Vnútorný trh s elektrinou

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2009/72/ES – pravidlá pre trh EÚ s elektrinou

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

• Cieľom je zaviesť spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny.
• Zároveň sa ňou ustanovujú povinnosti univerzálnej služby a práva spotrebiteľov a objasňujú požiadavky týkajúce sa hospodárskej súťaže.

HLAVNÉ BODY

Pravidlá organizácie odvetvia

Pravidlá organizácie odvetvia sú zamerané na konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný trh s elektrinou.

Krajiny EÚ môžu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky uložiť povinnosti služby vo verejnom záujme, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a bezpečnosť dodávky, pravidelnosť a kvalitu služby, cenu, ochranu životného prostredia a energetickú účinnosť.

Krajiny EÚ musia zaistiť, aby mali všetci spotrebitelia právo zvoliť si svojho dodávateľa elektriny a do troch týždňov jednoducho zmeniť dodávateľa s pomocou prevádzkovateľa. Zároveň musia zaistiť, aby spotrebitelia získali všetky relevantné údaje o spotrebe.

Dodávatelia elektriny majú povinnosť informovať koncových odberateľov o:

• podiele každého zdroja energie;
• spôsobenom vplyve na životné prostredie;
• ich právach v prípade sporu.

Krajiny EÚ musia zaviesť nezávislý mechanizmus (ombudsman pre odvetvie energetiky alebo orgán zastupujúci spotrebiteľov) na účinné vybavovanie sťažností alebo sporov.

Krajiny EÚ majú takisto povinnosť zaistiť monitorovanie bezpečnosti dodávky. Musia určiť kritériá technickej bezpečnosti s cieľom zaistiť integráciu svojich národných trhov na jednej alebo viacerých regionálnych úrovniach. Národné regulačné orgány majú navyše spolupracovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky s cieľom zaručiť súlad regulačných rámcov medzi regiónmi.

Výroba

Krajiny EÚ musia určiť kritériá na výstavbu nových výrobných kapacít na svojom území, pričom sa zohľadnia také aspekty, ako napríklad:

• zabezpečenie a bezpečnosť elektrizačných sústav;
• ochrana verejného zdravia a bezpečnosti;
• prínos k cieľom Komisie „20-20-20“.

Prevádzka prenosovej sústavy

Krajiny EÚ mali povinnosť od 3. marca 2012 oddeliť prenosové sústavy a prevádzkovateľov prenosových sústav.

Podnik musí byť najprv certifikovaný a až potom môže byť úradne určený ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy. V Úradnom vestníku Európskej únie sa musí uverejniť zoznam prevádzkovateľov prenosových sústav určených krajinami EÚ.

Prevádzkovatelia prenosových systémov sú zodpovední najmä za:

• zabezpečenie dlhodobej schopnosti sústavy uspokojovať požiadavky na elektrinu;
• zabezpečenie primeraných prostriedkov na splnenie povinností služby;
• prispievanie k bezpečnosti dodávky;
• riadenie tokov elektriny v sústave;
• poskytovanie informácií týkajúcich sa prevádzky, rozvoja a interoperability prepojenej sústavy prevádzkovateľovi akejkoľvek inej sústavy;
• zabezpečenie nediskriminácie medzi užívateľmi sústavy;
• poskytovanie informácií užívateľom sústavy, ktoré potrebujú pre prístup do sústavy;
• výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Prevádzka distribučnej sústavy

Krajiny EÚ musia určiť prevádzkovateľov distribučných sústav alebo vyžadovať, aby ich určili podniky, ktoré vlastnia alebo sú zodpovedné za distribučné sústavy.

Prevádzkovatelia distribučných sústav sú zodpovední najmä za:

• zaistenie dlhodobej kapacity sústavy z hľadiska distribúcie elektriny, prevádzky, údržby, rozvoja a ochrany životného prostredia;
• zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o užívateľov sústav;
• poskytovanie informácií užívateľom sústav;
• krytie energetických strát a udržiavanie rezervnej kapacity elektriny.

Krajiny EÚ majú možnosť zaviesť uzavretú distribučnú sústavu na distribúciu elektriny v rámci geograficky vymedzeného priemyselného, obchodného alebo zdieľaného miesta služby.

Oddelenie a transparentnosť účtovníctva

Krajiny EÚ a príslušné orgány majú právo prístupu k účtovníctvu elektroenergetických podnikov, musia však zachovávať dôvernosť určitých informácií.

Elektroenergetické podniky musia viesť samostatné účtovníctvo za svoje prenosové a distribučné činnosti.

Organizácia prístupu do sústavy

Krajiny EÚ musia zorganizovať systém pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav. Tarify založené na tomto systéme sa uverejnia.

Krajiny EÚ musia tiež stanoviť kritériá udeľovania povolení na vybudovanie priamych vedení na ich území, a to na objektívnom a nediskriminačnom základe.

Národné regulačné orgány

Krajiny EÚ musia na vnútroštátnej úrovni určiť regulačný orgán. Musí byť nezávislý a vykonávať svoje právomoci nezaujatým spôsobom. Zodpovedný je najmä za:

• stanovovanie prenosových alebo distribučných taríf;
• spoluprácu v oblasti cezhraničných záležitostí;
• monitorovanie investičných plánov prevádzkovateľov prenosových sústav;
• zabezpečovanie prístupu k údajom o spotrebe odberateľov.

Maloobchodné trhy

Musia sa vymedziť zmluvné dojednania, záväzky voči odberateľom, pravidlá výmeny údajov a zúčtovania, zodpovednosť za vlastníctvo údajov a odpočet.

Odberatelia elektriny okrem domácností môžu uzatvárať zmluvy s viacerými dodávateľmi súčasne.

Opatrenia týkajúce sa odchýlok

Krajina EÚ môže prijať potrebné ochranné opatrenia v prípade náhlej krízy na trhu alebo ak je ohrozená bezpečnosť osôb. Odchýlky možno tiež získať v prípade prevádzkových problémov v izolovaných sústavách.

Smernicou 2009/72/ES sa zrušila smernica 2003/54/ES s platnosťou od 3. marca 2011.

Inteligentné meranie – doterajší pokrok

V roku 2012 prijala Európska komisia odporúčanie 2012/148/EÚ. Vymedzujú sa v ňom podrobné odporúčania týkajúce sa:

• ochrany a bezpečnosti údajov,
• metodiky na ekonomické hodnotenie dlhodobých nákladov a prínosov inštalácie inteligentných meracích systémov, ako aj
• spoločných minimálnych funkčných požiadaviek na inteligentné meracie systémy pre elektrinu.

Krajiny EÚ v súlade so smernicou 2009/72/ES oznámili Komisii v roku 2012 výsledky svojich analýz nákladov a prínosov, týkajúcich sa zavedenia inteligentných meracích systémov. Výsledky tohto referenčného porovnávania boli uverejnené v správe Komisie v roku 2014.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 3. septembra 2009. Krajiny EÚ mali povinnosť zapracovať ju do vnútroštátnych právnych predpisov do 3. marca 2011.

KONTEXT

Ďalšie informácie sú uvedené v časti právne predpisy v oblasti trhu na webovom sídle Európskej komisie.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 – 93)

SÚVISIACE AKTY

Odporúčanie Komisie 2012/148/EÚ z 9. marca 2012 o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov (Ú. v. EÚ L 73, 13.3.2012, s. 9 – 22)

Správa Komisie: Referenčné porovnanie zavádzania inteligentného meracieho systému v EÚ-27 so zameraním na elektrinu (COM(2014) 356 final zo 17.6.2014)

Posledná aktualizácia 08.05.2016