré by neviedlo k dodatočným nákladom pre školy a význam uskutočnenia prebiehajúcej reformy maturitnej skúšky;

43.

žiada, aby nábor miestnych lektorov spĺňal kritériá špičkovej úrovne, aby sa zabezpečila kvalita vyučovania, odbornej prípravy a zastupovania v prípade absencie a aby najvyššia rada zabezpečila, aby boli takíto lektori hodnotení inšpektormi;

44.

domnieva sa, že osobitné programy odbornej prípravy a odborné semináre pre učiteľov pochádzajúcich z rôznych národných systémov by mali byť organizované tak, aby ich v súlade so spoločnými normami a kritériami pripravili na prácu v rámci európskeho školského systému;

45.

opätovne potvrdzuje, že starostlivosť o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami je prioritou, a že Európske školy musia urobiť všetko pre to, aby sa zlepšila ich schopnosť v oblasti vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti žiada najvyššiu radu, aby zabezpečila uplatňovanie koeficientov pre túto kategóriu žiakov pri výpočte veľkosti tried a aby zabezpečila plnú integráciu týchto žiakov;

46.

žiada najvyššiu radu Európskych škôl, aby pristúpila k uplatneniu odporúčaní týkajúcich sa žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami, ktoré sú výsledkom prieskumu skupiny švédskych expertov z roku 2009, a aby na túto tému vypracovala akčný plán;

47.

zdôrazňuje potrebu vypracovania dobre fungujúceho systému, ktorý by pomáhal žiakom so zdravotným postihnutím počas ich procesu začleňovania sa do Európskych škôl (napr. pomoc špeciálnych učiteľov) s cieľom zabezpečiť mobilitu ich rodičov;

48.

konštatuje, že oficiálna miera nezvládnutia ročníka vo výške 2,7 %, ktorú oznámila najvyššia rada, nezohľadňuje veľký rozdiel školských výsledkov na Európskych školách, v ktorých už po mnoho rokov dochádza k nezvyčajne vysokej miere opakovania ročníka vo frankofónnej sekcii, žiada najvyššiu radu, aby preskúmala vzdelávacie a finančné príčiny a dôsledky tohto problému, miery nezvládnutia ročníka vo všeobecnosti a neustále vysokého počtu detí opakujúcich ročník;

49.

opätovne žiada najvyššiu radu, aby sa zamerala na nájdenie alternatívnych riešení pre žiakov, ktorí vypadnú z prípravy na európsku maturitnú skúšku, a aby zvážila vytvorenie vysvedčenia o ukončení štúdia, ktoré nahradí maturitné vysvedčenie pre žiakov, ktorí sa chcú orientovať na odborné štúdium; trvá na tom, že každé nové vysvedčenie musí prejsť posúdením vplyvu a musí sa zabezpečiť, aby bolo prínosom pre existujúci kvalifikačný rámec;

50.

opätovne potvrdzuje, že starostlivosť o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami musí ostať prioritou, predovšetkým preto, že Európske školy ešte stále ponúkajú iba jeden druh vysvedčenia, a sú preto povinné zabezpečiť maximálnu podporu žiakom s cieľom v čo najväčšej možnej miere zabrániť školskému zlyhaniu, ktoré by mohlo viesť do slepej uličky, ak žiak nemá z jazykových alebo iných dôvodov možnosť vzdelávať sa v národnom školskom systéme hostiteľskej krajiny;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a Najvyššej rade európskych škôl.

26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/22

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej články 174 až 178,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0017),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (SEK(2011)0092),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. októbra 2010 s názvom Politika súdržnosti: Reakcia na hospodársku krízu, revízia vykonávania opatrení politiky súdržnosti prijatých na podporu európskeho plánu na oživenie hospodárstva (SEK(2010)1291),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 31. marca 2010, ktorý je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (SEK(2010)0360),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 539/2010 zo 16. júna 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o zjednodušenie určitých požiadaviek a o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 397/2009 zo 6. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť investícií do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 284/2009 zo 7. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 85/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999 (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (9),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (10),

—

so zreteľom na závery Rady o strategickej správe Komisie za rok 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti, ktoré boli prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci konanom 14. júna 2010,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2010 s názvom Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov (ECO/258),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. – 2. decembra 2010 k dokumentu s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (CdR 159/2010),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o správe za rok 2010 o vykonávaní programov politiky súdržnosti v rokoch 2007 až 2013 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2010 o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť? (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (13),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0287/2011),

A.

keďže schopnosť čerpať finančné prostriedky sa chápe ako miera, do akej členský štát a jeho regióny dokážu účinne a efektívne využiť finančné prostriedky vyčlenené zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, a keďže táto schopnosť je nevyhnutným predpokladom maximálneho využitia financií z fondov EÚ v prospech hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

B.

keďže politika súdržnosti Únie je mimoriadne dôležitá pre podporu harmonického rozvoja Únie a keďže napriek pokroku dosiahnutému pri zmenšovaní rozvojových nerovností medzi jednotlivými regiónmi stále pretrvávajú veľmi významné odchýlky v ich úrovni hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja,

C.

keďže najznevýhodňovanejším regiónom a mikroregiónom chýbajú finančné a ľudské zdroje a administratívna podpora, ktoré sú potrebné na správne využívanie prostriedkov EÚ, ktoré majú k dispozícii,

D.

keďže regionálna politika EÚ je významný nástroj pri podpore hospodárskej a sociálnej súdržnosti a keďže Európskej únii umožňuje prijímať opatrenia na zníženie regionálnych rozdielov, podporu skutočného zbližovania a stimuláciu rozvoja, kvalitnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj výhod pre menej rozvinuté regióny,

E.

keďže schopnosť čerpať finančné prostriedky nie je parameter, ale premenná, pričom v jednotlivých členských štátoch a v rámci každého členského štátu sa výrazne líši, a preto je potrebné prijímať individuálne riešenia na posilnenie tejto schopnosti,

F.

keďže snaha o vyčerpanie maximálneho možného objemu finančnej pomoci vyžaduje nepretržité úsilie členských štátov a zapojenie miestnej a regionálnej správy do všetkých fáz postupu, ako aj primeranú kapacitu inštitucionálnych štruktúr a efektívne systémy riadenia a kontroly,

G.

keďže administratívna kapacita, a to najmä pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie projektov, je z hľadiska schopnosti čerpať prostriedky kľúčová a je potrebné ju posilniť, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na tie členské štáty, ktoré zaostávajú a majú nízku mieru čerpania,

H.

keďže pravidlá týkajúce sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sú svojou povahou zložité, a preto je ťažké transponovať ich do vnútroštátneho práva a dodržať ich, čo môže viesť k chybám, takže členské štáty a regióny vynakladajú neprimerane veľa času na riadenie a kontrolu týchto chýb a preto by tieto pravidlá mali zostať nezmenené počas dlhšieho obdobia, aby sa nimi podporovalo ich lepšie osvojenie; keďže naopak je potrebné podporovať všetky zjednodušenia podporujúce zavedenie finančných nástrojov,

I.

keďže napriek zníženiu miery chybovosti a zneužívania štrukturálnej pomoci je potrebné posilniť opatrenia prijímané členskými štátmi na zníženie miery zneužívania pomoci a na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm,

J.

keďže predovšetkým členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v súčasnom programovom období, čelia vážnym ťažkostiam v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z dôvodu značného zvýšenia objemu dostupných prostriedkov v porovnaní s predvstupovými prostriedkami a z dôvodu nedostatkov v administratívnych štruktúrach pri tvorbe, podpore a hodnotení projektov,

K.

keďže nedostatočná viditeľnosť týkajúca sa úrovne využívania krátkodobých a strednodobých prostriedkov brzdí schopnosť čerpať prostriedky, a keďže na všetkých úrovniach verejnej správy je potrebná väčšia transparentnosť,

L.

keďže Európsky sociálny fond (ESF) poskytuje dôležitú podporu politikám trhu práce a zohráva významnú úlohu pri podpore sociálneho začlenenia a keďže by sa mali výrazne zvýšiť jeho prostriedky,

1.

napriek uvedeným problémom poukazuje na úsilie o zrýchlenie schopnosti čerpať finančné prostriedky a plnenie rozpočtu politiky súdržnosti v roku 2010, a berie na vedomie pozitívny vplyv zásahov súvisiacich s politikou súdržnosti v rámci európskeho plánu na oživenie hospodárstva na urýchlenie vykonávania programov a zrýchlenie poskytovania financií príjemcom; žiada Komisiu, aby v týchto zásahoch pokračovala aj v programovom období 2014 – 2020;

2.

zdôrazňuje, že problémy s čerpaním prostriedkov spôsobujú tieto hlavné faktory:

3.

domnieva sa, že mnohé odhalené problémy by sa mohli vyriešiť zapojením všetkých dotknutých partnerov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni už od etapy plánovania, a to tak, aby návrhy budúcich rámcových dokumentov a operačných programov zodpovedali ich potrebám, a tak umožňovali významnejší a čistejší príspevok k uskutočňovaniu európskych cieľov;

4.

opakuje, že je potrebné zjednodušiť a spružniť pravidlá a postupy na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, aby sa predkladateľom projektov uľahčil prístup k európskym finančným prostriedkom a aby sa podporila dobrá správa týchto projektov administratívnymi službami a nevytvorili sa tým značné problémy pre príjemcov; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k rýchlejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, väčšej účinnosti a transparentnosti, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov; domnieva sa, že je nutné dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel, postupov a kontrol; konštatuje, že v každom prípade je poskytovanie dostatočných informácií prípadným žiadateľom a príjemcom nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie projektov;

5.

zdôrazňuje, že zvýšenie miery čerpania povedie k reálnym výsledkom len vtedy, ak sa budú dodržiavať pravidlá Spoločenstva;

6.

zastáva názor, že je potrebné sústrediť sa najmä na aspekty týkajúce sa dosahovania výsledkov a plnenia cieľov, a pritom neustále venovať pozornosť kontrole vstupov; vyjadruje presvedčenie, že v súlade s existujúcimi ustanoveniami týkajúcimi sa vykonávania a kontroly projektov a platobných systémov by sa mala dosiahnuť lepšia vyváženosť medzi predpismi a postupmi potrebnými na zabezpečenie zákonnosti a správnosti výdavkov EÚ na jednej strane a väčším zameraním politiky súdržnosti na výkonnosť a nákladovú efektívnosť na druhej strane;

7.

žiada úpravu plánovania, sledovania a hodnotenia politiky súdržnosti s cieľom skvalitniť poradenskú úlohu Komisie a znížiť administratívnu záťaž spojenú s kontrolami a auditmi;

8.

zastáva názor, že by sa mal klásť väčší dôraz na potrestanie podvodov než na formálne nezrovnalosti; žiada o pružnejší a individuálnejší prístup závisiaci od zistených nezrovnalostí;

9.

zdôrazňuje, že by sa malo posilniť uplatňovanie zásady primeranosti na kontrolné postupy v závislosti od rozsahu projektu a to zjednodušením požiadaviek na informácie, ktoré sa majú predkladať, a na monitorovanie projektov a programov malého rozsahu; pripomína však, že zjednodušené pravidlá nesmú žiadnym spôsobom ohrozovať transparentnosť a zodpovednosť; žiada, aby sa posilnila a zlepšila koordinácia audítorskej činnosti, aby sa odstránili zbytočné kontroly v členských štátoch, ktoré majú zavedený primeraný systém správy finančných prostriedkov, a aby sa v budúcom programovom období prijala zásada jedného auditu, ktorá by sa, podobne ako zásada „zmluvy o dôvere“ mala uplatňovať čo najčastejšie;

10.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité včasne prijať viacročný finančný rámec a jasné a definitívne pravidlá a usmernenia pre členské štáty, aby sa zabránilo počiatočným ťažkostiam a zdržaniam spojeným s vypracúvaním vnútroštátnych pravidiel a vykonávaním predbežných podmienok členskými štátmi na začiatku nasledujúceho programového obdobia; považuje za potrebné, aby Komisia poskytovala technickú pomoc v záujme dobrého porozumenia týmto pravidlám zo strany členských štátov; zdôrazňuje, že trvanie viacročného finančného rámca (VFR) je pre politiku súdržnosti a schopnosť čerpať prostriedky kľúčovou otázkou, keďže príliš krátky VFR vytvára prekážky pre tie projekty, ktoré majú dlhšie trvanie a súčasne sú z hľadiska rozvoja najvýznamnejšie;

11.

vyzýva členské štáty, aby právne predpisy Spoločenstva rýchlejšie transponovali do vnútroštátneho práva; zdôrazňuje, že v záujme účinnejšieho operatívneho riešenia problémov je dôležité mobilizovať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov;

12.

zdôrazňuje prínos a potrebu lepšej súčinnosti a vzájomného dopĺňania sa medzi všetkými spoločne využívanými prostriedkami (Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym fondom pre rybné hospodárstvo) a Európskym rozvojovým fondom v prípade určitých európskych regiónov, ktoré susedia s krajinami AKT; zastáva názor, že by sa mala podporovať flexibilita medzi Európskym fondom regionálneho rozvoja a Európskym sociálnym fondom s cieľom uľahčiť financovanie integrovaných projektov, a pritom rešpektovať osobitosť a ciele každého z týchto fondov; zdôrazňuje, že harmonizácia pravidiel a postupov by viedla k zjednodušeniu systémov poskytovania prostriedkov a podnietila by zapojenie potenciálnych príjemcov do programov spolufinancovaných Európskou úniou; v tejto súvislosti pripomína potenciál krížového financovania, ktorý sa dosiaľ nevyužíva v plnej miere;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ESF sa v súčasnosti bude využívať efektívnejším spôsobom, aby tak na všetkých úrovniach a vo všetkých členských štátoch bolo možné reagovať na terajšie sociálno-ekonomické problémy spôsobené finančnou recesiou, a aby zaistili, že budúci ESF prispeje zmysluplným a cieleným spôsobom k vykonávaniu stratégie Európa 2020 v oblastiach politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia ako viditeľný, transparentný, efektívny, flexibilný, jednoduchý a ľahko použiteľný nástroj, ktorý sa použije na rozvoj ľudského kapitálu pri zohľadnení osobitostí a potrieb členských štátov a regiónov;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť úsilie na obmedzený počet priorít – pričom najnaliehavejšou z nich je zníženie rekordných úrovní nezamestnanosti na vnútornom trhu s osobitným dôrazom na pracovné miesta pre mladých ľudí a ženy – s cieľom zabezpečiť efektívnejšiu realizáciu projektov na úrovni EÚ a maximalizovať vplyv a potenciál ESF, a podporiť tak stratégiu Európa 2020, a zároveň vyzdvihuje, že treba brať do úvahy rozdielnu situáciu v členských štátoch a že je okrem toho potrebné posilňovať finančnú nezávislosť ESF a podporovať jeho flexibilitu s cieľom riešiť súčasné problémy v oblasti zamestnanosti;

15.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a udržiavali široký dialóg so všetkými zainteresovanými stranami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom lepšie vymedziť potreby trhu práce, zvýšiť zamestnateľnosť sociálne znevýhodnených skupín a zároveň primerane zohľadňovať regionálne a miestne potreby pri formulovaní politických cieľov v súvislosti s politikou súdržnosti a zabezpečiť, aby sa odrážali v cieľoch ESF; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornej príprave a vzdelávaniu ľudí na nekvalifikovaných pracovných miestach s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť tejto skupiny;

16.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili informovanosť o ESF a jeho dostupnosť a zmodernizovali kapacity tvorby projektov s cieľom prispieť k vytvoreniu nových, dôstojných pracovných miest a účinnejšiemu sociálnemu začleneniu;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s miestnymi a regionálnymi projektmi rozvoja uprednostnili integrovaný prístup, čím by podporili rozvoj miestnych iniciatív pre ESF založených na princípe „zdola nahor“ a umožnili skombinovať na úrovni jednotlivých projektov viacero druhov financovania: operačné programy, národné programy a súkromné zdroje;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvôli zdĺhavým administratívnym konaniam a zložitým pravidlám, najmä v niektorých členských štátoch, je čerpanie prostriedkov z ESF pomalšie, než sa predpokladalo, a že to mnohých prípadných príjemcov odrádza od podania žiadosti o finančné prostriedky; žiada, aby sa ciele ESF zosúladili so skutočnými potrebami trhu práce, ktorý potrebuje investície do skvalitnenia odborného vzdelávania a opatrení na ochranu remeselnej výroby;

19.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila úroveň spolufinancovania s cieľom lepšie zohľadniť stupeň rozvoja, pridanú hodnotu EÚ, druhy opatrení, príjemcov, ich schopnosť čerpať finančné prostriedky a možnosti rozvoja; na tento účel žiada, aby bol politike súdržnosti v čase, kedy sú príspevky na národnej a miestnej úrovni obmedzované úspornými opatreniami v rámci národných rozpočtov, pridelený primeraný rozpočet Spoločenstva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že určitá časť finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci ESF, sa nečerpá, a zároveň konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa dosiahol významný pokrok; vyzýva preto členské štáty, aby vytvorili mechanizmy, ktoré malým príjemcom (väčšinou novým MVO a MSP) pomôžu pri príprave úspešných žiadostí a ktoré im zabezpečia poradenstvo počas obdobia čerpania prostriedkov, a zaručili tým efektívnejší postup;

20.

vyzýva členské štáty, aby na základe jasných pravidiel vo väčšom rozsahu využívali možnosť poskytovania zálohových platieb príjemcom prostriedkov z ESF;

21.

zdôrazňuje, že sa treba trvalo, intenzívne a odhodlane zameriavať na skutočné výstupy a výsledky rozvojových programov financovaných z ESF, a to zlepšením systémov hodnotenia, monitorovania a ukazovateľov na úrovni Spoločenstva a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré by mali zahŕňať nielen úrovne výdavkov, ale aj kvalitu realizovaných politík; vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy faktory neistoty, ktoré ovplyvňujú dlhodobé projekty návratu do pracovného života;

22.

zdôrazňuje význam, ktorý určité reformy môžu mať v niektorých členských štátoch pri zvyšovaní schopnosti čerpania prostriedkov, a teda potrebu rokovať o nich medzi Komisiou a dotknutými členskými štátmi pri vymedzovaní zmluvy o rozvojovom a investičnom partnerstve, aby sa pre štáty stali záväznými podmienkami; poukazuje na význam decentralizácie a zvýšenia právomocí regionálnych a miestnych orgánov;

23.

podporuje názor, že regulačná architektúra politiky súdržnosti by mala umožniť väčšiu pružnosť pri organizovaní operačných programov s cieľom lepšie odrážať charakter a geografické prvky rozvojových procesov; navrhuje poskytnúť členským štátom a regiónom dostatočnú pružnosť pri výbere vlastných priorít a vypracúvaní vhodných kombinácií politík;

24.

vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť príprave projektov a vypracovali súbor projektov s cieľom minimalizovať riziko prekročenia nákladov a dosiahnuť vysokú mieru čerpania prostriedkov;

25.

konštatuje, že inštitucionálna kapacita verejného sektora na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a technická a administratívna kapacita zúčastnených verejných orgánov a príjemcov majú zásadný význam pre úspešný rozvoj, plnenie a sledovanie politík potrebných na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

26.

vyzýva členské štáty, aby za podpory Komisie a koordinovane s miestnymi a regionálnymi orgánmi venovali pozornosť lepšiemu riadeniu ľudských zdrojov a to vyvinutím ďalšieho úsilia na pritiahnutie a udržanie kvalifikovaného personálu na správu finančných prostriedkov EÚ, podporovaním jeho vysoko kvalitnej odbornej prípravy a aby sa vyhli zmenám personálu pokiaľ to nie je absolútne nevyhnuté a to len s cieľom zlepšiť jeho efektívnosť a následne schopnosť čerpať prostriedky; v tejto súvislosti pripomína možnosť využívať prostriedky ESF a technickú pomoc na posilnenie kapacít potrebných na uskutočňovanie a sledovanie programov; zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest na decentralizovanej úrovni na pomoc partnerom programu; vyzýva členské štáty, aby vytvorili európske jednotné kontaktné miesta, ktoré by boli čo najbližšie k občanom a ktorých cieľom by bola pomoc miestnym orgánom aj občanom EÚ pri formulovaní žiadostí o podporu z Kohézneho fondu;

27.

konštatuje, že na to, aby bolo možné budovať na nadobudnutých skúsenostiach a poznatkoch v riadení, je potrebný vysoký stupeň kontinuity systémov riadenia a kontroly a kapacity, a preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie fluktuácie administratívnych pracovníkov, ktorí sa venujú správe fondov;

28.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju pomoc tým členským štátom, ktorých miera čerpania je pod priemerom EÚ a vykazuje nedostatky v oblasti schopnosti čerpať prostriedky; domnieva sa, že takáto zlepšená pomoc a úzka spolupráca by mali pokračovať aspoň dovtedy, kým príslušné krajiny nedosiahnu dostatočnú úroveň odborných znalostí na to, aby prinášali výsledky bez osobitnej vonkajšej pomoci;

29.

vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich vykonávacích štruktúr zriadili diskusné fóra alebo siete s cieľom diskutovať o skúsenostiach a ťažkostiach a vymieňať si najlepšie postupy; ďalej vyzýva členské štáty, aby pomáhali príjemcom vyrovnať sa s prísnejšími požiadavkami na kontrolu tým, že im budú poskytovať podporu, a to najmä prostredníctvom využívania rozpočtových prostriedkov určených na technickú pomoc s cieľom vyškoliť a sprevádzať hospodárskych a sociálnych aktérov, ktorí môžu byť príjemcami prostriedkov; navrhuje, aby sa na takéto projekty využívala časť z prostriedkov vyčlenených na operačné programy technickej pomoci; vyzýva členské štáty, aby navrhli a organizovali školenia pre potenciálnych príjemcov prostriedkov z fondov;

30.

pripomína význam programov medziregionálnej spolupráce a programov ako INTERACT a URBACT pre identifikáciu a šírenie najlepších postupov a pre odbornú prípravu politických a administratívnych aktérov v oblasti optimálneho využívania prostriedkov; žiada, aby kroky podporujúce regionálne plánovanie a efektívne využívanie prostriedkov mali možnosť získať rozpočtové prostriedky z časti „medziregionálna spolupráca“ cieľa Územná spolupráca;

31.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla celoeurópsky program spolupráce založený na skúsenostiach s programom partnerstva s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regiónmi s vysokou mierou čerpania prostriedkov a regiónmi s nízkou mierou čerpania prostriedkov a uľahčiť šírenie najlepších postupov;

32.

navrhuje vytvorenie internetovej platformy pre príjemcov a miestne a regionálne zainteresované subjekty a vládne inštitúcie na výmenu najlepších postupov a na informovanie o prekážkach, problémoch a ich možných riešeniach;

33.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia harmonizovaných informačných a komunikačných systémov a zohľadnila pritom rozdiely systémov riadenia a kontroly v jednotlivých členských štátoch; preto žiada zavedenie jednotného súboru na sledovanie čerpania fondov v rámci programov územnej spolupráce;

34.

vyzýva Komisiu, aby využila informačné a komunikačné systémy na vytvorenie systému včasného varovania, ktorý by informoval o miere čerpania prostriedkov a predložila aspoň výročnú správu obsahujúcu informácie o čerpaní regionálnych a štrukturálnych fondov v každom regióne, ktorá Európskemu parlamentu umožní monitorovať plnenie politiky súdržnosti;

35.

vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala s EIB, a to najmä pri uskutočňovaní spoločných iniciatív zameraných na zvyšovanie účinnosti a efektívnosti politiky súdržnosti a na posilnenie vplyvu štrukturálnych fondov prostredníctvom zabezpečenia pomoci pri podpore financovania MSP;

36.

je presvedčený, že vďaka svojej väčšej pružnosti verejno-súkromné partnerstvá na regionálnej a miestnej úrovni pripravené v dostatočnom predstihu a v súlade so stratégiou Európa 2020 prispejú k zlepšeniu schopnosti čerpať prostriedky a vyriešeniu ťažkostí so spolufinancovaním; odporúča členským štátom, aby objasnili a zjednodušili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby takéto partnerstvá uľahčovali; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité zabezpečiť demokratickú kontrolu verejno-súkromných partnerstiev;

37.

vyzýva Komisiu, aby preverila existenciu a preskúmala účinnosť právnych základov na vykonávanie projektov partnerstva súkromného a verejného sektora a ak je to vhodné, odporučila tým členským štátom, ktoré takéto legislatívne opatrenia neprijali, aby ich pripravili a prijali čo najskôr, s cieľom umožniť mobilizáciu zdrojov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre projekty partnerstva súkromného a verejného sektora v budúcom programovom období a postupy na účinnú realizáciu týchto projektov na regionálnej a miestnej úrovni;

38.

zdôrazňuje, že väčšina MSP, a najmä malé podniky a mikropodniky, nemôže sama využívať možnosti štrukturálnych fondov z dôvodu súčasných administratívnych a finančných obmedzení a že potrebujú podporu a rady od svojich zastupiteľských organizácií na územnej a národnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel a postupov je nevyhnutnou podmienkou, ktorá im umožní prístup k štrukturálnym fondom; žiada, aby sa tzv. Small Business Act a jeho zásady „myslieť najprv na malých“, „iba raz“ a zásada primeranosti museli uplatňovať na všetkých úrovniach rozhodovania pri vymedzovaní investičných priorít a príprave postupov riadenia, auditu a kontroly, a to s cieľom zabezpečiť lepšie čerpanie prostriedkov;

39.

zdôrazňuje význam partnerstiev v zmysle článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 pre schopnosť využívať financovanie; vyzýva členské štáty, aby plne informovali občanov, zástupcov občianskej spoločnosti, združenia a mimovládne organizácie a regionálne a miestne orgány o možnostiach financovania, oprávnenosti na spolufinancovanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, pravidlách spolufinancovania, pravidlách preplácania nákladov a o tom, kde možno nájsť výzvy na predloženie návrhov, a aby ich nabádali k tomu, aby tieto možnosti financovania využívali;

40.

zdôrazňuje pozitívne účinky využívania finančných nástrojov poskytovaných Európskou investičnou bankou, napríklad nástroja Jessica, s cieľom zvýšiť celkové finančné zdroje bez zvýšenia úrovne priameho verejného financovania;

41.

pripomína, že mechanizmy viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva sú kľúčovými prvkami účinnosti operačných programov a vysokej schopnosti čerpať finančné prostriedky; vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity a svojou inštitucionálnou autonómiou pri príprave a vykonávaní operačných programov posilňovali zásadu partnerstva a transparentnosti a aby teda od začiatku do vymedzovania a určovania investičných priorít, do všetkých etáp prípravy, vykonávania a hodnotenia operačných programov, záväzne, úplne a udržateľne zapájali regionálnu a miestnu úroveň;

42.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila otvorenejšiu diskusiu o opatreniach určených na urýchlenie čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu; v tejto súvislosti navrhuje, že by Výbor regiónov mohol predkladať každoročné stanovisko o schopnosti čerpať prostriedky vo všetkých členských štátoch;

43.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že súčasne s podporou vykonávania stratégie Európa 2020 vo všetkých členských štátoch bude politika súdržnosti znižovať rozdiely medzi regiónmi a mikroregiónmi, náležite zohľadňovať osobitné potreby najodľahlejších regiónov a presadzovať harmonický rozvoj v EÚ, a to aj uplatňovaním ďalších cielených nástrojov a opatrení v oblastiach, ktoré naďalej príliš zaostávajú za európskym štandardom;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/31

—

so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa uvádza, že „Únia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi“,

—

so zreteľom na článok 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (doložka o solidarite), podľa ktorého „Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou”,

—

so zreteľom na článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia z Osla o využívaní zahraničných vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri záchranných akciách pri katastrofách z roku 1994, prehodnotených v roku 2001,

—

so zreteľom na európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra 2007 podpísali predsedovia Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. októbra 2010 nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 5. marca 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130),

—

so zreteľom na správu Michela Barniera Za Európsku jednotku civilnej ochrany: európska pomoc, uverejnenú v máji roku 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, v ktorých sú pozitívne hodnotené ciele uvedené v oznámení Komisie z 26. októbra 2010 spočívajúce v predvídateľnejšej, efektívnejšej, účinnejšej, ucelenejšej a viditeľnejšej európskej reakcii na katastrofy,

—

so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu k tomu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (1), a rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2010 o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (3), z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (4), zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009 (5), z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy (6) a zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0283/2011),

A.

keďže Európska únia a jej členské štáty čelia mnohým rizikám, napríklad: zemetraseniam a vlnám cunami, požiarom vrátane lesných požiarov, záplavám a zosuvom pôdy, priemyselným a jadrovým nehodám, teroristickým útokom, prírodným katastrofám a veľkým pandémiám; keďže dramaticky stúpol počet aj stupeň závažnosti prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktoré postihli Úniu a jej občanov, ako aj ďalšie krajiny a regióny na celom svete, ako tragickým spôsobom ukázalo nedávne vážne nešťastie v Japonsku, ktoré postihlo zemetrasenie spojené s cunami a jadrovou katastrofou, pri ktorých sa úmerne zvýšil počet strát na životoch a narástli hospodárske, sociálne a environmentálne škody a škody na kultúrnom dedičstve, a keďže nemožno vylúčiť, že by takéto mimoriadne udalosti nepredvídateľného rozsahu nemohli kedykoľvek nastať, a v tom prípade by európska reakcia na katastrofy bola nesmierne užitočná, pretože vnútroštátne kapacity by mohli dospieť na hranicu svojich možností,

B.

keďže frekvencia a rozsah extrémnych súch a lesných požiarov v Európe sa zvýšili, čo znamená, že je potrebné ďalej rozvíjať príslušný vedecký výskum s cieľom zlepšiť mechanizmy posudzovania rizika, systémy prevencie a prostriedky boja proti týmto javom,

C.

keďže rastúce tempo zmeny klímy a vyčerpávanie prírodného kapitálu ešte viac zvýši pravdepodobnosť častejších a intenzívnejších prírodných katastrof,

D.

keďže strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) uznali v roku 2008 v akčnom pláne z Bali väzbu medzi znižovaním rizika katastrof a zmenou klímy,

E.

keďže sa v roku 2010 v rámci adaptačného rámca UNFCCC z Cancúnu formálne uznalo znižovanie rizika katastrof za základný prvok prispôsobovania sa zmene klímy a vyzvali sa vlády, aby zvážili prepojenie adaptačných opatrení s Akčným rámcom z Hjóga,

F.

keďže nedávne tragédie, konkrétne zemetrasenie na Haiti a povodne v Pakistane, ukázali, že hlavné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, aby mohla reagovať na katastrofy (humanitárna pomoc a mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany), fungujú preukázateľne dobre na účely, na ktoré boli navrhnuté a vzhľadom na okolnosti, keďže je však potrebné ďalej posilňovať koordináciu reakcie Európskej únie na katastrofy na jej území aj za jej hranicami a keďže je stále priestor na zlepšenia, pokiaľ ide o efektívnosť, účinnosť, ucelenosť a zviditeľnenie pomoci EÚ ako celku,

G.

keďže navyše počas niekoľkých kríz, najmä po cunami z 26. decembra 2004, bolo položených mnoho otázok o chýbajúcich systematických scenároch alebo protokoloch na európskej úrovni o reakcii na riziká a o neadekvátnej viditeľnosti činnosti Európy v porovnaní s celkovým úsilím,

H.

keďže rôzne spôsoby, ktorých súčasťou sú vopred identifikované prostriedky členských štátov a prostriedky EÚ, boli úspešne vyskúšané prostredníctvom pilotných opatrení, ktoré inicioval Európsky parlament (8),

I.

keďže Európsky parlament dôsledne vyzýval Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na vytvorenie jednotky civilnej ochrany EÚ, rešpektujúc pri tom v plnej miere zásadu subsidiarity, a tak doplnila snahy členských štátov, v súlade s článkom 196 ZFEÚ,

J.

keďže doložka o solidarite v článku 222 ZFEÚ zavádza povinnosť členských štátov pomáhať si navzájom v prípade prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej človekom na území EÚ,

K.

keďže okamžitá koordinácia, ucelenosť a komunikácia v rámci EÚ a s medzinárodnými aktérmi je nanajvýš dôležitá; keďže súčasná európska koordinácia niekoľkých tímov s rozdielnymi štruktúrami velenia v teréne nevyhnutne vedie k duplicite snáh a prekrývaniu a je náročná na ľudské zdroje, koordináciu a efektívnosť; keďže so zreteľom na hospodársku a finančnú krízu musí Európska únia vytvoriť systém ochrany založený na spoločnom využívaní jestvujúcich zdrojov a ich racionalizácii bez akéhokoľvek zvýšenia celkového objemu výdavkov,

L.

keďže po nedávnej katastrofe v Japonsku požiadala japonská vláda EÚ, aby vytvorila jednotný kompaktný tím civilnej ochrany na distribúciu pomoci koordinovaný Komisiou namiesto vysielania niekoľkých tímov civilnej ochrany z rozličných členských štátov v odlišnom čase; keďže zintenzívnenie operačnej koordinácie počas tejto katastrofy umožnilo zlepšiť nákladovú účinnosť, ucelenosť a viditeľnosť pomoci EÚ ako celku,

M.

keďže treba zaručiť prehľadnosť na úrovni EÚ so zreteľom na jednotlivé inštitucionálne úlohy bez toho, aby sa narušili alebo spomalili operácie reakcie na katastrofy, a keďže pri tom treba využívať existujúce mechanizmy bez vytvárania nových štruktúr,

N.

keďže do rozvojových politík, plánov a programu by sa mala zaviesť kultúra predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne v záujme vyriešenia niektorých základných príčin katastrof,

O.

keďže prevenciu v reálnom čase je potrebné rozvinúť vo všetkých operačných etapách: monitorovaní, a to aj pomocou satelitných údajov, vydávaní včasných varovaní, spustení alarmu a následnej reakcii a pomoci potenciálne ohrozenému obyvateľstvu,

P.

keďže EÚ podporuje ústrednú úlohu OSN, najmä úradu OSN pre koordináciu humanitárnych vecí, pri koordinácii medzinárodných záchranných akcií v tretích krajinách,

Q.

keďže integrovaný európsky prístup zohľadňujúci všetky riziká, ktorého cieľom je reagovať na krízy vo všetkých etapách ich vývoja, predstavuje najefektívnejšiu stratégiu, ako riešiť katastrofy; keďže tento prístup by mal spájať prevenciu katastrof (vrátane zmierňovania a znižovania rizík), pripravenosť, reakciu a obnovu, v rámci širšieho kontextu udržateľného rozvoja, keďže je veľmi dôležité zaviesť operačné nástroje ako operačný plán na predchádzanie rizikám (vrátane referenčných postupov a plánovacích nástrojov); keďže je potrebné, aby EÚ skutočne investovala do predchádzania rizikám a do ich predvídania a keďže EÚ by mala zaujať rovnako ambiciózny prístup k predchádzaniu katastrofám a k pripravenosti na ne ako k reakcii na ne,

R.

keďže nariadenie, ktorým sa vytvára Fond solidarity, obsahuje staršie podmienky, ktoré brzdia a odkladajú využívanie fondu pri niektorých katastrofách, a to najmä vo vzťahu k objemu a typu oprávnených výdavkov, ako aj k nepružnosti lehôt a postupov,

S.

keďže počas krízy je zásadne dôležité, aby záchranné tímy mali čo najskôr prístup k presným informáciám, aby mohli distribuovať základné potreby, zariadenia a kritické zdroje, a keďže sú preto telekomunikácie najdôležitejším článkom reťazca riadenia krízy,

T.

keďže konvenčné komunikačné spoje a zdroje môžu byť v krízovej situácii preťažené alebo zničené,

U.

keďže užitočnosť európskej vesmírnej politiky a pozitívne výsledky Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) spusteného Komisiou v záujme využívania satelitných údajov a informácií a jeho praktického uplatňovania v odvetví civilnej ochrany aj prostredníctvom základnej služby pre núdzovú reakciu, už Komisia a členské štáty uznávajú,

1.

víta oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci, ako aj jeho ciele; zdôrazňuje, že návrhy predložené v oznámení by sa mali viac preskúmať, aby splnili očakávania týkajúce sa posilnenej, efektívnej, nákladovo efektívnej a viditeľnej komplexnej a úplnej európskej reakcie;

2.

zdôrazňuje potrebu zracionalizovať a zjednodušiť fungovanie súčasnej európskej reakcie na katastrofy a optimalizovať dostupné zdroje v záujme všeobecného prínosu a zároveň nabáda všetky členské štáty, aby napomohli, a tak zaručili európsku solidaritu; domnieva sa preto, že schopnosť EÚ reagovať by mala byť súčasťou integrovaného viacrizikového prístupu; okrem toho by tento prístup mal dodávať zdroje a zabezpečovať riadenie informácií smerom zdola nahor, inými slovami by iniciatíva mala prichádzať zo strany členských štátov, ktoré by dobrovoľne poskytovali zdroje a odborné znalosti;

3.

vyzýva Komisiu, aby pri reakciách Európy na katastrofy brala do úvahy doložku o solidarite a jej vykonávacie opatrenia, ktoré by sa mali bezodkladne prijať a ktoré zabezpečia účinnejšiu a ucelenejšiu reakciu na katastrofy v rámci EÚ aj mimo nej;

4.

opakuje, že je potrebné zrevidovať nariadenie o Fonde solidarity, aby sa kritériá prípustnosti prispôsobili charakteristikám každého regiónu a každej katastrofy vrátane pomaly sa rozvíjajúcich katastrof ako suchá a aby sa umožnila pružnejšia a včasnejšia mobilizácia;

5.

opakuje, že prípravu na katastrofy, predchádzanie katastrofám a reakciu na ne nemožno oddeľovať a že by preto bolo vhodné upevniť integrovaný prístup k riešeniu katastrof;

6.

zdôrazňuje potrebu kvalitatívneho prechodu zo súčasnej koordinácie ad hoc na predvídateľný a vopred naplánovaný systém v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ na základe vopred identifikovaných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na okamžité použitie v rámci operácií EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof, a na základe akýchkoľvek iných prostriedkov a zdrojov, ktorých použitie môžu členské štáty považovať za vhodné; zdôrazňuje potrebu zaviesť systém monitorovania činnosti EÚ v rámci operácií pri odstraňovaní následkov katastrof, dohľadu nad touto činnosťou a jej rozvoja;

7.

vyzýva Komisiu, aby pri rešpektovaní zásady subsidiarity čo najskôr predložila návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ, založenej na mechanizme civilnej ochrany EÚ tak, aby Únia mohla sústrediť potrebné zdroje na poskytnutie okamžitej núdzovej pomoci obetiam; domnieva sa, že reakcia EÚ by sa mala zakladať na súčasných úlohách a schopnostiach európskych jednotiek civilnej ochrany a že by mala zabezpečiť riešenie súčasných medzier a kritických miest;

8.

súhlasí s tým, že európska reakcia na katastrofy by sa mala opierať rovnako o európsku kapacitu na núdzové reakcie prostredníctvom posilnenia európskeho mechanizmu civilnej ochrany, založeného na schopnostiach a dostupnosti vopred stanovených, a teda predvídateľných zdrojoch členských štátov v núdzových situáciách, ako aj o európske centrum pre núdzové reakcie ako základný pilier takejto stratégie, ako je stanovené v oznámení z 26. októbra 2010; zdôrazňuje, že tento rozvoj by sa mal riadiť prístupom zohľadňujúcim všetky riziká, zároveň spájať všetkých príslušných aktérov, predovšetkým občiansku spoločnosť vrátane mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov, na účely koordinovanej akcie a využívať synergie rôznych existujúcich nástrojov;

9.

domnieva sa, že prístup zohľadňujúci všetky hrozby by mala sprevádzať väčšia pružnosť pri reagovaní na rozličné kategórie rizika, ktoré treba posudzovať v každom jednotlivom prípade, čo si zase vyžaduje rozvoj decentralizovanej kapacity pre analýzu a plánovanie opatrení vyžadovaných so zreteľom na povahu, pravdepodobnosť a závažnosť rizík;

10.

ďalej žiada, aby kapacita EÚ v oblasti reakcie na katastrofy využívala najvzdialenejšie regióny a zámorské územia Európy, ktoré môžu byť základňami pre uľahčenie logistických operácií a pre predbežné rozmiestňovanie jej zdrojov v každom oceáne;

11.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a Parlamentu predložila zoznam nástrojov Spoločenstva, ktoré financujú činnosti v oblasti predchádzania katastrofám, a to s cieľom posúdiť možnosť výraznejšieho začlenenia programov na prechádzanie katastrofám do súčasných programov financovania z prostriedkov EÚ, čo je požiadavka vyjadrená v návrhu záverov Rady o rámci Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ (dokument 15394/09 z 12. novembra 2009);

12.

zdôrazňuje, že európsky systém reakcie na katastrofy by mal dodržiavať zásadu dvojitej subsidiarity voči členským štátom (ktoré by mali mať možnosť využiť svoje vlastné prostriedky, najmä v akomkoľvek prípade konfliktu s národnými potrebami) a voči OSN, t. j. mal by rešpektovať národné, regionálne a miestne právomoci každého členského štátnu na jednej strane – tým, že zohľadní kľúčovú úlohu, ktorú tieto orgány zohrávajú v rámci cyklu riadenia katastrof, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch sa legislatívna právomoc vykonáva na miestnej alebo regionálnej úrovni –a koordinačnú úlohu OSN pri odstraňovaní následkov katastrof mimo územia EÚ na strane druhej; pripomína, že táto stratégia by mala dopĺňať stratégiu OSN, ktorá vidí vo vytvorení európskeho pólu so schopnosťou reagovať jasnú pridanú hodnotu;

13.

zdôrazňuje, že cezhraničný charakter katastrof si vyžaduje, aby EÚ koordinovala svoje zdroje a spoluprácu s tretími krajinami, a to najmä s krajinami v susedstve, medzi ktoré patria krajiny Únie pre Stredozemie;

14.

vyjadruje podporu návrhu Komisie zriadiť Európsku kapacitu na núdzové reakcie vrátane dohôd zaručujúcich predvídateľnejšiu dostupnosť kľúčových prostriedkov členských štátov, okrem iného prostredníctvom vytvorenia súboru vopred stanovených zdrojov dostupných v rámci vopred dohodnutých termínov, ktoré by sa nasadzovali na základe dobrovoľného záväzku členských štátov dobrovoľne uvoľniť tieto zdroje na zásahy európskej núdzovej pomoci v Únii i mimo nej na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že týmto spôsobom a prostredníctvom pomoci ľuďom postihnutým prírodnými katastrofami, ako sú napríklad rozsiahle požiare, záplavy, zemetrasenia, sopečné výbuchy, hurikány a prílivové vlny, a tiež nehodami na mori, ropnými škvrnami alebo jadrovou hrozbou sa výrazne posilní pridaná hodnota zásahov EÚ;

15.

poukazuje na to, že niektoré oblasti, ako napríklad pobrežné, ostrovné a hornaté oblasti, sú z dôvodu svojej zemepisnej podoby extrémne zraniteľné, a požaduje, aby sa týmto oblastiam venovala osobitná pozornosť;

16.

poznamenáva, že európske regióny umiestnené na hraniciach EÚ môžu byť postihnuté katastrofami vyskytujúcimi sa v regiónoch, ktoré sú súčasťou tretích štátov, a v takom prípade je zásah ešte zložitejší; navrhuje, aby sa vypracovali osobitné opatrenia na podporu týchto regiónov a aby sa osobitná pozornosť venovala katastrofám spôsobeným ľuďmi alebo priemyselnými nehodami, ktoré si vyžadujú odlišné stratégie;

17.

domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť požiarom, ktoré si vyžadujú cielené stratégie a opatrenia;

18.

potvrdzuje, že v oblasti zodpovednosti za škody na životnom prostredí a spätného získavania nákladov spojených s reakciou od súkromných subjektov zodpovedných za škodu na katastrofu je potrebné držať sa zásady „znečisťovateľ platí“;

19.

domnieva sa, že spoločný súbor vopred stanovených kapacít, prostriedkov a zdrojov, ktorý bude dostupný na dobrovoľnej báze na účely zásahov núdzovej pomoci EÚ, v rámci aj mimo Únie, bude tvoriť jadro kapacity EÚ v oblasti pomoci, ktoré by mohli dopĺňať ponuky ad hoc členských štátov; odporúča vypracovať jasný a podrobný systém stimulov, aby členské štáty mohli vyčleniť dostatočné kapacity na dobrovoľný súbor bez toho, aby sa zvýšili celkové výdavky členských štátov;

20.

žiada, aby sa v rámci budúcej jednotky civilnej ochrany EÚ vytvorili osobitné mechanizmy umožňujúce EÚ čeliť prípadom vážneho znečistenia spôsobeného zariadeniami na ťažbu ropy a zemného plynu v moriach;

21.

pripomína ústrednú úlohu, ktorú zohráva Organizácia Spojených národov pri koordinácii úsilia medzinárodného spoločenstva v oblasti reakcie na katastrofy;

22.

zdôrazňuje, že posilnená kapacita EÚ v oblasti reakcie na katastrofy bude jednotným príspevkom EÚ k celkovému úsiliu o odstránenie následkov katastrof pod vedením OSN a ku koordinačnej úlohe OSN;

23.

potvrdzuje, že finančné zdroje EÚ, ktoré spravujú členské štáty, by mali byť doplnením prostriedkov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na operácie pomoci; poznamenáva, že by mali vychádzať z modelov vypracovaných v prípravných akciách, ktoré boli úspešne vyskúšané v nedávnych núdzových situáciách v rámci Európy aj mimo nej, napríklad mnohonárodná jednotka reakcie na záplavy v pobaltských krajinách a doplnková taktická rezerva pre letecké hasenie požiarov;

24.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi identifikovala súčasné medzery v oblasti kapacít. Malo by sa zvážiť vytvorenie zdrojov na úrovni EÚ, pričom je potrebné zabrániť akejkoľvek forme súťaženia a/alebo prekrývania s vnútroštátnymi zdrojmi, aby sa odstránili súčasné medzery v oblasti kapacít, ak by v dôsledku toho EÚ ako celok dosiahla výrazné úspory, alebo by sa umožnil prístup k zdrojom, ktoré členské štáty nemajú k dispozícii na samostatné kroky, čím by sa poskytol dobrý vzor pre spoločné znášanie záťaže;

25.

domnieva sa, že je tiež dôležité určiť nedostatky v oblasti zdrojov a presne objasniť, ako by mohla EÚ prispieť k úsiliu členských štátov zlepšiť svoju pripravenosť; nazdáva sa, že efektívnejšie využívanie jestvujúcich zdrojov zabráni tvorbe dodatočnej finančnej a administratívnej byrokracii, najmä v súvislosti s regionálnou a miestnou správou;

26.

vyzýva Komisiu, aby sa snažila o angažovanosť EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie zdrojov, kapacít a koordinácie v súvislosti s katastrofami, ku ktorým dochádza v EÚ a ktoré majú priamy dosah na jej občanov;

27.

domnieva sa, že hlavný dôraz by sa mal klásť na plné a včasné využívanie dostupných finančných zdrojov, ako aj na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré tvoria súčasť mobilizácie týchto zdrojov; nazdáva sa, že sa musia tiež prijať také kroky, aby sa zaručilo, že núdzová humanitárna pomoc sa dostane k ľuďom postihnutým katastrofami bezodkladne;

28.

považuje predbežné plánovanie a prípravu operácií rozvíjaním referenčných scenárov, mapovaním zdrojov členských štátov, ktoré by sa potenciálne dali použiť na operácie EÚ pri odstraňovaní následkov katastrof, a pohotovostné plány za kľúčové prvky posilnenej reakcie EÚ na katastrofy a zásadný predpoklad rýchleho použitia a okamžitej primeranej reakcie na každú núdzovú situáciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto opatrenia realizovali okamžite a bez toho, aby to poškodilo iné akcie; napokon tiež vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu, či sa vyplatí zriadiť, financovať z európskeho rozpočtu pre výskum a označiť európske referenčné laboratóriá na boj proti bioterorizmu a identifikáciu obetí;

29.

predovšetkým požaduje adekvátne plánovanie osobitných rezerv na reakcie na človekom spôsobené katastrofy spojené s únikom ropy, jadrovými zariadeniami alebo s nebezpečnými látkami na súši aj na mori;

30.

víta rozhodnutie Komisie zlúčiť monitorovacie a informačné centrum (MIC) s krízovým centrom ECHO a vytvoriť jedno samostatné centrum pre núdzové reakcie, ktoré bude v prevádzke 24 hodín denne ako platforma v oblasti plánovania a koordinácie operácií, čo považuje za krok správnym smerom, a žiada, aby sa to prejavilo aj v spolupráci členských štátov v reálnom čase na monitorovaní, vydávaní včasných varovaní a spustení alarmu, a to pri dodržaní zásady subsidiarity; vyzýva Komisiu na posilnenie tohto centra, aby mohlo slúžiť ako centrálne miesto pre rýchlu a efektívnu koordináciu všetkej európskej materiálnej pomoci, ako aj finančných príspevkov v rámci humanitárnej pomoci; konštatuje, že by malo fungovať ako jednotné miesto prijímajúce žiadosti o pomoc v súvislosti s akýmkoľvek druhom prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, aby bolo možné zabezpečiť jednotnú reakciu EÚ;

31.

žiada, aby zlúčenie krízového centra ECHO a monitorovacieho a informačného centra (MIC) bolo efektívne, a pritom aby sa zabezpečilo primerané financovanie;

32.

vyzýva Komisiu, aby do oboch nástrojov Spoločenstva slúžiacich na ochranu lesov pred požiarmi, EFFIS a EFFICS, aktívne zapojila nové európske centrum pre núdzové reakcie;

33.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala akcie v prípade núdzovej situácie a pritom zjednodušila a optimalizovala existujúce univerzálne služby a núdzové číslo 112;

34.

trvá na tom, že centrum pre núdzové reakcie musí spolu s členskými štátmi rýchlo prijať rozhodnutia o použití zdrojov zo spoločného súboru prostriedkov, aby sa zabezpečila predvídateľná, okamžitá a efektívna pomoc obetiam a predišlo sa oneskoreniam, duplicite a prekrývaniu;

35.

domnieva sa, že zoznam kľúčových prostriedkov, ktoré by členské štáty mohli poskytnúť pre núdzovú reakciu EÚ na tieto scenáre, by sa mal zistiť a zmapovať;

36.

žiada ucelenosť opatrení EÚ so zreteľom na príslušné inštitucionálne úlohy Európskej komisie, vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré by si mali uvedomiť svoju zodpovednosť a rešpektovať hranice svojich právomocí; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby navrhli vhodné pracovné ustanovenia a transparentné pravidlá s cieľom podľa možnosti zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu záležitostí v oblasti reakcie EÚ na katastrofy, ktoré budú vychádzať zo súčasných mechanizmov bez spomalenia operácií pri odstraňovaní následkov katastrof; zdôrazňuje potrebu pružnej, jednoduchej a rýchlej koordinácie medzi jednotlivými službami, ktoré by mali reagovať vo veľmi krátkom čase a vyhnúť sa pritom byrokracii; zdôrazňuje, že humanitárna pomoc EÚ by sa mala poskytovať bez ohľadu na akékoľvek politické úvahy a pritom dodržiavať medzinárodne uznávané humanitárne zásady;

37.

zdôrazňuje zvýšené riziko katastrof spôsobených lesnými požiarmi, a to najmä z dôvodu zmeny klímy, ktorá sa podieľa na vzniku veľkých lesných požiarov; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho nového európskeho centra pre núdzové reakcie vytvorila osobitný odbor na riešenie tohto rizika;

38.

zdôrazňuje, že použitie vojenských prostriedkov pod civilným dohľadom ako krajného riešenia a v súlade s usmerneniami z Osla často predstavuje významný príspevok v reakcii na krízy, najmä v prípade špeciálneho vybavenia, strategickej prepravy a ťažkej techniky; zdôrazňuje, že koordinácia všetkých dostupných spôsobilostí, či už civilných alebo vojenských, a prostriedkov krízového manažmentu členských štátov by sa mali posilniť s cieľom predchádzať nákladnému zdvojovaniu;

39.

uznáva, že využitie vojenských prostriedkov – dopravy, logistiky, bezpečnosti – na pomoc pri humanitárnych operáciách môže predstavovať zásadnú podporu najmä počas rozsiahlych prírodných katastrof; pripomína, že vojenské prostriedky sa musia využívať v ojedinelých a nevyhnutných prípadoch v súlade s odporúčaniami OSN;

40.

žiada spoločné efektívne opatrenia v oblasti logistiky, zahŕňajúce najmä všestranné tímy technickej pomoci a podpory (TAST) financované z prostriedkov EÚ, ktoré by mohli pomáhať všetkým úradníkom a tímom EÚ alebo členských štátov v teréne, najmä v prípadoch, keď prestane fungovať miestna infraštruktúra;

41.

žiada, aby sa v prípade katastrof mobilizovali tímy technickej pomoci a podpory a aby sa vypracovali odporúčania týkajúce sa toho, ako by tieto tímy mohli ľuďom postihnutým katastrofami poskytovať účinnejšiu pomoc;

42.

so zreteľom maximalizovať efektivitu a náležite využívať súčasnú kapacitu navrhuje posúdiť možnosť spoločného využívania konzulárnych zdrojov členských štátov v záujme urýchlenia a skvalitnenia našej globálnej reakcie prostredníctvom optimálneho využívania už dostupných zdrojov; v tomto smere odporúča, aby sa posúdili konzulárne kapacity jednotlivých členských štátov v záujme využitia súčasných celosvetových zdrojov Európskej únie;

43.

žiada, aby sa zohľadnili súčasné systémy odstraňovania následkov katastrof koordinované OSN, a pritom žiada lepšiu, posilnenú, nákladovo efektívnejšiu a dobre koordinovanú dopravu pre všetku materiálnu pomoc smerujúcu na miesta katastrofy, najmä prostredníctvom zjednotených zjednodušených postupov, zvýšenej miery spolufinancovania a zavedenia nových spôsobov umožňujúcich prístup k dodatočným dopravným kapacitám, pokiaľ možno na základe rámcových zmlúv;

44.

pripomína súčasné nástroje v oblasti monitorovania a prevencie (najmä zariadenia na pozorovanie na mieste) ako napríklad tie, ktoré poskytuje program pre globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) alebo programy INSPIRE a GALILEO, ktoré by mohli monitorovať potenciálne ohrozené oblasti a tak by pomohli pripraviť sa účinnejšie poskytovanie pomoci obetiam pri odstraňovaní následkov katastrof; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vybaviť EÚ bezpečnou telekomunikačnou kapacitou a integrovanými riešeniami v oblasti riadenia kríz, a to od prevencie po obnovu, vyhradenou výlučne na tento účel; vyzýva preto Komisiu, aby optimálne využívala súčasné a budúce riešenia a kapacity poskytované telekomunikačnými satelitmi v záujme uľahčenia rozvoja služieb pre občanov v oblastiach verejnej bezpečnosti a núdzovej reakcie, a to v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou, členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi (súkromné subjekty, priemysel);

45.

vyzýva Komisiu na vytvorenie komunikačnej a informačnej siete, najmä preskúmaním využívania telekomunikačných kapacít vrátane satelitov, aby záchranárske tímy mali prístup k rýchlym a presným informáciám, ktoré umožnia účinnú distribúciu tovaru potrebného na uspokojenie základných potrieb a zariadení nevyhnutných na reorganizáciu spoločnosti po katastrofách;

46.

žiada komplexnú stratégiu komunikácie zahŕňajúcu všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, ktorá zlepší celkovú viditeľnosť európskych opatrení v prijímajúcich krajinách ako aj medzi európskymi občanmi a pritom zabezpečí, aby odstraňovanie následkov katastrof nebolo nikdy podriadené obchodným alebo politickým a strategickým záujmom; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala snažiť o zjednodušenie a štandardizáciu komunikačných metód a nástrojov; na tento účel navrhuje, aby sa napríklad vytvoril štandardný kódex obliekania a štandardné logo používané zároveň s národným označením pre všetkých európskych pracovníkov a aby sa vymenoval jeden hovorca zodpovedný za informovanie o núdzovej reakcii; žiada, aby akákoľvek komunikačná stratégia zabezpečila jasné rozlišovanie medzi humanitárnou pomocou a akýmikoľvek vojenskými aktivitami;

47.

zdôrazňuje, že informácie sú ďalšou životne dôležitou zložkou prevencie katastrof a reagovania na ne na všetkých úrovniach a že zmena rizikového scenára si vyžaduje neustálu aktualizáciu znalostí, spoľahlivých a porovnateľných údajov o frekvencii výskytu, rizikách a následkoch spojených s katastrofami a príslušné analytické nástroje; preto požaduje koordináciu, lepšiu dostupnosť a systematické šírenie technických a vedeckých informácií a odborných znalostí, najlepšej praxe vrátane štúdií a uplatnenia získaných vedomostí v praxi, ako napríklad skúsenosti z realizácie projektov uskutočnených v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG;

48.

zdôrazňuje potrebu propagovať kampane na zvýšenie informovanosti o postupoch, ktoré sa majú prijať v prípade katastrofy, s osobitným dôrazom na odbornú prípravu mladých ľudí, a to už od školského veku; vyzýva Komisiu, aby so zapojením škôl a osobitných dobrovoľných združení podporovala kultúru plánovania, prevencie a odolnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom optimalizácie práce v oblasti civilnej ochrany;

49.

poukazuje na kľúčovú úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ktoré ako prvé čelia katastrofám, a najmä cezhraničným katastrofám, pri ich vypuknutí a ktorých účasť môže zviditeľniť EÚ medzi jej občanmi; preto žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty začlenili svoje regionálne a miestne orgány do počiatočných štádií príprav reakcií na katastrofy, vychádzajúc z modelu viacúrovňového riadenia, ktorý sa uplatňuje v politike súdržnosti, a to prostredníctvom komunikačnej stratégie výhodnej pre všetky subjekty zapojené do mechanizmu reakcie;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasný informačný a prevenčný systém pre všetkých európskych občanov na cestách v rámci EÚ ako aj mimo členských štátov; na tento účel navrhuje, aby európske pasy uvádzali núdzovú linku 112 a jasne uvádzali, že je dostupná v rámci celej EÚ tak, aby ju mohla používať cestujúca verejnosť v rámci EÚ, ako aj odkaz na článok 23 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „každý občan Únie má na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi ktoréhokoľvek iného členského štátu“;

51.

vyzýva na úsilie o účinnejšie oboznamovanie európskych občanov a občanov tretích štátov pobývajúcich v EÚ s celoeurópskym číslom núdzového volania 112, a to najmä prostredníctvom využívania tlačených a audiovizuálnych médií a verejných oznámení, aby ho všetci občania mohli automaticky používať na oznamovanie akejkoľvek katastrofy, ktorá sa odohrá na území EÚ;

52.

domnieva sa, že cielená odborná príprava európskych pracovníkov a odborníkov v oblasti reakcií na katastrofy by prostredníctvom odbornej prípravy pozostávajúcej zo spoločného základu a špecializovaných modulov umožnila rozvíjať informovanosť o spoločných európskych pracovných metódach a postupoch pri reagovaní na katastrofu; v rámci toho odporúča spoločné cvičenia civilných a vojenských logistických jednotiek v oblasti reagovania na katastrofy;

53.

konštatuje, že predchádzanie katastrofám je často nákladovo efektívnejšie než boj proti nim; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu doplniť politiku zlepšovania kapacity EÚ a členských štátov v oblasti reakcie na núdzové situácie zintenzívnením ich politiky predvídania rizík a predchádzania rizikám, a nabáda Komisiu, aby pripravila komplexnú a inovatívnu stratégiu EÚ zameranú na zníženie rizika katastrof; žiada, aby sa na včasné odhalenie možných katastrof vyčlenili dostatočné zdroje a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že revízia využívania štrukturálnych fondov a Fondu solidarity podporí rozvoj politík v týchto oblastiach a investícií do nich; navyše požaduje, aby sa zlepšilo vzdelávanie o predchádzaní katastrofám, posilnili investície do predchádzania katastrofám a zmeny klímy, zdokonalila primeraná legislatíva v oblasti vodného hospodárstva a efektívneho riadenia rizík a aby sa dôkladnejšie monitorovalo vykonávanie smernice o povodniach na regionálnej a miestnej úrovni; preto poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú v predchádzaní katastrof plnia regionálne a miestne orgány tým, že realizujú stratégie predchádzania rizikám na územnej úrovni vrátane spoločných zásahov zapájajúcich tímy z rôznych krajín;

54.

opakuje svoj postoj, že so zreteľom na vzájomné väzby medzi suchom, lesnými požiarmi a rozširovaním púšte by Komisia mala predložiť návrh, podobný smernici o povodniach, na presadenie prijatia politiky EÚ v oblasti nedostatku vody, sucha a prispôsobovania sa zmene klímy; v tejto súvislosti tiež opätovne zdôrazňuje význam vytvorenia Európskeho monitorovacieho strediska pre suchá, ktoré by zodpovedalo za výskum, zmierňovanie a monitorovanie účinkov sucha;

55.

opakuje tiež žiadosť adresovanú Komisii, aby prijala smernicu o predchádzaní požiarom a ich zvládaní, ktorá by mala zahŕňať pravidelný zber údajov, prípravu máp a označenie ohrozených oblastí, prípravu plánov na riadenie požiarneho rizika, označenie vyčlenených prostriedkov a dostupných zariadení zo strany členských štátov, koordináciu rozličných administratívnych činností, minimálne požiadavky na školiaci personál a zavedenie zodpovednosti v oblasti životného prostredia a príslušných sankcií;

56.

domnieva sa, že ďalšie využívanie príležitostí, ktoré sa naskytujú v rámci európskeho územného cieľa, má kľúčový význam; v tejto súvislosti sa domnieva, že európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) môže predstavovať dôležitý nástroj na ďalšie posilňovanie nadnárodnej, cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, a to aj s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ; považuje rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi za dôkaz obzvlášť významného prínosu zo strany regiónov k rýchlej pomoci na účely civilnej ochrany; domnieva sa, že táto plodná spolupráca sa vzťahuje, okrem iného, aj na spoločný cieľ mapovania rizík a hodnotenia prípadných hrozieb a že práve v tejto oblasti môže EÚ cenným a viditeľným spôsobom prispieť k ešte efektívnejšej a účinnejšej spolupráci, a to predovšetkým zlepšením koordinácie;

57.

poukazuje na to, že v Európskom roku dobrovoľníckej práce by bolo symbolické a prospešné podporiť krajiny, ktoré sa usilujú podporovať takéto činnosti a organizácie;

58.

vyzýva Komisiu, aby na tento účel čo najskôr, najneskôr však do konca roka 2011 predložila ambiciózne legislatívne návrhy;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/41

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Základné usmernenia o udržateľnosti cestovného ruchu v Európe (KOM(2003)0716),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu (KOM(2006)0134),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (KOM(2007)0621),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (KOM(2010)0352),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike cestovného ruchu (KOM(2010)0117),

—

so zreteľom na madridskú deklaráciu nazvanú Na ceste k sociálne zodpovednému modelu cestovného ruchu prijatú na neformálnej schôdzi ministrov 15. apríla 2010,

—

so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2010 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (14944/10),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu: nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (CdR 342/2010),

—

so zreteľom na odporúčania Rady z 22. decembra 1986 (1) o protipožiarnej bezpečnosti v existujúcich hoteloch (86/666/EHS),

—

so zreteľom na smernicu Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 (2) o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (3) z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2009/47/ES (4) z 5. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty,

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 9 júla 2009 (5), ktorým sa ustanovujú ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva turistickej ubytovacej službe (2009/578/ES),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 (6) z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 (7) o nových perspektívach a nových výzvach pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 (8) s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 (9) o vplyve cestovného ruchu v pobrežných regiónoch z hľadiska regionálneho rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 (10) o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0265/2011),

A.

keďže odvetvie cestovného ruchu predstavuje 10 % HDP a 12 % celkovej zamestnanosti, a teda je treťou najvýznamnejšou sociálno-ekonomickou činnosťou v EÚ; keďže toto odvetvie z veľkej časti tvoria mikropodniky a malé a stredné podniky, keďže je pre niektoré regióny EÚ, napríklad ostrovy, hlavným zdrojom a keďže zohráva kľúčovú úlohu pre hospodársky rozvoj a hospodársku, sociálnu a regionálnu súdržnosť EÚ, a tiež pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020,

B.

keďže cestovný ruch prispieva aj k obohacovaniu ľudí, obchodu, dobrým životným podmienkam, pohode, ku kultúre a k sociálnej súdržnosti; keďže by sa preto mal klásť dôraz na kvalitatívny prístup,

C.

keďže celosvetovo je Európska únia destináciou cestovného ruchu č. 1, čo sa týka počtu zahraničných návštevníkov, a keďže treba posilniť toto prvenstvo riešením výziev s tým spojených, ako sú na jednej strane väčšia celosvetová konkurencia a trh s neustále sa meniacim dopytom a na druhej strane potreba zabezpečiť väčšiu a trvalejšiu udržateľnosť,

D.

keďže cestovný ruch v Európe čelí mnohým výzvam: celosvetová hospodárska kríza, konkurencieschopnosť iných destinácií mimo EÚ a rôznorodosť ponúkaných turistických atrakcií, vplyv zmeny klímy a sezónne výkyvy cestovného ruchu, demografický vývoj v Európe, rastúci vplyv informačných a komunikačných technológií a mnohé nepredvídané udalosti, ktoré z času na čas ovplyvňujú toto odvetvie,

E.

keďže cestovný ruch sa podieľa na propagácii Európy a jej kultúrneho a lingvistického dedičstva so zachovaním jej rozdielov, na potvrdení spoločných hodnôt a posilnení pocitu identity, spolupatričnosti a európskeho občianstva; keďže rozvoj cestovného ruchu môže zohrať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní regionálneho rozmeru v rámci EÚ,

F.

keďže rozmanitosť, mnohostrannosť a multikulturalizmus Európy ponúkajú maximálny možný rast akejkoľvek forme tematického cestovného ruchu a keďže rozvoj a podpora foriem diverzifikovaného cestovného ruchu môže byť jedinou účinnou reakciou na narušenia, problémy a odchýlky, ku ktorým model neregulovaného a nerozlíšeného masového cestovného ruchu vedie,

G.

keďže podľa Lisabonskej zmluvy (článku 195) sa cestovný ruch stal osobitnou právomocou EÚ, ktorá môže podporovať a dopĺňať kroky jednotlivých členských štátov nabádaním k vytváraniu atmosféry vedúcej k rozvoju podnikov cestovného ruchu a podporou spolupráce medzi členskými štátmi pri vylúčení akejkoľvek harmonizácie právnych a regulačných ustanovení členských štátov,

H.

keďže na základe tejto novej právomoci treba vypracovať integrovanú európsku stratégiu s jasnými a ambicióznymi cieľmi, ktorá bude plne rešpektovať zásadu subsidiarity,

I.

keďže na zabezpečenie toho, aby nové právomoci a budúca politika EÚ v oblasti cestovného ruchu mali účinnosť a viditeľnosť vyžadovanú európskymi občanmi a našimi návštevníkmi, budú potrebovať nielen stratégiu a akčný plán, ale musia mať k dispozícii aj primerané zdroje z rozpočtového programu EÚ na obdobie 2014 – 2020,

J.

keďže hospodárstva najvzdialenejších regiónov a niektorých ostrovných regiónov EÚ závisia v dôsledku odľahlosti a izolovanosti takmer výhradne od leteckej dopravy, čo si vyžaduje opatrenia prispôsobené ich závislosti od tohto spôsobu dopravy,

1.

vyjadruje potešenie nad predloženou politickou stratégiou Komisie, ktorá určuje 21 konkrétnych opatrení na obnovu odvetvia; domnieva sa, že tento návrh spolu s plánom na jeho vykonanie predstavujú konkrétny východiskový bod rozvoja politiky EÚ pre konkurencieschopný, moderný, vysokokvalitný, udržateľný a pre každého dostupný cestovný ruch; nabáda Komisiu, aby v kontexte plánu realizácie čo najskôr vymedzila konkrétne harmonogramy na implementáciu opatrení a dosiahnutie cieľov; žiada členské štáty, aby spolupracovali tým, že predložia programy pre každé opatrenie v zhode s príslušnými národnými, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na prioritné opatrenia, ktoré sú inovatívne a majú pridanú európsku hodnotu;

2.

považuje za potrebné rozvíjať takú stratégiu EÚ pre cestovný ruch, ktorá bude spočívať tak v balíku osobitných opatrení určených výlučne pre oblasť cestovného ruchu, ako aj, vzhľadom na prierezový charakter cestovného ruchu, v napojení na iné súvisiace odvetvia s cieľom dosiahnuť systém, ktorý bude skutočne podporovať cestovný ruch; okrem toho sa domnieva, že je potrebné presné hodnotenie dosahu opatrení v ostatných odvetviach na cestovný ruch a vyzýva na integrovaný prístup s cieľom rozvíjať súčinnosť medzi rôznymi odvetvovými politikami a rozličnými nástrojmi financovania;

3.

ľutuje nesúrodosť Komisie vo vzťahu k politike v oblasti cestovného ruchu; považuje za zásadne dôležité, aby Komisia zabezpečila koordinujúci a integrujúci prístup príslušných generálnych riaditeľstiev;

4.

poukazuje na nevyhnutnosť úzkej spolupráce medzi EÚ, medzinárodnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi na jednej strane a inštitúciami ako celku a subjektmi odvetvia na druhej strane, a to s cieľom riešiť prierezové otázky spojené s cestovným ruchom pri dodržaní zásady subsidiarity; pripomína, že mnohé európske regióny a samosprávy majú bezprostrednú právomoc v oblasti cestovného ruchu, a že preto zohrávajú ústrednú úlohu pri plnení projektov a konkrétnych opatrení; dúfa, že v kontexte stratégie Európa 2020 budú regióny a samosprávy užšie spolupracovať a zohrajú udržateľnú, priamu a efektívnu úlohu pri rozvoji novej politiky cestovného ruchu; domnieva sa, že v rovnakom období by mohli osobitné programové nástroje, ako sú stratégie pre makroregióny, zlepšiť regionálny a medziregionálny cestovný ruch a zvýšiť príťažlivosť a viditeľnosť európskych regiónov a samospráv;

5.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie dvoch nových zásad do cestovného ruchu: zásady medziregionálnosti a vzájomného dopĺňania, a to v záujme presadzovania spoločného plánovania a spolupráce medzi turistickými službami v rámci jedného geografického priestoru, t. j. buď medzi susednými regiónmi patriacimi odlišným členským štátom, alebo na konkrétnej tematickej úrovni medzi regiónmi, ktoré spájajú spoločné prvky;

6.

domnieva sa, že cestovný ruch sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť európskej priemyselnej politiky a inovačnej politiky a opakuje, že obnova cestovného ruchu je strategickým a životne dôležitým cieľom pre zamestnanosť vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré v rámci odvetvia jednak prispievajú k inováciám v teréne a k stabilite, jednak zaručujú kvalitu, rozmanitosť a autentickosť regiónov, v ktorých sú zakorenené; nabáda Komisiu, aby v rámci európskych služieb cestovného ruchu viac presadzovala tento prístup;

7.

vyzýva Komisiu, aby každoročne zbierala a zverejňovala osvedčené postupy v oblasti cestovného ruchu;

8.

súhlasí s návrhom Komisie vytvoriť spolu s členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi úradmi a vnútroštátnymi agentúrami pre cestovný ruch značku „Európa“ s cieľom propagovať Európu vo svete ako destináciu cestovného ruchu; na tento účel vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a príslušnými agentúrami cestovného ruchu zorganizovala osvetové kampane; zdôrazňuje, že akékoľvek propagačné iniciatívy by mali zohľadňovať a zvýrazňovať územnú rôznorodosť Európy a zároveň sa vyhnúť uprednostňovaniu určitých európskych destinácií pred inými, a nazdáva sa, že európska značka by nemala brániť rôznym regiónom, mestám a miestnym subjektom v slobodnej podpore vlastných značiek;

9.

vyslovuje sa za iniciatívu týkajúcu sa značky európskeho dedičstva ako nástroja na povznesenie niektorých významných miest v histórii európskej integrácie; trvá na tom, aby sa táto iniciatíva koordinovala s miestami európskeho dedičstva, ktoré vyhlásilo UNESCO, a inými historickými cestami; považuje koordináciu s inými porovnateľnými iniciatívami, napríklad s cenou Europa Nostra, za potrebnú na to, aby sa zabránilo prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby členským štátom pripomenula, že lokality, ktoré majú značku európskeho dedičstva, musia byť vždy otvorené a prístupné, a to aj vtedy, ak by to vyžadovalo kmeňových pracovníkov;

10.

žiada Komisiu, aby podporila zaradenie ľudových tradícií členských štátov vrátane kulinárskych tradícií na zoznam svetového dedičstva, aby sa zachovali pre budúce generácie a aby tak vznikla európska stratégia na podporu ľudových tradícií na európskej a medzinárodnej úrovni;

11.

vyzýva Európsku komisiu, aby zistila, aký je vplyv programu Európskej únie Hlavné európske mestá kultúry na cestovný ruch a aby Európskemu parlamentu podala správu o prípadných potrebách revízie modelov riadenia a spôsobov financovania a zapojenia zainteresovaných inštitúcií a kultúrnych asociácií s cieľom efektívneho investovania do trvalých a udržateľných procesov a partnerstiev;

12.

zdôrazňuje význam spolupráce s mimoeurópskymi krajinami, napríklad prostredníctvom partnerstiev alebo uzatvárania dohovorov o leteckej doprave, najmä so susednými krajinami a s krajinami BRIC, ktoré predstavujú niekoľkomiliónový trh potenciálnych nových turistov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité naďalej pokračovať v úsilí o zvýšenie viditeľnosti, kvality, konkurencieschopnosti a rozmanitosti odvetvia európskeho cestovného ruchu, a vyzýva na rozvoj spoločných európskych marketingových činností a spoločných produktov cestovného ruchu s cieľom pritiahnuť návštevníkov z týchto nových zdrojových trhov;

13.

domnieva sa, že je vhodné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty pri súčasnom rešpektovaní práv a povinnosti EÚ kontrolovať vstup cez jej hranice rozvíjali dlhodobú stratégiu koordinovanejších a zjednodušených postupov vydávania turistických víz v kontexte spoločnej vízovej politiky a aby zvážili možnosť vytvoriť na úrovni EÚ spoločné konzuláty, ktoré by zaručovali včasnú realizáciu vízových konaní a zníženie administratívnych nákladov; v nadväznosti na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vyzýva na tento účel Komisiu, aby zvážila možnosť vytvorenia kancelárií delegácií EÚ vo svete s cieľom vydávať turistické víza v spolupráci s národnými veľvyslanectvami členských štátov a preskúmala ďalšie spôsoby zjednodušovania v otázke turistických víz, ako sú skupinové turistické víza pre organizované skupiny a ľahší vstup pre obchodných cestujúcich;

14.

žiada členské štáty, aby v prípade núdzových situácií, ktoré predstavujú riziko pre zahraničných turistov, v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zvážili možnosť ustanoviť jednotný postup vydávania oznámení odporúčajúcich nevycestovať, čím by vznikol spoločný európsky kódex závažnosti pre takéto situácie a v najzávažnejších prípadoch by sa uznal nárok subjektov na pomoc Spoločenstva v rámci dostupných finančných prostriedkov EÚ;

15.

vyzýva Komisiu, aby vyvodila dôsledky z nedávnych mimoriadnych situácií, napríklad zo sopečnej erupcie, a vypracovala osobitné scenáre pre riadenie kríz na úrovni EÚ, aby sa stala pravidlom koordinácia a jednotný postup v oblasti informácií a opatrení, ktoré sa majú prijať, vo všetkých členských štátoch;

16.

vyzdvihuje potrebu podpory inovácie a technologického rozvoja mikropodnikov a MSP v záujme účinnejšej komercializácie produktov a propagácie destinácií; žiada Komisiu, aby do konca roka 2011 vypracovala platformu „IKT a cestovný ruch” a začala konkrétny pilotný projekt, čím by podnietila účasť mikropodnikov a MSP v digitálnom dodávateľskom reťazci podľa skúseností z ostatných odvetví, ako sú textilný a dopravný priemysel, logistika a automobilový priemysel; požaduje iniciatívy zamerané na podporu elektronického obchodu v tomto odvetví a odstránenie zostávajúcich prekážok jeho rozvoja v rámci vnútorného trhu; okrem toho žiada členské štáty, aby rozvíjali vysokorýchlostný internet na celom svojom území v záujme umožnenia rozvoja zlepšených služieb a interoperability poskytovateľov;

17.

požaduje presadzovanie a podporu podnikateľského ducha v odvetví, s osobitnou pozornosťou venovanou ženám a mladým ľuďom, a uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä k mikropôžičkám, pre MSP a samostatne zárobkovo činné osoby;

18.

vyzýva Komisiu, aby podporovala osobitný inovačný inkubátor pre podniky v odvetví cestovného ruchu;

19.

domnieva sa, že udržateľnosti odvetvia cestovného ruchu výrazne prospeje koordinovanejší prístup v oblasti výskumu a vývoja a presadzovanie inovatívnych produktov a služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj odvetvia cestovného ruchu je priamo napojený na presadzovanie energetickej efektívnosti a obnoviteľných technológií;

20.

naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila virtuálne monitorovacie stredisko pre cestovný ruch, ktoré by bolo v styku nielen s výskumnými inštitúciami, ale aj s podnikmi a verejnými orgánmi a ktorého cieľom by bolo podporovať výskum trhu využívaním konkurencieschopných spravodajských systémov, poskytovať podnikom a verejným orgánom výhľadové informácie o vývoji ponuky a dopytu a vytvárať podmienky na lepšie strategické umiestnenie podnikov a verejného sektora;

21.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a vnútroštátnymi subjektmi posúdila aké inovatívne kroky by mohli prijať v záujme propagácie dovolenkových balíkov ad hoc v Európe počas významných historických, kultúrnych a športových podujatí, ktoré sa počas nadchádzajúcich piatich rokov budú konať v niektorých členských štátoch, ako sú napríklad Olympijské hry, svetové výstavy a iné, s cieľom podpory destinácie Európa s celou jej bohatou rozmanitosťou; zastáva názor, že európske a medzinárodné podujatia rôzneho druhu by sa mali propagovať spolu s jestvujúcou miestnou turistickou vybavenosťou;

22.

domnieva sa, že je potrebné rozvíjať možnosti internetového portálu Európskej komisie pre cestovný ruch (ETC) www.visiteurope.com s cieľom čo najviac ho využiť a plne sprístupniť (s obsahom textov vo všetkých úradných jazykoch EÚ a hlavných jazykoch mimo EÚ, s osobitným zreteľom na krajiny BRIC, využitie formátov prístupných pre osoby s poruchami videnia a s informáciami v posunkovej reči pre nepočujúcich a využitím všetkých technologických aplikácií) a premeniť ho na skutočnú európsku platformu cestovného ruchu s jednoduchým prístupom k národným, regionálnym a miestnym portálom cestovného ruchu v jednotlivých členských štátoch; okrem toho sa domnieva, že tento portál by mal výraznejšie zviditeľniť systém európskej značky kvality cestovného ruchu, osvedčené postupy a iniciatívy, ako sú Calypso, NESCTouR a EDEN a že by mal informovať turistov o ich právach v rôznych okolnostiach;

23.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zvážila možnosť vytvoriť európsky turistický preukaz, ktorého cieľom by bolo podnecovať turistov z EÚ a mimo nej, ktorí cestujú v Európe, aby tak robili pravidelne tým, že sa im budú ponúkať informácie aj o ich právach, zľavách a osobitných službách;

24.

domnieva sa, že Európska únia je založená na kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a preto je dôležité podporovať prístup k lokalitám cestovného ruchu tým, že sa návštevníkom poskytnú nástroje na uľahčenie ich návštev a nástroje pomáhajúce s porozumením, napríklad audiosprievodcovia alebo brožúry ponúkajúce vysvetlenia aspoň v dvoch úradných jazykoch EÚ, najmä tam, kde navštívené lokality čerpajú prostriedky zo štrukturálnych fondov;

25.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s turistickými subjektmi posúdila vhodnosť európskej značky kvality cestovného ruchu a určila spoločné minimálne kvalitatívne kritériá; domnieva sa, že by sa tak malo diať koordinovaním najlepších postupov rôznych členských štátov a združení z tohto odvetvia, a že by sa tým mala vytvoriť zastrešujúca značka, ktorá by slúžila ako doplnok takýchto značiek jednotlivých štátov a bola uznaná na základe dobrovoľnej akreditácie (opt-in);

26.

domnieva sa, že sa musí zabrániť šíreniu značiek a že ich počet sa musí znížiť, aby sa zabránilo možnému zmäteniu spotrebiteľov a nadmernej záťaži podnikov a aby sa značky stali ľahšie rozpoznateľnými; vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné značky z hľadiska ich spoľahlivosti, transparentnosti a monitorovania súladu; ďalej žiada Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby podporovali jestvujúce nástroje a osvedčené postupy a aby z dlhodobého hľadiska posúdili, či by sa európska značka kvality a značka ekologickej kvality za ubytovacie služby dali postupne zlúčiť do jednej značky, pričom základným kritériom kvality bude udržateľnosť;

27.

žiada Komisiu, aby podporovala konkrétnu iniciatívu zameranú na postupnú harmonizáciu systémov klasifikácie ubytovania (hotely, penzióny, prenajímané izby atď.) tým, že určí minimálne spoločné kritériá na základe už nadobudnutých pozitívnych skúseností združení tohto odvetvia (napr. združenia Hotelstars Union) a zástupcov odvetvia; domnieva sa, že postupná harmonizácia by mohla zvýšiť viditeľnosť Európy ako destinácie cestovného ruchu a zlepšiť informácie poskytované turistom; vyzýva európske odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb, aby:

28.

zdôrazňuje, že treba venovať pozornosť otázke bezpečnosti rôznych druhov ubytovania, najmä protipožiarnym predpisom a bezpečnostným opatreniam týkajúcim sa oxidu uhoľnatého; preto sa domnieva, že treba stimulovať dodržiavanie metódy MBS (Management, Building and System) bez ohľadu na platné vnútroštátne predpisy v súlade s odporúčaniami Rady z roku 1986, alebo by sa všade tam, kde zlyhá samoregulácia, mali prijať alternatívne regulačné opatrenia; zdôrazňuje ďalej významnú úlohu odbornej prípravy hotelového personálu v oblasti plánovania pre prípad mimoriadnych udalostí a v oblasti riadenia požiarnej bezpečnosti a zdôrazňuje potrebu systematického zberu údajov o bezpečnosti ubytovania; zdôrazňuje význam prihliadania na potreby ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí s obmedzenou mobilitou, a to za každých okolností, aj pokiaľ ide o odborné školenia o zohľadňovaní potrieb postihnutých ľudí pri predchádzaní požiarom a o bezpečnosti ubytovania;

29.

považuje za vhodné, aby Komisia v spolupráci s odvetvím cestovného ruchu a sociálnymi partnermi pripravila prehľad existujúcich odborných schopností a zručností (Tourism Skill Competence Framework) ako východisko pre konkrétne opatrenia, ktoré budú reagovať na dopyt a ponuku na trhu práce v odvetví cestovného ruchu v Európe;

30.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnecovala mobilitu a využívala a propagovala celoživotné vzdelávanie, systémy odborného a univerzitného vzdelávania a učňovské vzdelávania v odvetví cestovného ruchu, aby sa zachoval úzky kontakt so svetom výskumu a obchodu a aby sa v 8. rámcovom programe pre výskum a technologický rozvoj viac zdôraznila inovácia v cestovnom ruchu; je presvedčený, že programy Spoločenstva, ako sú napríklad Erazmus pre mladých podnikateľov a Leonardo da Vinci, sú jedinečnou príležitosťou na získanie odborných schopností a zručností, ako aj zlepšenie kariérnych možností, a mali by sa preto ďalej rozvíjať a podporovať aj s prihliadnutím na možnosť ich revízie, aby sa zameriavali na vzdelávanie o osvedčených postupoch súvisiacich okrem iného so starostlivosťou o zákazníka, dostupnosťou a udržateľnosťou;

31.

naliehavo žiada Komisiu, aby dôkladnejšie sledovala vykonávanie smernice o službách v členských štátoch v oblasti cestovného ruchu;

32.

žiada, aby sa zlepšilo vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií členskými štátmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom umožniť nájsť najlepšie pracovné príležitosti tak ľuďom, ktorí už v tomto odvetví pracujú, ako aj ostatným, ktorí tak zamýšľajú urobiť, a podporovať ich mobilitu v odvetví; domnieva sa, že by to pomohlo pri riešení problémov sezónnej povahy práce v tomto odvetví na jednej strane a nelegálnej práce na strane druhej;

33.

poukazuje na úzky vzťah medzi cestovným ruchom a dopravou a žiada Komisiu a členské štáty, aby sa čo najviac snažili o modernizáciu vnútroštátnej, regionálnej a cezhraničnej infraštruktúry pre rozličné druhy dopravy s osobitným zameraním na pokrok a včasnú realizáciu projektov transeurópskych dopravných sietí a dokončenie Jednotného európskeho neba s cieľom efektívnejšieho riadenia leteckej dopravy; považuje za dôležité podnecovať kombinované spôsoby dopravy a prijať vhodné opatrenia na riadenie tokov cestovného ruchu, predovšetkým počas sezónnych špičiek a mimoriadnych situácií akéhokoľvek druhu;

34.

vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie udržateľnejších spôsobov dopravy, napríklad kombinácie verejnej dopravy, železničnej dopravy, cyklistiky a chôdze; vyzýva Komisiu, aby okrem iného uľahčovala a podporovala, a to aj v rámci transeurópskych dopravných sietí, rozvoj spojení s ostrovmi, vidieckymi oblasťami, horskými oblasťami, najvzdialenejšími regiónmi a vo všeobecnosti s horšie prístupnými destináciami;

35.

vyzdvihuje nutnosť podporovať integrované systémy elektronického predaja cestovných lístkov na rôzne druhy dopravy, ktoré by podnecovali intermodalitu systému, uľahčovali medzinárodnú dopravu medzi členskými štátmi, zaručovali slobodu pohybu a odstraňovali prekážky ukončenia vnútorného trhu; domnieva sa, že v priebehu procesu vývoja sa musí klásť dôraz na osobitné požiadavky postihnutých osôb v oblasti prístupu;

36.

víta legislatívu EÚ o právach cestujúcich, najmä cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, a žiada Komisiu, aby v krátkodobom horizonte predložila ambiciózny a súdržný legislatívny rámec so súborom spoločných pravidiel pre rôzne druhy dopravy spojený s osobitnými pravidlami zohľadňujúcimi osobitosti každého druhu dopravy;

37.

žiada Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť charty práv a povinností turistov, ktorá by zahŕňala zásady v oblasti prístupnosti, poskytovania informácií, transparentného uvádzania cien, kompenzácie atď.; vyzýva členské štáty, aby vytvorili nezávislý systém mimosúdneho urovnávania sporov určený na to, aby spotrebitelia mohli skutočne zabezpečiť dodržiavanie týchto práv;

38.

zdôrazňuje, že politika v oblasti cestovného ruchu musí konzistentne zahŕňať trvalo udržateľný rozvoj: sociálne, hospodárske a environmentálne potreby dnešných generácií sa musia plniť bez toho, aby sme zo zreteľa stratili záujmy budúcich generácií;

39.

víta ochotu Komisie diverzifikovať ponuku cestovného ruchu, čo by pomohlo vyvážiť účinky jeho sezónneho charakteru; vyzdvihuje predovšetkým význam už začatej spolupráce s Radou Európy, ktorej cieľom je podpora kultúrneho, historického, náboženského, ekologického a krajinného cestovného ruchu prostredníctvom tematických trás/sprievodcov, ktoré nielen vyzdvihujú kultúrne a historické korene a tradície nášho kontinentu, ale prispievajú tiež k rozvoju alternatívneho druhu cestovného ruchu, ktorý je udržateľný a dostupný pre všetkých; domnieva sa, že v súvislosti s niektorými trasami treba nabádať k využívaniu udržateľných dopravných prostriedkov, okrem iného bicyklov a plachetníc;

40.

zastáva názor, že v záujme odlíšenia európskeho cestovného ruchu od cestovného ruchu iných krajín alebo svetadielov je kľúčové napojiť tradičné odvetvie cestovného ruchu na to, čo dané územie môže ponúknuť v oblasti výrobkov a služieb a hmotných aj nehmotných hodnôt;

41.

domnieva sa, že Komisia a Rada Európy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi úradmi by mali aj naďalej poskytovať podporu, a to aj finančného druhu, rozvoju nových európskych trás a údržbe jestvujúcich trás vrátane ostrovov a pobrežných, horských a najvzdialenejších regiónov; zastáva názor, že tieto okruhy by mali zvýrazňovať európsku identitu prostredníctvom podpory a prepájania symbolických miest, ako sú katedrály, hrady, univerzity, archeologické náleziská a priemyselné osady, ako aj symbolických európskych osobností a zástupcov; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky vhodné opatrenia na ochranu európskeho dedičstva a hodnôt pre budúce generácie;

42.

nabáda Komisiu, aby uľahčila sieťovú činnosť a spoluprácu medzi regiónmi EÚ v záujme napojenia jestvujúcich regionálnych, celoštátnych a európskych cyklistických trás a zvýšenia objemu udržateľného, energeticky efektívneho a ekologického cyklistického cestovného ruchu v EÚ;

43.

poukazuje na významnú úlohu sietí ako NECSTouR a EDEN pri výmene osvedčených postupov medzi európskymi regiónmi a podpore trvalo udržateľných destinácií; okrem toho nástojí na tom, že v úzkej spolupráci so skupinou pre udržateľný cestovný ruch (TSG) a miestnymi a regionálnymi orgánmi treba vytvoriť systém spoločných ukazovateľov udržateľného riadenia destinácií cestovného ruchu;

44.

zastáva názor, že vzhľadom na dejiny európskeho svetadielu by Komisia mala dôraznejšie podporovať európske priemyselné dedičstvo, ktorého potenciál zatiaľ nebol dostatočne rozpoznaný; zdôrazňuje, že rozvoj európskeho priemyselného dedičstva, ako hlavnej oblasti kultúrneho záujmu, by mohol zvýhodniť aj druhotné destinácie a prispieť k dosiahnutiu udržateľnejšieho, diverzifikovanejšieho a rovnomernejšie rozptýleného odvetvia cestovného ruchu v Európe, a to prostredníctvom ochrany, transformácie a obnovy priemyselných miest;

45.

domnieva sa, že by sa mali náležite podporovať vidiecky turizmus a agroturistika ako odvetvia, ktoré zlepšujú kvalitu života, zabezpečujú hospodársku a príjmovú pestrosť vidieckych oblastí, vytvárajú v týchto regiónoch pracovné príležitosti, udržujú v nich ľudí, a tak bránia znižovaniu počtu obyvateľov a vytvárajú priamy vzťah s podporou výroby tradičných, ekologických a prírodných potravín; konštatuje, že v tejto súvislosti je dôležité zaručiť v týchto oblastiach plný prístup k dopravnej sieti a k internetu a informačno-technologickej infraštruktúre; je presvedčený, že to pomôže dosiahnuť cieľ presadzovať nové formy cestovného ruchu, rozšíriť trvanie turistických sezón a prerozdeliť činnosti v rámci cestovného ruchu medzi oblasti s vysokou koncentráciou cestovného ruchu a oblasti s veľkým, ale nedostatočne využitým potenciálom pre cestovný ruch;

46.

domnieva sa, že treba zlepšiť možnosti poľnohospodárov pri uvádzaní výrobkov na trh a ich prístup k miestnym trhom, čím sa umožní odvetviu reštauračných služieb jednoduchšie nakupovať miestnu produkciu, ktorú potrebujú;

47.

poukazuje na skutočnosť, že prírodný cestovný ruch prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju odvetvia; domnieva sa, že je dôležité zamerať sa na strediská v prírode a chránené územia a lepšie ich sprístupniť turistom aj prostredníctvom rozvoja cezhraničných chodníkov pri súčasnom zachovaní ekologického dedičstva a miestnej biodiverzity;

48.

pripomína, že rozvoj nových vnútrozemských vodných ciest môže prispieť k udržateľnému rozvoju kultúrneho cestovného ruchu, prírodného cestovného ruchu a rekreačného cestovného ruchu;

49.

pripomína, že cestovanie za kultúrou, vzdelaním, aktivitami mladých ľudí a športom sa teší čoraz väčšej obľube, a preto vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby podporovali takéto druhy cestovného ruchu tým, že budú flexibilnejšie a prispôsobia sa novým druhom spotrebiteľov, ktorí sa objavujú v dôsledku demografických zmien a v záujme zohľadnenia nových druhov cestovného ruchu upraveným očakávaniam, ktoré vyjadrili spotrebitelia; upozorňuje na významnú úlohu, ktorú v podpore cestovného ruchu zohráva šport, a to z hľadiska cestovania za športovými podujatiami alebo aktívnym zapájaním sa do športových aktivít a vyzýva na zavedenie osobitných politík zameraných na presadzovanie a podporu športového cestovného ruchu;

50.

vyzýva Komisiu, aby podporovala prierezovú iniciatívu Spoločenstva týkajúcu sa vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie s osobitným zreteľom na európsku biodiverzitu, odpadový reťazec, energetické a vodné úspory, zdravé stravovanie a využívanie pôdy a prírodných zdrojov s cieľom šíriť informácie a užitočné materiály, zvyšovať informovanosť verejnosti a znižovať vplyv cestovného ruchu na životné prostredie;

51.

víta dobrovoľné úsilie tohto odvetvia o porozumenie vplyvu cestovného ruchu na životné prostredie a na destinácie a o jeho obmedzenie, ako napríklad projekt Travelife Sustainability System financovaný čiastočne z prostriedkov EÚ, čo je inovatívny systém pomáhajúci spotrebiteľom prijímať udržateľné rozhodnutia o výbere a pomáhajúci odvetviu porozumieť svojmu vplyvu na dodávateľský reťazec a zvládať ho;

52.

nabáda Komisiu, aby podporovala inovatívne iniciatívy malých a stredných podnikov pôsobiacich v cestovnom ruchu a zachovala a zvýšila bohatstvo biodiverzity presadzovaním ekoturistiky;

53.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia európskeho dňa zodpovedného a udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom zorganizovania informačných stretnutí vo všetkých členských štátoch na podporu foriem životaschopného cestovného ruchu a zodpovedného správania turistov;

54.

zdôrazňuje veľký vplyv zmeny klímy na európske oblasti cestovného ruchu, najmä na tie najzraniteľnejšie, osobitne na pobrežné regióny, ostrovy a horské regióny; domnieva sa, že by sa mali navrhnúť stratégie na jej predchádzanie a zamedzovanie, okrem iného podporovaním inovácie a diverzifikácie služieb cestovného ruchu, zlepšovaním predchádzania prírodným rizikám a ich zmierňovania, prispôsobovaním infraštruktúry, predvídaním dôsledkov nedostatku vody a ochranou udržateľnosti fauny, flóry a krajiny príslušných oblastí;

55.

pripomína, že pobrežné regióny predstavujú hlavnú destináciu cestovného ruchu v Európe, a že je preto dôležité náležitým spôsobom posúdiť metódy územného plánovania v pobrežných oblastiach, riziká spojené s extenzívnou urbanizáciou, potrebu zachovania kvality a udržateľnosti pobrežných oblastí, ich dedičstva a infraštruktúry služieb cestovného ruchu; zdôrazňuje potrebu investovať primerané finančné prostriedky do stratégií pobrežného, ostrovného a námorného cestovného ruchu v záujme ochrany európskeho pobrežia pred eróziou, zachovania ekologického dedičstva a fauny a zlepšenia kvality vôd a s cieľom rozvíjať trvalo udržateľný a kvalitný plážový a podmorský turizmus; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie smerujúcu k vytvoreniu stratégie pre udržateľný pobrežný a morský cestovný ruch a vyzýva na vytvorenie podobných osobitných stratégií pre ostrovy, horské regióny a iné zraniteľné oblasti;

56.

podčiarkuje význam plážového turizmu ako charakteristickej črty niektorých pobrežných európskych regiónov; vyzýva Komisiu aby preskúmala, či smernica 2006/123/ES má negatívny dosah na MSP v tomto odvetví, a, v prípade potreby, aby navrhla opatrenia na zmiernenie tohto dosahu a zaručenie zohľadnenia osobitných charakteristík tejto profesionálnej kategórie pri vykonávaní tejto smernice; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s zodpovednými orgánmi zvážili zavedenie kompenzačných opatrení na zmiernenie strát spôsobených poskytovateľom zájazdov zavedením nových právnych predpisov vedúcich ku strate nadobudnutých práv a spôsobujúcich straty spojené s neamortizovanými investíciami do obnovy štruktúr alebo zabezpečenia ich súladu s právnymi predpismi platnými prv; domnieva sa, že tieto kroku sú potrebné s cieľom ochrániť investície prevádzkovateľov a zlepšiť kvalitu služieb poskytovaných zákazníkom;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v oblasti integrovanej námornej politiky zasadzovali o rozvoj prístavnej infraštruktúry, a to tak v záujme prispôsobenia prístavných terminálov potrebám osôb so zníženou mobilitou, ako aj v záujme zabezpečenia prepojenia s inými druhmi dopravy a so službami v oblasti cestovného ruchu v pevninskom zázemí, čo sú dôležité prvky z hľadiska námornej prepravy osôb, odvetvia okružných plavieb a rekreačného remeselného cestovného ruchu; v tomto rámci vyzýva členské štáty, aby zrušili akékoľvek obmedzenia, ktoré môžu mať;

58.

berie na vedomie skutočnosť, že demografický vývoj v Európe prinesie neustály rast zdravotného cestovného ruchu, a najmä kúpeľného cestovného ruchu; v súvislosti s tým, že existujú rôzne predpisy Spoločenstva na tému kúpeľného cestovného ruchu, vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť predložiť jednotný legislatívny návrh pre kúpeľný cestovný ruch, ktorý by tomuto odvetviu poskytol organickú a regulovanú štruktúru, povzbudil konkurencieschopnosť a hneď na úvod spresnil, že kúpeľné podniky pôsobiace v členských štátoch ako poskytovatelia zdravotníckych služieb sú vyňaté spod pôsobnosti smernice 2006/123/ES; zdôrazňuje relevantnosť nových predpisov o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a domnieva sa, že tieto predpisy sa musia presadzovať v prísnom súlade s kritériami a podmienkami stanovenými novým legislatívnym rámcom, aby sa zabezpečilo ich plne uspokojivé uplatňovanie;

59.

zdôrazňuje hospodársky význam tzv. nákupného cestovného ruchu; zdôrazňuje, že pre veľký počet turistov je to jeden z hlavných dôvodov pre strávenie dovolenky v EÚ, ktorá je domovom popredných podnikov a značiek v odvetví luxusu na svete; konštatuje, že hoci toto odvetvie rýchlo rastie, EÚ čelí výraznej konkurencii zo strany iných medzinárodných destinácií cestovného ruchu, ktoré ponúkajú napríklad možnosť bezdaňového nakupovania alebo vracania DPH; odporúča preto v spolupráci s odvetvím luxusu a odborníkmi z oblasti cestovného ruchu pripravovať nové opatrenia a služby, ktoré EÚ umožnia zachovať si svoju príťažlivosť a konkurencieschopnosť;

60.

zdôrazňuje potrebu propagovať európsky obchodný cestovný ruch v EÚ aj vo svete, a to so zreteľom na jeho hospodársky význam pre niektoré miesta v Európe a na počet služieb napojených na usporadúvanie a organizovanie obchodných veľtrhov, výstav, konferencií a iných obchodných podujatí (hotely a stravovanie, obchody, doprava, komunikačné služby, agentúry organizujúce podujatia atď.);

61.

pripomína, že nesmieme zabúdať na cieľ morálne zodpovedného cestovného ruchu; víta obsah morálneho kódexu Svetovej organizácie cestovného ruchu a verí, že ho čoskoro prijmú za svoj Komisia aj členské štáty; v tomto zmysle vyjadruje potešenie nad návrhom Komisie rozšíriť právomoc členských štátov na trestné činy sexuálneho zneužívania maloletých spáchané v zahraničí, a tým vlastne potrestať sexuálnu turistiku;

62.

zdôrazňuje, že bytostne sezónna povaha cestovného ruchu môže spôsobiť nestálosť zamestnania a pracovných podmienok; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej politiky na pomoc sezónnym pracovníkom, ktorá by obsahovala predovšetkým opatrenia na rozšírenie turistických sezón prostredníctvom diverzifikácie turistických aktivít;

63.

vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na podporu progresívneho odstraňovania sezónneho charakteru cestovného ruchu; v tej to súvislosti nabáda Komisiu, aby nadviazala na doposiaľ pozitívne výsledky prípravnej činnosti Calypso a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v tejto činnosti, ktorá umožní znevýhodneným ľuďom, napríklad starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím, mladým ľuďom a rodinám s nízkym príjmom, ľahší prístup k dovolenkám, najmä mimo hlavnej sezóny a pri prekračovaní vnútroštátnych hraníc; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri produktoch cestovného ruchu plánovalo s fyzickou prístupnosťou, primeranými službami a spoľahlivými informáciami a aby sa tieto aspekty do nich začlenili; domnieva sa, že sa možno inšpirovať početnými jestvujúcimi osvedčenými postupmi, ktoré zdôrazňujú ľahkú prístupnosť a zlepšenie postavenia;

64.

zdôrazňuje, že v rámci novej európskej stratégie pre zdravotné postihnutia je dôležité zaručiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, nielen čo sa týka dopravy, ale aj ubytovania, stravovacích služieb, informácií prístupných každému a turistických služieb všeobecne; zdôrazňuje, že následne by sa mali poskytovať jasné informácie o prijatých opatreniach; vyzýva Komisiu, aby zaručila prístupnosť pre všetkých, čo sa týka všetkých produktov a služieb súvisiacich s cestovným ruchom;

65.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali realizáciu programov obnovy, zachovania a ochrany miest zaujímavých z hľadiska kultúry, histórie alebo životného prostredia s cieľom zvyšovať ich prístupnosť pre turistov; nabáda mladých ľudí, aby v roku 2011, ktorý je Európskym rokom dobrovoľníckej práce, a aj neskôr, v týchto programoch pracovali ako dobrovoľníci;

66.

vyzýva Komisiu, aby podporovala cestovný ruch návštev priateľov a príbuzných ako významný spôsob zlepšovania integrácie európskej kultúry;

67.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala, rozšírila a zviditeľnila finančné nástroje určené na posilnenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu prostredníctvom rôznych generálnych riaditeľstiev a preverovala aj ich náležité využívanie, najmä vzhľadom na EFR, EPFRV, ESF a EFF; domnieva sa, že v kontexte rozpočtových obmedzení je zásadne dôležité vytvárať súčinnosť medzi jednotlivými jestvujúcimi finančnými nástrojmi, ktoré je nutné prispôsobiť potrebám vyplývajúcim zo zmien v cestovnom ruchu a klientele, diverzifikácii činností spojených s cestovným ruchom a potrebám miestneho rozvoja; okrem toho žiada Komisiu, aby vytvorila jasné značenie pre finančnú podporu, ktorá je k dispozícii pre projekty spojené s cestovným ruchom, a vytvorila ľahko prístupnú databázu v rámci GR na zvýšenie informovanosti o projektoch cestovného ruchu spolufinancovaných EÚ;

68.

zdôrazňuje, že cestovný ruch by mal pri politike súdržnosti v rámci finančného výhľadu na roky 2014 – 2020 naďalej hrať významnú úlohu; žiada, aby sa do ďalších finančných výhľadov a predpisov upravujúcich štrukturálne fondy ako priorita zahrnula obnova upadajúcich oblastí cestovného ruchu s cieľom zaručiť ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť;

69.

ďalej nabáda členské štáty i miestne a regionálne orgány, aby plne využívali nástroje odborného vzdelávania, ktoré ponúka ESF a ostatné zdroje financovania na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni; považuje za dôležité, aby členské štáty a ostatné orgány boli informované o tom, že majú rozvíjať verejné súťaže osobitne pre oblasť cestovného ruchu na základe priorít určených v štrukturálnych fondoch;

70.

požaduje, aby sa v rámci finančného výhľadu na obdobie 2014 – 2020 vytvoril osobitný program pre cestovný ruch, zameraný predovšetkým na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktorý by povzbudzoval partnerstvá medzi podnikmi a verejno-súkromné partnerstvá pri paneurópskych projektoch v tomto odvetví, a súčasne nabáda MSP, aby do tohto odvetvia investovali;

71.

trvá na tom, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory pilotných projektov v odvetví cestovného ruchu po roku 2011 a aby sa prípadne uvažovalo o nových projektoch, ktoré by prispeli k realizácii novej stratégie;

72.

poznamenáva, že na dlhodobé plánovanie štruktúry ponuky a dopytu a v záujme rozvoja destinácií cestovného ruchu potrebujú podniky pôsobiace v oblasti cestovného ruchu porovnateľné a kvalitné štatistické údaje; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci svojich možností zabezpečila prístupnosť týchto údajov pre celú Európu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú oficiálne štatistické údaje o vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike a že jediné dostupné údaje vychádzajú z odhadov; víta plánované opatrenia na upevnenie sociálnych a hospodárskych vedomostí v oblasti cestovného ruchu, pričom by sa mala minimalizovať dodatočná finančná a administratívna záťaž;

73.

žiada Komisiu, aby do septembra 2011 predložila legislatívny návrh na revíziu smernice 90/314/EHS o balíku cestovných, výletných a dovolenkových služieb s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom a podnikom z odvetvia cestovného ruchu jasný právny rámec, ktorým sa budú riadiť v bežných aj vo výnimočných situáciách spôsobených napríklad niektorými klimatickými a prírodnými javmi alebo politickými nepokojmi; zdôrazňuje, že celá koncepcia zájazdového cestovania je už dávno prekonaná a naliehavo žiada Komisiu, aby pri jej revízii zabezpečila, aby pre všetky subjekty poskytujúce služby cestovného ruchu platili rovnaké predpisy; zdôrazňuje, že kvalita služieb poskytovaných spotrebiteľovi a primeraná konkurencia by v tomto kontexte mali byť hlavnými faktormi;

74.

poukazuje na príležitosť členských štátov uskutočniť vzájomnú progresívnu harmonizáciu zníženej sadzby DPH z cestovného ruchu ako nevyhnutnú podmienku transparentnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi cestovného ruchu v rámci EÚ a s tretími krajinami; v tejto súvislosti víta diskusiu, ktorú vyvolalo uverejnenie zelenej knihy o budúcnosti DPH;

75.

vyzýva členské štáty, aby si uvedomovali negatívne účinky stúpajúcej tendencie podrobovať turistov cestujúcich do EÚ alebo v rámci členských štátov vyšším daňovým sadzbám, napríklad dane z palív, bezpečnostných poplatkov, letiskovej dane, mestskej dane a prístavnej dane, najmä mimo hlavnej sezóny; zdôrazňuje, že ak sa má uplatňovať dodatočná daň z cestovného ruchu, musí s tým byť verejnosť dôkladne oboznámená, aby sa zvýšila informovanosť turistov a prevádzkovateľov;

76.

vyzýva Radu Európskej únie, aby urýchlila prijatie návrhu smernice o modernizácii osobitného režimu DPH (TOMS), ktorý predpokladá zavedenie mechanizmu opt-in, schopného zvrátiť narušenia hospodárskej súťaže medzi rôznymi kategóriami subjektov odvetvia, pretože rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých štátov majú v súčasnosti vážne dôsledky;

77.

zdôrazňuje, že je potrebná aktívna politika hospodárskej súťaže, ktorá bude monitorovať akýkoľvek trend smerujúci ku koncentrácii odvetvia alebo k zneužitiu dominantného postavenia;

78.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila integrovanú stratégiu pre oblasť cestovného ruchu v súlade so súčasnou stratégiou a jej plánom realizácie a ako ich doplnok;

79.

domnieva sa, že by sa mala vytvoriť technická pracovná skupina na úrovni Európskeho parlamentu, ktorá by sa zameriavala na dôkladné sledovanie plnenia opatrení, ktoré navrhla Komisia, ako aj odporúčaní Európskeho parlamentu;

80.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

26.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 56/54

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách (KOM(2009)0279),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (KOM(2011)0144),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (KOM(2010)0389),

—

so zreteľom na závery Rady z 2. a 3. decembra 2010 o oznámení Komisie nazvanom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (16951/10),

—

so zreteľom na štúdiu Komisie (1) hodnotiacu tretí európsky akčný program bezpečnosti na cestách,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (CdR 296/2010),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky (CESE 539/2011),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 64/255 z 10. mája 2010 o zlepšovaní bezpečnosti cestnej premávky na celom svete,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o Európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách: zníženie počtu obetí dopravných nehôd v Európskej únii do roku 2010 na polovicu: spoločná zodpovednosť (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o bezpečnosti cestnej premávky: poskytovanie eCall občanom (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o európskom akčnom programe bezpečnosti na cestách – strednodobé preskúmanie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre inteligentné dopravné systémy (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre mestskú mobilitu (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o sankciách za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0264/2011),

A.

keďže v roku 2009 zahynulo pri nehodách na cestách v Európskej únii viac ako 35 000 osôb a vyše 1 500 000 ich bolo zranených,

B.

keďže na každú smrteľnú nehodu štatisticky pripadajú ďalšie 4 nehody s následným trvalým postihnutím, 10 nehôd s ťažkými zraneniami a 40 nehôd s ľahkými zraneniami,

C.

keďže sociálne náklady v dôsledku nehôd v cestnej premávke sa odhadujú na 130 miliárd EUR ročne,

D.

keďže cieľ stanovený v treťom akčnom programe znížiť počet úmrtí pri dopravných nehodách v EÚ do konca roka 2010 na polovicu nebol splnený, hoci počet úmrtí sa výrazne znížil,

E.

keďže spoločnosť v EÚ ešte stále v relatívne vysokej miere toleruje dopravné nehody a počet osôb, ktoré každoročne zahynú, zodpovedá počtu mŕtvych pri zrútení 250 stredne veľkých dopravných lietadiel,

F.

keďže na jednej strane je potrebné vynakladať čoraz väčšie úsilie o dodatočné zníženie počtu obetí nehôd na cestách a na strane druhej je treba zabezpečiť, aby sa pri poklese celkového počtu neprejavila ľahostajnosť,

G.

keďže bezpečnosť cestnej premávky je celospoločenskou zodpovednosťou,

H.

keďže z opatrení stanovených v treťom akčnom programe sa v plnom rozsahu realizovalo len 27,5 % a sú preto potrebné oveľa ambicióznejšie ciele a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, než aké Komisia doteraz navrhla,

I.

keďže legislatívny rámec pre nariadenia a smernice vychádzajúce z vedeckých údajov ešte nebol plne využitý a keďže implementované európske právo môže prispieť k záchrane životov,

J.

keďže mnohé legislatívne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ako napríklad smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry, už boli schválené a v nasledujúcich rokoch nadobudnú účinnosť,

K.

keďže Komisia pred skončením platnosti tretieho akčného programu bezpečnosti na cestách nepredložila návrh nového akčného programu,

L.

keďže pravdepodobnosť úmrtia pri nehode na ceste je na každý kilometer 9-násobne vyššia v prípade chodcov, 7-násobne v prípade cyklistov a 18-násobne v prípade vodičov motocyklistov ako v prípade cestujúcich v osobnom aute,

M.

keďže približne k 55 % smrteľných úrazov dochádza na vidieckych cestách, k 36 % v mestských oblastiach a k 6 % na diaľniciach,

N.

keďže v prípade, že sa započíta dochádzanie do práce a z práce, tvoria 60 % pracovných úrazov so smrteľnými následkami dopravné nehody,

O.

keďže počet úmrtí na cestách neustále klesá, ale počet smrteľných nehôd motocyklistov sa nemení a na mnohých miestach stúpa,

P.

keďže cestovanie prostriedkami verejnej dopravy je omnoho bezpečnejšie ako cestovanie súkromným vozidlom,

Q.

keďže tzv. mŕtvy uhol v prípade nákladných vozidiel predstavuje smrteľné nebezpečenstvo pre cyklistov a chodcov,

R.

keďže Európska únia sa vyrovnáva s demografickou zmenou a je nutné brať náležite do úvahy predovšetkým potreby starších osôb v oblasti mobility,

S.

keďže nový technologický vývoj, ako napríklad zavedenie hybridných vozidiel a elektrifikácia pohonu, vytvára nové výzvy pre záchranné služby,

T.

keďže realizácia európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych opatrení sa musí úzko koordinovať,

U.

keďže smernica o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry 2008/96/ES vyžaduje vykonávanie auditov bezpečnosti ciest a bezpečnostných kontrol ako súčasť pravidelnej údržby ciest; a keďže táto smernica sa vzťahuje len na cestnú infraštruktúru transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), pričom mnohé vnútroštátne a miestne cesty nepodliehajú žiadnej regulácii,

V.

keďže pravidelné kontroly všetkých európskych ciest príslušnými subjektmi sú základným prvkom prevencie možných rizík pre účastníkov cestnej premávky,

W.

keďže dostupné údaje o príčinách nehôd a zranení sú rozhodujúce pre zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, ako ukázali okrem iného projekty VERONICA,

1.

víta posudzované oznámenie Komisie, ale vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 rozvinula svoje návrhy do plnohodnotného akčného programu, ktorý bude obsahovať podrobný súbor opatrení s jasnými harmonogramami ich realizácie a nástrojmi na monitorovanie, aby bolo možné účinnosť opatrení pravidelne kontrolovať, ako aj hodnotenie v polovici trvania;

2.

súhlasí s postojom Komisie, že zvýšenie bezpečnosti v doprave si vyžaduje koherentný, ucelený a integrovaný prístup, a žiada, aby sa otázkami bezpečnosti cestnej premávky zaoberali všetky príslušné oblasti politiky, ako je politika v oblasti vzdelávania, zdravia, životného prostredia, sociálna politika a policajná a súdna spolupráca;

3.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila rámcové podmienky pre bezpečnejšiu a ekologickejšiu prepravu, ako je chôdza, bicyklovanie, autobusová alebo železničná doprava, s cieľom podnecovať jej využívanie;

4.

navrhuje, aby sa prednostne do roku 2014 vymenoval koordinátor pre bezpečnosť cestnej premávky v EÚ, ktorý by bol súčasťou Európskej komisie a mal by:

5.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila fórum pre spoluprácu, kde si štátni zástupcovia, orgány na presadzovanie práva, združenia obetí a centrá na sledovanie bezpečnosti cestnej premávky budú môcť vymieňať informácie o najlepších postupoch a užšie spolupracovať pri zlepšovaní uplatňovania pravidiel cestnej premávky, a to na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni;

6.

zdôrazňuje, že treba venovať osobitnú pozornosť riadnemu vykonávaniu a efektívnejšiemu presadzovaniu existujúcich právnych predpisov a opatrení; poukazuje zároveň na to, že ešte stále existuje priestor pre legislatívne opatrenia na úrovni EÚ;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet EÚ na opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky sa v posledných rokoch výrazne znížil, a vyzýva Komisiu na zamedzenie tohto vývoja;

8.

bezvýhradne podporuje cieľ znížiť do roku 2020 celkový počet úmrtí na cestách v EÚ v porovnaní s rokom 2010 na polovicu a žiada, aby sa na toto obdobie stanovili ďalšie jasné a merateľné ciele, a to najmä:

9.

zdôrazňuje, že každý občan EÚ má nielen právo na individuálne využívanie cestných komunikácií a na bezpečnú cestnú premávku, ale predovšetkým aj povinnosť prispievať k bezpečnosti v cestnej premávke svojím správaním; domnieva sa, že orgány verejnej správy a EÚ majú morálnu a politickú povinnosť prijať opatrenia a kroky na riešenie tohto sociálneho problému;

10.

pripomína svoj názor, že je potrebná doplňujúca dlhodobá stratégia presahujúca časový rámec posudzovaného oznámenia, ktorej cieľom je predísť všetkým úmrtiam v cestnej premávke (vízia nulovej úmrtnosti - Vision Zero); s vedomím, že to nemožno uskutočniť bez rozsiahleho využívania technológie v cestných vozidlách a rozvoja riadnych sietí pre inteligentný dopravný systém (ITS) vyzýva Komisiu, aby vypracovala ústredné prvky tejto stratégie a predložila ich v priebehu nasledujúcich troch rokov;

11.

trvá na tom, že úcta k životu a ľudskej osobnosti by sa mala prejaviť v spoločnom kultúrnom a etickom procese, kde sa cestná komunikácia bude zámerne interpretovať ako ľudské spoločenstvo;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tretiu novembrovú nedeľu oficiálne uznali za svetový deň spomienky na obete dopravných nehôd, ako to už urobila OSN a Svetová zdravotnícka organizácia, s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o tejto problematike;

13.

vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere podnecovala výmenu znalostí a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, aby ich mohlo byť viac začlenených do národných, regionálnych a miestnych plánov pre bezpečnosť cestnej premávky a aby tak činnosti mohli byť založené na čo najpevnejšom metodologickom základe, čím by sa prispelo k vytvoreniu európskeho priestoru bezpečnosti cestnej premávky;

14.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala Európsku chartu bezpečnosti na cestách a podnietila vytvorenie podobných chárt na regionálnej a miestnej úrovni;

15.

zdôrazňuje, že jasné a merateľné ciele poskytujú ďalšie impulzy na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a sú nevyhnutné na porovnanie pokroku dosiahnutého jednotlivými členskými štátmi, ako aj na monitorovanie a hodnotenie zavádzania opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky; zastáva názor, že by sa mal vykonať pokus o kvantifikáciu prínosu jednotlivých členských štátov k dosiahnutiu cieľa v roku 2020; domnieva sa, že tento prínos by mal slúžiť ako orientačná pomôcka pri stanovovaní priorít národných politík v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

16.

podporuje Komisiu v jej snahe presvedčiť členské štáty, aby vypracovali národné plány pre bezpečnosť cestnej premávky; žiada, aby bolo zostavovanie a zverejňovanie týchto plánov na základe harmonizovaných spoločných usmernení stanovené ako záväzné; zdôrazňuje však, že členským štátom by sa mal ponechať značný priestor na to, aby mohli príslušné opatrenia, programy a ciele prispôsobiť národným okolnostiam;

17.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vyhlásila osobitný rok pre bezpečnú komerčnú cestnú dopravu;

18.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku najlepších postupov v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou o zranených na mieste dopravných nehôd s cieľom zabezpečiť, že im bude poskytnuté rýchlejšie a účinnejšie lekárske ošetrenie, ktoré je kľúčovým faktorom pre prežitie najvážnejšie zranených osôb;

19.

žiada Komisiu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovala stratégiu na zníženie počtu nehôd zamestnancov na ceste do práce a z nej; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnecovali podniky k vytvoreniu plánov bezpečnosti cestnej premávky; žiada Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, že podnikom, ktoré zavedú plány bezpečnosti pre svojich zamestnancov, bude možné v rámci Európskej charty bezpečnosti na cestách vydať certifikát;

20.

považuje kvalitné a porovnateľné údaje vzťahujúce sa na všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane cyklistov a chodcov za základný predpoklad úspešnej politiky v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

21.

vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie štúdie o hospodárskom a sociálnom vplyve úmrtí a zranení v doprave na spoločnosť v členských štátoch EÚ;

22.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2013 uplatnila ako časť projektu SafetyNet súbor dodatočných harmonizovaných ukazovateľov, na základe ktorých možno zlepšiť monitorovanie a vypracovať zmysluplné porovnanie pokroku dosiahnutého jednotlivými členskými štátmi;

23.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 vypracovala návrh, ako zlepšiť dostupné údaje týkajúce sa príčin nehôd a zranení, ako aj anonymizované údaje o závažnosti zranení a ich ďalšom priebehu; ďalej požaduje uskutočnenie podrobného multidisciplinárneho výskumu týkajúceho sa nehôd, a to v reprezentatívnych dopravných oblastiach vo všetkých členských štátoch a s podporou Európskej únie;

24.

vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov vypracovala harmonizované definície pojmov životu nebezpečný, ťažko zranený a ľahko zranený, aby bolo možné porovnávať opatrenia a ich výsledky v členských štátoch;

25.

žiada zriadenie skutočného strediska EÚ pre monitorovanie bezpečnosti cestnej premávky, ktorého úlohou by bolo pripraviť súhrn existujúcich iniciatív týkajúcich sa zhromažďovania údajov, vypracovať návrh zameraný na zlepšenie výmeny údajov, porovnávať údaje z existujúcich databáz a znalosti získané pri realizácii projektov EÚ ako SafetyNet, VERONICA alebo DaCoTa, a sprístupniť ich každému v zrozumiteľnej a každoročne aktualizovanej forme;

26.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali existujúce povinnosti týkajúce sa prenosu údajov a urobili konkrétne pokroky v oblasti výmeny údajov v prípade cezhraničného porušovania dopravných predpisov; vyzýva členské štáty, aby do roku 2014 zosúladili systémy zhromažďovania údajov pomocou využívania softvéru na prenos citlivých údajov v reálnom čase;

27.

zdôrazňuje, že bezpečnosť premávky závisí vo veľkej miere od obozretnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektu, ako aj dodržiavania platných predpisov, ktoré priamo súvisí s nutnosťou systematicky zvyšovať kvalitu vzdelávania v rámci autoškôl a kvalitu postupu pri udeľovaní vodičského preukazu;

28.

zastáva názor, že by sa mal pripisovať väčší význam koncepcii celoživotného vzdelávania v oblasti cestnej premávky, a preto podporuje činnosť centier bezpečnej jazdy ako jednej z účinných foriem systémového vzdelávania vodičov vo všetkých profesijných a záujmových oblastiach; domnieva sa, že dopravná výchova a vzdelávacie programy pre účastníkov cestnej premávky by sa mali začínať už od útleho veku v rodine a v škole a mali by zahŕňať bicyklovanie, chôdzu a využívanie verejnej dopravy;

29.

vyzýva na zavedenie opatrení na zlepšenie odbornej prípravy nových vodičov, ako je jazdenie so sprievodom od veku 17 rokov alebo zavedenie systému postupného udeľovania vodičského oprávnenia pre odbornú prípravu vodičov, ktorá zahŕňa praktické pokyny aj po tom, čo vodič úspešne absolvoval skúšku; okrem toho žiada, aby sa pre mladých a nových účastníkov cestnej premávky zaviedol povinný bezpečnostný výcvik, v rámci ktorého by si mohli prakticky vyskúšať rôzne nebezpečné situácie;

30.

žiada, aby sa v rámci výcviku vodičov venovala ako jednému z hlavných prvkov vzdelávania začínajúcich vodičov, ktorým sa dosiahne a zlepší bezpečnosť cestnej premávky, naliehavá pozornosť najdôležitejším príčinám úmrtí a vážnych zranení v cestnej premávke, ako sú prekročenie rýchlosti, jazda pod vplyvom alkoholu, drog a niektorých liekov, ktoré ovplyvňujú schopnosť viesť motorové vozidlo, nepoužívanie bezpečnostných pásov alebo iného ochranného vybavenia, napríklad prílb pre používateľov jednostopových vozidiel, používanie mobilných komunikačných zariadení počas jazdy a únava;

31.

je presvedčený o nutnosti lepšieho vzdelávania začínajúcich vodičov so zreteľom na úlohu pneumatík pre bezpečnosť cestnej premávky a potrebu dodržiavania základných pravidiel riadnej údržby pneumatík a ich používania; vyzýva preto členské štáty, aby riadne a včas vykonali smernicu o vodičskom oprávnení a jej ustanovenia o povinnom začlenení časti týkajúcej sa vedomostí o pneumatikách, ako aj o základnej údržbe vozidla všeobecne do testov vodičských skúšok;

32.

v rámci výcviku riadenia motorových vozidiel pre vodičov automobilov sa musí venovať väčšia pozornosť dvojkolesovým motorovým vozidlám a ich viditeľnosti;

33.

žiada, aby sa pri výcviku a skúškach na získanie vodičského preukazu kládol väčší dôraz na zabezpečenie nákladu v súkromnej doprave;

34.

vyzýva na povinné opakovacie kurzy prvej pomoci každých 10 rokov pre všetkých držiteľov vodičského oprávnenia;

35.

nabáda členské štáty, aby zaviedli špeciálne systémy s trestnými bodmi za najnebezpečnejšie priestupky ako najúčinnejší doplnok k peňažným pokutám;

36.

odporúča inštalovať do vozidiel tých účastníkov cestnej premávky, ktorí už boli viac ako raz odsúdení za riadenie pod vplyvom alkoholu, systém alcolock ako reintegračné opatrenie;

37.

požaduje vyšetrenie zraku v prípade všetkých vodičov kategórií A a B každých 10 rokov a v prípade vodičov starších ako 65 rokov každých 5 rokov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinnú zdravotnú prehliadku pre vodičov v určitom veku s cieľom zistiť fyzické, duševné a psychické schopnosti potrebné na to, aby títo vodiči mohli pokračovať vo vedení vozidla, a to na základe ich štatistických údajov o nehodách týkajúcich sa príslušných vekových skupín;

38.

vyzýva Komisiu, aby každé tri roky vypracovala kampane pre bezpečnosť cestnej premávky EÚ so špecifickou témou a aby systematicky na tieto kampane využívala komunikačné kanály, ktoré sa vytvorili na základe uplatňovania Európskej charty bezpečnosti na cestách;

39.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci bezpečnosti cestnej premávky usilovala znížiť počet úmrtí v cestnej premávke na úrovňových železničných priecestiach, kde sú nehody často zapríčinené neprimeraným správaním účastníkov cestnej premávky vrátane podstupovania nadmerného rizika, nedostatočnej pozornosti a nepochopenia dopravných značiek;

40.

žiada dôslednú harmonizáciu dopravných značiek a predpisov do roku 2013; poukazuje na to, že značky sa musia udržiavať v dobrom stave, aby sa zaistila ich spoľahlivá rozoznateľnosť a jasná viditeľnosť a v prípade, že dôjde k zmene podmienok, aj ich včasná výmena;

41.

vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie prijala špecifikácie inteligentných dopravných systémov (ITS) pre prioritné opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a zabezpečenia cestnej premávky uvedené v článku 3 písm. b) až f) smernice 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch;

42.

považuje účinné vykonávanie platných predpisov za ústredný pilier politiky EÚ v oblasti bezpečnosti v cestnej premávke; žiada členské štáty, aby sa navzájom lepšie informovali o porušovaní dopravných predpisov v jednotlivých členských štátoch a aby ich páchatelia boli stíhaní v súlade s platným vnútroštátnym právom, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby stanovili ročné vnútroštátne ciele týkajúce sa kontrol zameraných na prekročenie rýchlosti, jazdu pod vplyvom alkoholu alebo drog a používanie bezpečnostných pásov a prilieb a aby dôsledne dohliadali na vykonávanie týchto kontrol;

43.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú pri výmene osvedčených postupov pre uplatňovanie zákonov o cestnej premávke zohráva organizácia TISPOL;

44.

zdôrazňuje, že pre uplatňovanie sociálnych pravidiel v cestnej doprave nariadenie (ES) č. 561/2006 a nariadenie (EHS) č. 3821/85, ktoré majú pre bezpečnosť cestnej premávky mimoriadne veľký význam, je potrebný harmonizovaný a účinný prístup ku kontrolám; opätovne preto vyzýva Komisiu, aby splnila požiadavky Parlamentu stanovené v jeho uznesení z 18. mája 2010 o sankciách za závažné porušenia sociálnych pravidiel v cestnej doprave;

45.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne predpisy o čase jazdy a odpočinku s cieľom umožniť vodičom diaľkovej nákladnej dopravy stráviť týždenný odpočinok doma, a to vždy za predpokladu, že to možno dosiahnuť bez narušenia cieľov Európskej únie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky; je presvedčený, že v celej Európskej únii treba zharmonizovať obmedzenia týkajúce sa pohybu nákladnej dopravy;

46.

víta prijatie pozície Rady v druhom čítaní k smernici, ktorou sa zjednodušuje cezhraničná výmena informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky, ktorá predstavuje ďalší krok k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky s jasnou pridanou hodnotou EÚ; s potešením očakáva správu Komisie o vykonávaní tejto smernice a nové legislatívne návrhy zamerané na zlepšenie cezhraničného presadzovania predpisov, ktoré sa budú týkať všetkých členských štátov;

47.

vyzýva Komisiu, aby v prvej fáze podporila vypracovanie postupov na zadržanie vodičov pod vplyvom drog a liekov, ktoré ovplyvňujú ich spôsobilosť viesť vozidlo, a aby v druhej fáze navrhla právne predpisy EÚ zakazujúce vedenie vozidla pod vplyvom drog alebo uvedených liekov, a zabezpečila ich účinné presadzovanie;

48.

požaduje zavedenie harmonizovaného limitu pre hladinu alkoholu v krvi v celej EÚ; v prípade novo kvalifikovaných vodičov počas prvých dvoch rokov a v prípade vodičov z povolania trvalo odporúča limit 0 ‰ s malým, vedecky podloženým rozsahom tolerancie merania;

49.

žiada zavedenie kontrolných systémov, ktoré umožnia systematické zisťovanie a postihovanie prekročenia rýchlosti v prípade motocyklov;

50.

žiada celoeurópsky zákaz výroby, dovozu a distribúcie systémov, ktoré vodičov varujú pred cestnými kontrolami (napr. radarových detektorov, laserových rušičiek, alebo navigačných systémov s automatickým upozornením na cestné kontroly);

51.

požaduje zavedenie zákazu v rámci celej EÚ vzťahujúceho sa na posielanie správ a e-mailov alebo prehliadanie internetu počas vedenia motorového vozidla, ktorý by členské štáty mali presadzovať s použitím najlepšej dostupnej technológie;

52.

vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov vypracovala legislatívny návrh harmonizovaného prístupu k zimným pneumatikám pre osobné vozidlá, autobusy a nákladné vozidlá v regiónoch EÚ s ohľadom na poveternostné podmienky v každom členskom štáte;

53.

očakáva, že Komisia do roku 2015 preskúma uplatňovanie tretej smernice o vodičskom oprávnení a prispôsobí ju meniacim sa okolnostiam, a okrem iného žiada náležite zohľadniť skutočnosť, že využívanie vozidiel typu M1 s hmotnosťou nad 3,5 tony, najmä obytných automobilov, na súkromné účely už de facto nie je možné; žiada, aby bol výcvik na vedenie obytných automobilov, ktoré iba minimálne prekračujú hranicu 3,5 tony, prístupný nielen pre osoby s vodičským oprávnením kategórie C určeným pre vodičov úžitkových vozidiel, ale aj pre osoby s vodičským oprávnením kategórie B určeným pre súkromných účastníkov cestnej premávky;

54.

dôrazne odporúča zodpovedným orgánom, aby zaviedli obmedzenie rýchlosti na 30 km/h v obytných oblastiach a na všetkých jednoprúdových cestách v mestských oblastiach, ktoré nemajú samostatný jazdný pruh pre cyklistov, s cieľom účinnejšie chrániť zraniteľných účastníkov cestnej premávky;

55.

bezvýhradne podporuje návrh Komisie poskytovať vo všeobecnosti finančné prostriedky EÚ na infraštruktúrne projekty, ktoré sú v súlade so smernicami EÚ o bezpečnosti cestnej premávky a o bezpečnosti tunelov, vrátane budovania komunikácií nižších tried; v tejto súvislosti žiada, aby sa v pohraničných oblastiach sústredilo úsilie najmä na zníženie počtu veľmi nebezpečných úsekov, úsekov častých dopravných nehôd a úrovňových železničných priecestí;

56.

znovu pripomína, že dobre udržiavaná cestná infraštruktúra prispieva k znižovaniu počtu úmrtí a zranení účastníkov cestnej premávky; vyzýva členské štáty, aby udržiavali a rozvíjali svoju cestnú infraštruktúru pomocou pravidelnej údržby a inovatívnych metód, ako je inteligentné dopravné značenie, ktoré ukazuje bezpečné vzdialenosti a smer cesty, a pasívne bezpečná cestná infraštruktúra; zdôrazňuje, že normy pre dopravné značenie, najmä pokiaľ ide o práce na ceste, sa musia rešpektovať, pretože sú rozhodujúce pre vysokú úroveň bezpečnosti cestnej premávky;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť projektovaniu ciest, podporovali vykonávanie už dostupných nákladovo efektívnych opatrení a podnecovali výskum, ktorý umožní politickým činiteľom lepšie porozumieť tomu, ako by sa mala vyvíjať cestná infraštruktúra, aby sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky a zohľadnili sa špecifické potreby starnúceho obyvateľstva a zraniteľných účastníkov cestnej premávky;

58.

víta skutočnosť, že Komisia sústreďuje svoju pozornosť na najzraniteľnejšie skupiny účastníkov cestnej premávky (užívateľov jednostopových vozidiel, chodcov atď.), v prípade ktorých je miera nehodovosti aj naďalej príliš vysoká; vyzýva členské štáty, Komisiu a priemysel, aby pri projektovaní cestnej infraštruktúry a zariadení mali tento druh účastníkov cestnej premávky na mysli v záujme vybudovania ciest, ktoré budú bezpečné pre všetkých účastníkov; žiada, aby sa pri projektovaní a údržbe ciest vo väčšej miere zohľadňovali infraštruktúrne opatrenia na ochranu cyklistov a chodcov, napr. oddeľovanie druhov dopravy, rozširovanie sietí cyklistických trás, bezbariérových prístupov a priechodov pre chodcov;

59.

vyzýva Komisiu, aby zaistila väčšiu bezpečnosť miest výkonu prác na cestách prostredníctvom usmernení na projektovanie a vybavenie miest, ktoré by mali byť pokiaľ možno štandardizované na európskej úrovni, aby sa motoristi nestretávali v každej krajine s novými, neznámymi okolnosťami; požaduje usmernenia, ktoré by mali zahŕňať riadne značenie, odstraňovanie pôvodného dopravného značenia, používanie ochranného oplotenia a prekážok, označovanie prúdov varovnými svetlami alebo šikmými znakmi a označeniami, vyhýbanie sa veľmi úzkym zatáčkam a zaistenie bezpečnosti v nočných hodinách;

60.

zdôrazňuje potrebu vhodných povrchov ciest, ktoré zvyšujú odolnosť voči šmyku, odolnosť voči klimatickým a meteorologickým vplyvom a viditeľnosť a ktoré si vyžadujú malú údržbu, čím sa zvyšuje bezpečnosť používateľov infraštruktúry;

61.

žiada o zjednotenie panelov informujúcich o okamžitej rýchlosti vozidiel, ale aj o zvýšenie ich viditeľnosti a čitateľnosti, pričom sa treba vyhnúť prekrývaniu panelov, ktoré znemožňuje ich jasné čítanie;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby sa z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky zlepšila vnútroštátna cestná infraštruktúra nezahrnutá do siete TEN-T, a to najmä v regiónoch EÚ s nízkou kvalitou infraštruktúry a nevyhovujúcou úrovňou bezpečnosti cestnej premávky;

63.

vyzýva Komisiu, aby určila, a členské štáty, aby vykonali vhodné opatrenia, ktorými sa zabráni nehodám na vidieckych cestách, vo vidieckych oblastiach a v tuneloch a znížia sa nimi spôsobené škody;

64.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby požiadali svoje štátne, regionálne a miestne orgány o projektovanie ciest tak, aby neohrozovali jednostopové motorové vozidlá; poukazuje na to, že bežné zvodidlá na európskych cestách predstavujú pre motocyklistov smrteľné nebezpečenstvo, a vyzýva členské štáty, aby urýchlene konali (vrátane nahradenia súčasných zvodidiel) s cieľom vybaviť nebezpečné úseky ciest zvodidlami s hornými a dolnými pásmi a ďalšími alternatívnymi systémami cestných zábran v súlade s normou EN 1317, aby sa zmiernili následky nehôd pre všetkých účastníkov cestnej premávky; poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré pre motocyklistov predstavujú miesta opravy asfaltových vozoviek, ktoré vykazujú oveľa nižšiu priľnavosť ako normálny asfaltový povrch vozovky;

65.

vyzýva Komisiu, aby podporila usmernenia na presadzovanie najlepších postupov týkajúcich sa opatrení na zmiernenie premávky, ktoré sú založené na fyzikálnych a optických inováciách, okrem iného uplatňovaním výskumných a vývojových projektov spolufinancovaných EÚ na zmiernenie premávky s cieľom obmedziť počet nehôd, hluk a znečistenie ovzdušia;

66.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali a pravidelne aktualizovali mapu najnebezpečnejších úsekov častých dopravných nehôd vo svojich cestných sieťach, ktorá by mala byť dostupná pre verejnosť a prístupná prostredníctvom navigačných systémov vo vozidlách;

67.

domnieva sa, že koncepcie tzv. samovysvetľujúcej cesty (self-explaining road) a zhovievavej krajnice (forgiving roadside) sú neoddeliteľnou súčasťou politiky bezpečnosti cestnej premávky, a preto by sa mali podporovať prostredníctvom financovania EÚ a neustálej výmeny najlepších postupov;

68.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pridávanie vibračných vodiacich pruhov bude neoddeliteľnou súčasťou výstavby a opravy ciest;

69.

poukazuje na mimoriadne nebezpečenstvo, ktoré predstavujú úrovňové železničné priecestia, a vyzýva členské štáty, aby pri výstavbe a rekonštrukcii takýchto priecestí zapracovali zmenu úrovne alebo na vedľajších cestách inštalovali plné závory;

70.

poukazuje na smernicu 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry, pokiaľ ide o potrebu dostatočného počtu bezpečných parkovísk pri diaľniciach; zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať čas jazdy a čas odpočinku a zaviesť harmonizovaný systém sankcií, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre profesionálnych vodičov ťažkých nákladných vozidiel zaistili dostatočný počet parkovísk (kritérium kvantity) a bezpečných parkovísk, ktoré budú zodpovedať minimálnym sociálnym normám a budú poskytovať údržbu a asistenčné služby (kritériá kvality); žiada, aby sa tieto parkoviská zabezpečovali vo fáze plánovania alebo modernizácie cestnej infraštruktúry a aby sa stavebné náklady považovali za spôsobilé na spolufinancovanie v rámci programov Spoločenstva (napríklad programu TEN-T);

71.

žiada, aby na nebezpečných úsekoch diaľnic platil zákaz predbiehania pre nákladné automobily;

72.

vyzýva členské štáty a správcov ciest, aby zabezpečili vhodne projektované zariadenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré budú všetky dobre vybavené dopravnými značkami a dobre osvetlené, aby viac vyhovovali používateľom, najmä motocyklistom a cyklistom;

73.

odporúča, aby sa inštalácia systémov alcolocks – s malým a vedecky podloženým rozsahom tolerancie na meranie – do všetkých nových typov vozidiel úžitkovej osobnej a nákladnej dopravy stanovila ako povinná; vyzýva Komisiu, aby do roku 2013 vypracovala návrh smernice o inštalácii systému alcolock vrátane príslušných špecifikácií, pokiaľ ide o jeho technickú implementáciu;

74.

vyzýva Komisiu, aby sa naďalej zameriavala na zlepšovanie pasívnej bezpečnosti vozidiel, napríklad pomocou najmodernejších systémov zvládania havárií, najmä aby zvýšila kompatibilitu medzi veľkými a malými vozidlami a medzi ťažkými nákladnými vozidlami a osobnými automobilmi alebo ľahkými úžitkovými vozidlami; požaduje, aby sa aj naďalej kládol dôraz na zmierňovanie závažnosti zrážok so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu právnych predpisov EÚ o predných ochranných zariadeniach proti podbehnutiu tak, aby sa stanovila optimálna schopnosť absorbovať energiu a výška ochranných zariadení proti podbehnutiu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany pre vodičov automobilov v prípade zrážky;

75.

vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov predložila správu o tom, do akej miery je celkový rozhľad vodiča narušený zlepšenou ochranou cestujúcich, ktorú predstavujú posilnené stĺpiky typu A, B a C, a či má toto vplyv na bezpečnosť zraniteľných účastníkov cestnej premávky;

76.

vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov predložila správu o bezpečnostných aspektoch elektromobility, ktorá zahŕňa elektrické bicykle a bicykle s pomocným elektromotorom;

77.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2013 predložila návrh, ktorý by mal zabezpečiť, aby každé nové vozidlo bolo štandardne vybavené zlepšenou signalizáciou zapnutia bezpečnostných pásov na predných a zadných sedadlách so zvukovým a vizuálnym upozornením;

78.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, či je užitočné inštalovať detektory únavy, a prípadne ich stanovila ako povinné;

79.

vyzýva výrobcov automobilov, aby pri vývoji elektroautomobilov a iných nových pohonných technológií venovali osobitnú pozornosť účinnej ochrane tak cestujúcich, ako aj pomocníkov a záchranárov pred ďalšími zdrojmi nebezpečenstva v prípade nehody;

80.

vyzýva členské štáty, aby účinne a dôkladne monitorovali dovážané príslušenstvo, komponenty a náhradné súčiastky do motorových vozidiel, motocyklov a bicyklov s cieľom zabezpečiť, že budú vyhovovať požiadavkám a spĺňať prísne európske normy v oblasti ochrany spotrebiteľa;

81.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala prípadnú súvislosť medzi vylepšenou bezpečnostnou technikou vozidla a zníženým vnímaním rizika u vodiča a do dvoch rokov predložila Európskemu parlamentu správu týkajúcu sa tejto problematiky;

82.

žiada Komisiu, aby vytvorila jednotný európsky priestor pre pravidelné technické kontroly všetkých motorových vozidiel a ich elektronických systémov súvisiacich s bezpečnosťou; očakáva, že základom týchto kontrol budú najprísnejšie jednotné normy; očakáva, že kontrolu vozidiel a vystavovanie osvedčení o technickej kontrole budú vykonávať nezávislé kontrolné inštitúcie, ktoré toto oprávnenie získajú na základe jednotnej normy; očakáva, že tieto osvedčenia sa budú vzájomne uznávať;

83.

vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov stanovila spoločné normy pre technické kontroly vozidiel po ťažkých nehodách;

84.

vyzýva Komisiu, aby podporila vyššie normy bezpečnosti vozidiel, napríklad v oblasti automobilových technológií, ako prostriedok na zabránenie zrážkam; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú hrajú inteligentné dopravné systémy (ITS) pri znižovaní počtu úmrtí v dôsledku dopravných nehôd, a pripomína ekologický potenciál inteligentných automobilov a inteligentných cestných komunikácií, ako aj pilotných projektov výskumu a vývoja pre zariadenia V2V a V2R; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zameriavali na využívanie ITS, a to nielen na cestách, ktoré sú súčasťou TEN;

85.

vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné normy pre pneumatiky vozidiel, predovšetkým v súvislosti s hĺbkou dezénu jazdnej plochy pneumatík a tlakom pneumatík, a zaviedla príslušné kontroly; podporuje zahrnutie kontroly pneumatík do pravidelnej kontroly technického stavu vozidla; podporuje účinnejšie presadzovanie predpisov týkajúcich sa pneumatík prostredníctvom častejších cestných kontrol; vyzýva Komisiu, aby navrhla špecifikácie pre systémy monitorovania tlaku v pneumatikách (TPMS) s cieľom zabezpečiť správne používanie pneumatík, ktoré bude prínosné tak pre bezpečnosť cestnej premávky, ako aj pre životné prostredie;

86.

žiada, aby boli informácie o stave ciest, o mimoriadne nebezpečných alebo neobvyklých úsekoch ciest a o dopravných predpisoch, ktoré sú aktuálne v platnosti v jednotlivých členských štátoch (napríklad pokiaľ ide o najvyššie povolené rýchlosti a najvyšší povolený limit pre hladinu alkoholu v krvi), k dispozícii pre účastníkov cestnej premávky pred cestami a počas ciest napríklad prostredníctvom využívania inteligentných dopravných systémov; očakáva, že sa v tomto smere bude plne využívať potenciál Európskeho satelitného navigačného systému Galileo;

87.

vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila legislatívny návrh vrátane harmonogramu a podrobného postupu schvaľovania, ktorým sa stanoví postupné zavádzanie integrovaného systému zaznamenávajúceho údaje o nehodách so štandardizovaným prístrojom, ktorý eviduje príslušné údaje pred nehodou, počas nej a po nej (tzv. záznamové zariadenie o udalostiach), a to najprv do prenajatých vozidiel a následne aj do úžitkových a súkromných vozidiel; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu chrániť osobné údaje jednotlivcov a využívať zaznamenané údaje výlučne na výskum dopravných nehôd;

88.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh o vybavení vozidiel tzv. inteligentnými asistenčnými systémami rýchlosti, ktorý bude zahŕňať aj harmonogram, podrobnosti postupu schvaľovania a popis nutnej cestnej infraštruktúry;

89.

vyzýva Komisiu, aby podporila kroky, ktoré pri kúpe vozidiel podnietia zákazníkov, aby prijímali inovatívne technológie bezpečnosti vozidiel, z ktorých mnohé ešte nie sú povinné, ale majú dokázateľné výhody v oblasti bezpečnosti; vyzýva poisťovacie spoločnosti, aby preukázali väčšiu pripravenosť ponúknuť výhodné sadzby pre vodičov, ktorých vozidlá sú vybavené bezpečnostnými systémami preukázateľne slúžiacimi na predchádzanie nehodám alebo na zmiernenie ich následkov;

90.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu zameranú na nové technológie, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, ako sú inovatívne (napr. adaptívne) predné svetlomety;

91.

naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila svoje hodnotenie a revíziu smernice 2007/38/ES; požaduje, aby sa zohľadnil technologický pokrok pri vybavovaní všetkých nákladných vozidiel špeciálnymi spätnými zrkadlami, kamerami/monitorovacími zariadeniami alebo inými technickými prístrojmi, ktoré odstránia mŕtve uhly, aby sa zabránilo predovšetkým nehodám za účasti cyklistov a chodcov, ktorí sa ocitnú v mŕtvom uhle vodiča;

92.

víta cieľ, ktorý si stanovila Komisia, a to venovať zvláštnu pozornosť bezpečnosti motocyklistov;

93.

považuje postupné povinné zavádzanie protiblokovacieho systému bŕzd do všetkých nových motocyklov za dôležité opatrenie, ktoré by mohlo výrazne znížiť počet vážnych nehôd motocyklov;

94.

vyzýva členské štáty, aby prijali kroky na zabezpečenie toho, že požiadavky kladené na úžitkové vozidlá sa zvýšia v súlade s technickými podmienkami, napríklad pokiaľ ide o detektory únavy a zníženej pozornosti;

95.

odporúča montáž klimatizačných systémov do všetkých novších typov diaľkových kamiónov a do starších typov týchto vozidiel na základe technickej realizovateľnosti; domnieva sa, že tieto systémy by mali fungovať, aj keď je motor v kľude, aby sa zaručil primeraný odpočinok pre vodiča vo vozidle; vyzýva Európsku komisiu, aby objasnila pojem „vhodné zariadenia na spanie“ vo vzťahu k článku 8 ods. 8 nariadenia (ES) č. 561/2006;

96.

víta informáciu Komisie o urýchlenom zavedení eCall a vyzýva Komisiu, aby v priebehu nasledujúcich dvoch rokov preskúmala a prípadne navrhla jeho rozšírenie na motocykle, ťažké úžitkové vozidlá a autobusy s osobitným ohľadom na špeciálne potreby osôb so zdravotným postihnutím;

97.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na podporu a ochranu členov záchranných služieb v prípade nehody, ako je možnosť identifikovať alebo získať informácie na mieste o type motora vozidla, pasívnom bezpečnostnom vybavení, ako sú airbagy, alebo použití špecifického materiálu, a tiež všetky ostatné relevantné technické záchranné informácie o každom modeli automobilu s cieľom urýchliť záchrannú operáciu;

98.

žiada, aby sa viac zohľadňovala ochrana zraniteľných účastníkov cestnej premávky, napríklad motocyklistov, chodcov, pracovníkov údržby ciest, cyklistov, detí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím, ako neoddeliteľná súčasť bezpečnosti cestnej premávky, a to aj prostredníctvom využívania inovatívnych technológií vo vozidlách a v infraštruktúre; požaduje, aby sa venovala zvýšená pozornosť potrebám starších ľudí a osôb so zníženou pohyblivosťou ako účastníkov cestnej premávky; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vypracovali programy, prostredníctvom ktorých by sa predchádzalo riziku dopravných nehôd súvisiacich s vysokým vekom a starším ľuďom by sa uľahčilo zostať aktívnymi účastníkmi cestnej premávke; odporúča, aby sa využívali cestné bezpečnostné bariéry s hladkým povrchom a aby sa vytvorili špeciálne pruhy pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky;

99.

vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali projekty typu „bezpečné cesty do školy“ s cieľom zvýšiť bezpečnosť detí; konštatuje, že okrem zavedenia najvyšších povolených rýchlostí a zriadenia školskej dopravnej polície treba zaručiť aj vhodné vozidlá používané ako školské autobusy a profesionálnu spôsobilosť vodičov;

100.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali bicyklovanie a chôdzu ako spôsoby dopravy samé osebe a ako neoddeliteľnú súčasť všetkých dopravných systémov;

101.

vyzýva členské štáty, aby:

102.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorý pre výrobcov bicyklov stanoví minimálne požiadavky na osvetlenie a reflexné zariadenia;

103.

odporúča, aby deti vo veku do troch rokov boli počas jazdy vo vozidlách zabezpečené v detských sedačkách upevnených proti smeru jazdy;

104.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.