Rozdelenie právomocí v rámci Európskej únie

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – druhy a oblasti právomocí EÚ

Európska únia (EÚ) má len tie právomoci (kompetencie), ktoré boli na ňu prenesené zmluvami (zásada prenesenia právomocí). Podľa tejto zásady môže EÚ konať len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov, ktoré sú v nich vymedzené. Právomoci, ktoré na EÚ neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.

V Lisabonskej zmluve sa spresňuje rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členské štáty. Tieto právomoci sa delia na tri hlavné druhy:

• výlučné právomoci EÚ
• spoločné právomoci a
• podporné právomoci.

Tri hlavné typy právomocí

EÚ má výlučnú právomoc uzatvárať za určitých podmienok medzinárodné dohody.

• 1.
  Výlučné právomoci EÚ [článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)]. Oblasti, v ktorých len EÚ môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich EÚ splnomocní na vykonanie týchto aktov. EÚ má výlučnú právomoc v týchto oblastiach:

  • colná únia
  • ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu
  • menová politika pre krajiny eurozóny
  • ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva
  • spoločná obchodná politika.
• 2.
  Spoločné právomoci (článok 4 ZFEÚ). EÚ a jej členské štáty môžu vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vykonávajú vlastnú právomoc v oblastiach, v ktorých EÚ nevykoná svoju právomoc, alebo v ktorých sa rozhodla nevykonávať svoju právomoc. Spoločná právomoc EÚ a členských štátov sa uplatňuje v týchto oblastiach:

  • vnútorný trh
  • sociálna politika, (ale len pokiaľ ide o aspekty osobitne vymedzené v zmluve)
  • hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (regionálna politika)
  • poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (okrem ochrany morských biologických zdrojov)
  • životné prostredie
  • ochrana spotrebiteľa
  • doprava
  • transeurópske siete
  • energetika
  • priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
  • spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia (pokiaľ ide o aspekty vymedzené v ZFEÚ)
  • výskum, technický rozvoj a kozmický priestor
  • rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc.
• 3.
  Podporné právomoci (článok 6 ZFEÚ). EÚ môže len zasiahnuť prostredníctvom činností, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti jej členských štátov. V právne záväzných aktoch EÚ sa nesmie vyžadovať harmonizácia právnych predpisov alebo nariadení členských štátov. Podporné právomoci sa vzťahujú na tieto oblasti politiky:

  • ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí
  • priemysel
  • kultúra.
  • cestovný ruch
  • vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport
  • civilná ochrana
  • administratívna spolupráca.

Osobitné právomoci

EÚ môže prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby krajiny členské štáty koordinovali svoju hospodársku, sociálnu politiku a politiku zamestnanosti na úrovni EÚ.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa vyznačuje osobitnými inštitucionálnymi prvkami, ako je obmedzená účasť Európskej komisie a Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese a vylúčenie akejkoľvek legislatívnej činnosti. Politiku ustanovuje a vykonáva Európska rada (tvorená čelnými predstaviteľmi štátov alebo vlád členských štátov) a Rada Európskej únie (pozostávajúca zo zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni). Predseda Európskej rady a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zastupujú EÚ vo veciach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Výkon právomoci

Výkon právomocí EÚ podlieha dvom základným zásadám stanoveným v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

• Proporcionalita. Obsah a rozsah činnosti EÚ nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
• Subsidiarita. V oblasti nevýlučných právomocí môže EÚ konať len v takom rozsahu a vtedy, ak cieľ navrhovanej činnosti nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, alebo ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

HLAVNÝ DOKUMENT

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Prvá časť – Zásady – Hlava I – Druhy a oblasti právomocí Únie – Článok 2 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 50).

Posledná aktualizácia 24.02.2022