1.Priemysel Európy v novej priemyselnej ére

Priemysel je hlavnou hnacou silou produktivity a inovácie a ako taký je odjakživa základným kameňom hospodárskej prosperity v Európe. Môžeme sa spoliehať na silnú priemyselnú základňu, ale členské štáty, inštitúcie EÚ, a najmä samotný priemysel potrebujú vynaložiť značné úsilie, ak si Európa chce udržať a posilniť svoju vedúcu pozíciu v priemysle v ére charakterizovanej globalizáciou, výzvami v oblasti udržateľnosti a rýchlymi technologickými zmenami.

V politických usmerneniach predsedu Komisie Junckera sa zdôraznil význam silného a vysokovýkonného priemyslu pre budúcnosť európskeho hospodárstva a potreba opätovne zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 % do roku 2020. V priemysle je priamo zamestnaných 36 miliónov ľudí 1 , čo prispieva k vysokej životnej úrovni našich občanov. Priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vedúceho postavenia Európy vo svete a jej medzinárodného významu. Predseda Európskeho parlamentu nedávno opäť pripomenul, že je dôležité, aby európska priemyselná základňa bola stredobodom našich politík 2 .

Európa je svetovým lídrom v mnohých odvetviach, najmä pokiaľ ide o sofistikované nízkouhlíkové výrobky a služby s vysokou pridanou hodnotou. Túto pozíciu si vybudovala vďaka rozsiahlemu jednotnému trhu s 500 miliónmi spotrebiteľov, silným hodnotovým reťazcom, kvalifikovanej a talentovanej pracovnej sile a vedeckej základni svetovej triedy. Je však potrebné vynaložiť výrazné úsilie na prispôsobenie sa výzvam a využitie rozsiahlych príležitostí novej priemyselnej éry 3 .

Táto nová priemyselná éra sa vyznačuje zrýchleným tempom hospodárskych, spoločenských a environmentálnych zmien, ako aj technologickými objavmi v oblastiach, akými sú robotika, internet vecí, umelá inteligencia, energetické systémy a biohospodárstvo. Automatizácia opierajúca sa o informačné technológie od základov mení tradičné výrobné procesy a spôsob, akým pracujeme. Priemysel sa čoraz viac integruje do globálnych hodnotových reťazcov vyznačujúcich sa významnými služobnými aspektmi. Vznikajúce obchodné modely narúšajú tradičné trhy.

Samotná inovácia a vytváranie hodnôt sa výrazne menia vďaka novej generácii spotrebiteľov, ktorí očakávajú spoluvytváranie hodnôt, prepojenosť a meranie výkonnosti v reálnom čase. V dôsledku toho dochádza k stieraniu rozdielov medzi výrobou a službami. Novým faktorom konkurencieschopnosti v našom prepojenom svete sa stávajú údaje. V situácii, keď sa obmedzené prírodné zdroje a zmena klímy stávajú hmatateľnou realitou, bude dopyt po udržateľných výrobkoch a obehovej spotrebe exponenciálne narastať.

Tieto trendy sú reálne a nezvrátiteľné a priemysel začína využívať príležitosti, ktoré prinášajú. Priemysel EÚ dokázal zvrátiť klesajúci trend, pokiaľ ide o podiel jeho vývozu na trhu a jeho podiel na celkovej pridanej hodnote. Podiel vývozu EÚ na trhu postupne narastá v prípade tovaru a je stabilný v prípade služieb. Hrubá pridaná hodnota priemyslu narástla medzi rokmi 2009 a 2016 o 6,4 %, pokiaľ ide o EÚ-27 4 , a o 4,7 %, pokiaľ ide o EÚ-28. V roku 2016 dosiahol prínos výrobných odvetví a výrobných vstupov z ťažobných a sieťových odvetví k celkovej pridanej hodnote 21 % v EÚ-27 (19 % v EÚ-28) 5 . Samotná pridaná hodnota priemyselnej výroby vzrástla v EÚ-27 od roku 2009 o 25 % (23 % v EÚ-28) v reálnom vyjadrení a jej podiel vyjadrený ako podiel na ekonomike sa zvýšil z 15,5 % (14,7 % v EÚ-28) na 17,1 % (16,1 % v EÚ-28).

Zdroj: Eurostat 6

Rovnako došlo k zvráteniu klesajúceho trendu zamestnanosti v priemysle. Medzi rokmi 2009 a 2013 zamestnanosť v priemysle klesla o 1,8 milióna (5,4 %) v EÚ-27, ale od roku 2013 sa v priemysle vytvorilo viac ako 1,5 milióna nových pracovných miest. Pokiaľ ide o výrobu, zamestnanosť sa zvyšovala ešte vyšším tempom, najmä pokiaľ ide o lepšie platené inžinierske, odborné a manažérske pracovné miesta 7 . Rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle sa takisto prejavil vo forme ročného rastu produktivity práce v priemysle EÚ v priemere o 2,7 % v období rokov 2009 až 2016. Rast produktivity práce EÚ je priaznivý v porovnaní s inými hlavnými ekonomikami, ako sú napr. Spojené štáty americké (+0,7 % v priemere ročne v období rokov 2009 – 2015), Japonsko (+3,4 %) a Južná Kórea (2,3 %) 8 .


Zdroj: Eurostat.

Musíme byť neustále pripravení reagovať na zmeny hodnotových reťazcov, riešiť výzvy v oblasti udržateľnosti, posuny v globálnom dopyte, ako aj pretrvávajúce štrukturálne nedostatky v našom podnikateľskom prostredí. MSP sú aj naďalej obzvlášť zraniteľné. Mnoho ľudí aj naďalej postráda zručnosti, ktoré si bude vyžadovať priemysel v budúcnosti, vrátane základných digitálnych zručností. Zvyšujúce sa rozdiely v produktivite medzi krajinami, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti technológií, a krajinami, ktoré v tejto oblasti zaostávajú, brzdia potenciálny rast a ohrozujú hospodárske a sociálne zblíženie, ako aj teritoriálnu súdržnosť. Konkurenti Európy výrazne investujú do modernizácie svojho priemyslu, kým miera investícií v EÚ sa doposiaľ nevrátila k svojmu historickému priemeru 9 . Zároveň narastajú rozdiely medzi EÚ a niektorými krajinami, pokiaľ ide o inovácie 10 , a významní hospodárski aktéri ako Čína začínajú byť našimi konkurentmi práve v tých segmentoch s vysokou pridanou hodnotou, v ktorých si Európa počína najlepšie.

Preto potrebujeme posilniť schopnosť nášho priemyslu neustále sa prispôsobovať a inovovať, a to uľahčením investícií do nových technológií a proaktívnym prístupom k zmenám, ktoré prináša zvýšená digitalizácia a prechod na nízkouhlíkové a výraznejšie obehové hospodárstvo. Spoločnosti však musia prispieť svojim dielom a zmodernizovať svoju technologickú základňu, zabezpečiť svoje obchodné modely tak, aby obstáli v budúcnosti, internalizovať zásady udržateľného rozvoja a proaktívne pristupovať k inovácii.

Transformácia priemyslu poskytuje obrovské príležitosti, ale na to, aby sme ich mohli využiť, budeme musieť výrazne investovať do vyspelých výrobných technológií, zručností a talentov ľudí, ako aj nehmatateľných aktív, akými sú výskum a inovácia. Zrýchlená transformácia si zároveň vyžaduje lepšie fungujúci jednotný trh. V situácii, keď vývoj závisí od technológií, môže moderná priemyselná politika revitalizovať regióny EÚ a vybudovať odolnosť pri prispôsobovaní sa meniacemu svetového prostrediu.

2.Posilnenie priemyslu Európy

Vytváranie pracovných miest a rast prostredníctvom inovácie a investícii je od istého času ústredným prvkom kľúčových iniciatív Komisie, a to vrátane investičného plánu, stratégie jednotného trhu, únie kapitálových trhov, stratégie digitálneho jednotného trhu a nového programu v oblasti zručností pre Európu 11 . Zavedenie energetickej únie s ambicióznou, výhľadovou politikou v oblasti klímy a akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ako aj vedúca pozícia pri realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 takisto posilňujú konkurencieschopnosť a udržateľný rast 12 . Program Horizont 2020 a európske štrukturálne a investičné fondy zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o stimuláciu inovácií v priemysle, a Komisia spolupracuje s členskými štátmi v rámci európskeho semestra na vykonávaní národných reforiem zameraných na podporu zamestnanosti, rastu a investícií. V diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ 13 sa poznamenalo, že rozpočet EÚ by mal aj naďalej posilňovať európske hospodárstvo a zvyšovať jeho odolnosť.

Prierezová politika Komisie týkajúca sa lepšej právnej regulácie, ktorú by mali dopĺňať podobné snahy členských štátov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, prispieva k lepšej právnej úprave a lepším výsledkom pre spoločnosť. Vysokokvalitné právne predpisy podnikom prinášajú potrebnú istotu na to, aby mohli prosperovať.

ØVďaka lepšej právne regulácii sa zabezpečuje systematické posudzovanie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov a dochádza k začleneniu aspektov týkajúcich sa konkurencieschopnosti, inovácie, digitalizácie, investícií, MSP, sociálnej ochrany a ochrany spotrebiteľov a životného prostredia do tvorby politiky EÚ. Jej cieľom je zabezpečiť, aby nové právne predpisy dosahovali požadované ciele pri najnižších nákladoch a aby existujúce právne predpisy boli pravidelne preskúmavané s cieľom identifikovať a odstraňovať byrokraciu.

ØSúbežne sa vykonáva program Komisie v oblasti regulačnej vhodnosti, ktorý aj naďalej prináša výsledky vďaka zjednodušovaniu existujúcich právnych predpisov a znižovaniu zbytočných nákladov 14 . Platforma REFIT 15 a s ňou prepojené webové sídlo „Lighten the load“ (Obmedzme záťaž) prijímajú a riešia aj pripomienky od podnikov a občianskej spoločnosti o tom, ako zjednodušiť právne predpisy.

ØAktívne zapojenie zainteresovaných strán vrátane podnikov je kľúčové v záujme zlepšenia kvality právnych predpisov Únie 16 . Komisia preto víta názory zainteresovaných strán v rannej fáze svojich iniciatív a hodnotení. Takisto víta podrobné dôkazy a vstupy do svojich konzultácií, ako aj spätnú väzbu k svojim návrhom.

Silné zameranie týchto politík na priemysel je dopĺňané odvetvovými opatreniami, ako napr. v prípade oceliarskeho, vesmírneho a obranného priemyslu 17 , a silným zameraním na kľúčové podporné technológie.

ØProstredníctvom oznámenia „Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ Komisia podnikla kroky na posilnenie ochrany EÚ voči nekalým obchodným praktikám. Navrhli sa opatrenia na úrovni EÚ a národnej úrovni na riešenie dlhodobých výziev a udržateľnosti európskeho oceliarskeho priemyslu, najmä pomocou modernizácie a investícií do inovácie (prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev).

ØVzhľadom na strategický rozmer vesmírneho odvetvia pre Európu Komisia prijala v októbri 2016 „Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru“ s cieľom maximalizovať prínosy, ktoré kozmický priestor prináša pre európsku spoločnosť a hospodárstvo, vytvoriť v Európe správny ekosystém pre rast začínajúcich podnikov pôsobiacich v oblasti kozmického priestoru, podporovať vedúcu úlohu Európy vo svete v oblasti kozmického priestoru a zvýšiť jej podiel na svetových trhoch s vesmírnymi technológiami.

Teraz nastal čas zhodnotiť dosiahnutý pokrok a riešiť pretrvávajúce nedostatky. Ako vyplýva z uznesenia Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 18 a zo záverov Európskej rady z 15. decembra 2016 a 23. júna 2017, ako aj z obrovského záujmu a podpory širšej komunity zainteresovaných strán, existuje rozsiahly konsenzus o potrebe holistickej a výhľadovej vízie pre európsky priemysel do budúcnosti. To nám umožní lepšie spolupracovať na základe desiatich politických priorít Komisie v záujme posilnenia priemyselnej základne Európy.

Oznámenie stavia na Dňoch európskeho priemyslu, ktoré sa konali začiatkom tohto roka, a na rôznych podnetoch zainteresovaných strán a reaguje na uvedenú potrebu vypracovaním stratégie zameranej na inteligentný, inovatívny a udržateľný priemysel, ktorý prispieva ku konkurencieschopnosti, zamestnanosti a rastu v prospech všetkých. Vykonávanie tejto stratégie si bude vyžadovať spoločné odhodlanie a systematické snahy na strane priemyslu, ako aj zo strany príslušných zainteresovaných strán na úrovni EÚ, ako aj na národnej a regionálnej úrovni.

ØPrvý Deň európskeho priemyslu sa uskutočnil 28. februára 2017 a zúčastnilo sa na ňom okolo 600 účastníkov zo širokej škály priemyselných odvetví a občianskej spoločnosti z celej Únie, aby diskutovali o tom, čo sa dosiahlo v rámci priemyselnej politiky EÚ, a čo prinesie budúcnosť pre európsky priemysel. Z diskusií vyplynulo, že existuje rozsiahly konsenzus o tom, že súčasné politiky EÚ pomáhajú riešiť dlhodobé výzvy, ktorým čelí priemysel, a pomohli zmapovať oblasti, v ktorých sa vyžadujú ďalšie opatrenia.

Preto by sme mali posilniť úspešnú spoluprácu, ktorú sme nadviazali na prvom Dni európskeho priemyslu a ktorá by sa mala stať pravidelnou a štruktúrovanou súčasťou nášho úsilia.

3.Prehĺbený a spravodlivejší vnútorný trh: posilnenie postavenia ľudí a podnikov

Základom úspechu európskeho priemyslu je prehĺbený a spravodlivejší vnútorný trh. Ten musí uľahčovať integráciu našich spoločností do európskych a svetových hodnotových reťazcov a byť hlavnou hnacou silou konkurencieschopnosti v priemysle. Zároveň musí pomáhať priemyslu, ľuďom a komunitám prispôsobovať sa sociálnym, hospodárskym a environmentálnym zmenám. Prínosy priemyselnej transformácie je potrebné čo najviac rozšíriť a tým, ktorí na ňu doplácajú, sa musia poskytnúť príležitosti a podpora na prispôsobenie sa. Celoživotné vzdelávanie, rovnaké príležitosti a spravodlivý prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a technologickým zručnostiam sú základným predpokladom na vybudovanie takejto odolnosti.

Komisia navrhla v posledných dvoch rokoch viacero opatrení, ktoré Európe a jej podnikom umožnia využívať prínosy jednotného trhu. Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo 19 stimuluje vyvážený rozvoj kolaboratívnych obchodných modelov, ktoré majú zároveň významný potenciál podporovať efektívne využívanie zdrojov v hospodárstve. Modernizácia systému normalizácie 20 pomôže vypracovávať včas a v závislosti od dopytu trhu normy, ktoré by našim priemyselným odvetviam umožnili využívať príležitosti vo vznikajúcich trhových segmentoch. Tohtoročným súborom opatrení týkajúcim sa služieb 21 sa riešia neprimerané regulačné prekážky, uľahčuje sa mobilita odborníkov a zefektívňujú sa postupy, ktoré musia dodržiavať poskytovatelia služieb pri rozširovaní svojich činností do iných krajín EÚ. Najnovšie bol prijatý balík opatrení týkajúci sa dodržiavania predpisov 22 , ktorý kladie veľký dôraz na posilňovanie pravidiel jednotného trhu a pomoc občanom a podnikom zhmotniť jednotný trh ako hmatateľnú realitu v praxi.

V záujme ďalšieho posilnenia jednotného trhu Komisia takisto navrhne pravidlá na zjednodušenie fungovania vzájomného uznávania kvalifikácií a zreviduje príručku o dohľade nad trhom s cieľom zabezpečiť bezpečnosť výrobkov a účinnejšie pomôcť viac ako 500 vnútroštátnym orgánom dohľadu nad trhom pri koordinácii a výkone ich úloh. Predstaví niekoľko iniciatív na modernizáciu rámca práv duševného vlastníctva. Aby orgány mohli lepšie využívať verejné obstarávanie na podnietenie inteligentných, udržateľných a inovatívnych technológií, Komisia okrem toho navrhne opatrenia na podporu strategického obstarávania a pomoc členským štátom pri riešení aspektov obstarávania veľkých infraštruktúrnych projektov.

Aby sa európsky priemysel a osoby v ňom zamestnané vedeli vysporiadať s významným tlakom na prispôsobenie sa, ktorému čelia v dôsledku prebiehajúcej transformácie priemyslu, je potrebné venovať osobitnú pozornosť budovaniu odolnosti a pomáhať ľuďom a komunitám využívať príležitosti, ktoré prináša táto zmena. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy musia ľuďom poskytovať správne súbory zručností, aby došlo k podnieteniu takej zmeny a aby sa zabránilo zväčšovaniu sociálnych rozdielov. Tieto zručnosti je potrebné nadobudnúť v dostatočnom predstihu pred vstupom na trh práce a aktualizovať ich počas celého pracovného života. Zapojenie kľúčových zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov je v tomto ohľade zásadne dôležité.

V programe EÚ v oblasti zručností 23 sa stanovuje 10 kľúčových opatrení na zlepšenie zručností v Európe, a to od iniciatív na riešenie nedostatkov v základných zručnostiach, ktoré sa týkajú 70 miliónov dospelých v Európe, až po opatrenia, ktoré budú podporovať rozvoj a predvídanie zručností na vysokej úrovni v novo vznikajúcich odboroch. Komisia v spolupráci s OECD podporuje členské štáty pri vypracúvaní národných stratégií v oblasti zručností. Výhľadový modelový prístup Komisie pre odvetvovú spoluprácu v oblasti zručností 24 sa čoskoro rozšíri na ďalšie kľúčové odvetvia priemyslu, ako napr. stavebníctvo, oceliarstvo, papierenský priemysel, ekologické technológie a energie z obnoviteľných zdrojov, aditívna výroba a námorná doprava. V rámci koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta 25 sa navrhujú konkrétne opatrenia na odbornú prípravu a rekvalifikáciu európskych občanov a pracovnej sily v reakcii na digitalizáciu. Nedávno zavedený európsky pilier sociálnych práv 26 sa zaoberá budúcnosťou práce a vznikajúcim digitálnym trhom práce. Jeho cieľom je okrem iného riešiť problémy súvisiace s novými a neštandardnými formami zamestnania, pracovnými podmienkami a prístupom k sociálnej ochrane.

Komisia ďalej posilní zameranie Európskeho sociálneho fondu na výsledky v záujme podpory odolnosti a konkurencieschopnosti na trhoch práce. Národné politiky trhu práce zohrávajú kľúčovú úlohu pri predvídaní budúcich potrieb v oblasti zručností a pri využívaní Európskeho sociálneho fondu s cieľom lepšie zvládnuť zmenu a pomôcť pri zabezpečovaní relevantnej odbornej prípravy. Program Erasmus+ je takisto kľúčovým nástrojom na rozvoj nových zručností prostredníctvom učenia sa v zahraničí. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii poskytuje podporu pracovníkom, ktorých sa dotklo hromadné prepúšťanie v dôsledku globalizácie alebo krízy.

4.Modernizácia priemyslu z perspektívy digitálneho veku

Budúcnosť priemyslu spočíva v digitalizácii. Základom prebiehajúcej priemyselnej revolúcie je digitálna transformácia. Pokrok v technológiách, ako sú napr. veľké dáta, umelá inteligencia a robotika, internet vecí a vysokovýkonná výpočtová technika, má vplyv na samotnú podstatu práce a spoločnosti ako celku 27 . S príchodom digitálnych technológií nadobúdajú čoraz väčšiu dôležitosť služobné aspekty priemyslu. Podpora zavádzania inteligentných technológií v rámci priemyselných hodnotových reťazcov a naprieč týmito reťazcami a podpora stabilného rastu je preto kľúčom k rastu a konkurencieschopnosti Európy.

Európa je globálnym lídrom v mnohých výrobných odvetviach a jej spoločnosti často zaujímajú popredné miesto, pokiaľ ide o digitalizáciu a automatizáciu v kľúčových priemyselných odvetviach 28 . Úloha Európy v dátovom hospodárstve a hospodárstve založenom na platformách je obmedzená a MSP zavádzajú digitálne technológie len v obmedzenej miere 29 . Len pätina spoločností v EÚ sa vyznačuje vysokou mierou digitalizácie 30 . Spoločnosti musia prispieť svojim dielom a byť ochotné znášať počiatočné investície do digitálnych technológií a následne vedieť využiť nárast produktivity a výhody v oblasti inovácií, ktoré ponúkajú. Obchodné modely a postupy sa môžu zmeniť, manažéri a pracovníci budú možno musieť získať nové zručnosti a tempo transformácie sa môže zrýchliť. Vyhnutie sa digitalizácii však takisto prinesie zmeny pravdepodobne v podobe straty konkurencieschopnosti, podielu na trhu a v konečnom dôsledku aj pracovných miest, čo v najhoršom prípade môže ohroziť existenciu samotného podniku.

To je dôvod, prečo sa v komplexnej stratégii pre digitalizáciu európskeho priemyslu 31 kladie silný dôraz na širšiu digitalizáciu priemyslu. V rámci európskej platformy vnútroštátnych iniciatív v oblasti digitalizácie spustenej v marci sa zaviedol európsky koordinačný rámec a dochádza k stimulácii digitalizácie politík vo všetkých členských štátoch 32 . Komisia zároveň investuje do zavádzania centier digitálnych inovácií a iných technologických centier, ktoré by podnikom EÚ ponúkli koordinovanejšie a lepšie podporné služby. To by pomohlo osloviť tie spoločnosti, ktoré sa zatiaľ nezapojili do digitálnej transformácie.

Digitálne priemyselné platformy (napr. priemyselný internet a platformy priemyselných údajov) pomôžu spojiť rôzne technológie a aplikácie, čo bude uľahčovať vývoj nových výrobkov, procesov, a najmä nových modelov podnikania a služieb. Komisia spúšťa osobitné výzvy na podporu ich vývoja vo viacerých oblastiach, ako sú napr. automatizácia a spolupráca vo výrobe, presné poľnohospodárstvo a energetika.

Digitalizácia priemyslu a modernizácia verejných služieb sa podnecuje prostredníctvom mnohých ďalších iniciatív v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu, a to aj prostredníctvom opatrení v oblasti normalizácie IKT 33 , verejnej správy 34 , vysokorýchlostného pripojenia (vrátane 5G) a internetu vecí. Z hodnotenia tejto stratégie v polovici trvania 35 však vyplýva, že Európa potrebuje ísť ďalej. Komisia v rámci tohto mandátu predloží niekoľko ďalších ambicióznych iniciatív, ktoré európskemu priemyslu umožnia vybudovať digitálny jednotný trh, ktorý potrebuje. V rámci týchto iniciatív sa riešia otázky ako napr. rozvoj dátového hospodárstva, umelá inteligencia a vysokovýkonná výpočtová technika, ktoré majú zásadný význam pre inteligentné priemyselné ekosystémy a aplikácie využívajúce veľké dáta.

Komplexný súbor opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý bol dnes prijatý 36 , významne prispieva k boju proti kybernetickým hrozbám a ďalej umocňuje silné stránky Európy v oblasti bezpečnosti údajov a ochrany údajov. Rozvoj priemyselných kompetencií sa bude podporovať najmä prostredníctvom iniciatívy na zriadenie odbornej siete v oblasti kybernetickej bezpečnosti s európskym strediskom pre výskum a kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti. To zároveň ďalej podnieti snahy EÚ stať sa svetovým lídrom vo vývoji digitálnych technológií ďalšej generácie. Iniciatíva zameraná na voľný tok údajov podporí európske dátové hospodárstvo vďaka lepším a konkurencieschopnejším službám v oblasti údajov.

Najmodernejšia digitálna infraštruktúra a využívanie vhodných zdrojov spektra sú takisto zásadne dôležité na účely vývoja prelomových digitálnych inovácií ako napr. aditívna výroba alebo automatizovaná jazda, ako aj na účely postupného zavádzania digitalizácie do všetkých oblastí našich hospodárstiev a pre potreby občanov. EÚ a jej členské štáty musia vytvoriť správne rámcové podmienky na vývoj takýchto infraštruktúr. Okrem toho Európsky fond pre strategické investície, ktorý plánuje poskytnúť finančné prostriedky na projekty vo výške viac ako 20 miliárd EUR, je už dôležitým katalyzátorom pre investície do digitálnej infraštruktúry. Výrazné investície do kľúčových digitálnych technológií budúcnosti sa uskutočňujú aj v rámci programu horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy a európskych štrukturálnych a investičných fondov 37 .

Prepojenosť ďalšej generácie – najmä 5G – je základom, na ktorom sa vybudujú budúce obchodné modely. K autonómnym vozidlám, internetu vecí a mnohým ďalším aplikáciám, od ktorých bude závisieť sila priemyslu v budúcnosti, sa jednoducho nemožno dopracovať bez rýchlejšieho a plynulého internetu. Snahy o urýchlené zavedenie 5G sú obdivuhodné, ale rovnako skvelé sú aj potenciálne prínosy, ktoré môžu európskemu priemyslu zabezpečiť výhodu prvenstva a globálnu konkurenčnú výhodu.

5.Využívanie vedúceho postavenia Európy v nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve

EÚ sa usiluje o udržateľný rozvoj prierezovým prístupom a je proaktívnym činiteľom pri vykonávaní Parížskej dohody o opatreniach v oblasti klímy a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Stojí na čele globálnych snách o prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo. Európa musí teraz ťažiť z tohto vedúceho postavenia vo všetkých odvetviach a riešiť problematiku narastajúcej celosvetovej konkurencie v oblasti ekologickej výroby a technológií založených na čistej energii.

Transformácia našich spoločností smerom k udržateľnejším obchodným modelom, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje, nielenže pomáha chrániť životné prostredie, ale zabezpečuje aj konkurenčnú výhodu vďaka významným úsporám nákladov 38 . Môže priniesť nové pracovné miesta a príležitosti pre pracovníkov a podnikateľov. V decembri 2017 Komisia predloží nový súbor opatrení týkajúcich sa obehového hospodárstva. Jeho súčasťou bude stratégia týkajúca sa prechodu na hospodárstvo založené na obehu plastov v Európe, a to aj prostredníctvom podpory inovácií a investícií. Výraznejší rozvoj biohospodárstva môže takisto pomôcť EÚ urýchliť pokrok na ceste k obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu, vďaka ktorému sa zlepší výroba obnoviteľných biologických zdrojov a ich premena na bioprodukty a bioenergiu. Keďže spoločnosti EÚ sa čoraz viac integrujú do globálnych dodávateľských reťazcov, nemožno sa o tento prechod na obehové hospodárstvo usilovať v izolácii. Vzhľadom na strategický význam surovín pre výrobné odvetvie EÚ 39 , Komisia zavádza širokú škálu opatrení v rámci iniciatívy EÚ v oblasti surovín a bude sa naďalej pričiňovať o to, aby boli k dispozícii ich bezpečné, udržateľné a cenovo dostupné dodávky. Určité suroviny sú obzvlášť kritické, pretože majú veľký hospodársky význam a sú vysokorizikové z hľadiska dostupnosti. Súbežne s touto stratégiou Komisia predkladá zrevidovaný zoznam kritických surovín pre EÚ 40 .

Komisia už predložila väčšinu návrhov právnych predpisov na vykonanie rámcovej stratégie pre energetickú úniu a Parížskej dohody a teraz sa zameriava na realizáciu konkrétnych opatrení na urýchlenie ich vykonania. Hoci Parížska dohoda predstavuje zásadný zvrat z globálneho hľadiska, úsilie vynakladané na úrovni jednotlivých krajín sa líši. Ak však budú pretrvávať nerovnaké podmienky, ohrozeným odvetviam sa budú prideľovať bezplatné kvóty v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Politika EÚ v oblasti klímy takisto ponúka nástroje na priamu podporu nízkouhlíkových inovácií v priemysle 41 . Z programu Rezerva pre nových účastníkov (NER300) sa pridelilo 2,1 miliardy EUR na 39 vysokoinovatívnych projektov. Predpokladá sa, že v období po roku 2020 sa kvóty podľa systému EÚ na obchodovanie s emisiami vyčlenia na vytvorenie Inovačného fondu, z ktorého by sa mali podporovať rozsiahle demonštračné činnosti týkajúce sa vysokoinovatívnych nízkouhlíkových technológií pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, energiu z obnoviteľných zdrojov a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Z Modernizačného fondu sa bude podporovať modernizácia odvetvia energetiky v desiatich členských štátoch s najnižšími príjmami.

V rámci súboru opatrení pre oblasť čistej energie 42 prijatého v novembri minulého roka Komisia navrhla nový rámec na urýchlenie a konsolidáciu transformácie energetiky v rámci hospodárstva EÚ, ktorým sa má zároveň zabezpečiť vedúce postavenie EÚ a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Tento súbor opatrení povedie k vyššej konkurencieschopnosti na maloobchodnom trhu s elektrickou energiou, ktorý sa zároveň otvorí novým službám a obchodným modelom. Týmto súborom opatrení sa zároveň zavádza rámec na podporu prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo prostredníctvom konkrétnych a krátkodobých opatrení, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu hmatateľných výsledkov v prospech priemyslu, regiónov, miest, pracovníkov a občanov EÚ. S cieľom podnietiť urýchlenie zavádzania inovácií na trhu na celom svete EÚ zorganizuje v roku 2018 v spolupráci so severskými krajinami významný svetový samit – Misia v oblasti inovácie a ministerské zasadnutie v oblasti čistej energie – s prísľubmi účasti od medzinárodných partnerov, ktorí predstavujú 85 – 90 % svetových investorov do čistej energie.

Silný dôraz sa musí klásť aj na nízkoemisnú mobilitu. V nadväznosti na Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu z roku 2016 a súbor opatrení v oblasti mobility 43 z jari 2017 Komisia v jeseni predloží nové návrhy, ktoré majú prispieť k tomuto cieľu, vrátane sprísnených noriem pre oxid uhličitý po rokoch 2020/2021 v prípade osobných motorových vozidiel a dodávok a akčný plán infraštruktúry pre alternatívne palivá na podporu zavádzania základnej infraštruktúry nabíjacích staníc v EÚ.

Aby si EÚ udržala konkurencieschopnosť v tejto oblasti, bude potrebné doplniť chýbajúce prepojenia v príslušných hodnotových reťazcoch. Z tohto dôvodu majú zásadný význam investície do batérií. S cieľom naštartovať iniciatívy priemyselného odvetvia na vytvorenie úplného hodnotového reťazca batérií v EÚ pre mobilné, ako aj stacionárne zariadenia Komisia zorganizuje stretnutie zainteresovaných strán 44 , aby pomohla optimalizovať možnú intervenciu zo strany verejnosti. Následne sa v prvej polovici roka 2018 predloží návrh týkajúci sa noriem pre oxid uhličitý v prípade nákladných vozidiel, autobusov a autokarov (ťažké úžitkové vozidlá).

ØModerný a konkurencieschopný automobilový priemysel má zásadný význam pre hospodárstvo EÚ, ktoré je čoraz viac závislé od automatizácie, digitalizácie a od správania, ktoré v maximálnej miere rešpektuje životné prostredie. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v Európe nachádzali riešenia a vyvíjali, ponúkali a vyrábali zariadenia a vozidlá v prospech nízkoemisnej a prepojenej mobility a aby sme mali najmodernejšiu infraštruktúru na ich podporu. Európsky automobilový priemysel sa na tento účel bude musieť rýchlo a významným spôsobom zmeniť, aby si zachoval konkurencieschopnosť a mohol prosperovať na svetových trhoch. Výzvy odhalené v škandále Dieselgate sú zároveň príležitosťami: Aby si automobilový priemysel EÚ opätovne získal dôveru, musí uznať význam prechodu na udržateľnejšie technológie a nové obchodné modely. Elektrické nabíjacie stanice sa postupne zavádzajú v celej Európe a verejné orgány a súkromný sektor spájajú sily v záujme modernizácie európskych kapacít v oblasti batériových technológií. Európsky automobilový priemysel musí na túto výzvu reagovať, zintenzívniť svoje úsilie a urýchliť prechod na elektrické alebo iné nízkoemisné technológie. Ak sa Európa chopí tejto príležitosti, prinesie to udržateľné pracovné miesta a zlepší život ľudí v jej regiónoch a komunitách.

Komisia v kontexte únie kapitálových trhov okrem toho pripravuje stratégiu pre udržateľné financovanie, aby sa dali lepšie riadiť toky súkromného kapitálu do udržateľnejších investícií. Lepšie rozlišovanie medzi udržateľnými a inými investíciami bude mať zásadný význam z hľadiska zohľadňovania širších rizík a navrátnosti v rámci dlhodobých investičných rozhodnutí a posilní dôveru v realizáciu, zverejňovanie a označovanie projektov.

6.Investície do priemyslu budúcnosti

Investície do infraštruktúry a nových technológií pochádzajúce z EÚ alebo z krajín mimo nej sú základným predpokladom na to, aby náš priemysel mohol byť v popredí priemyselnej transformácie. Hoci všeobecné úrovne investícií postupne stúpajú, investície do inovácií a iných nehmotných aktív zostávajú na nižšej úrovni než u iných konkurentov. Európa potrebuje stimulovať viac kapitálových investícií, uľahčiť zavádzanie sľubných inovácií a zabezpečiť vhodné prostredie pre rast dynamických MSP.

V rámci tzv. Junckerovho plánu – Investičného plánu pre Európu – ktorý bol spustený v novembri 2014, bol zriadený Európsky fond pre strategické investície, z ktorého sa podporujú strategické projekty na celom kontinente, čo prispieva k stieraniu rozdielov na úrovni investícií. Vďaka tomuto plánu došlo k získaniu významných súkromných investícií do projektov digitálnej infraštruktúry, energetiky, výskumu, dopravy či vývoja a inovácií, čo poskytlo významné finančné prostriedky do hospodárstva a podporilo nedávne oživenie investícií. Skupina Európskej investičnej banky vyvinula okrem toho kapitálové investície, ktoré sú obzvlášť dôležité pre inovatívne spoločnosti v ich počiatočnej fáze.

ØDo júla 2017 bolo schválených 572 transakcií podporených z Európskeho fondu pre strategické investície v celkovej investičnej hodnote 225,3 miliardy EUR (72 % celkového cieľa vo výške 315 miliárd EUR do polovice roku 2018). Tieto transakcie sa týkajú všetkých členských štátov a očakáva sa, že z nich bude mať prospech viac ako 445 000 MSP a podnikov so strednou kapitalizáciou, na ktoré pripadne viac ako 30 % celkového objemu.

V návrhu Komisie zrevidovať a rozšíriť Európsky fond pre strategické investície (EFSI 2.0) sa predpokladá, že 40 % zvýšenie kapacity EFSI v oblasti preberania rizík bude zamerané na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu a Európska investičná banka zvýši svoj podiel na financovaní podnikov so strednou kapitalizáciou. Návrhom súhrnného nariadenia (tzv. nariadenie Omnibus) vypracovaným Komisiou sa zjednoduší kombinovanie EFSI s prostriedkami z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa dosiahol väčší vplyv, a to aj v prospech investičných platforiem 45 .

Ak chceme zabezpečiť vysokú konkurencieschopnosť výrobného odvetvia v Európe, je potrebné, aby úspešná stratégia vychádzala zo silných stránok Európy a z jej aktív v strategických hodnotových reťazcoch v oblasti nových technológií a aby ich ďalej upevnila. To si často vyžaduje spoločné a dobre koordinované úsilie a investície zo strany verejných orgánov a priemyselných odvetví z viacerých členských štátov. Oznámenie komisie o dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu je určené pre takéto strategické projekty 46 . K hodnotovým reťazcom, ktoré majú pre Európu strategický význam, patrí napríklad skladovanie energie, ako aj elektronické čipy. Ak ich členské štáty využijú, môžu zohrávať zásadnú úlohu pri podpore politík a opatrení v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre hospodársky rast. S cieľom zaujať v spolupráci s členskými štátmi a priemyslom proaktívnejší prístup k dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu Komisia zriadi strategické fórum, do ktorého sa zapoja kľúčové zainteresované strany, s cieľom identifikovať kľúčové hodnotové reťazce a investičné projekty a monitorovať dosiahnutý pokrok.

Dôležitý pokrok sa dosahuje aj v súvislosti s úniou kapitálových trhov a iniciatívou pre začínajúce podniky v rámci stratégie jednotného trhu, ktorá má uľahčiť prístup našich inovatívnych spoločností k financovaniu v ich raných rozvojových fázach. Únia kapitálových trhov uľahčuje investície pre spoločnosti všetkých kategórií vďaka lepšiemu prístupu k alternatívnym zdrojom financovania. Pravidlá týkajúce sa európskych fondov rizikového kapitálu boli zrevidované tak, aby sa z nich mohli poskytovať finančné prostriedky pre širšiu škálu spoločností a nariadenie o prospekte bolo zmenené tak, aby sa uľahčilo získavania finančných prostriedkov pre MSP. Zriaďuje sa celoeurópsky fond fondov rizikového kapitálu, ktorý má byť odpoveďou na potrebu väčších investícií rizikového kapitálu po začiatočnej fáze.

Komisia teraz posúdi, ako by sa prostredníctvom právnych predpisov EÚ mohlo vytvoriť primeranejšie regulačné prostredie na podporu kótovania MSP na verejných trhoch. Budú sa realizovať aj ďalšie iniciatívy zamerané na finančné technológie, ktorých cieľom bude najmä podporovať inovačné nástroje financovania, ako napríklad kolektívne financovanie, a preskúmať možnosť vyvinúť európske zabezpečené dlhové cenné papiere (European Secured Notes) ako nástroj na úvery pre MSP a infraštruktúrne úvery 47 . V záujme ďalšieho riešenia nedostatkov vo financovaní procesu premeny inovácie na trhovú komoditu Komisia preskúma možnosť vypracovať doplnkový akčný plán pre rizikový kapitál pre rýchlo sa rozvíjajúce podniky s cieľom umožniť fondom rizikového kapitálu zvýšiť ich vlastnú investičnú kapacitu.

Určitým odvetviam bráni v prístupe k financovaniu viac prekážok než iným, pretože majú iné rizikové profily a iný rozsah a záber činností. Komisia vykonáva cielené opatrenia v odvetviach ako vesmírny a obranný priemysel s cieľom prispieť k využívaniu nových príležitostí pre rôzne súčasti dodávateľského reťazca. Vytvorením Európskeho obranného fondu Komisia zaviedla kľúčový finančný nástroj pre budúci európsky sektor obrany.

ØV akčnom pláne v oblasti európskej obrany 48 sa stanovujú konkrétne opatrenia na podporu efektívnejšieho vynakladania finančných prostriedkov na obranu pri vykonávaní spoločných spôsobilostí a na podporu konkurencieschopnej a inovatívnej priemyselnej základne. Tento účel sa plní prostredníctvom zriadenia Európskeho obranného fondu a posilnením otvoreného a konkurencieschopného obranného trhu v Európe. Európsky obranný fond už začal prinášať prvé výsledky 49 , a to najmä vo forme prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany a nedávneho návrhu na zavedenie programu rozvoja európskeho obranného priemyslu. Spolu s príspevkami členských štátov na financovanie spoločných rozvojových projektov by mohol tento fond v strednodobom horizonte generovať celkové investície do obranného výskumu a rozvoja spôsobilostí vo výške 5,5 miliardy EUR ročne.

Zlepšovanie rámcových podmienok pre investície vrátane regulačnej predvídateľnosti, spravodlivej hospodárskej súťaže a zásad právneho štátu musí takisto zostať kľúčovou témou spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi na reformách v rámci európskeho semestra ako súčasť tretieho piliera Investičného plánu pre Európu. Vnútroštátne a regionálne orgány by mali vynaložiť väčšie úsilie, pokiaľ ide o vytvorenie fiškálneho priestoru v záujme podpory kvalitných investícií a odstránenia nedostatku investícií, ktorý pretrváva od krízy.

Finančné prostriedky EÚ a členských štátov by sa mali používať ako stimuly na vytvorenie pridanej hodnoty v hospodárstve bez toho, aby došlo k ohrozeniu rozvoja vitálneho súkromného trhu pre financovanie projektov. Únia zabezpečuje, aby štátna pomoc správnym spôsobom podnecovala podniky investovať do výskumu a vývoja – vrátane možnosti poskytovať pomoc v rovnakom rozsahu ako konkurenti so sídlom mimo EÚ v prípade podobných projektov – a do iných opatrení zvyšujúcich konkurencieschopnosť a aby vybrané spoločnosti nezískavali hospodárske výhody, ktoré majú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

7.Podpora priemyselnej inovácie v praxi

Európa dosahuje výborné výsledky vo výskume v mnohých technologických oblastiach, ktoré priamo alebo nepriamo prispievajú k rozvoju inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu. Potrebujeme však ísť ďalej a vyťažiť z výskumu prelomové inovácie, ktoré nám pomôžu vytvoriť nové trhy, ktoré stimulujú zamestnanosť a rast. V súčasnosti len príliš málo inovatívnych firiem dokáže expandovať a stať sa dôležitými zamestnávateľmi a lídrami na trhu. Európa potrebuje posilniť svoje podporné prostredie, aby sa uistila, že jej rizikové prevratné inovácie povedú k vytvoreniu nových trhov a zabezpečia vedúce postavenie v priemysle pre Európu, a nie jej konkurentov. Okrem toho je potrebné prijať opatrenia s cieľom urýchliť a zlepšiť zavádzanie technológií, a to najmä zo strany MSP a v tradičných priemyselných odvetviach.

Rýchlo rastúce podniky a začínajúce podniky, ktoré expandujú na väčšie podniky, vytvárajú viac pracovných miest než iné podniky. Inovujú a posilňujú naše hospodárstvo. Zakladanie podnikov v Európe nie je problém 50 , ale len primálo európskych začínajúcich podnikov je schopných prežiť a rásť v dlhodobejšom horizonte. Rýchlo rastúce podniky sú schopné expandovať, a to vedie k tvorbe udržateľných pracovných miest, hospodárskemu rastu a dlhodobým inováciám. Preto sa v rámci iniciatívy Komisie pre začínajúce a rozširujúce sa podniky 51 predložil súbor opatrení na uľahčenie zakladania podnikov a ich rozširovania.

Naše začínajúce podniky a dynamické MSP potrebujú prístup k rizikovému kapitálu a musia pôsobiť v priaznivom podnikateľskom prostredí, aby mohli inovovať a rásť v celej Európe. Potrebujú byť v kontakte s kvalifikovanými ľuďmi, technologickými centrami a podpornými organizáciami v rámci svojho regiónu, ako aj v iných regiónoch, aby sa mohli integrovať do globálnych hodnotových reťazcov a aby sa urýchlilo rozširovanie poznatkov. Európsky inovačný a technologický inštitút združuje popredné podniky, univerzity a výskumné laboratóriá s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy. Komisia okrem toho uľahčuje dialóg o excelentnosti klastrovej politiky 52 a prijíma opatrenia s cieľom uľahčiť prepojenie tvorivosti, dizajnu a netechnologických inovácií so špičkovými technológiami v záujme vývoja nových výrobkov, vytvárania nových priemyselných hodnotových reťazcov a revitalizácie tradičných priemyselných odvetví 53 .

Ak chceme, aby naše regulačné rámce poskytovali flexibilitu nevyhnutnú na vývoj inovácií, potrebujeme dosiahnuť pokrok na všetkých úrovniach. Musíme sa naučiť nazerať na veci z pohľadu inovátorov, ktorých je spravidla menej počuť ako existujúce podniky. Na tento účel bude Komisia uplatňovať zásadu inovácie prostredníctvom programu lepšej právnej regulácie. Zásada inovácie znamená zohľadnenie vplyvu na výskum a inováciu v procese vývoja a preskúmania regulácie vo všetkých oblastiach politík, teda okrem iného zabezpečenie toho, aby právna úprava EÚ uľahčovala spoločnostiam vstup na trh.

Naša politika hospodárskej súťaže je dôležitým faktorom, ktorý podniky motivuje, aby inovovali a investovali. Existuje silné prepojenie medzi stupňom hospodárskej súťaže a nárastom produktivity, čo v konečnom dôsledku prináša dlhodobý hospodársky rast. Vďaka politike hospodárskej súťaže môžu podniky nadobúdať svoje vstupy za optimálnych podmienok a svoje výrobky môžu ponúkať za konkurenčných podmienok, čo vo všeobecnosti vedie k lepšiemu využívaniu zdrojov spoločnosti. Cieľom nedávneho návrhu Komisie na posilnenie vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je ďalej posilniť účinné presadzovanie na všetkých úrovniach vzhľadom na to, že vnútroštátne orgány prijímajú približne 85 % všetkých rozhodnutí, ktorými sa uplatňujú antitrustové pravidlá EÚ.

Táto Komisia takisto dôrazne presadzuje spravodlivosť a zjednodušovanie v oblasti daní 54 . Nedávno opätovne zavedený spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb okrem toho poskytuje významné stimuly pre podniky, aby mohli inovovať a rásť. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty – oblasť, ktorá sa sústavne radí medzi jednu z najzaťažujúcejších oblastí právnej úpravy 55 – Komisia ešte tohto roku vypracuje návrhy, ktorými by sa mali výrazne zjednodušiť povinnosti podnikov a mal by sa vymedziť postup na vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH.

Pokiaľ ide o vlastnú finančnú podporu Únie určenú pre inovácie, z pracovného programu na roky 2018 – 2020 v rámci programu Horizont 2020 sa vyčleňuje pre Európsku radu pre inováciu rozpočet vo výške 2,6 miliardy EUR na účinnejšiu podporu projektov zameraných na inovácie vedúce k tvorbe nových trhov. Okrem toho sa vyčleňuje 2,2 miliardy EUR v prioritných oblastiach 56 na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie. Hlavnými cieľovými skupinami sú inovátori a spoločnosti s vysokým potenciálom na expanziu, ktoré nie sú schopné získať dostatočné súkromné investície. Cieľom Európskej rady pre inováciu je vytvoriť novú normu excelentnosti pre veľmi sľubné, ale zároveň aj potenciálne rizikové inovácie, čo pomáha skoncentrovať podporu na úrovni EÚ.

Zároveň potrebujeme v budúcnosti zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu v oblasti strategických technológií. Skupina na vysokej úrovni pre kľúčové podporné technológie preskúma kľúčové podporné technológie a najlepšie spôsoby ako maximalizovať ich využitie v priemysle 57 .

8.Medzinárodný rozmer

Otvorený obchod založený na pravidlách je zásadnou súčasťou našich snáh o využitie globalizácie. EÚ využíva svoj vplyv s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni v dvojstranných a viacstranných obchodných rokovaniach, kde to nadobúda čoraz väčší význam. Obchodné dohody EÚ vytvárajú hospodárske príležitosti pre Európanov, a teda pracovné miesta 58 . Malé, ako aj veľké spoločnosti používajú obchodné dohody na to, aby priniesli výhody globalizácie späť domov 59 . Otvorený obchod však musí byť spravodlivý a udržateľný. Pomocou posilnených nástrojov na ochranu obchodu a nového podporného rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok, sa zabezpečuje, že Európa pôsobí za rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni.

EÚ má ambiciózny program v oblasti obchodu, pričom vedie alebo nedávno uzavrela niekoľko rokovaní. Najmä dohodou medzi EÚ a Kanadou, ktorá sa predbežne uplatňuje od 21. septembra 2017, sa odstráni 99 % ciel, odstránia sa prekážky v obchode so službami a spoločnostiam EÚ sa zabezpečí lepší prístup ku kanadskému trhu obstarávania, než majú spoločnosti ktoréhokoľvek iného obchodného partnera Kanady. Okrem toho v júli tohto roku EÚ a Japonsko, teda celosvetovo druhé a štvrté najväčšie hospodárstva, ktoré spolu predstavujú 22 % svetového obchodu, dosiahli politický konsenzus o ambicióznej dohode, čím v čase narastajúcich protekcionistických tendencií inde na svete vyslali jasný signál.

Nástroje EÚ na ochranu obchodu pomáhajú zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž pre spoločnosti EÚ a Komisia plne využíva súčasné prostriedky na boj proti nekalým obchodným praktikám. Aby sa týmito prostriedkami ešte efektívnejšie riešili závažné deformácie trhu, Komisia predostrela dva návrhy o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu 60 a o novej metodike výpočtu antidumpingového rozpätia 61 . V súčasnosti sa čaká na to, kým ich prijmú spoluzákonodarcovia.

V oblasti verejného obstarávania mnohí hlavní obchodní partneri EÚ ešte stále uplatňujú obmedzujúce postupy, ktoré sú diskriminačné voči podnikom EÚ a nezabezpečujú reciprocitu z hľadiska prístupu na trh. Komisia preto vyzýva na rýchle prijatie jej revidovaného návrhu o nástroji medzinárodného obstarávania. Ide o nástroj na podporu otvoreného a vzájomného prístupu na trhy verejného obstarávania na celom svete.

Pravidlá EÚ musia reagovať na narastajúce výzvy súvisiace s celosvetovou hospodárskou súťažou, ako aj na obavy, že kontrolu nad európskymi podnikmi s kľúčovými technológiami zo strategických dôvodov preberajú zahraniční investori, najmä štátne podniky. Komisia preto dnes navrhuje podporný rámec pre členské štáty na preverovanie priamych zahraničných investícií, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok, ako aj mechanizmus spolupráce a rámec na preverovanie na úrovni EÚ 62 . Podobne ako predkladané oznámenie, tento podporný rámec je dôležitým prvkom nadväzujúcim na diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie.

9.Partnerstvo s členskými štátmi, regiónmi, mestami a súkromným sektorom

Hoci EÚ zlepšuje rámec pre pracovné miesta, rast a inovácie, väčšina nástrojov na stimuláciu a podporu konkurencieschopnosti priemyslu je k dispozícii na národnej a regionálnej úrovni. Ambície posilniť európsky priemysel na úrovni EÚ preto musia dopĺňať národné reformné snahy, ktoré zohľadňujú osobitné národné a regionálne rozdiely.

Komisia bude aj naďalej spolupracovať s členskými štátmi v rámci európskeho semestra s cieľom riešiť hlavné potreby v oblasti konkurencieschopnosti priemyslu akými sú najmä lepšie rámcové podmienky pre investície, rozdeľovanie zdrojov spôsobom, ktorý zvyšuje produktivitu a lepšie podnikateľské prostredie. Reformy trhov s výrobkami a službami by mali uľahčiť bezproblémovú mobilitu a integráciu hodnotových reťazcov naprieč hranicami a odvetviami. Trhy práce a sociálne systémy je potrebné neustále reformovať, aby našim občanom prinášali úžitok a aby podporovali inovácie a prispôsobovanie sa tým, že sú zdrojom bezpečnosti a podpory a že občanom umožňujú riskovať, vzdelávať sa, zapojiť sa do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, získať kvalifikácie, ktoré potrebujú, a prispôsobovať sa meniacim sa úlohám, kariérnym modelom a pracovnému životu.

Nový program na podporu štrukturálnych reforiem umožňuje praktickú pomoc pri vykonávaní štrukturálnych reforiem v rámci európskeho semestra a v prípade špecifických reforiem výskumných a inovačných systémov sa členské štáty a regióny môžu takisto spoliehať na nástroj politickej podpory programu Horizont 2020 a platformu inteligentnej špecializácie. Komisia vymenuje investičných vyslancov v členských štátoch, ktorí pôsobia ako kontaktné osoby pre vnútroštátne a regionálne orgány, predkladateľov projektov, investorov a občiansku spoločnosť v otázkach týkajúcich sa investícií.

Komisia spustí pilotnú akciu na poskytovanie spoločnej a na mieru prispôsobenej podpory v záujme riešenia špecifických problémov regiónov, ktoré sú v kritickej situácii alebo upadajú. V úzkej spolupráci s členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi bude cieľom iniciatívy prekonať prekážky, ktoré bránia v raste, a pomáhať regionálnym hospodárstvam pri transformácii a diverzifikácii smerom k novým udržateľným hospodárskym odvetviam zameraným na budúcnosť.

Z všeobecného hľadiska EÚ zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia regiónov a obcí, aby mohli riešiť výzvy a učiť sa od seba navzájom namiesto toho, aby uplatňovali nediferencovaný prístup pre všetkých. Poskytuje členským štátom a regiónom prostriedky na to, aby si mohli naplniť svoje špecifické potreby pri transformácii prostredníctvom inteligentnej špecializácie. V nedávno vydanom oznámení o posilňovaní inovácie v regiónoch Európy 63 sa uvádzajú spôsoby maximalizácie potenciálu Európy vďaka inteligentnej špecializácii v rámci spolupráce medzi úrovňou EÚ a národnou a regionálnou úrovňou, ako napr. v rámci platformy pre modernizáciu priemyslu 64 .

Sú potrebné ďalšie opatrenia na uľahčenie hlbšej strategickej medziregionálnej spolupráce v rámci priemyselných hodnotových reťazcov. Potrebujeme posilniť schopnosti miestnych komunít vyrovnávať sa so sociálnymi a hospodárskymi zmenami a prispôsobovať sa im. Skúsenosti so sociálnymi podnikmi a inovátormi poskytujú návod, ako budovať sociálnu odolnosť v komunitách tým, že sa budú riešiť špecifické spoločenské potreby a zároveň sa bude generovať hospodárska činnosť a vytvárať pracovné miesta. Sociálna zodpovednosť podnikov je takisto dôležitá v záujme dosiahnutia udržateľnosti, pričom pomáha zlepšiť konkurencieschopnosť a inovatívnosť podnikov vzhľadom na meniace sa preferencie spotrebiteľov.

Intenzívny dialóg medzi priemyslom, odborovými zväzmi a inými zainteresovanými stranami pomáha predvídať zmeny a prispôsobovať sa budúcim potrebám. Prvý Deň európskeho priemyslu, ktorý sa konal vo februári 2017, predstavoval začiatok komplexného dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. V tomto úsilí budeme pokračovať s cieľom vytvoriť otvorené a inkluzívne fórum na podporu spolupráce a sledovanie pokroku pri vykonávaní stratégie EÚ pre priemyselnú politiku. Tento proces bude takisto vychádzať z úvah existujúcich skupín naviazaných na iniciatívy EÚ v oblasti priemyselnej politiky 65 . Napríklad Deň európskeho priemyslu sa v roku 2018 okrem iného zameria na diskusie o technológiách budúcnosti na základe činnosti skupiny na vysokej úrovni pre kľúčové podporné technológie 66 a prispeje k programu strategického fóra pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu.

10.Závery

Medzi členskými štátmi, európskymi inštitúciami a príslušnými zainteresovanými stranami vrátane popredných predstaviteľov európskeho priemyslu existuje veľká miera zhody o potrebe spojiť sily a vytvoriť komplexnú a holistickú stratégiu pre konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj o hlavných prvkoch, ktoré by takáto stratégia mala zahŕňať.

V tomto oznámení sa stanovuje hlavné smerovanie a priority tejto komplexnej stratégie pre priemyselnú politiku. Ide o stratégiu, ktorá posilňuje priemyselné odvetvia tak, aby sa v nich vytvárali pracovné miesta a rast, ktorá chráni svoje regióny a pracovníkov najviac postihnutých zmenami v priemysle a ktorá posilňuje a chráni vedúce postavenie Európy, jej konkurencieschopnosť a rozvoj špičkových technológií. Táto stratégia predstavuje dôležitý referenčný bod a umožní vytvoriť ucelenejší prístup, pokiaľ ide o spôsob navrhovania, vytvárania a vykonávania našich politík, predpisov a finančných programov.

Hoci sa podnikli dôležité kroky, ešte je potrebné uskutočniť omnoho viac, aby sa táto stratégia zaviedla v plnom rozsahu a aby priemysel a naši občania vo všetkých regiónoch EÚ mali šancu využiť budúce príležitosti. Zodpovednosť za túto stratégiu je spoločnou zodpovednosťou a závisí od úsilia, spolupráce a zodpovednosti inštitúcií EÚ, vnútroštátnych a regionálnych aktérov, a najmä od aktívneho zapojenia samotného priemyslu.

Monitorovanie pokroku pri vykonávaní tejto stratégie pre priemyselnú politiku a identifikácia ďalších opatrení potrebných na všetkých úrovniach (medzinárodnej, celoúnijnej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej) si vyžadujú otvorené a inkluzívne fórum pre dialóg založené na spolupráci. Všetky zainteresované strany by mali mať príležitosť prispieť do tohto procesu.

Komisia bude každý rok organizovať Deň priemyslu za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán. Konať sa bude pred jarným zasadaním Európskej rady a jeho cieľom bude zaistiť, aby boli naše politiky na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni koordinované tak, aby európsky priemysel vytváral pracovné miesta a prinášal rast a inovácie v Európe. Jeho cieľom je ďalej upozorniť na novo vznikajúce priemyselné, spoločenské a environmentálne trendy, ktoré si môžu vyžadovať politickú odozvu.

Výsledky Dňa priemyslu Komisia predstaví na zasadaní okrúhleho stola na vysokej úrovni venovaného priemyslu, ktorý sa má zriadiť v roku 2018 a na ktorom sa zúčastnia zástupcovia vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, priemyselných odvetví, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Okrúhly stôl na vysokej úrovni venovaný priemyslu bude poskytovať spätnú väzbu k iniciatívam a opatreniam Komisie a poradenstvo pri vykonávaní priemyselnej politiky na rôznych úrovniach.

Deň európskeho priemyslu a okrúhly stôl na vysokej úrovni venovaný priemyslu budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečení toho, aby sa ciele v oblasti konkurencieschopnosti priemyslu rozhodným spôsobom zohľadnili v politikách na všetkých úrovniach. S cieľom vytvoriť nevyhnutný impulz bude Komisia aj naďalej úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a víta skutočnosť, že Európska rada bude pravidelne hodnotiť pokrok v tejto oblasti.

(1)

Do týchto údajov sú zahrnuté údaje z výrobného a ťažobného priemyslu a zo sieťových odvetví. Nezahŕňajú údaje týkajúce sa služieb pre podniky a stavebníctva, ktoré sú však úzko prepojené s priemyslom EÚ, a to najmä vzhľadom na narastajúcu úlohu hodnotových reťazcov a servitizácie.

(2)

http://www.europarl.europa.eu/the-president/en/newsroom/speech-by-the-president-of-the-european-parliament-antonio-tajani-to-the-european-council-meeting-on-22-june-2017

(3)

Pozri diskusný dokument Komisie o využívaní globalizácie, COM(2017) 240.

(4)

Odkazy na EÚ-27 v celom texte znamenajú Európsku úniu bez Spojeného kráľovstva.

(5)

Ako už bolo uvedené (poznámka pod čiarou 1), do týchto údajov nie sú zahrnuté údaje týkajúce sa služieb pre podniky a stavebníctva.

(6)

Údaje za rok 2016 sú predbežné.

(7)

Európsky monitor pracovných miest 2017.

(8)

Údaje OECD vychádzajúce z počtu zamestnaných osôb.

(9)

Priemerná miera investícií v období rokov 1996 – 2007 dosahuje 21,4 %.

(10)

Ako napríklad Južná Kórea a Japonsko. Pozri Európsky prehľad výsledkov inovácie 2017.

(11)

COM(2014) 903, COM(2015) 192, COM(2015) 468, COM(2015) 550, COM(2016) 381.

(12)

COM(2015) 80, COM(2015) 614, COM(2016) 739.

(13)

COM(2017) 358.

(14)

Hodnotiaca tabuľka programu REFIT https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/overview-law-making-process/evaluating-and-improving-existing-laws/reducing-burdens-and-simplifying-law/refit-making-eu-law-simpler-and-less-costly_en . Napríklad sa očakáva, že nové jednotné kontaktné miesto pre DPH pri predaji cez internet a harmonizované všeobecné pravidlá ochrany údajov, ktoré nahrádzajú 28 súborov národných pravidiel, ušetria podnikom v odhade 2,3 miliardy EUR ročne.

(15)

https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/overview-law-making-process/evaluating-and-improving-existing-laws/reducing-burdens-and-simplifying-law/refit-platform_en

(16)

Prispejte k tvorbe právnych predpisov EÚ na webovom sídle: http://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say_en .

(17)

COM(2016) 155, COM(2016) 705, COM(2016) 950.

(18)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe.

(19)

COM(2016) 356.

(20)

COM(2016) 358.

(21)

COM(2016) 820, COM(2016) 821, COM(2016) 822, COM(2016) 824.

(22)

COM(2017) 255, COM(2017) 256, COM(2017) 257.

(23)

COM(2016) 381.

(24)

Model sa zavádza ako pilotný projekt v šiestich odvetviach, a to automobilový priemysel, obranný priemysel, námorné technológie, textilný priemysel, odevný priemysel, kožiarsky a obuvnícky priemysel, vesmírny priemysel a cestovný ruch: https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/skills_en .

(25)

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-skills-jobs-coalition.

(26)

COM(2017) 250.

(27)

Kombinovaný hospodársky vplyv automatizácie poznatkov, práce, robotov a autonómnych vozidiel bude podľa odhadov do roku 2025 dosahovať 12 biliónov EUR ročne vrátane zvýšenia produktivity. Pozri COM(2017) 228.

(28)

Podiel Európy na svetových trhoch dosahuje 33 %, pokiaľ ide o robotiku, 30 % , pokiaľ ide o zabudované systémy, 55 %, pokiaľ ide o automobilové polovodiče, 20 %, pokiaľ ide o polovodičové zariadenia a 20%, pokiaľ ide o fotonické komponenty.

(29)

Podľa štúdie Rolanda Bergera o digitálnej pripravenosti priemyslu približne 60 % veľkých priemyselných podnikov a viac ako 90 % MSP zaostáva v oblasti digitálnych inovácií

(30)

Správa o digitálnom pokroku Európy, SWD(2017) 160.

(31)

COM(2016) 180.

(32)

Pätnásť členských štátov už zaviedlo národné iniciatívy a šesť iniciatív sa pripravuje. Cieľom je osloviť všetky členské štáty do konca tohto roka.

(33)

COM(2016) 176.

(34)

COM(2016) 179.

(35)

COM(2017) 228.

(36)

JOIN(2017) 450, COM(2017) 476, COM(2017) 477, COM(2017) 478, COM(2017) 489, JOIN(2017) 6100, COM(2017) 474.

(37)

Ako napr. mikroelektronika, fotonika, robotika, cloud computing a umelá inteligencia. V rámci programu Horizont 2020 sa plánujú investície do kľúčových digitálnych technológií vo výške 3,4 miliardy EUR. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa investuje viac ako 17 miliárd EUR do digitalizácie priemyslu, verejných správ, vzdelávania, širokopásmového pripojenia, digitálneho výskumu a inovácií a postupného zavádzania digitálnych riešení. Z ostatných európskych štrukturálnych a investičných fondov sa investujú ďalšie 4 miliardy EUR do širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach a do digitálnych zručností.

(38)

Európsky priemysel znižuje svoju energetickú náročnosť od roku 2000, a to najmä v dôsledku európskych iniciatív a právnych predpisov, dvakrát rýchlejšie než Spojené štáty americké. Keďže energia je dôležitou nákladovou položkou v Európe, toto viedlo k zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ. Konkurencieschopnosť priemyslu sa zároveň zvýšila vďaka efektívnejšiemu využívaniu energie v priemyselných procesoch a prevádzke zariadení. Požiadavky na ekodizajn vzťahujúce sa na výrobky používané v priemyselných procesoch a na vybavenie znižujú spotrebu energie a náklady na energiu v priemysle.

(39)

Podľa VDI centra pre efektívne využívanie zdrojov (VDI ZRE) predstavujú suroviny vo výrobnom odvetví hlavnú nákladovú položku (44 % v porovnaní s 18 % nákladov práce, 3 % nákladov na dane a 2 % nákladov na energie).

(40)

COM(2017) 490.

(41)

Z programu Rezerva pre nových účastníkov (NER300) sa pridelilo 2,1 miliardy EUR na 39 vysokoinovatívnych projektov. Predpokladá sa, že v období po roku 2020 sa kvóty podľa systému EÚ na obchodovanie s emisiami vyčlenia na vytvorenie Inovačného fondu, z ktorého by sa mali podporovať rozsiahle demonštračné činnosti týkajúce sa vysokoinovatívnych nízkouhlíkových technológií pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, energiu z obnoviteľných zdrojov a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Z Modernizačného fondu sa bude podporovať modernizácia odvetvia energetiky v desiatich členských štátoch s najnižšími príjmami.

(42)

COM(2016) 860.

(43)

COM(2016) 501, COM(2017) 283.

(44)

Okrem toho priemyselné fórum pre čistú energiu bude takisto podporovať priemysel pri využívaní nových príležitostí na rast v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a stavebníctva.

(45)

Ako napr. v prípade účelového fondu v Nord-Pas-de-Calais, ktorý zlučuje Európsky fond regionálneho rozvoja, EFSI a súkromných aktérov: http://www.eib.org/infocentre/press/releases/all/2015/2015-237-nord-pas-de-calais-15-meur-dans-un-fonds-dinvestissement-dedie-a-la-troisieme-revolution-industrielle.htm.

(46)

EÚ poskytuje pravidlá štátnej pomoci (úradný vestník C 188 z 20. Júna 2014), ktoré majú osobitne za cieľ podnecovať členské štáty k tomu, aby nasmerovali verejné finančné prostriedky do takých integrovaných projektov, ktoré majú jasné pozitívne vedľajšie účinky na väčšiu časť Únie, ako sú napríklad projekty týkajúce sa kľúčových podporných technológií: kľúčové podporné technológie sú náročné na vedomosti a charakterizuje ich vysoká intenzita výskumu a vývoja, rýchle inovačné cykly, vysoké kapitálové výdavky a vysokokvalifikované pracovné miesta – COM/2012/0341.

(47)

Komplexnejší prehľad týkajúci sa preskúmania akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania nájdete v dokumente COM(2017) 292.

(48)

COM(2016) 950.

(49)

COM(2017) 295.

(50)

Podľa Eurostatu vzniklo v roku 2014 v EÚ 2,6 milióna nových podnikov, ktoré vytvorili takmer 4 milióny nových pracovných miest.

(51)

COM(2016) 733.

(52)

V roku 2018 Komisia zriadi skupinu odborníkov na vysokej úrovni pre klastre, ktorá má poskytovať odporúčania o tom, ako lepšie využívať klastre ako strategický nástroj priemyselnej politiky. Ako sa uvádza v oznámení o inteligentnej špecializácii, skupinu bude svojou činnosťou podporovať Európske fórum o klastrovej politike, ktoré pôsobí v rámci Európskeho strediska pre klastre a priemyselné zmeny.

(53)

Komisia podporuje vytváranie inkubačných sietí pre inovácie založené na tvorivosti a partnerstvá (medzi tvorivými ľuďmi, tradičnou výrobou, informačnými technológiami a vedou) prostredníctvom programu COSME, programu Kreatívna Európa a jeho fondu nástroja záruk pre kultúrne a kreatívne sektory, Európskeho fondu pre strategické investície a štrukturálnych fondov. Komisia podnikne kroky na posilnenie prepojenia a súdržnosti medzi týmito rôznymi nástrojmi.

(54)

Komisia predložila súbor opatrení na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Zahŕňajú nové pravidlá týkajúce sa transparentnosti pre sprostredkovateľov, ktorí navrhujú a propagujú systémy daňového plánovania. Členské štáty sú okrem toho teraz povinné automaticky si vymieňať veľké množstvo informácií o príjmoch a majetku držaných fyzickými osobami a subjektmi v zahraničí.

(55)

Pozri COM(2013) 122.

(56)

Dekarbonizácia fondu budov, energie z obnoviteľných zdrojov, skladovanie energie, elektromobilita a mestské dopravné systémy.

(57)

Koncepcia kľúčových podporných technológií sa používa v rozsiahlej miere na formovanie politík a financovanie programov v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Vzhľadom na ďalekosiahle a rýchle zmeny v oblasti priemyslu a technológií skupina preskúma zoznam technológií a bude poskytovať poradenstvo o tom, ako maximalizovať ich využitie v priemysle a takisto ako maximalizovať prínosy pre európske hospodárstvo, spoločnosť a občanov.

(58)

Od nášho vývozu do sveta závisí 31 miliónov pracovných miest v EÚ.

(59)

EÚ v tejto súvislosti posilňuje monitorovanie a vykonávanie obchodných dohôd prostredníctvom stratégie pre prístup na trh. Pozri napríklad Správu o prekážkach obchodu a investícií [COM(2017) 338], v ktorej sa uvádza, že v roku 2016 bolo odstránených až 20 existujúcich obchodných prekážok – vrátane viacerých dlhotrvajúcich – vo viacerých odvetviach v dvanástich rôznych krajinách na celom svete, vďaka čomu vznikli ďalšie významné príležitosti na vývoz.

(60)

COM(2013) 191, COM(2013) 192.

(61)

COM(2016) 721.

(62)

COM(2017) 494, COM(2017) 487.

(63)

COM(2017) 376.

(64)

Komisia spustí okrem iného pilotnú akciu na poskytovanie spoločnej a na mieru prispôsobenej podpory v záujme riešenia špecifických problémov regiónov, ktoré sú v kritickej situácii alebo upadajú. V úzkej spolupráci s členskými štátmi a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi bude cieľom iniciatívy prekonať prekážky, ktoré bránia v raste, a pomáhať regionálnym hospodárstvam pri transformácii a diverzifikácii smerom k novým udržateľným hospodárskym odvetviam zameraným na budúcnosť.

(65)

Okrem iného napr. Európska platforma národných iniciatív v oblasti digitalizácie priemyslu.

(66)

Skupina expertov Komisie: Strategická skupina na vysokej úrovni pre priemyselné technológie v rámci programu Horizont 2020.