8.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/14


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Specializiran nakazatelen săd (Bulharsko) 18. novembra 2015 – trestné konanie proti Kolevovi a i.

(Vec C-612/15)

(2016/C 048/22)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Specializiran nakazatelen săd (špecializovaný trestný súd)

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Kolev a i.

Prejudiciálne otázky

1.

Je vnútroštátny zákon zlučiteľný s povinnosťou členského štátu stanoviť účinné trestné stíhanie trestných činov, ktorých sa dopustili colní úradníci, ak sa podľa tohto zákona zastaví trestné stíhanie vedené proti colným úradníkom z dôvodu účasti v zločineckej skupine na účely páchania trestných činov korupcie počas výkonu služby (prijímanie úplatkov za nevykonanie colnej kontroly), ako aj z dôvodu konkrétneho prijatia úplatkov a z dôvodu [prechovávania formou] zatajenia prijatých úplatkov, bez toho, aby súd meritórne preskúmal vytýkané skutočnosti, pokiaľ sú splnené tieto podmienky: а) od vznesenia obvinenia uplynuli dva roky; b) obvinený podal návrh na ukončenie trestnoprávneho prípravného konania; с) súd stanovil prokurátorovi trojmesačnú lehotu na ukončenie trestnoprávneho prípravného konania; d) prokurátor sa v stanovenej lehote dopustil „porušení podstatných procesných náležitostí“ (a to náležitého neobjasnenia doplňujúceho skutku, ktorý je predmetom obvinenia, neumožnenia nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu a odporujúcej si obžaloby); е) súd prokurátorovi uložil ďalšiu jednomesačnú lehotu na odstránenie týchto „porušení podstatných procesných náležitostí“; [f)] prokurátor v stanovenej lehote neodstránil tieto „porušenia podstatných procesných náležitostí“, pričom tieto porušenia v prvej trojmesačnej lehote a ich neodstránenie v poslednej jednomesačnej lehote je možné pripísať tak prokurátorovi (neodstránenie rozporov v obžalobe; nevykonanie skutočných úkonov počas plynutia prevažnej časti lehoty), ako aj obhajobe (porušenie povinnosti spolupráce pri objasňovaní skutku, ktorý je predmetom obvinenia, a sprístupnenia vyšetrovacieho spisu v prípade hospitalizácie obvinených osôb a iných pracovných povinností obhajcov); [g)] vznik subjektívneho práva obvineného na zastavenie trestného stíhania z dôvodu neodstránenia „porušení podstatných procesných náležitostí“ v stanovených lehotách?

2.

V prípade zápornej odpovede na túto otázku, ktorú časť vyššie uvedenej právnej úpravy vnútroštátny súd nemá uplatniť, aby zabezpečil účinné uplatnenie práva Únie: 2.1. zastavenie trestného stíhania po uplynutí jednomesačnej lehoty, alebo 2.2. posúdenie vyššie uvedených vád ako „porušenie podstatných procesných náležitostí“, alebo 2.3. ochranu subjektívneho práva, ktoré vzniklo podľa písm. [g)], ak existuje možnosť toto porušenie účinne odstrániť v súdnom konaní?

2.1.

Má byť základom rozhodnutia o neuplatnení vnútroštátneho ustanovenia, ktorým sa stanoví zastavenie trestného stíhania, skutočnosť, že:

A.

prokurátorovi sa poskytne ďalšia lehota na odstránenie „porušenia podstatných procesných náležitostí“, ktorá je rovnako dlhá ako lehota, počas ktorej z dôvodu prekážok, za ktoré zodpovedá obhajoba, toto porušenie objektívne nemohol odstrániť;

B.

súd v prípade A konštatuje, že tieto prekážky vznikli v dôsledku „zneužitia práva“;

C.

v prípade zápornej odpovede na A súd konštatuje, že vnútroštátne právo poskytuje dostatočné záruky na ukončenie trestnoprávneho prípravného konania v primeranej lehote?

2.2.

Je rozhodnutie o neuplatnení posúdenia vyššie uvedených vád ako „porušenia podstatných procesných náležitostí“ stanoveného vnútroštátnym právom zlučiteľné s právom Únie, a to:

A.

Je právo podľa článku 6 ods. 3 smernice 2012/13/EÚ (1) poskytnúť obhajobe podrobné informácie o obvinení dostatočne zaručené,

(1)

ak sa tieto informácie poskytnú po skutočnom podaní obžaloby súdu, ale pred jej súdnym preskúmaním, alebo ak sa ešte pred podaním obžaloby súdu poskytli obhajobe úplné informácie o podstatných prvkoch obvinenia (týka sa to obvineného Christova)?

(2)

v prípade kladnej odpovede na 2.2.А(1), ak boli tieto informácie poskytnuté po skutočnom podaní obžaloby súdu, ale pred preskúmaním obžaloby súdom, a obhajobe sa poskytli čiastkové informácie o podstatných prvkoch obvinenia skôr, ako bola podaná obžaloba súdu, pričom dôvody poskytnutia iba čiastkových informácií spočívajú na prekážkach zo strany obhajoby (týka sa to obvinených Koleva a Kostadinova)?

(3)

ak tieto informácie vykazujú rozpory v súvislosti s konkrétnym vyjadrením týkajúcim sa požiadavky úplatku (raz sa uvádza, že iný obvinený výslovne požadoval úplatok, zatiaľ čo obvinený Christov svoju nespokojnosť vyjadril grimasou, keď osoba podrobovaná colnej kontrole ponúkla príliš nízku sumu, a neskôr sa uvádza, že obvinený Christov výslovne a konkrétne požadoval úplatok)?

B.

Je vo veci samej dostatočne zaručené právo obhajoby podľa článku 7 ods. 3 smernice 2012/13 spočívajúce v prístupe k spisovému materiálu „najneskôr pri podaní obžaloby súdu“, ak obhajoba mala prístup k podstatnej časti materiálov už skôr a mala možnosť nahliadnuť do nich, avšak túto možnosť nevyužila pre prekážky (ochorenie, pracovné povinnosti) a s odkazom na vnútroštátne právo, ktoré stanovuje predvolanie na účely nahliadnutia do materiálov minimálne v trojdňovom predstihu? Je potrebné po odstránení prekážok a pri dodržaní prinajmenšom trojdňovej lehoty na predvolanie poskytnúť druhú možnosť? Má sa preskúmať, či uvedené prekážky objektívne existovali alebo či predstavujú zneužitie práva?

C.

Má normatívna požiadavka stanovená v článku 6 ods. 3 a článku 7 ods. 3 smernice 2012/13 „najneskôr pri podaní obžaloby súdu“ v oboch ustanoveniach rovnaký význam? Aký význam má táto požiadavka – pred skutočným podaním obžaloby súdu alebo najneskôr pri podaní obžaloby súdu, alebo po jej podaní súdu, ale predtým, než súd prijme opatrenia na preskúmanie tejto obžaloby?

D.

Má normatívna požiadavka poskytnúť informácie o obvinení obhajobe a umožniť prístup k spisu spôsobom, aby mohlo byť zaručené „účinné uplatnenie práva na obhajobu“ a „spravodlivé súdne konanie“ podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 2 a 3 smernice 2012/13, rovnaký význam v oboch ustanoveniach? Je tejto požiadavke učinené zadosť,

(1)

ak sa podrobnejšie informácie o obvinení poskytnú obhajobe síce po podaní obžaloby súdu, ale ešte pred prijatím opatrení na preskúmanie merita veci, a obhajobe sa poskytne dostatočná lehota na prípravu? Informácie o obvinení boli skôr poskytnuté iba neúplne a čiastočne;

(2)

ak obhajoba získa prístup ku všetkým materiálom síce po podaní obžaloby súdu, ale ešte pred prijatím opatrení na jej preskúmanie vo veci samej, a poskytne sa jej dostatočná lehota na prípravu? Obhajobe sa skôr poskytol prístup k väčšine spisových materiálov;

(3)

ak súd prijme opatrenia, aby sa obhajobe zaručilo, že všetky vyhlásenia, ktoré vydá po oboznámení sa s úplným znením obžaloby a so všetkými spisovými materiálmi, budú mať rovnaký účinok, ktorý by mali, keby boli vydané voči prokurátorovi pred podaním obžaloby súdu?

E.

Je zaručené „spravodlivé súdne konanie“ podľa článku 6 ods. 1 a 4, ako aj „účinné uplatnenie práva na obhajobu“ podľa článku 6 ods. 1 smernice 2012/13, ak súd rozhodne o začatí súdneho konania o definitívnej obžalobe, ktorá obsahuje rozpor v súvislosti s vyjadrením týkajúcim sa požadovania úplatku, ale poskytne prokurátorovi príležitosť odstrániť tento rozpor a umožní zúčastneným osobám, aby si v celom rozsahu uplatnili práva, ktoré by mali v prípade podania obžaloby bez takéhoto rozporu?

F.

Je dostatočne zaručené právo na prístup k obhajcovi zakotvené v článku 3 ods. 1 smernice 2013/48/EÚ (2), ak sa v priebehu trestnoprávneho prípravného konania obhajcovi poskytla možnosť dostaviť sa, aby bol oboznámený s predbežným obvinením, a v celom rozsahu nahliadnuť do všetkých spisových materiálov, hoci sa obhajca nedostavil z dôvodu pracovných povinností a odvolal sa na vnútroštátne právo, ktoré stanovuje prinajmenšom trojdňovú lehotu na predvolanie? Je potrebné priznať ďalšiu prinajmenšom trojdňovú lehotu po zániku týchto povinností? Má sa preskúmať, či je dôvod [ne]dostavenia sa dôvodný, alebo či došlo k zneužitiu práva?

G.

Ovplyvní porušenie práva na prístup k obhajcovi zakotveného v článku 3 ods. 1 smernice 2013/48 v trestnoprávnom prípravnom konaní „reálne a účinné vykonávanie práva na obhajobu“, ak súd po podaní obžaloby súdu poskytne obhajcovi úplný prístup ku konečnej a podrobnej obžalobe, ako aj ku všetkým spisovým materiálom, a napokon prijme opatrenia, aby obhajcovi zaručil, že všetky vyhlásenia, ktoré urobí po oboznámení sa s podrobným znením obžaloby a so všetkými spisovými materiálmi, budú mať rovnaký účinok, aký by mali, keby boli urobené vo vzťahu k prokurátorovi pred podaním obžaloby súdu?

2.3.

Je subjektívne právo na zastavenie trestného stíhania, ktoré vzniklo v prospech obvinenej osoby (za vyššie uvedených podmienok), zlučiteľné s právom Únie, hoci existuje možnosť, aby súd svojimi opatreniami v súdnom konaní v celom rozsahu napravil „porušenie podstatných procesných náležitostí“, ktoré neodstránil prokurátor, takže v konečnom dôsledku by právne postavenie obvinenej osoby bolo totožné s postavením, ktoré by mala v prípade včasného odstránenia tohto porušenia?

3.

Možno uplatniť výhodnejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa práva na prejednanie veci v primeranej lehote, práva na informácie, ako aj práva na prístup k obhajcovi, ak v spojení s ďalšími okolnosťami (v konaní opísanom v bode 1) vedú k zastaveniu trestného stíhania?

4.

Má sa článok 3 ods. 1 smernice 2013/48 vykladať v tom zmysle, že oprávňuje vnútroštátny súd vylúčiť zo súdneho konania obhajcu, ktorý zastupoval dvoch obvinených, keď jedna osoba vypovedala o skutočnostiach, ktoré sa nepriaznivo dotýkali záujmov druhého obvineného, ktorý nevypovedal?

V prípade kladnej odpovede na túto otázku, zaručí súd právo na prístup k obhajcovi podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice, ak – po tom, ako pripustil obhajcu, ktorý súčasne zastupoval dvoch obvinených s protichodnými záujmami – ustanoví každému obvinenému nového a iného povinného obhajcu?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, s. 1).