V EÚ bola v roku 2015 ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením približne jedna štvrtina obyvateľstva – 119,1 milióna ľudí a 42,5 milióna ľudí si nemohlo dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň (1). Zároveň sa odhaduje, že v EÚ sa ročne vygeneruje približne 88 miliónov ton potravinového odpadu, pričom súvisiace náklady sa odhadujú na 143 miliárd EUR (2).

Okrem značného hospodárskeho a spoločenského vplyvu potravinový odpad vyvíja neprimeraný tlak na obmedzené prírodné zdroje a životné prostredie. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) približne jedna tretina všetkých potravín vyrobených na svete sa vyplytvá alebo vyhodí (3). Na potraviny, ktoré sa zozbierajú, ale nakoniec sa vyplytvajú alebo vyhodia, sa každoročne spotrebuje približne štvrtina všetkej vody, ktorá sa využíva v poľnohospodárstve (4), a je na ne potrebná orná pôda veľkosti Číny (5). Potravinový odpad ročne vygeneruje približne 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov (6).

Pri prevencii potravinového odpadu je potrebné sa zamerať na zdroj a obmedziť výrobu nadbytočných potravín v každom stupni potravinového dodávateľského reťazca (t. j. výroba, spracovanie, distribúcia a spotreba). Ak sa vyskytnú prebytky potravín, najlepším riešením, ktoré zabezpečí najvyššie využitie jedlých potravinových zdrojov, je ich redistribúcia na ľudskú spotrebu.

Darovanie potravín nielen pomáha bojovať proti potravinovej núdzi, ale môže byť účinnou pákou pri znižovaní množstva nadbytočných potravín určených na priemyselné využitie alebo posielaných na spracovanie odpadu a nakoniec na skládku. Napriek tomu, že redistribúcia potravinového prebytku je rastúcim fenoménom a výrobcovia potravín a maloobchodníci sú ochotní darovať svoj prebytok potravinovým bankám a charitatívnym organizáciám, však množstvo redistribuovaných potravín stále predstavuje malú časť celkových nadbytočných potravín, ktoré sú v EÚ k dispozícii. Napríklad v roku 2016 členovia Európskej federácie potravinových bánk (FEBA) distribuovali 535 000 ton potravín medzi 6,1 milióna ľudí (7), čo predstavuje len malý podiel odhadovaného objemu potravinového odpadu, ktorý sa v EÚ ročne vyprodukuje.

Členské štáty a zainteresované strany identifikovali právne a prevádzkové prekážky pre darcov a príjemcov redistribúcie bezpečných jedlých potravín v EÚ (8). V akčnom pláne na podporu obehového hospodárstva (9), ktorý navrhla Komisia, sa preto vyžaduje, aby Komisia okrem iného objasnila právne predpisy EÚ týkajúce sa potravín s cieľom uľahčiť darovanie potravín.

Cieľom týchto usmernení je objasniť príslušné ustanovenia právnych predpisov EÚ a pomôcť odstrániť prekážky v rámci redistribúcie potravín v súlade so súčasným regulačným rámcom EÚ. Konkrétne majú tieto usmernenia:

Usmernenia EÚ týkajúce sa darovania potravín sa nevyhnutne zameriavajú na tie otázky, ktoré je potrebné riešiť na úrovni EÚ, a preto je ich cieľom skôr doplniť usmernenia, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, nie ich duplikovať. Usmernenia vypracované na vnútroštátnej a/alebo odvetvovej úrovni, ktoré sú často vypracované spoločne redistribučnými partnermi a príslušnými orgánmi (na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni), zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti potravín, ich vysledovateľnosti a pri objasňovaní úloh a zodpovedností rôznych subjektov zapojených do zhromažďovania a redistribúcie nadbytočných potravín (10). Odvetvové usmernenia na úrovni EÚ (11) môžu zároveň podporiť úsilie o redistribúciu potravín a podporiť výmenu osvedčených postupov.

Komisia preto dôrazne odporúča, aby sa na vnútroštátnej úrovni vypracovali príslušné predpisy a/alebo usmernenia o darovaní potravín s cieľom jasne stanoviť pre všetky subjekty pravidlá a prevádzkové postupy existujúce na vnútroštátnej úrovni vrátane príslušných povinností kľúčových aktérov v záujme zabezpečenia súladu a podpory najlepších postupov. V tejto súvislosti môžu usmernenia EÚ o darovaní potravín, ktoré Európska komisia prijala po konzultácii s platformou EÚ pre potravinové straty a potravinový odpad (12), slúžiť ako referencia pre subjekty v členských štátoch, ktorú je potrebné zohľadniť pri vypracúvaní vnútroštátnych usmernení a predpisov.

Usmernenia členských štátov môžu tiež objasniť úlohy a povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v oblastiach, v ktorých sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá, napríklad vo vzťahu k zodpovednosti (pozri aj oddiel 4). Príslušné vnútroštátne orgány môžu v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 navyše podporovať vypracovanie a šírenie príručiek osvedčených postupov pri zhromažďovaní a redistribúcii nadbytočných potravín (13). Na podporu darovania potravín môžu príslušné vnútroštátne orgány zvážiť fiškálne stimuly pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (pozri oddiel 7.2), ako aj vykonávanie informačných, komunikačných a vzdelávacích činností zo strany zainteresovaných subjektov s cieľom ďalej podporiť postupy bezpečnej distribúcie potravín v praxi.

V záujme uľahčenia výmeny informácií o vnútroštátnych postupoch darovania potravín Komisia uverejňuje usmernenia, ktoré existujú v členských štátoch EÚ, na svojom webovom sídle venovanom prevencii potravinového odpadu (14). Ak sa v rámci pravidiel EÚ o hygiene potravín vypracujú vnútroštátne a celoúniové odvetvové usmernenia o osvedčených postupoch pri darovaní potravín (15) a oznámia sa Európskej komisii, budú dostupné aj v elektronickom registri (16).

Rozsah pôsobnosti usmernení EÚ o darovaní potravín zahŕňa zhromažďovanie a redistribúciu potravín prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ktoré držiteľ bezplatne poskytuje.

Redistribúcia potravín je proces, pri ktorom sa nadbytočné potraviny, ktoré by sa inak mohli vyhodiť, získavajú, zhromažďujú a poskytujú ľuďom, najmä tým, ktorí ich potrebujú.

Multidisciplinárny tím Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) navrhol, v rámci svojich činností zameraných na prevenciu potravinových strát a odpadu a na podporu potravinovej bezpečnosti, toto vymedzenie „zhromažďovania a redistribúcie bezpečných a výživných potravín na ľudskú spotrebu“ (17):

V záujme prebiehajúceho úsilia na úrovni Európskej únie aj na vnútroštátnej úrovni o podporu zdravého a vyváženého stravovania pre všetkých európskych občanov, najmä pre deti, by sa pri redistribúcii potravinových výrobkov mal vždy, keď je to možné, zohľadniť ich prínos k vyváženej strave. V tejto súvislosti sa ako usmerňovacie dokumenty použijú vnútroštátne usmernenia v oblasti výživy.

Cieľom usmernení EÚ o darovaní potravín – v súlade s vymedzením redistribúcie potravín podľa organizácie FAO – je objasniť príslušné ustanovenia právnych predpisov EÚ, ktoré sa uplatňujú, keď držiteľ sprístupní potravinové výrobky bezplatne. Redistribúcia potravín zahŕňa širokú škálu subjektov, sietí a činností, ktoré sa rýchlo vyvíjajú. Hoci potravinárske banky sú najbežnejšími a hlavnými partnermi v oblasti redistribúcie potravín, tieto usmernenia, ktoré sa týkajú uplatňovania príslušných pravidiel EÚ (napr. v oblasti bezpečnosti potravín, hygieny potravín, informácií pre spotrebiteľov, zodpovednosti atď.), sa môžu uplatniť aj na iné modely redistribúcie potravín a/alebo subjekty. Takýmito subjektmi môžu byť aj subjekty, ktoré sa zaoberajú neziskovými činnosťami redistribúcie potravín, ako sú napríklad sociálne supermarkety alebo reštaurácie, kde konečný príjemca môže v niektorých prípadoch výmenou za potraviny alebo stravu uskutočniť nominálnu platbu.

Nadbytočné potraviny, ktoré pozostávajú z hotových potravinových výrobkov (vrátane čerstvého mäsa, ovocia a zeleniny), čiastočne upravených výrobkov alebo potravinových zložiek, môžu vzniknúť z rôznych dôvodov v ktoromkoľvek štádiu výroby a distribúcie potravín. Potraviny, ktoré nespĺňajú špecifikácie výrobcu a/alebo zákazníka (napríklad odlišná farba, veľkosť, tvar produktu atď.), ako aj chyby pri výrobe a označovaní môžu napríklad spôsobiť prebytok v poľnohospodárskom a výrobnom sektore. Problémy s riadením ponuky a dopytu môžu viesť k nadmernej objednávke a/alebo k zrušeniu objednávok. Predaju a distribúcii potravín prostredníctvom bežných maloobchodných kanálov môžu brániť aj problémy týkajúce sa vyznačovania dátumov, ako napríklad nedostatočná zostávajúca trvanlivosť výrobku pri dodávke alebo vnútroštátne predpisy, ktoré neumožňujú redistribuovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.

Nadbytočné potraviny sa môžu redistribuovať za predpokladu, že sú vhodné na ľudskú spotrebu a spĺňajú všetky požiadavky na bezpečnosť potravín (18), ako sa stanovuje v predpisoch EÚ o bezpečnosti potravín a poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ako aj v príslušných vnútroštátnych predpisoch. Medzi potraviny vhodné na darovanie môžu patriť napríklad produkty, ktoré: nespĺňajú špecifikácie výrobcu alebo zákazníka; majú iné balenie a/alebo označenie, ale spĺňajú požiadavky na bezpečnosť potravín a informácie pre spotrebiteľov; obsahujú časový údaj (napríklad produkty určené na konkrétne dovolenkové obdobie alebo propagačnú činnosť); sú zozbierané na poliach so súhlasom výrobcu; sú po dátume minimálnej trvanlivosti, ale môžu sa stále bezpečne spotrebovať; boli zhromaždené a/alebo zhabané regulačnými orgánmi z iných dôvodov, ako je bezpečnosť potravín atď.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov teda môžu redistribuovať nadbytočné potraviny a zapojiť sa do činností darovania potravín v každom stupni potravinového reťazca. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov (napríklad poľnohospodári, výrobcovia potravín a maloobchodníci) môžu darovať nadbytočné potraviny prostredníctvom redistribučných organizácií (napríklad potravinárskych bánk), sietí zhromažďovania a iných charitatívnych organizácií alebo priamo samotným spotrebiteľom (napríklad zamestnancom).

Usmernenia EÚ o darovaní potravín sa vzťahujú na subjekty zapojené do každého stupňa potravinového reťazca, či už sú to darcovia alebo príjemcovia. Tieto usmernenia sa zameriavajú na objasnenie osobitných povinností a záväzkov prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pri redistribúcii nadbytočných potravín, ako sú stanovené v potravinovom práve EÚ, a najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (19), tzv. všeobecnom potravinovom práve.

Redistribučná sieť pre nadbytočné potraviny v EÚ je zložitá a zahŕňa rôzne typy subjektov a prevádzkových procesov.

Ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí môžu poskytnúť nadbytočné potraviny z každého stupňa potravinového reťazca, t. j.: primárna výroba, spracovanie a výroba potravín, maloobchodná a iná distribúcia, ako aj odvetvie stravovacích a pohostinských služieb.

Tieto organizácie sa podieľajú na redistribúcii nadbytočných potravín a možno ich klasifikovať ako organizácie „v prednej línii“ alebo „v zadnej línii“, pričom niektoré z nich plnia obe funkcie (20):

V mnohých členských štátoch sa organizácie „v zadnej línii“ nazývajú „potravinové banky“; ale v niektorých členských štátoch (napríklad v Estónsku, Nemecku a Holandsku) potravinové banky redistribuujú potraviny nielen iným organizáciám, ale poskytujú aj potraviny priamo konečným príjemcom. Činnosti organizácií „v prednej línii“ a organizácií „v zadnej línii“ sa môžu v členských štátoch líšiť: niektoré obmedzujú svoju prácu na skladovanie, prepravu a distribúciu potravín; iné spracúvajú a pripravujú potraviny a/alebo jedlá, ktoré sa poskytujú konečnému príjemcovi.

V tomto dokumente sa organizácie „v zadnej línii“ označujú ako „redistribučné organizácie“ (RO) a organizácie „v prednej línii“ ako „charitatívne organizácie“ (ChO).

Všeobecné potravinové právo, v ktorom sa stanovuje legislatívny rámec, ktorý je základom právnych predpisov EÚ v oblasti potravín, sa nevzťahuje na primárnu výrobu na súkromné domáce použitie a domácu prípravu, manipuláciu alebo skladovanie potravín na súkromnú domácu spotrebu. Z toho vyplýva, že súkromné osoby, ktoré poskytujú potraviny na báze ad hoc na spoločenských alebo iných charitatívnych podujatiach vrátane zbierok, sú vylúčené z povinností súvisiacich so všeobecným potravinovým právom, rovnako ako charitatívne organizácie, ktoré príležitostne dostávajú potraviny od súkromných osôb. Členské štáty však môžu poskytnúť dodatočné objasnenie vo vnútroštátnych predpisoch alebo odporúčaniach, aby charitatívnym a komunitným poskytovateľom potravín, ktorí dostávajú príspevky od súkromných darcov, pomohli splniť požiadavku na podávanie bezpečných potravín.

Navyše predpisy EÚ o hygiene potravín a poskytovaní informácií o potravinách sa vzťahujú iba na podniky, ktorých forma podnikania predpokladá určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie. Z rozsahu pôsobnosti usmernení EÚ o darovaní potravín sú preto vylúčené operácie, ako je napríklad príležitostná manipulácia, príprava, skladovanie a podávanie potravín súkromnými osobami na podujatiach, napr. v kostole, škole alebo na dedinskom veľtrhu. Ďalšie usmernenia v tejto oblasti sa uvádzajú v oddiele 3.8 usmerňovacieho dokumentu o implementácii určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (21). Príslušné vnútroštátne orgány môžu poskytnúť ďalšie usmernenia s cieľom objasniť, či sa pri komunitných a charitatívnych dodávkach potravín vyžaduje registrácia podľa predpisov o hygiene potravín (22).

S cieľom uľahčiť redistribúciu potravín môžu aj sprostredkovateľské organizácie poskytovať služby umožňujúce kontakt medzi darcami a príjemcami potravín a zosúladenie ponuky nadbytočných potravín s potenciálnym dopytom. Ak sa využívajú siete informačných a komunikačných technológií (IKT), majiteľ platformy alebo iného digitálneho nástroja by mal darcov a príjemcov potravín, v prípadoch, keď sú takéto subjekty prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov (pozri oddiel 3), upozorniť na príslušné povinnosti, ktoré im vyplývajú z potravinového práva EÚ. Organizácia zodpovedná za sieť IKT sa považuje za poskytovateľa „služby informačnej spoločnosti“, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES o elektronickom obchode (23).

V prípadoch, keď činnosti organizácie „sprostredkovateľa“ zahŕňajú prípravu, manipuláciu, skladovanie a/alebo distribúciu potravín, napríklad riadenie verejnej chladničky, kde darcovia dodávajú nadbytočné potraviny na ďalšiu redistribúciu, sa majiteľ bude pravdepodobne považovať za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. V takýchto prípadoch sa na jeho činnosti budú vzťahovať usmernenia EÚ o darovaní potravín.

Redistribúcia nadbytočných potravín sa riadi všeobecným potravinovým právom. Operácie týkajúce sa dodávok potravín, či už ziskové alebo nie, sa jasne považujú za „umiestňovanie potravín na trh“:

Organizácie, ktoré dostávajú nadbytočné potraviny – či už ide o redistribučné (RO) alebo charitatívne organizácie (ChO) – sa považujú za prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa všeobecného potravinového práva:

V článku 17 všeobecného potravinového zákona sa úloha všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v celom potravinovom reťazci (t. j. poľnohospodárov, výrobcov potravín a krmív, dovozcov, sprostredkovateľov, distribútorov, podnikov verejného a súkromného stravovania, redistribučných a charitatívnych organizácií atď.) a príslušných orgánov v členských štátoch EÚ vymedzuje takto:

V článku 17 ods. 1 sa prevádzkovateľom potravinárskeho podniku ukladá povinnosť, podľa ktorej sa musia aktívne zúčastňovať na uplatňovaní požiadaviek potravinového práva, a overovať, či sa takéto požiadavky plnia. Táto všeobecná požiadavka je úzko spätá s inými povinnými požiadavkami stanovenými v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa potravín [napríklad vykonávanie zásad analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP) v oblasti hygieny potravín]. Z tohto dôvodu udeľuje primárnu zodpovednosť (28) za dodržiavanie všetkých požiadaviek potravinového práva (EÚ a vnútroštátnych predpisov) týkajúcich sa potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie v rámci podnikov (alebo činností v potravinovom dodávateľskom reťazci) pod ich kontrolou.

Keďže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má najlepšie predpoklady na to, aby navrhol bezpečný systém dodávania potravín a zabezpečil, aby potraviny, ktoré dodáva, boli bezpečné, má primárnu zodpovednosť za zabezpečenie súladu s potravinovým právom, a najmä za bezpečnosť potravín. (Interakcia primárnej a právnej zodpovednosti sa bližšie rozoberá v oddiele 4).

Pokiaľ ide o všetky činnosti súvisiace s výrobou a distribúciou potravín, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sa podieľajú na redistribúcii nadbytočných potravín, musia v jednotlivých prípadoch zvážiť, ktoré požiadavky sú primerané, a okrem iného zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť potravín a aby boli spotrebitelia náležite informovaní. Medzi povinnosti vyplývajúce zo všeobecnej požiadavky primárnej zodpovednosti pre organizácie, ktoré nakladajú s nadbytočnými potravinami a redistribuujú ich (RO a ChO), patrí napríklad potreba zabezpečiť správne skladovanie chladených potravín v záujme zachovania chladiarenského reťazca, ako sa to vyžaduje v predpisoch EÚ o hygiene potravín, a zákaz redistribúcie potravín po dátume spotreby stanovenom v predpisoch EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v súvislosti s požiadavkami na bezpečnosť stanovenými vo všeobecnom potravinovom práve (29).

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí sa podieľajú na redistribúcii potravín, by mali uplatňovať správne hygienické postupy a zaviesť systém vlastnej kontroly (HACCP) (30). Vymedzenie takýchto systémov vlastnej kontroly prispôsobených činnostiam spojeným s redistribúciou môže pomôcť RO a ChO pri riadení prevádzkových rizík, ako aj pri overovaní splnenia požiadaviek, napríklad prostredníctvom zaznamenávania a overovania teplôt skladovania v chlade. Pri vypracúvaní takéhoto plánu možno uplatniť primeraný, flexibilný prístup, ako je vysvetlené v príslušnom oznámení Komisie (31).

RO a ChO ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zároveň overiť, či činnosti pod ich kontrolou spĺňajú požiadavky potravinového práva, a v tejto súvislosti môžu odmietnuť výrobky navrhnuté na darovanie, ktoré by mohli predstavovať riziko pre konečného spotrebiteľa (napr. výrobky s poškodeným obalom, abnormálny aspekt potraviny, výrobok príliš blízko k dátumu spotreby na to, aby sa mohol bezpečne redistribuovať a používať spotrebiteľmi pred uplynutím tohto dátumu atď.).

Rovnako ako všetci účastníci distribučného reťazca potravín musia RO a ChO zabezpečiť najmä to, aby potraviny umiestnené na trh boli bezpečné v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín stanovenými v článku 14 všeobecného potravinového práva, ktoré znie:

Pojmy „zdraviu škodlivé“ a „nevhodné na ľudskú spotrebu“ sú podrobnejšie vysvetlené v článku 14 ods. 3 až 5 všeobecného potravinového práva, ako aj v usmerneniach (33), ktoré Komisia a členské štáty vypracovali s cieľom podporiť všetky subjekty pri plnení záväzkov týkajúcich sa všeobecného potravinového práva.

Vo všeobecnom potravinovom práve sa takisto stanovuje všeobecná požiadavka na vysledovateľnosť všetkých potravín umiestnených na trh EÚ (pozri aj oddiel 3.2, kde je táto požiadavka ďalej rozpracovaná):

S cieľom splniť všeobecnú požiadavku na vysledovateľnosť musia organizácie, ktoré sa podieľajú na redistribúcii nadbytočných potravín, viesť záznamy o tom, odkiaľ tieto potraviny pochádzajú, a ak poskytujú potraviny iným podnikom, musia tiež zdokumentovať, komu boli potraviny distribuované (pozri oddiel 3.2).

Od všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov sa tiež vyžaduje, aby z trhu, resp. od používateľa stiahli alebo oznámili nebezpečné potraviny, ako sa uvádza v článku 19 všeobecného potravinového práva:

Povaha činnosti organizácie, ako aj jej prevádzkový model podmieňujú, ktoré osobitné pravidlá regulačného rámca EÚ pre bezpečnosť potravín a informovanie spotrebiteľov o potravinách sa uplatňujú. Konkrétne v závislosti od toho, či organizácia redistribuuje potraviny inej organizácii (t. j. podnik-podnik) alebo priamo konečnému príjemcovi (podnik-zákazník), ako aj od druhu činnosti, ktorú vykonáva (napr. darovanie potravín živočíšneho pôvodu, príprava jedál), sa môžu uplatňovať rôzne požiadavky na vysledovateľnosť, hygienu potravín a poskytovanie informácií o potravinách.

Je preto dôležité posúdiť druh činnosti vykonávanej organizáciami zapojenými do redistribúcie potravín jednotlivo, pretože uplatniteľné pravidlá a súvisiace povinnosti sa môžu líšiť.

Keďže činnosti redistribučných a charitatívnych organizácií sa v zásade týkajú distribúcie potravín, možno ich v súlade so všeobecným potravinovým právom považovať za prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí sa zapájajú do „maloobchodnej“ činnosti.

Podľa predpisov EÚ v oblasti hygieny potravín sa RO a ChO v zásade považujú za „maloobchodné“ alebo distribučné centrá s činnosťami obmedzenými na skladovanie a prepravu. Uplatňovanie predpisov EÚ v oblasti hygieny potravín vrátane osobitných opatrení týkajúcich sa potravín živočíšneho pôvodu je ďalej vysvetlené v oddiele 5.

Podľa predpisov EÚ o označovaní potravín možno RO a ChO, ktoré pripravujú potraviny na priamu spotrebu konečným spotrebiteľom, považovať za „zariadenia spoločného stravovania“. Dôsledky tohto stavu, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom, sa podrobne rozoberajú v kapitole 6.

Potraviny sa nesmú umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné. Niektoré členské štáty a zainteresované strany požiadali o objasnenie týkajúce sa redistribúcie výrobkov, ktoré pozostávajú z viacerých jednotiek, z ktorých niektoré nemusia byť vhodné na ľudskú spotrebu. Môže ísť napríklad o: vrece s pomarančmi, kde jeden z pomarančov je plesnivý; viackusové balenie jogurtov, kde jeden jogurt môže mať poškodený obal; alebo balenie vajec, kde jedno vajce môže byť rozbité. Predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti potravín prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku nezakazujú, aby takéto potraviny na účely ich redistribúcie triedil. Konkrétne v článku 14 ods. 6 všeobecného potravinového práva sa stanovuje:

Také úkony, ako je otvorenie sieťky s pomarančmi s cieľom oddeliť pokazené ovocie od ovocia, ktoré je vhodné na ľudskú spotrebu, ktoré vykonáva buď darca (napr. maloobchodník), alebo príjemca (napr. RO/ChO), sú preto povolené, ak po podrobnom posúdení možno zabezpečiť, že potravina, ktorá sa redistribuuje, je bezpečná na konzumáciu.

Pri vykonávaní takéhoto podrobného posúdenia sa prevádzkovateľ potravinárskeho podniku pri určovaní, či je potravina nevhodná na ľudskú spotrebu, môže riadiť argumentmi uvedenými v usmernení Komisie k vykonávaniu všeobecného potravinového práva (37). Pri takomto posúdení možno zobrať do úvahy celý rad faktorov, ako napríklad: druh výrobku (napr. potraviny podliehajúce/nepodliehajúce skaze); zloženie výrobku (napr. vysoká/nízka vlhkosť); druh/úroveň spracovania; vizuálne a organoleptické faktory; integrita obalov a jednotlivých jednotiek; trvanlivosť produktu; podmienky manipulácie, skladovania a prepravy; návod na použitie (ak je k dispozícii) atď.

Zabezpečenie vysledovateľnosti potravín na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie je jednou z kľúčových povinností, ktorú prevádzkovateľom potravinárskych podnikov ukladá všeobecné potravinové právo s cieľom chrániť spotrebiteľov pred akýmikoľvek rizikami spojenými s potravinovým reťazcom a zaistiť bezpečnosť potravín. Ak bolo zistené riziko, ktoré si vyžaduje odstránenie potraviny z trhu, systémy vysledovateľnosti zabezpečia, že tento proces možno riadiť včas a účinne.

Darcovia potravín, ktorí sú zároveň prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, musia zaviesť systém vysledovateľnosti bez ohľadu na to, či sa tieto potraviny umiestňujú na trh na účely predaja alebo sa bezplatne sprístupňujú redistribučným a/alebo charitatívnym organizáciám. Ako je vysvetlené v oddiele 2.2, na súkromné osoby, ktoré poskytujú potraviny na báze ad hoc na komunitných alebo iných charitatívnych podujatiach, a na charitatívne organizácie, ktoré príležitostne dostávajú potraviny od súkromných darcov, sa povinnosti týkajúce sa vysledovateľnosti nevzťahujú.

Opatrenia vysledovateľnosti potrebné na zaistenie bezpečnosti potravinového reťazca musia zaviesť aj príjemcovia nadbytočných potravín, t. j. redistribučné a charitatívne organizácie, rovnako ako všetci prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. Na úrovni EÚ boli stanovené aj osobitné pravidlá týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu (38), ako aj klíčkov a semien určených na výrobu klíčkov (39) s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie požiadaviek na vysledovateľnosť týchto potravín so zreteľom na predchádzajúce skúsenosti s riadením kríz bezpečnosti potravín. Ďalšie informácie o tom, ako v praxi splniť požiadavky na vysledovateľnosť, sa uvádzajú aj v usmerňovacom dokumente, ktorý má všetkým subjektom pomôcť pri plnení povinností vyplývajúcich zo všeobecného potravinového práva (40).

V tomto usmernení sa napríklad uvádza, že na splnenie požiadaviek stanovených v článku 18 by sa mali uchovávať aspoň tieto informácie:

Pokiaľ ide o minimálne obdobie vedenia záznamov, v usmernení sa uvádza, že obdobie piatich rokov od dátumu výroby alebo dodávky pravdepodobne spĺňa ciele nariadenia.

Keďže redistribúcia potravín prebieha na konci potravinového hodnotového reťazca a RO a ChO zvyčajne neskladujú potraviny veľmi dlho, Komisia sa domnieva, že orientačné obdobie vedenia záznamov v rozmedzí 2 až 5 rokov je primerané. Členské štáty môžu takéto obdobia bližšie špecifikovať vo vnútroštátnych predpisoch a/alebo usmerneniach a prípadne prispôsobiť požadované obdobia vedenia záznamov povahe príslušnej činnosti (napríklad v prípade sociálnych reštaurácií by sa mohli vyžadovať kratšie obdobia).

Európska komisia v roku 2004 objasnila povinnosti vysledovateľnosti v súvislosti s redistribúciou potravín (41). Vo všeobecnosti sú všetci prevádzkovatelia potravinového reťazca povinní zaznamenať dodávateľov výrobkov, ktoré dostávajú (jeden krok späť), a príjemcov výrobkov (jeden krok vpred). V prípade distribúcie potravín konečnému spotrebiteľovi však nie je potrebné zaznamenávať príjemcov.

Zabezpečenie vysledovateľnosti „jeden krok vpred“ pri redistribučných činnostiach môže preto predstavovať novú povinnosť pre niektorých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, napríklad v sektore maloobchodu a verejného stravovania, ktorí bežne dodávajú jedlo konečnému spotrebiteľovi. Ak prevádzkovatelia potravinárskych podnikov distribuujú potraviny redistribučným a charitatívnym organizáciám, musia zabezpečiť nielen vysledovateľnosť výrobkov, ktoré dostávajú, ale aj výrobkov, ktoré dodávajú (t. j. „jeden krok vpred“).

Povinnosti redistribučných a charitatívnych organizácií týkajúce sa vysledovateľnosti sa líšia. Kým redistribučné organizácie musia viesť záznamy o dodávateľoch výrobkov (t. j. dodávateľov výrobkov, ktoré dostávajú), ako aj o organizáciách, ktorým potraviny distribuujú, charitatívne organizácie, ktoré dodávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi, musia viesť len záznamy o dodávateľoch potravín, ktoré dostávajú.

V prípade produktov rybolovu a akvakultúry musia byť všeobecné pravidlá vysledovateľnosti doplnené osobitnými pravidlami vysledovateľnosti uvedenými v článku 58 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (42), ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. To znamená, že okrem povinností vyplývajúcich z požiadaviek na vysledovateľnosť stanovených vo všeobecnom potravinovom práve musia prevádzkovatelia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie (vrátane redistribučných a charitatívnych organizácií) disponovať osobitnými informáciami potrebnými na vysledovanie produktov rybolovu a akvakultúry a že tieto produkty je možné spätne vysledovať do štádia lovu alebo zberu.

Niektoré členské štáty tiež poskytujú dodatočné usmernenia, aby subjektom pomohli plniť si povinnosti vysledovateľnosti v súvislosti s redistribúciou potravín.

4. URČENIE PRIMÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI A PRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI PRI VZNIKU OTÁZOK BEZPEČNOSTI POTRAVÍN

Primárna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov za zabezpečenie súladu s potravinovým právom (právnych predpisov EÚ aj vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, a to nielen v oblasti právnych predpisov o bezpečnosti potravín, ale aj iných právnych predpisov týkajúcich sa potravín) stanovená v článku 17 všeobecného potravinového práva sa týka činností, ktoré sú pod ich kontrolou, a uplatňuje sa v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Členským štátom sa preto zakazuje zachovávať alebo prijímať právne predpisy na vnútroštátnej úrovni, ktoré by ktoréhokoľvek prevádzkovateľa potravinárskeho podniku od tejto povinnosti oslobodili.

Požiadavka primárnej zodpovednosti nemá za následok zavedenie režimu Únie, ktorý by upravoval rozdelenie právnej zodpovednosti medzi rôzne subjekty v potravinovom reťazci. Zisťovanie skutočností a okolností, na základe ktorých prevádzkovateľ môže podliehať trestným sankciám a/alebo mať občianskoprávnu zodpovednosť, je komplexnou otázkou, ktorá vo veľkej miere závisí od štruktúry jednotlivých právnych systémov a v zásade patrí do právomoci jednotlivých štátov.

Aj keď požiadavka stanovená v článku 17 ods. 1 je priamo uplatniteľná, právna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by mala v praxi vyplývať z porušenia osobitnej požiadavky potravinového práva a z pravidiel občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti, ktoré možno nájsť vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu. Konanie o právnej zodpovednosti sa nebude zakladať na článku 17, ale na právnom základe stanovenom v osobitných právnych predpisoch na vnútroštátnej úrovni, ktoré boli porušené. Napriek tomu, ak sa zistí, že výrobok nespĺňa právne požiadavky, právna zodpovednosť každého subjektu v potravinovom reťazci by sa mala posúdiť na základe toho, či si splnil svoje vlastné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecného potravinového práva.

Zodpovednosť výrobcu za chybné potravinové výrobky (smernica Rady 85/374/EHS (43) )

V článku 21 všeobecného potravinového práva sa uvádza, že jeho ustanovenia:

V tejto smernici sa na úrovni EÚ stanovila zásada, že za škody spôsobené chybou (akéhokoľvek) výrobku (okrem primárnych poľnohospodárskych výrobkov) je zodpovedný výrobca. Výrobcom sa označuje výrobca výrobku, ale zároveň „ktorákoľvek osoba, ktorá sa uvedením svojho mena, ochrannej značky alebo iného rozlišovacieho znaku uvádza ako jeho výrobca“.

Pokiaľ ide o chybné potravinové výrobky, smernica 85/374/EHS sa uplatňuje v rozsahu, v akom jej ustanovenia nie sú v rozpore so všeobecným potravinovým právom, najmä pokiaľ ide o primárnu zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov za zabezpečenie súladu so všetkými požiadavkami potravinového práva stanovenými na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa vzťahujú na prevádzku pod ich kontrolou. Ako už bolo uvedené, ak sa zistí, že výrobok je chybný, pri posudzovaní zodpovednosti by sa malo zohľadniť, či si výrobca riadne splnil svoje vlastné osobitné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecného potravinového práva.

Ako sa určuje zodpovednosť a právna zodpovednosť pri vzniku otázok bezpečnosti potravín?

V prípade obáv o bezpečnosť potravín (napríklad otrava jedlom) orgány verejného zdravia preskúmajú celý potravinový reťazec s cieľom určiť pôvod a príčinu problému. Môže sa stať, že problém s bezpečnosťou potravín zistil potravinársky podnik, ktorý podnikne kroky na stiahnutie nebezpečných potravín z trhu, resp. od používateľa, alebo ich oznámenie (pozri aj oddiel 3).

Určenie právnej zodpovednosti daného prevádzkovateľa (prevádzkovateľov) potravinárskeho podniku si vyžaduje identifikáciu príčiny problému a prevádzky/činnosti, v priebehu ktorej sa incident vyskytol, od prípadu k prípadu, napr.:

Znovu treba pripomenúť, že zisťovanie skutočností a okolností, na základe ktorých prevádzkovateľ môže podliehať trestným sankciám a/alebo mať občianskoprávnu zodpovednosť, je otázkou, ktorá vo veľkej miere závisí od štruktúry jednotlivých vnútroštátnych právnych systémov. Ďalšie informácie týkajúce sa významu a vplyvu článku 17 ods. 1 všeobecného potravinového práva v súvislosti s rozdelením zodpovedností v poľnohospodársko-potravinovom reťazci sa uvádzajú v usmernení o vykonávaní všeobecného potravinového práva (44).

Obavy týkajúce sa potenciálnej právnej zodpovednosti môžu byť prekážkou, ktorá obmedzuje výrobcov potravín a maloobchodníkov v tom, aby sa podieľali na činnostiach súvisiacich s redistribúciou potravín. Okrem právnych obáv môžu mať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov aj obavy z možného poškodenia dobrého mena firmy/značky, ak by v rámci redistribúcie potravín došlo k incidentu súvisiacemu s bezpečnosťou potravín.

Je potrebné zdôrazniť, že požiadavka primárnej zodpovednosti sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov bez ohľadu na to, či potravinárske výrobky predávajú alebo darujú. Článok 17 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa naďalej uplatňuje rovnakým spôsobom. Jediný rozdiel spočíva v tom, že do distribučného reťazca sa pridá ďalší stupeň (t. j. redistribučná a/alebo charitatívna organizácia), ktorý bude podobne ako ostatní prevádzkovatelia potravinárskych podnikov niesť zodpovednosť za prevádzku v rámci príslušnej oblasti kontroly.

Zatiaľ čo pojem „primárnej zodpovednosti“ stanovený vo všeobecnom potravinovom práve sa v prípade činností pod ich kontrolou vždy vzťahuje na každý subjekt, ktorý sa podieľa na redistribúcii potravín, určenie, „kto by mal byť za čo zodpovedný“ napríklad v prípade incidentu súvisiaceho s bezpečnosťou potravín, je v právomoci jednotlivých štátov. V niektorých členských štátoch (45) sa stanovujú formálne dohody o partnerstve, ktoré dokumentujú prevod vlastníctva príslušných tovarov medzi darcami a príjemcami, ako aj príslušnú úlohu a zodpovednosť týchto subjektov pri zaisťovaní bezpečnosti, vysledovateľnosti a informovanosti spotrebiteľov v celom reťazci redistribúcie potravín.

Všetci spotrebitelia musia byť rovnako chránení rovnakými normami v oblasti bezpečnosti potravín, či už sa potraviny predávajú priamo spotrebiteľom alebo ich redistribučné a iné charitatívne organizácie redistribuujú ľuďom v núdzi. S cieľom zabezpečiť túto zásadu redistribúcia nadbytočných potravín vrátane dodávky a manipulácie s potravinami, ako aj prípadné ďalšie spracovanie a príprava potravín (napríklad v sociálnych reštauráciách) musia byť v súlade s predpismi EÚ o hygiene potravín, ktoré sa vzťahujú na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Normy v oblasti hygieny potravín, ktoré sa musia dodržiavať pri obchodných činnostiach, sa vzťahujú aj na činnosti redistribučných a charitatívnych organizácií.

S cieľom chrániť spotrebiteľov a zaistiť bezpečnosť potravín sa na trh môžu umiestniť iba potraviny, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v predpisoch EÚ o hygiene potravín a ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu, a to aj v prípade potravín, ktoré neziskové organizácie darovali na distribúciu ľuďom v núdzi. Redistribučné a charitatívne organizácie musia ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať všeobecné potravinové právo a predpisy EÚ o hygiene potravín [tzv. balík hygienických predpisov (46) pozostávajúci z nariadenia (ES) č. 852/2004, ktoré obsahuje všeobecné hygienické požiadavky, prípadne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (47), ktoré obsahuje dodatočné osobitné hygienické požiadavky na potraviny živočíšneho pôvodu].

5.1. Všeobecné hygienické požiadavky vzťahujúce sa na všetky činnosti týkajúce sa darovania potravín

Samotný cieľ predpisov o hygiene potravín – zabrániť kontaminácii potravín (a tým zabrániť ich znehodnoteniu v dôsledku bakteriálneho rastu) s cieľom chrániť ľudské zdravie – tiež prispieva k zníženiu potravinového odpadu. Predpisy EÚ o hygiene potravín sú veľmi všeobecné a poskytujú veľkú mieru flexibility na uspokojenie osobitných potrieb rôznych typov zariadení (napríklad reštaurácií). Táto flexibilita je vysvetlená v oznámení Komisie o realizácii systémov riadenia bezpečnosti potravín so zohľadnením programov nevyhnutných požiadaviek (PNP) a postupov založených na zásadách HACCP vrátane zjednodušovania/flexibility pri realizácii v prípade určitých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (48).

Nariadenie (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín sa vzťahuje na všetky potravinárske prevádzky.

V nariadení (ES) č. 852/2004 sa nestanovujú veľmi podrobné pravidlá, ale všeobecné požiadavky (napríklad na zabránenie kontaminácii potravín), ktoré musia dodržiavať všetky subjekty.

Tieto predpisy o hygiene potravín, ktoré poskytujú veľkú flexibilitu v tom, ako sa vykonávajú, sú jedinými predpismi, ktoré sa vzťahujú na:

5.2. Osobitné hygienické požiadavky vzťahujúce sa na redistribúciu potravín živočíšneho pôvodu

Dodatočné osobitné predpisy o hygiene potravín stanovené v nariadení (ES) č. 853/2004 sa uplatňujú v prípade, keď maloobchodníci a redistribučné organizácie dodávajú potraviny živočíšneho pôvodu iným zariadeniam. Potraviny živočíšneho pôvodu zahŕňajú mäso, produkty rybolovu a akvakultúry, mliečne výrobky (napr. syry), vajcia a výrobky z vajec atď. V zásade maloobchodníci, ktorí chcú dodávať potraviny živočíšneho pôvodu redistribučným alebo charitatívnym organizáciám, musia dodržať všetky ustanovenia nariadenia (ES) č. 853/2004, pričom podliehajú aj súvisiacim dodatočným administratívnym požiadavkám a záťaži vrátane schválenia vnútroštátnymi orgánmi pred začatím činností.

Odchýlka od nariadenia (ES) č. 853/2004 sa uplatňuje, ak na maloobchodnej úrovni dodávka potravín živočíšneho pôvodu:

Výnimky sa vzťahujú aj na tzv. zmiešané výrobky (49), t. j. potraviny, ktoré obsahujú spracované produkty živočíšneho pôvodu, ako aj produkty neživočíšneho pôvodu. Zahŕňajú veľké množstvo veľmi rozdielnych výrobkov (napríklad pizza so šunkou, olivy plnené syrom, chlieb alebo koláče s maslom, cestoviny s vaječnými výrobkami atď.). Sú vylúčené z uplatňovania dodatočných predpisov o hygiene potravín, ktoré sa vzťahujú na redistribúciu potravín živočíšneho pôvodu. Spracované produkty živočíšneho pôvodu používané ako prísady na prípravu takýchto potravín však musia byť získané a musí sa s nimi manipulovať v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 853/2004.

Na dodávky potravín živočíšneho pôvodu dodávané maloobchodníkmi, ktorým boli udelené takéto odchýlky, sa môžu vzťahovať dodatočné vnútroštátne predpisy.

Môže sa stať, že prevádzkovateľ, ktorý zvyčajne dodáva potraviny iba konečnému spotrebiteľovi, napríklad mäsiarstvo alebo supermarket [na ktoré sa nariadenie (ES) č. 853/2004 nevzťahuje], musí spĺňať všetky ustanovenia daného nariadenia pri darovaní určitých potravín (živočíšneho pôvodu) inému zariadeniu, či už ide o redistribučnú organizáciu alebo sociálnu reštauráciu. Ak činnosť prebieha medzi dvomi podnikmi, maloobchodník musí dodržať všetky ustanovenia nariadenia (ES) č. 853/2004.

Na riešenie tejto otázky sa členským štátom umožňuje odchýliť sa od pravidiel v nariadení (ES) č. 853/2004, ak ide o „okrajovú, miestnu a obmedzenú“ činnosť. Tieto pojmy sú ďalej vysvetlené v oddiele 3.6 usmerňovacieho dokumentu o implementácii určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 853/2004 o hygiene potravín živočíšneho pôvodu. Stručne povedané, pojem „okrajová“ znamená malú časť činností, pojem „obmedzená“ znamená obmedzenie činnosti na určité produkty a pojem „miestna“ odkazuje na bezprostrednú blízkosť dodávateľa. Členské štáty by mali tieto pojmy ďalej vymedziť vo vnútroštátnych opatreniach, ktoré musia oznámiť (50) Komisii a ostatným členským štátom.

V prílohe 2 sa uvádza rozhodovací strom, ktorý má darcom a príjemcom uľahčiť posudzovanie potreby súladu s nariadením (ES) č. 853/2004.

5.3. Hygienické požiadavky vzťahujúce sa na redistribúciu nadbytočných potravín z odvetvia pohostinských a stravovacích služieb

Hoci redistribúcia nadbytočných potravín z pohostinských a stravovacích zariadení je z hygienických dôvodov obmedzenejšia, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu v jednotlivých prípadoch identifikovať a posúdiť možné príležitosti, ako tieto potraviny redistribuovať. Kapacita na zaistenie bezpečnej redistribúcie prebytku sa bude líšiť v závislosti od faktorov, ako je: druh vyrobenej potraviny/jedla; charakter zariadenia; dostupnosť organizácií príjemcov; prístup k poskytovateľovi logistiky, ktorý vie zabezpečiť bezpečnú prepravu dostupného prebytku atď.

S cieľom predísť plytvaniu potravinami je dôležité, aby prevádzkovatelia stravovacích zariadení v čo najväčšej možnej miere zabránili produkcii nadmerného množstva potravín a pozorne monitorovali množstvá potravín, ktoré sú priebežne k dispozícii, napríklad v bufetoch. Hoci pravidlá v členských štátoch sa môžu líšiť, niektoré vnútroštátne orgány povolia redistribúciu určitých potravín dostupných zákazníkom, napríklad skladovateľných balených potravín (napr. korenie, krekry, sušienky atď.) za predpokladu, že výrobky nie sú otvorené a balenie nie je poškodené.

V nariadení (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín sa nezakazuje chladenie jedál na konci podávania s cieľom uľahčiť darovanie potravín z odvetvia stravovacích/pohostinských služieb.

V záujme uľahčenia bezpečnej redistribúcie nadbytočných potravín niektoré členské štáty a odvetvové organizácie vypracovali, resp. v súčasnosti vypracúvajú osobitné usmernenia o darovaní z odvetvia stravovacích/pohostinských služieb (51).

V nedávnych diskusiách s členskými štátmi v súvislosti s usmerneniami, ktoré sú na úrovni EÚ potrebné na uľahčenie darovania potravín, odborníci uviedli, že by sa mala zvážiť prax zmrazovania potravín pred uplynutím dátumu ich použiteľnosti s cieľom predĺžiť ich trvanlivosť a uľahčiť ich bezpečnú redistribúciu, pretože potraviny prijaté redistribučnými a charitatívnymi organizáciami sa nemôžu vždy darovať zákazníkovi do dátumu spotreby. Z hygienických dôvodov sa však v nariadení (ES) č. 853/2004 stanovuje, že potraviny živočíšneho pôvodu určené na zmrazovanie musia byť po výrobe zmrazené bez zbytočného odkladu (52). Táto požiadavka sa nevzťahuje na maloobchodníkov dodávajúcich výrobky iným prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ako sú potravinové banky, za predpokladu, že činnosť maloobchodníkov zostane okrajová, miestna a obmedzená v súlade s článkom 1 ods. 5 písm. b) bodom ii) uvedeného nariadenia. Členské štáty, ktoré poskytujú možnosť zmrazenia potravín živočíšneho pôvodu na účely redistribúcie, by mali prijať príslušné vnútroštátne opatrenia a oznámiť ich Komisii a ostatným členským štátom.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (53) o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa stanovujú všeobecné zásady, požiadavky a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie informácií o potravinách, a najmä na označovanie potravín. Jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tým, že im poskytne základ pre informované rozhodnutia a bezpečné používanie potravín. V súvislosti s redistribúciou nadbytočných potravín je rozhodujúce zabezpečiť, aby koneční príjemcovia mali prístup k rovnakým informáciám, aké sa vyžadujú a poskytujú pri nákupe potravín v obchode.

Zoznam povinných údajov, ktoré musia byť uvedené v označení potravín, je špecifikovaný v článku 9 ods. 1 nariadenia a okrem iného obsahuje: názov potraviny, zoznam zložiek, dátum minimálnej trvanlivosti alebo, ak je to vhodné, dátum spotreby; akékoľvek osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky používania; a označenie výživovej hodnoty. Ďalšie povinné informácie sa môžu vyžadovať aj v ustanoveniach o označovaní v iných právnych predpisoch EÚ vrátane odvetvových právnych predpisov (napr. nariadenie (ES) č. 853/2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu, predpisy spoločnej organizácie trhov, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (54) o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, obchodné normy) alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

V článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov týkajúca sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom. Okrem iného sa v ňom uvádza, že:

V prípade balenej potraviny sa v článku 12 ods. 2 stanovuje, že povinné informácie o potravinách musia byť uvedené priamo na balení alebo na pripojenej etikete. V niektorých prípadoch takéto informácie môžu byť uvedené aj v obchodných dokladoch týkajúcich sa potravín, ak možno zaručiť, že takéto doklady buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo boli zaslané vopred alebo zároveň s dodávkou. V článku 8 ods. 7 sa stanovuje, že poskytovanie informácií prostredníctvom obchodných dokladov je možné v prípadoch, ak sú balené potraviny určené konečnému spotrebiteľovi, ale umiestňujú sa na trh v štádiu pred predajom konečnému spotrebiteľovi, alebo ak sú určené na zásobovanie zariadení spoločného stravovania (na ďalšiu prípravu, spracovanie, delenie alebo porciovanie).

Okrem informácií o potravinách, ktoré sa uvádzajú v obchodných dokladoch, musia byť na vonkajšom obale, v ktorom sa balené potraviny umiestňujú na trh, uvedené aj tieto údaje: názov potraviny, dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby, všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia a meno alebo obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku zodpovedného za poskytovanie informácií o potravinách (ako sa uvádza v článku 8 ods. 1).

V prípade nebalených potravín sa v článku 44 bližšie objasňuje, ktoré informácie sa musia poskytnúť a akým spôsobom. Uvádza sa v ňom, že ak sa potraviny ponúkajú na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania bez balenia alebo ak sú potraviny zabalené v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo sú balené na priamy predaj, poskytnutie údajov uvedených v článku 9 ods. 1 písm. c) je povinné. To znamená, že spotrebiteľ musí byť informovaný, či je v potravine prítomná akákoľvek zložka alebo pomocná látka uvedená v prílohe II k nariadeniu alebo získaná z látok alebo výrobkov uvedených v prílohe II, spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť, ktoré sa používajú pri výrobe alebo príprave potraviny a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave.

V článku 44 sa tiež uvádza, že členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa spôsobu, akým sa majú poskytovať informácie o alergénoch (a akékoľvek iné povinné údaje stanovené v predpisoch EÚ, ktoré sa vyžadujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch vzťahujúcich sa na nebalené potraviny), a v prípade potreby pravidlá týkajúce sa ich formy vyjadrenia a prezentácie. Napríklad niektoré členské štáty prijali osobitné právne predpisy, ktoré umožňujú v obchodoch zavesiť označenia, na ktorých sa uvádza, že ľudia sa môžu obrátiť na pracovníkov a požiadať ich o ďalšie informácie o alergénoch.

V osobitnom prípade produktov rybolovu a akvakultúry možno povinné informácie o nebalených potravinách poskytovať pri maloobchodnom predaji prostredníctvom komerčných oznamov, ako sú vývesné tabule alebo plagáty.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí dodávajú potraviny, ktoré nie sú určené konečnému spotrebiteľovi, iným prevádzkovateľom potravinárskych podnikov alebo zariadeniam spoločného stravovania, zabezpečia, aby títo iní prevádzkovatelia potravinárskych podnikov mali dostatočné informácie, ktoré im umožnia plniť si povinnosti týkajúce sa prítomnosti a presnosti informácií o potravinách (ako sa uvádza v článku 8 ods. 2), napríklad tak, že tieto informácie uvedú v obchodných dokladoch, ak nie sú uvedené na samotnej potravine.

V prípade osobitných informácií pre spotrebiteľa, ktoré sa majú poskytovať o produktoch rybolovu a akvakultúry, sa ich prenos v prípade potreby zabezpečí podľa odvetvových pravidiel vysledovateľnosti. Na spracované a pripravené produkty rybolovu a akvakultúry (patriace pod kódy 1604 a 1605 kombinovanej nomenklatúry (55)) sa uplatňuje všeobecné pravidlo podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

Bez ohľadu na to, či sú potraviny zakúpené spotrebiteľmi alebo sú bezplatne sprístupnené konečným príjemcom prostredníctvom potravinovej pomoci alebo iných mechanizmov redistribúcie potravín, informácie o potravinách musia byť prítomné a poskytnuté konečnému príjemcovi v súlade s predpismi EÚ a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom. Ak sú darované potraviny označené v súlade so všetkými právnymi požiadavkami, povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách možno ľahko splniť. Ak sa však vyprodukuje prebytok potravín, napríklad na výrobnej úrovni, v dôsledku nesprávneho označenia výrobkov a/alebo chýb pri označovaní, ktoré znemožnia prístup potravinového výrobku k bežným maloobchodným kanálom, bude potrebné prijať dodatočné objasnenie a/alebo opatrenia, aby sa zabezpečilo, že konečný príjemca dostane všetky povinné informácie, ktoré sa vyžadujú.

Pokiaľ ide o balené potraviny sprístupnené konečnému spotrebiteľovi, v predpisoch EÚ sa vyžaduje, aby sa na obale alebo na pripojenej etikete uviedli všetky povinné údaje. V prípadoch, keď potraviny s nedostatočným označením nemôžu byť pred redistribúciou označené, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedný za informácie o potravinách (pozri článok 8 ods. 1) musí poskytnúť všetky potrebné informácie redistribučnej a/alebo charitatívnej organizácii, aby zabezpečil, že si tieto organizácie budú môcť splniť svoje povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách konečnému príjemcovi. Niektoré členské štáty poskytli usmernenia, aby zabezpečili, že bezpečná a jedlá potravina, ktorá by sa inak vyhodila, sa bude môcť redistribuovať, pričom sa súčasne zabezpečí, aby konečný príjemca mal prístup ku všetkým potrebným informáciám (pozri článok 9 ods. 1), a to aj vtedy, ak takéto informácie nie sú priamo uvedené na etikete. V prípadoch, keď chybné označenie môže mať dôsledky na verejné zdravie (napríklad v prípade informácií o prítomnosti alergénov), však členské štáty môžu požadovať, aby sa chyba na označení príslušného výrobku pred jeho darovaním opravila.

V nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa vyžaduje, aby sa povinné informácie o potravinách uviedli v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny umiestňujú na trh (56). Okrem toho členské štáty, v ktorých sa výrobok predáva, môžu vyžadovať používanie konkrétneho jazyka (57).

V praxi ide o úradný jazyk (úradné jazyky) krajiny, v ktorej sa potraviny umiestňujú na trh. Povinné informácie však možno poskytovať aj v cudzom jazyku, ktorému spotrebiteľ bez problémov rozumie. Existuje mnoho príkladov, v ktorých vedia spotrebitelia ľahko pochopiť pojmy alebo výrazy, hoci nie sú v ich vlastnom jazyku. V takýchto prípadoch by požadovanie zmien v označovaní bolo neprimerané.

Keďže označovanie potravinových výrobkov v cudzom jazyku môže predstavovať prekážku v ďalšej redistribúcii potravín, niektoré členské štáty v tejto súvislosti vypracovali usmernenia.

Je dôležité, aby spotrebitelia dostali potrebné informácie o potravinách, ktoré konzumujú, a to aj vtedy, keď nie sú balené a keď stravovacia služba alebo (sociálna) reštaurácia spracúva, pripravuje a varí potraviny na ďalšiu spotrebu. Ako sa uvádza v oddiele 6.1, v takýchto prípadoch sa požadované informácie o potravinách obmedzujú na informácie týkajúce sa prítomnosti alergénov a akékoľvek ďalšie dodatočné informácie vyžadované vnútroštátnymi predpismi.

V článku 44 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 sa tiež uvádza, že členské štáty môžu prijať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa spôsobu, akým sa majú poskytovať informácie o alergénoch (a prípadné ďalšie povinné informácie), a v prípade potreby pravidlá týkajúce sa ich formy vyjadrenia a prezentácie.

Členské štáty teda majú plnú kapacitu na stanovenie všetkých potrebných pravidiel, ktorými zabezpečia, aby sa informácie o alergénoch v potravinách jednoducho a efektívne dostali k redistribučným a charitatívnym organizáciám a v konečnom dôsledku k spotrebiteľom. Väčšina členských štátov už takéto opatrenia prijala.

Vyznačovanie dátumov na potravinách má pomôcť spotrebiteľom využívať ich bezpečne a optimálne. Tento dátum označuje čas, do ktorého možno potravinu uchovávať za stanovených podmienok skladovania. Kľúčovým právnym predpisom EÚ, pokiaľ ide o vyznačovanie dátumov, je nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.

Formát, ktorý sa má použiť pri vyjadrovaní uvedených označení dátumu, je uvedený v prílohe X k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011.

Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi EÚ vypracovala leták (58), v ktorom sa uvádzajú ďalšie informácie o význame týchto dvoch dátumov, ako aj o preklade týchto pojmov v jednotlivých národných jazykoch. Komisia uverejnila aj informačnú grafiku s cieľom pomôcť objasniť význam týchto pojmov, ako aj nedávne zistenia týkajúce sa chápania týchto pojmov zo strany spotrebiteľov (59). Členský štát a organizácie zainteresovaných strán zároveň vedú informačné kampane a vyvíjajú nástroje týkajúce sa vyznačovania dátumov s cieľom poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov usmernenia a spotrebiteľom rady k manipulácii s potravinami (60).

Za určenie dátumu spotreby aj dátumu minimálnej trvanlivosti sú zodpovední výrobcovia potravín. S výnimkou konzumných vajec sa v právnych predpisoch EÚ nestanovuje, ako by sa malo stanoviť označenie dátumu (t. j. uvedenie buď dátumu spotreby, alebo dátumu minimálnej trvanlivosti). Zatiaľ čo konzumácia potravín po dátume spotreby môže predstavovať ohrozenie bezpečnosti, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sa stále môžu bezpečne konzumovať za predpokladu, že sa dodržia podmienky skladovania a ich balenie nie je poškodené. Pokiaľ ide o dátumy minimálnej trvanlivosti, výrobcovia zaručujú kvalitu potravín (napr. chrumkavosť, farbu, chuť…) a súlad so všetkými tvrdeniami uvedenými v označení (napr. výživové tvrdenia týkajúce sa obsahu vitamínu C v potravinách) až do konca dátumu minimálnej trvanlivosti.

Pokiaľ ide o darovanie potravín s vyznačeným dátumom spotreby, darcovia potravín by mali zabezpečiť dostatočnú trvanlivosť po dodaní takýchto výrobkov potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám s cieľom umožniť ich bezpečnú distribúciu a používanie konečným spotrebiteľom pred uvedeným dátumom spotreby. Niektoré členské štáty stanovili osobitné pravidlá týkajúce sa minimálnej trvanlivosti, ktorá by mala byť k dispozícii, keď sa potraviny poskytujú na darovanie (61).

Predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti je podľa pravidiel EÚ povolený za predpokladu, že príslušné potraviny sú stále bezpečné a ich prezentácia nie je klamlivá. V každom stupni potravinového reťazca je povolené umiestňovať na trh potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Je zodpovednosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (napr. maloobchodníka), aby zabezpečil, že potraviny sú stále bezpečné na ľudskú spotrebu a že spotrebitelia sú riadne informovaní o tom, že príslušný výrobok je po dátume minimálnej trvanlivosti (napr. takéto výrobky sa môžu umiestňovať na trh samostatne s uvedením, že sú po dátume minimálnej trvanlivosti).

Niektoré členské štáty obmedzujú alebo dokonca zakazujú umiestňovať na trh potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, čo vedie k plytvaniu potravinami, ktorému by sa dalo predísť (62). Takéto postupy, ktoré obmedzujú zhromažďovanie a redistribúciu potravín, môžu byť dôsledkom nedostatočnej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o otázku, ako dlho po dátume minimálnej trvanlivosti možno daný potravinový výrobok poskytovať spotrebiteľom, a potreby rešpektovať úlohu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí nesú zodpovednosť za stanovenie označenia dátumu. Niektorí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu mať aj svoje vlastné interné normy, pokiaľ ide o to, ako dlho po dátume minimálnej trvanlivosti možno výrobok redistribuovať na ľudskú spotrebu, pričom zohľadňujú napríklad jeho špecifikácie kvality.

S cieľom uľahčiť redistribúciu potravín po dátume minimálnej trvanlivosti niektoré vnútroštátne orgány v členských štátoch subjektom poskytli dodatočné usmernenia týkajúce sa potravín, ktoré môžu potravinové banky a iné charitatívne organizácie využívať/distribuovať aj po dátume minimálnej trvanlivosti, ako aj orientačný časový rámec pre každú príslušnú kategóriu potravín (63). Verejné orgány však zdôrazňujú, že takéto usmernenia sú len orientačné a že prípadná distribúcia potravín po dátume minimálnej trvanlivosti sa musí posudzovať od prípadu k prípadu. Ak existuje dôvod domnievať sa, že potravina už nie je vhodná na konzumáciu, nemala by sa ďalej distribuovať. Vždy je však potrebné zaručiť správne podmienky skladovania a integritu balenia.

Podľa obchodných pravidiel EÚ vajcia umiestňované na trh ako trieda „A“ (t. j. konzumné vajcia) musia byť označené dátumom minimálnej trvanlivosti, ktorý je stanovený na 28 dní po znáške (64). V predpisoch EÚ v oblasti hygieny potravín (65) sa ďalej stanovuje, že vajcia sa musia spotrebiteľovi dodať najneskôr 21 dní po znáške. To znamená, že hoci sa vajcia po 21 dňoch už nemôžu ďalej predávať v maloobchodnom predaji, spotrebitelia, ktorí kúpia vajcia do tohto dátumu, majú ešte ďalší týždeň, počas ktorého majú istotu o kvalite a čerstvosti nakúpených vajec.

S cieľom zabrániť plytvaniu potravinami môžu maloobchodníci predávať vajcia po uplynutí 21 dní odvetviu spracovania vajec (66) na výrobu vaječných výrobkov a/alebo ich spracúvať (s dostatočným tepelným ošetrením), aby sa umožnilo ich ďalšie využitie. Z toho istého dôvodu môžu byť vajcia po uplynutí 21 dní k dispozícii aj na redistribúciu za predpokladu, že prijímajúci prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (napr. charitatívna organizácia) vajcia pred ich sprístupnením spotrebiteľom spracuje (s dostatočným tepelným ošetrením na zaistenie ich bezpečnosti).

Daň z pridanej hodnoty môže mať dôsledky na transfer nadbytočných potravín od darcov k potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám.

Ostatné fiškálne nástroje (ako napríklad daňové odpočty a daňové úľavy pre podniky) môžu poskytnúť ekonomické stimuly na darovanie potravín, a tým podporiť redistribúciu nadbytočných jedlých potravín a prevenciu potravinového odpadu.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni EÚ upravuje smernica o DPH (67), ktorá sa musí implementovať do vnútroštátneho práva. Právne predpisy v oblasti DPH, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch EÚ, môžu niekedy mať dôsledky na darovanie potravín, pretože sú vnímané ako prekážka transferu nadbytočných potravín medzi darcami, potravinovými bankami a inými charitatívnymi organizáciami (68). Pri prispôsobovaní pravidiel vzťahujúcich sa na tovary dodávané bezplatne (podľa článkov 16 a 74 smernice o DPH) môžu členské štáty uľahčiť darovanie nadbytočných potravín na charitatívne účely.

Výbor EÚ pre DPH 7. decembra 2012 schválil usmernenia (69) s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie smernice o DPH vo všetkých členských štátoch EÚ. V usmerneniach sa konkrétne uvádzajú informácie týkajúce sa uplatňovania článkov 16 a 74 v súvislosti s darovaním potravín:

Uplatňovanie pravidiel DPH na redistribúciu potravín v členských štátoch EÚ

V niektorých členských štátoch sa pri darovaní potravín potravinovým bankám platí nízka DPH alebo sa neplatí žiadna DPH, pretože podľa článku 74 smernice o DPH implementovanej do vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátne orgány považujú hodnotu darovaných potravín blízko dátumu minimálnej trvanlivosti/spotreby za nízku alebo nulovú. Na druhej strane, iné členské štáty EÚ považujú cenu výrobku na darovanie za rovnocennú s nákupnou cenou pri bežných obchodných transakciách. DPH sa preto počíta aj na základe obchodnej ceny, čo má negatívne dôsledky na darovanie potravín (70).

Zo zistení porovnávacej štúdie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) o právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa darovania potravín vyplýva, že väčšina posudzovaných členských štátov (71) v prípade darovania potravín potravinovým bankám neukladá DPH za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Podľa štúdie EHSV a ďalších informácií, ktoré Komisii poskytli odborníci z členských štátov, Belgicko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko a Taliansko zaviedli vo svojich vnútroštátnych daňových právnych predpisoch osobitné ustanovenia týkajúce sa DPH v súvislosti s darovaním potravín. V Spojenom kráľovstve má väčšina potravín nulovú DPH, ale existujú výnimky, na ktoré sa vzťahuje štandardná sadzba DPH (t. j. 20 %), napríklad cukrovinky, čokoládové sušienky, zemiakové lupienky atď. V praxi má väčšina potravín darovaných charitatívnym organizáciám v Spojenom kráľovstve nulovú DPH, čo znamená, že spoločnosť ich môže darovať bez toho, aby musela účtovať daň. Španielsko a Švédsko nemajú osobitné ustanovenia o DPH v súvislosti s darovaním potravín.

V odpovedi na otázku Európskeho parlamentu (72) Komisia vyjadrila názor, že daňové prekážky by nemali brániť darovaniu potravín potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám. Komisia v súlade s usmerneniami, ktoré schválil Výbor EÚ pre DPH, odporúča, aby pri určovaní DPH v prípade darovania potravín bola hodnota tohto tovaru upravená podľa okolností a stavu tovaru v čase darovania. Ak k darovaniu potravín dochádza tesne pred dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby, alebo ak tovar nie je vhodný na predaj, ale možno ho bezpečne konzumovať, členské štáty by tieto okolnosti pri stanovovaní splatnej DPH mali vziať do úvahy a DPH by v prípadoch, keď potraviny skutočne nemajú žiadnu hodnotu, mohla byť dokonca nulová (73).

Niektoré členské štáty sa snažia stimulovať darovanie potravín tým, že ponúkajú daňové odpočty. Ostatné členské štáty poskytujú daňové úvery na podporu redistribučných systémov.

Daňové stimuly pre podniky zavedené v niekoľkých členských štátoch (napr. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko) preukázali svoju účinnosť pri podpore darovania nadbytočných potravín v odvetví. Vo Francúzsku možno účtovať 60 % (74) a v Španielsku 35 % z čistej účtovnej hodnoty darovaných potravín ako zápočet dane z príjmu právnických osôb (daňový úver), čo znamená, že darcovia potravín si môžu odpočítať percentuálny podiel hodnoty darovaných potravín z dane z príjmu právnických osôb. Z porovnávacej štúdie, ktorú vypracoval výbor EHSV, takisto vyplýva, že vo väčšine ostatných skúmaných členských štátov môže byť darovanie potravín považované za odpočítateľný daňový náklad a môže znížiť zdaniteľný príjem (v rámci určitých obmedzení a prahových hodnôt v závislosti od členských štátov). EHSV konštatuje, že Portugalsko zaviedlo zvýšený daňový odpočet, čo znamená, že darcovia si môžu v čase darovania odpočítať až 140 % hodnoty potravín za predpokladu, že potraviny sa použijú na sociálne účely (napríklad zásobovanie potravinových bánk) a budú obmedzené na 8/1 000 z obratu darcu.

8.1. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a darovanie potravín

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) má osobitný cieľ prispieť k zmierňovaniu najhorších foriem chudoby v EÚ prostredníctvom poskytovania nefinančnej pomoci najviac znevýhodneným osobám v EÚ. Pomoc z fondu FEAD môže mať formu podpory potravín, základnej materiálnej pomoci (oblečenie, obuv, hygienické potreby atď.) alebo činnosti na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb.

V každom členskom štáte sa FEAD realizuje za pomoci partnerských organizácií – verejných orgánov alebo neziskových organizácií – zodpovedných za distribúciu pomoci alebo uskutočňovanie činností sociálneho začlenenia.

Potraviny distribuované partnerskými organizáciami sa môžu zakúpiť z prostriedkov FEAD, ale môžu byť aj darované. Operačný program FEAD môže zabezpečiť financovanie darovania potravín, pričom potraviny sú darované partnerskej organizácii a distribuované najodkázanejším osobám bezplatne. Náklady partnerských organizácií na zber darovaných potravín od darcu, ich prepravu, skladovanie a distribúciu najodkázanejším osobám možno pokryť z finančných prostriedkov FEAD. Týmto spôsobom môže FEAD prispieť k zníženiu potravinového odpadu. Z fondu FEAD môžu byť podporované aj činnosti partnerských organizácií zamerané na zvyšovanie povedomia medzi potenciálnymi darcami.

Možnosť financovania darovania potravín musí byť stanovená v príslušnom operačnom programe FEAD. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (75) sa stanovuje, že partnerským organizáciám sa uhrádzajú skutočne vynaložené a zaplatené náklady (76). Komisia však navrhla niekoľko zmien nariadenia (EÚ) č. 223/2014 ako súčasť návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách prijatého 14. septembra 2016 [COM(2016) 605 final]. Jedna z týchto zmien, ak sa prijme, poskytne členským štátom možnosť využívať pri financovaní darovania potravín aj zjednodušené možnosti nákladov. V dôsledku toho budú členské štáty môcť vymedziť paušálne sadzby, jednorazové sumy alebo jednotkové náklady a použiť ich ako základ pre platby partnerským organizáciám, ktoré zhromažďujú a distribuujú darované potraviny.

Komisia zriadila sieť FEAD na výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami FEAD. Toto je fórum, kde sa partnerské organizácie môžu podeliť o svoje skúsenosti s darovanými potravinami: http://ec.europa.eu/feadnetwork.

Systém riadenia trhov EÚ (prvok „spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov“) aktívne podporuje odvetvie ovocia a zeleniny prostredníctvom týchto štyroch všeobecných cieľov: konkurencieschopnejšie a trhovo orientované odvetvie; menej výkyvov príjmov výrobcov súvisiacich s krízou; väčšia konzumácia ovocia a zeleniny v EÚ a zvýšené využívanie ekologických kultivačných a výrobných techník.

S cieľom využiť ovocný a zeleninový režim sa pestovatelia môžu pripojiť k organizáciám výrobcov, ktoré dostávajú podporu na realizáciu operačných programov na základe národnej stratégie.

Opatrenia na predchádzanie krízam a riadenie kríz v rámci spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (SOT) ponúkajú organizáciám výrobcov možnosť stiahnuť množstvá ovocia a zeleniny z trhu. Keďže výroba ovocia a zeleniny podlieha významným výkyvom a výrobky sú sezónne a vo veľkej miere podliehajú skaze, schémy stiahnutia z trhu uľahčujú riadenie prebytku trhu, ktorý môže vzniknúť. Finančná podpora sa v plnej miere poskytuje z rozpočtu Únie, ak sú ovocie a zelenina stiahnuté z trhu určené na bezplatnú distribúciu výrobkov prostredníctvom charitatívnych organizácií (v rámci 5 % objemu produkcie umiestnenej na trh každou organizáciou výrobcov). Na požiadanie však členské štáty môžu povoliť charitatívnej organizácii a inštitúciám, ktoré takéto výrobky dostávajú, aby požiadali o príspevok od konečných príjemcov.

Právne predpisy EÚ dávajú pred inými účelmi prednosť bezplatnej distribúcii (stiahnutie z trhu na účely charity) tým, že poskytujú vyššiu úroveň finančnej podpory. V prípade stiahnutia ovocia a zeleniny na iné účely (napr. nepotravinárske použitie, ako je kompostovanie, hnojenie, konverzia energie atď.) sa finančná pomoc Únie obmedzuje na 50 % (alebo za určitých podmienok 60 %) skutočne vynaložených výdavkov. Takéto stiahnutie ovocia a zeleniny z trhu je preto formou organizovaného darovania konečným príjemcom.

Bezplatná distribúcia ovocia a zeleniny stiahnutých z trhu sa týka týchto príjemcov: charitatívne organizácie a nadácie schválené členskými štátmi; väzenské zariadenia; školy; detské prázdninové tábory; nemocnice a domovy dôchodcov určené členskými štátmi.

Títo príjemcovia podniknú všetky potrebné kroky, aby zabezpečili, že takto distribuované množstvá dopĺňajú množstvá, ktoré takéto zariadenia bežne nakupujú, a že majú dostatočnú kapacitu na uskladnenie prijatých produktov.

Pravidlá SOT umožňujú aj spracovanie ovocia a zeleniny stiahnutých z trhu na účely bezplatnej distribúcie. V takýchto prípadoch možno príjemcom bezplatnej distribúcie povoliť, aby spracovateľom ovocia a zeleniny zaplatili v naturáliách, za predpokladu, že na úrovni členských štátov existujú príslušné pravidlá zabezpečujúce, že spracované výrobky sú určené konečným príjemcom.

Stanovuje sa tiež špecifické označovanie na podporu zdroja a využívania finančných prostriedkov EÚ. Poskytnutím vyššej sadzby príspevkov Únia jednoznačne dáva prioritu tomu, aby sa výrobky stiahnuté z trhu redistribuovali ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych organizácií, ako aj iných inštitúcií schválených členskými štátmi.

Prispievanie k udržateľnému využívaniu živých morských biologických zdrojov je jedným z hlavných cieľov spoločnej organizácie trhov (SOT) v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry. Organizácie výrobcov sú hlavnými subjektmi zodpovednými za plnenie tohto cieľa.

Dvomi komplementárnymi cieľmi v tejto súvislosti je zabrániť nechceným úlovkom, resp. znížiť ich na minimum, a pokiaľ im nemožno zabrániť, čo najlepšie ich využiť. Na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky EÚ týkajúcich sa ochrany a na podporu selektívnych spôsobov rybolovu sa v prípade určitých druhov používajú minimálne ochranné referenčné veľkosti. V dôsledku toho sa v prípade takýchto druhov úlovky, ktoré sú pod minimálnou ochrannou referenčnou veľkosťou, nesmú používať na priamu ľudskú spotrebu. Takéto úlovky sa však môžu použiť na iné účely za predpokladu, že nevedú k vytvoreniu trhu s rybami, ktoré nedosahujú požadovanú veľkosť.

Ďalšou dôležitou činnosťou organizácií výrobcov je prispôsobovanie výroby požiadavkám trhu. Prostredníctvom plánovania činností rybolovu na základe dopytu na trhu takým spôsobom, aby na trhu vždy existoval odbyt pre vylodené ryby, môžu organizácie výrobcov zabezpečiť čo najlepšie príjmy pre rybárov a súčasne obmedziť vznik potravinového odpadu.

Od svojej reformy v roku 2014 SOT zrušila väčšinu kompenzačných opatrení týkajúcich sa stiahnutia z trhu. Na zabezpečenie bezproblémového postupného zavádzania nového systému sa však zaviedlo dočasné opatrenie (77), ktoré do konca roka 2018 umožňuje organizáciám výrobcov produktov rybolovu stiahnuť produkty z trhu, keď je trhová cena príliš nízka. Táto finančná podpora sa poskytuje za osobitných podmienok, ktoré napríklad vyžadujú opätovné umiestnenie produktov na trh na ľudskú spotrebu (či už za úhradu alebo bezplatne).

Hoci SOT osobitne nepodporuje darovanie produktov rybolovu a akvakultúry, táto možnosť nie je vylúčená. Poskytovanie produktov rybolovu na priamu ľudskú spotrebu sa obmedzuje len na tie produkty, ktoré spĺňajú minimálne ochranné referenčné veľkosti a spoločné obchodné normy v čase prvej ponuky na predaj alebo prvého predaja. Takéto obmedzenie sa nevzťahuje na produkty akvakultúry.

(2) Estimates of European food waste levels (Odhady úrovní plytvania potravinami v Európe), FUSIONS (marec 2016).

(3) FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo). 2011. Global Food Losses and Food Waste – Extent, Causes and Prevention (Globálne potravinové straty a plytvanie potravinami – Rozsah, príčiny a prevencia). Rím: UN FAO.

(4) M. Kummu, H. de Moel, M. Porkka, S. Siebert, O. Varis, a P.J. Ward. 2012. „Lost Food, Wasted Resources: Global Food Supply Chain Losses and Their Impacts on Freshwater, Cropland and Fertilizer Use“ (Straty potravín, plytvanie zdrojmi: Straty globálneho potravinového reťazca a ich vplyvy na využívanie sladkých vôd, ornej pôdy a hnojív). Science of the Total Environment 438: 477 – 489.

(5) FAO. 2013. Food Wastage Footprint & Climate Change (Stopa spôsobená plytvaním potravinami a zmena klímy). Rím: UN FAO.

(6) FAO. 2015. Food Wastage Footprint & Climate Change (Stopa spôsobená plytvaním potravinami a zmena klímy). Rím: UN FAO.

(7) Európska federácia potravinových bánk (FEBA): http://www.eurofoodbank.eu/. Navyše Tafel (nemecké „potravinové banky“, ktoré nie sú členmi FEBA) ročne distribuuje približne 220 000 ton potravín medzi 1,5 milióna ľudí.

(8) Zdokumentované napríklad v týchto dokumentoch: Comparative study on EU Member States‘ legislation and practices on food donations (Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch členských štátov EÚ týkajúcich sa darovania potravín, EHSV, 2014); Counting the Cost of Food Waste: EU food waste prevention (Počítanie nákladov na potravinový odpad: Predchádzanie vzniku potravinového odpadu EÚ, Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva, 2013 – 14); Review of EU legislation and policies with implications on food waste (Preskúmanie právnych predpisov a politík EÚ s dôsledkami na potravinový odpad), FUSIONS, 2015. Food redistribution in the Nordic Region (Redistribúcia potravín v severskej oblasti, Severská rada ministrov, TemaNord, 2014 – 2016); ako aj na stretnutiach Komisie a v individuálnych príspevkoch prijatých od príslušných vnútroštátnych orgánov a zainteresovaných strán vrátane členov platformy EÚ pre potravinové straty a potravinový odpad zriadenej v roku 2016 ako súčasť akčného plánu pre obehové hospodárstvo (pozri http://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/eu_actions/index_en.htm).

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“[COM(2015) 614 final].

(10) Food Redistribution in the Nordic Region, phase II: identification of best practice models for enhanced food redistribution (Redistribúcia potravín v severskej oblasti, fáza II: identifikácia modelov osvedčených postupov na zlepšenie redistribúcie potravín, TemaNord, 2016).

(11) Napríklad „Every Meal Matters – Food donation guidelines“ (Každé jedlo je dôležité – Usmernenia o darovaní potravín), FoodDrinkEurope/EuroCommerce/Európska federácia potravinových bánk – schválené Stálym výborom Európskej komisie pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

(17) Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (máj 2015). Comprehensive definition for ‘recovery and redistribution of safe and nutritious food for human consumption’ (Komplexná definícia „zhromažďovania a redistribúcie bezpečných a výživných potravín na ľudskú spotrebu“) (http://www.fao.org/save-food/news-and-multimedia/news/news-details/en/c/288692/).

(18) Britská organizácia WRAP poskytla usmernenie o tom, čo predstavuje prebytok potravín vhodný na redistribúciu, v rámci nástroja, ktorý odvetviu pomôže zvýšiť redistribúciu nadbytočných potravín a nápojov v Spojenom kráľovstve. Framework for Effective Redistribution Partnerships (Rámec pre účinné partnerstvá v oblasti redistribúcie) (WRAP, 2016).

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(20) Klasifikácia navrhnutá v usmerneniach týkajúcich sa darovania potravín, ktoré vypracovali organizácie FoodDrinkEurope, EuroCommerce a Európska federácia potravinových bánk, Every Meal Matters (Každé jedlo je dôležité), jún 2016, s. 16.

(21) https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/biosafety_fh_legis_guidance_reg-2004-852_sk.pdf.

(22) Pozri napríklad: Guidance on the application of EU food hygiene law to community and charity food provision (Usmernenie k uplatňovaniu právneho predpisu EÚ o hygiene potravín na komunitné a charitatívne poskytovanie potravín), UK Food Standards Agency, marec 2016.

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(29) V článku 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa uvádza, že „po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18) v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002“.

(30) Postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov (HACCP), t. j. systém vlastnej kontroly, v ktorom sa v súlade so zásadami HACCP identifikujú, vyhodnocujú a kontrolujú nebezpečenstvá, ktoré sú závažné z hľadiska bezpečnosti potravín.

(31) Oznámenie Komisie o realizácii systémov riadenia bezpečnosti potravín so zohľadnením programov nevyhnutných požiadaviek (PNP) a postupov založených na zásadách HACCP vrátane zjednodušovania/flexibility pri realizácii v prípade určitých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov (2016/C 278/01) (Ú. v. EÚ C 278, 30.7.2016, s. 1).

(33) Usmernenie k vykonávaniu článkov 11, 12, 14, 17, 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 178/2002 o všeobecnom potravinovom práve. Závery Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/gfl_req_guidance_rev_8_en.pdf.

(37) Usmernenie k vykonávaniu článkov 11, 12, 14, 17, 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 178/2002 o všeobecnom potravinovom práve.

(38) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, (Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2011, s. 2).

(39) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 208/2013 z 11. marca 2013 o požiadavkách na vysledovateľnosť klíčkov a semien určených na výrobu klíčkov (Ú. v. EÚ L 68, 12.3.2013, s. 16).

(40) Usmernenie k vykonávaniu článkov 11, 12, 14, 17, 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 178/2002 o všeobecnom potravinovom práve.

(42) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(43) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).

(44) Usmernenie k vykonávaniu článkov 11, 12, 14, 17, 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 178/2002 o všeobecnom potravinovom práve.

(45) Napr. Francúzsko – model vzájomnej dohody o darovaní potravín medzi maloobchodnou spoločnosťou a združením potravinovej pomoci autorizovanej podľa článku L. 230-6 zákona o vidieku a morskom rybolove (Convention de dons de denrées alimentaires entre un commerce de détail alimentaire et une association d’aide alimentaire habilitée en application de l’article L. 230-6 du code rural et de la pêche maritime) (pozri: http://agriculture.gouv.fr/don-alimentaire-un-modele-de-convention-entre-distributeurs-et-associations).

(46) http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/hygienelegislation/com_.rules_en.htm

(47) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22).

(49) Článok 2 písm. a) rozhodnutia Komisie 2007/275/ES zo 17. apríla 2007 o zoznamoch zvierat a výrobkov, na ktoré sa vzťahujú kontroly na miestach hraničnej kontroly podľa smerníc Rady 91/496/EHS a 97/78/ES (Ú. v. EÚ L 116, 4.5.2007, s. 9).

(50) Postup oznamovania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1)..

(51) Pozri „Usmernenia o darovaní potravín“ na: http://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/library_en.

(52) Mäso určené na zmrazenie sa musí po výrobe zmraziť bez zbytočného odkladu [nariadenie (ES) č. 853/2004]. To vylučuje možnosť zmrazenia takýchto výrobkov na konci ich trvanlivosti z dôvodov hygieny a kvality.

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18).

(54) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).

(55) Kombinovaná nomenklatúra (https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/calculation-customs-duties/what-is-common-customs-tariff/combined-nomenclature_en).

(56) Článok 15 nariadenia. Táto požiadavka nie je nová; prvýkrát bola stanovená v článku 14 smernice Rady 79/112/EHS z 18. decembra 1978 (Council Directive 79/112/EEC of 18 December 1978 on the approximation of the laws of the Member States relating to the labelling, presentation and advertising of foodstuffs for sale to the ultimate consumer) (Ú. v. ES L 33, 8.2.1979, s. 1) o označovaní potravín.

(58) https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/fw_lib_best_before_sk.pdf.

(59) http://ec.europa.eu/food/safety/docs/fw_eu_actions_date_marking_infographic_en.pdf

(60) Dánsko: „rozhodovací strom“ týkajúci sa vyznačovania dátumov http://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/fw_lib_da_mind-the-date_decision-tree.pdf.

(61) Napríklad vo Francúzsku sa v modelovej dohode stanovujúcej podmienky darovania potravín medzi odvetvím a charitatívnymi organizáciami (vymedzenými v zákone č. 2016-138 z 11. februára 2016) vyžaduje, aby výrobcovia potravín a maloobchodníci poskytovali potraviny s vyznačeným dátumom spotreby, ktorých trvanlivosť v čase ich dodania potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám je najmenej 48 hodín.

(62) Comparative study on EU Member States’ legislation and practices on food donations (Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch členských štátov EÚ týkajúcich sa darovania potravín), Európsky hospodársky a sociálny výbor, 2014.

(63) Pozri napríklad: Belgická agentúra pre bezpečnosť potravín Circulaire relative aux dispositions applicables aux banques alimentaires et associations caritatives, 8. februára 2017; Taliansko – Manual of Good Practices for Charitable Organisations, (Príručka osvedčených postupov pre charitatívne organizácie), Caritas Italiana, Fondazione Banco Alimentare Onlus, marec 2016.

(64) Článok 2 nariadenia Komisie (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia (Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2008, s. 6).

(66) V súlade s predpismi EÚ o hygiene potravín živočíšneho pôvodu môžu maloobchodníci dodávať vajcia inej prevádzkarni, ak spĺňajú všetky ustanovenia nariadenia (ES) č. 853/2004 (vrátane ich schválenia vnútroštátnymi orgánmi) alebo ak sa dodávka považuje za „okrajovú, obmedzenú a miestnu“ a je regulovaná vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa oznámili Európskej komisii. Ďalšie informácie sa uvádzajú v oddiele 5.2.

(68) Comparative study on EU Member States’ legislation and practices on food donations (Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch členských štátov EÚ týkajúcich sa darovania potravín), Európsky hospodársky a sociálny výbor, 2014.

http://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/resources/documents/taxation/vat/key_documents/vat_committee/guidelines-vat-committee-meetings_en.pdf.

(70) Review of EU legislation and policies with implications on food waste (Preskúmanie právnych predpisov a politík EÚ s dôsledkami na potravinový odpad), EU FUSIONS, 15. júna 2015,

https://www.eu-fusions.org/index.php/about-food-waste/283-food-waste-policy-framework.

(71) Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Comparative study on EU Member States‘ legislation and practices on food donations (Porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch členských štátov EÚ týkajúcich sa darovania potravín), Európsky hospodársky a sociálny výbor, 2014.

(72) E-009571/2014 (http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2014-009571&language=SK).

(73) Toto odporúčanie nadväzuje na diskusie Komisie s členskými štátmi o stanovovaní DPH na potraviny darované osobám v núdzi.

(75) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1).

(77) Článok 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).

PRÍLOHA 1:

Súhrnná tabuľka právnych ustanovení týkajúcich sa darovania potravín (1)

Všeobecné potravinové právo

Nariadenie (ES) č. 178/2002

—	Toto nariadenie sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí umiestňujú potraviny na trh, vrátane redistribučných organizácií a iných charitatívnych organizácií (článok 3 ods. 2).

—	Všetky subjekty v potravinovom reťazci zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky všeobecného potravinového práva (článok 17 ods. 1).

—

Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zodpovedný za dodržiavanie všetkých požiadaviek potravinového práva (napr. bezpečnosť potravín, hygiena potravín, poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom) pri činnostiach prebiehajúcich v tej časti potravinového reťazca, ktorý je pod jeho kontrolou (článok 17).

—	V článku 14 sa stanovujú základné požiadavky na bezpečnosť potravín, ktoré musia dodržiavať všetky subjekty.

—	V článku 18 všeobecného potravinového práva sa zavádza pojem vysledovateľnosti.

—	Činnosti týkajúce sa súkromného domáceho používania a spotreby potravín sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia (článok 1 ods. 3).

Balík predpisov o hygiene potravín

—	Nariadenie (ES) č. 852/2004

—	Nariadenie (ES) č. 853/2004

—	Všetci prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia dodržiavať predpisy EÚ týkajúce sa hygieny potravín.

—	Je potrebné zaistiť bezpečnosť potravín v celom potravinovom reťazci, počínajúc prvovýrobou.

—	Pri potravinách, ktoré nemožno bezpečne skladovať pri okolitých teplotách, najmä pri mrazených potravinách, je dôležité zachovávať chladiarenský reťazec.

—	Správna hygienická prax a postupy založené na princípoch HACCP, ak je to vhodné, sa musia dodržiavať v celom potravinovom reťazci.

—	Na distribúciu/darovanie potravín živočíšneho pôvodu sa vzťahujú osobitné požiadavky.

—	Hygienické predpisy by sa mali uplatňovať iba na podniky, ktorých forma podnikania predpokladá určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie [odôvodnenie 9 nariadenia (ES) č. 852/2004)].

Označovanie a trvanlivosť potravín

Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011

—	Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia uviesť dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby.

—	Právne predpisy EÚ povoľujú umiestňovať na trh potraviny po dátume ich minimálnej trvanlivosti (distribúcia potravín po dátume spotreby sa však považuje za nebezpečnú a je preto zakázaná).

—	Pravidlá poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom sa vzťahujú iba na podniky, ktorých forma podnikania predpokladá určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie (odôvodnenie 15).

Predpisy o DPH

Smernica 2006/112/ES

Usmernenia výboru pre DPH vyplývajúce z jeho 97. zasadnutia (2)

—	Podľa smernice 2006/112/ES sa za potraviny určené na darovanie musí zaplatiť DPH, ak bola DPH zaplatená darcom odpočítaná pri nákupe (článok 16).

—	Zdaniteľná suma je kúpna cena v okamihu darovania upravená podľa stavu tohto tovaru v čase darovania (článok 74).

—	Komisia odporúča, aby v prípade potravín, ktoré sú blízko dátumu minimálnej trvanlivosti, členské štáty stanovili hodnotu, z ktorej sa DPH vypočítava, na pomerne nízkej alebo aj takmer nulovej úrovni v prípadoch, keď potravina skutočne nemá žiadnu hodnotu.

Úradné kontroly

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu

(Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206).

—	Kontroly zariadení vyrábajúcich produkty živočíšneho pôvodu určené na ľudskú spotrebu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

—	Kontroly na zabezpečenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

—

Zameriava sa na úradné kontroly a iné úradné činnosti vykonávané s cieľom zabezpečiť uplatňovanie potravinového a krmivového práva, pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín. Nové pravidlá sa začnú uplatňovať postupne, pričom hlavným dátumom uplatňovania je 14. december 2019.

Rámcová smernica o odpade

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

—	Stanovuje sa v nej predchádzanie vzniku odpadu ako prvý krok hierarchie odpadového hospodárstva a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby vypracovali programy na predchádzanie vzniku odpadu.

—

Návrh na zmenu rámcovej smernice o odpade [COM(2015) 595 final] posilňuje predchádzanie vzniku potravinového odpadu ako súčasť všeobecnej politiky predchádzania vzniku odpadu. Členské štáty sa v ňom vyzývajú, aby znížili potravinový odpad v každom stupni dodávateľského reťazca, monitorovali úrovne potravinového odpadu a podávali správy každé dva roky.

—	Komisia prijme metodiku na meranie potravinového odpadu na základe priaznivého stanoviska členských štátov.

Služby informačnej spoločnosti (najmä elektronický obchod)

Smernica 2000/31/ES

—	Prispieva k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu zabezpečením voľného pohybu služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi.

—	Aproximuje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa služieb informačnej spoločnosti, ktoré sa okrem iného týkajú zodpovednosti sprostredkovateľov.

—

Dopĺňa právne predpisy Únie uplatniteľné na služby informačnej spoločnosti bez toho, aby bola dotknutá úroveň ochrany, a to predovšetkým verejného zdravia a záujmov spotrebiteľov, stanovená v predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch, pokiaľ to neobmedzuje slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti.

Spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

Článok 34 ods. 4 o stiahnutí výrobkov z trhu na účely charity. Takéto stiahnutie z trhu v súčasnosti predstavuje formu organizovaného bezplatného darovania konečným príjemcom. Súvisiace právne predpisy poskytujú vyššiu podporu bezplatnej distribúcii (stiahnutie výrobkov z trhu na účely charity) ako pri stiahnutí z trhu na iné účely. Stanovuje sa tiež špecifické označovanie na podporu zdroja a využívania finančných prostriedkov EÚ. Pri prideľovaní výrobkov stiahnutých z trhu sa jednoznačne dáva priorita tomu, aby sa pomoc poskytla ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych organizácií a iných inštitúcií schválených členskými štátmi. Ostatné použitia stiahnutých výrobkov predstavujú alternatívu k bezplatnej distribúcii.

Spoločná organizácia trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry

Nariadenie (EÚ) č. 1379/2013

Článok 34 ods. 2 o dodržiavaní spoločných obchodných noriem. Produkty rybolovu, ktoré nespĺňajú spoločné obchodné normy (vrátane minimálnych ochranných referenčných veľkostí), sa nemôžu poskytovať na priamu ľudskú spotrebu. Ďalšie použitia sú povolené.

Pravidlá kontroly spoločnej rybárskej politiky

Nariadenie (ES) č. 1224/2009

Článkom 58 sa zavádzajú osobitné požiadavky na vysledovateľnosť, ktoré sa vzťahujú na produkty rybolovu a akvakultúry.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)

Nariadenie (EÚ) č. 223/2014

—	Operačný program FEAD môže zabezpečiť financovanie darovania potravín, pričom potraviny sú darované partnerskej organizácii (verejnému orgánu alebo neziskovej organizácii) bezplatne.

—	Náklady na zber darovaných potravín od darcu, na ich prepravu, skladovanie a distribúciu najodkázanejším osobám možno pokryť z finančných prostriedkov FEAD.

—	Podporovať sa môžu aj činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia medzi potenciálnymi darcami potravín.

(1) Tabuľka vychádza z prezentácie porovnávacej štúdie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o právnych predpisoch a postupoch členských štátov EÚ týkajúcich sa darovania potravín (Bio by Deloitte, 7. júla 2014).

(2) Zahrnuté v zozname usmernení (pozri s. 165) na: http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/key_documents/vat_committee/guidelines-vat-committee-meetings_en.pdf.