Výročné vyhlásenie o eurozóne za rok 2009

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Oznámenie [KOM(2009) 527 v konečnom znení] – výročné vyhlásenie o eurozóne za rok 2009

AKÝ JE CIEĽ TOHTO OZNÁMENIA?

• Podrobne sa v ňom opisuje reakcia eurozóny na hospodársku krízu z roku 2008 a uvádzajú sa spôsoby na zlepšenie fungovania hospodárskej a menovej únie.
• Stanovuje sa v ňom potreba širšieho makroekonomického dohľadu finančných systémov v eurozóne, aby sa v budúcnosti mohla vytvoriť rýchlejšia a efektívnejšia koordinovaná politická reakcia.

HLAVNÉ BODY

• Po hospodárskej kríze, ktorá sa začala v lete 2007 a vyvrcholila v roku 2008, sa začínajú objavovať príznaky stability vo finančnom systéme. Počas krízy euro účinne chránilo eurozónu pred výkyvmi výmenného kurzu a úrokovej sadzby, ktoré boli v minulosti pre krajiny Európskej únie (EÚ) také škodlivé v prípadoch otrasov na finančných trhoch. Schopnosť eura konať rýchlo a v koordinácii s centrálnymi bankami prispela k stabilite celého medzinárodného menového systému.
• Finančná kríza dosvedčila výhody členstva v eurozóne a zvýšila príťažlivosť eura pre krajiny EÚ mimo eurozóny. Medzi výhody patrí poskytnutie prístupu k likvidite Európskej centrálnej banky pre domáce inštitúcie.
• Euro však neochráni eurozónu pred všetkými hospodárskymi problémami, a najmä tými, ktoré súvisia s makroekonomickými nerovnováhami. Kríza poukázala na určité slabé stránky eurozóny. Nerovnováhy v eurozóne spôsobili, že niektoré hospodárstva boli viac vystavené kríze ako iné. Pred krízou si mnohé krajiny eurozóny nevšímali riziko nerovnováh, no finančná kríza dosvedčila nutnosť zmeny.

Reakcia eurozóny na krízu

• Chýbali uspokojivé mechanizmy dohľadu, ktoré nedokázali konať rýchlo a poskytnúť koordinovanú reakciu po začatí krízy. Počiatočné reakcie vychádzali predovšetkým z domácich úvah jednotlivých krajín eurozóny. V októbri 2008 prvý samit Euroskupiny pomohol vytvoriť reakciu na úrovni EÚ a Európska komisia poskytla spoločnú stratégiu na vykonávanie vnútroštátnych plánov na záchranu bankového sektora.
• Komisia odvtedy predložila formálne právne návrhy, na základe ktorých vznikol nový európsky systém finančného dohľadu. Cieľom bolo zvýšiť prudenciálny dohľad nad jednotlivými finančnými inštitúciami aj celým finančným systémom.
• EÚ popri vnútorných politikách stojí aj na čele regulačnej reformy finančných trhov a pomáha formovať a rozvíjať iniciatívy a záväzky skupiny G20.
• Vďaka fiškálnej konsolidácii v eurozóne v súlade s Paktom stability a rastu sa väčšina krajín vedela lepšie ako predtým vysporiadať s krízou. Fiškálna konsolidácia však nebola dokončená v niektorých krajinách eurozóny, v ktorých úrovne verejného dlhu zostali vysoké a verejné financie sa stali závislými od fiškálnych príjmov. V dôsledku toho niekoľko krajín eurozóny nebolo schopných prispievať do spoločného fiškálneho stimulu, ktorý bol ustanovený v Európskom pláne na oživenie hospodárstva.
• Pre krajiny eurozóny má koordinácia zásadný význam vzhľadom na ich úzky hospodársky a finančný vzťah so spoločnou menou a s jednotnou menovou politikou. Reakcia eurozóny na krízu mohla byť rýchlejšia a účinnejšia, keby bola koordinácia medzi členskými krajinami efektívnejšia.

Cesta vpred – širší makroekonomický dohľad

• V kríze sa ukázalo, že je potrebné, aby členské krajiny eurozóny dosiahli pokrok v programe reforiem EMU@10. V tomto oznámení zo 7. mája 2008 Komisia navrhla program reforiem politiky na zlepšenie fungovania hospodárskej a menovej únie (HMÚ) vzhľadom na rýchlo sa meniace globálne prostredie, starnúce obyvateľstvo a narastajúce obavy v oblasti energetiky a zmeny klímy. V programe reforiem sa v oblasti vonkajšej politiky navrhovalo, aby eurozóna zohrávala poprednú úlohu v globálnej správe hospodárskych záležitostí.
• Nerovnováhy v eurozóne sa pred finančnou krízou neriešili. Na zostavenie koordinovanej politickej reakcie je preto potrebný širší dohľad. Tento širší dohľad by mal zahŕňať vývoj na finančnom trhu. Príliš veľká zadlženosť súkromného sektora spôsobila neudržateľné hospodárske trendy. Takéto finančné nerovnováhy treba odhaľovať a riešiť skôr.
• Dohľad musí byť rozšírený, aby sa zabezpečili udržateľné verejné financie. Malým rastom v spojení so stúpajúcim dlhom sa verejné financie dostávajú do ťažkej situácie, a to v čase, keď sa začína prejavovať vplyv starnutia obyvateľstva. Je potrebný konkrétny strategický záväzok, aby sa dosiahlo posilnenie fiškálnej spolupráce, ktorá vhodným spôsobom nastavuje rovnováhu medzi obavami súvisiacimi so stabilizáciou a udržateľnosťou v súlade s Paktom stability a rastu.
• Koordinácia politík a krajín eurozóny sa musí zlepšiť s cieľom umožniť rozumné stratégie na ukončenie krízy. Táto koordinácia musí obsahovať spoločnú dohodu o vhodnom načasovaní, tempe a postupnosti normalizácie nastavenia politiky.

HLAVNÝ DOKUMENT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke – Výročné vyhlásenie o eurozóne za rok 2009 [KOM(2009) 527 v konečnom znení zo 7. októbra 2009]

SÚVISIACE DOKUMENTY

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke – EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie [KOM(2008) 238 v konečnom znení zo 7. mája 2008]

Posledná aktualizácia 28.03.2017