Článok 49 Zmluvy o Európskej únii
Článok 2 Zmluvy o Európskej únii
Oprávnenosť
Krajina, ktorá požiadala o členstvo, musí:
Krajina, ktorá požiadala o členstvo, musí zároveň spĺňať kritériá oprávnenosti. Tieto kritériá sa zvyknú nazývať kodanské kritériá, pretože boli vymedzené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993. Ide o tieto kritériá:
Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo v Madride v decembri 1995, bolo doplnené, že kandidátska krajina musí byť schopná uplatňovať právo EÚ a musí byť schopná zabezpečiť, že právo EÚ transponované do vnútroštátnych právnych predpisov sa vykonáva účinne prostredníctvom vhodných správnych a súdnych štruktúr.
EÚ si vyhradzuje právo rozhodnúť, kedy kandidátska krajina splnila prístupové kritériá. Samotná EÚ tiež musí byť schopná integrovať nových členov.
Postup
Žiadosť
Európska krajina, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 2 ZEÚ, predloží Rade EÚ formálnu žiadosť. Rada EÚ informuje o tejto žiadosti Európsky parlament, Európsku komisiu a národné parlamenty.
Stanovisko Európskej komisie
Po konzultácii s Radou EÚ vydá Európska komisia stanovisko k žiadosti o členstvo v EÚ podanej príslušnou krajinou.
Štatút kandidátskej krajiny
Štatút kandidátskej krajiny udeľuje krajine Rada EÚ jednomyseľne po tom, ako Komisia vydá priaznivé stanovisko, pod podmienkou schválenia Európskou radou.
Rokovania
Rokovania sa otvárajú po tom, ako Rada EÚ vydá jednomyseľné rozhodnutie.
Rokovania sa uskutočňujú na medzivládnych konferenciách medzi vládami krajín EÚ a vládou kandidátskej krajiny. Acquis (súbor právnych predpisov EÚ) sa v záujme efektívnej organizácie rokovaní rozdelí na oblasti politiky. (V súčasnosti existuje 35 oblastí politiky čiže „kapitol“.)
Rada EÚ môže stanoviť úvodné kritériá alebo referenčné hodnoty pre uzavretie rokovaní pre všetky kapitoly alebo priebežné kritériá pre určité konkrétne kapitoly. Rozhodnutie stanoviť kritériá vychádza zo správy o preverovaní vypracovanej po procese preverovania v jednotlivých kapitolách. Kapitolu je možné predbežne uzavrieť len vtedy, keď kandidátska krajina preukáže, že acquis v danej kapitole už implementovala – alebo že ho do dňa pristúpenia implementuje, a pokiaľ splnila stanovené kritériá.
Počas predvstupovej fázy Komisia monitoruje úsilie kandidátskej krajiny pri implementácii acquis. Zároveň kandidátskym krajinám počas tohto procesu pomáha prostredníctvom nástrojov predvstupovej pomoci, ako je TAIEX.
Prechodné opatrenia – strany tiež diskutujú o tom, či (a ako) sa niektoré pravidlá môžu zavádzať postupne, aby mala pristupujúca krajina alebo členské štáty (krajiny) EÚ čas na prispôsobenie. O tejto otázke sa diskutuje najmä v konečných fázach rokovaní.
Komisia v priebehu celého procesu informuje Radu EÚ a Európsky parlament, a to najmä prostredníctvom každoročných balíkov týkajúcich sa rozširovania, ktoré sa skladajú z horizontálneho strategického dokumentu vo forme oznámenia o politike rozšírenia a správ o jednotlivých krajinách. O týchto dokumentoch rokuje Európsky parlament a svoje pripomienky predkladá v uzneseniach prijatých v pléne. Kandidátske krajiny tiež zostavujú každoročné národné programy, v ktorých hodnotia vlastný pokrok v implementácii jednotlivých kapitol acquis.
Pristúpenie
Keď sú dokončené prístupové rokovania po konečnom uzavretí všetkých kapitol v balíku, konferencia členských štátov (krajín) EÚ, ktorá pripravuje text, vypracuje a dokončí zmluvu o pristúpení. Zmluvu o pristúpení musí jednomyseľne schváliť Rada EÚ, pričom musí získať súhlas Európskeho parlamentu. Zmluvu potom podpíše každý členský štát EÚ a prístupová krajina. Pred nadobudnutím účinnosti musí zmluvu o pristúpení ratifikovať v súlade s vlastným ústavným postupom každý členský štát EÚ a prístupová krajina.
Ďalšie informácie:
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava VI – Záverečné ustanovenia – Článok 49 (pôvodný článok 49 ZEÚ) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 43)
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava I – Spoločné ustanovenia – Článok 2 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 17)
Posledná aktualizácia 17.01.2020