1. Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T & L Sugars a Sidul Açúcares Unipessoal/Komisia(2), ktorým Všeobecný súd predovšetkým zamietol ako neprípustnú žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťami T & L Sugars Ltd a Sidul Açúcares Unipessoal Lda, ktoré sú dvoma podnikmi spracúvajúcimi trstinový cukor so sídlom v Európskej únii, proti viacerým nariadeniam Európskej komisie, ktorými sa ustanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh(3) a ktorými sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011.(4)

2. V prejednávanej veci Všeobecný súd v postate rozhodol, že keďže členské štáty mali prijať viaceré opatrenia na vykonanie sporných nariadení, žalobkyne sa nemohli odvolávať na ustanovenia článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Okrem toho dospel k záveru, že žalobkyne nie sú osobne dotknuté vykonávacím nariadením č. 302/2011, v dôsledku čoho vyhovel námietke neprípustnosti predloženej Komisiou a vyhlásil žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smerovala k zrušeniu napadnutých nariadení.

3. Za týchto podmienok dáva odvolanie žalobkýň Súdnemu dvoru príležitosť rozhodnúť o výklade nových ustanovení článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ako boli zavedené Lisabonskou zmluvou, ktoré použil Všeobecný súd, a presnejšie vymedziť definíciu pojmu regulačné akty „ktoré… nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

I – Právny rámec a okolnosti predchádzajúce sporu

4. Všeobecný súd v bodoch 1 až 5 napadnutého rozsudku veľmi stručne vymedzil okolnosti predchádzajúce sporu, ktorých sa tento spor týka. Základné prvky sporných nariadení budú okrem toho v nevyhnutnom rozsahu uvedené v nasledujúcich úvahách.

II – Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

5. Všeobecný súd vyhovel námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, keď rozhodol, že jednak sa žalobkyne nemôžu odvolávať na článok 263 štvrtý odsek poslednú časť vety ZFEÚ (body 36 až 73 napadnutého rozsudku) a jednak nie sú osobne dotknuté nariadením č. 393/2011 (body 74 až 94 tohto rozsudku). Hlavné body napadnutého rozsudku, ktoré si zasluhujú kritiku, budú uvedené v nevyhnutnom rozsahu v rámci preskúmania odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľky predložili.

III – O odvolaní

6. Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú tri odvolacie dôvody. V prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil niekoľkých nesprávnych právnych posúdení, keď sa domnieval, že opatrenia, ktoré v danom prípade prijali vnútroštátne orgány, predstavovali vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Odvolateľky ďalej tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že nariadením č. 393/2011 nie sú osobne dotknuté. Napokon sa domnievajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 97 napadnutého rozsudku rozhodol, že v dôsledku vyhlásenia ich žaloby o neplatnosť za neprípustnú, musí byť odmietnutá aj námietka nezákonnosti článku 186 písm. a) a článku 187 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)(5), ktorú vzniesli v súvislosti s uvedenou žalobou.

IV – O prvom odvolacom dôvode

A – Argumentácia účastníkov konania

7. Odvolateľky v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu v zásade tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že podmienky na uplatnenie článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ neboli v danom prípade splnené.

8. Zdôrazňujú, že z výkladu článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ vyplýva, že treba odlíšiť skutočné vykonávacie opatrenia od ostatných, čo si vyžaduje preskúmať obsah sporných regulačných aktov a osobitnú povahu opatrení prijatých členskými štátmi, pričom treba zohľadniť voľnú úvahu priznanú členským štátom a cieľ spočívajúci v zaručení účinnej súdnej ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktorý toto ustanovenie sleduje.

9. Všeobecný súd sa údajne dopustil prvého nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že akékoľvek opatrenie prijaté členským štátom v rámci nariadenia predstavuje rozhodnutie, ktorým sa vykonáva uvedené nariadenie, a to aj vtedy, keď je toto rozhodnutie automatické alebo nepodstatné.

10. Všeobecný súd sa dopustil druhého nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že opatrenia prijaté v prejednávanom prípade členskými štátmi sú vykonávacími opatreniami sporných nariadení, hoci boli prijaté, aj keď členským štátom nebola priznaná žiadna voľná úvaha, neuskutočnili žiadny výber ani neprijali nijaké rozhodnutie, ale konali len ako poštovná schránka.

11. Všeobecný súd sa dopustil tretieho nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 53 napadnutého rozsudku potvrdil, že miera voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty k dispozícii, nie je relevantná na účely zistenia, či regulačný akt „vyžaduje vykonávacie opatrenia“.

12. Všeobecný súd sa napokon údajne dopustil štvrtého nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 69 až 72 napadnutého rozsudku rozhodol, že výklad pojmu regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, nemôže so zreteľom na zásadu účinnej súdnej ochrany viesť k vyhláseniu žaloby odvolateliek za prípustnú.

13. V tejto súvislosti odvolateľky zdôrazňujú, že výslovne uviedli, že nemajú k dispozícii žiadny opravný prostriedok pred vnútroštátnymi súdmi, čo znamená, že aby mohli napadnúť sporné nariadenia, museli by porušiť zákon a byť stíhané. Z tohto pohľadu sa ustanovenia článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ musia vykladať so zreteľom na ich procesnú účinnosť. Okrem toho nie je pravda, že jediným cieľom tohto ustanovenia je vyhnúť sa situáciám, v ktorých by jednotlivci museli porušiť zákon, aby mali prístup k spravodlivosti.

14. Odvolateľky ďalej tvrdia, že Komisia a Všeobecný súd otvorene uznávajú v bodoch 63, 65 a 72 napadnutého rozsudku neexistenciu vnútroštátnych opravných prostriedkov. Trvajú na tom, že akty prijaté vnútroštátnymi orgánmi na základe sporných nariadení nemôžu byť v Portugalsku napadnuté, s výnimkou, ak by boli prijaté ultra vires, čo nie je tento prípad . V každom prípade uvedené akty neboli verejne prístupné, keďže obsahujú obchodné tajomstvo.

15. Komisia, ktorú vo všetkých bodoch podporila Rada Európskej únie a francúzska vláda, naopak tvrdí, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sporné nariadenia vyžadujú vykonávacie opatrenia.

B – Analýza

16. Na základe argumentácie odvolateliek v rámci tohto odvolania má Súdny dvor príležitosť prehĺbiť výklad nových ustanovení článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ako boli doplnené Lisabonskou zmluvou. Tieto ustanovenia si presnejšie vyžadujú, aby Súdny dvor vymedzil rozsah nového režimu aktívnej legitimácie fyzických a právnických osôb na podanie žaloby proti regulačným aktom, ktoré upravuje Lisabonská zmluva, a konkrétne dvojitej podmienky, ktorú zaviedla.(6)

17. Hoci totiž Súdny dvor už vymedzil pojem „regulačný akt“ v zmysle tohto ustanovenia, a to konkrétne ako pojem, ktorý vylučuje legislatívne akty(7), nemal ešte príležitosť sa zaoberať – prinajmenšom nie v pozitívnom zmysle(8) – dvojitou podmienkou, ktorá aktívnu legitimáciu fyzických alebo právnických osôb na podanie žaloby proti tomuto typu aktov viaže na podmienku, že sa ich priamo týkajú a nevyžadujú nad rámec priamej dotknutosti vykonávacie opatrenia.

18. Pri určovaní „regulačných akto[v], ktoré sa [žalobcu] priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“(9) treba v súlade s ustálenou judikatúrou zohľadniť vývoj tohto nového ustanovenia, jeho znenie a kontext, do ktorého patrí, ako aj všetky relevantné ustanovenia práva Únie, pričom funkcia, ktorú toto nové ustanovenie plní v rámci systému opravných prostriedkov stanovených Zmluvou, má v tejto súvislosti osobitný význam.

19. V tejto súvislosti budem musieť začať preskúmanie tým, že všeobecne pripomeniem, že Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že nové ustanovenia článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ zmiernili podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej fyzickými a právnickými osobami proti niektorým regulačným aktom, teda tým aktom, ktoré sa ich priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia, tým, že zrušili podmienku týkajúcu sa osobnej dotknutosti.(10)

20. Nový článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, tým že doslovne prevzal obsah článku III‑365 návrhu Zmluvy o ústave pre Európu, sa snaží teda rozšíriť podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej fyzickými a právnickými osobami proti niektorým regulačným aktom, bez toho, aby zavádzal akékoľvek zmeny podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť proti legislatívnym aktom.(11) Cieľom tohto nového článku je umožniť týmto osobám podať žaloby o neplatnosť voči všeobecne platným aktom, s výnimkou legislatívnych aktov,(12) za menej prísnych podmienok, ako boli tie, ktoré platili doposiaľ, a to bez preukázania ich osobnej dotknutosti. Obe kumulatívne podmienky stanovené v článku 263 štvrtom odseku poslednej časti vety ZFEÚ, t. j. že sa napadnutý regulačný akt týka žalobcu priamo a že nevyžaduje vykonávacie opatrenia, treba vykladať v súlade s týmto cieľom, ktorým je zmiernenie podmienok.

21. V tejto súvislosti treba na úvod zdôrazniť, že samotné znenie nových ustanovení článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ nesporne vyvoláva výkladové otázky.(13)

22. Je nepochybne pravda, že podmienka priamej dotknutosti existovala sama osebe už spolu s podmienkou osobnej dotknutosti „pred Lisabonom“, a teda jedna aj druhá podmienka boli už predmetom výkladu, ktorý je známy.

23. Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, bez ohľadu na to, ktorý všeobecne platný akt je napadnutý, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že musí priamo ovplyvňovať právne postavenie žalujúcej fyzickej alebo právnickej osoby a v prípade, že vyžaduje prijatie sprostredkujúcich opatrení, nesmie ponechávať nijaký priestor na voľnú úvahu orgánom, ktoré sú poverené jeho výkonom, pričom tento výkon musí mať výlučne automatický charakter a vyplývať zo samotnej právnej úpravy Únie.(14) Samotná existencia vnútroštátnych aktov postavených medzi žalobcu a všeobecne platný akt, ktorý sa ho osobne týka, teda nepredstavuje nevyhnutne prekážku uznania jeho aktívnej legitimácie.

24. Vyvstáva teda otázka, ako stanoviť zmysel nového režimu týkajúceho sa regulačných aktov, do ktorého síce bola prevzatá podmienka priamej dotknutosti, no bol doplnený o dodatočnú podmienku spočívajúcu v neexistencii vykonávacích opatrení. Podľa môjho názoru sa takýto výklad nemôže obmedziť na prebratie definície podmienky priamej dotknutosti, ktorú stanovil Súdny dvor, pretože v tejto definícii bola obsiahnutá aj podmienka osobnej dotknutosti.

25. Podmienka priamej dotknutosti, ako ju vyložil Súdny dvor v rámci znenia Zmluvy platnom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, sa totiž už zakladala na tom chápaní, že existencia výlučne automatického výkonu nepredstavuje prekážku uznania aktívnej legitimácie. V tomto zmysle možno tvrdiť, že podmienka spočívajúca v neexistencii vykonávacích opatrení, teda neexistencii aktov, ktoré idú nad rámec výlučne automatického výkonu, je už v predmetnej podmienke obsiahnutá.

26. Z určitého hľadiska Lisabonská zmluva skomplikovala relatívne jednoduchý režim. Na jednej strane ostal zachovaný pôvodný režim, pokiaľ ide o všeobecné „akty“, t. j. iné ako individuálne rozhodnutia, keďže podmienka priamej a osobnej dotknutosti bola zachovaná. Na druhej strane došlo k odchýleniu sa od tohto pravidla, pokiaľ ide o kategóriu „regulačných aktov“, zavedením inej dvojitej podmienky, a to priamej dotknutosti „a“ neexistencie vykonávacích opatrení.

27. Týmto spôsobom ma nový režim regulačných aktov konfrontuje s nevyhnutnosťou rozlišovať medzi týmito dvomi podmienkami, ktoré sa na uvedené akty vzťahujú, inak povedané, dať tejto koncepčnej dvojakosti zmysel. Treba totiž konštatovať, že podľa samotného znenia článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ môžu existovať regulačné akty, ktoré, hoci sa priamo týkajú fyzických alebo právnických osôb, môžu navyše vyžadovať prijatie vykonávacích opatrení.

28. Stoja tak proti sebe dve tézy. Podľa prvej akýkoľvek zásah, hoci aj zanedbateľný, vnútroštátneho správneho orgánu do procesu vykonávania regulačných aktov postačuje na to, aby podmienka spočívajúca v neexistencii vykonávacích opatrení nebola splnená. V hrubých črtách je toto téza, ktorú zastáva francúzska vláda, Komisia a Rada.

29. Ako sa pokúsim vysvetliť, táto téza by však bola v rozpore so správnym výkladom pojmu regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ktorý novostanovila Lisabonská zmluva.

30. Musím totiž poznamenať, že pojem regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, je sémanticky bohatší ako to, čo vyplýva z tejto prvej tézy. Úplne konkrétne pojem „opatrenie“, ktorý je použitý v článku 263 štvrtom odseku poslednej časti vety ZFEÚ, bez ohľadu na použitý jazyk, nesporne zahŕňa výkon určitej „právomoci“, čo so sebou nesie určitú mieru voľnej úvahy pri výkone verejnej moci. Akákoľvek úloha zverená vnútroštátnemu orgánu verejnej moci neznamená, že na základe toho, že mu prináleží ju vykonať, akty prijaté na tento účel spadajú pod pojem vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Je dôležité konkrétne a v každom prípade zohľadniť nielen povahu, ale aj formu a intenzitu spolupráce, ktorá sa požaduje od vnútroštátnych orgánov.

31. Tieto nové ustanovenia možno podľa môjho názoru len ťažko vyložiť v tom zmysle, že existenciu nepodstatných aktov vnútroštátnych orgánov, inak povedané vedľajších aktov, ktoré sú výsledkom akejkoľvek činnosti alebo ktoré sú prijaté v rámci výkonu vymedzenej právomoci, a ktoré sú postavené medzi žalobcu a napadnutý regulačný akt, je možné chápať tak, že umožňuje súčasne posúdiť, či podmienka priamej dotknutosti je splnená a či podmienka spočívajúca v neexistencii vykonávacích opatrení nie je splnená, a to iba na základe tohto postavenia medzi žalobcu a napadnutý regulačný akt, lebo inak by bol narušený cieľ, ktorým je zmiernenie podmienok prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej fyzickými a právnickými osobami proti regulačným aktom, ktoré nemajú legislatívnu povahu.

32. Na konci tejto argumentácie uvediem alternatívnu tézu, podľa ktorej nové znenie, ktorým Zmluva definuje aktívnu legitimáciu fyzických a právnických osôb na podanie žaloby proti regulačným aktom vo forme dvoch podmienok, ktorými sa zaoberám, vedie k takému jej chápaniu, ktoré si možno predstaviť ako „funkčnú deľbu“ medzi týmito podmienkami. Podľa tejto funkčnej deľby je potrebné rozlišovať jednak definíciu pravidla ako takého a stanovenie adresátov, ktorým je určené (priama dotknutosť), a jednak stanovenie rôznych osobitných okolností, za akých sa konkrétne uplatňuje a vykonáva (okrem iného modálnych, kvantitatívnych a časových), na základe ktorých možno tvrdiť, že uvedené pravidlo je v plnom rozsahu a samo osebe uplatniteľné . Ďalej možno uviesť, že priama dotknutosť odkazuje na definíciu pravidla a zároveň na určenie adresátov, kým vykonávacie opatrenia garantujú, že uvedené pravidlo, ktorého adresáti sú určení, je v plnom rozsahu uplatniteľné.

33. Pokiaľ by sa mal uznať takýto výklad, bolo by to po vykonaní analýzy in concreto predmetu, obsahu a účinkov samotného napadnutého regulačného aktu na právne postavenie žalobcu(15), na základe ktorej by však bolo možné dospieť aj k záveru, či tento akt vyžaduje alebo nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

34. Ako uviedol Všeobecný súd, v prejednávanej veci je síce pravda, že na skutočné vykonanie sporných nariadení sa vyžadovalo konanie zo strany členských štátov a prijatie nimi niekoľkých správnych aktov, t. j. najmä prijatie žiadostí od dotknutých hospodárskych subjektov, kontrola ich prípustnosti na základe formálnych požiadaviek, ktoré sa vyžadovali, odovzdanie týchto žiadostí Komisii, a napokon vydanie povolení na základe koeficientov rozdelenia stanovených Komisiou. Len ťažko však možno dospieť k záveru, že by činnosť spočívajúca len vo výkone úkonov administratívnej povahy zo strany vnútroštátnych orgánov predstavovala účasť na výkone vykonávacej právomoci.

35. Funkcia administratívnej spolupráce, ktorú takto zabezpečujú príslušné vnútroštátne orgány, podľa môjho názoru nezodpovedá tomu, čo mal normotvorca na mysli, keď zmiernil podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej fyzickými a právnickými osobami proti niektorým regulačným aktom na dvojitú, novostanovenú podmienku.

36. Treba predovšetkým pripomenúť, že keďže Komisia v predmetnej veci konštatovala, že bolo nevyhnutné znížiť zápornú hodnotu rozdielu medzi disponibilitou a spotrebou cukru na trhu Únie v hospodárskom roku 2010/2011, domnievala sa, že bolo jednak potrebné uvoľniť na trh časť cukru vyrobeného nad rámec kvóty stanovenej v článku 56 nariadenia č. 1234/2007 a jednak v plnom rozsahu využiť všetky existujúce dovozné toky. V dôsledku toho prijala nariadenie č. 222/2011, ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo, ako aj vykonávacie nariadenie č. 302/2011, ktorým sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011.

37. Nariadenie č. 222/2011 a vykonávacie nariadenie č. 302/2011 boli doplnené dvomi vykonávacími nariadeniami, ktorých hlavnými predmetmi bolo stanoviť koeficienty rozdelenia cukru mimo kvóty na uvoľnenie cukru pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo na trh Únie (vykonávacie nariadenie č. 293/2011), a určiť dovozné kvóty (vykonávacie nariadenie č. 393/2011), a to na základe žiadostí dotknutých hospodárskych subjektov, ktoré boli predložené prostredníctvom členských štátov. Okrem toho sa vykonávacím nariadením č. 293/2011 zamietajú žiadosti o dovozné povolenia predložené medzi 21. marcom a 25. marcom 2011 a stanovuje sa nová lehota na podávanie žiadostí na 28. marca 2011. Na základe vykonávacieho nariadenia č. 393/2011 sa pozastavuje podávanie nových žiadostí o povolenia uvedené v jej prílohe a to až do konca hospodárskeho roka.

38. Navyše treba pripomenúť, že odvolateľky v podstate tvrdia, že na základe sporných nariadení sa dovážajúce podniky spracúvajúce trstinový cukor dostávajú do nevýhodnejšej konkurenčnej situácie v porovnaní s výrobcami a spracovateľmi cukrovej repy vyprodukovanej v Únii, a to v rozpore so základným nariadením a zásadami zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery. Naproti tomu odvolateľky nijako nespochybňujú podmienky vydávania povolení.

39. Po preskúmaní oboch sérií týchto nariadení(16) Všeobecný súd uviedol, že na to, aby bolo možné uvádzať na trh alebo dovážať cukor s využitím osobitných režimov stanovených týmito nariadeniami, dotknuté hospodárske subjekty musia vopred podať žiadosť na vnútroštátne orgány(17) a tieto orgány musia následne uplatniť prideľovacie koeficienty stanovené vykonávacími nariadeniami č. 293/2011 a 393/2011.(18) Na základe toho dospel k záveru, že sporné nariadenia nemôžu mať voči dotknutým hospodárskym subjektom právne účinky bez pomoci opatrení, ktoré skôr prijmú vnútroštátne orgány.

40. Všeobecný súd ďalej konštatoval, že keďže uvedené vnútroštátne opatrenia mali povahu rozhodnutí, pričom uvedené orgány mali právomoc uložiť žiadateľom určité formálne podmienky, rozhodovať o prípustnosti žiadostí a vydávať povolenia,(19) dospel na základe toho k záveru, že sporné nariadenia „sa zakladajú“ na individuálnych rozhodnutiach prijatých na vnútroštátnej úrovni, ktoré, keby neboli prijaté, nemohli by uvedené nariadenia mať vplyv na právne postavenie dotknutých fyzických a právnických osôb.(20) V dôsledku toho rozhodol, že sporné nariadenia nemožno kvalifikovať ako akty nevyžadujúce vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

41. Pri tejto analýze Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

42. V prvom rade výnimočné opatrenia prijaté nariadením č. 222/2011 a vykonávacím nariadením č. 302/2011 určila výlučne Komisia tým, že stanovila ich príslušnú oblasť pôsobnosti ratione materiae, ratione personae a ratione temporis , ako aj podmienky spôsobilosti a prípustnosti, ktorými bolo ich priznanie podmienené.(21)

43. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že bez ohľadu na skutočnosť, že dve série nariadení nemajú rovnakú oblasť pôsobnosti ratione personae , Všeobecný súd ich preskúmal bez toho, aby na tento rozdiel akokoľvek prihliadol. Hoci je nesporné, že odvolateľky sú ako spracovateľky dovezeného trstinového cukru priamo dotknuté vykonávacími nariadeniami č. 302/2011 a 393/2011, oveľa ťažšie ich možno považovať za priamo dotknuté nariadením č. 222/2011 a vykonávacím nariadením č. 293/2011, pretože tieto posledné dve nariadenia nemôžu vzhľadom na svoju oblasť pôsobnosti nijako zmeniť ich právne postavenie.

44. Navyše samotná Komisia na základe údajov, ktoré zozbierali členské štáty a v jednotlivých prípadoch ich preverili a jej predložili, stanovila prideľovacie koeficienty na množstvá cukru určené na uvoľnenie pri zníženom poplatku na trh (vykonávacie nariadenie č. 293/2011), ako aj rozhodla o dovozných povoleniach (vykonávacie nariadenie č. 393/2011).

45. Isteže, dotknuté hospodárske subjekty sa museli v jednom či dvoch prípadoch obrátiť na príslušné vnútroštátne orgány so žiadosťou o povolenie. Z povahy týchto žiadostí však nevyplývalo, že by zakladali nárok na priznanie prijatých výnimočných opatrení.

46. Rovnako je pravda, že vnútroštátne orgány boli poverené prijímaním žiadostí o povolenia, prípadným preskúmaním ich prípustnosti, uplatnením prideľovacích koeficientov a vydaním povolení. Tieto rôzne úkony, ktoré výlučne patria do výkonu vymedzenej právomoci, nejdú nad rámec obyčajnej spolupráce administratívnej povahy a výlučnej technickej správy opatrení, ktoré prijala Komisia.

47. Výnimočné opatrenia ako celok, ktoré prijala Komisia, si teda bezpochyby vyžadovali prijatie administratívnych aktov správnej povahy, no nevyžadovali si vykonávacie opatrenia v pravom zmysle slova. V zmysle, ktorý som sa snažil opísať vyššie, „vykonávacie opatrenia“ zodpovedajúce požiadavke výkonu nariadenia č. 222/2011 a vykonávacieho nariadenia č. 302/2011 boli bez akýchkoľvek pochýb obsiahnuté vo vykonávacích nariadeniach č. 293/2011 a najmä č. 393/2011. Predstavovali v určitom zmysle moment výkonu nariadenia č. 222/2011 a vykonávacieho nariadenia č. 302/2011 v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Neplatí to však, pokiaľ ide o administratívne akty správnej povahy prijaté príslušnými orgánmi členských štátov.

48. V dôsledku toho sa domnievam, že treba vyhovieť prvému odvolaciemu dôvodu predloženému odvolateľkami a v dôsledku toho zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že vykonávacie nariadenia č. 302/2011 a 393/2011 si vyžadovali vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

V – O prípustnosti odvolania podaného odvolateľkami a vrátení veci Všeobecnému súdu

49. V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu buď sám vydať konečný rozsudok vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

50. Hoci v prejednávanej veci Súdny dvor nie je schopný v tomto štádiu konania vecne rozhodnúť o žalobe podanej na Všeobecný súd, má k dispozícii nevyhnutné dôkazy, aby s konečnou platnosťou rozhodol o námietke neprípustnosti uvedenej žaloby predloženej Komisiou počas konania na prvom stupni v rozsahu, v akom sa táto námietka vzťahuje na žalobu, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenia č. 302/2011 a 393/2011 týkajúce sa mimoriadnej dovoznej colnej kvóty.(22)

51. Z predchádzajúcich úvah totiž vyplýva, že sa nemožno domnievať, že tieto dve vykonávacie nariadenia vyžadujú vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Navyše je nepochybné, že odvolateľky majú ako spracovateľky dovezeného trstinového cukru záujem na konaní proti týmto vykonávacím nariadeniam a sú nimi priamo dotknuté.

52. Za týchto okolností treba vec vrátiť Všeobecnému súdu, aby rozhodol o návrhoch odvolateliek smerujúcich k zrušeniu vykonávacích nariadení č. 302/2011 a 393/2011.

VI – Návrh

53. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol:

1. Rozsudok Všeobecného súdu T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia (T‑279/11, EU:T:2013:299) sa zrušuje.

2. Žaloba podaná spoločnosťami T & L Sugars Ltd a Sidul Açúcares Unipessoal Lda proti vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 302/2011 z 28. marca 2011, ktorým sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011, a vykonávaciemu nariadeniu Komisie č. 393/2011 z 19. apríla 2011, ktorým sa ustanovuje prideľovací koeficient na vydávanie dovozných povolení na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót, na ktoré sa podali žiadosti od 1. do 7. apríla 2011, a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto povolenia, je prípustná.

3. Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o žalobe.

4. O trovách tohto konania sa rozhodne neskôr.

(1) .

(2) – T‑279/11, EU:T:2013:299, ďalej len „napadnutý rozsudok“.

(3) – Ide o nariadenie Komisie (EÚ) č. 222/2011 z 3. marca 2011, ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2010/2011 (Ú. v. EÚ L 60, s. 6), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 293/2011 z 23. marca 2011, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, zamietajú sa ďalšie žiadosti a ukončuje sa obdobie na predkladanie žiadostí pre dostupné množstvá cukru mimo kvóty, ktoré sa majú predať na trhu Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo (Ú. v. EÚ L 79, s. 8).

(4) – Ide o vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 302/2011 z 28. marca 2011, ktorým sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011 (Ú. v. EÚ L 81, s. 8), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 393/2011 z 19. apríla 2011, ktorým sa ustanovuje prideľovací koeficient na vydávanie dovozných povolení na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót, na ktoré sa podali žiadosti od 1. do 7. apríla 2011, a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto povolenia (Ú. v. EÚ L 104, s. 39).

(5) – Ú. v. EÚ L 299, s. 1.

(6) – V súvislosti s vývojom článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ si dovolím odkázať na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Juliane Kokott vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:21, bod 40), ako aj vo veci Telefónica/Komisia (C‑274/12 P, EU:C:2013:204, body 39 až 44), ktoré prisudzujú návrhom, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Unión de Pequeños Agricultores/Rada (C‑50/00 P, EU:C:2002:197, bod 43), identifikáciu „regulačného aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia“ ako právnej kategórie práva Únie pred tým, než bol zavedený.

(7) – Pozri rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, body 50 až 61).

(8) – Súdny dvor sa totiž k výkladu tohto nového ustanovenia už vyjadril, hoci pomerne obmedzene a iba v súvislosti s vylúčením jeho uplatnenia; pozri rozsudky Telefónica/Komisia (C‑274/12 P, EU:C:2013:852, body 30 a 31), Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2014:100, body 50 a 51), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (C‑133/12 P, EU:C:2014:105, body 37 a 38).

(9) – Pozri najmä rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (EU:C:2013:625, bod 50).

(10) – Tamže (bod 57).

(11) – Tamže (bod 59).

(12) – Tamže (bod 60).

(13) – Na niektoré z nich už poukázala generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch, ktoré predniesla vo veci Telefónica/Komisia (EU:C:2013:204, body 36 až 38). Pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2013:335, bod 74), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (C‑133/12 P, EU:C:2013:336, bod 47).

(14) – Pozri najmä rozsudok Glencore Grain/Komisia (C‑404/96 P, EU:C:1998:196, bod 41), ako aj rozsudky z toho istého dňa Front national/Parlament (C‑486/01 P, EU:C:2004:394, bod 34), Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville Vesuviane/Komisia (C‑445/07 P a C‑455/07 P, EU:C:2009:529, bod 45), Stichting Woonpunt a i./Komisia (EU:C:2014:100, bod 68), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (EU:C:2014:105, bod 55).

(15) – Pozri len rozsudky Telefónica/Komisia (EU:C:2013:852, bod 35), Stichting Woonpunt a i./Komisia (EU:C:2014:100, bod 53), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (EU:C:2014:105, bod 40).

(16) – Pozri postupne body 38 až 41 a 42 až 45 napadnutého rozsudku.

(17) – Tamže (bod 46).

(18) – Tamže (bod 47).

(19) – Tamže (bod 49).

(20) – Tamže (bod 50).

(21) – Pozri článok 2 ods. 2 a 4 nariadenia č. 222/2011 a článok 1 vykonávacieho nariadenia č. 302/2011 odkazujúceho na nariadenie Komisie (ES) č. 891/2009 z 25. septembra 2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva v sektore cukru a zabezpečuje ich správa (Ú. v. EÚ L 254, s. 82).

(22) – Pokiaľ ide o predchádzajúce precedenčné rozhodnutie, pozri rozsudok 3F/Komisia (C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 98).

„Odvolanie — Poľnohospodárstvo — Mimoriadne opatrenia týkajúce sa uvoľnenia cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie — Nariadenie (EÚ) č. 222/2011 — Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 293/2011 — Opatrenia, ktorými sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na cukor — Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 302/2011 — Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 393/2011 — Žaloba o neplatnosť — Prípustnosť — Fyzické a právnické osoby — Aktívna legitimácia — Článok 263 štvrtý odsek posledná časť vety ZFEÚ — Regulačné akty, ktoré neobsahujú vykonávacie opatrenia — Pojem“

V – O prípustnosti odvolania podaného odvolateľkami a vrátení veci Všeobecnému súdu

( 3 ) Ide o nariadenie Komisie (EÚ) č. 222/2011 z 3. marca 2011, ktorým sa ustanovujú mimoriadne opatrenia, pokiaľ ide o uvoľnenie cukru a izoglukózy mimo kvóty na trh Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo počas hospodárskeho roka 2010/2011 (Ú. v. EÚ L 60, s. 6), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 293/2011 z 23. marca 2011, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, zamietajú sa ďalšie žiadosti a ukončuje sa obdobie na predkladanie žiadostí pre dostupné množstvá cukru mimo kvóty, ktoré sa majú predať na trhu Únie pri zníženom poplatku za nadbytočné množstvo (Ú. v. EÚ L 79, s. 8).

( 4 ) Ide o vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 302/2011 z 28. marca 2011, ktorým sa otvára mimoriadna dovozná colná kvóta na určité množstvá cukru na hospodársky rok 2010/2011 (Ú. v. EÚ L 81, s. 8), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 393/2011 z 19. apríla 2011, ktorým sa ustanovuje prideľovací koeficient na vydávanie dovozných povolení na výrobky z cukru v rámci určitých colných kvót, na ktoré sa podali žiadosti od 1. do 7. apríla 2011, a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto povolenia (Ú. v. EÚ L 104, s. 39).

( 6 ) V súvislosti s vývojom článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ si dovolím odkázať na návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Juliane Kokott vo veci Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:21, bod 40), ako aj vo veci Telefónica/Komisia (C‑274/12 P, EU:C:2013:204, body 39 až 44), ktoré prisudzujú návrhom, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Unión de Pequeños Agricultores/Rada (C‑50/00 P, EU:C:2002:197, bod 43), identifikáciu „regulačného aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia“ ako právnej kategórie práva Únie pred tým, než bol zavedený.

( 7 ) Pozri rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, body 50 až 61).

( 8 ) Súdny dvor sa totiž k výkladu tohto nového ustanovenia už vyjadril, hoci pomerne obmedzene a iba v súvislosti s vylúčením jeho uplatnenia; pozri rozsudky Telefónica/Komisia (C‑274/12 P, EU:C:2013:852, body 30 a 31), Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2014:100, body 50 a 51), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (C‑133/12 P, EU:C:2014:105, body 37 a 38).

( 9 ) Pozri najmä rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (EU:C:2013:625, bod 50).

( 13 ) Na niektoré z nich už poukázala generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch, ktoré predniesla vo veci Telefónica/Komisia (EU:C:2013:204, body 36 až 38). Pozri tiež v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2013:335, bod 74), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (C‑133/12 P, EU:C:2013:336, bod 47).

( 14 ) Pozri najmä rozsudok Glencore Grain/Komisia (C‑404/96 P, EU:C:1998:196, bod 41), ako aj rozsudky z toho istého dňa Front national/Parlament (C‑486/01 P, EU:C:2004:394, bod 34), Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville Vesuviane/Komisia (C‑445/07 P a C‑455/07 P, EU:C:2009:529, bod 45), Stichting Woonpunt a i./Komisia (EU:C:2014:100, bod 68), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (EU:C:2014:105, bod 55).

( 15 ) Pozri len rozsudky Telefónica/Komisia (EU:C:2013:852, bod 35), Stichting Woonpunt a i./Komisia (EU:C:2014:100, bod 53), ako aj Stichting Woonlinie a i./Komisia (EU:C:2014:105, bod 40).

( 21 ) Pozri článok 2 ods. 2 a 4 nariadenia č. 222/2011 a článok 1 vykonávacieho nariadenia č. 302/2011 odkazujúceho na nariadenie Komisie (ES) č. 891/2009 z 25. septembra 2009, ktorým sa otvárajú colné kvóty Spoločenstva v sektore cukru a zabezpečuje ich správa (Ú. v. EÚ L 254, s. 82).

( 22 ) Pokiaľ ide o predchádzajúce precedenčné rozhodnutie, pozri rozsudok 3F/Komisia (C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 98).

Opinion of the Advocate-General