EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli27. 9. 2017
COM(2017) 558 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o realizácii európskej migračnej agendy
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli27. 9. 2017
COM(2017) 558 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o realizácii európskej migračnej agendy
1. Úvod
Správa o stave Únie 2017: „migráciu nespustíme zo zreteľa“
V posledných dvoch rokoch bola Európa svedkom najväčšieho príchodu utečencov a migrantov od skončenia druhej svetovej vojny. O tento rekordný nárast sa výraznou mierou pričinila kríza v Sýrii, ako aj konflikty, nestabilita a chudoba v mnohých častiach sveta. Migračné a azylové systémy a systémy riadenia hraníc boli vystavené obrovskému tlaku. Únia ani jej členské štáty neboli dostatočne pripravené účinne reagovať. Rozsah tejto krízy sa výrazne prejavil v celej EÚ. Integrita spoločného európskeho azylového systému a schengenského priestoru voľného pohybu európskych občanov bola spochybnená.
Po prepuknutí krízy EÚ neúnavne pracovala na tom, aby poskytla rýchlu, koordinovanú a účinnú európsku reakciu. Komisia 20. apríla 2015 predložila desaťbodový akčný plán pre migráciu. Uvedený plán získal podporu ministrov zahraničných vecí a vnútra a bol okamžite schválený Európskou radou 1 . V máji 2015 Komisia vytýčila komplexnú európsku migračnú agendu 2 , ktorou reagovala na bezprostredné výzvy a štrukturálne nedostatky existujúcej migračnej a azylovej politiky EÚ.
Od tohto okamihu začalo naše neprestajné úsilie o opätovné nastolenie poriadku v migračnom systéme prinášať konkrétne výsledky. Kontinuálne vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka, rámca partnerstva a spoločných opatrení prijatých v súvislosti s trasou cez centrálne Stredozemie 3 prispelo k výraznému zníženiu počtu neoprávnených príchodov. Výrazný pokrok nastal pri riadení vonkajších hraníc EÚ, boli zriadené hotspoty, ktoré umožňujú registráciu všetkých migrantov a odber ich odtlačkov prstov hneď po príchode a jednostranné opatrenia členských štátov nahradila koordinovaná európska reakcia. Opätovné nastolenie náležitého riadenia migračných tokov prebiehalo v duchu solidarity, a to aj prostredníctvom mechanizmov premiestnenia. Migrácia sa stala novou prioritou vo vzťahoch EÚ s kľúčovými partnermi. EÚ zároveň prevzala globálnu zodpovednosť za poskytnutie azylu značnej časti utečencov z celého sveta: len v roku 2016 presiahol počet utečencov, ktorých EÚ presídlila alebo ktorým poskytla azyl, 720 000, čo je trikrát viac ako v prípade Austrálie, Kanady a Spojených štátov dohromady.
Súbežne so zabezpečením okamžitej reakcie boli navrhnuté štrukturálne zmeny, ktorých zámerom bolo zlepšiť riadenie migrácie a azylu. Osobitný význam v tomto ohľade mali návrhy na zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a reformu spoločného európskeho azylového systému. Hoci európska pohraničná a pobrežná stráž už bola uvedená do prevádzky a funguje, Európsky parlament a Rada ešte neodsúhlasili návrhy týkajúce sa reformy spoločného európskeho azylového systému.
Musíme pokračovať v uplatňovaní komplexného prístupu a tento prístup ďalej rozvíjať. Musíme nájsť kompromisné riešenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na formovanie ráznej, realistickej a spravodlivej migračnej politiky EÚ. Politiky, ktorá bude zohľadňovať potreby hostiteľských spoločností a občanov EÚ, ako aj potrebu úzkej spolupráce s partnermi na celom svete. Musíme zabezpečiť, aby sme i naďalej plnili naše záväzky voči tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Musíme nájsť mechanizmy, ktoré umožnia nahradiť neregulárne a nekontrolované toky bezpečnými a dobre riadenými spôsobmi migrácie. Musíme sa zamerať na hlboko zakorenené problémy, z ktorých pramení neregulárna migrácia, ako je nedostatočný rozvoj, demografický vývoj, nedostatok príležitostí, zmena klímy a nerovnosť. Súbežne so zabezpečovaním schengenského priestoru musíme pokračovať v posilňovaní riadenia vonkajších hraníc a zlepšiť uskutočňovanie návratov a readmisií. Len komplexné riadenie migrácie, založené na zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, prinesie udržateľné výsledky.
Neustále znižovanie počtu neoprávnených príchodov vo východnom Stredozemí a nedávny pokles počtu príchodov v centrálnom Stredozemí sú príležitosťou na hľadanie stabilnejších riešení. Musíme vytrvať v našom súčasnom úsilí a byť i naďalej pripravení reagovať na nové migračné tlaky. Zároveň nastal čas, aby sme svoje snahy zamerali na položenie zvyšných kameňov, ktoré vydláždia cestu k lepšiemu riadeniu migrácie.
Predkladané oznámenie slúži na posúdenie pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť do polovice obdobia realizácie európskej migračnej agendy. Súčasne sa v ňom uvádzajú nové iniciatívy Komisie, ktoré sú zamerané na kľúčové oblasti, a vymedzujú sa oblasti, v ktorých bude v nasledujúcich mesiacoch potrebné vynaložiť ďalšie úsilie.
2. Európska migračná agenda po dvoch rokoch: dosiahnuté výsledky a získané skúsenosti
V európskej migračnej agende boli navrhnuté okamžité opatrenia na zvládnutie krízy v roku 2015 vrátane opatrení, ktorých cieľom bolo zaručiť správne a úplné uplatňovanie existujúcich pravidiel EÚ. V agende sa zároveň zadefinoval komplexný prístup, ktorý je zameraný na všetky aspekty migrácie a ktorý sa opiera o štyri oblasti – 1. neregulárna migrácia, 2. riadenie hraníc, 3. azylová politika a 4. legálna migrácia – ako predpoklady realizácie účinnej a udržateľnej migračnej politiky EÚ. Pre každú z týchto oblastí sa v nej stanovil súbor kľúčových opatrení.
V nasledujúcom oddiele tohto oznámenia sa hodnotia hlavné opatrenia, ktoré boli za posledné dva roky realizované. Pri tomto hodnotení sa berú do úvahy príspevky predložené mnohými zainteresovanými stranami a inštitúciami EÚ v rámci konzultácie, ktorú Komisia iniciovala v súvislosti s posúdením pokroku, ktorý sa doteraz podarilo dosiahnuť pri realizácii európskej migračnej agendy.
2.1. Reakcia na krízu a pomoc členským štátom vystaveným mimoriadnemu migračnému tlaku
Reakcia na krízovú situáciu mala pozitívny vplyv 4 . Boli prijaté opatrenia, ktoré siahali od zlepšenia riadenia vonkajších hraníc až po konkrétne prejavy solidarity tak vo vnútri Únie, ako aj v jej susedstve.
Spoločné operácie Triton a Poseidon boli výrazne posilnené, aby bolo možné okamžite reagovať na výzvy v centrálnom a východnom Stredozemí.
Spoločné kroky všetkých aktérov – členských štátov, tretích krajín, agentúr a inštitúcií EÚ – prijaté v nadväznosti na zasadnutie lídrov, ktoré Komisia zvolala v októbri 2015, viedli k tomu, že nekontrolovaný pohyb po západobalkánskej trase nahradili koordinované opatrenia. V rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany bola poskytnutá podpora Grécku, Chorvátsku, Maďarsku, Slovinsku, ako aj Srbsku. Na pomoc pre utečencov a migrantov na západnom Balkáne bolo v rámci humanitárnej pomoci EÚ okrem toho vyčlenených takmer 23 mil. EUR. Od prudkého nárastu príchodov v lete 2015 bolo v rámci predvstupovej pomoci pre západný Balkán doteraz vyčlenených 78 mil. EUR. Tieto prostriedky sú určené na podporu týchto krajín pri riadení migračných tokov na hraniciach a zvyšovaní ich prijímacích kapacít pre migrantov a utečencov.
Ukázalo sa, že zriadenie hotspotov v Grécku a Taliansku bolo z hľadiska lepšieho riadenia tokov úspešným krokom. Spolu s vytvorením Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž prispelo k zlepšeniu riadenia vonkajších hraníc EÚ a k zvýšeniu účinnosti konaní o azyle a návrate.
V prípade finančného nástroja núdzovej podpory v rámci EÚ bolo zazmluvnených viac ako 430 mil. EUR na podporu riešenia utečeneckej otázky v Grécku. Cieľom tohto nástroja, ktorý bol zriadený v roku 2016, je reagovať na výnimočné krízy alebo katastrofy v členských štátoch EÚ, ktoré majú vážne humanitárne dôsledky. Nástroj bol aktivovaný na obdobie troch rokov, so zámerom cielene reagovať na humanitárne potreby utečencov v EÚ.
Vyhlásenie EÚ a Turecka z 18. marca 2016, ktoré sa opiera o spoločný akčný plán EÚ a Turecka v oblasti migrácie odsúhlasený 29. novembra 2015, zohralo kľúčovú úlohu pri prelomení cyklu nekontrolovaných migračných tokov, ktoré vyvolali neudržateľnú humanitárnu krízu. Už v prvých týždňoch svojho vykonávania toto vyhlásenie prinieslo prudký pokles počtu neoprávnených príchodov a strát na životoch a zároveň otvorilo legálne cesty presídľovania, ktoré predstavujú jedinečnú príležitosť pre tých, ktorí potrebujú ochranu. Toto spoločné úsilie EÚ a Turecka vytvorilo alternatívu k nebezpečným migračným tokom 5 , pretože ponúklo organizované, bezpečné a legálne spôsoby príchodu do Európy 6 pre tých, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu. Zároveň uľahčilo operácie návratu v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, hoci v tejto oblasti treba vynaložiť ďalšie úsilie.
Nástroj EÚ pre utečencov v Turecku s celkovým rozpočtom 3 mld. EUR na roky 2016 a 2017 sa v rámci tohto úsilia ukázal byť tým správnym prostriedkom na poskytovanie praktickej podpory siahajúcej od humanitárnej pomoci po vzdelávanie, riadenie migrácie, zdravotnú starostlivosť, komunálnu infraštruktúru a sociálno-ekonomickú podporu utečencov a hostiteľských komunít v Turecku. Z celkového balíka 3 mld. EUR na roky 2016 a 2017 bola doteraz zazmluvnená viac ako polovica tejto sumy (1,66 mld. EUR). Ďalej sa pracuje na tom, aby boli zostávajúce prostriedky zazmluvnené do konca roka 2017. Úplné a nepretržité vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka si vyžaduje neprestajné úsilie a politické odhodlanie všetkých strán. Vo vyhlásení EÚ a Turecka sa uvádza, že „keď budú tieto zdroje takmer vyčerpané a za podmienky, že sa uvedené záväzky splnia, EÚ zmobilizuje ďalšie financovanie tohto nástroja vo výške ďalších troch miliárd EUR do konca roku 2018“. Pokiaľ ide o situáciu na gréckych ostrovoch, aj tu existuje naliehavá potreba, aby grécke orgány, agentúry EÚ a členské štáty výrazne zintenzívnili svoje úsilie, aj pokiaľ ide o zvýšenie tempa návratov do Turecka, a to v plnom súlade s predpismi EÚ a medzinárodnými predpismi. Súčasné tempo presídľovania sýrskych utečencov z Turecka do Európy, ako aj záväzky členských štátov v tomto ohľade, by sa mali zachovať, a v tomto úsilí by sa malo pokračovať i naďalej. Je načase aktivovať dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov (podrobnejšie pozri v bode 3.2.).
Základom pri poskytovaní pomoci v rámci razantnej reakcie EÚ na sýrsku utečeneckú krízu boli programy humanitárnej pomoci EÚ a Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii, ktoré od prepuknutia krízy podporovali ľudí v núdzi v samotnej Sýrii, ako aj 2,5 mil. sýrskych utečencov a ich hostiteľské komunity v Egypte, Iraku, Jordánsku, Libanone, Turecku a na západnom Balkáne.
EÚ okrem toho zvýšila o 70 % 7 finančné prostriedky, ktoré sú dostupné v rámci „Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF)“ a „Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF)“, ako aj prostriedky pre príslušné agentúry EÚ na podporu úsilia členských štátov v oblasti migrácie a riadenia hraníc. Vďaka tomu bolo možné poskytnúť pomoc 814 000 žiadateľom o azyl v EÚ, podporiť integráciu 1 915 000 štátnych príslušníkov tretích krajín a umožniť návrat 83 500 osôb 8 . Doteraz bolo z fondov AMIF a ISF vyplatených 2,2 mld. EUR na podporu intervencií v členských štátoch v rôznych oblastiach týkajúcich sa migrácie, ochrany hraníc a bezpečnosti, a to tak v núdzových situáciách, ako aj z dlhodobého hľadiska. Pomoc sa poskytuje aj z ďalších programov EÚ. Napríklad v rámci programu v oblasti zdravia sa v rokoch 2015 – 2017 sumou 19,2 mil. EUR podporili členské štáty okrem iného aj v oblasti odbornej prípravy zdravotníckeho personálu.
Tlak na azylové systémy Grécka a Talianska sa zmiernil vďaka prvému rozsiahlemu koordinovanému úsiliu EÚ o premiestnenie žiadateľov o azyl do iných členských štátov. Hoci začiatok tohto procesu bol pomalý, počet ľudí premiestnených prostredníctvom tohto mechanizmu neustále narastá, čo dokazuje, že solidarita v praxi funguje. K 20. septembru 2017 bolo premiestnených viac ako 28 500 osôb, čo je približne 90 % tých, v prípade ktorých boli zaslané žiadosti o premiestnenie. Dobré výsledky zaznamenal aj prvý celoúnijný mechanizmus presídľovania, ktorý bol uvedený do života v júli 2015 9 . V rámci tohto mechanizmu a mechanizmu zriadeného na základe vyhlásenia EÚ a Turecka bolo od začiatku presídlených viac ako 23 000 osôb.
Zároveň boli v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a členskými štátmi podniknuté rázne kroky na posilnenie kapacít líbyjskej pobrežnej stráže, s cieľom riešiť pokračujúce neoprávnené príchody do Talianska po trase cez centrálne Stredozemie. V posledných mesiacoch boli pritom zaznamenané prvé náznaky poklesu. Toto úsilie bolo sprevádzané posilnením partnerstva s medzinárodnými organizáciami v záujme zlepšenia humanitárnej situácie v Líbyi a vytvárania alternatívnych možností pre migrantov, ktorí uviazli v regióne.
Okamžitá reakcia spoločné a neprestajné úsilie na úrovni Únie, v rámci ktorého zohrávali kľúčovú úlohu individuálne ale koordinované kroky všetkých aktérov – členských štátov, inštitúcii a agentúr EÚ, medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti.
2.2. Obmedzovanie faktorov, ktoré podnecujú k neregulárnej migrácii
Únia a členské štáty sa naďalej usilovali účinne predchádzať neregulárnym tokom v rámci Únie i mimo nej a zároveň zaviesť spoľahlivý systém návratov, ktorý by zabezpečil reálny výkon prijatých rozhodnutí.
Základné príčiny – podpora tretích krajín
Pokiaľ ide o odstraňovanie základných príčin, EÚ a jej členské štáty zostávajú i naďalej najväčšími poskytovateľmi rozvojovej pomoci. V roku 2016 poskytli 75,5 mld. EUR, čo je takmer 60 % celosvetovej pomoci poskytnutej členmi OECD. Tieto finančné prostriedky pomáhajú stimulovať hospodárstvo v partnerských krajinách, vrátane Afriky, a poskytovať tak mladým ľuďom príležitosť vybudovať si lepšiu budúcnosť, zaistiť potravinovú a výživovú bezpečnosť a prístup k energii a pevne zakotviť princípy dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv.
Súbežne s opatreniami rozbehnutými v roku 2015, ako je napr. valettský proces, navrhla Komisia v júni 2016 nový prístup, ktorý sa opiera o spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu. Tento prístup rámca partnerstva 10 vytvorený pre potreby spolupráce v oblasti migrácie sleduje dvojaký cieľ: riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie na základe rozvojovej spolupráce a zároveň podnietiť tretie krajiny k užšej spolupráci vo všetkých aspektoch migrácie vrátane boja proti prevádzačstvu a súhlasu s readmisiou vlastných štátnych príslušníkov. Rámec partnerstva sa začal uplatňovať vo vzťahu k piatim prioritným krajinám v júni 2016. Odvtedy sa rozšíril na väčšiu skupinu krajín a priniesol niektoré dôležité výsledky, najmä pokiaľ ide o riešenie základných príčin, rozloženie prevádzačských sietí a obchodovanie s ľuďmi 11 .
Na podporu týchto iniciatív bolo v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku vyčlenených 3,1 mld. EUR pre 26 krajín v regióne Sahel a oblasti Čadského jazera, v Africkom rohu a severnej Afrike, z čoho len 227,7 mil. EUR pochádzalo z rozpočtu členských štátov EÚ a ďalších partnerov. Schválených bolo viac ako 117 projektov v celkovej výške takmer 2 mld. EUR. Komisia dôrazne vyzýva členské štáty, aby do tohto fondu prispievali aj naďalej.
Uvedený fond zohráva významnú úlohu aj v centrálnom Stredozemí, kde napríklad podporuje činnosti Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov pri zabezpečovaní lepšej ochrany migrantov a utečencov, ako aj pri zlepšovaní životných podmienok a vytváraní pracovných príležitostí v hostiteľských komunitách. V apríli 2017 bol schválený program s rozpočtom 90 mil. EUR, ktorý sleduje uvedené ciele. K tomuto zámeru prispeli aj akcie realizované v severnej Afrike a Africkom rohu v rámci regionálnych programov rozvoja a ochrany. Okrem toho, od roku 2016 sa vďaka spoločnému úsiliu s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu takmer trojnásobne zvýšil počet asistovaných dobrovoľných návratov migrantov z Líbye do ich krajín pôvodu: len v roku 2017 sa uskutočnil návrat takmer 7 500 osôb z Líbye a 4 000 osôb z Nigeru do ich domovských krajín.
V neposlednom rade treba spomenúť, že medzinárodné spoločenstvo odsúhlasilo v roku 2015 inovatívnu agendu v oblasti financovania rozvoja 12 , v ktorej sa vyzýva k novým, inovatívnejším spôsobom financovania rozvoja, najmä však k mobilizácii súkromných zdrojov. Cieľom je odstrániť medzery vo financovaní a umožniť tak dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. EÚ prispieva k týmto záväzkom aj prostredníctvom nového vonkajšieho investičného plánu. Očakáva sa od neho, že v partnerských krajinách v Afrike a v regiónoch susediacich s EÚ prinesie do roku 2020 investície v celkovej výške viac ako 44 mld. EUR.
Prevádzačstvo
Únia a členské štáty naďalej podnikali účinné kroky zamerané na predchádzanie páchaniu trestnej činnosti prevádzačmi a obchodníkmi s ľuďmi a na boj proti nim, a to pozdĺž celej trasy, počínajúc krajinami pôvodu a tranzitu a končiac na území EÚ. Prevádzačstvo zostáva mimoriadne výnosným zdrojom príjmov z trestnej činnosti 13 .
V akčnom pláne proti prevádzaniu migrantov z mája 2015 14 boli členské štáty, agentúry EÚ a iné príslušné organizácie vyzvané k užšej spolupráci zameranej na kľúčové priority, čo umožnilo identifikovať nedostatky a vytýčiť spôsoby ich odstránenia. Realizácia tohto plánu pokračuje.
Mimoriadne prínosné pri poskytovaní operačnej podpory členským štátom v boji proti prevádzačstvu sa ukázalo byť Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, ktoré bolo zriadené pri Europole v máji 2016. Stredisko poskytuje podporu pri vykonávaní proaktívneho a ostro sledovaného vyšetrovania zločineckých sietí. V roku 2017 poskytlo takúto podporu zatiaľ v 68 prípadoch a v prvom roku svojej prevádzky v 93 prípadoch, čo viedlo k zatknutiu 147 osôb v roku 2016 a celkovo k zatknutiu viac ako 167 osôb. Stredisko zároveň podporuje spoločné vyšetrovacie tímy (tri v roku 2017 a dva v roku 2016) a doteraz identifikovalo a monitorovalo 830 plavidiel, ktoré by mohli byť potenciálne zapojené do prevádzačstva.
Členské štáty a agentúry EÚ prijali konkrétne kroky v oblasti finančného vyšetrovania prevádzačstva, pričom sa okrem iného zamerali na úlohu finančných spravodajských jednotiek a na ich súčinnosť s orgánmi presadzovania práva pri sledovaní nezákonných finančných tokov.
Súbežne s tým bola v októbri 2015 zriadená tematická skupina agentúry Eurojust pre nedovolené prevádzačstvo migrantov, ktorej poslaním je určiť a analyzovať problematické miesta pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní prípadov prevádzačstva a zároveň stanoviť najlepšie postupy v tejto oblasti. V roku 2017 pracovalo desať spoločných vyšetrovacích tímov na 34 prípadoch registrovaných agentúrou Eurojust.
Výmena informácií sa výrazne zlepšila na všetkých úrovniach, k čomu prispeli osobitné mechanizmy koordinácie medzi agentúrami EÚ, ako aj vytvorenie siete špecializovaných kontaktných miest v jednotlivých členských štátoch. Úsilie sa teraz musí zamerať aj na odstránenie prekážok spolupráce a mobilizáciu všetkých aktérov, ktorí pôsobia v tretích krajinách alebo s nimi spolupracujú. Bude si to vyžadovať väčšiu súčinnosť pri výmene informácií medzi vojenskými a civilnými misiami a operáciami EÚ a orgánmi presadzovania práva.
Komisia ukončila dôkladné hodnotenie právneho rámca EÚ v oblasti prevádzačstva 15 a spolu s príslušnými zainteresovanými stranami a agentúrami EÚ sa bude angažovať za intenzívnejšiu výmenu poznatkov a osvedčených postupov medzi občianskou spoločnosťou, prokuratúrami a orgánmi presadzovania práva s cieľom zamedziť kriminalizácii humanitárnej pomoci poskytovanej v rámci neregulárnej migrácie.
Členské štáty však musia napredovať a ďalej posilniť svoje kapacity v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania prevádzačstva. Pritom musia v plnej miere využiť potenciál štruktúr a zdrojov, ktoré boli vytvorené od prijatia európskej migračnej agendy. Rozhodujúci význam má včasná a proaktívna výmena informácií. Vyšetrovatelia na vnútroštátnej úrovni musia medzi sebou komunikovať a v plnej miere využívať zdroje, ktoré poskytuje Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu (EMSC) zriadené pri Europole ako informačné a spravodajské centrum. Medzinárodné stredisko pre monitorovanie prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, ktoré bolo nedávno zriadené v rámci európskej námornej operácia Sophia, a iniciatívy ďalších aktérov, ako je Interpol, maximalizujú vďaka spolupráci s EMSC svoju pridanú hodnotu.
Pokiaľ ide o spoluprácu s tretími krajinami, model spolupráce na základe spoločného vyšetrovacieho tímu a budovanie kapacít, ktoré sa úspešne realizuje v Nigeri 16 , je príkladom, ktorý by sa mal uplatňovať aj inde. Bude si to vyžadovať posilnenie koordinácie medzi sieťou styčných úradníkov EÚ a sieťou styčných úradníkov agentúr, ako aj zabezpečenie účinného využívania existujúcich platforiem. Malo by sa zvážiť vytvorenie nových platforiem EÚ pre spoluprácu v oblasti prevádzačstva v prioritných tretích krajinách.
Zároveň boli posilnené misie, ktoré sa uskutočňujú v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) 17 , a to s cieľom podporiť úsilie v oblasti boja proti prevádzačstvu v širšom kontexte, ktorý je zameraný na zvýšenie bezpečnosti a stability. Operácia Sophia už prispela k zadržaniu 117 osôb podozrivých z prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi a 478 prevádzačských plavidiel bolo zlikvidovaných na šírom mori pri pobreží Líbye. Vďaka misiám v regióne Sahel bol zase poskytnutý výcvik viac ako 24 000 príslušníkom civilných a vojenských bezpečnostných síl.
V revidovanom znení nariadenia o imigračných styčných dôstojníkoch 18 , ktoré Komisia predloží v prvom štvrťroku 2018, bude stanovený spoločný formálny rámec a jasný mandát personálu, ktorý je do tretích krajín vysielaný so zámerom prijímať opatrenia v oblasti boja proti prevádzačstvu. Vďaka uvedenej revízii bude zároveň možné využiť v plnej miere potenciál siete európskych styčných úradníkov pre migráciu, ktorí boli vyslaní do 12 prioritných krajín, aby na mieste zabezpečili užšiu koordináciu činností v tejto oblasti s členskými štátmi.
Napokon je potrebné uviesť, že mnoho migrantov ešte stále podceňuje riziká spojené s neregulárnou migráciou, pričom má skreslené predstavy o tom, aký život ich čaká po neoprávnenom príchode do EÚ. EÚ už poskytla finančné prostriedky na informačné kampane, a to najmä v Nigeri, Sudáne a Etiópii, no na to, aby sa v tretích krajinách zabezpečilo poskytovanie spoľahlivých informácií, bude potrebné vynaložiť ešte väčšie úsilie. V tejto súvislosti je žiaduce, aby prebiehajúce a budúce osvetové a informačné kampane EÚ a členských štátov v plnej miere využili potenciál, ktorý predstavujú mienkotvorné a sociálne médiá – ako to bolo v prípade projektu InfoMigrants 19 , ktorý do konca augusta oslovil štvrť milióna ľudí. S týmto zámerom pracuje Komisia na vytvorení novej, dokonalejšej verzii imigračného portálu EÚ 20 .
Návraty a readmisia
Naďalej sa prijímajú kroky na posilnenie politiky návratu EÚ. Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž bol udelený inovatívny a ambiciózny mandát na to, aby podporovala členské štáty a zabezpečovala koordináciu všetkých aspektov návratu na operačnej úrovni. Komisia v obnovenom akčnom pláne v oblasti návratu z 2. marca 2017 predložila konkrétne odporúčania, ako odstrániť nedostatky a fragmentáciu, ktorá pretrváva medzi jednotlivými vnútroštátnymi postupmi v oblasti návratu, a zvýšiť tak účinnosť samotných operácií návratu. Prostredníctvom ustáleného harmonogramu schengenských hodnotení v oblasti návratu poskytla Komisia členským štátom časový rámec na odstránenie nedostatkov. Pomocou programov EÚ v oblasti návratu sa nám podarilo dosiahnuť intenzívnejšiu výmenu informácií a väčšiu konvergenciu, najmä pokiaľ ide o vypracovanie a uplatňovanie spoločných rámcov pre programy asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie v rámci EÚ.
Z údajov Eurostatu napriek tomu vyplýva, že z približne 1 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v roku 2016 neoprávnene zdržiavali na území EÚ, dostala len polovica príkaz na opustenie územia EÚ, pričom reálny návrat sa uskutočnil pri menej ako polovici z tohto počtu (226 000). Miera návratu je naďalej neuspokojivá, čo je dôsledkom neefektívneho využívania existujúcich nástrojov na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo celková miera návratu 21 stúpla v roku 2015 oproti roku 2014 zo 41,8 % na 42,5 %, miera reálneho návratu do tretích krajín klesla z 36,6 % na 36,4 %. Ak sa neberie do úvahy návrat do krajín západného Balkánu, miera návratu v Európskej únii klesá až na 27 %.
Dôvodom je nedostatočné presadzovanie existujúcich nástrojov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni 22 , a ešte stále nedostatočne rozvinutá politika readmisie. Hoci sa pri realizácii existujúcich dohôd o readmisii podarilo dosiahnuť pokrok, ďalšie rokovania sa stále nepodarilo dokončiť a pri rokovaniach otvorených v roku 2016 sa nenapreduje takým tempom, ako sa očakávalo. Dôraz sa preto kladie na zlepšenie praktickej spolupráce. Rokovania o praktických mechanizmoch návratu a readmisie s niektorými kľúčovými krajinami pôvodu boli ukončené, zatiaľ čo s inými krajinami tieto rokovania ešte prebiehajú.
V bode 3.3 toho oznámenia sa uvádzajú konkrétne návrhy na ďalšie zlepšenie vykonávania návratov.
Zameranie sa na faktory, ktoré podnecujú k neoprávnenému pobytu
Časť nášho hospodárstva sa spolieha na prácu neregulárnych migrantov, čo pôsobí ako motivačný faktor a zároveň bráni vytvoreniu politiky mobility pracovnej sily, ktorá by vychádzala z mechanizmov legálnej migrácie. Smernica o sankciách voči zamestnávateľom umožnila sprísniť sankcie v prípade nelegálneho zamestnávania a zlepšiť mechanizmy na jeho odhaľovanie. V súlade s touto smernicou zakazujú všetky členské štáty zamestnávanie neregulárnych migrantov a ukladajú finančné, správne alebo trestné sankcie. Možnosť nájsť si nelegálnu prácu napriek tomu ostáva dôležitým faktorom, ktorý podnecuje k neregulárnej migrácii do EÚ. V záujme riešenia tejto situácie by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať opatrenia uvedené v akčnom pláne EÚ proti prevádzaniu migrantov. Členské štáty budú zároveň musieť zvýšiť počet inšpekcií práce vo vysokorizikových odvetviach hospodárstva. Komisia bude každoročne predkladať správy o vykonaných inšpekciách, pričom bude zabezpečovať dôsledne vykonávanie uvedenej smernice, a ak to bude potrebné, bude iniciovať postup v prípade nesplnenia povinnosti.
Je potrebné dôkladne preskúmať možnosti spolupráce medzi členskými štátmi v rámci platformy na riešenie problému nedeklarovanej práce 23 s cieľom lepšie pochopiť podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a obmedziť nelegálne zamestnávanie. Pozornosť by sa mala prioritne zamerať na vysokorizikové odvetvia, v rámci ktorých by mali byť príslušným zainteresovaným stranám, ako sú odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, sprostredkované najlepšie skúsenosti, ktoré boli v rámci jednotlivých štátoch získané v súvislosti s problémom zamestnávania neregulárnych migrantov.
Okrem motivačného faktora, ktorý predstavuje tieňová ekonomika, musíme na úrovni EÚ lepšie pochopiť všetky ostatné faktory, ktoré priamo či nepriamo prispievajú k neregulárnemu postaveniu migrantov v EÚ. Komisia bude preto iniciovať konzultácie s členskými štátmi a ďalšími aktérmi, aby zmapovala dané faktory, ktoré prispievajú k neoprávnenému vstupu migrantov na územie EÚ či k neoprávnenému pobytu na jej území, a následne identifikovala a zosumarizovala najlepšie postupy, pokiaľ ide o odrádzajúce faktory. Tento proces si bude vyžadovať prehĺbenie spolupráce s inými vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi ako tými, ktoré zodpovedajú za riadenie migrácie, napríklad s úradmi sociálneho zabezpečenia, vzdelávacími inštitúciami, daňovými úradmi a orgánmi vydávajúcimi vodičské preukazy a osvedčenia o evidencii vozidla, ako aj ďalšími poskytovateľmi služieb, ktorí prichádzajú do styku so štátnymi príslušníkmi tretích krajín.
A napokon, v rámci celkovej komunikačnej stratégie bude Komisia v tejto súvislosti rozvíjať cielené činnosti, pričom sa zameria aj na príslušnú diaspóru v EÚ, ktorá nielenže zohráva dôležitú úlohu pri hospodárskom rozvoji svojich domovských krajín, ale môže byť využitá aj na podporu opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ s cieľom obmedziť neoprávnený pobyt migrantov.
2.3. Riadenie hraníc – záchrana ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc
Existencia spoločnej vonkajšej hranice si vyžaduje, aby všetky štáty schengenského priestoru spolupracovali a rozdelili si záťaž pri jej riadení. Opatrenia prijaté na zlepšenie riadenia vonkajšej hranice si preto vyžiadali solidaritu a zodpovednosť všetkých členských štátov.
Záchrana ľudských životov je a naďalej ostane našou prioritou
Opakujúce sa tragédie na hlavných, najmä námorných migračných trasách sú dôkazom toho, že riskantné cesty migrantov ohrozujú ľudské životy, a to v neposlednom rade aj v dôsledku spôsobov prepravy, ktoré prevádzači používajú bez akýchkoľvek zábran. Preto sa musí pokračovať v zabezpečovaní ochrany hraníc, ako aj v operáciách zameraných na záchranu ľudských životov. EÚ výrazne posilnila spoločné operácie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Triton a Poseidon. Agentúra zároveň rozbehla operácie aj v západnom Stredozemí. Vďaka úsiliu vynakladanému v rámci týchto spoločných operácií, ktoré prebiehajú v úzkej koordinácii a za pomoci prostriedkov nasadených v rámci operácie EUNAVFOR MED SOPHIA, ako aj viacerých mimovládnych organizácií a obchodných plavidiel, sa od roku 2015 podarilo zachrániť 620 000 ľudských životov. Pokiaľ ide o trasu cez východné Stredozemie, počet životov, ktoré vyhasli na mori, značne klesol. Od začiatku vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka bolo v Egejskom mori zaznamenaných 113 úmrtí a nezvestných osôb, zatiaľ čo v roku, ktorý predchádzal tomuto vyhláseniu, zahynulo alebo bolo vyhlásených za nezvestné 1 150 osôb. EÚ poskytuje podporu aj tureckej pobrežnej stráži, pričom vyčlenila 20 mil. EUR na posilnenie jej kapacít v oblasti pátracej a záchrannej činnosti.
Každý život, ktorý napriek týmto snahám vyhasne, je príliš veľkou stratou. Preto EÚ a členské štáty poskytujú líbyjskej pobrežnej stráži výcvik a podporu pri vykonávaní pátracích a záchranných činností vo výsostných vodách Líbye. V júli 2017 bol schválený projekt s rozpočtom 46,3 mil. EUR, ktorý bude spolufinancovaný EÚ a Talianskom a ktorého zámerom je posilniť kapacity líbyjských orgánov v oblasti riadenia hraníc. Realizácia tohto projektu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Aj vďaka podpore, ktorú EÚ poskytuje líbyjskej pobrežnej stráži, sa počet životov vyhasnutých na trase cez centrálne Stredozemie znížil zo 4 581 v roku 2016 na 2 372 v roku 2017 (stav k 21. septembru) 24 .
Európska pohraničná a pobrežná stráž
Zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v roku 2016 bolo prevratným krokom, na základe ktorého sa integrované riadenie vonkajších hraníc EÚ presunulo z výlučnej vnútroštátnej právomoci do spoločnej zodpovednosti členských štátov a agentúry. V súlade s požiadavkami stanovenými v európskej migračnej agende zahŕňa nový mandát tejto agentúry po prvýkrát funkcie pobrežnej stráže, ktoré sú vykonávané v úzkej súčinnosti s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, ako sú spoločné prieskumné lety na účely kontroly rybárstva a hraníc v centrálnom Stredozemí. Vďaka výraznému posilneniu zdrojov a vybavenia sa zvýšila schopnosť agentúry zasahovať. Nové povinné rezervy rýchleho zásahu zároveň zvýšili spôsobilosť agentúry rýchlo reagovať na núdzové situácie na vonkajších hraniciach Európy.
V rámci tejto agentúry je v súčasnosti na rôznych úsekoch vonkajších hraníc EÚ nasadených vyše 1 700 príslušníkov pohraničnej stráže a iných príslušných pracovníkov. Agentúra bude môcť čoskoro nasadiť svoje tímy aj na území Srbska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby týmto krajinám poskytla podporu pri zabezpečovaní účinnej kontroly ich hraníc. Posilnenie kapacít tretích krajín v oblasti riadenia hraníc bolo ďalšou z dôležitých požiadaviek stanovených v európskej migračnej agende.
Odolnejšie a inteligentnejšie informačné systémy
Činnosti v oblasti budovania inteligentných hraníc napredovali vďaka predloženiu návrhov týkajúcich sa systému vstup/výstup (EES) a európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Tieto systému po uvedení do prevádzky umožnia lepšie odhaľovať potenciálne riziká migrácie a prípady zneužívania a zvýšia verejnú bezpečnosť. V júni 2017 Komisia predložila legislatívny návrh na posilnenie mandátu Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, eu-LISA. Komisia predloží čo najskôr aj návrhy na odstránenie zostávajúcich nedostatkov, ktoré boli identifikované v oblasti správy údajov, a to najmä prostredníctvom zlepšenia interoperability existujúcich centrálnych informačných systémov EÚ v tejto oblasti. Tento krok prispeje k lepšej ochrane vonkajších hraníc EÚ a k zvýšeniu jej vnútornej bezpečnosti, napríklad aj tým, že pre koncových používateľov – predovšetkým príslušníkov pohraničnej stráže, orgány presadzovania práva, imigračných úradníkov a súdne orgány – zabezpečí rýchly a bezproblémový prístup k všetkým informáciám, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh.
Hotspoty
Popri uvedenom úsilí o posilnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ je zriadenie hotspotov v Grécku a Taliansku ďalším hmatateľným úspechom na operačnej úrovni a konkrétnym prejavom zásady solidarity a rozdelenia zodpovednosti v reakcii na tlaky, ktorým boli tieto členské štáty vystavené.
V súčasnosti funguje v Grécku päť hotspotov s celkovou kapacitou viac ako 7 000 miest a v Taliansku štyri hotspoty s kapacitou viac ako 1 500 miest. Odhaduje sa, že medzi 1. januárom 2016 a 15. septembrom 2017 prišlo do hotspotov viac ako 261 000 migrantov (185 000 do Grécka a viac ako 76 000 do Talianska). Bola im poskytnutá lekárska starostlivosť a vyšetrenie, riadne preukázaná ich totožnosť, odobraté odtlačky prstov, vykonaný skríning a registrácia a zároveň boli poučení o svojich právach. Všetko pritom prebehlo na jednom mieste, aby bolo možné ich okamžite nasmerovať k príslušnému konaniu a urýchliť tak prijatie rozhodnutia o ich postavení. V roku 2015, teda pred zriadením hotspotov, boli po príchode do Talianska odobraté odtlačky prstov len 58 % migrantov, zatiaľ čo dnes, vďaka prístupu založenom na hotspotoch, je to takmer 100 %. Hotspoty umožnili zvýšiť počet sekundárnych bezpečnostných kontrol vykonávaných Europolom a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré prispeli k identifikácii rizikových profilov a k boju proti prevádzačským sieťam. Hotspoty sa zároveň stali jedným z nástrojov, ktoré prispievajú k realizácii mechanizmov premiestnenia v Grécku a Taliansku, a to úspešným zabezpečovaním poskytovania informácií a nasmerovaním oprávnených žiadateľov o azyl ku konaniu o premiestnení. Vďaka hotspotom je možné lepšie identifikovať aj zraniteľné osoby (ako obete obchodovania s ľuďmi, osoby vo vážnom zdravotnom stave a maloleté osoby bez sprievodu) a následne ich odkázať na príslušné podporné služby.
Grécko a Taliansko by mali nadviazať na uvedené úspechy a za koordinovanej podpory agentúr EÚ by mali takisto dôsledne a v plnej miere využívať operačný potenciál, ktorý ponúka prístup založený na hotspotoch. Vzhľadom na vývoj trendov a potrieb sa obe krajiny musia pripraviť na rozšírenie a zlepšenie prijímacích kapacít a podmienok v hotspotoch a zároveň sa viac zamerať na osobitné potreby zraniteľných skupín (štandardizované posudzovanie zraniteľnosti vykonávané odborníkmi, úradníci pre ochranu detí a oddelené priestory atď.). Rovnako by sa malo v úzkej spolupráci s hostiteľskými členskými štátmi zabezpečiť aj jednoznačné vymedzenie úloh a zodpovednosti a účinnejšia koordinácia na mieste, a to najmä prostredníctvom regionálnych pracovných skupín EÚ, ktoré by mali na to dostať jasný mandát.
Ukázalo sa, že prístup založený na hotspotoch je flexibilným a užitočným nástrojom EÚ, ktorý možno upraviť pre potreby každého členského štáty v rovnakej situácii. Komisia na základe skúseností získaných v Grécku a Taliansku predloží neskôr na jeseň príslušné usmernenia a zároveň predstaví vzorový štandardné operačné postupy na zriadenie a využívanie hotspotov v prípade neprimeraných migračných tlakov na vonkajších hraniciach ktoréhokoľvek členského štátu.
2.4. Povinnosťou Európy je chrániť: silná spoločná azylová politika a viac legálnych ciest do Európy
Zabezpečovanie vonkajších hraníc Európy musí ísť ruka v ruke s plne účinnou, spravodlivou a humánnou spoločnou azylovou politikou. Okrem toho, že Komisia v súčinnosti s členskými štátmi prijíma rázne opatrenia na zmiernenie tlaku na azylové systémy Talianska a Grécka, navrhla aj komplexnú reformu spoločného európskeho azylového systému.
Premiestnenie
Vzhľadom na bezprecedentný počet príchodov zaznamenaný v lete 2015 Rada na základe návrhu Komisie rozhodla o vôbec prvom rozsiahlom koordinovanom úsilí EÚ o premiestnenie značného počtu žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka, čo viedlo k reálnemu zníženiu tlaku na azylové systémy týchto dvoch krajín. Na základe rozhodnutí Rady sa členské štáty dohodli, že premiestnia 160 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Pri 54 000 z nich dostali členské štáty možnosť splniť si svoje záväzky v oblasti premiestnenia voči Taliansku a Grécku prostredníctvom legálneho prijímania osôb z Turecka.
Rozhodnutia Rady z roku 2015 sa vzťahujú na všetkých migrantov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí na územie Talianska a Grécka prišli do 26. septembra 2017. Ako bezprostredná priorita by sa malo zaistiť, že všetky zostávajúce osoby, ktoré prišli do uvedeného dátumu a spĺňajú všetky požiadavky uvedené v rozhodnutiach Rady, budú z Talianska a Grécka bezodkladne premiestnené. Očakáva sa, že celkovo bude v rámci tohto mechanizmu reálne premiestnených približne 37 000 osôb. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby všetky členské štáty, najmä Poľsko, Maďarsko a Česká republika, ako aj tie, ktoré neprijali celý počet osôb, ktorý im bol pridelený, zintenzívnili svoje úsilie.
Migračný tlak na Taliansko a Grécko je naďalej vysoký. Tento stav možno pripísať nahromadeniu prípadov, ktoré súvisia s prílevom osôb v roku 2016 a prvom polroku 2017. EÚ by mala preto voči Taliansku a Grécku naďalej prejavovať svoju solidaritu. Komisia je pripravená poskytnúť finančnú podporu tým členským štátom, ktoré pri premiestňovaní vynakladajú väčšie úsilie, než to, aké sa vyžaduje v rámci súčasných mechanizmov. Podporu by mali Taliansku a Grécku i naďalej poskytovať úrad EASO a ďalšie agentúry EÚ, a v prípade potreby by ju mali ešte zintenzívniť.
Spoločný európsky azylový systém
Hoci mechanizmus núdzového premiestnenia priniesol hmatateľné výsledky v podobe zmiernenia tlaku na Grécko a Taliansko, je jasné, že ad-hoc opatrenia nie sú udržateľným riešením. Tlak na azylový systém EÚ, a najmä závažné nedostatky dublinského systému, pokiaľ ide o určovanie zodpovednosti členských štátov, zdôraznili potrebu rozsiahlej štrukturálnej reformy spoločného európskeho azylového systému. Komisia v tomto duchu v máji a júli 2016 navrhla reformu všetkých hlavných právnych nástrojov spoločného európskeho azylového systému. Jej zámerom je vytvoriť harmonizovanejší a účinnejší systém, ktorý zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl vo všetkých členských štátoch, pokiaľ ide o podmienky prijímania, jednotlivé konania a určenie ich postavenia; ktorý zabraňuje zneužívaniu a sekundárnym pohybom; v ktorom je iba osobám, ktoré skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, priznané takéto postavenie a v ktorom vďaka komplexnej reforme dublinského systému dochádza k spravodlivému rozdeleniu zodpovednosti za žiadateľov o azyl v rámci celej Únie.
Rokovania o predložených siedmych legislatívnych návrhoch napredujú rôznym tempom. V otázke návrhu týkajúceho sa Agentúry Európskej únie pre azyl sa podarilo dosiahnuť politickú dohodu a v súvislosti s návrhom o systéme Eurodac sa začal trialóg. Posun v rokovaniach nastal aj pri smernici o podmienkach prijímania, nariadení o konaní o azyle a kvalifikačnom nariadení, ako aj pri návrhu týkajúcom sa rámca Únie pre presídľovanie. Naopak, diskusie o zreformovanom dublinskom systéme sú stále veľmi pozadu. Dosiahnutie výrazného pokroku vo všetkých týchto otázkach, najmä však v otázke zreformovaného dublinského systému, si bude vyžadovať opätovné potvrdenie prijatých záväzkov. Návrhy na dosiahnutie tohto cieľa sú stanovené v bode 3.1 tohto oznámenia.
Súbežne s ukončením rokovaní o reforme spoločného európskeho azylového systému zostáva prvoradým cieľom zabezpečiť, aby členské štáty jednotne vykonávali príslušné acquis EÚ v oblasti azylu, a to v neposlednom rade aj preto, že to prispieva k riadnemu fungovaniu schengenského priestoru voľného pohybu. V zmysle uvedeného, a najmä v záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania dublinského nariadenia, by Grécko malo svoje úsilie i naďalej zameriavať na vykonávanie odporúčania Komisie z 8. decembra 2016, aby tak zaistilo postupné obnovenie svojej zodpovednosti podľa existujúceho dublinského nariadenia. K dosiahnutiu tohto cieľa by malo prispieť aj pokračovanie v premiestňovaní osôb z Grécka. Maďarsko by malo urýchlene prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, na ktoré Komisia poukázala v doplňujúcej formálnej výzve, najmä vzhľadom na to, že tieto nedostatky vedú orgány členských štátov k tomu, aby pozastavili odovzdávanie žiadateľov podľa dublinského nariadenia do Maďarska. Členské štáty by mali zároveň rýchlejšie reagovať na dožiadania o prevzatie žiadateľov z Talianska a Grécka, najmä ak sú založené na rodinných väzbách.
Migrujúce deti
Intenzívnejšie a koordinovanejšie úsilie si bude vyžadovať aj realizácia naliehavých opatrení, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska posilnenia ochrany migrujúcich detí, ako je uvedené v oznámení o ochrane migrujúcich detí z 12. apríla 2017 25 a opätovne potvrdené v záveroch zo zasadnutia Rady z 8. a 9. júna 2017 26 . Značný počet migrujúcich detí, ktoré za posledné roky prišli do EÚ, vystavil vnútroštátne systémy a verejné správy neobyčajnému náporu a odhalil viaceré nedostatky v oblasti ochrany migrujúcich detí. Hoci sa pri odstraňovaní týchto nedostatkov už podarilo dosiahnuť určitý pokrok (napr. pri pokrytí naliehavých potrieb v oblasti ochrany v členských štátoch vystavených tlaku, a to za podpory EÚ a jej agentúr, alebo pri poskytovaní vzdelávania v núdzových situáciách), ešte stále je na úrovni EÚ a členských štátov potrebné vynaložiť ďalšie (a lepšie koordinované) úsilie v šiestich hlavných oblastiach činností stanovených v oznámení 27 . Rýchlym spôsobom sa na úrovni EÚ podarilo napredovať pri vytváraní európskej siete opatrovníckych inštitúcií. Presadzovanie alternatív k zaisteniu je tiež ústrednou témou európskeho fóra o právach dieťaťa, ktoré sa uskutoční 6. – 8. novembra 2017.
Presídľovanie, prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov a iné formy legálneho prijímania
V záujme nahradenia nebezpečných a neregulárnych migračných tokov do EÚ bezpečnými a legálnymi spôsobmi sa EÚ od samého začiatku krízy usiluje zabezpečiť viac legálnych ciest pre rastúci počet vysídlených osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti bol na základe odporúčania Komisie v júli 2015 uvedený do praxe prvý celoúnijný mechanizmus presídľovania, ako aj mechanizmus presídľovania „jeden za jedného“ na základe vyhlásenia EÚ a Turecka. Tieto mechanizmy, ktoré sú integrálnou súčasťou našej komplexnej reakcie, predstavujú pozitívny vývoj. V období rokov 2015 – 2017 pristúpili niektoré členské štáty k presídľovaniu po prvýkrát, zatiaľ čo krajiny s väčšími skúsenosťami v tejto oblasti vystupňovali svoje úsilie a spracovali väčší počet prípadov ako kedykoľvek predtým. Vďaka tomu bolo v uvedenom období presídlených prostredníctvom európskych mechanizmov viac ako 23 000 osôb. Len v samotnom roku 2016 presídlili členské štáty prostredníctvom vnútroštátnych a multilaterálnych mechanizmov viac ako 14 200 utečencov, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s 8 155 osobami presídlenými v roku 2015 a 6 550 osobami v roku 2014, resp. s obdobím rokov 2010 – 2013, keď bolo presídlených 4 000 až 5 000 osôb ročne. Tento nárast poukazuje na pridanú hodnotu a potenciál posilnenej spolupráce a koordinácie na úrovni EÚ v oblasti presídľovania, ako aj na zvýšený objem finančných prostriedkov, ktoré EÚ vyčlenila na podporu úsilia členských štátov v tejto oblasti.
2.5. Legálna migrácia, víza a integrácia
Legálna migrácia
Dobre riadená legálna migrácia môže EÚ pomôcť reagovať na výzvy, ktoré prináša zmenšovanie populácie v produktívnom veku a štrukturálny nedostatok zručností na trhu práce, a prispievať k úsiliu o zlepšovanie zručností a zamestnanosti existujúcej pracovnej sily. Komisia už minulý rok predložila návrh účinnejšej smernice o modrej karte a v tejto súvislosti vyzýva spoluzákonodarcov, aby zintenzívnili rokovania a rýchlo tak dosiahli ambicióznu dohodu v tejto dôležitej otázke. Ambiciózny európsky systém modrých kariet je nevyhnutným predpokladom na to, aby EÚ dokázala prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebuje jej hospodárstvo.
Komisia zároveň vykonáva hodnotenie existujúceho acquis v oblasti legálnej migrácie 28 , aby odhalila závažné nedostatky, problematické miesta a nezrovnalosti a zvážila možnosti zjednodušenia a zefektívnenia súčasného rámca. Zároveň skúma systémy „pre vyjadrenie záujmu“, ktoré využívajú krajiny mimo EÚ. Uvedené kroky spolu s lepším vykonávaním smerníc o legálnej migrácií, najmä v prípade študentov a výskumných pracovníkov, sezónnych pracovníkov a zamestnancov presúvaných v rámci podnikov, môže prispieť k lepšiemu riadeniu pracovnej migrácie na úrovni EÚ a k prilákaniu ľudí s konkrétnymi zručnosťami podľa potrieb hospodárstva EÚ.
Víza
Spoločná vízová politika EÚ je základným nástrojom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania. Riadne fungujúca vízová politika je však zároveň kľúčovým predpokladom na predchádzanie bezpečnostným rizikám alebo rizikám neregulárnej migrácie do EÚ.
Komisia v apríli 2014 predložila návrh prepracovaného znenia vízového kódexu a návrh o okružnom víze s cieľom podporiť hospodársky rast zjednodušením vízového režimu, ktoré bude priaznivé pre cestovný ruch a obchod. Rokovania spoluzákonodarcov o týchto návrhoch však nepriniesli žiaden výrazný pokrok. Medzitým sa však migračná a bezpečnostná situácia zásadne zmenila.
V snahe reagovať na súčasné migračné a bezpečnostné výzvy boli nedávno prijaté niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú bezvízového styku s EÚ. Začiatkom roka 2017 bol napríklad schválený posilnený mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý EÚ umožňuje dočasne pozastaviť bezvízový styk s krajinami, ktoré by mohli predstavovať značné migračné alebo bezpečnostné riziko, a zároveň bol predložený návrh o budúcom európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS).
Spoločná vízová politika sa však musí ďalej prispôsobovať súčasným výzvam. Musí teda prihliadať na nové riešenia v oblasti IT a zároveň vyvažovať výhody plynúce zo zjednodušenia vízového režimu a bezvízového styku (napr. obchod, cestovný ruch a medziľudské kontakty) lepším riadením migrácie, bezpečnosti a hraníc.
Komisia preto na základe konzultácií s členskými štátmi a Európskym parlamentom predstaví v januári 2018 svoje návrhy na modernizáciu spoločnej vízovej politiky EÚ, a to tak z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska. V tejto súvislosti Komisia kriticky posúdi, či súčasná vízová politika ešte stále zodpovedá súčasným a budúcim výzvam. Hlavnými cieľmi bude prispôsobiť vízovú politiku vývoju nových systémov riadenia hraníc (EES a ETIAS), lepšie využívať vízovú politiku v spolupráci s tretími krajinami a zabezpečiť väčšiu rovnováhu medzi otázkami migrácie a bezpečnosti, ekonomickými aspektmi a vonkajšími vzťahmi vo všeobecnosti.
V prvom rade bude potrebné zmerať sa na súčasné odlišné praktiky, ktoré vedú k súťaži medzi členskými štátmi pri vydávaní víz na viac vstupov. V tejto súvislosti bude žiaduce zabezpečiť v rámci vízovej politiky väčšiu harmonizáciu. Súčasne by sa mali prehodnotiť niektoré pravidlá vydávania víz (napr. pokiaľ ide o dlhodobé víza a vízové poplatky), aby mohli zohrávať úlohu pri realizácii politiky readmisie. Komisia predloží v januári 2018 legislatívny návrh, ktorý bude osobitne zameraný na riešenie týchto otázok. Komisia okrem toho v júni 2018 navrhne revíziu právneho rámca, ktorý upravuje vízový informačný systém (VIS). Cieľom tejto revízie bude ďalej zlepšiť proces spracovávania žiadostí o víza, a to aj z hľadiska ochrany údajov a prístupu orgánov presadzovania práva, zabezpečiť rozšírenie využívania VIS na nové kategórie a spôsoby využívania údajov, ako aj plné využitie nástrojov interoperability. Oba uvedené návrhy prispejú k zlepšeniu riadenia migrácie, k posilneniu bezpečnosti a k lepšej kontrole vonkajších hraníc.
Integrácia
Hoci pri príprave integračných stratégií a politík zohrávajú prvotnú úlohu členské štáty, ich skúsenosti a kapacity v oblasti integrácie sú rôzne. Dôležitým poslaním EÚ je preto pomôcť im pri vypracovaní a realizácii účinných integračných stratégií a pri výmene najlepších postupov a v konečnom dôsledku tak prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok integrácie na úrovni EÚ. Realizácia akčného plánu EÚ pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016 už priniesla konkrétne výsledky v mnohých oblastiach. Ako príklad možno uviesť reformu európskej integračnej siete zameranú na posilnenie výmeny a vzájomného učenia sa medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za integráciu, uplatňovanie nástroja v oblasti zručností pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý má členským štátom pomôcť pri včasnom vytváraní profilu zručností a kvalifikácie migrantov a bezprecedentnú finančnú podporu pre všetkých aktérov zapojených do integrácie vrátane občianskej spoločnosti.
Prekonávanie konkrétnych výziev, ktoré prináša proces integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín do našej spoločnosti, zostane prioritou z krátkodobého, ako aj z dlhodobého hľadiska. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby tejto otázke venovali náležitú pozornosť.
V máji 2017 začala Komisia uskutočňovať iniciatívu pod názvom „Zamestnávatelia spoločne pre integráciu“, ktorej cieľom je podporovať snahy zamestnávateľov o uľahčenie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce. Komisia sa zároveň usiluje nadviazať partnerstvo so sociálnymi a hospodárskymi partnermi na európskej úrovni, aby s nimi mohla užšie spolupracovať pri podpore rýchlejšej a účinnejšej integrácie utečencov na európskom trhu práce. Konkrétna finančná podpora tento proces ešte umocní a podporí realizáciu konkrétnych opatrení v členských štátoch.
Komisia uznáva, že kľúčovú úlohu v integračnom procese zohrávajú miestne a regionálne orgány. Z tohto dôvodu sa usiluje prehĺbiť spoluprácu s týmito orgánmi a zároveň im poskytovať väčšiu podporu najmä prostredníctvom partnerstva pre inklúziu migrantov a utečencov v rámci mestskej agendy EÚ. Táto činnosť bude pokračovať napríklad formou pilotného projektu mestskej akadémie v oblasti integrácie, ako aj prostredníctvom cieleného financovania podpory nadnárodných sietí miest zapojených do integrácie.
3. Ďalšie kroky pri presadzovaní európskej migračnej agendy
Migrácia zostane aj v nasledujúcich rokoch nosnou témou EÚ. V úsilí, ktoré bolo doteraz vynaložené v rôznych oblastiach uvedených v predchádzajúcich bodoch vrátane oblasti riadenia vonkajších hraníc, sa bude musieť pokračovať aj naďalej, keďže riziko migrácie a potreba záchrany ľudských životov stále pretrvávajú.
Okrem zabezpečenia plného uplatňovania všetkých existujúcich pravidiel a poskytovania potrebného príspevku k spoločným operáciám a fondom je v záujme plného presadzovania európskej migračnej agendy nevyhnutné, aby Únia zintenzívnila svoje úsilie v štyroch prioritných oblastiach: stanovenie adekvátneho právneho rámca, na základe ktorého bude spoločný európsky azylový systém vyhovovať aj v budúcnosti, rozširovanie legálnych spôsobov migrácie ako náhrady za neregulárnu migráciu, zvyšovanie účinnosti návratov s cieľom presunúť zdroje k tým, ktorí ich potrebujú, a spolupráca s prioritnými krajinami a organizáciami v záujme lepšieho spoločného riadenia migrácie.
3.1. Reforma spoločného európskeho azylového systému
Hoci doterajšie snahy Únie v reakcii na krízovú situáciu vrátane mechanizmu núdzového premiestnenia priniesli hmatateľné výsledky, nemôžeme sa ďalej spoliehať na ad-hoc opatrenia. Reforma spoločného európskeho azylového systému je podstatnou súčasťou komplexnej migračnej stratégie, v rámci ktorej sa bude musieť i naďalej pracovať na všetkých aspektoch migrácie, aby bolo možné dosiahnuť konkrétne výsledky.
Ak má byť táto reforma úspešná, systém musí byť schopný odolávať krízam. To si vyžaduje, aby bolo možné účinne reagovať na neočakávané situácie, aby sa vnútroštátne systémy k sebe priblížili a aby sa vzájomná dôvera medzi členskými štátmi ešte viac prehĺbila, a to aj vďaka mechanizmu solidarity, ktorý zabezpečí spravodlivé rozdelenie zodpovednosti.
Ako uviedol predseda Komisie Juncker v správe o stave Únie z roku 2017, v záujme dosiahnutia dobrého výsledku v oblasti reformy spoločného európskeho azylového systému budú musieť všetky strany spraviť ústretový krok. Pokiaľ bude konečný výsledok tým správnym krokom pre Úniu a bude spravodlivý ku všetkým členským štátom, Komisia bude pripravená robiť kompromisy.
Ako poznamenala Európska rada 29 , panuje zhoda v tom, že v reformovanom spoločnom európskom azylovom systéme sa musí dosiahnuť správna rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou a zaistiť odolnosť voči budúcim krízam. Tento systém musí byť účinný, odolný voči migračnému tlaku, musí v súlade s medzinárodným právom odstraňovať motivačné faktory, ako aj sekundárne pohyby, musí bojovať proti zneužívaniu a musí poskytnúť náležitú podporu najviac postihnutým členským štátom. Európska rada sa k týmto otázkam ešte vráti, a preto vyzvala Radu, aby pokračovala v rokovaniach, pri čom jej bude Komisia aktívne pomáhať.
Reforma dublinského systému je jediným štrukturálnym riešením. Neodkladné dosiahnutie pokroku, ktorý povedie k politickej dohode v tejto otázke, zostáva teda i naďalej základným predpokladom na ukončenie reformy spoločného európskeho azylového systému. Teraz je vhodná príležitosť na to, aby sme pokročili aj v zostávajúcich otvorených otázkach a posunuli sa vpred tým, že do konca roka načrtneme podobu budúcej celkovej dohody o spoločnom európskom azylovom systéme.
Súbežne s rokovaniami o reforme dublinského systému je potrebné ďalej napredovať aj pri všetkých ďalších návrhoch: návrh revízie podmienok prijímania, návrh o oprávnení na medzinárodnú ochranu a návrh o konaní o azyle, ako aj návrh na vytvorenie rámca Únie pre presídľovanie.
Hoci je dôležité, aby boli všetky tieto prepojené iniciatívy prijaté bezodkladne v súlade so spoločným vyhlásením o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 30 , Komisia víta pokrok, ktorý sa doposiaľ podarilo dosiahnuť pri návrhu reformy systému Eurodac a návrhu na vytvorenie Agentúry Európskej únie pre azyl. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby dosiahli dohodu o týchto dôležitých nástrojoch, ktoré prispejú k vykonávaniu spoločného európskeho azylového systému. Treba mať pritom na zreteli, že niektoré aspekty si môžu vzhľadom na celkovú dohodu vyžadovať zmenu. Vďaka takémuto prístupu by bolo možné zabezpečiť aj to, aby bol odsúhlasený systém uvedený do prevádzky čo najskôr.
3.2. Rozširovanie legálnych spôsobov migrácie
3.2.1. Presídľovanie
Presídľovanie (a podobné formy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov) zostáva kľúčovým nástrojom ochrany. Je jasným prejavom globálnej solidarity s tretími krajinami a rozdelenia zodpovednosti za osoby, ktoré potrebujú ochranu. Komisia podporuje snahy Vysokého komisára OSN Grandiho, ktorý vyzval na presídlenie ďalších 40 000 utečencov z Líbye a okolitých krajín. Operácie presídlenia sú zároveň súčasťou azylovej a migračnej politiky EÚ. Tieto legálne spôsoby, ktoré ponúkajú alternatívu k nelegálnym a nebezpečným cestám, pomáhajú zachraňovať ľudské životy, prispievajú k znižovaniu neregulárnej migrácie a zmierňujú migračné tlaky na príslušné členské štáty.
Vzhľadom na globálne potreby v oblasti presídlenia, ktoré zostávajú na historickom maxime (1,2 mil. osôb) by mala EÚ nadviazať na intenzívnejšie úsilie, ktoré bolo v tejto oblasti vynaložené za posledné dva roky, a usilovať sa presídliť do októbra 2019 minimálne ďalších 50 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa dnes Komisia navrhuje presídliť minimálne 50 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom na tento účel vyčlení 500 mil. EUR. Toto odporúčanie nadväzuje na nové kolo predkladania prísľubov v oblasti presídľovania, ktoré bolo iniciované 4. júla 2017. Doteraz boli predložené prísľuby na presídlenie 14 000 osôb. Vďaka tejto novej iniciatíve by sme mali zabezpečiť pokračovanie v presídľovaní osôb z Turecka v záujme vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka (a to aj vzhľadom na budúci dobrovoľný systém prijímania osôb z humanitárnych dôvodov), ako aj z Jordánska a Libanonu, v ktorých sa nachádza veľký počet utečencov, či z krajín na trase cez centrálne Stredozemie v severnej Afrike a Africkom rohu, najmä z Líbye, Egypta, Nigeru, Sudánu, Čadu a Etiópie. Väčší dôraz na presídľovanie z krajín na trase cez centrálne Stredozemie zároveň prispeje k podpore dočasného mechanizmu núdzovej evakuácie z Líbye, ktorý plánuje zaviesť UNHCR. Prísľuby by mali byť predložené do konca októbra.
EÚ sa však musí posunúť od ad-hoc mechanizmov k stabilnejšiemu rámcu. Komisia v júli 2016 navrhla zriadiť rámec Únie pre presídľovanie, ktorý by mal vytvoriť pevný základ pre bezpečné a legálne možnosti získania medzinárodnej ochrany mimo územia EÚ. Urýchlené prijatie tohto návrhu je z hľadiska vytvorenia komplexnej a udržateľnej migračnej politiky EÚ nevyhnutné.
Členské štáty by mali zároveň i naďalej v plnej miere využívať ďalšie dostupné legálne cesty pre osoby, ktoré potrebujú ochranu. Členské štáty sú v tejto súvislosti nabádané k tomu, aby preskúmali možnosti vytvorenia programov súkromného sponzorstva, na základe ktorých by usadzovanie a integrácia osôb, ktoré potrebujú ochranu, vrátane súvisiacich nákladov, mohli byť financované súkromnými skupinami alebo organizáciami občianskej spoločnosti. V záujme uľahčenia tohto úsilia a ďalšieho preskúmania možností vytvorenia týchto schém v EÚ vyzýva Komisia úrad EASO, aby zabezpečil koordináciu pilotného projektu 31 týkajúceho sa programov súkromného sponzorstva za účasti zainteresovaných členských štátov a aby do spolupráce s členskými štátmi zapojil celú škálu príslušných organizácií občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií a potenciálnych súkromných sponzorov.
3.2.2. Pilotné projekty v oblasti legálnej migrácie
Legálne spôsoby migrácie by mali v našej spolupráci s tretími krajinami zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu, aby bolo možné dosiahnuť konkrétne výsledky a zohľadniť pritom súčasné aj budúce sociálno-ekonomické potreby. Legálna migrácia má už teraz významný podiel na migračných tokoch do EÚ. Prehĺbená a cielená spolupráca v oblasti legálnej migrácie s tretími krajinami pôvodu a tranzitu migrantov môže prispieť k znižovaniu neregulárnej migrácie, keďže migrujúcim osobám ponúkne bezpečné a zákonné alternatívy. Zároveň môže zaplniť medzery v určitých segmentoch trhu práce v členských štátoch EÚ a uľahčiť spoluprácu v takých oblastiach, ako je predchádzanie neregulárnej migrácii a readmisia a návrat neregulárnych migrantov.
Z tohto dôvodu je Komisia pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov stanovených v zmluvách pripravená zabezpečiť v roku 2018 koordináciu pilotných projektov s tretími krajinami a poskytnúť príslušnú finančnú podporu v prípade, že by sa členské štáty zaviazali prijať určitý počet migrantov prichádzajúcich legálnymi cestami, a to najmä z ekonomických dôvodov. V počiatočnej fáze by sa tieto pilotné projekty mohli realizovať v spolupráci s vybratými tretími krajinami, pričom by sa vychádzalo z kvality partnerstva v oblasti riadenia migrácie a z úrovne konkrétnej spolupráce v oblasti boja proti neregulárnej migrácii a readmisie neregulárnych migrantov. V tomto procese je dôležité podporovať zapojenie súkromného sektora, a najmä zainteresovaných strán z hospodárskeho a sociálneho sektora. Verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sú veľmi účinné v oblasti integrácie, zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb trhov práce v EÚ a existujúcich nedostatkov, ako aj pri posudzovaní toho, ako môže migrácia pomôcť k odstráneniu týchto nedostatkov a k zabezpečeniu účinnejšej integrácie na trhu práce.
3.3. Účinnejšia politika návratu
Podľa štatistických údajov poskytnutých členskými štátmi sa v EÚ v roku 2016 neoprávnene zdržiavalo takmer 1 mil. štátnych príslušníkov tretích krajín. Príkaz na opustenie územia EÚ dostalo len v samotnom roku 2016 takmer 500 000 z nich. Len za roky 2015 a 2016 bolo podaných približne 2,6 mil. žiadostí o azyl. Vzhľadom na to, že v roku 2016 bolo v prvom stupni uznaných 57 % týchto žiadostí (50 % v prvom štvrťroku 2017), členské štáty budú v blízkej budúcnosti možno musieť zabezpečiť návrat vyše 1,5 mil. osôb.
Keďže návrat sa uskutočnil len pri 36 % neregulárnych migrantov, je zrejmé, že musíme výrazne zintenzívniť naše úsilie. Len vďaka vytvoreniu účinného systému návratu osôb, ktoré nemajú právo zdržiavať sa na území EÚ, dokáže Európa prejaviť solidaritu s utečencami, ktorí ochranu skutočne potrebujú.
Reálne návraty by zároveň boli jasným signálom proti podnikaniu nebezpečných neregulárnych ciest do EÚ. V právnych predpisoch EÚ existujúcich v tejto oblasti 32 sa už vymedzuje spoločný súbor pravidiel, ktoré sa majú dodržiavať a uplatňovať v rámci vnútroštátnych systémov návratu.
Vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu je teraz rozhodujúce, aby členské štáty a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž podnikli s podporou Komisie ďalšie kroky, ktoré by viedli k reálnym návratom osôb. Tento cieľ však nemožno dosiahnuť bez prijímania spoločných a systematických opatrení a bez prehĺbenia spolupráce s tretími krajinami v záujme zabezpečenia splnenia záväzkov v oblasti readmisie ich vlastných štátnych príslušníkov, pričom je potrebné opierať sa o rámec partnerstva, opatrenia nadväzujúce na zasadnutie vo Valette a prípadne o iné politické možnosti.
Posilnené riadenie návratu na úrovni EÚ prostredníctvom Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž
Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž je poverená plnením úloh v oblasti organizovania, koordinovania a vykonávania návratových operácií a intervencií, ako aj poskytovaním nevyhnutnej pomoci členským štátom pri organizovaní takýchto operácií na úrovni EÚ. V tejto súvislosti je žiaduce, aby agentúra pri riadení návratu urýchlene prešla od prístupu riadeného dopytom, v rámci ktorého koná len na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, k proaktívnemu prístupu, ktorý jej umožní stať sa skutočným hnacím mechanizmom pre EÚ a jej členské štáty. V záujme plnenia uvedených úloh by sa súčasné oddelenie pre návrat malo v rámci agentúry zmeniť na špecializovaný odbor pre návrat, ktorý bude z materiálneho a personálneho hľadiska náležite vybavený. Tento odbor musí zohrávať vedúcu úlohu pri vykonávaní všetkých opatrení a nástrojov, ktoré sú vymedzené v nariadení o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Agentúra musí do polovice roka 2018 vypracovať pre jednotlivé členské štáty operačné plány s konkrétnymi cieľmi v oblasti návratu, a to v súlade s ich potrebami a prioritami, pričom sa v záujme dosiahnutia najlepších výsledkov zameria na tie tretie krajiny, s ktorými sa už uzavreli readmisné dohody. V prípade potreby môže agentúra zvážiť zriadenie operačných pobočiek v kľúčových členských štátoch.
Úlohou agentúry by malo byť aj vypracovanie pilotných projektov zameraných na rozvoj a testovanie inovačných riešení v oblasti spoločného riadenia návratu. Mohli by sa napríklad týkať zavedenia mechanizmu, ktorý členským štátom umožní spoločne využívať kapacity (a to aj v oblasti spoločnej tvorby a riadenia projektov a verejného obstarávania, spoločného zadávania zákaziek, okrem iného aj na komerčné lety, spoločných kapacít v oblasti zaistenia, spoločnej správy zariadení určených na zaistenie a spoločnej konzulárnej pomoci).
Opatrenia členských štátov
Opatrenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž však budú úspešné len vtedy, ak budú aj členské štáty vynakladať v tejto oblasti intenzívne úsilie. Členské štáty by mali pokračovať vo vykonávaní odporúčania o návrate a obnoveného akčného plánu v oblasti návratu a v plnej miere pritom uplatňovať flexibilitu, ktorú ponúkajú existujúce právne predpisy. Zároveň by mali zjednodušiť svoje vnútroštátne systémy návratu, aby umožňovali operačnú integráciu aktivít v oblasti návratu organizovaných na úrovni EÚ Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Na tento účel by mali predovšetkým pravidelne poskytovať informácie o orientačnom plánovaní operácií návratu na vnútroštátnej úrovni vrátane údajov o počte navrátilcov a tretích krajinách návratu.
Členské štáty na vonkajších hraniciach by za koordinovanej podpory agentúr EÚ mali takisto dôsledne a v plnej miere využívať operačný potenciál, ktorý ponúka prístup založený na hotspotoch, aby mohli zabezpečiť rýchlejšie a účinnejšie riadenie operácií návratu, a to najmä v prípade výrazného nárastu počtu neregulárnych príchodov. V praxi si to môže vyžadovať zavedenie nevyhnutných opatrení na rýchlu identifikáciu osôb, ktoré ochranu zjavne nepotrebujú alebo ktorých žiadosti o azyl sú neprípustné, a súčasne uplatňovanie účinných mechanizmov, ktorými sa následne zabezpečí rýchly návrat takýchto osôb.
Ďalej by sa malo pracovať na vývoji aplikácie na riadenie neregulárnej migrácie (IRMA) spravovanej Komisiou, ktorá by sa v priebehu roka 2018 mala stať súčasťou pracovných postupov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a členských štátov v oblasti riadenia návratov.
Komisia bude v pravidelných správach hodnotiť dosiahnutý pokrok. V spolupráci s členskými štátmi bude sledovať pokrok v oblasti návratu, vymieňať si informácie o vývoji situácie v oblasti neregulárnej migrácie a poskytovať pravidelnú spätnú väzbu o účinnosti systémov návratu v celej EÚ, pričom sa bude v tejto súvislosti zameriavať na členské štáty, ako aj na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž.
Ak bude fragmentácia, a najmä neuspokojivá miera návratu naďalej pretrvávať, bude možno potrebné zvážiť ďalšie možnosti konvergencie. V tejto súvislosti by mohlo ísť o štandardizáciu všetkých aspektov procesu návratu od preukázania totožnosti/zadržania až po samotnú realizáciu návratu, aproximáciu pravidiel upravujúcich riziko úteku, dôvody zaistenia a pravidlá vydávania zákazov vstupu, zabezpečenie väčšieho súladu s konaním o azyle, ako aj uľahčenie výkonu rozhodnutí členských štátov o návrate s platnosťou v celej EÚ, pričom zodpovednosť za výkon týchto rozhodnutí by niesli členské štáty spolu s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž.
3.4. Vonkajší rozmer: rámec partnerstva v oblasti migrácie
Od prijatia európskej migračnej agendy vybudovala EÚ viacero oporných pilierov komplexnej vonkajšej migračnej politiky, ktorá dopĺňa našu širšiu angažovanosť v oblasti vonkajších vzťahov a rozvoja. EÚ a členské štáty by mali aj naďalej spolupracovať a systematicky koordinovať svoje činnosti prostredníctvom rámca partnerstva a valettského procesu, aby upevnili pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v oblasti spoločného riadenia migračných tokov s krajinami pôvodu a tranzitu.
Na základe viac ako ročného uplatňovania rámca partnerstva možno konštatovať, že tento prístup prispel v členských štátoch k reforme systémov riadenia migrácie a k účinnejšiemu boju proti prevádzačstvu, avšak doteraz ešte nepriniesol posilnenú spoluprácu v oblasti návratu. Na dosiahnutie pokroku budú potrebné ďalšie investície vo viacerých oblastiach.
Členské štáty by mali poskytnúť ďalšie finančné prostriedky na zvýšenie zdrojov, ktoré sú dostupné v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku, najmä segmentu pre severnú Afriku. Keďže trustový fond EÚ pre Afriku zanikne v roku 2020, v rámci diskusie o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci Únie by sa mala pozornosť zamerať na najvhodnejšie spôsoby zabezpečenia účinného financovania vonkajšej migračnej politiky. Zdroje je potrebné posilniť aj v prípade misií uskutočňovaných v rámci SBOP, okrem iného aj zabezpečením nevyhnutných zdrojov, ktoré chýbajú pri ich realizácii.
Dosahovanie lepších výsledkov v oblasti návratu a readmisie si vyžaduje, aby sa hľadali systematickejšie a účinnejšie riešenia chýbajúcej spolupráce s kľúčovými tretími krajinami pôvodu, a to na základe využitia všetkých dostupných stimulov a pák tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. V tejto súvislosti je žiaduce rozšíriť rozsah pôsobnosti politík EÚ, ktoré prispievajú k tomuto úsiliu, napr. poskytnutím legálnych spôsobov migrácie na základe pilotných projektov na úrovni EÚ alebo posilnením podpory v oblasti reintegrácie. Súbežne s formálnymi rokovaniami bude EÚ i naďalej pokračovať v snahe o dosiahnutie neformálnych dohôd, ako sú napr. štandardné operačné postupy. Ak bude problém chýbajúcej spolupráce neustále pretrvávať, dodatočným stimulom môže byť iniciatíva členských štátov, ktorej podstatou je v prípade potreby skoordinovať reakciu s vízovými opatreniami v rámci existujúceho vízového režimu.
Reakcia na zvyšujúci sa tlak na trase cez centrálne Stredozemie sa stala prioritnou oblasťou činnosti aj pre rámec partnerstva. Pracuje sa na zabezpečení účinných opatrení, ktoré nadviažu na stratégiu stanovenú v spoločnom vyhlásení s názvom „Migrácia na trase cez centrálne Stredozemie“ z januára 2017, ako aj na opatrenia uvedené v Maltskom vyhlásení z februára 2017 a v akčnom pláne Komisie z júla 2017 33 . Multilaterálne iniciatívy, ako napr. kontaktná skupina pre Stredozemie a zasadnutie v Paríži 28. augusta, prispeli k zintenzívneniu úsilia o opätovné nadobudnutie kontroly nad migračnými tokmi na tejto trase.
V záujme upevnenia výsledkov, ktoré sa doteraz podarilo dosiahnuť, EÚ ešte viac zintenzívni všetky nevyhnutné iniciatívy, aby mohla reagovať na situáciu migrantov, ktorí uviazli v Líbyi a zamerať sa pritom na ich najakútnejšie potreby, najmä na zúfalé podmienky v zariadeniach určených na zaistenie, a to predovšetkým prostredníctvom:
·zintenzívnenia činnosti, ktoré vykonáva prostredníctvom UNHCR a Medzinárodnej organizácie pre migráciu v oblasti poskytovania ochrany a pomoci migrantom; zlepšovania životných podmienok zaistených osôb; zlepšenia prístupu najzraniteľnejších migrantov k ochrane; presadzovania alternatív k zaisteniu, okrem iného vytvorením osobitných ubytovacích kapacít pre zraniteľné osoby,
·vypracovania nových projektov v rámci trustového fondu EÚ pre Afriku zameraných na miestnu samosprávu a podporu sociálno-ekonomických príležitostí pre miestne komunity,
·zintenzívnenia úsilia o postupné znižovanie počtu migrantov, ktorí uviazli v Líbyi, a to na základe urýchlenia spolupráce s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu v oblasti asistovaného dobrovoľného návratu a s UNHCR podporou plánov na zriadenie dočasného mechanizmu evakuácie,
·posilnenia kapacít líbyjských orgánov na kontrolu južnej hranice tejto krajiny a prehĺbenia spolupráce so susednými krajinami.
V tejto súvislosti bude EÚ i naďalej podporovať OSN pri hľadaní politického riešenia v Líbyi, pretože iba stabilita a mier môžu z dlhodobého hľadiska vytvoriť podmienky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľného riadenia migračných tokov.
Nadchádzajúci samit Africkej únie a EÚ v Abidžane bude vhodnou príležitosťou na zhodnotenie spoločných výziev, ktorým čelí EÚ aj Afrika, okrem iného aj v oblasti migrácie. Tento samit posilní naše dlhodobé partnerstvo v celom rade oblastí a umožní zamerať sa predovšetkým na mládež.
Činnosti vykonávané na základe rámca partnerstva budú rozhodujúcim príspevkom do diskusie na globálnej úrovni, ktorá nadviaže na newyorské vyhlásenie prijaté na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v septembri 2016. EÚ bude prijímať kroky v úzkej koordinácii s členskými štátmi a využije všetky politické a diplomatické prostriedky v záujme uzavretia globálneho paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a vypracovania globálneho paktu o utečencoch, ako aj komplexného rámca reakcie na utečenecký problém s pilotnými krajinami.
4. Záver
Európskou migračnou agendou prijatou v roku 2015 sa stanovil rámec na zabezpečenie lepšieho riadenia migrácie vo všetkých jej aspektoch. Určovala reakciu Únie na krízovú situáciu a poskytla solídny rámec pre nevyhnutné štrukturálne zmeny v našom migračnom a azylovom systéme.
Komisia sa domnieva, že pravidelné monitorovanie a predkladanie správ je účinným spôsobom, ako zabezpečiť napĺňanie tejto agendy. V záujme podpory tohto prístupu bude Komisia predkladať pravidelné konsolidované správy o dosiahnutom pokroku, ktoré budú zahŕňať všetky aspekty európskej migračnej agendy.
Ak premeškáme príležitosť, ktorú ponúkajú súčasné stabilizačné opatrenia, riskujeme, že ohrozíme doterajšie úspechy a že natrvalo uviazneme v stave krízového riadenia. Preto nastal čas, aby sme všetci znásobili naše spoločné úsilie a zabezpečili stabilnejší rámec do budúcnosti.
Osobitné zasadnutie Európskej rady 23. apríla 2015.
Európska migračná agenda, COM(2015) 240 final (13. mája 2015).
Maltské vyhlásenie členov Európskej rady o vonkajších aspektoch migrácie: riešenie problému trasy cez centrálne Stredozemie: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-3091_sk.htm .
V oznámení o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy, COM(2016) 85 final z 10. februára 2016, sa uvádzajú všetky opatrenia, ktoré boli okamžite prijaté v záujme opätovného získania kontroly.
Od 21. marca 2016 do 17. septembra 2017 prekročilo hranice neoprávnene v priemere 78 osôb za deň.
Od 20. septembra bolo z Turecka do EÚ presídlených už viac ako 9 700 Sýrčanov.
Na obdobie rokov 2014 – 2020.
Údaje, ktoré členské štáty uviedli v správach o vykonávaní za obdobie rokov 2014 – 2016.
Závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015 sú k dispozícii na: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11130-2015-INIT/sk/pdf.
COM(2016) 385 final zo 7. júna 2016.
Komisia predkladá pravidelné správy o pokroku, ktorý bol dosiahnutý pri uplatňovaní rámca partnerstva, pozri najnovšiu správu COM(2017) 471 final zo 6. septembra 2017.
http://www.un.org/esa/ffd/publications/aaaa-outcome.html.
Spoločná správa Europolu a Interpolu z mája 2016: ročný obrat z prevádzačstva dosiahol v roku 2015 odhadom 5 až 6 mld. USD, čo znamená, že prevádzačstvo je jednou z najziskovejších činností organizovaných zločineckých skupín v Európe.
COM(2015) 285 final z 27. mája 2015.
SWD(2017) 117 final.
V prvom polroku 2017 bolo zadržaných a postavených pred súd 101 osôb; 66 vozidiel a 8 motocyklov bolo zaistených a uložených do úschovy a 79 osôb bolo zadržaných za trestné činy súvisiace s obchodovaním s ľuďmi.
Operácie Sophia a EUBAM Líbya a v regióne Sahel misie EUCAP Sahel Niger, EUCAP Sahel Mali a EUTM Mali.
Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 z 19. februára 2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 1).
http://www.infomigrants.net/
Potenciálnym migrantom poskytuje informácie o legálnych spôsoboch príchodu do Európy a poukazuje na riziká a následky neoprávneného vstupu do EÚ či neoprávneného pobytu na jej území. http://ec.europa.eu/immigration/.
Zahŕňa návrat do tretích krajín, ako aj prevzatie neregulárnych migrantov z jedného členského štátu späť do druhého členského štátu na základe bilaterálnych dohôd o readmisii podľa článku 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
Pozri oznámenie o účinnejšej politike návratu v Európskej únii – obnovený akčný plán, COM(2017) 200 final z 2. marca 2017.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/344 z 9. marca 2016 o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 12).
Údaje Medzinárodnej organizácie pre migráciu, http://missingmigrants.iom.int/region/mediterranean.
COM(2017) 211 final z 12. apríla 2017.
http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10085-2017-INIT/sk/pdf.
1. riešenie základných príčin migrácie (vonkajšia činnosť EÚ); 2. rýchla a komplexná identifikácia a registrácia; 3. zabezpečenie primeraného prijatia v Európskej únii; 4. zabezpečenie rýchleho a účinného prístupu ku konaniam o určení postavenia, a uplatňovanie procesných záruk; 5. zabezpečovanie trvalých riešení a 6. prierezové činnosti (rešpektovanie najlepších záujmov dieťaťa, účinnejšie využívanie údajov, výskum, odborná príprava a financovanie).
Kontrola vhodnosti regulačného rámca v oblasti legálnej migrácie je dostupná na:
http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/docs/2016_home_199_fitnesscheck_legal_migration_en.pdf
Závery zo zasadnutia Európskej rady z 22. a 23. júna 2017, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/06/23-euco-conclusions/
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Európskej komisie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017, https://ec.europa.eu/commission/publications/joint-declaration-eus-legislative-priorities-2017_sk
Bude prebiehať súbežne s nedávno iniciovanou štúdiou Komisie o uskutočniteľnosti a pridanej hodnote programov sponzorstva ako možnej ceste k bezpečným spôsobom prijímania osôb do EÚ.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.
SEC(2017), 4. júl 2017.