Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROKOVACIEHO PORIADKU?

• Týmto rokovacím poriadkom sa zriaďuje vnútorná organizácia a fungovanie jedinej celoeurópskej priamo volenej inštitúcie EÚ. Podľa článku 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má Európsky parlament právomoc prijať svoj vlastný rokovací poriadok.
• V tomto 300-stranovom dokumente sú obsiahnuté všetky procesné hľadiská parlamentnej práce. Je pravidelne aktualizovaný (posledná verzia: september 2015).

HLAVNÉ BODY

Rokovací poriadok sa vzťahuje na nasledujúce hľadiská parlamentného života.

Poslanci Európskeho parlamentu:

• musia vykonávať svoj mandát nezávisle;
• požívajú určité výsady a imunity;
• musia dodržiavať štatút poslancov EP prijatý v roku 2005 a niekoľko iných právnych záväzkov vrátane pravidiel o transparentnosti svojich finančných záujmov.

Funkcionári Parlamentu

Poslanci EP si volia predsedu, 14 podpredsedov a 5 kvestorov, a to v tajnom hlasovaní na obdobie 2,5 roka.

• Predseda:
  • celkovo riadi Parlament a jeho rozličné operácie;
  • zastupuje Parlament;
  • zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku a zachováva poriadok;
  • otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, predsedá rozpravám a dohliada na hlasovanie;
  • rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov, o otázkach a o súlade správ a
  • prideľuje parlamentným výborom všetky záležitosti, ktoré sa ich týkajú.
• Podpredsedovia majú osobitné zodpovednosti a v prípade potreby zastupujú predsedu.
• Kvestori sú zodpovední za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov EP.
• Predsedníctvo tvorí predseda a 14 podpredsedov. Rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych veciach, ktoré sa týkajú Parlamentu.
• Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín (pozri nižšie). Organizuje politickú prácu Parlamentu a rozhoduje o legislatívnom plánovaní.
• Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných parlamentných výborov. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce výborov a zostavovania programu schôdze.
• Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých medziparlamentných delegácií z iných krajín sveta. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce delegácií.
• Politické skupiny sú tvorené poslancami EP podľa ich politickej príslušnosti. Na utvorenie skupiny je potrebných minimálne 25 poslancov, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine krajín EÚ. Dostávajú finančnú a administratívnu podporu v závislosti od ich veľkosti.
• Niektorí poslanci EP nepatria k politickej skupine. Dostávajú podporu na svoje parlamentné činnosti.
• Jednotliví poslanci EP z rozdielnych politických skupín môžu vytvoriť medziskupinu zloženú z viacerých skupín v oblasti osobitných problematík, ako sú dobré životné podmienky zvierat alebo verejné zdravie.

Legislatívne postupy

• riadne legislatívne postupy (prvé, druhé a tretie čítania), keď Parlament koná ako spoluzákonodarca s Radou;
• konzultačné postupy, keď Parlament predkladá stanovisko o návrhu právneho aktu;
• postupy súhlasu, keď je pred prijatím legálneho aktu potrebný súhlas Parlamentu.

Počas týchto legislatívnych postupov venuje Parlament osobitnú pozornosť otázkam, ako sú základné práva, právny základ, delegovanie legislatívnej právomoci, zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a dodržiavanie subsidiarity.

Iniciatívne postupy

• V prípade legislatívnych iniciatívnych správ Parlament žiada Komisiu, aby predložila návrhy.
• Parlament takisto pripravuje nelegislatívne iniciatívne správy o osobitných záležitostiach:
  • ústavné záležitosti, keď sa pravidlá týkajú úlohy Parlamentu pri zmene zmlúv EÚ, pri vstupe novej krajiny do EÚ alebo keď sa krajina rozhodne odísť z EÚ;
  • rozpočtové postupy, keď sa pravidlá vzťahujú na prerokovanie ročného rozpočtu EÚ a jeho viacročný finančný rámec;
  • medzinárodné dohody, keď je na prijatie medzinárodných dohôd potrebné schválenie Parlamentu alebo jeho stanovisko. Parlament je možné konzultovať, aj pokiaľ ide o hľadiská spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Vzťahy s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ

• Parlament
  • volí predsedu Komisie a celú Komisiu;
  • môže prijať návrh na vyslovenie nedôvery voči Komisii;
  • zapája sa do vymenúvaní členov do inštitúcií, ako je napríklad Európska centrálna banka a Dvor audítorov.

Parlamentné otázky

• Poslanci EP môžu položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie. Môžu takisto položiť Rade alebo Komisii otázky na ústne zodpovedanie, za ktorými nasleduje rozprava.

Vzťahy s národnými parlamentmi

• Parlament pravidelne informuje národné parlamenty o svojej činnosti. Poslanci EP a poslanci národných parlamentov sa príležitostne stretávajú na Konferencii výborov pre európske záležitosti.

Schôdze Parlamentu

• Parlament organizuje štvordňové plenárne schôdze takmer každý mesiac v Štrasburgu a dodatočné schôdze v Bruseli.
• Podrobné pravidlá sa vzťahujú na otázky, ako sú rečnícky čas, používanie jazykov, doručovanie dokumentov, hlasovanie a sankcie za nesprávne konanie.

Výbory

• Stále výbory pripravujú rozhodnutia Parlamentu na plenárnej úrovni, a to predkladaním správ a iných dokumentov v ich konkrétnej pôsobnosti.
• Osobitné výbory sa môžu zriaďovať na určité obdobie a pre konkrétnu oblasť.
• Vyšetrovacie výbory sa môžu zriaďovať, aby vyšetrili prípady možného porušenia práva EÚ alebo prípady nesprávneho úradného postupu.

Medziparlamentné delegácie

• Parlament zriaďuje spoločné výbory s národnými parlamentmi štátov z celého sveta a spolupracuje s Parlamentným zhromaždením Rady Európy.

Petície

• Každý občan EÚ môže podať Parlamentu petíciu vo veci, ktorá patrí do pôsobnosti EÚ, a ktorá sa ho priamo týka.

AKT

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Posledná aktualizácia 21.03.2016