1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES 1999 L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi pani Rodicou Popescu a jej zamestnávateľom, Direcţia Sanitar Veterinară şi pentru Siguranţa Alimentelor Gorj (Riaditeľstvo veterinárneho zdravia a potravinovej bezpečnosti Gorj, Rumunsko, ďalej len „Riaditeľstvo veterinárneho zdravia“), vo veci kvalifikácie pracovných zmlúv, ktoré viažu dotknutú osobu s jej zamestnávateľom.

3

Z odôvodnenia 14 smernice 1999/70 založenej na článku 139 ods. 2 ES vyplýva, že signatárske strany vyjadrili uzatvorením rámcovej dohody želanie zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú uplatňovaním zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec, ktorým by sa zamedzilo nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú uzatvárajú opätovne.

4

Druhý a tretí odsek preambuly rámcovej dohody znejú takto:

„Strany tejto dohody uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú a naďalej budú predstavovať všeobecnú formu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Takisto uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu určitú za určitých podmienok zodpovedajú potrebám zamestnávateľov ako aj zamestnancov.

Táto dohoda určuje všeobecné zásady a minimálne požiadavky v súvislosti s prácou na dobu určitú a uznáva, že pri ich uplatňovaní v konkrétnej situácii je potrebné zohľadňovať príslušné vnútroštátne, rezortné a sezónne podmienky. …“

5

Body 6, 8 a 10 všeobecných hľadísk rámcovej dohody stanovujú:

…

…

6

Podľa doložky 1 rámcovej dohody nazvanej „Účel“ je účelom tejto rámcovej dohody zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady zákazu diskriminácie a okrem toho vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

7

Doložka 2 rámcovej dohody s názvom „Pôsobnosť“ v bode 1 stanovuje, že táto dohoda sa vzťahuje na pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch.

8

Doložka 3 rámcovej dohody s názvom „Vymedzenia“ stanovuje:

„Na účely tejto dohody sa uplatňujú nasledujúce definície:

…“

9

V doložke 5 bode 1 rámcovej dohody s názvom „Opatrenia proti nezákonnému konaniu [Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužívaniu – neoficiálny preklad]“ sa stanovuje:

10

Podľa článku 12 Legea nr. 53/2003 privind Codul muncii (zákon č. 53/2003 Zákonník práce, opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României, časť I, č. 345 z 18. mája 2011), sa pracovná zmluva uzatvára v zásade na dobu neurčitú. Výnimočne a za podmienok výslovne stanovených zákonom ju možno uzatvoriť aj na dobu určitú.

11

Podľa článku 82 zákona č. 53/2003 možno pracovnú zmluvu na dobu určitú za určitých podmienok na základe písomnej dohody zmluvných strán predĺžiť, a to na obdobie realizácie projektu, programu alebo diela. Počet opakovane uzatvorených pracovných zmlúv na dobu určitú medzi rovnakými zmluvnými stranami je obmedzený na tri a každú z týchto zmlúv možno uzatvoriť najviac na obdobie 12 mesiacov.

12

Podľa článku 83 písm. h) zákon č. 53/2003 pracovnú zmluvu možno uzatvoriť na dobu určitú iba v prípadoch výslovne stanovených v osobitnom zákone alebo na účel realizácie pracovného zadania, projektov alebo programov.

13

V súlade s článkom 84 zákona č. 53/2003 nemožno pracovnú zmluvu na dobu určitú uzatvoriť na obdobie dlhšie ako 36 mesiacov.

14

Článok 19 Ordonanta de Guvernului nr. 42/2004 privind organizarea activitatii sanitar‑veterinare si pentru siguranta alimentelor (nariadenie vlády č. 42/2004 o organizácii zdravotníckych a veterinárnych činností a bezpečnosti potravín, uverejnené v Monitorul Oficial al României, časť I, č. 94 z 31. januára 2004, ďalej len „OG č. 42/2004“), stanovuje vo svojich odsekoch 1 a 2, že prevádzky na zber, výrobu, spracovanie, a využívanie produktov živočíšneho a neživočíšneho pôvodu môžu vykonávať svoju činnosť za podmienky, že tieto prevádzky sú povolené v súlade so zdravotníckou a veterinárnou právnou úpravou a podriadené úradnej kontrole.

15

Podľa článku 19 ods. 3 OG č. 42/2004 úradnú kontrolu zabezpečuje odborný personál, zamestnávaný zdravotníckymi a veterinárnymi riaditeľstvami na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú.

16

Z článku 19 ods. 4 OG č. 42/2004 vyplýva, že pracovné zmluvy podľa odseku 3, uzatvorené na maximálne prípustné obdobie platnosti podľa platnej legislatívy v oblasti pracovného práva, možno na základe dohody zmluvných strán následne predĺžiť, pokiaľ sú naďalej splnené podmienky, za ktorých boli uzatvorené, a to v rozsahu, v akom sú zabezpečené príslušné finančné prostriedky, až do uzatvorenia novej individuálnej pracovnej zmluvy, v nadväznosti na uskutočnenie výberového konania.

17

Pani Popescu bola prijatá do zamestnania ako veterinárna asistentka na riaditeľstve veterinárneho zdravia v rámci zmluvy na dobu určitú od 14. mája 2007 do 31. decembra 2007.

18

Táto zmluva bola predmetom siedmich opakovaných predlžení, každé v trvaní jedného roku. Pod hlavičkou tejto zmluvy pani Popescu pracovala neprerušene na tom istom mieste výkonu práce, pričom vykonávala tie isté úlohy.

19

Predmetná pracovná zmluva uvádzala ako predmet vykonávanie úradnej kontroly v prevádzkach zaoberajúcich sa porážkou zvierat, zberom, výrobou, spracovaním, nakladaním, skladovaním, prepravou, uvádzaním na trh produktov a vedľajších produktov živočíšneho pôvodu, ako aj v prevádzkach zaoberajúcich sa zberom, výrobou, spracovaním, nakladaním, skladovaním, prepravou a uvádzaním na trh produktov a vedľajších produktov neživočíšneho pôvodu.

20

Okrem toho predmetná pracovná zmluva uvádzala, že bola úzko spätá s dobou fungovania prevádzok pridelených na vykonávanie kontroly.

21

Posledné predĺženie platnosti tejto pracovnej zmluvy bolo dohodnuté 30. decembra 2014. Obsahovalo predĺženie tejto zmluvy po 1. januári 2015 do ukončenia výberové konania na účely konečného obsadenia dotknutého pracovného miesta. Zmluva tiež spresnila, že zamestnávateľ mohol v akomkoľvek okamihu jednostranne vypovedať pracovnú zmluvu.

22

Pani Popescu dňa 29. januára 2015 podala žalobu proti riaditeľstvu veterinárneho zdravia na Tribunalul Gorj (Súd v Gorj, Rumunsko), aby tento rozhodol o neplatnosti rôznych predĺžení jej pracovnej zmluvy a aby ju prekvalifikoval na „zmluvu na dobu neurčitú“.

23

Rozsudkom z 30. apríla 2015 Tribunalul Gorj (Súd v Gorj) zamietol návrh dotknutej osoby.

24

Táto podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Curtea de Appel Craiova (Odvolací súd Craiova, Rumunsko).

25

Podľa riaditeľstva veterinárneho zdravia je zamestnávanie pracovníkov na dobu určitú v rámci výkonu úradných kontrol veterinárneho zdravia v súlade s rumunskou právnou úpravou. Riaditeľstvá veterinárneho zdravia sú územnými verejnými inštitúciami podriadenými Autoritatea Națională Sanitar Veterinară (Národný orgán veterinárneho zdravia), ktoré z dôvodu charakteru obsadzovaných pracovných miest sú oprávnené uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú.

26

Curtea de Appel Craiova (Odvolací súd Craiova) uvádza, že podľa väčšinového názoru činnosť úradných kontrol veterinárneho zdravia, ktorá je upravená špeciálnym normatívnym aktom, a to článkom 19 ods. 3 a 4 OG č. 42/2004, spadá pod výnimku uvedenú v článku 83 ods. 1 písm. h) rumunského zákonníku práce. Keďže ustanovenie pracovnej zmluvy, ktoré nebolo predmetom nijakej námietky zo strany dotknutej osoby, podriaďuje platnosť tejto zmluvy dobe fungovania pridelených prevádzok, pričom každá zmena prevádzok pridelených na kontrolovanie by viedla k ukončeniu dotknutej pracovnej zmluvy a následné uzavretie novej pracovnej zmluvy.

27

Naopak, podľa menšinového názoru bolo vhodné uplatniť pravidlo, podľa ktorého po troch opakovaných pracovných zmluvách na dobu určitú mal byť zamestnanec prijatý v rámci zmluvy na dobu neurčitú, bez ohľadu na špecifickosť dotknutej činnosti.

28

Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že existuje množstvo sporov s rovnakým predmetom ako je spor vo veci samej.

29

Za týchto podmienok Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

30

Týmito dvomi prejudiciálnymi otázkami, ktoré je treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či doložka 5 bod 1 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá považuje opakované obnovenie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle tejto doložky z jediného dôvodu, že kontrolné úlohy pracovníkov v oblasti veterinárneho zdravia majú špecifickú dočasnú povahu z dôvodu zmien objemu činnosti prevádzok pridelených na vykonávanie kontroly.

31

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

32

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci. Odpoveď na prejudiciálne otázky, ako sú upravené, môže byť jasne vyvodená z judikatúry Súdneho dvora, predovšetkým z rozsudku zo 4. júla 2006, Adeneler a.i. (C‑212/04, EU:C:2006:443), rozsudku z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i. (C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250), rozsudku z 26. januára 2012, Kücük (C‑586/10, EU:C:2012:39), rozsudku z 13. marca 2014, Márquez Samohano (C‑190/13, EU:C:2014:146), rozsudku z 3. júla 2014, Fiamingo a.i. (C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044), ako aj z rozsudku z 26. novembra 2014, Mascolo a.i. (C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401).

33

Úvodom treba predovšetkým pripomenúť, že zo samotného znenia doložky 2 bodu 1 rámcovej dohody vyplýva, že jej pôsobnosť je koncipovaná široko, pretože sa vo všeobecnosti vzťahuje na „pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch“. Okrem toho vymedzenie pojmu „pracovník na dobu určitú“ v zmysle rámcovej dohody uvedeného v doložke 3 bode 1 zahŕňa všetkých pracovníkov bez rozlišovania, či je ďalšou zmluvnou stranou zamestnávateľ z verejného alebo zo súkromného sektora (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 56; rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 38, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 67).

34

Keďže rámcová dohoda nevylučuje zo svojej pôsobnosti nijaké špeciálne odvetvie, uplatňuje sa tiež na oblasť kontroly veterinárneho zdravia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 69).

35

Z toho vyplýva, že pracovníčka, akou je dotknutá osoba vo veci samej, zamestnaná riaditeľstvom veterinárneho zdravia ako veterinárna asistentka v oblasti kontroly veterinárneho zdravia, ktorej pracovná zmluva je podľa ustanovení rumunského práva nevyhnutne uzavretá týmto riaditeľstvom na dobu určitú, spadá do pôsobnosti rámcovej dohody.

36

Pokiaľ ide o výklad doložky 5 rámcovej dohody, treba pripomenúť, že predmetom tejto doložky je vykonanie jedného z jej cieľov, a to vymedziť opakované uzatváranie pracovných zmlúv alebo zakladanie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktoré sa považujú za možný zdroj zneužívania v neprospech pracovníkov tým, že sa upraví určitý počet minimálnych ochranných ustanovení určených na zabránenie neistote v postavení zamestnancov (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a.i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 63; rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 73; rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 25; rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 41; rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 54, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 72).

37

Ako totiž vyplýva z druhého odseku preambuly rámcovej dohody a z bodov 6 a 8 všeobecných hľadísk tejto rámcovej dohody, výhoda stability zamestnania sa chápe ako prvoradý prvok ochrany pracovníkov, zatiaľ čo pracovné zmluvy na dobu určitú môžu zodpovedať potrebám zamestnávateľa i pracovníkov iba za určitých okolností (rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a.i., C‑212/04, EU:C:2006:443, bod 62; rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 55, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 73).

38

Preto doložka 5 bod 1 rámcovej dohody v úsilí predísť zneužívaniu opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo zakladania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú ukladá členským štátom povinnosť účinne a záväzne prijať najmenej jedno z opatrení, ktoré sú v nej uvedené, ak ich vnútroštátne právo neobsahuje rovnocenné zákonné opatrenia. Tri opatrenia vymenované v bode 1 písm. a) až c) uvedenej doložky sa týkajú objektívnych dôvodov odôvodňujúcich obnovovanie takýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, resp. maximálne prípustného celkového obdobia platnosti týchto zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a počtu ich obnovení (pozri najmä rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 74; rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 26; rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 42; rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 56, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 74).

39

Členským štátom v tejto súvislosti prináleží miera voľnej úvahy, keďže môžu použiť jedno alebo viaceré opatrenia vymenované v bode 1 písm. a) až c) tejto doložky alebo aj existujúce rovnocenné zákonné opatrenia, a to pri zohľadnení potrieb príslušných rezortov a/alebo kategórií pracovníkov (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 59 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 75).

40

Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody tým určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zamedzení takého zneužívania, pričom voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa necháva na členské štáty, pokiaľ nespochybňujú cieľ alebo potrebný účinok rámcovej dohody (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 60, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 76).

41

Okrem toho, pokiaľ právo Únie, ako v posudzovanej veci, nestanovuje osobitné sankcie pre prípad, že sa predsa len zistí zneužívanie, vnútroštátnym orgánom prináleží prijať opatrenia, ktoré musia byť nielen primerané, ale tiež dostatočne účinné a odstrašujúce na to, aby sa zabezpečila úplná účinnosť noriem prijatých na vykonanie rámcovej dohody (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 62 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 77).

42

Aj keď v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti patria spôsoby uplatnenia takýchto noriem do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie, nesmú byť menej výhodné ako spôsoby uplatnenia upravujúce obdobné situácie vnútroštátneho charakteru (zásada ekvivalencie), ani nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré vyplývajú z právneho poriadku Únie (zásada efektivity) (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 63 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 78).

43

Z toho vyplýva, že pokiaľ by došlo k zneužívaniu opätovného uzatvárania pracovných zmlúv alebo zakladania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, musí byť možné uplatniť opatrenie predstavujúce účinné a rovnocenné záruky ochrany pracovníkov, aby došlo k riadnemu sankcionovaniu tohto zneužívania a odstráneniu následkov porušenia práva Únie (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 64 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 79).

44

Okrem toho treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru neprislúcha vyjadrovať sa k výkladu ustanovení vnútroštátneho práva, pretože táto úloha prináleží príslušným vnútroštátnym súdom, ktoré musia zistiť, či uplatniteľné ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy spĺňajú požiadavky uvedené v doložke 5 rámcovej dohody (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 66 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 81).

45

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby posúdil, do akej miery podmienky uplatňovania a skutočné vykonávanie príslušných ustanovení vnútroštátneho práva predstavujú opatrenie, ktoré je spôsobilé predchádzať zneužívaniu opätovného uzatvárania pracovných zmlúv alebo zakladania pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a prípadne ho sankcionovať (rozsudok z 3. júla 2014,Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 67 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 82).

46

Súdny dvor však pri rozhodovaní v prejudiciálnom konaní môže v prípade potreby poskytnúť objasnenia, ktoré majú vnútroštátny súd viesť pri jeho posúdení (rozsudok z 3. júla 2014, Fiamingo a.i., C‑362/13, C‑363/13 a C‑407/13, EU:C:2014:2044, bod 68 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 83).

47

V prejednávanom prípade, ako to tiež vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, obsahuje zákon č. 53/2003 ustanovenia týkajúce sa kumulatívneho uplatnenia rôznych opatrení uvedených v bode 1 písm. a) až c) doložky 5 rámcovej dohody. Odchylne však OG č. 42/2004 umožňuje v oblasti kontroly veterinárneho zdravia prijať pracovníkov v rámci opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú bez toho, aby stanovoval akékoľvek obmedzenie trvania týchto zmlúv alebo počtu predĺžení týchto zmlúv v zmysle bodu 1 písm. b) a c) tejto doložky.

48

Keďže sa nezdá, že by OG č. 42/2004 obsahoval rovnocenné opatrenie s opatreniami uvedenými v doložke 5 rámcovej dohody, predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú v oblasti výkonu kontroly veterinárneho zdravia možno pripustiť len v prípade, ak je odôvodnené „objektívnym dôvodom“ v zmysle doložky 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody.

49

Podľa judikatúry sa pojem „objektívne dôvody“ musí chápať tak, že označuje presné a konkrétne okolnosti charakterizujúce určenú činnosť, a preto v tomto osobitnom kontexte môže odôvodniť použitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých plnenie boli takéto zmluvy uzatvorené a z charakteristických vlastností, ktoré sú s nimi spojené, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 96 a citovaná judikatúra; rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 27, ako aj rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 45).

50

Naopak vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na to, že všeobecne a abstraktne na základe zákonnej alebo podzákonnej normy povoľuje využitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, nie je v súlade s požiadavkami, ktoré sú spresnené v predchádzajúcom bode tohto uznesenia (rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, bod 97 a citovaná judikatúra; rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 28, ako aj rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 46).

51

Takéto ustanovenie, ktoré je čisto formálne, neumožňuje zistiť objektívne a transparentné kritériá s cieľom overiť, či predĺženie platnosti takýchto zmlúv vskutku zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a nevyhnutné na tento účel. Takéto ustanovenie obsahuje reálne riziko zneužívania tohto typu zmlúv, a preto nie je zlučiteľné s cieľom a potrebným účinkom rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, body 98 a 100, ako aj citovanú judikatúru, rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 29, ako aj rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, bod 47).

52

Zdá sa, že vo veci samej v súlade s OG č. 42/2004 sú uzatvorenie a predĺženie platnosti pracovných zmlúv na dobu určitú riaditeľstvami veterinárneho zdravia podmienené dodržiavaním podmienok, na základe ktorých boli uzatvorené, týkajúcich sa zvláštnej charakteristiky pracovného miesta, ktoré úzko súvisí s fungovaním prevádzok pridelených na kontrolu, za predpokladu dostupnosti verejných finančných zdrojov až do uzatvorenia nových pracovných zmlúv vyplývajúcich zo zorganizovania výberových konaní.

53

Keďže takáto vnútroštátna právna úprava teda neobsahuje ustanovenie všeobecne a abstraktne povoľujúce využitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, ale podmieňuje ich uzatvorenie určitým podmienkam, je potrebné overiť, či tieto podmienky zodpovedajú objektívnym a transparentným kritériám, ktoré sú v súlade s cieľom a potrebným účinkom sledovaným rámcovou dohodou.

54

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje obnovenie zmlúv na dobu určitú s cieľom nahradiť pracovníkov, ktorí nemôžu dočasne vykonávať svoje úlohy alebo na účely zaobstarania dodatočných potrieb podniku, nie je sama osebe v rozpore s touto rámcovou dohodou. Dočasné nahradenie alebo prijatie iného pracovníka s cieľom uspokojiť prechodné personálne potreby zamestnávateľa v zásade môže predstavovať „objektívny dôvod“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) tejto rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a.i., C‑378/07 až C‑380/07, EU:C:2009:250, body 101 a 102, ako aj citovanú judikatúru a rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 30).

55

Takýto objektívny dôvod môže predstavovať okolnosť, že vnútroštátna právna úprava odôvodňuje uzatvorenie a obnovenie pracovných zmlúv na dobu určitú potrebou zveriť plnenie špeciálnych úloh na čiastočný úväzok „odborníkom s uznanou kvalifikáciou“, ktorí vykonávajú inú odbornú činnosť mimo túto pracovnú zmluvu na dobu určitú (pozri v tomto zmysle a rozsudok z 13. marca 2014, Márquez Samohano, C‑190/13, EU:C:2014:146, body 48 a 49).

56

V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, ako to tiež vyplýva z vnútroštátneho rozhodnutia, že úradné kontroly v oblasti ochrany veterinárneho zdravia predstavujú zvláštnu právnu úpravu a zodpovedajú povinnostiam uloženým vnútroštátnym zákonodarcom, pokiaľ ide nielen o chovné farmy, ale aj o zariadenia na výrobu, uskladnenie, prepravu, nakladanie, uvádzanie na trh produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, ale tiež o karanténne stanice, zariadenia pre divú zver, národné parky a rezervácie, zoologické záhrady alebo tiež liahne.

57

Ako vyplýva z doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody a v súlade s jej tretím odsekom preambuly, ako aj bodmi 8 a 10 jej všeobecných hľadísk, členské štáty majú v rámci vykonávania rámcovej dohody možnosť, ak je to objektívne odôvodnené, zohľadniť osobitné potreby príslušných odvetví (rozsudok z 26. februára 2015, Komisia/Luxembursko, C‑238/14, EU:C:2015:128, bod 40).

58

Frekvencia a objem kontrol, ktoré je potrebné uskutočniť, sa môžu určite líšiť podľa činností prevádzok pridelených na vykonávanie kontroly, ktoré sú samé osebe náchylné k určitým zmenám.

59

Nič to nemení na tom, že spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje nijakú skutočnosť umožňujúcu preukázať, v čom by tieto charakteristiky boli špecifické v dotknutom odvetví, ani z akého dôvodu by vyžadovali len prechodnú potrebu, pokiaľ ide o zamestnancov, odôvodňujúcu dočasnú povahu kontrolných právomocí.

60

Takéto zmeny sú vlastné tomuto druhu situácií, v ktorých je jedna činnosť závislá od inej, najmä v oblasti kontrol a môžu sa okrem toho materializovať v zvýšení, tak aj v znížení pracovného vyťaženia v závislosti od vopred nepredvídateľných okolností.

61

Naviac, zjavne dočasná povaha kontrolných právomocí je v rozpore s okolnosťou, že obnovenie pracovnej zmluvy na dobu určitú žalobkyne vo veci samej viedlo k neprerušenému poskytovaniu služieb v trvaní 6 rokov a 7 mesiacov, aj keď sa zdá, že pracovný vzťah plnil nielen prechodnú, ale trvalú potrebu.

62

Ak v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 45 tohto uznesenia prislúcha v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu, aby sa uistil o existencii špecifickej potreby, ktorá by mohla vzhľadom na doložku 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody objektívne odôvodniť využitie opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú na účely adekvátnej odpovede na požiadavku zdravotníckej kontroly, je vhodné uviesť, že takáto potreba však nemôže byť odvodená z úvah týkajúcich sa zabránenia vystavenia štátu ako zamestnávateľa v predmetnom odvetví akémukoľvek finančnému riziku.

63

Hoci dôvody rozpočtovej povahy môžu byť totiž základom voľby sociálnej politiky členského štátu a môžu ovplyvniť povahu alebo rozsah opatrení, ktoré chce prijať, samy osebe nepredstavujú cieľ, ktorý táto politika sleduje, a teda nemôžu odôvodniť neexistenciu akéhokoľvek preventívneho opatrenia na zabránenie zneužívaniu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody (pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Thiele Meneses, C‑220/12, EU:C:2013:683, bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 110).

64

Okrem toho, pokiaľ ide o odkaz v poslednom dodatku k pracovnej zmluve žalobkyne vo veci samej na podmienku očakávania dokončenia výberových konaní na účely prijatia stálych zamestnancov, je treba zdôrazniť, že hoci vnútroštátna právna úprava umožňujúca opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú na účely zastupovania zamestnancov do skončenia výberových konaní na prijatie stálych zamestnancov môže byť odôvodnená objektívnym dôvodom, konkrétne uplatnenie tohto objektívneho dôvodu musí byť vzhľadom na osobitosti danej činnosti a podmienky výkonu tejto činnosti v súlade s požiadavkami rámcovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 34 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 99).

65

Dodržiavanie doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody totiž vyžaduje, aby sa konkrétne overilo, že opakované obnovovanie pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú má za cieľ len pokrytie dočasných potrieb a že také vnútroštátne ustanovenie, akým je ustanovenie vo veci samej, sa v skutočnosti nepoužíva na uspokojenie trvalých a dlhodobých potrieb zamestnávateľa v personálnej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 39 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 101).

66

Na tento účel treba zakaždým posúdiť všetky okolnosti prípadu, pričom sa zohľadní najmä počet uvedených zmlúv opakovane uzatvorených s tou istou osobou alebo na účely vykonania tej istej práce, aby zamestnávatelia nemohli zneužívať pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú, hoci sú zjavne použité na pokrytie potreby pracovníkov na zastupovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2012, Kücük, C‑586/10, EU:C:2012:39, bod 40 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudok z 26. novembra 2014, Mascolo a.i., C‑22/13, C‑61/13, C‑63/13 a C‑418/13, EU:C:2014:2401, bod 102).

67

Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že k dátumu podania tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, dotknutá osoba nedisponovala nijakou informáciou, pokiaľ ide o priebeh výberových konaní, aj keď tým skôr, že ich výsledok bol neistý.

68

V konečnom dôsledku prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby určil, či vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá obmedzuje využitie pracovných zmlúv na dobu určitú na účely zastúpenia voľných pracovných miest do ukončenia výberových konaní, môže byť považovaná za právnu úpravu v súlade s doložkou 5 bodom 1 písm. a) rámcovej dohody tým, že overí, či konkrétne uplatnenie tohto objektívneho dôvodu bráni zneužitiu pracovných zmlúv na dobu určitú.

69

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je vhodné odpovedať na položené otázky tak, že doložka 5 bod 1 rámovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá považuje opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle tejto doložky len z dôvodu, že kontrolné úlohy pracovníkov zamestnaných v oblasti veterinárnej kontroly majú dočasnú povahu z dôvodu zmien objemu činností prevádzok pridelených na kontrolu, ibaže, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, by obnovenie zmlúv skutočne smerovalo k pokrytiu špecifickej potreby v dotknutom odvetví bez toho, aby dôvody rozpočtovej povahy mohli byť jej základom. Okrem toho okolnosť, podľa ktorej opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú sa uskutočňuje do ukončenia výberových konaní, nestačí na to, aby táto právna úprava bola v súlade s uvedenou doložkou, ak sa zdá, že konkrétne uplatnenie tejto doložky skutočne vedie k zneužitiu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, čo tiež prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

70

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá považuje opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore za odôvodnené „objektívnymi dôvodmi“ v zmysle tejto doložky len z dôvodu, že kontrolné úlohy pracovníkov zamestnaných v oblasti veterinárnej kontroly majú dočasnú povahu z dôvodu zmien objemu činností prevádzok pridelených na kontrolu, ibaže, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, by obnovenie zmlúv skutočne smerovalo k pokrytiu špecifickej potreby v dotknutom odvetví bez toho, aby dôvody rozpočtovej povahy mohli byť jej základom. Okrem toho okolnosť, podľa ktorej opakované obnovovanie pracovných zmlúv na dobu určitú sa uskutočňuje do ukončenia výberových konaní, nestačí na to, aby táto právna úprava bola v súlade s uvedenou doložkou, ak sa zdá, že konkrétne uplatnenie tejto doložky skutočne vedie k zneužitiu opakovane uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, čo tiež prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.