Vývoz geneticky modifikovaných organizmov do krajín mimo EÚ

ZHRNUTIE DOKUMENTU:

Nariadenie (ES) č. 1946/2003 – cezhraničný pohyb geneticky modifikovaných organizmov

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

Jeho cieľom je vykonať určité body Kartagenského protokolu o predchádzaní biotechnologickým rizikám. Dôvodom je skutočnosť, že niektoré geneticky modifikované organizmy (GMO) môžu mať nepriaznivé účinky na životné prostredie a zdravie ľudí.

S cieľom zaistiť vhodnú úroveň ochrany sa nariadením vytvára systém oznamovania a výmeny informácií týkajúcich sa vývozu GMO do krajín mimo EÚ.

HLAVNÉ BODY

V tomto nariadení sa rozlišuje medzi GMO určenými na zámerné uvoľňovanie do životného prostredia (napríklad skúšky v teréne alebo pestovanie, dovoz alebo transformácia GMO na priemyselné výrobky) a GMO určenými pre potraviny alebo krmivá, alebo na spracovanie.

Vývozcovia GMO určených na zámerné uvoľňovanie do životného prostredia musia upovedomiť príslušný vnútroštátny úrad krajiny mimo EÚ dovážajúcej GMO (a v prípade, že neodpovie, upovedomiť ho znovu). V oznámení musia byť zahrnuté informácie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Vývozca musí toto oznámenie a potvrdenie o príjme uchovať po dobu piatich rokov a zaslať kópie úradom vo svojej krajine EÚ a tiež Európskej komisii.

Európska komisia alebo krajina EÚ, ktorá prijala rozhodnutie, musia Stredisku pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti (BCH) oznámiť každé rozhodnutie týkajúce sa používania GMO určených pre potraviny alebo na spracovanie, ktoré možno preniesť cez medzinárodné hranice. Súčasťou oznámenia musia byť informácie uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Tieto GMO nemožno presúvať cez hranice, ak nemajú povolenie v rámci EÚ.

Ak sa krajina EÚ dozvie o neúmyselnom vývoze potenciálne nebezpečných GMO, musí o tom informovať verejnosť, oznámiť to Európskej komisii a poskytnúť radu dotknutej krajine s cieľom umožniť jej prijať potrebné nápravné opatrenie.

Krajiny EÚ musia každé tri roky predložiť správy o uplatňovaní tohto nariadenia.

KONTEXT

EÚ a jej členské krajiny podpísali v roku 2000 Kartagenský protokol, ktorým sa zaisťuje, že pohyb GMO (najmä medzi krajinami) nebude predstavovať riziko pre životné prostredie ani zdravie ľudí.

EÚ odvtedy podpísala v roku 2011 Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru. Sú v ňom rozpracované medzinárodné pravidlá a postupy Kartagenského protokolu, ktorými sa reaguje na škodu spôsobenú GMO prenesenými cez medzinárodné hranice.

HLAVNÉ POJMY

* Geneticky modifikované organizmy – organizmy, na ktorých sa použila génová terapia. Týmto sa môže dosiahnuť umelá zmena ich chemického zloženia, čím získajú nové vlastnosti (napríklad odolnosť rastlín voči suchu, hmyzom alebo chorobe). Keďže dlhodobý vplyv GMO na životné prostredie a zdravie ľudí zostáva vo veľkej miere neznámy, EÚ zaujala prístup predbežnej opatrnosti.

AKT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1 – 10)

SÚVISIACE AKTY

Rozhodnutie Rady 2002/628/ES z 25. júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 48 – 49)

Rozhodnutie Rady 2013/86/EÚ z 12. februára 2013 o uzavretí doplnkového protokolu z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 46, 19.2.2013, s. 1 – 3)

Posledná aktualizácia 24.11.2015