|
24.11.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 366/12 |
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. októbra 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofia-grad — Bulharsko) — Christo Biankov/Glaven sekretar na Ministerstvo na vatrešnite raboti
(Vec C-249/11) (1)
(Právo občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov - Smernica 2004/38/ES - Článok 27 - Správne opatrenie zakazujúce opustiť vnútroštátne územie z dôvodu nezaplatenia dlhu vzniknutého voči právnickej osobe súkromného práva - Zásada právnej istoty vo vzťahu k právoplatným správnym aktom - Zásady ekvivalencie a efektivity)
2012/C 366/20
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen săd Sofia-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Christo Biankov
Žalovaný: Glaven sekretar na Ministerstvo na vatrešnite raboti
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Administrativen sad Sofia-grad — Výklad článku 4 ZEÚ v spojení s článkami 20 a 21 ZFEÚ, ako aj článku 52 ods. 1 Charty základných práv — Výklad článku 27 ods. 1 a článku 31 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46) — Obmedzenia práva na voľný pohyb — Uznesenie, ktorým sa dlžníkovi ukladá správne donucovacie opatrenie zákazu opustiť územie členského štátu z dôvodu nevymoženia pohľadávky — Zásada právnej istoty vzhľadom na právoplatnosť správnych aktov — Otázka povinnosti príslušného správneho orgánu preskúmať zákonnosť správneho aktu, ktorý nebol napadnutý odvolaním, a nadobudol právoplatnosť, aby sa tak zabezpečilo, že nedošlo k neprimeranému obmedzeniu práva na voľný pohyb
Výrok rozsudku
|
1. |
Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho ustanovenia, ktoré stanovuje obmedzenie práva na voľný pohyb štátneho príslušníka členského štátu v rámci Únie iba z dôvodu, že tento štátny príslušník má určitý dlh voči právnickej osobe súkromného práva, ktorý prekračuje zákonom stanovenú maximálnu sumu a na ktorý nie je poskytnutá zábezpeka. |
|
2. |
Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej možno opätovne otvoriť správne konanie, v ktorom bol uložený taký zákaz opustiť územie, o aký ide vo veci samej, ktorý nadobudol právoplatnosť a proti ktorému nebola podaná súdna žaloba, v prípade, ak je tento zákaz zjavne v rozpore s právom Únie, len za takých podmienok, ako sú tie, ktoré sú taxatívne uvedené v článku 99 správneho poriadku (Administrativnoprocesualen kodeks), a to bez ohľadu na skutočnosť, že takýto zákaz naďalej vyvoláva právne účinky voči osobe, ktorej je určený. |