Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ
Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je bezpečnostná a obranná politika EÚ. Je súčasťou zahraničnej politiky EÚ, teda spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).
SÚHRN
Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je bezpečnostná a obranná politika EÚ. Je súčasťou zahraničnej politiky EÚ, teda spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).
AKÝ JE CIEĽ SBOP?
Vytvára rámec pre vojenské a obranné hľadiská politiky EÚ. SBOP bola vytvorená podpísaním Lisabonskej zmluvy v roku 2009 a nahrádza a rozširuje sa ňou bývalá európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP). Cieľom politiky je vytvoriť spoločnú európsku obrannú spôsobilosť.
HLAVNÉ BODY
-
V záujme vykonávania SBOP musia krajiny EÚ sprístupniť civilné a vojenské spôsobilosti EÚ.
-
SBOP zahŕňa postupné rámcovanie spoločnej obrannej politiky EÚ, ktoré povedie k spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. Politika EÚ nebude mať vplyv na osobitnú povahu bezpečnostnej obrannej politiky niektorých krajín EÚ a bude rešpektovať povinnosti niektorých krajín EÚ v rámci NATO. V Lisabonskej zmluve bola vytvorená doložka o vzájomnej obrane, ktorá je kľúčovým prvkom SBOP.
-
Krajiny EÚ prijmú opatrenia na zlepšenie svojich vojenských spôsobilostí. Európska obranná agentúra (EDA) je orgán, ktorého cieľom je uľahčovať tieto opatrenia. Rade EÚ podáva správy o svojej činnosti, ktorá sa týka:
-
vymedzenia spoločných cieľov pre krajiny EÚ v oblasti vojenskej spôsobilosti;
-
zavedenia a riadenia programov na dosiahnutie stanovených cieľov;
-
harmonizácie prevádzkových potrieb krajín EÚ prostredníctvom koncepcie „združovania a spoločného využívania“ vojenských spôsobilostí;
-
riadenia výskumnej činnosti v oblasti obrannej technológie (22 prioritných oblastí vrátane elektronického hardvéru, protimínových systémov a fyzickej ochrany);
-
posilňovania priemyselnej a technologickej základne sektora obrany a
-
zefektívnenia vojenských výdavkov.
-
Trvalá štruktúrovaná spolupráca v oblasti obrany (PSCD) (ktorá bola takisto zavedená v Lisabonskej zmluve - článok 42 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii) sa vzťahuje na hlbšiu formu spolupráce medzi krajinami EÚ. V tomto rámci sa krajiny EÚ zaväzujú, že budú intenzívnejšie rozvíjať obranné spôsobilosti a dodávať bojové jednotky na plánované misie. EDA posudzuje príspevky, zatiaľ čo Rada povoľuje spoluprácu.
-
EÚ môže využiť civilné a vojenské aktíva mimo EÚ na zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti. Typy úloh, ktoré sa môžu vykonávať v rámci SBOP:
-
humanitárne a záchranné úlohy;
-
predchádzanie konfliktom;
-
úlohy bojových síl pri riešení krízových situácií;
-
spoločné operácie odzbrojovania;
-
poradenstvo vo vojenských otázkach a podporné úlohy a
-
úlohy stabilizácie po konflikte.
-
Rada EÚ vymedzuje ciele úloh a podmienky ich vykonávania. Môže delegovať vykonávanie úlohy krajinám EÚ, ktoré sú ochotné a schopné vykonávať danú úlohu. Krajiny EÚ zodpovedné za vykonávanie úloh konajú v spojení s vysokým predstaviteľom pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a musia pravidelne informovať Radu o svojom pokroku.
KONTEXT
Myšlienka spoločnej obrannej politiky Európy siaha do roku 1948, keď bola podpísaná Bruselská zmluva (podpísalo ju Spojené kráľovstvo (1), Francúzsko a krajiny Beneluxu). Obsahovala doložku o vzájomnej obrane, ktorá viedla k vytvoreniu Západoeurópskej únie (ZEÚ). Odvtedy sa európska bezpečnostná politika vydala rôznymi smermi a rozvíjala sa súčasne v rámci ZEÚ, NATO a EÚ.
Ďalšie informácie: Bezpečnosť a obrana - SBOP
Posledná aktualizácia 16.09.2015