OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií

(metodika zverejňovania nefinančných informácií)

(2017/C 215/01)

Obsah

1.   ÚVOD

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (1) o zverejňovaní nefinančných informácií niektorými veľkými podnikmi a skupinami (ďalej len „smernica“) nadobudla účinnosť 6. decembra 2014. Touto smernicou sa mení smernica 2013/34/EÚ (2) o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov. Príslušné spoločnosti začnú uplatňovať túto smernicu od roku 2018 v súvislosti s informáciami týkajúcimi sa účtovného roka 2017.

Očakáva sa, že vďaka väčšej transparentnosti budú spoločnosti (3) odolnejšie a budú dosahovať lepšie výsledky, z finančného aj nefinančného hľadiska. Časom to povedie k stabilnejšiemu rastu a zamestnanosti a väčšej dôvere medzi zainteresovanými stranami vrátane investorov a spotrebiteľov. Transparentné riadenie podnikov je v súlade aj s dlhodobejšími investíciami.

Požiadavky na zverejňovanie nefinančných informácií sa vzťahujú na niektoré veľké spoločnosti s viac ako 500 zamestnancami, pretože v prípade malých a stredných podnikov by náklady na ich uplatňovanie mohli prevažovať nad prínosmi zo zverejňovania. Týmto prístupom sa administratívna záťaž udržiava na minimálnej úrovni. Spoločnosti sú povinné zverejňovať relevantné, užitočné informácie, ktoré sú potrebné na pochopenie ich vývoja, správania, pozície a vplyvu ich činností, a nie vyčerpávajúce a podrobné správy. Okrem toho sa informácie môžu zverejňovať na úrovni skupiny, a nie samostatne za jednotlivé dcérske spoločnosti. V smernici sa spoločnostiam poskytuje aj významná flexibilita pri zverejňovaní relevantných informácií spôsobom, ktorý považujú za najužitočnejší, vrátane samostatnej správy. Môžu sa pritom opierať o medzinárodné rámce, rámce EÚ alebo vnútroštátne rámce.

Vhodné zverejňovanie nefinančných informácií je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní udržateľného financovania. Európska komisia 28. októbra 2016 rozhodla o zriadení expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie. Nadväzuje sa tým na cieľ Komisie vypracovať v rámci únie kapitálových trhov všeobecnú a komplexnú stratégiu EÚ pre udržateľné financovanie. Táto skupina by mala Komisii predložiť súbor politických odporúčaní do konca roku 2017.

Ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda

V reakcii na globálny program 2030 prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v septembri 2015 Európska komisia 22. novembra 2016 zverejnila oznámenie s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (4). Požiadavky na zverejňovanie informácií vyplývajúce zo smernice výrazne prispejú k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, napríklad cieľa 12, ktorý sa týka zabezpečenia udržateľných modelov spotreby a výroby (5), a cieľa 5, ktorý sa týka dosiahnutia rodovej rovnosti a posilňovania postavenia všetkých žien a dievčat (6).

Týmito požiadavkami sa prispieva aj k vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy, keďže sa očakáva, že väčšia transparentnosť povedie k finančným tokom, ktoré budú viac zosúladené so zameraním na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

Rada pre finančnú stabilitu

Na žiadosť ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 v decembri 2015 zriadila Rada pre finančnú stabilitu (FSB) pracovnú skupinu vedenú odvetvím s cieľom vypracovať odporúčania týkajúce sa dobrovoľného zverejňovania informácií o finančných rizikách súvisiacich s klímou. Tým sa dopĺňa práca vykonaná študijnou skupinou G20 pre ekologické financovanie.

Činnosť pracovnej skupiny sa pozorne monitoruje a v maximálnej možnej miere zohľadňuje v týchto usmerneniach (7). Všeobecne možno povedať, že odporúčania pracovnej skupiny sa týkajú oblastí, ktoré už boli identifikované v smernici, ako napríklad riadenie, stratégia, riadenie rizík a kritériá.

Nezáväzné usmernenia

V článku 2 smernice sa hovorí o „usmerneniach o podávaní správ“ a stanovuje sa, že „Komisia vypracuje nezáväzné usmernenia týkajúce sa metodiky vykazovania nefinančných informácií vrátane nefinančných kľúčových ukazovateľov správania, všeobecných i odvetvových, s cieľom uľahčiť podnikom relevantné, užitočné a porovnateľné zverejňovanie nefinančných informácií. […]“

V odôvodnení 17 smernice sa uvádza, že pri príprave nezáväzných usmernení „Komisia by mala vziať do úvahy bežne používané osvedčené postupy, medzinárodný vývoj a výsledky súvisiacich iniciatív Únie“.

Spoločnosti sa však môžu rozhodnúť pre použitie všeobecne akceptovaných a vysokokvalitných rámcov vykazovania, a používať ich čiastočne alebo v plnom rozsahu. Môžu sa pritom opierať o medzinárodné rámce, rámce EÚ alebo vnútroštátne rámce, a ak tak urobia, musia uviesť, ktorý rámec používajú.

Komisia nabáda spoločnosti, aby pri zverejňovaní nefinančných informácií využili flexibilitu, ktorú im smernica ponúka. Zámerom usmernení totiž nie je potláčať inovácie pri postupoch podávania správ.

Verejná konzultácia  (8)

Komisia uskutočnila rozsiahle verejné konzultácie vrátane všeobecnej verejnej konzultácie prostredníctvom webu. Súčasťou procesu konzultácie boli aj rozhovory s odborníkmi, semináre so zainteresovanými stranami a konzultácie so spomínanou expertnou skupinou na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie.

Vnútroštátne rámce, rámce EÚ a medzinárodné rámce

Pri príprave týchto usmernení Komisia preskúmala vnútroštátne, rámce, rámce EÚ a medzinárodné rámce. Usmernenia v mnohom vychádzajú z vedúcej pozície a vedomostí organizácií, ktoré stoja za týmito rámcami. Zásady opísané v tomto dokumente a jeho obsah do veľkej miery vychádzajú z takých rámcov, ako sú:

2.   ÚČEL

Zámerom týchto usmernení je pomôcť spoločnostiam pri zverejňovaní vysokokvalitných, relevantných, užitočných, jednotných a lepšie porovnateľných nefinančných informácií (týkajúcich sa environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti) spôsobom, ktorý by podporoval odolný a udržateľný rast a zamestnanosť a zabezpečil transparentnosť pre zainteresované strany. Tieto nezáväzné usmernenia sa navrhujú v rámci pôsobnosti požiadaviek na vykazovanie, ktoré sa stanovujú v smernici. Mali by pomôcť spoločnostiam pri vypracúvaní relevantných, užitočných a stručných nefinančných výkazov podľa požiadaviek smernice. Vynaložilo sa značné úsilie s cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži, nadmernej štandardizácii zverejňovania informácií alebo takému zverejňovaniu, pri ktorom by sa len zaškrtávali políčka.

V týchto nezáväzných usmerneniach sa kladie dôraz na relevantné, užitočné a porovnateľné nefinančné informácie v súlade s článkom 2 smernice 2014/95/EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.

Sú určené spoločnostiam, ktoré majú podľa smernice povinnosť zverejňovať v rámci správy o hospodárení aj nefinančné informácie. Tieto nezáväzné usmernenia by však mohli predstavovať najlepšie postupy pre všetky spoločnosti, ktoré zverejňujú nefinančné informácie, vrátane ďalších spoločností, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice.

Európska komisia vypracovala tieto usmernenia s cieľom vytvoriť metodiku založenú na zásadách a relevantnú pre spoločnosti vo všetkých hospodárskych sektoroch, ktorá by im pomohla zverejňovať relevantné, užitočné a porovnateľné nefinančné informácie. Komisia pri tom zohľadňovala najlepšie postupy, príslušný vývoj a výsledky súvisiacich iniciatív, a to na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni.

Tieto usmernenia súvisia s podávaním správ o hospodárení. Podľa článku 1 smernice je však možné aj alternatívne predkladanie nefinančných výkazov.

Zámerom je poskytnúť vyvážené a flexibilné usmernenia týkajúce sa vykazovania nefinančných informácií spôsobom, ktorý by spoločnostiam pomáhal zverejňovať významné informácie jednotne a súvisle. Tieto usmernenia by mali v čo najväčšej miere napomáhať zabezpečeniu porovnateľnosti medzi spoločnosťami a medzi sektormi.

V tomto prístupe sa uznáva široká rozmanitosť zapojených podnikov a sektorov, ako aj okolností, ktoré by spoločnosti mali zachytávať vo výkazoch. Značné úsilie sa vynaložilo na to, aby sa nepoužil prístup jediného riešenia pre všetkých a príliš normatívna metodika.

V usmerneniach sa uznáva dôležitosť prepojení a vzájomných vzťahov medzi informáciami (prepojenosť), či už ide o rôzne aspekty nefinančných informácií alebo o prepojenosť medzi finančnými a nefinančnými informáciami.

3.   HLAVNÉ ZÁSADY

3.1.   Zverejňovanie významných informácií

V článku 1 smernice sa stanovuje, že príslušné spoločnosti:

Významnosť je pojem, ktorý bežne uplatňujú subjekty pripravujúce správy, audítori a používatelia finančných informácií. Ak spoločnosť dôkladne rozumie kľúčovým zložkám svojho hodnotového reťazca, pomáha jej to identifikovať kľúčové problémy a posúdiť, ktoré informácie sú významné.

V článku 2 ods. 16 smernice 2013/34/EÚ o účtovníctve sa významnosť vymedzuje ako „taký príznak informácie, pri ktorom by sa mohlo odôvodnene predpokladať, že vynechanie alebo nesprávne uvedenie takejto informácie by ovplyvnilo rozhodnutia, ktoré používatelia prijímajú na základe účtovnej závierky daného podniku. Významnosť jednotlivých položiek sa posudzuje v kontexte ďalších podobných položiek.“

V smernici sa zavádza nový prvok, ktorý treba brať do úvahy pri posudzovaní významnosti nefinančných informácií, a to odkazovaním na informácie„v rozsahu potrebnom“ na pochopenie […] vplyvu činnosti (spoločnosti)“ (9).

V odôvodnení 8 smernice sa stanovuje, že „podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali poskytnúť dostatočné informácie o záležitostiach, ktoré by najpravdepodobnejšie mohli viesť k uskutočneniu najväčších rizík s vážnymi dôsledkami, spolu s informáciami o takých udalostiach, ktorými sa takéto riziká uskutočnili (10). […].“

Vplyv činnosti spoločnosti je relevantným hľadiskom pri zverejňovaní nefinančných informácií. Vplyvy môžu byť kladné alebo záporné. Zverejňovanie významných informácií by malo zohľadňovať oba tieto vplyvy jasným a vyváženým spôsobom. Nefinančné výkazy by mali vyjadrovať nestranný pohľad spoločnosti na informácie, ktoré sú potrebné pre príslušné zainteresované strany.

Významné informácie by sa mali posudzovať v kontexte. Informácie, ktoré môžu byť významné v jednom kontexte, nemusia byť totiž významné v inom kontexte. Pri úvahách o potrebe zahrnutia informácií do nefinančných výkazov sa treba riadiť konkrétnymi okolnosťami danej spoločnosti s ohľadom na konkrétnu situáciu a faktory vzťahujúce sa na daný sektor. Spoločnosti v rámci jedného odvetvia pravdepodobne budú mať podobné problémy v environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti, napríklad vzhľadom na zdroje, ktoré využívajú na produkciu tovarov a služieb, alebo vplyv, ktorý môžu mať na ľudí, spoločnosť a životné prostredie. Preto môže byť vhodné priamo porovnávať relevantné nefinančné informácie zverejnené spoločnosťami v tom istom sektore.

Spoločnosti môžu podávať správy o širokom spektre možných problémov. Spoločnosť posúdi, ktoré informácie sú významné, na základe vlastnej analýzy toho, aké dôležité sú dané informácie pre pochopenie jej vývoja, správania, pozície a vplyvu. Pri posudzovaní tejto významnosti by sa mali brať do úvahy vnútorné aj vonkajšie faktory (11).

Pri posudzovaní významnosti informácií možno zohľadňovať množstvo faktorov. Patrí medzi ne:

Spoločnosti môžu vysvetľovať riadiace opatrenia a procesy používané pri posúdení významnosti (13).

Posúdenia významnosti by sa mali pravidelne preskúmavať, aby sa zaistilo, že vykazované záležitosti sú naďalej významné. Preskúmania by mali byť častejšie v spoločnostiach a sektoroch, ktoré sú najdynamickejšie a majú najväčšiu mieru inovácie, alebo v spoločnostiach, ktoré menia a upravujú svoje obchodné modely alebo politiky vrátane pravidiel náležitej starostlivosti. Za stabilnejších podmienok však môžu byť menej časté.

3.2.   Nestranné, vyvážené a zrozumiteľné

V nefinančných výkazoch by sa mali nestranne uvádzať priaznivé aj nepriaznivé aspekty a informácie by sa mali posudzovať a predkladať nezaujatým spôsobom.

V nefinančných výkazoch by sa mali zohľadňovať všetky dostupné a spoľahlivé vstupy a mali by sa brať do úvahy informačné potreby príslušných zainteresovaných strán. Používatelia informácií by sa nemali zavádzať významnými nepresnosťami, vynechávaním významných informácií alebo zverejňovaním nevýznamných informácií.

V nefinančných výkazoch by sa mali jasne odlišovať fakty od názorov alebo výkladov.

Informácie je možné viac objektivizovať a spresniť napríklad prostredníctvom:

Väčšiu zrozumiteľnosť informácií možno zabezpečiť napríklad používaním jednoduchého jazyka a jednotnej terminológie, vyhnutím sa štandardizácii a v prípade potreby uvedením definícií odborných pojmov.

Významné informácie by sa mali poskytovať s príslušným kontextom, aby sa dali ľahšie pochopiť. Správanie spoločnosti sa napríklad môže uvádzať s odkazom na jej stratégie a širšie ciele. Spoločnosti by mali opísať, ako nefinančné otázky súvisia s ich dlhodobou stratégiou, hlavnými rizikami a politikami.

Spoločnosť by mala vysvetliť rozsah a obmedzenia zverejnených informácií, najmä pokiaľ isté informácie súvisia len s jedným alebo niekoľkými jej segmentmi alebo pokiaľ sa vôbec nevzťahujú na určité segmenty.

Zrozumiteľnosť možno zvýšiť aj vysvetlením hlavných východísk zverejnených informácií, napríklad spôsobov merania, východiskových predpokladov a zdrojov.

V nefinančných výkazoch nejde len o poskytnutie zoznamu KPI. V záujme riadneho pochopenia vývoja, správania, pozície a vplyvu spoločnosti by sa mali zverejňovať kvalitatívne aj kvantitatívne informácie. Hoci kvantitatívne informácie môžu byť efektívne pri vykazovaní niektorých nefinančných otázok (KPI, ciele a podobne), kvalitatívne informácie poskytujú súvislosti a vďaka nim sú nefinančné výkazy užitočnejšie a zrozumiteľnejšie. Komunikácia je efektívnejšia a transparentnejšia, ak sa použije kombinácia opisného vykazovania, kvantitatívnych informácií a vizuálnej prezentácie (14).

Transparentnosť spoločnosti a lepšia prístupnosť informácií pre príslušných investorov a iné zainteresované strany sa dajú zlepšiť aj zverejňovaním informácií v jazyku, ktorý spoločnosť obvykle používa (popri národnom jazyku spoločnosti).

3.3.   Komplexné, ale stručné

V článku 1 smernice sa stanovuje, že príslušné spoločnosti:

Minimálne by sa mali zverejňovať významné informácie o určitých kategóriách otázok, ktoré sa konkrétne uvádzajú v smernici. Patria medzi ne:

Spoločnosti by mali zverejňovať aj iné významné informácie.

Takto zverejnené významné informácie by mali poskytnúť komplexný obraz o spoločnosti vo vykazovanom roku. Týka sa to rozsahu zverejnených informácií. Podrobnosť informácií vykázaných ku konkrétnej téme však závisí od významnosti tejto témy. Spoločnosť by sa mala sústrediť na poskytnutie informácií v takom rozsahu a s takou mierou podrobnosti, aby pomohla zainteresovaným stranám pochopiť jej vývoj, správanie, pozíciu a vplyv jej činností.

Nefinančný výkaz by zároveň mal byť stručný a nemal by obsahovať nevýznamné informácie. V dôsledku zverejňovania nevýznamných informácií by mohli byť nefinančné výkazy menej zrozumiteľné, keďže by znižovali viditeľnosť významných informácií. Treba sa vyhnúť aj všeobecným alebo štandardizovaným informáciám, ktoré nie sú významné.

Nefinančný výkaz môže obsahovať interné krížové odkazy alebo označenia v záujme zachovania stručnosti a obmedzenia opakovania a môžu sa v ňom uvádzať odkazy na iné informácie (15).

3.4.   Strategické a orientované na budúcnosť

Vo výkaze by sa mal uvádzať prehľad obchodného modelu a stratégie spoločnosti a ich vykonávania a mali by sa vysvetľovať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé následky vykázaných informácií.

Spoločnosti by mali zverejňovať relevantné informácie o svojom obchodnom modeli vrátane stratégie a cieľov. Mali by poskytnúť prehľad o strategickom prístupe k relevantným nefinančným otázkam, o tom, čo spoločnosť robí, ako to robí a prečo.

Nebráni to primeranému posúdeniu obchodnej citlivosti informácií. Relevantné informácie sa môžu uvádzať zo širšieho pohľadu, ktorý poskytne investorom a iným zainteresovaným stranám užitočné informácie.

Ak spoločnosť zverejní ciele, referenčné hodnoty a záväzky, môže pomôcť investorom a iným zainteresovaným stranám pochopiť jej správanie v súvislostiach. To môže napomôcť pri posudzovaní budúcich vyhliadok. Externé monitorovanie záväzkov a pokroku v plnení cieľov zvyšuje transparentnosť voči zainteresovaným stranám. Ciele a referenčné hodnoty sa môžu predkladať z kvalitatívneho alebo kvantitatívneho hľadiska. Podľa situácie môžu spoločnosti zverejňovať relevantné informácie aj na základe vedeckých scenárov.

Informácie orientované na budúcnosť umožňujú ich používateľom lepšie posúdiť odolnosť a udržateľnosť vývoja, pozície, správania a vplyvu spoločnosti v priebehu času. Zároveň pomáhajú používateľom merať pokrok spoločnosti pri dosahovaní dlhodobých cieľov.

3.5.   Orientované na zainteresované strany

Spoločnosti by mali zvažovať informačné potreby všetkých príslušných zainteresovaných strán. Mali by sa sústrediť na informačné potreby zainteresovaných strán ako jednej skupiny a nie na potreby či preferencie jednotlivcov alebo atypických zainteresovaných strán alebo strán s neprimeranými požiadavkami na informácie.

Podľa situácie môže ísť napríklad o investorov, pracovníkov, spotrebiteľov, dodávateľov, zákazníkov, miestne spoločenstvá, verejné orgány, zraniteľné skupiny, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť.

Spoločnosti by mali poskytovať relevantné, užitočné informácie o svojej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a o tom, ako sa zohľadňujú ich informačné potreby. Užitočné usmernenia v tomto smere poskytujú napríklad norma ISO 26000 a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky.

3.6.   Jednotné a súvislé

Nefinančné výkazy by mali byť v súlade s inými prvkami správy o hospodárení.

Ak existujú jasné prepojenia medzi informáciami v nefinančných výkazoch a inými informáciami preloženými v správach o hospodárení, informácie sú užitočnejšie, relevantnejšie a súdržnejšie. Správa o hospodárení by sa mala vnímať ako jedna, vyvážená a súvislá skupina informácií.

Keďže obsah správ vzájomne súvisí, ak sa vysvetlia kľúčové prepojenia, investori a ďalšie zainteresované strany ľahšie pochopia významné informácie a vzájomné závislosti.

Obsah nefinančných výkazov by mal byť v priebehu času prezentovaný rovnakým spôsobom. Vďaka tomu môžu používatelia informácií pochopiť a porovnať minulé a súčasné zmeny vo vývoji, pozícii, správaní a vplyve spoločnosti a spoľahnúť sa na informácie orientované na budúcnosť.

Jednotnosť vo výbere a metodike KPI je dôležitá na zaistenie toho, aby boli nefinančné výkazy zrozumiteľné a spoľahlivé. Môžu byť potrebné aktualizácie, keďže KPI sa môžu stať zastaranými alebo sa môžu vyvinúť nové a lepšie metodiky, ktorými sa zlepší kvalita informácií. Spoločnosti by mali vysvetliť všetky zmeny v politike alebo metodike vykazovania, dôvody zmien a ich účinok (napríklad upravením minulých informácií, kde sa jasne ukáže účinok zmeny politík alebo metodík vykazovania).

4.   OBSAH

Od spoločností sa očakáva, že vymedzia konkrétne tematické aspekty a významné informácie, ktoré budú zverejňovať, spravodlivým, vyváženým a komplexným spôsobom, a to aj v spolupráci so zainteresovanými stranami.

Informácie v nefinančnom výkaze sú vzájomne prepojené. Výsledky napríklad nie sú len vyjadrením toho, čo spoločnosť robí (prostredníctvom obchodného modelu, politík a stratégií), ale aj konkrétnych podmienok a rizík spoločnosti a toho, ako účinne riadi tieto riziká. Vysvetlením týchto prepojení a vzájomných závislostí sa zvyšuje kvalita správy.

Pri príprave nefinančného výkazu by spoločnosti mali náležite zohľadňovať pravidlá ochrany osobných údajov (16).

4.1.   Obchodný model

V článku 1 smernice sa stanovuje, že nefinančné výkazy obsahujú informácie vrátane:

a)   „stručného opisu obchodného modelu podniku“.

Obchodný model opisuje, ako spoločnosť z dlhodobého hľadiska vytvára a zachováva hodnotu prostredníctvom svojich výrobkov alebo služieb. Predstavuje východiskové prostredie pre celú správu o hospodárení. Poskytuje prehľad o tom, ako spoločnosť funguje, a odôvodnenie jej štruktúry, pretože sa v ňom opisuje, ako spoločnosť v rámci svojich obchodných činností transformuje vstupy na výstupy. Jednoduchšie povedané, opisuje sa v nej, čo spoločnosť robí, ako to robí a prečo to robí.

Pri opisovaní obchodného modelu môžu spoločnosti zvážiť, či uverejnia príslušné informácie týkajúce sa:

Spoločnosti môžu zvážiť, či na vysvetlenie obchodného modelu, hlavných trendov a podobne použijú KPI.

Obchodný model by mali vysvetliť jasne, zrozumiteľne a konkrétne. Ide totiž o objektívnu skutočnosť. Nemali by zverejňovať nevýznamné informácie propagačnej povahy ani informácie o svojich ambíciách, ktoré len odvádzajú pozornosť od významných informácií.

Mali by zdôrazniť a vysvetliť prípady, keď počas vykazovaného roka došlo k významným zmenám obchodného modelu.

4.2.   Politiky a náležitá starostlivosť

V článku 1 smernice sa stanovuje, že nefinančné výkazy obsahujú informácie vrátane:

„b)   opisu politík, ktoré podnik uplatňuje vo vzťahu k uvedeným záležitostiam, a to vrátane postupov použitých v súlade so zásadou náležitej starostlivosti“.

Spoločnosti by mali zverejňovať významné informácie poskytujúce nestranný pohľad na ich politiky. Mali by zvážiť zverejnenie informácií o svojich prístupoch ku kľúčovým nefinančným aspektom, hlavným cieľom a spôsobu, akým plánujú dosiahnuť tieto ciele a realizovať dané plány. V rámci zverejňovania informácií spoločnosť berie do úvahy vlastné špecifické podmienky. Spoločnosť môže vysvetliť zodpovednosť vedenia a predstavenstva a ich rozhodnutia, ako aj to, ako spôsob prideľovania zdrojov súvisí s cieľmi, riadením rizík a plánovanými výstupmi. Spoločnosť napríklad môže vysvetliť relevantné aspekty riadenia (17) vrátane dohľadu predstavenstva.

Procesy náležitej kontroly súvisia s politikami, riadením rizík a výsledkami. Vykonáva ich spoločnosť s cieľom zaistiť plnenie konkrétnych cieľov (napr. zaistiť, že emisie uhlíka budú pod určitou úrovňou alebo že v rámci dodávateľských reťazcov nebude dochádzať k obchodovaniu s ľuďmi). Tieto procesy pomáhajú identifikovať existujúce a potenciálne nepriaznivé vplyvy, predchádzať im a zmierňovať ich.

Spoločnosti by mali zverejňovať významné informácie o vykonávaných procesoch náležitej kontroly, ktoré by v relevantných a primeraných prípadoch mali zahŕňať aj dodávateľské a subdodávateľské reťazce. Môžu tiež zvážiť zverejnenie vhodných informácií o rozhodnutiach prijatých na účely vytvorenia týchto procesov a o tom, ako by mali tieto procesy fungovať, najmä pokiaľ ide o predchádzanie nepriaznivým vplyvom a ich zmierňovanie. Spoločnosti môžu pouvažovať aj o poskytnutí relevantných informácií o stanovovaní cieľov a meraní pokroku.

Užitočné usmernenia v tomto smere sa nachádzajú napríklad v usmerňovacích dokumentoch OECD pre niektoré odvetvia, v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, v tripartitnom vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky alebo v norme ISO 26000.

Od spoločností sa očakáva, že zdôraznia a vysvetlia všetky významné zmeny v hlavných politikách a procesoch náležitej kontroly počas vykazovaného roka.

Môže sa stať, že spoločnosť nemá vypracované politiky pre určité záležitosti, ktoré napriek tomu považuje za významné. V takom prípade by mala jasne a logicky vysvetliť, prečo takéto politiky nevypracovala. Ostatné požiadavky na vykazovanie sú naďalej platné (napríklad obchodný model, hlavné riziká…).

V článku 1 smernice sa uvádza, že „ak podnik neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v nefinančnom vyhlásení poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje“.

4.3.   Výsledok

V článku 1 smernice sa stanovuje, že nefinančný výkaz musí obsahovať informácie vrátane:

„c)   výsledkov uvedených politík;“

Spoločnosti by mali poskytovať užitočný, nestranný a vyvážený pohľad na výsledky svojich politík.

Nefinančné informácie zverejnené spoločnosťami by mali pomôcť investorom a iným zainteresovaným stranám pochopiť a monitorovať správanie spoločnosti.

Zverejnenie relevantných výsledkov politík môže poskytnúť užitočné informácie o silných a slabých stránkach spoločnosti. V nefinančných výkazoch by sa mali komplexne a stručne premietnuť výsledky fungovania a činností spoločnosti.

Spoločnosti môžu zvážiť vysvetlenie vzťahu medzi finančnými a nefinančnými výsledkami a priebežný spôsob riadenia tohto vzťahu.

Analýza výsledkov by mala zahŕňať relevantné nefinančné KPI. Od spoločností sa očakáva, že zverejnia KPI, ktoré považujú za najužitočnejšie pri monitorovaní a posudzovaní pokroku a podpore porovnateľnosti spoločností a sektorov. V prípade potreby môžu spoločnosti zvážiť, že takéto informácie predložia a vysvetlia aj v súvislosti s cieľmi a referenčnými hodnotami.

4.4.   Hlavné riziká a ich riadenie

V článku 1 smernice sa stanovuje, že nefinančný výkaz musí obsahovať informácie vrátane:

„d)   hlavných rizík týkajúcich sa uvedených záležitostí a spojených s činnosťami podniku vrátane, tam kde je to náležité a primerané, jeho obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré by mohli mať nepriaznivé dôsledky na dané oblasti, a spôsobu, akým podnik tieto riziká riadi“.

Spoločnosti by mali zverejňovať informácie o svojich hlavných rizikách a o spôsobe ich riadenia a zmierňovania. Tieto riziká môžu súvisieť s ich prevádzkou, výrobkami alebo službami, dodávateľským reťazcom a obchodnými vzťahmi alebo s inými aspektmi. Informácie by mali obsahovať aj primerané vyhliadky týkajúce sa krátko-, stredno- a dlhodobých hlavných rizík. Spoločnosti by mali vysvetliť, ako môžu hlavné riziká ovplyvniť ich obchodný model, prevádzku, finančnú výkonnosť a vplyv ich činností.

Predpokladá sa, že spoločnosť zverejní významné informácie o hlavných rizikách bez ohľadu na to, či vyplývajú z jej vlastných rozhodnutí alebo krokov, alebo z vonkajších faktorov, a že vysvetlí procesy používané na identifikáciu a posúdenie takýchto rizík.

Ak je to relevantné a primerané, mali by sa zverejniť aj významné informácie o dodávateľských a subdodávateľských reťazcoch. Výkazy by mali obsahovať aj významné informácie o tom, ako spoločnosť riadi a zmierňuje hlavné riziká.

Od spoločnosti sa očakáva, že zdôrazní a vysvetlí všetky významné zmeny v hlavných rizikách alebo v spôsobe, akým ich riadi, ku ktorým došlo počas vykazovaného roka.

4.5.   Kľúčové ukazovatele správania

V článku 1 smernice sa stanovuje, že nefinančný výkaz musí obsahovať informácie vrátane:

„e)   kľúčových nefinančných ukazovateľov správania relevantných pre konkrétne podnikanie.“

Nefinančný výkaz by mal obsahovať významné informácie a opis na základe ukazovateľov, ktoré sa bežne označujú ako kľúčové ukazovatele správania (KPI).

Spoločnosti by mali vykazovať KPI, ktoré sú vzhľadom na ich špecifické okolnosti užitočné. KPI by mali byť v súlade s kritériami, ktoré spoločnosť reálne používa vo svojich vnútorných procesoch riadenia a posudzovania rizík. Vďaka tomu budú zverejnené informácie relevantnejšie a užitočnejšie a zlepší sa transparentnosť. Zverejnením vysokokvalitných a všeobecne uznávaných KPI (napríklad kritérií bežne používaných v odvetví alebo pre konkrétne tematické otázky) by sa mohla zlepšiť aj porovnateľnosť, najmä pokiaľ ide o spoločnosti v rovnakom sektore alebo hodnotovom reťazci.

Spoločnosť by mala zverejňovať KPI, ktoré sú potrebné pre pochopenie jej vývoja, správania, pozície a vplyvu jej činností. Niektoré KPI môžu byť užitočné pre širokú škálu spoločností a obchodných okolností. Iné KPI môžu súvisieť viac s otázkami a okolnosťami daného odvetvia. Spoločnosti sú nabádané, aby zverejňovali významné KPI, a to tak všeobecné, ako odvetvové. Spoločnosti by mali zvážiť špecifické okolnosti a informačné potreby investorov a iných zainteresovaných strán a na základe toho poskytnúť nestranný a vyvážený pohľad s využitím všeobecných a odvetvových KPI a KPI týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti.

Používatelia informácií zvyčajne veľmi ocenia kvantitatívne informácie, keďže im pomáhajú merať pokrok, overovať súlad v priebehu času a robiť porovnania. Nefinančný výkaz bude zrozumiteľnejší, ak sa v ňom uvedie primeraný opis vysvetľujúci KPI.

KPI sa považujú zároveň za účinné nástroje na prepájanie kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií a na vytváranie súvislostí. Umožňujú spoločnostiam poskytnúť vyvážený a komplexný prehľad stručným a účinným spôsobom.

KPI by sa mali v rámci nadväzujúcich účtovných období používať jednotne, aby informácie o pokroku a trendoch boli poskytované spoľahlivo. Vykazované KPI sa časom samozrejme môžu z obchodných alebo technických dôvodov vyvíjať. V takýchto prípadoch by spoločnosti mali vysvetliť dôvody zmeny KPI. Môžu zvážiť, že podľa potreby opätovne uvedú aj minulé informácie a jasne a efektívne vysvetlia vplyv týchto zmien.

Spoločnosti môžu vysvetliť zber údajov, metodiku a rámce, o ktoré sa opierajú. Takisto môžu poskytnúť analýzu zverejnených KPI, kde vysvetlia napríklad to, prečo sa KPI počas vykazovaného roka zvýšili alebo znížili a ako sa môžu vyvíjať v budúcnosti.

Ak to budú považovať za vhodné, môžu spoločnosti predložiť KPI v súvislosti s cieľmi, minulým správaním a porovnaním s inými spoločnosťami.

4.6.   Tematické aspekty

V článku 1 smernice sa uvádza, že príslušné spoločnosti „zahrnú do správy o hospodárení aj nefinančný výkaz obsahujúci informácie v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu […]“.

Zverejnené významné informácie by mali poskytovať vyvážený a komplexný pohľad na vývoj spoločnosti, jej správanie, pozíciu a vplyv jej činností.

Za istých okolností môžu spoločnosti dospieť k záveru, že zverejnenie podrobných informácií o blížiacom sa vývoji alebo záležitostiach, o ktorých sa rokuje, by im mohlo spôsobiť vážnu ujmu. Celkový cieľ transparentnosti sa však môže splniť aj zverejnením súhrnných informácií, ktoré by im takúto ujmu nespôsobili.

V článku 1 smernice sa stanovuje, že „členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď […] by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu podniku […]“.

Tematické aspekty sú často vzájomne prepojené. Environmentálna záležitosť týkajúca sa prevádzky, výrobkov alebo dodávateľského reťazca spoločnosti napríklad môže mať vplyv na bezpečnosť a/alebo zdravie spotrebiteľov, zamestnancov alebo dodávateľov alebo na dobré meno značky. Spoločnosti by mali poskytnúť jasný, nestranný a komplexný prehľad zahŕňajúci všetky relevantné aspekty.

Položky uvedené ďalej tvoria neúplný zoznam tematických aspektov, ktoré by mali spoločnosti zvážiť pri zverejňovaní nefinančných informácií:

a)   Environmentálne záležitosti

Spoločnosť by mala zverejňovať relevantné informácie o skutočných a potenciálnych vplyvoch jej prevádzky na životné prostredie a o tom, ako môžu súčasné a predpokladané environmentálne záležitosti ovplyvňovať vývoj, správanie alebo pozíciu spoločnosti.

Môže to zahŕňať:

Spoločnosti sa môžu podľa potreby odvolať na významné informácie poskytnuté v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami na vykazovanie environmentálnych záležitostí (23).

b)   Sociálne a zamestnanecké záležitosti

Spoločnosti by mali zverejňovať významné informácie týkajúce sa sociálnych a zamestnaneckých záležitostí (24). Patria medzi ne:

Spoločnosti môžu považovať za vhodné opierať sa o všeobecne uznávané a vysokokvalitné rámce, ako sú napríklad usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky alebo norma ISO 26000.

c)   Dodržiavanie ľudských práv

Spoločnosti by mali zverejňovať významné informácie o možnom a skutočnom dosahu ich činnosti na nositeľov práv.

Za najlepší postup sa považuje, ak spoločnosť vyjadrí svoj záväzok voči dodržiavaniu ľudských práv. Tento záväzok môže definovať, čo spoločnosť očakáva od svojho vedenia, zamestnancov a obchodných partnerov, pokiaľ ide o ľudské práva vrátane základných pracovných noriem. Tieto informácie môžu vysvetľovať, ktorých práv sa záväzok týka, napríklad práv detí, žien, pôvodného obyvateľstva (25), osôb so zdravotným postihnutím (26), miestnych spoločenstiev, malých poľnohospodárskych podnikov, obetí obchodovania s ľuďmi a práv pracovníkov vrátane tých, ktorí pracujú na základe dočasných pracovných zmlúv, pracovníkov v dodávateľských alebo subdodávateľských reťazcoch, migrujúcich pracovníkov a ich rodín.

Spoločnosti by mali zvážiť zverejňovanie významných informácií o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a o procesoch a opatreniach vykonávaných v záujme predchádzania porušovaniu ľudských práv. Môže ísť napríklad o to, akým spôsobom sa v zmluvách spoločnosti s podnikmi v dodávateľskom reťazci riešia otázky ľudských práv, ako spoločnosť zmierňuje možné negatívne vplyvy na ľudské práva a ako poskytuje primeranú nápravu v prípade porušenia ľudských práv.

Zverejnené významné informácie môžu opisovať, ako spoločnosť pristupuje napríklad k hlavným zásadám OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, k usmerneniam OECD pre nadnárodné spoločnosti a k tripartitnému vyhláseniu Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky.

d)   Otázky boja proti korupcii a úplatkárstvu

Od spoločností sa očakáva, že zverejnia významné informácie o tom, ako riadia otázky boja proti korupcii a úplatkárstvu a výskyt týchto záležitostí.

Môžu zvážiť, že zverejnia informácie o organizácii, rozhodnutiach, riadiacich nástrojoch a zdrojoch vyčlenených na boj proti korupcii a úplatkárstvu.

Zároveň môžu vysvetliť spôsob vyhodnocovania boja proti korupcii a úplatkárstvu, prijať kroky na predchádzanie nepriaznivým vplyvom alebo ich zmierňovanie, monitorovať účinnosť a internú a externú komunikáciu o týchto záležitostiach.

Pre spoločnosti môže byť užitočné opierať sa o všeobecne uznávané a vysokokvalitné rámce, napríklad o usmernenia OECD pre nadnárodné podniky alebo normu ISO 26000.

e)   Ostatné otázky

Dodávateľské reťazce

Spoločnosti by mali zverejňovať významné informácie o záležitostiach dodávateľského reťazca, ktoré majú významný vplyv na ich vývoj, správanie, pozíciu alebo vplyv, ak je to relevantné a primerané. Mali by poskytovať informácie potrebné na všeobecné pochopenie dodávateľského reťazca spoločnosti a toho, ako sa nefinančné záležitosti zohľadňujú pri riadení dodávateľského reťazca.

Ak sa spoločnosť domnieva, že zverejňovanie podrobných informácií o blížiacom sa vývoji alebo záležitostiach, o ktorých sa rokuje, by jej spôsobilo vážnu ujmu, môže celkový cieľ transparentnosti splniť tým, že zverejní súhrnné informácie, ktoré jej takúto ujmu nespôsobia.

Zverejnené významné informácie môžu opisovať, ako spoločnosť pristupuje napríklad k usmerneniam OECD pre nadnárodné spoločnosti, k hlavným zásadám OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a k príslušným odvetvovým špecifickým rámcom, ako sú napríklad usmernenia FAO – OECD pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce.

Nerasty z konfliktných oblastí

Ak je to relevantné a primerané, spoločnosti by mali zverejňovať relevantné informácie o náležitej starostlivosti, aby sa zabezpečili zodpovedné dodávateľské reťazce pre cín, tantal, volfrám a zlato z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom.

Zverejnené informácie by mali byť v súlade s usmerneniami OECD vyplývajúcimi z hĺbkovej analýzy a týkajúcimi sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom a ich doplnkami. V tejto súvislosti by mali spoločnosti zverejňovať relevantné informácie o vykonávaní svojich politík, o svojich postupoch a o výsledkoch náležitej starostlivosti v oblasti nerastov z konfliktných oblastí. Mali by opísať aj kroky podniknuté v záujme vykonávania tzv. päťkrokového rámca (28) pre náležitú starostlivosť na základe rizika v dodávateľskom reťazci nerastov, ako sa stanovuje v usmerneniach OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy, a to s ohľadom na ich pozíciu v dodávateľskom reťazci.

Od spoločností sa očakáva, že zverejnia KPI súvisiace s charakterom a počtom zistených rizík, s opatreniami prijatými na účely predchádzania týmto rizikám a ich zmierňovania a so spôsobom, akým priebežne posilňujú svoje činnosti v oblasti náležitej starostlivosti.

5.   RÁMCE PODÁVANIA SPRÁV

Spoločnosť sa pri príprave svojich nefinančných výkazov môže opierať o vysokokvalitné, všeobecne uznávané vnútroštátne rámce, rámce EÚ alebo medzinárodné rámce. Niektoré rámce sa vzťahujú na široké spektrum odvetví a tematických otázok (horizontálne rámce), iné sú špecifické pre isté odvetvia alebo tematické otázky. Niektoré rámce sa sústredia výlučne na zverejňovanie nefinančných informácií a iné sa odvolávajú na transparentnosť v širšom kontexte.

Zvyčajne platí, že ak sa spoločnosť bude opierať o všeobecne uznávaný rámec vypracovaný na základe náležitého procesu, bude mať k dispozícii štruktúrovaný vzor na vykázanie kľúčových otázok širokého záujmu, obmedzí administratívnu záťaž a zabezpečí jednoduchšiu porovnateľnosť informácií.

V článku 1 smernice sa uvádza, že dotknuté spoločnosti môžu „[…] vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade […] presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali“.

Spoločnosť opierajúca sa o jeden alebo viacero rámcov uvedie, ktorý rámec (rámce) použila na zverejnenie daných informácií. Zvýši sa tým zrozumiteľnosť a porovnateľnosť.

V odôvodnení 9 smernice sa uvádzajú príklady existujúcich rámcov podávania správ. Tento zoznam by sa však nemal považovať za úplný.

V odôvodnení 9 smernice sa uvádza:

Spoločnosti môžu zvážiť aj použitie iných rámcov podávania správ, napríklad tých, ktoré sa spomínajú v úvode k týmto usmerneniam.

6.   ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ O ROZMANITOSTI PREDSTAVENSTVA

V tejto časti sa uvádzajú špecifické usmernenia, ktoré by mali pomôcť veľkým kótovaným spoločnostiam (29) pri príprave opisu ich politiky rozmanitosti predstavenstva, ktorá by mala byť obsiahnutá vo vyhlásení o správe a riadení spoločnosti (30). Opis politiky rozmanitosti predstavenstva nie je súčasťou nefinančného výkazu (31). Táto časť usmernení teda nemá vplyv na potrebu zverejňovať významné informácie o rozmanitosti ako súčasť nefinančného výkazu.

V článku 1 smernice sa vyžaduje, aby veľké kótované spoločnosti vo svojom vyhlásení o správe a riadení uviedli:

Aspekty rozmanitosti

V opise politiky rozmanitosti by sa mali uviesť používané kritériá rozmanitosti a vysvetliť dôvody ich výberu. Pri výbere týchto kritérií by sa mali zvážiť všetky relevantné aspekty rozmanitosti, aby sa zaistilo, že v predstavenstve bude zabezpečená dostatočná rozmanitosť názorov a odborných znalostí potrebných na dobré pochopenie súčasného stavu a dlhodobých rizík a príležitostí súvisiacich s podnikaním spoločnosti. Pri posudzovaní profilov potrebných pre optimálnu rozmanitosť predstavenstva by sa mali zohľadňovať charakter a zložitosť podnikania spoločnosti, ako aj sociálne a environmentálne súvislosti, v ktorých spoločnosť vykonáva svoju činnosť.

Aspekty rozmanitosti by vo všeobecnosti mali zahŕňať vek, pohlavie, vzdelanie a profesionálne skúsenosti. Ak je to relevantné z hľadiska geografickej prítomnosti spoločnosti a podnikateľského sektora, v ktorom funguje, je vhodné zahnúť aj geografické miesto pôvodu, medzinárodné skúsenosti, odbornosť v istých otázkach udržateľnosti, zastúpenie zamestnancov a iné aspekty, napríklad sociálno-hospodárske prostredie.

Pri výbere uchádzača na základe vymedzených kritérií rozmanitosti by sa mali brať do úvahy pravidlá a všeobecne akceptované zásady nediskriminácie (32).

Ciele

Spoločnosti by mali zverejňovať konkrétne merateľné ciele pre príslušné aspekty rozmanitosti. Mimoriadne užitočné je stanoviť kvantitatívne ciele a časové rámce, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnováhu.

Vykonávanie a výsledky

Spoločnosti by mali uviesť, ako sa ciele ich politiky rozmanitosti berú do úvahy pri plánovaní, výbere, nominácii a hodnotení nástupníctva. Takisto by mali poskytnúť informácie o úlohe príslušných výborov predstavenstva v rámci týchto procesov. Spoločnosti by mali zverejniť aj to, či informácie o kritériách a cieľoch v oblasti rozmanitosti boli poskytnuté zainteresovaným stranám pri voľbe členov predstavenstva alebo predlžovaní ich funkcie (ak je to relevantné).

Mali by informovať o stave vykonávania a výsledkoch minimálne od posledného výkazu, a to pre všetky aspekty rozmanitosti danej politiky. Ak sa ciele v oblasti rozmanitosti neplnia, spoločnosť by mala informovať o tom, ako plánuje tieto ciele splniť vrátane očakávaného časového rámca na ich splnenie.

(1)  Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.

(3)  V usmerneniach sa v záujme uľahčenia čítania používa pojem „spoločnosť“ na označenie vykazujúceho subjektu, či už je to podnik alebo skupina, prostredníctvom jeho materskej spoločnosti.

(4)  COM(2016) 739 final.

(5)  Cieľ 12.6: „Nabádať spoločnosti, najmä veľké podniky a nadnárodné spoločnosti, aby prijali udržateľné postupy a začleňovali informácie o udržateľnosti do svojho cyklu podávania správ“.

(6)  Cieľ 5.5: „Zabezpečiť úplnú a účinnú účasť žien a rovnaké príležitosti pre ich vedenie na všetkých úrovniach rozhodovania v politickom, hospodárskom a verejnom živote“.

(7)  Záverečná správa pracovnej skupiny by mala byť predložená na samite skupiny G20, ktorý sa uskutoční 7. až 8. júla 2017.

(8)  Ďalšie informácie o procese verejnej konzultácie sa nachádzajú na stránke http://ec.europa.eu/finance/company-reporting/non-financial_reporting/index_en.htm#related-documents.

(9)  Článok 1 ods. 1 smernice.

(10)  V odôvodnení 8 smernice sa takisto uvádza, že „[ ] závažnosť týchto dôsledkov by sa mala posudzovať podľa ich rozsahu a významu. Riziká negatívneho vplyvu môžu vyplývať zo samotnej činnosti podniku alebo môžu súvisieť s jeho činnosťou, a kde je to relevantné a primerané, aj s jeho produktmi, službami alebo obchodnými vzťahmi vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov.“

(11)  Spoločnosti by napríklad mohli využiť predbežnú analýzu spomínanú v prílohe I k nariadeniu o EMAS [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32009R1221].

(12)  V sektorových referenčných dokumentoch EMAS sa napríklad identifikujú najlepšie postupy a ukazovatele súvisiace s otázkami životného prostredia.

(13)  Spoločnosti vykonávajúce systém riadenia kvality alebo systém environmentálneho riadenia (napr. ISO 14001 alebo EMAS) alebo vykonávajúce posúdenie environmentálneho životného cyklu sa napríklad môžu opierať o údaje z týchto systémov ako o východisko pri posúdení významnosti a zverejňovať informácie o dôležitých aspektoch.

(14)  Grafy, diagramy, tabuľky a podobne.

(15)  Krížové odkazy a označenia by mali byť rozumné a používateľsky jednoduché, napríklad použitím praktického pravidla „maximálne jedno kliknutie mimo správy“.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(17)  Napríklad nad aspektmi súvisiacimi s klimatickými alebo zamestnaneckými podmienkami.

(18)  Ďalšie podrobnosti sú uvedené v záveroch pracovnej skupiny FSB vedenej odvetvím, ktoré sa týkajú zverejnenia finančných informácií súvisiacich s klímou.

(19)  Ďalšie podrobnosti sú uvedené v záveroch pracovnej skupiny FSB vedenej odvetvím, ktoré sa týkajú zverejnenia finančných informácií súvisiacich s klímou.

(20)  Ďalšie podrobnosti sú uvedené v záveroch pracovnej skupiny FSB vedenej odvetvím, ktoré sa týkajú zverejnenia finančných informácií súvisiacich s klímou.

(21)  Ďalšie podrobnosti sú uvedené v záveroch pracovnej skupiny FSB vedenej odvetvím, ktoré sa týkajú zverejnenia finančných informácií súvisiacich s klímou.

(22)  Vrátane emisií skleníkových plynov, toxických látok, eutrofizačných a acidifikačných látok a pod.

(23)  Napríklad povinnosti vyplývajúce zo smerníc EÚ (smernica o priemyselných emisiách, systém obchodovania s emisiami, rámcová smernica o vode, REACH, smernica o skládkach odpadov, smernica o vozidlách po dobe životnosti, smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernica o obmedzení používania nebezpečných látok) a z Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.

(24)  Informácie odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod, náboženské vierovyznanie alebo filozofický postoj, členstvo v odborových zväzoch alebo sexuálnu orientáciu fyzickej osoby sa považujú za osobitnú kategóriu osobných údajov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679, ktoré by sa nemali spracúvať, pokiaľ nie je splnená jedna z podmienok uvedených v danom článku. Spoločnosti by preto v súvislosti s týmito otázkami mali zverejňovať len anonymizované alebo súhrnné údaje (čo zabráni identifikácii jednotlivcov).

(25)  Napríklad v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách z roku 1989 (č. 169).

(26)  Napríklad v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(27)  Napríklad v súvislosti s rezolúciou o dôstojnej práci v celosvetových dodávateľských reťazcoch, ktorá bola prijatá na 105. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce (MOP, 2016), http://www.ilo.org/ilc/ILCSessions/105/texts-adopted/WCMS_497555/lang--en/index.htm.

(28)  Usmernenia OECD z roku 2016 vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom: tretie vydanie, OECD Publishing, Paríž. http://dx.doi.org/10.1787/9789264252479-en.

(29)  Hoci sa požiadavky na zverejňovanie nefinančných informácií vzťahujú na veľké subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami, požiadavky na zverejňovanie informácií o rozmanitosti predstavenstva sa týkajú len veľkých kótovaných spoločností.

(30)  V súlade s vymedzením v článku 20 smernice 2013/34/EÚ.

(31)  Podľa článku 19a smernice 2013/34/EÚ.

(32)  Napríklad na základe etnického pôvodu, rasy, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie.