—

Breitsamer und Ulrich GmbH & Co. KG, v zastúpení: M. Kraus, Rechtsanwalt,

—

Landeshauptstadt München, v zastúpení: S. Groth a K. Eichhorn, splnomocnení zástupcovia,

—

Landesanwaltschaft Bayern, v zastúpení: R. Käß, Oberlandesanwalt,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Grünheid, K. Herbout‑Borczak a K. Skelly, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 109, 2000, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75) a článku 2 ods. 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Breitsamer und Ulrich GmbH & Co. KG a Landeshauptstadt München (mesto Mníchov, Nemecko), ktorého predmetom je povinnosť uvádzať na každej z jednotlivých porcií medu vložených do spoločných škatúľ dodávaných hromadným stravovacím zariadeniam krajinu pôvodu tohto medu v prípade, že uvedené porcie sú predávané samostatne alebo ponúkané konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

3

Podľa odôvodnení 4 až 6, 8, 14 a 15 smernice 2000/13:

…

…

4

Článok 1 tejto smernice uvádzal:

„1.   Táto smernica sa týka označovania potravín, ktoré vo svojej podstate má poskytnúť informáciu konečnému spotrebiteľovi a určitých aspektov týkajúcich sa prezentácie a reklamy potravín.

2.   Táto smernica sa týka tiež potravín, ktoré sa dodávajú do reštaurácií, nemocníc, závodných jedální a iných podobných hromadných stravovacích zariadení (v ďalšom texte len ako ‚hromadné stravovacie zariadenia‘).

3.   Na účely tejto smernice:

5

Článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) tejto smernice stanovoval:

„Použité označenie a metódy nesmú:

6

Článok 3 ods. 1 bod 8 tej istej smernice stanovoval:

„V súlade s článkami 4 až 17 a na základe výnimiek, ktoré obsahujú, na označení potravín je povinné jedine uvedenie nasledovných údajov:

…

7

Článok 4 ods. 2 smernice 2000/13 znel takto:

„Ustanovenia Spoločenstva platné pre konkrétne potraviny a nie pre potraviny vo všeobecnosti, môžu stanovovať povinné dodatočné údaje týkajúce sa označenia okrem tých, ktoré sú vymenované v článku 3.

…“

8

Článok 8 ods. 2 písm. c) tejto smernice stanovoval:

„V prípade, keď predbalený predmet pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivo zabalených predmetov obsahujúcich rovnaké množstvo rovnakého výrobku, ako netto množstvo sa uvedie netto množstvo, ktoré obsahuje každý jednotlivý predmet a celkový počet takýchto balíkov. Označenie týchto údajov však nie je povinné v prípade, keď celkové množstvo jednotlivých balíkov sa zvonku dá zreteľne zistiť a spočítať a v prípade, keď aspoň jedno označenie netto množstva, ktoré obsahuje každý jednotlivý balík sa zvonku dá zreteľne zistiť.“

9

Článok 13 ods. 1 a 4 uvedenej smernice stanovoval:

…

4.   V prípade sklenených fliaš určených na opätovné použitie, ktoré sú nezmazateľne označené a z tohto dôvodu nemajú nálepku, kruhovú alebo prstencovú etiketu a obal alebo nádoby, ktorých najväčšia plocha má veľkosť menšiu ako 10 cm2, je nutné uvádzať iba údaje vymenované v článku 3 ods. 1 bodoch 1, 4 a 5.

…“

10

Článok 14 tej istej smernice stanovoval:

„V prípade, keď sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo hromadnému stravovaciemu zariadeniu bez predbalenia, alebo keď sa potraviny balia na žiadosť spotrebiteľa v priestoroch predajne, alebo sa predbalia s cieľom priameho predaja, príjmu členské štáty podrobné pravidlá týkajúce sa spôsobu uvádzania údajov uvedených v článku 3 a článku 4 ods. 2.

Môžu rozhodnúť o tom, aby sa všetky alebo niektoré z týchto údajov nevyžadovali za predpokladu, že zákazník v každom prípade obdrží dostatočné informácie.“

11

V súlade s článkom 53 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 bola smernica 2000/13 zrušená s účinnosťou od 13. decembra 2014.

12

Podľa odôvodnenia 5 smernice Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede (Ú. v. ES L 10, 2002, s. 47; Mim. vyd. 13/027, s. 179):

„Všeobecné predpisy na označovanie potravín, ustanovené v smernici [2000/13], sa musia uplatňovať za určitých podmienok. Vzhľadom na úzku previazanosť medzi kvalitou medu a jeho pôvodom je nevyhnutné, aby boli k dispozícii úplné informácie o týchto faktoch a aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa, pokiaľ sa jedná o kvalitu produktu. V záujme spotrebiteľa – pokiaľ ide o geografické charakteristiky medu a úplnú transparentnosť v tomto smere – je žiaduce, aby označenie uvádzalo aj krajinu pôvodu, v ktorej sa med získal.“

13

Článok 1 smernice 2001/110 stanovuje:

„Táto smernica sa uplatňuje na produkty definované v prílohe I. Tieto produkty musia vyhovovať požiadavkám uvedeným v prílohe II.“

14

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Smernica [2000/13] sa vzťahuje na produkty definované v prílohe I za nasledovných podmienok:

…

15

Príloha I smernice 2001/110 je nazvaná „Názvy, popisy produktu a definície“.

16

Ustanovenie § 3 ods. 4 a 5 Honigverordnung (nariadenie o mede) zo 16. januára 2004 (BGBl. 2004 I, s. 92), v znení platnom v čase skutkových okolností sporu vo veci samej (ďalej len „nariadenie o mede“), stanovuje:

„(4)   Okrem údajov vyžadovaných [Lebensmittel‑Kennzeichnungsverordnung (nariadenie o označovaní potravín) z 15. decembra 1999 (BGBl. 1999 I, s. 2464, ďalej len ‚nariadenie o označovaní potravín‘)] musia výrobky uvedené v prílohe 1 obsahovať aj nasledujúce údaje, ktoré sú uvedené v súlade s odsekom 5:

(5)   … navyše ustanovenia § 3 ods. 3 prvá a druhá veta a prvá časť tretej vety ako aj odsek 4 nariadenia o označovaní potravín platia obdobne pre spôsob označovanie podľa odseku 4.“

17

Ustanovenie § 4 ods. 3 nariadenia o mede zakazuje uvádzať na trh akýkoľvek výrobok, na ktorom nie sú uvedené údaje povinné podľa § 3 ods. 4 tohto nariadenia.

18

Článok 1 ods. 1 nariadenia o označovaní potravín stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na označovanie potravín balených v predbaleniach v zmysle článku 42 ods. 1 [Gesetz über das Inverkehrbringen und die Bereitstellung von Messgeräten auf dem Markt, ihre Verwendung und Eichung sowie über Fertigpackungen (zákon o uvedení na trh a poskytovaní meracích prístrojov, ich používaní a kalibrácii, ako aj o predbalení) z 25. júla 2013 (BGBl. 2013 I, s. 2722)], keďže tieto predbalenia sú určené na dodanie spotrebiteľovi [§ 3 ods. 4 Lebensmittel‑ und Futtermittelgesetzbuch (zákon o potravinách a krmivách)]. Za spotrebiteľov sa považujú reštaurácie, hromadné stravovacie zariadenia a prevádzkovatelia živnosti, pokiaľ ponúknu potravinu na konzumáciu v rámci ich prevádzky.“

19

Článok 3 ods. 3 a 4 tohto nariadenia uvádza:

„(3)   Údaje upravené v odseku 1 majú byť na balení alebo pripojenej etikete uvedené v nemeckom jazyku a na zreteľnom mieste, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné, nezmazateľné a ľahko zrozumiteľné. Údaje upravené v odseku 1 môžu byť tiež uvedené v inom jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný, pokiaľ sa tým neobmedzuje rozsah informácií určených pre spotrebiteľa. Tieto údaje nemôžu byť maskované alebo oddelené inými údajmi alebo grafickými prvkami; údaje upravené v odseku 1 bodoch 1, 4 a 5 a údaje o množstvách upravené v § 43 ods. 1 zákona o uvedení na trh a poskytovaní meracích prístrojov, ich používaní a kalibrácii, ako aj o predbalení sa uvádzajú v rovnakom zornom poli.

(4)   Odchylne od odseku 3,

20

Podľa znenia § 42 ods. 1 zákona o uvedení na trh a poskytovaní meracích prístrojov, ich používaní a kalibrácii, ako aj o predbalení sa „predbalením“ rozumejú obaly akéhokoľvek druhu, do ktorých sú bez prítomnosti kupujúceho zabalené výrobky a ktoré sú v neprítomnosti kupujúceho uzavreté, pričom bez otvorenia alebo výmeny obalu nie je možné zmeniť množstvo v nich obsiahnutých výrobkov.

21

Breitsamer und Ulrich, podnik pôsobiaci v Únii v oblasti výroby a stáčania medu, uvádza na trh okrem iného potravinu nazvanú „Breitsamer Imkergold“ (ďalej len „dotknutý med“). Ide o rovnaký druh medu, ktorý sa balí do 120 jednotlivých porcií po 20 gramoch, ktoré majú formu uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom (ďalej len „jednotlivé porcie dotknutého medu“). Týchto 120 porcií sa umiestňuje do spoločnej škatule, ktorú tento podnik uzavrie, a v tejto forme sa predáva hromadným stravovacím zariadeniam.

22

Na tejto škatuli sú uvedené povinné údaje o tejto potravine a upravené smernicami 2000/13 a 2001/110, predovšetkým o krajine pôvodu medu. Tento údaj o krajine pôvodu medu nie je uvedený na jednotlivých porciách dotknutého medu.

23

Mesto Mníchov uložilo 30. októbra 2012 zodpovednému konateľovi spoločnosti Breitsamer und Ulrich poriadkovú pokutu za porušenie zákonných povinností označovania stanovených v nariadení o mede z dôvodu, že tento podnik v prvom polroku 2011 uviedol na trh med v jednotlivých porciách, ktoré neobsahovali údaj o krajine pôvodu tohto medu.

24

Breitsamer und Ulrich podal 5. novembra 2012 žalobu o určenie na Verwaltungsgericht München (Správny súd Mníchov, Nemecko), ktorou žiadal rozhodnúť, že tým, že na každej jednotlivej porcii dotknutého medu neuviedol krajinu pôvodu tohto medu, neporušil nariadenie o mede. Rozsudkom z 25. septembra 2013 tento súd uvedenú žalobu zamietol.

25

Breitsamer und Ulrich podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd Bavorska, Nemecko), v ktorom tvrdil, že jednotlivé porcie dotknutého medu nepredstavujú „predbalenú potravinu“ v zmysle nariadenia o označovaní potravín v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti v spore vo veci samej. Podľa neho totiž nejde o predajné jednotky, keďže sa tieto porcie dodávajú v spoločných škatuliach hromadným stravovacím zariadeniam, ktoré uvedené jednotlivé porcie nepredávajú.

26

Breitsamer und Ulrich takisto odkazuje na dokument s názvom „Otázky a odpovede týkajúce sa uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom“ z 31. januára 2013, vypracovaný pracovnou skupinou zriadenou generálnym riaditeľstvom pre zdravie a spotrebiteľov Európskej komisie a zloženej z expertov z členských štátov (ďalej len „dokument expertnej skupiny“). Podľa bodu 2.1.3 tohto dokumentu, uverejneného na internetovej stránke Komisie, „s ohľadom na rôzne formy dodávania potravín konečnému spotrebiteľovi v zariadeniach hromadného stravovania je potrebné uviesť, že za predajné jednotky sa nepovažujú potraviny v porciovaných téglikoch (napr. džemy, med, horčica), ktoré sa v zariadeniach hromadného stravovania podávajú hosťom ako súčasť jedla. V takých prípadoch postačuje, aby boli informácie uvedené na spoločnom obale“.

27

Breitsamer und Ulrich napokon zdôrazňuje, že označenie jednotlivých porcií medu vyrábaného inými podnikmi alebo pochádzajúceho z iných členských štátov než zo Spolkovej republiky Nemecko nebolo spochybnené, hoci tieto porcie neuvádzajú krajinu pôvodu tohto medu.

28

Landesanwaltschaft Bayern (Prokuratúra Bavorsko, Nemecko), účastník sporu vo veci samej, tvrdí, že cieľom práva Únie je čo možno najkomplexnejšie informovať spotrebiteľa o potravinách, ktoré sú mu podávané, a že jednotlivé porcie predmetného medu nestratia svoj charakter „predbaleného“ výrobku z dôvodu, že sú vložené do uzatvorenej spoločnej škatule.

29

Podľa vnútroštátneho súdu spadá dotknutý med pod prílohu I nariadenia o mede, ktoré do nemeckého práva prebralo smernicu 2001/110.

30

Za týchto podmienok Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd Bavorska) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či článok 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 treba vykladať v tom zmysle, že každá jednotlivá porcia medu zabalená vo forme uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom, ktoré sú vložené do spoločných škatúľ dodávaných hromadným stravovacím zariadeniam, predstavuje „predbalenú potravinu“, ak tieto zariadenia predávajú tieto porcie samostatne alebo ich podávajú konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

32

Najprv treba uviesť, že podľa otázok predložených vnútroštátnym súdom môžu byť jednotlivé porcie dotknutého medu predávané v hromadných stravovacích zariadeniach samostatne konečnému spotrebiteľovi, čo Breitsamer und Ulrich spochybňuje.

33

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na svoju vlastnú zodpovednosť, a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže návrh vnútroštátneho súdu zamietnuť len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sú mu položené (pozri rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 25, ako aj zo 7. apríla 2016, KA Finanz, C‑483/14, EU:C:2016:205, bod 41).

34

Uvedená prezumpcia relevantnosti nemôže byť vyvrátená len samotnou okolnosťou, že jeden z účastníkov konania vo veci samej popiera určité skutočnosti, ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať a od ktorých závisí vymedzenie predmetu tohto sporu (pozri rozsudky z 5. decembra 2006, Cipolla a i., C‑94/04 a C‑202/04, EU:C:2006:758, bod 26, ako aj zo 14. apríla 2016, Polkomtel, C‑397/14, EU:C:2016:256, bod 38).

35

Otázka, či sa jednotlivé porcie dotknutého medu predávajú aj samostatne, patrí v danom prípade do skutkového rámca sporu vo veci samej, čo Súdnemu dvoru neprináleží preverovať.

36

Za týchto podmienok treba odpovedať na takto položené prejudiciálne otázky Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd Bavorska). Z toho dôvodu, pokiaľ ide o nariadenie č. 1169/2011, Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli v súvislosti s týmto nariadením položené.

37

Podľa článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 znamená „predbalená potravina“ v zmysle tejto smernice akúkoľvek jednotlivú položku určenú na prezentáciu ako takú pre konečného spotrebiteľa a pre hromadné stravovacie zariadenia, ktorá pozostáva z potraviny a obalu, do ktorého bola vložená predtým, ako bola ponúknutá na predaj, obaľujúci potravinu úplne alebo čiastočne, ale v každom prípade takým spôsobom, že obsah nemôže byť zamenený bez otvorenia alebo výmeny obalu.

38

Podľa článku 13 ods. 1 písm. a) tejto smernice v prípade, ak sú potraviny predbalené, sú údaje stanovené v článku 3 a článku 4 ods. 2 uvedenej smernice uvedené na predbalení alebo k nemu pripojenej nálepke.

39

V tejto súvislosti článok 3 ods. 1 bodu 8 tej istej smernice stanovuje, že medzi tieto údaje patrí pôvod alebo miesto pôvodu v prípade, keď neuvedenie takýchto údajov by mohlo uviesť spotrebiteľa do podstatného omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod alebo miesto pôvodu potraviny.

40

Podľa znenia odôvodnení 4 a 5 smernice 2000/13 je jej cieľom stanovenie pravidiel všeobecnej povahy uplatňujúcich sa na všetky výrobky uvedené na trh, zatiaľ čo pravidlá špecifickej povahy uplatňujúce sa vertikálne iba na konkrétne potraviny by sa mali ustanoviť ustanoveniami zaoberajúcimi sa takýmito výrobkami.

41

Treba konštatovať, že smernica 2001/110 také špecifické pravidlá, pokiaľ ide o med, stanovuje. V súlade s jej článkom 1 sa totiž táto smernica uplatňuje na produkty definované v jej prílohe I. V danom prípade je nesporné, že dotknutý med predstavuje taký produkt.

42

Článok 2 prvá veta smernice 2001/110 stanovuje, že smernica 2000/13 sa uplatňuje na produkty definované v prílohe I tejto prvej smernice za určitých podmienok. Pokiaľ ide o článok 2 bod 4 písm. a) smernice 2001/110, ten v podstate stanovuje, že na účely smernice 2000/13 a najmä jej článkov 13 a 14 sa údaj o pôvode medu považuje za označenie v zmysle článku 3 tejto smernice uvedenej ako poslednej.

43

Tieto ustanovenia sú objasnené v odôvodnení 5 smernice 2001/110, ktoré uvádza, že „všeobecné predpisy na označovanie potravín, ustanovené v smernici [2000/13], sa musia uplatňovať za určitých podmienok. Vzhľadom na úzku previazanosť medzi kvalitou medu a jeho pôvodom je nevyhnutné, aby boli k dispozícii úplné informácie o týchto faktoch a aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa, pokiaľ ide o kvalitu produktu. V záujme spotrebiteľa – pokiaľ ide o geografické charakteristiky medu a úplnú transparentnosť v tomto smere – je žiaduce, aby označenie uvádzalo aj krajinu pôvodu, v ktorej sa med získal“.

44

Z kombinácie týchto dvoch smerníc tak vyplýva, že pokiaľ ide o produkt patriaci do pôsobnosti smernice 2001/110, musí sa údaj o krajine pôvodu povinne uviesť na balení alebo etikete, ktorá je k nemu pripojená v tých prípadoch, keď by neuvedenie takéhoto údaju mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod alebo miesto pôvodu tohto medu v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 8 smernice 2000/13.

45

Článok 1 ods. 2 tejto smernice uvedenej ako poslednej okrem toho spresňuje, že táto sa tiež týka potravín, ktoré sa dodávajú do reštaurácií, nemocníc, závodných jedální a iných podobných hromadných stravovacích zariadení, teda tzv. „hromadných stravovacích zariadení“. V danom prípade, ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, sa jednotlivé porcie dotknutého medu vložené do spoločných škatúľ takým hromadným stravovacím zariadeniam dodávali.

46

Treba však overiť, či sa za okolností, akými sú tie v spore vo veci samej, neuplatnia výnimky uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b) a v článku 14 smernice 2000/13.

47

Pokiaľ ide v prvom rade o článok 13 ods. 1 písm. b) prvú a druhú zarážku tejto smernice, tento stanovuje, že jednak ak sú predbalené potraviny určené pre konečného spotrebiteľa, ale sa predávajú v štádiu pred predajom konečnému spotrebiteľovi, a kde predaj pre hromadné stravovacie zariadenie nie je zahrnutý do tohto štádia a jednak ak sú predbalené potraviny určené na dodávku pre hromadné stravovacie zariadenia na prípravu, spracovanie, rozdelenie alebo rozkrájanie, je potrebné uvádzať údaje, ktoré sa vyžadujú na základe článkov 3 a 4 ods. 2 tej istej smernice, iba v obchodných dokumentoch týkajúcich sa potravín v prípade, keď je možné zaručiť, že takéto dokumenty obsahujúce všetky informácie o označení buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo sa odoslali pred alebo v rovnakú dobu, ako bola uskutočnená dodávka.

48

Treba však konštatovať, že tieto ustanovenia sa neuplatňujú za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, jednotlivé porcie dotknutého medu Breitsamer und Ulrich balia do formy uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom a ako také sa poskytujú konečnému spotrebiteľovi hromadným stravovacím zariadením, ktorému sú dodané.

49

Preto jednak, ak sú tieto porcie určené konečnému spotrebiteľovi uvádzané na trh v štádiu pred predajom konečnému spotrebiteľovi, dochádza k predaju uvedených porcií hromadným stravovacím zariadeniam, a to v rozpore s prípadom predvídaným v článku 13 ods. 1 písm. b) prvej zarážke smernice 2000/13. Jednak nie je dotknutý med hromadnými stravovacími zariadeniami pripravený, spracovaný, rozdelený alebo rozkrájaný v zmysle článku 13 ods. 1 druhej zarážky tejto smernice.

50

Pokiaľ ide po druhé o článok 14 smernice 2000/13, ten stanovuje, že v prípade, keď sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo hromadnému stravovaciemu zariadeniu bez predbalenia, alebo keď sa potraviny balia na žiadosť spotrebiteľa v priestoroch predajne, alebo sa predbalia s cieľom priameho predaja, prijmú členské štáty podrobné pravidlá týkajúce sa spôsobu uvádzania údajov uvedených v článku 3 a článku 4 ods. 2 tejto smernice, a môžu rozhodnúť o tom, aby sa všetky alebo niektoré z týchto údajov nevyžadovali za predpokladu, že zákazník v každom prípade dostane dostatočné informácie.

51

V danom prípade nie je sporné, že jednotlivé porcie dotknutého medu sa nebalia na žiadosť kupujúceho v priestoroch predajne, alebo sa nepredbalia s cieľom ich priameho predaja, takže situácie uvedené v tomto článku 14 nie sú relevantné.

52

S prihliadnutím na situáciu upravenú v článku 13 ods. 1 písm. a) smernice 2000/13 závisí preto povinnosť označiť jednotlivé porcie medu, akými sú tie v spore vo veci samej, a teda povinnosť pripojiť k nim v súlade s článkom 2 bodom 4 písm. a) smernice 2001/110 údaj o krajine alebo krajinách pôvodu tohto medu od toho, či tieto porcie treba považovať za „predbalené potraviny“ v zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13.

53

V tejto súvislosti vyplýva z článku 8 ods. 2 písm. c) smernice 2000/13, že predbalenie môže pozostávať z dvoch alebo viacerých jednotlivo zabalených predmetov. Preto samotná skutočnosť, že spoločné škatule, do ktorých sú jednotlivé porcie dotknutého medu vložené, možno samy osebe kvalifikovať ako predbalenia, nemôže viesť k tomu, že by individuálne porcie nemohli byť „predbalenými potravinami“ v zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13.

54

V danom prípade spĺňajú jednotlivé porcie medu, akými sú tie v spore vo veci samej, viacero podmienok stanovených v článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako „predbalené potraviny“ v zmysle tohto ustanovenia.

55

Ako totiž vyplýva zo skutkových okolností uvedených v bode 48 tohto rozsudku, jednak sú jednotlivé porcie dotknutého medu určené na to, aby boli ako také prezentované konečnému spotrebiteľovi po otvorení spoločnej škatule hromadným stravovacím zariadením, ktorému bola dodaná, a jednak boli tieto porcie vložené predtým, ako boli ponúknuté na predaj, pričom boli zabalené presne takým spôsobom, že obsah nemôže byť zmenený bez otvorenia alebo výmeny obalu.

56

Treba však uviesť, že medzi rôznymi jazykovými verziami článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 existujú rozdiely.

57

Znenia v anglickom jazyku („any single item“) a poľskom jazyku [„każd(a) pojedyncz(a) sztuk(a)“] používajú pojmy, ktoré bez ďalšieho spresnenia odkazujú na jednotlivú položku. Naopak, iné jazykové znenia toho istého ustanovenia, akými sú znenia v španielskom jazyku („la unidad de venta“), v nemeckom jazyku („die Verkaufseinheit“) alebo vo francúzskom jazyku („l’unité de vente“), upravujú tiež jednotlivú položku, ale odkazujú aj na pojem „predaj“.

58

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia alebo sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (rozsudky z 27. marca 1990, Cricket St Thomas, C‑372/88, EU:C:1990:140, body 18 a 19; z 15. novembra 2012, Kurcums Metal, C‑558/11, EU:C:2012:721, bod 48, ako aj zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd, C‑112/15, EU:C:2016:185, bod 36).

59

Pokiaľ ide o všeobecnú systematiku smernice 2000/13, treba uviesť, že hoci existuje rozdiel medzi rôznymi jazykovými zneniami článku 1 ods. 3 písm. b) tejto smernice, toto ustanovenie v každom prípade uvádza ponúknutie na „predaj“, či už v španielskom jazyku („puesto a la venta“), v nemeckom jazyku („vor dem Feilbieten“), v anglickom jazyku („being offered for sale“), vo francúzskom jazyku („présentation à la vente“) alebo v poľskom jazyku („oferowanie na sprzedaż“).

60

Článok 13 ods. 1 uvedenej smernice týkajúci sa predbalených potravín takisto odkazuje na „predaj“ potravín. V rovnakom zmysle článok 14 smernice 2000/13 odkazuje na situáciu, v ktorej sa potraviny ponúkajú na „predaj“ konečnému spotrebiteľovi alebo hromadnému stravovaciemu zariadeniu bez predbalenia.

61

Ďalšie ustanovenia tejto smernice sa okrem toho týkajú „kupujúceho“. Okrem uvedeného článku 14 uvádza článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) uvedenej smernice, že použité označenie a metódy nesmú byť také, aby uviedli „kupujúceho“ do podstatného omylu, najmä pokiaľ ide o vlastnosti potraviny, medzi ktoré patrí ich pôvod alebo miesto pôvodu.

62

Zo všeobecnej systematiky smernice 2000/13 tak vyplýva, že okrem ďalších podmienok upravených v článku 1 ods. 3 písm. b) tejto smernice sa povinnosť označenia podľa článku 13 ods. 1 uvedenej smernice týka potravín, ktoré sú ako také určené konečnému spotrebiteľovi a hromadným stravovacím zariadeniam.

63

Táto situácia môže mať formu samostatného predaja jednotlivých porcií medu, akými sú tie v spore vo veci samej, konečnému spotrebiteľovi v hromadnom stravovacom zariadení, napríklad v reštaurácii alebo jedálni.

64

Taká situácia nastane tiež vtedy, ak sú tieto porcie podávané v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu, napríklad ako neoddeliteľná súčasť menu zostaveného hromadným stravovacím zariadením alebo ako položka dostupná v bufete hotela.

65

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, táto paušálna cena pokrýva všetky tovary a služby potrebné na dodanie daného jedla, a teda zahŕňa rôzne zložky tohto jedla vrátane prípadných jednotlivých porcií medu, akými sú tie v spore vo veci samej.

66

Tento výklad článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 je podporený cieľom tejto smernice.

67

Z odôvodnenia 6 uvedenej smernice, ako aj z jej článku 2 totiž vyplýva, že uvedená smernica bola prijatá v snahe informovať a ochraňovať konečného spotrebiteľa potravín, hlavne pokiaľ ide o druh, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu a spôsob výroby alebo produkcie týchto výrobkov (pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Lidl Italia, C‑315/05, EU:C:2006:736, bod 47 a citovanú judikatúru).

68

V tejto súvislosti, ako to uvádza odôvodnenie 8 smernice 2000/13, podrobné označovanie poskytujúce najmä údaje o presnom druhu a vlastnostiach výrobku, musí umožniť, aby bol spotrebiteľ dokonale informovaný pri svojom rozhodovaní.

69

V dôsledku toho táto smernica vyžaduje, aby boli spotrebiteľovi poskytnuté pravdivé, nestranné a objektívne informácie, ktoré ho nezavádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Teekanne, C‑195/14, EU:C:2015:361, bod 32 a citovanú judikatúru).

70

Tak, ako bolo uvedené v bode 43 tohto rozsudku, z odôvodnenia 5 smernice 2001/110 vyplýva, že v záujme spotrebiteľa – pokiaľ ide o geografické charakteristiky medu a úplnú transparentnosť v tomto smere – je žiaduce, aby označenie uvádzalo aj krajinu pôvodu, v ktorej sa med získal.

71

To, že je taký údaj uvedený na jednotlivých porciách medu, akými sú tie v spore vo veci samej, prispieva teda k možnosti spotrebiteľa byť pri výbere výrobku dokonale informovaný o skutočnostiach, pokiaľ ide o rozhodnutie, či si tento med kúpiť samostatne alebo ho skonzumovať či nie, keď je ponúkaný ako neoddeliteľná alebo dostupná možnosť k hotovému jedlu predávanému za paušálnu cenu.

72

Treba dodať, že podľa znenia článku 13 ods. 4 smernice 2000/13 v prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia plocha má veľkosť menšiu ako 10 cm2, je nutné uvádzať iba údaje vymenované v článku 3 ods. 1 bodoch 1, 4 a 5 tejto smernice. Preto v takej situácii sa nevyžaduje údaj o krajine pôvodu, ktorý sa nachádza v bode 8 uvedeného článku 3 ods. 1.

73

Všetky subjekty, ktoré boli prítomné na pojednávaní, tvrdili, že najväčšia plocha jednotlivých porcií dotknutého medu mala plochu väčšiu ako 10 cm2.

74

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či táto plocha je skutočne väčšia ako 10 cm2. V prípade, že by to tak nebolo, nebolo by s prihliadnutím na článok 13 ods. 4 smernice 2000/13 potrebné, aby bola na jednotlivých porciách medu, akými sú tie v spore vo veci samej, uvádzaná krajinu pôvodu tohto medu.

75

V prípade, že by to tak bolo, vyplýva zo všetkých vyššie uvedených úvah, že každá jednotlivá porcia medu, ktorá je balená vo forme uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom vložených do spoločnej škatule zatvorenej prevádzkovateľov potravinárskeho podniku a v tejto forme predávaná hromadným stravovacím zariadeniam, predstavuje „predbalenú potravinu“, pre ktorú platí povinnosť uviesť krajinu pôvodu medu v prípade, ak tieto zariadenia predávajú tieto porcie samostatne alebo ich ponúkajú konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

76

Žiadne z tvrdení uvedených v prospech neexistencie povinnosti označovania jednotlivých porcií medu, akými sú tie v spore vo veci samej, nemôže spochybniť tento výklad.

77

Jednak podľa prvého tvrdenia vyplýva z dokumentu expertnej skupiny, uvedeného v bode 26 tohto rozsudku, že jednotlivé tégliky medu ponúkané konečnému spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť jedla v reštauračnom zariadení sa nepovažujú za predajné jednotky, a preto sa údaj o pôvode tohto medu musí uviesť iba na spoločnej škatuli.

78

Postačuje však uviesť, že dokument expertnej skupiny nemá záväzný charakter. Tento dokument okrem toho vo svojom bode 1 naznačuje, že nie je právne záväzný a že v prípade sporu prináleží výklad práva Únie v poslednej inštancii Súdnemu dvoru.

79

Jednak podľa druhého tvrdenia prevádzkovateľ potravinárskeho podniku by mohol ku každej jednotlivej porcii medu pripojiť údaj „samostatne nepredajné“ s tým dôsledkom, že ak nedochádza k samostatnému predaju, nepožaduje smernica 2000/13, aby bol na každej z týchto porcií údaj o krajine pôvodu medu.

80

Ako však bolo konštatované v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku, povinnosť označovania jednotlivých porcií medu, akými sú tie v spore vo veci samej, v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a) smernice 2000/13 sa predovšetkým týka situácie, keď sú tieto porcie určené na ponúknutie ako také na predaj konečnému spotrebiteľovi v hromadnom stravovacom zariadení, konkrétne ak sú uvedené porcie predávané samostatne alebo ak sú ponúkané v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

81

Za týchto podmienok netreba rozlišovať podľa toho, či predaj jednotlivých porcií medu, akými sú tie v spore vo veci samej, je samostatným predajom alebo nie.

82

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13 sa má vykladať v tom zmysle, že každá jednotlivá porcia medu ponúkaná vo forme uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom, ktorá je vložená do spoločných škatúľ dodávaných hromadným stravovacím zariadeniam, predstavuje „predbalenú potravinu“, ak tieto zariadenia predávajú tieto porcie jednotlivo alebo ich ponúkajú konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.

83

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 3 písm. b) smernice 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín sa má vykladať v tom zmysle, že každá jednotlivá porcia medu zabalená vo forme uzavretých téglikov so zavareným alumíniovým vrchnákom, ktorá je vložená do spoločných škatúľ dodávaných hromadným stravovacím zariadeniam, predstavuje „predbalenú potravinu“, ak tieto zariadenia predávajú tieto porcie jednotlivo alebo ich ponúkajú konečnému spotrebiteľovi v rámci pripravených hotových jedál predávaných za paušálnu cenu.