V Bruseli2. 5. 2017

COM(2017) 256 final

2017/0086(COD)

Balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2017) 211 final}
{SWD(2017) 212 final}
{SWD(2017) 213 final}
{SWD(2017) 214 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Jedným z kľúčových úspechov v rámci Európy je jednotný trh, ktorý zohráva hlavnú úlohu v hospodárstve Európskej únie. Jednotný trh umožňuje voľnejší pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu, čím sa vytvárajú nové príležitosti pre občanov, pracovníkov, spotrebiteľov a podniky, čo sa na druhej strane odráža v tvorbe nových pracovných miest a udržateľnom raste pre Európu. Európska rada opakovane potvrdila potrebu dokončiť jednotný trh 1 .

Dosiahnutie hlbšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu je jednou z 10 kľúčových priorít Junckerovej Komisie spolu s rozvojom jednotného digitálneho trhu. Súčasná iniciatíva zameraná na hlavné opatrenie stanovené v stratégii jednotného trhu, ktorú Komisia prijala v novembri 2016, je styčným bodom týchto prioritných oblastí. Jej cieľom je plne využiť výhody nových digitálnych nástrojov na podporu podnikov pri využívaní príležitostí na trhu, ktorý tvorí 500 miliónov občanov, pri cestovaní, práci a štúdiu v ktorejkoľvek krajine EÚ.

Občania aj podniky, ktorí sa chcú presťahovať do inej krajiny EÚ alebo v nej predávať výrobky či poskytovať služby, čelia výrazným prekážkam. Kľúčovým prvkom pre tých, ktorí chcú využívať výhody jednotného trhu, je vyhľadanie relevantných, presných a pochopiteľných informácií poskytovaných online, ako aj získanie prístupu k administratívnym postupom a možnosť ich vykonávania online, čo je však často ešte komplikované, časovo náročné a nákladné alebo úplne nemožné.

Občania a podniky musia pri cestovaní, práci, živote alebo podnikaní v cezhraničných situáciách postupovať v súlade s pravidlami jednotlivých štátov. Je preto dôležité, aby mali k dispozícii informácie o platných pravidlách, dokázali nájsť zodpovedajúce služby pomoci a nemuseli čeliť zbytočným prekážkam pri jednaní s verejnými správami jednotlivých štátov v snahe postupovať v súlade s príslušnými pravidlami.

Dokonca aj keď majú občania vo svojej domovskej krajine k dispozícii postupy online, často sa stáva, že tieto postupy nie sú ešte dostupné pre občanov Únie z iných členských štátov.

Otvorená, efektívna a inkluzívna verejná správa orientovaná na ambiciózne prístupy elektronickej verejnej správy, ktorá poskytuje bezhraničné, personalizované, ľahko použiteľné, koncové digitálne verejné služby, môže byť vo všeobecnosti významným prínosom pre všetkých Európanov. Významným spôsobom ovplyvňuje životy občanov a činnosti podnikov v ich krajine aj v zahraničí. Občania a podniky však ešte stále naplno nevyužívajú výhody digitálnych služieb, ktoré by mali byť plynulo dostupné v celej EÚ. Digitálne technológie, ako neoddeliteľná súčasť modernizácie verejnej správy, môžu poskytnúť občanom Únie a spoločnosti ako celku významné hospodárske a sociálne výhody.

Digitálna transformácia verejnej správy je kľúčovým prvkom úspechu jednotného trhu.

Tieto potreby bude riešiť jednotná digitálna brána. Zabezpečuje centralizovaný prístup občanov a podnikov Európskej únie k všetkým informáciám potrebným pri využívaní práv na mobilitu v rámci EÚ. Zabezpečuje taktiež úplný a nediskriminačný prístup k postupom online (ak je postup dostupný pre štátneho príslušníka určitého členského štátu, mal by byť taktiež prístupný pre používateľov z iných členských štátov). Súčasne z nej pre členské štáty vyplýva povinnosť vytvoriť úplný online prístup k najdôležitejším a najčastejšie používaným postupom. Pre členské štáty predstavuje silnú motiváciu na prijatie ambicióznych cezhraničných a vnútroštátnych stratégií elektronickej verejnej správy tak, aby mohli občania Únie a podniky plne využívať výhody dostupného technologického vývoja.

Digitalizácia skutočne radikálne zvýšila potenciál na skrátenie času a na znižovanie nákladov pri získavaní informácií a vykonávaní administratívnych postupov. Občania a podniky v súčasnosti očakávajú od orgánov verejnej správy, že budú ponúkať ľahko použiteľné a intuitívne riešenia online, porovnateľné s riešeniami, ktoré existujú pre transakcie v súkromnom sektore.

Rýchlejšie a lacnejšie digitálne verejné služby s výraznejšou orientáciou na používateľa prispievajú ku konkurencieschopnosti a robia z EÚ atraktívnejšie miesto na život, prácu a investovanie. Možnosť nájsť relevantné, presné a pochopiteľné informácie online, ako aj dostupnosť a možnosť vykonávania administratívnych postupov online majú pre jednotlivých občanov aj pre podniky kľúčový význam.

Firmy obvykle vyčleňujú pomerne veľkú časť ľudských zdrojov na to, aby sa oboznámili s platnými predpismi a postupmi potrebnými na vykonávanie ich činností. Veľké firmy môžu na získavanie informácií a vykonávanie príslušných postupov zamestnávať vyhradených pracovníkov. Pre malé a stredné podniky (MSP) a začínajúce podniky to môže predstavovať významnú prekážku. V nedávnej štúdii bolo vypočítané, že ak by bolo osem kľúčových postupov plne dostupných online, aj pre cezhraničných používateľov, podniky by ročne ušetrili 170 miliónov EUR. V nedávnej štúdii 2 bolo vypočítané, že ak by boli k dispozícii online vysokokvalitné a ľahko prístupné informácie, podniky by mohli ročne ušetriť od 11 do 55 miliárd EUR pri štúdiu deviatich tém v oblasti podnikania pred tým, ako sa zapoja do cezhraničných činností. V rámci jednotného trhu 28 členských štátov sa náklady na získavanie informácií rýchlo zvyšujú a majú neprimeraný vplyv na malé podniky, pričom ich často odrádzajú od využitia možností mimo domáci trh.

Podobne sa v prípade občanov v cezhraničnom kontexte zvyšujú problémy so získaním presných a včasných informácií pri základných praktických otázkach, napríklad ako sa registrovať ako osoba s pobytom, ako získať uznanie kvalifikácie, prihlásiť deti do školy, registrovať vozidlo, získať dôchodky atď.

Podniky a občania okrem toho oprávnene očakávajú, že získajú informácie, ktoré sú presné, úplné a aktuálne. Odpovede musia byť včasné a operatívne, aby boli skutočne užitočné. Okrem toho je pri cezhraničných činnostiach obzvlášť dôležité, aby boli informácie dostupné v rôznych jazykoch.

Možnosť nájsť jasné a úplné informácie o príslušných požiadavkách je len prvý krok. Na splnenie týchto požiadaviek je potrebné vykonať administratívne postupy. Digitalizácia kľúčových postupov znižuje náklady na dodržiavanie predpisov a zvyšuje mieru súladu s príslušnými predpismi.

Je potrebné riešiť konkrétne praktické prekážky, ktoré uviedli občania a podniky v Európskej únii vo vzťahu k prístupu k postupom a informáciám online z iného členského štátu. K pozoruhodným príkladom patrí to, že informácie a formuláre nie sú dostupné vo viacerých jazykoch, vo formulároch sa používajú polia, do ktorých je možné uviesť len vnútroštátne údaje, uznávajú sa len vnútroštátne prostriedky identifikácie a platby poplatkov alebo úhrady sa prijímajú len v rámci vnútroštátnych platobných systémov.

Ďalšia významná a často uvádzaná prekážka sa týka cezhraničného prenosu podporných dôkazov ako súčasti určitého postupu. Členské štáty často vyžadujú overené (preložené) a úradne osvedčené listiny alebo údaje, najmä od žiadateľov z iných krajín. Niektoré členské štáty už zaviedli vlastné vnútroštátne jednorazové riešenia, v rámci ktorých sa údaje vymieňajú interne medzi vnútroštátnymi registrami, ale proces digitalizácie ešte nie je ukončený. Tieto výmeny okrem toho nie je v súčasnosti možné vykonávať cezhranične.

Napokon 92 % spotrebiteľov a podnikov nemá informácie o žiadnych službách online na európskej úrovni, na ktoré by sa mohli obrátiť v prípade problémov. Úroveň zavádzania využívania týchto služieb je v súčasnosti nízka. Služby sú nejednotné, majú rozdielnu kvalitu a často nemajú žiadny mechanizmus spätnej väzby od používateľov.

EÚ už v minulosti vykonala niekoľko krokov s cieľom riešiť všetky tieto otázky, aj keď väčšinou z hľadiska jednotlivých odvetví, ako je vytvorenie miest jednotného kontaktu v oblasti služieb (jednotných kontaktných miest), tovarov (kontaktné miesta pre výrobky a kontaktné miesta pre stavebné výrobky), odborných kvalifikácií (asistenčné centrá pre odborné kvalifikácie), zákazníckych záležitostí (spotrebiteľské centrá) atď. Tieto služby obvykle nie sú vzájomne prepojené a v dôsledku ich úzkeho zamerania o nich používatelia väčšinou nie sú informovaní a môže sa stať, že ich v prípade potreby nenájdu. Súčasnej ponuke informácií, služieb pomoci a postupov poskytovaných online pre občanov a podniky chýba jasné zameranie na potreby používateľov.

Často sa upozorňuje na potrebu riešiť uvedené problémy systematicky a efektívne a takéto riešenie výrazne podporujú občania, podniky a členské štáty:

·V správe skupiny na vysokej úrovni pre služby pre podniky z roku 2014 3 , uzneseniach Európskeho parlamentu a rôznych oznámeniach Komisie sa vyzývalo k vytvoreniu komplexnejšieho a ľahšie použiteľného balíka informácií a pomoci s cieľom podporiť pôsobenie podnikov na jednotnom trhu. Navrhli sa v nich vylepšené verzie existujúcich platforiem a kontaktných miest alebo radikálnejšie fúzie všetkých týchto prvkov do jediného jednotného kontaktného miesta.

·Závery zo zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z marca 2015 o politike jednotného trhu obsahujú výzvu na prijatie politického záväzku „posilniť a zjednodušiť nástroje jednotného trhu (…), s cieľom lepšie plniť potreby podnikov a občanov pri ich cezhraničných činnostiach“. Rada pre konkurencieschopnosť zopakovala túto výzvu vo februári 2016, kedy okrem toho privítala „koncept jednotnej digitálnej brány, ktorou by sa riešili predovšetkým potreby začínajúcich podnikov“.

·Komisia vo svojej stratégii jednotného digitálneho trhu a v stratégii jednotného trhu z roku 2015 oznámila zámer riešiť už uvedené problémy prostredníctvom jednotnej digitálnej brány, ktorá je taktiež dôležitou súčasťou akčného plánu pre elektronickú verejnú správu 4 , v ktorom sú stanovené opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie verejných služieb.

·V januári 2016 vyzval Európsky parlament na vývoj komplexnej jednotnej digitálnej brány ako jednotného koncového digitálneho procesu pre podniky na ich zriaďovanie a pôsobenie v rámci EÚ od založenia podniku online až po názvy domén, výmenu informácií o dodržiavaní predpisov, uznanie elektronických faktúr, podanie daňových priznaní, zjednodušený online systém DPH, informácie o zhode výrobku poskytované online, vysielanie pracovníkov, práva spotrebiteľov, prístup k spotrebiteľským a podnikateľským sieťam, notifikačné postupy a mechanizmy na riešenie sporov.

·V júni 2016 vydala platforma REFIT (ktorú tvoria zástupcovia podnikov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a členských štátov) stanovisko, v ktorom odporúča vytvorenie jednotného kontaktného miesta s jasnými informáciami a koordinovanými službami pre podniky v každom členskom štáte, ktoré majú pomáhať spoločnostiam pôsobiacim na jednotnom trhu, a vymedzenie minimálnych spoločných kritérií kvality pre obsah, fungovanie a úroveň integrácie každého portálu s jednotnou digitálnou bránou.

·V správe o občianstve EÚ z roku 2017 vydanej v januári 2017 sa napokon jednotná digitálna brána považuje za prioritu pre občianstvo EÚ.

Reakcia na uvedené výzvy k činnosti v rámci tejto iniciatívy je značne ambiciózna. Jej cieľom je výrazné zlepšenie online dostupnosti, kvality a prístupnosti informácií, služieb pomoci a postupov, ktoré sú relevantné pre občanov a podniky v EÚ, a to najmä vtedy, keď chcú pôsobiť a presúvať sa v rámci jednotného trhu. Je založená na úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi v záujme efektívneho postupného vykonávania rôznych požiadaviek tohto projektu.

Komisia a členské štáty budú zodpovedné za poskytovanie informácií týkajúcich sa pravidiel, práv a povinností v kľúčových oblastiach uvedených v tomto nariadení.

Členské štáty budú okrem toho povinné ponúkať viacero kľúčových postupov plne online a zabezpečiť ich úplnú prístupnosť pre cezhraničných používateľov z EÚ podľa schváleného harmonogramu. Tým sa výrazne zníži administratívne zaťaženie a odstránia sa neúmerné prekážky, ktorým čelia občania Únie a podniky z rôznych členských štátov v snahe dodržiavať pravidlá platné v iných členských štátoch.

Uľahčenie dodržiavania predpisov bude na druhej strane prínosom pre verejné orgány z hľadiska vytvárania efektívnosti. Komplexný prechod na postupy vykonávané online prispeje k modernizácii verejnej správy a veľkej úspore nákladov, ako uviedli vo svojich správach viaceré členské štáty v nadväznosti na vnútroštátne projekty digitalizácie 5 . Táto požiadavka nemá žiadny vplyv na existujúce vecné pravidlá a požiadavky, ale zvyšuje ich transparentnosť a zjednodušuje dodržiavanie pravidiel a postupov jednotlivých štátov a EÚ.

Na informácie, služby pomoci a postupy vykonávané online sa budú vzťahovať jasné a operatívne kritériá kvality. Konkrétne budú mať občania a podniky k dispozícii informácie nielen v štátnom jazyku, resp. v štátnych jazykoch, ale ešte najmenej v jednom úradnom jazyku Únie. Zavedú sa osobitné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby bol návrh jednotnej digitálnej brány zameraný na používateľa vrátane získavania spätnej väzby od používateľov.

Efektívna realizácia jednotnej digitálnej brány sa zabezpečí vytvorením koordinačnej skupiny, ktorá bude predstavovať fórum pre spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi. Vďaka výraznému zlepšeniu skúseností používateľov iniciatíva výrazne zvýši dôveru občanov a podnikov v jednotný trh. Digitalizáciou postupov a poskytovaním presných a spoľahlivých informácií, ako aj zjednodušením prístupu k službám pomoci sa zabezpečí plynulejšia cezhraničná výmena, vytvorí efektívnosť a zníži miera byrokracie, čo prispeje k vytvoreniu nových pracovných príležitostí a rastu.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

a)Prístup k informáciám online

Už v smernici o službách 6 sa priznáva právo na získanie informácií pre poskytovateľov aj príjemcov služieb: napríklad informácie o požiadavkách, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb v každom členskom štáte, musia byť prístupné online prostredníctvom jednotných kontaktných miest. V Charte pre elektronické jednotné kontaktné miesta podľa smernice o službách, ktorú Rada schválila v roku 2013, sa členské štáty nabádajú, aby pri poskytovaní informácií cez jednotné kontaktné miesta prijali prístup zameraný na používateľa, a pokryli tak všetky oblasti dôležité pre podniky vrátane DPH, daní z príjmu, sociálneho zabezpečenia alebo požiadaviek pracovného práva.

Portál Vaša Európa, Európsky portál elektronickej justície, informačný portál o DPH a Európska sieť služieb zamestnanosti (EURES) už poskytujú množstvo informácií, ktoré sa týkajú práv a povinností občanov, podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov v rámci jednotného trhu a v oblasti justície.

Predložený návrh vychádza z týchto existujúcich služieb: Členské štáty budú musieť občanom a podnikom so záujmom o využitie práv, ktoré im poskytuje jednotný trh, poskytovať online spoľahlivé, jasné a zrozumiteľné informácie o pravidlách a požiadavkách v rámci ich právomoci. Nemá to žiadny vplyv na vecné ustanovenia v oblastí politík, o ktorých sa majú poskytnúť informácie, od členských štátov sa vyžaduje len zabezpečenie úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o platné predpisy.

b)Prístup k službám pomoci a riešenia problémov

Na základe aktov EÚ sa vytvorili rôzne kontaktné miesta a mechanizmy na riešenie problémov s cieľom pomôcť občanom a podnikom vykonávať práva, ktoré im poskytuje jednotný trh. V rámci tejto iniciatívy sa rieši súčasná rozdrobenosť a nedostatočná informovanosť tak, aby boli služby pomoci a riešenia problémov ľahšie vyhľadateľné a prístupné a aby sa zabezpečilo, že všetky služby dostupné cez bránu zodpovedajú určitým minimálnym štandardom kvality.

c)Prístup k online postupom

V smernici o službách je stanovená povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby bolo možné splniť všetky postupy a formálne náležitosti vzťahujúce sa na prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávanie online prostredníctvom príslušného miesta jednotného kontaktu a prostredníctvom príslušných orgánov (článok 8). V smernici o uznávaní odborných kvalifikácií 7 (článok 57a) je stanovená rovnaká povinnosť vo vzťahu k plneniu požiadaviek, vykonávaniu postupov a formalít, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

V tomto návrhu sa posilňuje rozmer jednotného trhu pri postupoch vykonávaných online, ktoré už členské štáty zriadili na základe týchto smerníc alebo akýchkoľvek iných príslušných vnútroštátnych právnych predpisov alebo práva EÚ, pričom sa od členských štátov vyžaduje, aby plne umožnili prístup k takýmto postupom používateľom z radov občanov aj podnikov z iných členských štátov a stanovujú sa hlavné podmienky na zabezpečenie takejto cezhraničnej prístupnosti.

V rámci tejto iniciatívy sa od členských štátov ďalej vyžaduje, aby zabezpečili plnú online prístupnosť kľúčových postupov so všeobecným významom pre občanov a podniky určených v tomto nariadení aj pre cezhraničných používateľov. Zabezpečuje sa aj to, aby sa na žiadosť používateľov mohli elektronicky odosielať dôkazy medzi dotknutými orgánmi v rôznych členských štátoch.

Medzi týmito postupmi je pre podniky obzvlášť dôležitá registrácia ekonomickej činnosti. Nemali by tu však byť zahrnuté postupy vedúce k založeniu spoločností alebo firiem ako právnických osôb. Ako je uvedené v stratégii jednotného trhu 8 a v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu, Komisia začlenila do svojho pracovného programu pre rok 2017 9 iniciatívu zameranú na komplexné riešenie uľahčenia digitálnych riešení v rámci životného cyklu spoločnosti vrátane postupov pre registráciu ekonomickej činnosti online. V Komisii v súčasnosti prebiehajú prípravné práce pre túto iniciatívu v oblasti práva obchodných spoločností a predpokladá sa, že príslušné postupy vykonávané online sa po zriadení prepoja s bránou na základe iniciatívy v oblasti práva obchodných spoločností.

Toto nariadenie si vyžiada v súvislosti s určitými kľúčovými postupmi úplnú digitalizáciu „front office“ (rozhraním medzi občanmi alebo podnikmi na jednej strane a štátnou správou na strane druhej môže byť len online formulár na vyplnenie). Nebude to mať vplyv na fungovanie „front office“ (ďalšie kroky príslušného postupu v rámci štátnych správ alebo medzi nimi), ani na vecnú stránku žiadnych postupov zriadených na vnútroštátnej úrovni, t. j. ani na rôzne kroky alebo kompetencie príslušných vnútroštátnych orgánov alebo orgánov nižšej úrovne. Nevyhnutné úpravy, ktoré bude potrebné vykonať v dôsledku tejto iniciatívy, sa budú týkať len procesu digitalizácie postupov a odstránenia prekážok, ktoré bránia cezhraničným používateľom v prístupe k nim.

Podporovať prístup k postupom vykonávaným online a digitalizáciu postupov bude nariadenie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách (eIDAs) 10 , v ktorom je stanovená povinnosť členských štátov, aby do septembra 2018 uznali elektronickú totožnosť oznámenú inými členskými štátmi. Tým sa odstráni jedna zo súčasných prekážok pre prístup používateľov k elektronickým postupom v iných členských štátoch.

Súlad s inými politikami Únie

Touto iniciatívou sa prispieva k dosiahnutiu strategického cieľa jednotného digitálneho trhu v podobe modernizácie verejnej správy, dosiahnutia cezhraničnej interoperability a uľahčenia jednoduchej interakcie s občanmi, ktoré sú zohľadnené aj v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu. Je v súlade s cieľom Komisie v oblasti digitálnej transformácie, ktorým je vytvorenie a zjednodušenie prítomnosti na webe a zabránenie ďalšej fragmentácii v dôsledku vytvárania nových portálov a kontaktných miest. Je v súlade s odporúčaniami európskeho rámca interoperability.

Návrhom sa prispieva k vykonávaniu iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, ktorá podporuje rast firiem prostredníctvom zlepšovania podnikateľského prostredia a znižovania byrokracie. Nižšie náklady na vyhľadávanie informácií budú prínosom najmä pre MSP, ktoré obchodujú cezhranične – v relatívne väčšej miere, ako pre veľké firmy. Prínosom pre ne bude aj jednotnejšia kvalita informácií, pomoci a postupov dostupných online. Pre podniky, ktoré obchodujú cezhranične, bude prínosom online prístup k postupom, ktoré sú pre nich dôležité. Pre MSP bude okrem toho jednoduchšie určiť postupy v rámci jednotného trhu, a tým vstúpiť na nové trhy EÚ. Vďaka jednoduchšiemu prístupu k službám pomoci a riešenia problémov a osobitnému nástroju na spätnú väzbu používateľov budú môcť podniky jednoduchým a intuitívnym spôsobom oznamovať problémy s pravidlami a verejnými orgánmi vo všetkých jazykoch EÚ.

Pre jednotnú digitálnu bránu sú dôležité tieto prebiehajúce alebo plánované iniciatívy na úrovni EÚ, pretože prispejú k dosiahnutiu informačného pokrytia alebo k digitalizácii postupov:

·európsky rámec interoperability (EIF): vďaka podpore zvýšenej interoperability medzi verejnými správami v rámci Európy zvýši úroveň prepojenia verejných služieb,

·slovník kľúčových verejných služieb (CPSV): spoločný model údajov na opísanie kľúčových obchodných udalostí a verejných služieb. Používanie slovníka členskými štátmi pri navrhovaní alebo aktualizovaní ich webových sídiel by mohlo uľahčiť preklad obsahu, ako aj vývoj vyhľadávacieho nástroja pre jednotnú digitálnu bránu, vďaka čomu sa zvýši vyhľadateľnosť informácií, postupov a služieb pomoci,

·systém prepojenia obchodných registrov (BRIS) 11 – na úrovni EÚ zabezpečí prístup k informáciám o spoločnostiach registrovaných v členských štátoch a výmenu informácií medzi rôznymi registrami (v prevádzke od júna 2017),

·elektronické prepojenie insolvenčných registrov EÚ – zvýši (od roku 2019) efektívnosť správy cezhraničných insolvenčných konaní,

·európsky elektronický preukaz služieb – návrh Komisie prijatý v januári 2017 12 . Predpokladá zjednodušený elektronický postup pre poskytovateľov určitých obchodných a stavebných služieb, ktorí zamýšľajú poskytovať služby v inom členskom štáte; kľúčovým prvkom tohto postupu je komunikácia medzi domácimi a hostiteľskými úradmi,

·jednotný európsky dokument pre obstarávanie (ESPD) 13 je vlastné vyhlásenie o súlade s požiadavkami, ktoré sa týkajú postupov verejného obstarávania. Jeho elektronická verzia sa môže stať kľúčovým prvkom pri vykonávaní zásady „stačí len raz“ pri verejnom obstarávaní,

·plánovaná iniciatíva v oblasti práva obchodných spoločností zameraná na uľahčenie digitálnych riešení v rámci životného cyklu spoločnosti, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2017,

·plánované rozšírenie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta pre DPH,

·činnosti týkajúce sa zásady „stačí len raz“ ako súčasť akčného plánu pre elektronickú verejnú správu uľahčia spoločné využívanie informácií a údajov medzi verejnými správami členských štátov. Prvý krok v tomto smere bude rozsiahly pilotný projekt zameraný na obchodné prípady a posúdenie jeho uskutočniteľnosti pre občanov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Pre tento návrh na aproximáciu právnych predpisov sú dôležité článok 21 ods. 2, článok 48 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Podľa článku 26 ods. 2 vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu zabezpečený v súlade s ustanoveniami zmlúv. Článkom 21 ods. 2 ZFEÚ sa zavádza právny základ na prijatie pravidiel na uľahčenie výkonu práv uvedených v článku 21 ods. 1 pre občanov Únie. V článku 48 sa poskytuje právny základ na prijatie opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov. V článku 114 sa poskytuje právny základ na prijatie opatrení na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 26 ZFEÚ, pokiaľ nie je v zmluvách ustanovené inak.

Cieľom tohto návrhu je umožniť občanom a podnikom jednoduchý prístup k informáciám, postupom a službám pomoci a riešenia problémov, ktoré potrebujú na uplatňovanie svojich práv v rámci vnútorného trhu. Na daný účel sa týmto nariadením zavádza jednotná digitálna brána, v rámci ktorej by mali Komisia a príslušné orgány zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní už uvedených cieľov. Iniciatíva sa zameriava len na odstránenie diskriminácie a zníženie ďalšieho administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky, ktorí pôsobia alebo chcú pôsobiť v inom členskom štáte v plnom súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi, ako aj na odstránenie diskriminácie v plnom súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi. Nemá vplyv na vecnú stránku ani kompetencie týkajúce sa akýchkoľvek takýchto pravidiel a postupov.

Keďže iniciatíva sleduje trojaký cieľ a zložky týkajúce sa voľného pohybu občanov, sociálneho zabezpečenia a cieľa dosiahnuť vnútorný trh a zabezpečiť jeho fungovanie z hľadiska poskytovania informácií, postupov a služieb pomoci a riešenia problémov sa nemôžu považovať len za vedľajšie, iniciatíva by mala vychádzať z článku 21 ods. 2, článku 48 a článku 114 ods. 1 ZFEÚ.

Subsidiarita

Hlavným cieľom tohto návrhu je zlepšenie fungovania jednotného trhu pre všetkých občanov a podniky Európskej únie. Jednotný trh nie je priestor, v ktorom sú pravidlá plne harmonizované. Okrem základných zásad a oblastí, pre ktoré boli dohodnuté plne harmonizované pravidlá, budú musieť občania a podniky pri cestovaní, práci, živote alebo vykonávaní ekonomickej činnosti v inom štáte ešte stále postupovať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami. Pre fungovanie jednotného trhu je preto podstatné, aby si mohli občania a podniky jednoducho vyhľadať informácie o týchto pravidlách v ktoromkoľvek inom členskom štáte, ako je ich vlastný. Rovnako je podstatné, aby postupy na dodržiavanie týchto pravidiel nepredstavovali výrazné dodatočné regulačné zaťaženie pre zahraničných používateľov v porovnaní s domácimi používateľmi.

Tieto ciele nie je možné dosiahnuť v uspokojivej miere bez opatrení na úrovni EÚ. Súčasný systém informačných služieb a služieb pomoci nie je súdržný, pretože nástroje, ktoré sa vytvorili opatreniami na úrovni EÚ, nie sú dostatočne prepojené ani ľahko použiteľné. Chýba spoločný prístup s cieľom zabezpečiť kvalitu na základe minimálnych štandardov kvality. Právny rámec síce podporuje synergie, členské štáty ich však nevyužívajú v dostatočnej miere (vzhľadom na neexistenciu záväzných povinností).

Vzhľadom na nadnárodný charakter jednotného trhu a potrebu riešiť súčasnú situáciu v cezhraničnom kontexte bude mať opatrenie EÚ najväčší vplyv na zníženie nákladov, ktoré musia občania a podniky Európskej únie vynaložiť pri cezhraničných činnostiach.

Proporcionalita

Tento návrh zachováva dôslednú rovnováhu medzi potrebou ponechať zodpovednosť za poskytovanie vnútroštátnych informácií, vnútroštátnych postupov a služieb pomoci a riešenia problémov v rukách členských štátov na jednej strane a potrebou riešiť prekážky, ktorým v priebehu času čelia občania a podniky v snahe uplatniť si práva, ktoré im poskytuje jednotný trh na strane druhej.

Opatrenia predpokladané v tomto nariadení nepresahujú rámec, ktorý je potrebný na riešenie uvedených problémov a dosiahnutie stanovených cieľov. Počiatočné investičné náklady súvisiace s rozšírením informačného pokrytia, prekladmi alebo vytvorením postupov vykonávaných online je možné zmierniť využitím finančných prostriedkov EÚ. Tieto počiatočné náklady sa okrem toho vyvážia úsporami, ktoré z dlhodobého hľadiska získajú podniky aj vnútroštátne verejné správy.

Toto nariadenie nezahŕňa žiadne ďalšie povinnosti pre občanov a podniky, pretože využívanie jednotnej digitálnej brány je úplne dobrovoľné.

Výber nástroja

Toto nariadenie vychádza z článku 21 ods. 2, pokiaľ ide o ustanovenia, ktorá sa týkajú voľného pohybu občanov, článku 48, pokiaľ ide o ustanovenia o digitalizácii určitých postupov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, a článku 114 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ide o všetky ostatné ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšenie fungovania jednotného trhu poskytovaním lepšieho cezhraničného prístupu k službám zabezpečujúcim informácie, pomoc a riešenie problémov a k elektronickým postupom. Na základe týchto ustanovení zmluvy návrh taktiež umožňuje aproximáciu právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kvality týchto služieb ponúkaných občanom a podnikom s cezhraničným pôsobením.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Hodnotenie ex post existujúceho (regulačného a neregulačného) rámca dôležitého pre jednotnú digitálnu bránu poukázalo na viacero problémov, ktoré sa týkajú jednotlivých služieb, ako aj ich nedostatočnej účinnosti, efektívnosti a koherentnosti ako balíka služieb v rámci jednotného trhu pre občanov a podniky.

Účinnosť existujúcich služieb oslabuje ich nedostatočná viditeľnosť a vyhľadateľnosť online a vo všeobecnosti nízka kvalita a ich následné nedostatočné využívanie. Väčšina spotrebiteľov a podnikov nie je informovaná o existencii žiadnych služieb pomoci poskytovaných online na európskej úrovni.

Cezhraničná prístupnosť je stále obmedzená, pretože informácie na vnútroštátnej úrovni sú často nesúvislé alebo sú dostupné len v štátnom jazyku a postupy, ktoré sú pre vnútroštátnych používateľov k dispozícii online, zahraniční používatelia často nemôžu vykonávať online. Jednotlivé služby majú okrem toho rozdielnu úroveň kvality a zamerania na používateľa.

Ukázalo sa, že v prípade služieb vytvorených na základe záväzného práva EÚ sú kritériá kvality príliš všeobecné (jednotné kontaktné miesta) alebo v podstate neexistujú (kontaktné miesta pre výrobky). Doplňujúce dobrovoľné kritériá kvality (charta pre jednotné kontaktné miesta) boli úspešné len čiastočne. V prípade služieb, ktoré boli vytvorené na základe nezáväzného práva EÚ a riadi ich Komisia (sieť SOLVIT, portál Vaša Európa), boli schválené kritériá kvality, ale vzhľadom na ich dobrovoľnú povahu ich niektoré štáty síce plne uplatňujú, iné však nie. V dôsledku toho je prístup k týmto službám pre zahraničných používateľov stále obmedzený a nespoľahlivý.

Služby pomoci na úrovni EÚ sa považujú za nákladovo efektívne, ak sa zohľadnia úspory a ďalšie výhody týchto služieb poskytovaných podnikom a občanom v porovnaní s nákladnejšími súkromnými alternatívnymi službami. Z hľadiska účinnosti však podniky nevyužívajú služby pomoci na vnútroštátnej úrovni (jednotné kontaktné miesta, kontaktné miesta pre výrobky a kontaktné miesta pre stavebné výrobky) v dostatočnej miere. Nízka kvalita ich webových sídiel okrem toho predstavuje premeškanú príležitosť na zníženie počtu požiadaviek na základe lepších prvotných informácií poskytovaných online, vďaka čomu by boli nákladovo ešte efektívnejšie. Existuje priestor pre vyššiu efektívnosť a lepšiu vyhľadateľnosť online, ak by sa jednotlivé služby poskytovali pod spoločnou značkou. To je možné lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Všetky nástroje, ktoré sa vyhodnotili v tomto kontexte, sa vytvorili na základe opatrení na úrovni EÚ, ale nefungujú ako celok. Zatiaľ čo právny rámec podporuje synergie, členské štáty ich nevyužívajú v dostatočnej miere, a to najmä preto, že neexistujú záväzné povinnosti a celková štruktúra správy a riadenia pre členské štáty EÚ, v rámci ktorej by sa posúdila a zabezpečila konzistentnosť všetkých nástrojov.

Základnými dôvodmi pre nedostatočnú výkonnosť existujúcich služieb sú: prístupy zamerané na verejnú správu, pri ktorých je narušený tok informácií a ktoré vedú k fragmentácii; verejná správa na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni navrhla verejné služby tak, aby vyhovovali viac jej potrebám ako potrebám používateľov; technické riešenia navrhnuté pred mnohými rokmi už neodrážajú technický pokrok a súčasné najlepšie postupy, pričom vnútroštátne verejné správy opomínajú používateľov z iných štátov.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Celkový postup konzultácií o jednotnej digitálnej bráne sa začal v novembri 2015 a bol ukončený v decembri 2016. Zahŕňal seminár pre vyhradené zainteresované strany, verejnú konzultáciu online, ako aj viacero dvojstranných rokovaní so zainteresovanými stranami a členskými štátmi.

a)Seminár o jednotnej digitálnej bráne, marec 2016

Medzi účastníkmi seminára boli zástupcovia jednotných kontaktných miest, obchodných komôr a vnútroštátnych orgánov. Podľa názoru účastníkov existuje veľa problémov, ktoré sa týkajú prístupu k informáciám, dostupnosti elektronických postupov a prístupu k službám pomoci. Tieto problémy pravdepodobne vznikajú v dôsledku medzier v právnych predpisoch, nedostatku informácií alebo pomoci, ako aj nedostatočného vykonávania zo strany vnútroštátnych a miestnych orgánov.

Počas rokovania o elektronických postupoch účastníci poukázali na to, že je veľmi ťažké využívať elektronické postupy cezhranične. Aj keď niektoré členské štáty dosiahli výrazný pokrok z hľadiska elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej úrovni, uznávanie elektronického podpisu a elektronickej totožnosti z inej krajiny je stále veľmi obmedzené, čo znemožňuje prístup zahraničných používateľov k elektronickým postupom.

b)Verejná konzultácia online

V rámci verejnej konzultácie online sa získalo 367 odpovedí, z toho 45 % od podnikov, 45 % od občanov a 10 % od verejných orgánov.

Konzultácia poukázala na silný konsenzus podnikov a občanov, pokiaľ ide o dôležitosť hlavných pilierov, na ktoré sa má vzťahovať táto iniciatíva, najmä na:

·potrebu informácií o pravidlách a postupoch v iných krajinách EÚ poskytovaných online: 93 % podnikov a 92 % občanov ich považuje za veľmi dôležité alebo dôležité,

·prístup k elektronickým postupom: 94 % podnikov a 92 % občanov ich považuje za veľmi dôležité alebo dôležité,

·prístup k službám poskytujúcim pomoc na požiadanie: 88 % podnikov a 87 % občanov ho považuje za veľmi dôležitý alebo dôležitý.

c)Výmena informácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi

Názory zainteresovaných strán sa zozbierali počas viacerých rokovaní a podujatí vrátane vypočutia na tému občianstvo EÚ v praxi v marci 2016, výročného zhromaždenia MSP v Luxemburgu v novembri 2015, rokovania s vyslancami pre MSP v júni a októbri 2016, ako aj dvojstranných rokovaní s viacerými organizáciami zastupujúcimi podniky a spotrebiteľov počas roka 2016, ako sú Eurochambres, Eurocommerce, BusinessEurope, národné obchodné komory, CEA-PME, Startup City Alliance Europe atď.

Rôzne obchodné organizácie potvrdili, že podniky by považovali za veľmi užitočné, ak by sa všetky informačné nástroje dostupné online sústredili v rámci jedného zastrešujúceho systému. Niektoré okrem toho podporujú vývoj spoločnej architektúry pre informácie v rámci členských štátov. Zainteresované strany z radov podnikov poukazujú na to, že poskytované informácie musia byť dostatočné na legálne vykonávanie cezhraničných činností, a musia zahŕňať okrem iného nielen technické informácie, ale aj regulatórne požiadavky vzťahujúce sa na skúšanie a predkladanie správ. Pokiaľ ide o postupy, väčšina zainteresovaných strán z radov podnikov tvrdí, že všetky postupy by mali byť plne dostupné online, čím sa vylúči plytvanie zdrojmi z hľadiska času a peňazí.

Konzultácia s členskými štátmi sa vykonala prostredníctvom expertnej skupiny pre smernicu o službách (vrátane jej podskupiny pre sieť EUGO), výboru pre vzájomné uznávanie, ako aj prostredníctvom dvojstranných rokovaní s vnútroštátnymi orgánmi. Sedemnásť členských štátov vydalo pozičný dokument, v ktorom vyzývajú na vytvorenie siete jednotných digitálnych brán (plne funkčných portálov elektronickej verejnej správy), ktoré majú pomáhať pri cezhraničnom založení, rozšírení a obchodovaní podniku poskytnutím všetkých informácií potrebných na činnosť v danom členskom štáte. Podporujú taktiež myšlienku, aby podniky museli pri založení a prevádzke kdekoľvek v EÚ absolvovať len jeden digitálny proces.

Väčšina členských štátov zdôrazňuje dôležitosť kvality a ľahkého používania webových sídiel, ktoré budú súčasťou jednotnej digitálnej brány, a podporuje návrh na používanie označenia kvality. Podporujú aj myšlienku, aby boli informácie k dispozícii pre používateľov najmenej v jednom ďalšom bežne používanom jazyku EÚ. Členské štáty uviedli, že na sprístupnenie postupov online sú potrebné výrazné investície, ktoré niekedy spomaľujú ich prijatie. Väčšina členských štátov si želá jasné rozdelenie zodpovednosti medzi vnútroštátnou úrovňou a úrovňou EÚ a uprednostnili by, aby vlastníctvo a riadenie obsahu zostali v zodpovednosti jednotlivých štátov. Väčšina členských štátov by chcela, aby Komisia plnila výraznú koordinačnú úlohu zameranú na stanovenie cieľov z hľadiska aktualizácií, obsahu, užitočnosti atď.

Získavanie a využívanie odborných poznatkov

Široká škála štúdií a prieskumov, ktoré vykonali inštitúcie EÚ alebo zainteresované strany v období rokov 2008 až 2017, a rozsiahle konzultácie s expertmi, členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami vrátane vyhradeného seminára priniesli rozsiahle odborné poznatky.

Posúdenie vplyvu

Počas prípravy tejto iniciatívy sa vykonalo posúdenie vplyvu. Opätovne predložená správa zohľadňuje odporúčania zo strany výboru pre kontrolu regulácie v jeho pôvodnom negatívnom stanovisku z 20. januára 2017, ako aj ďalšie body, na ktoré výbor upozornil vo svojom konečnom pozitívnom stanovisku zo 7. marca 2017.

V posúdení vplyvu sa posudzovali tri možnosti politík:

·Možnosť 1: vnútroštátne centralizované portály pre podniky a občanov s predpísanou centrálnou štruktúrou informácií prostredníctvom samostatných portálov na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, ale s právne nezáväzným (tzv. soft law) prístupom vo vzťahu k zavedeniu postupov vykonávaných online. Nepredpokladá sa žiadne riešenie na úrovni EÚ na prijímanie dokumentov a údajov od iných členských štátov. Každý členský štát by mal zlúčiť tri hlavné kontaktné miesta pre podniky (pre služby a tovary).

·Možnosť 2: Prístup koordinovaný na úrovni EÚ, pričom členské štáty budú mať slobodu v tom, kde poskytnú požadované informácie online. Museli by len poskytnúť odkazy na príslušné webové sídla do centrálneho registra Komisie, z ktorého by ich bežný nástroj na vyhľadávanie vyzdvihol a predložil používateľovi v rámci odpovede na vyhľadávanie. V rámci tohto riešenia by sa vyvinul vyhľadávač služieb pomoci, ktorý by usmernil používateľov na správnu službu pomoci. Nástroj na vyhľadávanie by bol obmedzený na obsah brány a mohol by sa integrovať do informačných portálov a webových stránok EÚ a jednotlivých krajín. V rámci tejto možnosti by boli členské štáty povinné úplne sprístupniť určité kľúčové postupy pre podniky a občanov online v rámci schváleného harmonogramu.

·Možnosť 3: Prístup plne centralizovaný v rámci celej EÚ: poskytovanie všetkých informácií na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni prostredníctvom centrálnej databázy na úrovni EÚ. V rámci tejto možnosti by bolo povinné sprístupniť online tých istých dvadsať kľúčových postupov, ako v možnosti 2, ale predpokladalo by sa vytvorenie osobitného IT nástroja, ktorý by umožnil prevádzkovú spoluprácu orgánov domovskej a hostiteľskej krajiny s cieľom prispôsobiť sa potrebám (najmä z hľadiska predkladania dôkazov) zahraničného používateľa. „Vyhľadateľnosť“ informácií a postupov by bola v centrálnej databáze jednoduchá. Pri vyhľadávaní služieb pomoci by pomáhal spoločný vyhľadávač (rovnako ako v možnosti 2).

Možnosť 1 bola posúdená ako účinné, ale nie veľmi efektívne riešenie vzhľadom na výrazné nevýhody toho, ak by sa zavedenie postupov vykonávaných online ponechalo dobrovoľné pre členské štáty a vzhľadom na absenciu spoločného riešenia problému cezhraničného používania dôkazov v rámci postupov. Okrem toho by nebola uspokojivo riešená nedostatočná vyhľadateľnosť, pretože nástroje na vyhľadávanie na vnútroštátnych portáloch pre podniky by v zásade neposkytovali vyhľadávanie vo všetkých jazykoch EÚ. Absencia spoločného nástroja na monitorovanie kvality by napokon ešte viac skomplikovala presadzovanie kritérií kvality. Z týchto dôvodov sa dospelo k záveru, že táto možnosť by pravdepodobne dostatočne neriešila potreby používateľov.

Možnosť 3 má zďaleka najlepšie predpoklady na splnenie potrieb používateľov. Jej plne centralizovaný prístup by zabezpečil harmonizovaný spôsob prezentovania informácií, ktorý umožní používateľom jednoducho nájsť informácie, ktoré hľadajú. Postupy harmonizované v celej EÚ by boli už navrhnuté tak, aby boli plne dostupné pre cezhraničných používateľov. Závažnými nevýhodami tejto možnosti je však nedostatočná uskutočniteľnosť z dôvodu slabej podpory zo strany členských štátov pre takýto centralizovaný prístup. Okrem toho celková efektívnosť tejto možnosti bola označená ako nie veľmi vysoká, pretože sa v nej spájajú vysoké náklady a výrazná duplicita.

Vybrala sa možnosť 2, pretože poskytuje dostatočné záruky vykonateľnosti vďaka tomu, že využíva spoločný nástroj na spätnú väzbu používateľov pri monitorovaní pokrytia a kvality. Vybratá možnosť sa považuje za možnosť, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne ciele efektívnym a primeraným spôsobom a súčasne s maximálnymi výhodami pre zainteresované strany. Komisia a členské štáty budú musieť veľmi úzko spolupracovať na efektívnom postupnom vykonaní všetkých rozmanitých požiadaviek v rámci tejto možnosti.

Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Nariadenie uľahčí prístup firiem vrátane MSP k jednotnému trhu tým, že výrazne zníži transakčné náklady na poskytovanie služieb alebo predaj tovaru v iných členských štátoch. Lepší prístup k jednotnému trhu povedie k vyšším úsporám z rozsahu a zo sortimentu, a tým aj k vyššej konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti na úrovni firiem. V návrhu sa taktiež reaguje na nedávnu požiadavku platformy REFIT na vytvorenie jednotného kontaktného miesta s jasnými informáciami a koordinovanými službami pre podniky v každom členskom štáte a definovanie minimálnych spoločných kritérií kvality pre obsah, fungovanie a úroveň integrácie každého portálu s jednotnou digitálnou bránou.

Základné práva

Tento návrh dodržiava a presadzuje práva zakotvené v Charte základných práv, konkrétne právo na slobodný pohyb a pobyt v rámci územia členských štátov (článok 45), na vzdelanie (článok 14), právo hľadať zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte (článok 15). Nariadením sa taktiež rieši diskriminácia, dokonca nepriama, štátnych príslušníkov iných členských štátov v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi, pretože sa ním zavádzajú opatrenia, aby mohli byť informácie poskytované prostredníctvom brány dostupné v inom ako vnútroštátnom jazyku a aby boli postupy vykonávané online dostupné pre používateľov z iných členských štátov (článok 21 ods. 2 charty a článok 18 ZFEÚ).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Náklady na vykonanie tohto nariadenia by boli 109 miliónov EUR v podobe počiatočných investičných nákladov a približne 8 miliónov EUR v podobe ročných prevádzkových nákladov za všetky členské štáty a Komisiu spolu. Počiatočné investičné náklady by sa čiastočne kompenzovali v priebehu jedného roka vďaka úsporám pri cezhraničnom podnikaní, pokiaľ ide o dodatočné poplatky za preklad a certifikáciu a náklady na poradenstvo, v odhadovanej výške 86 miliónov EUR. V prípade krajín, ktoré majú najmenej postupov dostupných online, by boli náklady na digitalizáciu zostávajúcich postupov 6,6 milióna EUR. V rámci širšieho kontextu tvorí tento výdavok približne 2 až 4 % finančných prostriedkov EŠIF na roky 2014 – 2020, ktoré sa vyčlenili na elektronickú verejnú správu.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Členským štátom sa navrhne plán vykonávania s podrobným uvedením opatrení, ktoré je potrebné vykonať, aby sa zabezpečilo včasné spustenie jednotnej digitálnej brány. V nariadení sa uvádza, že dva roky po prijatí nariadenia a následne každé dva roky sa Európskemu parlamentu a Rade predloží hodnotiaca správa o fungovaní jednotnej digitálnej brány a o identifikovaných prekážkach jednotného trhu. Plánuje sa taktiež vykonať hodnotenie päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Pri monitorovaní fungovania brány a stavu uplatňovania nariadenia bude Komisii pomáhať koordinačná skupina pre jednotnú digitálnu bránu, centrálny koordinačný orgán v štruktúre riadenia jednotnej digitálnej brány.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 sa stanovuje predmet navrhovaného nariadenia.

V článku 2 sa stanovuje jednotná digitálna brána a vymedzuje sa jej rozsah. Upresňuje sa v ňom, že brána poskytuje informácie o právach, povinnostiach a pravidlách súvisiacich s vnútorným trhom, ktoré sa vzťahujú na používateľov brány v oblastiach uvedených v prílohe I k nariadeniu, že poskytuje používateľom informácie a odkazy na postupy stanovené v oblastiach uvedených v prílohe I a napokon informácie a prístup k službám pomoci a riešenia problémov, ktoré pomáhajú používateľom pochopiť informácie alebo vykonať príslušné postupy, ako sú uvedené v prílohe III a v článku 6 tohto nariadenia.

Článok 3 obsahuje príslušné vymedzenie pojmov používaných v nariadení.

V článku 4 sa stanovujú povinnosti členských štátov a Komisie vo vzťahu k poskytovaniu informácií.

V článku 5 sa opätovne potvrdzuje zásada nediskriminácie vo vzťahu k postupom vykonávaným online tým, že sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili existujúce postupy online používateľom z iných členských štátov. Od členských štátov sa ďalej vyžaduje, aby zabezpečili možnosť úplného vykonávania 13 postupov uvedených v prílohe II k nariadeniu online a objasňuje sa význam pojmu „postup plne vykonávaný online“.

V článku 6 sa umožňuje členským štátom rozšíriť ponuku služieb pomoci a riešenia problémov tým, že začlenia do brány služby, ktoré ponúkajú súkromné alebo polosúkromné subjekty, aj keď výlučne za určitých podmienok.

V článkoch 7 až 9 sa bližšie určujú kritériá kvality týkajúce sa poskytovania informácií, ako aj objasnenia postupov a služieb pomoci, s ktorými bude brána prepojená.

V článku 10 sa stanovujú všeobecné požiadavky na kvalitu, ktoré sa týkajú postupov vykonávaných online.

V článku 11 sa objasňujú podmienky, ktoré by mali spĺňať postupy vykonávané online, aby boli dostupné aj pre používateľov z iných krajín, napríklad dostupnosť pokynov v inom ako vnútroštátnom jazyku, nepoužívanie vnútroštátnych formátov údajov, uznávanie elektronických preukazov totožnosti, elektronických podpisov a elektronických pečatí, ako aj dostupnosť dôkazov v elektronickom formáte. V uvedenom článku sa stanovuje využitie informačného systému o vnútornom trhu (IMI) na overenie pravosti dôkazu.

V článku 12 sa uvádza mechanizmus na elektronickú výmenu dôkazov na výslovnú žiadosť používateľa. Na Komisiu sa prenáša oprávnenie stanoviť technické funkcie takéhoto mechanizmu.

V článku 13 sú vymedzené kritériá kvality, ktoré sa týkajú služieb pomoci a riešenia problémov.

V článku 14 sa stanovuje mechanizmus monitorovania kvality informácií, postupov a služieb pomoci, s ktorými je brána prepojená. Vymedzujú sa aj opatrenia, ktoré môže Komisia prijať na riešenie problémov v oblasti kvality.

V článkoch 15 až 18 sú vymedzené technické riešenia, ktoré umožňujú, aby brána plnila svoj účel, a sú v nich vysvetlené príslušné oblasti zodpovednosti Komisie a členských štátov,

Články 19 a 20 sú venované názvu brány a stanoveniu rámca pre koordinovanú podporu.

V článkoch 21 až 23 sa upravuje zber štatistických údajov, spätná väzba od používateľov a stanovuje sa povinnosť Komisie vytvoriť ľahko použiteľný nástroj, ktorý umožní používateľom brány nahlasovať prekážky pri vykonávaní práv, ktoré im ponúka vnútorný trh.

V článku 24 je uvedená povinnosť členských štátov menovať vnútroštátnych koordinátorov a poveriť ich konkrétnymi oblasťami zodpovednosťami, ktoré sa týkajú brány.

V článku 25 sa ustanovuje koordinačná skupina pre bránu.

V článku 26 sa objasňujú úlohy koordinačnej skupiny pre bránu.

V článku 27 sa stanovuje ročný pracovný program ako podporný nástroj pri vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 28 je venovaný nákladom, ktoré sa týkajú vývoja, údržby a podpory brány, ako aj prekladu informácií na vnútroštátnych webových sídlach.

V článku 29 sú vymedzené požiadavky týkajúce sa spracovávania osobných údajov v rámci tohto nariadenia.

V článku 30 sa stanovujú modality pre spoluprácu medzi bránou a informačnými a asistenčnými sieťami vytvorenými na základe práva Únie.

V článku 31 je vysvetlený vzťah medzi týmto nariadením a inými aktmi Únie.

V článku 32 sa umožňuje využívanie IMI na účely tohto nariadenia.

V článku 33 je stanovená povinnosť Komisie pravidelne predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade o fungovaní brány a vnútorného trhu.

V článku 34 sa upravuje výkon delegovaných právomocí udelených Komisii článkom 21.

V článku 35 sa ustanovuje komitologický výbor a uvádzajú sa vykonávacie právomoci, ktoré sa týmto nariadením prenášajú na Komisiu.

Článkom 36 sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o systéme IMI.

V článku 37 je uvedené nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie tohto nariadenia.

V prílohe I je uvedený zoznam oblastí informácií dôležitých pre občanov a podniky pri výkone práv, ktoré im ponúka jednotný trh, uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a).

V prílohe II je uvedený zoznam postupov, ktoré by mali byť pre používateľov plne vykonateľné online, ako je uvedené v článku 5 ods. 2.

V prílohe III sú uvedené služby pomoci a riešenia problémov, ktoré by mali byť dostupné prostredníctvom brány, ako je stanovené v článku 2 ods. 2 písm. c).

2017/0086 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2, článok 48 a článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 15 ,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Jednotný trh patrí k najhmatateľnejším úspechom Európy. Občanom a podnikom nové príležitosti ponúka tým, že umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Toto nariadenie je kľúčovým opatrením stratégie jednotného trhu 16 a jeho cieľom je uvoľniť plný potenciál jednotného trhu tak, že sa občanom a podnikom uľahčí pohyb v rámci EÚ a obchodovanie, usadenie sa, ako aj expandovanie ich podnikov za hranice.

(2)V oznámení o jednotnom digitálnom trhu 17 sa uznáva úloha internetu a digitálnych technológií, ktoré menia naše životy a spôsoby práce a ponúkajú obrovské príležitosti pre inovácie, rast a zamestnanosť. V oznámení sa konštatuje, že potreby občanov a podnikov v ich vlastnej krajine a za jej hranicami by mohli byť lepšie naplnené, ak by sa rozšírili a zlúčili existujúce európske portály, siete, služby a systémy a ak by sa prepojili v rámci jednotnej digitálnej brány. V akčnom pláne Únie týkajúcom sa elektronickej verejnej správy na roky 2016 až 2020 18 je jednotná digitálna brána uvedená v zozname opatrení na rok 2017. V správe o občianstve EÚ 19  je jednotná digitálna brána uvedená ako priorita z hľadiska občianskych práv v Únii.

(3)Európsky parlament a Rada opakovane požadovali komplexnejší a používateľsky ústretovejší balík informácií a pomoci na pomoc podnikom pri ich činnosti na jednotnom trhu a na posilnenie a zjednodušenie nástrojov jednotného trhu s cieľom lepšie reagovať na potreby občanov a podnikov v súvislosti s ich cezhraničnými aktivitami.

(4)Na tieto výzvy reaguje toto nariadenie tak, že ponúka občanom a podnikom jednoduchý prístup k informáciám, postupom a pomoci, ako aj k službám riešenia problémov, ktoré potrebujú na to, aby mohli uplatňovať svoje práva na vnútornom trhu. Týmto nariadením sa zriaďuje jednotná digitálna brána, v rámci ktorej bude Komisia a príslušné orgány zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní uvedených cieľov.

(5)V tomto nariadení sa uvádza zoznam oblastí informácií, ktoré sú relevantné pre občanov a podniky pri uplatňovaní ich práv v rámci vnútorného trhu, a od členských štátov a Komisie by sa ním malo požadovať, aby zabezpečili plné pokrytie informácií v uvedených oblastiach, a to prostredníctvom webových sídiel a portálov tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Informácie by okrem toho nemali obsahovať len vysvetlenie pravidiel a povinností občanov a podnikov, ale mali by tiež obsahovať aj vysvetlenie postupov, ktoré musia občania a podniky dodržať, aby uvedené pravidlá a povinnosti splnili. Informácie by mali obsahovať takisto opis služieb pomoci a riešenia problémov, na ktoré sa môžu občania a podniky obrátiť, pokiaľ majú problémy s porozumením informácií, uplatnením uvedených informácií v ich konkrétnej situácii alebo uskutočnením niektorého postupu.

(6)Keďže cieľ iniciatívy sleduje trojaký účel, a to zníženie dodatočného administratívneho zaťaženia občanov a podnikov pôsobiacich alebo plánujúcich pôsobiť v inom členskom štáte v plnom súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi, odstránenie diskriminácie a zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s ohľadom na poskytovanie informácií, postupy a služby pomoci a riešenia problémov, a keďže jej súčasti sa týkajú voľného pohybu občanov a sociálneho zabezpečenia, čo nemožno považovať za zhodu náhod, táto iniciatíva by sa mala zakladať na článku 21 ods. 2, článku 48 a článku 114 ods. 1 ZFEÚ.

(7)Aby mohli občania a podniky v Únii využívať svoje právo na voľný pohyb v rámci vnútorného trhu, Únia by mala prijať osobitné opatrenia umožňujúce občanom a podnikom získať jednoduchý prístup ku komplexným a spoľahlivým informáciám o ich právach vytvorených právom Únie a informáciách o uplatniteľných vnútroštátnych pravidlách a postupoch, ktoré budú musieť splniť v prípade, že sa presťahujú do iného členského štátu, než je ich vlastný, budú v ňom žiť alebo študovať, alebo sa v ňom usadia alebo budú vykonávať podnikateľskú činnosť. Informácie, ktoré sa majú poskytovať na vnútroštátnej úrovni, by sa nemali týkať len vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva právo Únie, ale takisto všetky ostatné vnútroštátne pravidlá, ktoré sú uplatniteľné na občanov a podniky z iných členských štátov.

(8)Je jasné, že občania a podniky („používatelia“) z iných členských štátov môžu byť znevýhodnení z dôvodu nedostatočnej znalosti vnútroštátnych pravidiel a administratívnych systémov, jazykových rozdielov a geografickej vzdialenosti od verejných orgánov v uvedených členských štátoch. Najefektívnejším spôsobom odstránenia opakujúcich sa prekážok na vnútornom trhu je zabezpečiť, aby mali cezhraniční používatelia prístup k informáciám online, v jazyku, ktorému rozumejú, umožniť im, aby uplatnili postupy na dosiahnutie zhody s vnútroštátnymi pravidlami v plnom rozsahu online, a ponúknuť im pomoc v prípade, že pravidlá a postupy nie sú dostatočne jasné, alebo ak sa stretnú s prekážkami pri uplatňovaní svojich práv.

(9)Viacero právnych predpisov Únie má za cieľ poskytovanie riešení vytvorením jednotných kontaktných miest špecifických pre dané odvetvie vrátane miest jednotného kontaktu zriadených smernicou o službách 20 s cieľom ponúkať online informácie, služby pomoci a prístup k postupom relevantným z hľadiska poskytovania služieb; kontaktných miest pre výrobky 21 a kontaktných miest pre stavebné výrobky 22 , ktoré boli zriadené s cieľom poskytovať prístup k produktovo špecifickým technickým pravidlám, a asistenčných centier pre odborné kvalifikácie 23 , ktoré pomáhajú odborníkom, ktorí sa sťahujú do zahraničia. Okrem toho boli zriadené siete, ako napr. európske spotrebiteľské centrá, ktorých cieľom je napomáhať porozumenie práv spotrebiteľov v Únii a pomáhať pri riešení sťažností v súvislosti s nákupmi uskutočnenými v iných členských štátoch v rámci siete pri cestovaní alebo nakupovaní online. Okrem toho sa SOLVIT 24 (sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu) usiluje poskytovať rýchle, účinné a neformálne riešenia pre jednotlivcov a podniky v prípadoch, keď im verejné orgány upierajú ich práva garantované Úniou v rámci vnútorného trhu. Na účely informovania používateľov o pravidlách Únie a vnútroštátnych pravidlách boli napokon zriadené viaceré informačné portály, ako napr. Vaša Európa pre oblasť vnútorného trhu alebo Európsky portál elektronickej justície pre oblasť spravodlivosti.

(10)Dôsledkom odvetvovej povahy týchto právnych predpisov zostáva súčasné poskytovanie online informácií a služieb pomoci spolu s online postupmi pre občanov a podniky naďalej veľmi rozkúskované. Vládne nesúlad v dostupnosti online informácií a postupov, kvalita vo vzťahu k službám je rovnako ako úroveň informovanosti, pokiaľ ide o uvedené informácie a služby pomoci, nedostatočná. Zásadnú otázku naďalej predstavujú aj problémy s možnosťou vyhľadávania a dostupnosťou príslušných služieb pre používateľov z iných členských štátov.

(11)Týmto nariadením by sa malo zriadiť jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého by občania a podniky mali mať možnosť dostať sa k informáciám o pravidlách a požiadavkách, ktoré musia splniť vzhľadom na právne predpisy Únie a/alebo vnútroštátne predpisy. Mal by sa ním zjednodušiť a zefektívniť kontakt občanov a podnikov so službami pomoci a riešenia problémov zriadenými na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni. Brána by mala takisto uľahčiť prístup k postupom a ich uplatňovaniu. Týmto nariadením by sa preto malo požadovať od členských štátov, aby používateľom umožnili plne uskutočniť určité postupy online, ktoré majú kľúčový význam pre väčšinu občanov a podnikov sťahujúcich sa cez hranice, bez toho, aby to akokoľvek ovplyvnilo existujúce základné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov Únie a/alebo vnútroštátnych právnych predpisov v rámci uvedených oblastí politiky. V tejto súvislosti by sa týmto nariadením malo na účely výmeny dôkazov medzi príslušnými orgánmi v rozličných členských štátoch podporiť uplatnenie zásady „len raz“.

(12)Brána by mala byť zameraná na používateľov a používateľsky ústretová a mala by umožniť občanom a podnikom komunikovať s vnútroštátnymi správnymi orgánmi a správnymi orgánmi na úrovni Únie tým, že by im poskytovala príležitosť poskytovať spätnú väzbu tak vo vzťahu k službám ponúkaným prostredníctvom brány, ako aj k fungovaniu vnútorného trhu na základe ich vlastných skúseností. Nástroj spätnej väzby by používateľovi mal umožniť poukázať na problémy, nedostatky a potreby, ako ich vnímal, s cieľom posilniť nepretržité zlepšovanie kvality služieb.

(13)Úspech brány bude závisieť od spoločného úsilia Komisie a členských štátov. Brána by mala zahŕňať bežné používateľské rozhranie, ktoré by bolo začlenené do existujúceho portálu Vaša Európa, ktorý bude spravovať Komisia. Bežné používateľské rozhranie by malo poskytovať odkazy na informácie, postupy a služby pomoci alebo riešenia problémov dostupné na portáloch spravovaných príslušnými orgánmi v členských štátoch a Komisiou. V záujme uľahčenia používania brány by malo byť používateľské rozhranie dostupné vo všetkých úradných jazykoch Únie. Fungovanie brány by malo byť podporované technickými nástrojmi vyvinutými Komisiou v spolupráci s členskými štátmi.

(14)V Charte elektronických miest jednotného kontaktu v rámci smernice o službách 25 sa členské štáty dobrovoľne zaviazali prijať prístup zameraný na používateľov, pokiaľ ide o poskytovanie informácií prostredníctvom miest jednotného kontaktu, a to v záujme pokrytia oblastí osobitného významu pre podniky vrátane DPH, daní z príjmov, sociálneho zabezpečenia alebo požiadaviek pracovného práva. Na základe charty a skúseností s portálom Vaša Európa by informácie mali takisto obsahovať opis služieb pomoci a riešenia problémov, na ktoré sa môžu občania a podniky obrátiť, pokiaľ majú problémy s porozumením informácií, uplatnením uvedených informácií v ich konkrétnej situácii alebo uskutočnením niektorého postupu.

(15)Týmto nariadením by sa mal posilniť rozmer online postupov na vnútornom trhu, a to dodržaním všeobecnej zásady nediskriminácie aj v súvislosti s prístupom občanov a podnikov k online postupom už stanoveným na vnútroštátnej úrovni na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo práva Únie. Používatelia s pobytom mimo členského štátu alebo usadeným mimo neho by mali mať možnosť prístupu k online postupom a ich uskutočneniu bez akýchkoľvek prekážok, akými sú napr. polia vo formulároch, v ktorých by sa požadovali vnútroštátne telefónne čísla alebo vnútroštátne poštové smerovacie čísla, platby poplatkov, ktoré by sa nedali uskutočniť cezhraničnou platbou, nedostatok podrobných informácií v jazyku inom, ako je jazyk alebo jazyky daného členského štátu, nemožnosť predložiť elektronické dôkazy od orgánov sídliacich v inom členskom štáte a neakceptovanie elektronickej identifikácie vydanej v iných členských štátoch.

(16)Toto nariadenie by malo vychádzať z nariadenia eIDAS 26 , v ktorom sa stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty uznávajú určité prostriedky elektronickej identifikácie fyzických a právnických osôb, ktoré patria do oznámenej schémy elektronickej identifikácie iného členského štátu. Od dátumu začatia uplatňovania uvedeného nariadenia by pre používateľov malo byť možné používať vlastné prostriedky elektronickej identifikácie a autentifikácie na účely cezhraničného pôsobenia a elektronickej komunikácie s príslušnými orgánmi.

(17)Vo viacerých odvetvových právnych predpisoch Únie, ako napr. v smernici o službách 27 , smernici o uznávaní odborných kvalifikácií 28 a smerniciach o verejnom obstarávaní 29 , sa požaduje, aby sa postupy plne sprístupnili online. Týmto nariadením by sa mali pridať požiadavky plného sprístupnenia online, pokiaľ ide o viaceré kľúčové postupy tak pre občanov, ako aj podniky.

(18)Aby sa občanom a podnikom umožnilo priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočného dodatočného administratívneho zaťaženia, týmto nariadením by sa mala stanoviť požiadavka plnej digitalizácie používateľského rozhrania určitých kľúčových postupov pre cezhraničných používateľov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu a stanoviť kritériá, na základe ktorých možno určiť, že postup je plne online. Jedným z takýchto postupov, ktoré majú osobitný význam pre podniky, je „zaregistrovanie obchodnej činnosti“. Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na postupy, ktorých dôsledkom je založenie spoločností alebo podnikov ako právnických osôb, keďže takéto postupy si vyžadujú komplexný prístup zameraný na uľahčenie digitálnych riešení počas celého životného cyklu spoločnosti. Keď sa podniky usadia v inom členskom štáte, vyžaduje sa od nich, aby sa prihlásili do systému sociálneho zabezpečenia a systému poistenia, aby tak mohli do oboch systémov prihlasovať aj svojich zamestnancov a platiť do nich príspevky. Uvedené postupy sú spoločné pre všetky podniky pôsobiace v ktoromkoľvek odvetví hospodárstva, a je preto primerané požadovať, aby sa oba uvedené postupy registrácie sprístupnili online.

(19)V niektorých prípadoch môže byť vzhľadom na súčasný stav technického vývoja stále ešte nevyhnutné, aby sa používatelia v rámci online postupu dostavili osobne na príslušný úrad, predovšetkým v prípade žiadostí o obnovenie cestovných pasov alebo preukazov totožnosti obsahujúcich biometrické údaje. Každá takáto výnimka by sa mala obmedziť na situácie, v ktorých neexistuje žiadna digitálna technológia na dosiahnutie účelu postupu.

(20)Týmto nariadením by sa nemalo zasahovať do právomocí vnútroštátnych orgánov v jednotlivých krokoch ktoréhokoľvek postupu vrátane procedurálnych postupov v rámci príslušných orgánov a medzi nimi, či už majú alebo nemajú digitalizovanú formu.

(21)Týmto nariadením by nemali byť dotknuté pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 30 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 31 , v ktorých sú vymedzené práva a povinnosti poistených osôb a inštitúcií sociálneho zabezpečenia, ako aj postupy uplatniteľné v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia.

(22)Na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie bolo zriadených viacero sietí a služieb na pomoc občanom a podnikom pri ich cezhraničných aktivitách. Je dôležité, aby tieto služby vrátane európskych spotrebiteľských centier, služby Vaša Európa – Poradenstvo, siete SOLVIT, Poradenského centra pre práva duševného vlastníctva, služby Europe Direct a siete Enterprise Europe Network boli súčasťou jednotnej digitálnej brány, aby sa zabezpečilo, že ich môžu nájsť všetci potenciálni používatelia. Služby uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu boli zriadené záväznými právnymi predpismi Únie, zatiaľ čo ostatné fungujú na dobrovoľnom základe. Na služby uvedené v prílohe III by sa mali vzťahovať záväzné kritériá kvality stanovené v tomto nariadení, zatiaľ čo služby v nej neuvedené by mali tieto kritériá dobrovoľne spĺňať v záujme dodržania požiadaviek na kvalitu, ak majú záujem sprístupniť svoje služby prostredníctvom brány.

(23)Členské štáty a Komisia sa ďalej môžu rozhodnúť za podmienok stanovených v tomto nariadení, že pridajú iné vnútroštátne služby pomoci alebo riešenia problémov poskytované príslušnými orgánmi alebo súkromnými alebo polosúkromnými subjektmi. Príslušné orgány by mali byť v zásade zodpovedné za poskytnutie pomoci občanom a podnikom pri všetkých otázkach, ktoré majú v súvislosti s uplatniteľnými pravidlami a postupmi, ktoré nie je možné v plnej miere zodpovedať prostredníctvom online služieb. Vo veľmi špecializovaných oblastiach a ak služby poskytované súkromnými alebo polosúkromnými subjektmi vyhovujú potrebám používateľov, členské štáty môžu Komisii navrhnúť, aby takéto služby do brány pridala za predpokladu, že spĺňajú všetky podmienky stanovené v nariadení a nie sú totožné s už zahrnutými službami pomoci alebo riešenia problémov.

(24)S cieľom pomôcť používateľom s identifikáciou vhodnej služby by sa týmto nariadením mal poskytnúť nástroj, ktorým budú používatelia automaticky nasmerovaní na správnu službu.

(25)Dodržiavanie súboru minimálnych požiadaviek na kvalitu je podstatným prvkom úspechu jednotnej digitálnej brány s cieľom zabezpečiť, aby bolo poskytovanie informácií alebo služieb spoľahlivé, keďže v opačnom prípade by to vážne spochybnilo hodnovernosť brány ako takej. Dostupnosť informácií pre cezhraničných používateľov by bolo možné významne zlepšiť tým, že informácie by neboli dostupné len v úradnom jazyku členského štátu, ale aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku EÚ. Preklad z úradného jazyka alebo úradných jazykov do tohto iného úradného jazyka EÚ by mal presne odrážať obsah informácií poskytnutých v úradnom jazyku alebo úradných jazykoch daného štátu.

(26)Týmto nariadením by sa malo takisto umožniť overovanie dôkazov poskytnutých v elektronickom formáte používateľmi, pokiaľ sú tieto dôkazy predkladané bez elektronickej pečiatky alebo osvedčenia vystaveného vydávajúcim príslušným orgánom a pokiaľ ešte nie je dostupný technický nástroj umožňujúci priamu výmenu dôkazov medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Pre tieto prípady by toto nariadenie malo počítať s účinným mechanizmom pre administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov vychádzajúci z informačného systému o vnútornom trhu (IMI) stanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 32 . Aby sa orgánom, úradom alebo agentúram Únie umožnilo zapojiť sa do IMI, malo by sa zmeniť nariadenie (EÚ) č. 1024/2012.

(27)Online služby poskytované príslušnými orgánmi sú kľúčové pre zvyšovanie kvality služieb poskytovaných občanom a podnikom. Pokiaľ orgány verejnej správy v členských štátoch čoraz viac upúšťajú od vyžadovania tých istých informácií viac ráz a miesto toho sa usilujú o znovupoužitie tých istých údajov, v záujme znižovania dodatočného zaťaženia by sa to isté malo umožniť používateľom, ktorí podstupujú postupy v iných členských štátoch.

(28) S cieľom ďalej uľahčiť využívanie online postupov by sa týmto nariadením v súlade so zásadou „len raz“ a na žiadosť občanov a podnikov mal poskytnúť základ pre výmenu dôkazov priamo medzi príslušnými orgánmi z rozličných členských štátov. Zásada „len raz“ znamená, že občania a podniky by na účely cezhraničnej výmeny dôkazov nemali mať povinnosť predkladať tie isté informácie verejným orgánom viac než jedenkrát.

(29)Prostredníctvom bezpečného technického systému, ktorý by sa mal zriadiť s cieľom umožniť výmenu dôkazov podľa tohto nariadenia, by sa žiadajúcim príslušným orgánom mala takisto poskytnúť istota, že dôkazy poskytol správny vydávajúci orgán.

(30)Takýto systém by mal byť dostupný ako doplnenie iných systémov, ktorými sa zabezpečujú mechanizmy spolupráce medzi orgánmi, ako napr. IMI alebo [karta elektronických služieb], a nemal by mať vplyv na iné systémy vrátane systémov stanovených v článku 4 nariadenia (ES) č. 987/2009, jednotný európsky dokument pre obstarávanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 33 , prepojenie vnútroštátnych registrov, prepojenie ústredných a obchodných registrov a registrov spoločností podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES  34 a insolvenčných registrov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 35 .

(31)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky zavedenia technického systému umožňujúceho výmenu dôkazov mali by sa Komisii udeliť vykonávacie právomoci predovšetkým stanoviť technické špecifikácie systému na spracovanie žiadostí používateľov o výmenu dôkazov, odosielanie takýchto dôkazov, ako aj opatrenia potrebné na zabezpečenie integrity a dôvernosti zasielania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 36 .

(32)Súlad s kritériami kvality by mal byť v súvislosti s informáciami, postupmi a službami, za ktoré zodpovedajú, v kompetencii príslušných orgánov a Komisie. Na dodržiavanie kritérií kvality na vnútroštátnej úrovni by mali dohliadať vnútroštátni koordinátori a na úrovni Únie Komisia a mali by riešiť akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytnú. Týmto nariadením by sa Komisii malo poskytnúť široké spektrum prostriedkov na riešenie akéhokoľvek zhoršenia kvality služieb ponúkaných prostredníctvom brány v závislosti od závažnosti a trvania takéhoto zhoršenia, ku ktorým by patrilo takisto zaangažovanie koordinačnej skupiny pre bránu. Týmto by sa nemala prejudikovať celková zodpovednosť Komisie, pokiaľ ide o monitorovanie súladu s týmto nariadením.

(33)Týmto nariadením by sa mali vymedziť hlavné funkcie technických nástrojov na podporu fungovania brány, predovšetkým spoločného používateľského rozhrania, zoznamu odkazov a spoločného vyhľadávača služieb pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre zavedenie technických riešení na podporu brány by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci s cieľom vymedziť na účely používateľského rozhrania usporiadanie, štruktúru a označovanie každej informácie, každého postupu a všetkých služieb pomoci a riešenia problémov patriacich do oblasti príslušnosti členských štátov a Komisie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Týmto nariadením by sa mala takisto jasne medzi Komisiu a členské štáty rozdeliť zodpovednosť, pokiaľ ide o vývoj, dostupnosť, údržbu a bezpečnosť týchto nástrojov.

(34)Aby sa plne mohol rozvinúť potenciál rozličných oblastí informácií, postupov a služieb pomoci a riešenia problémov, ktoré budú súčasťou brány, významne sa bude musieť zvýšiť informovanosť cieľových skupín, pokiaľ ide o ich existenciu a fungovanie. Ich začlenenie do brány by malo pre používateľov uľahčiť vyhľadávanie informácií, postupov a služieb pomoci a riešenia problémov, ktoré potrebujú, i keď so žiadnymi z nich nie sú oboznámení. Okrem toho bude potrebná koordinovaná propagačná činnosť, aby sa zabezpečilo, že občania a podniky v celej Únii získajú informácie o existencii brány a výhodách, ktoré ponúka. V záujme čo najväčšej efektívnosti by sa propagačná činnosť mala koordinovať v rámci koordinačnej skupiny a členské štáty by mali prispôsobiť svoje propagačné úsilie tak, aby sa vo všetkých dôležitých súvislostiach uvádzal odkaz na spoločnú značku s možnosťou spoločného označenia jednotnej digitálnej brány a vnútroštátnych iniciatív.

(35)S cieľom získať primerané informácie na meranie výkonnosti jednotnej digitálnej brány sa týmto nariadením poskytuje rámec pre stanovenie spoločných špecifikácií pre zber a analýzu údajov súvisiacich s používaním rozličných oblastí informácií, postupov a služieb ponúkaných prostredníctvom brány. S cieľom stanoviť podrobné kategórie údajov, ktoré sa majú zaznamenávať, a metódy zaznamenávania a výmeny údajov, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať právne predpisy v súlade s článkom 290 zmluvy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce vykonala vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 37 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)S cieľom stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa metódy zaznamenávania a výmeny štatistických údajov by mala byť Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie predpisy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(37)Kvalita informácií, postupov a služieb pomoci a riešenia problémov dostupných prostredníctvom brány by sa mala monitorovať v prvom rade prostredníctvom nástroja spätnej väzby používateľov, prostredníctvom ktorého budú používatelia vyzývaní na posúdenie pokrytia a kvality informácií, postupov alebo služby pomoci alebo riešenia problémov, ktoré využili. Spätná väzba sa bude zhromažďovať v spoločnom nástroji, ku ktorému by mala mať prístup Komisia, príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o funkcie tohto nástroja spätnej väzby používateľov a modality týkajúce sa zhromažďovania a spoločného využívania spätnej väzby používateľov, Komisia by mala byť poverená vykonávacími právomocami. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(38)Týmto nariadením by sa používateľom malo takisto umožniť, aby prostredníctvom nástroja spätnej väzby o vnútornom trhu na dobrovoľnom a anonymnom základe signalizovali akékoľvek problémy a ťažkosti, s ktorými sa stretli pri výkone svojich práv na vnútornom trhu. Tento nástroj by sa mal považovať len za doplnok mechanizmov vybavovania sťažností, keďže používateľom nemôže ponúkať personalizované riešenie. Získané informácie by sa mali skombinovať s informáciami od služieb pomoci a riešenia problémov o prípadoch, ktoré riešili, s cieľom vytvoriť prehľad vnútorného trhu, ako ho vnímajú jeho používatelia, a identifikovať problémové oblasti pre prípadné budúce opatrenia s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(39)S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia, predovšetkým vymieňaním najlepších postupov a spoluprácou na účely zlepšovania konzistentnosti predkladania informácií požadovaných týmto nariadením, mala by sa zriadiť koordinačná skupina zložená z vnútroštátnych koordinátorov, ktorej by predsedala Komisia. Činnosť skupiny by mala sledovať ciele stanovené v ročnom pracovnom programe.

(40)Ak opatrenia stanovené v tomto nariadení zahŕňajú spracovanie osobných informácií, mali by sa vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov, predovšetkým v súlade [so smernicou 95/46/ES 38 ] [s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 39 ] a [s novým nariadením nahrádzajúcim nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001].

(41)Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby používatelia, ktorí pôsobia v iných členských štátoch, mali online prístup ku komplexným, spoľahlivým a zrozumiteľným informáciám na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o práva, predpisy a povinnosti, ako aj k online postupom, ktoré sú plne uplatniteľné cezhranične, a k službám pomoci a riešenia problémov. Keďže tieto ciele nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(42)Aby mohli členské štáty a Komisia vyvinúť a zaviesť potrebné nástroje na uplatnenie tohto nariadenia, určité jeho ustanovenia by sa mali začať uplatňovať po dvoch rokoch od nadobudnutia jeho účinnosti.

(43)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a malo by sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(44)V súlade s článkom [28 ods. 2] nariadenia [(ES) č. 45/2001] [novým nariadením o EDPS] sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko [vloží sa dátum].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa:

a)stanovujú pravidlá pre zriadenie a fungovanie jednotnej digitálnej brány s cieľom poskytnúť občanom a podnikom jednoduchý prístup k vysokokvalitným a komplexným informáciám, účinným službám pomoci a riešenia problémov a účinným postupom v súvislosti s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami uplatniteľnými na občanov a podniky, ktorí(-é) uplatňujú alebo majú v úmysle uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v oblasti vnútorného trhu v zmysle článku 26 ods. 2 ZFEÚ;

b)používateľom z iných členských štátov uľahčuje využívanie postupov a podporuje uplatňovanie zásady „len raz“;

c)stanovujú pravidlá podávania správ o prekážkach na vnútornom trhu na základe zhromažďovania spätnej väzby od používateľov a štatistických údajov zo strany služieb pokrytých bránou.

Článok 2
Zriadenie jednotnej digitálnej brány

1.Jednotnú digitálnu bránu (ďalej len „brána“) zriaďuje Komisia a príslušné orgány v súlade s týmto nariadením. Brána pozostáva zo spoločného používateľského rozhrania začleneného do jednotného portálu spravovaného Komisiou a je prepojená s príslušnými vnútroštátnymi webovými sídlami a webovými sídlami Únie.

2.Brána poskytuje prístup k:

a)informáciám o právach, povinnostiach a pravidlách stanovených v právnych predpisoch Únie a vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú uplatniteľné na používateľov, ktorí uplatňujú alebo majú v úmysle uplatňovať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v oblasti vnútorného trhu v oblastiach uvedených v prílohe I;

b)informáciám o postupoch stanovených na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, ako aj k odkazom na ne na účely uplatnenia uvedených práv a dosiahnutia súladu s uvedenými povinnosťami a pravidlami;

c)informáciám o službách pomoci a riešenia problémov, a odkazom na tieto služby, na ktoré sa občania a podniky môžu obracať s otázkami alebo problémami súvisiacimi s ich právami, povinnosťami a postupmi uvedenými v bodoch a) a b) prílohy III a článku 6.

3.Spoločné používateľské rozhranie uvedené v odseku 1 (ďalej len „spoločné používateľské rozhranie“) je dostupné vo všetkých úradných jazykoch Únie.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„používateľ“ je ktokoľvek, kto je občanom Únie, fyzickou osobou s pobytom v členskom štáte alebo právnickou osobou so zaregistrovaným sídlom v členskom štáte a kto prostredníctvom brány využije prístup k informáciám, postupom alebo službám pomoci alebo riešenia problémov uvedeným v článku 2 ods. 2;

2.„postup“ je sled úkonov, ktoré musia používatelia vykonať v záujme splnenia požiadaviek alebo získania rozhodnutia zo strany príslušného orgánu, na základe ktorého si môžu uplatňovať svoje práva uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a);

3.„príslušný orgán“ je akýkoľvek orgán alebo úrad členského štátu zriadený buď na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ktorý má špecifické povinnosti súvisiace s informáciami, postupmi a službami pomoci a riešenia problémov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

4.„dôkazy“ sú akékoľvek dokumenty alebo údaje vrátane textu alebo zvuku, vizuálneho alebo audiovizuálneho záznamu, bez ohľadu na použité médium, ktoré vydal príslušný orgán s cieľom preukázať skutočnosti alebo súlad s požiadavkami na účely postupov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b).

Kapitola II
Služby brány

Článok 4
Prístup k informáciám

1.Členské štáty zabezpečujú, aby používatelia mali prostredníctvom vnútroštátnych webových sídel jednoduchý online prístup k týmto informáciám:

a)informácie o právach, povinnostiach a pravidlách uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov;

b)informácie o postupoch uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b) stanovených na vnútroštátnej úrovni;

c)informácie o službách pomoci a riešenia problémov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c) poskytovaných na vnútroštátnej úrovni.

2.Komisia zabezpečuje, aby používatelia mali prostredníctvom jednotného portálu uvedeného v článku 2 ods. 1 jednoduchý online prístup k týmto informáciám:

a)informácie o právach, povinnostiach a pravidlách uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) vyplývajúcich z právnych predpisov Únie;

b)informácie o postupoch uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b) stanovených na úrovni Únie;

c)informácie o službách pomoci a riešenia problémov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c) poskytovaných na úrovni Únie.

Článok 5
Prístup ku postupom

1.Členské štáty zabezpečujú, aby postupy uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b) stanovené na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú pre používateľov daného členského štátu dostupné a uplatniteľné online, boli dostupné a uplatniteľné aj pre používateľov z ostatných členských štátov nediskriminačným spôsobom.

2.Členské štáty zabezpečujú, aby používatelia mohli uplatniť postupy uvedené v prílohe II plne online.

3.Postupy uvedené v odseku 2 sa považujú za plne online, ak sa identifikácia, poskytovanie informácií, podporných dôkazov, podpisovanie a konečné podanie môžu uskutočniť elektronicky na diaľku a prostredníctvom jediného komunikačného kanála a ak sa výsledok postupu takisto doručí elektronicky.

4.Ak cieľ daného postupu uvedeného v odseku 2 nemožno dosiahnuť bez toho, aby sa používateľ v niektorej etape postupu osobne dostavil na príslušný úrad, členské štáty obmedzia takúto fyzickú prítomnosť na úplne nevyhnutné a objektívne obhájiteľné minimum a zabezpečia, aby ostatné kroky postupu boli plne uskutočniteľné online. Členské štáty o takýchto výnimkách informujú Komisiu.

5.Toto nariadenie nemá v žiadnej z oblastí, na ktoré sa vzťahuje, dosah na podstatu postupu stanoveného na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, ako ani na práva udelené prostredníctvom takéhoto postupu.

6.Žiadnym ustanovením tohto článku sa členským štátom nezabraňuje v tom, aby používateľom ponúkali dodatočnú možnosť prístupu k postupom uvedeným v článku 2 ods. 2 písm. b) a k ich uplatneniu inými spôsobmi ako online.

Článok 6
Prístup k službám pomoci a riešenia problémov

1.Členské štáty a Komisia zabezpečujú, aby používatelia mali jednoduchý online prístup k službám pomoci a riešenia problémov uvedeným v článku 2 ods. 2 písm. c).

2.Vnútroštátni koordinátori a Komisia môžu poskytovať odkazy na služby pomoci a riešenia problémov ponúkané príslušnými orgánmi, Komisiou alebo orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré nie sú uvedené v prílohe III, v súlade s článkom 16 ods. 2 a 3, pokiaľ takéto služby spĺňajú požiadavky na kvalitu stanovené v článkoch 9 a 13.

3.Ak je to potrebné na vyhovenie potrebám používateľov, vnútroštátny koordinátor môže Komisii navrhnúť, aby sa do brány zahrnuli odkazy na služby pomoci alebo riešenia problémov poskytované súkromnými alebo polosúkromnými subjektmi, pokiaľ uvedené subjekty spĺňajú tieto podmienky:

a)služba poskytuje informácie alebo pomoc v oblastiach a na účely upravených týmto nariadením, pričom ide o doplnkovú službu k službám už zahrnutým v bráne;

b)služba sa poskytuje bezodplatne alebo za cenu, ktorá je pre mikropodniky alebo občanov prijateľná;

c)služba je v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 9 a 13.

4.Ak vnútroštátny koordinátor navrhol začlenenie odkazu v súlade s odsekom 3 a poskytne takýto odkaz v súlade s článkom 16 ods. 3, Komisia posúdi, či sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku, a ak sú splnené, tento odkaz aktivuje.

Kapitola III
Požiadavky na kvalitu

Oddiel 1
Požiadavky na kvalitu informácií o právach, povinnostiach a pravidlách, postupoch a službách pomoci a riešenia problémov

Článok 7
Kvalita informácií o právach, povinnostiach a pravidlách

1.Príslušné orgány a Komisia zabezpečujú, že ak sú v súlade s článkom 4 zodpovedné za zabezpečenie prístupu k informáciám uvedeným v článku 2 ods. 2 písm. a), uvedené informácie sú v súlade s týmito požiadavkami:

a)sú komplexné, presné a ide o informácie, ktoré používatelia potrebujú vedieť na to, aby mohli vykonávať svoje práva v plnom súlade s uplatniteľnými pravidlami a povinnosťami;

b)v prípade potreby zahŕňajú odkazy, odkazy na právne akty, technické špecifikácie a usmernenia;

c)zahŕňajú názov subjektu zodpovedného za obsah príslušných informácií;

d)zahŕňajú kontaktné údaje a odkazy na všetky príslušné služby pomoci a riešenia problémov;

e)zahŕňajú dátum uverejnenia a poslednej aktualizácie informácií;

f)sú dobre štruktúrované a prezentované tak, aby používatelia mohli rýchlo nájsť informáciu, ktorú hľadajú;

g)sú priebežne aktualizované;

h)sú napísané jasným a jednoduchým jazykom prispôsobeným potrebám cieľových používateľov.

2.Príslušné orgány poskytujú informácie v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie okrem úradného jazyka prípadne úradných jazykov daného členského štátu.

Článok 8
Kvalita informácií o postupoch

1.Príslušné orgány a Komisia na účely dosiahnutia súladu s článkom 4 zabezpečujú, aby používatelia pred tým, než sa od nich vyžiada, aby sa pred začatím postupu identifikovali, mali prístup k jasnému a používateľsky ústretovému vysvetleniu nasledujúcich prvkov postupov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. b):

a)rôzne kroky postupu;

b)prípustné spôsoby autentifikácie, identifikácie a podpisovania na účely postupu;

c)druh a formát dôkazov, ktorých predloženie sa požaduje;

d)prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii v prípade sporov s príslušnými orgánmi vo vzťahu k výsledku postupu;

e)prípadné uplatniteľné poplatky a online spôsob platby;

f)odhadovaný čas požadovaný na uskutočnenie postupu a uplatniteľné lehoty;

g)jazyk prípadne jazyky, v ktorých je možné postup vykonať.

2.Pokiaľ je vysvetlenie uvedené v odseku 1 už sprístupnené vnútroštátnym používateľom, môže sa použiť aj na účely tohto nariadenia za predpokladu, že obsahuje informácie v súvislosti so situáciou používateľov z iných členských štátov, ak je to relevantné.

3.Príslušné orgány poskytujú vysvetlenie uvedené v odseku 1 v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie okrem úradného jazyka prípadne úradných jazykov daného členského štátu.

Článok 9
Kvalita informácií o službách pomoci a riešenia problémov

1.Príslušné orgány a Komisia na účely dosiahnutia súladu s článkom 4 zabezpečujú, aby používatelia pred tým, než predložia žiadosť o službu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. c), mali prístup k jasnému a používateľsky ústretovému vysvetleniu o:

a)type, účele a očakávaných výsledkoch ponúkaných služieb;

b)názve a kontaktných údajoch subjektov zodpovedných za príslušnú službu;

c)prípadných uplatniteľných poplatkoch a online spôsoboch platby;

d)predpokladanom čase potrebnom na poskytnutie služby alebo priemernom čase potrebnom na vypracovanie odpovede;

e)jazyku prípadne jazykoch, v ktorých je žiadosť možné podať a ktoré je možné používať aj pri nasledujúcich kontaktoch.

2.Príslušné orgány poskytujú vysvetlenie uvedené v odseku 1 v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie okrem úradného jazyka prípadne úradných jazykov daného členského štátu.

Oddiel 2
Požiadavky týkajúce sa online postupov

Článok 10
Požiadavky na kvalitu online postupov

Príslušné orgány zabezpečujú, aby boli v súvislosti s postupmi uvedenými v článku 5 ods. 1, za ktoré sú zodpovedné, splnené tieto požiadavky:

a)dodržanie všetkých lehôt uplatňujúcich sa na príslušné orgány počas postupu;

b)v prípade nedodržania uplatniteľných lehôt sú používatelia vopred informovaní o dôvodoch nedodržania a stanoví sa nová lehota.

Článok 11
Cezhraničný prístup k online postupom

1.Príslušné orgány zabezpečujú, aby v prípadoch, v ktorých sú postupy uvedené v článku 5 ods. 1 ponúkané online, boli dodržané aspoň tieto požiadavky:

a)používateľom je poskytnutý prístup k pokynom v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Únie okrem úradného jazyka prípadne úradných jazykov daného členského štátu;

b)používateľom nie sú kladené prekážky v podobe polí vo formulároch, v ktorých by sa požadovali údaje v špecifickom vnútroštátnom formáte;

c)pokiaľ sa vyžaduje identifikácia a podpis, používatelia majú možnosť identifikovať sa, podpisovať a osvedčovať dokumenty prostriedkami elektronickej identifikácie a autentifikácie, ako sa stanovuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014;

d)používatelia majú možnosť poskytovať dôkazy o súlade s uplatniteľnými požiadavkami v elektronickom formáte;

e)pokiaľ sa na uskutočnenie postupu vyžaduje platba, používatelia majú možnosť uhradiť všetky poplatky online prostredníctvom cezhraničných platobných služieb, a to aspoň prostredníctvom úhrady alebo inkasa uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 40 .

2.Ak príslušné orgány akceptujú digitalizované kópie neelektronických dôkazov totožnosti vnútroštátnych používateľov, ako napr. preukazy totožnosti alebo cestovné pasy, musia akceptovať takéto digitalizované kópie aj v prípade používateľov z iných členských štátov.

3.Príslušné orgány v prípade potreby overiť pravosť dôkazov, ktoré im používatelia predložili v elektronickom formáte na účely online postupu, spolupracujú prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012.

Článok 12
Cezhraničná výmena dôkazov medzi príslušnými orgánmi

1.Komisia v spolupráci s členskými štátmi vytvorí technický systém na elektronickú výmenu dôkazov medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch (ďalej len „technický systém“) na účel výmeny dôkazov pre online postupy uvedené v prílohe II a postupy stanovené v smerniciach 2005/36/ES, 2006/123/ES, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ.

2.Technický systém spĺňa tieto požiadavky:

a)umožňuje spracovanie žiadostí o výmenu dôkazov;

b)umožňuje prenos dôkazov medzi príslušnými orgánmi;

c)umožňuje spracovanie dôkazov prijímajúcim príslušným orgánom;

d)zabezpečuje dôvernosť a integritu dôkazov;

e)zabezpečuje, aby si používateľ mohol vopred zobraziť dôkazy, ktoré sú predmetom výmeny.

3.Členské štáty začlenia technický systém ako súčasť postupov uvedených v odseku 1.

4.Príslušné orgány zodpovedné za online postupy uvedené v odseku 1 na výslovnú žiadosť používateľa požiadajú prostredníctvom technického systému o dôkazy priamo príslušné orgány, ktoré vydávajú dôkazy v iných členských štátoch. Vydávajúce orgány sprístupňujú takéto dôkazy za predpokladu splnenia ustanovení odseku 2 písm. d) prostredníctvom toho istého systému.

5.Ak príslušné orgány v rámci vlastného členského štátu na účely postupov uvedených v odseku 1 vydávajú dôkaz v elektronickom formáte, takýto dôkaz aj sprístupnia prostredníctvom technického systému na žiadosť príslušných orgánov z iných členských štátov.

6.Dôkazy, ktoré príslušný orgán sprístupnil, sa prísne obmedzujú na to, čo bolo predmetom žiadosti, a prijímajúci orgán ich využije výlučne na účely postupu, v rámci ktorého došlo k ich výmene.

7.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia špecifikácie technického systému potrebného na vykonanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 34 ods. 2.

8.Odseky 3 až 6 sa neuplatňujú na postupy stanovené na úrovni Únie, v prípade ktorých sú stanovené odlišné mechanizmy na výmenu dôkazov, pokiaľ však technický systém uvedený v odseku 1 nie je súčasťou uvedených postupov v súlade s pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie, ktorými sa dané postupy stanovujú.

Oddiel 3
Požiadavky na kvalitu služieb pomoci a riešenia problémov

Článok 13
Požiadavky na kvalitu služieb pomoci a riešenia problémov

Príslušné orgány a Komisia zabezpečujú, aby služby uvedené v prílohe III a služby, ktoré boli začlenené do brány v súlade s článkom 6 ods. 2, 3 a 4, spĺňali tieto požiadavky na kvalitu:

a)dodržanie všetkých lehôt, ktoré sa počas poskytovania služby uplatňujú na príslušné orgány;

b)v prípade nedodržania uplatniteľných lehôt sú používatelia vopred informovaní o dôvodoch nedodržania a stanoví sa nová lehota;

c)ak sa na účely poskytnutia služby vyžaduje platba, používatelia majú možnosť uhradiť všetky poplatky prostredníctvom cezhraničných platobných služieb online, a to aspoň prostredníctvom úhrady alebo inkasa uvedených v nariadení (EÚ) č. 260/2012.

Oddiel 4
Monitorovanie kvality

Článok 14
Monitorovanie kvality

1.Vnútroštátni koordinátori a Komisia monitorujú dodržiavanie požiadaviek na kvalitu stanovených v článkoch 7 až 11 a v článku 13, pokiaľ ide o informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov dostupné prostredníctvom brány, za ktoré zodpovedajú. Monitorovanie sa uskutočňuje na základe údajov zhromaždených v súlade s článkom 22.

2.V prípade zhoršenia kvality služieb uvedených v odseku 1, ktoré sú poskytované zo strany príslušných orgánov, Komisia môže s ohľadom na závažnosť a trvanie zhoršenia prijať ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)informovať príslušného vnútroštátneho koordinátora a vyžadovať nápravné opatrenie;

b)predložiť zhoršenie kvality na prerokovanie v koordinačnej skupine;

c)zaslať členskému štátu list s odporúčaniami;

d)dočasne vylúčiť informáciu, postup, službu pomoci alebo riešenia problémov z brány.

3.Ak služba pomoci alebo služba riešenia problémov, na ktorú sa poskytuje odkaz v súlade s článkom 6 ods. 2, opakovane nespĺňa požiadavky stanovené v článku 13, alebo ak takáto služba na základe údajov zhromaždených v súlade s článkom 22 viac nezodpovedá potrebám používateľov, Komisia môže jej spojenie s bránou zrušiť.

Kapitola IV
Technické riešenia

Článok 15
Spoločné používateľské rozhranie

1.Komisia poskytuje spoločné používateľské rozhranie, aby zabezpečila riadne fungovanie brány.

2.Spoločné používateľské rozhranie poskytuje prístup k informáciám, postupom a službám pomoci alebo riešenia problémov prostredníctvom odkazov na príslušné webové sídla na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie poskytnuté v zozname uvedenom v článku 16.

3.Členské štáty a Komisia, konajúc v súlade s ich príslušnými úlohami a povinnosťami stanovenými podľa článku 4, zabezpečujú, aby boli informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov usporiadané, štruktúrované a označené spôsobom, ktorý zvyšuje možnosť ich vyhľadania prostredníctvom používateľského rozhrania.

4.Komisia môže prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovuje podrobné usporiadanie, štruktúra a označovanie každej z informácií, postupov a služieb pomoci alebo riešenia problémov s cieľom umožniť riadne fungovanie spoločného používateľského rozhrania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.

Článok 16
Zoznam odkazov

1.Komisia zriaďuje a spravuje elektronický zoznam odkazov na informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov uvedené v článku 2 ods. 2, pričom umožňuje prepojenie medzi takýmito službami a spoločným používateľským rozhraním brány.

2.Komisia vkladá do zoznamu odkazov odkazy na informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov dostupné na webových sídlach spravovaných na úrovni Únie a zabezpečuje všetky ich nasledujúce aktualizácie.

3.Vnútroštátni koordinátori vkladajú do zoznamu odkazov odkazy na informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov dostupné na webových sídlach spravovaných príslušnými orgánmi alebo súkromnými alebo polosúkromnými subjektmi uvedenými v článku 6 ods. 3 a zabezpečujú všetky ich nasledujúce aktualizácie.

Vnútroštátni koordinátori pri vkladaní odkazov na služby pomoci a riešenia problémov uvedú, ktoré služby poskytujú súkromné alebo polosúkromné subjekty uvedené v článku 6 ods. 3.

4.Komisia sprístupňuje odkazy zahrnuté v zozname odkazov verejnosti.

5.Komisia a vnútroštátni koordinátori zabezpečujú, že informácie, postupy a služby pomoci a riešenia problémov ponúkané prostredníctvom brány nie sú v plnej ani čiastočnej miere duplicitné, aby nemiatli používateľov.

6.Ak je sprístupňovanie informácií uvedených v článku 4 stanovené v iných právnych predpisoch Únie, vnútroštátni koordinátori a Komisia môžu poskytovať odkazy na uvedené informácie v záujme dodržania požiadaviek uvedeného článku.

Článok 17
Spoločný vyhľadávač služieb pomoci

1.S cieľom uľahčiť prístup k službám pomoci a riešenia problémov uvedeným v prílohe III a v článku 6 ods. 2 a 3, príslušné orgány a Komisia zabezpečujú, že používatelia k nim môžu získať prístup prostredníctvom vyhľadávača služieb pomoci a riešenia problémov („spoločný vyhľadávač služieb pomoci“) dostupného prostredníctvom brány.

2.Komisia vyvíja a spravuje spoločný vyhľadávač služieb pomoci a rozhoduje o štruktúre a formáte, v akých musia byť uvedené opisy služieb pomoci a riešenia problémov, ako aj kontaktné údaje k nim, aby tak umožnila riadne fungovanie spoločného vyhľadávača služieb pomoci.

3.Vnútroštátni koordinátori poskytujú opisy a kontaktné údaje uvedené v odseku 2 Komisii.

Článok 18
Zodpovednosť za IT aplikácie na podporu brány

1.Komisia je zodpovedná za vývoj, dostupnosť, údržbu, bezpečnosť a hosting týchto IT aplikácií a webových sídel:

a)jednotný portál uvedený v článku 2 ods. 1;

b)spoločné používateľské rozhranie uvedené v článku 15 ods. 1;

c)zoznam odkazov uvedený v článku 16 ods. 1;

d)spoločný vyhľadávač služieb pomoci uvedený v článku 17;

e)nástroje spätnej väzby používateľov uvedené v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 1 písm. a).

2.Príslušné orgány sú zodpovedné za vývoj, dostupnosť, údržbu a bezpečnosť IT aplikácií v súvislosti s webovými sídlami, ktoré spravujú a ktoré sú prepojené so spoločným používateľským rozhraním.


Kapitola V
Propagácia

Článok 19
Názov a značka kvality

1.O názve a logu, pod ktorými bude brána známa a propagovaná pred širokou verejnosťou, rozhodne najneskôr do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia Komisia v úzkej spolupráci s koordinačnou skupinou pre bránu.

2.Názov brány slúži takisto ako značka kvality, ktorú môžu v tomto zmysle používať len informačné webové sídla a služby pomoci a riešenia problémov, ktoré sú zahrnuté v zozname odkazov uvedenom v článku 16, ako dôkaz dodržiavania požiadaviek na kvalitu uvedených v kapitole III.

Článok 20
Propagácia

1.Príslušné orgány a Komisia podporujú medzi občanmi a podnikmi informovanosť o bráne a jej využívanie a zabezpečujú dostupnosť a viditeľnosť brány a jej služieb prostredníctvom vyhľadávačov dostupných verejnosti.

2.Príslušné orgány a Komisia koordinujú svoju propagačnú činnosť uvedenú v odseku 1 a v rámci takejto činnosti odkazujú na bránu použitím jej loga a odkazu spolu s názvami prípadných ďalších značiek.

3.Príslušné orgány a Komisia zabezpečujú, že bránu je možné ľahko nájsť prostredníctvom príbuzných portálov, za ktoré sú zodpovedné, a že na všetkých príslušných webových sídlach sú zahrnuté jasné odkazy na bránu.

4.Vnútroštátni koordinátori propagujú bránu v rámci vnútroštátnych orgánov.

Kapitola VI
Zhromažďovanie spätnej väzby používateľov a štatistických údajov

Článok 21
Štatistické údaje o používateľoch

1.Príslušné orgány a Komisia zabezpečujú, že v záujme zlepšovania funkčnosti brány sa zhromažďujú štatistické údaje o jej návštevnosti používateľmi, ako aj o návštevnosti webových sídel s ňou prepojených.

2.Príslušné orgány a Komisia zaznamenávajú a v súhrnnej podobe si vzájomne vymieňajú údaje o počte, pôvode a predmete žiadostí o služby pomoci a riešenia problémov, ako aj o príslušnom čase potrebnom na vypracovanie odpovede.

3.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 34, pokiaľ ide o podrobné kategórie údajov, ktoré sa majú zaznamenávať v súlade s odsekom 2, v súvislosti s informáciami, postupmi a službami pomoci a riešenia problémov, s ktorými je brána prepojená.

4.Komisia prijíma vykonávacie akty, ktorými sa stanovuje metóda zaznamenávania a výmeny takýchto štatistických údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.

Článok 22
Spätná väzba používateľov o službách poskytovaným bránou

1.S cieľom zhromaždiť priame informácie od používateľov o ich spokojnosti so službami poskytovanými v rámci brány Komisia poskytuje používateľom prostredníctvom brány používateľsky ústretový nástroj, ktorý im umožňuje, aby sa anonymne vyjadrili ku kvalite a k dostupnosti služieb poskytovaných prostredníctvom brány a spoločného používateľského rozhrania hneď po využití ktorejkoľvek zo služieb uvedených v článku 2 ods. 2.

2.Príslušné orgány a Komisia zahrnú vhodný odkaz na tento nástroj na všetky webové sídla, ktoré tvoria súčasť brány. Príslušné orgány spolupracujú s Komisiou a integrujú takýto nástroj do webových sídiel, za ktoré sú zodpovedné.

3.Komisia a vnútroštátni koordinátori majú priamy prístup k spätnej väzbe od používateľov, zhromaždenej prostredníctvom tohto nástroja s cieľom reagovať na akékoľvek nastolené problémy.

4.Odchylne od odseku 2 sa od príslušných orgánov nepožaduje, aby integrovali nástroj spätnej väzby používateľov uvedený v odseku 1 do svojich webových sídiel, ktoré sú prepojené s bránou, ak je na uvedených webových sídlach na účely monitorovania kvality služby k dispozícii mechanizmus spätnej väzby používateľov s podobnou funkciou. Príslušné orgány zhromažďujú získanú spätnú väzbu od používateľov a oboznamujú s ňou Komisiu a vnútroštátnych koordinátorov ostatných členských štátov.

5.Komisia prijíma vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú pravidlá zhromažďovania a spoločného využívania spätnej väzby používateľov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.

Článok 23
Podávanie správ o fungovaní vnútorného trhu

1.Komisia:

a)poskytuje používateľom brány používateľsky ústretový nástroj, prostredníctvom ktorého majú možnosť na anonymnom základe signalizovať prekážky, s ktorými sa stretli pri uplatňovaní svojich práv v oblasti vnútorného trhu;

b)zhromažďuje od služieb pomoci a riešenia problémov informácie o predmete žiadostí a odpovediach.

2.Komisia uverejňuje v anonymizovanej podobe online prehľad problémov na základe informácií zhromaždených v súlade s odsekom 1.

3.Členské štáty a Komisia analyzujú a prešetrujú nastolené problémy a, pokiaľ je to možné, vhodnými prostriedkami ich riešia.

Kapitola VII
Spravovanie brány

Článok 24
Vnútroštátni koordinátori

1.Každý členský štát vymenuje vnútroštátneho koordinátora. Vnútroštátni koordinátori okrem toho, že si plnia svoje povinnosti v súlade s článkami 6, 14, 16, 17, 20 a 22, ďalej:

a)vystupujú ako národné kontaktné miesto pre všetky záležitosti v súvislosti s bránou;

b)zodpovedajú za kontakty s Komisiou vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa brány;

c)podporujú v rámci vnútroštátnych orgánov jednotné uplatňovanie článkov 7 až 13;

d)zabezpečujú riadne vykonávanie odporúčaní uvedených v článku 14 ods. 2 písm. c).

2.Každý členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o mene a kontaktných údajoch svojho vnútroštátneho koordinátora.

Článok 25
Koordinačná skupina

Zriadi sa koordinačná skupina (ďalej len „koordinačná skupina pre bránu“). Pozostáva z vnútroštátnych koordinátorov a predsedá jej zástupca Komisie. Prijme svoj rokovací poriadok. Sekretariát zabezpečuje Komisia.

Článok 26
Úlohy koordinačnej skupiny pre bránu

1.Koordinačná skupina pre bránu podporuje zavedenie brány. Koordinačná skupina pre bránu najmä:

a)uľahčuje výmenu a pravidelnú aktualizáciu najlepších postupov;

b)rokuje o zlepšeniach pri predkladaní informácií v rámci oblastí uvedených v prílohe I;

c)rokuje o návrhu ročného pracovného programu;

d)pomáha Komisii pri monitorovaní vykonávania ročného pracovného programu;

e)pomáha Komisii pri monitorovaní súladu s požiadavkami stanovenými v článkoch 7 až 11 a v článku 13;

f)informuje o vykonávaní článku 5 ods. 2;

g)poskytuje príslušným orgánom a Komisii stanoviská a odporúča opatrenia s cieľom predchádzať zbytočnej duplicite služieb dostupných prostredníctvom brány alebo ich odstrániť;

h)poskytuje stanoviská o postupoch alebo organizačných opatreniach v záujme účinného riešenia akýchkoľvek problémov s kvalitou služieb nastolených používateľmi a predkladá návrhy týkajúce sa ich zlepšenia;

i)rokuje o otázkach súvisiacich s požiadavkami na kvalitu služieb ponúkaných prostredníctvom brány;

j)pomáha Komisii s organizáciou, štruktúrou a prezentáciou služieb uvedených v článku 2 ods. 2 v spoločnom používateľskom rozhraní;

k)uľahčuje vývoj a vykonávanie koordinovanej propagácie;

l)spolupracuje s orgánmi, ktoré spravujú služby alebo siete poskytujúce informácie, pomoc alebo riešenie problémov.

2.Komisia môže konzultovať koordinačnú skupinu vo veci akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 27
Ročný pracovný program

1.Komisia prijíma ročný pracovný program, v ktorom sa predovšetkým uvedú:

a)opatrenia na vykonávanie osobitného predkladania informácií v rámci oblastí uvedených v prílohe I;

b)opatrenia požadované na zabezpečenie súladu s článkami 5 a 11;

c)opatrenia požadované na zabezpečenie dôsledného dodržiavania požiadaviek stanovených v článkoch 7 až 10;

d)činnosti súvisiace s propagáciou brány v súlade s článkom 20.

2.Pri príprave návrhu ročného pracovného programu Komisia prihliada na spätnú väzbu získanú od používateľov v súlade s článkom 22. Komisia predkladá návrh ročného pracovného programu koordinačnej skupine pred jeho prijatím na prerokovanie.

Kapitola VIII
Záverečné ustanovenia

Článok 28
Náklady

1.Zo všeobecného rozpočtu Európskej únie sa pokrývajú náklady na:

a)vývoj a údržbu IT nástrojov na podporu vykonávania tohto nariadenia na úrovni Únie;

b)propagáciu brány na úrovni Únie;

c)preklad maximálneho objemu informácií za každý členský štát uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a) a pokynov týkajúcich sa uskutočnenia postupov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a) do úradného jazyka Únie odlišného od úradného jazyka daného členského štátu.

2.Náklady súvisiace s vnútroštátnymi webovými sídlami, informačnými platformami, službami pomoci a postupmi stanovenými na úrovni členských štátov sú hradené z príslušných rozpočtov členských štátov, pokiaľ nie je v právnych predpisoch Únie stanovené inak.

Článok 29
Ochrana osobných údajov

Spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi v rámci tohto nariadenia musí byť v súlade so [smernicou 95/46/ES] s [nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady 2016/679]. Spracovávanie osobných údajov Komisiou v rámci tohto nariadenia je v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 00/0000 [nového nariadenia, ktorým sa nahrádza nariadenie č. 45/2001].

Článok 30
Spolupráca s inými sieťami poskytujúcimi informácie a pomoc

1.Komisia rozhodne o tom, ktoré z existujúcich neformálnych mechanizmov riadenia v prípade ktorejkoľvek zo služieb pomoci alebo riešenia problémov uvedených v prílohe III alebo v prípade ktorejkoľvek z oblastí informácií, na ktoré sa vzťahuje príloha I, sa začlenia do koordinačnej skupiny pre bránu.

2.Ak pre ktorúkoľvek z oblastí informácií, na ktoré sa vzťahuje príloha I, boli služby alebo siete pre poskytovanie informácií a pomoci vytvorené na základe záväzného právneho aktu Únie, Komisia koordinuje činnosť koordinačnej skupiny pre bránu a orgánov, ktoré spravujú takéto služby alebo siete, s cieľom dosiahnuť synergie a vyhnúť sa duplicite.

Článok 31
Vzťah k iným ustanoveniam práva Únie

Ak sú ustanovenia tohto nariadenia v rozpore s ustanovením iného právneho aktu Únie, ktorým sa upravujú osobitné aspekty predmetu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, prednosť má ustanovenie tohto iného aktu Únie.

Článok 32
Informačný systém o vnútornom trhu

1.Na účely článku 11 ods. 4 sa využíva informačný systém o vnútornom trhu zriadený nariadením (EÚ) č. 1024/2012.

2.Komisia sa môže rozhodnúť, že ako elektronický zoznam odkazov uvedený v článku 16 ods. 1 využije IMI.

Článok 33
Podávanie správ a preskúmanie

Do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom raz za dva roky Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a Európskemu parlamentu a Rade predloží hodnotiacu správu o fungovaní brány a fungovaní vnútorného trhu na základe štatistík a spätnej väzby získaných v súlade s článkami 21, 22 a 23. V rámci preskúmania sa predovšetkým vyhodnotí rozsah článku 12 tohto nariadenia s prihliadnutím na technologický vývoj, vývoj na trhu a vývoj v oblasti právnych predpisov, pokiaľ ide o výmenu dôkazov medzi príslušnými orgánmi.

Článok 34
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 21 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od […]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 21 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 21 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 36
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

Nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 sa mení takto:

1.    Článok 1 sa nahrádza takto:

Článok 1
Predmet úpravy

„Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá používania informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) na administratívnu spoluprácu vrátane spracovania osobných údajov medzi týmito aktérmi (ďalej len „aktéri IMI“):

a)    príslušnými orgánmi členských štátov;

b)    príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou;

c)    príslušnými orgánmi členských štátov, Komisiou a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie;

2.    Článok 3 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. IMI sa používa na výmenu informácií vrátane osobných údajov medzi aktérmi IMI a spracovanie uvedených informácií na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)    administratívna spolupráca požadovaná v súlade s právnymi predpismi uvedenými v prílohe;

b)    administratívna spolupráca, ktorá je predmetom pilotného projektu vykonávaného v súlade s článkom 4.“

3.    v článku 5 sa druhý odsek mení takto:

a) písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) „IMI“ je elektronický nástroj, ktorý poskytuje Komisia na uľahčenie administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi príslušnými orgánmi členských štátov, Komisiou a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie“;

b) písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) „administratívna spolupráca“ je spolupráca medzi aktérmi IMI prostredníctvom výmeny a spracovania informácií na účely lepšieho uplatňovania práva Únie.“;

c) písmeno g) sa vypúšťa.

4.    V článku 8 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„f) „zabezpečuje koordináciu s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a poskytuje im prístup do IMI“;

5.    Článok 9 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty, Komisia a ostatné orgány, úrady a agentúry Únie zavedú vhodné prostriedky na zabezpečenie toho, aby používatelia IMI mohli pristupovať k osobným údajom spracúvaným v IMI iba na základe zásady „need-to-know“ a v tej oblasti alebo oblastiach vnútorného trhu, ku ktorým im boli udelené prístupové práva v súlade s odsekom 3.“

6.    Článok 21 sa mení takto:

a)    odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zodpovedá za monitorovanie a zaistenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia v prípadoch, keď Komisia alebo ostatné orgány, úrady a agentúry Únie v rámci svojej úlohy aktérov IMI spracúvajú osobné údaje. Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňujú povinnosti a právomoci uvedené v článkoch 58 a 59 [nariadenia (EÚ) č. XX/201Y].“

b)    odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Vnútroštátne dozorné orgány a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, konajúc v rámci svojich príslušných právomocí, navzájom spolupracujú, aby tak zabezpečili koordinovaný dohľad nad IMI a nad jeho používaním aktérmi IMI v súlade s článkom 62 [nariadenia (EÚ) č. XX/201Y].“

c)    odsek 4 sa vypúšťa.

7.    Článok 29 ods. 1 sa vypúšťa.

8.    V prílohe sa dopĺňa tento bod 12:

„12. [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX/201Y] o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012: článok [11 ods. 4].“

Článok 37
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2, články 4 až 11, článok 12 ods. 1 až 6 a ods. 8, článok 13, článok 14, článok 15 ods. 1 až 3, článok 16, článok 17, článok 21 ods. 1 a 2, článok 22 ods. 1 až 4 a článok 23 sa uplatňujú od [dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uľahčení voľného pohybu občanov a podnikov na vnútornom trhu poskytnutím jednotnej digitálnej brány pre informácie, postupy, pomoc a služby pri riešení problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 41

Hlava 02: Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Činnosť 02 02: Konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov

Činnosť 02 03: Vnútorný trh pre tovar a služby

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

   Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

   Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 42

   Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

   Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

V oznámení Komisie Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe z mája 2015 sa navrhuje vytvorenie jednotnej digitálnej brány s cieľom rozšíriť, zlepšiť a zjednodušiť všetky služby v oblasti informácií, pomoci a riešenia problémov potrebné na efektívne cezhraničné pôsobenie a na to, aby používatelia mohli plne vykonávať najčastejšie používané vnútroštátne postupy online.

V stratégii jednotného trhu z októbra 2015 je uvedená aj jednotná digitálna brána ako prostriedok na riešenie osobitných požiadaviek začínajúcich podnikov.

Túto koncepciu privítala Rada pre konkurencieschopnosť vo svojich záveroch z marca 2015 a februára 2016, ako aj Európsky parlament v januári 2016.

Celkovým cieľom tejto politiky je uľahčiť efektívne fungovanie jednotného trhu obmedzením alebo odstránením existujúcich prekážok pre cezhraničnú ekonomickú činnosť a mobilitu občanov. Pomoc občanom, MSP a začínajúcim podnikom pri využívaní výhod jednotného trhu prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti, tvorby pracovných miest a rastu.

V návrhu sa rieši odstránenie prekážok z hľadiska ponuky informácií, prístupu k elektronickým postupom, cezhraničného využívania služieb pomoci a ich využívania online. Zníženie transakčných nákladov na získavanie informácií a na administratívne postupy podporí občanov a podniky pri vykonávaní práv, ktoré im ponúka jednotný trh.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ č.

Cieľom jednotnej digitálnej brány je konkrétnejšie zabezpečiť, aby:

– informácie o právach a vnútroštátnych pravidlách a postupoch v EÚ, ktoré môžu občania a podniky potrebovať pri vykonávaní práv ponúkaných jednotným trhom, boli dostupné online,

– informácie, služby pomoci a postupy zodpovedali minimálnym štandardom kvality,

– kľúčové vnútroštátne postupy boli k dispozícii online,

– informácie a postupy boli plne prístupné pre cezhraničných používateľov,

– informovanosť o ponúkaných službách bola vyššia a informácie a služby pomoci boli ľahko vyhľadateľné a koordinované,

– sa systematicky zhromažďovala a analyzovala spätná väzba od občanov a podnikov s cieľom zvýšiť kvalitu služieb a zistiť prekážky jednotného trhu.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Kapitola 02 02: Konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov

Kapitola 02 03: Vnútorný trh pre tovar a služby

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Od jednotnej digitálnej brány sa očakáva:

– zníženie administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky so záujmom o využívanie práv, ktoré im ponúka jednotný trh, v rámci cezhraničnej činnosti alebo mobility občanov. Uľahčením prístupu k informáciám, postupom a službám pomoci ušetrí táto iniciatíva občanom a podnikom čas a náklady,

– zvýšenie kvality služieb pre občanov a podniky,

– zníženie administratívnych nákladov pre členské štáty pri spracovávaní postupov a zvýšenie súladu s vnútroštátnymi pravidlami.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné monitorovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

Predpokladá sa tento súbor ukazovateľov:

– percento podnikov a občanov, ktorí uvedú, že našli informácie, ktoré hľadali,

– trendy priemerného počtu používateľov za mesiac,

– percento podnikov a občanov, ktorí uvedú, že ľahko našli informácie, ktoré hľadali,

– percento podnikov a občanov, ktorí uvedú, že sú spokojní s kvalitou (na základe kritérií),

– percento podnikov a občanov, ktorí uvedú, že dokázali vykonať dostupné postupy plne online,

– percento cezhraničných podnikov a občanov, ktorí uvedú, že dokázali plne vykonať dostupné postupy online,

– použiteľnosť údajov z nástroja na spätnú väzbu používateľov a od služieb pomoci, ktoré sa týkajú prekážok na jednotnom trhu, a kvalita výslednej správy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Návrh predpokladá zníženie administratívneho zaťaženia pre občanov a podniky tým, že:

– sa uľahčí ich prístup k informáciám o právach, povinnostiach a pravidlách vyplývajúcich z právnych predpisov Únie v oblasti vnútorného trhu,

– sa uľahčí ich prístup k službám pomoci, ktoré dopĺňajú informácie poskytované online,

– sa uľahčí prístup k postupom a ich používanie prostredníctvom digitalizácie postupov a uľahčí sa ich použiteľnosť pre cezhraničných používateľov,

– sa stanovia minimálne požiadavky na kvalitu vo vzťahu k informáciám, pomoci a riešenia problémov a postupom a zabezpečí sa ich vykonávanie prostredníctvom zberu údajov zo spätnej väzby používateľov a štatistík.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Hlavným cieľom jednotnej digitálnej brány je zlepšiť fungovanie jednotného trhu pre občanov aj podniky a následne zvýšiť konkurencieschopnosť MSP.

Tieto cieľ nie je možné dostatočne dosiahnuť bez opatrení na úrovni EÚ. Súčasný systém informačných služieb a služieb pomoci nie je koherentný, pretože existujúce nástroje, ktoré sa vytvorili opatreniami na úrovni EÚ, nie sú dostatočne prepojené a nie sú ľahko použiteľné. Chýba spoločný prístup s cieľom zabezpečiť kvalitu na základe minimálnych štandardov kvality. Právny rámec síce podporuje synergie, členské štáty ich však nevyužívajú v dostatočnej miere (vzhľadom na neexistenciu záväzných povinností).

Jednotlivé opatrenia členských štátov okrem toho až doteraz viedli k značne rozdielnym prístupom a tieto rozdiely si vyžiadali ďalšie náklady firiem, najmä MSP, v cezhraničnej situácii a odradili mnohých od rozšírenia do iných krajín.

Pridaná hodnota EÚ, pokiaľ ide o jednotnú digitálnu bránu, spočíva v tom, že sa obmedzí rozdrobenosť rozšírením osvedčených postupov, ktoré sú už vytvorené v mnohých oblastiach, na celý balík služieb, ktoré sa majú poskytovať občanom a podnikom Únie.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Za posledné desaťročia sa vytvorili rôzne portály a kontaktné miesta na európskej aj vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť uvedené potreby. Bolo prijatých alebo sa pripravuje niekoľko iniciatív EÚ, ktoré majú uľahčiť prístup zahraničných používateľov k elektronickým postupom v určitých odvetviach. Medzi tieto iniciatívy patria: jednotné kontaktné miesta vytvorené na základe smernice o službách, aby ponúkali informácie, službu pomoci a prístup k postupom dôležitým pre vykonávanie služieb; kontaktné miesta pre výrobky a kontaktné miesta pre stavebné výrobky vytvorené s cieľom na požiadanie poskytovať prístup k technickým pravidlám pre konkrétne výrobky; asistenčné centrá pre odborné kvalifikácie zamerané na pomoc odborným pracovníkom pri prechode do iného štátu. Siete, napríklad európske spotrebiteľské centrá, prispievajú k pochopeniu práv spotrebiteľa v EÚ a pomáhajú pri riešení sťažností týkajúcich sa nákupov v inej krajine siete, pri cestovaní alebo nakupovaní online a úlohou siete SOLVIT je poskytovať rýchle, účinné a neformálne riešenia pre jednotlivcov a podniky, keď im verejné orgány odoprú ich práva, ktoré im ponúka vnútorný trh v rámci EÚ. Na európskej úrovni sa vytvorilo niekoľko informačných portálov, napríklad portál Vaša Európa alebo Európsky portál elektronickej justície, ktorých úlohou je informovať o pravidlách v EÚ a o vnútroštátnych pravidlách.

Napriek úsiliu je však súčasná ponuka pre občanov a podniky stále veľmi rozdrobená. V dostupnosti informácií a postupov online sú medzery, služby nemajú dostatočnú kvalitu, informovanosť o ponuke online je nízka, vyskytujú sa problémy s vyhľadateľnosťou a hlavným problémom zostáva nedostupnosť služieb pre používateľov z iných krajín.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Jednotná digitálna brána je súčasťou akčného plánu pre elektronickú verejnú správu zahŕňajúceho aj iné opatrenia, ktoré prispejú k úspechu jednotnej digitálnej brány, napríklad zásadu „stačí len raz“.

Návrh postupuje podľa logiky cieľa digitálnej transformácie, ktorý stanovila Komisia, pričom vytvára zjednodušenú prítomnosť na webe a zabraňuje ďalšiemu rozdrobeniu v dôsledku nových portálov a kontaktných miest.

V tomto kontexte je dôležité aj nariadenie o verejných listinách, pretože sa v ňom vyžaduje, aby členské štáty do konca roka 2018 prijímali určité dokumenty od občanov bez ďalšieho overovania a prekladu.

Medzi ďalšie opatrenia plánu, ktoré dopĺňajú jednotnú digitálnu bránu a majú pre ňu priamy význam, patria preberanie elektronických preukazov totožnosti a elektronických podpisov na základe nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách (eIDAS), portál elektronickej justície [vrátane systému prepojenia obchodných registrov (BRIS)], informačný portál pre DPH, prepojenie insolvenčných registrov a plánovaná iniciatíva v oblasti práva obchodných spoločností s cieľom uľahčiť digitálne riešenia počas životného cyklu spoločnosti. Brána je ďalej v súlade s revíziou európskeho rámca interoperability.

Jednotná digitálna brána je plne kompatibilná s týmito iniciatívami, ktorých cieľom je zlepšiť poskytovanie informácií online alebo digitalizovať postupy na európskej a vnútroštátnej úrovni.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

 Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2018 do roku 2020.

Potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 43

 Priame hospodárenie na úrovni Komisie

prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

 Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uvedie sa),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Najneskôr dva roky po začatí uplatňovania nariadenia a následne každé dva roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o fungovaní brány na základe štatistík a zozbieranej spätnej väzby.

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

Hlavným rizikom úspešného vykonávania jednotnej digitálnej brány je to, že členské štáty, ktoré dnes zaostávajú (v oblasti dostupnosti informácií a postupov online, najmä z hľadiska prístupu občanov iných štátov), nebudú schopné dostatočne rýchlo reagovať. Plánovaná štruktúra riadenia založená na veľmi úzkej spolupráci členských štátov a Komisie a možnosť využiť finančné prostriedky EŠIF by však mali pomôcť všetkým členským štátom udržať krok.

Ďalším aspektom je to, že nástroj jednotnej digitálnej brány na výmenu dôkazov bude vychádzať z funkcií systému IMI a iných technických prostriedkov. Všeobecný rámec riadenia rizík systému IMI vrátane prevádzkových rizík sa určil v rámci nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „nariadenie o IMI“). Komisia je „vlastníkom systému“ IMI a ako taká je zodpovedná za jeho každodenné fungovanie, údržbu a vývoj. Systém vyvíja a prevádzkuje interný dodávateľ, čím je zabezpečená vysoká úroveň kontinuity podnikania. Čo sa týka rizík súvisiacich s inými technickými prostriedkami, tieto riziká sú obmedzené vďaka možnosti využívať funkcie systému IMI, kým sa nevytvoria primerané technické prostriedky.

Existujú aj riziká súvisiace s otázkami ochrany osobných údajov, ale tie sa upravujú v článku 29 o ochrane osobných údajov.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Pri riešení všeobecných rizík uvedených v oddiele 2.2.1 vyššie Komisia poskytne pomoc (napr. zasadnutia koordinačnej skupiny, pracovné semináre atď.) všetkým zúčastneným stranám (napr. orgánom členských štátov, profesijným orgánom atď.) a aktívne podporí zavedenie a používanie nového systému. Od členských štátov sa bude vyžadovať podpora výhod navrhovaného nástroja.

Prevádzkové aspekty jednotnej digitálnej brány bude riešiť Komisia, ktorá zabezpečí monitorovanie a kontrolu na vysokej úrovni. Pravidelné stretnutia a nástroje na predkladanie správ uľahčia prísne monitorovanie činností vývoja a údržby.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okrem toho zabezpečí, aby Komisia vykonávala spracovanie osobných údajov v súlade s platnými pravidlami. Vnútroštátne orgány pre ochranu osobných údajov budú spracúvanie osobných údajov monitorovať prostredníctvom príslušných orgánov na úrovni členských štátov.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

Všeobecné riziká sa budú riešiť pomocou relevantných opatrení, ako aj poskytovaním pomoci a informácií príslušným zúčastneným stranám.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa ustanovenia zvyčajne uplatniteľné na aktivity Komisie vrátane nariadenia (EÚ, EURATOM) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) uplatňujú v kontexte jednotnej digitálnej brány bez akéhokoľvek obmedzenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Typ
výdavkov

Príspevky

Číslo a názov

DRP/NRP 44

od krajín EZVO 45

od kandidátskych krajín 46

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1A

02 02 01

Podpora podnikania a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie a ich prístupu na trhy

DRP

ÁNO

ÁNO

ÁNO

NIE

1A

02 03 01

Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami

DRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

1A

02 03 04

Nástroje na riadenie vnútorného trhu

DRP

ÁNO

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca
 

1A

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: GROW

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

02 02 01

Záväzky

(1)

615 000

150 000

710 000

1 475 000

Platby

(2)

615 000

150 000

710 000

1 475 000

02 03 01

Záväzky

(1)

710 000

710 000

Platby

(2)

710 000

710 000

02 03 04

Záväzky

(1)

3 920 000

1 420 000

5 340 000

Platby

(2)

3 920 000

1 420 000

5 340 000

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 47  

0

0

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky SPOLU
pre GR GROW

Záväzky

= 1 + 1a + 3

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000

Platby

= 2 + 2a

+3

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000



Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000

Platby

(5)

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

0

0

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky SPOLU
v rámci OKRUHU 1A
viacročného finančného rámca

Záväzky

= 4 + 6

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000

Platby

= 5 + 6

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000



Okruh viacročného finančného rámca
 

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

GR: GROW

• Ľudské zdroje

69 000

690 000

828 000

690 000

759 000

3 036 000

• Ostatné administratívne výdavky

16 300

91 600

240 600

90 600

30 600

469 700

GR GROW SPOLU

Rozpočtové prostriedky

85 300

781 600

1 068 600

780 600

789 600

3 505 700

Rozpočtové prostriedky SPOLU
v rámci OKRUHU 5
viacročného finančného rámca 

(Záväzky spolu = Platby spolu)

85 300

781 600

1 068 600

780 600

789 600

3 505 700

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

Rozpočtové prostriedky SPOLU
v rámci OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca 

Záväzky

700 300

931 600

2 488 600

4 700 600

2 209 600

11 030 700

Platby

700 300

931 600

2 488 600

4 700 600

2 209 600

11 030 700




3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

VÝSTUPY

Typ 48

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Celkový počet

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 49

Dostupné sú informácie online

Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

0

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2

Informácie, služby pomoci a postupy zodpovedajú minimálnym štandardom kvality

Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

0

OSOBITNÝ CIEĽ č. 3

Kľúčové vnútroštátne postupy sú k dispozícii online

Osobitný cieľ č. 3 medzisúčet

0

OSOBITNÝ CIEĽ č. 4

Informácie a postupy sú plne prístupné pre cezhraničných používateľov

‒ Výstup

Informácie a postupy sú k dispozícii v angličtine

1 000 000

500 000

500 000

2 000 000

‒ Výstup

Spoločné rozhranie pre cezhraničné využívanie dokumentov a údajov

1 000 000

1 000 000

Osobitný cieľ č. 4 medzisúčet

3 000 000

OSOBITNÝ CIEĽ č. 5

Informovanosť o ponúkaných službách je vyššia a informácie a služby pomoci sú ľahko vyhľadateľné a koordinované

‒ Výstup

Spoločný nástroj na vyhľadávanie a spoločný vyhľadávač pomoci

500 000

420 000

420 000

420 000

1 760 000

‒ Výstup

Spoločný register odkazov

75 000

75 000

‒ Výstup

Koordinovaná podpora

2 000 000

500 000

2 500 000

Osobitný cieľ č. 5 medzisúčet

4 335 000

OSOBITNÝ CIEĽ č. 6

Spätná väzba od občanov a podnikov sa systematicky zhromažďuje a analyzuje s cieľom zvýšiť kvalitu služieb a zistiť prekážky jednotného trhu

‒ Výstup

Kritériá kvality a spoločný nástroj na spätnú väzbu od používateľov pre prepojené portály

40 000

40 000

‒ Výstup

Vyvinutie nástroja na spätnú väzbu používateľov o prekážkach jednotného trhu

150 000

150 000

Osobitný cieľ č. 6 medzisúčet

190 000

NÁKLADY SPOLU

615 000

150 000

1 420 000

3 920 000

1 420 000

7 525 000

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

OKRUH 5
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

69 000

690 000

828 000

690 000

759 000

3 036 000

Ostatné administratívne výdavky

16 300

91 600

240 600

90 600

30 600

469 700

OKRUH 5 medzisúčet
viacročného finančného rámca

Mimo OKRUHU 5 50
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné výdavky
administratívnej povahy

Medzisúčet
mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

0

SPOLU

85 300

781 600

1 068 600

780 600

789 600

3 505 700

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

0,5

5

6

5

5,5

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) 51

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy  52

– ústredie

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

0,5

5

6

5

5,5

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

– 2018 – 2. polovica:

1 EPPČ – prípravné práce na používanie systému IMI (na vývoj registra odkazov a na používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov)

– 2019:

1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

2 EPPČ – monitorovanie kvality

2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

– 2020:

1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

2 EPPČ – monitorovanie kvality

1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

– 2021:

1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

1 EPPČ – monitorovanie kvality

1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

– 2022 a nasledujúce roky:

1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

0,5 EPPČ – používanie iných technických prostriedkov na výmenu dôkazov medzi orgánmi členských štátov

1 EPPČ – monitorovanie kvality

1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom. V období po 31. decembri 2020 sa suma považuje za potvrdenú, ak je v súlade s viacročným finančným rámcom za uvedené obdobie.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

⌧ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

◻ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na rôzne príjmy

PRÍLOHA
k LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU

Názov návrhu/iniciatívy:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012:

1.POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA TIETO ZDROJE

2.NÁKLADY na OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

3.METÓDY VÝPOČTU POUŽITÉ NA ODHAD NÁKLADOV

3.1.Ľudské zdroje

3.2.Ostatné administratívne výdavky

Táto príloha musí byť súčasťou legislatívneho finančného výkazu po začatí konzultácie medzi zainteresovanými útvarmi.

Tabuľky s údajmi sú použité ako zdroj tabuliek nachádzajúcich sa v legislatívnom finančnom výkaze. Slúžia výlučne na vnútorné použitie v rámci Komisie.

1.Náklady na ľudské zdroje považované za nevyhnutné

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

OKRUH 5
viacročného finančného rámca

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

·XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

AD

0,5

69 000

5

690 000

6

828 000

5

690 000

5,5

759 000

22

3 036 000

AST

·XX 01 01 02 (v delegáciách Únie)

AD

AST

 Externí zamestnanci 53

·XX 01 02 01 (celkový balík prostriedkov)

ZZ

VNE

DAZ

·XX 01 02 02 (v delegáciách Únie)

ZZ

MZ

VNE

DAZ

PED

·Iné rozpočtové riadky (uveďte)

·OKRUH 5 medzisúčet
viacročného finančného rámca

0,5

69 000

5

690 000

6

828 000

5

690 000

5,5

759 000

22

3 036 000

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.    

Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

EPPČ

Rozpočtové prostriedky

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

·10 01 05 02 (priamy výskum)

AD

AST

·XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

AD

AST

 Externí zamestnanci 54

·XX 01 04 yy 
Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

·– ústredie

ZZ

VNE

DAZ

·– v delegáciách Únie

ZZ

MZ

VNE

DAZ

PED

·XX 01 05 02 (nepriamy výskum)

ZZ

VNE

DAZ

·10 01 05 02 (priamy výskum)

ZZ

VNE

DAZ

·Iné rozpočtové riadky (uveďte)

·Medzisúčet – mimo okruhu 5
viacročného finančného rámca

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

·XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. SPOLU

0,5

69 000

5

690 000

6

828 000

5

690 000

5,5

759 000

22

3 036 000

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

2.Náklady na ostatné administratívne výdavky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

·

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

·OKRUH 5
viacročného finančného rámca

·    Ústredie:

·XX 01 02 11 01 – Služobné cesty a výdavky na reprezentáciu

·XX 01 02 11 02 – Stretnutia a konferencie

16 300

31 600

180 600

30 600

30 600

289 700

·XX 01 02 11 03 – Výbory 55

60 000

60 000

60 000

180 000

·XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie

·XX 01 02 11 05 – Informačné a riadiace systémy

·XX 01 03 01 – Vybavenie a služby IKT 56

·Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte)

·    V delegáciách Únie

·XX 01 02 12 01 – Misie a výdavky na reprezentáciu

·XX 01 02 12 02 – Ďalšie odborné vzdelávanie zamestnancov

·XX 01 03 02 01 – Nadobúdanie, nájom a súvisiace výdavky

·XX 01 03 02 02 – Zariadenie, nábytok, dodávky a služby

·OKRUH 5 medzisúčet
viacročného finančného rámca

16 300

91 600

240 600

90 600

30 600

469 700

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.



v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

2018

2019

2020

2021

2022 a nasledujúce roky

SPOLU

Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

XX 01 04 yy – Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (okrem externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)

– ústredie

– v delegáciách Únie

XX 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie pre nepriamy výskum

10 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie pre priamy výskum

Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte)

Medzisúčet – mimo okruhu 5
viacročného finančného rámca

0

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

SPOLU

OKRUH 5 a mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

16 300

91 600

240 600

90 600

30 600

469 700

Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.Metódy výpočtu použité na odhad nákladov

3.1.Ľudské zdroje

V tejto časti sa stanovuje metóda výpočtu použitá na odhad ľudských zdrojov považovaných za potrebné [predpokladané pracovné zaťaženie vrátane konkrétnych pracovných miest (pracovné profily Sysper 2), kategórií zamestnancov a zodpovedajúcich priemerných nákladov]

·OKRUH 5 viacročného finančného rámca

·Pozn.: Priemerné náklady na každú kategóriu zamestnancov v ústrediach sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb:

· https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/pre/legalbasis/Pages/pre-040-020_preparation.aspx

· Úradníci a dočasní zamestnanci

·– 2018 – 2. polovica:

·1 EPPČ – prípravné práce na používanie systému IMI (na vývoj registra odkazov a na používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov)

·– 2019:

·1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

·2 EPPČ – monitorovanie kvality

·2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

·

·– 2020:

·1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

·2 EPPČ – monitorovanie kvality

·1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

·2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

·

·– 2021:

·1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

·1 EPPČ – monitorovanie kvality

·1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

·2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

·

·– 2022 a nasledujúce roky:

·1 EPPČ – používanie systému IMI na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov pri overovaní pravosti a platnosti dôkazov

·0,5 EPPČ – používanie iných technických prostriedkov na výmenu dôkazov medzi orgánmi členských štátov

·1 EPPČ – monitorovanie kvality

·1 EPPČ – analýza a zverejnenie výsledkov spätnej väzby

·2 EPPČ – riadenie jednotnej digitálnej brány

·

·

· Externí zamestnanci

·

·

·Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

· Len miesta financované z rozpočtu na výskum

·

·

· Externí zamestnanci

·

·

3.2.Ostatné administratívne výdavky

Uveďte podrobnosti o metóde výpočtu použitej pri každom rozpočtovom riadku,

a najmä východiskové predpoklady (napr. počet zasadnutí za rok, priemerné náklady atď.)

OKRUH 5 viacročného finančného rámca

– semináre zúčastnených strán na prípravu vývoja jednotnej digitálnej brány: 2 000 EUR (2 semináre v roku 2018, 2 semináre v roku 2019)

– konferencia o spustení jednotnej digitálnej brány: 150 000 EUR (2020)

– výbory (30 000 EUR na každé zasadnutie): 2 za rok od roku 2019 do roku 2021

– výročné zasadnutie koordinačnej skupiny pre jednotnú bránu (15 300 EUR na každé zasadnutie): 2 za rok, počnúc v strede roka 2018

Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca

(1) Pozri napríklad závery z 9. marca 2017.
(2) Štúdia o potrebách podnikov, ktoré pôsobia cezhranične v rámci EÚ, pokiaľ ide o informácie a pomoc, záverečná správa, apríl 2017.
(3) Záverečná správa skupiny na vysokej úrovni pre služby pre podniky, apríl 2014.
(4) Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020. Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, COM(2016)0179 final.
(5) Pozri kapitolu 6.2.3 posúdenia vplyvu.
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22 – 142).
(8) Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 28.10.2015, COM(2015) 550 final.
(9) https://ec.europa.eu/commission/work-programme-2017_sk
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1 – 9).
(12) http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/20813
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/7 z 5. januára 2016, ktorým sa ustanovuje štandardný formulár pre jednotný európsky dokument pre obstarávanie (Ú. v. EÚ L 3, 6.1.2016, s. 16 – 34).
(14) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(15) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(16) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, COM(2015)550 final, 28.10.2015.
(17) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, COM(2015) 192 final, 6.5.2015.
(18) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy, COM(2016)0179 final.
(19) Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny Správa o občianstve EÚ na rok 2017, 24.1.2017, COM(2017)30/2 final.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21 – 29).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5 – 43).
(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22 – 142).
(24) Odporúčanie Komisie zo 17. septembra 2013 o zásadách, ktorými sa riadi sieť SOLVIT (Ú. v. EÚ L 249, 19.9.2011, s. 10).
(25) Charta bola schválená Radou v roku 2013.
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).
(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22 – 142).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243 – 374).
(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1 – 123).
(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1 – 42).
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242).
(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. EÚ L 258, 1.10.2009, s. 11 – 19).
(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19 – 72).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).
(37) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).
(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31 – 50).
(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22 – 37).
(41) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.
(42) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(43) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html
(44) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(45) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(46) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(47) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(48) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(49) Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“.
(50) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(51) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(52) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(53) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(54) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(55) Uveďte typ výboru a skupinu, do ktorej patrí.
(56) IKT: Informačné a komunikačné technológie: Musí sa konzultovať DIGIT.

V Bruseli2. 5. 2017

COM(2017) 256 final

Balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov

PRÍLOHY

k

NÁVRHU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

{SWD(2017) 211 final}
{SWD(2017) 212 final}
{SWD(2017) 213 final}
{SWD(2017) 214 final}


PRÍLOHY

k

NÁVRHU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie informácií a pre postupy a služby pomoci a riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

PRÍLOHA I
Zoznam oblastí informácií dôležitých pre občanov a podniky pri výkone práv, ktoré im poskytuje jednotný trh, uvedených v článku 2 ods. 2 písm. a)

Oblasti informácií, ktoré sa týkajú občanov:

Oblasť

INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA PRÁV, POVINNOSTÍ A PRAVIDIEL

Cestovanie v rámci Únie

·dokumenty vyžadované od občanov Európskej únie, ich rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi Európskej únie, maloletých osôb, ktoré cestujú bez sprievodu, a osôb, ktoré nie sú občanmi Európskej únie, pri cestovaní cez hranice v rámci Únie (preukaz totožnosti, vízum, cestovný pas)

·práva a povinnosti osôb, ktoré cestujú do Únie a z Únie lietadlom, vlakom, loďou alebo autobusom, a osôb, ktoré si zakúpili balík cestovných služieb alebo spojené cestovné služby

·pomoc v prípade obmedzenej mobility pri cestovaní do Únie a z Únie

·preprava zvierat, rastlín, alkoholu, tabaku, cigariet a iného tovaru pri cestovaní v rámci Únie

·hlasové volania a odosielanie a prijímanie elektronických správ a elektronických údajov v rámci Únie

Práca a odchod do dôchodku v Únii

·hľadanie zamestnania v inom členskom štáte

·nástup do zamestnania v inom členskom štáte

·uznávanie kvalifikácií s cieľom získania zamestnania v inom členskom štáte

·zdanenie v inom členskom štáte

·podmienky zamestnania (vrátane pracovného času, platenej dovolenky, nároku na dovolenku, práv a povinností týkajúcich sa nadčasov, zdravotných prehliadok, vypovedania zmlúv, výpovede a prepustenia)

·rovnaké zaobchádzanie (pravidlá na ochranu proti diskriminácii na pracovisku, rovnaká odmena pre ženy a mužov, rovnaká odmena pre zamestnancov na dobu určitú a neurčitú)

·povinnosti v oblasti zdravia a bezpečnosti vo vzťahu k rôznym druhom činností

·práva a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v Únii vrátane tých, ktoré sa týkajú poberania dôchodkov

Vozidlá v Únii

·dočasné alebo trvalé prevezenie motorového vozidla do iného členského štátu

·získanie a obnovenie vodičského preukazu

·uzavretie povinného poistenia motorového vozidla

·nákup a predaj motorového vozidla v inom členskom štáte

·prenájom motorového vozidla

·vnútroštátne pravidlá cestnej premávky a požiadavky na vodičov

Pobyt v inom členskom štáte

·dočasné alebo trvalé presťahovanie sa do iného členského štátu

·účasť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy a vo voľbách do Európskeho parlamentu

·požiadavky na pobytové preukazy pre občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vrátane rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi Európskej únie

Vzdelávanie alebo stáž v inom členskom štáte

·školská dochádzka v inom členskom štáte

·štúdium na univerzite v inom členskom štáte

·dobrovoľníctvo v inom členskom štáte

·stáž v inom členskom štáte

·vykonávanie výskumu v inom členskom štáte v rámci vzdelávacieho programu

Zdravotná starostlivosť

·lekárske ošetrenie v inom členskom štáte

·nákup predpísaných farmaceutických výrobkov v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom boli predpísané, online alebo osobne

Cezhraničné rodinné práva, povinnosti a pravidlá

· narodenie, osobná starostlivosť o maloleté deti, rodičovské práva a povinnosti, vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom v cezhraničnej rodinnej situácii

·život v páre s rôznou štátnou príslušnosťou (manželstvo, rozluka, rozvod, práva v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, práva druhov)

·práva vo vzťahu k dedeniu v inom členskom štáte

Spotrebitelia v cezhraničných situáciách

·nákup tovaru a služieb (vrátane finančných) z iného členského štátu, online alebo osobne

·vlastníctvo bankového účtu v inom členskom štáte

·napojenie na verejné siete, ako sú plyn, elektrina, voda, telekomunikačné služby a internet

·platby vrátane prevodných príkazov, oneskorenia v cezhraničných platbách

·práva spotrebiteľa a záruky týkajúce sa nákupu tovaru a služieb

Oblasti informácií, ktoré sa týkajú podnikov:

Oblasť

INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA PRÁV, POVINNOSTÍ A PRAVIDIEL

Začatie, vedenie a ukončenie podnikania

·registrácia podniku (postupy pri registrácii a právne formy podnikania)

·práva duševného vlastníctva (prihlásenie patentu, registrácia ochrannej známky, obrazového náčrtu alebo návrhu, získanie licencie na reprodukciu)

·spravodlivosť a transparentnosť obchodných praktík vrátane práv spotrebiteľov a záruk týkajúcich sa predaja tovaru a služieb

·ponuka elektronických nástrojov na cezhraničné platby pri predaji tovaru a služieb online

·práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného práva vrátane úrokov z omeškania

·insolvenčné konanie a likvidácia spoločností

·poistenie úveru

·fúzie spoločností alebo predaj podniku

Zamestnanci

·podmienky zamestnania (vrátane pracovného času, platenej dovolenky, nároku na dovolenku, práv a povinností týkajúcich sa nadčasov, zdravotných prehliadok, vypovedania zmlúv, výpovede a prepustenia)

·práva a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v Únii (registrácia ako zamestnávateľ, registrácia zamestnancov, oznámenie ukončenia zmluvy zamestnanca, platenie sociálnych príspevkov, práva a povinnosti týkajúce sa dôchodkov)

·zamestnávanie pracovníkov v iných členských štátoch (vysielanie pracovníkov, pravidlá týkajúce sa slobody poskytovať služby, požiadavky na pobyt pracovníkov)

·rovnaké zaobchádzanie (pravidlá na ochranu proti diskriminácii na pracovisku, rovnaká odmena pre ženy a mužov, rovnaká odmena pre zamestnancov na dobu určitú a neurčitú)

·pravidlá zastupovania zamestnancov

Dane

·DPH: informácie o všeobecných pravidlách, sadzbách a oslobodení od dane, registrácia za platiteľa a platba DPH, vrátenie dane

·spotrebné dane: informácie o všeobecných pravidlách, sadzbách a oslobodení od dane

·iné dane: platba, sadzby

Tovar

·získanie označenia CE

· identifikácia platných noriem, technických špecifikácií a získanie osvedčenia pre výrobky

·vzájomné uznávanie výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú špecifikácie Únie

·požiadavky týkajúce sa klasifikácie, označovania a balenia nebezpečných chemických látok

·predaj na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov: informácie, ktoré sa majú poskytnúť zákazníkom vopred, písomné potvrdenie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, dodanie tovaru, iné osobitné povinnosti

·chybné výrobky: práva spotrebiteľov a záruky, zodpovednosť po predaji, prostriedky nápravy pre poškodenú stranu

·osvedčenia, označenia (EMAS, energetické štítky, ekodizajn, environmentálna značka EÚ)

·recyklácia a odpadové hospodárstvo

Služby

·získanie licencií, oprávnení alebo povolení týkajúcich sa začatia podnikania

·oznámenie cezhraničných činností orgánom

·uznávanie odborných kvalifikácií

Financovanie podnikania

·získanie prístupu k finančným prostriedkom na úrovni Únie vrátane financovania z programov Únie a grantov pre podniky

·získanie prístupu k finančným prostriedkom na vnútroštátnej úrovni

·iniciatívy adresované podnikateľom (výmeny organizované pre nových podnikateľov, mentorské programy atď.)

Verejné zákazky

·účasť na verejných súťažiach: pravidlá a postupy

·predloženie ponuky online v rámci verejnej výzvy na predloženie ponuky

·nahlasovanie nezrovnalostí vo vzťahu k procesu predkladania ponúk

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

·povinnosti v oblasti zdravia a bezpečnosti vo vzťahu k rôznym druhom činností vrátane predchádzania rizikám, informácií a odbornej prípravy

PRÍLOHA II
Postupy uvedené v článku 5 ods. 2

Životné udalosti

Postupy

Očakávaný výstup

Narodenie

žiadosť o rodný list

rodný list

Štúdium

žiadosť o štipendium od verejnej inštitúcie

rozhodnutie o žiadosti o štipendium

Práca

žiadosť o dávky sociálneho zabezpečenia

potvrdenie o prijatí

žiadosť o uznanie diplomu

rozhodnutie o žiadosti o uznanie

Presťahovanie sa

registrácia zmeny adresy

potvrdenie o registrácii novej adresy

žiadosť o vydanie alebo obnovenie preukazu totožnosti alebo cestovného pasu

vydanie alebo obnovenie preukazu totožnosti alebo cestovného pasu

registrácia motorového vozidla

potvrdenie o registrácii

Odchod do dôchodku

uplatnenie nároku na dôchodkové a preddôchodkové dávky z verejného alebo poloverejného dôchodkového systému

rozhodnutie o nároku na dôchodkové alebo preddôchodkové dávky

Začatie podnikania

všeobecná registrácia ekonomickej činnosti okrem postupov týkajúcich sa založenia spoločností alebo firiem v zmysle článku 54 ods. 2 ZFEÚ

potvrdenie o vykonaní všetkých krokov potrebných na začatie fungovania ako podnik

registrácia zamestnávateľa (fyzickej osoby) vo verejnom alebo poloverejnom dôchodkovom systéme alebo systémoch poistenia

registračné číslo sociálneho zabezpečenia

registrácia zamestnancov vo verejnom alebo poloverejnom dôchodkovom systéme alebo systémoch poistenia

registračné číslo sociálneho zabezpečenia

Podnikanie

oznámenie v rámci systémov sociálneho zabezpečenia o ukončení zmluvy so zamestnancom

potvrdenie o prijatí oznámenia

úhrada sociálnych príspevkov za zamestnancov

príjmový doklad alebo iná forma potvrdenia o uhradení sociálnych príspevkov za zamestnancov

PRÍLOHA III
Zoznam služieb pomoci a riešenia problémov uvedených v článku 2 ods. 2 písm. c)

1.Jednotné kontaktné miesta

2.Kontaktné miesta pre výrobky

3.Kontaktné miesta pre stavebné výrobky

4.Národné asistenčné centrá pre odborné kvalifikácie

5.Kontaktné miesta pre zdravotnú starostlivosť

6.EURES

7.Riešenie sporov online