Dohoda o Európskom hospodárskom priestore

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie 94/1/ESUO, ES o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO DOHODY?

Dohodou sa vytvorila zóna s voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu v 31 európskych krajinách.
Jej cieľom je „podporovať neustále a vyvážené posilňovanie obchodu a hospodárskych vzťahov“ medzi týmito krajinami.
V súčasnosti zahŕňa 28 krajín EÚ (1) a tri zo štyroch krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Okrem 4 „slobôd“ (t. j. voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb) a určitých aspektov ďalších súvisiacich oblastí politiky (napr. vzdelávanie, výskum, sociálne záležitosti, ochrana spotrebiteľa, podnikové právo a životné prostredie) sa Dohoda vzťahuje aj na pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci.
Dohodou sa zaručujú rovnaké práva a povinnosti v rámci jednotného trhu EÚ pre občanov, pracovníkov a podniky z troch krajín EZVO. V týchto troch krajinách EZVO majú občania, pracovníci a podniky EÚ podobné práva a povinnosti .
Dohodou sa neupravujú tieto oblasti politiky EÚ:
- spoločné politiky poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (hoci ich súčasťou sú odkazy na obchod s produktmi rybolovu a poľnohospodárskymi produktmi);
- colná únia;
- obchodná politika;
- spravodlivosť a vnútorné záležitosti (hoci tri krajiny EHP z EZVO sú súčasťou Schengenskej dohody – ktorou sa odstránili vnútorné hraničné kontroly medzi jej signatárskymi krajinami);
- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika;
- priame a nepriame dane;
- hospodárska a menová únia.

Spoločné orgány

Dohodou sa vytvorilo niekoľko spoločných orgánov EHP, ktoré vo veľkej miere odrážajú inštitúcie EÚ:

Spoločný výbor EHP sa stretáva pravidelne a na základe konsenzu prijíma rozhodnutia týkajúce sa začleňovania právnych predpisov EÚ do Dohody o EHP. EÚ zastupuje Európska komisia [Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a ďalšie oddelenia] a EZVO zastupujú veľvyslanci troch krajín EZVO.
Rada EHP pozostáva z členov Rady Európskej únie a Komisie (zastúpenej ESVČ a jej ďalšími oddeleniami), ako aj ministrov zahraničných vecí z troch krajín EZVO začlenených do EHP. Stretáva sa dvakrát ročne s cieľom určiť strategické smerovanie Dohody a usmernenia pre Spoločný výbor EHP.
Poradný výbor EHP je zložený z členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a členov Poradného výboru EZVO.
Spoločný parlamentný výbor EHP tvoria členovia Európskeho parlamentu a členovia národných parlamentov troch krajín EZVO. Nezapája sa do rozhodovania, ale monitoruje a kontroluje politiky a rozhodnutia EÚ relevantné pre EHP.

Okrem toho:

Dozorný úrad EZVO zaisťuje, aby Island, Lichtenštajnsko a Nórsko dodržiavali svoje povinnosti v Dohode o EHP; Európska komisia vykonáva podobnú úlohu, pokiaľ ide o krajiny EÚ;
Súd EZVO rozhoduje o žalobách, ktoré vzniesol Dozorný úrad EZVO voči krajine EZVO v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním alebo výkladom pravidiel EHP, rovnako ako Súdny dvor EÚ v prípade krajín EÚ.

Ako sa právne predpisy EÚ stávajú právnymi predpismi EHP?

Krajiny EZVO nie sú formálne zapojené do procesu tvorby právnych predpisov EÚ. Môžu sa však zúčastňovať prípravnej činnosti a predkladať pripomienky.
Keď EÚ prijíma právne predpisy, tri krajiny EZVO posudzujú, či je daný akt relevantný pre EHP. Ak sa všetky tri krajiny zhodnú na jeho relevantnosti, Sekretariátu EZVO pripraví návrh rozhodnutia spoločného výboru s cieľom zmeniť Dohodu o EHP.
Návrh rozhodnutia spoločného výboru následne schváli Komisia alebo, ak obsahuje zásadné zmeny, zašle sa Rade na schválenie.
Sekretariát EZVO a ESVČ následne prekonzultujú načasovanie schválenia rozhodnutia v Spoločnom výbore EHP.

Účasť v programoch a agentúrach EÚ

Tri krajiny EZVO sa zúčastňujú na širokej škále programov a agentúr EÚ. Po odsúhlasení tejto účasti sa daný program začlení do Dohody o EHP a krajiny sa zaviažu, že budú prispievať k prevádzkovým nákladom.

Finančné aspekty

Členovia EZVO prispievajú na základe tejto Dohody k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi EHP – v súčasnosti prijíma pomoc 16 krajín EÚ. Tieto granty EHP spoločne financuje Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, pričom každá krajina prispieva podľa svojej veľkosti a bohatstva.

Okrem príspevkov týchto troch krajín EZVO na prevádzkové náklady programov EÚ prispievajú aj na administratívne náklady (napr. kancelárske priestory, stretnutia atď.).

KONTEXT

Dohodu o EHP podpísalo v roku 1992 vtedajších 12 krajín EÚ a 6 krajín EZVO: Fínsko, Island, Lichtenštajnsko, Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko a Švédsko, hoci Švajčiarsko sa neskôr rozhodlo Dohodu zamietnuť. Účinnosť nadobudla v roku 1994. V roku 1995 pristúpili k EÚ tri krajiny EZVO (Fínsko, Rakúsko a Švédsko). Dohoda sa postupne upravovala so zreteľom na pristúpenie desiatich krajín k členstvu v EÚ v roku 2004, ďalších dvoch krajín v roku 2007 a napokon Chorvátska v roku 2013.

Ďalšie informácie:

Vzťahy EÚ s Európskym hospodárskym priestorom (EHP) na webovom sídle Európskej služby pre vonkajšiu činnosť
Európsky hospodársky priestor na webovom sídle EZVO

AKT

Rozhodnutie Rady a Komisie 94/1/ESUO, ES z 13. decembra 1993 o uzavretí Dohody o Európskom hospodárskom priestore medzi Európskymi spoločenstvami, ich členskými štátmi a Rakúskou republikou, Fínskou republikou, Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 1)

Dohoda o Európskom hospodárskom priestore – Záverečný akt – Spoločné vyhlásenia – Vyhlásenia vlád členských štátov Spoločenstva a štátov EZVO – Dojednania – Schválený zápis z rokovania – Vyhlásenia jednej alebo viacerých zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3 – 522)

Následné zmeny Dohody boli zapracované do základného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Posledná aktualizácia 24.05.2016

(1) Spojené kráľovstvo vystupuje z Európskej únie a od 1. februára 2020 je treťou krajinou (krajinou mimo EÚ).