DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Priame zahraničné investície mali ako dôležitý zdroj rastu, pracovných miest a inovácie vždy veľký význam pre hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie. Sú veľmi prínosné pre Úniu a jej občanov, pretože pomáhajú dosiahnuť ciele Investičného plánu Komisie pre Európu a podieľajú sa na iných projektoch a programoch Únie. EÚ si preto udržiava otvorené investičné prostredie a je ústretová k zahraničným investíciám.

V nedávnom Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie vydanom 10. mája 2017 Komisia potvrdila, že „otvorenosť zahraničným investíciám je naďalej kľúčovou zásadou EÚ a významným zdrojom rastu“, súčasne však uznala, že sa vynárajú určité „obavy v súvislosti so zahraničnými investormi, najmä štátnymi podnikmi, ktoré zo strategických dôvodov preberajú európske podniky s kľúčovými technológiami“, a takisto že „investori z EÚ často nemajú rovnaké práva investovať v krajine, z ktorej investície pochádzajú“. Komisia potvrdila, že „tieto obavy je potrebné starostlivo analyzovať a primerane riešiť“.

Otvorenosť Únie priamym zahraničným investíciám sa nezmení, musia ju však sprevádzať rázne a účinné politiky, ktorých cieľom bude na jednej strane dosiahnuť otvorenosť iných hospodárstiev a zabezpečiť rovnaké pravidlá pre všetkých a na druhej strane chrániť kľúčové európske aktíva pred investíciami, ktoré by poškodzovali oprávnené záujmy Únie alebo jej členských štátov. V sprievodnom oznámení k tomuto návrhu Komisia uvádza obsiahly prehľad politických reakcií na výzvy, ktoré globalizácia nastoľuje v oblasti priamych zahraničných investícií. Tento návrh predstavuje politickú reakciu, ktorej cieľom je chrániť oprávnené záujmy, pokiaľ ide o priame zahraničné investície vzbudzujúce obavy z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku Únie alebo jej členských štátov.

Cieľom tohto návrhu nariadenia je stanoviť pre členské štáty a v určitých prípadoch aj pre Komisiu rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií smerujúcich do Európskej únie, pričom členským štátom sa umožní zohľadňovať ich individuálnu situáciu a vnútroštátne okolnosti.

Navrhované nariadenie poskytuje členským štátom, ktoré majú zavedený mechanizmus preverovania 1 priamych zahraničných investícií alebo ktoré si prajú prijať takýto mechanizmus, právnu istotu so zreteľom na výlučnú právomoc Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá zahŕňa aj priame zahraničné investície, podľa článku 3 ods. 1 písm. e) a článku 207 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Navrhovaný podporný rámec zohľadňuje existujúce rozdiely v prístupoch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií. Mechanizmy preverovania sú k dnešnému dňu zavedené takmer v polovici členských štátov. Ostatné členské štáty naopak takéto mechanizmy nemajú. Pre existujúce mechanizmy preverovania sú navyše príznačné rozdiely v rozsahu pôsobnosti a postupe: ex-ante/ex-post; dobrovoľné/povinné oznamovanie; pokrytie všetkých/jednotlivých sektorov; podniky/aktíva; uplatňovanie na investície z iných členských štátov a z tretích krajín alebo len z tretích krajín atď. 2

V navrhovanom nariadení sa nepožaduje, aby členské štáty prijali alebo si zachovali mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií. Cieľom nariadenia je vytvoriť podporný rámec pre členské štáty, ktoré už majú zavedený alebo si prajú zaviesť mechanizmus preverovania, a zabezpečiť, aby každý takýto prípadný mechanizmus preverovania spĺňal určité základné požiadavky, ako napríklad možnosť súdnej nápravy rozhodnutí, nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám a transparentnosť.

Jeho ďalším cieľom je zriadiť mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, aby sa mohli navzájom informovať o priamej zahraničnej investícii, ktorá môže predstavovať hrozbu pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, a aby si mohli v tejto súvislosti vymieňať informácie. Tento mechanizmus spolupráce by mal takisto umožňovať dôkladnú diskusiu medzi členskými štátmi a Komisiou a lepšiu koordináciu prípadného rozhodnutia o preverení, ktoré prijme dotknutý členský štát, resp. dotknuté členské štáty. Mechanizmus spolupráce by mal navyše umožňovať, aby boli členské štáty a Komisia lepšie informovaní o plánovaných alebo zrealizovaných priamych zahraničných investíciách, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

V navrhovanom nariadení sa zároveň stanovuje, že Komisia môže pristúpiť k preverovaniu z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku v prípade, keď priama zahraničná investícia môže mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie. V navrhovanom nariadení sa preto stanovuje doplnkový nástroj na ochranu takýchto projektov a programov popri existujúcich právnych predpisoch Únie pre jednotlivé odvetvia.

V navrhovanom nariadení sa požaduje, aby členské štáty informovali iné členské štáty a Komisiu o každej priamej zahraničnej investícii, ktorá je podrobená preverovaniu v rámci ich vnútroštátneho mechanizmu preverovania, a to v záujme dosiahnutia zamýšľanej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou a s cieľom umožniť zmysluplné preverovanie buď iným dotknutým členským štátom alebo Komisiou, ak môžu byť ovplyvnené projekty alebo programy v záujme Únie. Navrhované mechanizmy spolupráce umožnia, aby členský štát vyjadril obavy k priamej zahraničnej investícii v inom členskom štáte a uviedol pripomienky. Komisia môže takisto vydať nezáväzné stanovisko k takejto priamej zahraničnej investícii. V neposlednom rade sa navrhuje, aby členské štáty a Komisia mohli v jednotlivých prípadoch požiadať o určité základné informácie týkajúce sa konkrétnej priamej zahraničnej investície, aby mohli detailnejšie posúdiť, či takáto investícia vplýva na bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo či hrozí, že na ne bude mať vplyv.

Tento návrh sa nepovažuje za iniciatívu v rámci programu regulačnej vhodnosti (REFIT).

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Cieľom návrhu je napomôcť dosiahnutie celkových cieľov politiky Únie, ako sa ustanovuje v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, predovšetkým pokiaľ ide o jej vzťahy so zvyškom sveta v snahe presadiť hodnoty a záujmy Únie a prispieť k ochrane jej občanov, mieru, bezpečnosti a k voľnému a spravodlivému obchodu.

Návrh je plne v súlade s oznámením „Obchod pre všetkých“ 3 z roku 2015 v snahe vytvoriť režim založený na pravidlách nielen pre investície, ako aj s „Diskusným dokumentom Komisie o využívaní globalizácie“ vydaným 10. mája 2017.

V navrhovanom nariadení sa predostiera primeraný kompromis medzi cieľom riešiť opodstatnené obavy vzniknuté v súvislosti s určitými priamymi zahraničnými investíciami na jednej strane a potrebou zachovať otvorený a ústretový režim pre takéto investície do Únie na druhej strane. Nariadenie je zároveň plne zlučiteľné s právom Únie a medzinárodnými záväzkami. K tomuto návrhu je pripojené oznámenie, v ktorom sa preň uvádza širší kontext.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Navrhované nariadenie bude dopĺňať iné politiky a iniciatívy Únie, je s nimi v súlade a neovplyvňuje ich. Ide najmä o tieto politiky a iniciatívy:

Voľný pohyb kapitálu a sloboda usadiť sa

Priama zahraničná investícia predstavuje pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ. V článku 63 ZFEÚ sa zakazujú všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Mechanizmy preverovania investícií môžu predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré však môže byť napriek tomu opodstatnené a primerané z hľadiska dosiahnutia cieľov vymedzených v zmluve, ako aj z dôvodu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku (článok 65 ZFEÚ) alebo zo závažných dôvodov verejného záujmu, ako stanovil Súdny dvor Európskej únie.

Ako sa ozrejmilo v judikatúre Súdneho dvora, keďže členské štáty majú priestor na voľnú úvahu pri určovaní požiadaviek verejného poriadku a verejnej bezpečnosti podľa svojich vnútroštátnych potrieb 4 , uvedené verejné záujmy nemôžu jednostranne určovať členské štáty bez akejkoľvek kontroly zo strany inštitúcií EÚ a musia sa vykladať striktne: možno sa na ne odvolávať, len ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti 5 . Obmedzovanie základných slobôd sa nesmie uplatňovať nesprávne, aby v skutočnosti plnilo len čisto ekonomické účely. Mechanizmus preverovania investícií by mal byť okrem toho v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, predovšetkým zásadami proporcionality a právnej istoty. Tieto zásady si vyžadujú, aby boli postup a kritériá preverovania investícií vymedzené nediskriminačne a dostatočne presne. Potenciálni investori musia mať možnosť poznať takéto mechanizmy vopred a požiadať o súdne preskúmanie.

Navrhované nariadenie zodpovedá týmto požiadavkám. Potvrdzuje sa v ňom, že členské štáty môžu preverovať priame zahraničné investície z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, a nastoľujú sa v ňom základné procedurálne požiadavky na mechanizmy preverovania v členských štátoch, ako sú transparentnosť, nediskriminácia medzi jednotlivými tretími krajinami a súdne preskúmanie.

Priama zahraničná investícia môže viesť k usadeniu sa investora z tretej krajiny v EÚ, napr. keď takýto investor nadobudne kontrolný podiel v podniku so sídlom v EÚ. V článku 49 ZFEÚ sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zatiaľ čo článok 63 ZFEÚ sa uplatňuje aj na pohyb kapitálu z tretích krajín, článok 49 ZFEÚ sa neuplatňuje na usadenie sa štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ. Navrhovaným nariadením preto nie sú dotknuté ustanovenia zmluvy týkajúce sa slobody usadiť sa.

Nariadenie EÚ o fúziách

Priame zahraničné investície môžu mať formu fúzií, nadobudnutí alebo spoločných podnikov, ktoré predstavujú koncentrácie patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o fúziách 6 . V súvislosti s takými koncentráciami sa v článku 21 ods. 4 nariadenia EÚ o fúziách umožňuje, aby členské štáty prijímali primerané opatrenia na ochranu oprávnených záujmov za predpokladu, že sú zlučiteľné so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie. V článku 21 ods. 4 druhom pododseku sa na tieto účely výslovne uznávajú za oprávnené záujmy verejná bezpečnosť, pluralita masovokomunikačných prostriedkov a pravidlá obozretnosti. Pokiaľ sú rozhodnutia o preverení prijaté podľa navrhovaného nariadenia s cieľom chrániť uvedené záujmy zlučiteľné so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie, netreba ich Komisii oznamovať podľa článku 21 ods. 4 tretieho pododseku. Naopak, keď členský štát zamýšľa prijať rozhodnutie o preverení podľa navrhovaného nariadenia s cieľom chrániť iné verejné záujmy, bude potrebné to Komisii oznámiť podľa článku 21 ods. 4 tretieho pododseku, ak sa rozhodnutie týka koncentrácie, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o fúziách. Komisia zabezpečí konzistentnosť pri uplatňovaní navrhovaného nariadenia a článku 21 ods. 4 7 . Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 navrhovaného nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia EÚ o fúziách by sa mali vykladať koherentne bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

Energetika

V priebehu rokov Únia prijala právne predpisy na dosiahnutie väčšej bezpečnosti dodávok v oblasti energetiky Únie a jej členských štátov. V smernici o kritickej infraštruktúre 8 sa vyžaduje, aby členské štáty identifikovali európske kritické infraštruktúry a pripravili bezpečnostné plány. Smernica o elektrine a smernica o zemnom plyne, ktoré sú súčasťou tzv. tretieho energetického balíka (smernica 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou 9 , smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom 10 ) obsahujú ustanovenia, na základe ktorých sa vyžaduje posúdenie následkov na bezpečnosť dodávok pre dotknutý členský štát, ale aj pre EÚ ako celok, keď je prepravná sieť zemného plynu alebo elektriny členského štátu pod kontrolou prevádzkovateľa z tretej krajiny. Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu 11 sa okrem toho osobitne zameriava na obavy spojené s bezpečnosťou dodávok. Požaduje sa v ňom, aby členské štáty vykonali posúdenia rizika na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pričom posúdia všetky potenciálne riziká pre plynárenskú sústavu vrátane rizík súvisiacich s tým, že infraštruktúru dôležitú z hľadiska bezpečnosti dodávok kontrolujú subjekty z tretích krajín, a aby pripravili komplexné preventívne akčné plány a núdzové plány, ktoré budú obsahovať opatrenia na zmiernenie uvedených rizík. V rovnakom duchu návrh nariadenia o pripravenosti na riziká 12 obsahuje obdobné ustanovenia pre sektor elektrickej energie. Energetické subjekty sú ako podstatné služby výslovne začlenené aj do smernice o bezpečnosti sietí infraštruktúry 13 .

Suroviny

Komisia spustila v roku 2008 európsku iniciatívu v oblasti surovín, ktorej cieľom je riešiť vzrastajúce obavy týkajúce sa zabezpečenia cenných surovín pre hospodárstvo Únie. Ide o integrovanú stratégiu, v ktorej sa stanovujú adresné opatrenia na zabezpečenie a zlepšenie prístupu EÚ k surovinám. Jedným z hlavných opatrení tejto iniciatívy bolo vypracovať zoznam kritických surovín na úrovni EÚ. Na tomto zozname sa uvádzajú suroviny, ktoré dosahujú alebo prekračujú limity z hľadiska hospodárskeho významu aj z hľadiska rizika zabezpečenia dodávok. Komisia stanovila prvý zoznam v roku 2011 a zaviazala sa ho aktualizovať aspoň každé tri roky v snahe zohľadniť vývoj na trhu, v oblasti produkcie a technologický vývoj 14 . V roku 2014 bol uverejnený druhý zoznam a súbežne s týmto nariadením sa uverejňuje nový zoznam.

Zoznam kritických surovín by mal prispieť k stimulovaniu európskej produkcie kritických surovín a uľahčovať začatie nových ťažobných a recyklačných činností. Komisia v posledných rokoch zohľadnila zoznam kritických surovín prostredníctvom celého radu opatrení v oblasti obchodu, medzinárodných vzťahov, výskumu a inovácie, vedomostnej základne a obehového hospodárstva. EÚ podporuje doplňujúce politické iniciatívy členských štátov, ktoré sú zapojené aj do vypracúvania zoznamu kritických surovín.

Kybernetická bezpečnosť a elektronické komunikácie

Navrhované nariadenie bude dopĺňať politiky EÚ v oblasti elektronických komunikácií, kybernetickej bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry a priemyselnej konkurencieschopnosti produktov kybernetickej bezpečnosti a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie sa predostrela vízia otvoreného, bezpečného a chráneného kybernetického priestoru 15 . Nasledovalo nariadenie č. 283/2014 16 , v ktorom sa určujú projekty spoločného záujmu, pokiaľ ide o transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry. V smernici 2016/1148 sa navyše ukladajú členským štátom povinnosti pripravenosti z hľadiska kybernetickej bezpečnosti a pre prevádzkovateľov základných služieb a poskytovateľov digitálnych služieb sa zavádzajú požiadavky pripravenosti a oznamovania 17 . V júli 2016 Komisia oznámila vytvorenie verejno-súkromného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zavedenie ďalších trhovo orientovaných opatrení politiky na stimulovanie priemyselných kapacít v Európe 18 . Na uvedené účely sa využívajú aj finančné prostriedky EÚ z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy. 19 V septembri 2017 Komisia takisto predložila oznámenie, v ktorom sa stanovuje komplexný prístup EÚ ku kybernetickej bezpečnosti, a to aj v celosvetovom meradle, a navrhla aj nariadenie, v ktorom sa zriaďuje celoúnijný rámec kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie s cieľom zabrániť fragmentácii trhov a dosiahnuť, aby používatelia ľahšie zistili, či sú produkty a služby IKT (vrátane pripojených predmetov) kyberneticky bezpečné.

Letecká doprava

Navrhované nariadenie sa nedotkne nariadenia (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve 20 , keďže v nariadení (ES) č. 1008/2008 sa nezavádza mechanizmus preverovania investícií. Podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008 je jednou z podmienok udelenia prevádzkovej licencie podniku na leteckú prepravu cestujúcich, pošty alebo nákladu za odplatu alebo v prenájme, aby uvedené členské štáty alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnili viac ako 50 % daného podniku a účinne ho riadili (článok 4).

Obozretné posudzovanie nadobudnutí vo finančnom sektore

V právnych predpisoch EÚ vo finančnom sektore sa pre príslušné orgány stanovuje právomoc vykonávať obozretné posudzovanie nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančných inštitúciách (t. j. úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach a poisťovniach a zaisťovniach). Stanovujú sa v nich požiadavky v oblasti oznamovania, procesné pravidlá a hodnotiace kritériá pre takéto posúdenia. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť riadne a obozretné riadenie finančných inštitúcií. Tieto pravidlá sa uvádzajú v smernici 2007/44/ES o procesných pravidlách a kritériách hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore, smernici 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, smernici 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) a smernici 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi 21 .

Navrhovaným nariadením nebudú dotknuté pravidlá EÚ pre obozretné preskúmanie nadobudnutí kvalifikovanej účasti vo finančnom sektore, ktoré zostanú samostatným postupom s vlastným cieľom.

Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím

Navrhovaným nariadením nebude dotknutá kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím upravená nariadením (ES) č. 428/2009 22 . Obchod s položkami s dvojakým použitím podlieha kontrolám, aby sa zabránilo rizikám, ktoré tieto položky môžu predstavovať pre medzinárodnú bezpečnosť. Kontroly vyplývajú z medzinárodných povinností a sú v súlade so záväzkami dohodnutými v rámci mnohostranných režimov kontroly vývozu. Režim kontroly vývozu EÚ je upravený nariadením (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, v ktorom sa stanovujú spoločné pravidlá kontroly, spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím, ako aj koordinácia a spolupráca na podporu jednotného vykonávania a presadzovania v celej Únii. Nariadenie je záväzné a priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Európska politika v oblasti kozmického priestoru

Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru vyzdvihla dôležitosť riešenia zraniteľnosti európskych dodávateľských reťazcov. Zriadenie rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií napomáha dosiahnutie tohto cieľa.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Priame zahraničné investície patria do zoznamu oblastí, ktoré spadajú pod spoločnú obchodnú politiku podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ. Pokiaľ ide o spoločnú obchodnú politiku, Európska únia má v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ výlučnú právomoc. Len Únia môže preto v tejto oblasti vyvíjať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Neuplatňuje sa. Európska únia má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do zoznamu oblastí, ktoré spadajú pod spoločnú obchodnú politiku podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ.

•Proporcionalita

Ustanovenia v tomto návrhu sa obmedzujú na to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov nariadenia, a sú preto v súlade so zásadami proporcionality.

Návrhom sa pre členské štáty zriaďuje podporný rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku. V navrhovanom nariadení sa nepožaduje, aby členské štáty prijali mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií, ani sa v ňom nepredpisujú vyčerpávajúce vecné či procedurálne prvky mechanizmov preverovania. Stanovujú sa v ňom len základné požiadavky, ktoré by mali spĺňať všetky mechanizmy preverovania členských štátov.

Návrhom sa zriaďuje mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi na výmenu informácií o priamych zahraničných investíciách, ktoré sa plánujú alebo sa zrealizovali na území jedného alebo viacerých členských štátov. Iným členským štátom a Komisii zároveň poskytuje možnosť predložiť pripomienky k takejto investícii, konečné rozhodnutie o vhodnej reakcii však ponecháva na členské štáty, v ktorých sa investícia plánuje alebo realizuje.

V návrhu sa okrem toho zavádza možnosť, aby Komisia z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku preverovala priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie. K projektom alebo programom v záujme Únie patria najmä tie, ktoré sú do veľkej miery financované z EÚ alebo sú zavedené právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa kritickej infraštruktúry, kritických technológií či kritických vstupov. V záujme zabezpečenia transparentnosti a právnej istoty sa v prílohe k tomuto nariadeniu uvádza orientačný zoznam projektov alebo programov v záujme Únie. Rozsah preverovania zostáva obmedzený na potenciálne ohrozenie bezpečnosti a verejného poriadku. Komisia bude schopná poskytnúť stanovisko tým členským štátom, v ktorých sa investícia plánuje alebo realizuje, pričom konečné rozhodnutie o vhodnej reakcii zverí daným členským štátom.

V neposlednom rade, hoci na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov už existujú viaceré požiadavky týkajúce sa zverejňovania významných podielov 23 , tieto požiadavky sa týkajú najmä kótovaných spoločností a nezahŕňajú povinnosť poskytnúť informácie potrebné na vykonanie úplného posúdenia plánovaných alebo zrealizovaných priamych zahraničných investícií. V navrhovanom nariadení sa teda zavádzajú prostriedky, pomocou ktorých si členské štáty a Komisia môžu vyžiadať informácie na účely vykonávania navrhovaného nariadenia, pričom sa minimalizuje bremeno kladené na členské štáty, investorov a spoločnosti z EÚ, keďže sa od nich nevyžaduje, aby tieto informácie poskytovali automaticky a vopred.

•Výber nástroja

V článku 207 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú prostredníctvom nariadení opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Navrhované nariadenie je nová politická iniciatíva v oblasti priamych zahraničných investícií patriacich do spoločnej obchodnej politiky súvisiaca s výlučnou právomocou, ktorá bola Únii zverená Lisabonskou zmluvou. Na úrovni EÚ zatiaľ nie sú platné právne predpisy týkajúce sa preverovania zahraničných investícií.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vzhľadom na vecnú pôsobnosť tohto návrhu nariadenia Komisie a predovšetkým na jeho ciel, ktorý spočíva okrem iného v celoúnijnej koordinácii preverovania priamych zahraničných investícií smerujúcich do Európskej únie z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, Komisia uskutočnila konzultácie s členskými štátmi, ktoré sa aktívne usilovali o opatrenie EÚ v tejto oblasti politiky, a takisto s niekoľkými ďalšími členskými štátmi, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zavedený vnútroštátny mechanizmus preverovania investícií.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia pri vypracúvaní svojho návrhu nariadenia využila v prvom rade expertízu a skúsenosti členských štátov, ktoré majú zavedené mechanizmy preverovania investícií a využívajú ich. V návrhu sa zohľadňuje aj skúsenosť tretích krajín s preverovaním priamych zahraničných investícií. Komisia sa v tejto súvislosti opierala o informácie, ktoré jej sprístupnili jej hlavní obchodní partneri v priebehu neformálnych konzultácií alebo ktoré získala pri obchodných rokovaniach, ako aj o informácie vo všeobecnosti dostupné verejnosti.

Komisia sa pri vypracúvaní návrhu uistila, že je v súlade s najlepšími postupmi OECD zakotvenými v usmerneniach pre investičné politiky prijímajúcich krajín týkajúcich sa národnej bezpečnosti (Guidelines for Recipient Country Investment Policies Relating to National Security).

•Posúdenie vplyvu

Únia je jedným z hospodárstiev, ktoré sú najviac otvorené prichádzajúcim priamym zahraničným investíciám. Prílev investícií do EÚ sa sústavne zväčšuje. Čoraz viac sa zameriavajú na konkrétne odvetvia, na podniky, ktoré sú nadpriemerne veľké, a v čoraz väčšej miere pochádzajú od štátom vlastnených podnikov alebo investorov so silnými väzbami na vlády. Zoči-voči tejto skutočnosti sa od roku 2016 celosvetovo zintenzívňujú obmedzenia priamych zahraničných investícií.

Do série prevzatí európskych spoločností, ku ktorým došlo prednedávnom, boli zapojení zahraniční investori so silnými väzbami na vlády ich domovských krajín, pričom ich stratégiou je sústrediť sa na kúpu európskych spoločností, ktoré vyvíjajú technológie alebo udržiavajú infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie základných funkcií spoločnosti a hospodárstva. Rizikom v konečnom dôsledku je, že takéto investície by mohli byť škodlivé pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie a jej členských štátov. Kombinácia takéhoto vývoja vyvolala obavy európskych občanov, spoločností a členských štátov. Treba dôkladne zanalyzovať tieto obavy a primerane na ne reagovať, ako sa oznámilo v Diskusnom dokumente Komisie o využívaní globalizácie vydanom 10. mája 2017.

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu ekonomickú realitu a narastajúce obavy občanov a členských štátov sa tento návrh výnimočne predkladá bez sprievodného posúdenia vplyvu. Návrh sa zameriava konkrétne a primeraným spôsobom na hlavné otázky identifikované v tejto etape. Ďalšie prvky sa podrobnejšie posúdia v štúdii oznámenej v sprievodnom oznámení k tomuto nariadeniu. Návrh nariadenia Komisie zatiaľ dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádza faktografický opis prevzatí zahraničnými subjektmi v EÚ na základe dostupných údajov, ako aj stručný rozbor predmetného problému.

V sprievodnom oznámení Komisie k tomuto návrhu nariadenia sa oznamuje, že sa vypracuje hĺbková analýza investičných tokov prúdiacich do EÚ, a to predovšetkým tých smerujúcich do strategických sektorov alebo aktív, ktoré môžu vzbudiť obavy týkajúce sa bezpečnosti alebo verejného poriadku. Súčasťou tejto analýzy bude zber údajov, analýza trendov a posúdenie vplyvu, a to aj prostredníctvom prípadových štúdií. Jej výsledky sa zohľadnia v procese rozhodovania.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Navrhovaným nariadením sa zavádzajú prostriedky, pomocou ktorých si členské štáty a Komisia môžu vyžiadať informácie na účely preverenia priamych zahraničných investícií vzbudzujúcich obavy z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Povinnosti poskytovať informácie sú navrhnuté tak, aby sa minimalizovalo bremeno kladené na členské štáty, investorov a spoločnosti z EÚ, keďže sa od nich nevyžaduje, aby tieto informácie poskytovali automaticky a vopred, ale len na požiadanie. Keď sa v navrhovanom nariadení predpokladá možnosť, aby členské štáty predkladali pripomienky alebo aby Komisia vydala stanovisko, sú zakaždým určené veľmi prísne lehoty s cieľom minimalizovať záťaž kladenú na členské štáty, ktoré využívajú mechanizmy preverovania, a v konečnom dôsledku na preverovaných investorov.

•Základné práva

Toto navrhované nariadenie nebude mať vplyv na ochranu základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Okrem administratívnych nákladov návrh nemá žiadny iný vplyv na rozpočet (pozri finančný výkaz pripojený k tomuto návrhu).

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vykonávanie sa bude monitorovať v spolupráci s členskými štátmi tak, aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány vykonajú požiadavky navrhovaného nariadenia účinne a konzistentne. V návrhu sa na tieto účely požaduje, aby členské štáty zriadili kontaktné miesta, a v sprievodnom oznámení sa uvádza zostavenie koordinačnej skupiny zo zástupcov členských štátov, ktorá sa bude pravidelne stretávať, aby posúdila okrem iného všetky otázky týkajúce sa vykonávania nariadenia.

Komisia sa podujme na hodnotenie tohto nariadenia najneskôr tri roky po tom, ako nadobudne účinnosť, s cieľom posúdiť jeho skutočné vplyvy a zhodnotiť jeho účinnosť, efektívnosť a tiež to, do akej miery sú výsledky v súlade s cieľmi. Komisia oznámi výsledky tohto hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov (články 1 a 2)

Cieľom tohto nariadenia je zriadiť komplexný podporný rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií v Únii. V článku 1 sa potvrdzuje, že členské štáty a Komisia môžu preverovať priame zahraničné investície z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku. Dôvody na preverovanie investícií sú vymedzené v súlade s príslušnými požiadavkami týkajúcimi sa ukladania reštriktívnych opatrení založených na dôvodoch bezpečnosti a verejného poriadku, ktoré sa uvádzajú v Dohode o založení WTO [konkrétne aj v článku XIV písm. a) a článku XIVa Všeobecnej dohody o obchode so službami] a v iných obchodných a investičných dohodách alebo dojednaniach, ktorých sú Únia alebo jej členské štáty zmluvnými stranami.

V článku 2 sa vymedzuje niekoľko pojmov uplatniteľných na účely tohto nariadenia. Predovšetkým sa v ňom objasňuje, že pojem priama zahraničná investícia sa vzťahuje na široké spektrum investícií, ktorými vznikajú alebo sa udržiavajú trvácne a priame väzby medzi investormi z tretích krajín a podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť v členských štátoch. Nevzťahuje sa na portfóliové investície.

Rámec Únie na preverovanie investícií (články 3 a 4)

Viaceré členské štáty majú zavedené vnútroštátne mechanizmy, na základe ktorých možno okrem iného obmedziť pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami z dôvodu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Priame zahraničné investície zároveň patria pod spoločnú obchodnú politiku, pričom v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ má výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky Únia. V snahe poskytnúť právnu istotu sa v článku 3 ods. 1 potvrdzuje, že členské štáty môžu so zreteľom na svoje vnútroštátne okolnosti a v súlade s navrhovaným nariadením naďalej zachovávať a meniť existujúce opatrenia alebo prijímať nové opatrenia na účely preverovania investícií z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Komisia by navyše mala mať možnosť preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie, z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, čo sa stanovuje v článku 3 ods. 2. Projekty a programy v záujme Únie slúžia Únii ako celku a sú významným prínosom k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti hospodárstva a priemyslu Únie. Projekty a programy v záujme Únie sa môžu vyznačovať buď tým, že sú do veľkej miery financované z EÚ alebo tým, že sú zavedené právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa kritickej infraštruktúry, kritických technológií či kritických vstupov. V záujme zabezpečenia transparentnosti sa v prílohe 1 uvádza orientačný zoznam projektov a programov v záujme Únie.

S cieľom usmerniť členské štáty a Komisiu pri uplatňovaní nariadenia sa v článku 4 uvádza informatívny zoznam faktorov, ktoré možno zvážiť pri preverovaní priamej zahraničnej investície z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Účelom tohto zoznamu faktorov je zároveň poskytnúť ozrejmenie pre investorov, ktorí v Únii realizujú alebo zrealizovali priame zahraničné investície. Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by mali členské štáty a Komisia zvážiť všetky príslušné faktory vrátane jej účinkov na kritickú infraštruktúru, technológie (aj dôležité podporné technológie) a vstupy, ktoré sú zásadné z hľadiska bezpečnosti alebo zachovania verejného poriadku. Členské štáty a Komisia by mali byť v tomto ohľade zároveň schopné zohľadniť, či je zahraničný investor priamo alebo nepriamo, a to aj prostredníctvom významného financovania, pod kontrolou vlády tretej krajiny.

Opatrenia proti obchádzaniu (článok 5)

Na zabezpečenie účinnosti svojich mechanizmov preverovania a rozhodnutí o preverení by členské štáty mali byť schopné zachovať, meniť alebo prijímať opatrenia potrebné na zabránenie ich obchádzaniu. K takýmto opatreniam by mohlo patriť preverovanie priamych investícií v súlade s právom Únie, ktoré uskutočňuje podnik zriadený v súlade s právom členského štátu a vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora, keď sa investícia realizuje prostredníctvom umelej dohody v rámci EÚ, ktorá neodráža hospodársku realitu a obchádza mechanizmy preverovania. Nemali by sa však dotknúť základných slobôd stanovených v ZFEÚ.

Procesný rámec na preverovanie členskými štátmi (článok 6)

V článku 6 sa ustanovujú základné prvky procesného rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií členskými štátmi. Komisia a iné členské štáty budú môcť vďaka takémuto procesnému rámcu lepšie porozumieť tomu, ako by sa investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania daných investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Uvedené prvky zahŕňajú predovšetkým stanovenie lehôt na preverovanie, ktoré musia zohľadňovať časové rozvrhy na preverovanie na úrovni EÚ. V procesnom rámci pre mechanizmy preverovania členských štátov by sa mala stanovovať aj možnosť, aby si investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

Mechanizmus spolupráce (článok 8)

V nariadení sa stanovuje mechanizmus, ktorý členským štátom umožňuje spolupracovať a navzájom si pomáhať, keď môže mať priama zahraničná investícia vplyv na ich bezpečnosť alebo verejný poriadok. Potenciálne ovplyvnené členské štáty by mali mať možnosť predložiť pripomienky členským štátom, v ktorých sa investícia plánuje alebo sa zrealizovala, bez ohľadu na to, či niektorý z dotknutých členských štátov má zavedený mechanizmus preverovania alebo už danú investíciu preveruje. Táto spolupráca by mala členským štátom umožniť podľa možnosti vymieňať si informácie a koordinovať prípadné reakcie na danú priamu zahraničnú investíciu.

Členské štáty, ktoré preverujú priamu zahraničnú investíciu, by mali o prebiehajúcom preverovaní informovať ostatné členské štáty. Uvedené členské štáty by tak mohli dostať pripomienky od iných členských štátov v skorej etape a užitočne ich zohľadniť v procese preverovania. Iným členským štátom to navyše umožní zvážiť, či si súvisiaca priama zahraničná investícia, ktorá sa plánuje alebo sa zrealizovala aj na ich území, môže zasluhovať preverenie v rámci ich vlastného mechanizmu preverovania.

Preverujúci členský štát by mal iným členským štátom umožniť, aby predložili pripomienky v primeranej lehote 25 pracovných dní. Preverujúce členské štáty by mali poskytnúť v rámci svojho mechanizmu preverovania dostatočne dlhý čas na náležité posúdenie pripomienok iných členských štátov. Mali by si však ponechať konečné rozhodovacie právomoci, pokiaľ ide o priamu zahraničnú investíciu podliehajúcu preverovaniu.

Komisia by mala byť takisto informovaná o tom, že v rámci mechanizmu preverovania členského štátu prebieha preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Aj Komisia by mala mať možnosť v primeranej lehote predložiť pripomienky (v podobe stanoviska) tomu členskému štátu, v ktorom prebieha preverovanie alebo v ktorom sa plánuje alebo sa zrealizovala investícia. S cieľom zohľadniť pripomienky členských štátov by Komisia mala disponovať ďalším obdobím 25 pracovných dní na stanovenie, či má pre členské štáty, v ktorých sa investícia plánuje alebo realizuje, vydať takéto stanovisko.

Členskému štátu, v ktorom sa plánuje alebo sa zrealizovala priama zahraničná investícia, môžu ovplyvnené členské štáty predložiť pripomienky a Komisia mu môže adresovať pripomienky, a to aj v prípade, že uvedený členský štát nemá zavedený mechanizmus preverovania či nepreveruje danú investíciu. Uvedený členský štát môže v takom prípade zohľadniť tieto pripomienky a stanovisko všeobecnejšie pri tvorbe politiky.

Preverovanie týkajúce sa projektov alebo programov v záujme Únie zo strany Komisie (články 3 a 9)

V článku 3 ods. 2 navrhovaného nariadenia sa zavádza možnosť, aby Komisia z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovala priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie. V záujme zabezpečenia potrebnej transparentnosti pre investorov a členské štáty sa v prílohe k tomuto nariadeniu uvádza názorný zoznam projektov alebo programov v záujme Únie.

V uvedených špecifických prípadoch môže Komisia adresovať stanovisko členským štátom, v ktorých sa investícia plánuje alebo sa zrealizovala, keď sa domnieva, že investícia môže ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok. Dôvodmi na preverovanie sú zakaždým bezpečnosť a verejný poriadok, pričom Komisia by mala byť schopná zvážiť istý počet faktorov vrátane tých, ktoré sa vymenúvajú v článku 4. Komisia by mala pri svojom preverovaní vziať do úvahy aj existenciu osobitných právnych predpisov na úrovni EÚ 24 .

Dotknuté členské štáty v čo najväčšej miere zohľadnia stanovisko Komisie, a ak stanovisku nevyhovejú, vysvetlia to Komisii. Tie členské štáty, ktorým je stanovisko určené a ktoré preverujú priamu zahraničnú investíciu v rámci svojich mechanizmov preverovania, začlenia stanovisko Komisie do svojho procesu preverovania. Tie členské štáty, ktorým je stanovisko určené a ktoré nepristúpili k prevereniu, by mali zvážiť, akým spôsobom stanovisko zohľadnia, či už prostredníctvom svojho mechanizmu preverovania, alebo ak taký mechanizmus nemajú, všeobecnejšie pri svojej tvorbe politiky.

Požiadavky v oblasti oznamovania a poskytovania informácií (články 7 a 10)

V článku 7 sa požaduje, aby členské štáty Komisii v určitej lehote oznámili svoje mechanizmy preverovania, ako aj všetky zmeny takýchto mechanizmov. Členské štáty budú musieť okrem toho Komisii podávať výročné správy o uplatňovaní svojich mechanizmov preverovania, ktoré budú obsahovať aspoň tieto údaje: informácie o investíciách podliehajúcich preverovaniu, s uvedeným odvetvia, pôvodu a hodnoty investície podliehajúcej preverovaniu, ako aj informácie o rozhodnutiach o preverení, na základe ktorých sa investícia buď zakáže alebo sa takáto investícia podriadi podmienkam. Členské štáty, ktoré nemajú zavedený mechanizmus preverovania, by mali takisto podávať správu o priamych zahraničných investíciách, ktoré sa vykonali na ich území, na základe informácií, ktoré majú k dispozícii.

S cieľom uľahčiť spoluprácu s inými členskými štátmi a Komisii preverovanie priamej zahraničnej investície sa v článku 10 ukladá všetkým členským štátom povinnosť (bez ohľadu na to, či majú mechanizmus preverovania alebo nie) zabezpečiť určitú minimálnu úroveň informovania o priamych zahraničných investíciách patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Takéto minimálne informácie o priamej zahraničnej investícii by mal členský štát sprístupniť na žiadosť iného členského štátu alebo Komisie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách udelených tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

Zachovávanie dôvernosti (článok 11)

V článku 11 sa zaručuje, že informácie získané pri uplatňovaní nariadenia sa používajú len na účely, na ktoré boli vyžiadané, a že všetky dôverné informácie sú chránené.

Kontaktné miesta (článok 12)

V snahe zabezpečiť bezproblémové a efektívne vykonávanie nariadenia, a najmä zlepšiť komunikáciu a zintenzívniť spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou sa v článku 12 požaduje, aby členské štáty vo svojich správnych orgánoch zriadili kontaktné miesta na účely preverovania priamych zahraničných investícií, na ktoré sa možno obrátiť so všetkými záležitosťami súvisiacimi s vykonávaním nariadenia.

Ako sa uvádza v sprievodnom oznámení Komisie k tomuto návrhu, Komisia zároveň vytvorí koordinačnú skupinu na účely preverovania priamych zahraničných investícií, ktorá bude pozostávať zo zástupcov členských štátov a Komisie. Skupina by sa mala pravidelne stretávať, aby uvažovala o otázkach týkajúcich sa priamych zahraničných investícií smerujúcich do EÚ, neopomínajúc ani otázky vzniknuté pri vykonávaní nariadenia. Táto skupina by mohla okrem iného pôsobiť ako fórum na výmenu informácií medzi členskými štátmi o tokoch priamych zahraničných investícií a trendoch v tejto oblasti, ako aj o najlepších postupoch na preverovanie priamych zahraničných investícií.

2017/0224 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Priame zahraničné investície napomáhajú rast Únie tým, že zvyšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a umožňujú úspory z rozsahu, prinášajú kapitál, technológie, inováciu, expertízu a tým, že otvárajú nové trhy pre vývoz z Únie. Prispievajú k dosiahnutiu cieľov Investičného plánu Komisie pre Európu a podieľajú sa na iných projektoch a programoch Únie.

(2)Únia a jej členské štáty majú otvorené investičné prostredie, ktoré je zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a je pevnou súčasťou medzinárodných záväzkov, ktoré Únia a jej členské štáty prijali so zreteľom na priame zahraničné investície.

(3)Podľa medzinárodných záväzkov prijatých v rámci Svetovej obchodnej organizácie, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a v obchodných a investičných dohodách uzavretých s tretími krajinami môžu Únia a jej členské štáty prijať reštriktívne opatrenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií, a to z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku a za predpokladu, že sú splnené určité požiadavky.

(4)Viaceré členské štáty majú zavedené opatrenia, na základe ktorých môžu z dôvodu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti obmedziť pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Uvedené opatrenia sú vyjadrením cieľov a obáv, ktoré majú členské štáty v oblasti priamych zahraničných investícií, a vedú k istému počtu odlišných opatrení z hľadiska rozsahu pôsobnosti a postupu. Iné členské štáty takéto mechanizmy nemajú.

(5)Na úrovni EÚ v súčasnosti neexistuje komplexný rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(6)Priame zahraničné investície patria pod spoločnú obchodnú politiku. Pokiaľ ide o spoločnú obchodnú politiku, Európska únia má v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ výlučnú právomoc.

(7)Je dôležité poskytnúť právnu istotu a zabezpečiť celoúnijnú širokú koordináciu a spoluprácu tak, že sa zriadi rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku. Nie je tým dotknutá výlučná právomoc členských štátov v oblasti ochrany národnej bezpečnosti.

(8)Rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií by mal členským štátom a Komisii poskytovať prostriedky na odstránenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť alebo verejný poriadok komplexným spôsobom a na prispôsobenie sa meniacim okolnostiam, pričom sa zachová potrebná pružnosť, aby mohli členské štáty pri preverovaní priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku zohľadniť svoju osobitnú situáciu a vnútroštátne okolnosti.

(9)Mal by sa vzťahovať na široké spektrum investícií, ktorými vznikajú alebo sa udržiavajú trvácne a priame väzby medzi investormi z tretích krajín a podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte.

(10)Členské štáty by mali byť schopné prijímať potrebné opatrenia v súlade s právom Únie, aby sa zabránilo obchádzaniu ich mechanizmov preverovania a rozhodnutí o preverení prijatých na ochranu bezpečnosti alebo verejného poriadku. Malo by sa to vzťahovať na investície v rámci Únie realizované prostredníctvom umelých dohôd, ktoré neodrážajú hospodársku realitu a obchádzajú mechanizmy preverovania a rozhodnutia o preverení, keď je investor v konečnom dôsledku vo vlastníctve alebo pod kontrolou fyzickej osoby alebo podniku z tretej krajiny. Nie je tým dotknutá sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu zakotvené v ZFEÚ.

(11)Na usmernenie členských štátov a Komisie pri uplatňovaní nariadenia je vhodné poskytnúť zoznam faktorov, ktoré možno zvážiť pri preverovaní priamej zahraničnej investície z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Vďaka tomuto zoznamu sa zároveň zlepší transparentnosť procesu preverovania z pohľadu investorov, ktorí v Únii realizujú alebo zrealizovali priame zahraničné investície. Tento zoznam faktorov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by mal zostať informatívny.

(12)Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, by mali byť členské štáty a Komisia schopné zvážiť všetky príslušné faktory vrátane jej účinkov na kritickú infraštruktúru, technológie (aj dôležité podporné technológie) a vstupy, ktoré sú zásadné z hľadiska bezpečnosti alebo zachovania verejného poriadku, ktorých znefunkčnenie, strata alebo zničenie by mali v danom členskom štáte alebo v Únii značný vplyv. Členské štáty a Komisia by mali byť v tomto ohľade zároveň schopné zohľadniť, či je zahraničný investor priamo alebo nepriamo (napríklad formou poskytovania značných finančných prostriedkov aj za pomoci subvencií) pod kontrolou vlády tretej krajiny.

(13)Je vhodné ustanoviť základné prvky procesného rámca na preverovanie priamej zahraničnej investície členskými štátmi, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom umožnilo porozumieť tomu, ako by sa takéto investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania týchto investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň stanovenie lehôt na preverovanie a možnosť, aby si zahraniční investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

(14)Mal by sa zriadiť mechanizmus, ktorý členským štátom umožní spolupracovať a navzájom si pomáhať, keď priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok iných členských štátov. Členské štáty by mali mať možnosť predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa investícia plánuje alebo sa zrealizovala, bez ohľadu na to, či členské štáty predkladajúce pripomienky alebo členské štáty, v ktorých sa investícia plánuje alebo sa zrealizovala, majú alebo nemajú zavedený mechanizmus preverovania alebo či investíciu preverujú alebo nepreverujú. Pripomienky členských štátov by sa mali postúpiť aj Komisii. Komisia by takisto mala mať možnosť vydať v prípade potreby stanovisko pre členský štát, v ktorom sa investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a to bez ohľadu na to, či tento členský štát má zavedený mechanizmus preverovania alebo preveruje investíciu, a bez ohľadu na to, či iné členské štáty predložili pripomienky.

(15)Komisia by navyše mala mať možnosť preverovať z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty a programy v záujme Únie. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku, a sú významným prínosom k jej hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti. Týka sa to predovšetkým projektov a programov, ktoré sú do veľkej miery financované z EÚ alebo sú zavedené právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa kritickej infraštruktúry, kritických technológií či kritických vstupov. V záujme väčšej jasnosti by sa mal v prílohe uvádzať orientačný zoznam projektov alebo programov v záujme Únie, v súvislosti s ktorými môže Komisia podrobiť priamu zahraničnú investíciu preverovaniu.

(16)Keď sa Komisia domnieva, že priama zahraničná investícia by mohla mať z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie, mala by mať možnosť v primeranej lehote adresovať stanovisko tým členským štátom, v ktorých sa takáto investícia plánuje alebo sa zrealizovala. Členské štáty by mali stanovisko v čo najväčšej miere zohľadniť, a ak mu nevyhovejú, mali by to Komisii vysvetliť v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ. Komisia by zároveň mala mať možnosť požiadať dané členské štáty o informácie, ktoré potrebuje na účely preverenia takejto investície.

(17)S cieľom uľahčiť spoluprácu s inými členskými štátmi a Komisii preverovanie priamej zahraničnej investície by členské štáty mali Komisii oznamovať svoje mechanizmy preverovania a všetky ich zmeny a mali by pravidelne podávať správy o uplatňovaní svojich mechanizmov preverovania. Z rovnakého dôvodu by členské štáty, ktoré nemajú mechanizmus preverovania, mali takisto podávať správu o priamych zahraničných investíciách, ktoré sa vykonali na ich území, a to na základe informácií, ktoré majú k dispozícii.

(18)Na tieto účely je taktiež dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch určitú minimálnu úroveň informácií a spolupráce, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, by mali na žiadosť členských štátov alebo Komisie sprístupniť tieto informácie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách poskytnutých tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

(19)Komunikáciu a spoluprácu na úrovni členských štátov a Únie by malo posilniť zriadenie kontaktných miest na účely preverovania priamych zahraničných investícií v každom členskom štáte.

(20)Členské štáty a Komisia by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany dôverných a iných citlivých informácií.

(21)Najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o jeho uplatňovaní. Ak sa v správe navrhne zmena ustanovení tohto nariadenia, môže sa k nej v prípade potreby pripojiť sprievodný legislatívny návrh.

(22)Únia a členské štáty by mali vykonávať toto nariadenie v súlade s príslušnými požiadavkami týkajúcimi sa ukladania reštriktívnych opatrení založených na dôvodoch bezpečnosti a verejného poriadku, ktoré sa uvádzajú v práve Únie, Dohode o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), Dohode o založení WTO (konkrétne aj v článku XIV písm. a) a článku XIVa Všeobecnej dohody o obchode so službami) a v iných obchodných a investičných dohodách alebo dojednaniach, ktorých sú Únia alebo jej členské štáty zmluvnými stranami.

(23)Keď priama zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 25 , vykonávaním tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentne, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

(24)Toto nariadenie je v súlade s inými postupmi oznamovania a preverovania uvedenými v odvetvovom práve Únie, a tieto postupy ním nie sú dotknuté,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku, ktoré vykonávajú členské štáty a Komisia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„priama zahraničná investícia“ je investícia každého druhu zo strany zahraničného investora, ktorý sa usiluje vytvoriť alebo udržať trvácne a priame väzby medzi zahraničným investorom a podnikateľom či podnikom, ktorému dáva k dispozícii daný kapitál, s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v členskom štáte, vrátane investícií, ktoré umožňujú účinnú účasť na riadení alebo kontrole spoločnosti, ktorá vykonáva hospodársku činnosť;

2.„zahraničný investor“ je fyzická osoba z tretej krajiny alebo podnik z tretej krajiny, ktorí plánujú zrealizovať alebo zrealizovali priamu zahraničnú investíciu;

3.„preverovanie“ je postup, ktorý umožňuje posúdiť, prešetriť, povoliť, podmieniť, zakázať alebo zrušiť priame zahraničné investície;

4.„mechanizmus preverovania“ je všeobecne použiteľný nástroj, ako napríklad zákon alebo nariadenie, a sprievodné administratívne požiadavky, vykonávacie predpisy alebo usmernenia, v ktorých sa uvádzajú podmienky a postupy na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku;

5.„rozhodnutie o preverení“ je opatrenie prijaté pri uplatňovaní mechanizmu preverovania;

6.„podnik z tretej krajiny“ je podnik založený alebo inak zriadený podľa právnych predpisov tretej krajiny.

Článok 3

Preverovanie priamych zahraničných investícií

1.Členské štáty si môžu zachovať zavedené mechanizmy na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, zmeniť ich alebo prijať za podmienok stanovených v tomto nariadení a v súlade s ním.

2.Komisia môže z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie.

3.K projektom alebo programom v záujme Únie patria najmä projekty alebo programy, na financovaní ktorých sa veľkou sumou alebo významnou časťou podieľa EÚ alebo na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie týkajúce sa kritickej infraštruktúry, kritických technológií či kritických vstupov. Orientačný zoznam projektov alebo programov v záujme Únie sa uvádza v prílohe 1.

Článok 4

Faktory, ktoré možno zvážiť pri preverovaní

Členské štáty a Komisia môžu pri preverovaní priamej zahraničnej investície z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku zvážiť jej prípadné účinky napríklad na:

–kritickú infraštruktúru vrátane energetiky, dopravy, komunikácií, uchovávanie údajov, vesmírnu alebo finančnú infraštruktúru, ako aj citlivé zariadenia,

–kritické technológie vrátane umelej inteligencie, robotiky, polovodičov, technológií s aplikáciami možného dvojakého použitia, kybernetickej bezpečnosti, vesmírnej alebo jadrovej technológie,

–bezpečnosť dodávok kritických vstupov alebo

–prístup k citlivým informáciám alebo schopnosť kontrolovať citlivé informácie.

Pri určovaní toho, či priama zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, môžu členské štáty a Komisia zohľadniť, či je zahraničný investor pod kontrolou vlády tretej krajiny, a to aj formou poskytovania značných finančných prostriedkov.

Článok 5

Opatrenia proti obchádzaniu

Členské štáty si môžu ponechať opatrenia potrebné na zabránenie obchádzaniu mechanizmov na preverovanie a rozhodnutí o preverení, môžu ich meniť alebo prijímať.

Článok 6

Rámec pre preverovanie členskými štátmi

1.Mechanizmy preverovania členských štátov musia byť transparentné a nesmú diskriminovať jednotlivé tretie krajiny. Členské štáty stanovia predovšetkým okolnosti vedúce k preverovaniu, dôvody na preverovanie a uplatniteľné podrobné procesné pravidlá.

2.Členské štáty stanovia lehoty na vydávanie rozhodnutí o preverení. Takéto lehoty im umožnia zohľadniť pripomienky členských štátov uvedené v článku 8 a stanovisko Komisie uvedené v článkoch 8 a 9.

3.Dôverné informácie vrátane citlivých obchodných informácií, ktoré sprístupnili zahraniční investori a dotknutý podnik, sú chránené.

4.Zahraniční investori a dotknuté podniky majú možnosť uplatniť si súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiam vnútroštátnych orgánov o preverení.

Článok 7

Oznamovanie mechanizmov preverovania členskými štátmi a každoročné podávanie správ

1.Členské štáty oznámia Komisii svoje existujúce mechanizmy preverovania najneskôr do […] (30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia). Členské štáty oznámia Komisii každú zmenu existujúceho mechanizmu preverovania alebo každý novoprijatý mechanizmus preverovania najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti daného mechanizmu preverovania.

2.Členské štáty, ktoré majú zavedené mechanizmy preverovania, podávajú Komisii o uplatňovaní svojich mechanizmov preverovania výročnú správu. Správa obsahuje za každé vykazované obdobie predovšetkým údaje o:

a)priamych zahraničných investíciách, ktoré boli preverené a ktoré sa preverujú;

b)rozhodnutiach o preverení, ktorými sa priame zahraničné investície zakazujú;

c)rozhodnutiach o preverení, ktorými sa priame zahraničné investície podriaďujú podmienkam alebo opatreniam na zmiernenie ich rizika;

d)odvetviach, pôvode a hodnote priamej zahraničnej investície, ktorá bola preverená a ktorá sa preveruje.

3.Členské štáty, ktoré nemajú zavedené mechanizmy preverovania, podávajú Komisii výročnú správu o priamych zahraničných investíciách, ktoré sa vykonali na ich území, na základe informácií, ktoré majú k dispozícii.

Článok 8

Mechanizmus spolupráce

1.Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých priamych zahraničných investíciách, ktoré sa preverujú v rámci ich mechanizmov preverovania, a to do piatich pracovných dní od začiatku preverovania. Preverujúce členské štáty sa v rámci týchto informácií, ak je to vhodné, snažia uviesť, či sa domnievajú, že preverovaná priama zahraničná investícia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

2.Keď sa členský štát domnieva, že priama zahraničná investícia plánovaná alebo zrealizovaná v inom členskom štáte by mohla mať vplyv na jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok, môže predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa daná priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala. Tieto pripomienky sa súčasne postúpia Komisii.

3.Keď sa Komisia domnieva, že priama zahraničná investícia by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, môže vydať stanovisko učené členskému štátu, v ktorom sa táto priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala. Komisia môže vydať stanovisko bez ohľadu na to, či iné členské štáty predložili pripomienky.

4.Keď sa Komisia alebo členský štát náležite domnievajú, že priama zahraničná investícia by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, môžu požiadať členský štát, v ktorom sa táto priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, o akékoľvek informácie potrebné na pripomienkovanie uvedené v odseku 2 alebo na vydanie stanoviska uvedeného v odseku 3.

5.Pripomienky podľa odseku 2 alebo stanoviská podľa odseku 3 sa adresujú členskému štátu, v ktorom sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a to v primeranej lehote a v žiadnom prípade nie neskôr ako 25 pracovných dní po doručení informácií uvedených v odsekoch 1 alebo 4. Keď stanovisko Komisie nadväzuje na pripomienky od iných členských štátov, Komisia má na vydanie stanoviska ďalších 25 pracovných dní.

6.Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, náležite zohľadnia pripomienky ostatných členských štátov uvedené v odseku 2 a stanovisko Komisie uvedené v odseku 3.

7.Spolupráca medzi členskými štátmi podľa tohto článku sa uskutočňuje prostredníctvom kontaktných miest uvedených v článku 12.

Článok 9

Rámec na preverovanie Komisiou

1.Keď sa Komisia domnieva, že priama zahraničná investícia by mohla mať z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie, môže vydať stanovisko určené členskému štátu, v ktorom sa táto priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala.

2.Komisia môže požiadať členský štát, v ktorom sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, o všetky informácie, ktoré potrebuje na vydanie stanoviska uvedeného v odseku 1.

3.Komisia adresuje svoje stanovisko dotknutému členskému štátu v primeranej lehote a v žiadnom prípade nie neskôr ako 25 pracovných dní po doručení informácií, o ktoré požiadala podľa odseku 2. Keď má členský štát zavedený mechanizmus preverovania podľa článku 3 ods. 1 a Komisii boli doručené informácie o preverovanej priamej zahraničnej investícii podľa článku 8 ods. 1, stanovisko sa vydá najneskôr 25 pracovných dní po doručení takýchto informácií. Keď sú na vydanie stanoviska potrebné dodatočné informácie, daná 25-dňová lehota plynie odo dňa doručenia týchto dodatočných informácií.

4.Stanovisko Komisie sa oznámi ostatným členským štátom.

5.Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, v čo najväčšej miere zohľadnia stanovisko Komisie, a ak stanovisku nevyhovejú, vysvetlia to Komisii.

Článok 10

Požiadavky v oblasti poskytovania informácií

1.Členské štáty zabezpečia, aby informácie, o ktoré Komisia a iné členské štáty požiadali podľa článku 8 ods. 4 a článku 9 ods. 2, mali Komisia a žiadajúce členské štáty bezodkladne k dispozícii.

2.K informáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku patria najmä:

a)vlastnícka štruktúra zahraničného investora a podniku, do ktorého sa priama zahraničná investícia plánuje alebo v ktorom sa zrealizovala, vrátane informácií o ich konečnom ovládajúcom akcionárovi, resp. akcionároch;

b)hodnota priamej zahraničnej investície;

c)výrobky, služby a obchodné transakcie zahraničného investora a podniku, do ktorého sa priama zahraničná investícia plánuje alebo v ktorom sa zrealizovala;

d)členské štáty, v ktorých zahraničný investor a podnik, do ktorého sa priama zahraničná investícia plánuje alebo v ktorom sa zrealizovala, vykonáva obchodnú činnosť;

e)financovanie investície na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii.

Článok 11

Zachovávanie dôvernosti

1.Informácie doručené v dôsledku uplatňovania tohto nariadenia sa používajú len na účely, na ktoré sa o ne požiadalo.

2.Členské štáty a Komisia zabezpečia ochranu dôverných informácií získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 12

Kontaktné miesta

Každý členský štát vymenuje kontaktné miesto na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „kontaktné miesto na preverovanie PZI“) na účely preverovania priamej zahraničnej investície. Komisia a iné členské štáty zapoja tieto kontaktné miesta na preverovanie PZI do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.

Článok 13

Hodnotenie

1.Komisia zhodnotí uplatňovanie tohto nariadenia najneskôr tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti a predloží o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Do tohto procesu sa zapoja aj členské štáty a poskytnú Komisii informácie potrebné na prípravu uvedenej správy.

2.Ak sa v správe odporúča zmeniť ustanovenia tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť zodpovedajúci sprievodný legislatívny návrh.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

1.2.Príslušné oblasti politiky

Spoločná obchodná politika, článok 207 ZFEÚ

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 26

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Neuplatňuje sa.

1.4.2.Osobitné ciele a osobitný cieľ č. [ ]

Osobitné ciele

Neuplatňuje sa.

Osobitný cieľ č.

Neuplatňuje sa.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Cieľom návrhu je napomôcť dosiahnutie celkových cieľov politiky Únie, ako sa ustanovuje v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, predovšetkým v jej vzťahoch so zvyškom sveta v snahe presadiť jej hodnoty a záujmy a prispieť k ochrane jej občanov, mieru, bezpečnosti a voľnému a spravodlivému obchodu. Návrh je plne v súlade s oznámením „Obchod pre všetkých“ z roku 2015, ktorý sa zameriava na vytvorenie režimu pre obchod a investície založeného na pravidlách. Navrhované nariadenie nadväzuje na Diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie vydaný 10. mája 2017, v ktorom sa poukazuje na prínosy a výzvy spojené s globalizáciou. V dokumente sa vyzdvihuje pevné odhodlanie Európskej únie budovať v medzinárodnej spolupráci otvorený, udržateľný, spravodlivý a na pravidlách založený poriadok. Tieto zásady sa v plnom rozsahu uplatňujú na priame zahraničné investície (ďalej aj „PZI“), ktoré sú súčasťou spoločnej obchodnej politiky EÚ (pozri článok 207 ods. 1 ZFEÚ). PZI sú významným zdrojom rastu, pracovných miest a inovácie. Pre EÚ aj zvyšok sveta predstavujú dôležitý prínos. EÚ si preto želá udržať si otvorené investičné prostredie. V dokumente sa však takisto ozrejmilo, že ak sa cudzie krajiny či zahraničné podniky dopustia nekalých praktík alebo ak vyvolajú obavy o bezpečnosť a verejný poriadok, EÚ nebude váhať a zakročí. V uvedenom diskusnom dokumente sa uznalo, že strategické nadobudnutia kľúčových európskych aktív zahraničnými investormi vzbudzujú čoraz väčšie obavy. Komisia považuje v tomto kontexte za vhodné stanoviť rámec pre členské štáty a v určitých prípadoch aj pre Komisiu na preverovanie priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie.

Navrhované nariadenie navyše poskytuje členským štátom, ktoré majú zavedený mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií alebo ktoré si prajú prijať takýto mechanizmus, právnu istotu, keďže Únia má podľa článku 3 ods. 1 písm. e) a článku 207 ods. 1 ZFEÚ výlučnú právomoc konať v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá zahŕňa aj priame zahraničné investície.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

V navrhovanom nariadení sa stanovuje, že Komisia pripraví správu o uplatňovaní nariadenia najneskôr tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Ak by Komisia usúdila, že nariadenie dostatočne neprispieva k dosiahnutiu stanovených cieľov politiky, môže k správe pripojiť sprievodný návrh na zmenu nariadenia.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Trinásť členských štátov EÚ má v súčasnosti zavedené mechanizmy na preverovanie PZI, aby riešili možný vplyv medzinárodných cezhraničných prevzatí na bezpečnosť a verejný poriadok, a vyhradzujú si právomoc obmedziť zahraničné investície, ktoré ohrozujú ich zásadné záujmy. Únia má na základe článku 3 ods. 1 písm. e) a článku 207 ZFEÚ výlučnú právomoc konať v oblasti spoločnej obchodnej politiky, pričom PZI sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnej obchodnej politiky. Je preto vhodné, aby Únia stanovila rámec, v ktorom si členské štáty môžu ponechať svoj mechanizmus preverovania alebo takýto mechanizmus prijať.

Cieľom navrhovaného nariadenia je navyše stanoviť pre členské štáty a v prípade potreby pre Komisiu rámec, ktorý im poslúži pri preverovaní určitých PZI smerujúcich do EÚ uskutočňovanom s cieľom chrániť bezpečnosť a verejný poriadok.

V navrhovanom nariadení sa v súvislosti s PZI zriaďuje mechanizmus systematickej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou prostredníctvom kontaktných miest.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti) Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by v opačnom prípade vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante)

Niekoľko členských štátov má zavedené mechanizmy preverovania PZI, iné zase nemajú žiadny takýto mechanizmus preverovania. Únia má na základe článku 3 ods. 1 písm. e) a článku 207 ZFEÚ výlučnú právomoc konať v oblasti spoločnej obchodnej politiky, pričom PZI sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnej obchodnej politiky. Je preto vhodné, aby Únia stanovila rámec, v ktorom si členské štáty môžu ponechať svoj mechanizmus preverovania alebo takýto mechanizmus prijať.

Komisia by okrem toho mala mať možnosť vydať poradné stanovisko pre dotknuté členské štáty, ak sa domnieva, že určitá PZI môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo vzťahu k projektom alebo programom v záujme Únie, akými sú napr. Galileo, Horizont 2020, TEN-T alebo TEN-E. Komisia by takisto mala mať možnosť vydať poradné stanovisko, ak sa domnieva, že PZI v jednom členskom štáte má vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v inom členskom štáte.

Očakávaná pridaná hodnota vytvorená na úrovni EÚ (ex post)

V týchto záležitostiach zatiaľ neexistuje medzi členskými štátmi a Komisiou štruktúrovaná koordinácia ani spolupráca. Cieľom navrhovaného nariadenia a sprievodného oznámenia Komisie je zriadiť kontaktné miesta a oznámiť vytvorenie skupiny pre spoluprácu určenej na zlepšenie koordinácie a spolupráce, výmenu informácií a najlepších postupov. V navrhovanom nariadení sa členským štátom ukladá jednoznačná povinnosť vymieňať si informácie navzájom a s Komisiou prostredníctvom siete kontaktných miest. Očakáva sa, že to povedie k lepšej koordinácii pri posudzovaní rizika spojeného s bezpečnosťou a verejným poriadkom a že to vo všetkých členských zvýši povedomie o týchto citlivých otázkach bez toho, aby boli členské štáty nútené zaviesť systém preverovania PZI.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Ide o novú iniciatívu, nie sú preto žiadne predchádzajúce skúsenosti. Komisia bude musieť nadobudnúť príslušnú expertízu.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Navrhované nariadenie bude dopĺňať iné politiky a iniciatívy Únie, je s nimi v súlade a neovplyvňuje ich. Ide najmä o tieto politiky a iniciatívy:

Voľný pohyb kapitálu a sloboda usadiť sa

Priama zahraničná investícia predstavuje pohyb kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. V článku 63 ZFEÚ sa zakazujú všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Mechanizmy preverovania investícií môžu predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ktoré však môže byť napriek tomu opodstatnené a primerané z hľadiska dosiahnutia cieľov vymedzených v zmluve, ako aj z dôvodu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku (článok 65 ZFEÚ) alebo zo závažných dôvodov verejného záujmu, ako stanovil Súdny dvor Európskej únie.

Ako sa ozrejmilo v judikatúre Súdneho dvora, keďže členské štáty majú priestor na voľnú úvahu pri určovaní požiadaviek verejného poriadku a verejnej bezpečnosti podľa svojich vnútroštátnych potrieb, uvedené verejné záujmy nemôžu jednostranne určovať členské štáty bez akejkoľvek kontroly zo strany inštitúcií EÚ a musia sa vykladať striktne: možno sa na ne odvolávať, len ak existuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti. Obmedzovanie základných slobôd sa nesmie uplatňovať nesprávne, aby v skutočnosti plnilo len čisto ekonomické účely. Mechanizmus preverovania investícií by mal byť okrem toho v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, predovšetkým zásadami proporcionality a právnej istoty. Tieto zásady si vyžadujú, aby boli postup a kritériá preverovania investícií vymedzené nediskriminačne a dostatočne presne. Potenciálni investori musia mať možnosť poznať takéto mechanizmy vopred a požiadať o súdne preskúmanie.

Zatiaľ čo článok 63 ZFEÚ sa uplatňuje aj na pohyb kapitálu z tretích krajín, článok 49 ZFEÚ sa neuplatňuje na usadenie sa štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ. Navrhovaným nariadením preto nie sú dotknuté ustanovenia zmluvy týkajúce sa slobody usadiť sa.

Nariadenie EÚ o fúziách

Priame zahraničné investície môžu mať formu fúzií, nadobudnutí alebo spoločných podnikov, ktoré predstavujú koncentrácie patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o fúziách. V súvislosti s takýmito koncentráciami sa v článku 21 ods. 4 nariadenia EÚ o fúziách umožňuje, aby členské štáty prijímali primerané opatrenia na ochranu oprávnených záujmov zlučiteľné so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie. V článku 21 ods. 4 druhom pododseku sa na tieto účely výslovne uznávajú za oprávnené záujmy verejná bezpečnosť, pluralita masovokomunikačných prostriedkov a pravidlá obozretnosti. Pokiaľ sú rozhodnutia o preverení prijaté podľa navrhovaného nariadenia s cieľom chrániť uvedené záujmy zlučiteľné so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie, netreba ich Komisii oznamovať podľa článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia EÚ o fúziách. Naopak, keď členský štát zamýšľa prijať rozhodnutie o preverení podľa navrhovaného nariadenia s cieľom chrániť iné verejné záujmy, bude potrebné to Komisii oznámiť podľa článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia EÚ o fúziách, ak sa rozhodnutie týka koncentrácie, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o fúziách. Komisia zabezpečí konzistentnosť pri uplatňovaní navrhovaného nariadenia a článku 21 ods. 4 nariadenia EÚ o fúziách. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 navrhovaného nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia EÚ o fúziách by sa mali vykladať koherentne bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

Energetika

V priebehu rokov Únia prijala právne predpisy na dosiahnutie väčšej bezpečnosti dodávok v oblasti energetiky Únie a jej členských štátov. V smernici o kritickej infraštruktúre (smernica Rady 2008/114/ES) sa požaduje, aby členské štáty identifikovali európske kritické infraštruktúry a pripravili bezpečnostné plány. Smernice o elektrine a zemnom plyne, ktoré sú súčasťou tzv. tretieho energetického balíka (smernica 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom) obsahujú ustanovenia, na základe ktorých sa vyžaduje posúdenie následkov na bezpečnosť dodávok pre dotknutý členský štát, ale aj pre EÚ ako celok, keď je prepravná sieť zemného plynu alebo elektriny členského štátu pod kontrolou prevádzkovateľa z tretej krajiny. Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu sa okrem toho osobitne zameriava na obavy spojené s bezpečnosťou dodávok. Požaduje sa v ňom, aby členské štáty vykonali posúdenia rizika na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pričom posúdia všetky potenciálne riziká pre plynárenskú sústavu vrátane rizík súvisiacich s tým, že infraštruktúru dôležitú z hľadiska bezpečnosti dodávok kontrolujú subjekty z tretích krajín, a aby pripravili komplexné preventívne akčné plány a núdzové plány, ktoré budú obsahovať opatrenia na zmiernenie uvedených rizík. V rovnakom duchu návrh nariadenia o pripravenosti na riziká obsahuje obdobné ustanovenia pre sektor elektrickej energie. Energetické subjekty sú ako podstatné služby výslovne začlenené aj do smernice NIS (smernice 2016/1148 o bezpečnosti sietí infraštruktúry).

Suroviny

Komisia spustila v roku 2008 európsku iniciatívu v oblasti surovín, ktorej cieľom je riešiť vzrastajúce obavy týkajúce sa zabezpečenia cenných surovín pre hospodárstvo Únie. Ide o integrovanú stratégiu, v ktorej sa stanovujú adresné opatrenia na zabezpečenie a zlepšenie prístupu EÚ k surovinám. Jedným z hlavných opatrení tejto iniciatívy bolo vypracovať zoznam kritických surovín na úrovni EÚ. Na tomto zozname sa uvádzajú suroviny, ktoré dosahujú alebo prekračujú limity z hľadiska hospodárskeho významu aj z hľadiska rizika zabezpečenia dodávok. Komisia stanovila prvý zoznam v roku 2011 a zaviazala sa ho aktualizovať aspoň každé tri roky v snahe zohľadniť vývoj na trhu, v oblasti produkcie a technologický vývoj. V roku 2014 bol uverejnený druhý zoznam a súbežne s týmto nariadením sa uverejňuje nový zoznam.

Kybernetická bezpečnosť a elektronické komunikácie

Navrhované nariadenie bude dopĺňať politiky EÚ v oblasti elektronických komunikácií, kybernetickej bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry a priemyselnej konkurencieschopnosti produktov kybernetickej bezpečnosti a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie sa predostrela vízia otvoreného, bezpečného a chráneného kybernetického priestoru. Nasledovalo nariadenie č. 283/2014, v ktorom sa určujú projekty spoločného záujmu, pokiaľ ide o transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry. V smernici 2016/1148 sa navyše ukladajú členským štátom povinnosti pripravenosti z hľadiska kybernetickej bezpečnosti a pre prevádzkovateľov základných služieb a poskytovateľov digitálnych služieb sa zavádzajú požiadavky pripravenosti a oznamovania. V júli 2016 Komisia oznámila vytvorenie verejno-súkromného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zavedenie ďalších trhovo orientovaných opatrení politiky na stimulovanie priemyselných kapacít v Európe. Na uvedené účely sa využívajú aj finančné prostriedky EÚ z programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy. V septembri 2017 Komisia takisto predložila oznámenie, v ktorom sa stanovuje komplexný prístup EÚ ku kybernetickej bezpečnosti, a to aj v celosvetovom meradle, a navrhla aj nariadenie, v ktorom sa zriaďuje celoúnijný rámec bezpečnostnej certifikácie pre informačné a komunikačné technológie s cieľom zabrániť fragmentácii trhov a dosiahnuť, aby používatelia ľahšie zistili, či sú produkty a služby IKT (vrátane pripojených predmetov) kyberneticky bezpečné.

Letecká doprava

Navrhované nariadenie sa nedotkne nariadenia (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve, keďže nejde o mechanizmus preverovania investícií. Podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008 je jednou z podmienok udelenia prevádzkovej licencie podniku na leteckú prepravu cestujúcich, pošty a/alebo nákladu za odplatu a/alebo v prenájme, aby uvedené členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnili viac ako 50 % daného podniku a účinne ho riadili (článok 4).

Obozretné posudzovanie nadobudnutí vo finančnom sektore

Navrhované nariadenie splnomocní členské štáty, aby si ponechali alebo zaviedli mechanizmus na preverovanie priamych zahraničných inštitúcií z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku. Nebudú tým dotknuté pravidlá EÚ pre obozretné preskúmanie nadobudnutí kvalifikovanej účasti vo finančnom sektore, ktoré zostanú samostatným postupom s vlastným cieľom.

Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím

Navrhovaným nariadením nebude dotknutá kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím upravená nariadením (ES) č. 428/2009. Obchod s položkami s dvojakým použitím podlieha kontrolám, aby sa zabránilo rizikám, ktoré tieto položky môžu predstavovať pre medzinárodnú bezpečnosť. Kontroly vyplývajú z medzinárodných povinností a sú v súlade so záväzkami dohodnutými v rámci mnohostranných režimov kontroly vývozu. Režim kontroly vývozu EÚ je upravený nariadením (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, v ktorom sa stanovujú spoločné pravidlá kontroly, spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím, ako aj koordinácia a spolupráca na podporu jednotného vykonávania a presadzovania v celej Únii. Nariadenie je záväzné a priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Európska politika v oblasti kozmického priestoru

Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob hospodárenia 27

◻ Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Neuplatňuje sa.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká.

Neuplatňuje sa.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

Neuplatňuje sa.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

Neuplatňuje sa.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca:

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov………………………...……………]

DRP/NRP 28 .

krajín EZVO 29

kandidátskych krajín 30

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

DRP/NRP

ÁNO/NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca:

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
[Názov………………………...……………]

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX.YY.YY.YY]

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

[Tento oddiel sa vyplní použitím tabuľky s rozpočtovými údajmi administratívnej povahy (druhý dokument v prílohe k tomuto finančnému výkazu) a na účely konzultácie medzi útvarmi sa vloží do aplikácie DECIDE.]

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

Číslo

[Názov……………...……………………………………………………………….]

GR: <…….>

Rok
N 31

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Číslo rozpočtového riadka

Záväzky

(1)

Platby

(2)

Číslo rozpočtového riadka

Záväzky

(1a)

Platby

(2a)

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 32

Číslo rozpočtového riadka

(3)

Rozpočtové prostriedky
Pre GR <…….>

Záväzky

= 1 + 1a + 3

Platby

= 2 + 2a

+ 3

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6
	Platby	= 5 + 6

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6
	Platby	= 5 + 6

Okruh viacročného finančného
rámca

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: TRADE
• Ľudské zdroje		0,828	0,828	0,828	0,828		0,828
• Ostatné administratívne výdavky		0,088	0,088	0,088	0,088		0,088
GR TRADE SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,916	0,916	0,916	0,916		0,916
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: COMP
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR COMP SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: CNCT
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR CNCT SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: ENER
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR ENER SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: FISMA
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR FISMA SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: GROW
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR GROW SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: MOVE
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR MOVE SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: RTD
• Ľudské zdroje		0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
• Ostatné administratívne výdavky
GR RTD SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,276	0,276	0,276	0,276		0,276
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
GR: TRADE-DEL
• Ľudské zdroje		0,238	0,238	0,238	0,238		0,238
• Ostatné administratívne výdavky
GR TRADE-DEL SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,238	0,238	0,238	0,238		0,238
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
Právny servis
• Ľudské zdroje		0,138	0138	0,138	0,138		0,138
• Ostatné administratívne výdavky
Právny servis SPOLU	Rozpočtové prostriedky	0,138	0,138	0,138	0,138		0,138

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

3,224

3,224

3,224

3,224

3,224

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok N 33	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	3,224	3,224	3,224	3,224		3,224
	Platby	3,224	3,224	3,224	3,224		3,224

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–x Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

⇩

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 34

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 35 …

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N 36

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

OKRUH 5
viacročného finančného rámca SPOLU

Ľudské zdroje

3,136

3,136

3,136

3,136

3,224

Ostatné administratívne výdavky

0,088

0,088

0,088

0,088

0,088

Medzisúčet – OKRUH 5
viacročného finančného rámca SPOLU

3,224

3,224

3,224

3,224

3,362

Mimo OKRUHU 5 37
viacročného finančného rámca SPOLU

Ľudské zdroje

Ostatné administratívne
výdavky

Mimo
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU

SPOLU

3,224

3,362

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
03 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
06 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
08 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
09 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
12 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
20 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		6	6	6	6
25 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		1	1	1	1
32 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		2	2	2	2
20 01 01 02 (delegácie)		1	1	1	1
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času FTE) 38
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 04 yy 39	‒ ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		22	22	22	22

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Úradníci budú musieť:

– konať ako kontaktné miesta a vybavovať doručené oznámenia členských štátov podľa článku 8, pripravovať stretnutia kontaktných miest a zabezpečovať konzistentnosť, pokiaľ ide o poradné stanoviská Komisie,

– preverovať zahraničné investície z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku, pokiaľ ide o projekty a programy v záujme Únie, pričom túto expertízu treba nadobudnúť,

– zaisťovať konzistentnosť s inými politikami EÚ, predovšetkým s acquis Únie, pokiaľ ide o voľný pohyb kapitálu, nariadenie o fúziách a acquis EÚ v oblasti energetiky.

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–x Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–X Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻ vplyv na vlastné zdroje

–◻ vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 40
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Mechanizmus, ktorý štátu umožňuje monitorovať zahraničné investície v podnikoch/odvetviach považovaných za strategicky významné a za určitých podmienok sa postaviť proti nim.

(2) Týmito úvahami nie je dotknutá otázka úplnej zlučiteľnosti všetkých mechanizmov preverovania s právom Únie.

(3) COM(2015) 497, 14.10.2015.

(4) Vec C-265/95, Komisia/Francúzsko („jahody“), bod 33.

(5) vec C-463/00, Komisia/Španielsko, bod 34; vec C-212/09 Komisia/Portugalsko, bod 83 a vec C-244/11 Komisia/Grécko, bod 67.

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(7) S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie mechanizmu preverovania priamych zahraničných investícií na vnútroštátnej úrovni a postupu podľa článku 21 ods. 4 nariadenia EÚ o fúziách sa zdá užitočné, keby členské štáty uviedli (keď informujú Komisiu a iné členské štáty o začatí postupu preverovania podľa článku 8 ods. 1 navrhovaného nariadenia), či transakcia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o fúziách.

(8) Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(11) V procese prijímania sa práve nachádza nové nariadenie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 994/2010. Očakáva sa, že nadobudne účinnosť na jeseň 2017.

(12) COM(2016) 862, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES.

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(14) Oznámenie „Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami“ [KOM(2011) 25].

(15) JOIN(2013) 1 final, 7.2.2013.

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.

(18) Oznámenie Komisie COM(2016) 410 – Posilnenie odolnosti kybernetického systému a podpora konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe.

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES.

(20) Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3.

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1 – 16), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338 – 436), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 – 155), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 – 496).

(22) Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134 29.5.2009, s. 1).

(23) Pozri najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38), smernicu 2004/25/ES o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(24) Pozri napr. smernicu 2008/114/ES o identifikácii európskych kritických infraštruktúr, smernicu 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom a smernicu 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, nariadenie 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, smernicu 2016/1148 o bezpečnosti sietí a informačných systémov, nové nariadenie o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje nariadenie 994/2010.

(25) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(26) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(27) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(28) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(29) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(30) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(31) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(32) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(33) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(34) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(35) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.

(36) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(37) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(38) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(39) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(40) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.

GR: <…….>			Rok N 31	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)	SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
Číslo rozpočtového riadka	Záväzky	(1)
	Platby	(2)
Číslo rozpočtového riadka	Záväzky	(1a)
	Platby	(2a)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 32
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky Pre GR <…….>	Záväzky	= 1 + 1a + 3
	Platby	= 2 + 2a + 3

OKRUH 5 viacročného finančného rámca SPOLU
Ľudské zdroje	3,136	3,136	3,136	3,136	3,224
Ostatné administratívne výdavky	0,088	0,088	0,088	0,088	0,088
Medzisúčet – OKRUH 5 viacročného finančného rámca SPOLU	3,224	3,224	3,224	3,224	3,362

Mimo OKRUHU 5 37 viacročného finančného rámca SPOLU
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU