15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/1

1.

Vyžadovať dodržiavanie noriem Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany vo všetkých členských štátoch prostredníctvom vhodnej legislatívy.

2.

Doplniť mechanizmus Spoločenstva o tieto nástroje:

3.

Prijať európske normy v oblasti občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré umožnia trestne stíhať a potrestať páchateľov pri takýchto katastrofách.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/2

1.1

Komisia touto zelenou knihou a následnými iniciatívami zameranými na vytvorenie európskeho justičného priestoru začala konzultácie týkajúce sa prípadného vytvorenia legislatívneho nástroja Spoločenstva, ktorý zvýši účinnosť vymáhania finančných nárokov a zároveň zabezpečí predbežné zmrazenie existujúcich peňažných súm na bankových účtoch dlžníka v ktoromkoľvek členskom štáte.

1.2

Napriek určitej koncepčnej nevyváženosti definície samotného objektívneho a subjektívneho rámca tohto opatrenia a obzvlášť nespoľahlivého prekladu vo viacerých jazykových verziách, zo zelenej knihy, ktorú nemožno brať do úvahy nezávisle bez prečítania a analýzy pracovného dokumentu v prílohe (1) a štúdie, ktorá mu slúžila ako základ, vyplýva, že Komisia si stanovila cieľ predložiť návrh dobrovoľne uplatniteľného predpisu, ktorý by definoval právny systém európskeho ochranného ustanovenia v podobe preventívneho zablokovania bankových účtov, a to nezávisle od povahy dlhu a postavenia zainteresovaných strán.

1.3

Vzhľadom na to, že nebola vypracovaná žiadna dôsledková analýza takéhoto opatrenia a vzhľadom na skutočnosť, že štúdie komparatívneho práva, ktoré sú jeho základom, brali do úvahy len situáciu v 15 a nie 27 členských štátoch EÚ, sa výbor nenazdáva, aj napriek tomu, že zdieľa obavy Komisie, že by bola riadne preukázaná jeho potreba v zmysle princípov subsidiarity a proporcionality a že by rovnaký výsledok nebolo uspokojivo možné dosiahnuť prostredníctvom adekvátnej zmeny dvoch pojmov nariadenia Brusel I.

1.4

Výbor tiež nenachádza logické zdôvodnenie pre obmedzenie predmetu takejto iniciatívy, ktorá bude čoskoro schválená, len na preventívne zablokovanie peňažných súm uložených na bankových účtoch. Navrhuje jeho rozšírenie na ostatný hnuteľný majetok dlžníka a, s potrebnými úpravami, aj na následné zablokovanie pred získaním exekučného právneho titulu. Okrem toho považuje za nevyhnutné doplniť toto opatrenie zároveň o iniciatívu týkajúcu sa transparentnosti bankových účtov, povinnosti poskytovať informácie a pravidiel zachovania a ochrany údajov, ktoré sú podmienkou.

1.5

Výbor súhlasí s Komisiou, že vždy v prípade, keď sa bude považovať za absolútne nevyhnutné zaviesť takéto opatrenie, adekvátnym nástrojom bude dobrovoľne uplatniteľný predpis na zmrazenie bankových účtov dlžníka v členských štátoch, ktoré nie sú sídlom alebo miestom pobytu veriteľa.

1.6

Na základe toho výbor predkladá niekoľko odporúčaní odborno-právneho charakteru týkajúcich sa definície systému, ktorý považuje za najadekvátnejší pre túto iniciatívu, najmä čo sa týka právomoci súdov, podmienok uplatňovania opatrenia, obmedzení na zablokované sumy a výnimiek, záruk na ochranu dlžníka a tretích držiteľov spoločných alebo proporcionálne zdieľaných účtov, odvolaní a lehôt, systému právnych nákladov, povinností a zodpovednosti bánk, v ktorých sú vedené dotknuté účty a aplikovateľných noriem súkromného práva verejného a medzinárodného, aby tak presne vyhovel žiadosti Komisie o vypracovanie stanoviska.

2.1

Komisia touto zelenou knihou začala konzultácie so zainteresovanými stranami o spôsobe zlepšenia vymáhania finančných nárokov a navrhuje prípadné vytvorenie európskeho systému na zablokovanie bankových účtov.

2.2

Komisia na úvod opisuje existujúce ťažkosti vo vykonávaní rozhodnutí v občiansko-právnom konaní v „európskom justičnom priestore“ spôsobené rôznorodosťou vnútroštátnych noriem v tejto oblasti a uznáva, že nariadenie (ES) č. 44/2001 (Brusel I) (2) nezabezpečuje, aby ochranné opatrenie ako napríklad bankové zaistenie získané ex parte bolo uznané a vykonateľné v inom členskom štáte ako v tom, kde bolo vydané.

2.3

Komisia je toho názoru, že tento nedostatok môže poškodiť konkurenciu medzi podnikmi podľa stupňa účinnosti súdnych systémov krajín, v ktorých vykonávajú svoju činnosť, a tým vytvoriť prekážku správnemu fungovaniu vnútorného trhu, čo si vyžaduje zosúladenie účinnosti a rýchlosti vymáhania pohľadávok, najmä finančných.

2.4

Komisia následne zvažuje myšlienku vytvorenia európskeho príkazu na zablokovanie bankových účtov, ktorý by umožnil veriteľovi zabezpečiť peňažnú sumu splatnú alebo ním nárokovanú zabránením výberu alebo prevodu peňažných prostriedkov viazaných pre úver jeho dlžníka na jednom alebo niekoľkých bankových účtoch v rámci územia Európskej únie a podrobne skúma prípadnú formu jeho právneho systému, ktorého parametre uvádza v 23 otázkach.

3.1

Táto iniciatíva sa správne začleňuje do súboru opatrení, ktoré Komisia prijala s chvályhodným cieľom vytvoriť európsky justičný priestor, ktorý by z hľadiska súdnych aspektov podporil vytvorenie jednotného trhu (3), najmä po transformácii bruselského dohovoru na nariadenie Spoločenstva (4) a nariadenia týkajúceho sa európskeho vykonateľného titulu (5).

3.2

Komisia predložila správne praktické pripomienky týkajúce sa ťažkostí pri vykonávaní súdnych rozhodnutí vo viacerých krajinách Európy a systémových rozdielov, ktorým čelia z dôvodu nedostatočnej harmonizácie vykonávacieho procesu na úrovni Únie a ktorých dôsledky Komisia zdôraznila (6). Tieto dôsledky sa však zhoršili len po nedávnom pristúpení 12 nových členských štátov. Komisia v predkladanej zelenej knihe nepodrobila svoju iniciatívu nevyhnutnému podrobnému preskúmaniu vzhľadom na princípy subsidiarity a proporcionality.

3.3

Nezdá sa byť dostatočne preukázané, že by nebolo možné dosiahnuť rovnaký výsledok alebo výsledok s podobným účinkom prostredníctvom jednoduchej úpravy jedného či dvoch pojmov nariadenia Brusel I, čím by sa rozšíril jeho rámec uplatňovania a udržal stanovený systém, pričom by došlo k výhodnému zjednodušeniu, a to konkrétne článkov 31 a 47 (7).

3.4

Na druhej strane, hodnotenie jeho predbežného dosahu, ku ktorému ani Komisia ešte nepristúpila a ktoré by malo brať do úvahy nielen 15 členských štátov, ktorých situácia bola analyzovaná v štúdii, ktorá bola podkladom pre túto zelenú knihu (8), ale všetky štáty tvoriace v súčasnosti Európsku úniu, nemôže byť predložené bez adekvátneho posúdenia opatrení týkajúcich sa väčšej transparentnosti majetku dlžníkov a nevyhnutného prístupu k informáciám o ich bankových účtoch, pričom však nesmie byť porušená náležitá ochrana bankového tajomstva, pretože len ich posúdením ako celku je možné dospieť k správnemu hodnoteniu a) potreby; b) rozsahu a c)zdôvodneniu iniciatívy.

4.1

EHSV vo svojich pripomienkach k navrhovanej iniciatíve zdôrazňuje:

4.2.1

Keďže ide o zelenú knihu, ktorá predchádza prípadnému prijatiu právneho nástroja, najpravdepodobnejšie vo forme nariadenia Spoločenstva, termíny použité na označenie pojmov, ktoré stanovia povahu ustanovenia procesného charakteru, musia spĺňať veľmi prísne kritériá v záujme odborno-právnej presnosti v každom jazyku Spoločenstva.

4.2.2

Avšak, minimálne v piatich jazykových verziách (9) nie je definícia použitá Komisiou na označenie prípadného ochranného opatrenia jednoznačná ani zhodná, čo môže viesť k určitým nezrovnalostiam odborno-právneho charakteru vzhľadom na jeho právnu povahu. Samotná Komisia by mala zabezpečiť opravu prekladov vzhľadom na právnu povahu opatrenia, aby sa predišlo nejasnostiam založeným len na neadekvátnej použitej terminológii (10).

4.2.3

Zdá sa, že z analýzy právneho systému, ktorý sa snaží navrhnúť – potreba „fumus boni iuris“ (preukázanie oprávneného nároku) a  „periculum in mora“ (preukázanie naliehavosti) a jeho zámeru (zmraziť alebo zablokovať sumy uložené na bankových účtoch až do konečného rozhodnutia a vykonania v občianskoprávnych konaniach za účelom pokrytia finančných nárokov, samozrejme nárokov občianskeho a obchodného charakteru a nie nárokov vyplývajúcich z trestného konania) možno správne vyvodiť, že ide o ochranné ustanovenie v podobe preventívneho zabavenia.

4.3.1

Na druhej strane výbor vyjadruje pochybnosti vzhľadom na obmedzenie rámca ochranného ustanovenia na bankové účty.

4.3.2

Vymáhanie peňažných nárokov, ktoré musí byť nevyhnutne vykonávané všeobecne, sa vzťahuje na všetok majetok dlžníka až do výšky dlžnej sumy. Ochranné ustanovenie v navrhovanej podobe by sa mohlo vzťahovať aj na ostatný majetok dlžníka, ktorý je možné zabaviť, vrátane dlhopisov, akcií, obligácií a ostatných pohľadávok a kreditov u tretích strán, a nie len na finančné prostriedky uložené na určitých bankových účtoch alebo v iných peňažných inštitúciách. Neexistuje dôvod domnievať sa, že by bolo príliš komplikované rozšíriť rozsah tohto ustanovenia aspoň na hnuteľný majetok, ktorý nie je potrebné registrovať a na peňažné pohľadávky dlžníka (vrátane akcií, obligácií, renty, pohľadávok u tretích strán) alebo prípadne na hnuteľný majetok priamo napojený na bankový účet.

4.3.3

Výbor dodáva, že ani obmedzenie rozsahu nástroja Spoločenstva výlučne na preventívne zabavenie bankových účtov nie je opodstatnené. Naopak, mohol by byť s potrebnými úpravami výhodne rozšírený aj o zablokovanie tohto majetku, ktoré by nasledovalo po získaní exekučného titulu, vzhľadom na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa môžu vyskytnúť rovnaké ťažkosti týkajúce sa zabavenia a zmiznutia majetku, ktoré oprávňujú navrhované opatrenie.

4.3.4

Komisia by preto mala starostlivo zvážiť a zdôvodniť prínos a náklady opatrenia takéhoto typu, ktoré je výlučne obmedzené na preventívne zabavenie finančných prostriedkov uložených na bankových účtoch dlžníka.

4.4.1

Vzhľadom na svoju vopred definovanú povahu je otázka načasovania podania žiadosti o spomínané ochranné ustanovenie automaticky vyriešená. V súlade s najlepším právnym postupom by mohlo byť ochranné ustanovenie takéhoto typu požadované v ktorejkoľvek fáze súdneho procesu, s ktorým súvisí, konkrétne pred začatím hlavného konania ako prípravný a preventívny postup, presne v momente, keď je jeho praktické využitie najvhodnejšie.

4.4.2

Samozrejme bude potrebné brať do úvahy zjavné špecifické črty tohto systému, podľa toho, či bol ochranný postup použitý pred rozhodnutím o hlavnom konaní alebo po tom, ako bolo vyhlásené rozhodnutie o žiadosti, pred vykonávacím procesom alebo počas neho, prípadne podľa toho, či bolo alebo nebolo podané odvolanie na vyššie súdy voči rozsudku súdu prvej inštancie, alebo v prípade, že exekučný titul nie je vo forme rozsudku (list, dlhopis, šek alebo iný vykonateľný dokument).

4.5.1

Otázka právomoci súdu zvážiť a nariadiť ochranné ustanovenie sa zdá byť vzhľadom na uvedené skutočnosti do určitej miery tiež vyriešená. Právomoc bude mať zjavne súd, ktorý je príslušný oboznámiť sa s podstatou samotnej veci, a to od chvíle, kedy sa konanie/vykonanie začalo.

4.5.2

Avšak príslušným by mal byť aj súd so sídlom v mieste vedenia bankových účtov, ak je ustanovenie požadované pred navrhnutím konania/vykonania. V tomto prípade by však bolo potrebné zabezpečiť, aby bolo nariadené ochranné ustanovenie po začatí navrhnutého hlavného konania/vykonania predložené súdu príslušnému v tejto veci, ktorý by ho mal akceptovať ako taký, aj keď podlieha inej národnej jurisdikcii, a bez akéhokoľvek procesu uznávania (12).

4.6.1

Z jeho podstaty vyplýva potreba zabezpečiť podmienky, ktoré Komisia veľmi oprávnene stanovuje v bode 3.2 zelenej knihy, „fumus boni iuris“ a „periculum in mora“. Ak už však existuje súdne rozhodnutie alebo iný vykonateľný dokument, bude potrebné len dokázať „periculum in mora“, čiže naliehavú potrebu vykonať zablokovanie.

4.6.2

Podmienkou prípustnosti žiadosti o nariadenie ochranného ustanovenia by mal byť dôkaz o tom, že veriteľ vyvinul primerané úsilie v zmysle dobrovoľného vyplatenia dlhu, vrátane mimosúdnych prostriedkov.

4.6.3

Skutočnosť, že nie je potrebné predbežné vypočutie dlžníka, je základnou podmienkou účinnosti ustanovenia. Môže byť však sprevádzané poskytnutím kaucie určenej súdom, ktorá bude dostatočne vysoká na to, aby pokryla škody spôsobené prípadným zrušením tohto opatrenia v hlavnom konaní alebo pri odvolaní, ak nebude mať pozastavujúci účinok, a to v prípade, keď bude opatrenie nariadené pred vynesením alebo obdržaním rozsudku.

4.7.1

Suma, ktorá sa ma zabezpečiť uplatnením ustanovenia, musí byť obmedzená na výšku nevyplatenej pohľadávky a úroky z omeškania (zmluvné alebo právne) plynúce až do momentu predloženia požiadavky na uplatnenie ustanovenia.

4.7.2

V rámci ochranného ustanovenia, ktoré má bezpodmienečne provizórny charakter, a vzhľadom na závažnosť zmrazenia peňažných súm na bankových účtoch, sa nepovažuje za oprávnené začleniť akékoľvek iné nároky, napríklad sumy potrebné na pokrytie budúcich úrokov, nákladov na právnikov, súdne trovy, bankové trovy a iné.

4.7.3

EHSV si uvedomuje, že implementácia podobného systému by mohla bankám spôsobiť dodatočné náklady. Nazdáva sa však, že by nebolo oprávnené včleniť tieto náklady do peňažných súm, ktoré budú zmrazené na prípadných bankových účtoch predpokladaného dlžníka. Národné právne predpisy by mali stanoviť systém bankových poplatkov a ich pokrytie zo strany veriteľov, ktorí využijú takýto postup. Tieto náklady sa začlenia do súdnych trov, ktoré budú stanovené na konci.

4.7.4

V nástroji Spoločenstva bude ešte potrebné určiť parametre stanovenia obmedzení pre výnimky zablokovaných súm s cieľom vyhovieť základným potrebám dlžníka a jeho rodiny, ak ide o fyzickú osobu, ktoré by mohli byť pri nariadení tohto ustanovenia ohrozené.

4.7.5

Banka bude musieť po vykonaní ustanovenia informovať súd o obmedzeniach platných pri plnení nariadenia o zablokovaní podľa typu bankového účtu dlžníka (bežný účet, sporenie, hypotekárny úver), podľa výšky príjmov alebo platieb vkladaných na účet (mzda, zisky, honoráre za výkon slobodného povolania, príjmy za vykonanú prácu, renty, dôchodky, platby sociálneho zabezpečenia, atď.) alebo súvisiacich výdavkov (hypotéka, leasing auta, prenájom, spotrebný úver, bežné rodinné výdavky, atď.), a to v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej je bankový účet vedený a do tej miery, pokiaľ má banka vedomosti o charaktere týchto príjmov a výdavkov.

4.8.1

Rovnako nie je opodstatnené rozšírenie rámca ochranného ustanovenia na účty tretích strán. Ak nebude možné presne určiť časť, ktorá patrí dlžníkovi, malo by sa predpokladať, že strany majú rovnaký podiel.

4.8.2

Zdá sa byť rovnako neprijateľné, že za rovnakú sumu by mali ručiť viaceré účty, hoci sa berú do úvahy ťažkosti pri riešení tohto problému. Môže sa stať, že v prípade účtov vedených v rôznych krajinách, každý z príslušných súdov bude žiadať o nariadenie tohto opatrenia bez toho, aby vedel, že rovnaké ustanovenie bolo požadované v inej krajine, a to až do momentu, keď budú všetky procesy sústredené na súde príslušnom v danej veci.

4.8.3

Preto by bolo vhodné zároveň doplniť túto iniciatívu o stanovenie jasných povinností poskytovať informácie týkajúce sa žiadateľa a dotknutých bánk, ako aj povinnej spolupráce medzi bankami a súdmi v jednotlivých členských štátoch, a to vždy za predpokladu, že bude riadne zaručené zachovanie súkromia a ochrana bankových údajov a bankového tajomstva, ako sa správne uvádza v spomínanej štúdii, na ktorej je založená predkladaná zelená kniha.

4.8.4

Takýmto spôsobom by sa napríklad mohlo stanoviť zníženie ex-post zablokovaných súm hneď po získaní informácií z jednotlivých bánk, ak sa to týka viac ako jednej, a to v krátkej lehote, ktorá bude definovaná.

4.9.1

Je veľmi dôležité, aby bola zabezpečená ochrana dlžníka tým, že mu bude v rozumnej lehote poskytnutá možnosť namietať proti tomuto rozhodnutiu. Táto lehota by nemala byť kratšia ako 20 kalendárnych dní s cieľom preukázať:

4.9.2

Z tohto dôvodu, by mal byť dlžník informovaný príslušným súdom hneď po potvrdení, či boli po doručení príkazu na zablokovanie bankového účtu zadržané dostatočné sumy na pokrytie údajného dlhu alebo sa počká, kým sa potrebná suma nezhromaždí. Rovnakú informáciu by mala za podmienok stanovených súdom príslušná banka poskytnúť dlžníkovi okamžite po zmrazení účtu.

4.9.3

V nástroji Spoločenstva by mali byť rovnako stanovené prostriedky obrany a príčiny alebo dôvody námietky/odvolania, ktoré budú zosúladené na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť rovnaké posúdenie situácie v ktorejkoľvek príslušnej jurisdikcii a jednotné spôsoby obrany. Významnou otázkou bude stanovenie účinku odvolania (či bude pozastavujúce alebo nie) a určenie príslušného súdu, ktorý to zhodnotí, ak nebude v danom prípade jedna národná jurisdikcia oprávnená nariadiť ustanovenie a vyniesť rozhodnutie o podstate veci.

4.9.4

Rovnako dôležité bude stanovenie lehoty na začatie hlavného konania alebo žiadosti o exequatur (konanie o uznaní a výkone rozhodnutia), počítanej odo dňa, kedy bol veriteľ informovaný o vykonaní ustanovenia. Výbor navrhuje, aby bola táto lehota 60 kalendárnych dní nezávisle od rozhodnutia o uplatnení ochranného ustanovenia.

4.10.1

Komisia sa vo svojej zelenej knihe nevyjadruje jasne pokiaľ ide o zamýšľaný právny nástroj potrebný na realizáciu svojej iniciatívy. Berúc do úvahy stanovené ciele sa EHSV nazdáva, že s cieľom zaručiť jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch by tento nástroj mal byť uvedený vo forme nariadenia, podobne ako pri iných nástrojoch rovnakého typu v rámci európskeho právneho priestoru.

4.10.2

Odlišnou, aj keď jednoznačne súvisiacou otázkou je rozsah jeho pôsobnosti. Ak má byť opatrenie považované za potrebné, mala by Komisia, podobne ako pri iných identických nástrojoch, rozhodnúť, aby sa spomínaný postup vzťahoval výlučne na cezhraničné otázky a mal nepovinný charakter (článok 28) a aby mali veritelia možnosť vybrať si harmonizovaný nástroj Spoločenstva alebo prípadne existujúci a možný postup využitia vhodných ustanovení medzinárodného súkromného práva.

5.1

Pokiaľ ide o otázky čisto formálnej povahy, EHSV sa nazdáva, že postup „exequatur“ by mal byť zrušený v súvislosti s rozhodnutím o nariadení ochranného ustanovenia a nezávisle od toho, ktorý súd bude v tejto veci oprávnený.

5.2

Ďalej sa tiež nazdáva, že systém poskytovania informácií zo súdu banke a údajnému dlžníkovi by mal byť zbavený nepotrebných formalít, za predpokladu, že bude zaručená hodnovernosť nástroja a identita dlžníka. Pravidlá stanovené v nariadení (ES) č. 1348/2000 sú na tento účel vhodné (14). Identifikácia účtov, ktoré majú byť zablokované by mala byť čo najúplnejšia, aby sa predišlo generickým príkazom na zablokovanie.

5.3

EHSV sa rovnako nazdáva, že príkaz príslušného súdu by mala banka vykonať za podmienok, ktoré stanoví súd, avšak mala by zabezpečiť prebiehajúce oprávnené operácie, konkrétne predchádzajúce záväzky vo forme listu, dlhopisu alebo šeku, ako aj povinnosti voči privilegovaným veriteľom, akými sú štát, sociálna poisťovňa a zamestnanci. Banka by mala za každých okolností zodpovedať za existujúci zostatok na účte ku dňu, kedy jej bol doručený príkaz na zablokovanie a mala by zabezpečiť, aby bol účet zmrazený „ipso facto“, aj keď obdrží príkaz elektronicky mimo prevádzkových hodín, a to pod hrozbou, že bude musieť prevziať zodpovednosť za zanedbanie v prípade úniku peňažných súm, ktoré boli následne presunuté.

5.4

EHSV je však toho názoru, že banky by mali okamžite, akýmkoľvek komunikačným prostriedkom, vrátane elektronickej pošty, informovať súd o spôsobe vykonania rozhodnutia.

5.5

Norma Spoločenstva by nemala stanoviť konkrétne pravidlá pre prípad konkurzného konania veriteľov týkajúceho sa rovnakého bankového účtu a EHSV sa prikláňa k tomu, aby boli uplatnené vnútroštátne právne predpisy.

5.6

EHSV sa nazdáva, že vykonanie ochranného opatrenia by sa malo riadiť právnymi predpismi krajiny oprávnenej na toto vykonanie, a to v súlade s všeobecnými pravidlami uplatňovanými pri riešení sporov.

5.7

Na záver EHSV upozorňuje Komisiu na potrebu stanoviť systém prekladu dokumentov týkajúcich sa fungovania tohto opatrenia v súlade s ustanoveniami článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006.

—

Oznámenie Komisie „Akčný plán týkajúci sa prístupu spotrebiteľa k spravodlivosti a riešenie spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu“ zo 14. februára 1996 [KOM(96) 13 v konečnom znení].

—

Oznámenie Komisie „K väčšej účinnosti pri získavaní a vymáhaní rozsudkov v Európskej únii“ [KOM(97) 609 v konečnom znení, Ú. v. ES C 33, 31.1.1998].

—

Zelená kniha o prístupe verejnosti k spravodlivosti a riešenie spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu [KOM(93) 576 v konečnom znení].

—

Zelená kniha o alternatívnych spôsoboch riešenia súdnych sporov v občianskych a obchodných veciach [KOM(2002) 196 v konečnom znení, 19.4.2002].

—

Odporúčanie Komisie z 12. mája 1995 o platobných lehotách v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 127, 10.6.1995 a súvisiace oznámenie Komisie Ú. v. ES C 144, 10.6.1995.

—

Smernica 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Ú. v. ES L 166, 11.6.1998.

—

Smernica 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, Ú. v. ES L 200, 8.8.2000.

—

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. (Brusel I), Ú. v. ES L 12, 16.1.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Malosse (CES 233/2000 z 1. marca 2000, Ú. v. ES C 117, 26.4.2000).

—

Nariadenie (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, Ú. v. EÚ L 143 z 30.4.2004 Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Ravoet (CESE 1348/2002 z 11. decembra 2002, Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 228/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Program opatrení určených na uplatnenie princípu vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (v Ú. v. ES C 12, 15.1.2001).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Ú. v. ES L 160, 30.6.2000). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Ravoet (CES 79/2001 z 26. januára 2000, Ú. v. ES C 75, 15.3.2000).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a vykonávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti oboch manželov za deti, tamtiež. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Braghin (CES 940/1999 z 20. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Nariadenie Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch v občianskoprávnych a obchodných veciach, tamtiež. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Hernández Bataller (CES 947/1999 z 21. októbra 1999, Ú. v. ES C 368, 20.12.1999).

—

Rozhodnutie Rady z 28. mája 2001 zriaďujúce Európsku súdnu sieť v občianskych a obchodných záležitostiach, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Retureau (CES 227/2001 z 28. februára 2001, Ú. v. ES C 139, 11.5.2001).

—

Nariadenie (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006) o konaní o platobnom rozkaze. Stanovisko EHSV k návrhu nariadenia (KOM(2004) 173 v konečnom znení, 19.3.2004) vypracoval pán Pegado Liz (CESE 133/2005 z 22.2.2005, Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005).

—

Návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (KOM(2005) 87 v konečnom znení, 15.3.2005). Stanovisko EHSV k danej problematike vypracoval pán Pegado Liz (CESE 243/2006 zo 14. februára 2006).

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/8

1.1

Európsky strojársky priemysel je jedným zo špičkových a kľúčových priemyselných odvetví európskeho hospodárstva. V roku 2006 viac ako 130 000 strojárskych podnikov, ktoré viac ako tretinu svojich výrobkov vyvážajú, dosiahlo celkový obrat niekoľko stoviek miliárd eur. V strojárskom priemysle a v elektromechanickom priemysle, ktoré produkujú významnú pridanú hodnotu, je v EÚ zamestnaných viac ako štyri milióny vysokokvalifikovaných pracovníkov.

1.2

Strojárstvo a elektromechanický priemysel môžu vďaka neustálemu ďalšiemu vzdelávaniu, výmene skúseností a osvedčených postupov, zachovaniu vysokej úrovne konkurencieschopnosti, ako aj vďaka svojej schopnosti preniknúť na svetové trhy prispieť k splneniu cieľov lisabonského programu viac, než iné odvetvia.

1.3

Výbor podporuje iniciatívu Komisie na posilnenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia a na zlepšenie právneho rámca prostredníctvom lepších a účinnejších predpisov zohľadňujúcich realitu tohto odvetvia, ktoré je charakteristické desiatkami tisícov malých a stredných podnikov. „Lepšia tvorba právnych predpisov“ neznamená – aspoň v tomto odvetví – absenciu tvorby právnych predpisov, ale vytvorenie stabilného, transparentného a ľahko uplatniteľného regulačného rámca s čo najnižšími správnymi nákladmi.

1.4

Výbor víta, že ho Komisia poverila citlivou úlohou zistiť v rámci činnosti legislatívnych orgánov zameranej na lepšiu tvorbu a zjednodušovanie právnych predpisov pri čo najširšom konsenze, ktoré oblasti sú vhodné na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva.

1.5

Výbor berie na vedomie, že sa v súčasnosti vypracovávajú rozličné legislatívne iniciatívy týkajúce sa daného odvetvia. Pritom je potrebné zladiť rôznorodé záujmy hospodárskej, sociálnej a ekologickej povahy. Vytvorenie vnútorného trhu nesmie ovplyvňovať iné záujmy, ktoré si z hľadiska cieľov lisabonského programu vyžadujú osobitnú pozornosť, napr. zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ochrana spotrebiteľa a ochrana životného prostredia. Podľa názoru výboru si tieto rozličné iniciatívy vyžadujú integrovanú a koordinovanú stratégiu.

1.6

Výbor víta návrhy Komisie na zmenu nového prístupu a na posilnenie úlohy členských štátov pri trhovom dohľade obsiahnuté v oznámení zo 17. februára 2007, ktoré na tento účel nie vždy poskytujú dostatočné prostriedky. Výbor dúfa, že sa rozšíri personál Komisie zodpovedný za koordinačné a dohľadné činnosti a v niektorých prípadoch aj personál zodpovedný za kontrolu akreditačných podmienok, za činnosť notifikačných pracovísk a kvalitu ich certifikácie. Musí sa vytvoriť „komunikačná platforma“ pre subjekty a členské štáty, ktoré musia konať primerane a v súlade s cieľmi smerníc a s politikou Spoločenstva, a tak postupne dosiahnuť zosúladenie sústav a modelov trhového dohľadu.

1.7

Výbor žiada, aby sa všetkým aktérom, ktorých sa normalizácia týka, umožnilo, že sa už v prípravnej fáze budú môcť podieľať na určovaní noriem. Na to by sa mala zintenzívniť účasť v technických výboroch, predovšetkým na miestnej úrovni, ako aj hodnotenie dosahu bez toho, aby sa nadmerne využívali konzultácie prostredníctvom internetu. Ide síce o užitočný prostriedok, ktorý však predovšetkým v tejto oblasti nesmie byť jediným spôsobom na vypočutie zástupcov zainteresovaných skupín.

1.8

Pokiaľ ide o „harmonizovanú“ normalizáciu, zastáva výbor názor, že predovšetkým pre malé a stredné podniky musí byť k dispozícii bezplatne alebo za symbolickú cenu. Výbor poukazuje na nerovnaké zaobchádzanie s podnikmi v krajinách, v jazykoch ktorých sa normy zostavujú (angličtina, francúzština a príležitostne nemčina) a podnikmi z iných krajín, ktoré musia niekedy znášať značné náklady na preklady.

1.9

Výbor podčiarkuje, že sa musia odstrániť všetky neodôvodnené správne náklady a že sa musí zreteľne znížiť zaťaženie výrobnej sústavy.

1.10

Výbor pripomína Komisii, aby pri normalizácii starostlivo zohľadňovala nevyhnutnosť stabilného riešenia a aby naviazala aj na odporúčania záujmových skupín a ich najdôležitejších zástupcov. Pokiaľ ide o právny rámec a zodpovedajúci právny základ, výbor Komisii odporúča, aby pred vydaním právneho predpisu overila, či sa tie isté ciele nedajú dosiahnuť iným spôsobom, napríklad samoreguláciou alebo koreguláciou, pokiaľ je podľa možnosti rozsiahlym spôsobom zaručená transparentnosť a účasť všetkých zainteresovaných strán, a aby zároveň vždy vychádzala z hlavného predmetu normy a jej obsahu, ktoré majú byť rozhodujúcimi dôvodmi na voľbu príslušného článku zmluvy ako právneho základu.

1.11

Výbor žiada odstránenie technických prekážok zavŕšenia vnútorného trhu. Neodôvodnené ustanovenia členských štátov alebo regionálne ustanovenia vytvárajú skutočné a neprekonateľné prekážky voľného pohybu tovaru.

1.12

Výbor odporúča, aby sa pred vydávaním budúcich právnych predpisov nielen vždy uskutočňovalo starostlivé hodnotenie dosahu a zohľadňovala primeranosť, ale aby sa aj následne vykonávala prísna kontrola na zabránenie narušeniam, ktoré by pre budúcnosť podnikov v tomto odvetví mohli byť osudné.

1.13

Európsky sociálny dialóg na odvetvovej úrovni zohráva ústrednú úlohu pri určovaní všetkých spoločných iniciatív na podporu zamestnanosti a konkurencieschopnosti tohto odvetvia. Pritom treba vždy zohľadňovať neodmysliteľné zásady ochrany zamestnancov, občanov a životného prostredia. Postupy v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov môžu tento neustály dialóg medzi podnikmi a zástupcami záujmových skupín uľahčiť, čím sa zabráni nevhodnému použitiu, podporí sa vytváranie povedomia a neustále ďalšie vzdelávanie a dosiahne sa kladný vzťah k danej oblasti a konečným spotrebiteľom.

2.1

Na podnet podpredsedníčky pani WALLSTRÖMOVEJ a podpredsedu pána VERHEUGENA požiadala Európska komisia Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na zistenie celkových súvislostí právnych rámcových podmienok v strojárstve ako priemyselnom odvetví a určenie priestoru na možné zjednodušenia. Preskúmanie sa nemalo obmedziť na právne predpisy špecifické pre dané odvetvie, ale malo sa zaoberať celkovým regulačným prostredím v odvetví strojárstva.

2.2

Pokiaľ ide o zapojenie zainteresovaných subjektov do procesu zjednodušovania, predovšetkým pokiaľ ide o poukázanie na tie predpisy, s ktorými sú pri uplatňovaní osobitné problémy, Komisia uznáva, že výbor má značné a rozsiahle skúsenosti a skutočne pluralistické zloženie, a preto je ideálne vhodný pokiaľ ide o vysvetlenie a zhrnutie postoja subjektov z hospodárstva, zamestnancov a občianskej spoločnosti v Európe.

2.3

Komisia touto dôležitou úlohou poverila EHSV vzhľadom na skúsenosti, ktoré výbor získal prostredníctvom početných stanovísk na tému lepšej tvorby a zjednodušovania právnych predpisov (1), ako aj vzhľadom na článok 8 Protokolu o spolupráci medzi Európskou komisiou a EHSV. Pre prípad, že táto práca výboru prinesie kladné výsledky, Komisia výhľadovo prisľúbila, že takúto žiadosť opätovne zašle v mnohých ďalších prípadoch týkajúcich sa programu Komisie a výboru pre oblasť zlepšovania tvorby právnych predpisov.

2.4

Komisia následne objasnila svoj postoj a vysvetlila, že lepšia tvorba právnych predpisov neznamená zmenšenie právnej ochrany, ale že úroveň ochrany zamestnancov, spotrebiteľov a životného prostredia musí zostať aspoň zachovaná a že cieľ spočíva v zaručení právneho rámca, ktorý umožňuje zlepšenie konkurencieschopnosti.

3.1

Vopred treba povedať, že výbor má veľký záujem o úlohu nájsť súlad rozličných záujmov a predložiť návrh na zlepšenie a zjednodušenie jestvujúceho regulačného a právneho rámca. Veľká výhoda metódy výboru spočíva v schopnosti ovplyvňovať rozhodovací proces hľadaním podľa možnosti širokého konsenzu zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí obhajujú rozličné záujmy. Vďaka jednoznačnému zasadzovaniu sa o zásady a hodnoty Spoločenstva, i vďaka svojim stanoviskám vyznačujúcim sa vyváženosťou, kvalitou a inováciou, je EHSV pre európske inštitúcie významným a silným partnerom na rokovania. Žiadosť Komisie ponúka všetkým častiam spoločnosti zastúpeným vo výbore podnet alebo takmer výzvu úspešne využiť túto príležitosť a tak zdôrazniť úlohu stretnutí, diskusie a dialógu, ktoré sa organizovanej občianskej spoločnosti priznávajú v zmluvách.

3.2

Možnosť, aby výbor vopred určil oblasti činnosti na zlepšenie regulačného rámca, je novým prístupom a otvára nové možnosti spolupráce európskych inštitúcií. Je zrejmé, že všetky zainteresované strany – každá za seba – už Komisii oznámili svoje potreby a očakávania. Výrobné podniky, používatelia, zamestnanci, spotrebitelia, normalizačné grémiá a úrady už vysvetlili, ako by si predstavovali „zlepšenie“ jestvujúcich predpisov. Doteraz používané konzultačné postupy však neukázali podrobný celkový obraz rozličných záujmov, čo u zúčastnených niekedy zanecháva dojem, že sa na nich primerane neprihliada.

3.3

Výbor môže dospieť k syntéze záujmov na jednej strane na základe svojich početných a cenných skúseností a na druhej strane prostredníctvom svojich široko rozvetvených a vplyvných vzťahov, vďaka ktorým jeho členovia môžu získať cenné poznatky. Výbor túto tému už načrtol vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Priemyselné zmeny v strojárskom odvetví (2).

3.4

Výbor konštatuje, že už prebiehajú alebo boli ohlásené rozličné iniciatívy v oblasti predpisov EÚ týkajúce sa výrobných odvetví a osobitne strojárstva. V týchto iniciatívach sa hovorí o komplexných otázkach rôzneho charakteru. Zdá sa, že má zmysel skúmať tieto problémy, aby sa mohli zohľadňovať rozličné záujmy chránené právom Spoločenstva: voľný obeh tovaru, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a ciele Lisabonskej stratégie z hospodárskeho a spoločenského hľadiska. Tieto pravidlá sa opierajú o rôzne právne nástroje a takýto prieskum sa doteraz ešte neuskutočnil. Výbor zastáva názor, že teraz je skutočne načase, aby sa pre celé odvetvie našlo jednotné a štruktúrované riešenie.

3.5

Právne predpisy Spoločenstva v oblasti výroby a distribúcie priemyselných výrobkov sa vypracovávali postupne. Vo všeobecnosti to umožnilo právnu harmonizáciu, čo viedlo k značnému zjednodušeniu právneho prostredia pre podniky, aj keď sa musí zdôrazniť, že tento proces ešte nie je ukončený.

3.6

V právnych predpisoch Spoločenstva prijatých v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia môžeme rozlišovať dve veľké skupiny: prvá skupina sa týka trhu, druhá skupina sa týka pracovných miest. Účinné uplatňovanie týchto právnych predpisov si vyžaduje súčinnosť mnohých aktérov: normalizačných a osvedčovacích orgánov, projektantov a výrobcov, dovozcov a distribútorov, montážnych a inštalačných firiem, verejných kontrolných a sankčných orgánov (vrátane colných a súdnych orgánov), podnikateľov, zamestnancov a odborov atď. Organizácie na ochranu spotrebiteľov vyjadrili svoj rozhodný záujem o konkrétnu a aktívnu účasť, ktorú pokladajú dosiaľ za nedostatočnú. Spolupráca všetkých týchto subjektov má ústredný význam, rovnako ako spolupráca úradov na národnej a európskej úrovni.

3.7

Zdá sa, že uplatňovanie týchto ustanovení spôsobuje veľké problémy. Napriek kladnému celkovému hodnoteniu by sa však nemalo zabúdať na niekoľko konkrétnych problémov.

4.1

Každý rok sa stane 6 000 až 8 000 smrteľných pracovných úrazov (pričom 40 % obetí smrteľných pracovných úrazov je mladších ako 35 rokov) a pracovné úrazy spôsobia ročne stotisícom osôb zníženie pracovnej schopnosti. Časť týchto úrazov súvisí s pracovnými nástrojmi. Príčinou je často nedostatočná osobná ochrana alebo nedostatočné vyškolenie. Približne štvrtina zamestnancov v EÚ uviedla, že používa osobné prostriedky na zachovanie bezpečnosti a na ochranu zdravia pri práci. Rozhodujúce fyzikálne rizikové činitele na pracovisku sú spojené vo všeobecnosti s pracovnými prostriedkami: hluk, vibrácie a ionizujúce alebo neionizujúce žiarenie. Zásadný význam z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci majú ergonomické činitele. V určitých prípadoch môžu pracovné prostriedky zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vystavení osôb chemickým látkam. Účinnosť individuálnej ochrany môže mať v niektorých prípadoch rozhodujúci význam.

4.2

Osobitnú pozornosť treba venovať tým výrobkom, ktoré sú určené na všeobecné použitie bližšie neurčenou skupinou spotrebiteľov, ktorí určite nie sú oboznámení s nebezpečenstvami súvisiacimi s kúpenými alebo najatými strojmi. Spotrebitelia sú žiaľ veľmi často obeťami úrazov, ktorých príčinou je neprimerané použitie a ktoré sa v štatistikách nezohľadňujú.

5.1

Treba konštatovať, že spolupráca subjektov na vnútornom trhu je obmedzovaná skutočnými ťažkosťami, ako aj veľkými výhradami, pokiaľ ide o úplne transparentné správanie. V súkromnom sektore to môžeme pripisovať želaniu chrániť sa pred konkurenciou alebo možnými postihmi, vo verejnom sektore zasa niekedy veľmi výraznej inštitučnej nepružnosti. Je napríklad zrejmé, že sa musí zintenzívniť spolupráca medzi výrobnými podnikmi a užívateľskými podnikmi, alebo že výklad podstatných požiadaviek smerníc „novej koncepcie“ zo strany normalizačných a kontrolných orgánov, notifikačných pracovísk a poradenských ústavov, ktoré podnikateľom poskytujú technickú pomoc, musí byť transparentnejší.

5.2

Tento problém bol v centre pozornosti Komisie pri nedávno začatej iniciatíve na preskúmanie novej koncepcie, ktorá bola ohlásená 14. februára 2007 ako nový balík opatrení pre obeh tovaru na vnútornom trhu. Balík pozostáva z návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh [KOM(2007) 37 v konečnom znení] (3) a z návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh [KOM(2007) 53 v konečnom znení] (4). Cieľom balíka opatrení je posilnenie štruktúr trhového dohľadu, aby sa výrobky, ktoré nie sú bezpečné, rozpoznávali a nepripúšťali na trh a aby sa mohlo postupovať proti podvodným podnikom. Kontrolné, certifikačné a inšpekčné pracoviská, ktoré sa zúčastňujú na kontrole výrobkov, majú byť pri akreditácii prísnejšie kontrolované. Má sa tak zaručiť jednotný právny rámec pre podniky i pre kontrolné pracoviská. (V súčasnosti funguje v EÚ približne 1 800 takýchto pracovísk na hodnotenie zhody, t. j. laboratóriá, inšpekčné a certifikačné pracoviská, ktoré sa v budúcnosti budú označovať ako notifikačné pracoviská. Ide o zariadenia súkromného sektoru, ktorých funkcia je akreditovaná úradmi.) Pritom je možné konštatovať nezvyčajnú skutočnosť, že za týmito „nezávislými“ inštitúciami nájdeme množstvo aktérov, ktorí majú priame spojenie so združeniami výrobcov, kvôli čomu môžu konflikty záujmov predstavovať skutočný problém. V jednom členskom štáte bolo napríklad len v sektore výroby výťahov akreditovaných 80 pracovísk na hodnotenie zhody.

5.2.1

Dvadsaťdva rokov po prijatí rozhodnutia Rady zo 7. mája 1985 o prijatí zásady „novej koncepcie“ navrhuje Komisia aktualizáciu a rozšírenie trhového dohľadu, aby sa zväčšila spoľahlivosť označovania značkou CE. Výbor zastáva názor, že metódou novej koncepcie, ktorá sa týka 25 smerníc, z ktorých 21 sa zaoberá špecifickými ustanoveniami o udeľovaní značky, sa dosiahli dobré výsledky a podporil sa rozvoj vnútorného trhu, zároveň si však myslí, že navrhovaná zmena je nevyhnutná. Právomoci a oblasti zodpovednosti členských štátov, ale aj Komisie sa musia rozšíriť. Komisia musí rozšíriť svoj personálny stav, aby mohla vykonávať neustálu kontrolu trhového dohľadu, postupov akreditácie hodnotiacich pracovísk a v niektorých prípadoch aj činnosti týchto pracovísk. Veľká väčšina odvetvových zväzov sa v rámci prieskumov Komisie vyslovila za takéto posilnenie orgánov členských štátov a v logickom dôsledku aj európskych inštitúcií.

5.3

Výbor víta túto iniciatívu, ktorou sa obmedzí priestor na svojvoľné a rozdielne posudzovanie. Svojvoľné a rozdielne posudzovanie bráni rozvoju vnútorného trhu a má množstvo konkurenčných nevýhod pre subjekty, ktoré dodržiavajú predpisy. Narušenia konkurencie kvôli nedbanlivému dohľadu predstavujú prvoradý problém a ozrejmujú medze pri používaní novej koncepcie. Jednoduchý a jasný právny rámec má okrem toho ústredný význam predovšetkým pre malé a stredné podniky a takisto sa musí zintenzívniť spolupráca medzi orgánmi trhového dohľadu, ako na území EÚ/EHP, tak aj na medzinárodnej úrovni. Musí sa vytvoriť „komunikačná platforma“ pre subjekty a členské štáty, ktoré musia konať primerane a v súlade s cieľmi smerníc a s politikou Spoločenstva a tak postupne dosiahnuť zosúladenie sústav a modelov trhového dohľadu. Zásadný význam má účasť colných úradov na týchto činnostiach.

5.4

Na európskej úrovni by bola vhodná väčšia spolupráca všetkých generálnych riaditeľstiev (napr. ENTR, ENV, EMPL a SANCO), ktoré by mohli spolupracovať pri zostavovaní usmernení na uplatňovanie rozličných platných smerníc. Tieto usmernenia by prirodzene nenahrádzali predpisy, mohli by však byť zmysluplným príspevkom a ušetriť množstvo peňazí, ktoré by sa inak vynakladali na zbytočné poradenstvo.

5.5

V oblasti sezónnych výrobkov, napr. záhradného náradia treba počítať so zjednodušenými a zrýchlenými postupmi, aby sa nepremeškali trhové príležitosti. Výbor odporúča vytvoriť na tento účel „sprostredkovateľské pracovisko“, na ktoré by sa podniky mohli obrátiť kvôli splneniu osobitných a oprávnených potrieb, pričom treba v každom prípade zaručiť svedomité uplatňovanie všetkých ustanovení, hlavne v oblasti bezpečnosti.

6.1

Ďalšia Komisiou ohlásená priorita sa týka odstránenia neodôvodnených administratívnych predpisov, ktoré v značnej miere ovplyvňujú konkurencieschopnosť. Výbor so záujmom sleduje zodpovedajúcu činnosť Komisie, ktorá 24. januára 2007 dostala konkrétnu podobu predložením akčného programu. Cieľom akčného programu je zredukovať do roku 2012 administratívne povinnosti podnikov o jednu štvrtinu.

6.2

Komisia by k riešeniu niektorých problémov pri uplatňovaní smerníc mohla prispieť napríklad tým, že u seba sústredí všetky oznámenia, ktoré sú toho času adresované jednotlivým členským štátom, čo spôsobuje nesmierne problémy už pri obstarávaní adries. Týka sa to napr. smernice 2000/14/ES o hlučnosti, pri ktorej sa osvedčenie o zhode musí doručiť členskému štátu a Komisii, alebo smernice 97/68/ES o plynných emisiách spaľovacích motorov mobilných strojov a zariadení, pri ktorej majú podniky kvôli flexibilite oboznamovať príslušné úrady určené všetkými členskými štátmi o získanom povolení a polročne podávať správy.

6.3

Pri praktickom uplatňovaní smerníc o ochrane pracovníkov pred fyzikálnymi vplyvmi narážajú podniky na množstvo ťažkostí. Osobitne smernica o vibráciách (2002/44/ES) alebo smernica o ohrození neionizujúcim optickým žiarením (2006/25/ES) spôsobuje problémy predovšetkým malým a stredným podnikom. Takéto problémy by mohli vzniknúť aj pri uplatňovaní pripravovanej smernice o umelom optickom žiarení Ak majú tieto smernice plniť svoj účel, sú potrebné usmernenia a praktické návody. Ak by sa konkrétne uplatňovanie skutočne ukázalo ako neuskutočniteľné, treba prirodzene uvažovať o potrebných zmenách a rýchlo ich uskutočniť, aby podniky mohli plniť svoje právne povinnosti.

6.4

V oblasti priemyselnej výroby, predovšetkým v strojárstve, sa však musia zohľadňovať rozličné potreby, pokiaľ ide o administratívne predpisy. Sledovateľnosť pracovných úkonov rozličných subjektov má podstatný význam, pokiaľ ide o bezpečnosť spotrebiteľov a právnu istotu zmluvných vzťahov riadených trhom. Preto sa musia nájsť vyvážené riešenia, aby sa zachovala transparentnosť a sledovateľnosť bez toho, aby sa zbytočne zvyšovali správne náklady.

7.1

Technická normalizácia zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní pravidiel Spoločenstva a umožňuje dať základným bezpečnostným požiadavkám stanoveným v právnych predpisoch konkrétnu podobu. Dodržiavanie noriem dáva tušiť zhodu so smernicami. Certifikácia (akreditovanými notifikačnými pracoviskami, ak je potrebná) je možná len v rámci zodpovedajúcich právnych predpisov.

7.2

Európske normalizačné orgány vykonali na základe právomocí udelených Komisiou celkovo užitočnú prácu. V každom prípade by vypracovávanie noriem, ktoré je v súčasnosti fakticky obmedzené na prehľadný okruh subjektov, malo prebiehať s väčšou účasťou dotknutých subjektov, čo by zjednodušilo ďalší dialóg. Veľká časť podnikov, ktoré ich používajú, nedisponuje ani prostriedkami, ani zdrojmi, aby túto úlohu plnili pravidelne. Účasť zamestnancov a spotrebiteľov je ešte menšia. V takej situácii je ťažké zohľadňovať význam získaných skúseností. Niektoré normy nemôžu zodpovedať všetkým lokálne zisteným želaniam. Výbor dúfa v tejto oblasti, v ktorej má niekoľko málo osôb skutočnú rozhodovaciu právomoc, vo väčšiu účasť všetkých zainteresovaných strán v technických výboroch, predovšetkým na miestnej úrovni. Výbor s obavou konštatuje, že rast nákladov pri normalizácii sa môže stať brzdou konkurencieschopnosti, ale aj bezpečnosti, keď sa pripustia riziká a stroje sa budú používať nevhodne alebo v rozpore s normami. Niektoré východoeurópske malé a stredné podniky ukazujú ochotu podstúpiť veľké riziko alebo sklony používať vynaliezavé postupy.

7.3

Výbor víta iniciatívy ohlásené 15. marca 2007 v akčnom pláne európskej normalizácie. V nich sú všetky členské štáty vyzvané podať správu o stave realizácie, ako aj o opatreniach urobených na zapojenie všetkých subjektov, ktoré sa podieľajú na normalizácii na európskej a medzinárodnej úrovni. Komisia by sa mala prednesených podnetov chopiť a zohľadniť ich pri európskej normalizácii. Zapojenie malých a stredných podnikov do normalizačných postupov na európskej úrovni i na úrovni členských štátov má zásadný význam a prínos zapojenia musí pri budúcich normalizačných procesoch skutočne nadobudnúť konkrétnu podobu.

7.4

V určitých prípadoch si podniky môžu len s ťažkosťami plniť povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia. Hodnotenie rizík si totiž od okamihu nasadenia stroja vyžaduje vzájomné dopĺňanie sa výrobcu a užívateľského podniku. Problémy môžu vzniknúť vtedy, keď normy neobsahujú primerané informácie o zvyškových rizikách, ktoré musí podnik zohľadniť. Ak podnikatelia nie sú správne oboznámení so zvyškovými rizikami v súvislosti so strojom, ktorý nadobudli, budú mať ťažkosti splniť povinnosť hodnotenia rizika podľa rámcovej smernice 89/391/EHS a jej 19 doplňujúcich špecifických smerníc pre oblasť aktívnej a pasívnej ochrany zamestnancov.

7.5

Šírenie noriem môže byť pre malé a stredné podniky vzhľadom na vysoké nadobúdacie náklady obťažné. Ak normalizácia prináša nový certifikačný postup, sú správne náklady vo všeobecnosti oveľa vyššie ako priame náklady spôsobené právnymi predpismi.

7.6

Analýza rizík vyvinutá odborníkmi Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) má veľmi veľký význam pre tých podnikateľov, ktorí ju musia doplniť špecifickým rozborom pracovného prostredia, v ktorom sa stroj používa. Náklady na tieto harmonizované normy sú vysoké predovšetkým pre malé a stredné podniky. Výbor odporúča, aby sa uvažovalo o návrhu poskytovať harmonizované normy na základe mandátu, ktorý udelí Európska komisia Európskemu výboru pre normalizáciu, zdarma alebo za symbolickú cenu, aby sa umožnilo dodržiavanie zákonných povinností. Bezplatné šírenie prostredníctvom internetu sa inak už úspešne praktizuje v odvetví telekomunikácií: niektoré normy ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy) sú dostupné bezprostredne na internete.

8.1

Výbor zdôrazňuje, že nie vždy je nevyhnutné meniť osvedčené smernice. Práce, ktoré viedli k celkovému zlepšeniu základnej smernice 98/37/ES, tejto známej „smernice o strojárstve“, sa určite vyznačovali osobitnou komplexnosťou, pričom sa nakoniec dosiahla optimálna rovnováha rozličných záujmov. V niektorých ďalších prípadoch by bolo určite lepšie nesnažiť sa nadmieru o takzvané zlepšenia. Príkladom môže byť zmena smernice o nízkonapäťových elektrických zariadeniach (73/23/ES) alebo, ako to ozrejmil Zväz strojárskeho priemyslu vo svojej pripomienke z 5. novembra 2004, návrh Komisie o zlúčení smernice 87/404/ES a smernice 97/23/ES o tlakových zariadeniach, ktorý nemá veľký zmysel.

8.2

Trh ukázal, že stabilný a jasný regulačný rámec je potrebný, aby sa mohli pokojne plánovať investície a úpravy podľa jednoznačných ustanovení, ktoré sa príliš často nemenia. Na druhej strane jestvuje vážne nebezpečenstvo, že „zjednodušenie“ môže spôsobiť vyššie správne náklady a stúpanie ostatných nákladov kvôli komplexným postupom na hodnotenie zhody.

8.3

Výbor síce chápe potreby výrobných firiem, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 95 Zmluvy o založení ES, podčiarkuje však, že právny rámec, od ktorého sa smernice odvíjajú, predovšetkým čo sa týka právneho základu rozličných noriem, musí byť v súlade so zásadami zmlúv. Je zjavné, že cieľ a obsah právneho predpisu prevažuje a predstavuje objektívny vzťažný rámec, od ktorého sa musí odvíjať uplatňovanie rozličných ustanovení. K tomu sa nedávno v rozličných rozsudkoch vyjadril aj Súdny dvor ES a v každom prípade vylúčil možnosť zmiešaného právneho základu, ak si právne referencie vzájomne odporujú alebo sa tak veľmi kumulujú, že by to obmedzovalo práva Európskeho parlamentu. Nie vždy a všade je možné uskutočniť snahu podnikov odvolávať sa v prípade konštrukcie výrobkov, keď je v popredí iný cieľ, na článok 95 ods. 3 zmluvy, ktorý – ako je známe – obmedzuje právomoci členských štátov na posilňovanie predpisov Spoločenstva, ako sa uvádza napr. v článku 137 a článku 175 (5). Podniky totiž poukazujú na dodatočné náklady (presúvané na konečného spotrebiteľa), ktoré vzniknú pri zohľadňovaní zmien v konštrukcii a pri výrobe strojov potrebných kvôli požiadavkám v jednotlivých členských štátoch. Mali by sa skoncipovať doplňujúce právne modely, ktoré sa neprelínajú, ale obmedzujú možnosti členských štátov vydať vlastné a odlišné predpisy, ktoré vychádzajú zo zásady primeranosti a proporcionality, len na to podstatné.

8.4

Nedávno schválená smernica REACH predstavuje dôležitý zvrat v ochrane spotrebiteľov a zamestnancov. Výbor víta prijaté technické riešenia a flexibilitu spojenú s možnosťou zjednodušenia. S určitými obavami poukazuje na to, že pre malé a stredné podniky by mohli vzniknúť určité ťažkosti, a to predovšetkým vtedy, keď by sa dovozné kontroly nevykonávali tak prísne, ako si to uplatňovanie tejto základnej smernice vyžaduje. S ohľadom na to výbor vyzýva Komisiu, aby starostlivo kontrolovala ustanovenia členských štátov o trhovom dohľade, pretože členské štáty si v tejto oblasti nie vždy plnili svoje povinnosti, čo spočívalo aj v úplne nedostatočnom vybavení kontrolných pracovísk prostriedkami. V tejto súvislosti by sa mohlo počítať s rozdelením úloh medzi jednotlivé kontrolné pracoviská podľa zásady prevažujúcej výroby v jednotlivých členských štátoch, napr. podľa určitých skupín výrobkov (armatúry, zdvíhacie a dopravné zariadenia, čerpadlá a kompresory, stroje pre spracovateľský priemysel atď).

8.5

Napriek zásadnému príspevku strojárstva k celkovému európskemu hospodárstvu má človek dojem, že členské štáty len veľmi málo investujú do zvrchovaných úloh, ktorými sú poverené. Komisia by si mohla vyžiadať príslušné údaje a porovnať ich s dosiahnutými praktickými výsledkami. Často treba akosť a počet kontrol pripisovať individuálnym schopnostiam a individuálnej vôli, ale disponibilné zdroje zohrávajú veľkú úlohu.

9.1

V oblasti legislatívy členských štátov zostáva aj naďalej množstvo technických prekážok, ktoré robia podnikom veľké problémy Týka sa to napríklad strojov a zariadení, ktoré nie sú určené na cestnú premávku, pri používaní verejných ciest. Rozdielne predpisy (niektoré členské štáty vydali prísnejšie predpisy) spôsobujú, že sa musia používať rozdielne stroje. Aj z terminologického hľadiska zostávajú nejasnosti napríklad pri pojmoch „podnik“ a „prevádzka“. Kontrolné predpisy platné v niektorých členských štátoch spôsobujú dodatočné náklady, ktoré sa ľahko môžu zdvojnásobiť v tých krajinách, ktoré majú odlišné kontrolné organizácie pri vývoji, pri skúšaní a v doprave. Výbor dúfa, že sa rýchlo dosiahne harmonizácia predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnostné predpisy. Čo sa týka traktorov, musia sa napr. popri súčasných predpisoch o spätných zrkadlách a najvyššej povolenej rýchlosti vydať aj predpisy o prednom a zadnom osvetlení a predovšetkým o brzdnej dráhe. V súčasnosti sa po európskych cestách pohybujú viac ako 40 rokov staré traktory. Postupné omladzovanie parku prihlásených vozidiel by umožnilo značné zvyšovanie úrovne aktívnej a pasívnej bezpečnosti.

9.2

Výbor odporúča, aby sa pri úprave používania pracovných strojov na verejných cestách predovšetkým

10.1

Výbor žiada užšiu spoluprácu regulačných orgánov a zúčastnených subjektov na budúcich regulačných opatreniach pomocou účinného dialógu. Vzhľadom na potrebnú interakciu medzi subjektmi sa treba vyhnúť konzultáciám, ktoré prebiehajú predovšetkým elektronickou cestou. Podľa názoru výboru umožňujú neustále konzultácie v určitých oblastiach predchádzať problémom. Tým sa môže zaručiť lepšia tvorba právnych predpisov a účinnejšie normy.

10.2

Výbor považuje za veľmi dôležité vyvinúť spoločnú metodiku európskych inštitúcií (Európskeho parlamentu, Rady a Komisie) pri hodnotení dosahu rozličných možností, pri ktorom sa bude využívať vhodný systém kontroly kvality.

10.3

Komisia by vždy mala zvažovať, či si nastolené ciele naozaj vyžadujú právny rámec, alebo či by nestačila samoregulácia alebo koregulácia. Podľa názoru výboru by sa z rozličných možností mala vybrať tá, pomocou ktorej sa tie isté ciele dajú dosiahnuť pri nižších nákladoch a nižšej administratívnej náročnosti a ktorá zaručuje optimálnu transparentnosť, ako aj čo najväčšiu účasť zainteresovaných subjektov.

10.4

Ústrednú úlohu zohráva európsky sociálny dialóg medzi zástupcami záujmových skupín na odvetvovej úrovni. Spoločné záujmy sa môžu zrealizovať pomocou iniciatív na koncipovanie špecifických opatrení odborného vzdelávania, predovšetkým v oblasti bezpečnosti práce, ale aj pri ďalšom vzdelávaní, čím sa budú ďalej rozvíjať nielen odborné zručnosti, ale aj chápanie určitých administratívnych a organizačných problémov v súvislosti s lepším a bezpečnejším používaním strojov. Sociálna zodpovednosť podnikov, ktorou sa aktéri zaoberajú v rámci dialógu rozšíreného o zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti a územných orgánov, môže mať kladný účinok na rozvoj kultúry bezpečných a produktívnych podnikov, osobitne malých a stredných podnikov, ktoré majú pri riadení rizík zjavne väčšie ťažkosti.

10.5

Výbor považuje za vhodné, aby sa začalo s úvahami, ktoré všetkým účastníkom umožnia hodnotenie výsledkov a medzí predpisov Spoločenstva. Takéto hodnotenie by mohlo dovoliť spoločný postup, ktorým sa dá zabrániť čiastkovým riešeniam a rozporným prístupom v rámci rozličných prebiehajúcich iniciatív. Rozhodnutie Komisie preskúmať novú smernicu o strojárstve spolu so zástupcami záujmových skupín sa uberá správnym smerom. Takéto iniciatívy sa musia vhodne rozširovať. Výbor poukazuje predovšetkým na prepojenie rozličných iniciatív, napr. v súvislosti s akčným programom na zmenšenie zbytočnej administratívnej náročnosti a novou koncepciou (Komisia prijala 14. februára 2007 na základe verejnej konzultácie o budúcnosti vnútorného trhu návrh nariadenia a rozhodnutia Rady a Európskeho parlamentu o rámci na prepracovanie novej koncepcie). Výbor je presvedčený o tom, že vhodné členenie a zosúladenie týchto iniciatív môže prispieť k zlepšeniu platných predpisov a ich koherentnému uplatňovaniu v 27 členských štátoch EÚ.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/15

1.1

EHSV víta úmysel Európskej komisie „zlepšiť právnu úpravu“ a „zamerať sa na podporu súvislého prepojenia medzi rôznymi politickými oblasťami, zabezpečiť predvídateľnosť a ochranu verejného záujmu (napr. životné prostredie a bezpečnosť) a snažiť sa znížiť regulačné zaťaženie pre priemysel“. Oceňuje prejavenú vôľu rozvíjať globálny prístup a začleniť do neho rôzne dimenzie rozvoja priemyslu a jeho konkurencieschopnosti a rôzne zainteresované strany.

1.2

Zo všeobecnejšieho hľadiska odráža celkový zámer iniciatívy CARS snahu predstaviteľov verejnej politiky o vzájomné zosúladenie opatrení, ako aj o koordináciu s opatreniami rôznych aktérov v oblasti priemyslu, čo si zaslúži plnú podporu EHSV. Stanovisko Komisie, ktoré do tohto rámca zahŕňa už ukončené legislatívne práce a stanovuje opatrenia, ktoré bude treba v tejto oblasti prijať v budúcnosti, veľmi dobre ukazuje význam tohto prístupu a súčasne ťažkosti, pred ktorými Komisia stojí.

1.3

Hlavné pozitívum tohto prístupu spočíva vo vyjasnení usmernení pre európsku politiku v oblasti automobilového priemyslu pokiaľ ide o všetky zainteresované strany. Predvídateľnosť politiky EÚ pre každú z hlavných oblastí sa zvyšuje a regulačné zaťaženie priemyslu sa tým znižuje.

1.4

V tomto zmysle predstavuje zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré bude možné dosiahnuť nahradením 38 smerníc Spoločenstva príslušnými predpismi EHK OSN, priamy výsledok tohto prístupu. Rovnako práce v otázkach životného prostredia a bezpečnosti na cestách ukazujú, že integrovaný prístup je realizovateľný a že v očiach všetkých zainteresovaných strán umožňuje posilniť legitímnosť regulačného prostredia a jeho predvídateľnosť pre priemyselné subjekty. Takýto prístup buduje konsenzus, o ktorý sa môže opierať činnosť každej strany.

1.5

Treba však tiež zdôrazniť ťažkosti s realizáciou tohto prístupu, ktoré sú trojakej povahy:

1.6

Zoznam 39 opatrení alebo záväzkov, ktoré Komisia vo svojom oznámení plánuje, je veľmi dlhý a ak sa zaoberáme každým samostatne, zdá sa byť obhájiteľný. Spojenie všetkých 39 bodov je pravdepodobne problematickejšie a nastoľuje problémy súvisiace so zlučiteľnosťou a časovým plánom, ktoré ostávajú nevyriešené. Hoci otázkam životného prostredia a otázkam bezpečnosti sa venuje oznámenie z pohľadu integrovaného prístupu, pokiaľ ide o tieto otázky samostatne, nevenuje sa im integrovane. Otázka cien výrobkov, ktoré splnia všetky požadované podmienky, tak ako sa ňou zaoberala správa skupiny na vysokej úrovni, by bezpochyby bola umožnila toto spojenie, avšak nepochybne by tiež bola viedla k zdôrazneniu povinnosti voľby. Správa skupiny na vysokej úrovni obsahovala spolu so závermi aj pracovný plán určený všetkým tvorcom verejnej politiky. Želaním Komisie bolo, aby skupina CARS 21 presadzovala integrovaný prístup, čo sa plne odrazilo v tomto dokumente. EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie, dokonca ani v jeho zmenách a doplneniach, nebol takýto pracovný plán navrhnutý.

1.7

Veľká časť analýzy skupiny na vysokej úrovni je založená na postoji výrobcov automobilov. Z tohto dôvodu medzi otázkami, ktoré treba vyriešiť, v širokej miere dominujú otázky výrobkov a technológií. EHSV podotýka, že keby sa bola venovala väčšia pozornosť záujmom užívateľov automobilov, rovnaká analýza by bola viedla k odlišnému postoju. V budúcnosti bude preto treba pri hodnoteniach a opätovných hodnoteniach prípadne zmeniť zoznam zodpovedajúcich zainteresovaných strán.

1.8

Integrovaný alebo globálny prístup nesie v sebe riziko, že každá zo zainteresovaných strán sa bude usilovať o to, aby záťaž vyplývajúca z prispôsobenia sa zmenám pripadla niekomu inému. V oblasti bezpečnosti na cestách alebo životného prostredia budú môcť teda výrobcovia predpokladať, že práve osoby zodpovedné za infraštruktúru alebo spotrebitelia vytvárajú správanie, ktoré znemožňuje riadne úsilie výrobcov, najmä v oblasti technológií.

1.9

Všetko toto naznačuje, že oznámenie Komisie nedokázalo vyčerpávajúco zodpovedať otázku verejnej politiky v oblasti automobilového priemyslu a rozhodnutí, ktoré v tejto oblasti treba urobiť. EHSV podporuje uvedený prístup v tomto ohľade: treba skôr udržiavať verejnú debatu o politike v oblasti automobilového priemyslu, ktorá bude otvorená všetkým sociálnym partnerom a všeobecnejšie zainteresovaným stranám a ktorá vyjasní rozhodnutia nutné v rôznych štádiách, ako raz a navždy zostaviť zoznam všetkých smerov pokroku, ktoré bude možné sledovať a nechať expertom a výrobcom možnosť rozhodovať o týchto smeroch.

1.10

V závere svojho oznámenia Komisia uvádza: „Existuje jedinečná príležitosť vytvoriť osobitnú kultúru tvorby politiky pokiaľ ide o priemyselnú politiku. Podľa Komisie by mali byť prvky ako kvalita právnych predpisov, zjednodušenie, hodnotenie vplyvu, konzultácie so zainteresovanými stranami, dodržiavanie lehôt a výber nástrojov základom prípravy legislatívnych návrhov“.

EHSV s týmto prístupom súhlasí a prostredníctvom tohto stanoviska chce pomôcť Komisii v jeho úplnej realizácii.

EHSV preto odporúča:

2.1.1

V duchu politiky lepšej právnej úpravy a v snahe čeliť výzvam rastúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, vyzvala Komisia v roku 2004 skupinu na vysokej úrovni CARS 21, ktorá spojila hlavné zainteresované strany (členské štáty, priemysel, mimovládne organizácie a členov Európskeho parlamentu), ale i troch členov Komisie, ktorí sa najviac zaoberajú danou problematikou (člen Komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel, člen Komisie zodpovedný za životné prostredie a člen Komisie zodpovedný za dopravu), aby navrhla odporúčania pre budúcu politiku.

2.1.2

Skupine na vysokej úrovni boli pridelené tieto úlohy: skupina bola poverená vypracovaním krátkodobých, strednodobých a dlhodobých odporúčaní pre verejnú politiku a regulačný rámec v oblasti európskeho automobilového priemyslu, ktoré by umožnili zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť automobilového priemyslu, zachovať pracovné miesta a súčasne zabezpečiť ďalší pokrok automobilového priemyslu z hľadiska bezpečnosti automobilov a ochrany životného prostredia za ceny, ktoré budú naďalej dostatočne dostupné a umožnia domácnostiam zaobstarať si automobil.

2.1.3

Komisia mala takto v úmysle urobiť z automobilového priemyslu modernizačný príklad svojich zásahov v oblasti priemyselnej politiky ich výslovným zaradením do lisabonskej agendy: Komisia sa zároveň usiluje o to, aby jej intervenciám predchádzal široký proces konzultácií so zainteresovanými stranami umožňujúci súčasne vyjasniť prítomnosť a budúcnosť a dosiahnuť široký konsenzus v otázke potrebných krokov. Tento postup má zabezpečiť trvalý rozvoj ekonomicky udržateľných, ako i sociálne zodpovedných výrobných aktivít, rešpektujúcich životné prostredie. V tomto prípade boli zainteresovanými stranami zastúpenými v skupine na vysokej úrovni výrobcovia automobilov, producenti ropy, výrobcovia komponentov, distributéri a automobilové servisy, užívatelia automobilov, orgány verejnej moci členských štátov a príslušné tri hlavné generálne riaditeľstvá (životné prostredie, doprava a energia a podnikanie a priemysel). Práca prebiehala počas celého roka 2005 a koordinovalo ju GR pre podnikanie a priemysel. Verejná diskusia sa uskutočnila v apríli 2005. Pracovná skupina schválila správu v decembri 2005. Jej závery boli predložené na širokú verejnú konzultáciu v roku 2006. Oznámenie Komisie vychádza zo správy skupiny CARS 21 a z 34 príspevkov, ktoré boli doručené v roku 2006.

2.1.4

Správa CARS 21 chváli úsilie Komisie zamerané na zamedzenie nárastu nekoordinovaných, a teda nie vždy vzájomne zlučiteľných legislatívnych návrhov.

2.1.5

Preto, ako sa v správe na viacerých miestach uvádza, pracovná skupina presadzuje pohľad, ktorý nazýva holistický a ktorý spočíva v snahe zistiť, ako jednotlivé aspekty na seba vzájomne pôsobia. Snahou členov skupiny na vysokej úrovni je teda dosiahnuť, aby právne predpisy boli prehľadnejšie a predvídateľnejšie a zamedziť tomu, aby rôzne GR Komisie prijímali opatrenia, ktorých dôsledky sa nepremyslia a ktorých zlučiteľnosť sa nekontroluje.

2.1.6

Záverečná správa pracovnej skupiny obsahuje zoznam 18 odporúčaní usporiadaných do 7 kapitol: zlepšenie právnej úpravy, životné prostredie, bezpečnosť na cestách, obchod, výskum a vývoj, dane a daňové stimuly, duševné vlastníctvo. V závere správy bol tiež tvorcom verejnej politiky a právnych predpisov navrhnutý pracovný plán týkajúci sa automobilového priemyslu pre nadchádzajúcich 10 rokov. V súlade s Komisiou stanovenými cieľmi boli zámerom pracovného plánu koherentnosť a predvídateľnosť politiky EÚ v oblasti automobilového priemyslu, ktoré súkromní investori potrebujú na zabezpečenie konkurencieschopnosti sektora: pracovný plán skupiny na vysokej úrovni obsahoval usmernenia týkajúce sa tvorby právnych predpisov pre nadchádzajúce roky, ktoré majú túto predvídateľnosť zabezpečiť.

2.1.7

Toto oznámenie je odpoveďou Komisie na správu predloženú skupinou CARS 21. Zahŕňa súčasne hodnotenie Komisie týkajúce sa odporúčaní a reakcie, ktoré vyvolala správa skupiny CARS 21 v rámci konzultácií organizovaných v roku 2006. Oznámenie naznačuje smer, ktorým Komisia zamýšľa viesť automobilovú politiku v budúcnosti. Hlavné akčné línie sú tieto:

3.1.1

EHSV podporuje návrh rozšíriť rámcovú smernicu o homologizácii motorových vozidiel na všetky kategórie motorových vozidiel. Zdôrazňuje najmä význam tohto predpisu pre označenie náhradných komponentov.

3.1.2

EHSV podporuje vôľu zjednodušiť a internacionalizovať regulačné prostredie a zároveň si želá, aby táto vôľa harmonizovať nemala absolútnu prioritu pred akýmikoľvek inými úvahami.

3.1.3

V tomto smere sa EHSV domnieva rovnako ako Komisia, že pokiaľ ide o zásady, treba sa zamerať na multilaterálne záväzky, a súčasne plne podporuje Komisiu v jej vyjadrení, že „si uvedomuje potrebu zachovať pre EÚ možnosť legislatívy nezávislej od systému EHK OSN, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti zdravia a životného prostredia alebo iných strategických cieľov“. Vzhľadom na možný kritický charakter takýchto ustanovení v oblasti medzinárodného obchodu a prístupu na trhy, by sa takáto výhrada mala skutočne zachovať, aby európski výrobcovia disponovali prostriedkami, ktoré im umožnia reagovať na opatrenia, ktoré môžu brzdiť ich konkurencieschopnosť a ktoré by sa mohli prijať v iných regiónoch sveta.

3.2.1

EHSV víta kvalitu prijatých a plánovaných opatrení, ktorých cieľom je environmentálne udržateľná cestná doprava. V súvislosti so záväzkami Komisie, ktorá zdôrazňuje vôľu „starostlivo analyzovať dosah budúcej regulačnej aktivity na zamestnanosť a bezpečnosť“, chce EHSV upozorniť Komisiu na nutnosť nechať výrobcom automobilov čas na vyvinutie technológií potrebných na prispôsobenie sa prísnejším požiadavkám bez toho, aby sa to premietlo do výrazného zvýšenia cien výrobkov a napokon spomalenia rýchlosti obnovy vozových parkov. Táto otázka, ktorej význam zdôrazňuje správa CARS 21, sa v oznámení Komisie zdá byť okrajovejšia.

3.2.2

EHSV si rovnako so záujmom všíma želanie Komisie venovať v budúcnosti väčšiu pozornosť reálnym emisným podmienkam (bod 8) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyvodzuje dôsledky z týchto nedostatkov v oblasti kontroly, údržby a opraviteľnosti vozidiel.

3.2.3

EHSV poukazuje na to, že výsledkom integrovaného prístupu obhajovaného Komisiou je zameranie sa na emisie znečisťujúcich látok, najmä na emisie CO2 z nových vozidiel predávaných v Európe v budúcich rokoch. Komisia sa de facto zaujíma iba o technologické (biopalivá, vodík, inteligentné vozidlá a dopravné systémy) alebo ekonomické (možné začlenenie sektora cestnej dopravy) riešenia, ktoré ma v úmysle podporovať. EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že Komisia dostatočne neskúmala možnosti, ktoré ponúka holistický prístup, ktorý venuje väčšiu pozornosť úlohe automobilu a cestnej dopravy v európskych spoločnostiach.

3.2.4

EHSV podčiarkuje, že správa skupiny CARS 21 napríklad vyjadrila výslovné znepokojenie nad rýchlosťou obnovy vozových parkov a vnímala ju ako kľúčový faktor. Rovnako zdôrazňovala význam dopravného preťaženia. EHSV si želá, aby sa tieto smery podpory ekologickejšieho automobilu v budúcnosti preskúmali spolu s inými (napr. podpora nových foriem prístupu k automobilu) tak, ako technologické riešenia.

3.2.5

Výbor by chcel osobitne upozorniť na potrebu stimulovať ponuku a dopyt po čistejších automobiloch. Komisia by sa teda mala snažiť o vypracovanie koordinovaných, technicky neutrálnych a v čo najväčšej miere harmonizovaných daňových stimulov pre vozidlá a palivá, napríklad na základe množstva emisií CO2, čo by podporilo znižovanie objemu emisií CO2 z vozidiel priamym ovplyvnením spotrebiteľov a od nich vychádzajúceho dopytu.

3.3.1

EHSV podporuje globálny prístup Komisie k otázkam bezpečnosti na cestách, ktorý je založený na „prepojení medzi zlepšením v technológii vozidiel, cestnej infraštruktúre, správaní vodičov a presadzovaní opatrení“.

3.3.2

V tejto súvislosti sa objavujú rovnaké otázky ako v prípade environmentálnej problematiky. Jedným z kľúčových výrazov správy CARS 21, ktorý ukázal, že rozhodovanie by malo byť niekedy v neprospech výkonnosti vozidiel pokiaľ ide o životné prostredie a bezpečnosť, bol výraz „automobil pre spotrebiteľa za dostupnú cenu“. V oznámení sa tento výraz neobjavuje.

3.3.3

V súvislosti s bezpečnosťou na cestách je zoznam návrhov oznámenia Komisie takýto (2):

3.3.4

V snahe, aby sa tieto návrhy prejavili len primeraným zvýšením cien nových automobilov, odporúča EHSV jasnejší prístup sústredený na ceny automobilov a ich dosah na rýchlosť obnovy parkov a teda bezpečnosť na cestách. Poukazuje na to, že stále nedoriešená druhá fáza návrhu smernice na ochranu chodcov znamená, že sa výrobcom skracuje potrebné obdobie na realizáciu a zhoršuje sa plánovateľnosť potrebných opatrení. Preto je potrebné urýchlene vyjasniť časový plán realizácie smernice i špecifikáciu požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobcov. Vyzýva Komisiu, aby zohľadnila, že bezpečnosť na cestách znamená tiež, že spotrebitelia by mali udržiavať svoje vozidlá, i keď sú staré. Odporúča vyhodnotiť a zoradiť plánované opatrenia podľa bilancie nákladov a výhod každého opatrenia vzhľadom na to, koľko dané opatrenie stojí užívateľa a ako môže ovplyvniť počet nehôd a ich dôsledky z hľadiska úmrtnosti alebo následkov pre účastníkov cestnej premávky. Rovnako vyzýva Komisiu, aby nezohľadňovala iba technologické vybavenie automobilov, ale uviedla všetky opatrenia, ktorými možno pôsobiť na účastníkov cestnej premávky (vzdelávanie, prevencia, dopravné značky atď.). V tejto súvislosti EHSV poukazuje na to, že v budúcnosti bude treba zvlášť venovať pozornosť dôsledkom, ktoré na tieto otázky bude mať demografický vývoj a skutočnosť, že starší alebo veľmi starí vodiči predstavujú narastajúci podiel užívateľov automobilov a ciest.

3.3.5

V rovnakom smere a v súlade s obsahom správy skupiny CARS 21, EHSV poukazuje na význam daňových stimulov určených na zvýšenie dopytu po bezpečnejších automobiloch. EHSV sa domnieva, že by sa mali podnietiť ponuka bezpečnejších automobilov a dopyt po týchto vozidlách.

3.8.1

EHSV víta cieľ Európskej komisie „zlepšiť právnu úpravu“ a „zamerať sa na podporu súvislého prepojenia medzi rôznymi politickými oblasťami, zabezpečiť predvídateľnosť a ochranu verejného záujmu (napr. životné prostredie a bezpečnosť) a snažiť sa znížiť regulačné zaťaženie pre priemysel“. Oceňuje prejavenú vôľu rozvíjať globálny prístup a začleniť do neho rôzne dimenzie rozvoja priemyslu a jeho konkurencieschopnosti, ako i rôzne zainteresované strany.

3.8.2

Pokiaľ ide o sociálnu a priemyselnú oblasť, tak ako sa nimi zaoberajú prvé strany správy, EHSV ich chce rovnako ako Komisia spojiť, pretože existuje priama súvislosť medzi zamestnanosťou a konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu na jednej strane a na strane druhej medzi zamestnanosťou a rôznymi výrobnými miestami. Z tohto pohľadu EHSV celkovo súhlasí s analýzou situácie európskeho priemyslu.

3.8.3

Víta názor Komisie, že „sa zdá pravdepodobné, že zostavovanie automobilov pre európsky trh bude vo veľkej miere prebiehať v Európe“, avšak tak ako aj Komisia si myslí, že to pravdepodobne neznamená stabilitu zamestnanosti.

3.8.4

EHSV vyzýva Komisiu, aby podnecovala dialóg medzi sociálnymi partnermi, aby bolo možné vopred odhadnúť a riadiť delokalizáciu a relokalizáciu pracovných miest v rámci Únie a mimo Únie, tak ako ich opisuje správa CARS 21. Ďalej vyzýva Komisiu, aby sa začala zaoberať aj otázkou dosahu vývoja v tomto sektore na subdodávateľov druhej a nižšej úrovne, ktorých súčasný vývoj zvlášť ohrozuje.

3.8.5

Opatrenia na pomoc uvedené v oznámení a myšlienka zorganizovať fórum o reštrukturalizácii v oblasti automobilového priemyslu s cieľom „odpovedať na výzvy a prispôsobiť sa zmene“ majú plnú podporu EHSV. EHSV vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť a dozrela na to, aby sa na týchto prácach zúčastnil a bol začlenený do sprievodných opatrení na pomoc celý sektor a hlavne subjekty nadväzujúcich odvetví. Takéto iniciatívy, potrebné pre rozličných aktérov, sú totiž v súlade so spoločnými strategickými konzultáciami alebo úvahami vo vnútri sektora. EHSV poukazuje na to, že by mal pri týchto prácach a v debatách na danú tému zohrávať významnú úlohu, a najmä, že by jeho prostredníctvom boli výraznejšie zastúpení všetci sociálni partneri a zainteresované strany v širšom zmysle slova.

3.8.6

Napríklad potreby odborného vzdelávania sú silnejšie a často horšie zabezpečené pokiaľ ide o MSP alebo veľmi malé podniky a štrukturálne fondy a iné nástroje na podporu reštrukturalizácie by mali priniesť prospech tiež týmto aktérom sektora.

3.8.7

Komisia svoje oznámenie uzatvára takto:

„Existuje jedinečná príležitosť vytvoriť osobitnú kultúru tvorby politiky pokiaľ ide priemyselnú politiku. Podľa Komisie by mali byť princípy ako kvalita právnych predpisov, zjednodušenie, hodnotenie vplyvu, konzultácie so zainteresovanými stranami, dodržiavanie lehôt a výber nástrojov základom prípravy legislatívnych návrhov.“

3.8.8

EHSV s týmto prístupom súhlasí a prostredníctvom tohto stanoviska chce pomôcť Komisii v jeho úplnej realizácii. Preto upozorňuje Komisiu na niekedy zaujatý charakter použitého prístupu. Presnejšie povedané, analýzy v správe skupiny CARS ako i závery, ktoré z nich Komisia vyvodzuje, sa zdajú byť poznačené slabým zastúpením spotrebiteľov a aktérov nadväzujúcich odvetví, i keď sa na nich nezabudlo. Výsledkom je podľa EHSV nedostatočne holistický prístup k otázke automobilového priemyslu všeobecne a k otázkam životného prostredia a bezpečnosti: použitý prístup totiž predstavuje obraz priemyslu príliš sústredeného na produkt a technológie a nedostatočne integrujúceho otázku vozových parkov a užívateľov automobilov.

3.8.9

Podľa EHSV musí teda vyhodnotenie situácie v roku 2009 brať do úvahy toto stanovisko a lepšie začleniť postoj nadväzujúcich odvetví automobilového sektora a užívateľov. Treba preto zachovať otvorené „konzultácie so zainteresovanými stranami“, lepšie ich organizovať, aby posudzovaný automobilový systém nebol systémom výrobcov a aby sa o „analýzach dosahu“ mohlo uvažovať novým spôsobom. V prípade analýz dosahu by bolo potrebné zvýšiť ich kvalitu, analýza musí byť komplexná, vypracovaná na základe overených vstupných údajov, objektívna a neutrálna. Nie je vhodné, aby útvary Komisie, ktoré formulujú politické stanovisko k problematike súčasne realizovali aj príslušnú analýzu dosahu. EHSV víta návrh na založenie rady pre hodnotenie dosahu (Impact Assessment Board) a vyzýva Komisiu, aby pozvala tie zainteresované strany, na ktoré súkromní architekti automobilového systému zabudli.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/21

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/21

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/22

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/22

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje a podporuje ciele a opatrenia navrhnuté Európskou komisiou. Energetická účinnosť je prvou a najdôležitejšou oblasťou činnosti na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci energetickej politiky pre Európu (EPE). Sú to tieto ciele: zníženie emisií skleníkových plynov zamerané aj na boj proti anomálnemu otepľovaniu planéty, obmedzenie závislosti od zahraničia a udržanie konkurencieschopnosti európskeho systému pri zachovaní dostupnosti energie za prijateľné ceny.

1.2

Aj so zreteľom na nedávnu správu Medzivládnej skupiny pre klimatické zmeny (IPCC) výbor pokladá za potrebné vynaložiť všemožné úsilie na zníženie energetickej spotreby a hoci sa nazdáva, že úspory presahujúce 20 % sú technicky dosiahnuteľné, považuje tento cieľ za realistický. Bude musieť byť sprevádzaný vnútroštátnymi plánmi diferencovanými v závislosti od východiskových finančných a technologických podmienok, aby sa zaručilo rovnomerné rozdelenie cieľov medzi členské štáty vzhľadom na potenciál jednotlivých členských štátov. Bude vhodné stanoviť aj strednodobé ciele na roky 2012 a 2016 s cieľom prípadne posilniť opatrenia v prípade značných sklzov.

1.3

Výbor považuje za vhodné navrhnúť Komisii začatie špecifickej diskusie o životných štýloch a takzvanej „kvalite života“. Výbor kladie Komisii otázku, či skutočne považuje za možné udržať v budúcnosti, pre budúce generácie, ten istý štýl života pri narastajúcej spotrebe a zvyšujúcom sa objeme emisií. Uvedomenie si toho, že to nie je nemožné v sebe zahŕňa výzvu, ktorú možno zvládnuť len rozhodným, odvážnym a včasným konaním. Problém je v tom, že si treba uvedomiť, že úspory energie v prípadoch, keď sú spojené s bezprostredným zvýšením kúpnej sily obyvateľstva nesmú slúžiť na financovanie ďalšej spotreby a viesť k jej opätovnému nárastu.

1.4

Výbor navrhuje doplniť ďalšiu prioritnú činnosť: vybudovanie oblastných sietí na výrobu a distribúciu tepla a chladu, ktoré by umožnili predísť stratám spôsobeným transformáciou primárnej energie dosahujúcim 33 %.

1.5

Výbor odporúča, aby sa schválili kladné prioritné činnosti na podporu vzniku a rozvoja nových povolaní súvisiacich s oblasťou energetickej účinnosti, šírenia nových integrovaných služieb v oblasti energetiky, efektívneho využívania výskumu a vývoja, rozvoja recyklácie a spracovania tuhých komunálnych odpadov, ktoré ponúkajú aj mnohé pracovné príležitosti a na propagovanie aktivít v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti. Je veľmi dôležité, aby dostalo podporu štúdium energetiky na stredných a vysokých školách.

1.6

Uskutočnenie 75 iniciatív obsiahnutých v akčnom pláne a monitorovanie a celkové vyhodnotenie účinnosti navrhovaných nástrojov si vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov Komisie, ktorí budú mať na starosti priebeh týchto činností. Výbor odporúča, aby sa vykonala pozorná analýza potrieb a aby sa následne prispôsobili ľudské a finančné zdroje.

1.7

Výbor považuje za potrebné posilniť schopnosť Európskej únie vystupovať v oblasti energetickej účinnosti ako jeden celok v styku so svojimi medzinárodnými partnermi. Z tohto dôvodu odporúča Komisii, aby posúdila, či je potrebné zmeniť a doplniť zmluvy tak, aby sa umožnilo silnejšie jednotné zastúpenie EÚ navonok bez toho, aby sa obmedzila právomoc členských štátov samostatne rozhodovať o takej kombinácii zdrojov energie, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám.

1.8

Pokiaľ ide o daňové opatrenia na podporou investícií na realizáciu cieľov plánu, výbor odporúča, aby tieto opatrenia brali ohľad na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, akými sú nezamestnaní, dôchodcovia i pracujúcich. Tak v prípade „energetických daní“, ako aj daňových úľav bude potrebné chrániť tieto vrstvy obyvateľstva.

1.9

Výbor vyjadruje svoje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou opatrení v oblasti dopravy a energetiky, ktorých vnútorná dynamika a problémy technickej a priemyselnej povahy majú nevyhnutne komplementárny ráz, rovnako ako opatrení v oblasti životného prostredia a priemyslu, a vyslovuje svoje opodstatnené znepokojenie nad skutočnosťou, že dokument Komisie stratí do veľkej miery svoju účinnosť, ak bude chýbať takáto koordinácia.

1.10

Bytová výstavba je prioritnou oblasťou činnosti. Možno dosiahnuť obrovské úspory, ak sa budú jednoznačne riešiť niektoré základné otázky, akými sú napríklad drastické zníženie daňového zaťaženia v závislosti od opatrení zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti, zrušenie administratívnej záťaže (licencie, povolenia), rozšírenie vedomostí a zlepšenie odbornej prípravy zainteresovaných osôb, a to aj prostredníctvom verejného financovania. Domácnosti, ktoré získajú energetický certifikát, by mali byť daňovo zvýhodnené, alebo by im mal byť priznaný energetický bonus na nákup energie, ak ich majiteľ nemá zdaniteľný príjem. Mali by sa zaviesť zvýhodnené sadzby na ročnú spotrebu nepresahujúcu istú hranicu. Stavebný priemysel a všetci, ktorí v tomto odvetví pracujú, potrebujú odbornú prípravu, ktorá by sa zaoberala možnosťami dosiahnutia vyššej energetickej účinnosti v budovách a poskytovaním podnetov na ich realizáciu.

1.11

Výbor sa nazdáva, že financovanie potrebných investícií by sa malo rozdeliť medzi verejný a súkromný sektor. Vzhľadom na niektoré pozitívne príklady v niektorých členských štátoch by sa dalo zovšeobecniť zakladanie príslušných fondov vytvorených z malej časti zisku dosiahnutého podnikmi pôsobiacimi v odvetví, pričom však treba predísť tomu, aby to viedlo k zvýšeniu cien pre konečných užívateľov alebo zníženiu obrovských investícii potrebných v oblasti výroby.

1.12

Výbor sa nazdáva, že je nevyhnutné zaangažovanie občianskej spoločnosti, organizácií podnikateľov, odborov a ochrancov životného prostredia do zvládania tejto veľkej výzvy. Oceniteľné výsledky je možné dosiahnuť len rozšíreným uvedomelým a zodpovedným kolektívnym správaním obyvateľstva, keďže koneční užívatelia sú vlastne i najväčšími spotrebiteľmi energie. Domácnosti, individuálna doprava, pracovná činnosť – to všetko sú oblasti, do ktorých sú občania priamo zapojení. Zásadný význam má vzdelávanie k zodpovednému využívaniu energie, a to už hneď od prvých rokov v škole. Celá spoločnosť sa musí angažovať a vyvíjať úsilie týmto smerom, ktorý je a musí sa pre všetkých stať symbolom novej civilizácie. Každá Európanka, každý Európan sa musí cítiť zapojený do týchto pretekov v úspore, ktoré musia aj budúcim generáciám umožniť využívať prírodné bohatstvo, ktoré je v súčasnosti vážne ohrozené znečistením a s ním spojenými klimatickými zmenami.

1.13

Výbor vyzdvihuje pozitívne výsledky, ktoré sa podarilo dosiahnuť priemyselnému odvetviu domácich spotrebičov zavedením označovania. Úspory dosahujúce až 70 % v prípade chladničiek a 60 % v prípade práčok sú dôkazom účinnosti tejto metódy. Výbor žiada, aby sa príklad ekologického konštruovania a projektovania rozšíril aj na oblasť verejných budov, domácností, verejnej a individuálnej dopravy, t. j. na odvetvia s veľmi veľkou koncentráciou energetickej spotreby (viac než 70 % celkovej spotreby).

1.14

Výbor odporúča venovať veľkú pozornosť neúčinnosti v oblasti výroby, prenosu a rozvodu energie. Stráca sa viac než tretina energie, čo zodpovedá 480 miliónom ton ekvivalentu ropy (Mtoe). Napríklad pri vysokonapäťovom prenose jednosmerného prúdu sa prúdové straty znižujú z viac než 10 % na 3 % na každých 1 000 km siete. Prenos jednosmerného prúdu má výhody aj v tom, že okrem toho, že obyvateľstvo nie je vystavené elektrickým a magnetickým poliam, odstraňujú sa aj emisie elektromagnetického vlnenia extrémne nízkej frekvencie spojené s prenosom striedavého prúdu.

1.15

Výbor so zreteľom na výborné výsledky dosahované v oblasti termodynamickej solárnej energie žiada Komisiu a Radu, aby podporovali šírenie tejto technológie.

1.16

Výbor súhlasí s cieľom Komisie posilniť rozvoj zariadení na kogeneráciu, i keď sa nazdáva, že je potrebné urýchliť schválenie jednotných predpisov na meranie účinnosti týchto zariadení. Výbor pokladá za užitočné investovať do programov na šírenie trigenerácie, kde môže byť ako palivo využívaná aj biomasa. Malo by sa podporovať budovanie mikrokogeneračných zariadení (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES: kogeneračná jednotka s maximálnym výkonom pod 50 kWe) tým, že budú zahrnuté do programov finančnej pomoci vzhľadom na úsporu energie a menší dosah na životné prostredie a ich jednoduchšie zapojenie do národných sietí v rámci rozvoja decentralizovanej rozvodnej siete. Je však potrebné rátať s podporou podnikov vzhľadom na zvýšené náklady na úpravu súčasných rozvodných sietí, ktoré si takýto systém vyžaduje.

1.17

Trhy s plynom a elektrinou nie sú ešte plne liberalizované. Je potrebné dospieť k právnemu oddeleniu podnikov, ktoré prevádzkujú technické monopoly od podnikov, ktoré pôsobia v podmienkach voľného trhu.

1.18

Výbor pokladá za zaujímavé zavedenie elektronických meračov, čo umožní diaľkové ovládanie rozvodu energie a súčasnú optimalizáciu riadenia prenosu v sieťach. Tieto merače sú uznané ako vhodné nástroje zodpovedajúce predpisom smerníc EÚ o energetickej účinnosti.

1.19

Odvetvie dopravy vynaložilo veľkú snahu o zníženie spotreby a znečisťujúcich emisií. Stály nárast emisií CO2 predovšetkým v dôsledku rozšírenia individuálnej dopravy, ale aj ostatných druhov dopravy, si však vyžaduje ešte väčšie úsilie. (emisie CO2 spôsobené cestnou dopravou sa od roku 1990 do roku 2004 zvýšili o 26 %.) Komisia pozorne skúma hodnotenie dosahu, ktorý by malo stanovenie spôsobov dosiahnutia cieľa 120 g CO2/km záväznými predpismi. Výbor odporúča prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa s osobitným prihliadnutím na skutočnosť, že musia byť prijateľné a splniteľné po technickej a výrobnej stránke.

1.20

Výbor pokladá za vhodné upozorniť, že masové nahradzovanie fosílnych palív biopalivami so sebou prináša riziko, že pri rozdeľovaní využívania úrodných plôch si budú konkurovať výroba palív a výroba potravín, a že ceny potravín sa prispôsobia smerom nahor cenám energetických produktov, ktoré sa prispôsobia cenám fosílnych palív. To by mohlo viesť k vzniku konkurencie (1) medzi chudobným obyvateľstvom južných krajín, ktoré trpí hladom, a majiteľmi áut z krajín severu.

1.21

Výbor vyjadruje svoju plnú podporu finančným príspevkom a finančným i daňovým stratégiám navrhnutým Komisiou, najmä zapojenie EIB a EBOR, ale aj zvyšovanie informovanosti a ochoty európskeho bankového systému poskytovať potrebnú finančnú podporu na realizáciu štátnych plánov v oblasti energie. Výbor by uvítal zvolanie špecifickej európskej konferencie o financovaní energetickej účinnosti zameranej na zvýšenie informovanosti zainteresovaných strán o tejto problematike a v európskom bankovom systéme na podporu cieľa zapojiť sa do realizácie veľkého projektu modernizácie európskeho hospodárstva.

1.22

Výbor podporuje prijatie „Dohovoru starostov“, ale pokladá za príliš skromný cieľ zapojiť iba prvých 20 európskych miest. Cieľ by mal byť oveľa vyšší a je potrebné zhodnotiť skúsenosti získané na miestnej úrovni. Vytvorenie špecifického portálu alebo iných foriem komunikácie venovaných výmene osvedčených postupov medzi veľkými, strednými a malými mestami EÚ, kde žije 80 % európskych obyvateľov, by mohlo byť výborným nástrojom na skontaktovanie miestnych činiteľov, napríklad zodpovedných za základné opatrenia v oblasti mestskej dopravy a za všetky činnosti blízke občanom, ktoré majú okamžitý vplyv na verejnú mienku.

1.23

Výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán neberie do úvahy významnú úlohu, ktorú môžu zohrať sociálni partneri a sociálny dialóg na všetkých úrovniach pri hodnotení, podpore a vypracovávaní opatrení v oblasti úspor energie. Výbor by uvítal, keby Komisia vynaložila úsilie na zahrnutie témy ekologickej udržateľnosti do existujúcich štruktúr sociálneho dialógu na jednotlivých úrovniach, predovšetkým v rámci odvetví a v rámci európskych zamestnaneckých rád. Odborové organizácie môžu zohrávať zásadnú úlohu v oblasti poznávania a zvyšovania informovanosti tak na úrovni EÚ, ako aj jednotlivých štátov a prispievať k šíreniu osvedčených postupov.

1.24

Je dôležité, aby sa problematika úspory energie spájala s osvedčenými postupmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, predovšetkým nadnárodných spoločností, keďže si vyžaduje posilnený sociálny dialóg, aby sa dalo spoločne čeliť otázkam súvisiacim s energetickou účinnosťou.

1.25

Komisia zdôrazňuje medzinárodný rozmer problematiky zvyšovania energetickej náročnosti. Výbor podporuje návrhy na spoluprácu a uplatňovanie medzinárodnej rámcovej dohody. Výbor odporúča, aby sa v rámci ohlásenej medzinárodnej konferencie o energetickej účinnosti nepodcenila príležitosť zapojiť krajiny, ktoré sú zahrnuté do programu spolupráce s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti, Európsko-stredomorského partnerstva a Európskej susedskej politiky. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná na zvládnutie výzvy, ktorú predstavuje trvalo udržateľný rozvoj a bude potrebné zvýšiť diplomatické úsilie aj prostredníctvom konferencie, ktorá sa uskutoční tohto roku na Bali, aby sa do roku 2009 prijal nový medzinárodný protokol, ako následný protokol po Kjóte.

2.1

Komisia vypracovala oznámenie „Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu“ na základe poverenia, ktoré jej bolo udelené na zasadnutí Európskej rady na jar roku 2006, kde boli schválené podnety obsiahnuté v zelenej knihe Komisie o „Európskej stratégii pre trvalo udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“.

2.2

Cieľom návrhov obsiahnutých v stručnej forme v oznámení je dosiahnuť úspory energie do roku 2020 presahujúce 20 % pri udržaní rovnakej kvality života vzhľadom na očakávanú spotrebu, vychádzajúc z istého rastu HDP a bez vykonania ďalších zásahov. Ak sa podarí plán zrealizovať, malo by sa ušetriť až 390 Mtoe ročne pričom emisie CO2 by sa mali znížiť o 780 Mt CO2 ročne. Z hľadiska celkovej spotreby by sa navrhovanými opatreniami malo dosiahnuť zníženie energetickej náročnosti o 1 % ročne za predpokladu stáleho rastu HDP o 2,3 % ročne, čo by však bez zavedenia nových opatrení viedlo k nárastu spotreby o 0,5 % ročne. Potrebné investície by sa mali kompenzovať ročnými úsporami palív v hodnote viac než 100 miliárd EUR.

2.3

Z diskusie o zelenej knihe o energetickej účinnosti „Menej znamená viac“ vzišli návrhy, ktoré tvoria komplexný a štruktúrovaný balík pozostávajúci zo 75 opatrení vo všetkých oblastiach, ktorých sa týkajú prípadné úspory. Prioritnými odvetviami, v ktorých treba konať, sú odvetvia stavebníctva a dopravy, ktoré majú okrem iného na svedomí zvýšenú spotrebu ropných produktov, pričom rovnaká dôležitosť sa pripisuje úsporám dosiahnuteľným vo výrobe, počas premeny a prenosu energie a v priemysle.

2.4

Plán, ktorý vypracovala Komisia, navrhuje opatrenia, ktoré treba zaviesť okamžite a iné, ktoré budú realizované neskôr v priebehu 6 rokov. Ďalší akčný plán bude potrebný na realizáciu cieľa 20-percentnej úspory do roku 2020.

2.5

Preskúmanie potenciálnych úspor poukazuje na možné zaujímavé výsledky v odvetviach konečných užívateľov, počínajúc od 25 % dosiahnuteľných v odvetví priemyselnej výroby, a to konkrétne v oblasti periférnych zariadení (motory, ventilátory a osvetlenie), cez 26 % dosiahnuteľných v odvetví dopravy posilnením komodality a prechodu na iné druhy dopravy v súlade so zisteniami, ktoré vyplynuli zo strednodobého hodnotenia bielej knihy o doprave, až po 27 % v bytovom sektore napríklad prostredníctvom izolácie múrov a striech, osvetlenia, lepšej energetickej účinnosti spotrebičov, zatiaľ čo v nebytových budovách by sa mohli dosiahnuť úspory až vo výške 30 % celkovým zlepšením systémov energetického riadenia.

2.6

V dôsledku štrukturálnych zmien, účinkov predchádzajúcich opatrení a zavedením nových technológií sa očakáva zníženie energetickej náročnosti o 1,8 % ročne (470 Mtoe ročne), čo znamená, že celkové zníženie energetickej náročnosti by malo dosahovať 3,3 % ročne pri dosiahnutí očakávanej úspory energie o 20 % v dôsledku nových navrhovaných opatrení, čo v období rokov 2005 – 2020 predstavuje 1,5 % ročne (to zodpovedá 390 Mtoe ročne). Za predpokladu stáleho rastu HDP o 2,3 % ročne by sa teda mala dosiahnuť celková úspora energie o 1 % ročne.

2.7

Akčný plán bude znamenať prínos v podobe ochrany životného prostredia, poklesu dovozu fosílnych palív, zníženia závislosti od tretích krajín, zvýšenej ziskovosti a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, a to aj prostredníctvom technologickej inovácie stimulovanej zavedenými postupmi, čo bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť.

2.8

Plán pozostáva z 10 prioritných a naliehavých činností a Komisia vyzýva členské štáty, regionálne a miestne úrady a ostatné zúčastnené strany, aby vykonali doplňujúce opatrenia na dosiahnutie ešte lepších výsledkov. Plánované sú odvetvové a horizontálne opatrenia.

2.9

Okrem iného sa poukazuje na dôležitosť stanovenia požiadaviek účinnosti dynamického využitia energie, presadzovať v odvetví transformácie energie zlepšenie energetickej účinnosti súčasných a nových kapacít a drastické zníženie strát pri prenose a rozvode elektrickej energie. Pre odvetvie dopravy je potrebný ucelený prístup.

2.10

Strategický plán v oblasti energetických technológií, ktorý by mal byť prijatý v roku 2007, bude ďalším príspevkom k zlepšeniu účinnosti.

2.11

Bude potrebné venovať veľkú pozornosť „cenovým signálom“, ktoré prispievajú k dosiahnutiu zvýšeného uvedomovania si problematiky. Navyše je nevyhnutné pripraviť vhodné finančné nástroje na všetkých úrovniach a podporné finančné opatrenia, a to aj v podobe daňových úľav pre výrobcov a spotrebiteľov.

2.12

Výzva energetickej účinnosti prebieha na celosvetovej úrovni a je nevyhnutné uzavrieť medzinárodné dohody a partnerstvá.

2.13

Presné uplatňovanie platných smerníc a nariadení, medzi ktoré patrí nedávna smernica o konečnej energetickej účinnosti a energetických službách, smernica o označovaní a jej 8 implementačných smerníc, smernica o energetickej hospodárnosti budov, smernica o ekodizajne a nariadenie „Energy Star“, prispeje k dosiahnutiu očakávaných cieľov.

2.14.1

Normy označovania spotrebičov a prístrojov a normy minimálnych energetických vlastností. Aktualizácia rámcovej smernice 92/75/EHS o nové a dynamické normy pre spotrebiče. Osobitná pozornosť sa bude venovať stratám energie v pohotovostnom stave. Na začiatku pôjde o 14 skupín výrobkov. Cieľom je do roku 2010 dosiahnuť, aby sa na väčšinu výrobkov, ktoré spotrebúvajú významnú časť celkovej spotreby energie, vzťahovali minimálne normy na základe smernice o ekodizajne alebo systému ratingu označovania vlastností.

2.14.2

Požiadavky na vlastnosti budov a budovy s veľmi nízkou energetickou náročnosťou („pasívne domy“). Rozšírenie oblasti pôsobnosti smernice o energetickej hospodárnosti budov (v súčasnosti platná pri plochách presahujúcich 1 000 m2) a v roku 2009 návrh novej smernice o minimálnych požiadavkách na hospodárnosť pre nové a zrekonštruované budovy v EÚ (kWh/m2). V spolupráci so odvetvím stavebníctva sa preskúmajú cielené stratégie pre budovy s veľmi nízkou energetickou náročnosťou.

2.14.3

Zabezpečenie vyššej účinnosti výroby a rozvodu elektrickej energie. Odvetvie transformácie energie používa okolo jednej tretiny celkovej primárnej energie, pričom účinnosť transformácie dosahuje okolo 40 %. Pomocou nových výrobných kapacít sa dá dosiahnuť účinnosť v hodnote až 60 %. Straty pri prenose a rozvode elektrickej energie, ktoré predstavujú okolo 10 %, možno výrazne znížiť. Budú vypracované minimálne požiadavky na energetickú účinnosť nových zariadení na výrobu elektrickej energie, výrobu tepla a chladenie s výkonom nižším ako 20 MW. Ďalší pokrok sa očakáva od implementácie smernice o podpore kogenerácie (2004/8/ES). Zavedú sa aj minimálne požiadavky na hospodárnosť a reguláciu pri diaľkovom vykurovaní.

2.14.4

Automobily s nízkou spotrebou paliva. Na zníženie emisií CO2 Komisia v prípade potreby navrhne v roku 2007 právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol cieľ 120 g CO2/km do roku 2012. Zvažuje sa použitie daňových nástrojov v závislosti od emisií CO2. Aj odvetvie výroby pneumatík chce prispieť k energetickej účinnosti (ktorá môže dosiahnuť až 5 %), a to tak prostredníctvom noriem týkajúcich sa valivého odporu pneumatík, ako aj prostredníctvom správneho hustenia pneumatík. Komisia vypracuje zelenú knihu o mestskej doprave na podnietenie využívania hromadnej dopravy a ďalšie vhodné nástroje s cieľom zaoberať sa týmto problémom radikálnym spôsobom, predovšetkým v oblastiach s dopravným preťažením.

2.14.5

Umožnenie vhodného financovania investícií do energetickej účinnosti pre malé a stredné podniky a podniky poskytujúce energetické služby. Komisia vyzve bankový sektor, aby ponúkol finančné produkty špecificky zamerané na úspory energie. Na podporu ekologických inovácií by malo byť predovšetkým pre malé a stredné podniky dostupné financovanie zo strany Spoločenstva, napríklad zo zelených investičných fondov a rámcového programu na zvyšovanie konkurencieschopnosti a pomoc inováciám.

2.14.6

Zvýšenie energetickej účinnosti v nových členských štátoch. Komisia požiada, aby boli prostriedky vyčlenené na kohéznu politiku vo väčšej miere smerované aj do realizácie významných projektov v oblasti energetickej účinnosti.

2.14.7

Dôsledné využívanie energetického zdaňovania. V budúcej zelenej knihe o nepriamych daniach a revízii smernice o zdaňovaní energetických produktov sa ráta s integráciou hodnotenia energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia. Zváži sa možnosť využitia daňových kreditov ako stimulácie podnikov, aby vyrábali, a spotrebiteľov aby používali energeticky účinné domáce elektrospotrebiče a iné zariadenia.

2.14.8

Zvýšenie povedomia o energetickej účinnosti. Podporí sa rozvoj znalostí a odbornej prípravy, ako aj programy zamerané na informovanie zodpovedných energetikov v priemysle a verejnoprospešných službách. Školám sa poskytne vhodný didaktický materiál.

2.14.9

Energetická účinnosť v zastavaných oblastiach. Komisia v roku 2007 vytvorí „Dohovor starostov“, ktorý združí do trvalej siete starostov viac než 20 najväčších a z hľadiska energetickej účinnosti najpokrokovejších miest Európy a ktorého cieľom bude výmena osvedčených postupov.

2.14.10

Podpora energetickej účinnosti na celom svete. Cieľom je uzavrieť rámcovú dohodu s hlavnými obchodnými partnermi a najvýznamnejšími medzinárodnými organizáciami o zlepšení energetickej účinnosti v odvetviach, ktoré sú konečnými užívateľmi energie a v odvetviach zaoberajúcimi sa transformáciou energie.

3.1

Akčný plán navrhovaný Komisiou sa snaží uceleným spôsobom pristupovať k súboru iniciatív potrebných na realizáciu ambiciózneho cieľa, akým je napr. cieľ obsiahnutý v dokumente, t. j. dosiahnuť do roku 2020 úspory energie vo výške 20 %, pričom emisie CO2 by sa mali znížiť o 780 Mt ročne. Aj so zreteľom na nedávnu správu Medzivládnej skupiny pre klimatické zmeny (IPCC) výbor pokladá za potrebné vynaložiť všemožné úsilie na zníženie energetickej spotreby a hoci sa nazdáva, že úspory presahujúce 20 % sú technicky dosiahnuteľné, považuje tento cieľ za realistický. Na to, aby sa tento cieľ dosiahol, bude musieť byť sprevádzaný štátnymi plánmi, ktoré celkovo umožnia dosiahnutie cieľa, diferencovanými v závislosti od východiskových finančných a technologických podmienok, aby sa zaručilo rovnomerné rozdelenie cieľov medzi členskými štátmi, vzhľadom na potenciál jednotlivých členských štátov.

3.2

Bude vhodné stanoviť aj strednodobé ciele na roky 2012 a 2016, s cieľom prípadne posilniť opatrenia v prípade značných sklzov. Preskúmanie v roku 2009 sa zdá byť časovo príliš blízko na to, aby sa mohol vykonať hĺbkový posudok. Výbor rovnako odporúča, aby sa zvážila možnosť vytýčenia dlhodobého cieľa (2040/2050) na ďalšie určovanie cieľov úspor energie. O niekoľko rokov budú investície, ktoré sa dajú odhadnúť na miliardy eur, do výroby energie založenej na fosílnych palivách zastarané. Je potrebné nahradiť tieto zariadenia čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. Pôjde o výzvu storočia a bude to úplne v protiklade s tým, čo sa v oblasti energetickej spotreby deje v súčasnosti: deň a noc vysvietené sklené paláce vysoké aj 120 poschodí, stále väčší záber pôdy na vytváranie dopravnej infraštruktúry atď. Príslušné úrady si čo najrýchlejšie musia uvedomiť obrovský problém, ktorý predstavuje nahradenie zdrojov energie.

3.3

Komisia navrhuje plán, ktorý by znížil spotrebu energie pri súčasnom udržaní rovnakej kvality života. Na základe tohto cieľa sa do roku 2020 očakáva zníženie energetickej náročnosti o 3,3 % ročne, za predpokladu stáleho rastu HDP o 2,3 % ročne, čím sa dosiahne reálne zníženie spotreby energie o 1 % ročne, čo zodpovedá celkovému zníženiu spotreby o 14 % v období medzi rokmi 2005 a 2020. Výbor považuje za vhodné navrhnúť Komisii začatie špecifickej diskusie o životných štýloch a takzvanej „kvalite života“. Očakávania sa týkajú v prvom rade zlepšenie kvality života, ktorú niektorí posudzujú podľa počtu domácich spotrebičov, mobilných telefónov, áut na osobu, iní ju merajú na základe emisií CO2, tuhých znečisťujúcich látok a jemných prachových častíc, dopravných zápch a dĺžky trvania presunov z miesta na miesto, či kvality verejných služieb. Je zrejmé, že pokiaľ ide výlučne o energetickú účinnosť a úspory energie v úzkom zmysle slova, aj nepatrné zmeny štýlu života v ekologickom zmysle urýchlia dosiahnutie vytýčených cieľov. Výbor kladie Komisii otázku, či skutočne považuje za možné udržať v budúcnosti, pre budúce generácie, ten istý štýl života pri narastajúcej spotrebe a zvyšujúcom sa objeme emisií. Problém je v tom, že treba prijať myšlienku, že úspory energie nesmú slúžiť na financovanie ďalšej spotreby a viesť k jej opätovnému nárastu. Z tohto dôvodu je potrebné zreorganizovať hospodársky systém podporou budovania vhodných infraštruktúr a poskytnutím primeraného rebríčka hodnôt novým generáciám, napríklad (2):

3.3.1

Je potrebné propagovať zodpovednosť za energetickú účinnosť na všetkých úrovniach a popri národných plánoch zaviesť aj plány na regionálnej a miestnej úrovni. Orgány územnej verejnej správy musia byť zapojené do zvládania tejto veľkej výzvy. Akčný plán svojím rozsahom a svojím dosahom naozaj predstavuje netušenú výzvu. Ľudstvo sa musí rozlúčiť s niektorými aspektmi životného štýlu, ktoré sú spájané s pokrokom 20. storočia, a aj koncepciu estetiky musí sprevádzať etické hodnotenie z hľadiska dostatočnej energetickej účinnosti. Tak, ako je v súčasnosti neprijateľné používanie kožušín vzácnych druhov zvierat alebo predmetov zo slonoviny, v budúcnosti by mali byť tabu aj celé presklené výškové budovy alebo športovo-úžitkové vozidlá. Takýto hlboký prevrat v prevládajúcom hodnotovom rebríčku si vyžaduje aj súčinnosť súkromného hospodárstva, ktoré by sa malo chopiť príležitosti a už teraz prechádzať na energeticky účinné myslenie a konanie, aby z toho získalo výhody v celosvetovom meradle. Tieto nové hodnoty by totiž mohlo využívať aj v reklame, namiesto toho, aby ako napríklad v reklamách na motorové vozidlá vyzdvihovalo masívnosť a zbytočný výkon motora ako symboly postavenia.

3.4

Akčný plán stanovuje 10 prioritných opatrení zahrnuté do štyroch prioritných oblastí prioritných činnosti: konverzia, prenos a distribúcia energie; bytové a nebytové budovy; doprava; priemyselné a poľnohospodárske využitie. Tieto oblasti pokrývajú viac než 90 % spotreby. Ďalšie iniciatívy budú podniknuté v oblasti medzinárodných dohôd, na vytváranie partnerstiev pri tvorbe noriem v oblasti odbornej prípravy, informovania a komunikácie na maximálne rozvíjanie synergie a nakoniec v oblasti zodpovedného pôsobenia všetkých zainteresovaných aktérov.

3.5

Výbor navrhuje doplniť ďalšiu prioritnú činnosť na zavedenie opatrení na zníženie objemu fosílnych palív určených na vykurovanie a chladenie a konštatuje, že návrh sa podrobnejšie nezaoberá možnosťou vybudovania oblastných sietí na výrobu a distribúciu tepla a chladenia, ktoré by umožnili predísť stratám dosahujúcim 33 %, spôsobeným transformáciou primárnej energie. Tento potenciál by sa mohol dokonca zdvojnásobiť, ak by sa spojili s využívaním obnoviteľných zdrojov energie alebo spracovania odpadov, čím by sa ušetrilo až 50,7 Mtoe za rok. Výbor navrhuje, aby sa okrem prioritných činností schválili kladné prioritné činnosti. Predovšetkým sa bude musieť podporovať vznik a rozvoj nových povolaní súvisiacich s oblasťou energetickej účinnosti, šírenie nových integrovaných služieb v oblasti energetiky, presadzovanie nových výrobkov, ktoré šetria energiu a menej znečisťujú životné prostredie, efektívne využívanie výskumu a vývoja jednotlivých štátov ako aj EÚ sprevádzané podstatným zvýšením vyčlenených prostriedkov, ako aj zavedenie všetkých už dostupných technologických riešení do praxe. Ďalšími oblasťami činnosti by mohli byť rozvoj recyklácie a spracovania tuhých komunálnych odpadov, ktoré ponúkajú aj mnohé pracovné príležitosti a propagovanie aktivít v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti alebo dobrovoľných dohôd v rámci podnikov s aktívnym zapojením pracovníkov prostredníctvom postupov systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS).

3.6

V dokumente Komisie sú oznámené mnohé legislatívne opatrenia, ako napríklad nové smernice a nariadenia, ako aj revízia existujúcich nástrojov s cieľom sprísniť platné predpisy (oznam zo 7. februára 2007 o hornom limite emisií CO2 pre automobilový priemysel). Výbor berie na vedomie návrhy Komisie a rozhodnutia Rady z jej jarného zasadnutia v marci 2007, avšak pokladá za potrebné zdôrazniť, že po rozšírení EÚ v máji 2004 a januári 2007 do týchto krajín prišlo obrovské množstvo ojazdených áut. Tento tok naďalej pokračuje, ba dokonca zmohutnel. Výbor sa nazdáva, že na uskutočnenie celkovej výmeny vozidlového parku týchto členských krajín si bude vyžadovať mnohé roky a nie je mysliteľné, že sa to dosiahne záväzným právnym predpisom týkajúcim sa vozidiel v súčasnosti v prevádzke.

3.7

Dokument sa nezaoberá otázkou posilnenia zodpovednosti a právomocí Spoločenstva s cieľom zaručiť dosiahnutie cieľov a umožniť vystupovať ako jeden celok v styku s medzinárodnými partnermi. Výbor kladne hodnotí obsah dokumentu Európskej rady a schválenie Energetickej politiky pre Európu, kde sa energetická politika považuje za jednu z priorít pre budúcnosť EÚ a zároveň sa posilňuje spolupráca a politika vonkajších vzťahov EÚ. Právne obmedzenie platných zmlúv, ktoré vyhradzuje členským štátom rozhodnutia v oblasti energetickej politiky, je v istom zmysle prekonané prostredníctvom skutočného posilnenia zastupiteľských právomocí voči tretím krajinám, i keď článok 174 ods. 4 uznáva existenciu spoločných právomocí a špecifickej úlohy v rámci spolupráce s medzinárodnými organizáciami. Je zrejmé, že čím budú opatrenia koordinovanejšie, tým bude mať EÚ väčšiu schopnosť vyjednávať. Výbor dúfa, že Európsky parlament, Rada a Komisia prípadne preskúmajú možnosť zmeniť a doplniť zmluvy tak, aby jednotné zastúpenie EÚ voči externým partnerom získalo väčšie právomoci Spoločenstva, než môže za súčasného stavu skutočne uplatňovať.

3.8

Smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti odkazuje okrem iného na stratégiu vychádzajúcu zo zovšeobecnenia certifikácie bielej techniky, ako aj na národné akčné plány, ktoré budú musieť posúdiť pracovníci Komisie. Akčný plán obsahuje značný nárast činnosti Komisie tak v súvislosti s iniciatívami v oblasti tvorby legislatívy a predpisov, ako aj v súvislosti s úlohami v oblasti kontroly. Výbor považuje doteraz získané skúsenosti za kladné, i keď sa vyskytli isté nedostatky pri zavádzaní certifikácie bielej techniky na trh spôsobené aj nejednotnosťou právnych predpisov jednotlivých štátov. Na činnosti spojené s uskutočňovaním zámerov predmetnej smernice a celkovo na zefektívnenie práce Komisie v tejto oblasti je potrebné zvýšiť počet zamestnancov Komisie poverených touto úlohou. Komisia odhaduje, že je potrebných približne 20 oddelení. Výbor odporúča, aby sa pristúpilo k podrobnému posúdeniu potrebných zdrojov, pričom by uvítal takéto posilnenie.

3.9

Realizáciou predkladaných opatrení sa dosiahne úspora a následné zníženie výťažku z DPH, ktoré by sa mohlo odraziť na rozpočtoch Spoločenstva, ale jeho dosah by sa zmiernil vznikom mnohých nových aktivít súvisiacich s opatreniami v oblasti energetickej účinnosti. Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie situácie v tomto zmysle, keďže v analýze dosahu plánovaných opatrení tento scenár nie je zohľadnený. Výbor pokladá súčasné zdroje EÚ za úplne nedostačujúce na pokrytie všetkých programov Spoločenstva, kde neustále dochádza k odčerpávaniu pridelených finančných prostriedkov v prípade projektov najvyššieho záujmu, aj s cieľom dosiahnuť úspory energie. Zavedenie prípadnej „energetickej dane“ bude musieť byť súčasťou daňovej politiky, ktorá by brala ohľad na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, a pritom nesmie mať žiaden negatívny vplyv na súčasnú úroveň sociálneho zabezpečenia a poskytovaných verejných služieb.

3.10

V akčnom pláne sa odrážajú ťažkosti pri dosahovaní cieľov bielej knihy o doprave. Komisia v strednodobom hodnotení berie na vedomie skutočnosť, že doterajšie prekážky a zdráhania neumožnili v plnej miere využiť potenciál železničnej a námornej dopravy, ktorého využitie by prinieslo výrazné úspory energie. Toto posilnenie musí získať absolútnu prioritu vzhľadom na čas potrebný na vybudovanie infraštruktúry, ako aj na zmenu životných návykov obyvateľov. Zvýšenú pozornosť treba venovať zlepšeniu dopravy pracujúcich, ktorí sú v súčasnosti výrazne znevýhodňovaní politikou zameranou skôr na okamžité hospodárske výsledky než na uspokojenie požiadaviek hromadnej dopravy, ako v prípade uprednostňovania investícií do vysokorýchlostných železníc. Uľahčenie presunov medzi miestom bydliska a zamestnania nielenže znižuje spotrebu, ale citeľne zvyšuje aj kvalitu života osôb. Verejné investície potrebné na posilnenie jednotlivých druhov hromadnej dopravy neodvratne narazili na ťažkosti päťročného obdobia hospodárskej stagnácie, ktorá sa odrazila na verejných rozpočtoch mnohých členských štátov. Nevybudovanie nevyhnutnej infraštruktúry, zníženie financovania strategických plánov Spoločenstva, ako napríklad koridorov TEN (z 20 na 7,5 miliardy EUR), ako aj stratégie významného európskeho automobilového priemyslu prispeli k tomu, že plán stratil svoju aktuálnosť. Výbor dokončuje práce vedúce k schváleniu dôležitého stanoviska na tému dopravy v mestských aglomeráciách, kde sa poukazuje na postupné znižovanie využívania systémov verejnej dopravy a navrhujú riešenia na obmedzenie individuálnej motorizovanej dopravy (3). Výbor vyjadruje svoje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou opatrení v oblasti dopravy a energetiky, ktorých vnútorná dynamika a problémy technickej a priemyselnej povahy majú nevyhnutne komplementárny ráz, rovnako ako opatrení v oblasti životného prostredia a priemyslu a vyslovuje svoje opodstatnené znepokojenie nad skutočnosťou, že dokument Komisie stratí do veľkej miery svoju účinnosť, ak bude chýbať takáto koordinácia.

3.11

S týmito ťažkosťami sa možno stretnúť pri tvorbe právnych predpisov, v oznámeniach a odporúčaniach Komisie. V Bruseli sme svedkami rovnakých ťažkostí, s akými sa možno stretnúť na úrovni jednotlivých štátov, pričom priťažujúcou okolnosťou je skutočnosť, že úroveň EÚ by mala koordinovať národné politiky (a nie naopak!).

3.12

Európska energetická politika musí byť trvalo udržateľná pre všetky vrstvy spoločnosti bez toho, aby spôsobovala rozdiely v zaobchádzaní, pokiaľ ide o dostupnosť služieb poskytovaných podnikmi dodávajúcimi energiu, nákupy energeticky účinnejších domácich spotrebičov, či pri najímaní bytov. Táto politika musí vytvoriť nové pracovné miesta, čo je rozhodne možné dosiahnuť okamžite v oblasti obytných budov. Pri každom opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti musia tí, ktorí na toto zvýšenie dostanú úľavy, byť schopní ihneď vidieť úžitok z ušetrenia, aby sa obdobie amortizácie nákladov dalo ľahko vypočítať a aby jeho dĺžka bola prijateľná.

3.13

Financovanie nemusí zaťažovať výlučne verejné rozpočty: vzhľadom na vysoké zisky odvetvia energetiky a elektrickej energie by sa mohol vytvoriť fond z malej časti tohto zisku, čo už mimochodom bolo odskúšané v niektorých členských štátoch, pričom však treba predísť tomu, aby to viedlo k zvýšeniu cien pre konečných užívateľov a zníženiu objemu strategických investícií podnikov. Prirodzene pritom treba brať do úvahy enormné investície, ktoré musí výrobné odvetvie vynaložiť, aby pri stále vyšších nákladoch uspokojilo stúpajúci dopyt, kým pri fosílnych zdrojoch energie je cena viazaná na vývoj cien ropy, avšak výskumné náklady sú podstatne nižšie, tak ako sú podstatne nižšie aj v oblasti distribúcie. Preto by v príspevku do fondu mali byť zohľadnenené tieto veľké rozdiely v nákladoch na výskum. Rozlišovanie medzi jednotlivými štátmi by mohlo byť zavedené s ohľadom na rozdiely v platných právnych predpisoch, pokiaľ ide o záväzky energetického priemyslu investovať do výskumu energetickej účinnosti a kontroly cenových hladín. Toto riešenie by mohlo umožniť drobným vlastníkom bez finančných zdrojov zvýšiť energetickú účinnosť ich príbytkov, čo by spôsobilo reťazovú reakciu, ktorá by viedla k vytváraniu nových pracovných miest.

3.14

Pri zavádzaní opatrení v podobe daňových úľav, ktoré treba využívať veľmi opatrne, sa musia zohľadniť najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, na ktoré by sa tým, že neplatia dane, nevzťahovali prípadné opatrenia zamerané na podporu a stimulovanie účinnej energetickej politiky. Preto je potrebné oceniť za energetickú účinnosť aj tých, na ktorých kvôli nízkemu príjmu nevzťahuje priame zdanenie.

3.15

Výbor pokladá za nevyhnutné rozvíjať osvetové kampane na európskej, národnej, miestnej a regionálnej úrovni a poprípade sa sústrediť zakaždým na jednu tému (napríklad jeden mesiac sa v Európe bude rozprávať o žiarovkách, ďalší mesiac o rozvoji verejnej dopravy, ďalší o ekologických a energeticky účinných spôsoboch vykurovania a chladenia atď.). Mohli by sa viesť kampane na podporu nápadov a podnetov, pričom by sa naďalej medzi občanmi šírila nevyhnutná požiadavka informovanosti. Konkrétne výsledky bude možné dosiahnuť len tým, že veľká časť obyvateľov bude uvedomelo pristupovať k tejto problematike. Demokratická diskusia, zapojenie všetkých predstaviteľov jednotlivých zastúpených záujmov, ako aj úloha verejných orgánov budú základným predpokladom účinného riadenia plánovaných opatrení. Členské štáty, ktoré majú k dispozícii väčší počet odborných poradcov v oblasti energetickej účinnosti, by mali mať na starosti odbornú prípravu poradcov ostatných štátov EÚ, aby sa zabezpečilo rovnomerné šírenie vedomostí a poznatkov potrebných na to, aby bol plán úspešný. V členských štátoch je na stredných a vysokých školách potrebné podporovať energetické študijné odbory, pričom by sa mala posilniť spolupráca medzi regiónmi. Komisia by mohla vykonávať účinnú úlohu koordinátora.

3.16

Pri hľadaní nevyhnutnej rovnováhy medzi požiadavkou zabezpečiť všetky potrebné zlepšenia a schopnosťou hospodárskeho a výrobného systému čeliť príliš prudkým zmenám je potrebné postupovať nadmieru opatrne. Vzniká konkrétne riziko, že vzhľadom na neúnosné náklady sa priemyselné podniky, ktoré intenzívne využívajú energiu, presunú do oblasti s nižšími nárokmi. Rýchlosť zmien sa musí stanoviť v úzkej závislosti od možnosti prispôsobiť sa im a znášať ich náklady. Je potrebné preskúmať opatrenia, ktoré by umožnili uzatváranie dlhodobých zmlúv zaručujúcich dlhodobé a stabilné ceny energie výmenou za záväzky investovať v oblasti inovácií, technológií alebo výrobnej, dopravnej a distribučnej infraštruktúry. Takéto investície by sa mali posudzovať z hľadiska energetickej účinnosti. Na uzatváranie dobrovoľných dohôd sa treba pozerať kladne, ale zo strany regionálnych orgánov si vyžadujú skutočnú a primeranú schopnosť kontroly a ak by sa preukázalo, že sú neúčinné, aj ochotu nahradiť ich záväznými požiadavkami.

3.17

Stanovené opatrenia by mali mať stále na zreteli kontext trhu, ktorý sa stáva čoraz globálnejším. Možný nárast cien energie by mohol spôsobiť obrovské problémy odvetviam s vysokou spotrebou energie, akým je napríklad výroba hliníka alebo cementu. Je potrebné nespúšťať so zreteľa lisabonské ciele a zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho systému, ktorý musí mať možnosť spoliehať sa na ceny energie, ktoré sú v súlade s celosvetovým hospodárskym systémom. Na druhej strane Európa nemôže byť neustále vystavená hrozbám relokácie, ktorú niektoré odvetvia alebo podniky zatiaľ naďalej odkladajú. Podniky, ktoré presúvajú výrobu do zahraničia výlučne s cieľom zvýšiť svoj podiel zisku, by mali byť potrestané, pretože okrem nevyhnutných, niekedy dramatických sociálnych problémov, ktoré vyvolávajú a prenechávajú na ťarchu spoločnosti, spôsobujú narušenie vnútorného trhu porušovaním pravidiel čestnej hospodárskej súťaže tým, že uvádzajú na trh výrobky produkované v tolerantnejších krajinách bez prekážok a záväzkov.

4.1

EHSV nezamýšľa analyzovať každú navrhnutú oblasť činnosti (približne 75) zo zrejmých príčin (opodstatnenosť a metóda), ale pokladá za potrebné zhodnotiť najvýznamnejšie opatrenia a najrelevantnejšie návrhy obsiahnuté v dokumente a prílohách. V EHSV sa uskutočnila verejná diskusia, v priebehu ktorej účastníci poskytli ďalšie užitočné informácie, vďaka ktorým sa získali nové poznatky a významne sa prispelo k úvahám výboru.

4.2

Predbežne možno konštatovať, že doteraz prijaté opatrenia vo veci dynamického využitia energie pri výrobkoch využívajúcich energiu, budovách a energetických službách priniesli dobré výsledky a vzbudili u výrobcov a spotrebiteľov veľký záujem a ochotu rozšíriť ponuku nových, čoraz účinnejších produktov a dopyt po nich. Skutočnosť, že sa dali okamžite skonštatovať dosiahnuteľné úspory a že sa čoraz viac šíri vzdelávanie a informovanosť o ochrane životného prostredia, vedú k presvedčeniu, že tieto opatrenia sa dajú realizovať okamžite a dosiahnuť žiaduce výsledky. Ekologické konštruovanie a projektovanie (tzv. ekodizajn) je faktorom úspechu a obľúbenosti u širokej verejnosti, ktorá venuje stále väčšiu pozornosť obsahu ponuky. Je potrebné podporovať trend, ktorý už možno pozorovať u časti výrobcov, klásť dôraz na dôležitosť energetickej účinnosti a poskytovať spotrebiteľom podrobné pokyny na energeticky účinné používanie ich výrobkov. Rovnako je potrebné zohľadniť americký model, ktorý vyčlenil špecifickú finančnú podporu podnikom vyvíjajúcim úsilie v oblasti ekodizajnu a dosiahol veľmi povzbudivé výsledky. Výbor sa nazdáva, že podpora systému podnikov prostredníctvom daňových kreditov, ktoré by sa priznali podnikom vyvíjajúcim a vyrábajúcim výrobky s vysokou energetickou účinnosťou, by viedlo k pozitívnym výsledkom pod podmienkou, že tento systém by bol sprevádzaný účinným a dôsledným trhovým dohľadom a dohľadom nad výrobkami podobne, ako to prebieha v odvetví strojárstva. Tento dohľad treba považovať za záruku toho, že „slušní“ výrobcovia nebudú do energetickej účinnosti investovať zbytočne, a musia sa ním poveriť regionálne orgány, ktoré sú na to kompetentné.

4.2.1

Označovanie je správnou voľbou, ktorú treba povzbudzovať a rozšíriť na väčší počet výrobkov a čo najskôr aj na automobilový priemysel a stavebníctvo. EHSV súhlasí s návrhom Komisie a vyzýva ju, aby pre uvádzaných 14 výrobkov stanovila minimálne požiadavky na energetickú účinnosť, pričom by však mala venovať osobitnú pozornosť konkrétnym segmentom trhu, aby sa zabránilo prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže následkom nových právnych predpisov. Rovnako by sa mali určiť ďalšie výrobky na konečné použitie, ktoré majú spĺňať minimálne požiadavky. Výbor súhlasí s udelením priority zníženiu spotreby v pohotovostnom stave a v režime „spánku“ a prisudzuje veľký význam tomuto zásahu, ktorý by mohol prispieť k zníženiu spotreby v tomto stave až o 70 % prostredníctvom postupného nahrádzania používaných spotrebičov. Výbor sa nazdáva, že v dohode „Energy Star“ by mala byť aj pre EÚ zahrnutá povinnosť registrácie v prípade verejných obstarávaní v oblasti kancelárskeho vybavenia (ako je to v USA) a očakáva, že „samotná Komisia bude slúžiť ako príklad“ (4). O tejto dohode by sa malo rokovať aj s ďalšími veľkými výrobcami z východnej Ázie, ktorí už majú významný podiel trhu so spotrebnou elektronikou.

4.2.2

V oblasti domácich spotrebičov hrozí, že chýbajúce rýchle postupy kontroly pravosti označení a chýbajúce sankcie pri porušovaní predpisov výrazne znevýhodnia „čestné“ podniky, ktoré investujú do energetickej účinnosti, a že sa na trh dostanú nevhodné výrobky. Treba podporovať predovšetkým nahrádzanie starších spotrebičov (odhaduje sa, že v Európe je 200 miliónov spotrebičov starších než 10 rokov), čo by umožnilo vyššie úspory. Rovnako je potrebné predísť tomu, aby sa zastarané, energeticky neúčinné domáce spotrebiče dostali na trh s opotrebovaným tovarom v rozvojových krajinách. Rovnako by sa malo preveriť, či iniciatívy v oblasti financovania nákupov domácich elektrospotrebičov sú vyhradené energeticky najúčinnejším výrobkom.

4.2.2.1

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že priemyselné odvetvie domácich elektrospotrebičov vyhlásilo, že sú potrebné záväzné opatrenia na reguláciu trhu, pričom sa implicitne vzdalo dodržiavania samoregulačného dobrovoľného kódexu správania. Skutočnosť, že chýbajú sankcie pre výrobcov a dovozcov bez škrupúľ, ktorí označujú kategóriou A výrobky nezodpovedajúce požiadavkám energetickej účinnosti, uľahčila rozšírenie „nepravých“ domácich spotrebičov s nízkou spotrebou na trhu. Tento nedostatok, na ktorý poukázali európske podniky požadujúce zavedenie pravidiel, vedie k zamysleniu sa nad účinnosťou dobrovoľných dohôd.

4.2.3

Úspory, ktoré sa dajú dosiahnuť v stavebníctve, sú veľmi výrazné a už dnes sú dostupné materiály, stavebné postupy, alternatívne spôsoby vykurovania v porovnaní s tradičnými, napríklad prostredníctvom kondenzačných vykurovacích kotlov, ktoré umožňujú úsporu od 6 % do 11 % paliva tým, že spätne využívajú zvyškové teplo, ktoré bežne uniká do prostredia. Spotreba spôsobená klimatizáciou vzduchu by sa dala znížiť inštaláciou vonkajšej ochrany budov pred slnečným žiarením, keďže vnútorná ochrana zabraňuje prieniku svetla, ale z veľkej časti pohlcuje tepelnú energiu. V prvom rade je potrebné podporovať šírenie takzvaných „pasívnych domov“ (budov s veľmi nízkou energetickou náročnosťou). Do tejto kategórie patria napríklad tie, ktoré nespotrebujú viac než 15 kWh/m2 ročne (počas zimy aj leta), pokiaľ ide o základnú spotrebu, t. j. vykurovanie a chladenie. Je potrebné uviesť aj celkovú spotrebu a hranicu primárnej celkovej spotreby (osvetlenie, domáce elektrospotrebiče) vrátane sušenia bielizne (vysušenie jedného kilogramu bielizne môže spotrebovať 3 až 4 razy viac energie, než je potrebná na pranie). Ak zvážime, že pri vhodnom usporiadaní môže spotreba klesnúť z priemeru 180 kWh/m2 ročne na približne 15 kWh/m2 ročne, môžeme dosiahnuť celkové úspory vo výške až 90 %. (Ako príklad môžeme uviesť sídlisko s pasívnymi domami vo Wiesbadene z roku 1997, ktoré má 22 domov s priemernou spotrebou 13,4 kWh/m2 ročne, alebo v Kronsbergu z roku 1998, ktoré má 32 pasívnych domov s priemernou spotrebou 14,9 kWh/m2 ročne). Treba podporovať otvorenie európskeho trhu výrobkom tohto druhu s cieľom umožniť širokú dostupnosť týchto technológií za prijateľné ceny.

4.2.4

Výbor považuje za potrebné opätovne pripomenúť potrebu verejných investícií na dosiahnutie energetickej účinnosti sociálnych a verejných budov, ktoré by sa mali kombinovať s využívaním obnoviteľných zdrojov energie, najmä v nových členských štátoch, čo ponúka možnosť dosiahnuť výrazné výsledky v oblasti uchovávania energie. Popri programoch harmonizácie právnych predpisov a rozvoja odbornej prípravy špecializovaných technikov výbor žiada, aby sa na tento účel vyčlenila časť štrukturálnych fondov a aby sa európske peňažné ústavy podnecovali k podpore investícií v oblasti energetickej modernizácie nehnuteľností.

4.2.4.1

Pasívne domy v pravom slova zmysle musia spĺňať isté stavebné požiadavky (nadštandardná izolácia múrov a podláh, potrubia na prípravné prúdenie vstupujúceho vzduchu vedúce popod samotný dom), ktoré spôsobujú, že dokonalé prispôsobenie existujúcich obydlí týmto normám je zložité a nákladné. To nabáda k tomu, aby sa maximálne úsilie sústredilo na dosiahnutie požiadavky „pasívnosti“ v prípade čo najväčšieho počtu nových stavieb, predovšetkým verejných budov, pri ktorých by sa táto požiadavka mala postupne stať povinnou. Okrem toho je nesmierne dôležité, aby sa pri rekonštrukciách alebo údržbe súkromných budov s podporou prostriedkov rotačných fondov s veľmi nízkou úrokovou sadzbou vo veľkej miere uplatňovali energeticky účinné riešenia pasívnych domov. Treba si uvedomiť, že budovy existujúce už v súčasnosti budú v roku 2020 tvoriť väčšinu používaných budov. V prípade prenajímaných budov sa treba zaoberať tým, ako vlastníkom zvýhodniť po hospodárskej stránke značné investície do úspor energie v domácnostiach, z ktorých majú priame výhody väčšinou nájomníci.

4.2.4.2

V hodnotení dosahu [dokument SEC (2006) 1175] Komisia vypočítala, že zmenou a doplnením smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov tým, že sa zníži plocha (1 000 m2), na ktorú sa vzťahujú minimálne požiadavky na hospodárnosť budov, sprísnením týchto požiadaviek pri verejných budovách a zovšeobecnením systému TEE (certifikácie bielej techniky) sa bude dať dosiahnuť úspora vo výške 140 Mtoe. EHSV vyjadruje svoje pochybnosti nad uskutočniteľnosťou tohto cieľa v krátkom čase (5). Výbor sa nazdáva, že členské štáty musia prijať jednotné nástroje na meranie dosahu právnej úpravy (napríklad pokiaľ ide o kvalitu tepelnej izolácie) a musia mať povinnosť prijať účinné kontrolné opatrenia (vzhľadom na rozdiely, napríklad medzi Francúzskom, kde existuje málo kontrol, a flámskym regiónom, kde sú kontroly veľmi prísne). V tejto súvislosti by Rada a Európsky parlament posúdiť, či existuje právny základ, ktorý by povolil Komisii vydať nariadenie, ktoré by nahradilo vypracovanie novej smernice tým, že by jednoducho po roku 2009 zrušilo smernicu 2002/91/ES.

4.2.4.3

V nedávno uverejnenej diplomovej práci (6) sa uvádza:

4.2.4.4

Obraz, ktorý táto analýza vykresľuje je ten, že podstatne hrubšia izolácia (prinajmenšom viac než 16 cm) bude vždy dosahovať finančnú návratnosť investícií vykonaných na dosiahnutie cieľa pasívneho domu, najmä vzhľadom na bežné budovy. Z realizačného hľadiska je odizolovanie vonkajšku celej budovy oveľa dôležitejšie než iné opatrenia, zatiaľ čo analýza súhrnu opatrení umožňuje optimalizáciu súčasnej čistej hodnoty investícií.

4.2.5

Pokiaľ ide o certifikáciu bielej techniky, kladné, aj keď zatiaľ obmedzené skúsenosti krajín, ktoré ju zaviedli, narážajú na oneskorenie pri priemyselnej inovácii, ktorým sa vyznačujú niektoré krajiny EÚ. Na dosiahnutie účinného systému certifikácie bielej techniky z hľadiska energetickej účinnosti (TEE) je potrťebné mať realistické ciele v súvislosti s technicko-ekonomickým potenciálom, disponova širokou paletou možností ovplyvňovania (odvetvia, projekty, aktéri, náklady), zaručiť fungovanie trhu (štruktúra dopytu a ponuky, rámcové podmienky), mať jasné, transparentné, zjednodušené a nediskriminačné pravidlá (podmienky prístupu na trh, pravidlá trhu) a zaviesť dôveryhodné sankcie. Existujú tieto podmienky na prípadnom európskom trhu s TEE? Prípadné zverejnenie týchto skúseností by teda malo byť spojené s primeranou opatrnosťou.

4.3

Straty vo fáze transformácie energie sa rovnajú celkovej primárnej spotrebe energie v domácnostiach a priemysle (33 %, čo je viac než 580 Mtoe). Výbor sa nazdáva, že táto oblasť musí byť očividne prioritnou oblasťou činnosti. Straty pri prenose elektrickej energie na veľké vzdialenosti sú dôležitým faktorom. Sektor, ktorý treba rozhodne rozvíjať, sú linky moderných rozvodných sietí na vysokonapäťový prenos jednosmerného prúdu, kde sú prúdové straty len asi 3 % na každých 1 000 km siete. Takáto technológia okrem výraznej úspory odstraňuje aj účinky elektromagnetického poľa spôsobené prenosom striedavého prúdu, napríklad emisie elektromagnetického vlnenia extrémne nízkej frekvencie spojené s prenosom striedavého prúdu. Súčasné technológie už umožňujú zabezpečiť hospodárnosť pri tomto druhu prenosu na veľké vzdialenosti (už desaťročia sa používajú vo Švajčiarsku a USA a ich výstavba prebieha v celom svete), zatiaľ čo pri krátkych vzdialenostiach treba brať do úvahy ešte stále vysoké náklady zariadení na transformáciu na striedavý prúd s nízkym napätím pre miestnu spotrebu. Mala by sa podporovať snaha o zníženie týchto nákladov prostredníctvom špecifických výskumných projektov (7).

4.3.1

Ďalšou oblasťou činnosti je podpora zavádzania termodynamickej solárnej energie, čo by sa mohlo realizovať v spolupráci s krajinami Euromed, ktoré disponujú rozsiahlymi púštnymi plochami s trvalým a silným slnečným ožarovaním. V nedávnej správe, ktorú dalo vypracovať ministerstvo životného prostredia Nemeckej spolkovej republiky, sa vyzdvihuje strategický charakter tejto technológie zdokonalenej Carlom Rubbiom, talianskym nositeľom Nobelovej ceny, ktorá je v súčasnosti v pokusnom štádiu v Grenade. Enel nedávno v spolupráci s inštitútom Enea začal projekt, ktorý po prvýkrát v dejinách umožňuje kombináciu zariadenia s paroplynovým cyklom a termodynamického solárneho zariadenia. V projekte Archimedes sa pri využití inovatívnej a exkluzívnej technológie vyvinutej inštitútom Enea vyrába neustále elektrický prúd zo slnečnej energie. Projekt sa okrem toho môže pochváliť aj inými vlastnosťami jedinečnými na svete. Využíva päť nových patentov, napríklad patent na soľnú taveninu, ktorá pri zohrievaní odovzdáva teplo, z ktorého sa získava energia. Doteraz používané tepelné médiá sa mohli zohrievať iba na 300 stupňov. Tavenina používaná v projekte Archimedes sa môže zohrievať až na 500 stupňov, čo zodpovedá teplote v parných generátoroch elektrární na fosílne palivá a tým je možné zabezpečiť stabilitu energetickej sústavy.

4.3.2

Výbor odporúča európskym inštitúciám, aby sa výrazne angažovali v tomto smere a prijali konkrétne opatrenia na podporu rozvoja termodynamickej solárnej energie.

4.3.3

Kogenerácia tepelnej a elektrickej energie tak v podobe využívania odpadového tepla z výroby elektriny na vykurovanie, ako aj v podobe využívania odpadového tepla na výrobu elektriny (napríklad v priemyselných peciach) by umožnila obrovské zvýšenie účinnosti využívania palív, a to z 35 % na 70 %. Mali by sa zohľadniť dodatočné náklady, ktoré vznikajú prevádzkovateľom siete zapojenej do decentralizovanej a aktívnej rozvodnej siete, a to podporou potrebných investícií pri zohľadnení rozdielnych východiskových podmienok jednotlivých členských štátov. Výbor súhlasí s vôľou Komisie rozvíjať vysoko výkonné zariadenia na kogeneráciu (spoločnú výrobu tepla a elektrickej energie), aj keď sa harmonizácia výpočtových metód odďaľuje na rok 2010 a vydávajú sa záruky pôvodu, pri ktorých nie je vždy možné overiť, či spĺňajú minimálne požiadavky. Výbor si kladie otázku, či nie je možné skrátiť lehoty na harmonizáciu výpočtových metód, ktoré by umožnili rozvoj vnútorného trhu so zariadeniami na kogeneráciu tepelnej a elektrickej energie, ktorého prekážkou sú v dnešnej dobe rozdiely v legislatíve jednotlivých krajín. Každá krajina má v súčasnosti možnosť prijať vlastné metódy výpočtov na zhodnotenie energetickej účinnosti zariadení a prispôsobiť ich požiadavkám Spoločenstva, ktoré by mali zodpovedať ustanoveniam smernice. Ale v praxi k tomu nedochádza, a keď sa zariadenia podrobia výpočtom rôznych krajín, dosahujú veľmi odlišné výsledky. Harmonizácia je účinným nástrojom aj v boji proti podvodom. Bolo by potrebné zvýšiť úsilie EÚ, vzhľadom na to, že výsledky prvej kontroly 21. februára 2007 nezodpovedajú strategickým cieľom, ako možno zistiť z dokumentov o hodnotení dosiahnutého pokroku v rozvoji kogenerácie s cieľom zvýšiť podiel elektrickej energie vyrábanej týmto spôsobom predložených členskými štátmi.

4.3.4

Výbor vyzýva Komisiu a Radu, aby sa viacej zasadzovali za programy na podporu trigenerácie, pri ktorej sa odpadové teplo využíva aj pri chladení. V týchto zariadeniach je výkonové číslo (COP), t. j. pomer medzi získaným chladom a použitým teplom mimoriadne zaujímavý. V porovnaní s výkonovým koeficientom 2,0 pri bežných zariadeniach sa pri týchto zariadeniach dosiahne v závislosti od použitého tepla výkonové číslo 0,7 až 1,3 (8). Na trhu sú už aj regenerátory na drevný odpad, ktoré môžu zhodnotiť odpadové produkty vznikajúce pri spracovaní ovocia (kôstky, škrupiny) a poľnohospodárskych výrobkov (výlisky, kukuričné vretená), odpad z píl a zo spracovania dreva, konáre, kôru, šupky z kávovníkových bobúľ, palmový odpad, priemyselný odpad a zlikvidované obaly. Zo 100 kg týchto odpadov je možné dosiahnuť trvalý elektrický výkon 70 kW (s krátkodobým výkonom 80 kW) a 130 kW tepla a chladu. Jedna tona drevného odpadu, ktorá stojí 70 EUR môže nahradiť 160 litrov nafty s cenou 175 EUR.

4.3.5

Výbor upozorňuje na vhodnú príležitosť uskutočniť kampaň a opatrenia na obmedzenie využívania materiálov na obaly výrobkov, ktoré by mali byť recyklovateľné. Spotreba energie na ich výrobu a potom ich likvidáciu je veľmi veľká vzhľadom na to, že väčšina týchto obalov sa nerozkladá a spôsobuje veľké znečistenie.

4.4.1

V súčasnosti trh s energiou nevyužíva naplno potenciál možnej energetickej účinnosti. Zároveň si vyžaduje väčšiu transparentnosť v súvislosti so skutočnou účinnosťou elektrární a stratami rozvodných sietí. Trhy s plynom a elektrinou nie sú plne liberalizované. V niektorých prípadoch je chýbajúca transparentnosť v tvorbe cien a v samotnom procese liberalizácie prekážkou efektívnej politiky v oblasti energetickej účinnosti. V tejto súvislosti sa zdá byť potrebné podporiť koncepciu právneho rozdelenia podnikov, ktoré prevádzkujú technické monopoly a podnikov, ktoré pôsobia v podmienkach voľného trhu, v súlade so smernicami o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a so zemným plynom (smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES a 2003/55/ES), so zreteľom na prísnejšie ustanovenia v oblasti majetkového rozdelenia.

4.4.2

Cenová politika v tomto sektore by mala podporovať úspory a energetickú účinnosť najmä fosílnych palív a podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Pritom treba osobitnú pozornosť venovať sociálne slabším spotrebiteľom podľa zásady, podľa ktorej sa im musí zaručiť dostupnosť energie potrebnej na základné zásobovanie, pričom sa zároveň musí udržať ich ekonomický záujem na šetrení energiou. Najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva by sa napríklad mohli poskytnúť sociálne sadzby, avšak iba po určitú hranicu spotreby, alebo ekonomicky podporovať rodiny.

4.4.3

Zaujímavým pokusom na podporu energetických úspor je zavedenie elektronických meračov, čo umožní diaľkové ovládanie rozvodu energie a súčasnú optimalizáciu riadenia prenosu v sieťach. Podľa energetického podniku ENEL, ktorý svojich 30 miliónov zákazníkov bezplatne vybavil elektronickými elektromermi, umožňuje racionálny odber energie, ktorý sa dosiahne okrem iného pomocou cielenej cenovej politiky, optimálne využitie vyrobenej energie, predovšetkým v časoch nízkeho zaťaženia. Vďaka elektronickému elektromeru si koneční spotrebitelia uvedomujú svoju spotrebu, čím sa podporuje rozumné využívanie energetických zdrojov. Elektronický elektromer bol uznaný ako nástroj na podporu energetickej účinnosti v zmysle smerníc o energetických službách a bezpečnosti dodávok.

4.4.4

Koncepcia „decentralizovanej“ výroby energie, t. j. existencia mnohých rozličných výrobcov, aj veľmi malých, prináša rad nových problémov týkajúcich sa prevádzkovania strednonapäťových a nízkonapäťových sietí, ktoré sú dimenzované výlučne na využívanie jedným smerom. Obnova sietí na ich prispôsobenie novým metódam výroby si vyžaduje enormné investície. Je síce isté, že decentralizovaná výroba spôsobuje nižšie straty pri prenose, ale potrebné investície sú veľmi vysoké a územia sa bránia budovaniu aj malých elektrární.

4.5

Odvetvie dopravy vynaložilo veľkú snahu na zníženie spotreby a znečisťujúcich emisií, ale je opodstatnené vyžadovať ďalšie úsilie, keďže je odvetvím s najvyšším nárastom spotreby a jedným z hlavných pôvodcov plynov spôsobujúcich skleníkový efekt (emisie CO2 spôsobené cestnou dopravou sa od roku 1990 do roku 2004 zvýšili o 26 %.) Závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o palivá používané v doprave (98 % tvoria fosílne palivá), zvyšuje zodpovednosť európskeho priemyslu v otázke nevyhnutného príspevku k energetickej účinnosti, znižovaniu emisií a dovozu ropných produktov a plynu.

4.5.1

Nedávne rozhodnutie Komisie stanoviť predpismi dosiahnutie cieľa 120 g CO2/km, označovanie pneumatík a špecifické maximálne hraničné hodnoty valivého odporu, ako aj úprava požiadaviek v oblasti palív, benzínových zmesí s vysokým obsahom etanolu, biopalivá, palív s nízkym obsahom uhlíka a nafty s veľmi nízkym obsahom síry, sú jasným znamením pre trh. Európski dodávatelia budú musieť znížiť o 10 % emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, ktoré produkujú ich palivá počas rafinácie, dopravy a používania v priebehu desaťročia 2011 – 2020, čo bude znamenať o 500 miliónov ton emisií CO2 menej. Dôvodom takýchto rozhodnutí je skutočnosť, že od roku 1995 do roku 2004 sa objem emisií znížil zo 186 g CO2/km na 163 g CO2/km, čo predstavuje zníženie len o 12,4 % s výrazným nárastom v segmente stredných výkonových tried, pre ktoré je najťažšie znížiť škodlivé emisie. Tento nesúlad hovorí za zvýšenie dane z motorových vozidiel za energeticky neefektívne luxusné vozidlá, ako k tomu už v niektorých členských štátoch došlo. Komisia odhaduje účinky opatrení na emisie CO2 v roku 2020 na ďalších 400 miliónov ton.

Organizácia výrobných podnikov ACEA požiadala o predĺženie lehoty z roku 2012 aspoň na rok 2015 a o zapojenie všetkých aktérov, ako odporučila skupina na vysokej úrovni CARS 21. Podľa názoru európskych výrobcov spôsobia tieto opatrenia náklady neúnosné pre európske podniky, ak nebudú sprevádzané dlhodobým plánovaním výmeny modelov.

4.5.2

Výbor pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že pri hromadnom nahrádzaní fosílnych palív biopalivami vzniká riziko, že si pri prideľovaní pestovateľských plôch bude konkurovať výroba palív a výroba potravín a že sa cena potravín zvýši na cenu energetických produktov, ktoré sa zasa prispôsobia vyšším cenám fosílnych palív, čo by mohlo znamenať, že si budú konkurovať automobilisti zo severu a chudobní ľudia trpiaci hladom na juhu (9). Skutočne existuje etický problém, ktorý sa týka využívania poľnohospodárskych zdrojov ako paliva v krajinách severnej pologule, pričom by sa dali zachrániť milióny životov v málo rozvinutých krajinách južnej pologule. Celková výroba kukurice v štáte Iowa by mohla byť určená na výrobu etanolu. Ak sa zváži, že na naplnenie palivovej nádrže športovo-úžitkového vozidla, t. j. 25 galónov, čo predstavuje 94,5 litra, sa spotrebuje ročný potravinový prídel jednej osoby, problém sa stáva hmatateľným a vyžaduje si nejakú odpoveď. Výbor v blízkej budúcnosti vypracuje osobitné stanovisko na túto tému (10).

4.5.3

Výbor konštatuje, že Komisia na jednej strane podnecuje uzatváranie dobrovoľných dohôd, ale na strane druhej oznamuje zavedenie záväzných predpisov. Aj Komisia priznáva samoregulácii zásadnú úlohu, keď umožňuje dosahovať ciele rýchlejšie a hospodárnejšie než právne povinnosti. Dobrovoľné dohody môžu mať výhody oproti právnym predpisom. Môžu ovplyvniť rýchly pokrok v dôsledku rýchlej a hospodárnej realizácie. Umožňujú pružne a ucelene sa prispôsobiť a využiť technologické možnosti a smerovania trhu. Výbor žiada Komisiu, aby pozorne zhodnotila dôvody slabého pokroku v oblasti znižovania emisií CO2 európskeho automobilového priemyslu, ktorý je na prvom mieste, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja. Výbor súhlasí s tvrdením Komisie, že zväzujúca legislatíva neumožňuje vždy naplno rozvinúť výskumný potenciál a dosiahnuť možný pokrok v riešeniach, ktoré treba prijať.

4.5.4

Stavebníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri uplatňovaní energetickej činnosti, tak pri stavbe nových budov, ako aj úprave existujúcich budov. Vo viacerých krajinách si toto odvetvie však len pomaly osvojovalo nové postupy a bránilo sa zavádzaniu prísnejších noriem. Je potrebné veľké úsilie na „prevýchovu“ všetkých subjektov tohto odvetvia, pokiaľ ide o potrebu uplatňovať prísnejšie normy, ako aj na to, aby sa presvedčili, že majú byť stále v popredí snáh o zavádzanie prísnejších noriem energetickej účinnosti a že sa nemajú stavať proti zmenám. Projektanti, vedúci pracovníci a pracovníci všetkých remesiel odvetvia stavebníctva musia byť vhodne školení o možných opatreniach na zvýšenie energetickej účinnosti a mať možnosť využiť stimuly na dosiahnutie tohto cieľa.

4.6

Výbor vyjadruje svoju plnú podporu finančným príspevkom, finančným a daňovým stratégiám navrhnutým Komisiou, najmä zapojenie EIB a EBOR, ale aj zvyšovanie informovanosti a ochoty európskeho bankového systému poskytovať potrebnú finančnú podporu na realizáciu národných plánov v oblasti energie. V tejto súvislosti má osobitný význam definitívne odstránenie doteraz existujúcich prekážok v oblasti právnej istoty spoločností, ktoré poskytujú riešenia energetickej účinnosti (ESCO).

4.6.1

Výbor by uvítal zvolanie špecifickej konferencie o financovaní energetickej účinnosti zameranej na zvýšenie informovanosti zainteresovaných strán o tejto problematike a na podporu zapájania európskeho bankového systému do realizácie veľkého projektu modernizácie európskeho hospodárstva. Banky by sa mohli zaviazať k splneniu istej formy „výzvy tisícročia“, v rámci ktorej by boli ocenené tie bankové spoločnosti, ktoré by prijali najlepšie riešenia v oblasti financovania energetickej účinnosti.

4.7

Zásadný význam má podľa názoru výboru činnosť na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti, ktorú by mohli rozvíjať štátne a miestne orgány, výrobné podniky a podniky dodávajúce energiu. Treba zdôrazniť úlohu regionálnych orgánov ako nestranných informátorov slúžiacich verejnosti. Dobré výsledky dosiahnuté pomocou iniciatív v oblasti úspor energie je potrebné široko vyzdvihovať. Energetická účinnosť a rešpektovanie životného prostredia by sa mali zdôrazňovať v reklame ako hlavná prednosť výrobkov, aby sa dosiahla kladná zmena chápania „symbolu postavenia“, zatiaľ čo v súčasnosti je prisudzovaný explicitne výrobkom energeticky neúčinným vzhľadom na ich skutočné používanie. Výbor podporuje prijatie „Dohovoru starostov“, ale pokladá za príliš skromný cieľ zapojiť iba prvých 20 európskych miest. Cieľ by mal byť oveľa vyšší a je potrebné zhodnotiť skúsenosti získané na miestnej úrovni. Vytvorenie špecifického portálu venovaného výmene osvedčených postupov medzi veľkými, strednými a malými mestami EÚ, v ktorých žije 80 % európskych obyvateľov, by mohlo byť výborným nástrojom na skontaktovanie miestnych činiteľov, napríklad zodpovedných za základné opatrenia v oblasti mestskej dopravy, a vo všetkých činnostiach blízkych občanom, ktoré majú okamžitý vplyv na verejnú mienku. Udeľovanie osvedčenia „Obec s vysokou energetickou účinnosťou“ (prvý titul bol udelený malej talianskej obci Varese Ligure), je rozhodne významným stimulom na zavádzanie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti na miestnej úrovni. Komisia by mohla zorganizovať súťaž európskych škôl v oblasti energetickej účinnosti a oceniť tých, ktorí by navrhli riešenia spájajúce úsporu a kvalitu, a tým dosiahli najlepšie výsledky.

4.7.1

Výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán neberie do úvahy významnú úlohu, ktorú môžu zohrať sociálni partneri a sociálny dialóg na všetkých dôležitých úrovniach pri hodnotení, podpore a vypracovávaní opatrení v oblasti úspor energie. Výbor by uvítal, keby Komisia vynaložila úsilie na zahrnutie tém trvalej ekologickej udržateľnosti do rámca existujúcich štruktúr sociálneho dialógu na jednotlivých úrovniach, predovšetkým v rámci odvetví a európskych zamestnaneckých rád. Zlatou baňou úspor energie sa môžu stať otázky spojené s problematikou pracoviska, pričom sa zvýši kvalita informovanosti a účasti zamestnancov a konzultácie s nimi. Stačí pomyslieť napríklad na výrobné procesy a nové technológie v priemysle, problémy v oblasti mobility pracovníkov, recyklácie, práce na diaľku, aby sme uviedli tie najdôležitejšie témy. Preto je nevyhnutne potrebné zapojenie zástupcov zamestnancov do stratégií energetickej účinnosti. Vhodnou oblasťou na preskúmanie sociálnymi partnermi by mohli byť kolektívne zmluvy, ktoré by rozdeľovali medzi zamestnancov časť dosiahnutých úspor podniku prostredníctvom skutočného zapojenia vo forme partnerstva. Odborové organizácie môžu zohrávať zásadnú úlohu v oblasti poznávania a zvyšovania informovanosti tak na úrovni EÚ ako aj jednotlivých štátov a prispievať k šíreniu osvedčených postupov.

4.7.2

Je dôležité, aby sa problematika úspory energie spájala s osvedčenými postupmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, predovšetkým nadnárodných spoločností. Z tohto dôvodu je potrebný zintenzívnený sociálny dialóg na prerokovanie všetkých otázok súvisiacich s energetickou účinnosťou, aby sme ďalej pokročili na ceste k stanoveniu európskej stratégie obmedzujúcej spotrebu uhlíka. Pritom nesmie zostať nepovšimnutý žiaden zo zdraviu škodlivých činiteľov, ani najjemnejší prach, ktorý sa v mnohých mestách Európy stal pálčivým problémom. Šírenie vzorových osvedčených postupov, napríklad bezuhlíkovej tlače alebo iných iniciatív, prispieva k zvýšeniu povedomia o opatreniach trvalej udržateľnosti a kladnom správaní.

4.8

Komisia zdôrazňuje medzinárodný rozmer problematiky zvyšovania energetickej náročnosti. Výbor podporuje návrhy na spoluprácu a uplatňovanie medzinárodnej rámcovej dohody. Výbor odporúča, aby sa v rámci ohlásenej medzinárodnej konferencie o energetickej účinnosti nepodcenila príležitosť zapojiť krajiny, ktoré sú zahrnuté do programu spolupráce s krajinami africkej, karibskej a tichomorskej oblasti, Európsko-stredomorského partnerstva a Európskej susedskej politiky. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná na zvládnutie výzvy, ktorú predstavuje trvalo udržateľný rozvoj a bude potrebné zvýšiť diplomatické úsilie aj prostredníctvom konferencie, ktorá sa uskutoční tohto roku na Bali, aby sa do roku 2009 prijal nový medzinárodný protokol, ako následný protokol po Kjóte.

4.9

Európsky priemysel, ktorý rozvíja dôležité technológie na úsporu energie, môže významne pomáhať iným krajinám pri zlepšovaní kvality výroby elektrickej energie, spotreby energie a následných emisií skleníkových plynov, a tým prispieť k celkovému zníženiu spotreby.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/35

1.1

Komisia by mala stanoviť koncepčné kritériá pre rôzne typy letísk, aby zabezpečila, že letiská budú praktické, funkčné a komerčne opodstatnené, t. j. svoje náklady budú získavať späť formou letiskových poplatkov.

1.2

Bezpečnosť na letiskách by mal financovať štát. Je to otázka národnej bezpečnosti.

1.3

Je potrebné podporovať výstavbu a prevádzku regionálnych letísk. Tieto letiská hrajú rozhodujúcu úlohu v hospodárstve jednotlivých regiónov. Rovnako znižujú nápor na veľké letiská a často poskytujú cennú pomoc pri pátracích a záchranných operáciách.

1.4

Letiská musia byť považované za poskytovateľov základných služieb pre verejnosť, ktoré nemusia byť nevyhnutne ziskové a za určitých okolností si môžu vyžadovať finančnú podporu. Pomoc v oblasti verejnej dopravy je pomerne bežným javom.

1.5

Komisia by mala stanoviť koncepčné kritériá pre služby pozemnej obsluhy na letiskách (napr. odbavovanie, osobná prehliadka cestujúcich) a potom zvážiť dosah takýchto zmien predpisov na dynamiku týchto kľúčových služieb a s tým spojený vplyv na objem zdrojov a náklady prevádzkovateľov s cieľom naďalej plniť dohody o úrovni poskytovaných služieb a najmä požadované vybavenie lietadiel na zemi v čo najkratšom čase.

1.6

Komisia by mala uznať rozsah poplatkov potrebných na dosiahnutie súladu s platnými predpismi na najmenších letiskách, kde objem cestujúcich nepodporuje ich ziskovosť.

1.7

Letiská sú povinné zachovávať súlad minimálne s osobitnými regulačnými požiadavkami. Vzhľadom na náklady súvisiace s plnením predpisov nie je vždy možné vyhovieť tlaku zo strany nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré žiadajú nižšiu úroveň služieb a v súlade s tým aj nižšie letiskové poplatky. Z tohto dôvodu by mali byť letiská oprávnené premietnuť svoje prevádzkové náklady do systému poplatkov a touto formou ich získavať späť bez ohľadu na úroveň služieb požadovanú zo strany leteckej spoločnosti.

1.8

Veľké štátne subvencie určené letiskám môžu narúšať hospodársku súťaž.

1.9

Pre prepravu nákladu a manipuláciu s ním by malo byť k dispozícii vhodné vybavenie.

1.10

Mala by sa zaviesť bezpečnostná kontrola na základe biometrických údajov, ktorá by umožnila rýchle vybavenie pravidelných cestujúcich. V prípade potreby by mohla byť spoplatnená.

1.11

Letiská sa musia postarať o to, aby ich zariadenia a služby vyhovovali potrebám cestujúcich so zdravotným postihnutím či obmedzenou pohyblivosťou v súlade s platnými európskymi právnymi predpismi pre túto oblasť.

2.1

Hlavnou úlohou a obchodnou činnosťou letísk je zabezpečiť obsluhu lietadla, od pristátia po vzlietnutie, a cestujúcich a nákladu, aby leteckí dopravcovia mohli poskytovať svoje služby v oblasti leteckej dopravy. Letiská na tento účel ponúkajú množstvo zariadení a služieb, ktoré sa týkajú prevádzky lietadla a vybavovania cestujúcich a nákladu, pričom náklady na tieto činnosti získavajú späť formou letiskových poplatkov.

2.2

Je potrebné stanoviť spoločný rámec na reguláciu základných vlastností letiskových poplatkov a spôsobu, akým sa určujú, pretože ak takýto rámec bude chýbať, môže to mať za následok nesplnenie základných požiadaviek vo vzťahu medzi riadiacimi orgánmi letísk a poskytovateľmi letiskových služieb (t. j. leteckými spoločnosťami, službami pozemnej obsluhy a pod.).

2.3

Táto smernica by sa mala vzťahovať na letiská, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva a ktoré ročne vybavia viac ako 1 milión cestujúcich ročne.

2.4

Letiskové poplatky by nemali byť diskriminačné. To sa týka služieb aj dodávateľov.

2.5

V každom členskom štáte by mal byť zriadený nezávislý regulačný orgán, aby sa zaručila nestrannosť jeho rozhodnutí, a riadne a efektívne uplatňovanie tejto smernice. Pre užívateľov letiska je dôležité, aby od riadiaceho orgánu letiska pravidelne a transparentným spôsobom dostávali informácie o tom, ako a na základe čoho sa letiskové poplatky vypočítavajú.

2.6

Letiská by mali poskytovateľov letiskových služieb informovať o významných projektoch v oblasti infraštruktúry, pretože tie majú výrazný vplyv na výšku letiskových poplatkov.

2.7

Z dôvodu expanzie nízkonákladových leteckých dopravcov by letiská, ktoré títo dopravcovia využívajú, mali mať možnosť uplatňovať poplatky zodpovedajúce infraštruktúre a/alebo úrovni poskytovaných služieb, keďže leteckí dopravcovia majú oprávnený záujem požadovať od letiska služby, ktoré sú v súlade s pomerom ceny a kvality. Prístup k zníženej úrovni infraštruktúry a služieb by však mali mať všetci leteckí dopravcovia, ktorí ich chcú využívať, a to bez akejkoľvek diskriminácie.

2.8

Metódy určovania a spoplatňovania čiastok určených na pokrytie nákladov na bezpečnosť sa v rámci Spoločenstva líšia, je preto potrebné zosúladiť základy spoplatňovania nákladov na ochranu bezpečnosti na letiskách Spoločenstva, kde sa náklady na bezpečnosť premietajú do letiskových poplatkov.

2.9

Poskytovatelia letiskových služieb by za poplatky, ktoré platia, mali mať právo na určitú minimálnu úroveň služieb. Na zaručenie tejto požiadavky by úroveň služieb mala byť predmetom dohody medzi riadiacim orgánom letiska a asociáciou (asociáciami) zastupujúcou poskytovateľov letiskových služieb na danom letisku, ktorá by sa uzatvárala v pravidelných intervaloch.

2.10

Samotné členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele navrhnutých postupov. Vzhľadom na rozsah a účinnosť postupov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva.

2.11

Členské štáty sa musia uistiť, že riadiaci orgán letiska bude s poskytovateľmi letiskových služieb konzultovať plány novej infraštruktúry ešte pred ich ukončením.

2.12

Pre hladkú a efektívnu prevádzku letiska členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán letiska a asociácia alebo asociácie zastupujúce poskytovateľov letiskových služieb na príslušnom letisku začali rokovať o uzatvorení dohody o úrovni poskytovaných služieb, ktorá sa bude týkať kvality služieb poskytovaných na termináli alebo na termináloch letiska. Takáto dohoda sa uzatvára aspoň raz za dva roky a jej znenie sa oznamuje nezávislému regulačnému orgánu v každom členskom štáte.

2.13

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby umožnili riadiacemu orgánu letiska regulovať kvalitu a rozsah konkrétnych letiskových služieb, terminálov alebo častí terminálov s cieľom poskytnúť služby na mieru alebo výhradný terminál, či časť terminálu. Výška letiskových poplatkov sa môže meniť podľa kvality a rozsahu týchto služieb.

2.14

Členské štáty určia alebo zriadia nezávislý orgán, ktorý vykonáva funkciu nezávislého národného regulačného orgánu, s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

2.15

Členské štáty zaručujú nezávislosť nezávislého regulačného orgánu tak, že zabezpečia jeho právnu odlišnosť a funkčnú nezávislosť od všetkých riadiacich orgánov letiska a leteckých dopravcov.

3.1

Výbor víta zámer Komisie stanoviť základné pravidlá a kritériá na riadenie a prevádzku letísk Spoločenstva.

3.2

Je potrebné, aby poplatky stanovené letiskami boli jasné a transparentné, pretože v mnohých prípadoch majú letiská monopolné postavenie.

3.3

Pre dosiahnutie rovnakých konkurenčných podmienok pre všetky letecké spoločnosti musia byť stojiská pre lietadlá na jednotlivých termináloch prideľované na racionálnej a nediskriminačnej báze. Dlhodobejšie nevyužívanie žiadaných intervalov pre státie na stojiskách terminálu by malo viesť k prepadnutiu práv na ich využívanie.

3.4

Pretrvávajúce nedodržiavanie časových intervalov určených na státie lietadiel na stojiskách zo strany leteckých spoločností a opakované meškania, ktoré môžu časom viesť k vážnym narušeniam leteckej prevádzky by mali byť penalizované a sankcionované.

3.5

Prednostné práva leteckých spoločností na využívanie toho istého intervalu na hlavných letiskách by mali byť zrušené a tieto prevádzkové intervaly by mali byť v niekoľkoročných intervaloch dané do dražby.

3.6

Všetky letiská v EÚ by mali, ak to bude možné, určovať výšku pristávacích a parkovacích poplatkov a pod. podľa rovnakého vzorca. Výška pristávacích poplatkov by mala vždy odrážať skutočnosť, či ide o hlavný prevádzkový čas v najžiadanejších hodinách, aby sa tak dosiahlo rovnomernejšie využívanie letiskových zariadení.

3.7

V záujme zrýchlenia premávky a zvýšenia svojej kapacity by mali byť letiská nabádané k inštalácii najmodernejších navigačných zariadení. Cieľom je dosiahnuť, aby vzletové a pristávacie dráhy mali kapacitu jedno pristávajúce alebo vzlietajúce lietadlo každých 35 sekúnd. Vyššia efektívnosť v tejto oblasti skráti dobu odbavovania lietadiel v čase dopravnej špičky, čo bude mať pozitívny vplyv na znižovanie emisií.

3.8

Komisia by mala monitorovať a kontrolovať národné orgány pre reguláciu leteckej dopravy, aby sa zabezpečilo, že svoje povinnosti plnia spoľahlivo a spravodlivo.

3.9

Náklady na zmeny v oblasti bezpečnosti ako aj iné pridružené náklady by mal hradiť štát, podobne ako je tomu aj v prípade iných druhov dopravy, napríklad železničnej. Túto oblasť je potrebné dôkladne monitorovať, pretože inštalácia zložitých zariadení môže byť pre malé a stredne veľké letiská veľmi nákladná. V istých prípadoch nemusí byť ekonomicky zdôvodniteľná.

3.10

Regulačný orgán by mal zabezpečiť, aby predajné ceny v maloobchodných predajniach na letisku boli porovnateľné s cenami v okolitých mestách.

3.11

Bude ťažké ustanoviť spoločný rámec regulácie základných požiadaviek na letiskové poplatky a spôsob, akým sa určujú, a dohodnúť sa na spoločnom rámci, keď sa v jednotlivých štátoch líšia náklady v oblasti zamestnanosti, výstavby aj infraštruktúry. Plánovanie a regulácia sa tiež v jednotlivých štátoch líšia.

3.12

V navrhovaných prípadoch by sa táto smernica mala vzťahovať na miestne letiská, ktoré sa nachádzajú na území Spoločenstva a presahujú určitú minimálnu veľkosť, pričom je potrebné ozrejmiť pojem „minimálna veľkosť“.

3.13

Letiskám by malo byť umožnené účtovať poplatky, aby dosahovali primeraný zisk a tak mohli tieto prostriedky spätne investovať do infraštruktúry a iných zariadení.

3.14

Ak nejaký nízkonákladový prepravca odmietne letisku zaplatiť, sťaží sa úhrada nákladov na dodržiavanie predpisov, bezpečnostných opatrení, atď. na letisku!

3.15

Pre hladkú a efektívnu prevádzku letiska by sa malo od leteckých spoločností žiadať, aby s letiskom podpísali dohodu o úrovni poskytovaných služieb s cieľom zaručiť úroveň služieb na letisku.

3.16

Letisko má istý počet potenciálnych zákazníkov z radov leteckých spoločností, pričom nie všetky z nich sú nízkonákladové. Ich kombinácia má v niektorých prípadoch rozhodujúci význam pre udržanie toku príjmov, ktoré sa líšia podľa profilu cestujúcich. Tieto príjmy sú ohrozené, ak na malých letiskách prevládajú nízkonákladoví dopravcovia.

3.17

Je potrebné určiť a štandardizovať zariadenia bezpečnostnej detekčnej techniky. Ak tieto bezpečnostné systémy nebudú štandardizované, verejnosť v ne čoskoro stratí dôveru. Na niektorých letiskách je možné prejsť bezpečnostnou detekčnou kontrolou bez problémov, zatiaľ čo na iných sa spustí poplašná signalizácia. Jedna spoločnosť uskutočňuje program tzv. registrovaných cestujúcich na čoraz väčšom počte amerických letísk. Ľuďom, ktorí prešli bezpečnostnou previerkou vystaví za ročný poplatok 99,95 USD identifikačnú kartu s biometrickými údajmi, ktorá jej majiteľom umožní využívať pri bezpečnostnej kontrole rýchle pruhy (fast lanes). To je príklad, ako môžu technologické zlepšenia prispieť k zvýšeniu kvality v oblasti služieb cestujúcim a ku skráteniu čakacej doby.

3.18

Vzhľadom na komerčnú hodnotu pozemkov v blízkosti letísk by tieto pozemky mali byť vyhradené, aby sa predišlo špekuláciám s nimi.

3.19

Hoci sa bezpečnostné opatrenia na letiskách zdajú byť prísne, stále a pomerne často dochádza k vykrádaniu batožiny cestujúcich. Tento problém je potrebné bezodkladne riešiť.

3.20

Význam spojení „tax free“ a „duty free“ v obchodoch na letiskách by mal byť jasne vysvetlený a tieto spojenia by mali byť zreteľne uvedené na informačných tabuliach, aby si zákazníci uvedomili, s akými výdavkami je to spojené

3.21

Komisia by mala v záujme ochrany cestujúcej verejnosti vytvoriť internetovú stránku, na ktorej by bolo jasne uvedené, aké poplatky, napríklad pristávacie poplatky, atď., ktoré sú uvedené na lístkoch a sú účtované verejnosti, sa vzťahujú na jednotlivé letiská.

4.1

Letiská by mali byť prispôsobené užívateľom a mali by byť navrhované po konzultácii s nimi, t. j. leteckými spoločnosťami a cestujúcimi.

4.2

Komisia by mala stanoviť určité kritériá pre minimálny priestor potrebný na vyzdvihnutie batožiny, bezpečnostné prehliadky a pasovú kontrolu.

4.3

Projekt by mal umožniť bezproblémový prístup cestujúcich na letisko a z letiska, ako aj celkové prispôsobenie letiska potrebám jeho užívateľov.

4.4

Svoje opodstatnenie má aj myšlienka poskytnúť komplexnejšie vybavené zariadenia tým leteckým spoločnostiam, ktoré si ich želajú a sú ochotné za ne platiť.

4.5

Systém značenia na letisku je nesmierne dôležitý, avšak na mnohých európskych letiskách je značenie zavádzajúce. Značenie by malo byť v rámci možností štandardizované.

4.6

Pre cestujúcich by mali byť zabezpečené adekvátne čakárne s miestami na sedenie. Prístup na terminály by mal byť pre cestujúcich čo najjednoduchší, najmä pre cestujúcich so zdravotným postihnutím, ako aj so špeciálnymi potrebami, napr. pre cestujúcich s malými deťmi.

4.7

Zásady projektovania letiskových terminálov vychádzajú z údajov o objeme cestujúcich v čase najväčšej špičky. Tieto koncepčné kritériá týkajúce sa zásadných procesov obsluhy cestujúcich, ako je odbavenie či detekčná kontrola, je potrebné preskúmať a potom vydať ako referenčný materiál pre priemysel.

4.8

Minimálne prevádzkové kritériá by mali byť sprísnené v súlade s príslušnými koncepčnými normami. Je potrebné predísť situáciám, aby letecké spoločnosti využívajúce letisko kládli ako minimálne kritériá požiadavky presahujúce koncepčné normy.

4.9

Letiská sa musia postarať o to, aby ich zariadenia a služby, za ktoré zodpovedajú samy alebo v spolupráci s leteckými spoločnosťami, vyhovovali potrebám cestujúcich so zdravotným postihnutím či obmedzenou pohyblivosťou. Pokračujúc vo svojich úvahách, o ktorých už hovoril skôr (TEN/215 „Práva osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave“), EHSV zastáva názor, že letiská splnia túto povinnosť tým, že dodržia požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave. Pozri hlavne článok 9 a prílohu I tohto nariadenia.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/39

1.1

EHSV víta oznámenie Komisie a súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú v ňom uvedené. Významnou úlohou v medzinárodnom kontexte je efektívne reagovať na riziká globálnej zmeny klímy a zároveň pokračovať v uspokojovaní vysokého dopytu po energii.

1.2

Emisie CO2 z elektrární spaľujúcich uhlie predstavujú v EÚ 24 % všetkých emisií CO2. Tieto elektrárne sú preto najvhodnejšími prevádzkami na inštaláciu zariadení na zachytávanie a skladovanie CO2. To si vyžaduje zavedenie systému odlučovania a trvalého ukladania CO2.

1.3

Je veľmi pravdepodobné, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude uhlie naďalej jedným zo zdrojov energie v Európe. Hlavné prednosti uhlia – jeho dostupnosť, cenová výhodnosť a úloha pri stabilizácii trhov s energiou – zabezpečia, že bude naďalej primárnym palivovým zdrojom hospodárnej výroby elektriny. Rozloženie zásob uhlia je nerovnomerné v rámci EÚ i na celom svete. Technológia založená na uhlí má potenciál dosiahnuť významné zníženie emisií CO2  (1). V krátkodobom až strednodobom horizonte si to vyžaduje vytvorenie trhových a regulačných podmienok, ktoré podporia investície do najnovších technológií zlepšujúcich účinnosť výroby elektriny spaľovaním uhlia, a tým znižujúcich emisie CO2.

1.4

V súčasnosti ešte neexistujú osvedčené, nákladovo efektívne postupy na odstraňovanie a ukladanie emisií CO2 z uhoľných elektrární – táto technológia sa ešte vyvíja. No vyhliadky na vývoj a komerčné využitie takýchto technológií na spaľovanie uhlia s takmer nulovými emisiami v priebehu nadchádzajúcich dvoch dekád sú veľmi sľubné.

1.5

EHSV potvrdzuje svoje stanovisko, že vzhľadom na rozsah problematiky obmedzenia emisií musia byť všetky potenciálne využiteľné zdroje a technológie vyvinuté tak, aby sa dal prakticky a komerčne využiť ich potenciál. Pri prechode na trvalo udržateľné zdroje energie zohráva uhlie, ostatné fosílne palivá a jadrová energetika, ako aj technológie využitia obnoviteľných zdrojov a opatrenia na zachovávanie energie dôležitú úlohu, pričom každý z uvedených zdrojov je prínosný v určitom čase a v rozsahu stanovenom na základe technickej realizovateľnosti a hospodárnosti.

1.6

EHSV vníma pozitívne skutočnosť, že z dlhodobého hľadiska – po roku 2020 – poskytne zachytávanie a skladovanie CO2 potenciál takmer nulových emisií CO2 z uhoľných elektrární. Bude potrebné, aby uhoľné elektrárne vyrobili do roku 2020 ďalších 350 GW elektrickej energie a do roku 2030 ďalších okolo 500 GW, pričom odhadované investície sa pohybujú v rozmedzí od 600 do 800 mld. EUR. Uspokojenie tejto potreby si už teraz vyžaduje koordinovaný výskum, vývoj a demonštráciu.

1.7

Pokračujúcim zvyšovaním účinnosti v oblasti energetiky a vývoja technológií s takmer nulovými emisiami prispeje uhlie k splneniu požiadaviek preventívnej ochrany klímy. Napriek sľubným skúsenostiam so zachytávaním a skladovaním CO2 nie je potrebné, aby sa stratégie a ciele energetickej politiky prijali už v súčasnosti ako „záväzné opatrenia“ na základe širokého využívania technológií zachytávania a skladovania CO2.

1.8

Je potrebné zjednodušenie licenčných konaní a ich postupná harmonizácia prostredníctvom spolupráce národných regulačných orgánov, aby sa v maximálnej možnej miere skrátili dlhé prípravné fázy projektov výstavby pri súčasnom dodržaní čo najprísnejších bezpečnostných noriem.

1.9

EHSV takisto upozorňuje na skutočnosť, že hoci je uhlie najdôležitejším zdrojom výroby elektrickej energie a dôležitou surovinou pri výrobe ocele a iných priemyselných procesoch, bude zohrávať významnú úlohu aj pri uspokojovaní energetických potrieb v budúcnosti pri prechode k vodíkovému hospodárstvu. Skvapalnenie uhlia umožňuje, aby sa používalo ako náhrada ropy, z uhlia možno vyrobiť aj syntetický plyn.

1.10

Pre ťažbu domáceho hnedého a čierneho uhlia je naďalej potrebný primeraný politický a ekonomický rámec. Ťažba uhlia a jeho premena na energiu môže významne prispieť k miestnej prosperite a zamestnanosti. Zachovávanie podielu výroby energie pomocou fosílnych palív (založenej na uhlí) je nesmierne dôležité vzhľadom na sociálnu situáciu nových členských štátov: z celkového počtu 286 500 zamestnancov v oblasti ťažby uhlia v EÚ zamestnáva toto odvetvie v nových členských krajinách 212 100 pracovníkov. Prevádzkovatelia všetkých uhoľných baní v EÚ sa musia zamerať na podstatné zlepšenie veľmi ťažkých pracovných podmienok baníkov, ich zručností, bezpečnosti práce a pracovného prostredia.

1.11

EHSV považuje stanovisko Komisie týkajúce sa času potrebného na dokončenie vývoja technológie zachytávania a skladovania CO2 a jej uvedenia na trh za optimistické. Komisia by sa teraz mala zamerať na podporné opatrenia s cieľom sprevádzkovať do roku 2015 desať až dvanásť ukážkových podnikov a vytvoriť rámec pre zachytávanie a skladovanie CO2, ktorý by pokrýval hlavné riziká, zaisťoval bezpečnú prevádzku a ktorý by zároveň nebol príliš reštriktívny. Bolo by vhodné stanoviť si ako predbežný cieľ dosiahnutie vyššej účinnosti pri výrobe elektriny, aby sa zabránilo vážnemu ohrozeniu globálne dôležitej koncepcie zachytávania a skladovania CO2 prílišným náhlením a nadmerne reštriktívnymi predpismi.

1.12

EHSV tiež vyzýva na intenzívny výskum a vývoj v oblasti obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie, ktoré by mali prispieť k bezpečnej kombinácii energetických zdrojov EÚ. Súčasne je potrebné v plnom rozsahu a bez zbytočných prieťahov vytvoriť integrovaný energetický trh EÚ.

2.1

Výbor sa už zaoberal problematikou fosílnych palív vo viacerých stanoviskách, z ktorých najaktuálnejšie je prieskumné stanovisko na tému „Zásobovanie EÚ energiou: stratégia optimálnej štruktúry zdrojov energie (energetický mix)“ (2), v ktorom sa konštatuje, že EÚ by mala vynaložiť veľké úsilie pri vývoji čistých technológií využívania uhlia – zlepšenej účinnosti elektrární a komerčnej aplikácii zachytávania a skladovania CO2. Využívanie plynu sa rozšírilo a neustále sa rozširuje vzhľadom na politické rozhodnutia. Je však zrejmé, že pokračovanie týmto smerom je problematické. Plyn zrejme nebude môcť naďalej nahrádzať uhlie, nemôže nahradiť ani jadrovú energetiku z dôvodu emisií a je aj cennou surovinou na priemyselné využitie s vysokou pridanou hodnotou, podobne ako ropa.

2.2

Súčasný návrh trvalo udržateľnej výroby energie z fosílnych palív uverejnila Komisia v súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom „Energetická politika pre Európu“10. januára 2007.

2.3

Ostatné časti balíka obsahujú v prvom rade návrh o klimatických zmenách, ktorý má za cieľ zníženie produkcie skleníkových plynov v priemyselných krajinách o 30 % alebo v každom prípade o 20 % v EÚ. Balík sa ďalej zaoberá vnútorným trhom s plynom a elektrinou, prepojením plynových a elektrických sietí, úlohou jadrovej energetiky v budúcnosti v rámci návrhu jadrového objasňujúceho programu, stratégiou podpory obnoviteľných zdrojov energie, najmä biopalív v doprave a európskym strategickým plánom energetických technológií. Európska rada 9. marca 2007 podporila ciele a hlavnú politiku obsiahnutú v balíku.

2.4

Toto oznámenie predkladá celkový prehľad činností, ktoré sú potrebné na to, aby fosílne palivá – a predovšetkým uhlie – nepretržite prispievali k bezpečnosti a diverzifikácii dodávok energie pre Európu a svet, a to v súlade s cieľmi stratégie trvalo udržateľného rozvoja a politiky v oblasti klimatických zmien. V tomto oznámení sa zohľadňuje vykonaná práca a stanoviská prijaté v priebehu roku 2006 v rámci druhej fázy Európskeho programu klimatických zmien (ECCP II), skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie (HLG), príprav na siedmy rámcový program v oblasti výskumu (RP7) a technologickej platformy pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami.

3.1

V dokumente Komisie sa analyzuje úloha fosílnych palív pri výrobe energie a konštatuje sa, že fosílne palivá predstavujú dôležitú súčasť zdrojov energie v Európskej únii a takisto v mnohých ďalších ekonomikách. Osobitný význam majú pri výrobe elektrickej energie: vyše 50 % elektriny EÚ pochádza v súčasnosti z fosílnych palív (hlavne z uhlia a zemného plynu), v niektorých krajinách tento podiel dosahuje dokonca 80 % (Poľsko, Grécko). Uhlie dnes kľúčovým spôsobom prispieva k bezpečnosti dodávok energie v EÚ a bude tomu tak aj naďalej. Uhlie predstavuje fosílne palivo s najväčšími a najrozptýlenejšími globálnymi rezervami, ktoré podľa predpokladov vydržia približne 130 rokov v prípade hnedého uhlia a 200 rokov v prípade čierneho uhlia.

3.2

Uhlie však môže naďalej významne prispievať k bezpečnosti dodávok energie a pomáhať ekonomike EÚ a svetovej ekonomike iba pomocou technológií, ktoré umožňujú radikálne zníženie tzv. uhlíkovej stopy, t. j. emisií uvoľnených pri jeho spaľovaní. Ak sa takéto technológie vyvinú v dostatočnej miere. môžu poskytnúť riešenia pre spaľovacie procesy, pri ktorých sa využívajú aj iné fosílne palivá, vrátane výroby energie spaľovaním plynu. EÚ preto potrebuje vyvinúť nové technologické riešenia na trvalo udržateľné využívanie uhlia nielen na zachovanie uhlia v európskom energetickom mixe, ale aj na zabezpečenie toho, aby globálny rast vo využívaní uhlia bol možný bez nezvratného poškodenia globálnej klímy.

3.3

Boli vyvinuté tzv. technológie „čistého uhlia“ a teraz sa vo veľkom rozsahu využívajú v oblasti výroby energie, pričom do veľkej miery znižujú emisie SO2, NOx, častíc a prachu z uhoľných elektrární. Technológie „čistého uhlia“ priniesli aj neustále zvyšovanie energetickej účinnosti premeny uhlia na elektrinu. Takéto úspechy sú dôležitými odrazovými mostíkmi pre ďalší pokrok smerom k novým technologickým riešeniam (ďalej len technológie „trvalo udržateľného využitia uhlia“), ktoré pracujú s koncepciami zachytávania a ukladania CO2 pri výrobe energie z uhlia.

3.4

Komisia zastáva názor, že v priebehu nadchádzajúcich 10 až 15 rokov bude pravdepodobne možné dosiahnuť komerčnú rentabilitu technológií trvalo udržateľného využitia uhlia. To si však bude vyžadovať výrazné priemyselné investície do viacerých demonštračných zariadení v rámci aj mimo EÚ a súvisiace iniciatívne politiky na relatívne dlhé časové obdobie začínajúce v podstate teraz a trvajúce pravdepodobne do roku 2020 alebo dokonca dlhšie.

3.5

Na podporu tohto trendu Komisia podstatne zvýši financovanie výskumu a vývoja v energetickej oblasti a určí demonštráciu technológií trvalo udržateľného využitia fosílnych palív ako jednu z priorít na obdobie rokov 2007 – 2013. Európsky strategický plán energetických technológií poskytne vhodný nástroj na celkovú koordináciu úsilia v oblasti výskumu a vývoja, ako aj demonštrácie a na maximalizovanie synergických účinkov tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Na základe úspešných výsledkov projektov v oblasti výskumu a vývoja Komisia určí najvhodnejší spôsob podpory návrhu, vybudovania a prevádzky najviac 12 veľkých ukážkových zariadení technológií trvalo udržateľného využitia fosílnych palív pri komerčnej výrobe energie do roku 2015.

3.6

Komisia na základe najnovších a plánovaných investícií posúdi, či nové elektrárne na fosílne palivá, ktoré sú a majú byť vybudované v EÚ, používajú najlepšie dostupné technológie, pokiaľ ide o účinnosť a či v prípade, ak nové zariadenia na výrobu energie spaľovaním uhlia a plynu nie sú vybavené technológiou zachytávania a skladovania CO2, sú pripravené na neskoršie vybavenie technológiami zachytávania a skladovania CO2. V prípade, že sa potvrdí opak, Komisia po náležitom hodnotení vplyvu čo najskôr zváži návrh právne záväzných nástrojov.

3.7

V roku 2007 Komisia posúdi možné riziká spojené so zachytávaním a skladovaním CO2 a stanoví požiadavky na udeľovanie povolení na výkon aktivít spojených so zachytávaním a skladovaním CO2 a na primerané riadenie identifikovaných rizík a vplyvov. Keď bude vytvorený spoľahlivý regulačný rámec, môže sa skombinovať so zmenami existujúceho regulačného rámca pre oblasť životného prostredia na úrovni EÚ s cieľom odstrániť neodôvodnené prekážky pre technológie zachytávania a skladovania CO2. Komisia takisto posúdi, či bude lepšie zmeniť a doplniť existujúce nástroje (napríklad smernicu o hodnotení vplyvu na životné prostredie alebo smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania) alebo navrhnúť osobitný regulačný rámec. Komisia posúdi, ktoré aspekty regulačného rámca je lepšie upraviť na úrovni EÚ a ktoré na úrovni jednotlivých členských krajín.

3.8

Komisia zváži, či je potrebný jasný a predvídateľný dlhodobý rámec na pomoc pri rýchlom a hladkom prechode na výrobu energie z uhlia využívajúcu technológie zachytávania a skladovania CO2. Je to potrebné, aby podniky v oblasti výroby energie vykonali potrebné investície a výskum s vedomím, že ich konkurenti pôjdu podobnou cestou. Na základe informácií dostupných v súčasnosti je Komisia presvedčená, že do roku 2020 by všetky nové uhoľné elektrárne mali byť už pri svojom budovaní vybavené technológiami zachytávania a skladovania CO2. Existujúce elektrárne by mali postupne zaujať rovnaký prístup. Komisia posúdi, aký bude optimálny harmonogram dodatočného vybavenia elektrární na fosílne palivá technológiami trvalo udržateľného využitia uhlia na obdobie po preukázaní komerčnej životaschopnosti týchto technológií.

3.9

Pri súčasnej úrovni technologického vývoja sa náklady na zachytávanie CO2 pri výrobe energie a jeho následné uloženie odhadujú na 70 eur na tonu CO2. Širokospektrálne využitie týchto technológií je teda momentálne neprijateľne nákladné. Dostupné modely a štúdie so strednodobou až dlhodobou perspektívou preto odhadujú náklady na zachytávanie a skladovanie CO2 do roku 2020 na úrovni okolo 20 – 30 eur na tonu CO2. To sa premieta do modelov, podľa ktorých budú náklady na výrobu energie spaľovaním uhlia použitím technológií zachytávania a skladovania v roku 2020 alebo tesne po ňom len o 10 % vyššie alebo dokonca porovnateľné so súčasnou úrovňou.

3.10

Možné negatívne environmentálne vplyvy technológií trvalo udržateľného využitia fosílnych palív a zachytávania a skladovania CO2 sa zakladajú predovšetkým na potenciálnych únikoch uloženého CO2. Úniky môžu mať dosah jednak na miestnej úrovni (miestna biosféra), jednak na celosvetovej úrovni (klíma). Správa Medzinárodného panelu o zmene klímy (International Panel on Climate Change, IPCC) však v tejto otázke dospela k záveru, že na základe existujúcich skúseností podiel CO2 uloženého na dobre vybraných a riadených skladovacích lokalitách bude počas nasledujúcich 100 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou predstavovať vyše 99 %. Výber a riadenie skladovacích lokalít sú preto kľúčovými faktormi na minimalizovanie rizík. Hodnotenie vplyvu Komisiou na účely právneho rámca bude identifikovať všetky možné riziká a navrhne vhodné bezpečnostné opatrenia.

3.11

Technológie trvalo udržateľného využitia fosílnych palív a najmä zachytávania a skladovania CO2 by mali mať aj významné pozitívne výsledky. Môžu účinne eliminovať až do 90 % uhlíkových emisií z elektrární na fosílne palivá. To by sa mohlo premietnuť do celkového zníženia emisií CO2 v 27 členských štátoch EÚ do roku 2030 o 25 – 30 % v porovnaní s rokom 2000. Včasné zainteresovanie tretích krajín do vývoja a uplatňovania technológií trvalo udržateľného využitia uhlia, predovšetkým do zložky súvisiacej so zachytávaním a ukladaním CO2 je nevyhnutné na trvalo udržateľný globálny hospodársky rozvoj a boj proti klimatickým zmenám za predpokladu, že celosvetové využívanie uhoľných zdrojov sa bude zvyšovať. Úspešnosť technológií trvalo udržateľného využitia uhlia a najmä komercializácia zachytávania a skladovania CO2 v širokom meradle umožnia lepšiu dostupnosť energie v najchudobnejších častiach sveta, ktoré sú pripravené o možnosť využívania energie.

4.1

EHSV víta oznámenie Komisie a súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú v ňom uvedené. Významnou úlohou v medzinárodnom kontexte je efektívne reagovať na riziká globálnej zmeny klímy a zároveň pokračovať pri uspokojovaní vysokého dopytu vyspelých ekonomík po energii a rýchle rastúceho dopytu rozvíjajúcich sa ekonomík.

4.2

Emisie CO2 z elektrární spaľujúcich uhlie predstavujú v EÚ 24 % všetkých emisií CO2. Emisie z elektrární spaľujúcich fosílne palivá sú vysoko koncentrované vzhľadom na vysokú spotrebu paliva vo veľkých spaľovacích zariadeniach, a preto sú tieto elektrárne najvhodnejšími podnikmi na inštalovanie zariadení na zachytávanie a skladovanie CO2. To znamená zavedenie systému zachytávania a trvalého ukladania CO2. Tieto systémy pozostávajú z troch relatívne nezávislých etáp:

4.3

Je veľmi pravdepodobné, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude uhlie naďalej jedným zo zdrojov energie v Európe. Hlavné prednosti uhlia – jeho dostupnosť, cenová výhodnosť a úloha pri stabilizácii trhov s energiou – zabezpečia, že bude naďalej primárnym palivovým zdrojom na hospodárnu výrobu elektriny. Rozloženie zásob uhlia je nerovnomerné – v rámci EÚ i na celom svete. Z globálneho hľadiska je povzbudzujúce, že najväčšie zásoby uhlia sa nachádzajú v ekonomicky rozvinutých a politicky stabilných krajinách. Zásoby v rozvinutých krajinách EÚ sú v súčasnosti do veľkej miery vyčerpané dlhodobou ťažbou a viaceré krajiny EÚ sa rozhodli postupne znižovať alebo dokonca úplne zastaviť ťažbu uhlia.

4.4

Len tretina krajín EÚ má vlastné ložiská uhlia, zostávajúce dve tretiny sú zväčša závislé na dovoze čierneho uhlia. Ťažba čierneho uhlia v EÚ dosiahla v roku 2006 161,6 mil. t a 235,3 mil. t bolo dovezených. Spotreba hnedého uhlia dosiahla v tom istom roku 373,8 mil. t a bola v plnej miere pokrytá z domácich zdrojov. Preto je potrebné, aby sa vyvinuli a v širokom rozsahu zaviedli rentabilné postupy na zníženie špecifických emisií CO2 z elektrární spaľujúcich uhlie.

4.5

Technológia založená na uhlí má potenciál dosiahnuť významné zníženie emisií CO2  (3). V krátkodobom až strednodobom horizonte si to vyžaduje trhové a regulačné rámce, ktoré podporia investície do najnovších technológií zlepšujúcich účinnosť výroby elektriny spaľovaním uhlia a tým znižujúcich emisie CO2. V súčasnosti je potrebný spoločný postup Komisie, členských štátov a priemyslu, aby sa podporil celosvetovo koordinovaný výskum, vývoj a demonštrácia technológií „čistého uhlia“, ako napr. zachytávanie a skladovanie CO2, ktoré z dlhodobého hľadiska zabezpečia takmer nulové emisie CO2 pri využívaní uhlia.

4.6

V súčasnosti ešte neexistujú osvedčené, nákladovo efektívne postupy na zachytávanie a odlučovanie emisií CO2 z elektrární spaľujúcich uhlie – táto technológia sa ešte vyvíja. No vyhliadky na vývoj a komerčné využitie takýchto technológií na spaľovanie uhlia s takmer nulovými emisiami v priebehu nadchádzajúcich dvoch dekád sú veľmi sľubné. Predpokladá sa, že inštalácia zariadení na zachytávanie a skladovanie CO2 v elektrárňach zníži efektívnosť výroby energie z dôvodu značnej spotreby energie. Celková efektívnosť sa líši v závislosti od použitej technológie – uprednostňovaná technológia OXYFUEL si vyžaduje 8 až 10 % vyrobenej energie a iné technológie si vyžadujú dokonca ešte viac. To znamená, že na každú MWh elektriny v sieti bude potrebného viac paliva, a preto je dôležité dosiahnuť vyššiu účinnosť výroby elektriny. Dodatočné vybavenie technológiou zachytávania a skladovania CO2 by spotrebovalo na svoju prevádzku dokonca ešte viac elektriny.

4.7

Medzičasom predstavuje zlepšovanie účinnosti existujúcich a nových elektrární spaľujúcich uhlie nákladovo efektívny spôsob obmedzovania emisií CO2. Hlavným cieľom pri plánovaní kapacít na výrobu elektriny spaľovaním uhlia, ktoré sa majú vybudovať v krátkodobom horizonte, by mala byť inštalácia najlepšej dostupnej komerčnej technológie Tam, kde sa to dá zrealizovať, by mali byť tieto elektrárne skonštruované tak, aby umožňovali dodatočnú inštaláciu zariadení na zachytávanie a skladovanie CO2, keď sa táto technológia sprístupní na komerčné využitie.

4.8

EHSV potvrdzuje svoje stanovisko, že vzhľadom na rozsah problematiky obmedzenia emisií musia byť všetky potenciálne využiteľné zdroje a technológie vyvinuté tak, aby sa dal prakticky a komerčne využiť ich potenciál. Pri prechode na trvalo udržateľné zdroje energie zohrávajú uhlie, ostatné fosílne palivá a jadrová energetika, ako aj obnoviteľné technológie a opatrenia na zachovávanie energie dôležitú úlohu, pričom každý z uvedených zdrojov je prínosný v určitom čase a v rozsahu stanovenom na základe technickej realizovateľnosti a hospodárnosti.

4.9

Nech už sú pochopiteľné očakávania spojené so zachytávaním a ukladaním CO2 akokoľvek sľubné, nie je potrebné, aby sa stratégie a ciele energetickej politiky prijali už v súčasnosti ako „záväzné opatrenia“, akoby na základe širokého využívania technológií zachytávania a skladovania CO2.

5.1

Uhlie zohráva pri výrobe elektriny v Európe veľmi dôležitú úlohu, ale 70 % elektriny vyrobenej spaľovaním uhlia sa vyrába v elektrárňach, ktoré majú už viac než 20 rokov. Mierny nárast spotreby energie a skutočnosť, že veľká časť existujúcich elektrárenských kapacít sa približuje ku koncu svojej technickej resp. ekonomickej životnosti, vytvorí potrebu asi 350 GW nových kapacít na výrobu elektriny do roku 2020 a asi 500 GW do roku 2030. Kalkulácia nákladov elektrární spaľujúcich uhlie a využívajúcich technológie na zachytávanie a skladovanie CO2 je založená na optimistickej štruktúre nákladov novej elektrárne s výkonom 300 MW vo výške 500 mil. EUR (asi 1,7 mil. EUR na každý inštalovaný MW). Vybavenie modernej elektrárne vybudovanej odteraz do roku 2020 uvedenou technológiou si vyžaduje 0,5 až 0,7 mil. EUR na 1 MW inštalovaného výkonu a náklady na vybavenie existujúcich elektrární dosahujú dokonca vyššie sumy – 1 mil. EUR na 1 MW inštalovaného výkonu. Ak by v roku 2030 bola výrobná kapacita 500 GW vybavená najmodernejšou technológiou zachytávania a skladovania CO2, odhadované náklady by dosiahli 600 až 800 mil. EUR.

5.2

EHSV vníma pozitívne skutočnosť, že z dlhodobého hľadiska – po roku 2020 – poskytne zachytávanie a skladovanie CO2 potenciál takmer nulových emisií CO2 z uhoľných elektrární. Naplnenie tejto potreby si už teraz vyžaduje koordinovaný výskum, vývoj a demonštráciu.

5.2.1

V nadchádzajúcom desaťročí môže nákladovo efektívne znižovanie emisií CO2 vyplývať z nárastu účinnosti spaľovania uhlia dosiahnutého prostredníctvom rozšírenejšieho využívania najmodernejších technológií v uhoľných elektrárňach.

5.2.2

Tieto stratégie sa dopĺňajú na základe technických riešení, ktoré sa musia osvedčiť: využívanie moderných a efektívnych technológií výroby elektriny spaľovaním uhlia v krátkodobom a strednodobom horizonte môže v dlhodobom horizonte znamenať úsporu nákladov pri zachytávaní uhlíka v budúcnosti, ak budú tieto elektrárne vybudované tak, že bude možné nainštalovať nákladovo efektívne zachytávanie CO2 hneď ako bude táto technológia dostupná na komerčné využitie.

5.2.3

V 7. rámcovom programe sa uvádza, že radikálna transformácia energetického systému na spoľahlivý, konkurencieschopný a trvalo udržateľný energetický systém s nižšími alebo nulovými emisiami CO2 si vyžaduje nové technológie a nové materiály, ktorých riziko je privysoké a zisky veľmi neisté, takže súkromné firmy zrejme nebudú ochotné realizovať všetky investície na výskum, vývoj, demonštráciu a zavedenie. Technológia zachytávania a skladovania CO2 a technológia „čistého uhlia“ sú zahrnuté do rozpočtu pre energetiku v rámci 7. rámcového programu sumou 2 350 mil. EUR.

5.2.4

Koncepcia zariadení pripravených na neskoršie vybavenie technológiami zachytávania a skladovania CO2 musí byť jednoznačne definovaná. Úspešná realizácia si vyžaduje spoluprácu zákonodarcu a priemyslu – trh bude pozitívne reagovať len vo vhodnom a stabilnom politickom rámci.

5.2.5

Podľa názoru EHSV existuje naliehavá potreba zvýšiť a modernizovať kapacitu elektrární. Vzhľadom na predpokladaný nárast dovozu energie na 69 % do roku 2030 je z dôvodu istoty dodávok energie nevyhnutná široko diverzifikovaná kombinácia zdrojov energie. Stabilný podiel uhlia v rámci výroby elektriny môže podstatne prispieť k zabezpečeniu dodávok energie v EÚ.

5.2.6

Pokračujúcim zvyšovaním účinnosti elektrární a vývoja technológií s takmer nulovými emisiami prispeje uhlie k splneniu požiadaviek preventívnej ochrany klímy. Pri stanovovaní pravidiel obchodovania s emisiami v jednotlivých členských štátoch EÚ je potrebné zamerať sa najmä na zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zlepšenia efektívnosti.

5.2.7

Zjednodušenie licenčných konaní a ich postupná harmonizácia prostredníctvom spolupráce národných regulačných orgánov je potrebné, aby sa v maximálnej možnej miere skrátili dlhé prípravné fázy projektov výstavby pri súčasnom dodržaní najprísnejších bezpečnostných noriem.

5.3

EHSV takisto upozorňuje na skutočnosť, že hoci je uhlie najdôležitejším zdrojom výroby elektrickej energie a dôležitou surovinou pri výrobe ocele a v iných priemyselných procesoch, bude zohrávať významnú úlohu aj pri uspokojovaní energetických potrieb v budúcnosti pri prechode k vodíkovému hospodárstvu. Skvapalnenie uhlia umožňuje, aby sa používalo ako náhrada ropy, a z uhlia možno vyrobiť aj syntetický plyn. Tieto technológie a aplikácie môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v trvalo udržateľnej kombinácii zdrojov energie. Komisia sa však vo svojom oznámení nezaoberá týmito dôležitými aspektmi súčasného a budúceho využívania uhlia.

5.4

Súčasná intenzívna diskusia o možnostiach využívania uhlia v nadchádzajúcich desaťročiach viedla k tomu, že problematika ťažby uhlia sa dostala do úzadia. Pre ťažbu domáceho hnedého a čierneho uhlia je však naďalej potrebný primeraný politický a ekonomický rámec. Ťažba uhlia a jeho premena na energiu môže významne prispieť k miestnej prosperite a zamestnanosti. Pri spaľovaní domáceho uhlia zostáva pridaná hodnota ťažby, premeny a distribúcie v rámci EÚ. Pri využívaní ropy alebo plynu sa 75 % ceny spotrebuje na pokrytie dovozných nákladov.

5.5

Zachovávanie podielu výroby energie pomocou fosílnych palív (založenej na uhlí) je nesmierne dôležité vzhľadom na sociálnu situáciu nových členov: z celkového počtu 286 500 zamestnancov v oblasti ťažby uhlia v EÚ zamestnáva toto odvetvie v nových členských krajinách 212 100 pracovníkov. Je potrebné venovať primeranú pozornosť veľmi ťažkým pracovným podmienkam baníkov v celej EÚ.

5.6

Ohraničovanie oblastí ťažby uhlia v súvislosti s regionálnym plánovaním a prílišnými obmedzeniami zo strany ochrany životného prostredia viedli v minulosti často k zbytočným prieťahom a dodatočným prekážkam pre baníctvo. Umiestnenie ložísk a zásahy do pôdy v dôsledku ťažobnej činnosti spôsobujú osobitné problémy v porovnaní v inými priemyselnými odvetviami. Je potrebné zohľadniť túto špecifickú situáciu, najmä pri tvorbe legislatívneho rámca v oblasti životného prostredia, napr. predpisov týkajúcich sa odpadu, ochrany pôdy a vody.

5.7

EHSV považuje stanovisko Komisie týkajúce sa času potrebného na dokončenie vývoja technológie zachytávania a skladovania CO2 a jej uvedenia na trh za optimistické. Hoci zásady sú známe, potrvá dosť dlhý čas, kým sa vyvinie zrelé technologické riešenie, a nemožno očakávať, že neočakávaný prielom skráti kontinuálnu a intenzívnu prácu na realizácii tejto koncepcie. Komisia by sa teraz mala zamerať na podporné opatrenia s cieľom sprevádzkovať do roku 2015 desať až dvanásť demonštračných podnikov a vytvoriť rámec pre zachytávanie a skladovanie CO2, ktorý by pokrýval hlavné riziká, zaisťoval bezpečnú prevádzku a ktorý by zároveň nebol príliš reštriktívny. Bolo by vhodné stanoviť si ako predbežný cieľ dosiahnutie vyššej účinnosti pri výrobe elektriny, aby sa zabránilo vážnemu ohrozeniu koncepcie zachytávania a skladovania CO2 prílišnými náhlením a nadmerne reštriktívnymi predpismi.

5.8

EHSV tiež vyzýva na intenzívny výskum a vývoj v oblasti obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie, ktoré by mali prispieť k bezpečnému mixu zdrojov energie v EÚ. Súčasne je potrebné v plnom rozsahu a bez zbytočných prieťahov vytvoriť integrovaný energetický trh EÚ.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/44

1.1

Výbor víta navrhované nové nariadenie. Prijatie tohto návrhu povedie k zrušeniu nariadenia (EHS) č. 684/92 a nariadenia (ES) č. 12/98.

1.2

Bezpečnosť cestujúcich musí mať aj v službách autobusovej a autokarovej dopravy absolútnu prioritu. Všetky ostatné záležitosti musia byť považované za menej dôležité.

1.3

Nové nariadenie by malo prispieť k bezpečnosti na cestách vďaka prísnejšej kontrole služieb medzinárodnej autobusovej a autokarovej dopravy, ktorá funguje vo viacerých členských štátoch.

1.4

Výbor odporúča tento návrh, pretože spadá pod program „Lepšia tvorba právnych predpisov“ a je v súlade so záväzkom zjednodušiť a zaktualizovať acquis.

1.5

Výbor odporúča:

1.5.1

Podať lepšie objasnenie formulácie „závažné porušenie alebo opakované menšie porušenia právnych predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy“. Ktoré porušenia možno považovať za „menšie“? Koľko menších porušení povedie k administratívnej sankcii?

1.5.2

Rovnako je potrebné spísať zoznam porušení, ktoré sa považujú za závažné.

1.5.3

Princíp subsidiarity nesmie byť používaný ako prostriedok diskriminácie dopravcov, ktorí nemajú sídlo v určitom členskom štáte, a tento návrh by mal v tomto ohľade stanoviť väčšie záruky.

1.5.4

Prioritou musí byť zriadenie databázy pre celú EÚ kvôli tomu, aby bolo možné overovať údaje o licenciách a s tým súvisiace informácie, ako aj kvôli uľahčeniu výmeny informácií.

1.5.5

Podľa článku 23 ods. 3 by mal mať dopravca, na ktorého bola hostiteľským členským štátom pri vykonávaní kabotážnej dopravy uvalená administratívna sankcia právo sa proti tejto sankcii odvolať, a to bez toho, aby bolo dotknuté trestné stíhanie.

2.1

Smernica 96/26/ES o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy spolu s nariadeniami (EHS) č. 684/92 a (ES) č. 12/98 o prístupe na trh služieb autokarovej a autobusovej dopravy tvorili pôvodne hlavnú časť vnútorného trhu pre služby medzinárodnej osobnej cestnej prepravy.

2.2

Smernica zaviedla minimálne normy kvality, ktoré musia byť splnené pre výkon povolania, zatiaľ čo dve nariadenia liberalizovali medzinárodné služby pre príležitostných cestujúcich, zaviedli zvláštny schvaľovací postup pre medzinárodné služby pre pravidelných cestujúcich, a rovnako aj povolili kabotážne služby počas takýchto medzinárodných služieb.

2.3

Tieto predpisy by teraz mali byť v súlade s novým právnym rámcom vyplývajúcim z nariadenia o verejnej preprave cestujúcich železničnou alebo cestnou dopravou, ktoré má čoskoro prijať Parlament a Rada. Tieto predpisy musia byť aj viac objasnené a v niektorých prípadoch zjednodušené, pretože zo skúsenosti sa javí, že určité právne ustanovenia prinášajú so sebou nepotrebnú administratívnu záťaž.

2.4

Dopravcovia, zapojení do medzinárodnej prepravy cestujúcich autokarmi a autobusmi musia byť držiteľmi medzinárodnej licencie prevádzkovateľov osobnej cestnej dopravy, ktorú vydá zodpovedný orgán v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, pokiaľ nie je od tejto povinnosti oslobodený.

2.5

Nariadenie (EHS) č. 684/92 otvára prístup na trh medzinárodnej prepravy osôb autokarmi a autobusmi, kým nariadenie (ES) č. 12/98 stanovuje podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú sídlo v určitom členskom štáte, vykonávať dopravu v tomto členskom štáte.

3.1

Cieľom návrhu je revízia a konsolidácia nariadenia (EHS) č. 684/92 a nariadenia (ES) č. 12/98 o prístupe na trh služieb autokarovej a autobusovej dopravy. Návrh objasňuje existujúce právne ustanovenia a dopĺňa ich o určité aspekty s cieľom posilniť celkovú konzistentnosť a odbúrať administratívnu záťaž.

3.2

Na účely tohto nariadenia platia tieto definície:

3.2.1

„Pravidelná doprava“ je doprava, ktorá zabezpečuje pravidelnú prepravu cestujúcich v presne stanovených intervaloch po presne stanovených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach. Tieto spoje musia mať povolenie domovského členského štátu, v ktorom je dopravca usadený a v ktorom je(sú) vozidlo(vozidlá) evidované. Povolenie oprávňuje držiteľa (držiteľov) na prevádzkovanie linkovej dopravy na územiach všetkých členských štátov, ktorými prechádza uvedená trasa.

3.2.2

„Špeciálna pravidelná doprava“ je pravidelná doprava, ktorá zabezpečuje prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich. Patrí k nej

Pre špeciálnu pravidelnú dopravu nie je potrebné povolenie (licencia na trasu), ak je táto služba upravená zmluvou medzi organizátorom a dopravcom.

3.2.3

„Príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá pod definíciu pravidelnej dopravy, vrátane osobitnej pravidelnej dopravy, ktorej hlavnou vlastnosťou je, že prepravuje skupinu cestujúcich vytvorenú z podnetu zákazníka alebo dopravcu samotného;. Táto služba si nevyžaduje povolenie (licenciu na trasu).

3.2.4

„Doprava pre vlastnú potrebu“ je doprava, ktorá sa uskutočňuje na nekomerčné a neziskové účely fyzickou alebo právnickou osobou, pričom platí, že

Táto doprava je vyňatá z akéhokoľvek systému alebo povolení, ale podlieha systému osvedčení, ktoré vydávajú príslušné orgány členského štátu, v ktorých je vozidlo evidované.

3.2.5

„Činnosti kabotážnej dopravy“ sú služby cestnej osobnej dopravy, ktoré dočasne vykonáva dopravca v hostiteľskom členskom štáte.

3.2.6

Kabotážna preprava je povolená pre nasledujúcu dopravu:

Členské štáty uplatňujú vnútroštátne právne predpisy na dopravcov, ktorí nemajú sídlo v hostiteľskom členskom štáte za rovnakých podmienok ako na svojich štátnych príslušníkov.

4.1

Článok 8 zjednodušuje postup získania povolenia (licencie na trasu). Jediným dôvodom pre zamietnutie prístupu na trh je prípad, keby existujúca medzinárodná autokarová a/alebo autobusovej dopravy vážne ohrozovala životaschopnosť porovnateľnej dopravy vykonávanej na základe zmluvy, v ktorej sa stanovuje záväzok verejnej služby na príslušných priamych úsekoch. Je to rozumné odôvodnenie.

4.2

Tranzitné krajiny, ktorých územia sa prekračujú bez vyzdvihnutia alebo vysadenia cestujúcich, nebudú konzultované, ale budú informované, len čo bude medzinárodná doprava povolená. Tým sa zlepší účinnosť systému.

4.3

Platí tu princíp subsidiarity, pretože návrh nespadá výlučne do pôsobnosti Spoločenstva. Hlavná je však ochrana proti diskriminácii dopravcov, ktorí nemajú sídlo v určitom členskom štáte.

4.4

Je potrebné lepšie objasniť článok 18 ods. 2, ktorý sa týka cestovných lístkov.

4.5

Dopravca musí zabezpečiť buď individuálny alebo kolektívny cestovný lístok. Dopravca nemôže niesť zodpovednosť za situáciu, ak pri inšpekcii cestujúci nemá (nemajú) platný lístok (lístky), pričom dopravca predtým lístky vydal. Po vydaní lístkov sú za ich predloženie oprávnenému kontrolórovi zodpovední sami cestujúci.

5.1

Zo všeobecného hľadiska plní tento návrh účely stanovené Komisiou.

5.2

Je potrebné lepšie objasniť otázky spojené so závažnými alebo menšími porušeniami právnych predpisov a administratívnymi sankciami. Povahu a typ porušení, ktoré spadajú do rôznych kategórií, je potrebné definovať v celom Spoločenstve rovnako.

5.3

V prípade závažného porušenia alebo opakovaných menších porušení právnych predpisov môže hostiteľský členský štát požiadať členský štát, ktorý vydal licenciu pre medzinárodnú dopravu, aby uvalil na držiteľa licencie administratívne sankcie (ako napríklad dočasné alebo trvalé odňatie niektorých alebo všetkých overených kópií licencie alebo dočasné či trvalé odňatie licencie) a to bez toho, aby bolo dotknuté trestné stíhanie v hostiteľskom štáte.

5.4

Existuje síce zmienka o možnosti odvolať sa proti uloženým sankciám alebo zamietnutiu vydania povolenia, tieto odvolania však musia byť spravodlivé a nediskriminujúce z pohľadu všetkých strán.

5.5

Je nevyhnutné zriadiť databázu pre celú EÚ, ktorá členským štátom uľahčí rýchlu a účinnú vzájomnú výmenu informácií o činnosti autobusovej a autokarovej dopravy. Okrem toho, ak vo vozidle vykonáva kontrolu oprávnený kontrolór, malo by byť možné do databázy zadať číslo licencie pre medzinárodnú dopravu (licencia Spoločenstva) a okamžite získať potrebné informácie overujúce platnosť licencie.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/47

1.1

Výbor opätovne súhlasí s tým, aby závažné zásahy do životného prostredia boli predmetom trestnoprávnych sankcií. Znovu potvrdzuje, že podľa jeho názoru musí mať Komisia právomoc donútiť členské štáty, aby uplatňovali primerané a odrádzajúce trestnoprávne sankcie, pokiaľ je to nevyhnuté pre zabezpečenie uplatňovania politiky Spoločenstva vo všetkých oblastiach. Najmä pokiaľ ide o oblasť ochrany životného prostredia sa v prípade závažných zásahov do životného prostredia musia tieto sankcie aplikovať v rámci trestného systému každého členského štátu. Komisia musí mať konečne možnosť kontrolovať účinnosť trestného práva uplatňovaného v danej oblasti a aktívne túto právomoc vykonávať.

1.2

Návrh smernice sa zameriava predovšetkým na trestné činy spáchané v rámci zločineckých organizácií (čo návrh považuje za priťažujúcu okolnosť). Výbor je presvedčený, že takéto konanie musí byť predmetom sankcií, a tiež aproximácie pravidiel v oblasti trestného práva členských štátov, avšak zmluva a judikatúra hovoria jasne pokiaľ ide o potláčanie konania v rámci zločineckých organizácií: aproximáciu pravidiel v oblasti trestného práva členských štátov možno v zásade uskutočniť iba v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach tak, ako to upravuje hlava VI Zmluvy o Európskej únii a nie na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ako to navrhuje Komisia.

1.3

Výbor si taktiež kladie otázku, či skutočnosť, že niektoré trestné činy by mali za následok trest odňatia slobody, neprekračuje právomoci vyplývajúce z prvého piliera, zasahovaním do výberu najvhodnejších sankcií, ktorý by mal a priori naďalej spadať do pôsobnosti členských štátov.

1.4

Výbor sa domnieva, že právomoci Spoločenstva by sa mali obmedziť na vymedzenie povinností, ktoré treba dodržiavať a stanovenie aplikovateľných trestnoprávnych sankcií. Ak sa má stanoviť systém sankcií, bolo by potrebné použiť rámcové rozhodnutie na základe hlavy VI Zmluvy o EÚ.

1.5

Podobne sa výbor zamýšľa nad otázkou, či právo Spoločenstva môže ísť tak ďaleko, že stanoví hornú hranicu trestu.

1.6

Výbor vyjadruje želanie, aby zjavné politické otázky, ktoré vyvoláva rozdelenie právomocí a úloha, ktorú by podľa výboru mal Európsky parlament zohrávať v oblasti legislatívy týkajúcej sa trestnej kapitoly, boli predmetom presnejšej judikatúry súdu alebo predmetom interinštitucionálnej dohody alebo reformy, ktorú by prebiehajúca MVK mohla začleniť do reformy zmlúv. Vzhľadom na naliehavú potrebu prijať účinné sankcie na ochranu životného prostredia, výbor uprednostňuje druhú možnosť.

2.1

Rada Európy otvorila v roku 1998 na podpis Dohovor o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Išlo o významný pokrok, pretože tento Dohovor bol prvým medzinárodným dohovorom, ktorý označil konanie spôsobujúce alebo konanie, ktoré by mohlo spôsobiť poškodzovanie životného prostredia za trestný čin. Nemecko a neskôr Francúzsko a Veľká Británia však nad ratifikáciou dohovoru váhali. Dánsko a Komisia preto samostatne prezentovali iniciatívy zamerané na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

2.2

Rámcové rozhodnutie Rady, prijaté na návrh Dánska proti stanovisku a návrhom Komisie, stanovilo určitý počet trestných činov proti životnému prostrediu, za ktoré mali členské štáty uložiť sankcie trestnoprávnej povahy. Ustanovenia rozhodnutia vychádzali vo veľkej miere z dohovoru Rady Európy o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva zo 4. novembra 1998, ktorý do dnešného dňa podpísalo desať členských štátov.

2.3

Komisia pred Radou v rôznom zložení spochybnila právny základ, na ktorý sa Rada odvolávala. Komisia usúdila, že správnym právnym základom v tejto súvislosti je článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES a 15. marca 2001 predstavila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva na základe tohto článku (1) hoci článok 174 Zmluvy o ES neustanovuje, že by Spoločenstvo malo akékoľvek právomoci v trestných veciach.

2.4

Európsky parlament sa 9. apríla 2002 vyjadril tak k návrhu smernice, ako aj k návrhu rámcového rozhodnutia. Súhlasil s prístupom Komisie, ktorý v tom čase presadzovala (smernica a rámcové rozhodnutie).

2.5

Rada však neprijala smernicu a rámcové rozhodnutie, ktoré navrhovala Komisia, ale návrh zmeneného a doplneného rámcového rozhodnutia, ktoré sa opieralo o článok 34 Zmluvy o EÚ a podľa názoru Rady predstavuje vhodný nástroj na uloženie povinnosti členským štátom stanoviť trestné sankcie. Rada zároveň zdôraznila, že väčšina členských štátov je proti uznaniu právomoci Spoločenstva v trestnoprávnej oblasti a že väčšina je presvedčená, že tieto otázky spadajú do policajnej a súdnej spolupráce v oblasti trestných vecí podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ.

2.6

Vec bola predložená Súdnemu dvoru, ktorý 13. septembra 2005 (2) vyniesol rozsudok.

2.7

Parlament rovnako ako súd a generálny advokát usúdili, že neexistuje všeobecná právomoc Spoločenstva harmonizovať trestné právo, avšak v niektorých presne vymedzených oblastiach, ako v prípade ochrany životného prostredia, by Spoločenstvo mohlo členským štátom uložiť povinnosť zaviesť trestné sankcie.

Samotná Komisia si rozsudok interpretovala príliš zoširoka, pričom si pridelila značné kompetencie vo mnohých oblastiach politiky Spoločenstva aj mimo životného prostredia.

2.8

Na základe rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa rámcové rozhodnutie zrušilo, predložila Komisia nový návrh smernice. Súd bol totiž toho názoru, že „ani trestné právo hmotné, ani trestné právo procesné v zásade nepatria do právomoci Spoločenstva“ a že toto konštatovanie „však nebráni zákonodarcovi Spoločenstva prijať opatrenia súvisiace s trestným právom členských štátov, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti právnych noriem prijatých v oblasti ochrany životného prostredia, ak uplatnenie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi účinných, primeraných a odradzujúcich trestných sankcií je nevyhnutným opatrením na boj proti závažným zásahom do životného prostredia“ (3). Výbor pripomína, že súd zdôraznil skutočnosť, že Spoločenstvo v zásade nedisponuje právomocami v oblasti trestného práva, ktoré Zmluva o EÚ považuje za zvrchovanú oblasť členských štátov. Formulácia „opatrenia súvisiace s trestným právom“ je pomerne nejasná a otvára priestor pre mnohoraké interpretácie, ktoré môžu byť často protirečivé.

2.9

Pri predkladaní zmeneného a doplneného návrhu smernice (4) Komisia vychádzala práve z tohto rozsudku. Návrh obsahuje dôvody obžaloby a trestnoprávne sankcie, pretože Komisia sa domnieva, že iba samotné správne sankcie alebo v niektorých krajinách určité trestnoprávne sankcie sú príliš rozdielne alebo príliš slabé na to, aby boli dostatočne odrádzajúce, najmä v prípade organizovaného zločinu a z tohto dôvodu by sa malo pristúpiť aspoň k minimálnej harmonizácii trestného práva uplatňovaného na prípady závažných zásahov do životného prostredia, nech už je príčinou priestupok, trestný čin alebo závažná nedbanlivosť.

2.10

Vo svojom predchádzajúcom stanovisku (5) sa výbor vyslovil za prvý návrh smernice Komisie a jej návrh rámcového rozhodnutia, ktoré stanovovalo, že členské štáty musia prijať účinné, primerané a odrádzajúce trestnoprávne sankcie na boj proti zásahom do životného prostredia. Žiadosť Komisie o zrušenie rámcového rozhodnutia Rady, ktorú podporil Parlament, získala tiež podporu výboru, i keď súd svojím predbežným procesným rozhodnutím zamietol návrh výboru, aby do konania pristúpil ako ďalší účastník.

2.11

Treba teda posúdiť, či:

2.12

Výbor (6) však bude musieť pri mnohých legislatívnych návrhoch, ktoré má Komisia v úmysle revidovať, zohľadniť (podobne ako to bolo napríklad v oblasti duševného vlastníctva (7)) rozsiahlu diskusiu na politickej úrovni a v právnej vede, ktorá sa otvorila po vynesení tohto rozsudku a ktorá sa týka „ústavnosti“ prípadného rozšírenia právomocí Spoločenstva v trestných veciach pre realizáciu politiky Spoločenstva, ako i diskusiu o „nadradenosti“ Zmluvy o ES nad Zmluvou o EÚ v týchto veciach.

2.13

Mnoho členských štátov totiž spochybňuje do určitej miery široký výklad rozsudku, ktorý Komisia podáva, tak v súvislosti s obsahom nových návrhov v oblasti životného prostredia, ako aj v súvislosti s vytvorením „prahu“ v trestnej kapitole pre účinnú realizáciu politiky Spoločenstva vo všetkých oblastiach (a nie iba jasne prierezovej politiky, ktorou je politika v oblasti životného prostredia), pričom Zmluva o ES v žiadnom prípade niečo také výslovne neustanovuje. Podľa týchto členských štátov sa musí použitie judikatúry súdu obmedziť na environmentálnu politiku vzhľadom na prierezový a cezhraničný charakter životného prostredia, ako i znenie rozsudku a nemá slúžiť Komisii ako bianko šek pre politiku Spoločenstva vo všetkých oblastiach.

2.14

Výbor sa v tomto konkrétnom prípade vysloví iba k návrhom týkajúcim sa životného prostredia, ktoré je jedinou oblasťou, ktorou sa rozsudok súdu zaoberá.

2.15

V stručnosti to znamená, že Komisia sa rozhodla vo veciach trestných činov spáchaných proti životnému prostrediu navrhnúť obvinenia a trestnoprávne sankcie v podobe minimálnej výšky trestu pre každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti dopustí závažného poškodzovania životného prostredia alebo ktorá je spoluúčastníkom alebo podnecovateľom takéhoto konania. Navrhuje sa trest odňatia slobody a/alebo peňažný trest, ako aj ďalšie tresty (článok 5), ktoré sa môžu rozšíriť alebo doplniť o ďalšie obvinenia alebo sankcie upravené vnútroštátnym právom.

3.1

Výbor vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že zavedenie trestnoprávnych sankcií v oblasti životného prostredia, ktorých princíp a výšku výbor podporuje, tak ako tomu bolo v súvislosti s návrhom smernice a návrhom rámcového rozhodnutia Komisie v roku 2005, sa roky odďaľuje a bude sa asi ešte dlho odďaľovať, pretože inštitúcie sa nezhodujú na rozdelení právomocí uvedených v Zmluve o ES a Zmluve o EÚ. Výbor dúfa, že inštitúcie urýchlene nájdu politické riešenie a to aj pre spôsob, ako zapojiť Parlament, a že zmluvy bude môcť objasniť MVK alebo Súdny dvor vo svojich ďalších rozsudkoch.

3.2

Označenie konania ako zásah do životného prostredia, ktoré možno potrestať trestnoprávnymi sankciami, ako napr. „značné poškodenie“, musí každý členský štát interpretovať pri transpozícii do svojho vnútroštátneho práva a judikatúry z oblasti trestného práva.

3.3

Výbor poznamenáva, že smernica sa prednostne sústreďuje na „závažné zásahy“, najmä zásahy spáchané v rámci zločineckej organizácie alebo vo veľkom meradle právnickými osobami a že úmyslom je aproximácia platných sankcií na úrovni Spoločenstva, aby sa predišlo dieram v zákone, ktoré využívajú páchatelia. Avšak, otázky týkajúce sa organizovaného zločinu však spadajú pod hlavu VI Zmluvy o EÚ týkajúcu sa policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach a preto musia byť predmetom vhodného právneho nástroja, akým je napríklad rámcové rozhodnutie.

3.4

Široké vymedzenie obvinení viedlo k tomu, že jedny britské bulvárne noviny si kládli otázku, či trhanie voľne rastúcich kvetov môže viesť k uväzneniu súkromnej osoby, ak sa v kytici nachádzajú aj chránené druhy. Treba zdôrazniť, že trestnoprávne sankcie sú stanovené iba pre „závažné“ prípady a musia zostať účinné, primerané a odrádzajúce. O závažnosti trestného činu a o určení druhu trestu a jeho výmery v konkrétnom prípade musí rozhodovať vnútroštátny trestný súd zodpovedný za uplatňovanie práva, aby bola rešpektovaná nezávislosť súdnictva.

3.5

Výbor je spokojný s tým, že návrh smernice (článok 3) podrobne opisuje trestné činy, pre ktoré je určený, čo je v súlade so všeobecnou právnou zásadou nulla poena sine lege  (8), ktorá vyžaduje, aby bolo trestné právo jasné a presné, aby dotknuté osoby jednoznačne poznali svoje práva a povinnosti z neho vyplývajúce. Inými slovami táto zásada znamená: bez presného právneho základu nemožno uložiť sankcie.

3.6

Je celkom zrejmé, že predmetom systému trestnoprávnych sankcií, ktoré navrhuje Komisia, sú všetky porušenia právnych predpisov z oblasti životného prostredia na úrovni štátu, Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni. Tento príliš široký rozsah pôsobnosti by mohol spôsobiť právne ťažkosti z hľadiska národného základu obyčajového práva alebo samostatných kontrolných nástrojov medzinárodného práva. Trestajú sa „závažné zásahy“, ku ktorým dôjde tak na vnútroštátnej, ako i na cezhraničnej úrovni. Výbor však súhlasí s touto vecnou a územnou pôsobnosťou vyplývajúcou zo samotnej povahy ochrany životného prostredia, do ktorého zásahy postihujú vo väčšine prípadov globálne životné prostredie, nezávisle od štátnych hraníc.

3.7

V prípade právnických osôb sú stanovené trestnoprávne sankcie a iné ako trestnoprávne sankcie, avšak nie je jasne uvedené, či trestnoprávne sankcie možno uplatniť v prípade fyzických osôb, napr. osoby vo vedení spoločnosti alebo dotknuté spoločnosti. Navrhované sankcie sú zamerané iba na osoby patriace k právnickej osobe, ktoré sú priamo páchateľmi alebo podnecovateľmi stíhaných činov. Výbor sa domnieva, že smernica by mala brať do úvahy prípady, kedy vedenie podniku jednoducho zanedbalo kontrolu činnosti svojich podriadených, a to i keby malo ísť o doplňujúce sankcie.

3.7.1

Výbor berie na vedomie, že hoci článok 7 návrhu ustanovuje dolnú hranicu maximálneho peňažného trestu, členské štáty môžu pri transpozícii prípadne stanoviť vyššie tresty. To sa obmedzuje na záruku spoločného minima, avšak zároveň môžu vzniknúť odlišné vnútroštátne trestnoprávne prístupy. Výbor uprednostňuje dôslednejší prístup harmonizácie trestného práva, aby sa tak zamedzilo pokusom o vyhľadávanie čo najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping), aj keby sa malo upustiť od určenia dolných hraníc trestných sadzieb.

3.8

Podľa analýzy dosahu vypracovaného Komisiou sa však členským štátom ponecháva značný priestor na implementáciu smernice. Podľa názoru výboru môže byť rozdielna transpozícia prekážkou účinnej aproximácie trestného práva v oblasti životného prostredia, a preto treba prijať opatrenia na pravidelné monitorovanie vnútroštátnych postupov. Priestor pre voľnú úvahu členských štátov by mal všeobecne zamedziť vytvoreniu „lacnejších“ zón znečistenia. Výbor v tomto smere súhlasí s navrhovaným právnym základom (článok 175 Zmluvy o ES).

3.9

Pokiaľ ide o trest odňatia slobody výbor poznamenáva, že sa navrhuje aproximácia v troch krokoch v súlade so závermi zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo z 25. a 26. apríla 2002. Okrem toho sa navrhujú alternatívne sankcie, ako povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu a zákaz obchodnej činnosti; väčšina závažných trestných činov spáchaných proti životnému prostrediu však už patrí do rozsahu pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti.

3.10

Stanovenie hornej hranice trestnej sadzby v rozmedzí dvoch až päť rokov môže byť skôr mätúce; vhodnejšie je zvoliť jedinú dolnú alebo hornú hranicu kvôli väčšej harmonizácii, nakoľko nenaruší priestor na voľnú úvahu súdu.

3.11

Komisia však usudzuje, že obmedzenie priestoru na voľnú úvahu členských štátov pri transpozícii je v rozpore s cieľom smernice; ide tu teda o rozpor medzi prístupom, ktorý uprednostňuje výbor a prístupom, ku ktorému sa prikláňa Komisia. Vzhľadom na prípady použitia bude treba nepochybne zvoliť jeden z prístupov v záujme dosiahnutia cieľov návrhu.

3.12

EHSV si uvedomuje, že v súčasnej etape integračného procesu Spoločenstva nie je nariadenie v tejto oblasti možné. Existujú však obavy v súvislosti s dvoma oblasťami: 1. potreba jasného stanovenia hranice medzi správnymi sankciami a trestným činom a 2. nevyhnutnosť, aby transpozícia neviedla k veľkým rozdielom v právnych predpisoch členských štátov; nebolo by totiž logické, aby určité správanie bolo v jednom členskom štáte trestné ale nie v druhom.

3.13

Správu o hodnotení smernice bude treba predložiť aj EHSV (článok 8 návrhu smernice).

3.14

Mali by sa zohľadniť predchádzajúce postoje EHSV (9) týkajúce sa najmä:

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/51

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie ustanovenia, ktoré prijala Európska komisia.

1.2

Výbor si želá, aby všetky farmakologicky účinné látky používané u zvierat určených na výrobu potravín boli predložené na schválenie Európskej agentúre pre lieky (EMEA) a aby maximálne limity rezíduí posudzoval Výbor pre lieky na veterinárne použitie.

1.3

Každý podnik, ktorý ponúka farmakologické prípravky pre zvieratá, bude musieť mať povolenie od EMEA a posudok o maximálnych limitoch rezíduí, ktorý vypracuje Výbor pre lieky na veterinárne použitie.

1.4

Tieto povolenia budú platiť vo všetkých členských štátoch EÚ, aby nič nebránilo pohybu prípravkov v Európskom spoločenstve.

1.5

Postup uvádzania prípravkov na trh sa bude musieť zjednodušiť, avšak vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa treba i naďalej zachovať.

1.6

Každý občan by uvítal zjednodušenie a lepšiu prehľadnosť európskych dokumentov. Ich dostupnosť by každému umožnila lepšie poznať a pochopiť prínos Európy v každodennom živote.

2.1

Cieľom návrhu je naďalej obmedzovať vystavenie spotrebiteľa farmakologicky účinným látkam.

2.2

Návrh by mal zabezpečiť zachovanie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k zjednodušeniu právnych predpisov.

2.3

V záujme dosiahnutia stanoveného cieľa treba mať na zreteli tieto osobitné ciele:

3.1

Súčasný legislatívny rámec pre maximálne limity rezíduí viedol k určitým problémom:

4.1

Hlavné navrhované zmeny sú tieto:

4.2

Komisia sa poradila so zainteresovanými stranami s cieľom zhodnotiť potrebné zmeny.

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie ustanovenia, ktoré prijala Európska komisia.

5.2

Výbor si želá, aby všetky farmakologicky účinné látky používané u zvierat určených na výrobu potravín boli predložené na schválenie Európskej agentúre pre lieky a aby maximálne limity rezíduí posudzoval Výbor pre lieky na veterinárne použitie.

5.3

Každý podnik, ktorý ponúka farmakologické prípravky pre zvieratá, bude musieť mať povolenie od EMEA a posudok o maximálnych limitoch rezíduí, ktorý vypracuje Výbor pre lieky na veterinárne použitie.

5.4

Tieto povolenia budú platiť na celom území EÚ, aby nič nebránilo pohybu prípravkov v Európskom spoločenstve.

5.5

Postup uvádzania prípravkov na trh sa bude musieť zjednodušiť, avšak vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa treba i naďalej zachovať.

5.6

Nové vedecké poznatky umožnia zistiť, či je prípravok neškodný, a určiť, ako dlho treba po podaní lieku čakať, kým možno zviera zabiť a skonzumovať.

5.7

Pomocou nových vedeckých poznatkov bude môcť Rada určiť maximálny limit rezíduí.

5.8

Požadovaný postup: súčasný postup sa osvedčil, riadenie žiadostí o povolenie by malo existovať aj naďalej.

5.9

Klasifikácia farmakologicky účinných látok by mala byť takáto:

5.10

EMEA by mala viesť konzultácie s referenčnými laboratóriami na účely laboratórnej analýzy rezíduí.

5.11

Pohybu potravín živočíšneho pôvodu v Európskej únii nebude môcť nič brániť.

5.12

Každý občan by uvítal zjednodušenie a lepšiu prehľadnosť európskych dokumentov. Ich dostupnosť by každému umožnila lepšie poznať a pochopiť prínos Európy v každodennom živote.

5.13

Mäsové výrobky z krajín mimo Spoločenstva používajúcich lieky, ktoré nie sú zaevidované na európskej úrovni, budú musieť byť predmetom vedeckej štúdie, aby sa dokázalo, že sú neškodné, a predložené EMEA na schválenie a ďalej Výboru pre lieky na veterinárne použitie na zhodnotenie maximálneho limitu rezíduí s cieľom zabezpečiť úplnú ochranu spotrebiteľa.

5.14

Komisia sa bude musieť zaoberať problematikou dostupnosti liečiv pre niektoré živočíšne druhy (kozy, králiky …), ktoré laboratóriá nevyvíjajú, pretože to nie je rentabilné.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/53

1.1

Výbor hodnotí tento návrh nariadenia vo všeobecnosti pozitívne.

1.2

EHSV má však určité pochybnosti o tom, či návrh nariadenia skutočne prinesie „zjednodušenie“ aktuálne platného nariadenia, ktoré by mohlo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže tak pre členské štáty, ako aj pre zainteresované strany.

1.3

Výbor sa domnieva, že definícia pojmu „koneční užívatelia“, ktorú zaviedla Európska komisia je nepresná, keďže podľa nej môže byť takýmto konečným užívateľom ktokoľvek. Komisii preto navrhuje, aby túto definíciu upravila a spresnila.

1.4

EHSV zastáva názor, že zber údajov o životnom prostredí by sa mal realizovať v prvom rade prostredníctvom štúdií na mori, ktoré budú uskutočňovať členské štáty v rámci vedeckých rybárskych programov.

1.5

Výbor sa nazdáva, že Komisia by mala presnejšie definovať dôvody porušení, ktoré majú za následok uplatnenie sankcií voči členským štátom a následne by mala vykonať aj finančné úpravy.

1.6

EHSV žiada Komisiu, aby odstránila zmienku o voľnom prístupe pracovníkov vykonávajúcich zber hospodárskych údajov do podnikových priestorov, vzhľadom na problémy, ktoré to môže spôsobiť z právneho hľadiska.

1.7

EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala jednoznačne stanoviť, že zodpovednosť za financovanie programov pozorovaní na mori by mali mať členské štáty a mala by zredukovať na nevyhnutné minimum programy odberov vzoriek samotnými posádkami plavidiel, pretože to môže posádku neúmerne pracovne zaťažovať.

1.8

Čo sa týka vyhodnotenia dôsledkov rybolovu na životné prostredie, výbor sa domnieva, že je potrebné, aby Komisia jasne definovala, ktoré údaje budú potrebné a komu majú byť poskytnuté.

1.9

Zber údajov pre hodnotenie stupňa interakcie medzi jednotlivými druhmi je ťažko realizovateľný a preto ho výbor navrhuje zrušiť.

1.10

Pokiaľ ide o riadenie a využívanie primárnych zozbieraných údajov, výbor by chcel zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby všetci, ktorí k nim na základe návrhu nariadenia majú prístup, s nimi zaobchádzali dôverne.

1.11

Výbor sa nazdáva, že reálne nebude možné, aby boli programy Spoločenstva a národné programy spustené v roku 2008 a preto Komisii odporúča, aby ich začala uplatňovať v roku 2009.

2.1

Systematický zber spoľahlivých základných údajov o rybolove má veľký význam pre hodnotenie zásob rýb a odborné poradenstvo, a je preto mimoriadne dôležitý pri uplatňovaní spoločnej politiky rybolovu (SPR).

2.2

Po niekoľkých rokoch uplatňovania Európska komisia prehodnotila systém implementovaný na základe súčasného rámca Spoločenstva pre zber a riadenie údajov (1) a zistila, že je ho potrebné revidovať, pretože bude potrebné dôkladne zvážiť uplatňovanie prístupu k riadeniu rybolovu, založenému na flotile a ekosystémového prístupu. Ďalej bude potrebné zlepšiť kvalitu, úplnosť a širší prístup k údajom o rybolove, poskytovať účinnejšie odborné poradenstvo a posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi.

2.3

Z tohto dôvodu predkladá Komisia návrh nariadenia Rady „o vytvorení systému Spoločenstva na zber, riadenie a používanie údajov v oblasti rybolovu a na podporu odborného poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou rybolovu“ (2), čo je predmetom tohto stanoviska, ktorého cieľom je vypracovať dlhodobé, integrované regionálne programy zberu vzoriek, zahŕňajúce biologické, ekonomické, environmentálne a sociálne údaje, ktoré by reagovali na nové požiadavky vyvolané potrebou lepšej realizácie riadenia rybolovu a ekosystémového prístupu v riadení rybolovu.

2.4

Cieľom návrhu je, aby nový systém zberu údajov pokrýval celý proces, od zberu údajov na mori až po ich využitie konečnými užívateľmi. Inovatívnym prvkom programu je navyše začlenenie zberu environmentálnych údajov, ktorého hlavným cieľom je monitorovanie dôsledkov rybárskych činností na morský ekosystém, ďalej zavedenie ekonomických sankcií voči členským štátom nespĺňajúcim normy, zlepšenie prístupu k údajom a ich využívania a zníženie administratívnej záťaže všetkých zainteresovaných strán (zjednodušenie).

3.1

S cieľom zlepšiť odborné poradenstvo návrh nariadenia stanovuje v rámci viacročných programov normy na zber údajov a riadenie biologických, ekonomických, environmentálnych a sociálnych údajov týkajúcich sa odvetvia rybolovu a ich využívanie v rámci spoločnej rybárskej politiky.

3.2

Tieto základné údaje o rybolove by mali umožniť hodnotiť činnosť jednotlivých rybárskych flotíl, pripravovať súhrnné správy za pomoci využitia zozbieraných údajov na základe iných právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa spoločnej rybárskej politiky (SRP), odhadnúť celkový objem výlovu a úhynu podľa veľkosti zásob rýb a skupín plavidiel, roztriediť tieto výlovy na základe zemepisnej oblasti a časového obdobia, odhadnúť množstvo a rozmiestnenie zásob rýb, zhodnotiť dôsledky rybolovných činností na životné prostredie, zhodnotiť sociálno-ekonomickú situáciu odvetvia rybolovu, umožniť monitorovanie ceny vykládok z lodí Spoločenstva a monitorovanie dovozu, ako aj zhodnotiť ekonomický a sociálny stav tohto priemyslu.

3.3

Financovanie týchto aktivít je špecifikované v nariadení Rady (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, v ktorom sú stanovené finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva (3), ku ktorému EHSV už vydal príslušné stanovisko (4).

3.4

Návrh nariadenia venuje mimoriadnu pozornosť kontrole kvality a validácii zozbieraných údajov a domnieva sa, že finančný príspevok Spoločenstva by mal byť podmienený kontrolou kvality a dodržiavaním dohodnutých štandardov kvality.

3.5

Existujú aj ďalšie nariadenia Spoločenstva týkajúce sa zberu a riadenia údajov o rybolove, ktoré obsahujú predpisy o zbere a riadení údajov o rybárskych plavidlách, ich činnostiach a úlovkoch, ako aj predpisy o monitorovaní cien, vedľajších úlovkov veľrybovitých cicavcov a podmienkach vzťahujúcich sa na rybolov hlbokomorských rýb, ktoré by sa v tomto návrhu nariadenia mali zohľadniť, pokiaľ sa má vytvoriť úplný a koherentný systém zberu údajov.

3.6

Výbor hodnotí tento návrh nariadenia vo všeobecnosti kladne. So znepokojením však sleduje neustály nárast nariadení Spoločenstva, čo spôsobuje administratívnu záťaž. EHSV má preto určité pochybnosti o tom, či návrh nariadenia skutočne prinesie zjednodušenie, ktoré by viedlo k zníženiu administratívnej záťaže tak pre členské štáty, ako aj pre zainteresované strany.

3.7

EHSV je tiež veľmi spokojný s tým, že návrh je úzko spojený s environmentálnymi aspektmi rybárskych činností a že môže poskytovať údaje, nevyhnutné pre uplatňovanie ekosystémového prístupu pri riadení rybolovu.

4.1

Návrh nariadenia začína tým, že definuje niektoré kľúčové pojmy, ako sú napr.: odvetvie rybolovu, rekreačný rybolov, prímorské regióny, primárne údaje, podrobné údaje, súhrnné údaje, odber vzoriek založených na flotile, rybárske plavidlo Spoločenstva a koneční užívatelia. Podľa názoru EHSV je definícia posledného pojmu nepresná, pretože hovorí o „fyzických alebo právnických osobách alebo organizáciách so záujmom o vedeckú analýzu údajov v oblasti rybolovu“. Výbor sa nazdáva, že na základe takejto definície by konečným užívateľom mohol byť ktokoľvek. Komisii preto navrhuje, aby túto definíciu upravila a viac ju spresnila.

4.2

Na zber údajov vypracuje Komisia viacročný program Spoločenstva, ktorý sa bude týkať:

4.3

Členské štáty vypracujú národný program na zber údajov, ktorý bude v súlade s programom Spoločenstva a bude obsahovať postupy a metódy, ktoré majú byť použité pri zbere a analýze údajov, ako aj pri hodnotení ich presnosti a správnosti. Národné programy odberu vzoriek budú predovšetkým obsahovať:

4.4

Komisia vo svojom návrhu uvádza, že programy Spoločenstva i národné programy by mali byť vypracované na obdobie troch rokov. Prvé obdobie bude pokrývať roky 2008 až 2010 vrátane. Výbor sa nazdáva, že reálne nebude možné, aby boli programy Spoločenstva i národné programy spustené v roku 2008 a preto Komisii odporúča, aby toto nariadenie začala uplatňovať od roku 2009.

4.5

Členské štáty budú zosúlaďovať svoje národné programy s ostatnými členskými štátmi v rovnakom morskom regióne a vyvinú maximálne úsilie na to, aby koordinovali svoje činnosti s tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo jurisdikciu nad vodami v rovnakom morskom regióne, tak ako je to pri regionálnych rybárskych organizáciách.

4.6

Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybolov (VTHVR) národné programy vyhodnotí, posúdi ich prípadné modifikácie a vedeckú relevantnosť údajov, ktoré sa budú zbierať. Na základe vyhodnotenia realizovaného VTHVR Komisia národné programy schváli.

4.7

Výbor schvaľuje plán zberu a riadenia údajov v rámci viacročných plánov. Napriek tomu by chcel upozorniť Komisiu na to, že z návrhu nariadenia, ktoré predkladá, nie je jasné, aké dôsledky bude mať zber údajov o rybolove na normálnu prácu na plavidle, a to predovšetkým údajov týkajúcich sa dôsledkov rybárskych činností na životné prostredie. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že zber údajov o životnom prostredí by sa mal uskutočňovať predovšetkým prostredníctvom štúdií na mori, ktoré budú realizovať členské štáty počas odborných rybárskych kampaní.

4.8

Novým prvkom je, že pokiaľ sa ustanovenia nariadenia nebudú dodržiavať, Komisia bude môcť členské štáty sankcionovať formou zníženia alebo dokonca zastavenia poskytovania finančnej pomoci ich národným programom. Výbor považuje tento návrh za správny a verí, že členské štáty si budú svoje povinnosti plniť, aby sa takýmto sankciám vyhli. Napriek tomu sa výbor nazdáva, že Komisia by mala jasnejšie uviesť dôvody porušení, ktoré vedú k sankciám a mala by vykonať finančné úpravy.

4.9

Tak ako je uvedené v bode 4.3. viacročné národné programy odberu vzoriek budú obsahovať:

4.10

Výbor opakuje svoj názor, tak ako to uviedol vo svojom stanovisku k nariadeniu (ES) č. 861/2006, že kvôli zlepšeniu odborného poradenstva by sa mali dať financovať prostredníctvom členských štátov výdavky odvetvia rybného hospodárstva v Spoločenstve, ktoré by vznikli počas realizácie štúdií potrebných na hodnotenie dôsledkov rybolovu na životné prostredie a na hodnotenie sociálno-ekonomickej situácie v tomto odvetví.

4.11

Komisia uvádza, že členské štáty by mali dohliadnuť na to, aby tí, ktorí sú zodpovední za zber vzoriek, mali kvôli splneniu svojej úlohy prístup ku:

4.12

EHSV chce upozorniť Komisiu na to, že z právneho hľadiska je prístup zodpovedných pracovníkov do podnikových priestorov za účelom zberu vzoriek ekonomických údajov náročný. Z toho dôvodu žiada Komisiu o jeho zrušenie.

4.13

Zhromažďovanie údajov z oblasti rybolovu v rámci národných programov zahŕňa na jednej strane vyplávanie pozorovateľov na more, pokiaľ je to potrebné kvôli zberu údajov, a na druhej strane odborné štúdie na mori, aby bolo možné zhodnotiť množstvo a rozloženie zásob rýb, nezávisle od údajov poskytovaných komerčným rybolovom a tiež zhodnotiť dôsledky rybolovných činností na životné prostredie.

4.14

Podľa názoru EHSV sú potrebné obidva systémy, aby bolo možné dokončiť rámec zhromažďovania údajov z oblasti rybolovu. Nazdáva sa, že Komisia by mala financovanie programov pozorovania na mori uskutočňovať prostredníctvom členských štátov. Výbor chce Komisiu upozorniť na to, že v prípade, že pozorovatelia sa nebudú môcť nalodiť na rybárske plavidlá kvôli preukázateľnému nedostatku miesta alebo z bezpečnostných dôvodov, odber vzoriek samotnou posádkou plavidla by jej spôsobil nadmernú pracovnú záťaž.

4.15

Čo sa týka vyhodnotenia dôsledkov rybolovu na životné prostredie, výbor sa nazdáva, že je potrebné, aby Európska komisia jasne definovala aké údaje sú potrebné a komu majú byť poskytnuté.

4.16

Návrh nariadenia stanovuje, že bezpečné uchovávanie a dôvernosť primárnych zozbieraných údajov sa bude realizovať v počítačových databázach a bude spadať do zodpovednosti členských štátov. Rovnako budú členské štáty zodpovedné za kvalitu a kompletnosť primárnych zozbieraných údajov a podrobných a súhrnných údajov odvodených z primárnych údajov.

4.17

Keďže dôvernosť údajov je pre rybárske spoločnosti veľmi dôležitá, výbor sa nazdáva, že je vhodné, aby táto zodpovednosť spadala pod členské štáty.

4.18

Dôvernosť údajov je veľmi dôležitá, keďže národné počítačové databázy budú obsahovať všetky primárne údaje, a to súvisiace s:

ako aj údaje stanovené v tomto návrhu nariadenia a týkajúce sa:

4.19

Pokiaľ ide o údaje, ktoré by umožnili zhodnotiť stupeň vzájomného ovplyvňovania druhov, názor výboru je taký, že vzhľadom na ich dvojznačnosť a nepresnosť nebude možné takéto hodnotenie realizovať a preto navrhuje jeho zrušenie.

4.20

Členské štáty primárne údaje spracujú a vytvoria súbor podrobných a súhrnných údajov v súlade s medzinárodnými normami uplatniteľnými na protokoly schválené na regionálnej úrovni a na základe dohôd budú sprístupnené Komisii aj príslušným vedeckým organizáciám.

4.21

Členské štáty budú prenášať podrobné a súhrnné údaje bezpečnou elektronickou formou.

4.22

Členské štáty nemusia s prenosom podrobných a súhrnných údajov súhlasiť v prípade, že bude existovať nebezpečenstvo identifikácie fyzických a/alebo právnických osôb, alebo v prípadoch, keď koneční užívatelia nebudú spĺňať povinnosti stanovené návrhom nariadenia.

4.23

V súvislosti s riadením a využívaním zozbieraných údajov by chcel výbor zdôrazniť, že zozbierané primárne údaje majú veľmi dôverný charakter, predovšetkým tie, ktoré sa vzťahujú na údaje o činnosti plavidiel získané na základe satelitného monitorovania a preto žiada Komisiu, aby pri nich uplatňovala osobitný prístup.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/57

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie opatrenia, ktoré navrhuje Európska komisia.

1.2

EHSV podporuje cestu zjednodušenia a vyjasnenia právnych predpisov pre občanov, ako aj pre podniky, ktoré ponúkajú farmakologické výrobky pre zvieratá.

1.3

Návrh smernice dodržiava zásadu proporcionality, pretože zavádza len minimálne zmeny na základe najnovších vedeckých údajov a odborných stanovísk.

1.4

Navrhovaná smernica sa vzťahuje aj na dovoz zvierat určených na výrobu potravín z tretích krajín.

1.5

Návrh smernice nie je v rozpore so záväzkami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

1.6

Nedostupnosť estradiolu 17ß a jeho esterových derivátov bude mať v budúcnosti na poľnohospodárov a na dobré životné podmienky zvierat zanedbateľný vplyv.

1.7

Nie je nevyhnutné stanoviť maximálne limity rezíduí.

1.8

Dosah na malé a stredné podniky bude takisto takmer nulový.

2.1

Cieľom návrhu je upraviť smernicu 96/22/ES z 29. apríla 1996 zmenenú a doplnenú smernicou 2003/74/ES. Navrhovaná smernica zakazuje uvádzať na trh látky určené zvieratám všetkých druhov, ktorých mäso a produkty sú určené na ľudskú spotrebu, na iné účely, ako tie, ktoré sa stanovujú v článku 4 ods. 2.

Zoznam zakázaných látok:

Zoznam A:

Zoznam B:

2.2

Navrhujú sa tieto zmeny:

2.3

Komisia navrhuje len veľmi malé zmeny, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu utrpeniu spoločenských zvierat v dôsledku nedostupnosti vhodnej liečby, a zohľadňuje vedecké údaje a odborné odporúčania týkajúce sa estradiolu 17ß (1).

3.1

Podľa ustanovenia článku 2 písm. a) smernice Rady 96/22/ES sa výslovne zakazuje uvádzať na trh látky uvedené v prílohe II určené na podávanie „zvieratám všetkých druhov“.

3.2

Porovnanie cien prípravkov s tyreostatickým účinkom dokazuje, že ich podávanie zvieratám určeným na výrobu potravín je ekonomicky nevýhodné.

3.3

Nezákonné používanie sa spája s nezákonnou výrobou alebo dovozom. Za posledných päť rokov nebolo zistené žiadne nezákonné používanie stilbénov, derivátov stilbénov, ich solí a esterov.

3.4

Spomínaná smernica znemožňuje vydávanie povolení pre výrobky obsahujúce látky na liečbu hypertyroidizmu spoločenských zvierat.

3.5

V roku 1981 zakázala EÚ smernicou 81/602/EHS používanie látok s hormonálnym účinkom na podporu rastu hospodárskych zvierat, okrem iného aj estradiolu 17ß.

3.6

Zámerom smernice 96/22/ES bolo zakázať používanie estradiolu 17ß a jeho esterových derivátov na akékoľvek účely, táto smernica však len obmedzila okolnosti, za ktorých možno tieto látky podávať na iné účely ako je podpora rastu. Ide o jednoznačne karcinogénny prípravok, ktorý podporuje vznik a rast nádorov.

3.7

Správa Rade a Parlamentu z 11. októbra 2005 dospela k záveru, že používanie bežných alternatívnych látok, ako sú napr. prostaglandíny, by umožnilo prestať podávať spomínaný prípravok zvieratám určeným na výrobu potravín.

3.8

Spoločenské zvieratá sú často postihnuté hypertyroidizmom, pretože vhodná liečba tohto ochorenia je stále nedostupná.

4.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor berie na vedomie opatrenia, ktoré navrhuje Európska komisia.

4.2

Zmeny navrhované v súvislosti s estradiolom 17ß sú priamym výsledkom činnosti vyžadovanej v článku 11a smernice 2003/74/ES.

4.3

Navrhované zmeny sú len minimálne a sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu utrpeniu zvierat v záujmovom chove v dôsledku nedostupnosti vhodnej liečby.

4.4

Tento návrh sa týka majiteľov zvierat, veterinárnych lekárov, farmaceutického priemyslu na výrobu veterinárnych liekov a orgánov členských štátov, ktoré vydávajú povolenia.

4.5

Návrh prispeje k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany zdravia človeka.

4.6

Pri vydávaní nových povolení je nevyhnutné mať na zreteli možnosť zneužitia. Prípravky, ktoré by mohli byť zneužité je preto možné odmietnuť.

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/58

15.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/59

1.1

Zmeny v oblasti obchodu a narastajúca integrácia národných hospodárstiev do systému svetového obchodu sú spôsobované širokou škálou faktorov. Jedným z najdôležitejších faktorov je rozvoj medzinárodného rozdelenia výroby, ktoré viedlo k tomu, že v rôznych fázach výrobného procesu sa obchoduje s rastúcim počtom medziproduktov (tovaru a služieb). Obchod s medziproduktami je jednou z hlavných hnacích síl priemyselných zmien a predstavuje osobitnú formu medzinárodnej deľby práce.

1.2

Outsourcing sa meria na základe externých obchodných tokov s medziproduktami, čo znamená odchýlku od zvyčajnej definície a určité prekrývanie s tzv. „offshoringom“, preto je možné kvôli rozlíšeniu hovoriť aj o „offshore outsourcingu“.

1.3

Pre tento „offshore outsourcing“ existuje celý rad dôvodov. V diskusii sa za najdôležitejšie z nich považujú nízke náklady na pracovnú silu/prácu (nižšie mzdy a/alebo sociálna ochrana). Okrem toho kľúčovú úlohu zohrávajú aj ceny surovín alebo blízkosť nových rastúcich/rozvíjajúcich sa trhov. Ďalšou hnacou silou offshore outsourcingu môže byť úspora nákladov vyplývajúca z menej prísnych právnych predpisov o ochrane životného prostredia alebo daňové zvýhodnenia.

1.3.1

Fenomén offshore outsourcingu nie je novým vývojom, lež synonymom pre organizáciu výroby založenej na deľbe práce, pri ktorej sa podniky špecializujú na to, čo najlepšie a najhospodárnejšie vedia. Informačné technológie a lacná komunikácia tento vývoj urýchľujú a umožňujú cezhraničný obchod v mnohých nových oblastiach – predovšetkým v sektore služieb.

1.3.2

Nákladovo výhodný a účinný dopravný systém je základným predpokladom offshore outsourcingu.

1.4

Objem tovaru, s ktorým sa dnes obchoduje na celom svete, je pätnásťkrát vyšší než v roku 1950 a podiel na celosvetovom HDP sa strojnásobil. Celosvetový obchod so službami medzičasom dosahuje podobné miery rastu ako obchod s tovarom a rastie rýchlejšie ako HDP. Podiel služieb na medzinárodnom obchode tvorí takmer 20 %.

1.5

V období medzi rokmi 1992 a 2003 nastal nárast podielu medziproduktov (z 52,9 % na 54,1 %) a kapitálového tovaru (zo 14,9 % na 16,6 %) na celkovom dovoze, zatiaľ čo podiel spotrebného tovaru mierne klesol. V rámci medziproduktov existuje výrazný posun smerom ku kategórii dielov a súčiastok.

1.6

Aj na regionálnej úrovni prebieha veľmi odlišný vývoj. Kým podiel medziproduktov na dovoze EÚ (EÚ-15), Japonska a USA klesol, v Číne, juhovýchodnej Ázii a v nových členských štátoch EÚ (EÚ-10) narástol.

1.7

Rýchly rast v obchode so službami pripadol predovšetkým na kategóriu „ostatné služby“. Táto kategória obsahuje služby súvisiace s podnikaním. V rámci nej rastú osobitne dynamicky služby v oblasti financií, počítačovej techniky a informácií. Outsourcingom služieb najviac získavajú USA, EÚ-15 a India, pričom India z neho mala relatívne najväčší úžitok.

1.8

Celkovo si EÚ úspešne udržala vedúce postavenie vo svetovom obchode tak v odvetví tovarov ako aj v odvetví služieb. Európske hospodárstvo má vedúce postavenie na trhu v širokom spektre priemyselných odvetví so strednou úrovňou technológie a v kapitálovo náročnom tovare. Dôvodom na znepokojenie je rastúci deficit obchodnej bilancie s Áziou a slabšia výsledky EÚ v oblasti IKT.

1.9

Prostredníctvom offshore outsourcingu rastie obchod, čo celkovo zvyšuje blahobyt. Výbor si však tiež uvedomuje, že prináša nielen zisk, ale aj straty, pričom tí, ktorí strácajú, sa dajú ľahko identifikovať, pretože sú postihnutí bezprostredne (napríklad tí zamestnanci, ktorí stratia pracovné miesto).

1.10

Z hľadiska – pre EÚ celkovo pozitívneho – vývoja týkajúceho sa obchodu s medziproduktami je potrebné podporovať pozitívny a aktívny postoj EÚ k voľnému, ale spravodlivému svetovému obchodu, ako aj aktívnu stratégiu globalizácie. Pričom sa v rámci EÚ musí venovať veľká pozornosť rozdeleniu takto dosiahnutých výhod.