AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Smernicou sa stanovujú pravidlá pre poľnohospodárov týkajúce sa spôsobu používania splaškových kalov* ako hnojiva s cieľom zabrániť tomu, aby tento kal poškodil životné prostredie a ľudské zdravie, a to tak, že sa zabezpečí, aby boli zohľadnené požiadavky na výživu rastlín a aby sa nezhoršila kvalita pôdy a povrchovej a podzemnej vody.

Na tento účel sa v nej stanovujú limitné hodnoty pôdnych koncentrácií siedmich ťažkých kovov, ktoré môžu byť toxické pre rastliny a pre ľudí:

kadmium,
meď,
nikel,
olovo,
zinok,
ortuť,
chróm.

Zakazuje sa ňou používanie splaškových kalov, ktorého výsledkom sú koncentrácie uvedených ťažkých kovov v pôde prevyšujúce tieto limitné hodnoty.

Smernica bola v roku 2018 zmenená rozhodnutím (EÚ) 2018/853, pokiaľ ide o procesné pravidlá týkajúce sa podávania správ v oblasti životného prostredia.

Smernica bola v roku 2019 zmenená nariadením (EÚ) 2019/1010, ktorou sa zosúlaďujú a zefektívňujú požiadavky na podávanie správ v právnych predpisoch týkajúcich sa životného prostredia.

HLAVNÉ BODY

Konkrétne limitné hodnoty sú uvedené v prílohách k smernici:

príloha IA – ťažké kovy v pôde,
príloha IB – ťažké kovy v kaloch,
príloha IC – maximálne množstvá ťažkých kovov, ktoré sa môžu ročne pridať do pôdy.

Pred použitím v poľnohospodárstve sa kal spravidla musí upraviť*. V niektorých krajinách EÚ sa však poľnohospodárom môže povoliť použitie neupravených kalov, ak sú do pôdy vstrekované alebo zapracované.

V určitých situáciách sa kal nesmie vôbec používať v poľnohospodárstve:

na trávne porasty alebo krmoviny, ak má byť tráva spásaná alebo krmoviny zozbierané predtým, ako uplynie doba minimálne tri týždne,
na pôdu, na ktorej sa pestuje ovocie a zelenina počas obdobia rastu. Toto pravidlo neplatí na ovocné stromy,
na pôdu používanú na pestovanie ovocia a zeleniny, ktoré sú spravidla v priamom kontakte s pôdou a spravidla sa konzumujú surové. Tento zákaz platí 10 mesiacov pred zberom úrody a počas samotného zberu.

Zodpovednosť za zabezpečenie, aby poľnohospodári pri používaní kalov neprekročili zákonom stanovené limitné hodnoty, nesú vnútroštátne orgány, ktoré musia zbierať a analyzovať vzorky kalu a pôdy, na ktorej sa kaly používajú, a viesť aktuálne záznamy týkajúce sa:

množstva vyprodukovaných kalov a množstva kalov použitých v poľnohospodárstve,
zloženia a vlastností kalov,
spôsobu vykonanej úpravy kalov,
miesta použitia kalov a subjektov/osôb, ktoré ich používajú.

Krajiny EÚ musia od 1. januára 2022 na základe prijatého nariadenia (EÚ) 2019/1010 navyše viesť záznamy o všetkých ostatných informáciách týkajúcich sa transpozície a vykonávania tejto smernice a musia ich poskytovať Európskej komisii. Okrem toho musia prezentovať informácie zaregistrované v týchto záznamoch takým spôsobom, aby digitálne údaje odkazovali na konkrétne miesto alebo geografickú oblasť.

Krajiny EÚ musia Komisii každé tri roky posielať informácie o vykonávaní tejto smernice vo forme správy o sektore, ktorá zahrnie aj iné príslušné smernice, a to na základe dotazníka podľa rozhodnutia Komisie 94/741/ES. Podľa rozhodnutia (EÚ) 2018/853 sa tieto správy o sektore vypracúvajú na základe dotazníka alebo osnovy prijatých Komisiou vo forme vykonávacieho aktu. Správa sa musí Komisii predložiť do deviatich mesiacov od konca obdobia troch rokov, na ktoré sa vzťahuje.

Nariadením (EÚ) 2019/1010, ktorým sa mení táto smernica s účinnosťou od 1. januára 2022, sa zjednodušuje proces podávania správ. Jeho cieľom je takisto zabezpečiť, aby krajiny EÚ zvýšili transparentnosť informácií, ktoré poskytujú, a aby k nim verejnosť získala prístup čo najrýchlejšie. Uvedené záznamy sa musia zverejniť a ľahko dostupným spôsobom sprístupniť verejnosti za každý kalendárny rok, a to do ôsmich mesiacov od konca príslušného kalendárneho roka, a musia sa predložiť aj Komisii.

Komisia uverejňuje pravidelné správy o používaní kalov v poľnohospodárstve EÚ, v ktorých spája informácie týkajúce sa tejto témy, ktoré oznámili jednotlivé krajiny.

Uplatňuje sa od 18. júla 1986 a do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ mala byť transponovaná do 18. júna 1989.

KONTEXT

HLAVNÉ POJMY

Splaškový kal: kal z čističiek odpadových vôd upravujúcich odpadové vody z domácností a komunálne odpadové vody, kal z vyhnívacích nádrží a z ostatných podobných čistiarní odpadových vôd.

Upravený kal: kal, ktorý prešiel biologickou, chemickou alebo tepelnou úpravou, dlhodobým skladovaním alebo akýmkoľvek iným vhodným procesom, ktorým sa významne zníži jeho schopnosť fermentácie (čím sa zmenšia jeho zdravotné riziká).

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6 – 12)

Následné zmeny smernice 86/278/EHS boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1010 z 5. júna 2019 o zosúladení povinností podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 a smernice Rady 86/278/EHS (Ú. v. EÚ L 170, 25.6.2019, s. 115 – 127)

Použitie splaškových kalov v poľnohospodárstve