1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/1

85. PLENÁRNE ZASADNUTIE 9. – 10. JÚNA 2010

Uznesenie Výboru regiónov na tému Lepšie nástroje na implementáciu stratégie Európa 2020: integrované usmernenia pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti v členských štátoch a Európskej únii

(2010/C 267/01)

VÝBOR REGIÓNOV

1. podporuje návrh znížiť celkový počet všeobecných usmernení v oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti a začleniť ich do jednotného dokumentu, ktorý by bol v súlade so stratégiou Európa 2020;

2. uznáva, že hoci sú tieto usmernenia adresované členským krajinám, stratégia Európa 2020 by sa mala realizovať v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, pretože vzhľadom na ich kompetencie a kapacity v oblastiach, ktorých sa tieto usmernenia týkajú, a v súlade so zásadou subsidiarity je potrebné zapojiť ich do prípravy národných reformných plánov, ako aj do ich realizácie a celkovej komunikácie o stratégii;

3. žiada Európsku komisiu a Európsku radu, aby vo všetkých oblastiach politiky, ktoré sa týkajú regionálnych a miestnych orgánov, ako aj pri riadení a osvojovaní si stratégie Európa 2020 rešpektovali a podporovali prístup „zdola nahor“ a presadzovali viacúrovňové a pružné navrhovanie hlavných iniciatív 2020 a národných programov reformy. V tejto súvislosti víta nedávnu zmienku Európskeho parlamentu o tom, že je dôležité zapojiť do stratégie Európa 2020 miestne a regionálne orgány;

4. zdôrazňuje, že pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 sa musí primerane zohľadniť cieľ územnej súdržnosti, ktorý je zakotvený v Lisabonskej zmluve;

5. vyzýva, aby sa objasnilo, aký vplyv budú mať opatrenia navrhované v rámci stratégie Európa 2020 na rozpočet v snahe zabezpečiť, aby budúci finančný rámec v plnej miere zohľadňoval priority stanovené v stratégii Európa 2020. Toto objasnenie by malo zahŕňať aj hodnotenie vplyvu nových finančných nástrojov EÚ, ako aj nového systému zdrojov EÚ.

VŠEOBECNÉ USMERNENIA V OBLASTI HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV A EÚ

VÝBOR REGIÓNOV

6. schvaľuje primeranú koordináciu v oblasti hospodárskej a daňovej politiky, tak na úrovni EÚ, ako aj na medzi členskými štátmi, na zmenšenie problémov, ktoré sa už prejavujú v oblasti verejných financií v kontexte súčasnej finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy;

7. víta iniciatívu EÚ, ktorej cieľom je prísnejšie sledovať rozpočtovú disciplínu členských štátov a celkovo prehodnotiť pravidlá týkajúce sa riadenia finančných trhov;

8. podporuje výzvu, ktorú Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2010 adresoval Komisii a Rade, a to aby sa zhodnotil potenciál rôznych možností zdanenia finančných transakcií so zreteľom na ich príspevok do rozpočtu EÚ;

9. stotožňuje sa s odporúčaniami, ktoré sú obsiahnuté v správe Maria Montiho z 9. mája 2010 s názvom „Nová stratégia pre jednotný trh“. Táto správa adresovaná predsedovi Barrosovi sa týka väčšej daňovej koordinácie na európskej úrovni s cieľom odstrániť daňové prekážky na jednotnom trhu a riešiť problém daňovej konkurencie v rámci EÚ, ktorý negatívne vplývaj na oblasť práce;

10. zdôrazňuje, že fiškálna disciplína a dlhodobá menová stabilita sa dá dosiahnuť iba presvedčivou konsolidáciou a sprísnením paktu stability. Podporovať ju možno zlepšením dlhodobej perspektívy hospodárskeho rastu všetkých krajín a území EÚ prostredníctvom vhodného spojenia štrukturálnych opatrení zameraných na trvalo udržateľný rast (stratégia Európa 2020) a kohéznej politiky, pričom na obe oblasti by mali byť vyčlenené primerané prostriedky;

11. zasadzuje sa za to, aby sa väčší dôraz kládol na kvalitu a udržateľnosť verejných financií, ktoré by sa mali zamerať na verejné investície do sektorov, ktoré prinášajú environmentálne a sociálne inovácie;

12. absolútne nesúhlasí s návrhom, ktorý Európska komisia predostrela 12. mája 2010 vo svojom oznámení o posilnenom hospodárskom riadení, a to pozastaviť členským štátom, proti ktorým prebieha postup pri nadmernom deficite financovanie z prostriedkov Kohézneho fondu. Tento návrh by bol diskriminačný hneď z troch hľadísk: politika súdržnosti by bola jedinou politikou EÚ, v ktorej by sa uplatňovali sankcie; pozastavenie financovania by sa neprávom dotklo regiónov a miest a bolo by nespravodlivé vzhľadom na nerovnomerné rozdelenie zdrojov z Kohézneho fondu medzi jednotlivé členské štáty;

13. je skalopevne presvedčený, že treba posilniť úlohu politiky súdržnosti ako jedinej politiky EÚ, ktorá ponúka integrovaný lokálne orientovaný prístup k rozvoju, čím umožňuje spojiť európske priority s miestnymi a regionálnymi špecifikami, a ktorá sa zameriava na zmenšovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a v rámci regiónov;

14. domnieva sa, že hodnotenie rastu by nemalo vychádzať len z ukazovateľa HDP, ale malo by zohľadniť aj rozloženie rastu a merateľné ciele z hľadiska čerpania prírodných zdrojov;

15. víta rozvoj regionálnych stratégií výskumu a inovácie, ktoré podporujú spoluprácu verejných orgánov, univerzít a súkromného sektora, ktorej výsledkom sú pracovné miesta a trvalo udržateľný rast regiónov a miest;

16. pripomína, že miestne a regionálne orgány majú povinnosť bojovať proti klimatickým zmenám a chrániť životné prostredie. Nevyhnutný prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 bude pre ne veľkým prínosom, ak bude vytvorený primeraný európsky rámec, ktorý umožní predvídať technologické zmeny, ako aj prispôsobiť profily vzdelávania a odbornej prípravy a podporiť ekologické verejné obstarávanie. V tejto súvislosti podporuje iniciatívu „Dohovor starostov“ a jej rozšírenie na regionálnu úroveň;

17. domnieva sa, že podpora podnikania je kľúčovým prvkom, ktorý umožňuje premeniť tvorivé myšlienky na inovatívne produkty, služby a postupy, ktoré pomôžu vytvárať rast, kvalitné pracovné miesta, územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť. Okrem toho nabáda miestne a regionálne orgány, aby zlepšili podmienky pre fungovanie MSP v súlade s iniciatívou „Small Business Act“, najmä vďaka tomu, že v plnej miere využijú možnosti, ktoré ponúkajú elektronické služby verejnej správy (e-government). V tejto súvislosti zároveň uznáva významnú úlohu, ktorú môže zohrať podpora žien – podnikateliek pri oživovaní hospodárstva prostredníctvom inteligentného rastu. Požaduje vytvorenie európskeho rámca pre hospodársky rozvoj žien, ktorý by bol prostriedkom na riešenie nerovnosti v členských štátoch, boj proti detskej chudobe, uľahčenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podporu rastového potenciálu a regionálneho rozvoja rastúcej základne MSP;

USMERNENIA TÝKAJÚCE SA POLITIKY ZAMESTNANOSTI V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

18. opätovne zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti flexiistoty je možné zaviesť do praxe len s pomocou sociálnych partnerov, vrátane miestnych a regionálnych orgánov, ktoré v členských štátoch EÚ zamestnávajú veľký počet zamestnancov a často zohrávajú dôležitú úlohu aj pri poskytovaní vzdelávania, odbornej prípravy a opatrení na podporu trhu práce. Regióny, mestá a obce by preto mali byť zapojené už do počiatočnej fázy navrhovania politiky, aby mohli prispieť k vytvoreniu dynamického trhu práce a pomáhať občanom nájsť si zamestnanie;

19. konštatuje, že dlhodobé integrované plánovanie a financovanie systémov verejného vzdelávania, dopravnej infraštruktúry, zariadení pre starostlivosť o deti a vzdelávacích ustanovizní je kľúčom k vytvoreniu udržateľného regionálneho trhu práce;

20. pripomína, že miestne a regionálne orgány sú hlavnými aktérmi v procese, ktorý vedie k dosiahnutiu strategických cieľov, pokiaľ ide o kvalitu vzdelávania, jeho relevantnosť a účasť na ňom, ako aj o úsilie zabrániť predčasnému prerušeniu školskej dochádzky;

21. pripomína tiež, že v čase, keď nezamestnanosť narastá, majú mladí ľudia problém dostať sa na trh práce a potrebujú byť lepšie informovaní o rôznych možnostiach, ktoré majú k dispozícii, aby sa tak zabezpečil ich hladký prechod zo vzdelávacieho systému buď na trh práce, alebo do života podnikateľa, ktorý pracovné miesta vytvára. Očakáva preto, že súčasťou usmernení bude aj Európsky pakt mládeže a že sa na školách bude aktívnejšie propagovať podnikanie;

22. požaduje cielené opatrenia pre starších pracovníkov, ktorí sú nezamestnaní v dôsledku hospodárskej krízy, a to s cieľom poskytnúť im nové, lepšie zručnosti na ďalšie pracovné príležitosti;

23. zdôrazňuje, že na to, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ znížiť počet Európanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby stanovenou v jednotlivých štátoch o 25 %, bude potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky miestnym a regionálnym orgánom, ktoré sú právne zodpovedné za sformulovanie, financovanie a realizáciu opatrení na aktívne začlenenie, pričom treba presadzovať program dôstojnej práce. Rok 2010, ktorý je rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ponúka vhodnú príležitosť zdôrazniť tieto skutočnosti, ktoré by sa vzhľadom na súčasnú finančnú a hospodársku krízu mohli ďalej zhoršovať;

24. zdôrazňuje, že prístup k službám všeobecného záujmu, najmä sociálnym službám, začlenenie do trhu práce a prispôsobovanie sa štrukturálnym zmenám, ako aj opatrenia v oblasti hospodárskeho a sociálneho začlenenia, zabezpečujú v prvom rade miestne a regionálne orgány. Preto by usmernenia v oblasti zamestnanosti mali stanovovať vhodný rámec a nástroje financovania, ktoré by pomáhali miestnym a regionálnym orgánom pri plnení týchto povinností.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/4

Uznesenie Výboru regiónov na tému Intenzívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do stratégie Európa 2020

(2010/C 267/02)

VÝBOR REGIÓNOV

1. víta návrh Komisie na efektívnejšiu stratégiu v oblasti rastu a zamestnanosti, ktorá by prostredníctvom zodpovedného prístupu a partnerstva medzi jednotlivými úrovňami správy mala naplniť nové ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

2. zdôrazňuje, že politika súdržnosti je svojím decentralizovaným prístupom a systémom viacúrovňového riadenia jedinou politikou Európskej únie zameranou na prepojenie cieľov stratégie Európa 2020 a nových výziev s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom však potrebuje primerané finančné prostriedky. Preto by sa politika súdržnosti mala aj naďalej zameriavať na ciele udržateľného hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, zamestnanosti a boja proti klimatickým zmenám, ako aj kvality a efektívnosti poskytovaných verejných služieb;

3. konštatuje, že politika súdržnosti musí aj naďalej sústrediť väčšinu dostupných prostriedkov do najchudobnejších a najproblematickejších členských štátov a regiónov Európskej únie, aby pomohla odstrániť zaostávanie v rozvoji a prispela konkrétnym spôsobom k tomu, že všetky regióny budú mať rovnaké príležitosti, a k európskej solidarite;

4. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v navrhovanej stratégii Európa 2020, ktorá je podobná Lisabonskej stratégii, sa náležite nezohľadňuje úloha a príspevok regiónov a miest ako regionálnej a miestnej úrovne správy 27 členských štátov, ktorá môže vzhľadom na svoje legislatívne právomoci v jednotlivých krajinách reálne prispieť k plneniu plánovaných cieľov v oblastiach, ako je sociálny a hospodársky rozvoj, vzdelávanie, klimatické zmeny, výskum a inovácie, začleňovanie do spoločnosti a boj proti chudobe;

5. žiada Európsku komisiu a Európsku radu, aby dodržiavali zásadu subsidiarity v oblastiach, v ktorých pôsobia miestne a regionálne orgány. Tieto orgány majú v mnohých oblastiach rozsiahle právomoci a sú kľúčovými aktérmi plnenia cieľov súčasnej Lisabonskej stratégie ako aj budúcej stratégie Európa 2020;

6. v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Európsky parlament nedávno poukázal na význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do stratégie a žiada, aby sa postupovalo podľa návrhu, ktorý Európsky parlament predložil Európskej komisii a Európskej rade, t.j. „aby Komisia a Rada zohľadnili odporúčanie Výboru regiónov týkajúce sa stratégie EÚ do roku 2020“;

NÁVRH NA VYTVORENIE ÚZEMNEJ DOHODY MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH ORGÁNOV PRE STRATÉGIU EURÓPA 2020

VÝBOR REGIÓNOV

7. navrhuje poskytnúť širokú podporu návrhu Európskeho parlamentu na vytvorenie „územnej dohody miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu Európa 2020“, ktorého cieľom bude dosiahnuť, aby sa budúcou stratégiou Európa 2020 cítili zaviazané všetky úrovne správy. V tejto súvislosti by mali európske, národné, regionálne a miestne orgány verejnej správy nadviazať partnerstvo, a to najmä pokiaľ ide o prípravu a uplatňovanie hlavných cieľov a hlavných iniciatív. K úspechu územnej dohody by mal prispieť aj Výbor regiónov, ktorý si už zriadil platformu na monitorovanie stratégie Európa 2020. Jej členmi je približne 120 regionálnych a miestnych orgánov;

8. odporúča, aby sa hlavné aktivity sústredili na dve oblasti:

Hodnotenie opatrení a ich uplatňovanie:

—	neustále posudzovanie možností a potrieb regionálnych a miestnych orgánov pri plnení hlavných cieľov stratégie Európa 2020,

—	podpora plného zapojenia regionálnych a miestnych samospráv pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, v závislosti od ich právomocí v jednotlivých členských štátoch;

Riadenie a komunikácia:

—

podpora pri rozvíjaní medziinštitucionálneho partnerstva pri plnení stratégie Európa 2020 prostredníctvom koordinovaného trojstranného dialógu medzi Výborom regiónov (ako zhromaždením EU združujúcim regionálnych a miestnych zástupcov) a európskymi inštitúciami na jednej strane a členskými štátmi na strane druhej,

—	podpora šírenia cieľov stratégie Európa 2020 v regiónoch a mestách a výmeny osvedčených postupov medzi činiteľmi, ktorí rozhodujú o opatreniach na miestnej a regionálnej úrovni.

9. dôrazne nabáda členské štáty, aby svojim regiónom a mestám pomohli vytvárať národné územné dohody, s pomocou ktorých by sa v spolupráci s ústrednou správou (pri plnom dodržaní vnútroštátnych legislatívnych postupov) stanovili celoštátne ciele a záväzky súvisiace s cieľmi stratégie Európa 2020;

nazdáva sa, že regionálne a miestne orgány by mohli prispieť k plneniu siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 nasledujúcimi spôsobmi:

10.1 Hlavná iniciatíva„Európa efektívne využívajúca zdroje“: uplatňovanie Dohovoru starostov, aby sa miestne a regionálne orgány mohli plne podieľať na príprave, rozvoji, schvaľovaní a zavádzaní národných stratégií a akčných programov v oblasti klimatických zmien; rozvíjať infraštruktúru regionálnych a miestnych samospráv, ktorá uvedomelo pristupuje k problematike klimatických zmien; podporovať ekologické verejné obstarávanie; stimulovať ekologickú výrobu a spotrebu v miestnych podnikoch; lepšie riadiť a propagovať opatrenia v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

10.2 Hlavná iniciatíva„Priemyselná politika vo veku globalizácie“: skvalitniť legislatívne predpisy v oblasti verejno-súkromných partnerstiev, zjednodušiť legislatívne predpisy v oblasti verejného obstarávania, vrátane využívania elektronického verejného obstarávania; zosúladenie pracovného a rodinného života cestou kvalitnejších verejných služieb; znižovanie byrokracie; podpora malých a stredných podnikov: informovanosť, lepší prístup k úverom a k financovaniu, vzdelávanie a poradenstvo; ďalší rozvoj iniciatívy VR „Podnikateľský región roka“, ktorá má stimulovať miestne a regionálne orgány, aby hľadali nové spôsoby vytvárania dlhodobého hospodárskeho rastu prostredníctvom podnikania.

10.3 Hlavná iniciatíva„Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“: keďže miestne a regionálne orgány v členských štátoch EÚ zamestnávajú veľký počet zamestnancov a často zohrávajú dôležitú úlohu aj pri poskytovaní vzdelávania, odbornej prípravy a opatrení na podporu trhu práce, majú rozhodujúce slovo pri zavádzaní opatrení v oblasti flexiistoty do praxe; príprava ľudí na vstup na trh práce; zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane celoživotného vzdelávania, a prispôsobiť dostupné schopnosti potrebám trhu práce; v snahe prispieť k zvyšovaniu úrovne poznatkov o riadení vecí verejných rozvíjať program Erasmus pre pracovníkov miestnej a regionálnej správy a pre volených zástupcov.

10.4 Hlavná iniciatíva„Európska platforma na boj proti chudobe“: rozvíjať agendu v oblasti začleňovania do spoločnosti, ktorá bude prispôsobená jednotlivým mestám a regiónom, v snahe zefektívniť miestne sociálne služby, sprístupniť ich všetkým a začleniť do trhu práce ľudí, ktorí sú z neho vylúčení; využiť právomoci a programy prispôsobené miestnym potrebám na to, aby sa prostriedky EÚ na sociálne začleňovanie a boj proti chudobe lepšie navzájom dopĺňali; vytvoriť novú dimenziu boja proti chudobe zohľadnením skutočných potrieb žien na pracovisku, ako aj potrieb podnikateliek, a to prostredníctvom nového európskeho rámca pre uplatnenie žien v hospodárskom rozvoji a podnikaní; zohľadniť potrebu zamerania sa na mládež a deti; zriadiť regionálne monitorovacie strediská, ktoré by sledovali ukazovatele a opatrenia súvisiace so začleňovaním do spoločnosti.

10.5 Hlavná iniciatíva„Inovácia v Únii“: zreformovať výskum a vývoj a inovačné systémy; zabezpečiť, aby regióny prispeli k plneniu cieľa 3 %; regionálne cezhraničné projekty a využitie európskych zoskupení územnej spolupráce; posilniť spoluprácu medzi univerzitami, regionálnymi výskumnými centrami a súkromným sektorom; zlepšiť využívanie programov EÚ a štrukturálnych fondov; prispieť k plánovaniu európskeho výskumného priestoru; účasť na „európskych partnerstvách v oblasti inovácie“.

10.6 Hlavná iniciatíva„Mládež v pohybe“: zmodernizovať agendu v oblasti vyššieho vzdelávania, najmä pokiaľ ide o riadenie a financovanie; výmena osvedčených postupov; prispieť k regionálnemu rozmeru národných akčných plánov; ďalej rozvíjať iniciatívu Európske hlavné mesto mládeže; integrované opatrenia zahŕňajúce poradenstvo, usmernenia a učňovskú prax; podporovať vzdelávaciu mobilitu prostredníctvom projektov financovaných z európskych štrukturálnych fondov.

10.7 Hlavná iniciatíva„Digitálny program pre Európu“: interoperabilita medzi európskou ústrednou správou a regionálnou a miestnou správou; častejšie využívať elektronické služby verejnej správy (e-government), ktorými by sa malo zlepšiť poskytovanie verejných služieb v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, začleňovania do spoločnosti, územného plánovania atď.; zvyšovať digitálnu gramotnosť; rozvíjať koncepcie podporované IKT a využívať ich pri šírení a uplatňovaní výsledkov výskumu a vývoja na procesy v reálnom živote; zlepšiť osvetu o podnecovaní modernizácie infraštruktúry.

11. Poveruje svojho predsedu, aby zaslal tento návrh na zriadenie „územnej dohody miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu Európa 2020“ európskym inštitúciám a členským štátom, v snahe zabezpečiť pre miestne a regionálne orgány zodpovedajúcu úlohu v rámci budúcej stratégie Európa 2020.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/6

85. PLENÁRNE ZASADNUTIE 9. – 10. JÚNA 2010

Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov – Budúcnosť SPP po roku 2013

(2010/C 267/03)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Kontext a výzvy

v kontexte neustále pribúdajúcich nových úvah o budúcom postavení a úlohe poľnohospodárstva v Európe,

1. sa domnieva, že mu vzhľadom na svoju úlohu a priority prislúcha právo vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy o všeobecných zásadách a hlavných usmerneniach spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013;

2. považuje za potrebné načrtnúť žiaduce zásady a usmernenia ešte predtým, ako sa začne diskutovať o rozpočte pre túto politiku;

3. konštatuje, že svet v súčasnosti čelí mnohým zásadným a rôznorodým výzvam, ako je nárast populácie, zmenšovanie vodných zdrojov, postupné vyčerpávanie fosílnych a nerastných energetických zdrojov, degradácia pôdy a ohrozovanie biodiverzity a klimatické zmeny;

4. podotýka, že výzvy, ktorým čelí chov zvierat a poľnohospodárstvo súčasnosti (nestálosť trhov, pokles poľnohospodárskych príjmov, globalizácia obchodu, demografický tlak a konkurencia vznikajúcich trhov, častý výskyt krízových situácií v oblasti verejného zdravia, životaschopnosť a modernizácia najmenších poľnohospodárskych podnikov a chovu zvierat, pokles úrodnosti pôdy, prechod od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a iné environmentálne, hospodárske a sociálne problémy spojené s udržaním poľnohospodárskej činnosti hlavne v horských oblastiach a iných znevýhodnených oblastiach atď.), sa líšia od výziev minulosti;

5. domnieva sa, že je nevyhnutné zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku, aby sa Európska únia mohla prispôsobiť prebiehajúcim aj budúcim zmenám a aby mohla zároveň prispieť k zníženiu negatívnych následkov, ktoré by tieto zmeny mohli mať na európske obyvateľstvo a vidiecke a prímestské oblasti. Cieľom musí byť dosiahnutie inteligentného a trvalo udržateľného rastu s bezpečnými potravinami, zachovanie biologickej rozmanitosti a príslušnej prírodnej a kultúrnej krajiny. Reforma by mala vychádzať z nasledujúcich desiatich hlavných zásad a usmernení;

A. Poľnohospodárska politika musí zostať spoločnou politikou

6. konštatuje, že prvoradou úlohou európskeho poľnohospodárstva je produkcia potravinárskych výrobkov pre obyvateľstvo členských štátov, pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana životného prostredia, aby tieto výrobky spĺňali aj ostatné povinné požiadavky na potravinovú bezpečnosť, kvalitu a primerané ceny;

7. konštatuje tiež, že poľnohospodárstvo Spoločenstva okrem toho poskytuje európskej spoločnosti celý rad verejných statkov neocenených na trhu (správa územia, správa krajiny, ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov, územná súdržnosť atď.), ktoré sú samé o sebe prínosom pre Úniu ako celok;

8. domnieva sa, že poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-potravinársky sektor sú pre Európu strategickým odvetvím a že spoločná koordinovaná poľnohospodárska a potravinová politika v rámci Európskej únie je teraz potrebnejšia ako kedykoľvek v minulosti;

9. nazdáva sa, že by sa mali odmietnuť akékoľvek snahy o opätovný presun, aj čiastočný, spoločnej poľnohospodárskej politiky do kompetencií jednotlivých členských štátov;

B. Spoločná poľnohospodárska politika musí v EÚ zaručiť potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť potravín

10. je presvedčený, že potravinová sebestačnosť a bezpečnosť potravín v EÚ musia byť naďalej hlavnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky;

11. pripomína, že v rámci Európskej únie je dôležité zabezpečiť dostatočnú rôznorodosť, kvalitu a bezpečnosť produkcie, pričom by sa malo v maximálnej miere prihliadať na zachovanie optimálnej diverzifikácie v členských štátoch a v jednotlivých regiónoch v súlade s ich charakteristikami;

12. zároveň sa domnieva, že v súlade s cieľom potravinovej sebestačnosti je potrebné zamerať sa na produkciu agropotravinárskych výrobkov, ktorých je v súčasnosti nedostatok, hlavne v oblasti rastlinných bielkovín;

13. zastáva názor, že produkcia európskych poľnohospodárov môže ťažko konkurovať produkcii iných častí sveta, ak sa porovnáva výlučne konečná cena, a to vzhľadom na rozdiely vo výrobných nákladoch, príslušnej legislatíve a úrovni rozvoja;

14. považuje preto za nevyhnutné, aby sa zachovala zásada preferencie Spoločenstva;

15. okrem toho jednoznačne podporuje vyhlásenie Európskeho parlamentu (č. 0088/2007) týkajúce sa preskúmania vplyvu, ktorý má koncentrácia moci supermarketov, a akýchkoľvek ďalších návrhov na primerané následné opatrenia;

16. žiada, aby sa na potravinové výrobky určené na spotrebu v EÚ, či už boli vyrobené v EÚ alebo v tretích krajinách, uplatňovali jednotné a základné fytosanitárne, veterinárne a environmentálne normy;

C. Spoločná poľnohospodárska politika musí zaručiť stabilitu príjmov

17. konštatuje, že je potrebné zabezpečiť stabilitu dodávok potravín v Európe;

18. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby mali výrobcovia potravín zo svojej produkcie primeraný príjem;

19. nazdáva sa, že zachovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve a v agropotravinárskom priemysle musí byť prioritou;

20. považuje preto za potrebné vypracovať účinné nástroje, ktoré umožnia stabilizáciu cien a nástroje na riadenie produkcie, čím by sa zároveň zaručila stabilita príjmov poľnohospodárov, avšak tieto nástroje by sa mali využívať opatrne;

21. domnieva sa, že nástroje na riadenie produkcie by mali znížiť príliš veľké rozdiely medzi ponukou a dopytom, ktoré tiež prispievajú k prudkému poklesu kótovaných cien;

22. nazdáva sa, že nástroje na stabilizáciu cien (stiahnutie z trhu, skladovanie, záruky súvisiace s nepredvídateľnými klimatickými a zdravotnými podmienkami …) by mali obmedziť následky vyplývajúce z nestálosti trhov;

23. zastáva názor, že za predpokladu všeobecného súhlasu v rámci rokovaní WTO by sa malo upustiť od využívania nástroja vývozných náhrad, ako aj od všetkých ostatných foriem dotácií na vývoz, ktoré narúšajú obchodovanie;

24. zastáva názor, že stabilita cien poľnohospodárskych výrobkov v rámci jednotlivých poľnohospodárskych sezón je nevyhnutná pre stimuláciu produkcie a udržateľné zachovanie faktorov produkcie;

25. žiada preto Európsku komisiu, aby čo najskôr vypracovala operatívne návrhy týkajúce sa nástrojov na riadenie produkcie a stabilizáciu cien;

26. domnieva sa, že pravidlá hospodárskej súťaže musia v sektore poľnohospodárstva umožniť poľnohospodárom, ich producentským a medziodvetvovým organizáciám, aby si riadili proces získavania spravodlivých cien na zaplatenie svojich aktivít;

D. Spoločná poľnohospodárska politika musí byť výhodná pre všetky druhy produkcie, musí podnecovať zmeny poľnohospodárskych postupov a presadzovať zamestnanosť a trvalo udržateľné využitie pôdy

27. napriek pokroku zaznamenanému v súvislosti s najnovšími reformami konštatuje, že spoločná poľnohospodárska politika sa stále vyznačuje veľkými rozdielmi v podpore produkcie a v konečnom dôsledku aj medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi a jednotlivými regiónmi;

28. domnieva sa, že v rámci reformy poľnohospodárskej politiky by sa mali odstrániť všetky nespravodlivé, objektívne neopodstatnené postupy týkajúce sa podpory pre jednotlivé druhy produkcie, ako aj pre jednotlivé formy a veľkosti podnikov alebo regióny;

29. konštatuje tiež, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podporovali spôsoby produkcie, ktoré dostatočne nerešpektujú životné prostredie a prírodné zdroje napriek tomu, že zásoby fosílnych palív a nerastných surovín sa neustále znižujú, množia sa prípravky na ochranu rastlín, dochádza k znečisťovaniu vodných zdrojov a hrozí zníženie úrodnosti pôdy, ako aj zvýšenie zdravotných rizík;

30. nazdáva sa, že systémy poľnohospodárskej produkcie budúcnosti budú musieť hospodárnejšie využívať vodu a fosílne palivá, obmedziť používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, pričom by sa mali viac diverzifikovať a lepšie zhodnocovať komplementárnosť medzi pestovaním plodín a chovom zvierat;

31. domnieva sa, že prioritou SPP po roku 2013 musí byť podpora tých, ktorí žijú hlavne z poľnohospodárstva;

32. domnieva sa, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 by sa mali tieto zmeny podporiť a že by sa mala v tejto súvislosti poskytnúť poľnohospodárom pomoc;

33. zároveň konštatuje, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa už viacero rokov viac podporujú investície ako zamestnanosť;

34. je presvedčený, že v poľnohospodárstve sa môže aj v budúcnosti vytvoriť veľa pracovných miest;

35. napokon konštatuje, že reforma SPP mala nepriaznivý územný vplyv na zachovanie hospodárskych aktivít súvisiacich s poľnohospodárstvom v najzraniteľnejších oblastiach;

36. domnieva sa, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 by sa mala vyváženejším spôsobom podporovať zamestnanosť, ako aj zachovanie poľnohospodárskej činnosti v zraniteľných oblastiach, vrátane prímestských území;

37. v záujme uplatnenia týchto hlavných usmernení navrhuje, aby sa po roku 2013 na celom území EÚ postupne prestali používať historické referenčné systémy a prešlo sa k jednotnej platbe za hektár, pričom by sa zohľadnil regionálny kontext v oblasti nákladov na výrobu a dopravu, kategórie poľnohospodárskych podnikov, ale aj vytváranie verejných statkov;

38. navrhuje najmä, aby boli jednotné platby za hektár a iné formy podpory podmienené tak skutočným vykonávaním poľnohospodárskej činnosti, ako aj viac a lepšie podmienené uplatňovaním takých systémov produkcie, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom;

39. navrhuje, aby sa pri poskytovaní verejnej európskej podpory zohľadňovala zamestnanosť v každom poľnohospodárskom podniku a vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila hornú hranicu dotácie na jeden poľnohospodársky podnik;

E. V spoločnej poľnohospodárskej politike by sa mali uprednostňovať také systémy produkcie, ktoré budú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom

40. nazdáva sa, že ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov je prirodzene jedným z hlavných aspektov reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013;

41. domnieva sa, že poľnohospodári by mali byť podporovaní a malo by sa im pomáhať pri nadobúdaní takých systémov produkcie, ktoré sú v tejto oblasti najefektívnejšie;

42. navrhuje, aby sa popri minimálnych požiadavkách na získanie prvého stupňa pomoci (jednotná platba na hektár) podporovali a odmeňovali postupy a systémy produkcie, ktoré sú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom (biologické poľnohospodárstvo, obmedzenie zásahov do pôdy, zníženie emisií skleníkových plynov, ochrana vodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, údržba krajiny atď.), a to prostredníctvom osobitných dodatočných stimulov (napr. vykonávacích zmlúv vzťahujúcich sa na určité územie);

43. navrhuje tiež, aby sa v oblastiach obzvlášť citlivých z environmentálneho hľadiska výška pomoci poskytovanej v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prispôsobila vyšším požiadavkám environmentálnej podmienenosti a aby bola týmito požiadavkami dôrazne podmienená, ale aby pritom nedošlo k nadmernej byrokratickej záťaži;

44. napokon opätovne žiada, aby bol vzhľadom na problematické otázky a územný dosah zapojený do stanovenia opatrení na úrovni EÚ, pokiaľ ide o koexistenciu konvenčných a geneticky modifikovaných plodín;

F. Spoločná poľnohospodárska politika musí zohľadňovať prírodné a zemepisné znevýhodnenia (horské oblasti, ostrovy, riedko osídlené oblasti, najvzdialenejšie regióny)

45. konštatuje, že horské a ostrovné oblasti, ako aj riedko osídlené oblasti a iné oblasti uznané ako znevýhodnené majú osobitné podmienky z hľadiska produkcie, ktoré vyplývajú z trvalých obmedzení (svahová poloha, nadmorská výška, klimatické podmienky, odľahlosť, pôda chudobná na živiny) a z osobitných sociálno-hospodárskych znakov;

46. konštatuje, že tieto obmedzenia sťažujú poľnohospodársku činnosť (nízka hospodárska rentabilita), ktorá je však nevyhnutná z hľadiska environmentálnej rovnováhy (boj proti prírodným rizikám, ochrana biodiverzity, využívanie otvorených a rôznorodých priestranstiev), ako aj z hľadiska rozvoja vidieka v daných oblastiach;

47. podotýka, že poľnohospodárska produkcia v týchto oblastiach s prírodnými znevýhodneniami je viac zameraná na kvalitu, avšak slabé výnosy a vysoké trvalé náklady si vyžadujú osobitnú pozornosť a prístup;

48. navrhuje, aby sa v tejto súvislosti konkrétne poskytovali osobitné dodatočné platby zamerané na udržanie poľnohospodárskej produkcie a poskytovanie verejných statkov, a to na základe princípu blízkosti k občanom, vysokej environmentálnej kvality a územnej, sociálnej a kultúrnej súdržnosti;

49. podotýka, že aj keď bolo v tejto súvislosti prijatých veľa nástrojov a verejných politických opatrení, vzhľadom na veľké množstvo rôznych aktérov, ktorí sa v tejto problematike angažujú, je ťažké zosúladiť činnosť v tejto oblasti, čo je však potrebné na to, aby mohli poľnohospodári naďalej pôsobiť v horských vidieckych oblastiach, ako aj v ostrovných a severných oblastiach;

50. zastáva názor, že pre regióny s trvalými prírodnými znevýhodneniami by sa mala vypracovať komplexnejšia stratégia na vhodnej úrovni (napríklad pre pohoria a ostrovy), ktorá by pomohla plne zhodnotiť potenciál týchto oblastí a rozvinúť pridanú hodnotu intervencie EÚ. V tejto súvislosti by si želal, aby sa v programovacom období 2014 – 2020 plne uplatnil článok 174 ZFEÚ;

G. Spoločná poľnohospodárska politika sa musí zameriavať na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami

51. je presvedčený, že spoločná poľnohospodárska politika by sa mala najprv a predovšetkým zamerať na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami, pričom by mala podporovať poľnohospodárstvo vo všetkých regiónoch Európskej únie;

52. konštatuje, že v rámci druhého piliera môžu niekedy vznikať nejasnosti v súvislosti s opatreniami zameranými na poľnohospodársky rozvoj a opatreniami zameranými na rozvoj vidieka, ktoré nesúvisia s poľnohospodárstvom, alebo si v rámci neho môžu uvedené opatrenia navzájom konkurovať; považuje preto za potrebné, aby sa lepšie ohraničili tieto dve kategórie opatrení; všeobecne žiada Európsku komisiu, aby lepšie vymedzila politiku rozvoja vidieka; vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie definovala spojenie medzi politikou rozvoja vidieka a kohéznou politikou, v záujme zabezpečenia súladu medzi intervenciami rovnakej povahy v rámci jedného regiónu;

53. zo všeobecného hľadiska zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí pre dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti;

H. Spoločná poľnohospodárska politika musí podporovať zmenu niektorých vykonávacích postupov

54. domnieva sa, že účinná podpora systémov produkcie, ktoré sú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, zohľadňovanie prírodných a zemepisných znevýhodnení, ako aj ďalšia pozornosť venovaná kvalite života na vidieku a miestnym iniciatívam, si vyžadujú, aby sa na regionálnej úrovni upravili príslušné systémy a nástroje;

55. považuje za nevyhnutné, aby sa súčasne zohľadnili územné špecifiká a regionálne politické priority, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu navzájom dosť líšiť;

56. zastáva názor, že je nutné zmeniť vykonávacie postupy a riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré už ďalej nemôžu byť sústredené na európskej a národnej úrovni, ako je to ešte stále vo väčšine členských štátov;

57. domnieva sa, že zapojenie regionálnej úrovne nadobúda kľúčový význam, hoci európsky a národný rámec je v tejto súvislosti naďalej nevyhnutný;

58. vyzýva tiež Európsku komisiu, aby preskúmala relevantnosť a vhodnosť súčasného vymedzenia prvého a druhého piliera SPP;

59. domnieva sa, že je potrebné udržať a posilniť osobitné opatrenia v poľnohospodárskom sektore v prospech najodľahlejších regiónov, na ktoré sa vzťahujú programy POSEI, s cieľom zohľadniť špecifickosť poľnohospodárstva týchto regiónov, ktoré čelia špecifickým ťažkostiam spôsobeným dodatočnými nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh a nedostatočnými príležitosťami na diverzifikáciu ich poľnohospodárskej výroby;

60. okrem regionálnych opatrení by uvítal aj rozvoj multiregionálnych a nadregionálnych opatrení, ktoré by dopĺňali opatrenia regiónov;

61. opätovne potvrdzuje platnosť zásady subsidiarity, ktorej konkrétna hodnota sa prejavuje vo vykonávaní verejnej správy na úrovni čo najbližšie k občanom;

62. domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 by mala zabezpečiť, aby fungovala jednoducho pre poľnohospodárske podniky a zároveň zostala transparentná a zrozumiteľná pre občanov EÚ;

I. Postupy riadenia v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa mali priebežne upravovať

63. nazdáva sa, že regióny a vidiecke spoločenstvá sa už ďalej nemôžu uspokojiť len so štatútom spolufinancovateľa, ktorý sa nepodieľa na rozhodovaní o usmerneniach, vykonávacích postupoch a postupoch riadenia;

64. je presvedčený, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky môže byť úspešná len vtedy, ak sa všeobecne posilní miera zapojenia regionálnej a v niektorých prípadoch dokonca miestnej úrovne;

65. domnieva sa, že regionálna a v niektorých prípadoch dokonca miestna úroveň dokáže v súčasnosti ako jediná zabezpečiť:

—	zavedenie efektívnejšieho a pružnejšieho riadenia,

—	nasmerovanie pomoci podľa poľnohospodárskych, environmentálnych a územných špecifík jednotlivých regiónov,

—	efektívne preorientovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky na systémy produkcie, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom,

—	podporu poľnohospodárskych aktivít (pestovanie zeleniny, ovocia a vinohradníctvo) a systémov produkcie (biologické poľnohospodárstvo), ktoré doteraz len málo profitovali zo spoločnej poľnohospodárskej politiky,

—	prispôsobenie politických opatrení na podporu nových poľnohospodárov regionálnemu a v niektorých prípadoch dokonca miestnemu kontextu,

—	posilnenie väzieb medzi poľnohospodárskymi sektormi a agropotravinárskymi podnikmi,

—	podporu zavedenia dodávateľských cyklov pre uvádzanie na trh poľnohospodárskych výrobkov,

—	zosúladenie spoločnej poľnohospodárskej politiky s regionálnou a kohéznou politikou,

—	vyváženejšie a udržateľnejšie územné plánovanie v EÚ;

66. domnieva sa, že zavedenie rámca viacúrovňového riadenia (európska, národná a regionálna úroveň) je nevyhnutným predpokladom na to, aby reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 mohla byť úspešná;

J. Na spoločnú poľnohospodársku politiku musí byť vyčlenený rozpočet, ktorý bude primeraný problémom a výzvam, pred ktorými stojí EÚ

67. domnieva sa, že je nevyhnutné zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013, aby Európska únia mohla zvládnuť početné výzvy a problémy v tejto oblasti, ktoré môžu mať výrazné ľudské, sociálne, hospodárske, environmentálne a územné následky a aby sa prispelo čo najefektívnejšie k prioritám stanoveným v dokumente stratégia „Európa 2020“ (inteligentný rast, udržateľný rast, integračný rast), v ktorom by mal mať európsky poľnohospodársko-potravinársky sektor významnejšie zastúpenie vzhľadom na svoju strategickú úlohu pre EÚ v rámci uvedených priorít;

68. nazdáva sa, že táto reforma si vyžaduje, aby verejnosť podporila systémy produkcie ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom a aby sa poľnohospodári a podniky vo všetkých regiónoch Európy prispôsobili vývoju alebo dokonca preorientovali svoju činnosť. V tejto súvislosti je aj naďalej veľmi dôležité, aby bol akademický svet zapojený do ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a aby sa zlepšilo začlenenie vedeckého prínosu do prípravy a realizácie SPP a jednotlivých činností, opatrení, kontrol, ktoré zahŕňa. Odborné inštitúcie umožňujú transformovať mnohé z existujúcich požiadaviek na inováciu poľnohospodárskeho odvetvia na reálne fungujúce možnosti. Je nevyhnutné, aby boli vhodne prepojené s inovačnými programami a fondmi;

69. je presvedčený, že Európska únia musí nájsť potrebné prostriedky, aby mohla úspešne zrealizovať túto reformu;

70. domnieva sa, že na spoločnú poľnohospodársku politiku by sa mali na obdobie rokov 2014 - 2020 vyčleniť primerané konsolidované a posilnené rozpočtové prostriedky, ktoré budú zodpovedať problémom a výzvam, ktorým čelí EÚ;

Záver

71. pripomína Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, že pridaná hodnota budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj jej prínos k dosiahnutiu prioritných cieľov stratégie EÚ 2020, sa bude hodnotiť podľa toho, či dokáže:

—	zaručiť potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť potravín v Európe prostredníctvom zdravej, diverzifikovanej a kvalitnej poľnohospodárskej produkcie,

—	zabezpečiť stabilné a primerané príjmy poľnohospodárom a podnikom v záujme zachovania a vytvárania udržateľných pracovných miest,

—	prispieť k boju proti klimatickým zmenám a k zachovaniu biodiverzity prostredníctvom všeobecného uplatňovania environmentálnej podmienenosti a podpory spôsobov produkcie, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom,

—	podporiť územnú súdržnosť v rámci Európskej únie a zaručiť zachovanie poľnohospodárskej činnosti a prosperujúcich vidieckych spoločenstiev vo všetkých regiónoch Európy;

72. je presvedčený, že jedine spoločná poľnohospodárska politika, ktorá bude zreformovaná na základe jasných usmernení a dlhodobej perspektívy, a na ktorú sa vyčlenia primerané finančné prostriedky, pomôže Európskej únii splniť zásadné výzvy, pred ktorými stojí.

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/12

Stanovisko Výboru regiónov – Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010

(2010/C 267/04)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecný pokrok a časový harmonogram

1. Víta oznámenie Európskej komisie „Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010“ týkajúce sa potenciálnych kandidátskych krajín a oznámenie týkajúce sa žiadosti Islandu o členstvo.

2. Víta pokrok dosiahnutý v potenciálnych kandidátskych krajinách, ktorý viedol v roku 2009 k žiadosti Albánska a Srbska o vstup do Európskej únie, a pokrok dosiahnutý sústavným vykonávaním dočasných dohôd o obchode a záležitostiach týkajúcich sa obchodu a dohôd o stabilizácii a pridružení s EÚ vo všetkých potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj pokračovanie reforiem v Kosove.

3. Konštatuje, že EÚ vyvinula značné úsilie o zbližovanie potenciálnych kandidátskych krajín s EÚ. Najnovšie úsilie sa zameriavalo o. i. na zmiernenie následkov finančnej krízy a zahŕňalo návrhy na zjednodušenie vízovej povinnosti. V obidvoch prípadoch ide o kroky, ktoré občanom jasne ukazujú prínos EÚ.

4. Víta zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Čiernej Hory a Srbska, ktoré im umožnilo bezvízové cestovanie do väčšiny členských štátov EÚ a vyjadruje nádej, že Albánsko a Bosna a Hercegovina čoskoro splnia kritériá na zrušenie vízovej povinnosti.

5. Berie na vedomie závery Rady z 26. októbra 2009 o stratégii EÚ pre región Baltského mora a vyhlásenie Jadransko-iónskej rady na podporu európskej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora, ktoré v Ancone 5. mája 2010 (1) prijali ministri zahraničných vecí ôsmich členských krajín Jadransko-iónskej iniciatívy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Čierna Hora, Srbsko, Slovinsko) a s uspokojením konštatuje, že európska stratégia pre makroregióny predstavuje dôležitý nástroj na urýchlenie procesu integrácie, a to aj patričným docenením úlohy miestnych a regionálnych orgánov.

6. Zdôrazňuje, že dôležitým faktorom úspechu procesu integrácie je to, aby budúce členstvo našlo širokú podporu u obyvateľstva. Miestne a regionálne samosprávy k tomu môžu prispieť, rovnako ako ku „schopnosti absorbovať“ právne predpisy a finančnú pomoc EÚ. Preto je veľmi dôležité, aby

—	obce a regióny dostali možnosť aktívne sa zúčastňovať na národnom integračnom procese, čo zodpovedá zásadám Európskej charty miestnej samosprávy vyhlásenej Radou Európy,

—	nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by mal byť koncipovaný tak, aby obce, mestá a regióny mohli program pre investície a budovanie kapacít využívať vo väčšom rozsahu, než doteraz,

—	boli miestne a regionálne samosprávy naďalej zapojené do integračného procesu, pretože kodanské kritériá vyžadujú stabilné inštitúcie a stabilný systém financovania. Tým sa vytvoria podmienky pre transparentný systém prípravy a rozhodovania,

—

do pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA), patrí podľa článku 2 ods. 1 „a) posilnenie demokratických inštitúcií …“ a „c) reforma verejnej správy vrátane zriadenia systému umožňujúceho decentralizáciu riadenia pomoci pre krajinu prijímajúcu pomoc …“. Vzhľadom na túto oblasť pôsobnosti a terajšie postupy v potenciálnych kandidátskych krajinách by v etape programovania IPA malo nariadenie zahŕňať povinný mechanizmus konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi,

—	etapa programovania IPA na národnej úrovni je neprimerane dlhá. Výbor odporúča Komisii, aby bezodkladne preskúmala podmienky programovania s cieľom zjednodušiť postupy.

Informačné činnosti

7. Konštatuje, že miestna a regionálna úroveň má dobré predpoklady na to, aby viedla s občanmi dialóg o integračnom procese a najmä o problémoch, ktoré vyplývajú zo zosúlaďovania s právom Spoločenstva a informovala o nich.

8. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala spolupôsobenie a primeraný prístup k informáciám na všetkých úrovniach spoločnosti. Prístup k informáciám má zásadný význam najmä pre nové demokracie, pretože tieto krajiny sú často vystavené populistickým prúdom, ktoré nie je vždy možné kompenzovať pluralitnými diskusiami.

9. Zdôrazňuje význam informačných činností EÚ a konkrétnych a presných analýz situácie v potenciálnych kandidátskych krajinách. Inak by mohlo dôjsť k nesprávnemu výkladu, čo by mohlo vládam, ktoré sú zodpovedné za integračný proces, spôsobiť problémy pri riešení všetkých aspektov tohto procesu. Otvorená diskusia a dobre informovaní občania môžu naopak prispieť k zmierneniu konfliktných systémových riešení, ktoré v priebehu času zvýšili etnické napätie.

Budovanie kapacít

10. Zastáva názor, že program IPA by bolo treba lepšie využívať, aby obce, regióny a občianska spoločnosť dostali možnosť prispieť svojimi schopnosťami k posilneniu integračného procesu. Program IPA môže navyše prispieť k budovaniu inštitucionálnych kapacít na všetkých úrovniach.

11. Stotožňuje sa s názorom Komisie, že interné spolupôsobenie v rámci regiónu má pre integračný proces veľký význam. Sieť NALAS (2), ktorú na regionálnej úrovni vytvorili miestne orgány, je dobrým príkladom výmeny medzi jednotlivými krajinami.

12. Konštatuje, že oznámenie Komisie by podstatne získalo na význame, kedy sa v ňom venovala väčšia pozornosť miestnej a regionálnej úrovni. Na tejto úrovni sa totiž po vstupe do EÚ bude implementovať podstatná časť právnych predpisov.

13. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v kandidátskych krajinách pravidelne neuskutočňuje aj posudzovanie kapacít na nižších vnútroštátnych úrovniach.

Miestna a regionálna úroveň a občianska spoločnosť

14. Zastáva názor, že občianska spoločnosť má pre budovanie stabilných demokracií veľký význam. Z tohto dôvodu musí byť v integračnom procese zastúpená aj občianska spoločnosť.

15. Odporúča väčšiu angažovanosť na podporu zraniteľných skupín spoločnosti prostredníctvom právnych predpisov. Mnohé kandidátske krajiny zaostávajú v otázkach verejného zdravia a sociálnej politiky, ako aj v otázkach súvisiacich so zraniteľnosťou a rovnosťou žien.

16. Konštatuje, že pre integračný proces je mimoriadne dôležitá schopnosť potenciálnych kandidátskych krajín zohľadňovať záujmy menšín. Praktické riešenia dosiahnuté dohodou sa dajú často docieliť práve na miestnej alebo regionálnej úrovni.

17. Súhlasí s názorom Komisie, že v potenciálnych kandidátskych krajinách je potrebné posilniť inštitucionálne kapacity. Keď Regionálna škola verejnej správy začne fungovať, bude veľmi dôležité, aby sa regionálni a miestni zástupcovia mohli na vzdelávacom programe zúčastňovať.

Pripomienky k jednotlivým krajinám

Albánsko

18. Výbor regiónov víta, že sa opozícia opäť zúčastňuje na práci parlamentu, hoci s určitými obmedzeniami. Koordinácia medzi jednotlivými úrovňami spoločnosti, ktorá je potrebná pre integračný proces, v Albánsku stále chýba.

19. Konštatuje, že pokiaľ ide o harmonizáciu právnych predpisov, v mnohých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Spoločenstva, sa dosiahol pokrok, najmä odvtedy, ako Albánsko podalo oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ. Keď sa začnú oficiálne rokovania, budú sa uskutočňovať v súlade s postupmi stanovenými v Lisabonskej zmluve, pričom je dôležitá analýza orgánov obcí a regiónov a ich zapojenie.

20. Podčiarkuje, že je dôležité, aby boli obce a mestá zapojené do procesu, pred ktorým Albánsko teraz stojí (t. j. do nadchádzajúceho procesu rokovaní).

21. Zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa nástroje Komisie na budovanie kapacít v súčasnej reforme verejnej správy v Albánsku využívali na všetkých úrovniach (Twinning, TAIEX a SIGMA). Má to zásadný význam tak pre vytvorenie účinných a transparentných inštitúcií, ako aj pre podporu opatrení na zamedzenie korupcie.

22. Považuje za dôležité, aby Albánsko urýchlilo prácu na vytvorení funkčného trhu s nehnuteľnosťami. Takýto proces poskytuje obciam aj možnosť zlepšiť si z dlhodobého hľadiska svoj daňový základ.

23. Pripomína, že decentralizácia sa v Albánsku nachádza ešte v počiatočnom štádiu. Prijaté právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať na miestnej úrovni, sa nie vždy uplatňujú. Uplatňovanie predpisov je v neposlednom rade dôležité aj pre ochranu záujmov menšín.

24. Ďalej konštatuje, že sa Komisia vo svojom oznámení v časti o hospodárskych a sociálnych právach obmedzila na hodnotenie legislatívnej činnosti, pričom by sa mala zaoberať aj uplatňovaním a analyzovať, do akej miery sa nedostatočné presadzovanie právnych predpisov dotýka zraniteľných vrstiev spoločnosti.

25. Súhlasí s názorom Komisie, že pokrok sa dosiahol v oblasti daní, súčasne však konštatuje, že nerovnováha v rozdelení právomocí a zdrojov v procese decentralizácie predstavuje riziko.

Bosna a Hercegovina

26. Výbor regiónov konštatuje, že ústava Bosny, ktorá je založená na Daytonskej dohode, prispela k vybudovaniu komplexnej administratívnej štruktúry. Spôsob, akým je dohoda z Daytonu skoncipovaná, je jedným z dôvodov, prečo Bosne a Hercegovine chýba rozhodovacia moc potrebná na prispôsobenie sa európskej legislatíve. Rozdelená Bosna potrebuje vedenie, ktoré je schopné preklenúť protichodné názory a priniesť spoločné riešenia. Vedenie, ktoré sa vo svojom rozhodovaní riadi etnickými aspektmi, nie je v záujme bosnianskych občanov.

27. Ľutuje, že butmirské rokovania o ústavných reformách boli neúspešné, a vyzýva hlavných predstaviteľov všetkých etnických skupín Bosny a Hercegoviny, aby hľadali prijateľné riešenie, vďaka ktorému by krajina dosiahla úplnú samostatnosť a bola schopná pokračovať v reformách a európskom integračnom procese.

28. Okrem toho konštatuje, že len čo budú dôsledky tohto roztriešteného vedenia v Bosne pre verejnosť viditeľné, na systém rozhodovania vznikne tlak, ktorý nakoniec povedie k reformám. Aby k tomuto posunu došlo, musí dať EÚ jasne najavo, aké skutočné politické alternatívy existujú, t. j. trvalé zameranie sa na otázky, ktoré vyostrujú rozpory, alebo politika, ktorá túto krajinu otvorí pre štyri slobody vnútorného trhu.

29. Dochádza k záveru, že otázka víz nasvedčuje tomu, že diskusiu je potrebné viesť novou formou a s novým obsahom. Otázka víz ukazuje, že ak to verejná mienka vyžaduje, rozhodovacie orgány na štátnej úrovni sú schopné konať. EÚ a najmä Výbor regiónov tu hrajú zodpovednú úlohu. Bosnianski občania musia byť informovaní o požiadavkách a výhodách integrácie prostredníctvom svojich miestnych predstaviteľov. V tejto súvislosti sa musí zvýšiť angažovanosť a súdržnosť a klásť väčší dôraz na hodnoty a myšlienky, ktoré sú v súlade s úctou k človeku a rešpektovaním jeho práv.

30. Stotožňuje sa s názorom Komisie, že súčasná štruktúra spoločnosti je neefektívna a nepriaznivo ovplyvňuje podnikateľské prostredie.

31. Zastáva názor, že je možné podporiť reformné sily v Bosne, ktoré chcú prispieť k posilneniu štátu a k decentralizácii so silnejšími obcami. Z občanov, ktorí chcú cestovať a ktorí pochopili, prečo investície neprichádzajú alebo prečo sú štrukturálne fondy stále hudbou budúcnosti, sa môže stať skupina, ktorá zavedie diskusiu aj na iné oblasti, než je vízová politika. Výbor regiónov by sa mal podieľať na informačnej činnosti a podporovať stretnutia s vybranými zvolenými miestnymi predstaviteľmi v Bosne, ktorí môžu prispieť k zmenám.

32. Konštatuje, že komplexná štruktúra spoločnosti prispela k tomu, že obce a ich združenia majú k dispozícii iba obmedzené informácie o EÚ a prostriedkoch nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

33. Dochádza k záveru, že je potrebné posilniť štátnu úroveň v mnohých oblastiach kompetencií, najmä preto, lebo táto úroveň je zodpovedná za spoločné miestne predpisy.

34. Prihovára sa za to, aby boli prostriedky IPA poskytnuté aj na opatrenia na miestnej úrovni.

Srbsko

35. Výbor regiónov víta súhlas srbského parlamentu s novým štatútom Vojvodinského autonómneho kraja, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010 a zväčšuje právomoci Vojvodiny, a konštatuje, že Srbsko dosiahlo významný pokrok v integračnom procese. V súvislosti s procesom decentralizácie je táto krajina však pomerne roztrieštená a vykazuje neúčelné prekrývanie v oblasti pôsobnosti jednotlivých ministerstiev. V rámci prebiehajúcich reforiem sa pracuje na vytvorení regionálnej úrovne s právomocami v otázkach rozvoja a rastu, stále však pretrváva nejasnosť v súvislosti s praktickým uskutočňovaním. Posilňovanie kapacít, ktoré sa presadzuje s pomocou srbského združenia obcí (3), prispieva podľa názoru Výboru regiónov významnou mierou k modernizácii obecných samospráv.

36. Poukazuje na to, že integračný proces musí byť sprevádzaný vnútornými reformami na všetkých úrovniach spoločnosti.

37. Víta, že Národná rada na decentralizáciu Srbskej republiky vytvorená v marci 2009 bola spolu so skupinou odborníkov poverená vypracovaním komplexnej stratégie decentralizácie podľa európskych noriem. To môže prispieť k zintenzívneniu vykonávania ďalších reforiem.

38. Víta pokrok dosiahnutý v oblasti inštitucionálneho posilnenia obcí. Zdravé financie, a teda predvídateľné financie, majú zásadný význam a vyžadujú nielen opatrenia na podporu budovania kapacít, ale aj úsilie s cieľom zabezpečiť, aby obce v plnom rozsahu splnili kodanské kritériá týkajúce sa stabilných verejných inštitúcií. Dôležitou otázkou v blízkej budúcnosti je vrátenie nehnuteľností obciam, ale aj vytvorenie možnosti, aby obce mohli nehnuteľnosti nadobúdať.

39. Konštatuje, že niektoré obce majú ťažkosti so zabezpečovaním základných služieb, hoci Srbsko disponuje systémom finančného vyrovnávania. K nevyhnutným reformám patria okrem iného opatrenia na zvyšovanie finančnej nezávislosti obcí. To sa dá dosiahnuť pomocou takej zásady financovania, podľa ktorej sa náklady na nové oblasti pôsobnosti vyrovnávajú prostredníctvom štátnych prostriedkov.

40. Víta iniciatívu Srbska s cieľom podporiť opatrenia obcí v oblasti ochrany životného prostredia pomocou fondu pre životné prostredie založenom na ekologickej dani. Je to dobrý príklad opatrení, ktoré môžu prispieť k prispôsobeniu územných samospráv požiadavkám EÚ. Časť z týchto daňových príjmov ide priamo obciam ako účelovo viazané príjmy a môže byť použitá napr. na rozvoj schopností potrebných na vypracovanie environmentálnych štúdií.

41. Konštatuje, že program IPA je považovaný v prvom rade za nástroj určený na reformu ústrednej správy Srbska a na podporu väčších opatrení v oblasti infraštruktúry. V tejto súvislosti ľutuje, že je len veľmi obmedzená časť určená na naliehavo potrebné opatrenia napr. na ďalší rozvoj kapacít na miestnej úrovni.

42. Víta uznesenie srbského parlamentu z 31. marca 2010 o udalostiach v Srebrenici v júli 1995 odsudzujúce masové vraždy, ktoré tam boli spáchané. Prijatie uznesenia je dôležitým krokom k vyrovnaniu sa s vlastnými dejinami. Srbská vláda tým vysiela pozitívny signál na zmierenie, k vývoju v Srbsku a ďalšiemu priblíženiu sa k Európskej únii.

Kosovo (4)

43. Výbor regiónov víta proces stabilizácie v Kosove. Opatrenia, ktoré prijali medzinárodné organizácie a s nimi aj mnohé členské štáty EÚ, pripravili pôdu pre stabilný právny štát a väčšiu istotu pre občanov. Určité aspekty vývoja k väčšej stabilite súčasne pripomínajú situáciu v Bosne a Hercegovine a skrývajú riziko etnického rozdelenia, ktoré môže narušiť budúcu integráciu. V tejto krajine, ktorej spoločnosť má len nízku úroveň vzdelania a v ktorej sú verejné inštitúcie zatiaľ len slabo rozvinuté, sa tým môže sťažiť integračný proces.

44. Zdôrazňuje, že udržanie zásad právneho štátu v Kosove je veľmi dôležité a uznáva, že medzinárodná účasť v Kosove zohráva v zabezpečovaní mierového spolunažívania etnických skupín rozhodujúcu úlohu.

45. Víta iniciatívu zameranú na reformu miestnych orgánov a súčasnú prácu v oblasti decentralizácie v Kosove.

46. Konštatuje, že súčasný vývoj v Kosove vedie k ďalšiemu vzniku celého radu etnicky orientovaných miestnych orgánov, čo zvyšuje potrebu dialógu na miestnej úrovni. Vzhľadom na túto tendenciu hrajú kooperačné orgány na miestnej úrovni dôležitú úlohu pri podpore miestnej spolupráce. Spoločné projekty IPA môžu mať pri týchto snahách preklenujúcu funkciu. Pre budúci vývoj v Kosove a vzhľadom nielen na obmedzené verejné prostriedky v krajine, ale aj na významnú úlohu, ktorú zohrávajú inštitúcie ako propagátori sociálnej solidarity a univerzálnosti základných verejných služieb, je potrebné podľa možnosti vyhnúť sa etnicky zdôvodneným zdvojeným zariadeniam (školy, nemocnice atď.). Takéto javy by sa interpretovali ako znak politického zlyhania a zlého zaobchádzania s verejnými prostriedkami a predovšetkým by ešte zväčšili etnické rozdiely.

47. Odporúča venovať vzdelávacím kapacitám Kosova osobitnú pozornosť, aby táto krajina mohla mať zo svojho demografického zloženia prospech. Existuje veľké riziko, že veľká časť dnešnej početne silnej mládeže opustí po skončení školy krajinu.

48. Zdôrazňuje, že budovanie kapacít v inštitúciách je dôležité, aby sa obmedzené verejné zdroje krajiny využívali efektívne. Súčasne by sa tým uvoľnili prostriedky na zlepšenie situácie napr. v zdravotníctve.

49. Súhlasí s názorom Komisie, že sú potrebné rozsiahle opatrenia v oblasti odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie nedávno vydaných predpisov o verejnom obstarávaní.

50. Odporúča využívať program IPA ako nástroj rozsiahleho budovania kapacít v krajine. Tým by sa mohli požiadavky integrácie a výhody členstva v EÚ stať v celej krajine zrozumiteľnejšími.

Čierna Hora

51. Výbor regiónov víta odhodlanie Čiernej Hory, s akým pristupuje k integračnému procesu. Prejavuje sa to najmä v rámci inštitucionalizovaného dialógu medzi zástupcami vlády a miestnych a regionálnych orgánov, ktorí sa stretávajú viackrát za rok.

52. Stotožňuje sa s názorom Komisie, že na všetkých úrovniach verejnej správy v Čiernej Hore existuje naliehavá potreba kvalifikovaných pracovníkov. Preto vláda cielene spojila svoje zdroje na účely koordinačných úloh, pri ktorých je miestna úroveň silne zastúpená. To sa prejavilo nielen v rýchlosti reformného procesu, ale aj na schopnosti krajiny koordinovať činnosť externých poskytovateľov financií. To všetko bolo možné tým, že v rámci programu IPA bola miestna úroveň daná do popredia.

53. Konštatuje, že prebiehajúcim reformám obcí napriek zdĺhavosti reformného procesu predchádzala rozsiahla diskusia o úlohe starostov a o dobrovoľnom zlučovaní miestnych samospráv, aby boli obce lepšie pripravené na pomoc zo štrukturálnych fondov.

54. Víta, že boli prijaté prísnejšie právne predpisy na zamedzenie korupcie v súvislosti s komunálnymi voľbami a korupciou všeobecne prostredníctvom väčšej externej kontroly.

55. Konštatuje, že vplyv miestnych orgánov na výšku daní je obmedzený, čo má dosah na miestnu samosprávu.

56. Ďalej konštatuje, že obdobie troch rokov medzi plánovaním programu a jeho začatím, ktoré sú potrebné na zavedenie prvých projektov financovaných z programu IPA, je neprijateľne dlhé. Aj keby sa prípravná fáza v budúcom roku pomoci IPA skrátila, v záujme skrátenia tejto doby sa ustanovenia musia zjednodušiť.

Island

57. Súhlasí s odporúčaním Európskej komisie začať prístupové rokovania s Islandom a zaradiť ho k príjemcom predvstupovej finančnej pomoci v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) www.aii-ps.org

(2) Sieť združení miestnych orgánov v juhovýchodnej Európe.

(3) Stála konferencia miest a obcí.

(4) V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99.

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/17

Stanovisko Výboru regiónov – Jarný balík: Akčný plán EÚ zameraný na plnenie rozvojových cieľov tisícročia

(2010/C 267/05)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A. Všeobecné pripomienky

1. súhlasí s politickou snahou Komisie udržať vedúcu pozíciu Európskej únie (EÚ) v boji proti chudobe vo svete, ku ktorému sa zaviazala v roku 2000 prijatím rozvojových cieľov tisícročia (RCT (1)) v rámci OSN;

2. pozitívne prijíma jej dvanásťbodový akčný plán založený na viacerých dokumentoch tvoriacich „Jarný balík“, ktorý je podrobne uvedený v prílohe. Cieľom EÚ je vypracovať spoločnú pozíciu na summit v New Yorku, ktorý sa uskutoční v rámci OSN 20. – 22. septembra 2010. Napriek súčasnej vážnej hospodárskej, sociálnej a finančnej kríze je hlavným cieľom posilniť náš boj proti biednej situácii niekoľkých stoviek miliónov žien, mužov a detí a určiť konkrétne spôsoby dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z rozvojových cieľov tisícročia, ktoré majú byť splnené do roku 2015;

3. oceňuje, že tieto dokumenty, ktoré obsahujú mnoho analýz a návrhov, umožňujú zhodnotiť situáciu vo svete: poskytujú jasné a podrobné informácie o stave (relatívne pomalého) plnenia každého z cieľov tisícročia alebo o finančnom úsilí členských štátov vynakladanom prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP). Svedčia o komplexnosti iniciatív EÚ prijatých interne alebo v medzinárodnom kontexte s cieľom povzbudiť jednotlivé strany, aby sa zapojili do tohto boja, pričom neskrývajú oneskorenie ani nedostatky týchto iniciatív, a navrhujú tiež nové spôsoby, ako urýchliť pokrok, ktorý by sa mal dosiahnuť;

4. o to viac ľutuje, že miestne a regionálne orgány z EÚ, ako aj z prijímajúcich krajín, nie sú v prvom oznámení Komisie vyslovene uvedené (2) medzi partnermi zapojenými do plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Takéto vynechanie je v protiklade s konsenzom o rozvojovej politike z roku 2005, ktorý združuje hlavné osi európskej politiky v tejto oblasti, s oznámením Komisie z roku 2008, ktoré výslovne uznáva miestne a regionálne orgány ako aktérov v oblasti rozvoja, so závermi Rady k tomuto oznámeniu, ktoré boli prijaté 10. novembra 2008, ako aj s dialógom medzi Komisiou a Výborom regiónov, inštitucionálnym zástupcom miestnych a regionálnych orgánov, iniciovaným stanoviskom 312/2008 fin, ktoré VR prijal jednomyseľne 22. apríla 2009;

5. považuje za nevyhnutné napraviť tento nedostatok v spoločnej pozícii EÚ, po preskúmaní Radou a Európskym parlamentom, a uznať významnú úlohu európskych miestnych a regionálnych orgánov a ich partnerov v boji proti chudobe;

B. Pripomienky k jednotlivým oblastiam

6. nechce sa podrobne zaoberať prínosom európskych miestnych a regionálnych orgánov a miestnych samospráv krajín prijímajúcich pomoc pri plnení rozvojových cieľov tisícročia za dodržiavania zásad demokratického riadenia (3): už mal príležitosť vyjadriť sa a predložiť návrhy v stanoviskách o rozvojovej spolupráci miestnych orgánov prijatých od roku 2005 (4) a túto problematiku teda možno považovať za pochopenú;

7. pripomína, že akčný plán z Akkry z roku 2008 uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv v novom systéme pomoci;

8. v období, kedy sa EÚ snaží zúročiť svoju pozíciu na medzinárodnej scéne, však považuje za vhodné vyzdvihnúť určité body, ktoré sa týkajú priamo miestnych a regionálnych orgánov;

Plnenie rozvojových cieľov tisícročia a tematické oznámenia

9. pripomína, že sedem z ôsmich cieľov tisícročia sa týka veľmi konkrétnych aspektov chudoby. Správa za rok 2010 – po dvoch tretinách stanoveného obdobia – uvádza protikladné aspekty. Pozitívne hodnotí mierny pokles extrémnej chudoby, úmrtnosti detí vo veku menej ako 5 rokov, epidémií a prístup k pitnej vode. Negatívne, dokonca až príliš negatívne, sa vyjadruje o hlade, podvýžive, nerovnosti v oblasti vzdelávania, úmrtnosti matiek, AIDS a čistení odpadových vôd. Pri analýze tohto globálneho hodnotenia, ktoré je ovplyvnené aj krízami – potravinovou a následne ekonomickou a finančnou – treba prihliadať aj na rozdiely v rámci jednej krajiny, a najmä medzi svetovými regiónmi: zatiaľ čo napríklad rozvoj Číny podporuje rast niektorých ukazovateľov, v subsaharskej Afrike dochádza k významnejším oneskoreniam v oblastiach, ako je prístup detí k základnému vzdelávaniu, boj proti AIDS a prístup k čistej vode. Pripomína tiež, že plnenie týchto siedmich rozvojových cieľov je podmienené ôsmym cieľom „Podieľať sa na globálnom partnerstve pre rozvoj“, ktorý napriek súčasnej hospodárskej kríze zaväzuje všetkých zúčastnených aktérov k solidarite s cieľom znížiť chudobu vo svete;

10. súhlasí s názorom Komisie, že rozvojové ciele tisícročia sú vzájomne prepojené. Na doplnenie a dokreslenie príkladov poskytnutých v dokumentoch Jarného balíka tiež možno spomenúť problematiku prístupu k vode, pretože ide o oblasť, ktorou sa EÚ zaoberá prostredníctvom programu „Pomoc pre vodu“, ale je tiež veľmi aktuálna v rámci aktivít európskych miestnych a regionálnych orgánov v oblasti spolupráce. Pitná voda pozitívne vplýva na zdravie všetkých, ale jej dostupnosť umožňuje zlepšiť poľnohospodárstvo – a tým aj poskytovať kvalitnejšie potraviny – a tiež zmeniť život žien, ktoré budú mať jednoduchšiu prácu, a najmä malých dievčat, ktoré získajú voľný čas na vzdelávanie;

11. zdôrazňuje, že dosiahnutie pokroku pri plnení rozvojových cieľov tisícročia je podmienené vytvorením národných systémov, ktoré nebudú pri vytváraní a rozdeľovaní prostriedkov zabúdať na tzv. „základné“ služby, teda služby, ktoré by mohli účinne reagovať na základné potreby obyvateľov;

12. pri tejto príležitosti chce pripomenúť zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní takýchto služieb a ich organizácii v súlade so zásadami demokratického a účinného riadenia, ktorého zámerom je zlepšenie situácie občanov;

13. miestny prístup považuje za rovnako nevyhnutný pre riešenie jednej z hlavných výziev, ktorým by sa malo čeliť pri plnení cieľov tisícročia, a to demografickej zmeny: ak sa nezohľadnia potreby v oblasti rozvoja na miestnej úrovni, najmä podporou malých vidieckych hospodárstiev, emigrácia z vidieka bude zhoršovať situáciu vo veľkomestách, ktoré sú nezvládnuteľné, alebo sa posilnia migračné toky do iných krajín;

14. vyzýva preto Komisiu, aby tento miestny prístup k rozvoju zohľadnila pri vypracovávaní dokumentov o regionálnej stratégii (týkajúcej sa viacerých krajín) s partnerskými krajinami. V tejto súvislosti pripomína potrebu zapojiť miestne a regionálne orgány do prípravy a realizácie rozvojových plánov. Riešenie problémov vyplývajúcich z globalizácie si vyžaduje zohľadnenie orgánov, ktoré sú v praxi zodpovedné za demokratické riadenie a miestny rozvoj;

15. okrem toho, miestne a regionálne orgány vhodnými činnosťami prispievajú k zvyšovaniu povedomia širokej verejnosti o reálnej chudobe vo svete v kontexte krízy a upozorňujú na potrebu reagovať na túto situáciu v záujme rozvoja. Tieto prejavy solidarity a priateľstva môžu byť pre občanov pochádzajúcich z rodín prisťahovalcov tiež príležitosťou, ako znovuobjaviť svoju pôvodnú kultúru a zúčastniť sa vo svojej krajine pôvodu na posilňovaní inštitúcií a občianskych slobôd a základných podmienok pre rozvoj;

Financovanie rozvoja

Pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc (ORP),

16. oceňuje, že EÚ (Komisia a členské štáty) sú najväčšími poskytovateľmi ORP vo svete (5): aj napriek tomu, že výška ORP za rok 2010 (odhadovaná na približne 0,45 % HNP) je nižšia ako priebežné ciele, ktoré si EÚ stanovila, EÚ sa nachádza vysoko nad priemerom bohatých krajín (0,31 % HNP v roku 2010);

17. musí pripomenúť, že niektoré členské štáty už do svojej národnej ORP zahrnuli sumy, ktoré ich regionálne a miestne orgány venovali na činnosť v oblasti decentralizovanej spolupráce, zatiaľ čo iné štáty to z rôznych dôvodov neurobili;

18. považuje teda za potrebné jasne určiť podiel regionálnych a miestnych orgánov na úsilí v rámci ORP, a to na národnej a svetovej úrovni;

19. nazdáva sa, že táto jasnosť údajov posilní finančné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do boja proti chudobe vo svete. Aj napriek tomu, že prínos miestnych a regionálnych orgánov značne presahuje len finančný príspevok, niektoré z týchto orgánov si už stanovili cieľ venovať 0,7 % svojich zdrojov na činnosť v oblasti spolupráce s rozvojovými krajinami. Niekedy tiež uplatňujú finančné mechanizmy, ktoré umožňujú reagovať na určité špecifické potreby (napríklad Francúzsko a prístup k vode);

20. zároveň by sa mohla zvážiť možnosť, aby sa každý zo 100 000 miestnych a regionálnych orgánov, rozhodol dobrovoľne venovať ročne najmenej 1 euro na obyvateľa na rozvojovú pomoc, pričom by sa dodržiavali príslušné vnútroštátne právne predpisy. Miestne a regionálne orgány, ktoré nie sú priamo zapojené do činnosti v rámci decentralizovanej spolupráce, by mohli prispieť do fondov určených na rozvojovú pomoc miestnych samospráv, ako to v súčasnosti funguje v Španielsku. Činnosť, ktorá nepriamo prispieva k rozvoju (napríklad zvyšovanie povedomia verejnosti o chudobe vo svete) by sa v rámci tohto príspevku tiež mohla zohľadniť;

Pokiaľ ide o daňové systémy rozvojových krajín,

21. súhlasí s úsilím európskych orgánov, pokiaľ ide o spoluprácu s rozvojovými krajinami zameranú na to, aby tieto krajiny stanovili svoje daňové príjmy na základoch a postupoch v súlade s demokratickým riadením a aby bojovali proti daňovým rajom a korupcii, a podporuje kroky, ktoré chcú podniknúť v tomto smere;

22. v tejto súvislosti vyzdvihuje štyri prvky:

—	regionálne a miestne orgány krajín prijímajúcich pomoc potrebujú zdroje na vykonávanie nadobudnutých úloh bez toho, aby záviseli výlučne od neistých prínosov ORP, a to najmä prostredníctvom rozpočtovej podpory,

—	zodpovední pracovníci týchto orgánov tiež potrebujú technickú pomoc, ktorú chce EÚ poskytnúť predstaviteľom na národnej úrovni,

—	európske miestne a regionálne orgány sa už touto ústrednou otázkou zaoberali, pričom do inštitucionálneho rámca svojej decentralizovanej spolupráce začlenili pomoc pri organizácii a správe miestnych daňových systémov,

—	prípadná existujúca finančná podpora EÚ by však mala byť bezprostrednejšie zameraná na podporu miestnych a regionálnych orgánov;

23. vyzdvihuje úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú v spolupráci s občianskou spoločnosťou v oblasti výchovy k rozvoju a zvyšovania povedomia verejnosti o probléme chudoby vo svete: bez iniciatív, ktoré sa priblížia ľuďom a dôvery pri využívaní fondov európski občania v čase krízy ešte ťažšie pochopia potrebu finančnej solidarity s ostatnými kontinentmi sveta;

Inštitucionálne mechanizmy

Pokiaľ ide o súdržnosť európskych politík,

24. pozitívne prijíma iniciatívy EÚ zamerané na uplatnenie zásady európskeho konsenzu o rozvojovej politike, podľa ktorého by európske politiky, ktoré sa netýkajú rozvoja, nemali ísť proti úsiliu potrebnému na plnenie rozvojových cieľov tisícročia. Pripomína tiež, že Rada v súvislosti s dvanástimi príslušnými politikami na zasadnutí v novembri 2009 rozhodla, že úsilie sa najprv zameria na päť prioritných oblastí: obchod a financie, klimatické zmeny, svetová potravinová bezpečnosť, migrácia a bezpečnosť;

25. okrem iného upozorňuje, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 by mala zohľadniť potravinovú bezpečnosť vo svete a že migrácia vysokokvalifikovaných pracovníkov pochádzajúcich z rozvojových krajín sa bude podporovať vo forme okružnej migrácie, aby sa týmto krajinám neuberali zručnosti potrebné na rozvoj a plnenie cieľov tisícročia, najmä v oblasti zdravia. Spôsob miestneho rozvoja určitého územia by mal tiež zohľadniť environmentálny rozmer;

V oblasti účinnosti pomoci,

26. v stanovisku CdR 312/08 fin prijatom v apríli 2009 VR otvorene uvítal „rozhodujúci pokrok“ Parížskej deklarácie v oblasti harmonizácie pomoci prijatej v roku 2005 a vyjadril želanie, aby sa na základe dohody a transparentne prepojili jednotlivé úrovne spolupráce. Harmonizácia činnosti jednotlivých zúčastnených strán predpokladá, že údaje o jednotlivých aktivitách sú známe. Výbor preto v úzkej spolupráci s Komisiou vytvoril „internetový atlas decentralizovanej spolupráce“, aby bolo jasnejšie, na rozdiel od toho, ako to bolo doteraz, „kto čo kde a ako robí“;

27. zdôrazňuje, že vzťahy nadviazané medzi európskymi miestnymi a regionálnymi samosprávami a ich spolupracovníkmi z partnerských krajín umožňujú dosiahnutie konkrétneho pokroku pri uplatňovaní zásad demokratického osvojenia a zosúladenia týkajúcich sa priorít a charakteristík partnerských krajín, ktoré patria medzi hlavné zásady Parížskej deklarácie a akčného plánu z Akkry a nemali by ostať len na medzištátnej úrovni;

28. podotýka, že v správe, ktorá bola vypracovaná vo februári 2010 na septembrovú schôdzu Generálneho tajomníka OSN o plnení cieľov tisícročia do roku 2015 (6) sú obsiahnuté aj činnosti podniknuté na úrovni samospráv. Tento dokument zdôrazňuje význam týchto činností vzhľadom na to, že vychádzajú zo synergie intervencií a zapojenia príslušného obyvateľstva;

29. naliehavo vyzýva, aby vedúci politickí predstavitelia v spoločnej pozícii EÚ, ktorá bude prijatá Európskou radou v júni, nezabudli na to, že cieľom plnenia rozvojových cieľov tisícročia je zlepšenie každodenného života stoviek miliónov ľudí a že práve na miestnej úrovni sa meria účinnosť hlavných mechanizmov medzinárodnej pomoci;

30. preto žiada, aby bola vnútroštátna úroveň výslovne zohľadnená v analýzach a návrhoch, ktoré EÚ prijme v júni a medzinárodné spoločenstvo v septembri. 100 000 európskych miestnych samospráv môže napájať malé potôčiky, ktoré sa vlejú do veľkých vyživujúcich riek. Toto spojenie štátov a miestnych samospráv je príležitosťou na posilnenie demokratických inštitúcií a zabezpečenie spravodlivého rozdelenia bohatstva s cieľom odstrániť akútnu hrozbu, ktorú predstavuje extrémna chudoba a pomôže dosiahnuť ciele tisícročia v súlade s politickými a humanistickými záväzkami prijatými v roku 2010.

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Cieľ 1: znížiť o polovicu chudobu a hlad vo svete; cieľ 2: zabezpečiť základné vzdelanie pre všetkých; cieľ 3: podporovať rovnosť mužov a žien; cieľ 4: znížiť detskú úmrtnosť; cieľ 5: zlepšiť zdravie matiek; cieľ 6: bojovať proti HIV/AIDS a iným chorobám; cieľ 7: zabezpečiť trvalú udržateľnosť životného prostredia; cieľ 8: podieľať sa na globálnom partnerstve pre rozvoj.

(2) Okrem dokumentu o daniach, ktorý paradoxne nie je určený VR.

(3) Dokument Únie miest a miestnych samospráv „UCLG Position Paper on Aid Effectiveness and Local Government“ z decembra 2009 tiež uvádza mnoho príkladov.

(4) Stanovisko CdR 224/2005 fin, stanovisko CdR 383/2006 fin, stanovisko CdR 144/2008 fin, stanovisko CdR 312/2008 prijaté v apríli 2009.

(5) Príloha dokumentu SEK(2010) 420 v konečnom znení uvádza ORP 27 členských štátov EÚ a výhľad do roku 2015.

(6) Dokument OSN A/64/665.

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/22

Stanovisko Výboru regiónov – Prepojenie obchodných registrov

(2010/C 267/06)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1. víta iniciatívu Európskej komisie k zelenej knihe „Prepojenie obchodných registrov“.

2. Vyjadruje potešenie, že Európska komisia vyzýva všetky strany, ktoré zaujíma zelená kniha „Prepojenie obchodných registrov“, aby vyjadrili svoje stanovisko k tejto téme.

3. Pripomína rozhodujúcu úlohu Výboru regiónov, ktorý ako zástupca záujmov miestnych a regionálnych samospráv vo svojich doterajších stanoviskách uviedol možnosti a predložil alternatívne návrhy na podporu bezproblémového fungovania vnútorného trhu, zvýšenie transparentnosti, uľahčenie výmeny informácií a zmenšenie administratívnej náročnosti na miestnej i regionálnej úrovni.

4. Súhlasí s názorom Európskej komisie, že obchodné registre (1) zohrávajú rozhodujúcu úlohu: zapisujú sa do nich informácie o spoločnostiach, napríklad informácie o ich právnej forme, sídle, základnom imaní a právnych zástupcoch, ktoré sa v nich skúmajú a uchovávajú a prostredníctvom nich sa sprístupňujú verejnosti.

5. Stotožňuje sa s názorom Komisie, že cezhraničná spolupráca obchodných registrov sa výslovne požaduje v smernici o cezhraničných zlúčeniach (2), v stanovách európskej obchodnej spoločnosti (SE) (3) a európskeho družstva (SCE) (4).

6. Zastáva názor, že aj keď je európskymi právnymi predpismi upravená minimálna úroveň hlavných služieb, môžu obchodné registre v jednotlivých krajinách ponúkať odlišné doplnkové služby. Podniky zároveň vykonávajú stále viac činností za hranicami svojej krajiny a majú tak možnosť zapísať sa do obchodného registra v jednom členskom štáte a svoju podnikateľskú činnosť sčasti alebo úplne vykonávať v inom členskom štáte. To všetko zvýšilo dopyt po cezhraničnej verejnej dostupnosti informácií o obchodných spoločnostiach.

7. Vyzdvihuje skutočnosť, že informácie o podnikoch sú síce dostupné v krajine, v ktorej sú zapísané do registra, prístup k rovnakým informáciám z iného členského štátu však môže byť sťažený technickými, právnymi, jazykovými alebo inými prekážkami.

8. Zastáva názor, že jestvujúca dobrovoľná spolupráca obchodných registrov predsa len nie je dostatočná a preto je potrebné zaručiť cezhraničnú spoluprácu obchodných registrov, ktorá bude účinnejšia než doteraz. Osobitne dôležité je, aby sa v rámci tejto spolupráce zabezpečil medzinárodný prístup k informáciám uloženým v obchodných registroch a zároveň aby sa zaručila transparentnosť, právna istota a spoľahlivosť týchto informácií.

9. Zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza znova ukazuje, aké dôležité sú transparentné finančné trhy. V súvislosti s opatreniami na finančné oživenie sa môže zlepšenie prístupu k aktualizovaným, spoľahlivým a oficiálnym informáciám o obchodných spoločnostiach považovať za prostriedok na obnovenie dôvery k trhom v celej Európe.

Hlavné pripomienky

10. Uznáva rozhodujúci význam obchodných registrov pri zabezpečovaní cezhraničného a účinného fungovania vnútorného trhu v rámci poskytovania spoľahlivých a aktuálnych informácií na podnikateľské účely alebo na lepšiu právnu ochranu všetkých zainteresovaných vo všetkých členských štátoch.

11. Oceňuje zásadný význam mobility podnikov pre hospodársky rast a odporúča preto zaviesť rozsiahly integrovaný systém, ktorý by zaručil rovnakú dostupnosť informácií v celej Európskej únii.

12. Konštatuje, že dostupnosť informácií o cezhraničných fúziách, preložení sídla podniku alebo zakladaní pobočiek v iných členských štátoch je každodennou nevyhnutnosťou, ak má vnútorný trh hladko fungovať.

13. Oceňuje úsilie členských štátov, ktoré sa zapojili do dobrovoľného projektu na vytvorenie účinnej platformy na výmenu informácií, žiada však Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho rámca európskej spolupráce obchodných registrov, čím by sa súčasný dobrovoľný systém nahradil registrom na základe IKT, ktorý by bol do veľkej miery integrovaný.

14. Pripomína dôležitú úlohu, ktorú v európskom hospodárstve zohrávajú malé a stredné podniky a žiada členské štáty, aby prijali štatút európskej súkromnej spoločnosti, ktorý by spolu s účinným systémom prepojenia obchodných registrov podporil rozšírenie malých a stredných podnikov na vnútornom trhu.

15. Žiada, aby sa vytvoril digitálny európsky obchodný register s ambicióznymi riešeniami v oblasti IT na základe vzájomných prepojení.

16. Vyslovuje sa za preskúmanie príslušných smerníc, ktoré sa týkajú podnikov, tak, aby sa ich ustanovenia prispôsobili súčasným technickým možnostiam, najmä pokiaľ ide o využívanie systémov IT.

17. Zastáva názor, že by v každom prípade bolo vhodné, aby sa pri prepájaní obchodných registrov do veľkej miery využila práca, ktorá sa až dodnes už vykonala v súvislosti s Európskym obchodným registrom (EBR) a projektom BRITE. Pokiaľ ide o časť, v ktorej sa stanovujú postupy procedurálnej spolupráce obchodných registrov v rámci siete (fúzie, prekladanie sídel, zakladanie pobočiek atď.), musíme súhlasiť s Komisiou v tom, že tento systém sa dá najľahšie vytvoriť na základe dnešného projektu BRITE.

Návrhy

18. Pripomína, že počas posledných desiatich rokov prístup Súdneho dvora EÚ [predovšetkým prípady Centros (C-212/97), Überseering (C-208/00), Inspire Art (C-167/01)] podnikom umožnil vykonávať činnosť cezhranične a prekladať sídlo podniku.

19. Zdôrazňuje, že v praxi sa toto právo často nedá využiť. Dôvodom až tak nie je chýbajúce prepojenie obchodných registrov, ako skôr skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch ustanovenia týkajúce sa práva spoločností a ustanovenia právnych noriem týkajúcich sa obchodného registra neuľahčujú práve preloženie sídla spoločnosti do zahraničia ani iné cezhraničné činnosti, a ani samotné európske právne predpisy výslovne nepožadujú, aby existovali ustanovenia, ktoré by takéto kroky podporovali.

20. Zastáva názor, že tento problém sa nevyrieši iba prepojením obchodných registrov. Na jeho vyriešenie by sa v oblasti hmotného a procesného práva museli vytvoriť ustanovenia o prekladaní sídel podnikov, ktoré by okrem iného museli upravovať aj vzájomnú súčinnosť obchodných registrov.

21. Je presvedčený, že jednou z najväčších prekážok vzniku skutočnej konkurencie medzi štátmi a regiónmi je, že preloženie sídla podniku je v EÚ v skutočnosti sotva možné. Konkurencia by spôsobila, že podnikateľov by lákalo najlepšie prostredie, dnes je však preloženie sídla podniku veľmi zložité.

22. Uznáva, že prepojenie obchodných registrov by podnikateľom uľahčovalo získavať v rámci podnikateľskej činnosti informácie o obchodných partneroch, čo treba v každom prípade uvítať. Systém prepojených obchodných registrov by tak vytvoril spoločnú databázu normalizovaných zápisov, pomocou ktorých by sa tento cieľ mohol dosiahnuť, ak bude zaručená správnosť informácií uvedených v registri. Ďalej by bolo treba vyvinúť úsilie zjednotiť obsah jednotlivých registrov.

23. Zastáva názor, že dohoda o riadení, ktorú ponúka zelená kniha, sa však nejaví ako primeraný nástroj na prepojenie. Ak majú byť z obchodného registra každého členského štátu dostupné údaje v normalizovanej podobe, musí byť budúci systém regulovaný tým, že sa prepracuje smernica o zverejňovaní právnych údajov o spoločnostiach alebo iným primeraným spôsobom.

24. Dodáva, že snahy by mali byť zamerané na to, aby sa prostredníctvom internetu poskytovali každému podľa možnosti bezplatne alebo za nízky poplatok jednak cezhraničné informácie poskytované v rámci systému, ktorý sa vytvorí, a jednak informácie o vnútroštátnych obchodných registroch. Keďže štáty vyberajú poplatky pri zhromažďovaní príslušných informácií, náklady s tým spojené sú vlastne už pokryté a verejná správa by nemala obchodovať s verejnými údajmi. V opačnom prípade by sa pod rúškom budúcej smernice vytvorila konkurencia existujúcim podnikom, ktoré ponúkajú poradenské služby.

25. Zastáva názor, že prepojenie údajov zistených uplatňovaním smernice o transparentnosti so sieťou obchodných registrov, ktorá sa má vytvoriť, sa javí ako zmysluplné. Preto by sa malo zvážiť, či by príslušné pravidlá nemali byť stanovené v smernici alebo prípadne dokonca v nariadení.

26. Upozorňuje na to, že chýbajúce prepojenie obchodných registrov doteraz vlastne nebolo vážnejšou prekážkou cezhraničných právnych krokov spoločností. Inteligentné elektronické riešenia (aké sa používajú napríklad medzi Estónskom, Portugalskom a Fínskom) umožňujú už teraz rozsiahlu spoluprácu, keďže dovoľujú elektronický prístup do obchodných registrov v zahraničí bez toho, aby sa muselo cestovať za hranice.

27. Zdôrazňuje, že príčinou prekážok vznikajúcich pri cezhraničných právnych krokoch je skôr to, že chýba elektronický preukaz totožnosti s celoeurópskou platnosťou, napríklad európsky elektronicky občiansky preukaz, ktorý by právne pripustil používanie a vzájomné uznávanie elektronických podpisov. Pri prepájaní obchodných registrov by išlo o dôležité východisko, ktorému by sa bolo treba takisto rýchlo venovať.

28. Záverom poukazuje na to, že všetky iniciatívy musia byť v súlade so zásadou subsidiarity, proporcionality a lepšej tvorby právnych predpisov.

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Pojem „obchodný register“ používaný v tejto zelenej knihe zahŕňa všetky centrálne registre, obchodné registre a registre spoločností v zmysle článku 3 prvej smernice o práve obchodných spoločností (68/151/EHS).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1).

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/25

Stanovisko Výboru regiónov – Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe

(2010/C 267/07)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Prínos miest k rozvoju a prechod od renovácie k obnove miest

VÝBOR REGIÓNOV

1. sa domnieva, že mestá a mestské regióny (aglomerácie miest a priľahlých obcí) sú liahňou predstavivosti a tvorivosti a ponúkajú tak možnosti na riešenie hospodárskych a finančných problémov, ktorým čelí Európska únia, ako aj prostriedky na boj proti sociálnemu vylúčeniu, kriminalite a chudobe. VR je však presvedčený, že v záujme uskutočnenia zmien a obnovy musia byť uznané v rámci štrukturálnych programov;

2. uznáva, že mestá a mestské centrá (1) sa čoraz viac podieľajú na trvalo udržateľnom rozvoji na všetkých úrovniach správy a medzi nimi. Mestá sú strediskami kultúry, hospodárstva, vzdelávania, výskumu a vývoja, služieb náročných na poznatky a finančného sektora, sú dopravnými uzlami regionálnej a medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy a značnou mierou prispievajú k integrácii skupín obyvateľstva rôzneho pôvodu;

3. upozorňuje, že environmentálne, hospodárske a sociálne problémy uškodili niektorým mestským oblastiam, no zároveň poukazuje na mnohé príklady úspešnej obnovy miest v Európe, financovanej aj z prostriedkov EÚ;

4. zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch koncentrácia obyvateľstva v mestách, ktorá bola dôsledkom nelegálnych stavieb a vnútornej migrácie, prebiehala tak rýchlo, že to prekračovalo kapacity a plány miestnych samospráv. Vzrástli sociálne problémy, niektoré skupiny obyvateľstva boli odstrčené na okraj spoločnosti, a to napriek tomu, že majú silný pracovný a spoločenský potenciál. V rozvinutých krajín tvoria chudobné štvrte miest neoddeliteľnú súčasť mestskej štruktúry, sú faktorom sociálneho vylúčenia a narúšajú pocit bezpečia;

5. konštatuje, že štrukturálne zmeny v hospodárstve, presuny výroby a zavádzanie nových technológií, najmä v oblasti nákladnej dopravy (napríklad rozdrobenie nákladu), rýchlo devalorizovali infraštruktúru a pôdu (prístavy a železničné stanice) a majú veľký dosah na hospodárske a sociálne fungovanie niektorých štvrtí a dokonca celých miest, pričom ich stavajú pred celkom nové problémy;

6. zastáva názor, že politika obnovy miest by mala byť základom primeraného modelu, pričom by rozsah jej činnosti mal zahŕňať rôzne formy opatrení, od obnovy mestských priestranstiev až po rehabilitáciu existujúcich budov. Nový model trvalo udržateľného mesta by mal spočívať na integrovanom prístupe k obnove miest, ktorý by mal byť novátorský a v duchu Lipskej charty a mal by zohľadňovať environmentálny, sociálny a hospodársky aspekt. Musí to byť model, ktorý nebude propagovať neobmedzené rozširovanie, ani stavebné projekty na úkor zelených plôch, ale naopak, bude klásť dôraz na kontrolu rozširovania miest, zamedzenie ich rastu do šírky, revitalizáciu zásob existujúcich mestských bytov a sociálnej štruktúry, zlepšenie environmentálnej účinnosti miest, opätovné využitie opustených priemyselných areálov a podporu udržateľnejších druhov dopravy, územné plánovanie na rôznych úrovniach (regionálna, okresná, miestna) a spôsoby zmiešaného využitia ako základné oporné body;

7. pripomína, že na konci dvadsiateho storočia sa ukázalo, že revalorizácia miest si vyžaduje, aby boli urýchlene podniknuté cielenejšie a viacodvetvové opatrenia. Vzhľadom na zložité problémy v tejto oblasti bolo potrebné zaujať prístup obsahujúci viaceré témy, ktorý ukázal, že je nevyhnutné vypracovať programy mestskej obnovy, v rámci ktorých sa väčšinou uprednostnil integrovaný prístup z hľadiska vymedzenia ich cieľov, ako aj z hľadiska výberu ich metód a nástrojov na ich realizáciu, a to v kontexte širších geografických podmienok a úspor z rozsahu. Výbor sa nazdáva, že problematické mestské oblasti sa nesmú a ani nemôžu nechať len tak, pretože predstavujú zlatú baňu plnú nevyužitých talentov a svedčia o plytvaní zdrojmi, keďže ľudský aj hmotný kapitál v nich zostáva nevyužitý, hoci by sa mohol produktívne využívať a prispievať ku globálnemu hospodárskemu rastu;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv pri obnove miest a význam tejto otázky pre VR

VÝBOR REGIÓNOV

8. upozorňuje, že regionálne a miestne samosprávy by mali zohrávať rozhodujúcu a prvoradú úlohu pri navrhovaní, praktickej realizácii, sledovaní, propagovaní a hodnotení integrovaných stratégií mestskej obnovy a pri zlepšovaní prostredia v mestách všeobecne. Rozmanitosť európskych miest a metropol si vyžaduje, aby sa vytvorili miestne riešenia, a najmä, aby sa konalo na miestnej úrovni. Množstvo programov a iniciatív EÚ vytvorilo cennú zásobáreň vedomostí o mestskom rozvoji na európskej úrovni ako aj v každom jednotlivom meste. Výbor sa nazdáva, že treba povzbudzovať miestne samosprávy, aby využívali všetky poznatky zozbierané na európskej úrovni, a najmä acquis v oblasti mestskej politiky;

9. sa domnieva, že príležitostí pre opatrenia v oblasti obnovy miest je viac než dosť a že stratégie v tejto oblasti musia zohľadňovať množstvo faktorov, ktoré sú príčinou problémov, s ktorými zápasia niektoré mestské oblasti. Hospodársky pokles, ku ktorému došlo v uplynulých rokoch, môže vo väčšej miere zasiahnuť niektoré mestské oblasti, ktoré v dôsledku svojej sociálno-ekonomickej štruktúry potrebujú dlhší čas na prispôsobenie ako iné časti mesta. Programy mestskej obnovy by sa mali usilovať nájsť inovačné prostriedky ako premeniť dôsledky spojené s aglomeračným charakterom centier miest na výhody pre miestnych obyvateľov;

10. zastáva názor, že mestá, v úzkej súčinnosti s predmestskými oblasťami, predstavujú dôležité výhody pre občanov aj pre podniky, a to nielen preto, že sú hnacou silou hospodárstva a strediskami obchodu, ale aj preto, lebo podporujú individuálne slobody a sú centrami tvorivosti, výskumu a najvyššej kvality. Na druhej strane však mestá zápasia s problémami, ktorých príčinou sú predovšetkým zmeny v spôsobe života a demografické zmeny, ale ešte častejšie nevhodné modely mestského rozvoja. Obnova a trvalo udržateľný rozvoj miest sú v súčasnosti v centre záujmu mnohých miestnych a regionálnych samospráv EÚ, ktoré sa usilujú s trvalo udržateľným rastom spojiť moderné infraštruktúry (s dôrazom na infraštruktúry technologického charakteru), príťažlivosť danej lokality, ktorá by prilákala podniky, a čisté a zdravé prostredie;

11. sa nazdáva, že už existuje mnoho osvedčených postupov, avšak nie sú dostatočne rozšírené a využívané. VR preto opakovane žiada o vytvorenie virtuálnej siete na šírenie osvedčených postupov medzi európskymi mestami a regiónmi. Výbor sa aktívne podieľal na iniciatívach ako Dohovor starostov a ocenenie „Európske hlavné zelené mesto“ a zúčastnil sa aj na sledovaní uplatňovania Lipskej chaty o trvalo udržateľných európskych mestách v rámci skupiny členských štátov EÚ pre rozvoj miest. Okrem toho nedávno prijal niekoľko stanovísk na témy súvisiace s touto problematikou, napríklad o spôsobe, akým mestá a regióny pomáhajú plniť európske ciele v oblasti klimatických zmien a energetiky, o krokoch potrebných na podporu energetickej účinnosti alebo o európskom akčnom pláne mestskej mobility;

Činnosť EÚ v záujme rozvoja európskych miest

VÝBOR REGIÓNOV

12. zastáva názor, že hoci mestská politika nie je explicitne uvedená v zmluvách ako jedna z oblastí činnosti EÚ, od roku 1990 až do dnešného dňa bol v otázke rozvoja miest zaznamenaný značný pokrok, či už z hľadiska plánovania alebo z hľadiska know-how, pokiaľ ide o zavádzanie konkrétnych opatrení v mestách. V tomto období fungovali mestá ako výskumné laboratóriá v teréne a dosiahli slušné výsledky, a to aj napriek tomu, že mali k dispozícii len obmedzené prostriedky;

13. chce poukázať na to, že EÚ môže rozhodujúcou mierou podporiť stratégie obnovy miest. Bolo by treba nabádať Komisiu, aby na základe acquis v oblasti mestskej politiky koherentným a usporiadaným spôsobom sprístupnila miestnym samosprávam všetky poznatky a opatrenia, ktoré existujú v oblasti rozvoja miest. Toto úsilie by sa malo rozšíriť na všetky oblasti európskej politiky, ktoré majú priamy vplyv na rozvoj miest, pričom sa treba osobitne zamerať na činnosť, ktorá sa vyvíja v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, v sociálnej sfére, v oblasti životného prostredia, rýchleho internetu a dopravy;

14. pozitívne vníma nedávno zaktualizovanú príručku „Mestský rozmer v politike Spoločenstva 2007 – 2013“, ktorú vydala skupina pre mestský rozvoj zložená zo zástupcov rôznych útvarov Európskej komisie. Výbor okrem iného vyzýva Európsku komisiu, aby uvažovala o aktualizácii a formálnom ukotvení „európskej mestskej agendy“, ktorá by bola pripojená k novému rámcu činnosti alebo akčnému plánu pre mestský rozvoj, medzi ktorého hlavné priority by patrila aj integrovaná obnova miest, pričom by sa zároveň rešpektovali rozličné súvislosti, v ktorých by sa mali uplatňovať;

15. podporuje všetky existujúce iniciatívy, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému mestskému rozvoju, a najmä k integrovanej obnove miest, v kontexte politiky súdržnosti, to znamená vyčlenenie časti prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre mestskú politiku, mestský audit, Urban Atlas, program Urbact a iniciatívu Jessica. Výbor však vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala dosah zaradenia iniciatívy Spoločenstva Urban medzi operačné programy EFRR. Toto hodnotenie by mohlo ukázať, že v ďalšom plánovacom období bude potrebné posilniť v rámci štrukturálnych fondov špecifický charakter iniciatív v oblasti obnovy miest a zlepšiť ich koordináciu s ostatnými opatreniami v rámci „európskej mestskej agendy“;

16. víta nový prístup z hľadiska financovania iniciatív v oblasti obnovy miest, ktorý predstavuje program Jessica, najmä preto, lebo nastoľuje jasnú spojitosť medzi financovaním a nevyhnutnosťou vypracovať integrované plány mestského rozvoja. Výbor sa však nazdáva, že by sa mohlo uznať, že prideľované finančné prostriedky sú zároveň užitočným a potrebným nástrojom, ktorý umožní reagovať na narušenia trhu v kontexte mestského rozvoja. Okrem toho vyjadruje obavy, pokiaľ ide o zviditeľnenie programu JESSICA, informovanosť miestnych a regionálnych samospráv a problémy s praktickou realizáciou, ktoré sa objavili v členských štátoch;

17. sa domnieva, že by sme mali podporovať zmeny, ktoré boli vykonané v nariadení o štrukturálnych fondoch a ktoré sa týkajú oprávnenosti investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania. Bolo by však treba vo väčšej miere informovať o poskytovaní podpory v oblasti bývania, vo forme stanovenej na základe poslednej zmeny nariadenia o EFRR, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev, a takisto by bolo treba žiadať, aby bola súčasťou integrovaného programu mestského rozvoja. Výbor by chcel preto navrhnúť, aby štrukturálne fondy financovali aj príspevky v súvislosti s bývaním v mimoriadne znevýhodnených oblastiach. Kvalitné bývanie je nevyhnutnou podmienkou pre úspech programov mestskej obnovy. Finančná podpora by sa mala poskytovať len v rámci integrovaných programov a za striktných podmienok, aby sa zabezpečilo, že prinesie úžitok miestnemu obyvateľstvu v núdzi a nebude napomáhať „džentrifikácii“;

Trvalo udržateľná obnova miest

VÝBOR REGIÓNOV

18. konštatuje, že mestá EÚ by sa mali podieľať na úsilí, ktoré vyvíja Únia v snahe prekonať hospodársku a finančnú krízu, a zasadzovať sa za posilnenie európskej integrácie. Tri aspekty, ktoré španielske predsedníctvo povýšilo na zásady, na základe ktorých bude možné rozvinúť problematiku významu obnovy miest pre rozvoj miest, predstavujú piliere trvalo udržateľného rozvoja. Keď sa programy mestskej obnovy budú zavádzať do praxe, bude ich treba doplniť vhodnými tematickými prioritami, ktoré túto problematiku zasadia do súčasného sociálno-ekonomického kontextu. Presnejšie povedané, výbor sa nazdáva, že by bolo treba medzi hlavné body programu zaradiť také otázky, ako je správa miest, úloha miestnych a regionálnych samospráv, financovanie obnovy miest, prínos IKT k obnove miest, význam štruktúry a spôsobu fungovania miestnych samospráv pri navrhovaní a realizácii programov mestskej obnovy, úloha inovácie pri obnove miest a napokon prínos obnovy miest k rozvoju vonkajších vzťahov a internacionalizácii mies. Takisto možno konštatovať, že regionálne a miestne samosprávy majú dôležitú úlohu pri uskutočňovaní obnovy miest, od územného plánovania až po mestské plánovanie a jeho realizáciu, pričom kladú dôraz na to, aby obnova miest prevažovala nad novým mestským rozmachom, ako aj na zlepšovanie existujúcich mestských oblastí, a nie na ich rozširovanie;

Hospodársky aspekt obnovy miest – prínos k inteligentnému rastu

VÝBOR REGIÓNOV

19. chce zdôrazniť, že najmä z dôvodu internacionalizácie hospodárstva sa môže stať, že hospodárske zmeny, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch, ovplyvnia vo väčšej miere staršie časti miest alebo štvrte v blízkosti centra, ktoré sa v dôsledku svojej sociálno-ekonomickej štruktúry prispôsobujú pomalšie ako iné mestské zóny. Opatrenia v rámci politiky súdržnosti v tejto súvislosti vychádzajú z myšlienky, že geograficky nevyvážený rast nielenže škodí sociálnej súdržnosti, ale obmedzuje aj potenciálny hospodársky rast. Toto konštatovanie je ešte pravdivejšie na miestnej úrovni, ako to nedávno zdôraznila aj Barcova správa, ktorá je len jedným z mnohých príkladov;

20. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať novátorské hospodárske činnosti, a to tak, že sa im poskytnú primerané podmienky a stimuly, špičková infraštruktúra ako aj dobre pripravený ľudský kapitál vďaka možnostiam, ktoré poskytuje celoživotné vzdelávanie;

21. sa nazdáva, že ochrana kultúrneho dedičstva miest, či už hmotného alebo nehmotného, prostredníctvom obnovy mestských centier, ktorá v čo najväčšej možnej miere rešpektuje historické a architektonické dedičstvo, je prínosom pre celkový obraz, prestíž a atraktívnosť miest a podporuje kultúrnu rozmanitosť, ktorá zohráva z hospodárskeho hľadiska dôležitú úlohu pri budovaní hospodárstva založeného na poznatkoch a kreatívneho priemyslu, pričom zároveň napomáha miestnemu rozvoju vďaka stimulovaniu špecializovanej zamestnanosti v danej lokalite, ktorá si často vyžaduje vysoký stupeň špecializácie;

22. podotýka, že projekty v oblasti obnovy miest by mali vytvárať, zohľadňovať a šíriť poznatky a inovácie z hľadiska postupov ako aj z hľadiska výsledkov;

23. zdôrazňuje, že stratégie obnovy miest musia zohľadňovať množstvo rôznych faktorov, ktoré sú príčinou hospodárskeho úpadku niektorých mestských oblastí, pričom najvýraznejšími z nich sú funkčné starnutie budov, zastaraná infraštruktúra a problémy s dostupnosťou. Mnohé podniky odchádzajú z mesta, pretože hľadajú nižšie prevádzkové náklady a viac priestoru, a mnohí zamestnanci ich nasledujú v nádeji, že takto nájdu lepšiu kvalitu života (sociálne služby, dopravné prostriedky) alebo budú môcť žiť menej nákladným spôsobom (nižšie nájomné, výhodnejšie ceny nehnuteľností). V snahe vyhovieť požiadavkám podnikov, ktoré sa chcú etablovať v obnovených oblastiach, by programy obnovy miest mali hľadať novátorské spôsoby ako využiť dostupný priestor a zlepšiť úroveň služieb, ktoré poskytuje mesto, a tak premeniť dôsledky spojené s aglomeračným charakterom centier miest na výhody;

24. pripomína, že s problémami mobility v meste, ktoré spôsobujú najmä dopravné zápchy, zápasí veľa mestských oblastí v Európe a že nie je možné tieto problémy vyriešiť len tým, že sa bude budovať lepšia infraštruktúra alebo investovať viac peňazí do podnikov verejnej dopravy. Mestská mobilita rozširuje možnosti, ktoré sa núkajú obyvateľom aj podnikom, a preto je faktorom hospodárskeho rozvoja a zároveň nositeľkou sociálnej súdržnosti. Výbor zdôrazňuje, že všetci občania by mali mať prístup k efektívnej a cenovo dostupnej verejnej doprave, ktorá zohráva dôležitú úlohu v úsilí zabrániť izolovanosti znevýhodnených oblastí. Výbor zdôrazňuje, že vzhľadom na škody spáchané na životnom prostredí v mestách treba prikladať čoraz väčší význam opatreniam zameraným na podporu mestskej dopravy, ktorá by bola šetrnejšia voči životnému prostrediu (výskumné a demonštračné projekty týkajúce sa vozidiel, ktoré neprodukujú emisie alebo ich produkujú len v malom množstve, aktivity zamerané na propagáciu iných dopravných prostriedkov a spôsobov dopravy, ako je spoločné využívanie áut a podporovanie využívania bicyklov v mestách). Výbor takisto opätovne zdôrazňuje, že podporuje vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility, minimálne pre veľké mestá, a odporúča zavedenie stimulačných opatrení na úrovni EÚ, napríklad aby podmienkou financovania projektov v oblasti mestskej dopravy bola existencia plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility a uzatvorenie partnerských dohôd v záujme mobility medzi verejným a súkromným sektorom;

25. zdôrazňuje, že je potrebné rozbehnúť kampaň na posilnenie podnikateľského zmýšľania a v rámci nej povzbudzovať cieľové skupiny obyvateľstva, nájsť vhodné príležitosti podporovať chuť podnikať a organizovať podujatia v tejto súvislosti. V tejto súvislosti uznáva dôležitú úlohu, ktorú možno zohrať pri podpore hospodárstva pomocou inteligentného rastu, a to podporou podnikania žien;

Environmentálny aspekt obnovy miest – prínos k trvalo udržateľnému rastu

VÝBOR REGIÓNOV

26. podotýka, že z hľadiska environmentálneho rozmeru obnovy miest bude treba medzi hlavné priority zaradiť tri dôležité otázky: klimatické zmeny, boj proti znečisťovaniu prírodných zdrojov v dôsledku ľudskej činnosti, a z všeobecnejšieho hľadiska aj ich efektívne využívanie, a napokon ochranu prostredia, v ktorom človek žije;

27. je presvedčený, že hoci urbanizácia v Európe už dosiahla značnú úroveň, všetko nasvedčuje tomu, že územie miest sa v niektorých oblastiach, najmä v najdynamickejších veľkých a stredných aglomeráciách, bude i naďalej rozširovať. Postupne, ako sa mestá rozrastajú, mohli by ničiť niektoré prírodné zdroje a nepriaznivo vplývať na kvalitu pôdy a vody. Výbor preto zdôrazňuje, že integrované programy mestskej obnovy môžu zamedziť neobmedzený rast miest a ozdraviť mestské prostredie, a tak zastaviť, či dokonca zvrátiť túto tendenciu;

28. podotýka, že na druhej strane sa v dôsledku emisií skleníkových plynov, ktoré ľudstvo produkuje, v priebehu tohto storočia očakáva zrýchlenie klimatických zmien a zvýšenie hladiny morí. Tieto vyhliadky predstavujú čoraz väčšiu výzvu najmä pre mestské oblasti na pobreží, ktoré budú musieť znášať vysoké náklady, pretože sú potrebné značné finančné prostriedky na uskutočňovanie opatrení na ochranu pobrežia a ochranu proti povodniam. Preto je takisto dôležitá práca, ktorú robí skupina členských štátov pre mestský rozvoj, zameraná na vytvorenie referenčného rámca pre trvalo udržateľné európske mestá, ktorý by mal okrem environmentálnych obáv tradične spätých s mestskými oblasťami zohľadňovať aj problematiku klimatických zmien a problémy, ktoré súvisia so snahou zmierniť tieto zmeny a prispôsobiť sa ich účinkom;

29. za jednu z hlavných priorít, na ktorú by sa malo prihliadať v rámci obnovy miest, považuje boj proti znečisteniu prírodných zdrojov v dôsledku ľudskej činnosti, s osobitným dôrazom na opatrenia zamerané na to, ako tomuto znečisteniu lepšie predchádzať. Výbor takisto zdôrazňuje, že bude mimoriadne dôležité dbať na to, aby sa zistilo, aká je spotreba materiálov, ktoré vplývajú na prírodné prostredie, a obmedziť spotrebu týchto materiálov, a to vďaka tomu, že sa bude takéto hodnotenie vykonávať počas celého ich životného cyklu (výroba, využívanie, vyradenie);

30. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o náklady, obnova existujúcich budov zameraná na zlepšenie ich energetickej účinnosti je jednou z najúčinnejších foriem plnenia záväzkov v oblasti klimatických zmien prijatých v Kjótskom protokole, pričom sa odhaduje, že týmto spôsobom sa emisie CO2 z budov a náklady na energiu môžu znížiť až o 42 %;

31. pripomína, že za 70 % emisií skleníkových plynov sú zodpovedné mestá a že v tejto súvislosti ich Lipská charta vyzýva, aby svoju produkciu CO2 znížili, aby chránili svoje prírodné zdroje a svoju biodiverzitu, aby šetrili energiou a podporovali dostupnosť kľúčových verejných služieb. Výbor preto pripomína, že je potrebné zaviesť okamžité opatrenia na obmedzenie spotreby energie v mestách, v prvom rade vďaka dobrému riadeniu spotreby energie a tiež vďaka získavaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Podobné opatrenia bude treba zaviesť aj v oblasti stavebníctva, aby sa zlepšila energetická účinnosť budov;

32. sa teší z úspechu Dohovoru starostov, ktorý zmobilizoval takmer 3 000 európskych miest, ktoré sa zaviazali, že prekročia cieľ „trikrát 20 %“, čo je minimálna záväzne stanovená úroveň zníženia emisií, ktorú musí EÚ dosiahnuť do roku 2020. Túto iniciatívu ako aj ocenenie „Európske hlavné zelené mesto“ rozbehla Európska komisia. Výbor regiónov tieto kroky schválil a podporil, a usiluje sa rozšíriť spomínaný dohovor aj na regionálnu úroveň;

33. uznáva dôležitú úlohu, ktorú v programoch mestskej obnovy zohrávajú vodné plochy a zeleň. Majú prvoradý význam pre zlepšenie klímy v mestách, keďže sú ich „pľúcami“, zásobujú ich čistým vzduchom, filtrujú znečistenie a znižujú hlučnosť. Okrem toho vďaka zeleným plochám vyhradeným na oddych a voľný čas je život v mestách znesiteľnejší a posilňuje sa sociálna súdržnosť. Viac zelene v mestách by malo byť cieľom nášho všeobecného snaženia;

34. upozorňuje na to, že na svete je čoraz menej dostupných vodných zdrojov, a zastáva názor, že programy mestskej obnovy by sa mali zasadzovať za ochranu zásob vody, najmä pokiaľ ide o množstvo pitnej vody, ako aj za primerané riadenie spotreby vody a zavedenie alternatívnych postupov pri využívaní vodných zdrojov. Nielen emisie skleníkových plynov, ale aj spotrebu vody v mestách treba obmedziť;

35. sa nazdáva, že estetický aspekt budov, ktoré nás obklopujú, je rozhodujúcim faktorom, ak chceme, aby naše mestá úspešne obstáli v medzinárodnej konkurencii, aby boli atraktívne a poskytovali svojim obyvateľom určitú kvalitu života, a preto navrhuje, aby sa začalo vyvíjať úsilie v oblasti architektúry a umeleckej tvorby;

36. uznáva, že biotopy majú veľkú hodnotu, a za jednu z hlavných priorít považuje ochranu a správu biotopov, ktoré obklopujú mestá alebo sa nachádzajú v ich blízkosti, pretože ide o dôležitý parameter v rámci obnovy miest, ktorý treba začleniť do osvetových a informačných kampaní zameraných na životné prostredie;

37. pripomína, že mestá udržiavajú úzke vzťahy s regiónmi, ktoré ich obklopujú, najmä s dynamickým vencom svojich predmestí, a že ich povinnosťou je tieto väzby utužovať;

Sociálne aspekty obnovy miest – prínos k podstatnému rastu

VÝBOR REGIÓNOV

38. konštatuje, že v dôsledku sociálno-demografických zmien bolo obyvateľstvo mnohých miest nútené opustiť svoje obydlia v starších mestských oblastiach a presťahovať sa do nových obytných štvrtí ďalej na periférii, do mestských oblastí celkom na okraji miest alebo jednoducho do nových sídlisk v blízkosti veľkých aglomerácií. Dôvodmi tejto migrácie sú okrem iného dostupnosť lacnejších a atraktívnejších bytov, lepšia kvalita života alebo širšia ponuka služieb. Osoby s vyššími príjmami ako je priemer, ktoré v priebehu uplynulých desaťročí odišli z miest, sa tam vracajú len veľmi pomaly, a to vďaka niektorým úspešným programom mestskej obnovy. Výbor preto zdôrazňuje, že v mestských oblastiach, ktoré zasiahol úpadok, by sa malo vyvíjať úsilie, aby sa mestá opäť stali príťažlivým miestom, ktoré dokáže splniť túžby každého jednotlivca bez ohľadu na jeho príjem;

39. zdôrazňuje, že bývanie tradične bolo a v súčasnosti i naďalej zostáva jedným z ústredných záujmov mestskej obnovy, keďže medzi jej hlavné ciele patrí zabezpečiť najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva lepšie životné podmienky;

40. zastáva názor, že vo väčšine mestských oblastí predstavuje najväčší problém prehlbovanie sociálnych rozdielov. Rozdiely medzi jednotlivými štvrťami sú výsledkom toho, že sa vytvárajú akési sociálno-geografické getá, pričom často je na vine nevhodná bytová politika, v rámci ktorej sa poskytovanie služieb obmedzuje len na prosperujúce oblasti a do znevýhodnených okrajových štvrtí sa už nedostane. V tejto súvislosti by mal nový cieľ územnej súdržnosti, ktorý pribudol s Lisabonskou zmluvou, podnecovať všetky úrovne riadenia, aby na tieto rozdiely prihliadali v každej oblasti mestskej politiky, ktorá sa bude uplatňovať v rámci integrovaných stratégií mestskej obnovy. Výbor preto zdôrazňuje, že trvalo udržateľné mesto musí byť založené na mestskej solidarite, musí aktívne bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a posilňovať sociálnu súdržnosť medzi jednotlivými štvrťami, sociálno-profesijnými kategóriami, pohlaviami a skupinami obyvateľstva rôzneho pôvodu. Solidarita v mestách by mala odzrkadľovať našu ambíciu vybudovať európsku spoločnosť, ktorej charakteristickými znakmi by boli väčšie sociálne začlenenie a súdržnosť;

41. si myslí, že by sa malo vyvinúť viac konkrétneho úsilia v záujme dobrého začlenenia migrantov do života mesta, pretože týmto spôsobom možno odstrániť problémy v tejto oblasti;

Partnerstvo pri obnove miest

VÝBOR REGIÓNOV

42. zdôrazňuje, že do programov mestskej obnovy je nevyhnutné zapojiť širokú verejnosť, súkromný sektor a združenia a že v centre týchto partnerstiev by mali byť miestne samosprávy. Hoci obnova miest je procesom, ktorý sa ustavične vyvíja a nemá koniec, nie je možné v ňom uplatňovať stále rovnaké riešenia. Vďaka zapojeniu širokého spektra zainteresovaných strán budeme môcť vyvodiť ponaučenia z úspechov iných a vyhneme sa ich chybám. Miestne a regionálne samosprávy zohrávajú v tejto súvislosti prvoradú úlohu, pretože združujú rôznych hospodárskych a sociálnych aktérov a vytvárajú cielené opatrenia. Dokumenty týkajúce sa územného a mestského plánovania poskytujú všetkým orgánom verejnej správy príležitosť stretnúť sa a dohodnúť sa na politických opatreniach;

Tematické priority

VÝBOR REGIÓNOV

43. sa domnieva, že v ďalšom plánovacom období by sa prechod od operácií zameraných na obnovu miest, pri ktorých sa kladie dôraz na prostredie, či už prirodzené alebo vytvorené človekom, k programom mestskej obnovy mal uberať cestou rozšírenia spektra oblastí činnosti prostredníctvom série tematických priorít, pričom cieľom by malo byť dosiahnuť, aby európske mestá zajtrajška spĺňali očakávania svojich občanov a zabezpečovali infraštruktúru a podmienky, v rámci ktorých sa budú využívať poznatky a odborné zručnosti pracovníkov, aby predstavovali zdravé a príťažlivé prostredie pre život, prácu a odpočinok, aby ponúkali čo najviac šancí pre všetkých a nikoho nevylučovali a aby využívali prírodné zdroje čo najúspornejšie, a tak sa ich fungovanie stalo súčasťou konkurencieschopného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2;

Riadenie stratégií mestskej obnovy

VÝBOR REGIÓNOV

44. zdôrazňuje, že obnovu miest treba chápať ako nepretržitý a integrovaný proces založený na dlhodobej predstave mestského rozvoja. Programy mestskej obnovy musia byť správne riadené už od počiatočnej analýzy. Na začiatku je nevyhnutné zhromaždiť presné údaje o hospodárstve, sociálnej charakteristike a životnom prostredí v daných oblastiach zo spoľahlivých zdrojov, pričom treba používať vhodne navrhnuté a porovnateľné ukazovatele. Z tohto hľadiska má mimoriadny význam mestský audit Európskej komisie a činnosť, ktorá sa v súčasnosti vyvíja v súvislosti s referenčným rámcom pre trvalo udržateľné európske mestá;

45. poukazuje na to, že je potrebné nájsť nové spôsoby vykonávania mestskej politiky, pri ktorých sa opatrenia v oblasti obnovy miest budú navrhovať na miestnej a regionálnej úrovni s podporou štátnej a európskej úrovne, a nazdáva sa, že miestne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vytváraní opatrení v oblasti súdržnosti, integrácie a spolupráce, a tak zabezpečiť na svojom území ochranu prírodných zdrojov a ekologicky účinný rozvoj a zároveň presadzovať a podporovať dialóg medzi mnohorakými formami kultúrnej rozmanitosti. V snahe zabezpečiť čo najväčšiu účinnosť verejných opatrení mnohé miestne a regionálne samosprávy už vyvinuli nové formy správy miest, ktoré pomáhajú priblížiť programy mestskej obnovy realite v teréne. Vďaka rôznym mechanizmom zapojenia si integrovaná mestská politika získava aj iných partnerov ako len orgány verejnej správy a do jej opatrení sa často zapájajú aj obyvatelia danej oblasti; v niektorých krajinách toto úsilie spečatili zmluvy alebo dohody. Výbor je presvedčený, že väčšie zapojenie širokej verejnosti a zdôraznenie úlohy miestnych spoločenstiev môžu pomôcť získať sociálny kapitál potrebný pre úspech politiky mestského rozvoja;

46. zastáva názor, že programy mestskej obnovy by mali zaručiť, že na informačné, komunikačné a popularizačné kampane v súvislosti s týmito programami a spôsobmi zapojenia (miestne referendá, zhromaždenia, demokracia on-line atď.) sa čo najlepšie využijú všetky vhodné médiá, či už tlačené alebo elektronické. Programy mestskej obnovy by sa mali stať súčasťou vzdelávacieho procesu zameraného na rozvoj miest v EÚ a mali by pomáhať informovať občanov o problémoch miest a o vyhliadkach, ktoré sa pred nimi otvárajú;

47. uznáva, že v súlade so zásadou subsidiarity sa otázky spojené s obnovou a rozvojom miest najúčinnejšie riešia na miestnej úrovni. Výbor sa však nazdáva, že podpora zo strany EÚ môže byť v oblasti mestského rozvoja jednoznačne výhodou, ak sa dokáže, že zásah EÚ je potrebný v záujme ľahšieho vyriešenia problémov, ktoré vplývajú na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Preto sa nazdáva, že opatrenia v oblasti obnovy a rozvoja miest by sa mali rozvíjať na základe „európskeho acquis v oblasti mestskej politiky“, ktoré tvorí široká paleta existujúcich právnych nástrojov, politických iniciatív a mechanizmov výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi mestami. Pripomína, že politika v tejto oblasti by mala rešpektovať aj zásadu proporcionality a brať do úvahy širší územný rámec;

48. upozorňuje, že financovanie z prostriedkov EÚ môže byť mimoriadne užitočné najmä pri podpore spolupráce miestnych orgánov v celom funkčnom mestskom regióne. To znamená, že je možné prijať spoločnú finančnú zodpovednosť v celom regióne za skupiny obyvateľstva a mestské štvrte, ktoré sú ohrozené vylúčením. Finančné nástroje EÚ by mali byť sprístupnené funkčným mestským regiónom pod podmienkou, že miestne orgány budú účinne spolupracovať pri rozdeľovaní svojich vlastných prostriedkov;

Financovanie obnovy miest

VÝBOR REGIÓNOV

49. poukazuje na to, že pri plánovaní ďalšieho rozvoja sa treba skôr usilovať uspokojiť niektoré potreby, a nie budovať budúcnosť. Pri skúmaní tejto otázky by finančné prostriedky vyčlenené na programy mestskej obnovy mali predstavovať osobitný parameter a podporovať životaschopnosť a účinnosť týchto programov. Bude potrebné zamerať sa okrem iného na také oblasti ako je možnosť spojiť štátne a miestne prostriedky, spôsob financovania programov (systematicky alebo na základe individuálneho posúdenia), spojenie štátnych verejných súťaží a súkromného kapitálu, miestne daňové systémy, pôžičky, hodnotenie pozitívnych účinkov operácií v oblasti obnovy, ako aj rozdelenie výdavkov medzi jednotlivých užívateľov a poberateľov alebo pôvod finančných prostriedkov a strategická hodnota verejných dotácií a ich význam. Osobitné úsilie by sa malo vyvinúť v súvislosti s mechanizmami financovania a realizácie programov mestskej obnovy. Hoci možno predvídať, že mechanizmy ako je fond mestského rozvoja alebo „tri J“ (Jessica, Jérémie, Jaspers) budú v tomto smere nápomocné, presné vymedzenie a výsledky ich pôsobenia zostávajú zatiaľ otvorenými otázkami;

50. zastáva názor, že prínos dobrovoľníckej činnosti pre programy mestskej obnovy nebol zatiaľ riadne posúdený, a na záver upozorňuje, že pokiaľ ide o budúce opatrenia, snaha rozvinúť a posilniť podnikateľské zmýšľanie a zaviesť ho na úrovni miestnych samospráv ako aj v rámci programov mestskej obnovy, bude predstavovať samostatnú kapitolu na preskúmanie;

Prínos informačných a komunikačných technológií k obnove miest

VÝBOR REGIÓNOV

51. sa domnieva, že ak je niečo jednoznačné, tak je to skutočnosť, že revolúcia v oblasti komunikácií a informatiky má dôležitý dosah na štruktúru, fungovanie a morfológiu európskych miest. Bude nevyhnutné klásť osobitný dôraz na to, aby programy mestskej obnovy obsahovali opatrenia s cieľom vybudovať špičkovú technickú infraštruktúru v oblasti informatiky a komunikácií a vytvoriť aplikácie a obsahy, ktoré zlepšia život občanom a fungovanie verejných služieb, zvýšia úroveň služieb, ktoré poskytuje súkromný sektor, a budú podnecovať využívanie týchto nástrojov;

52. si myslí, že hrozby sa budú nevyhnutne objavovať aj pri využívaní nových možností. Ochrana a bezpečnosť aplikácií a výmeny informácií, ochrana osobných údajov a rešpektovanie súkromného života a osobnosti občanov sú rozhodujúcou otázkou, ktorej sa bude treba podrobnejšie venovať. Používanie informačných technológií v oblasti bezpečnosti v mestách však zároveň vyvoláva zásadné otázky o demokratickom fungovaní spoločnosti. Pri obnove miest by sa preto malo prihliadať aj na diskusiu, ktorá sa v tejto súvislosti vedie, a mali by sa nájsť vhodné riešnia;

53. konštatuje, že vďaka využívaniu drôtovej a bezdrôtovej infraštruktúry dokážu najrozvinutejšie aplikácie IKT vytvoriť virtuálne prostredia (okolité mesto, digitálne mesto, všadeprítomné mesto), ktoré ponúkajú občanom priestor, kde môžu vyjadriť svoje reakcie a vymieňať si názory. Digitálne mesto predstavuje paralelný svet, ktorý treba zaradiť do programu mestskej obnovy;

Inovácia a vzdelávanie v rámci obnovy miest

VÝBOR REGIÓNOV

54. zastáva názor, že vďaka podpore inovácie sa zlepšia výsledky miest a posilní sa ich hospodárska udržateľnosť. Programy mestskej obnovy musia preto poskytovať vhodné prostredie, infraštruktúru a stimuly, ktoré prilákajú inováciu do mesta;

55. takisto sa nazdáva, že medzi strategické priority obnovy miest musia patriť aj vzdelávacie ustanovizne, ktoré by vytvorili rôzni aktéri hospodárskeho života miest;

56. okrem toho je presvedčený, že obnova miest musí napomáhať upevňovaniu vzťahov medzi vzdelávaním, podnikmi, výskumom a inováciou a podporovať nové novátorské podniky;

Význam štruktúry a spôsobu fungovania miestnych samospráv pri koncipovaní a realizácii programov mestskej obnovy

VÝBOR REGIÓNOV

57. sa domnieva, že určiť, či je potrebné uskutočniť program mestskej obnovy, vytvoriť ho, sledovať jeho realizáciu, v prípade potreby ho upraviť a napokon vyhodnotiť, to všetko sú činnosti, ktoré si vyžadujú administratívnu štruktúru s minimálnymi špecifickými administratívnymi a riadiacimi právomocami, ktoré by mali mať všetky miestne a regionálne orgány. Je to podmienka sine qua non, ktorá si vyžaduje, aby programy mestskej obnovy obsahovali aj opatrenia na posilnenie kapacít miestnych samospráv. Pre informáciu možno spomenúť opatrenia ako je vytvorenie správy informačných systémov alebo systémov pre zemepisné informácie, ktoré uľahčujú činnosť a zlepšujú prijímanie rozhodnutí, alebo zavedenie postupov certifikácie (ISO, EMAS atď.), ktoré zvyšujú úroveň kvality služieb poskytovaných občanom. Pri navrhovaní mestskej obnovy musia zohrávať ústrednú úlohu opatrenia, ktoré zabezpečia, že pri definovaní spôsobu fungovania miestnych samospráv sa bude v prvom rade prihliadať na občana. Zlepšenie organizačnej štruktúry miestnych a regionálnych samospráv predstavuje výzvu a zároveň nevyhnutnú podmienku, aby sme dokázali zrealizovať programy mestskej obnovy, ktorá by preto mala zahŕňať aj tento aspekt;

Prínos mestskej obnovy k rozvoju vonkajších vzťahov

VÝBOR REGIÓNOV

58. konštatuje, že opatrenia zamerané na propagáciu a zviditeľnenie miest (mestský marketing) ako aj na posilnenie ich identity (vytvorenie značky mesta) neodmysliteľne patria do činnosti miestnych a regionálnych orgánov. Vo svete, ktorý má čoraz viac medzinárodný charakter, mestá čoraz častejšie medzi sebou súperia, aby prilákali kapitál, investície a kvalifikovanú pracovnú silu. Rozširujú svoje rozvojové plány, aby mohli požadovať zdroje a prostriedky, ktoré zabezpečia ich občanom prosperitu. Konkurujú si pri organizovaní veľkých športových, obchodných a kultúrnych podujatí, čo je len jedna z mnohých oblastí, hoci najmarkantnejšia, ich vzájomnej rivality;

59. pripomína, že okrem tohto zápolenia sa medzi mestami rozvíja aj vzájomná spolupráca. Vďaka cieleným iniciatívam EÚ (Urbact, Interact, družobné partnerstvá atď.) nadobudlo rozvíjanie medzimestských kontaktov, či už na báze tematických alebo geografických príbuzností, osobitný rozmer. Ukázalo sa, že mimoriadne užitočným nástrojom je výmena osvedčených postupov. Opatrenia, ktoré pomôžu dať európskym mestám medzinárodný charakter, by mali takisto predstavovať jednu z oblastí činnosti v rámci programov mestskej obnovy;

II. ZÁVERY A ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

60. zasadzuje sa za myšlienku, že EÚ bude musieť v rámci stanovenia svojich strategických priorít na ďalšie plánovacie obdobie (2014 – 2020) uznať strategický význam obnovy miest a posilniť mestský aspekt vo všetkých oblastiach politiky, ktorú rozvíja, aby sa mestá stali opäť výskumnými laboratóriami, pričom však bude musieť tentoraz prijať jasný a podrobný program, ktorý pomôže Európe vyjsť z hospodárskej a finančnej krízy;

61. navrhuje, aby bola prijatá iniciatíva s názvom „Mestská obnova v záujme inteligentných, trvalo udržateľných a inkluzívnych európskych miest“. Mestá EÚ sa môžu stať privilegovaným priestorom pre uplatňovanie siedmich hlavných iniciatív uvedených v oznámení Komisie s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (2);

62. zastáva názor, že nastal čas prijať rozhodnutie v tomto zmysle. V diskusii o rozpočtovom rámci na budúce plánovacie obdobie, ako aj pri zostavovaní rozpočtu na aktuálne plánovacie obdobie, by bolo treba jasne nastoliť otázku financovania obnovy miest.

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Mestské regióny (aglomerácie miest a priľahlých obcí) je potrebné zohľadniť v celom stanovisku.

(2) KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/33

Stanovisko Výboru regiónov – EÚ a medzinárodná politika oblasti biodiverzity po roku 2010

(2010/C 267/08)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A. Všeobecné pripomienky

1. verí, že ochrana biodiverzity má pre ľudské zdravie a blahobyt podstatný význam, a to priamo či nepriamo prostredníctvom služieb, ktoré poskytuje ekosystém. Každý človek má právo na zdravé a trvalo udržateľné životné prostredie, a preto je potrebné zachovať a udržateľným spôsobom využívať biodiverzitu, pričom sa bude rešpektovať významná úloha, ktorú biodiverzita zohráva v celosvetovom boji proti hladu a za dosiahnutie potravinovej bezpečnosti. Výbor vyjadruje svoje obavy v súvislosti s vážnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať čoraz väčší pokles biodiverzity v rámci ekosystémov pre súčasné i budúce generácie, a to tak z etických dôvodov, ako aj vzhľadom na uznanie prirodzenej hodnoty biodiverzity, zabezpečenie hospodárskej a sociálnej stability, zmiernenie klimatických zmien a na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia;

2. vyzdvihuje prirodzenú hodnotu prírody ako dedičstva ľudstva a zároveň podporuje ďalšie úsilie o ekonomické zhodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb a o ich začlenenie do tvorby politiky. Víta skutočnosť, že vďaka medzinárodnej štúdii na tému „Ekonomika ekosystémov a biodiverzity“ (The Economics of Ecosystems and Biodiversity – TEEB) sa čoraz viac zlepšuje chápanie ekonomickej hodnoty biodiverzity a faktu, že nečinnosť spôsobuje nepredstaviteľné finančné náklady. VR víta, že dokument TEEB pod názvom „D 2 štúdia pre orgány verejnej správy“ sa bude zaoberať miestnym a regionálnym rozmerom;

3. zdôrazňuje, že ciele EÚ a medzinárodné ciele na rok 2010 boli celosvetovo veľmi dôležité pre vytvorenie vhodných nástrojov na ochranu biodiverzity na miestnej aj regionálnej úrovni. V rámci Európskej únie existuje veľa príkladov osvedčených postupov. Výbor má však vážne obavy, že ani ciele EÚ, ani celosvetové ciele v oblasti biodiverzity na rok 2010 neboli dosiahnuté, a to v dôsledku zjavného rozdielu medzi danými sľubmi a skutočne vykonanou činnosťou;

4. nazdáva sa, že v snahe dosiahnuť ciele v oblasti ochrany biodiverzity je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci vrátane miestnych a regionálnych orgánov našli správnu rovnováhu medzi politikou rozvoja a cieľmi v oblasti biodiverzity a aby podporovali využívanie stimulov na podporu zachovania biodiverzity;

Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do lepšieho riadenia a komunikácie

5. vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov v úsilí o zastavenie straty biodiverzity a presadzovaní stratégií na zachovanie biodiverzity v príslušných regionálnych a miestnych samosprávach. Toto je potrebné zvážiť na pozadí nedávnych výsledkov prieskumu Eurobarometra o postoji Európanov k biodiverzite, ktoré boli zverejnené v marci 2010 a podľa ktorých iba 38 % Európanov pozná význam tohto pojmu a iba 17 % má pocit, že sa ich strata biodiverzity priamo týka. V tejto súvislosti VR opakovane potvrdzuje svoju pripravenosť podporiť projekty na zachovanie biodiverzity a pomôcť pri podnecovaní záujmu občanov na miestnej a regionálnej úrovni a vytváraní súčinnosti medzi zainteresovanými stranami a verejnými orgánmi, a to usporiadaním aktivít v rámci podujatia OPEN DAYS 2010;

6. zdôrazňuje, že ak sa má biodiverzita chrániť v celosvetovom meradle, regionálne a miestne orgány by mali mať k dispozícii primerané ľudské, finančné a technické kapacity, ktoré by boli úmerné ich miere zodpovednosti a úsiliu zameranému na zastavenie straty biodiverzity. Regionálne a miestne orgány dokážu najlepšie pomáhať miestnym komunitám pri zachovávaní ich miestneho životného prostredia a podporovať dobrovoľnícke organizácie, ktoré sa usilujú motivovať verejnosť k ochrane prírodného prostredia a zaangažovať ju do tejto veci. Medzi ďalšie dôležité kompetencie patrí vzdelávanie, zdravie a blahobyt, územné plánovanie a vlastníctvo pôdy. VR vyzýva miestne a regionálne orgány, aby išli príkladom;

7. verí, že Medzinárodný rok biodiverzity (2010), ktorý vyhlásila OSN, posilní na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni politickú angažovanosť v otázke riešenia celosvetovej krízy biodiverzity a zároveň podnieti aktívnu účasť miestnych a regionálnych orgánov;

8. víta projekty, ktoré iniciovali mnohé regionálne a miestne samosprávy s cieľom prispieť k ochrane biodiverzity, ako sú napríklad projekty zamerané na vytváranie chránených prírodných oblastí a obnovu degradovaných biotopov, projekty na ochranu mokradí a iných ekosystémov, vytváranie pásiem zelene či mestské plánovanie na základe kritérií zachovania biodiverzity, a zvýšiť povedomie svojich občanov o biodiverzite, ako sú napríklad súťaže o najkrajšie záhrady a zelené priestranstvá v mestských oblastiach. Záhrady pri obytných domoch sú dôležitým útočiskom pre vtáky a zvieratá a sú dôležité z hľadiska ochladzovania a filtrovania vzduchu a ukladania uhlíka;

B. K stratégii Európa 2020 v oblasti biodiverzity

9. víta víziu do roku 2050 a nový a ambiciózny cieľ „zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a obnoviť ich v čo najväčšej uskutočniteľnej miere a zároveň zvýšiť príspevok EÚ v boji o zastavenie straty biodiverzity na celom svete“, ktorý prijala Rada pre životné prostredie 15. marca 2010 a následne schválila Európska rada v dňoch 25. – 26. marca 2010. Svedčí to o obnovenom záväzku EÚ dosiahnuť hmatateľné výsledky;

10. vyjadruje však obavy, že v rámci cieľa udržateľného rastu podľa stratégie Európa 2020 zostáva biodiverzita podriadená modelom hospodárskeho rastu a snahám o vybudovanie hospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého namiesto toho, aby bola považovaná za samostatnú problematiku;

11. víta skutočnosť, že v súlade s jeho predchádzajúcimi odporúčaniami boli ekosystémové služby začlenené do cieľa stanoveného do roku 2020 so zámerom obnoviť tieto služby, a tým zvrátiť súčasný vývoj. V tejto súvislosti však žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby vysvetlili, akým spôsobom by sa malo obmedzenie uvedeného cieľa „na obnovu týchto služieb v čo najväčšej uskutočniteľnej miere“ vykladať na miestnej a regionálnej úrovni;

12. súhlasí s Radou, že je teraz potrebné konať rýchlo a účinne, aby sa predišlo vážnym ekologickým, hospodárskym a sociálnym dôsledkom;

13. uznáva, že ide o dôležitý krok, ktorým sa preukáže záväzok EÚ prijať opatrenia a „ísť príkladom“ na 10. schôdzi Konferencie zmluvných strán (COP 10) Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa uskutoční v októbri 2010 v meste Nagoja;

14. pridáva sa k výzve Rady, aby Európska komisia predložila stratégiu Európa 2020 v oblasti biodiverzity, v ktorej zohľadní výsledky konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite;

15. zastáva názor, že táto stratégia Európa 2020 v oblasti biodiverzity bude môcť dosiahnuť ciele EÚ a celosvetové ciele na obdobie po roku 2010 týkajúce sa biodiverzity len vtedy, ak dôrazne podporí miestne a regionálne orgány a iných užívateľov či vlastníkov pôdy. V stratégii je potrebné riešiť súčasnú nízku mieru čerpania štrukturálnych fondov na otázky súvisiace so životným prostredím a biodiverzitou a podporovať výmenu osvedčených postupov, a tak posilniť činnosť regionálnych a miestnych orgánov v praxi. Presadzovanie osvedčených postupov medzi samosprávami a vytvorenie fóra na určenie spoločných problémov a nachádzanie spoločných riešení týkajúcich sa biodiverzity pomôže budovať kapacity v rámci regionálnych a miestnych orgánov;

16. vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že jeho výzva na vytvorenie „ekologickej infraštruktúry“ (1) našla odozvu v Rade (2) a Európskej komisii tak umožnila vypracovať stratégiu EÚ v oblasti ekologickej infraštruktúry na obdobie po roku 2010. Táto stratégia by mala v súlade so zásadou subsidiarity zahŕňať aj územný rozmer a mala by umožniť začlenenie existujúcich iniciatív, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, do uceleného rámca;

Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri presadzovaní stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity

17. zdôrazňuje, že nová stratégia Európa 2020 by bola úspešná vtedy, keby všetci aktéri a miestne zainteresované strany participovali na rozvoji a implementácii politiky na základe skutočného modelu viacúrovňového riadenia. Je dôležité spojiť všetky zainteresované strany, ktoré majú podiel na ochrane biodiverzity a ekosystémov, a to vrátane odborníkov z vedeckých kruhov, tvorcov akčných plánov v oblasti biodiverzity, mimovládnych organizácií a vzdelávacích inštitúcií;

18. trvá na tom, že smernice o vtákoch a biotopoch je potrebné v plnej miere uplatniť aj na miestnej a regionálnej úrovni a že treba urýchliť vytvorenie a úplný rozvoj siete Natura 2000 a poskytnúť adekvátne finančné prostriedky, pričom by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že biodiverzita je v EÚ rozmiestnená nepravidelne, ako aj prijať účinné opatrenia zamerané na riadenie a obnovu;

19. víta v tejto súvislosti výzvu Rady pre životné prostredie z 15. marca týkajúcu sa participatívneho prístupu, ktorého výsledkom by boli „potrebné a doplňujúce iniciatívy smerujúce zdola nahor, t. j. od tých, ktorí sa priamo zúčastňujú na riadení využívania pôdy a morí, predovšetkým miestnych komunít“;

20. poukazuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zvyšovaní povedomia občanov o význame biodiverzity a žiada o väčšiu podporu zo strany členských štátov pri implementácii európskych a vnútroštátnych právnych predpisov;

21. vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vypracovali programy v oblasti biodiverzity a začlenili ciele súvisiace s biodiverzitou do svojich plánov a povolení v oblasti využívania pôdy, podporovali rozširovanie plôch zelene, predchádzali degradácii pôdy, poškodzovaniu ekosystémov a fragmentácii krajiny a biotopov, minimalizovali negatívny vplyv klimatických zmien a hľadali príležitosti na spojenie obnovovania alebo vytvárania prirodzených biotopov s iniciatívami v oblasti územného plánovania a využívania pôdy. Na druhej strane zdôrazňuje, že v prípade riedko obývaných území a území, z ktorých je dobrý prístup k plochám zelene s rozsiahlymi zónami chránenej prírody, by sa mala bližšie definovať a optimalizovať kvalita ochrany životného prostredia a malo by sa tiež zlepšiť zosúladenie s inými spôsobmi využívania pôdy;

22. predpokladá, že po tom, ako Rada uznala potrebu rozvinúť výmenu osvedčených postupov v záujme optimálneho využívania zdrojov v boji proti poklesu biodiverzity, Európska únia a členské štáty budú väčšmi podporovať výmenu týchto informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami;

23. podporuje iniciatívy a siete, ktoré pomáhajú dosiahnuť dobrovoľne prijaté záväzky miestnych a regionálnych orgánov a šíriť osvedčené postupy na európskej úrovni, ako je napríklad projekt LIFE + a projekt európskych hlavných miest biodiverzity;

Začlenenie ochrany biodiverzity do kľúčových sektorov

24. poznamenáva, že ochrana biodiverzity a ekosystémových služieb je prierezová téma, ktorá si vyžaduje systematický prístup, v rámci ktorého by spolupracovali všetci rozliční aktéri na všetkých úrovniach;

25. znovu opakuje svoje odporúčania pre jednotlivé sektory, ktoré sú obsahom jeho stanoviska na tému „Nový impulz na zastavenie poklesu biodiverzity“ (1) a zdôrazňuje, že efektívna a dôkladná ochrana biodiverzity je možná len vtedy, ak by bola súčasťou širšej stratégie a politiky vzťahujúcej sa na kľúčové sektory zodpovedné za ničenie biotopov, fragmentáciu a degradáciu spôsobenú zmenou vo využívaní pôdy, znečistenie atď. Medzi ne patria poľnohospodárstvo/lesníctvo, energetika, doprava, klimatické zmeny, regionálny rozvoj/územné plánovanie. Takisto akékoľvek medzinárodné obchodné dohody s účasťou EÚ musia zohľadňovať pokles biodiverzity a zmierňovať ho;

26. znovu vyzýva členské štáty, aby upravili svoje daňové systémy tak, aby viac podporovali biodiverzitu, napríklad znížením DPH na výrobky produkované v rámci ekologického poľnohospodárstva alebo v oblastiach programu Natura 2000 a zrušením niektorých daní a dotácií, ktoré podporujú správanie ohrozujúce biodiverzitu;

27. zdôrazňuje, že ochrana a obnova biodiverzity ponúka niekoľko nákladovo efektívnych príležitostí na zmiernenie klimatických zmien alebo prispôsobenie sa týmto zmenám, napr. pri vytváraní zelených koridorov zameraných na tvorbu a obnovu mokradí, pri renaturalizácii tokov riek a podporovaní „zelených striech“ alebo pri prepájaní dôležitých biotopov;

Stanovenie rozumných čiastkových cieľov, ukazovateľov a nákladovo efektívnych opatrení na ich dosiahnutie

28. odporúča Európskej komisii, aby sa zamerala na obmedzený súbor čiastkových cieľov, ktoré by stratégii dali jasnú a zrozumiteľnú formu a umožnili by regionálnym a miestnym orgánom sledovať svoj prínos a včas vykonať nápravné opatrenia. Musí dôjsť k posunu od ťažko merateľných cieľov orientovaných na stav k cieľom „orientovaným na tlaky“. Počet čiastkových cieľov by mal byť obmedzený na 5 alebo 6 a mal by zahŕňať poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a morské prostredie, využívanie pôdy, ako aj ničenie a fragmentáciu biotopov;

29. odporúča, aby sa čiastkový cieľ týkajúci sa využívania pôdy a územného plánovania vymedzil veľmi pozorne so zreteľom na aspekty subsidiarity a aby riešil tlaky súvisiace s ničením a fragmentáciou biotopov. Regionálne a miestne orgány zohrávajú významnú úlohu pri uskutočňovaní koncepcie ekologických sietí a najlepšie môžu zohľadniť rôzne potreby oblastí s vysokou hustotou obyvateľstva alebo rozsiahlych území, ktoré sú obývané riedko. Miestne a regionálne orgány by mohli k tomuto cieľu prispieť zásadným spôsobom;

30. vyzdvihuje dôležitosť jasného referenčného základu, ktorý má vytvoriť Európska agentúra pre životné prostredie do júna tohto roka a ktorý zabezpečí trvalé monitorovanie čiastkových cieľov a ukazovateľov zastavenia straty biodiverzity a obnovenia ekosystémov, ako aj podávanie príslušných správ. Vykonávanie pozitívnych opatrení si vyžaduje kvalitné základné údaje a priebežné monitorovanie, na čo je potrebné značné zvýšenie finančných prostriedkov. To sa dá čiastočne dosiahnuť prostredníctvom uplatnenia záväzkov pre developerské spoločnosti, no pokiaľ sa EÚ a členské štáty nedohodnú na výraznom zvýšení financovania na tieto účely, budú finančné prostriedky, ktoré na to majú miestne a regionálne orgány k dispozícii, nedostatočné;

31. vyzýva EÚ a členské štáty, aby do svojich referenčných základov a ukazovateľov zaviedli koncepciu ekosystémov. Príkladom je prvý súbor biofyzikálnych máp ekosystémových služieb Európskej agentúry pre životné prostredie;

Financovanie na dosiahnutie nového cieľa

32. poukazuje na to, že čiastka, ktorá je na ochranu biodiverzity vyčlenená v súčasnom rozpočte, nepostačuje na splnenie cieľov, a to vrátane cieľov Natura 2000, a vyzýva na výrazné zvýšenie finančných prostriedkov v rozpočtoch EÚ po roku 2013. Pri príprave nových smerníc a programov sa musí dbať o to, aby sa finančná podpora neposkytovala na opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť biodiverzitu;

33. nalieha na Európsku komisiu, aby maximalizovala prínos financovania zo strany EÚ, a to najmä vyriešením súčasného nedostatočného čerpania štrukturálnych fondov v súvislosti s biodiverzitou a životným prostredím a hľadaním spôsobov, ako zlepšiť účinnosť integrovaného modelu financovania biodiverzity a programu Natura 2000;

34. opakovane vyzýva (3) na uplatňovanie systému environmentálnej podmienenosti pri prístupe k finančnej pomoci z verejných zdrojov, najmä pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú rybársku politiku. Zároveň vyzýva členské štáty, aby sa zasadili o to, aby jednotlivé sektory hospodárstva spravodlivým spôsobom prispievali k pokrytiu nákladov na obnovu ekosystémových služieb;

35. vychádzajúc z nedávnych záverov Európskej environmentálnej agentúry (4) odporúča zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku tak, aby umožnila väčšiu podporu pre poľnohospodárstvo s vysokou prírodnou hodnotou;

36. žiada Európsku komisiu, aby vytvorila vhodný finančný mechanizmus, ktorým by umožnila regionálnym a miestnym orgánom zaistiť budovanie kapacít na zastavenie straty biodiverzity a jej ochranu na svojom území a podporovala výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi;

Invázne druhy

37. poukazuje na to, že invázne nepôvodné druhy predstavujú celosvetovú hrozbu pre biodiverzitu, čo sa konštatuje aj v rozhodnutiach týkajúcich sa tejto problematiky, ktoré boli prijaté na ostatných piatich konferenciách zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD);

38. poznamenáva, že v roku 2003 bola v rámci Bernského dohovoru vypracovaná Európska stratégia pre cudzie invázne druhy. V rámci cieľa 5 „Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku“ (5) sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali národné stratégie týkajúce sa inváznych cudzích druhov. V tejto súvislosti VR opätovne vyzýva (1) Európsku komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre invázne druhy;

39. zdôrazňuje, že klimatické zmeny sú jedným z faktorov šírenia druhov. To bude v nasledujúcich desaťročiach pokračovať, čím vznikne potenciál na to, aby sa ďalšie druhy stali inváznymi;

40. ľutuje, že široká verejnosť chápe hrozby, ktoré predstavujú invázne nepôvodné druhy, iba v obmedzenej miere. Zvýšené povedomie o týchto otázkach a ich lepšie pochopenie je kľúčom k širšiemu zapojeniu, pričom verejnosť by mohla zmeniť svoje správanie, aby tak pomohla znížiť pravdepodobnosť vnesenia inváznych druhov a riziko uľahčenia ich šírenia, ako aj pomáhať s ich zistením a monitorovaním. Regionálne a miestne orgány môžu najlepšie angažovať širokú verejnosť na miestnej úrovni, a tým zlepšiť porozumenie a zapojenie verejnosti;

41. poukazuje na to, že regionálne a miestne orgány majú svoju úlohu aj v oblasti vzdelávania a z pozície vlastníka pôdy. Ich odborní zamestnanci navyše môžu pomôcť vládnym organizáciám na celoštátnej úrovni riešiť otázku inváznych druhov v spolupráci s hlavnými mimovládnymi záujmovými skupinami, čím by sa optimálne využili dostupné kapacity a zdroje na zlepšenie zisťovacích a monitorovacích schopností;

C. Príspevok VR k Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD) a 10. konferencii jeho zmluvných strán (COP 10)

42. uznáva, že problematika biodiverzity nepozná hranice štátov, a preto naliehavo žiada, aby sa prijali koherentné opatrenia nielen na úrovni EÚ, ale aj v medzinárodnom kontexte;

43. upozorňuje, že je potrebné zachovať a obnoviť biodiverzitu vrátane ekosystémových služieb na celosvetovej úrovni, ak chceme prispieť k odstráneniu chudoby, zabezpečeniu dodávok potravín a miestnemu rozvoju na celom svete. Domnieva sa, že implementácia Dohovoru o biologickej diverzite preto predstavuje zásadný prínos k dosiahnutiu cieľov tisícročia a hlavne cieľa č. 7 týkajúceho sa environmentálnej udržateľnosti;

44. vyzýva EÚ a Európsku komisiu, aby preskúmala, či by sa mohol VR stať pozorovateľom v rámci delegácie EÚ na COP 10 s cieľom zaistiť primerané zastúpenie miestnych a regionálnych orgánov nielen v národných delegáciách, ale tiež v delegácii EÚ (6);

45. ponúka svoj príspevok k procesu CBD a konferencii jeho zmluvných strán COP 10 prostredníctvom podpory decentralizovanej rozvojovej spolupráce medzi európskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi a orgánmi rozvojových krajín v oblasti trvalo udržateľného riadenia biodiverzity a ekosystémov;

46. naliehavo žiada, aby sa v priebehu COP 10 prijal revidovaný a aktualizovaný strategický plán k dohovoru na obdobie rokov 2011 – 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu v strategickom plánovaní CBD po roku 2010;

47. víta, že sa v návrhu strategického plánu uvádza, že zachovanie a obnova ekosystémov vo všeobecnosti predstavuje nákladovo efektívny spôsob riešenia klimatických zmien, a preto reakcia na tieto zmeny otvára množstvo príležitostí na uchovanie biodiverzity a jej trvalo udržateľné využívanie;

48. súhlasí s tým, že na medzinárodnej a národnej úrovni je potrebná väčšia súčinnosť v úsilí reagovať na klimatické zmeny a stratu biodiverzity vzájomne sa posilňujúcim spôsobom, čím by sa optimalizovali príležitosti vyplývajúce zo súčasných celosvetových procesov v rámci dohovorov z Ria;

49. uznáva, že opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na implementáciu CBD, nepostačovali na dosiahnutie medzinárodného cieľa na rok 2010;

50. podporuje strategické ciele, ako aj hlavné a vedľajšie ciele do roku 2020, ktoré sú dosiahnuteľné i merateľnejšie zároveň a ktoré poskytujú účinnejší rámec prostredníctvom cieľov na národnej, ale najmä nižšej ako národnej úrovni. S cieľom dosiahnuť, aby bola stratégia pochopiteľnejšia a cielenejšia, navrhuje znížiť počet cieľov;

51. je zástancom nového hlavného cieľa, v ktorom sa výslovne stanovuje, že všetky zmluvné strany CBD zapoja do roku 2020 regionálne a miestne orgány do implementácie dohovoru. Táto spolupráca sa musí zamerať hlavne na revíziu a implementáciu národných stratégií a akčných plánov v oblasti ochrany biodiverzity a na podporu rozvoja kapacít na regionálnej a miestnej úrovni;

52. žiada, aby bolo na konferencii zmluvných strán COP 10 prijaté špecifické rozhodnutie zamerané na orgány na nižšej ako národnej úrovni a v tejto súvislosti berie na vedomie „Návrh rozhodnutia v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite na konferencii COP 10 o mestách, miestnych orgánoch a biodiverzite“ a príslušný „Návrh akčného plánu pre mestá, miestne orgány a biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020“ (7). Takýto koherentný akčný plán je potrebný pre ďalší rozvoj a posilnenie významného prínosu orgánov na nižšej ako národnej úrovni k implementácii strategického plánu CBD na obdobie 2011 – 2020. VR v tejto súvislosti vyzdvihuje „Globálne partnerstvo pre mestá a biodiverzitu“ a program organizácie ICLEI „Miestne opatrenia v oblasti biodiverzity“;

53. berie na vedomie, že na COP 10 sa má prezentovať singapurský index biodiverzity v mestách (CBI). Tento index by sa mal ďalej rozpracovať, aby sa dal na základe dobrovoľnosti uplatniť aj na iné orgány.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) CdR 22/2009 fin.

(2) Závery Rady pre životné prostredie z 15. marca 2010.

(3) CdR 22/2009 fin, CdR 218/2009 fin.

(4) Odborná správa EEA č. 12/2009 „Distribution and targeting of the CAP budget from a biodiversity perspective“.

(5) Dokument SEK(2006) 621, ktorý tvorí prílohu k Oznámeniu Európskej komisie na tému „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v nasledujúcich rokoch“, KOM(2006) 216 v konečnom znení.

(6) Výkonný tajomník sekretariátu CBD zaslal 4. februára 2010 oznam všetkým zmluvným stranám CBD, v ktorom ich požiadal o nominovanie starostov a zástupcov miestnych orgánov do delegácií na COP 10.

(7) Dokument z 27. januára 2010, http://www.cbd.int/authorities/doc/CBD%20Plan%20of%20Action_2010_01_draft.doc.

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/39

Stanovisko Výboru regiónov – Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania stredozemia

(2010/C 267/09)

VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1. Súhlasí s názorom, že región Stredozemia prináša špecifické príležitosti aj výzvy, najmä v súvislosti s otázkami riadenia.

2. S ľútosťou konštatuje, že Stredozemie je ešte stále oblasťou s veľmi nerovnými sociálno-ekonomickými podmienkami.

3. Okrem toho poznamenáva, že Stredozemné more je uzavretým a zraniteľným prostredím, ktoré je vystavené intenzívnej, a často nebezpečnej, námornej činnosti.

4. Zdôrazňuje, že v záujme súčasných i budúcich generácií je dôležité podporovať udržateľné využívanie dostupných morských zdrojov.

5. S poľutovaním konštatuje, že dlhodobé ľudské zásahy a nadmerné využívanie prírodných zdrojov v Stredozemnom mori zanechávajú na stave morského životného prostredia hlboké stopy.

6. Podporuje názor, že intenzívnejšia námorná hospodárska činnosť môže byť spojená s ochranou životného prostredia, pokiaľ sa budú uplatňovať správne mechanizmy riadenia zamerané na dosiahnutie rovnováhy medzi ekonomickými hľadiskami na jednej strane a sociálnym a environmentálnym rozmerom na strane druhej.

7. Poznamenáva, že všeobecným cieľom Komisie je dosiahnuť vyššie hospodárske výnosy z mora a zároveň obmedziť negatívny vplyv na ekosystém v Stredozemí.

8. Podporuje názor, že hoci má integrovaná námorná politika v prvom rade slúžiť členským štátom, na to, aby bola úspešná, a to najmä v oblasti ako je Stredozemie, kde iba tretina štátov patrí do EÚ, je nevyhnutné dosiahnuť vyššiu úroveň spolupráce a vzájomného porozumenia s partnerskými krajinami mimo EÚ.

9. Berie s potešením na vedomie, že ministri zahraničných vecí ôsmich členských krajín Jadransko-iónskej iniciatívy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Čierna Hora, Srbsko a Slovinsko) prijali 5. mája 2010 v Ancone vyhlásenie na podporu európskej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora, ktorej cieľom je okrem iného zásadne podporovať vykonávanie opatrení spoločnej rozvojovej politiky v štátoch EÚ a ďalších krajinách, ktoré sa zapájajú do Jadransko-iónskej iniciatívy, a to predovšetkým podnecovaním vytvárania spoločných rozvojových stratégií za účasti miestnych aktérov, a najmä miestnych a regionálnych samospráv.

10. Zdôrazňuje, že morské prostredie a jeho riadenie má významný vplyv na miestnu a regionálnu dimenziu, ktoré naň zase spätne priamo vplývajú.

Hlavné výzvy

11. Uvedomuje si zložitosť týchto otázok a vníma tlak vyvíjaný na politikov, pokiaľ ide o také dôležité ohnivko európskej i svetovej hospodárskej reťaze, akým je Stredozemie.

12. Konštatuje, že momentálna úroveň hospodárskej aktivity, obzvlášť v oblastiach ako je námorná doprava, prekládka tovarov, rybolov a cestovný ruch, vtláča svoju pečať ekosystému Stredozemia a prispieva k zvýšenej degradácii životného prostredia.

13. Súhlasí s názorom, že treba bezodkladne prijať vhodné opatrenia na riešenie kombinácie problémov vyplývajúcich zo znečistenia z pevniny a lodí, odpadkov, negatívnych vplyvov na biodiverzitu, nadmerného rybolovu a degradácie pobreží.

14. Uvedomuje si skutočnosť, že jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa v oblasti Stredozemia nachádza, je čoraz viac ohrozované.

15. Rovnako vie o tom, že pokiaľ ide o možné vplyvy klimatických zmien, je Stredozemie vysoko ohrozenou oblasťou.

16. Víta uznanie skutočnosti, že nelegálne prisťahovalectvo po mori je pre tento región veľkým problémom a podporuje výzvu na spoluprácu s partnermi v Stredozemí pri potláčaní tohto javu a predchádzaní stratám na ľudských životoch, ktoré sú s nelegálnym prisťahovalectvom spojené.

Zlepšenie riadenia námorných záležitostí

17. Obáva sa, že vo väčšine krajín Stredozemia sa jednotlivými odvetvovými politikami zaoberajú osobitné orgány správy, a preto je ťažké získať prehľad o celkovom vplyve námornej činnosti.

18. Rovnako sa obáva, že vysoký podiel vymedzeného voľného mora v Stredozemnom mori sťažuje pobrežným štátom plánovanie, organizovanie a reguláciu činností, ktoré priamo vplývajú na ich teritoriálne vody a pobrežia.

19. Poznamenáva, že izolované rozvíjanie politiky a aktivít bez náležitej koordinácie všetkých oblastí činnosti, ktoré majú vplyv na more, ako aj všetky miestne, regionálne, štátne, a medzinárodne subjekty, komplikuje realizáciu zámerov na lepšiu správu v Stredozemí.

20. Zároveň je zajedno s tým, že na zabezpečenie dobrej správy je nevyhnutná účasť zainteresovaných strán, transparentnosť rozhodovania a uplatňovanie dohodnutých pravidiel.

21. Súhlasí s tým, že treba budovať kultúru ochrany životného prostredia v Stredozemnom mori, ktorá by bola základným prvkom zvyšovania povedomia a účasti na procesoch udržateľnosti morského prostredia na všetkých úrovniach.

22. Znovu pripomína názor, že miestne a regionálne orgány majú najvhodnejšie postavenie na to, aby určili, čo je potrebné na implementáciu politiky na miestnej úrovni a na úrovni prímorského regiónu, a môžu teda významne prispieť k realizácii integrovanej námornej politiky v Stredozemí.

23. Z tohto hľadiska konštatuje, že miestne a regionálne orgány sa už aktívne zapájajú do vytvárania a úspešnej implementácie regionálnych iniciatív zameraných na napĺňanie tohto cieľa (1).

Úloha pobrežných štátov Stredozemného mora

24. Podporuje výzvu adresovanú členským štátom v Stredozemí, aby pokračovali v úsilí o vypracovanie vlastných integrovaných námorných politík.

25. Víta vytvorenie systému, ktorý umožní výmenu informácií a osvedčených postupov.

26. Víta návrh Komisie, aby sa koordinačné strediská na vysokej úrovni v jednotlivých členských štátoch pravidelne zaoberali problematikou Stredozemného mora s cieľom diskutovať o dosiahnutom pokroku v rámci tvorby integrovanej námornej politiky.

27. Podporuje úsilie Komisie podnecovať členské štáty k výmene osvedčených postupov v oblasti riadenia námorných záležitostí, najmä prostredníctvom programov zameraných na európsku územnú spoluprácu v Stredozemí.

28. Je zajedno s názorom, že špecifická polouzavretosť Stredozemného mora a cezhraničný vplyv námorných činností si vyžadujú intenzívnejšiu spoluprácu s partnerskými krajinami v Stredozemí, ktoré nie sú členmi EÚ.

29. Víta návrh Komisie zriadiť pracovnú skupinu pre integrovanú námornú politiku, a podporiť tak výmenu osvedčených postupov medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ, ktoré majú záujem o integrovaný prístup k námorným záležitostiam.

30. Podporuje snahu rozšíriť proces výmeny informácií a rozvoj podporných programov aj na krajiny Stredozemia, ktoré nie sú členmi EÚ, a motivovať ich k tomu, aby sa vzdali roztriešteného a odvetvového nazerania na námorné otázky a prijali holistický a integrovaný prístup.

31. Podčiarkuje, že poskytovanie technickej pomoci a rozvíjanie špecifických programov spolupráce v rámci jestvujúcich politických iniciatív (ako európska susedská politika a nástroj partnerstva) sú krokom správnym smerom.

32. Zastáva názor, že účasť výskumných, profesionálnych a mimovládnych orgánov tento proces posilní.

33. Vyzýva Komisiu, aby uznala, že miestne a regionálne orgány môžu vďaka svojmu postaveniu významne prispievať v tomto smere, a preto by mali dostať príležitosť a potrebné nástroje na to, aby sa aktívne zapojili do všetkých programov a iniciatív, ktoré sa realizujú.

Spravovanie mora

34. S obavou konštatuje, že značná časť vôd Stredozemného mora sa nachádza mimo jurisdikcie či právomoci ktoréhokoľvek z pobrežných štátov, a teda ich možnosti zavádzať alebo vynucovať právo v týchto oblastiach sú prinajmenšom obmedzené.

35. Je si vedomý toho, že v otázke delimitácie hraníc medzi susediacimi a protiľahlými štátmi v Stredozemí existujú komplexné a politicky citlivé oblasti, ktoré môžu brániť uplatneniu skutočne integrovanej námornej politiky v Stredozemí.

36. Nazdáva sa, že Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982 môže byť východiskom pri riešení problematiky delimitácie, a domnieva sa, že EÚ by sa mala snažiť nabádať stredozemské štáty mimo EÚ, ktoré dohovor zatiaľ neratifikovali, aby tak urobili.

37. Podporuje úsilie Komisie identifikovať problematické miesta, ktoré brzdia ratifikáciu, implementáciu a dosiahnutie súladu s rozhodnutiami prijatými v rámci jestvujúcich dohôd, ako aj realizáciu možností na zlepšenie mnohostrannej spolupráce a pomoci.

38. Súhlasí s názorom, že práca organizácií zaoberajúcich sa námornými záležitosťami v Stredozemí musí byť transparentnejšia, a že ustanovenia, ktoré tieto orgány prijali alebo presadzujú, sa majú systematicky monitorovať a implementovať.

39. Pripája sa k výzve Komisie na objasnenie úloh a povinností pobrežných štátov, najmä pokiaľ ide o spravovanie námorných zón z hľadiska udržateľného rozvoja.

40. Podporuje návrh vypracovať štúdiu zameranú na určenie nákladov a prínosov vytvárania námorných zón.

41. Vyzýva Komisiu, aby zaujala jednoznačnejší postoj a uznala, že je potrebné podnecovať a ďalej podporovať zlepšovanie správy morských vôd na miestnej úrovni.

Intenzívnejšia účasť zainteresovaných strán

42. Súhlasí s názorom, že účasť zainteresovaných strán by mala aj naďalej ostať hlavnou prioritou implementácie integrovanej námornej politiky v Stredozemí.

43. Registruje záväzok Komisie podnecovať platformy zainteresovaných strán, aby sa pravidelne venovali otázkam, ktoré priamo súvisia so Stredozemným morom.

44. Podporuje odporúčanie Komisie preskúmať, či je možné nájsť lepší spôsob združovania zainteresovaných strán zo všetkých pobrežných štátov Stredozemia.

Medzisektorové nástroje integrovaného riadenia námorných záležitostí

45. Je zajedno s tým, že lepšiemu riadeniu námorných záležitostí musia zodpovedať účinné nástroje určené na vytváranie hospodárskeho rastu a zabezpečenie ochrany životného prostredia a lepšej budúcnosti pobrežného obyvateľstva.

Námorné priestorové plánovanie a námorné stratégie

46. Víta pozitívny predpoklad Komisie, že objem námornej činnosti v Stredozemí bude pravdepodobne rásť i napriek súčasnej svetovej hospodárskej kríze.

47. Zároveň sa však obáva, že ak sa námorná činnosť nebude vhodne regulovať a kontrolovať, nárast jej objemu by mohol viesť k zhoršeniu už aj tak krehkej sociálnej a environmentálnej rovnováhy v Stredozemí.

48. Súhlasí s názorom, že ak sa zohľadnia už eventuálne uplatňované národné systémy plánovania, námorné priestorové plánovanie v oblasti Stredozemia môže slúžiť ako účinný nástroj riadenia na uplatňovanie správy založenej na požiadavkách ekosystému, ako aj na skúmanie vzájomne súvisiacich vplyvov námorných činností a riešenie konfliktov vyplývajúcich z využívania priestoru a potreby zachovávať morské biotopy.

49. Súhlasí s tým, aby sa spoločné zásady stanovené v návode na námorné priestorové plánovanie uplatňovali v konkrétnom kontexte Stredozemia.

50. Domnieva sa, že prioritou by malo naďalej byť dosiahnutie cieľov stanovených na zabezpečenie dobrého stavu životného prostredia v morských vodách do roku 2020, a to vytvorením integračných „morských stratégií“, ktoré by na ľudské činnosti s vplyvom na more uplatňovali prístup založený na požiadavkách ekosystému. Z tohto hľadiska je dôležité venovať pozornosť nielen otázkam ako je znečistenie mora, ktoré spôsobujú námorné prístavy a pobrežné letoviská, ale aj problematike kvality vody v riekach, ktoré ústia do Stredozemného mora, a tomu, že je potrebné zabezpečiť kvalitné čistenie odpadových vôd v mestách a obciach, ktoré pri týchto riekach a pobrežiach ležia.

51. Zástava názor, že miestne a regionálne orgány môžu v tomto smere významne prispieť, a preto víta návrh Komisie odštartovať projekt, ktorý by otestoval uplatňovanie námorného priestorového plánovania na miestnej úrovni, s cieľom podporiť konkrétne cezhraničné postupy.

52. Víta vypracovanie spoločnej stratégie uplatňovania s cieľom pomôcť členským štátom splniť záväzky vyplývajúce z rámcovej smernice o morskej stratégii, hoci má pochybnosti o tom, či je cieľ uskutočniť komplexné posúdenie morských vôd a ich využívania do konca tohto roku realistický.

Integrované riadenie v pobrežných oblastiach a na ostrovoch

53. Pripája sa k podpore riešenia problematiky klimatických zmien ako prioritnej oblasti.

54. Víta pozornosť, ktorá sa venuje rozvoju prístavov, cestovnému ruchu v pobrežných oblastiach a ochrane námorného dedičstva a morského prostredia vrátane lokalít v rámci sústavy NATURA 2000.

55. Súhlasí s tým, že akvakultúra je prvkom, ktorý treba zohľadniť pri integrovanom riadení pobrežných oblastí, a súčasťou kultúry a výrobného systému pobrežných oblastí Stredozemného mora.

56. Je zajedno s tvrdením, že celá oblasť Stredozemného mora má v tejto súvislosti vzhľadom na svoje kultúrne bohatstvo rozsiahle možnosti ďalšieho rozvoja.

57. S uspokojením si všíma pozornosť, ktorá sa venuje špecifickej otázke ostrovných krajín a regiónov, a najmä ťažkostiam spojeným s fyzickými prepojeniami.

58. Pripája sa k výzve na integrovaný prístup k riadeniu pobrežných oblastí Stredozemného mora.

59. Súhlasí s tým, že nástroje medziodvetvového riadenia môžu pobrežným regiónom Stredozemného mora pomôcť lepšie riešiť otázky sociálnej, environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti integrovaným spôsobom.

60. Znovu vyjadruje svoju podporu Komisii v jej iniciatíve prijať právne nástroje pre celú oblasť Stredozemia, ktoré by podporili zavedenie integrovaného riadenia pobrežných zón Stredozemného mora (2).

61. Je zajedno s názorom, že výmena osvedčených postupov je dôležitým nástrojom na ich realizáciu v praxi, a preto podporuje iniciatívu, v rámci ktorej Komisia poskytne prostredníctvom internetovej stránky zoznam nástrojov integrovaného riadenia pobrežných zón, osvedčených postupov a prípadových štúdií.

62. Podporuje zámer iniciovať rozvoj vedomostnej základne v oblasti integrovaného riadenia pobrežných zón v Stredozemí a osobitne sa zameriavať na medzinárodnú spoluprácu.

63. Kladne hodnotí prijímanie opatrení na posilnenie väzby medzi morom a pevninou, najmä prepojenie plánovania na pevnine a v oblasti mora.

64. Zároveň však vyzýva Európsku komisiu, aby zaujala jednoznačnejší postoj a navrhla nové a účinnejšie nástroje na efektívnu implementáciu stanovených cieľov, pričom zohľadní možný prínos zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do tohto procesu.

65. Výbor podporuje vytvorenie námorných akčných skupín, ktoré by združili rôzne sektorové aspekty v súčasnosti riadené nezávisle, a to v snahe zlepšiť komplementaritu a synergiu medzi štrukturálnymi fondmi (EFRR, ESF) a inými fondmi (Európsky fond pre rybné hospodárstvo), ktoré sa môžu využiť v námornej oblasti.

Uľahčenie konania založeného na poznatkoch

66. Súhlasí s tým, že rozvoj udržateľného námorného hospodárstva a účinné riadenie v oblasti pobrežia si vyžaduje politiku založenú na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch.

67. Vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na udržateľné riadenie prístavných oblastí.

68. Pripája sa k obavám, že je potrebné vynaložiť viac úsilia v oblasti zberu a šírenia základných údajov potrebných na posúdenie stavu životného prostredia v Stredozemnom mori a prípadných výnosov z prírodných zdrojov.

69. Podporuje zámer Komisie propagovať význam vedeckých odporúčaní a zberu údajov v súvislosti so spoločnou rybárskou politikou a prijať a uplatňovať právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia v Stredozemí.

70. Súhlasí s tým, že posilnená infraštruktúra morského výskumu, integrované úsilie v oblasti výskumu a vývoja technológií prostredníctvom námorných zoskupení a technologických platforiem, ako aj synergie medzi členskými štátmi a regiónmi sú potrebné na hľadanie koherentných riešení týkajúcich sa využívania všetkých hospodárskych možností Stredozemného mora v rámci prístupu založeného na požiadavkách ekosystému. Rozvoj multidisciplinárneho skúmania morských ekosystémov vrátane morského dna preto považuje za krok správnym smerom.

71. Uznáva dôležitý kus práce, ktorá sa realizuje v súvislosti so zriadením európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET) s cieľom zlepšiť vedomostnú infraštruktúru a prekonať prekážky získavania, sprístupňovania a využívania údajov.

72. Víta zámer Komisie zriadiť integrovanú námornú sieť európskeho výskumného priestoru, ktorej cieľom bude zlepšiť koordináciu morského výskumu medzi členskými štátmi vrátane regiónu Stredozemia.

73. Je zajedno s názorom, že by bolo užitočné začať rozvíjať iniciatívu zameranú na rozsiahly multitematický výskum s cieľom spojiť znalosti o Stredozemnom mori zo všetkých relevantných odborov.

74. Víta vypracovanie európskeho atlasu morí s cieľom zvýšiť informovanosť a vytvoriť spoločnú námornú identitu v morských oblastiach vrátane Stredozemia.

75. Konštatuje, že pokiaľ ide o určité geopolitické aspekty v oblasti Stredozemia, úspech akejkoľvek iniciatívy alebo opatrenia v konečnom dôsledku do veľkej miery závisí od toho, či sa do nich plne zapoja všetky krajiny Stredozemia a či budú existovať spoločné programy a iniciatívy na budovanie kapacít.

76. V tejto súvislosti podporuje iniciatívu, ktorá má stanoviť dlhodobý strategický rámec vedeckej spolupráce v celej oblasti Stredozemného mora, a tým umožniť rozvoj spolupráce v oblasti morského výskumu v rámci štruktúrovaného programu s cieľom reagovať na spoločné výzvy.

Integrovaný dozor v záujme bezpečnejšieho a zabezpečeného námorného priestoru

77. Súhlasí s tým, že dozor nad námornými činnosťami a operáciami je potrebný na úspešné riadenie námorných činností, a to najmä vzhľadom na otázky bezpečnosti a ochrany ľudského života a zachovania morského ekosystému.

78. Nazdáva sa, že dozor nad námornými činnosťami by sa mal vzťahovať aj na rybolov a prekládky tovaru, ktoré sa vykonávajú vo vodách členských štátov, ako aj v medzinárodných vodách Stredozemného mora.

79. Pripája sa názoru, že je nevyhnutné dôsledne implementovať právne predpisy EÚ v oblasti námornej bezpečnosti.

80. Domnieva sa, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, aby sa zaistilo budovanie kapacít námorných administratív a prístavných orgánov v partnerských krajinách v Stredozemí, ktoré nie sú členmi EÚ, a umožniť im zamerať sa na vytváranie bezpečnejšieho a chráneného námorného priestoru v Stredozemí.

81. Je zajedno s názorom, že dozrel čas na to, aby sa výsledky projektu SAFEMED využili na vyplnenie regulačných a štrukturálnych medzier medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami v Stredozemí, a podporuje návrh Komisie, aby Európska námorná bezpečnostná agentúra začal rozvíjať programy technickej spolupráce s partnermi v Stredozemí.

82. Pokiaľ ide o dozor nad pohybom lodí, vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah regionálneho servera automatického identifikačného systému tým, že podnieti štáty, ktoré nie sú členmi EÚ k začleneniu do jeho okruhu.

83. Oceňuje príspevok agentúry Frontex k zlepšeniu hliadkovania v oblasti Stredozemia, najmä pokiaľ ide o mohutný nerovnomerný migračný tlak na členské štáty EÚ.

84. Uznáva, že účinný proces dialógu a finančnej pomoci partnerským krajinám v Stredozemí ich môže zároveň podmieniť k tom, aby sa priamo zapojili do činnosti agentúry Frontex v Stredozemí.

85. Obáva sa však, že agentúra Frontex je ešte stále nedostatočne vybavená na to, aby účinne vykonávala úlohy, ktoré jej boli určené, a podporuje Komisiu v jej úsilí zabezpečiť, že táto agentúra dostane k dispozícii nástroje a zdroje nevyhnutné na plnenie svojich úloh.

86. Zároveň sa však obáva, že nedávno schválené nové usmernenia pre európske pobrežné hliadky spôsobili, že členské štáty, ktoré nedokážu znášať dodatočnú záťaž nelegálneho prisťahovalectva, môžu byť odradené od aktívnej účasti ako hosťovské krajiny misií agentúry Frontex, čo významne obmedzí šance týchto misií na úspech.

87. Zasadzuje sa za prijatie ďalších priamych opatrení v rámci územia EÚ i v zahraničí, aby sa do rúk spravodlivosti dostali tí, ktorí svojimi kriminálnymi aktivitami sprostredkúvajú nelegálne prisťahovalectvo.

88. Zároveň vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre zabezpečenie maximálneho dodržiavania ľudských práv a základných slobôd prisťahovalcov, a to za každých okolností na území EÚ i mimo neho.

89. Víta každú iniciatívu zameranú na podporu pozitívnej práce vykonávanej v oblasti boja proti pašovaniu omamných látok po mori.

90. S poľutovaním konštatuje, že oznámenie nehovorí o narastajúcom riziku terorizmu, vrátane námorného pirátstva, ktoré sa bohužiaľ začína objavovať neďaleko tohto regiónu.

91. Schvaľuje všetky snahy o integráciu námorného dozoru v Stredozemí prostredníctvom podpory výmeny informácií a prehlbovania spolupráce medzi národnými orgánmi zodpovednými za monitorovanie mora a dozor nad ním.

92. Zastáva však názor, že zapojenie partnerských krajín v Stredozemí do integrácie námorného dozoru by nemalo byť predmetom ďalšieho preskúmania, ale skôr prioritnou úlohou Komisie.

93. Zároveň zdôrazňuje, že bez aktívnej účasti miestnych a regionálnych orgánov nie je možný úspešný dozor nad námornými činnosťami a operáciami, ani odstraňovanie bezpečnostných rizík.

Záver

94. Súhlasí s tým, že výzvy, ktorým čelí oblasť Stredozemia, si vyžadujú spoločné a integrované reakcie opierajúce sa o zdokonalené riadenie námorných záležitostí a podporuje iniciatívu Komisie prijať úlohu koordinátora a sprostredkovateľa krokov jednotlivých štátov v oblasti námornej politiky pre Stredozemie.

95. V tejto súvislosti konštatuje, že Komisia vo všeobecnosti rešpektuje zásadu subsidiarity a proporcionality, hoci ho sklamalo, že oznámenie nie vždy v dostatočnej miere uznáva miestny a regionálny rozmer, najmä v súvislosti s navrhovanými programami a iniciatívami, a preto vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia, že miestne a regionálne samosprávy dostanú príležitosť priamo sa zapojiť do týchto programov a iniciatív a spoločne riešiť kľúčové problémy, ktorým región Stredozemia čelí. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že miestne samosprávy majú v jednotlivých členských krajinách rôznu štruktúru, a že im ich kompetencie, ktoré sa tiež v jednotlivých krajinách líšia, ich žiaducu účasť umožňujú v rôznej miere.

96. Je zajedno s názorom, že integrovaný prístup k námorným záležitostiam by nemal oslabovať nástroje a ciele, ktoré boli stanovené so zámerom dosiahnuť pokrok v určitých námorných oblastiach.

97. Súhlasí s tým, že úspešná námorná politika v Stredozemí má potenciál uľahčiť optimalizáciu účinnosti a výsledkov v rôznych oblastiach činnosti v Stredozemí.

98. Zároveň mu však neostáva iné, ako vysloviť poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neposkytla podrobnosti o financovaní plánovaných krokov.

99. A preto, hoci podporuje ciele a kroky stanovené v oznámení, nabáda Komisiu k tomu, aby vzala do úvahy toto stanovisko a prijala opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie oznámenia.

Odporúčania

Výbor regiónov predovšetkým odporúča:

100. Podporovať upevnením vzájomnej dôvery a porozumenia hlbší a konštruktívnejší dialóg medzi všetkými relevantnými subjektmi v regióne, vrátane miestnej a regionálnej úrovne správy.

101. Zavádzať účinné mechanizmy, ktoré by všetkým krajinám Stredozemia umožnili v rovnakej miere prispievať k účinnému riadeniu tohto unikátneho regiónu, a zároveň by ich k tomu podnecovali, pričom by sa osobitná pozornosť venovala ochrane morského prostredia a biodiverzity.

102. Komisii zvážiť odporučenie a prijatie opatrení na koordináciu konkrétnych priamych krokov členských štátov EÚ a partnerských krajín v Stredozemí mimo EÚ s cieľom bojovať proti narastajúcemu cezhraničnému organizovanému zločinu v Stredozemí, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, omamnými látkami a zbraňami.

103. Venovať väčšiu pozornosť prípadnej úlohe miestneho a regionálneho rozmeru a uznať jej význam, a to v rámci EÚ i v krajinách Stredozemia mimo EÚ, a z tohto hľadiska venovať viac pozornosti práci Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), viac ju koordinovať a podporovať.

104. V plnej miere umožniť Výboru regiónov a miestnej a regionálnej úrovni správy, ktorú zastupuje, aktívne sa zapájať do práce skupiny koordinačných stredísk na vysokej úrovni v jednotlivých členských štátoch, v rámci ktorých by sa pravidelne malo diskutovať o tvorbe integrovanej námornej politiky.

105. V plnej miere umožniť Výboru regiónov a miestnej a regionálnej úrovni správy, ktorú zastupuje, aktívne sa zapájať do rokovaní pracovnej skupiny pre integrovanú námornú politiku v Stredozemí.

106. Vykonať podrobnú štúdiu tovaru a surovín, ktoré sa v súčasnosti prepravujú po Stredozemnom mori, za účelom identifikácie skutočnej miery s tým spojeného rizika.

107. Podnecovať a vytvárať viac spoločných verejno-súkromných iniciatív, ktoré by boli podporované európskymi finančnými nástrojmi, s cieľom zlepšiť životné prostredie a zastaviť stratu biodiverzity v Stredozemí, a zároveň podporovať výskum pri hľadaní účinnejších a menej riskantných spôsobov zásobovania priemyslu surovinami.

108. Komisii, aby podporila podrobnú štúdiu o javoch spojených s klimatickým zmenami a znečisťovaním pobrežia, ktoré majú zásadný ekonomický vplyv na pobrežný rybolov. Zároveň zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia podporila úsilie členských štátov o vykonávanie bezprostredných opatrení na pomoc profesionálom a pracovníkom v odvetví rybolovu.

109. V krátkodobom a strednodobom časovom horizonte vypracovať a podporovať vhodné politické nástroje a mechanizmy na ďalšiu integráciu námornej politiky, ktoré by viedli k harmonizácii a zjednodušeniu námorných politík.

110. Vytvoriť opatrenia, ktoré podnietia krajiny Stredozemia k tomu, aby ratifikovali a v plnej miere uplatňovali dohovory a protokoly o morskom životnom prostredí, biodiverzite, námornej doprave a rybolove v Stredozemí, a to aj pomocou spoločného a spoluzodpovedného hospodárenia so zásobami rýb a zosúladením obmedzení týkajúcich sa jednotlivých metód rybolovu vo všetkých štátoch v oblasti Stredozemného mora.

111. Venovať osobitnú pozornosť opakovaným výzvam na vytvorenie jednotného zjednodušeného finančného mechanizmu pre všetky otázky v oblasti námornej politiky v rámci európskeho pobrežného a ostrovného fondu.

112. Komisii rozšíriť svoj návrh na spustenie projektu na testovanie uplatňovania námorného priestorového plánovania na miestnej úrovni, aby tak podporila konkrétne cezhraničné postupy, a predložila v pomerne krátkom čase podrobný návrh. V tejto súvislosti Výbor regiónov znovu pripomína svoju výzvu na inovatívne viacúrovňové riadenie, ktoré by zohľadňovalo sociálne a environmentálne aspekty a jestvujúce regionálne dohovory.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) KOM (2009) 540 v konečnom znení.

(2) V súlade s Protokolom o integrovanom riadení pobrežných zón Stredozemného mora z 21. januára 2008.

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/46

Stanovisko Výboru regiónov – Miestna a regionálna spolupráca pri ochrane práv dieťaťa v Európskej únii

(2010/C 267/10)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1. Konštatuje, že deti predstavujú jednu pätinu obyvateľstva Európskej únie a preto by vytvorenie vhodných podmienok pre ich rast a rozvoj, vrátane ochrany a podpory ich práv malo byť jednou z hlavných priorít EÚ, jej inštitúcií a členských krajín.

2. Konštatuje, že článok 24 Charty základných práv Európskej únie výslovne uznáva práva dieťaťa. Okrem toho sú základné práva dieťaťa horizontálnou, prierezovou otázkou, ktorá má viacero rozmerov, a preto musí byť zahrnutá do všetkých dôležitých politických opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa, že Dohovor OSN o právach detí by sa mohol použiť ako rámec, ktorý sa neuplatňuje aktívne len ak sú tieto práva porušované, ale začne sa široko využívať v prospech rozvoja a príležitostí všetkých detí a mládeže.

3. Konštatuje, že ústavný a právny rámec pre rešpektovanie práv dieťaťa, vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj ďalších kľúčových medzinárodných dohôd v tejto oblasti ratifikovaných všetkými členskými krajinami, je v rámci Európskej únie dostatočne rozvinutý. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby sa v tejto oblasti objavovali nové výzvy a hrozby, čo si vyžaduje nové politické opatrenia, dobre koordinované kroky a ich ďalšie neustále sledovanie.

4. Pripomína, že cieľom je skutočne rešpektovať práva dieťaťa, a ten nemožno dosiahnuť bez rozsiahleho partnerstva medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä medzi inštitúciami EÚ, členskými krajinami, mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti, vrátane samotných detí, no v prvom rade a predovšetkým miestnych a regionálnych orgánov. Práve ony stoja v prvej línii pri zaisťovaní nepretržitej ochrany práv detí a majú kľúčové právomoci v tejto oblasti.

5. Pripomína, že uplatňovanie práv dieťaťa spadá predovšetkým do tých oblastí politiky, v ktorých sa o kompetencie delia EÚ a členské krajiny (napr. sociálna politika, vzdelávanie a mládež, zdravie, oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosť, atď.). Zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby kroky uskutočnené na úrovni EÚ rešpektovali princíp subsidiarity a proporcionality, a aby sa uplatňovali v duchu viacúrovňového riadenia. Kroky uskutočnené na úrovni EÚ majú mať takú formu, ktorá bude podporovať diskusiu, výmenu osvedčených postupov, ako aj komparatívny výskum, pozorovanie a hodnotenie.

6. Podporuje snahu Európskej komisie zamerať sa v prvom rade na boj proti násiliu a na ochranu zraniteľných skupín detí, ako sú napríklad maloleté osoby bez sprievodu a obete obchodovania s ľuďmi, ako aj deti ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. VR však pripomína, že v žiadnej z týchto oblastí nebude možné dosiahnuť stanovené ciele bez partnerstva so všetkými dôležitými subjektmi, predovšetkým s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

7. Konštatuje, že sú tiež potrebné včasné opatrenia na podporu zdravia, aby vôbec nevznikali niektoré problémy, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že deti a mládež žijú v ohrozenom prostredí.

8. Víta zámer Komisie vypracovať oznámenie o právach dieťaťa, ako aj zvolenú metodológiu, ktorou je verejná konzultácia o tejto otázke. VR sa teší na spoluprácu s Komisiou v rámci riadiacej skupiny Európskeho fóra pre práva dieťaťa a v rámci samotného fóra.

9. Víta ustanovenia štokholmského programu (viacročný program pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ochranu detí), ktorý prijala Európska rada v roku 2010, a ktorý zaradil ochranu a podporu základných práv detí medzi priority.

10. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadnili potreby a poznatky miestnych a regionálnych orgánov pri formulovaní akčného plánu, ktorý má na základe štokholmského programu prijať Európska komisia v prvom polroku 2010, a ľutuje, že v tomto programe nie je výslovná zmienka o uvedených orgánoch.

11. Aktívne podporuje každoročný dialóg o viacúrovňovej ochrane a podpore základných práv spoluorganizovaný Európskou komisiou, Európskou agentúrou pre základné práva (FRA) a Výborom regiónov, ktorý je nástrojom na prekonanie nedostatkov v uplatňovaní európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa a na zabezpečenie účinnejšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do európskej spolupráce v oblasti práv detí.

12. Víta skutočnosť, že Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) vypracovala ukazovatele pre oblasť práv dieťaťa a vníma to ako dôležitý krok k uplatňovaniu politických opatrení založených na lepšej informovanosti a faktoch. Upozorňuje však na pretrvávajúce nedostatky týchto ukazovateľov, ktoré sa len stručne venujú kompetencii miestnych a regionálnych orgánov, ktoré ich preto môžu využiť len v obmedzenej miere.

13. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je známe, koľko detí je obeťou obchodovania a zneužívania detskej práce, a to aj napriek tomu, že všetky členské krajiny EÚ podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o najhorších formách detskej práce. So zreteľom na to, že rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, VR zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi príslušnými orgánmi a špecializovanými agentúrami na všetkých úrovniach, aby sa tak mohla účinnejšie riešiť otázka vykorisťovania detí.

14. Poukazuje na to, že je potrebné ďalej vyzdvihovať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v súvislosti s ochranou práv dieťaťa, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane, či o prístup mladých ľudí na trh práce.

15. Konštatuje, že regionálne a miestne orgány by sa predovšetkým vzhľadom na to, že majú dobrú pozíciu na informovanie občanov a podporu dialógu s miestnymi komunitami, mali považovať za dôležitých partnerov aj pri konzultačných postupoch EÚ, a to s cieľom posilniť ochranu práv dieťaťa a organizovať informačné kampane o týchto právach, ktoré by sa s finančnou podporou EÚ konali na regionálnej a miestnej úrovni so zámerom zvýšiť povedomie detí o ich právach.

16. Poukazuje na cennú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti práv dieťaťa mimovládne organizácie na európskej i národnej úrovni.

17. Víta iniciatívy v oblasti označovania, akou je označenie, ktoré udeľuje UNICEF mestám priaznivo naklonených deťom, a ktoré zaisťuje uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa v praxi na miestnej úrovni, a obsahuje tiež opatrenia, ktoré majú zaručiť práva dieťaťa a ich začlenenie do príslušných rozhodovacích procesov.

18. Odporúča európskym miestnym a regionálnym orgánom, aby plne využívali existujúce štruktúry spolupráce a výmeny osvedčených postupov, ako napríklad organizovanú občiansku spoločnosť, akademickú obec a tvorcov politiky aktívne pôsobiacich v oblasti práv dieťaťa. V tejto súvislosti by sa mali na európskej úrovni podporovať inovatívne opatrenia na podnecovanie spolupráce a účinnejšieho partnerstva medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi z rôznych členských štátov EÚ a mali by sa presadzovať výmeny osvedčených postupov medzi nimi.

19. Vyzýva Komisiu, aby začlenila do svojich dokumentov príklady postupov v oblasti ochrany práv detí, ktoré sa v EÚ osvedčili. Ustanovenia z Európskej charty miest priaznivo naklonených deťom a z politických usmernení Rady Európy o národných integrovaných stratégiách na ochranu detí pred násilím by mali byť preto zohľadnené v stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a zároveň by sa malo zdôrazniť, že treba klásť silnejší dôraz na čo najlepší spôsob aplikovania politických záväzkov v praxi.

20. Pripomína dôležitú úlohu, ktorú v oblasti práv dieťaťa zohráva Rada Európy a vyzýva inštitúcie EÚ, aby s ňou posilnili spoluprácu.

Právny a administratívny rámec

21. Berúc na vedomie komplexnosť a viacrozmernosť pojmu „práva detí“, VR zdôrazňuje, že je potrebné pristupovať k tejto otázke v prvom rade a predovšetkým ako k nástroju na dosiahnutie bezpečného, komplexného a prospešného prostredia pre vývin dieťaťa, aby sa z neho stal plnohodnotný, uvedomelý, sociálne zodpovedný člen príslušnej miestnej komunity, členského štátu, ako aj celej multikultúrnej európskej spoločnosti.

22. Vyzýva členské krajiny, aby venovali väčšiu pozornosť zaisteniu práv dieťaťa, vrátane rešpektovania základných podmienok, ktoré deti potrebujú pre svoj rozvoj. Z tohto hľadiska majú miestne a regionálne orgány jedinečnú príležitosť vypracovať vlastné stratégie a byť tak príkladom pre vlastné krajiny a samotnú EÚ.

23. Konštatuje, že opatrenia, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie práv dieťaťa, sa nevzťahujú na niektoré z najzraniteľnejších skupín detí. Je to obzvlášť dôležité v prípade tzv. „neviditeľných detí“, t. j. detí z rodín bez právoplatného povolenia na pobyt, ako aj „detí ulice“.

24. Konštatuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť účinnú spoluprácu policajných orgánov členských štátov, ale tiež plne využívať možnosti mäkších opatrení spoločnosti, ako je napríklad horúca linka organizácie Missing Children pre nezvestné deti (116000). VR vyzýva členské štáty, aby verejne sprístupnili bezplatné „číslo 116“ a spropagovali ho u občanov.

25. Vyzýva všetky relevantné zainteresované strany, aby pomohli získať kompletnejšie zdroje informácií a ďalej zlepšovať zber údajov a analytické techniky ukazovateľov práv dieťaťa. Vo všetkých fázach tohto procesu by sa mali uskutočniť konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré sú poskytovateľmi kvantitatívnych i kvalitatívnych vstupov, ako aj dôležitými konečnými užívateľmi tohto nástroja.

26. Berúc do úvahy nedostatok komplexných informácií o ochrane práv dieťaťa v členských krajinách, vyzýva Komisiu, aby vypracovala, zverejnila a pravidelne aktualizovala hodnotiacu tabuľku práv dieťaťa ako nástroj, ktorý by sa venoval zlepšeniu ukazovateľov práv dieťaťa a poskytoval by spoľahlivé, porovnateľné a aktualizované informácie o úrovni práv dieťaťa v členských krajinách. Hodnotiaca tabuľka by sa mohla opierať o metodológiu už existujúcej hodnotiacej tabuľky pre vnútorný trh, ktorá ukazuje postup transpozície smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu. Tento nástroj by slúžil nielen ako referenčný bod pre výskum, ale prostredníctvom vyzdvihovania osvedčených postupov by sa mohol stať dôležitým impulzom pre zmenu politík členských krajín a pomôcť prekonať súčasnú situáciu, keď neexistuje povinné acquis, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, ktorú propaguje biela kniha o európskom riadení.

27. Vyzýva Komisiu, aby propagovala pojem práva dieťaťa ako aj spoluprácu medzi miestnymi úradmi v EÚ a mimo nej v tejto oblasti v rámci vonkajšej politiky EÚ. Mala by sa preto podporovať spolupráca s Radou Európy ako aj ďalšie rámce EÚ pre vonkajšiu spoluprácu, vrátane – okrem iných - európskej susedskej politiky, Únie pre Stredozemie, dialógu EÚ - Afrika a spolupráce s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, čím by sa prispelo k zlepšeniu kvality života v partnerských krajinách EÚ, a to predovšetkým v krajinách susediacich s EÚ.

Zaistenie základných práv a riešenie kľúčových výziev

28. Poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú národní detskí ombudsmani a podobné orgány v oblasti ochrany práv detí, ako aj na možný prínos, ktorý môže mať pre miestne a regionálne zúčastnené strany dvojcestná komunikácia a úzka spolupráca s týmito úradmi. Zároveň vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu a medzinárodné dohody posilnili inštitúciu detského ombudsmana.

29. Konštatuje, že chudoba môže byť veľkou prekážkou z hľadiska rovnosti príležitostí, ktorú musíme zabezpečiť, ak chceme účinne chrániť práva dieťaťa. Detská chudoba môže deti a ich rodiny pripraviť o ich práva a obmedziť ich možnosti do budúcnosti. Opatrenia sa preto musia v prvom rade zameriavať na deti z najzraniteľnejších sociálnych skupín a zaručiť kvalitné vzdelávanie pre všetkých, aby tak každé dieťa dostalo šancu na riadny rozvoj.

30. Konštatuje, že miestne a regionálne orgány by mohli prispieť k účinnému riešeniu tejto otázky tým, že budú podporovať viacrozmerné systémy sociálnej ochrany, ktoré budú osobitne zohľadňovať deti, pretože deti možno lepšie chrániť vtedy, keď majú ony a aj ich rodičia zaistené primerané životné podmienky a zdravotnú starostlivosť. Najúčinnejší prístup z hľadiska nákladov zahŕňa prevenciu a sociálnu ochranu. Predovšetkým opatrenia ako odpustenie poplatkov sirotám a zraniteľným deťom umožnili zlepšiť prístup k vzdelaniu a zdravotníckym službám. VR preto navrhuje, nabádať európske inštitúcie, medzinárodné organizácie, špecializované asociácie a národné verejné úrady k tomu, aby podporili schopnosť miestnych a regionálnych orgánov vykonávať tieto opatrenia.

31. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala a prijala odporúčania zamerané na znižovanie detskej chudoby. Vypracovať by sa mohli na základe rozsiahlych verejných konzultácií, aby sa zaistilo čo možno najširšie pokrytie a maximálne zapojenie dôležitých zainteresovaných strán, a aby odrážali škálu možných prístupov.

32. Vzhľadom na zvyšujúcu sa mobilitu pracovnej sily v EÚ a pracovnú migráciu v rámci EÚ poukazuje VR na to, že migrujúcim deťom treba zaistiť ich práva, predovšetkým čo sa týka právomocí miestnych a regionálnych orgánov. Toto zahŕňa okrem iného pomoc pri procese zjednocovania rodín, rodinné poradenstvo, sociálne, vzdelávacie a zdravotnícke služby pre deti migrantov, pomoc pri ich prispôsobovaní sa životu v cieľovej krajine a integrácii do miestnych a školských komunít.

33. Poukazuje na možný úžitok vyplývajúci z úspešnej integrácie detí migrantov v rámci EÚ do príslušnej spoločenskej vrstvy cieľovej krajiny. Úspešné opatrenia v tejto oblasti môžu viesť k zvýšeniu vedomostí o členských krajinách EÚ u detí pôvodného obyvateľstva i detí migrantov, k zvýšeniu sociálneho kapitálu, väčšej tolerancii v krajinách pôvodu migrantov, ako aj v cieľových krajinách. VR preto vyzýva miestne a regionálne orgány a členské krajiny, aby venovali väčšiu pozornosť tejto otázke a výzvy, ktoré prináša migrácia v rámci EÚ, pretavili na príležitosti.

34. Poukazuje na hrozbu, ktorú predstavuje bohužiaľ stále existujúci jav obchodovania s ľuďmi, najmä pokiaľ sa to týka detí. Vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby vyvinuli maximálne úsilie, vrátane schválenia vhodnej legislatívy na úrovni EÚ, na boj proti tomuto druhu trestného činu a na zaistenie maximálnej možnej ochrany obetí v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, keďže tieto sú v prvom rade zodpovedné za poskytovanie dôležitej pomoci, akou je napríklad vzdelávanie, sociálna starostlivosť a psychologická liečba, ako aj posilnenie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a justičnými orgánmi.

35. Poukazuje na to, že je potrebné poskytovať primeranú ochranu maloletým osobám bez sprievodu.

36. Konštatuje, že treba zlepšiť súdy pre mladistvých, vypracovať veku primerané opatrenia na prevenciu trestných činov mladistvých, ako aj na intervenciu a reintegráciu a oddeliť mladistvých delikventov priestorovo aj organizačne od dospelých väzňov.

Informačné a vzdelávacie opatrenia

37. Zdôrazňuje význam komplexného vzdelávania o právach detí, ktoré by malo byť poskytnuté všetkým, vrátane dospelých a detí, čo by prispelo k lepšiemu pochopeniu samej podstaty práv detí, k procesu zvýšenia povedomia a informovanosti mladých občanov.

38. Berúc na vedomie nedeliteľnosť sociálnych práv a zodpovedností Výbor regiónov odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť širšiemu kontextu, v ktorom existujú práva detí, konkrétne koncepcii ľudských práv a sociálnych zodpovedností. Ďalej odporúča podporovať koncepciu zodpovednosti detí voči svojim rodinám, komunite, krajine, rodičom, starším osobám, mladším deťom, menej zvýhodneným ľuďom, životnému prostrediu, ako aj kľúčovým štruktúram v rámci súčasnej spoločnosti.

39. Upriamuje pozornosť na to, že v politike v oblasti práv dieťaťa by sa s deťmi malo zaobchádzať ako s partnermi schopnými poskytnúť hodnotnú spätnú väzbu. Táto spätná väzba by sa mala využiť na aktualizáciu národných i európskych politík. Z tohto hľadiska môžu miestne a regionálne orgány zohrávať kľúčovú rolu ako sprostredkovatelia prostredníctvom existujúcich osvedčených postupov, ako napríklad prostredníctvom miestnej rady pre deti, ktorá im umožní predkladať svoje požiadavky.

40. Víta iniciatívu Komisie vyvinúť šesť platforiem pre komunikáciu, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom prezentovať svoje názory, a zdôrazňuje, že je potrebné túto iniciatívu rozvinúť a zahrnúť do nej miestne a regionálne orgány ako subjekty, ktoré najlepšie poznajú miestne pomery a sú najspôsobilejšie viesť túto štruktúrovanú komunikáciu.

41. Poukazuje na, že je potrebné zaistiť právo dieťaťa na prístup ku kvalitnému vzdelaniu, život v bezpečnom a príjemnom prostredí a na ochranu pred všetkými formami fyzického a psychického násilia. zároveň vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri zaisťovaní týchto práv miestne a regionálne orgány.

42. Poukazuje na to, že treba zaistiť právo na kvalitné vzdelanie aj pre fyzicky a mentálne postihnuté deti a pripomína význam iniciatív, ktorých cieľom je podporovať ich nezávislosť a zabezpečiť ich plnú integráciu do sociálneho prostredia, ako sa stanovuje v článku 26 Charty základných práv Európskej únie. V oblasti vzdelávania existujú dve rozdielne koncepcie: jedna navrhuje rozvoj špeciálnych učiteľských a školiacich programov a druhá maximálnu možnú integráciu postihnutých detí do všeobecného tradičného vzdelávacieho procesu. VR vyzýva miestne a regionálne orgány, pedagogickú akademickú obec, mimovládne organizácie, ako aj všetky dôležité zúčastnené strany, aby sa zapojili do celoeurópskej debaty o možných riešeniach a osvedčených postupoch v tejto oblasti a sprístupnili ich výsledky všetkým, ktorý majú záujem zlepšiť svoje poznatky o tejto problematike. Preto poukazuje na experimenty, ktorých cieľom je integrovať deti s postihnutím, a ktoré poskytujú reálne možnosti všetkým a nevytvárajú žiadne formy marginalizácie či vylúčenia, a preto by mali byť podporované.

43. Poukazuje na význam kvalitného vzdelania a sústavnej odbornej prípravy expertov v sociálnej sfére a iných oblastiach, ktorí pracujú s deťmi.

44. Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s porušovaním práv dieťaťa, ktoré sa prejavuje viacerými spôsobmi: od šikanovania, ktoré sa potom zväčša kopíruje a dochádza tak opakovane k neprimeranému správaniu, až po iné formy psychického a fyzického násilia páchaného deťmi na iných deťom, a všetky typy zneužívania, predovšetkým na školách.

45. Všíma si, že plnohodnotný rozvoj detí, ktoré sa príliš venujú virtuálnym sociálnym sieťam a ponárajú sa do počítačových hier a virtuálneho sveta, je ohrozený. Z dôvodu virtuálnych aktivít sa často znižuje možnosť týchto detí rozvíjať svoje spoločenské zručnosti a získať potrebné vedomosti. Všetky zainteresované inštitúcie by preto mali primerane dbať o to, aby si deti vytvorili takú predstavu o informačných technológiách a virtuálnom svete, na základe ktorej ich budú chápať ako nástroje na dosiahnutie cieľov v reálnom svete.

46. Upriamuje pozornosť na prínos, ktorý môže mať „pouličný život“ pre komplexný rozvoj detí, ako napríklad možnosť naučiť sa využívať verejné priestranstvo, vyrastať a zoznamovať sa s inými deťmi a byť s nimi a ich komunitami v kontakte, a poukazuje tiež na nebezpečnú odvrátenú stránku takéhoto pouličného života, ktorý môže v niektorých oblastiach a mestách Európy viesť k vzniku mládežníckych gangov.

47. Vzhľadom na dva predchádzajúce body VR vyzýva miestne a regionálne orgány členských krajín, aby sa aktívnejšie zapájali do výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa organizovania mimoškolských aktivít pre deti, prostredníctvom ktorých môžu deti rozvíjať svoje sociálne a odborné zručnosti. Príklady osvedčených postupov treba ďalej propagovať na národnej i európskej úrovni, čím sa podporia príslušné zamerania národných a európskych nástrojov.

48. Vyzýva Komisiu, aby do procesu prípravy hodnotiacej tabuľky v oblasti práv dieťaťa zapojila čo najviac zainteresovaných strán, vrátane dôležitých agentúr Európskej únie, mimovládnych organizácií, miestnych a regionálnych orgánov a Výboru regiónov.

49. Domnieva sa, že vzhľadom na rýchly vývoj informačných technológií (IT) a technické možnosti využiť takéto technológie na rozličné formy zneužívania detí, by sa malo bezpečnejšie používanie internetu považovať za kľúčovú úlohu EÚ.

50. Zdôrazňuje skutočnosť, že koncept bezpečnejší internet by mal zahŕňať boj proti zneužívaniu detí a detskej pornografii na internete, ako aj proti iným rozšíreným formám násilia, ktoré sa môžu vyskytnúť vo virtuálnom svete, ako napríklad internetové šikanovanie.

51. Domnieva sa, že vzdelávanie detí a dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do styku, môže značne prispieť k prevencii a k riešeniu otázky detského zneužívania súvisiaceho s internetom. Pozornosť sa musí venovať hlavne tomu, aby sa deti a dospelí, predovšetkým tí, ktorí pracujú s deťmi, ako napríklad odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej práce, naučili bezpečne používať internet, rozpoznali internetové trestné činy a ďalšie škodlivé aktivity súvisiace s internetom a vedeli, ako o nich informovať príslušné úrady.

52. Upozorňuje, že je potrebné chrániť deti pred negatívnym sociálnym prostredím, najmä takým, v ktorom sa podporuje konzumácia psychotropných látok (alkohol, tabak, drogy a iné látky s negatívnym vplyvom na psychické a fyzické zdravie). Obzvlášť dôležitá úloha pri tom prislúcha miestnym a regionálnym orgánom, pretože práve tie sú v systéme sociálneho zabezpečenia prvým článkom reťaze, ktorý sa zasadzuje za zaistenie harmonického a bezpečného rozvoja dieťaťa. Orgány verejnej správy majú za úlohu postrehnúť, identifikovať a zhodnotiť blížiace sa nebezpečenstvo a využiť všetky dostupné prostriedky na jeho odstránenie. Vyzýva vnútroštátne aj európske inštitúcie, vrátane detských ombudsmanov, mimovládnych organizácií či ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov, aby v tejto oblasti rôznymi spôsobmi podporovali orgány verejnej správy a podnecovali odmietavý postoj spoločnosti ku konzumácii psychotropných látok.

Finančné a podporné opatrenia

53. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by sa mali považovať za kľúčových partnerov pri rozvoji a uplatňovaní európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa, ako aj iných európskych iniciatív v tejto oblasti.

54. Domnieva sa, že regionálne a miestne administratívy musia mať k dispozícii všetky programy a nástroje vytvorené v rámci tejto stratégie.

55. Víta pozitívny účinok európskych finančných a podporných nástrojov, ako je napríklad program Daphne zameraný na ochranu práv dieťaťa, no je sklamaný z nedostatku zdrojov, ako aj nedostatočnej informovanosti o poskytovaných možnostiach financovania a podpory. Výsledky tohto programu majú byť strategicky prepojené s uplatňovaním európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa a použité pri tvorbe budúcich politík.

56. Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány v celej Európe v spolupráci s ďalšími subjektmi už získali značné skúsenosti pri využívaní pomoci EÚ na ochranu práv dieťaťa. Výsledky takýchto aktivít majú byť strategicky prepojené s uplatňovaním európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa, treba ich pravidelne zverejňovať, diskutovať o nich a využívať ich ako cenný vklad pri aktualizácii príslušných politík.

57. Vyzýva Komisiu, aby zlepšila komunikáciu a informovanosť o existujúcich podporných a finančných programoch pre miestne a regionálne orgány, a predložila možnosti podpory iniciatív súvisiacich s právami dieťaťa, a to takých, ktoré sú explicitne orientované, ako napríklad program Daphne III, a tiež tých, v ktorých sú práva dieťaťa jednou z priorít. Sem patria programy cezhraničnej spolupráce, programy rozvoja miest (napr. URBACT II), atď. Všetky finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii v rámci rozličných rozpočtových položiek a v rôznych oblastiach, by mali byť prehľadnejšie a malo by sa o nich informovať účinnejšie, aby sa zabránilo duplicite a zvýšila sa tak efektivita prijatých opatrení.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/52

85. PLENÁRNE ZASADNUTIE 9. – 10. JÚNA 2010

Stanovisko Výboru regiónov – Značka Európske dedičstvo

(2010/C 267/11)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné zásady a pripomienky

1. Víta návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým by Európska únia mala zaviesť značku „Európske dedičstvo“, odlišnú od Zoznamu svetového dedičstva Unesco a iniciatívy „Európske kultúrne trasy“ Rady Európy.

2. Domnieva sa, že návrh Európskej komisie je v súlade so zásadou subsidiarity. Zdôrazňuje však význam rešpektovania právomocí miestnych a regionálnych orgánov pri posudzovaní kandidatúr na národnej úrovni a pri konečnom výbere na európskej úrovni. Úspech tejto iniciatívy záleží od ochoty EÚ zapojiť miestne a regionálne orgány či už do výberu pamiatok, alebo do vykonávania, monitorovania a hodnotenia činnosti.

3. Zdôrazňuje, že táto značka má za cieľ propagovať spoločné kultúrne dedičstvo členských štátov pri rešpektovaní národnej a regionálnej rozmanitosti, uznávať kultúrnu multiplicitu území, aby občania spoznávali Európu a oceniť pamiatky a know-how jednotlivých regiónov a miest, a tak posilniť pocit spolupatričnosti k Európskej únii.

4. Zdôrazňuje význam, ktorý má táto iniciatíva pre posilnenie miestnej a regionálnej identity a tiež pre podporu európskej integrácie.

5. Vyjadruje ľútosť nad tým, že iniciatíva je otvorená len pre členské štáty Európskej únie, pričom pôvodná vládna iniciatíva označenia zahŕňala aj Švajčiarsko a hlavné európske mestá kultúry boli otvorené aj pre kandidátske krajiny. Budovanie európskej integrácie navyše presahuje hranice Európskej únie a týka sa aj európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

6. Pripomína, že značka musí spájať pamiatky s históriu budovania Európy pri dodržiavaní hodnôt uvedených v Európskej charte základných práv.

7. Vyjadruje potešenie, že táto značka môže posilniť atraktivitu európskych miest a regiónov, a tým podporovať rast a zamestnanosť na miestnej a regionálnej úrovni.

8. Zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov prostredníctvom siete pamiatok, ktorým bola priznaná značka a žiada Európsku úniu, aby sa ľudsky aj finančne angažovala v tejto oblasti a podporovala miestny a regionálny záujem.

9. Uvádza, že značka je mimoriadne vhodne prispôsobená pre cezhraničné pamiatky, ktoré sú pre Európu symbolické. Správa týchto pamiatok by sa mohla integrovať do pracovných programov existujúcich organizácií, ako sú európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).

Relevantnosť na miestnej a regionálnej úrovni

10. Konštatuje, že vo väčšine členských štátov sú miestne a regionálne orgány zodpovedné za pamiatky, ktorých by sa táto značka mohla týkať.

11. Vyjadruje ľútosť, že pri viacúrovňovom riadení nie sú miestne a regionálne orgány viac zapájané do výberového procesu.

12. Domnieva sa, do priznávania značky nadnárodným pamiatkam by bolo vhodné zapojiť územné samosprávy.

13. Poznamenáva, že územné samosprávy budú často hlavnými správcami a financovateľmi príslušných pamiatok, a preto budú musieť znášať dodatočné náklady spojené so získaním značky a prevádzkovaním pamiatok.

14. Pripomína, že európska identita založená na univerzálnych hodnotách neporušiteľných práv jednotlivca, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu musí byť budovaná na rozmanitosti jednotlivých strán predstavujúcich Európsku úniu a európske označenie by túto rozmanitosť malo viditeľnejšie a hmatateľnejšie sprostredkovať všetkým občanom.

Zlepšenie znenia

15. Domnieva sa, že po prvom hodnotení ustanovenia sa musí počítať s jeho otvorením voči európskym štátom, ktoré nie sú členmi EÚ, napríklad v rámci politiky rozširovania a susedskej politiky, aby sa vytvoril základ hodnôt nevyhnutných pre budovanie Európy presahujúcej ekonomické a geostrategické záujmy.

16. Požaduje, aby sa Výbor regiónov z dôvodu veľkej zainteresovanosti miestnych a regionálnych orgánov do spravovania a zhodnocovania dedičstva mohol zúčastňovať na procese konečného výberu na úrovni EÚ prostredníctvom vymenovania jedného člena európskej poroty, ako v prípade európskeho hlavného mesta kultúry.

17. Odporúča, aby sa neskôr v súvislosti s novu značkou vytvorila klasifikácia pamätníkov, archeologických nadnárodných a nehmotných pamiatok podľa typu pamiatky, ktoré by mohli túto značku získať.

18. Vyjadruje želanie, aby Európska komisia informovala Výbor regiónov o pokroku pri procese priznávania značky a monitorovania pamiatok, najmä o usmerneniach týkajúcich sa výberového procesu. Chcel by tiež byť informovaný o externom a nezávislom hodnotení krokov spojených so značkou európskeho dedičstva, ktoré bude zabezpečovať Európska komisia.

19. S cieľom ponechať európskej porote dostatočný priestor pre hodnotenie navrhuje, aby každý štát mohol navrhnúť maximálne tri miesta, aby sa podnietila súťaživosť medzi členskými štátmi.

20. Víta, že európsku porotu budú tvoriť nezávislí odborníci, pravidelne menovaní európskymi inštitúciami, ktorí sa budú zúčastňovať na prijímaní kandidatúr a konečnom výbere pamiatok a víťazov.

21. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vžila myšlienka udržateľného rozvoja prostredníctvom zachovávania a spravovania kultúrneho dedičstva a sprostredkovania pamiatok, ktoré musia byť prístupné pre všetkých.

II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Táto iniciatíva je otvorená pre účasť členských štátov Európskej únie. Táto účasť je dobrovoľná.	Táto iniciatíva je otvorená pre účasť členských štátov Európskej únie. Táto účasť je dobrovoľná. .

Zdôvodnenie

Zapojenie nečlenských krajín, t.j. kandidátskych, potenciálnych kandidátskych, ako aj krajín susediacich s EÚ, by celkovo posilnilo všeobecné ciele v oblasti kultúry a najmä zachovania spoločného dedičstva na európskej úrovni.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 5

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Komisia a členské štáty zabezpečia komplementárnosť značky „Európske dedičstvo“ s ostatnými iniciatívami v oblasti kultúrneho dedičstva, ako sú Zoznam svetového dedičstva UNESCO a „Európske kultúrne trasy“ Rady Európy.	Komisia a členské štáty zabezpečia komplementárnosť značky „Európske dedičstvo“ s ostatnými iniciatívami v oblasti kultúrneho dedičstva, ako sú Zoznam svetového dedičstva UNESCO a „Európske kultúrne trasy“ Rady Európy. .

Zdôvodnenie

Komisia a členské štáty by nemali podporovať duplicitu, ktorá oslabuje prínos tejto iniciatívy.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 7, odsek 1, prvá veta

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Pamiatky, ktoré sa uchádzajú o značku, majú symbolickú európsku hodnotu a zohrávali kľúčovú úlohu v histórii Európskej únie a pri jej budovaní.	Pamiatky, ktoré sa uchádzajú o značku, majú symbolickú európsku hodnotu a zohrávali kľúčovú úlohu . .

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh nadväzuje na predchádzajúci pozmeňovací návrh a zameriava text menej na Európsku úniu, a viac na hodnoty budovania spoločnej Európy ako takej.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 8, odsek 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Európska skupina pozostáva z 12 členov. Štyroch členov nominuje Európsky parlament, štyroch Rada a štyroch Komisia. Európska skupina si vymenuje svojho predsedu.	Európska skupina pozostáva z členov. Štyroch členov nominuje Európsky parlament, štyroch Rada, a štyroch Komisia . Európska skupina si vymenuje svojho predsedu.

Zdôvodnenie

Zloženie skupiny by podľa vzoru skupiny pre „Európske hlavné mesto kultúry“ malo odrážať skutočnosť, že zmluvy uznávajú miestny a regionálny rozmer politiky v oblasti kultúry vo všeobecnosti a pri zachovávaní spoločného dedičstva. Ďalšou výhodou zapojenia VR do skupiny by bol jej následný nepárny počet členov.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 8, odsek 4

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Členovia európskej skupiny sú nominovaní na tri roky. Odchylne od uvedeného, v prvom roku účinnosti tohto rozhodnutia Komisia nominuje štyroch odborníkov na jeden rok, Európsky parlament štyroch na dva roky a Rada štyroch na tri roky.	Členovia európskej skupiny sú nominovaní na tri roky. Odchylne od uvedeného, v prvom roku účinnosti tohto rozhodnutia Komisia nominuje štyroch odborníkov na jeden rok, Európsky parlament štyroch na dva roky a Rada štyroch na tri roky.

Zdôvodnenie

Nadväznosť na pozmeňovací návrh 4.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 10, odsek 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Každý členský štát má možnosť predbežne vybrať maximálne dve pamiatky za rok v súlade s harmonogramom v prílohe. V rokoch vyhradených na monitorovanie sa neuskutočňuje žiaden výber.	Každý členský štát má možnosť predbežne vybrať maximálne pamiatky za rok v súlade s harmonogramom v prílohe. V rokoch vyhradených na monitorovanie sa neuskutočňuje žiaden výber.

Zdôvodnenie

Zvýšenie počtu pamiatok, ktoré môže členský štát predbežne vybrať, je v duchu „súťaživosti“, ktorú sa Európska komisia usiluje vytvoriť medzi pamiatkami na úrovni EÚ, ale obmedzuje ju plánovaným výberovým postupom.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 11, odsek 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Európska skupina vyhodnotí žiadosti predbežne vybraných pamiatok a vyberie maximálne jednu pamiatku na členský štát. V prípade potreby si môže vyžiadať ďalšie informácie a zorganizovať návštevy pamiatok.	Európska skupina vyhodnotí žiadosti predbežne vybraných pamiatok a vyberie maximálne na členský štát. V prípade potreby si môže vyžiadať ďalšie informácie a zorganizovať návštevy pamiatok.

Zdôvodnenie

Nadväznosť na pozmeňovací návrh 6.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 13, odsek 1

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Komisia oficiálne vyhlási pamiatky, ktorým sa má priznať značka „Európske dedičstvo“ počas roka, ktorý nasleduje po výberovom postupe, v zmysle odporúčania európskej skupiny. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu.	Komisia oficiálne vyhlási pamiatky, ktorým sa má priznať značka „Európske dedičstvo“ počas roka, ktorý nasleduje po výberovom postupe, v zmysle odporúčania európskej skupiny. Komisia o tom informuje Európsky parlament, a Radu .

Zdôvodnenie

Úloha informovať VR má jasný prínos pre propagáciu značky a územné samosprávy EÚ.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 17, odsek 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu z tohto hodnotenia do šiestich mesiacov od skončenia hodnotenia.	Komisia predkladá Európskemu parlamentu, a Rade správu z tohto hodnotenia do šiestich mesiacov od skončenia hodnotenia.

Zdôvodnenie

Pozri predchádzajúce zdôvodnenie.

V Bruseli 9. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

1.10.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 267/57

Stanovisko Výboru regiónov – Európska občianska iniciatíva

(2010/C 267/12)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1. pripomína, že článok 11, odsek 4 Zmluvy o EÚ v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou stanovuje, že „občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie“;

2. taktiež pripomína, že článok 24, odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení zmenenom a doplnenom Lisabonskou zmluvou ďalej spresňuje, že náleží Európskemu parlamentu a Rade v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijímať ustanovenia o postupoch a konkrétnom fungovaní „práva európskych občanov na občiansku iniciatívu“;

3. uznáva, že Komisia svojou zelenou knihou o európskej iniciatíve občanov z 11. novembra 2009 (1) začala širokú verejnú diskusiu zameranú na zhromaždenie názorov všetkých zúčastnených strán o hlavných témach nariadenia o iniciatíve občanov, a poukazuje na významný prínos regionálnych a miestnych orgánov do tejto diskusie;

4. víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov (2);

5. zdôrazňuje, že prijatia tohto nariadenia, ktoré umožní uplatniť právo priamej účasti občanov na demokratickom živote EÚ, predstavuje míľnik na ceste posilňovania princípov demokracie v EÚ;

6. želá si, aby Parlament a Rada urýchlene prijali nariadenie o iniciatíve občanov, aby sa mechanizmus stal funkčným už na začiatku roku 2011 ako je stanovené v zelenej knihe z roku 2009;

7. pripomína, že už zdôraznil význam ustanovenia Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa hovorí o práve legislatívnej iniciatívy na posilnenie občianskych práv (3);

8. zdôrazňuje, že posilňovanie jeho inštitucionálnej úlohy predpokladá prioritné uplatňovanie ustanovení Lisabonskej zmluvy o regionálnych a miestnych orgánoch akým je ustanovenie o občianskej iniciatíve (4);

9. zdôrazňuje záujem, ktorý vyvoláva inštitút občianskej iniciatívy v miestnych a regionálnych orgánoch, ktoré by sa mohli rozhodnúť, že sa samé stanú organizátormi a/alebo podporovateľmi iniciatív aj vzhľadom na to, že sa nachádzajú blízko k občanom Únie;

10. súhlasí s Komisiou v tom, že občanom je potrebné ponúknuť ľahko použiteľný nástroj, jednoduché a okamžite uplatniteľné postupy, poskytnúť im jasné a jednoznačné pokyny na jeho používanie a súčasne zabezpečiť, aby sa predišlo možnému zneužitiu tohto systému;

11. domnieva sa, že na úrovni inštitucionálnej komunikácie sú potrebné rozsiahle iniciatívy, aby sa občania Únie čo najviac oboznámili so svojím novým právom a aby sa priamo zapojili do politickej diskusie o otázkach všeobecného európskeho záujmu, ktoré sú predmetom súčasných iniciatív;

12. v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže zohrávať Výbor regiónov aj vzhľadom na nástroje vyvinuté v rámci decentralizovanej komunikácie, ako aj regionálne a miestne orgány, ktoré sú schopné priamo a dôsledne komunikovať s občanmi;

13. ponúka svoju spoluprácu pri zriaďovaní medziinštitucionálneho informačného strediska, ktorého súčasťou by sa mal sám stať;

14. zdôrazňuje, že ako partner ostatných európskych inštitúcií, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, by mal byť plne informovaný a podľa potreby konzultovaný v rovnakom čase ako Európsky parlament o rozhodnutiach Európskej komisie týkajúcich sa oprávnenosti európskej občianskej iniciatívy alebo na ňu nadväzujúcich krokov, ako aj o akýchkoľvek návrhoch na zmenu podmienok a predpisov, ktorými sa tento nástroj riadi;

15. opakuje, že je ochotný preskúmať možnosti podpory európskych občianskych iniciatív s najväčším významom pre výbor a miestne a regionálne samosprávy, ktoré zastupuje, napríklad tak, že

—	usporiada verejné diskusie o prebiehajúcich alebo úspešne zrealizovaných občianskych iniciatívach za účasti inštitúcií EÚ, miestnych a regionálnych samospráv a ich združení, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti,

—	vypracuje stanoviská k úspešne zrealizovaným občianskym iniciatívam, ktoré majú osobitný význam pre Výbor regiónov a miestne a regionálne samosprávy z hľadiska ich politických priorít, alebo k rozhodnutiam Komisie týkajúcim sa výsledkov takýchto európskych občianskych iniciatív;

16. pripomína, že v rámci nariadenia a jeho uplatňovania musí byť zaručená predovšetkým zásada rovnosti, transparentnosti, dobrej správy a prístupu k spravodlivosti;

17. z veľkej časti súhlasí s návrhom Komisie, domnieva sa však, že niektoré body by bolo možné vylepšiť;

18. bez toho, aby tým bola dotknutá európska občianska iniciatíva, poukazuje na to, že je dôležité na miestnej a regionálnej úrovni podporovať všetky iniciatívy, ktoré umožňujú rozvíjať transparentnosť, spoluprácu a zapojenie občanov do verejnej politiky, v rámci zásady participatívnej demokracie;

Minimálny počet členských štátov

19. pripomína, že na základe zmlúv musí iniciatíva vychádzať z „významného počtu členských štátov“ (článok 11 odsek 4 Zmluvy o EÚ) a že toto ustanovenie je založené na požiadavke zabezpečiť, aby iniciatíva vyjadrovala spoločný európsky záujem;

20. domnieva sa, že ustanovenie o tretine členských štátov ako minimálnom počte je príliš prísne vzhľadom na to, že je potrebné podporiť výkon práva priamej účasti občanov na demokratickom živote Únie;

21. považuje za vhodnejšie stanoviť minimálny počet na štvrtinu členských štátov, čo je nakoniec aj v súlade s inými ustanoveniami zmlúv, napríklad s článkom 76 Zmluvy o fungovaní EÚ;

Minimálny vek signatárov

22. súhlasí s ustanovením o minimálnom veku signatárov iniciatívy, ktorý je zhodný s minimálnym vekom oprávňujúcim voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Registrácia návrhov a zbierania vyhlásení o podpore

23. súhlasí s ustanovením o systéme registrácie návrhov iniciatív do príslušného elektronického registra;

24. súhlasí však s Európsky parlamentom, že každé rozhodnutie o oprávnenosti občianskej iniciatívy nemusí obsahovať úvahy o politickej vhodnosti (5);

25. preto sa domnieva, že Komisia by mala odmietnuť registráciu len v tých prípadoch, keď sa návrh javí ako „zjavne urážajúci“ alebo „zjavne v rozpore s hodnotami Únie“, pretože uvádzať v návrhu nariadenia pojem „nevhodné“ sa javí ako nenáležité;

26. víta ustanovenie o spoločnom súbore procesných požiadaviek na zbieranie a overovanie vyhlásení o podpore;

27. víta ustanovenie o systéme elektronického zbierania vyhlásení o podpore iniciatívy;

Zásada transparentnosti a administratívnej spolupráce

28. súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o požiadavku zabezpečiť transparentnosť zdrojov, ktoré majú k dispozícii organizátori iniciatívy na jej financovania a podporu;

29. zdôrazňuje, že právo predkladať iniciatívu musia mať všetci občania a všetky organizácie, nielen veľké;

30. želá si teda ustanovenie o mechanizmoch praktickej technickej pomoci subjektom, ktoré majú záujem organizovať občianske iniciatívy;

31. domnieva sa najmä, že by bolo vhodné vytvoriť „informačné stredisko“ pre legislatívne občianske iniciatívy, ktorého súčasťou by mal byť aj on sám;

32. vyzýva taktiež inštitúcie, aby zvážili možnosti stanoviť formy pomoci pri preklade hlavných bodov iniciatívy, ktorá bola vyhlásená za prípustnú, do všetkých úradných jazykov EÚ, aby sa všetkým občanom Únie umožnilo oboznámiť sa s ňou;

Prípustnosť návrhu

33. navrhuje, aby Komisia už pri registrácii preverila prípustnosť navrhovanej iniciatívy občanov, čím by sa mohlo zabrániť tomu, že organizátori budú mať nemalé výdavky na občiansku iniciatívu, ktorá sa ukáže ako neprípustná;

34. zdôrazňuje, že podmienky prípustnosti iniciatívy je potrebné stanoviť všeobecne, jasne a transparentne a že sa im musí dostať primeranej publicity, aby sa obmedzilo predkladanie návrhov vyhlásených za neprípustné;

35. súhlasí so stanovením podmienok, na základe ktorých sa návrh jednak musí týkať témy umožňujúcej prijatie legislatívneho aktu Únie na účely realizácie zmlúv a jednak musí spadať do rámca právomocí Komisie predkladať návrhy;

36. okrem toho zdôrazňuje, že prijatie legislatívneho aktu Úniou v oblastiach, ktoré nespadajú do jej výhradnej právomoci, musí byť v súlade so zásadou subsidiarity v súlade s ustanovením článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

37. okrem toho zdôrazňuje, že každý akt Únie musí rešpektovať základné práva a slobody potvrdené Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj všeobecnými zásadami Únie;

38. preto sa domnieva, že by bolo vhodné výslovne poukázať na ďalšie dve podmienky prípustnosti, hlavne to, že návrh tiež musí rešpektovať základné práva a slobody potvrdené Chartou základných práv Európskej únie a musí byť v súlade so zásadou subsidiarity;

39. pripomína skúsenosti výboru s hodnotením subsidiarity a ponúka Komisii spoluprácu pri posúdení súladu návrhu s touto zásadou;

40. zdôrazňuje, že je nutné, aby rozhodnutie o prípustnosti bolo oznámené organizátorovi iniciatívy a zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie;

41. upozorňuje, že rozhodnutie o prípustnosti navrhovanej iniciatívy môže byť podrobené preskúmaniu Súdnym dvorom v zmysle článkov 263 a 265 Zmluvy o fungovaní EÚ a dúfa, že toto právo na súdne preskúmanie bude uvedené v nariadení;

42. chápe obavy Komisie, či sa podarí znížiť na minimum administratívnu a finančnú záťaž súvisiacu so skúmaním a overovaním vyhlásení o podpore iniciatív vyhlásených za prípustné a poukazuje v tejto súvislosti na to, že v mnohých štátoch si tento proces vyžiada zapojenie regionálnych a miestnych orgánov;

Posudzovanie iniciatív Komisiou

43. súhlasí s návrhom, podľa ktorého Komisia má preskúmať iniciatívu, ktorá jej bola v súlade s nariadením oficiálne predložená, a prijať v lehote štyroch mesiacov oznámenie obsahujúce závery o tejto iniciatíve, prípadné opatrenia, ktoré mieni podniknúť, a zdôvodnenie takéhoto postupu;

44. v tejto súvislosti upozorňuje, že ak by sa Komisia v stanovenej lehote k návrhu nevyjadrila, bolo by možné obrátiť sa na Súdny dvor v súlade s článkom 265 Zmluvy o fungovaní EÚ, a očakáva, že toto právo na súdne preskúmanie bude uvedené v nariadení,

45. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vzala do úvahy každú občiansku iniciatívu, ktorú podpíše aspoň milión občanov;

46. domnieva sa, že oznámenie o občianskej iniciatíve, ktorú Komisia prijala, by malo byť jednak doručené organizátorom, Európskemu parlamentu a Rade, ale tiež by malo byť uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a odovzdané Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, ako aj národným parlamentom.

II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Článok 4, ods. 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Registrácia navrhovanej iniciatívy občanov

Pred začiatkom zbierania vyhlásení o podpore navrhovanej iniciatívy občanov od signatárov musí organizátor túto iniciatívu zaregistrovať u Komisie, pričom uvedie informácie stanovené v prílohe II, najmä predmet a ciele, ako aj informácie o zdrojoch financovania a podpore pre navrhovanú iniciatívu občanov.

Tieto informácie sa poskytujú v jednom z úradných jazykov Únie a zapisujú sa do elektronického registra, ktorý na tento účel sprístupní Komisia (ďalej len „register“).

2.	S výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 Komisia bezodkladne navrhovanú iniciatívu zaregistruje pod jedinečným registračným číslom a organizátorovi vydá potvrdenie.

3.	Navrhované iniciatívy občanov, ktoré možno odôvodnene považovať za nevhodné, pretože sú urážajúce alebo nie sú seriózne, nebudú zaregistrované.

4.	Komisia zamietne registráciu navrhovaných iniciatív občanov, ktoré zjavne odporujú hodnotám Únie.

5.	Navrhovaná iniciatíva občanov, ktorá bola zaregistrovaná, sa zverejní v registri.

Registrácia a navrhovanej iniciatívy občanov

Tieto informácie sa poskytujú v jednom z úradných jazykov Únie a zapisujú sa do elektronického registra, ktorý na tento účel sprístupní Komisia (ďalej len „register“).

3.	Navrhované iniciatívy občanov, ktoré ..

5.	Navrhovaná iniciatíva občanov, ktorá bola , sa zverejní v registri.

Zdôvodnenie

Previerka prípustnosti môže rovnako prebehnúť už pri registrácii iniciatívy podľa článku 4. Zdá sa nám nepochopiteľné zaregistrovať iniciatívu a potom po predložení 300 000 podpisov, ktoré musia pochádzať aspoň z troch členských štátov, vyhlásiť jej neprípustnosť napríklad kvôli tomu, že sa zistí, že EÚ v určitej politickej oblasti nemá žiadne legislatívne právomoci. Preto sme v predkladanom pozmeňovacom návrhu spojili článok 4 a článok 8 návrhu nariadenia.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 7 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Minimálny počet signatárov na jeden členský štát

1.	Signatári iniciatívy občanov pochádzajú najmenej z jednej tretiny počtu členských štátov.

Minimálny počet signatárov na jeden členský štát

1.	Signatári iniciatívy občanov pochádzajú najmenej z počtu členských štátov.

Zdôvodnenie

Občianska iniciatívy by mala byť pre občanov dostupným nástrojom a preto by hranica nemala byť stanovená tak vysoko. Požiadavka jednej štvrtiny členských štátov (teda sedem zo súčasných 27 členských štátov EÚ) je v súlade s návrhom Európskeho parlamentu.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 7 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
V jednej tretine členských štátov predstavujú signatári aspoň minimálny počet občanov stanovený v prílohe I.	V jednej členských štátov predstavujú signatári aspoň minimálny počet občanov stanovený v prílohe I.

Zdôvodnenie

Európska občianska iniciatíva by mala predstavovať nástroj dostupný občanom, a preto by ich minimálny počet nemal byť taký vysoký. Požiadavka, podľa ktorej by podpisy mali pochádzať od štvrtiny členských štátov (to znamená od siedmich zo súčasných 27 členských štátov EÚ) je v súlade s návrhom Európskeho parlamentu. Táto zmena sa analogicky vzťahuje aj na článok 7 ods. 2.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Rozhodnutie o prípustnosti navrhovaných iniciatív občanov

1.	Po vyzbieraní 300 000 vyhlásení o podpore od signatárov pochádzajúcich aspoň z troch členských štátov v súlade s článkom 5 predloží organizátor Komisii žiadosť o prijatie rozhodnutia o prípustnosti navrhovanej iniciatívy občanov. Na tento účel použije organizátor formulár uvedený v prílohe V.

Komisia prijme rozhodnutie o prípustnosti v lehote dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 1. Navrhovaná iniciatíva občanov sa považuje za prípustnú, ak spĺňa tieto podmienky:

a.	týka sa veci, pre ktorú možno na účely vykonávania zmlúv prijať právny akt Únie, a

b.	patrí do rámca právomocí Komisie.

3.	Rozhodnutie uvedené v odseku 2 sa oznámi organizátorovi navrhovanej iniciatívy občanov a zverejní.

Zdôvodnenie

Dôsledok pozmeňovacieho návrhu 1.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Ustanovenia pre overovanie a osvedčovanie vyhlásení o podpore členskými štátmi

Po vyzbieraní potrebných vyhlásení o podpore od signatárov v súlade s článkami 5 a 7 a v prípade, ak Komisia rozhodla, že navrhovaná iniciatíva občanov je v súlade s článkom 8 prípustná, organizátor predloží vyhlásenia o podpore v papierovej alebo elektronickej forme na overenie a osvedčenie príslušným orgánom uvedeným v článku 14. Na tento účel použije organizátor formulár uvedený v prílohe VI.

Organizátor predloží vyhlásenia o podpore členskému štátu, ktorý vydal dokument totožnosti uvedený v danom vyhlásení.

2.	Príslušné orgány overia poskytnuté vyhlásenia o podpore prostredníctvom primeraných kontrol v lehote nie dlhšej ako tri mesiace a organizátorovi vydajú osvedčenie v súlade so vzorom uvedeným v prílohe VII, v ktorom osvedčia počet platných vyhlásení o podpore za daný členský štát.

3.	Osvedčenie uvedené v odseku 2 sa vydáva bezplatne.

Ustanovenia pre overovanie a osvedčovanie vyhlásení o podpore členskými štátmi

Organizátor predloží vyhlásenia o podpore členskému štátu, ktorý vydal dokument totožnosti uvedený v danom vyhlásení.

2.	Príslušné orgány overia poskytnuté vyhlásenia o podpore prostredníctvom primeraných kontrol v lehote nie dlhšej ako tri mesiace a organizátorovi vydajú osvedčenie v súlade so vzorom uvedeným v prílohe VII, v ktorom osvedčia počet platných vyhlásení o podpore za daný členský štát.

3.	Osvedčenie uvedené v odseku 2 sa vydáva bezplatne.

Zdôvodnenie

V článku 4 sa uvádza, že organizátor musí uviesť zdroje financovania, ktoré budú použité na pokrytie výdavkov vzniknutých v súvislosti s príslušnou iniciatívou. V tomto štádiu prípravy jednotlivých iniciatív však ešte nemusia byť známe všetky finančné príspevky, ktoré sa získajú. Preto je potrebné, aby sa na konci tohto procesu vyžadovala správa, v ktorej by sa v súlade so zásadou informovania a transparentnosti potvrdili skutočne vynaložené výdavky, ako aj pôvod použitých zdrojov. V záujme uľahčenia plnenia uvedenej požiadavky by sa mohol na tento účel vypracovať jednoduchý formulár, ktorý by bol prílohou predkladaného nariadenia.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) KOM(2009) 622 v konečnom znení.

(2) KOM(2010) 119 v konečnom znení.

(3) Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov na tému „Práva občanov – podpora základných práv a práv, ktoré vyplývajú z občianstva v Únii“ z 9.10.2008, bod 58.

(4) R/CdR 79/2010, príloha I.

(5) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. mája 2009, ktorým Komisiu žiada, aby predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vykonávaní iniciatívy občanov (A6-0043/2009), odôvodnenie Y.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.267.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 267

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 1. októbra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	85. plenárne zasadnutie 9. – 10. júna 2010
2010/C 267/01	Uznesenie Výboru regiónov na tému Lepšie nástroje na implementáciu stratégie Európa 2020: integrované usmernenia pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti v členských štátoch a Európskej únii	1

2010/C 267/02	Uznesenie Výboru regiónov na tému Intenzívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do stratégie Európa 2020	4

	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	85. plenárne zasadnutie 9. – 10. júna 2010
2010/C 267/03	Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov – Budúcnosť SPP po roku 2013	6

2010/C 267/04	Stanovisko Výboru regiónov – Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010	12

2010/C 267/05	Stanovisko Výboru regiónov – Jarný balík: Akčný plán EÚ zameraný na plnenie rozvojových cieľov tisícročia	17

2010/C 267/06	Stanovisko Výboru regiónov – Prepojenie obchodných registrov	22

2010/C 267/07	Stanovisko Výboru regiónov – Význam obnovy miest pre ďalší rozvoj miest v Európe	25

2010/C 267/08	Stanovisko Výboru regiónov – EÚ a medzinárodná politika oblasti biodiverzity po roku 2010	33

2010/C 267/09	Stanovisko Výboru regiónov – Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania stredozemia	39

2010/C 267/10	Stanovisko Výboru regiónov – Miestna a regionálna spolupráca pri ochrane práv dieťaťa v Európskej únii	46

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	85. plenárne zasadnutie 9. – 10. júna 2010
2010/C 267/11	Stanovisko Výboru regiónov – Značka Európske dedičstvo	52

2010/C 267/12	Stanovisko Výboru regiónov – Európska občianska iniciatíva	57