V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 382 final

2018/0206(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)

{SEC(2018) 273 final}
{SWD(2018) 289 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Európa sa nachádza v kľúčovom období, v ktorom sa jej význam a úspech v nasledujúcich desaťročiach bude odvíjať od jej schopnosti zostať konkurencieschopnou v svetovom hospodárstve a zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia, sociálneho začlenenia a aktívnej účasti v spoločnosti. Zabezpečenie konkurencieschopnosti, súdržnosti a odolnosti Európy do budúcnosti znamená, že dnes je potrebné investovať do vlastných ľudí: do ich vzdelávania a odbornej prípravy, zručností, kreativity, potenciálu vytvárať podniky a inovovať, a do ich zdravia.

Okrem toho tu zostáva množstvo významných výziev. Boj proti nezamestnanosti a pretrvávajúcej vysokej miere chudoby zostáva napriek zlepšeniam prioritou v celej EÚ. Sociálne záležitosti a zamestnanosť sú základnou starosťou európskych občanov a oblasťou, v ktorej sa od Únie očakáva viac. Ďalšie výzvy, ktorým Únia čelí, sa týkajú:

·nedostatočnej úrovne zručností,

·nedostatočných výsledkov aktívnych politík trhu práce a systémov vzdelávania,

·výziev vyplývajúcich z nových technológií, akou je napríklad automatizácia, a s nimi súvisiacich nových foriem práce,

·sociálneho vylúčenia marginalizovaných skupín vrátane Rómov a migrantov

·a nízkej pracovnej mobility.

Sú potrebné tak politické iniciatívy, ako aj cielené podporné opatrenia s cieľom riešiť tieto výzvy.

V reakcii na výzvu našich občanov posilniť sociálny rozmer Únie Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili európsky pilier sociálnych práv. Teraz je dôležité, aby európske inštitúcie a členské štáty pracovali spoločne na vykonávaní zásad a práv zakotvených v tomto pilieri.

Komisia 2. mája 2018 prijala návrh ďalšieho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027 1 . Tento návrh vyjadruje súčasnú sociálnu a hospodársku situáciu a poskytuje konkrétnu odpoveď na výzvu európskej verejnosti, ktorá žiada sociálnejšiu Európu a zvyšovanie investícií do ľudí v Európskej únii.

V tejto situácii tento návrh zahŕňa Európsky sociálny fond plus (ESF+) ako hlavný nástroj Európskej únie na investovanie do ľudí a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv. V ESF+ sa zlučujú tieto fondy a programy:

Európsky sociálny fond (ESF), iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI);

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a

akčný program Únie v oblasti zdravia (program v oblasti zdravia).

Cieľ zlúčenia uvedených fondov je trojaký:

posilniť súdržnosť a synergie medzi doplnkovými nástrojmi EÚ, ktoré poskytujú významnú podporu ľuďom a ktorých cieľom je zvýšiť ich životnú úroveň prostredníctvom integrovanejších prístupov k programovaniu a vykonávaniu,

zvýšiť flexibilitu a umožniť, aby fondy lepšie reagovali na výzvy, ktoré boli identifikované v cykle hospodárskeho riadenia a na priority na úrovni EÚ,

umožniť zjednodušenie programovania a riadenia fondu, a tým znížiť administratívnu záťaž orgánov a prijímateľov.

Z tohto dôvodu ESF+ pomôže pri budovaní sociálnej Európy, ktorá posilňuje postavenie ľudí, a prispeje k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, ktorá je nevyhnutným predpokladom správneho fungovania EÚ ako stabilnej a životaschopnej hospodárskej a politickej únie.

V uvedených návrhoch sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a tieto návrhy sa predkladajú pre Úniu s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Fond ESF+ podporuje politiky a priority, ktorých cieľom je pomáhať pri dosahovaní plnej zamestnanosti, zvyšovanie kvality a produktivity práce, posilňovanie geografickej a zamestnaneckej mobility pracovníkov v rámci Únie, zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy a podpora sociálneho začlenenia a zdravia.

Zastrešujúcim politickým cieľom nariadenia o ESF+ je pomáhať pri vytváraní výkonnejšej a odolnejšej „sociálnej Európy“ a vykonávať európsky pilier sociálnych práv, ako aj priority v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, ktoré boli potvrdené európskym cyklom hospodárskeho riadenia. Fond ESF+ prispeje k vykonávaniu integrovaných usmernení prijatých v súlade s článkami 121 a 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra, a bude východiskom pre celkový cieľ, ktorým je inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast po roku 2030 (ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja 2 ) a vzostupnej konvergencie. Pomôže navyše pri zlepšovaní príležitostí zamestnania, k zvyšovaniu životnej úrovne a úrovne zdravia a pri zvyšovaní pracovnej mobility a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v ZFEÚ a Charte základných práv EÚ. Cieľom ESF+ je takisto prispieť k programu pre zručnosti pre Európu a k integrácii príslušníkov tretích krajín.

Stanovením minimálneho podielu a súm určených pre ESF+ v rámci zdieľaného riadenia ako jeden zo štrukturálnych fondov sa zabezpečí, aby sa priority EÚ opísané vyššie primerane zohľadnili v objeme investícií, ktoré sa priamo týkajú európskych občanov.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Cieľom ESF+ je zlepšiť súčinnosť a súlad s ďalšími fondmi, prostredníctvom ktorých sa investuje do rozvoja ľudského kapitálu. Fondom ESF+ by sa mala osobitne zabezpečiť komplementarita a súčinnosť s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Kohéznym fondom, Európskym námorným a rybárskym fondom, Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii, programom Erasmus a Európskym zborom solidarity, Fondom pre azyl a migráciu (AMIF), ako aj s programom Horizont pre Európu a programom digitálna Európa, programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem.

Fondy ESF+ a EGF sa budú navzájom dopĺňať, keďže ESF+ bude naďalej podporovať preventívne a predbežné opatrenia, zatiaľ čo EGF zostane reaktívnym núdzovým fondom mimo rámca VFR.

Fond ESF+ a program Erasmus sú zamerané na podobné oblasti, najmä na pomoc ľuďom pri získavaní nových zručností, zvyšovaní kvalifikácie s cieľom reagovať na potreby priemyselných odvetví 3 , zlepšovaní digitálnych zručností a kvality vzdelávania a odbornej prípravy. Spolupráca medzi ESF+ a programom Erasmus sa preto posilní. Presná povaha spolupráce sa ďalej spresní v pracovných programoch a programových príručkách pre ESF+ a program Erasmus, a tým sa umožní účinná a efektívna súčinnosť.

Fond ESF+ bude naďalej podporovať strednodobú a dlhodobú integráciu príslušníkov tretích krajín, a to ako doplnok k fondu AMF, ktorý bude zabezpečovať krátkodobé potreby.

Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu bude naďalej súčasťou politiky súdržnosti a bude ju upravovať najmä všeobecné nariadenie. Budú sa pritom uplatňovať rovnaké pravidlá týkajúce sa riadenia, programovania, monitorovania, auditu atď., aké sa uplatňujú v prípade väčšiny fondov podliehajúcich zdieľanému riadeniu. Programy v členských štátoch môžu naďalej kombinovať financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a financovanie z ESF prostredníctvom programov financovaných z viacerých fondov.

V prípade zložky Zdravia sa poskytne primeraná štruktúra riadenia strategické usmernenia a technické stanoviská o opatreniach na podporu a vykonávanie tejto zložky. Takisto pomôže pri koordinácii doplnkových podporných oblastí výskumu, digitálneho trhu, regionálnych a kohéznych fondov a ďalších oblastí.

V návrhu viacročného finančného rámca na obdobie 2021 –2027 predloženom Komisiou sa stanovuje ambicióznejší cieľ, pokiaľ ide o zohľadňovanie problematiky klímy vo všetkých programoch EÚ, pričom všeobecným cieľom je, aby 25 % výdavkov EÚ smerovalo na plnenie cieľov v oblasti klímy. Prínos tohto programu k plneniu tohto všeobecného cieľa sa bude sledovať prostredníctvom systému ukazovateľov klímy EÚ na primeranej úrovni členenia vrátane využitia presnejších metodík, ak sú k dispozícii. Komisia bude aj naďalej každoročne predkladať informácie, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky, v kontexte návrhu ročného rozpočtu.

S cieľom podporiť plné využitie potenciálu programu pri plnení cieľov v oblasti klímy Komisia sa bude snažiť identifikovať príslušné akcie počas postupov prípravy, vykonávania, preskúmania a hodnotenia programu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Hlavy IX (zamestnanosť), X (sociálna politika) a XIV (verejné zdravie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), konkrétne články 46, 149, 153, 162 až 166, články 168, 174, 175 a 349 ZFEÚ poskytujú právny rámec pre opatrenia, ktoré sú predmetom tohto návrhu.

Fond ESF+ má tri zložky. Prvá zložka, implementovaná v rámci zdieľaného riadenia, zahŕňa (pôvodný) ESF, ktorý vychádza z článkov 162 až 164 ZFEÚ, a základnú materiálnu pomoc najodkázanejším osobám podľa článku 175 ods. 3 ZFEÚ. Druhá zložka, vykonávaná v rámci priameho a nepriameho hospodárenia, zahŕňa opatrenia na podporu zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktoré vychádzajú z článku 175 ods. 3 ZFEÚ. Tretia zložka, ktorá sa implementuje v rámci nepriameho riadenia, sa týka motivačných opatrení určených na ochranu a zlepšenie zdravia ľudí podľa článku 168 ZFEÚ.

V tomto návrhu sa vymedzujú všeobecné ciele ESF+ a rozsah podpory, ktorá sa premieta do špecifických cieľov. Stanovujú sa v ňom spoločné ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na všetky tri zložky, a špecifické ustanovenia pre jednotlivé zložky.

Komisia okrem toho 29. mája 2018 prijala návrh nariadenia o „spoločných ustanoveniach“ s cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať implementáciu podpory v rámci zdieľaného riadenia, ktorého hlavným cieľom je zjednodušenie realizácie politík. Zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu upravujú tieto spoločné ustanovenia:

Rôzne fondy v rámci zdieľaného riadenia sledujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele a vzťahuje sa na ne rovnaký systém riadenia, a preto sa v nariadení (EÚ) [všeobecné nariadenie] stanovuje viacero spoločných všeobecných cieľov a všeobecných zásad, ako napríklad partnerstvo a viacúrovňové riadenie. Uvedené nariadenie obsahuje tiež spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane ustanovení o dohode o partnerstve, ktorá sa má uzatvoriť s každým členským štátom, a stanovuje spoločný prístup týkajúci sa zamerania fondov na výkonnosť. V súlade s tým obsahuje umožňujúce podmienky, preskúmanie výkonnosti a ustanovenia o monitorovaní, podávaní správ a hodnotení. Spoločné ustanovenia sa stanovujú tiež v súvislosti s pravidlami oprávnenosti, pričom pre finančné nástroje, využívanie miestneho rozvoja vedeného komunitou prostredníctvom fondu InvestEU a finančného riadenia sú stanovené osobitné ustanovenia. Niektoré ustanovenia týkajúce sa riadenia a kontroly sú tiež spoločné pre všetky fondy.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

V oblastiach sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a verejného zdravia má EÚ buď spoločnú právomoc s členskými štátmi (článok 4 ZFEÚ), právomoc stanovovať mechanizmy, v rámci ktorých musí svoj postup koordinovať (článok 5 ZFEÚ), alebo právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov (článok 6 ZFEÚ).

Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu sa opiera o zásadu subsidiarity. V rámci zdieľaného riadenia Komisia deleguje členským štátom EÚ a regiónom úlohy týkajúce sa strategického programovania a implementácie. Takisto obmedzuje činnosť Únie na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách. Cieľom zdieľaného riadenia je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali na čo najbližšej úrovni k občanom a aby bolo opatrenie na úrovni EÚ opodstatnené vo svetle možností a špecifík na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Zdieľané riadenie prináša Európu bližšie k jej občanom a prepája miestne potreby s európskymi cieľmi 4 . Navyše posilňuje osvojenie si cieľov EÚ, keďže členské štáty a Komisia sa delia o rozhodovaciu právomoc a zodpovednosť.

Dve zložky v rámci priameho a nepriameho hospodárenia sa takisto opierajú o zásadu subsidiarity. Zložka EaSI bude zameraná na projekty s inovačným rozmerom, v ktorých je prítomná jasná pridaná hodnota EÚ v tom zmysle, že činnosť EÚ je účinnejšia ako činnosť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a znížiť administratívnu záťaž. V zložke Zdravie sa zohľadňujú aspekty politiky EÚ v oblasti zdravia a dopĺňajú a podporujú sa politiky členských štátov v oblasti zdravia, pričom sa uznáva ich právomoc v oblasti zdravia v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality tento návrh neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov. Zásada proporcionality usmerňovala návrh Komisie, pretože sa v ňom navrhuje ďalšie zjednodušenie v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni monitorujúcej zjednodušenie pre prijímateľov fondov EŠIF 5 . Návrh je primeraný, pretože zjednocuje a zosúlaďuje pravidlá a spája fondy, a tým znižuje záťaž zainteresovaných strán. Administratívna záťaž Únie a vnútroštátnych orgánov sa obmedzuje na to, čo je pre Komisiu potrebné na vykonávanie svojej úlohy v rámci plnenia rozpočtu Únie.

Výber nástroja

Zvoleným nástrojom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho sociálneho fondu plus.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Európsky sociálny fond (ESF)

Silné stránky: V hodnoteniach ex post obdobia rokov 2000 – 2006 6 a rokov 2007 – 2013 7 sa investícia ESF hodnotí ako relevantná, efektívna a účinná. Fond bol účinný pri dosahovaní značného počtu občanov EÚ, osobitne tých, ktorí najviac potrebovali pomoc. Dôvodom bola skutočnosť, že ESF poskytol značné finančné zdroje s cieľom riešiť výzvy v oblasti zamestnanosti a sociálne výzvy v členských štátoch a rozšíril existujúce opatrenia podporou politických oblastí a skupín, ktoré by inak podporu nezískali. Navyše, z ESF sa podporili miestne/regionálne inovácie, ktoré sa následne presadzujú na vnútroštátnej úrovni. V období rokov 2014 – 2020 sa logika intervencií programov stala odolnejšou s presnejšie vymedzenými cieľmi, viacerými štandardizovanými definíciami indikátorov a spoľahlivejšími základnými hodnotami a cieľmi.

Slabé stránky:

Zosúladenie politík: hoci sa prepojenie fondu na európsky semester v programovom období 2014 – 2020 významne zlepšilo 8 , ešte stále nie je optimálne.

Programovanie: z dôkazov vyplýva, že v období rokov 2014 – 2020 sa posilnila orientácia na výsledok, no nepreukázalo sa, že výkonnostný rámec bol dostatočným stimulom pre členské štáty. Požiadavky programovania sú kritizované za to, že predstavujú administratívnu záťaž 9 .

Vykonávanie programu: štúdie ukazujú, že napriek určitému pokroku je riadenie ESF a poskytovanie prostriedkov z neho aj naďalej príliš zložité. Napriek zlepšeniu v období rokov 2014 – 2020 sa ešte neuskutočnil posun od logiky založenej na vstupoch smerom k logike založenej na výsledkoch.

Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI)

Silné stránky: Iniciatíva YEI zvýšila viditeľnosť politík na podporu zamestnávania mladých ľudí a podnietila politické reformy v mnohých členských štátoch v kontexte vytvárania a uplatňovania systémov záruk pre mladých ľudí. Členské štáty uvádzajú, že iniciatíva YEI má kľúčový význam pre rozsah a podobu a politiky zamestnanosti v ich krajine.

Slabé stránky: Hlavné výzvy sa týkajú jej finančného riadenia (táto iniciatíva je financovaná z dvoch finančných zdrojov – z osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu YEI a z ESF) a dodatočných požiadaviek na vykazovanie. Podľa prijímateľov a implementačných orgánov tieto prvky zvyšujú administratívnu záťaž 10 .

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)

Silné stránky: Predbežné výsledky hodnotenia FEAD v polovici trvania vrátane výsledkov konzultácií so zainteresovanými stranami 11 naznačujú, že opatrenia na podporu stravy, materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia majú význam pre najodkázanejšie osoby v spoločnosti vrátane tých, ktorých by tradičná sociálna pomoc mohla vynechať a tých, ktorí potrebujú okamžitú pomoc.

Slabé stránky: Regulačný rámec EÚ a jeho interpretácia alebo vnútroštátne požiadavky môžu viesť k ťažkostiam pri vykonávaní fondu. Ťažkosti zahŕňajú oneskorenie v počiatočnej fáze programu a administratívne prekážky spojené najmä s vnútroštátnymi politikami verejného obstarávania a dodatočnými požiadavkami, ako napríklad zaznamenávaním údajov/informácií o operáciách a konečných prijímateľoch na účely monitorovania a neprimerane rozsiahlymi a zdĺhavými postupmi.

Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI)

Silné stránky: Hodnotenie v polovici trvania ukazuje, že v období rokov 2014 – 2016 bol program EaSI efektívny a účinný v tom, že pomáhal pri zvyšovaní povedomia o vstupoch politík EÚ v oblasti sociálneho začlenenia a znižovania chudoby. Z hodnotenia takisto vyplýva, že program EaSI zlepšil vnímanie cezhraničného potenciálu zamestnávania, prispel k urýchlenému testovaniu a uplatňovaniu inovačných opatrení a zlepšil prístup k mikrofinančným úverom a podpore podnikania. Program takisto uľahčil politickú výmenu prostredníctvom šírenia komparatívnych a analytických poznatkov, budovania kapacít, vzájomného vzdelávania a dialógu, pomoci rôznym zainteresovaným stranám ovplyvňovať formuláciu a uplatňovanie socio-ekonomických politík.

Slabé stránky: Mohlo sa spraviť viac pre zlepšenie relevantnosti a vplyvu EaSI. Osou Progress by sa malo zvýšiť úsilie v oblasti realizácie experimentovania v sociálnej oblasti prostredníctvom revízie postupov hodnotenia a výberu projektov a prostredníctvom vytvárania podmienok na ich rozšírenie. V prípade portálu EURES by dlhšie obdobie vykonávania v spojení s opatreniami na zníženie administratívnej záťaže mohlo umožniť zainteresovaným stranám riadne rozvíjať, vykonávať a merať účinnosť a zabezpečiť udržateľnosť projektov.

Program v oblasti zdravia

Silné stránky: Hodnotenie v polovici trvania potvrdilo pridanú hodnotu EÚ v prípade opatrení, najmä vo forme zvýšenej schopnosti členských štátov riešiť cezhraničné ohrozenia zdravia, technických usmernení a odporúčaní pri rakovine, HIV/AIDS a prevencie tuberkulózy, dodatočnej podpory právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia týkajúcich sa liekov a zdravotníckych pomôcok, ako aj činností v rámci siete elektronického zdravotníctva a posudzovania zdravotníckej technológie. Hodnotenie tiež uznalo pridanú hodnotu nástrojov na kontrolu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a na zvýšenie koordinovaného úsilia v oblasti boja proti antimikrobiálnej rezistencii, a rozsiahlej práce vykonávanej prostredníctvom jednotných akcií s cieľom identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy na účely prevencie a riadenia chorôb. Uznalo tiež pozitívny príspevok opatrení na zvýšenie interoperabilnej a štandardizovanej cezhraničnej výmeny zdravotníckych údajov a úsilia o vytváranie digitálnej infraštruktúry na tento účel v celej EÚ.

Slabé stránky: V nelegislatívnych oblastiach, v ktorých môžu byť opatrenia otvorenejšie alebo širšie definované, hodnotenie v polovici trvania ukázalo, že hrozí, že týmto opatreniam bude chýbať jasné zameranie. Účelom je zefektívniť kritériá pridanej hodnoty so zameraním sa na tri kľúčové oblasti: riešenie cezhraničných ohrození zdravia, zlepšovanie úsporných opatrení a podpora výmeny a uplatňovania osvedčených postupov. Vznikli tiež určité nedostatky a neúčinnosť pri monitorovaní a uplatňovaní údajov, v dôsledku čoho môže byť pre manažérov programov náročnejšie viesť aktualizovaný prehľad o dosiahnutých úspechoch programu.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultácie so zainteresovanými stranami vychádzali z mapovania zainteresovaných strán, ktoré zahŕňa hlavné organizácie a inštitúcie EÚ pracujúce v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnávania a relevantných investícií – verejné orgány na všetkých úrovniach riadenia, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, prijímateľov financovania a koncových používateľov a občanov v celej EÚ. Konzultácie so zainteresovanými stranami využívali rozličné metódy a nástroje s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahla potrebná rôznorodosť a počet zainteresovaných strán a aby boli stanoviská podrobené krížovej kontrole. Konzultačné činnosti zahŕňali viacero otvorených konzultácií uskutočnených v rámci viacročného finančného rámca, ex post hodnotenie ESF a hodnotenie FEAD v polovici obdobia a hodnotenie programu EaSI v polovici obdobia. Konzultácie tiež zahŕňali konferencie a stretnutia so zainteresovanými stranami, zamerané skupiny, rozhovory, cielené online konzultácie a analýzu stanovísk. Viac informácií o konzultáciách so zainteresovanými stranami je k dispozícii v časti o posúdení vplyvu.

Hlavné závery z konzultácií so zainteresovanými stranami boli:

Pridaná hodnota financovania je spojená s podporou účinných a efektívnych verejných investícií, zefektívňovaním výmeny poznatkov medzi krajinami a regiónmi, zlepšovaním sociálnej integrácie a vytváraním inkluzívnejšej Európy, poskytovaním podpory politickým experimentom a inováciám, znižovaním regionálnych rozdielov a posilňovaním konvergencie. Fondy tiež pridávajú hodnotu prostredníctvom pákového efektu kohéznej politiky na verejné a súkromné investície.

Za najvýznamnejšiu prekážku toho, aby financovanie dosiahlo svoje ciele, sa považujú zložité postupy.

Vznikla výzva na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže prijímateľov vrátane menej zaťažujúcich požiadaviek na zber údajov od účastníkov.

Je potrebné posilniť sociálny rozmer.

Mali by sa zosúladiť pravidlá pre rôzne fondy EÚ.

Vznikla výzva na posilnenie synergie a zabránenie zdvojovaniu a prelínaniu medzi jednotlivými nástrojmi EÚ. Zlúčenie fondov sa určilo ako najlepší spôsob na dosiahnutie tohto cieľa vzhľadom na to, že zlúčenie prispieva aj k zjednodušeniu nástrojov EÚ.

Politické dokumenty ukazujú značný záujem o zlepšovanie prepojení medzi fondmi a európskym semestrom.

Súčasné výzvy v oblasti verejného zdravia je možné účinne riešiť iba prostredníctvom spolupráce na úrovni EÚ. Existuje pridaná hodnota v tom, že EÚ rieši také výzvy, akými sú napríklad nerovnosti v oblasti zdravia, migrácia, starnúce obyvateľstvo, bezpečnosť pacientov, vysoká kvalita zdravotnej starostlivosti, riešenie ohrození zdravia vrátane neprenosných chorôb, infekčných ochorení a antimikrobiálnej rezistencie.

Hlavné návrhy, ktorými sa má odpovedať na spätnú väzbu od zainteresovaných strán, sú uvedené nižšie:

S cieľom posilniť súčinnosť a zabrániť prelínaniu medzi nástrojmi financovania, pomocou ktorých sa investuje do ľudí a ich potrieb sa ESF, YEI, FEAD, EaSI a program v oblasti zdravia zlučujú do jedného fondu (ESF+). Zjednoduší to prístup prijímateľov k financovaniu, pomôže pri kombinácii rôznych druhov opatrení a zjednoduší riadenie financovania.

Odpovedať na výzvu na posilnenie sociálneho rozmeru:

·Rozsah podpory u ESF+ je zosúladený s európskym pilierom sociálnych práv. Zlúčenie rôznych nástrojov v rámci ESF+ takisto umožní združovanie zdrojov na účely uplatňovania princípov tohto piliera.

·Integráciou FEAD a ESF do jedného nástroja sa posilní rozmer sociálneho začlenenia ESF+. To umožní jednoduchšie kombinovať ustanovenia o potravinovej/materiálnej pomoci s podporou sociálneho začlenenia a aktívnych opatrení.

·Minimálne 25 % vnútroštátnych zdrojov ESF+ bude účelovo viazaných na podporu sociálneho začlenenia a boja proti chudobe. Navyše, členské štáty musia vyčleniť minimálne 2 % svojich zdrojov ESF+ na opatrenia zamerané na najodkázanejšie osoby. Tým sa zabezpečí, že určitá minimálna výška zdrojov sa vynaloží na tých, ktorí to najviac potrebujú.

Do všeobecného nariadenia sa zaviedlo niekoľko ustanovení s cieľom zjednodušiť vykonávanie ESF+, znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov a presunúť pozornosť na dosahovanie výsledkov. V nariadení o ESF+ sa však takisto stanovujú opatrenia na boj proti materiálnej núdzi s cieľom reagovať na požiadavky zainteresovaných strán o zachovanie voľnejších požiadaviek na tento druh pomoci a požiadavky na zjednodušený zber údajov, monitorovanie a podávanie správ.

Z vnútroštátnych zdrojov ESF+ sa vyčlení primeraná výška zdrojov na vykonávanie výziev identifikovaných v procese európskeho semestra s cieľom zabezpečiť intenzívnejšie zosúladenie s procesom európskeho semestra.

Získavanie a využívanie expertízy

Komisia svoje rozhodnutia opiera o expertízu získanú pomocou mnohých štúdií, ako aj o správy členských štátov o vykonávaní ESF. Štúdie využívali rôzne metódy vrátane prieskumu literatúry, cielených prieskumov, rozhovorov, zameraných skupín a ekonomického modelovania. Zoznam správ a štúdií je k dispozícii v časti o posúdení vplyvu. V návrhu týkajúcom sa ESF+ sa vzali do úvahy odporúčania štúdií o posilnení súčinnosti a vzájomnom dopĺňaní sa fondov, posilnení prepojenia s politickými prioritami EÚ pri posilnení flexibility, ako aj o množstve opatrení zameraných na zníženie administratívnej záťaže vrátane posilnenia možností zjednodušeného vykazovania nákladov, ako napríklad zjednodušených požiadaviek na monitorovanie a predkladanie správ.

Posúdenie vplyvu

Tento návrh sa opiera o posúdenie vplyvu. Zasadnutie výboru pre kontrolu regulácie sa uskutočnilo 25. apríla 2018 a posúdenie vplyvu na ňom získalo kladné stanovisko s výhradou 12 . V tabuľke, ktorá je uvedená nižšie, sú zhrnuté hlavné pripomienky a spôsob, akým bolo posúdenie vplyvu zmenené, aby sa v ňom zohľadnili.

Hlavné úvahy výboru pre kontrolu regulácie

Zmeny v správe o posúdení vplyvu

1. Politická prioritizácia činností nie je jasná, osobitne v súvislosti s európskym pilierom sociálnych práv, ako aj s prispôsobením sa možnému zníženiu financovania.

V znení sa objasňuje, že možné zníženie financovania by sa riešilo obmedzením rozsahu ESF+ v oblasti administratívnej reformy a zvýšením vnútroštátnej miery spolufinancovania.

3. Správa dostatočne nepreukazuje, že systém monitorovania a hodnotenia je spoľahlivý a že včas prinesie nevyhnutné informácie.

Dodatočné informácie o systéme monitorovania a hodnotenia sa vložili do oddielu 5.

Ďalšie úvahy a požiadavky na prispôsobenie

1. Získané skúsenosti by mali komplexnejšie nadväzovať na hlavné všeobecné výzvy a výzvy špecifické pre jednotlivé fondy, ktoré boli identifikované v zverejnených hodnoteniach a predbežných výsledkoch hodnotení.

V zverejnených hodnoteniach, predbežných výsledkoch hodnotení a konzultáciách so zainteresovanými stranami sú identifikované špecifické výzvy pre jednotlivé fondy. Pri ich analýze sa ukázalo, že je možné ich rozdeliť do štyroch celkových výziev VFR, t. j. interakcie a súčinnosti medzi jednotlivými fondmi, zosúladenia s politikami a flexibility, zjednodušenia, a výkonnosti a orientácie na výsledky. Z tohto dôvodu sa prierezové výzvy VFR premietajú do každého fondu (oddiel 2.1.2.2).

2. Objasnenie hlavného dôvodu pre zlúčenie fondov a rizík, ktoré sú s tým spojené.

S cieľom vysvetliť dôvody zlúčenia relevantných fondov a ponechania EGF mimo tohto nového fondu bolo do textu vložené dodatočné vysvetlenie. Navyše, hlavné riziko, na ktoré poukázali zainteresované strany, spočívajúce v tom, že v zlúčenom fonde by sa zvýšila administratívna záťaž, sa zmiernilo, keďže opatrenia podľa pôvodného FEAD a EaSI budú naďalej upravené jednoduchšími pravidlami (oddiel 4.1.1).

3. Je potrebné, aby sa vo východiskovom stave programu ESF+ zohľadnil vplyv brexitu.

Východiskový stav po brexite sa doplnil do textu v oddiele 2.1.1.

4. Priority ESF+ by mali byť transparentnejšie. Objasniť kľúčové výzvy v politických prioritách ESF+ vrátane prepojenia na európsky pilier sociálnych práv. Vysvetliť, či bude ESF+ upravovať všetky alebo niektoré z rôznych oblastí piliera a prípadne akým spôsobom. Lepšie vysvetliť prepojenie medzi štrukturálnymi reformami a procesom európskeho semestra.

V znení správy bolo objasnené, že zlúčený fond ako taký nezmení priority nástroja financovania, ktorý bude v konečnom dôsledku súhrnom politických priorít rôznych fondov, ktoré sa v minulosti čiastočne prelínali. Fond ESF+ bude podporovať politické priority európskeho piliera sociálnych práv, ktoré sú súčasťou jeho rozsahu pôsobnosti. V znení sa ďalej objasňuje, ktoré práva a zásady uvedené v pilieri budú spadať do rozsahu pôsobnosti ESF+. Otázka prioritizácie sa objasňuje na stranách 30 – 31.

5. Objasniť, či sa ESF+ bude zameriavať na reformu verejnej správy a prípadne v akom rozsahu. Odkázať na možnú budúcu podporu z iných programov financovania (napríklad z programu na podporu štrukturálnych reforiem).

V znení sa objasňuje rozsah pôsobnosti ESF+ týkajúci sa reformy verejnej správy v rámci možného rozsahu vzhľadom na to, že v čase vypracovania tohto posúdenia vplyvu ešte nie je známy rozsah pôsobnosti budúceho programu na podporu reforiem.

6. Identifikovať kľúčové zmeny v mechanizmoch realizácie ESF+.

Navrhované zmeny v mechanizmoch realizácie sa zameriavajú na rôzne otázky, a preto majú rozdielnu povahu. Napríklad pokiaľ ide o programovanie, kľúčovou zmenou je zosúladiť financovanie a politický proces prostredníctvom zefektívnenia programových dokumentov. Pokiaľ ide o vykonávanie, kľúčovou zmenou je uplatňovanie pravidiel o územnej príslušnosti ESF flexibilnejším spôsobom a zavedenie kontinuálnych kondicionalít (oddiel 4).

8. Objasnenie súladu medzi ESF+ a EFRR a programom Erasmus+

Do základného textu správy boli doplnené aspekty súladu medzi ESF+ a EFRR a programom Erasmus+. Dodatočné informácie sú k dispozícii v prílohe 4.

9. Vysvetliť, akým spôsobom bude systém monitorovania odpovedať na kritiku, ktorá zaznela v období rokov 2007 – 2013. Plánovanie hodnotenia by malo zahŕňať priebežné hodnotenie každého fondu. Vysvetliť, akým spôsobom boli zohľadnené názory zainteresovaných strán

K monitorovaniu a hodnoteniu pozri časť o hlavných úvahách, bod 3. Názory zainteresovaných strán sú zhrnuté v základnom texte správy (sekcia 1.2.2) a sú podrobnejšie uvedené v prílohe 2, pozri osobitne oddiel 6.2, v ktorej sa vysvetľuje, akým spôsobom boli zohľadnené názory zainteresovaných strán.

Posúdenie vplyvu posudzovalo najlepší spôsob, ako maximalizovať podporu poskytovanú na úrovni EÚ a akým spôsobom zlepšiť súčinnosť medzi rôznymi nástrojmi, osobitne s cieľom lepšie realizovať zásady európskeho piliera sociálnych práv. Posudzované boli tieto možnosti:

Možnosť 1: zlúčenie ESF, YEI, FEAD, EaSI a programu EÚ v oblasti zdravia. 

Na základe výsledkov hodnotení, ako aj konzultácií so zainteresovanými stranami to bola uprednostňovaná možnosť. So zreteľom na riadiace orgány by široká integrácia fondov pomohla zefektívniť ich strategické intervencie vo všetkých oblastiach sociálnej politiky. To by posilnilo flexibilitu pri plánovaní intervencií a uľahčilo realizáciu zásad európskeho piliera sociálnych práv. Prijímatelia potvrdili, že ešte existuje nevyužitý potenciál na posilnenie súčinnosti medzi financovanými programami a projektmi.

Možnosť 2: zlúčenie ESF, YEI, FEAD, EaSI, programu EÚ v oblasti zdravia a EGF 

Výsledkom toho by bolo iba umelé zníženie počtu fondov. Ak by sa EGF zlúčilo s ESF+, stratili by sa úzko špecifikované ciele EGF, jeho vysoká politická viditeľnosť a rozpočtová flexibilita. Zainteresované strany to potvrdili počas procesu konzultácií 13 .

Možnosť 3: zlúčenie fondov v rámci zdieľaného riadenia (t. j. vylúčenie EaSI a programu EÚ v oblasti zdravia, ale zahrnutie EGF)

Znamenalo by to obetovanie vysokej viditeľnosti EGF ako núdzového nástroja na úrovni EÚ na zmierňovanie negatívnych vedľajších účinkov globalizácie. Stratila by sa potenciálna flexibilita a súčinnosť, ktoré by sa získali zo zlúčenia EaSI v rámci ESF+.

Možnosť 4: zachovanie FEAD ako osobitného fondu, ale zlúčenie materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia do programov FEAD. 

Umožnilo by to väčšiu súčinnosť medzi druhmi základnej materiálnej pomoci a opatreniami sociálneho začlenenia, pričom by sa zachovali súčasné pravidlá vykonávania. Nezabezpečilo by to však primerané rozdelenie podľa druhu opatrení sociálneho začlenenia z ESF.

Možnosť 5: zlúčenie všetkých fondov EŠIF

Narušilo by to vykonávanie politík, keďže by nebolo možné prispôsobiť pravidlá vykonávania špecifickým požiadavkám podporovaných politík. Nezvýšilo by to súčinnosť a súdržnosť s ďalšími fondmi ľudského kapitálu.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Všeobecné nariadenie (spoločné pre mnohé politické oblasti zdieľaného riadenia) zabezpečí zjednodušenie zložky fondu podliehajúcej zdieľanému riadeniu prostredníctvom využívania spoločných a zjednodušených pravidiel týkajúcich sa ustanovení o programovaní, monitorovaní a hodnotení, riadenia a kontroly, informácií a komunikácie a finančného riadenia. Bude obsahovať ustanovenia o uľahčení používania zjednodušených možností nákladov, ako aj novej možnosti používania financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi. Prístup auditu sa zefektívni, aby sa viac zameriaval na kontrolu vzoriek na základe posúdenia rizika a aby sa dodržiavala zásada jednotného auditu. Úlohy a zodpovednosti rôznych orgánov systému riadenia a kontroly sú stanovené jasnejším spôsobom. Dôjde tiež k zvýšeniu flexibility, keďže iba prvých 5 rokov sa bude programovať na začiatku. Pridelenie prostriedkov na posledné 2 roky sa uskutoční na základe dôkladného a hĺbkového posúdenia v polovici trvania, ktoré bude viesť k súvisiacemu preprogramovaniu v roku 2025. Obsah programov sa zefektívni a bude strategickejší.

Základné práva

Nariadenie ESF+ zabezpečuje dodržiavanie základných práv a zachováva zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s týmito právami a zásadami.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Celkový rozpočet vyčlenený na ESF+ na obdobie 2021 – 2027 je 101 miliárd EUR (v bežných cenách), z ktorých 100 miliárd EUR je určených pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu. Finančné krytie pre zložky ESF+ podliehajúce priamemu riadeniu je 1 174 miliónov EUR v bežných cenách, z ktorých 761 miliónov EUR je určených pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a 413 miliónov EUR pre zložku Zdravie.

Podrobnosti o finančných a personálnych potrebách sú k dispozícii v legislatívnych finančných výkazoch ESF+.

S cieľom zabezpečiť primeranú sumu financovania investícií do ľudí v Únii stanovuje tento návrh minimálnu sumu určenú pre ESF+.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

V rámci zdieľaného riadenia sa ciele týkajúce sa spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov a v prípade potreby špecifických programových ukazovateľov výstupov a výsledkov definujú na programovej úrovni. Orgány členských štátov Komisii elektronicky predložia údaje o ukazovateľoch výstupov a výsledkov šesťkrát za rok. Ich konzistentnosť sa overí. Bude sa kontrolovať spoľahlivosť systému zberu, zaznamenávania a uchovávania údajov na účely monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia a overenia. S cieľom zjednodušiť zber údajov a minimalizovať záťaž pre účastníkov a prijímateľov sa orgánom čo najviac umožní, aby zbierali údaje z monitorovania z existujúcich správnych registrov. Citlivé údaje sa nebudú zbierať priamo od účastníkov, ale z registrov alebo budú vychádzať z informovaných odhadov.

Hodnotenie zostane spoločnou zodpovednosťou členských štátov a Komisie. Okrem hodnotení vykonávaných členskými štátmi Komisia vykoná s podporou členských štátov hodnotenie zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu v polovici obdobia, ako aj jej retrospektívne hodnotenie.

V rámci priameho a nepriameho riadenia sa budú vyvíjať výkonnostné rámce na základe príslušnej praxe bývalých rámcov programu EaSI a programu v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby bol zber údajov efektívny, účinný a včasný. Komisia bude zložky podliehajúce priamemu a nepriamemu riadeniu hodnotiť tak, aby sa toto hodnotenie prenieslo do rôznych rozhodovacích procesov.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Veľká časť realizácie a implementácie zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu je upravená vo všeobecnom nariadení. Hlavné časti tohto nariadenia je preto potrebné interpretovať v súvislosti so všeobecným nariadením.

Nariadenie o ESF+ má takúto štruktúru:

Časť I – Všeobecné ustanovenia (uplatniteľné na všetky časti)

Táto časť obsahuje predmet úpravy, vymedzenia pojmov, všeobecné ciele a metódy implementácie a špecifické ciele. Obsahuje tiež ustanovenia o zásadách rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí a nediskriminácie, ktoré majú Komisia, ako aj členské štáty dodržiavať pri vykonávaní ESF+. Táto časť sa uplatňuje na všetky zložky ESF+. Špecifické ciele, ktoré sú predmetom podpory z ESF+, vychádzajú zo zásad stanovených v európskom pilieri sociálnych práv.

Časť II – Implementácia v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

V tejto časti sú upravené ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na zložku v rámci zdieľaného hospodárenia, ktorá zahŕňa pôvodný fond ESF, pôvodnú iniciatívu YEI a pôvodný fond FEAD. Tieto ustanovenia sú doplnkom k pravidlám stanoveným vo všeobecnom nariadení.

Kapitola I: Spoločné ustanovenia o programovaní (v rámci zdieľaného riadenia)

V tejto kapitole je podrobnejšie uvedená konzistentnosť a tematické zameranie zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Osobitne upravuje:

ustanovenia o posilnení zosúladenia s európskym semestrom – s cieľom posilniť prepojenie s európskym semestrom, návrh obsahuje nové ustanovenie o tom, že ak bolo pre členský štát vydané odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sa naň vzťahuje, mal by na tento účel vyčleniť primeranú sumu zo svojich zdrojov v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.

Požiadavky tematického zamerania:

Boj proti chudobe a podpora sociálneho začlenenia: sociálne nerovnosti zostávajú naďalej významným problémom. Z tohto dôvodu sa minimálne 25 % zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu vyčlení na podporu sociálneho začlenenia s cieľom zabezpečiť, aby sa náležite vyjadril sociálny rozmer Európy, tak ako je stanovený v pilieri, a aby sa určitá minimálna suma zdrojov zamerala na tých, ktorí to najviac potrebujú. Navyše je vhodné, aby členské štáty vyčlenili určitú minimálnu sumu zdrojov na opatrenia zamerané na riešenie materiálnej deprivácie.

Zlepšovanie príležitostí pre zamestnávanie mladých ľudí: napriek tomu, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ klesla – z vrcholnej úrovne 24 % v januári 2013 na 15 6 % v marci 2018 – ešte stále je vysoká, predstavuje viac než dvojnásobok celkovej miery nezamestnanosti (15,9 % v porovnaní so 7,1 % vo februári 2018). Hlavne v najodľahlejších regiónoch, kde je 40 % mladých ľudí nezamestnaných. Miera mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), bola v roku 2017 stále veľmi vysoká (13,4 %). Z tohto dôvodu by členské štáty s mierou NEET (vo vekovej skupine 15 – 29 rokov) nad určitou prahovou hodnotou mali vyčleniť 10 % svojich zdrojov v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na cielené činnosti a štrukturálne reformy na podporu mladých ľudí. V prípade najodľahlejších regiónov s mierou NEET nad prahovou hodnotou sa suma, ktorú je potrebné vyčleniť, zvyšuje na 15 %.

Kapitola II: Všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Táto kapitola sa vzťahuje na všetky formy podpory poskytovanej zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu s výnimkou podpory zameranej na riešenie materiálnej deprivácie. Stanovujú sa v nej pravidlá o oprávnenosti a monitorovaní, ktoré sú doplnkom k všeobecnému nariadeniu.

Obsahuje tiež ustanovenie o inovačných opatreniach, ktorým sa členské štáty nabádajú na podporu sociálnej inovácie a sociálnych experimentov, ktoré posilňujú prístup zdola nahor založený na partnerstvách.

Kapitola III: Podpora ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

Kapitola III sa zameriava výlučne na materiálnu pomoc z pôvodného fondu FEAD. Je to opodstatnené tým, že tieto druhy operácií majú nižšie prahové hodnoty účasti, a preto sú administratívne menej náročné. Zainteresované strany sa vyjadrili za zachovanie tohto prístupu a za to, aby sa nestanovovali prísnejšie pravidlá ESF (napríklad pokiaľ ide o predkladanie údajov týkajúcich sa ukazovateľov alebo pravidlá týkajúce sa audítorského záznamu). V tejto kapitole sa stanovujú zásady poskytovania podpory, pravidlá pre podávanie správ, oprávnenosť, ukazovatele a kontrolu.

Časť III – Vykonávanie v rámci priameho a nepriameho riadenia

Kapitola I: špecifické pravidlá pre zložku týkajúcu sa oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie

Táto kapitola je zameraná na zložku priameho a nepriameho riadenia týkajúceho sa zložky zamestnanosti a sociálnej inovácie. Obsahuje ustanovenia o operačných cieľoch, oprávnených činnostiach a subjektoch.

Kapitola II: špecifické ustanovenia uplatniteľné na zložku v oblasti zdravia

Táto kapitola sa zameriava na zložku priameho riadenia týkajúcu sa zložky v oblasti zdravia. Obsahuje ustanovenia o operačných cieľoch, oprávnených činnostiach a subjektoch a o riadení.

Kapitola III: Spoločné pravidlá uplatniteľné na zložku týkajúcu sa zamestnanosti a sociálnej inovácie a zložku v oblasti zdravia

Táto kapitola sa zameriava na pravidlá uplatniteľné na obe zložky podliehajúce priamemu riadeniu: pridružené tretie krajiny, formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie, pracovný program, monitorovanie a podávanie správ, hodnotenie, ochranu finančných záujmov Únie, audity, podávanie informácií, komunikácia a uverejňovanie.

Časť IV Záverečné ustanovenia

Časť IV obsahuje ustanovenia uplatniteľné pre všetky zložky: výkon delegovaných právomocí, postup výboru v prípade zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, výbor podľa článku 163 ZFEÚ, prechodné ustanovenia a dátum nadobudnutia účinnosti.

Prílohy

Príloha 1 – Spoločné ukazovatele pre všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Príloha 2 – Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

Príloha 3 – Ukazovatele pre zložku Zdravie

2018/0206 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 5, článok 175 ods. 3 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 15 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, ktorý predstavuje reakciu na sociálne výzvy v Európe. Dvadsať kľúčových zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky; sociálna ochrana a začlenenie. Akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) by sa mali riadiť dvadsiatimi zásadami Európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom prispieť k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by sa z ESF+ mali podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, a to zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ.

(2)Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ako rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty si na podporu týchto reformných priorít vypracúvajú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali predložiť spolu s národnými programami reforiem a mali by slúžiť na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, na ktoré sa má poskytnúť podpora z národných finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie. Zároveň by sa ich prostredníctvom malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z programov financovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne fondu InvestEU.

(3)Na zasadaní Rady z […] sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov s cieľom zosúladiť ich znenie so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálneho začlenenia. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi týchto usmernení, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, by sa mali z ESF+ podporovať členské štáty s prihliadnutím na príslušné integrované usmernenia a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ a prípadne, na národnej úrovni, s prihliadnutím na národné programy reforiem podporené národnými stratégiami. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a opatrení Únie, akými sú najmä program v oblasti zručností pre Európu a európsky vzdelávací priestor, príslušné odporúčania Rady a iné iniciatívy ako napr. záruka pre mladých ľudí, dráhy zvyšovania úrovne zručností a integrácia dlhodobo nezamestnaných.

(4)Rada 20. júna 2017 schválila reakciu Únie na Program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 zameranú na udržateľnú budúcnosť Európy. Rada zdôraznila, že je dôležité dosiahnuť udržateľný rozvoj v troch dimenziách (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) vyrovnaným a integrovaným spôsobom. Je nevyhnutné, aby sa udržateľný rozvoj zohľadňoval vo všetkých oblastiach vnútornej aj vonkajšej politiky a aby Únia ambiciózne pristupovala k politikám, prostredníctvom ktorých sa zameriava na riešenie globálnych problémov. Rada uvítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok vedúci k zohľadňovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a uplatňovaniu hľadísk udržateľného rozvoja ako základných usmerňujúcich zásad vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov.

(5)Únia čelí štrukturálnym výzvam, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, riadenia migračných tokov a zvýšených bezpečnostných hrozieb, prechodu na čistú energiu, technologických zmien a čoraz výraznejšieho starnutia pracovnej sily, ako aj narastajúceho nedostatku zručností a pracovných miest v niektorých sektoroch a regiónoch, ktoré pociťujú najmä MSP. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by sa Únia mala pripraviť na súčasné a budúce výzvy a investovať do relevantných zručností, usilovať sa o to, aby bol rast inkluzívnejší, a zlepšovať politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, a to aj so zreteľom na mobilitu pracovnej sily.

(6)Nariadením (EÚ) […] sa zavádza rámec pre činnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRV), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), Fondu pre azyl a migráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Nástroja pre riadenie hraníc a víza ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy EÚ, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Preto je potrebné vymedziť všeobecné ciele ESF+ a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+.

(7)V nariadení (EÚ, Euratom) [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk. S cieľom zabezpečiť koherentnosť implementácie programov financovania Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách uplatňovať na akcie v rámci ESF+, na ktoré sa vzťahuje priame alebo nepriame riadenie.

(8)Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je ich prostredníctvom možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, pričom sa zohľadňujú najmä náklady na kontroly, administratívna záťaž a očakávané riziko nesplnenia požiadaviek. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa článku 125 ods. nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach Komisia môže poskytovať refundáciu členským štátom na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vrátane využitia jednorazových súm.

(9)S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť proces financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na vytváranie synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a akčného programu Únie v oblasti zdravia, začleniť do jedného ESF+. ESF+ by mal preto pozostávať z troch zložiek: Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie. To by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže súvisiacej s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty, a súčasne by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie ako napr. distribúcia jedla a/alebo základnej materiálnej pomoci.

(10)Vzhľadom na tento širší záber ESF+ je vhodné stanoviť, aby sa ciele spočívajúce vo zvýšení účinnosti trhov práce a podpore prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality, ako aj podpore sociálneho začlenenia a zdravia a zníženia chudoby, implementovali nielen v rámci zdieľaného riadenia, ale aj priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, pokiaľ ide o akcie požadované na úrovni Únie.

(11)Začlenením akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia do ESF+ sa zároveň vytvoria synergiu medzi vývojom a testovaním iniciatív a politík na zlepšenie účinnosti, odolnosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vypracujú v rámci zložky programu ESF+ Zdravie, a ich vykonávaním v členských štátoch pomocou nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci ostatných zložiek nariadenia o ESF+.

(12)V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre ESF+. Časti tohto finančného krytia sa použijú na akcie, na ktoré sa má vzťahovať priame a nepriame riadenie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie.

(13)Cieľom ESF+ by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich (opätovné) začlenenie do trhu práce, a to najmä v prípade mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a neaktívnych osôb, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené poradenstvo a pomoc pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania a zvýšiť mobilitu pracovníkov. ESF+ by mal podporovať účasť žien na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a prístup k starostlivosti o deti. Cieľom ESF+ by takisto malo byť zabezpečenie zdravého a lepšie prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily.

(14)Z ESF+ by sa mala poskytovať podpora na zlepšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, a to s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä digitálnych zručností, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie, ako aj na rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania, podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť a prispievať ku konkurencieschopnosti a spoločenskej a hospodárskej inovácii tým, že bude v týchto oblastiach podporovať ľahko rozšíriteľné a udržateľné iniciatívy. To by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom učenia sa a učňovskej prípravy na pracovisku, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v spolupráci s priemyselnými odvetviami, aktualizovaných školiacich materiálov, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, potvrdzovania výsledkov vzdelávania a uznávania kvalifikácií.

(15)Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovnakého prístupu pre všetkých, a najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých, vďaka čomu by sa podporila priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, predchádzalo by sa predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, zlepšila by sa zdravotná gramotnosť, posilnili by sa väzby na neformálne a informálne učenie a uľahčila by sa vzdelávacia mobilita pre všetkých. V tomto kontexte by sa mala podporovať synergia s programom Erasmus, aby sa uľahčila účasť znevýhodnených študentov na vzdelávacej mobilite.

(16)ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých, najmä pokiaľ ide o digitálne zručnosti a kľúčové podporné technológie, s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti prispôsobené digitalizácii, technologickým zmenám, inovácii a sociálnym a hospodárskym zmenám, uľahčiť prechod medzi zamestnaniami a mobilitu a podporiť najmä dospelých s nízkou kvalifikáciu a/alebo s nízkou úrovňou vzdelania v súlade s programom v oblasti zručností pre Európu.

(17)Vďaka synergii s programom Európsky horizont by ESF+ mal byť schopný presadiť a rozšíriť inovačné učebné plány podporované z programu Európsky horizont s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné pre pracovné miesta v budúcnosti.

(18)Z ESF+ by sa mali podporovať snahy členských štátov v boji proti chudobe s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre všetky generácie a podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých, bojovať proti diskriminácii a riešiť nerovnosti v oblasti zdravia. To zahŕňa mobilizáciu celej škály politík zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich vek vrátane detí, marginalizovaných komunít, akými sú Rómovia, a chudobných pracujúcich. ESF+ by mal podporovať aktívne začlenenie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu. Finančné prostriedky z ESF+ by sa takisto mali využívať na zlepšenie včasného a rovnakého prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ako zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť, a to najmä k rodinným a komunitným službám starostlivosti. ESF+ by mal prispieť k modernizácii systémov sociálnej ochrany, a to najmä s cieľom podporovať ich dostupnosť.

(19)ESF+ by mal prispieť k zníženiu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu a podporiť sociálnu integráciu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a najodkázanejších osôb. Vzhľadom na to, že na úrovni Únie sú najmenej 4 % zdrojov zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu určené na podporu najodkázanejších osôb, členské štáty by mali prideliť najmenej 2 % vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na riešenie foriem extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí a potravinová deprivácia. Z dôvodu povahy operácií a typu koncových príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali jednoduchšie pravidlá.

(20)Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu zintenzívniť snahy v oblasti riadenia migračných tokov v Únii ako celku a zabezpečiť koherentnú, silnú a dôslednú podporu solidarity a snáh o zdieľanie zodpovednosti by sa z ESF+ mali poskytovať prostriedky na podporu sociálno-ekonomickej integrácie príslušníkov tretích krajín, ktoré budú doplnkom k akciám financovaným z Fondu pre azyl a migráciu.

(21)Z ESF+ by sa mali podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom posilniť zosúladenie s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na implementáciu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+. Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, koordináciu a komplementaritu medzi zložkou podliehajúcou zdieľanému riadeniu a zložkou Zdravie v rámci ESF+ a programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory. Komisia a členské štáty by mali vo všetkých fázach procesu najmä zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementaritu a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci.

(22)Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v Európskom pilieri sociálnych práv sa náležite presadzuje a že aspoň minimálna suma zdrojov sa zacieli na tie najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali na podporu sociálneho začlenenia vyčleniť najmenej 25 % svojich vnútroštátnych prostriedkov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.

(23)Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity vo viacerých členských štátoch a regiónoch, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy, je nevyhnutné, aby uvedené členské štáty aj naďalej investovali dostatočné zdroje zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu do akcií na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do zamestnania a vzdelávania a informačné opatrenia zamerané na mladých ľudí tým, že sa budú v náležitých prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, ako aj na reformy a prispôsobenie služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú podporu. Dotknuté členské štáty by preto mali vyčleniť aspoň 10 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(24)Členské štáty by mali zabezpečiť koordináciu a komplementaritu medzi akciami podporovanými z týchto fondov.

(25)V súlade s článkom 349 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 sú najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov EÚ. Tieto regióny potrebujú osobitnú podporu z dôvodu trvalých znevýhodnení.

(26)Efektívne a účinné vykonávanie akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy a partnerstva medzi všetkými aktérmi na príslušných územných úrovniach a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Preto je dôležité, aby členské štáty podnecovali účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na implementácii ESF+ v rámci zdieľaného riadenia.

(27)Podpora sociálnych inovácií má zásadný význam, ak chceme zlepšiť schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a podnietiť a podporiť inovačné riešenia. Na účely zlepšenia efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení predtým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čím je opodstatnená ich osobitná podpora z ESF+.

(28)Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Takisto by mali zabezpečiť, aby ESF+ slúžil na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých bez diskriminácie v súlade s článkom 10 ZFEÚ a podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tieto zásady by sa mali včas a jednotne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí. ESF+ by mal takisto slúžiť na podporu prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii. Z ESF+ by sa nemali podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) […] [budúce VN] sa uvádza, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu.

(29)Aby sa znížila administratívna záťaž súvisiaca so zberom údajov, členské štáty by v prípade, že sú také údaje k dispozícii v registroch, mali riadiacim orgánom umožniť, aby údaje zbierali z registrov.

(30)Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, vnútroštátni prevádzkovatelia by svoje úlohy na účely tohto nariadenia mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 16 .

(31)Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť, aby sa realizovateľné nápady uplatňovali v širšom rozsahu alebo v iných kontextoch s finančnou podporou z ESF+, ako aj z ďalších zdrojov.

(32)V súvislosti s ESF+ sa zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými službami zamestnanosti členských štátov navzájom, ako aj s Komisiou. Európska sieť služieb zamestnanosti by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Do rozsahu ESF+ patrí takisto rozvoj a podpora cielených programov mobility v záujme zaplnenia medzier tam, kde boli na trhu práce identifikované nedostatky.

(33)Nedostatočný prístup mikropodnikov, subjektov sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. V nariadení o ESF+ sa zavádzajú ustanovenia s cieľom vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k financovaniu pre sociálne podniky, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, a najmä nezamestnaných, ženy a zraniteľných ľudí, ktorí by chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Na tento cieľ sa zamerajú aj finančné nástroje a rozpočtová záruka v rámci zložky fondu InvestEU týkajúcej sa sociálnych investícií a zručností.

(34)Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú financovanie, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali vo vhodných prípadoch zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií.

(35)V súlade s článkom 168 ZFEÚ sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia. Únia má dopĺňať a podporovať vnútroštátne politiky v oblasti zdravia, podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami, pričom má v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za vymedzovanie ich politík v oblasti zdravia, organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(36)To, že budú ľudia dlhšie zdraví a aktívni a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie vrátane nerovností v oblasti zdravia, kvality života, produktivity, konkurencieschopnosti a inkluzívnosti, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Komisia je odhodlaná pomáhať členským štátom pri dosahovaní ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“ 17 .

(37)Postupy prijímania rozhodnutí na účely plánovania a riadenia inovatívnych, efektívnych a odolných systémov zdravotnej starostlivosti, podpory nástrojov na zabezpečenie univerzálneho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a dobrovoľného uplatňovania najlepších postupov v širšom meradle by sa mali opierať o dôkazy, ako aj spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ktoré boli vymedzené v záveroch Rady z 2. júna 2006.

(38)Zložka ESF+ Zdravie by mala prispieť k prevencii chorôb počas celého života občanov Únie a podpore zdravia prostredníctvom riešenia rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie, ako je užívanie tabaku a pasívne fajčenie, škodlivé požívanie alkoholu, užívanie nelegálnych drog a obmedzenie škôd na zdraví spojených s drogami, nezdravé stravovacie návyky a fyzická nečinnosť, a mala by stimulovať prostredia podporujúce zdravý životný štýl s cieľom doplniť opatrenia členských štátov v súlade s príslušnými stratégiami. Do zložky ESF+ Zdravie by sa mali začleniť účinné modely prevencie, inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia s cieľom prispieť k inovačným, efektívnym a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti členských štátov a uľahčiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre európskych občanov.

(39)Neprenosné choroby sú príčinou 80 % prípadov predčasných úmrtí v Únii a účinná prevencia si vyžaduje zohľadňovanie viacerých cezhraničných aspektov. Európsky parlament a Rada súčasne zdôraznili potrebu minimalizovať vplyv závažných cezhraničných ohrození zdravia, ako sú prenosné choroby a iné biologické, chemické, environmentálne a neznáme hrozby, na verejné zdravie prostredníctvom podpory pripravenosti a posilňovania schopnosti reagovať.

(40)V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zdravia občanov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok.

(41)Komisia nedávno predložila návrh 18 týkajúci sa hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA) v záujme podpory spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií na úrovni Únie s cieľom zlepšiť dostupnosť inovačných zdravotníckych technológií pre pacientov v celej Únii, zefektívniť využívanie dostupných zdrojov a zlepšiť predvídateľnosť obchodných príležitostí.

(42)Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov spadajúcich pod zložku ESF+ Zdravie a pod určitý typ akcií v rámci uvedenej zložky majú najlepšie predpoklady na vykonávanie súvisiacich činností príslušné orgány členských štátov. Uvedené orgány, ktoré určili samotné členské štáty, by sa mali preto považovať za prijímateľov na účely článku [195] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] a takýmto orgánom by sa mali udeľovať granty bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.

(43)Európske referenčné siete sú siete, ktoré združujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v celej Európe s cieľom bojovať proti zriedkavým a komplexným chorobám a zdravotným stavom a chorobám a stavom s nízkym výskytom, ktoré si vyžadujú vysoko špecializovanú liečbu a koncentráciu poznatkov a zdrojov. Európske referenčné siete schvaľuje ako siete rada členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014. Uvedené siete by sa preto mali považovať za prijímateľov na účely článku [195] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] a granty pre európske referenčné siete by sa mali udeľovať bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.

(44)právne predpisy EÚ v oblasti zdravia majú bezprostredný vplyv na životy občanov, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a dobré fungovanie vnútorného trhu. Regulačný rámec týkajúci sa zdravotníckych výrobkov a technológií (medicínske výrobky, zdravotnícke pomôcky a látky ľudského pôvodu), ako aj právnych predpisov vzťahujúcich sa na tabak, práv pacientov v súvislosti s cezhraničnými ohrozeniami zdravia a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia má zásadný význam pre ochranu zdravia v EÚ. Nariadenie a jeho vykonávanie a presadzovanie musia držať krok s inováciou a pokrokom vo výskume a so spoločenskými zmenami v tejto oblasti a zároveň musia plniť ciele v oblasti zdravia. Preto je potrebné neustále rozvíjať databázu dôkazov potrebných na vykonávanie právnych predpisov takéhoto vedeckého charakteru.

(45)S cieľom maximalizovať efektívnosť a účinnosť akcií na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni by sa mala rozvíjať spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom implementovať zložku Zdravie.

(46)V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, toto nariadenie prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy v politikách Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Vo fáze prípravy a implementácie sa určia relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia.

(47)Podľa článku [94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 19 ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(48)Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zavedenej na základe dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, ako aj Európskemu dvoru audítorov udelili potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(49)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 20 , nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 21 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 22 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 23 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a inými uplatniteľnými pravidlami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 Európska prokuratúra môže vyšetrovať a stíhať podvody proti EÚ a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 24 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(50) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania EÚ.

(51)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zefektívnenie trhov práce a podpora prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie prístupu ku vzdelaniu a odbornej príprave a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia a zdravia a znižovanie chudoby, ako aj akcie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(52)S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh týkajúcich sa ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(53)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vzoru štruktúrovaného prieskumu konečných prijímateľov by sa vzhľadom na daný vzor mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom stanoveným v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 25 .

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Časť I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+)

Stanovujú sa ním ciele ESF+, rozpočet na roky 2021 – 2027, metódy implementácie, formy financovania z prostriedkov únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)    „sprievodné opatrenia“ sú činnosti, ktoré presahujú rámec distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci s cieľom riešiť sociálne vylúčenie, ako napríklad odkázanie na sociálne služby a poskytovanie sociálnych služieb alebo poradenstvo týkajúce sa riadenia rozpočtu domácnosti;

(2)    „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou dohody s Úniou, ktorá jej umožňuje účasť na zložkách ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie v súlade s článkom 30;

(3)    „základná materiálna pomoc“ je tovar, ktorý napĺňa základné potreby osoby na dôstojný život, ako je oblečenie, hygienické potreby a školský materiál;

(4)    „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu Únie vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

(5)    „spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv do štyroch týždňov odo dňa, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii (dátum ukončenia účasti);

(6)    „spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv šesť mesiacov po dni, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii;

(7)    „náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci“ sú skutočné náklady spojené s nákupom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom a neobmedzujú sa na cenu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci;

(8)    „koncový príjemca“ je najodkázanejšia osoba alebo osoby, ktoré dostávajú podporu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. ix);

(9)    „zdravotná kríza“ je každá kríza všeobecne vnímaná ako hrozba, ktorá má zdravotný rozmer a vyžaduje si naliehavé opatrenia zo strany orgánov v podmienkach neistoty;

(10)    „právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;

(11)    „mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, kapitál a kvázi kapitál v spojení so sprievodnými službami rozvoja podnikania napríklad vo forme individuálneho poradenstva, odbornej prípravy a mentorstva, ktoré sa poskytujú osobám alebo mikropodnikom, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru na účely profesijnej a/alebo zárobkovej činnosti;

(12)    „mikropodnik“ je podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, ktorého ročný obrat alebo súvaha neprekračuje 2 000 000 EUR;

(13)    „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb, v prípade ktorých sa stanovila potreba pomoci v rámci konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a bez toho, aby došlo ku konfliktu záujmov, na základe objektívnych kritérií stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a schválených týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom tieto kritériá môžu zahŕňať prvky umožňujúce cielené zameranie na najodkázanejšie osoby v určitých zemepisných oblastiach;

(14)    „referenčná hodnota“ je hodnota, ktorá slúži na stanovenie cieľových hodnôt pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov a ktorá vychádza z existujúcich alebo predchádzajúcich podobných intervencií;

(15)    „sociálny podnik“ je podnik, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu alebo to, či ide o fyzickú osobu:

a)má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorý môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa pravidiel členského štátu, v ktorom má sídlo, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku na iné účely, a poskytuje služby alebo tovar, ktoré prinášajú návratnosť v sociálnej oblasti, a/alebo uplatňuje metódy výroby tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré predstavujú sociálne ciele;

b)využíva svoj zisk v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku, ktorými sa zabezpečí, aby takéto rozdelenie zisku neohrozilo jeho hlavný sociálny cieľ;

c)je riadený v podnikateľskom duchu, zodpovedne a transparentne, najmä prostredníctvom zapojenia pracovníkov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán, na ktoré má jeho podnikateľská činnosť vplyv;

(16)    „sociálne inovácie“ sú činnosti, ktoré majú z hľadiska svojich cieľov aj prostriedkov sociálny charakter, a to najmä tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových myšlienok (týkajúcich sa výrobkov, služieb a modelov), ktoré napĺňajú sociálne potreby a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu, čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;

(17)    „sociálne experimenty“ sú intervencie v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačnú reakciu na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú meranie ich vplyvu pred tým, než sa začnú vykonávať v inom kontexte alebo vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé;

(18)    „kľúčové kompetencie“ sú znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré všetci jednotlivci potrebujú v každej fáze svojho života na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Kľúčovými kompetenciami sú: gramotnosť, viacjazyčnosť, matematika, veda, technológia a inžinierstvo, digitálne kompetencie, osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa, občianstvo, podnikavosť, kultúrne povedomie a vyjadrovanie;

(19)    „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie.

2. Na zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov v článku [2] [budúceho VN].

Článok 3

Všeobecné ciele a metódy implementácie

Cieľom ESF+ je podporovať členské štáty v tom, aby dosiahli vysoké úrovne zamestnanosti a spravodlivú sociálnu ochranu a disponovali kvalifikovanou a odolnou pracovnou silou pripravenou pre budúci svet práce v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017.

ESF+ podporuje, dopĺňa a zvyšuje hodnotu politík členských štátov s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti, prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a začlenenie a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

Implementuje sa:

a) v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá špecifickým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“) a

b) v rámci priameho a nepriameho riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a článku 23 (ďalej len „zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia“), a časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a 3 a článku 26 (ďalej len „zložka Zdravie“).

Článok 4

Špecifické ciele

1. ESF+ podporuje v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie, sociálne začlenenie a zdravie, ďalej uvedené špecifické ciele, a tým prispieva aj k cieľu politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorý je stanovený v článku [4] [budúceho VN]:

i) zlepšenie prístupu k zamestnaniu pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, najmä mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ako aj neaktívnych osôb a podpora samostatnej zárobkovej činnosti a sociálneho hospodárstva,

ii) modernizácia inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby v oblasti zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc a podporu v záujme zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce, ako aj pri prechodoch medzi zamestnaniami a mobilite,

iii) podpora účasti žien na trhu práce, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane prístupu k starostlivosti o deti, zdravého a primerane prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo zdravotné riziká, adaptácie pracovníkov, podnikov a podnikateľov na zmeny a aktívneho starnutia,

iv)    zvýšenie kvality a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä digitálnych zručností,

v)    podpora rovnakého prístupu, a to najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a podpora ich úspešného ukončenia, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých a súčasné uľahčovanie vzdelávacej mobility pre všetkých,

vi)    podpora celoživotného vzdelávania, najmä pružných príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých s prihliadnutím na digitálne zručnosti, lepšie predvídanie zmien a nových požiadaviek na zručnosti na základe potrieb trhu práce, uľahčovanie zmien zamestnania a podpora pracovnej mobility,

vii)    podpora aktívneho začlenenia s cieľom podporovať rovnosť príležitostí a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti,

viii)    podpora sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia,

ix)    zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným a cenovo dostupným službám, modernizácia systémov sociálnej ochrany vrátane podpory prístupu k sociálnej ochrane, zlepšovanie prístupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti,

x)    podpora sociálnej integrácie osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí,

xi) riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby vrátane sprievodných opatrení.

2. Prostredníctvom akcií implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ktoré sú zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v odseku 1, ESF+ prispieva aj k iným cieľom politiky uvedeným v článku [4] [budúceho VN], a to najmä tých, ktoré sa týkajú:

1.    inteligentnejšej Európy, a to prostredníctvom rozvoja zručností v oblasti inteligentnej špecializácie, zručností potrebných pre kľúčové podporné technológie, priemyselnej transformácie, sektorovej spolupráce v oblasti zručností a podnikania, odbornej prípravy výskumných pracovníkov, vytvárania sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (OVP), výskumnými a technologickými centrami, podnikmi a zoskupeniami, podpory mikropodnikov, malých a stredných podnikov a sociálneho hospodárstva,

2.    ekologickejšej, nízkouhlíkovej Európy, a to prostredníctvom zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na adaptáciu zručností a kvalifikácií, zvyšovania zručností všetkých vrátane pracovnej sily, vytvárania nových pracovných miest v sektoroch súvisiacich so životným prostredím, klímou, energetikou a biohospodárstvom.

3. Prostredníctvom zložky Zdravie podporuje ESF+ zdravie a prevenciu chorôb, prispieva k účinnosti, dostupnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti, zvyšuje bezpečnosť zdravotnej starostlivosti, znižuje nerovnosti v oblasti zdravia, chráni občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia a podporuje právne predpisy EÚ v oblasti zdravia.

Článok 5

Rozpočet

1.Celkové finančné krytie pre ESF+ na roky 2021 – 2027 je 101 174 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Výška časti finančného krytia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 100 000 000 000 EUR v bežných cenách alebo 88 646 194 590 EUR v cenách z roku 2018, z čoho je 200 000 000 EUR v bežných cenách alebo 175 000 000 v cenách z roku 2018 pridelených na nadnárodnú spoluprácu na podporu inovačných riešení podľa článku 23 písm. i) a 400 000 000 EUR v bežných cenách alebo 376 928 934 v cenách z roku 2018 je pridelených ako dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994.

3.Výška finančného krytia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie na obdobie 2021 – 2027 je 1 174 000 000 EUR v bežných cenách.

4.Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 3 je takéto:

a)761 000 000 EUR na implementáciu zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia;

b)413 000 000 EUR na implementáciu zložky Zdravie.

5.Sumy uvedené v odsekoch 3 a 4 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programov, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

Článok 6

Rovnosť žien a mužov a rovnaké príležitosti a nediskriminácia

1. Pri príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení všetkých programov implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj operácií podporovaných zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa zabezpečuje rovnosť žien a mužov. Pri ich príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení sa podporujú aj rovnaké príležitosti pre všetkých bez diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

2. Členské štáty a Komisia takisto podporujú osobitné cielené činnosti na podporu zásad uvedených v odseku 1 v rámci ktoréhokoľvek z cieľov ESF+ vrátane prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) do rodinnej a komunitnej starostlivosti.

Časť II – Implementácia v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Kapitola I

Spoločné ustanovenia o programovaní

Článok 7

Konzistentnosť a tematická koncentrácia

1. Členské štáty zameriavajú zdroje ESF+ podliehajúce zdieľanému riadeniu na intervencie, ktorými sa riešia výzvy identifikované v ich národných programoch reforiem, v rámci európskeho semestra, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a v rámci ktorých sa zohľadňujú zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv.

Členské štáty a prípadne Komisia podporujú synergiu a zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi ESF+ a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je Erasmus, Fond pre azyl a migráciu a program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory, a to tak vo fáze plánovania, ako aj počas implementácie. Členské štáty a prípadne Komisia optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplikácii úsilia a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za implementáciu v záujme zabezpečenia ucelených a racionalizovaných podporných akcií.

2. Členské štáty pridelia primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na riešenie výziev, ktoré boli identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článku 148 ods. 4 ZFEÚ a v rámci európskeho semestra a ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ESF+ vymedzeného v článku 4.

3. Členské štáty pridelia najmenej 25 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele v oblasti politiky sociálneho začlenenia stanovené v článku 4 ods. 1 písm. vii) až xi) vrátane podpory sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

4. Členské štáty pridelia najmenej 2 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifický cieľ riešenia materiálnej deprivácie stanovený v článku 4 ods. 1 písm. xi).

V náležite odôvodnených prípadoch sa zdroje pridelené na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods.1 písm. x) a zacielený na najodkázanejšie osoby môžu zohľadniť pri overovaní toho, či sa dodržala minimálna alokácia vo výške najmenej 2 % stanovená v prvom pododseku tohto odseku.

5. Členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v roku 2019 na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, pridelia najmenej 10 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na obdobie 2021 – 2025 na cielené akcie a štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ich prechodu zo školy do zamestnania, spôsobov opätovného začlenenia do vzdelávania alebo odbornej prípravy a druhošancového vzdelávania, najmä v kontexte vykonávania systémov záruky pre mladých ľudí.

Pri programovaní zdrojov ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027 v polovici obdobia v súlade s článkom [14] [budúceho VN] pridelia členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v roku 2024 na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, na tieto akcie najmenej 10 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027.

Najvzdialenejšie regióny spĺňajúce podmienky stanovené v prvom a druhom pododseku pridelia najmenej 15 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu vo svojich programoch na cielené akcie uvedené v prvom pododseku. Táto alokácia sa zohľadní pri overovaní toho, či bolo na vnútroštátnej úrovni dodržané minimálne percento stanovené v prvom a druhom pododseku.

Pri implementácii takýchto akcií sa členské štáty prednostne zameriavajú na neaktívnych a dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a zavádzajú cielené informačné opatrenia.

6. Odseky 2 až 5 sa uplatňujú na osobitnú dodatočnú alokáciu, ktorú získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

7. Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na technickú pomoc.

Článok 8

Partnerstvo

1. Každý členský štát zabezpečí primeranú účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na vykonávaní politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia podporovaných zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu.

2. Členské štáty pridelia v rámci každého programu primerané množstvo zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na budovanie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

Článok 9

Riešenie materiálnej deprivácie

Zdroje uvedené v článku 7 ods. 4 sa programujú v rámci vyhradenej priority alebo programu.

Článok 10

Podpora zamestnanosti mladých ľudí

Podpora podľa článku 7 ods. 5 sa programuje v rámci vyhradenej priority a zameriava sa na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. i).

Článok 11

Podpora príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny

Akcie na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v rámci európskeho semestra, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, sa programujú v rámci jednej alebo viacerých vyhradených priorít.

Kapitola II

Všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Článok 12

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. i) až x), ak sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu“).

Článok 13

Inovačné činnosti

1.    Členské štáty podporujú činnosti v oblasti sociálnej inovácie a sociálnych experimentov alebo posilňujú prístupy zdola nahor založené na partnerstvách zahŕňajúcich verejné orgány, súkromný sektor a občiansku spoločnosť, ako sú napríklad miestne akčné skupiny vytvárajúce a vykonávajúce stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

2.    Členské štáty môžu podporiť ďalšie rozširovanie inovačných prístupov testovaných v malom rozsahu (sociálne experimenty), ktoré sa vyvinuli v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a iných programov Únie.

3.    Inovačné činnosti a prístupy možno programovať v rámci akýchkoľvek špecifických cieľov uvedených v bodoch i) až x) článku 4 ods. 1.

4.    Každý členský štát vyhradí najmenej jednu prioritu na vykonávanie odseku 1 alebo 2 alebo oboch odsekov. Maximálna miera spolufinancovania pre tieto priority sa môže zvýšiť na 95 % v prípade, že je na tieto priority pridelená alokácia v maximálnej výške 5 % z alokácie pridelenej členskému štátu z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia.

Článok 14

Oprávnenosť

1. Okrem nákladov uvedených v článku [58] [budúce VN] nie sú na všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu oprávnené tieto náklady:

a)nákup pozemku a nehnuteľností a zabezpečenie infraštruktúry a

b)nákup nábytku, vybavenia a vozidiel okrem prípadov, ak je nákup potrebný na dosiahnutie cieľa operácie alebo ak sú tieto položky plne odpísané, alebo ak je nákup týchto položiek najhospodárnejšou možnosťou.

2. Nepeňažné príspevky vo forme dávok alebo platov vyplácané treťou stranou v prospech účastníkov operácie môžu byť oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že nepeňažné príspevky sa vynaložili v súlade s vnútroštátnymi predpismi vrátane účtovníckych predpisov a nepresahujú náklady, ktoré znáša tretia strana.

3. Osobitná dodatočná alokácia, ktorú získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994, sa použije na podporu dosiahnutia špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1.

4. Priame náklady na zamestnancov sú oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že z údajov Eurostatu vyplýva, že ich výška nepresahuje 100 % obvyklej odmeny v príslušnom povolaní v členskom štáte.

Článok 15

Ukazovatele a podávanie správ

1. Pri programoch, na ktoré sa poskytuje všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, sa na účely monitorovania pokroku pri implementácii používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu. Pri programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.

2. Východisková hodnota pre spoločné ukazovatele výstupov a špecifické programové ukazovatele výstupov je stanovená na nulu. Ak je to z hľadiska povahy podporovaných operácií relevantné, kumulatívne kvantifikované čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovujú v absolútnych číslach. Vykazované hodnoty ukazovateľov výstupov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.

3. Referenčná hodnota pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov, pre ktoré sa stanovil kumulatívny kvantifikovaný čiastkový cieľ na rok 2024 a cieľová hodnota na rok 2029, sa stanovuje na základe najnovších dostupných údajov alebo iných relevantných zdrojov informácií. Cieľové hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov sa stanovujú v absolútnych číslach alebo ako percento. špecifické programové ukazovatele výsledkov a súvisiace cieľové hodnoty sa môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Vykazované hodnoty spoločných ukazovateľov výsledkov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.

4. Údaje o ukazovateľoch pre účastníkov sa predkladajú len vtedy, keď sú k dispozícii všetky údaje požadované v bode 1a prílohy 1, ktoré sa týkajú daného účastníka.

5. Ak sú údaje k dispozícii v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty umožnia riadiacim orgánom a iným orgánom povereným zberom údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, aby dané údaje získali z registrov alebo rovnocenných vzorov v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe I, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.

Kapitola III

Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

Článok 16

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. xi).

Článok 17

Zásady

1.    Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sa môže použiť len na podporu distribúcie potravín alebo tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa bezpečnosti spotrebného tovaru.

2.    Členské štáty a prijímatelia vyberajú potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc na základe objektívnych kritérií týkajúcich sa potrieb najodkázanejších osôb. V kritériách výberu potravín a prípadne aj tovaru, sa zohľadňujú aj klimatické a environmentálne aspekty, najmä s cieľom obmedziť plytvanie potravinami. Vo vhodných prípadoch sa pri výbere druhu potravín určených na distribúciu prihliada na ich prínos k vyváženému stravovaniu najodkázanejších osôb.

Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa môže poskytovať priamo najodkázanejším osobám alebo nepriamo prostredníctvom elektronických poukážok alebo kariet, ak za ne možno získať len potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc v zmysle článku 2 ods. 3.

Potraviny poskytované najodkázanejším osobám možno získať z používania, spracovania alebo predaja výrobkov, s ktorými sa nakladá podľa článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí to neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín najodkázanejším osobám.

Okrem súm, ktoré sú už k dispozícii na program, sa v prospech najodkázanejších osôb použije aj každá suma získaná z uvedenej transakcie.

3.    Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa pri poskytovaní pomoci v rámci podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie rešpektovala dôstojnosť najodkázanejších osôb a aby sa predchádzalo ich stigmatizácii.

4.    Popri poskytovaní potravinovej a/alebo materiálnej pomoci sa môže zabezpečiť aj presmerovanie na príslušné služby a iné sprievodné opatrenia zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb.

Článok 18

Obsah priority

V rámci priority týkajúcej sa podpory podľa článku 4 ods. 1 písm. xi) sa stanoví:

a) druh podpory;

b) hlavné cieľové skupiny;

c) opis národných alebo regionálnych systémov podpory.

V prípade programov obmedzených na tento druh podpory a súvisiacu technickú pomoc sú súčasťou priority aj kritériá na výber operácií.

Článok 19

Oprávnenosť operácií

1.    Potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc pre najodkázanejšie osoby môže nakúpiť prijímateľ alebo sa nakúpi v jeho mene, alebo sa prijímateľovi poskytne bezplatne.

2.    Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa distribuuje najodkázanejším osobám bezplatne.

Článok 20

Oprávnenosť výdavkov

1.    Oprávnenými nákladmi v prípade podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sú:

a)    náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci vrátane nákladov spojených s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú konečným príjemcom;

b)    ak sa na prepravu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí ju distribuujú konečným príjemcom, nevzťahuje písmeno a), náklady, ktoré znáša nákupný subjekt v súvislosti s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci do skladov a/alebo prijímateľom, a náklady na skladovanie v paušálnej sadzbe vo výške 1 % nákladov uvedených v písmene a) alebo v náležite odôvodnených prípadoch skutočne vynaložené a uhradené náklady;

c)    administratívne náklady, náklady na prepravu a skladovanie, ktoré znášajú prijímatelia zapojení do distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písmene a) alebo 5 % hodnoty potravinových výrobkov, s ktorými sa nakladá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

d) náklady na zber, prepravu, skladovanie a distribúciu darovaných potravín a s tým priamo spojené činnosti na zvyšovanie informovanosti;

e) náklady na sprievodné opatrenia realizované prijímateľmi alebo v ich mene a vykázané prijímateľmi, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písmene a).

2.    Zníženie oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) z dôvodu nedodržiavania uplatniteľného práva zo strany subjektu zodpovedného za nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci nevedie k zníženiu oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e).

3.    Za oprávnené náklady sa nepovažujú:

a)    úroky z dlžných súm;

b)    poskytnutie infraštruktúry;

c)    náklady na použitý tovar.

Článok 21

Ukazovatele a podávanie správ

1. Pri prioritách zameraných na riešenie materiálnej deprivácie sa na účely monitorovania pokroku vo vykonávaní používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri týchto programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.

2. Stanovia sa referenčné hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov.

3. Do 30. júna 2025 a 30. júna 2028 riadiace orgány predložia Komisii správu o výsledkoch štruktúrovaného prieskumu konečných príjemcov, ktorý sa vykonal v predchádzajúcom roku. Tento prieskum vychádza zo vzoru stanoveného Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu.

4. Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví vzor pre štruktúrovaný prieskum konečných príjemcov, v súlade s konzultačným postupom podľa článku 39 ods. 2, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto článku.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe II, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov.

Článok 22

Audit

Audit operácií môže zahŕňať všetky štádiá ich vykonávania a všetky úrovne distribučného reťazca s jedinou výnimkou, ktorou je kontrola konečných príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné riziko nezrovnalostí alebo podvodu.

Časť III – Implementácia v rámci priameho a nepriameho riadenia

Kapitola I – Osobitné pravidlá pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia

Oddiel I: Všeobecné ustanovenia

Článok 23

Operačné ciele

Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia má tieto operačné ciele:

a)    rozvíjať vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v článku 4 zakladali na dôveryhodných údajoch a zodpovedali potrebám, výzvam a podmienkam v pridružených krajinách;

b)    uľahčovať účinnú a inkluzívnu výmenu informácií, vzájomné učenie, partnerské preskúmania a dialóg o politikách v oblastiach uvedených v článku 4 s cieľom pomôcť pridruženým krajinám pri prijímaní primeraných opatrení politiky;

c)    podporovať sociálne experimenty v oblastiach uvedených v článku 4 a budovanie kapacít zainteresovaných strán, pokiaľ ide o vykonávanie, prenášanie alebo ďalšie rozširovanie otestovaných inovácií v oblasti sociálnej politiky;

d)    poskytovať osobitné podporné služby zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie na účely rozvoja integrovaných európskych trhov práce, od prípravy na prijatie do zamestnania až po pomoc po umiestnení do zamestnania v záujme obsadenia voľných pracovných miest v určitých odvetviach, povolaniach, krajinách, pohraničných oblastiach alebo v záujme ich obsadenia určitými skupinami (napríklad zraniteľnými osobami);

e)    podporovať rozvoj trhového ekosystému súvisiaceho s poskytovaním mikrofinancovania mikropodnikom vo fáze ich vzniku a rozvoja, a to najmä tých, ktoré zamestnávajú zraniteľné osoby;

f)    podporovať vytváranie sietí na úrovni Únie a dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a medzi takýmito stranami v oblastiach uvedených v článku 4 a prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít týchto zainteresovaných strán vrátane verejných služieb zamestnanosti (VSZ), inštitúcií sociálneho zabezpečenia, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky a sociálne hospodárstvo;

g)    podporovať rozvoj sociálnych podnikov a vytvorenie trhu sociálnych investícií tým, že sa uľahčia verejné a súkromné interakcie a účasť nadácií a filantropov na tomto trhu;

h)    poskytovať usmernenia pre rozvoj sociálnej infraštruktúry (vrátane bývania, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti) potrebnej na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;

i)    podporovať nadnárodnú spoluprácu v záujme urýchlenia prenosu inovačných riešení a uľahčenia ich ďalšieho rozširovania, najmä v oblastiach zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia v celej Európe.

j)    podporovať vykonávanie príslušných medzinárodných sociálnych a pracovných noriem v kontexte využívania potenciálu globalizácie a vonkajšieho rozmeru politík Únie v oblastiach uvedených v článku 4.

Oddiel II – Oprávnenosť

Článok 24

Oprávnené akcie

1. Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.

2. Zo zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa môžu podporovať tieto akcie:

a)analytické činnosti vrátane činností, ktoré sa týkajú tretích krajín, najmä:

i)     prieskumy, štúdie, štatistické údaje, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele, podpora pozorovacích stredísk na európskej úrovni a referenčné hodnoty;

ii)     sociálne experimenty, ktorými sa hodnotia sociálne inovácie;

iii)    monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie;

b)implementácia politík, najmä:

i)    cezhraničné partnerstvá a podporné služby v cezhraničných regiónoch;

ii)    celoúnijný program mobility zameraný na pracovnú silu na úrovni Únie s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli identifikované nedostatky na trhu práce;

iii)    podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov, a to aj prostredníctvom operácií kombinovaného financovania, ako je asymetrické zdieľanie rizika alebo zníženie transakčných nákladov, ako aj podpora rozvoja sociálnej infraštruktúry a zručností;

iv)    podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;

c)budovanie kapacít, najmä:

i) sietí na úrovni Únie súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;

ii) národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou zložky;

iii)    správnych orgánov zúčastnených krajín, inštitúcií sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti zodpovedných za podporu mobility pracovnej sily, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky alebo iných subjektov v oblasti sociálnych investícií, ako aj vytváranie sietí;

iv)    zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;

d)    komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:

i)    vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;

ii)    pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 4 ods. 1;

iii)    informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;

iv)    podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady.

Článok 25

Oprávnené subjekty

1. Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách musia subjekty spĺňať tieto kritériá, aby sa mohli považovať za oprávnené:

a)právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

i) členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

ii) pridružená krajina;

iii) tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3;

b)akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

2. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

3. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, by mali v zásade niesť náklady spojené s ich účasťou.

Kapitola II – Osobitné ustanovenia pre zložku Zdravie

Oddiel I: Všeobecné ustanovenia

Článok 26

Operačné ciele

1. Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.

2. Zložka Zdravie má tieto operačné ciele:

a)zlepšenie pripravenosti na krízy v Únii, ich riadenia a reakcií na ne v záujme ochrany občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia

i)    opatrenia zamerané na budovanie kapacít v oblasti pripravenosti na krízy, ich riadenia a reakcií na ne

ii)    reakcie na cezhraničné ohrozenia zdravia počas krízy

iii)    podpora laboratórnych kapacít

iv)    boj proti antimikrobiálnej rezistencii

b)posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti

i)    investície do zdravia a prevencie chorôb

ii)    podpora digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti

ii)    podpora rozvoja udržateľného informačného systému Únie v oblasti zdravia

iii)    podpora členských štátov prostredníctvom prenosu znalostí užitočných pre procesy národných reforiem v záujme účinnejších, prístupnejších a odolnejších systémov zdravotnej starostlivosti a lepšej podpory zdravia a prevencie chorôb, pričom sa budú riešiť najmä výzvy identifikované v rámci európskeho semestra

iv)    rozvoj a zavádzanie prístupov na riešenie budúcich výziev týkajúcich sa systémov zdravotnej starostlivosti

c)podpora právnych predpisov Únie v oblasti zdravia

i)    podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa liekov a zdravotníckych pomôcok

ii)    podpora vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa hodnotenia zdravotníckych technológií  26

iii)    monitorovanie a podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa látok ľudského pôvodu

iv)     podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa tabaku

v)     podpora vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

vi)     podpora Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov a Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká

d)    podpora integrovanej činnosti (napr. európske referenčné siete, hodnotenie zdravotníckych technológií a zavádzanie najlepších postupov na podporu zdravia, prevencie chorôb a ich liečby)

i)    pokračujúca podpora európskych referenčných sietí

ii)    podpora rozvoja spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pri príprave nových harmonizovaných pravidiel

iii)    podpora zavádzania najlepších postupov pre inováciu v oblasti verejného zdravia

Oddiel II

Oprávnenosť

Článok 27

Oprávnené akcie

1. Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 26.

2. Zo zložky Zdravie sa môžu podporovať tieto akcie:

a)analytické činnosti, najmä:

i)prieskumy, štúdie, zber údajov, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele a referenčné porovnávanie;

ii)monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie;

b)implementácia politiky, najmä:

i)cezhraničná spolupráca a partnerstvá, a to aj v cezhraničných regiónoch;

ii)podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;

iii)cvičenia na zlepšenie pripravenosti na zdravotné krízy;

c)budovanie kapacít, najmä:

i)prostredníctvom prenosu, prispôsobenia a zavádzania najlepších postupov s pridanou hodnotou na úrovni Únie medzi členskými štátmi;

ii)sietí na úrovni EÚ súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26;

iii)prostredníctvom podpory na zavádzanie, prevádzku a údržbu infraštruktúry informačných technológií na výmenu údajov;

iv)národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou programu;

v)zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;

vi)prostredníctvom pomoci v oblasti spolupráce s tretími krajinami;

vii)prostredníctvom obstarávania tovaru a služieb v prípade zdravotnej krízy;

d)komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:

i)vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;

ii)pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 26;

iii)informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26;

iv)podujatia a príslušné prípravné akcie, konferencie a semináre predsedníctva Rady.

3. Akcie uvedené v odseku 2 sú oprávnené len vtedy, keď podporujú vytváranie úspor z rozsahu, zlepšovanie pripravenosti na krízy a zavádzanie identifikovaných najlepších postupov s pridanou hodnotou, alebo ak je ich cieľom zabezpečiť vykonávanie, presadzovanie, hodnotenie a prípadne preskúmavanie pravidiel Únie týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 26 ods. 3.

Článok 28

Oprávnené subjekty a náklady

1. Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách musia subjekty spĺňať tieto kritériá, aby sa mohli považovať za oprávnené:

a)právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

i)    členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

ii)    pridružená krajina;

iii)    tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v odsekoch 3 a 4;

b)    akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia;

2. Fyzické osoby nie sú oprávnené.

3. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, by mali v zásade niesť náklady spojené s ich účasťou.

5. Počas krízy spôsobenej závažným cezhraničným ohrozením zdravia, ako je vymedzené v rozhodnutí 1082/2013/EÚ 27 , sa vo výnimočných prípadoch môžu náklady vynaložené v nepridružených krajinách považovať výnimočne za oprávnené, ak sú náležite opodstatnené dôvodmi boja proti šíreniu rizika v záujme ochrany zdravia občanov EÚ.

Článok 29

Riadenie

Komisia konzultuje so zdravotníckymi orgánmi členských štátov v rámci riadiacej skupiny pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb alebo iných príslušných expertných skupín Komisie alebo podobných subjektov o pracovných plánoch stanovených pre zložku Zdravie a o jej prioritách, strategickom zameraní a implementácii, ako aj o zohľadňovaní aspektov politiky v oblasti zdravia v iných politikách a podporných mechanizmoch, čím sa zlepšuje ich celková koordinácia a pridaná hodnota.

Kapitola III

Spoločné pravidlá uplatniteľné na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie

Článok 30

Účasť tretích krajín pridružených k zložkám Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie

1. K zložkám Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu pridružiť tieto krajiny:

a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami; 

c)tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej ich účasť na danej zložke za predpokladu, že v dohode sa:

(1)zabezpečuje spravodlivá rovnováha medzi príspevkami a prínosmi tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

(2)stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy alebo zložky programov a ich administratívne náklady. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

(3)neudeľuje tretej krajine rozhodovaciu právomoc v súvislosti s danou zložkou;

(4)zaručujú práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť svoje finančné záujmy.

2. K zložke Zdravie sa okrem toho môžu pridružiť krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

Článok 31

Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1. Zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a dobrovoľných platieb medzinárodným organizáciám, ktorých je Únia členom alebo na práci ktorých sa zúčastňuje.

2. Zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa implementujú priamo, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, alebo nepriamo so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Pri udeľovaní grantov môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [150] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých expertov.

3. Operácie kombinovaného financovania v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa vykonávajú v súlade s [nariadením o fonde InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4. V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov na účely financovania akcií s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, ktoré sú spolufinancované príslušnými orgánmi zodpovednými za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách pridružených k programu, alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ktoré konajú individuálne alebo ako sieť a sú poverené uvedenými príslušnými orgánmi.

5. V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov európskym referenčným sieťam, ktoré sú schválené ako siete radou členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí.

Článok 32

Pracovný program a koordinácia

Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie sa implementujú prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku [108] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

Komisia podporuje synergiu a zabezpečuje účinnú koordináciu medzi zložkou Zdravie v rámci ESF+ a programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory.

Článok 33

Monitorovanie a podávanie správ

1.    Stanovia sa ukazovatele na monitorovanie implementácie zložiek a pokroku dosahovaného v rámci týchto zložiek so zreteľom na špecifické ciele uvedené v článku 4 a operačné ciele uvedené v článkoch 23 a 26.

2.    V rámci systému podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie zložiek a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a prípadne aj členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov v prílohe III, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii zložiek.

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na programe zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody, tretia krajina udelí nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 35

Hodnotenie

1.    Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v procese rozhodovania.

2.    Priebežné hodnotenie zložiek sa môže vykonať hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o ich implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie zložiek.

3.    Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 5, Komisia vykoná záverečné hodnotenie zložiek.

4.    Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 36

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 37

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.    Prijímatelia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.    Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie a súvisiacich akcií a výsledkov. Finančné prostriedky vyčlenené na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie takisto prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článkoch 4, 23 a 26.

Časť IV – Záverečné ustanovenia

Článok 38
Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.    Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.    Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.    Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 28 .

5.    Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.    Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5 a článku 33 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 39
Postup výboru pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu

1.Komisii pomáha výbor uvedený v článku [109 ods. 1] [budúce VN].

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 40

Výbor podľa článku 163 ZFEÚ

1.    Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 163 ZFEÚ (ďalej len „Výbor pre ESF+“).

2.    Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu organizácií pracovníkov, jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov a jedného náhradníka za každého člena na obdobie najviac siedmich rokov. V prípade neprítomnosti člena je náhradník automaticky oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach.

3.    Výbor pre ESF+ pozostáva z jedného zástupcu z každej organizácie zastupujúcej organizácie pracovníkov a organizácie zamestnávateľov na úrovni Únie.

4.    S Výborom pre ESF+ sa konzultuje o plánovanom využívaní technickej pomoci v prípade podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj o iných otázkach, ktoré majú vplyv na vykonávanie stratégií na úrovni Únie s významom pre ESF+

5.    Výbor pre ESF+ môže vydávať stanoviská k:

a)    otázkam týkajúcim sa prínosu ESF+ k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a priorít súvisiacich s európskym semestrom (národné programy reforiem atď.);

b)    otázkam týkajúcim sa [budúce VN] s významom pre ESF+;

c)    otázkam týkajúcim sa ESF+, ktoré mu predložila Komisia a ktoré nepatria medzi otázky uvedené v odseku 4.

Stanoviská výboru pre ESF+ sa prijímajú absolútnou väčšinou platných hlasov a oznámia sa na informačné účely Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia informuje Výbor pre ESF+ o spôsobe, akým zohľadnila jeho stanoviská.

6.    Výbor pre ESF+ môže zriadiť pracovné skupiny pre každú zo zložiek ESF+.

Článok 41

Prechodné ustanovenia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu

Na programy a operácie podporované z Európskeho sociálneho fondu a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby v programovom období 2014 – 2020 sa aj naďalej bude vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 29 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 30 alebo akýkoľvek iný akt prijatý na základe týchto nariadení.

Článok 42

Prechodné ustanovenia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie.

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 31 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 282/2014 32 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2. Z finančného krytia na zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi ESF+ a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúcich programov: program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a program pre Úniu v oblasti zdravia.

3. V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 5 ods. 6 [technická a administratívna pomoc] s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

4. Do finančných nástrojov zriadených v rámci „segmentu fondu InvestEU týkajúceho sa sociálnej oblasti“ možno investovať spätné toky prostriedkov z finančných nástrojov zriadených v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI 2014 – 2020).

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

[Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus, ktorým sa rušia nariadenia (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1304/2013 a (EÚ) č. 223/2014]

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

Hlava 07

Kapitola 07 02 – ESF+

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 33  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

ESF+ je hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí a významne prispieva k vytvoreniu sociálnejšej Európy prostredníctvom priblíženia Európy k občanom a dosahovania každodenných výsledkov pre ľudí, ktorí sú v našich spoločnostiach v najväčšej núdzi. ESF+ prispieva k zvyšovaniu sociálno-ekonomickej konvergencie medzi členskými štátmi, ktorá je nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania EÚ ako stabilnej a životaschopnej hospodárskej a politickej únie.

Po prijatí nariadenia o ESF+ budú členské štáty programovať svoje pridelené rozpočtové prostriedky v súlade s usmerneniami prijatými v súvislosti s európskym semestrom v predchádzajúcom roku. Nové programové obdobie sa začne 1. januára 2021 a Komisia prijala opatrenia na čo najväčšie urýchlenie implementácie fondu, napríklad vynechaním požiadavky oznámiť určenie riadiacich orgánov Komisii, čím sa zabráni oneskoreniam z obdobia 2014 – 2020.

Implementácia v priamom riadení sa takisto začne okamžite po nadobudnutí účinnosti programu.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante): Pridaná hodnota EÚ vzniká poskytovaním investícií v oblastiach a cieľových skupinách, ktoré by sa inak neuskutočnili, a to rozšírením rozsahu pôsobnosti súčasných opatrení, podporou uplatňovania hľadiska inovácií a posilnením kapacity verejnej správy členských štátov. Z množstva dôkazov vyplýva, že politiky EÚ zamerané na presadzovanie sociálnej súdržnosti a sociálnych práv by sa nevykonávali bez doplnkových investícií EÚ. Vďaka európskemu financovaniu investovali členské štáty do oblastí, cieľových skupín a reforiem spôsobom, ktorý by nebol možný len s vnútroštátnym financovaním. Zatiaľ čo právomoc riešiť zamestnanosť a sociálne veci spočíva najmä na vnútroštátnej úrovni, vzhľadom na rozsah a účinok výziev sa ukázalo, že opatrenia sú efektívnejšie a účinnejšie, ak sa z úrovne EÚ podporí úsilie vynakladané členskými štátmi a pomôže sa s presadzovaním reforiem prospešných pre jednotlivé krajiny a pre EÚ ako celok.

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post): Výzvy, ktorým európske hospodárstva a spoločnosti čelia, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, zručnosti a sociálne otázky, si vyžadujú sústavné investície do týchto oblastí. Očakáva sa, že iniciatíva prispeje k vykonávaniu politík a priorít EÚ v týchto oblastiach (ako sú usmernenia pre politiky zamestnanosti a európsky pilier sociálnych práv), k presadzovaniu najlepších postupov spolupráce (na zlepšenie kapacity v oblasti tvorby a vykonávania politík, uľahčenie nadnárodnej spolupráce) a k presadzovaniu hodnôt EÚ (ako sú rovnosť a sociálna spravodlivosť). Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že iniciatíva prispeje k sociálno-ekonomickej konvergencii členských štátov a zvýšeniu odolnosti európskeho hospodárstva a spoločností.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Vo všetkých hodnoteniach súčasného programového obdobia a predchádzajúcich programových období a v súvisiacich štúdiách sa potvrdila efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, pridaná hodnota EÚ a súdržnosť fondov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty investovali do oblastí politiky, cieľových skupín a reforiem spôsobom, ktorý by nebol možný len s vnútroštátnym financovaním. Konkrétne:

   v hodnoteniach ex post týkajúcich sa ESF z období rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013 sa investície ESF uznávajú ako relevantné, účinné a efektívne. Postupom času sa posilnilo zosúladenie ESF s politikami a prioritami EÚ podľa lisabonskej stratégie a stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. ESF ako jeden zo štrukturálnych fondov zároveň prispieva k cieľom zmluvy v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom zvýšenej koncentrácie zdrojov. ESF (so súvisiacim vnútroštátnym financovaním) napríklad predstavuje 70 % aktívnych opatrení v 11 členských štátoch;

   vďaka iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa prostredníctvom jej podpory určenej mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), v osobitných regiónoch EÚ zvýšila viditeľnosť politík zamestnanosti mládeže, ale vo viacerých členských sa dosiahol aj posun v tvorbe politík podporou zriaďovania a vykonávania záruk pre mladých ľudí;

   z predbežných výsledkov hodnotenia Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) v polovici trvania vrátane spätnej väzby zainteresovaných strán vyplýva, že operácie v oblasti potravinovej pomoci, materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia, ktoré sa z fondu podporili, prinášajú zmenu najodkázanejším osobám vrátane tých, ktorí by inak nemuseli byť začlenení do oficiálnej sociálnej pomoci alebo ktorí potrebujú okamžitú podporu;

   z hodnotenia programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v polovici trvania vyplýva, že jeho ciele sú stále relevantné, najmä v náročnej sociálno-ekonomickej situácii, ktorá je charakterizovaná dôsledkami finančnej a hospodárskej krízy, a že program bol efektívny v zapojení príslušných zainteresovaných strán, vo vytváraní výsledkov a v dosahovaní svojich cieľov.

Hodnotenia a štúdie však poskytujú aj dôkazy o viacerých výzvach, najmä pokiaľ ide o potrebu väčšej súdržnosti a súčinnosti, flexibility a zosúladenia politík, výkonnosti a orientácie na výsledky a zjednodušenia. Zjednodušiť sa musí najmä prostredie financovania a do väčšej či menšej miery aj implementácia fondov. Oblasti, ktoré sa majú riešiť, sú zhrnuté v posúdení vplyvu, ktoré sa prikladá k legislatívnemu návrhu.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Cieľom iniciatívy je zlepšenie synergie a súdržnosti medzi ESF+ a ďalšími fondmi na investovanie do rozvoja ľudského kapitálu.

ESF+ má najmä spoločný cieľ hospodárskej a sociálnej súdržnosti s EFRR. Koordinácia sa zabezpečuje prostredníctvom spoločných pravidiel pre zdieľané riadenie v takých oblastiach ako programovanie a finančné riadenie. Programy financované z viacerých fondov budú naďalej možné, aby sa umožnili integrované prístupy v programovaní a implementácii. Spoločnými pravidlami sa zabezpečí aj zlučiteľnosť medzi programami EFRR, ESF+ a EPFRV a ENRF.

Aktívnejšie sa bude podporovať spolupráca medzi programami ESF+ a Erasmus+ začlenením vhodných ustanovení do nariadení, ktoré sa podrobne vypracujú v pracovných programoch a programových sprievodcoch.

Z ESF+ sa bude ďalej podporovať dlhodobá integrácia migrantov, zatiaľ čo z AMIF sa budú zabezpečovať krátkodobé potreby.

ESF+ ako hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudského kapitálu a zručností bude naďalej významne prispievať k rozvoju ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácií v súčinnosti s programom Európsky horizont.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

 obmedzené trvanie

   v platnosti od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027

   Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2030.

 neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR, a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 34  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

   prostredníctvom výkonných agentúr.

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

ESF+ bude rozdelený do dvoch hlavných zložiek jednej v zdieľanom riadení, ktorá bude zahŕňať predchádzajúce programy ESF, FEAD a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a druhej v priamom a nepriamom riadení, v ktorej sa preskupia činnosti z bývalých programov v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a v oblasti zdravia.

Pri implementácii ESF+ budú pokračovať súčasné činnosti s medzinárodnými organizáciami, ako sú agentúry OSN, najmä WHO, ako aj OECD a MOP.

V rámci nepriameho riadenia s podporou riadiacich orgánov ESF by sa okrem toho mohli vykonávať nové plánované činnosti v oblasti nadnárodnej spolupráce.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

V rámci zdieľaného riadenia sa na úrovni programu vymedzia spoločné výstupy a ukazovatele výsledkov. Údaje o spoločných ukazovateľoch výstupov a výsledkov postúpia orgány členských štátov Komisii elektronicky šesťkrát ročne. Ich súdržnosť sa bude kontrolovať. Spoľahlivosť systému na zber, zaznamenávanie a uchovávanie údajov na účely monitorovania, hodnotenia, finančného riadenia a overovania bude predmetom auditu.

V rámci priameho a nepriameho riadenia sa vypracujú rámce výkonnosti v nadväznosti na príslušné postupy bývalých rámcov programu EaSI a programu v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje zbierali účinne, efektívne a včas.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

V návrhu všeobecného nariadenia (VN) sa predpokladá, že platby Komisie budú mať podobu predbežného financovania, priebežných platieb a platieb po schválení účtovnej závierky. Predbežné financovanie sa vykonáva ročne podľa percentuálneho podielu, ktorý sa predpokladá vo VN. Priebežné platby sa vypočítavajú podľa dohodnutej miery spolufinancovania prioritne dohodnutej v operačnom programe. Na rozdiel od súčasného programového obdobia je počet žiadostí o priebežnú platbu obmedzený na štyri žiadosti ročne, ktoré sa predkladajú raz za štvrťrok.

V návrhu VN sa predpokladajú rôzne spôsoby zverejňovania priebežných platieb v závislosti od toho, či je vykonávanie programu založené na skutočných nákladoch, ktoré deklarujú členské štáty, alebo sa zakladá na „možnosti zjednodušených nákladov“ alebo na splnení podmienok.

Návrh VN (zdieľané riadenie) nadväzuje na nariadenie zavedené pre programové obdobie rokov 2014 – 2020. Existujú však určité navrhované opatrenia, ktorých cieľom je zjednodušenie implementácie a zníženie zaťaženia členských štátov a ich prijímateľov, pokiaľ ide o vykonávanie auditu. Tieto opatrenia súvisia s riadením finančných prostriedkov riadiacim orgánom, ktorý podľa návrhu zakladá overovanie riadenia na analýze rizík. Po druhé, riadiaci orgán môže za určitých okolností rozhodnúť o uplatňovaní režimov posilnenej kontroly v súlade s vnútroštátnymi postupmi bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Vypustil sa aj proces určovania, čím by sa malo urýchliť vykonávanie programov.

V návrhu nariadenia VN sa nepredpokladá certifikačný orgán, ale namiesto toho existencia účtovnej funkcie. Dôvodom je, že by to viedlo k menšej administratíve na vnútroštátnej úrovni.

Pokiaľ ide o deklarované výdavky, návrh VN obsahuje niektoré prvky, ktorých cieľom je zabrániť viacnásobnému auditu tej istej operácie alebo toho istého výdavku.

Podľa pravidiel návrhu VN sa priebežné platby budú osvedčovať Komisii po vykonaní kontrol riadenia – na vzorke žiadostí o úhradu výdavkov, ktoré predkladajú prijímatelia, založenej na rizikách –, ale často pred uskutočnením hĺbkových kontrol riadenia na mieste alebo následných činností auditu.

Na zmiernenia rizika refundácie neoprávnených výdavkov z takéhoto dôvodu sa v návrhoch predpokladá viacero opatrení:

1. Priebežné platby Komisie sú naďalej obmedzené stropom 90 % sumy, ktorá sa má uhradiť členským štátom, keďže v tomto bode sa vykonala len časť vnútroštátnych kontrol. Zostatok sa uhradí po schválení ročnej účtovnej závierky po tom, ako riadiaci orgán a orgán auditu poskytnú audítorské dôkazy a primerané uistenie. Akékoľvek nezrovnalosti, ktoré Komisia alebo Európsky dvor audítorov zistia po postúpení ročnej osvedčenej účtovnej závierky riadiacim/certifikačným orgánom môže viesť k čistej oprave.

2. Pokračovanie schvaľovania ročných účtovných závierok a ročného uzatvárania dokončených operácií alebo výdavkov, ktorým sa vytvoria dodatočné stimuly pre vnútroštátne a regionálne orgány na včasné vykonávanie kontrol kvality vzhľadom na ročné osvedčovanie závierok Komisii.

Zložka Zdravie a zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia sa bude implementovať prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia s použitím spôsobov implementácie, ktoré sa stanovujú v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä grantov a obstarávania. V rámci priameho riadenia sa môžu uzavrieť priame zmluvy s prijímateľmi/dodávateľmi, ktorí sú priamo zapojení do činností, ktoré slúžia na vykonávanie politík Únie. Komisia zabezpečuje priame monitorovanie výsledku financovaných opatrení. Spôsoby platieb týkajúcich sa financovaných opatrení sa upravia podľa rizík spojených s finančnými transakciami. Na zabezpečenie efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti kontrol Komisie bude stratégia orientovaná smerom k rovnováhe medzi kontrolami ex ante a kontrolami ex post.

V súvislosti s priamym a nepriamym riadením budú audity ex post na mieste vykonávať aj externí audítori na vzorke transakcií. Výber týchto transakcií bude založený na posúdení rizík aj na náhodnom výbere.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Prostredie obmedzených kontrol môže viesť k zvýšeniu chybovosti. Predpokladá sa, že toto riziko sa zmierni stanovením stropu pre úhrady a schvaľovaním ročných účtovných závierok. Je však pravdepodobné, že opravy na vnútroštátnej úrovni budú vyššie, čo povedie k určitej miere frustrácie na úrovni členských štátov. Táto frustrácia môže byť podnecovaná aj skutočnosťou, že v súčasnom návrhu VN sa skutočne stanovuje povinnosť riadiacich orgánov vykonávať kontroly na základe prístupu založeného na rizikách, a nie povinnosť úplnej kontroly ako v minulosti. Táto požiadavka môže byť aj v rozpore s existujúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, podľa ktorých sa vyžaduje úplné overovanie deklarovaných nákladov (aj pokiaľ ide o zodpovedajúce vnútroštátne financovanie). To môže byť prvok, ktorý nebol v návrhu dostatočne zvážený.

Odstránením certifikačného orgánu sa obmedzuje ďalší filter v riadení a kontrole vzniknutých výdavkov. V dvoch predchádzajúcich programových obdobiach zohrávali certifikačné orgány dôležitú úlohu pri filtrovaní neoprávnených výdavkov a v prípade potreby pri vykonávaní ďalších finančných opráv. Súčasným návrhom VN sa toto riziko nezmierňuje.

Obmedzená činnosť auditu môže viesť k tomu, že sa nezistí zvyšková chybovosť, čím sa môže ohroziť proces Komisie týkajúci sa uistenia. Podľa nášho názoru sa toto riziko nezmierňuje, najmä vzhľadom na skutočnosť, že režimami primeranej kontroly sa obmedzujú aj právomoci Komisie týkajúce sa vykonávania auditu. Domnievame sa preto, že zákonodarca toto riziko akceptuje.

Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia, toto plnenie sa sústreďuje na prideľovanie verejných zákaziek, pričom sa predpokladá viacero grantov na konkrétne činnosti a organizácie.

Verejné zákazky sa budú uzatvárať najmä v takých oblastiach ako sú štúdie, zber údajov, zákazky na hodnotenie, odborná príprava, informačné kampane, služby v oblasti informačných technológií a komunikácie, správa zariadení atď. Dodávateľmi sú najmä poradenské spoločnosti a iné súkromné podniky, z ktorých mnohé sú MSP; v rámci zložky Zdravie existujú ústavy a laboratóriá, ako aj hlavní dodávatelia.

Granty sa budú udeľovať najmä na podporné činnosti mimovládnym organizáciám, vnútroštátnym agentúram, vysokým školám atď. Obdobie vykonávania podporovaných projektov a činností sa zväčša pohybuje od jedného do troch rokov.

Toto sú hlavné riziká:

• riziko neúčinného alebo nehospodárneho využívania pridelených finančných prostriedkov, a to v prípade grantov (zložitosť pravidiel financovania, najmä v prípade malých prevádzkovateľov), ako aj v prípade obstarávania (obmedzený počet hospodárskych poskytovateľov s požadovanými odbornými vedomosťami, čo v niektorých odvetviach znamená nedostatočné možnosti na porovnávanie cenových ponúk);

• riziko z hľadiska dobrého mena Komisie, ak sa odhalia podvody alebo trestná činnosť; zo systémov vnútornej kontroly tretích strán možno vyvodiť len čiastočné uistenie vzhľadom na pomerne veľký počet rôznorodých dodávateľov a prijímateľov, z ktorých každý prevádzkuje vlastný systém kontroly, často pomerne malého rozsahu.

Komisia zaviedla interné postupy, ktorých cieľom je pokryť tieto zistené riziká. Interné postupy sú v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a zahŕňajú opatrenia na boj proti podvodom a hľadiská nákladov a prínosov. Komisia v tomto rámci ďalej skúma možnosti na posilnenie riadenia a na zvýšenie účinnosti. Toto sú hlavné prvky kontrolného rámca:

Kontroly pred vykonávaním projektov a počas vykonávania projektov:

• Používajú sa modelové dohody o grante a zmluvy o poskytnutí služby, ktoré boli vypracované v rámci Komisie. Stanovuje sa v nich viacero kontrolných ustanovení, ako sú audítorské osvedčenia, finančné záruky, audity na mieste, ako aj kontroly úradu OLAF. Zjednodušujú sa pravidlá, ktorými sa upravuje oprávnenosť nákladov, napríklad použitím jednotkových nákladov, jednorazových platieb, príspevkov, ktoré nie sú spojené s nákladmi, a iných možností, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Znížia sa tým náklady na kontroly a kontroly sa sústredia na vysokorizikové oblasti.

• Všetci zamestnanci sa prihlásia ku kódexu dobrého úradného postupu. Zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú na výberovom konaní alebo na riadení dohôd o grantoch/zákaziek (takisto) podpíšu vyhlásenie o tom, že nie sú v konflikte záujmov. Zamestnanci sa pravidelne odborne pripravujú a používajú siete na výmenu najlepších postupov.

• V pravidelných intervaloch sa vykonáva administratívna kontrola technického vykonávania projektu na základe technických správ dodávateľov a prijímateľov o pokroku; na základe jednotlivých prípadov sa okrem toho predpokladajú stretnutia dodávateľov/prijímateľov a ich návštevy na mieste.

Kontroly pri ukončení projektu: Vykonávajú sa audity ex post na overenie oprávnenosti žiadostí o refundáciu nákladov na mieste. Cieľom týchto kontrol je predchádzať vecným chybám spojeným so zákonnosťou a riadnosťou finančných transakcií, zisťovať vecné chyby a naprávať ich. Na dosiahnutie vysokého vplyvu kontrol sa predpokladá, že pri výbere prijímateľov, u ktorých sa má vykonať audit, sa spojí výber založený na rizikách s výberom náhodnej vzorky, a že počas auditu na mieste sa podľa možnosti bude vždy venovať pozornosť prevádzkovým aspektom.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Možnosť mať účtovnú funkciu, ktorá by členským štátom mohla umožniť úsporu významnej časti 4 % súčasných nákladov súvisiacich s osvedčovaním z dôvodu obmedzenia funkcií systémov riadenia a kontroly;

– využitie zjednodušených nákladov a možností zjednodušených nákladov, ktoré nie sú spojené s nákladmi, čím sa znižujú administratívne náklady a zaťaženie na všetkých úrovniach, a to v prípade orgánov verejnej správy aj v prípade prijímateľov;

– režimy primeranej kontroly na overovanie riadenia (na základe rizík) a pre audity;

– ročná uzávierka, ktorou sa znížia náklady orgánov verejnej správy a prijímateľov na uchovávanie dokumentov na účely kontroly.

Celkovo sa preto očakáva, že návrhy povedú k prerozdeleniu nákladov na kontrolu (ktoré zostanú na úrovni asi 2 % celkových spravovaných finančných prostriedkov), a nie k ich zvýšeniu alebo zníženiu.

Na základe skúseností získaných pri vykonávaní predchádzajúceho programu (a jeho zložiek) v priamom riadení a hlavných čŕt návrhu nového programu sa usúdilo, že riziká spojené s vykonávaním programu zostanú pomerne stabilné. Vďaka kombinácii grantov a obstarávania, kontrol ex anteex post, ako aj administratívnych kontrol a auditov na mieste sa očakáva, že merateľná priemerná zvyšková chybovosť zostane pod úrovňou 2 %.

V prípade priameho a nepriameho riadenia ročné náklady odporúčanej úrovne kontrol predstavujú približne 4 % až 7 % ročného rozpočtu prevádzkových výdavkov. Odôvodnené je to vysokým množstvom transakcií, ktoré sa majú kontrolovať. Priame riadenie v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a v oblasti zdravia skutočne zahŕňa prideľovanie početných zákaziek a grantov na opatrenia a uhrádzanie početných prevádzkových grantov mimovládnym organizáciám a odborovým zväzom. Riziko súvisiace s týmito činnosťami sa týka kapacity (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky.

V prípade auditov na mieste vykonávaných vo vzťahu ku grantom v rámci priameho riadenia bola chybovosť na päťročnom základe na úrovni 1,8 % a globálne s prihliadnutím na nízku mieru rizika obstarávania nižšia ako 1 %. Táto miera chybovosti sa považuje za prijateľnú, keďže je nižšia ako úroveň významnosti, ktorá je 2 %.

Navrhované zmeny programu nebudú mať vplyv na súčasný spôsob riadenia rozpočtových prostriedkov. Preukázalo sa, že existujúcimi systémami kontroly je možné predísť chybám a/alebo nezrovnalostiam a/alebo ich odhaliť a v prípade chýb alebo nezrovnalostí ich napraviť. Očakáva sa preto, že historická chybovosť zostane na rovnakej úrovni.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Pokiaľ ide o činnosti Komisie v oblasti priameho, nepriameho a zdieľaného riadenia, Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam, účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Úrad OLAF je oprávnený vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka.

Komisia vykonáva aj súbor opatrení, ako sú:

– v rozhodnutiach, dohodách a zmluvách vyplývajúcich z vykonávania programu sa výslovne uvedie právo Komisie vrátane úradu OLAF a Dvora audítorov vykonávať audity, kontroly na mieste a inšpekcie;

– počas hodnotiacej fázy výzvy na predkladanie návrhov/ponúk sa žiadatelia a uchádzači kontrolujú vzhľadom na uverejnené kritériá vylúčenia na základe vyhlásení a systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia;

– pravidlá, ktorými sa upravuje oprávnenosť nákladov, sa zjednodušia v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách;

– všetkým zamestnancom zapojeným do spravovania zmlúv, ako aj audítorom a kontrolórom, ktorí overujú vyhlásenia prijímateľov na mieste, sa poskytuje pravidelná odborná príprava v otázkach týkajúcich sa podvodov a nezrovnalostí.

GR EMPL vykonáva opatrenia v rámci stratégie Komisie pre boj proti podvodom.

V oblasti priameho riadenia sa v roku 2016 aktualizovalo posudzovanie rizika podvodov. Postup udeľovania grantov zahŕňa viacero prvkov na odhaľovanie podvodov, ako sú rozšírené využívanie zásady štyroch očí, overovanie správnosti a transparentnosti postupov udeľovania, podrobné postupy na zamedzenie konfliktu záujmov, overovanie, či bol žiadateľ zaradený na „čierny zoznam“ podľa nariadenia č. 1605/2002, využívanie nástrojov informačných technológií ako sú EDES a ARACHNE a sledovanie varovaní (ukazovateľov podvodov).

V oblasti zdieľaného riadenia štrukturálnych fondov existuje špecifickejšia spoločná stratégia pre boj proti podvodom na obdobie 2015 – 2020, ktorú spoločne vykonávajú GR pre regionálnu a mestskú politiku, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie a GR pre námorné záležitosti a rybárstvo. V prípade štrukturálnych fondov existuje osobitná regulačná požiadavka týkajúca sa boja proti podvodom v období 2014 – 2020 uvedená v nariadení o spoločných ustanoveniach (článok 125 ods. 4 písm. c) VN). GR EMPL prostredníctvom svojich povinností v oblasti kontroly a auditu overuje, či členské štáty zriadili a účinne prevádzkujú systémy riadenia a kontroly, ktorými sa zabezpečuje účinné a správne využívanie finančných prostriedkov s cieľom zabezpečiť zákonnosť a riadnosť výdavkov. Členské štáty sú povinné oznamovať problémy prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí (IMS). GR EMPL sleduje vnútroštátne opatrenia na boj proti podvodom a v prípade potreby ukladá sankcie za nedostatočné opatrenia prostredníctvom rozhodnutí o finančnej oprave, pokiaľ ide o podporu ESF udelenú na dotknutý program, napríklad v rámci následných činností týkajúcich sa správ a odporúčaní úradu OLAF. GR EMPL okrem toho poskytuje usmernenia riadiacim orgánom vrátane nástroja na posudzovanie rizika podvodov. GR EMPL aktívne šíri medzi členskými štátmi nástroj na bodové hodnotenie rizika ARACHNE.

V nadväznosti na štúdiu externého dodávateľa, ktorá sa má dokončiť do polovice roka 2018, sa preskúma spoločná stratégia pre boj proti podvodom a aktualizuje sa príspevok GR EMPL k stratégii Komisie pre boj proti podvodom.

Opatrenia, ktoré prijíma GR EMPL, sa napokon uzatvárajú horizontálnymi opatreniami, ako je interná odborná príprava, pokiaľ ide o informovanosť o podvodoch (varovania) a predchádzanie podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

DRP/NRP

krajín EZVO 35

kandidátskych krajín 36

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

2

07 01 xx ESF+ Zdieľané riadenie – Podporné výdavky

NRP

ÁNO

ÁNO

NIE

NIE

2

07 01 01 yy – ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia a zdravie – Podporné výdavky

NRP

ÁNO

ÁNO

ÁNO

NIE

2

07 02 xx – ESF+ Zdieľané riadenie

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

2

07 02 xx xx – ESF+ Operačná technická pomoc v rámci zdieľaného riadenia

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

2

07 02 xz – ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia

DRP

ÁNO

ÁNO

ÁNO

NIE

2

07 02 yy – ESF+ – Zdravie

DRP

ÁNO

ÁNO

ÁNO

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

2

Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

SPOLU

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

07 02 xx – ESF+ Zdieľané riadenie

Záväzky

(1)

Platby

(2)

07 02 xy – ESF+ Operačná technická pomoc v rámci zdieľaného riadenia

Záväzky

(1)

Platby

(2)

07 01 xx ESF+ Zdieľané riadenie – Podporné výdavky

Záväzky = Platby

(3)

07 02 xz – ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia

Záväzky

(1)

99,444

101,493

103,583

105,714

107,889

110,106

111,771

740,000

Platby

(2)

27,593

58,577

76,326

81,034

83,439

85,282

86,869

240,880

740,000

07 02 yy – ESF+ Zdravie

Záväzky

(1)

48,547

49,659

51,793

52,950

54,130

55,334

58,237

370,650

Platby

(2)

5,170

23,504

33,802

41,064

44,539

47,846

50,121

124,604

370,650

07 01 01 yy ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia, Zdravie – Podporné výdavky   37  

Záväzky = Platby

(3)

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

63,350

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

157,041

160,202

164,426

167,714

171,069

174,490

179,058

1 174,000

Platby

= 2 + 3

41,813

91,131

119,178

131,148

137,028

142,178

146,040

365,484

1 174,000

Rozpočtové prostriedky pre oblasť zdieľaného riadenia ESF+ sú podrobne uvedené v legislatívnom finančnom výkaze k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (VN).

Pokiaľ ide o zložku Zdravie, program by sa mohol (čiastočne) delegovať na výkonnú agentúru, podľa výsledku analýzy nákladov a prínosov a súvisiacich rozhodnutí, ktoré sa majú prijať, a pokiaľ sa súvisiace administratívne rozpočtové prostriedky na vykonávanie programu v Komisii a výkonnej agentúre príslušne upravia.



Okruh viacročného finančného rámca
rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným pravidlám), ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR EMPL

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

638,448

Ostatné administratívne výdavky

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

35,514

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 SPOLU – GR EMPL

(Záväzky spolu = Platby spolu)

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

673,962

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR SANTE

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

10,045

Ostatné administratívne výdavky

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,756

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 SPOLU – GR SANTE

(Záväzky spolu = Platby spolu)

1,543

1,543

1,543

1,543

1,543

1,543

1,543

10,801

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

SPOLU

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

648,493

Ostatné administratívne výdavky

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

36,270

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

684,763

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
v rámci všetkých okruhov
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

254,864

258,025

262,249

265,537

268,892

272,313

276,881

1 858,763

Platby

139,636

188,954

217,001

228,971

234,851

240,001

243,863

365,484

1 858,763

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

GR EMPL

V prípade ľudských zdrojov sú nasledujúce údaje založené na pridelených rozpočtových prostriedkoch, ktoré boli poskytnuté GR EMPL v roku 2018 (SEC(2017)528), z ktorých sa odpočítali zamestnanci pridelení na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), na ktorý sa vzťahuje samostatný návrh COM(2018)XXX.

V prípade ostatných administratívnych výdavkov sa uvádza úplné celkové finančné krytie vrátane výdavkov súvisiacich s EGF.

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

91,207

638,448

Ostatné administratívne výdavky

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

5,073

35,514

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

96,280

673,962

GR SANTE

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

1,435

10,045

Ostatné administratívne výdavky

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,108

0,756

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

1 543

1,543

1,543

1,543

1,543

1,543

1,543

10,801

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

92,642

648,493

Ostatné administratívne výdavky

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

5,181

36,270

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

97,823

684,763

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

SPOLU

Mimo OKRUHU 7 38
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

 

 

 

 

 

 

 

Ostatné
administratívne výdavky

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

63,350

Medzisúčet
mimo OKRUHU 7
viacročného finančného rámca

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

9,050

63,350

SPOLU

106,873

106,873

106,873

106,873

106,873

106,873

106,873

748,113

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Rozpočtové prostriedky pre oblasť zdieľaného riadenia ESF+ sú podrobne uvedené v legislatívnom finančnom výkaze k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (VN).

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

GR EMPL

Ústredie a zastúpenia Komisie

599

599

599

599

599

599

599

Delegácie

0

0

0

0

0

0

0

Výskum

0

0

0

0

0

0

0

GR SANTE

Ústredie a zastúpenia Komisie

9

9

9

9

9

9

9

Delegácie

0

0

0

0

0

0

0

Výskum

0

0

0

0

0

0

0

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) SPOLU

Ústredie a zastúpenia Komisie

608

608

608

608

608

608

608

Delegácie

0

0

0

0

0

0

0

Výskum

0

0

0

0

0

0

0

 Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED  39

Okruh 7

GR EMPL

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

71

71

71

71

71

71

71

– delegácie

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Financované z finančného krytia programu  40

– ústredia

– delegácie

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

GR SANTE

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

2

2

2

2

2

2

2

– delegácie

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Financované z finančného krytia programu  41

– ústredia

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

– delegácie

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Výskum

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Iné (uveďte)

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

neuplatňuje sa

Externí zamestnanci (v EPPČ) SPOLU

73

73

73

73

73

73

73

SPOLU CELKOM

681

681

681

681

681

681

681

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Riadenie programu, financie a audit

Externí zamestnanci

Riadenie programu, financie a audit

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

   nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

EHP/EZVO 

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Kandidátske krajiny

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Tretie krajiny vrátane susedných krajín

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu/iniciatívy 42

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[…]

(1)    Odkaz: COM(2018) 322 final, 2.5.2018.
(2)    Rezolúcia OSN prijatá 25. septembra 2015, http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E.
(3)    V súlade s Koncepciou sektorovej spolupráce v oblasti zručností, ktorá je kľúčovou akciou programu v oblasti zručností pre Európu.
(4)    Skupina odborníkov na vysokej úrovni monitorujúca zjednodušenie pre prijímateľov fondov EŠIF (2017), „Kľúčové odporúčania skupiny na vysokej úrovni týkajúce sa zjednodušenia pre kohéznu politiku po roku 2020“, dostupné tu: http://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/reports/2017/esif-simplification-hlg-proposal-for-policymakers-for-post-2020 .
(5)    Tamže.
(6)     http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6470&langId=en
(7)    Hodnotenie ex post programov EŠIF v období rokov 2007 2013, pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)452 final, 12.12.2016)
(8)    Štúdia o podpore vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a štrukturálnych reforiem v členských štátoch z fondov EŠIF.
(9)    Výsledné závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni o zjednodušení po roku 2020, s. 12 – 13, http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/newsroom/pdf/simplification_proposals.pdf .
(10)    Štúdia, ktorá podporuje posúdenie vplyvu investícií do ľudského kapitálu, Európska komisia (ešte prebieha).
(11)    Správa o otvorenej verejnej konzultácii hodnotenia FEAD v polovici trvania, január 2018, dostupné na adrese: https://publications.europa.eu/s/fo2y .
(12)     http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/?fuseaction=ia&language=sk  
(13)

   Pozri štúdiu podporujúcu posúdenie vplyvu investícií do ľudského kapitálu, GR EMPL (ešte prebieha): „Integráciu EGF v rámci iných fondov GR EMPL rôzne zainteresované strany, ktoré sa zapojili do riadenia EGF, všeobecne nepovažovali za žiaducu.“.

(14)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(15)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(16)

   .

(17)    COM (2016) 739 final.
(18)    COM(2018) 51 final
(19)    Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(21)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(22)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(23)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(24)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(26)    Komisia prijala návrh týkajúci sa hodnotenia zdravotníckych technológií [COM(2018)51 final].
(27)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1 – 15.
(28)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.
(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).
(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12. 3.2014, s. 1).
(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).
(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).
(33)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(34)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .  
(35)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(36)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(37)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(38)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(39)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.
(40)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(41)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(42)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 382 final

PRÍLOHY

k

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom sociálnom fonde plus

{SEC(2018) 273 final}
{SWD(2018) 289 final}


PRÍLOHA I 1

Spoločné ukazovatele pre všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Všetky osobné údaje sa rozdelia podľa pohlavia (žena, muž, nebinárna osoba). Ak niektoré výsledky nie sú možné, údaje pre tieto výsledky sa nemusia zbierať ani nahlasovať.

1. Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa operácií zameraných na ľudí:

1a. Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov

Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov sú tieto:

nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných*,

dlhodobo nezamestnané osoby*,

neaktívne osoby*,

zamestnané osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb*,

osoby vo veku do 30 rokov*,

osoby vo veku nad 54 rokov*,

osoby s nižším sekundárnym (ISCED 0 – 2) vzdelaním alebo nižším vzdelaním*,

osoby s vyšším sekundárnym (ISCED 3) alebo post-sekundárnym (ISCED 4) vzdelaním*,

osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)*.

Celkový počet účastníkov sa vypočíta automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní.

1b. Iné spoločné ukazovatele výstupov

Ak sa údaje pre tieto ukazovatele nezbierajú z registrov údajov, možno hodnoty pre tieto ukazovatele stanoviť na základe informovaných odhadov prijímateľa.

účastníci so zdravotným postihnutím**,

štátni príslušníci tretích krajín*,

účastníci s cudzím pôvodom*,

menšiny (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia)**,

bezdomovci alebo osoby postihnuté vylúčením z bývania*,

účastníci z vidieckych oblastí*.

2. Spoločné ukazovatele výstupov pre subjekty sú tieto:

počet podporovaných verejných správ alebo sociálnych služieb na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,

počet podporovaných mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátame družstevných podnikov, sociálnych podnikov).

3. Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov pre účastníkov sú tieto:

 

účastníci v procese hľadania práce po ukončení svojej účasti*,

účastníci v procese vzdelávania/odbornej prípravy po ukončení svojej účasti*,

účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,

účastníci, ktorí sú po ukončení svojej účasti* zamestnaní, vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť.

4. Spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov pre účastníkov:

účastníci, ktorí sú šesť mesiacov po ukončení svojej účasti zamestnaní vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť*,

účastníci, ktorých situácia na trhu práce sa šesť mesiacov po ukončení ich účasti zlepšila*.

Platí minimálna požiadavka, že tieto údaje sa majú zbierať na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každého špecifického cieľa. Interná platnosť vzorky sa musí zabezpečiť tak, aby sa údaje mohli zovšeobecniť na úrovni špecifického cieľa.



PRÍLOHA II

Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

1. Ukazovatele výstupov

a) Celková peňažná hodnota distribuovaných potravín a tovaru,

b) Celkové množstvo distribuovanej potravinovej pomoci (v tonách).

Z toho 2 :

3. Spoločné ukazovatele výsledkov 3

Počet koncových príjemcov prijímajúcich potravinovú pomoc

– počet detí vo veku menej než 18 rokov,

– počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,

– počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,

– počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,

– počet štátnych príslušníkov tretích krajín,

– počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia),

– počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.

Počet koncových príjemcov prijímajúcich materiálnu pomoc

– počet detí vo veku menej než 18 rokov,

– počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov,

– počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov,

– počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím,

– počet štátnych príslušníkov tretích krajín,

– počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia),

– počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.



PRÍLOHA III

Ukazovatele pre zložku Zdravie

Úroveň integrovanej činnosti v oblasti zdravia a využitie výsledkov programu vo vnútroštátnych politikách v oblasti zdravia

1. Počet pacientov podporovaných európskymi referenčnými sieťami

2. Počet spoločných klinických hodnotení zdravotníckych technológií

3. Počet prenesených najlepších postupov

4. Stupeň využívania výsledkov programu vo vnútroštátnej politike v oblasti zdravia, ktorý sa meria na základe dotazníka s otázkami na porovnanie situácie „pred a potom“.

(1)    Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými * sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými ** sú osobitnou kategóriou údajov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.
(2)    Hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovia na základe informovaných odhadov prijímateľov.
(3)    Tamže.