Systém na ochranu eura proti falšovaniu

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Nariadenie (ES) č. 1338/2001 – ochrana eura proti falšovaniu

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

Zriaďuje sa ním systém, vďaka ktorému môžu členské štáty Európskej únie (EÚ) zhromažďovať a vymieňať si informácie o sfalšovaných bankovkách a minciach medzi sebou, Európskou centrálnou bankou (ECB), Európskou komisiou, Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a v prípade potreby aj krajinami mimo EÚ.

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Nariadením (ES) č. 1339/2001 sa rozširuje účinnosť nariadenia na členské štáty EÚ nepatriace do eurozóny.

Hlavné prvky systému na ochranu eura

• Orgány členských štátov (prevažne národné centrálne banky) systematicky zasielajú technické údaje o sfalšovaných eurobankovkách a eurominciach Európskej centrálnej banke (ECB), ktorá zodpovedá za ich uloženie a spracovanie.
• Orgány členských štátov musia umožniť svojmu Národnému centru pre analýzy preskúmanie podozrivých sfalšovaných bankoviek a Národnému centru pre analýzu mincí preskúmanie podozrivých mincí. Tieto orgány musia zaslať všetky nové typy podozrivých bankoviek ECB a všetky nové typy podozrivých mincí Európskemu vedecko-technickému centru (EVTC).
• Úverové inštitúcie, ostatní poskytovatelia platobných služieb a ostatné inštitúcie, ktoré spracúvajú a distribuujú bankovky a mince verejnosti, majú určité povinnosti. Členské štáty musia zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré sa budú vzťahovať na inštitúcie, ktoré neplnia podmienky.
• Spolupráca [okrem iného aj prostredníctvom programu Pericles, ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) 2021/840] sa uskutočňuje medzi príslušnými orgánmi členských štátov EÚ (najmä štátnymi centrálnymi orgánmi zriadenými podľa Medzinárodného dohovoru na potláčanie falšovania meny), ECB, Komisiou a Europolom.
• Informácie o prípadoch falšovania eura sa centralizujú na vnútroštátnej úrovni a zasielajú sa Europolu.
• Systém zahŕňa aj spoluprácu s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami [vrátane Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol)].

Členské štáty musia Komisii a ECB odovzdať zoznam orgánov, ktoré určia za príslušné orgány na identifikáciu falšovaných bankoviek a mincí.

Komisia zriadila skupinu odborníkov na boj proti falšovaniu eura, ktorá má:

• pomáhať pri vypracúvaní návrhov právnych aktov alebo politických iniciatív v súvislosti s falšovaním bankoviek a mincí,
• úzko spolupracovať s Komisiou, členskými štátmi, EVTC, ECB a Europolom,
• zabezpečovať výmenu informácií a vytvorenie osvedčených postupov v oblasti prevencie falšovania a boja proti falšovaniu a analyzovať ich vplyv,
• poskytovať Komisii poradenstvo pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1338/2001 a programu Pericles.

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 1. januára 2002. Od 4. júla 2001 sa však uplatňovalo na bankovky a mince, ktoré ešte neboli vydané, ale ktoré sa mali vydať.

KONTEXT

Cieľom nariadenia (ES) č. 1338/2001, ktoré bolo zavedené ešte pred zavedením eura v roku 2002, je chrániť eurobankovky a euromince pred falšovaním.

Dopĺňa sa ním niekoľko predtým prijatých rozhodnutí:

• zriadenie národných centier pre analýzu a národných centier pre analýzu mincí,
• zriadenie Centra na analýzu falzifikátov,
• zhromažďovanie technických informácii zo strany ECB a EVTC zodpovedného za analýzu euromincí ohľadom falšovania eura,
• zavedenie trestných sankcií proti falšovaniu eura.

Ďalšie informácie:

• Boj proti falšovaniu (Európska komisia)
• Ochrana eura (Európska centrálna banka)
• Boj proti falšovaniu (Európska centrálna banka).

HLAVNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. EÚ L 181, 4.7.2001, s. 6 – 10).

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 1338/2001 boli zapracované do pôvodného dokumentu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/840 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje výmenný, pomocný a školiaci program na ochranu eura proti falšovaniu na obdobie rokov 2021 – 2027 (program „Pericles IV“) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 331/2014 (Ú. v. EÚ L 186, 27.5.2021, s. 1 – 11).

Rozhodnutie Komisie z 12. februára 2016, ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov na boj proti falšovaniu eura (Ú. v. EÚ C 58, 13.2.2016, s. 5 – 7).

Dohoda medzi Európskym policajným úradom (Europol) a Európskou centrálnou bankou (ECB) (Ú. v. EÚ C 123, 17.4.2015, s. 1 – 5).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 1 – 8).

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2013/211/EÚ z 19. apríla 2013 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (prepracované znenie) (ECB/2013/10) (Ú. v. EÚ L 118, 30.4.2013, s. 37 – 42).

Pozri konsolidované znenie.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2010/597/EÚ zo 16. septembra 2010 o kontrole pravosti a upotrebiteľnosti eurobankoviek a ich opätovnom vrátení do obehu (ECB/2010/14) (Ú. v. EÚ L 267, 9.10.2010, s. 1 – 20).

Pozri konsolidované znenie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1210/2010 z 15. decembra 2010 o overovaní pravosti euromincí a manipulácii s euromincami nevhodnými do obehu (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 1 – 5).

Rozhodnutie Rady 2003/861/ES z 8. decembra 2003 o analýze a spolupráci s ohľadom na falšovanie euromincí (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 44).

Nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. EÚ L 181, 4.7.2001, s. 11).

Pozri konsolidované znenie.

Rozhodnutie Rady 2001/887/SVV zo 6. decembra 2001 o ochrane eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 329, 14.12.2001, s. 1 – 2).

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky 2001/912/ES z 8. novembra 2001 o niektorých podmienkach týkajúcich sa prístupu do systému monitorovania falzifikátov (CMS) (ECB/2001/11) (Ú. v. ES L 337, 20.12.2001, s. 49 – 51).

Posledná aktualizácia 15.02.2023