Medzinárodné dohody – postupy EÚ pri ich prijímaní
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Článok 218 ZFEÚ — postupy EÚ pri prijímaní medzinárodných dohôd
SÚHRN
AKÝ JE CIEĽ TOHTO ČLÁNKU?
HLAVNÉ BODY
V článku sa stanovujú príslušné právomoci Rady, Európskej komisie či vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskeho parlamentu a Súdneho dvora Európskej únie v tomto procese.
Rada má vo všeobecnosti právomoc začať rokovania, prijímať smernice pre rokovania, podpisovať a uzavierať dohody.
Komisia (alebo vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky) predkladá odporúčania Rade na začatie rokovaní o dohode.
Skôr ako môže Rada prijať niektoré typy dohôd, je potrebný súhlas Európskeho parlamentu, a to pokiaľ ide o:
Pri všetkých ostatných typoch dohôd sa vyžaduje konzultácia s Európskym parlamentom.
Na žiadosť krajiny EÚ, Rady, Komisie alebo Parlamentu môže Súdny dvor poskytnúť stanovisko o tom, či je plánovaná dohoda v súlade so zmluvami EÚ.
Rada sa môže uznášať kvalifikovanou väčšinou svojich členov okrem prípadov, keď sa obvykle vyžaduje jednomyseľnosť, a to napríklad pri dohodách o pristúpení EÚ k EDĽP.
ODKEDY SA ČLÁNOK UPLATŇUJE?
Uplatňuje sa od 1. januára 1958.
AKT
Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Piata časť – Vonkajšia činnosť Únie, Hlava V – Medzinárodné dohody, článok 218 (pôvodný článok 300 ZES)
Posledná aktualizácia 21.03.2016