23.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 51/9

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. decembra 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbetsdomstolen – Švédsko) – Laval un Partneri Ltd/Svenska Byggnadsarbetareförbundet, Svenska Byggnadsarbetareförbundets avdelning 1, Byggettan, Svenska Elektrikerförbundet

(Vec C-341/05) (1)

(Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 96/71/ES - Vysielanie pracovníkov v oblasti stavebníctva - Vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú pracovné podmienky a podmienky zamestnania týkajúce sa oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až g) s výnimkou minimálnych mzdových taríf - Kolektívna zmluva v odvetví stavebníctva, ktorej ustanovenia stanovujú výhodnejšie podmienky alebo sa týkajú iných oblastí - Možnosť odborových organizácií snažiť sa prostredníctvom kolektívnych akcií prinútiť podniky usadené v iných členských štátoch rokovať jednotlivo podľa prípadu s cieľom určiť sadzby mzdy, ktorá má byť platená pracovníkom a pristúpiť ku kolektívnej zmluve v odvetví stavebníctva)

(2008/C 51/15)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbetsdomstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Laval un Partneri Ltd

Žalovaní: Svenska Byggnadsarbetareförbundet, Svenska Byggnadsarbetareförbundets avdelning 1, Byggettan, Svenska Elektrikerförbundet

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Arbetsdomstolen – Výklad článkov 12 a 49 ES ako aj článku 3 ods. 1; článku 3 ods. 7; článku 3 ods. 8; článku 3 ods. 10 a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, s. 1; Mim.vyd. 05/002, s. 431)

Výrok rozsudku

Článok 49 ES a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v členskom štáte, v ktorom pracovné podmienky a podmienky zamestnania, ktoré sa týkajú oblastí uvedených v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až g) tejto smernice a sú uvedené v zákonných ustanoveniach s výnimkou minimálnych mzdových taríf, sa odborová organizácia mohla snažiť prinútiť poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte prostredníctvom kolektívnej akcie vo forme znemožnenia prístupu na stavenisko, aká je vo veci samej, aby s ňou začal vyjednávať o mzdových tarifách, ktoré sa majú vyplácať vyslaným pracovníkom, a aby pristúpil ku kolektívnej zmluve, ktorej ustanovenia pre niektoré z uvedených oblastí stanovujú výhodnejšie podmienky ako podmienky vyplývajúce z relevantných zákonných ustanovení, zatiaľ čo ďalšie ustanovenia sa týkajú oblastí neuvedených v článku 3 uvedenej smernice.

Články 49 ES a 50 ES bránia tomu, aby sa v členskom štáte zákaz uložený odborovým organizáciám podniknúť kolektívnu akciu s cieľom zrušiť alebo zmeniť kolektívnu zmluvu, ktorú uzavreli tretie osoby, viazal na podmienku, aby predmetom akcie boli pracovné podmienky a podmienky zamestnania, na ktoré sa vnútroštátne právo uplatňuje priamo.

(1) Ú. v. EÚ C 281, 12.11.2005.