26.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/7


Odvolanie podané 12. januára 2015: Ledra Advertising Ltd proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 10. novembra 2014 vo veci T-289/13, Ledra Advertising Ltd/Komisia a Európska centrálna banka

(Vec C-8/15 P)

(2015/C 171/11)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ledra Advertising Ltd (v zastúpení: C. Paschalides, solicitor, A. Paschalides, dikigoros, a A. Riza, QC)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia a Európska centrálna banka

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhovel odvolaniu a zamietol námietky predložené odporcami a zaviazal ich na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom, ako aj trov konania pred Všeobecným súdom a rozhodol vo veci samej.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Všeobecný súd porušil právo EÚ pri posudzovaní niekoľkých návrhov v uznesení, a to:

a)

Všeobecný súd vychádzal zo skutočnosti, že „funkcie zverené Komisii… v rámci Zmluvy o EMS nezahŕňajú žiadne vlastné rozhodovacie právomoci a…, že činnosť vykonávaná týmito dvomi inštitúciami v rámci tejto istej zmluvy zaväzuje len EMS“ (1) bez toho, aby posúdil vplyv právneho názoru prijatého v bode 48, podľa ktorého Komisia „neupustila od účinnej kontroly svojej neobmedzenej právomoci podľa článku 136 ods. 3 [ZFEÚ] pri uplatnení právomocí, ktoré jej boli zverené článkom 17 [ZEÚ] konať ako inštitúcia EÚ zodpovedná za zabezpečenie zlučiteľnosti aktov uzatvorených podľa Zmluvy o EMS s právom EÚ“.

b)

Vo veci Pringle (2), z ktorej Všeobecný súd vychádzal (3), že hoci Komisia a ECB zaväzujú len EMS (4), inter alia  (5) však v bode 164 konštatoval, že „úlohy zverené Komisii Zmluvou o EMS jej umožňujú, ako stanovuje článok 13 ods. 3 a 4 tejto zmluvy, zabezpečovať zlučiteľnosť memoránd o porozumení uzatvorených EMS s právom EÚ“ a v bode 174 uviedol, že „podľa článku 13 ods. 3 Zmluvy o EMS musí byť memorandum o porozumení uzatvorené s členským štátom, ktorý požaduje podporu stability plne zlučiteľné s právom EÚ.“

c)

Záver o tom, že „návrh na náhradu škody smerujúci proti EÚ a založený na samotnej protiprávnosti aktu alebo konania, ktoré nebolo prijaté inštitúciou EÚ alebo jej zamestnancami musí byť odmietnutý ako neprípustný“ (6), bol uplatnený bez posúdenia tvrdení uvedených v písomných vyjadreniach odvolateľky, podľa ktorých „…ECB [musela] konať ako [inštitúcia EÚ], keďže EMS nemohla legálne vykonávať účinnú kontrolu nad donucovacou právomocou podľa práva EÚ na povolenie a/alebo konanie a/alebo jednanie na základe hrozby. Uvedená donucovacia právomoc je zverená výlučne ECB… a od jej účinnej kontroly nemožno upustiť podľa práva EÚ.“

d)

„Konaním, ktorým sa údajne spôsobila škoda, ktorej sa domáha, je nečinnosť Komisie pri podpise memoranda o porozumení. Memorandum však bolo podpísané až po znížení hodnoty vkladu žalobkyne… . K tomuto zníženiu totiž došlo v okamihu nadobudnutia účinnosti [opatrení z 29. marca 2013]. Nemožno preto zastávať názor, že sa žalobkyni podarilo s potrebnou istotou preukázať, že škoda, ktorú podľa jej tvrdení utrpela, bola skutočne spôsobená nečinnosťou vytýkanou Komisii.“ (7) Toto konštatovanie nezohľadňuje tvrdenie odvolateľky uvedené v bode 41 uznesenia, podľa ktorého: „[p]ráve tieto podmienky spojené s [NFP] poskytnutým [Cyperskej republike] 26. apríla 2013 a spôsob, ktorým Komisia a ECB požadovali ich splnenie, spôsobili žalobkyni ujmu, v súvislosti s ktorou sa domáha náhrady podľa článku 268 [ZFEÚ] a článku 340 [ZFEÚ]“. V rámci postupu, ktorým sa vyžadovalo ich splnenie, Komisia nezabezpečila, aby boli podmienky v súlade s právom EÚ a ECB hrozila tým, že prestane Cypru poskytovať eurá, čo predstavuje konanie alebo opomenutie konania, ktoré trvalo od 15. marca 2013 až do dosiahnutia súladu s podmienkami 29. marca 2013.

e)

Obsah memoranda o porozumení bol napadnutý z dôvodu, že odkazoval na predchádzajúce splnenie podmienok, ku ktorému došlo ex hypothesi pred znížením hodnoty vkladov odvolateľky, čo Všeobecný súd neposúdil, ako neoddeliteľnú časť konania.

f)

„V prípadoch, keď konanie, ktoré údajne viedlo k vzniku škody, ktorej sa domáha, spočíva v nečinnosti, je obzvlášť dôležité uistiť sa o tom, že škoda bola skutočne spôsobená vytýkanou nečinnosťou a nemohla byť spôsobená konaním nezávislým na konaní, ktoré je žalovanej inštitúcii vytýkané“: Portela/Komisia (8). Inými slovami, „aj keby (9) Komisia konala v súlade s povinnosťou zabezpečiť, aby boli podmienky v súlade s právom EÚ, nič by to na veci nezmenilo, „keďže memorandum o porozumení bolo podpísané až po znížení hodnoty vkladu žalobcov v BoC.“ (10) Všeobecný súd opäť neposúdil tvrdenia odvolateľky: pozri inter alia písm. d) a e) vyššie.

g)

Ďalej a subsidiárne, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu tým, že konštatoval, že memorandum o porozumení bolo podpísané po znížení hodnoty vkladu vo všetkých prípadoch. V prípade BoC nastalo konečné zníženie hodnoty vkladu až po podpísaní memoranda o porozumení z 26. apríla 2013, a to na konci júna 2013.

2.

Pokiaľ Súdny dvor uzná, že odporcovia konali ako inštitúcie EÚ, rozhodnutie Všeobecného súdu týkajúce sa druhej časti návrhu [na neplatnosť], na ktoré sa odkazuje v bodoch 55 až 60 uznesenia, by bolo automaticky neúčinné.


(1)  V bode 45 tohto uznesenia.

(2)  Vec C-370/12 [2012].

(3)  Bod 45 uznesenia.

(4)  Bod 45 uznesenia z 10. novembra 2014.

(5)  Pozri aj body 112 a 163.

(6)  Bod 43 uznesenia a vec C-520/12 P.

(7)  Bod 54 uznesenia.

(8)  Vec T-137/07, bod 80.

(9)  Vec T-7/96 Perillo/Komisia.

(10)  Bod 54 uznesenia.