Vec C‑69/10

Brahim Samba Diouf

proti

Ministre du Travail, de l’Emploi et de l’Immigration

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný tribunal administratif (Luxembursko)]

„Smernica 2005/85/ES – Minimálne štandardy pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca – Pojem ‚rozhodnutie o žiadosti o azyl‘ v zmysle článku 39 tejto smernice – Žiadosť príslušníka tretej krajiny o priznanie postavenia utečenca – Neexistencia dôvodov na priznanie medzinárodnej ochrany – Zamietnutie žiadosti v zrýchlenom konaní – Nemožnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o preskúmaní žiadosti v zrýchlenom konaní – Právo na účinné súdne preskúmanie“

Abstrakt rozsudku

1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca – Smernica 2005/85 – Právo na účinné súdne preskúmanie

(Smernica Rady 2005/85, článok 39 ods. 1)

2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca – Smernica 2005/85 – Právo na účinnú súdnu ochranu

(Smernica Rady 2005/85, články 23 a 39)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca – Smernica 2005/85 – Právo na účinnú súdnu ochranu

(Smernica Rady 2005/85, článok 39)

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca – Smernica 2005/85 – Právo na účinnú súdnu ochranu

(Smernica Rady 2005/85, článok 39)

1. Zo znenia článku 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, a predovšetkým z aktov, ktoré sú v ňom vymenované demonštratívnym spôsobom, vyplýva, že pojem „rozhodnutie o žiadosti o azyl“ sa vzťahuje na viaceré rozhodnutia, ktoré z dôvodu, že spôsobujú zamietnutie žiadosti o azyl, alebo z dôvodu, že sú prijaté na hranici, zodpovedajú konečnému a zamietavému vecnému rozhodnutiu. To platí aj pre iné rozhodnutia, ktoré podľa článku 39 ods. 1 písm. b) až e) smernice 2005/85 výslovne podliehajú právu na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom. Preto rozhodnutia, proti ktorým musí mať žiadateľ o azyl možnosť podať opravný prostriedok podľa článku 39 ods. 1 smernice 2005/85, sú tie, ktoré znamenajú zamietnutie žiadosti o azyl pre vecné dôvody alebo pre formálne či procesné dôvody, ktoré znemožňujú vydať rozhodnutie založené na vecných dôvodoch. Z toho vyplýva, že na prípravné rozhodnutia pre vecné rozhodnutie alebo rozhodnutia na zabezpečenie priebehu konania sa dané ustanovenie nevzťahuje.

Okrem toho výklad znenia článku 39 smernice 2005/85 v tom zmysle, že „rozhodnutie o žiadosti o azyl“ predstavuje akékoľvek rozhodnutie súvisiace so žiadosťou o azyl, a teda sa týka aj prípravných rozhodnutí pre konečné rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o žiadosti o azyl, alebo rozhodnutí na zabezpečenie priebehu konania, by nebol v súlade so záujmom o rýchly priebeh konaní o žiadostiach o azyl. Aby sa uvedené konanie v súlade s článkom 23 ods. 2 smernice 2005/85 čo najskôr skončilo bez toho, aby to bolo na ujmu primeraného a úplného preskúmania veci, je v záujme, ako vyplýva z odôvodnenia č. 11 danej smernice, tak členských štátov, ako aj žiadateľov o azyl.

(pozri body 41 – 44)

2. Článok 39 smernice 2005/85 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca a zásada účinnej súdnej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je sporná právna úprava vo veci samej, podľa ktorej nemožno podať nijaký samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného vnútroštátneho orgánu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, ak možno dôvody, ktoré tento orgán viedli k preskúmaniu opodstatnenosti uvedenej žiadosti v takom konaní, podrobiť súdnemu preskúmaniu v rámci opravného prostriedku, ktorý možno podať proti konečnému zamietajúcemu rozhodnutiu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

Rozhodnutie o tom, aké konanie sa použije na preskúmanie žiadosti o azyl, prijaté samostatne a nezávisle od konečného rozhodnutia, ktorým sa tejto žiadosti vyhovuje alebo sa táto žiadosť zamieta, totiž predstavuje prípravný akt pre konečné rozhodnutie o nej. Za týchto podmienok nemožnosť podať opravný prostriedok v uvedenom štádiu konania nepredstavuje porušenie práva na účinný opravný prostriedok, ale len pod podmienkou, že zákonnosť konečného rozhodnutia prijatého v zrýchlenom konaní, a najmä dôvody, ktoré príslušný orgán viedli k zamietnutiu žiadosti o azyl ako nedôvodnej, môžu byť predmetom hlbšieho preskúmania vnútroštátnym súdom na základe žaloby podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí uvedenej žiadosti.

Účinnosť takéhoto opravného prostriedku by nebola zaručená, ak by pre nemožnosť uplatniť opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného orgánu preskúmať žiadosť o azyl v zrýchlenom konaní dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu tohto orgánu preskúmať opodstatnenosť žiadosti v uvedenom konaní, nemohli byť predmetom takého súdneho preskúmania, keďže dôvody na uplatnenie zrýchleného konania sú rovnaké ako dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti. V takej situácii by bolo pre skutkové a právne prekážky nemožné preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Preto je potrebné, aby dôvody na uplatnenie zrýchleného konania mohli byť neskôr účinne napadnuté pred vnútroštátnym súdom a preskúmané týmto súdom v rámci opravného prostriedku, ktorým môže byť napadnuté konečné rozhodnutie prijaté na konci konania o žiadosti o azyl. S právom Únie by totiž nebolo zlučiteľné, ak by sa vnútroštátna právna úprava dala vykladať v tom zmysle, že dôvody, ktoré príslušný správny orgán viedli k preskúmaniu žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, nemožno podrobiť nijakému súdnemu preskúmaniu.

Pokiaľ ide o výklad vnútroštátneho práva vnútroštátnym súdom, zásada konformného výkladu si vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice 2005/85 a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou. Cieľom smernice 2005/85 je stanoviť spoločný rámec záruk umožňujúcich zaručiť úplné dodržiavanie Ženevského dohovoru a základných práv. Právo na účinný opravný prostriedok predstavuje základnú zásadu práva Únie. Aby bol výkon tohto práva účinný, vnútroštátny súd musí mať možnosť overiť opodstatnenosť dôvodov, ktoré príslušný vnútroštátny orgán viedli k považovaniu žiadosti o priznanie medzinárodnej ochrany za neopodstatnenú alebo zneužívajúcu, bez toho, aby sa na tieto dôvody vzťahovala nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti. Aj v rámci tohto opravného prostriedku je vnútroštátny súd povinný overiť, či bolo rozhodnutie preskúmať žiadosť o azyl v zrýchlenom konaní prijaté v súlade s uplatniteľnými postupmi a základnými zárukami stanovenými v kapitole II smernice 2005/85, ako to vyplýva z jej článku 23 ods. 4.

(pozri body 55 – 58, 60, 61, 70 a výrok)

3. Ak je v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca lehota na podanie opravného prostriedku v prípade zrýchleného konania proti konečnému rozhodnutiu o žiadosti o azyl pätnásť dní, zatiaľ čo proti rozhodnutiu prijatému v bežnom konaní je to jeden mesiac, je dôležité, aby stanovená lehota bola z vecného hľadiska dostatočná na prípravu a podanie účinného opravného prostriedku. Pokiaľ ide o skrátené konania, lehota pätnásť dní na podanie opravného prostriedku sa nezdá zjavne nedostatočná na prípravu účinného opravného prostriedku, ale javí sa ako opodstatnená a primeraná s ohľadom na práva a záujmy, o ktoré ide. Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby v každom jednotlivom prípade určil, ak by sa uvedená lehota s prihliadnutím na konkrétne okolnosti zdala príliš krátka, či táto skutočnosť môže sama osebe stačiť na to, aby vyhovel nepriamo podanému opravnému prostriedku proti rozhodnutiu príslušných vnútroštátnych orgánov o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, a teda v rámci vyhovenia opravnému prostriedku nariadil, že žiadosť bude preskúmaná v bežnom konaní.

(pozri body 66 – 68)

4. Zo smernice 2005/85 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca nevyplýva, že musí existovať dvojstupňové súdne konanie. Musí len existovať možnosť podať opravný prostriedok pred súdnym orgánom, ktorá je zaručená článkom 39 smernice 2005/85. Zásada účinnej súdnej ochrany umožňuje konkrétne právo na prístup k súdu, a nie právo na viacstupňové konanie.

(pozri bod 69)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 28. júla 2011 (*)

Vo veci C‑69/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím tribunal administratif (Luxembursko) z 3. februára 2010 a doručený Súdnemu dvoru 5. februára 2010, ktorý súvisí s konaním:

Brahim Samba Diouf

proti

Ministre du Travail, de l’Emploi et de l’Immigration,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadžiev, A. Rosas (spravodajca), U. Lõhmus a A. Ó Caoimh,

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. januára 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– B. Samba Diouf, v zastúpení: O. Lang a G. Gros, avocats,

– luxemburská vláda, v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca,

– nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a N. Graf Vitzthum, splnomocnení zástupcovia,

– grécka vláda, v zastúpení: M. Michelogiannaki, splnomocnená zástupkyňa,

– holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,

– Európska komisia, v zastúpení: M. Condou‑Durande, splnomocnená zástupkyňa,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. marca 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 39 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi B. Sambom Dioufom, štátnym príslušníkom Mauretánie, ktorý sa neoprávnene zdržiava v Luxembursku, a luxemburským ministrom práce, zamestnanosti a prisťahovalectva, ktorý sa týkal toho, že v zrýchlenom konaní bola zamietnutá žiadosť predložená dotknutou osobou o získanie postavenia utečenca vzhľadom na neexistenciu dôvodov na priznanie medzinárodnej ochrany.

Právny rámec

Právna úprava Únie

Charta základných práv Európskej únie

3 Článok 47 Charty základných práv Európskej únie nazvaný „Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“ stanovuje:

„Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

…“

Smernica 2005/85

4 Odôvodnenie č. 11 smernice 2005/85 stanovuje:

„Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadosti o azyl rozhodlo čo najskôr. Organizácia spracovávania žiadostí o azyl by mala byť v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami, uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.“

5 Prvá veta odôvodnenia č. 13 tejto smernice stanovuje:

„V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 [dohovoru o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 (ďalej len ‚Ženevský dohovor‘)], by mal mať každý žiadateľ, ak určité výnimky nestanovujú inak, účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácie s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých procesných štádiách konania.“

6 Odôvodnenie č. 27 uvedenej smernice znie:

„To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca má podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku [267 ZFEÚ] odráža základnú zásadu práva Spoločenstva. Účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte.“

7 Článok 23 smernice 2005/85 nazvaný „Prieskumné konanie“ stanovuje:

„1. Členské štáty spracujú žiadosti o azyl v prieskumnom konaní podľa základných zásad a záruk kapitoly II.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa toto konanie čo najskôr uzavrelo, bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné preskúmanie.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď sa do šiestich mesiacov neprijme rozhodnutie, bol dotknutý žiadateľ:

a) informovaný o zdržaní alebo

b) na požiadanie dostal informáciu o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Takáto informácia neustanovuje povinnosť členského štátu prijať voči dotknutému žiadateľovi rozhodnutie v tomto rámci.

3. Členské štáty môžu dať ktorémukoľvek preskúmaniu prednosť, alebo ho môžu urýchliť v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II, vrátane prípadov, keď je žiadosť pravdepodobne dobre odôvodnená alebo keď má žiadateľ osobitné potreby.

4. Členské štáty môžu tiež stanoviť, že sa prieskumnému konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami kapitoly II dá prednosť alebo sa urýchli, ak:

…

b) žiadateľ jasne nespĺňa požiadavku na utečenca alebo na postavenie utečenca v členskom štáte podľa smernice [Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96)] alebo

c) žiadosť o azyl sa považuje za neopodstatnenú,

i) pretože žiadateľ je z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle článkov 29, 30 a 31 alebo

ii) pretože krajina, ktorá nie je členským štátom, sa považuje za bezpečnú tretiu krajinu pre žiadateľa bez toho, aby bol dotknutý článok 28 ods. 1 alebo

d) žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie...

…“

8 Článok 28 smernice 2005/85 s názvom „Neopodstatnené žiadosti“ znie:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté články 19 a 20, členské štáty môžu považovať žiadosť o azyl za neopodstatnenú len vtedy, keď rozhodujúci orgán skonštatoval, že žiadateľ nespĺňa požiadavky na postavenie utečenca podľa smernice 2004/83/ES.

2. V prípadoch uvedených v článku 23 ods. 4 písm. b) a v prípadoch neopodstatnených žiadostí o azyl, na ktoré sa vzťahujú všetky okolnosti uvedené v článku 23 ods. 4 písm. a) a c) až o), členský štát smie považovať žiadosť za zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak je to tak definované vo vnútroštátnych právnych predpisoch.“

9 Článok 39 smernice 2005/85 s názvom „Právo na účinný opravný prostriedok“ znie:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby každý žiadateľ o azyl mal právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom proti:

a) rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl, vrátane rozhodnutia:

i) o považovaní žiadosti za neprípustnú podľa článku 25 ods. 2;

ii) prijatého na hranici alebo v tranzitnej zóne členského štátu, ako je to opísané v článku 35 ods. 1;

iii) neuskutočniť preskúmanie podľa článku 36;

b) odmietnutiu znovu otvoriť preskúmanie žiadosti po jeho prerušení podľa článkov 19 a 20;

c) rozhodnutiu nepokračovať v preskúmaní následnej žiadosti podľa článkov 32 a 34;

d) rozhodnutiu, ktorým sa odmieta vstup v rámci konaní uvedených v článku 35 ods. 2;

e) rozhodnutiu o odňatí postavenia utečenca podľa článku 38.

2. Členské štáty ustanovia lehoty a iné potrebné pravidlá, podľa ktorých môže žiadateľ uplatňovať svoje práva na účinný opravný prostriedok podľa odseku 1.

3. Tam, kde je to vhodné, členské štáty zavedú pravidlá v súlade s ich medzinárodnými záväzkami, týkajúce sa:

a) otázky, či opravný prostriedok podľa odseku 1 bude mať ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte;

b) možnosti zákonného opravného prostriedku alebo ochranných opatrení v prípade, ak opravný prostriedok podľa odseku 1 nemá ten účinok, že sa žiadateľovi do jeho výsledku povolí zostať v príslušnom členskom štáte. Členské štáty môžu prijať aj opravný prostriedok ex officio a

c) dôvodov na napadnutie rozhodnutia podľa článku 25 ods. 2 písm. c) podľa metodiky uplatnenej podľa článku 27 ods. 2 písm. b) a písm. c).

4. Členské štáty môžu stanoviť lehoty, v ktorých musí súdny orgán podľa odseku 1 preskúmať rozhodnutie rozhodujúceho orgánu.

5. Ak sa žiadateľovi priznalo postavenie, ktoré podľa vnútroštátneho práva a práva Spoločenstva poskytuje rovnaké práva a výhody ako postavenie utečenca v zmysle smernice 2004/83/ES možno predpokladať, že sa tomuto žiadateľovi poskytol účinný opravný prostriedok v prípade, ak súdny orgán rozhodol o tom, že opravný prostriedok podľa odseku 1 je neprípustný, alebo že je jeho úspech nepravdepodobný, nakoľko žiadateľ nemá dostatočný záujem na ďalšom konaní.

6. Okrem toho môžu členské štáty vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť podmienky, za ktorých možno predpokladať, že žiadateľ svoj opravný prostriedok podľa odseku 1 implicitne stiahol alebo zanechal. Zároveň prijmú pravidlá o konaní, podľa ktorého je potrebné pokračovať.“

Vnútroštátna právna úprava

10 Relevantnú právnu úpravu predstavuje zákon z 5. mája 2006 o práve na azyl a o doplnkových formách ochrany (Mémorial A 2006, s. 1402), v znení zákona z 29. augusta 2008 (Mémorial A, 2008, s. 2024, ďalej len „zákon z 5. mája 2006“).

11 Článok 19 zákona z 5. mája 2006 stanovuje:

„1. O dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodne minister odôvodneným rozhodnutím, ktoré sa písomne oznámi žiadateľovi. V prípade zamietajúceho rozhodnutia sú údaje o možnosti podať opravný prostriedok uvedené priamo v uvedenom rozhodnutí. Minister zabezpečí, aby sa toto konanie čo najskôr skončilo bez toho, aby to bolo na ujmu primeraného a úplného preskúmania veci. Ak sa rozhodnutie neprijme do šiestich mesiacov, žiadateľovi sa na požiadanie poskytne informácia o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Z poskytnutej informácie však nevyplýva ministrovi povinnosť rozhodnúť v stanovenej lehote o žiadateľovej veci. Zamietajúce rozhodnutie ministra predstavuje príkaz na opustenie územia.

2. Žiadosti o autoremedúru nespôsobujú prerušenie lehôt na podanie žalôb stanovených v tomto článku.

3. Proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu možno podať návrh na zmenu rozhodnutia na tribunal administratif (správny súd). Proti príkazu na opustenie územia je možné podať žalobu o neplatnosť na tribunal administratif. Tieto dva opravné prostriedky musia byť predmetom tej istej žaloby, inak budú neprípustné, ak budú podané ako samostatné žaloby. Žaloba musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Lehota na podanie žaloby a žaloba podaná v lehote majú odkladný účinok. …

4. Proti rozhodnutiam tribunal administratif sa možno odvolať na cour administrative (vyšší správny súd). Odvolanie musí byť podané v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia kanceláriou tribunal administratif. Lehota na podanie odvolania a odvolanie podané v lehote majú odkladný účinok…“

12 Článok 20 zákona z 5. mája 2006 stanovuje:

„1. Minister môže rozhodnúť o dôvodnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní v týchto prípadoch:

…

b) žiadateľ zjavne nespĺňa predpoklady na domáhanie sa postavenia vyplývajúceho z medzinárodnej ochrany;

…

d) žiadateľ uviedol orgány do omylu tým, že predložil nepravdivé údaje alebo falošné doklady, alebo tým, že zatajil informácie alebo doklady týkajúce sa jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, ktoré mohli nepriaznivo ovplyvniť rozhodnutie;

…

2. Minister rozhodne v dvojmesačnej lehote odo dňa, keď vyjde najavo skutočnosť, že sa na žiadateľa vzťahuje niektorý z prípadov stanovených v odseku 1. Minister rozhodne odôvodneným rozhodnutím, ktoré sa písomne oznámi žiadateľovi. V prípade zamietajúceho rozhodnutia sú údaje o možnosti podať opravný prostriedok výslovne uvedené priamo v rozhodnutí. Zamietajúce rozhodnutie ministra predstavuje príkaz na opustenie územia v súlade s ustanoveniami zákona z 28. marca 1972 v znení zmien a doplnení…

3. Žiadosti o autoremedúru nespôsobujú prerušenie lehôt na podanie žalôb stanovených v tomto článku.

4. Proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu prijatým v zrýchlenom konaní je možné podať návrh na zmenu na tribunal administratif. Proti príkazu na opustenie územia je možné podať žalobu o neplatnosť na tribunal administratif. Tieto dva opravné prostriedky musia byť predmetom tej istej žaloby, inak budú neprípustné, ak budú podané ako samostatné žaloby. Žaloba musí byť podaná v lehote pätnástich dní od doručenia rozhodnutia. Tribunal administratif rozhodne v lehote dvoch mesiacov od podania žaloby. … Lehota na podanie žaloby a žaloba podaná v lehote majú odkladný účinok. Proti rozhodnutiam tribunal administratif sa nemožno odvolať.

5. Proti rozhodnutiu ministra preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní nie je možné podať opravný prostriedok.“

13 Zákon z 5. mája 2006 bol zmenený a doplnený zákonom z 19. mája 2011 (Mémorial A 2011, s. 1618). Odsek 5 článku 20 zákona z 5. mája 2006 bol zrušený a odsek 4 tohto článku bol zmenený takto:

„Proti rozhodnutiu ministra preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní je možné podať žalobu o neplatnosť na tribunal administratif. Proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu prijatým v zrýchlenom konaní je možné podať návrh na zmenu na tribunal administratif. Proti príkazu na opustenie územia je možné podať žalobu o neplatnosť na tribunal administratif. Tieto tri opravné prostriedky musia byť predmetom tej istej žaloby, inak budú neprípustné, ak budú podané ako samostatné žaloby. Žaloba musí byť podaná v lehote pätnástich dní od doručenia rozhodnutia. Tribunal administratif rozhodne v lehote dvoch mesiacov od podania žaloby. … Lehota na podanie žaloby a žaloba podaná v lehote majú odkladný účinok. Proti rozhodnutiam tribunal administratif sa nemožno odvolať.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14 Dňa 19. augusta 2009 B. Samba Diouf, štátny príslušník Mauretánie, podal na príslušnom odbore luxemburského ministerstva zahraničných vecí a prisťahovalectva žiadosť o medzinárodnú ochranu. Dňa 22. septembra 2009 bol vypočutý o jeho situácii a dôvodoch na podanie tejto žiadosti.

15 B. Samba Diouf uviedol, že odišiel z Mauretánie, aby ušiel z otroctva, a chcel sa usadiť v Európe, aby mohol žiť v lepších podmienkach a založiť si rodinu. Okrem toho vyslovil obavy, že jeho bývalý zamestnávateľ, ktorému ukradol 3 000 eur, aby mohol odísť do Európy, ho dá vyhľadať a zabije ho.

16 Žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú predložil B. Samba Diouf, sa preskúmala v zrýchlenom konaní a zamietla rozhodnutím ministra práce, zamestnanosti a prisťahovalectva z 18. novembra 2009 ako nedôvodná, pričom toto rozhodnutie mu bolo doručené 20. novembra 2009.

17 Po prvé v tomto rozhodnutí bolo B. Sambovi Dioufovi oznámené, že jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu sa preskúmala zrýchleným správnym konaním, pretože sa na neho vzťahujú dva prípady uvedené v článku 20 ods. 1 zákona z 5. mája 2006, v tom zmysle, že zjavne nespĺňa predpoklady na domáhanie sa postavenia vyplývajúceho z medzinárodnej ochrany [článok 20 ods. 1 písm. b)] alebo že žiadateľ sa snažil uviesť orgány do omylu tým, že predložil nepravdivé údaje alebo falošné doklady [článok 20 ods. 1 písm. d)].

18 Po druhé minister práce, zamestnanosti a prisťahovalectva odmietol po vecnej stránke priznať týmto rozhodnutím medzinárodnú ochranu, o ktorú B. Samba Diouf žiadal. Po tretie minister prikázal dotknutej osobe opustiť územie Luxemburska.

19 Zamietnutie žiadosti, ktorú podal B. Samba Diouf, bolo odôvodnené tým, že jednak predložil sfalšovaný pas, čím uviedol orgány do omylu, a jednak uviedol dôvody, ktoré boli hospodárskej povahy a nezodpovedali vecným kritériám, ktoré by odôvodňovali priznanie medzinárodnej ochrany.

20 Presnejšie bolo uvedené, že obavy pred pomstou bývalého zamestnávateľa B. Sambu Dioufa nemožno považovať za obavu pred prenasledovaním v zmysle Ženevského dohovoru, lebo žiadne politické, etnické alebo náboženské pozadie neexistuje. Takisto bolo uvedené, že obavy pred pomstou, ktoré boli len hypotetické, sa nepreukázali. Ostatné tvrdenia, ktoré uviedol B. Samba Diouf, a síce, že jeho príchod do Európy bol odôvodnený aj želaním oženiť sa a založiť si rodinu, ako aj tým, že práca v Mauretánii bola veľmi ťažká, boli posúdené ako úplne vylúčené z pôsobnosti Ženevského dohovoru. Okrem toho bolo uvedené, že nová mauretánska vláda prijala zákon proti otroctvu, ktorý nadobudol účinnosť vo februári 2008 a podľa tohto zákona môže byť za otroctvo uložená pokuta a trest odňatia slobody na desať rokov.

21 Napokon sa tiež uvádzalo, že neexistovali ani závažné a preukázané dôvody, na základe ktorých by sa dalo domnievať, že B. Samba Diouf ušiel pred skutočným rizikom utrpenia vážneho bezprávia definovaného v článku 37 zákona z 5. mája 2006, ktoré by odôvodňovalo priznanie doplnkovej ochrany.

22 B. Samba Diouf podal proti rozhodnutiu ministra práce, zamestnanosti a prisťahovalectva z 18. novembra 2009 žalobu na tribunal administratif, ktorou sa domáhal po prvé zrušenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom ním minister rozhodol preskúmať dôvodnosť žiadosti o priznanie medzinárodnej ochrany v zrýchlenom konaní, po druhé zmeny alebo zrušenia uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bolo odmietnuté priznať medzinárodnú ochranu, a po tretie zrušenia toho istého rozhodnutia v rozsahu, v akom mu prikázalo opustiť územie Luxemburska.

23 Tribunal administratif sa pri preskúmaní prípustnosti žaloby o neplatnosť rozhodnutia ministra práce, zamestnanosti a prisťahovalectva, ktorým sa rozhodlo, že o žiadosti predloženej B. Sambom Dioufom sa rozhodne v zrýchlenom konaní, domnieval, že uplatnenie článku 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006, podľa ktorého nie je možné proti takému rozhodnutiu podať nijaký opravný prostriedok, vyvoláva otázky týkajúce sa výkladu článku 39 smernice 2005/85 s ohľadom na uplatňovanie všeobecnej zásady práva na účinný opravný prostriedok.

24 Tribunal administratif v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie preskúmať dôvodnosť žiadosti o azyl v skrátenom konaní môže mať dôsledky aj pre žiadateľa o azyl. Tribunal administratif uviedol, že jednak v dôsledku uplatnenia zrýchleného konania, proti ktorému nemožno na rozdiel od vecných rozhodnutí o odmietnutí priznať medzinárodnú ochranu a o vyhostení z územia podať v súlade s luxemburským právom nijaký opravný prostriedok, sa lehota na podanie žaloby skráti z jedného mesiaca na 15 dní. Jednak tento súd dodal, že súdne opravné prostriedky, ktoré možno bežne uplatňovať pred dvoma stupňami súdnych orgánov, môže žiadateľ v prípade posúdenia jeho žiadosti v zrýchlenom konaní uplatňovať len pred jedným stupňom súdneho orgánu.

25 Tribunal administratif okrem toho zaujal svoj postoj k tvrdeniam, ktoré mu predložil zástupca luxemburskej vlády, že zákonnosť rozhodnutia preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu zrýchleným konaním preskúma tribunal administratif – na základe nepriameho opravného prostriedku – v rámci preskúmania návrhu na zmenu proti konečnému zamietavému rozhodnutiu. Toto tvrdenie sa navyše zakladalo na rozsudku Cour administrative zo 16. januára 2007 (č. 22095 C).

26 Tribunal administratif uviedol, že v tejto veci nesúhlasí s citovaným rozsudkom Cour administrative, pretože preskúmanie rozhodnutia, že o dôvodnosti žiadosti o azyl sa rozhodne v zrýchlenom konaní „prostredníctvom žaloby proti konečnému rozhodnutiu“, ako to navrhoval Cour administrative, sa mu zdá byť v rozpore so zámerom zákonodarcu vylúčiť článkom 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006 akúkoľvek možnosť preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia.

27 Za týchto okolností tribunal administratif rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 39 smernice 2005/85/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava zavedená v Luxemburskom veľkovojvodstve článkom 20 [ods. 5] zákona [z 5. mája 2006], na základe ktorej žiadateľ o azyl nedisponuje súdnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu správneho orgánu preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní?

2. V prípade zápornej odpovede [na prvú otázku], má sa všeobecná zásada práva na účinný opravný prostriedok, ktorá je ustálená v práve Spoločenstva a inšpirovaná článkami 6 a 13 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950], vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava zavedená v Luxemburskom veľkovojvodstve článkom 20 [ods. 5] zákona [z 5. mája 2006], na základe ktorej žiadateľ o azyl nedisponuje súdnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu správneho orgánu preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní?“

O prejudiciálnych otázkach

28 Týmito prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85, podľa ktorého má mať každý žiadateľ o azyl právo na účinný opravný prostriedok proti „rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl“, a všeobecnejšie, či všeobecná zásada práva na účinný opravný prostriedok sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je sporná vnútroštátna právna úprava vo veci samej, podľa ktorej nemožno podať nijaký samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu vnútroštátneho orgánu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní.

Úvodné poznámky

29 Pred preskúmaním tejto otázky treba najskôr zdôrazniť, že konania zavedené smernicou 2005/85 predstavujú minimálne štandardy a že členské štáty majú vo viacerých smeroch určitú mieru voľnej úvahy na vykonanie týchto ustanovení s ohľadom na osobitosti vnútroštátneho práva.

30 Ako vyplýva z odôvodnenia č. 11 smernice 2005/85, organizácia spracovávania žiadostí o azyl by teda mala byť v právomoci členských štátov, ktoré môžu v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov stanovených v danej smernici bez toho, aby to bolo, ako upravuje článok 23 ods. 2 uvedenej smernice, na ujmu primeraného a úplného preskúmania veci. V tom istom odôvodnení je zdôraznené, že je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadosti o azyl rozhodlo čo najskôr.

31 Článok 23 smernice 2005/85 umožňuje členským štátom uplatniť zrýchlené konanie v prípadoch uvedených v odsekoch 3 a 4, t. j. keď je žiadosť pravdepodobne dobre odôvodnená alebo keď má žiadateľ osobitné potreby, alebo aj ak je žiadosť založená na niektorom zo šestnástich prípadov výslovne odôvodňujúcich uplatnenie takého konania. Tieto prípady predstavujú najmä žiadosti, o ktorých sa možno domnievať, že sú nedôvodné, pretože na základe jasných a zjavných dôkazov môžu orgány predpokladať, že žiadateľovi nemôže byť priznaná medzinárodná ochrana, alebo žiadosti, ktoré sú podvodné či zneužívajúce.

32 V tejto súvislosti článok 23 ods. 4 písm. b) a d) smernice 2005/85 stanovuje okrem iných aj situácie, v ktorých žiadateľ buď zjavne nemôže byť považovaný za utečenca a ani nespĺňa podmienky na získanie postavenia utečenca v členskom štáte podľa smernice 2004/83, alebo zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov, pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie.

33 Smernica 2005/85 neobsahuje definíciu pojmu zrýchlené konanie. V článku 23 ods. 4 danej smernice je však urýchlené spracovanie niektorých žiadostí podmienené dodržaním základných zásad a záruk uvedených v jej kapitole II. Táto kapitola obsahuje súhrn ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť účinný prístup k azylovému konaniu tým, že členské štáty sú povinné priznať žiadateľom dostatočné záruky, aby títo žiadatelia mohli uplatňovať svoje práva vo všetkých procesných štádiách konania.

34 Smernica 2005/85 v zmysle svojho odôvodnenia č. 8 rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Konkrétne rozhodnutia prijaté o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca majú podľa odôvodnenia č. 27 tejto smernice podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 267 ZFEÚ.

35 Základná zásada práva na účinný opravný prostriedok je uvedená v článku 39 smernice 2005/85. Tento článok ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby každý žiadateľ o azyl mal právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom proti aktom vymenovaným v odseku 1 daného článku.

36 Podľa uvedeného článku 39 ods. 1 písm. a) členské štáty zabezpečia, aby každý žiadateľ o azyl mal právo na účinný opravný prostriedok proti „rozhodnutiu o jeho žiadosti o azyl“ vrátane rozhodnutia, ktorým sa žiadosť považuje za neprípustnú, rozhodnutí prijatých na hranici alebo v tranzitnej zóne, ako aj rozhodnutí nevykonať preskúmanie žiadosti z dôvodu, že príslušný orgán zistil, že sa žiadateľ snaží o nezákonný vstup na jeho štátne územie z bezpečnej tretej krajiny alebo už takto na územie tohto štátu nezákonne vstúpil.

O pojme rozhodnutie o žiadosti o azyl v zmysle článku 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85

37 Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či sa článok 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85 má vykladať tak, že sa týka rozhodnutia príslušného správneho orgánu o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní.

38 Žalobca vo veci samej tvrdí, že na základe nie celkom presného znenia článku 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85 možno tvrdiť, že tento článok sa vzťahuje na každé rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o azyl a že členské štáty musia zabezpečiť právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu vnútroštátneho orgánu o preskúmaní žiadosti v zrýchlenom konaní.

39 Naopak, vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, ako aj Komisia tvrdia, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na konečné rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo o odmietnutí priznať postavenie utečenca alebo o odňatí tohto postavenia. Predmetom účinného opravného prostriedku stanoveného v článku 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85 môže byť len konečné rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o žiadosti o ochranu, a nie rozhodnutie, ktorým vnútroštátny orgán rozhodol o preskúmaní tejto žiadosti v zrýchlenom konaní, ktoré je len prípravným rozhodnutím pre konečné rozhodnutie alebo rozhodnutím na zabezpečenie priebehu konania.

40 Preto treba overiť, či rozhodnutie preskúmať žiadosť o azyl v zrýchlenom konaní predstavuje rozhodnutie „o žiadosti o azyl“, voči ktorému má žiadateľ právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom v súlade s článkom 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85.

41 V tejto súvislosti treba uviesť, že zo znenia článku 39 ods. 1 písm. a) smernice 2005/85, a predovšetkým z aktov, ktoré sú v ňom vymenované demonštratívnym spôsobom, vyplýva, že pojem „rozhodnutie o žiadosti o azyl“ sa vzťahuje na viaceré rozhodnutia, ktoré z dôvodu, že spôsobujú zamietnutie žiadosti o azyl, alebo z dôvodu, že sú prijaté na hranici, zodpovedajú konečnému a zamietavému vecnému rozhodnutiu. To platí aj pre iné rozhodnutia, ktoré podľa článku 39 ods. 1 písm. b) až e) smernice 2005/85 výslovne podliehajú právu na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom.

42 Preto rozhodnutia, proti ktorým musí mať žiadateľ o azyl možnosť podať opravný prostriedok podľa článku 39 ods. 1 smernice 2005/85, sú tie, ktoré znamenajú zamietnutie žiadosti o azyl pre vecné dôvody alebo pre formálne či procesné dôvody, ktoré znemožňujú vydať rozhodnutie založené na vecných dôvodoch.

43 Z toho vyplýva, že na prípravné rozhodnutia pre vecné rozhodnutie alebo rozhodnutia na zabezpečenie priebehu konania sa dané ustanovenie nevzťahuje.

44 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 53 a 54 svojich návrhov, výklad znenia článku 39 smernice 2005/85 v tom zmysle, že „rozhodnutie o žiadosti o azyl“ predstavuje akékoľvek rozhodnutie súvisiace so žiadosťou o azyl, a teda sa týka aj prípravných rozhodnutí pre konečné rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o žiadosti o azyl, alebo rozhodnutí na zabezpečenie priebehu konania, by nebol v súlade so záujmom o rýchly priebeh konaní o žiadostiach o azyl. Aby sa uvedené konanie v súlade s článkom 23 ods. 2 smernice 2005/85 čo najskôr skončilo bez toho, aby to bolo na ujmu primeraného a úplného preskúmania veci, je v záujme, ako vyplýva z odôvodnenia č. 11 danej smernice, tak členských štátov, ako aj žiadateľov o azyl.

45 V dôsledku toho treba článok 39 ods. 1 smernice 2005/85 vykladať v tom zmysle, že nestanovuje, že vnútroštátne právo má upraviť určitý konkrétny či samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní. Toto ustanovenie teda v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava uvedená v článku 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006.

O zlučiteľnosti takej právnej úpravy, ako je sporná právna úprava vo veci samej, s právom na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom

46 Článok 39 ods. 2 smernice 2005/85 ponecháva na členských štátoch, aby stanovili lehoty a iné pravidlá potrebné na vykonanie práva na účinný opravný prostriedok stanovený v článku 39 ods. 1. Ako sa pripomína v odôvodnení č. 27 tejto smernice, účinnosť opravného prostriedku aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov závisí od celkovej organizácie verejnej správy a systému súdnictva v každom členskom štáte.

47 Keďže vo veci samej sa dôvody, na základe ktorých príslušný orgán rozhodol o použití zrýchleného konania, zhodujú alebo vo veľkej časti prekrývajú s dôvodmi, ktoré viedli k vecnému rozhodnutiu o zamietnutí postavenia utečenca, vnútroštátny súd sa v druhom rade pýta, či skutočnosť, že žiadateľovi o azyl nebolo priznané právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného správneho orgánu preskúmať jeho žiadosť v zrýchlenom konaní, porušuje právo na účinný opravný prostriedok v tom zmysle, že tento žiadateľ o azyl nemôže napadnúť po vecnej stránke rozhodnutie o zamietnutí postavenia utečenca.

48 Položená otázka sa teda týka práva žiadateľa o azyl na účinný opravný prostriedok pred súdom v súlade s článkom 39 smernice 2005/85 a v kontexte práva Únie v súlade so zásadou na účinnú súdnu ochranu.

49 Táto zásada predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je dnes vyjadrená článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, C‑279/09, Zb. s. I‑13849, body 30 a 31, ako aj uznesenie z 1. marca 2011, Chartry, C‑457/09, Zb. s. I‑819, bod 25).

50 Preto treba overiť, či systém zavedený spornou vnútroštátnou právnou úpravou vo veci samej rešpektuje zásadu účinnej súdnej ochrany, a najmä či nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu preskúmať žiadosť o azyl v zrýchlenom konaní pripravuje žiadateľa o azyl práva na účinný opravný prostriedok.

51 Zákon z 5. mája 2006 stanovuje vo svojom článku 20 ods. 4 právo podať na tribunal administratif návrh na zmenu proti rozhodnutiu prijatému ministrom práce, zamestnanosti a prisťahovalectva v zrýchlenom konaní, ktorým sa zamietla žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako aj žalobu o neplatnosť proti príkazu na opustenie územia.

52 Podľa žalobcu vo veci samej článok 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006, ktorý stanovuje, že proti rozhodnutiu ministra preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v zrýchlenom konaní sa nemožno odvolať, bráni akémukoľvek súdnemu preskúmaniu uvedeného rozhodnutia tak prostredníctvom samostatného opravného prostriedku, ako aj v rámci žaloby vo veci samej proti konečnému rozhodnutiu týkajúcemu sa priznania medzinárodnej ochrany. Taká nemožnosť podať opravný prostriedok bráni žiadateľovi v prístupe k účinnému opravnému prostriedku proti konečnému rozhodnutiu, ktorým sa vecne rozhodlo o jeho žiadosti o azyl, pretože jeho žaloba vo veci samej by za daných okolností nemala nijakú šancu na úspech.

53 Vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, ako aj Komisia tvrdia, že právo na účinný opravný prostriedok pred súdnym orgánom nebráni takej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, avšak zdôrazňujú, že pri preskúmaní konečného rozhodnutia musí byť možné súdne preskúmať akékoľvek prípravné rozhodnutie. Luxemburská vláda s ohľadom na túto skutočnosť tvrdí, že účinný opravný prostriedok existuje prostredníctvom možnosti podať opravný prostriedok proti konečnému rozhodnutiu, ako uznal aj cour administrative vo svojom rozsudku zo 16. januára 2007 (č. 22095C) a čo potvrdzovala až doteraz ustálená judikatúra tribunal administratif.

54 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rozsudku z 11. septembra 2003, C‑13/01, Safalero (Zb. s. I‑8679, body 54 až 56), Súdny dvor rozhodol, že zásadu účinnej súdnej ochrany práv, ktoré právny poriadok Únie priznáva osobám podliehajúcim súdnej právomoci, treba vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej osoba podliehajúca súdnej právomoci nemá možnosť podať opravný prostriedok pred súdnym orgánom proti rozhodnutiu prijatému správnym orgánom, ak má k dispozícii opravný prostriedok zaručujúci dodržiavanie jej práv priznaných právom Únie, pričom tento opravný prostriedok môže viesť k súdnemu rozhodnutiu konštatujúcemu nezlučiteľnosť medzi daným rozhodnutím a právom Únie.

55 Rozhodnutie o tom, aké konanie sa použije na preskúmanie žiadosti o azyl, prijaté samostatne a nezávisle od konečného rozhodnutia, ktorým sa tejto žiadosti vyhovuje alebo sa táto žiadosť zamieta, predstavuje prípravný akt pre konečné rozhodnutie o nej.

56 Za týchto podmienok nemožnosť podať opravný prostriedok v uvedenom štádiu konania nepredstavuje porušenie práva na účinný opravný prostriedok, ale len pod podmienkou, že zákonnosť konečného rozhodnutia prijatého v zrýchlenom konaní, a najmä dôvody, ktoré príslušný orgán viedli k zamietnutiu žiadosti o azyl ako nedôvodnej, môžu byť predmetom hlbšieho preskúmania vnútroštátnym súdom na základe žaloby podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí uvedenej žiadosti.

57 Pokiaľ ide o súdne preskúmanie v rámci opravnému prostriedku vo veci samej proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu, treba uviesť, že účinnosť opravného prostriedku by nebola zaručená, ak by pre nemožnosť uplatniť opravný prostriedok, ktorá vyplýva z článku 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006, dôvody, ktoré viedli ministra práce, zamestnanosti a prisťahovalectva k rozhodnutiu o preskúmaní dôvodnosti žiadosti v zrýchlenom konaní, nemohli byť predmetom takého súdneho preskúmania. V situácii, ako je situácia vo veci samej, sú totiž dôvody, ktoré daný minister uviedol na uplatnenie zrýchleného konania, rovnaké ako dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu tejto žiadosti. V takej situácii by bolo pre skutkové a právne prekážky nemožné preskúmať zákonnosť rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 19. septembra 2006, Wilson, C‑506/04, Zb. s. I‑8613, body 60 až 62).

58 Preto je potrebné, aby dôvody na uplatnenie zrýchleného konania mohli byť neskôr účinne napadnuté pred vnútroštátnym súdom a preskúmané týmto súdom v rámci opravného prostriedku, ktorým môže byť napadnuté konečné rozhodnutie prijaté na konci konania o žiadosti o azyl. S právom Únie by totiž nebolo zlučiteľné, ak by sa vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava vyplývajúca z článku 20 ods. 5 zákona z 5. mája 2006, dala vykladať v tom zmysle, že dôvody, ktoré príslušný správny orgán viedli k preskúmaniu žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, nemožno podrobiť nijakému súdnemu preskúmaniu.

59 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nie je úlohou Súdneho dvora vyjadrovať sa v rámci prejudiciálneho konania k výkladu vnútroštátnych ustanovení ani posúdiť, či je výklad, ktorý podáva vnútroštátny súd, správny. Len vnútroštátne súdy sú totiž príslušné na podávanie výkladu vnútroštátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2009, Angelidaki a i., C‑378/07 až C‑380/07, Zb. s. I‑3071, bod 48).

60 V tejto súvislosti však treba pripomenúť požiadavku konformného výkladu vnútroštátneho práva, ktorá umožňuje vnútroštátnym súdom uistiť sa v rámci ich právomocí o úplnej účinnosti práva Spoločenstva, keď rozhodujú spory, ktoré im boli predložené (pozri najmä rozsudok z 15. apríla 2008, Impact, C‑268/06, Zb. s. I‑2483, bod 99). Zásada konformného výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ním uznané výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným touto smernicou (pozri rozsudok Impact, už citovaný, bod 101 a citovanú judikatúru).

61 Cieľom smernice 2005/85 je stanoviť spoločný rámec záruk umožňujúcich zaručiť úplné dodržiavanie Ženevského dohovoru a základných práv. Právo na účinný opravný prostriedok predstavuje základnú zásadu práva Únie. Aby bol výkon tohto práva účinný, vnútroštátny súd musí mať možnosť overiť opodstatnenosť dôvodov, ktoré príslušný vnútroštátny orgán viedli k považovaniu žiadosti o priznanie medzinárodnej ochrany za neopodstatnenú alebo zneužívajúcu, bez toho, aby sa na tieto dôvody vzťahovala nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti. Aj v rámci tohto opravného prostriedku je vnútroštátny súd povinný overiť, či bolo rozhodnutie preskúmať žiadosť o azyl v zrýchlenom konaní prijaté v súlade s uplatniteľnými postupmi a základnými zárukami stanovenými v kapitole II smernice 2005/85, ako to vyplýva z jej článku 23 ods. 4.

62 Pokiaľ ide o lehoty na podanie opravného prostriedku a dvojstupňové súdne konanie, vnútroštátny súd uviedol, že existujú rozdiely medzi zrýchleným konaním a bežným konaním o preskúmaní žiadosti o azyl. Zdôrazňuje predovšetkým to, že opravný prostriedok podaný proti konečnému rozhodnutiu musí byť podaný v lehote pätnástich dní od doručenia rozhodnutia namiesto lehoty jedného mesiaca v prípade bežného konania, a že proti rozhodnutiam tribunal administratif prijatým v zrýchlenom konaní sa nemožno odvolať.

63 Vlády, ktoré predložili svoje pripomienky, a Komisia tvrdia, že minimálny štandard, ktorý sa vyžaduje podľa zásady zabezpečenia účinnej súdnej ochrany, je dodržaný tým, že možno podať jeden opravný prostriedok pred súdnym orgánom, pričom v tomto prípade lehota pätnástich dní nepredstavuje porušenie uvedenej zásady z pohľadu judikatúry štrasburského súdu, ako ani Súdneho dvora.

64 Treba overiť, či právo Únie bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava sporná vo veci samej, keďže rozhodnutie o uplatnení zrýchleného konania namiesto bežného konania spôsobuje rozdiely, ktoré sa v zásade prejavujú menej priaznivým zaobchádzaním so žiadateľom o azyl, a to z hľadiska jeho práva na účinný opravný prostriedok, pretože daný žiadateľ môže podať opravný prostriedok iba v lehote pätnástich dní a nemá nárok na dvojstupňové súdne konanie.

65 V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že existujúce rozdiely medzi bežným konaním a zrýchleným konaním, ktoré sa prejavujú skrátením lehoty na podanie opravného prostriedku a neexistenciou dvojstupňového konania, sú spojené s povahou uplatňovaného konania. Ustanovenia sporné vo veci samej majú zabezpečiť, že o nedôvodných alebo neprípustných žiadostiach o azyl sa bude konať urýchlene, čo umožní účinnejšie konať o žiadostiach predložených osobami, ktorým treba dôvodne priznať postavenie utečenca.

66 Čo sa týka okolnosti, že lehota na podanie opravného prostriedku v prípade zrýchleného konania je pätnásť dní, zatiaľ čo proti rozhodnutiu prijatému v bežnom konaní je to jeden mesiac, je dôležité, ako uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, aby stanovená lehota bola z vecného hľadiska dostatočná na prípravu a podanie účinného opravného prostriedku.

67 Pokiaľ ide o skrátené konania, lehota pätnásť dní na podanie opravného prostriedku sa nezdá zjavne nedostatočná na prípravu účinného opravného prostriedku, ale javí sa ako opodstatnená a primeraná s ohľadom na práva a záujmy, o ktoré ide.

68 Vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby v každom jednotlivom prípade určil, ak by sa uvedená lehota s prihliadnutím na konkrétne okolnosti zdala príliš krátka, či táto skutočnosť môže sama osebe stačiť na to, aby vyhovel nepriamo podanému opravnému prostriedku proti rozhodnutiu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, a teda v rámci vyhovenia opravnému prostriedku nariadil, že žiadosť bude preskúmaná v bežnom konaní.

69 Čo sa týka okolnosti, že žiadateľ o azyl má nárok na dvojstupňové súdne konanie len v prípade, ak bolo rozhodnutie prijaté v rámci bežného konania, treba uviesť, že zo smernice 2005/85 nevyplýva, že musí existovať dvojstupňové súdne konanie. Musí len existovať možnosť podať opravný prostriedok pred súdnym orgánom, ktorá je zaručená článkom 39 smernice 2005/85. Zásada účinnej súdnej ochrany umožňuje konkrétne právo na prístup k súdu, a nie právo na viacstupňové konanie.

70 Na položené otázky treba teda odpovedať, že článok 39 smernice 2005/85 a zásada účinnej súdnej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je sporná právna úprava vo veci samej, podľa ktorej nemožno podať nijaký samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného vnútroštátneho orgánu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, ak možno dôvody, ktoré tento orgán viedli k preskúmaniu opodstatnenosti uvedenej žiadosti v takom konaní, podrobiť súdnemu preskúmaniu v rámci opravného prostriedku, ktorý možno podať proti konečnému zamietajúcemu rozhodnutiu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

O trovách

71 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 39 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca a zásada účinnej súdnej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je sporná právna úprava vo veci samej, podľa ktorej nemožno podať nijaký samostatný opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného vnútroštátneho orgánu o preskúmaní žiadosti o azyl v zrýchlenom konaní, ak možno dôvody, ktoré tento orgán viedli k preskúmaniu opodstatnenosti uvedenej žiadosti v takom konaní, podrobiť súdnemu preskúmaniu v rámci opravného prostriedku, ktorý možno podať proti konečnému zamietajúcemu rozhodnutiu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.