EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli29. 6. 2017
COM(2017) 341 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o výmene informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov (ECRIS)
{SWD(2017) 242 final}
1. Úvod
Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) začal fungovať v apríli 2012. Jeho fungovanie je upravené v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) 1 a v rozhodnutí Rady zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/316/SVV 2 .
Účelom tohto systému je zlepšiť bezpečnosť občanov v rámci európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tak, že sa umožní účinná výmena informácií členských štátov o predchádzajúcich odsúdeniach v trestných konaniach vynesených trestnými súdmi v EÚ.
V tejto správe sa uvádza prvá štatistická správa Komisie o výmene informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi prostredníctvom systému ECRIS, ako sa predpokladá v článku 7 rozhodnutia Rady 2009/316/SVV.
1.1. Všeobecné zásady systému ECRIS
Systém ECRIS je založený na decentralizovanej architektúre, prepája členské štáty a umožňuje im účinnú výmenu informácií z registrov trestov.
·Na účely systému ECRIS každý členský štát určí ústredný orgán (prípadne viacero ústredných orgánov) ako jednotné kontaktné miesto a zverí mu všetky zodpovednosti podľa rámcového rozhodnutia o ECRIS.
·Informácie sa medzi ústrednými orgánmi členských štátov vymieňajú elektronicky pomocou normalizovaného formátu, ktorý umožňuje účinnú a okamžite zrozumiteľnú komunikáciu vo všetkých jazykoch EÚ a v rámci krátkych lehôt (10 alebo 20 dní).
·Členský štát, ktorý odsúdil občana iného členského štátu, má právnu povinnosť prostredníctvom systému ECRIS oznámiť čo najskôr členskému štátu, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, informácie súvisiace s odsúdením vrátane nasledujúcich aktualizácií (oznámenia o nových odsúdeniach a aktualizáciách).
·Členský štát štátnej príslušnosti dotknutých osôb teda uchováva centrálny register všetkých odsúdení vynesených v EÚ trestnými súdmi voči jeho štátnym príslušníkom. Je povinný uchovávať a aktualizovať všetky informácie získané prostredníctvom systému ECRIS a poskytovať úplné informácie z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS (odpovede na žiadosti), keď ho o to požiada iný členský štát (žiadosti o informácie).
·K výmene informácií o odsúdení musí dochádzať na účely trestného konania, a ak to povoľuje vnútroštátne právo, dochádza k nej aj na iné účely, napríklad na účely administratívnych postupov, zamestnania, vydávania licencií atď.
·Hoci je systém ECRIS vytvorený najmä na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch EÚ, prostredníctvom tohto systému sa môžu vymieňať informácie aj o štátnych príslušníkoch tretích krajín a o osobách bez štátnej príslušnosti (ďalej len „TCN“). Komisia v rovnakom balíku, ktorý obsahuje aj túto štatistickú správu, predložila aj návrh doplňujúcich právnych predpisov, na základe ktorých sa vytvorí ústredný systém ECRIS-TCN na podporu účinnej výmeny informácií o TCN prostredníctvom systému ECRIS.
Podľa rámcového rozhodnutia boli členské štáty do 27. apríla 2012 povinné systém z právneho a technického hľadiska implementovať, vytvoriť vzájomné elektronické prepojenia a začať vykonávať výmeny informácií v súlade s uvedenými všeobecnými zásadami.
1.2. Právne základy systému ECRIS a štatistické údaje
Všeobecné zásady výmeny informácií a fungovania systému sú upravené v rámcovom rozhodnutí 2009/315/SVV.
Na základe rozhodnutia Rady 2009/316/SVV sa vytvoril normalizovaný formát na elektronickú výmenu informácií z vnútroštátnych registrov trestov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o informácie o trestnom čine, ktorý viedol k odsúdeniu, a o informácie o obsahu odsudzujúceho rozsudku. V rozhodnutí sa stanovili aj ďalšie všeobecné a technické prostriedky vykonávania týkajúce sa organizácie a uľahčovania výmeny informácií.
Rada prijala aj ďalšie podrobné pravidlá prevádzkovania systému ECRIS vrátane obchodnej analýzy, podrobných technických špecifikácií a štatistických informácií 3 .
V súlade s tým systém automaticky zhromažďuje neosobné štatistické údaje na účely monitorovania fungovania a účinnosti systému ECRIS, ako aj súladu výmen informácií členských štátov s právnym rámcom systému ECRIS.
V podrobných technických špecifikáciách systému ECRIS sa v súčasnosti uvádza 225 ukazovateľov určených na monitorovanie systému ECRIS. Systém tieto štatistiky vytvára automaticky na vnútroštátnej úrovni a členské štáty ich raz za mesiac posielajú Európskej komisii.
V článku 7 rozhodnutia Rady 2009/316/SVV sa uvádza:
„Útvary Komisie pravidelne uverejňujú správu o výmene informácií z registra trestov prostredníctvom systému ECRIS najmä na základe štatistiky uvedenej v článku 6 ods. 2. Táto správa sa uverejní prvýkrát rok po predložení správy uvedenej v článku 13 ods. 3 rámcového rozhodnutia.“
Uvedená správa o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV bola prijatá 19. januára 2016 4 . Komisia sa rozhodla predložiť svoju prvú štatistickú správu podľa článku 7 v balíku spolu s návrhom nariadenia o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (systém ECRIS-TCN) 5 , ktorý doplní súčasný systém ECRIS.
V tejto správe sa uvádza prehľad využívania a praktického vykonávania systému ECRIS od jeho spustenia v apríli 2012 do 31. decembra 2016 s dôrazom na rok 2016. Účelom tejto správy je predstaviť súlad výmen zo strany členských štátov s právnym rámcom systému ECRIS a identifikovať prípadné problémy s účinnosťou systému s cieľom dosiahnuť nápravu situácie.
Zatiaľ čo štatistiky predstavujúce všeobecný prehľad sa vzťahujú na celé päťročné obdobie prevádzky systému ECRIS, porovnávacie štatistické údaje o všetkých členských štátoch, ako aj štatistické tabuľky s informáciami o jednotlivých členských štátoch uvedené v oddiele 2 prílohy, sa vzťahujú len na výmeny v rámci systému ECRIS v období rokov 2014 – 2016. Rozhodnutie vybrať na túto analýzu posledné tri roky prevádzky systému ECRIS bolo motivované skutočnosťou, že v roku 2014 sa dosiahol významný počet 25 vzájomne prepojených členských štátov, a preto od tohto momentu je možné predpokladať, že štatistické údaje poskytujú reprezentatívny prehľad o skutočnej situácii.
Správa je založená na štatistikách, ktoré automaticky vytvára systém a členské štáty ich posielajú Komisii. Z 225 štatistických ukazovateľov stanovených pre ECRIS sa vybrali tie, ktoré zaručujú uverejnenie najrelevantnejších a najzmysluplnejších štatistických informácií.
Od členských štátov sa požadovalo aj predloženie štatistík o počte odsúdení štátnych príslušníkov iných členských štátov (osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov EÚ) vynesených na ich území, aby bolo možné predložiť prehľad o vykonávaní postupu oznamovania.
V správe sa uvádzajú údaje o odsúdeniach z 24 členských štátov. Bulharsko, Cyprus, Dánsko a Slovinsko Komisii údaje nepredložili.
2. Hlavné zistenia
·Všetkých 28 členských štátov je aktívnych v systéme ECRIS, ale chýba 24 % z možných prepojení
Po piatich rokoch prevádzky systému ECRIS je v súčasnosti všetkých 28 členských štátov pripojených k systému ECRIS, pričom Slovinsko a Portugalsko sa pripojili v januári 2017. Žiadny z členských štátov si však nevymieňa informácie prostredníctvom systému ECRIS so všetkými 27 ostatnými členskými štátmi. Na konci roka 2016 bolo vytvorených len 76 % z celkového počtu možných prepojení. Ešte stále Cieľ, aby bol každý členský štát prepojený prostredníctvom systému ECRIS so všetkými ostatnými členskými štátmi a vymieňal si s nimi informácie, teda ešte dosiahnutý nebol.
·V roku 2016 boli vymenené 2 milióny správ
Do konca roka 2012 bolo medzi všetkými prepojenými členskými štátmi vymenených 300 000 správ; tento počet sa v roku 2016 zvýšil na takmer 2 milióny, pričom priemerne došlo k výmene 165 000 správ za mesiac. V súčasnosti počet oznámení o nových odsúdeniach, počet žiadostí a počet odpovedí na žiadosti predstavuje približne 350 000 v každej kategórii ročne. Z hľadiska celkového počtu týchto troch typov správ odoslaných v roku 2016 boli najaktívnejšie tieto členské štáty: DE (24,9 %), nasleduje UK (13,7 %), IT (7,7 %), PL (6,6 %) a RO (5,5 %).
·V rámci odpovedí sa v jednej tretine prípadov preukázali predchádzajúce odsúdenia v trestnom konaní
Od prvého roku prevádzky systému ECRIS prišla na 31 % žiadostí o informácie o predchádzajúcich odsúdeniach dotknutej osoby odpoveď s informáciami o predchádzajúcich odsúdeniach v trestnom konaní. To znamená, že v prípade 31 % žiadostí už dotknutá osoba bola raz alebo viackrát odsúdená v inom štáte Únie. To dokazuje hodnotnosť systému ECRIS ako nástroja na získavanie informácií z registrov trestov. V roku 2016 viac ako 105 000 odpovedí obsahovalo informácie o predchádzajúcich odsúdeniach v trestnom konaní.
·Stabilizovaný trend oznamovania
Od roku 2014, keď počet prepojených členských štátov dosiahol 25, sa počet oznámení nových odsúdení postupne stabilizoval až v roku 2016 dosiahol úroveň 330 000 oznámení. Toto obdobie nasleduje po období značného prvotného rastu, keď sa nové členské štáty pripojili k sieti a vytvorili viac prepojení. Očakáva sa, že so zvyšovaním miery vytvorených prepojení smerom k 100 % sa tento počet ešte zvýši bez ohľadu na počet odsúdení.
·Výrazné zvýšenie počtu žiadostí o informácie a odpovedí
Za posledných pät rokov sa výrazne zvýšil počet žiadostí o informácie a odpovedí na tieto žiadosti, pričom v roku 2016 dosiahol hranicu 364 000 žiadostí a 350 000 odpovedí. Je to pozitívny signál toho, že v členských štátoch si čoraz viac uvedomujú, že je potrebné používať systém ECRIS na požadovanie informácií na účely trestných konaní, ako aj na iné účely, napr. pri zamestnávaní nových zamestnancov, a to najmä v prípade pracovných miest, ktoré zahŕňajú priamy a pravidelný kontakt s deťmi, kde sa uplatňuje smernica 2011/93/EÚ 6 .
·Výrazné rozdiely medzi činnosťami a pracovnou záťažou jednotlivých členských štátov v rámci systému ECRIS
Niektoré členské štáty odošlú výrazne viac žiadostí o informácie ako ich dostanú. V roku 2016 to platilo pre DE, UK, AT a CZ. Ďalšie členské štáty sa musia vyrovnať so značnou pracovnou záťažou súvisiacou s odpovedaním na žiadosti, zatiaľ čo ony samy posielajú menej žiadostí: PL, RO, SK, LT, IT, BG, LV, HU, HR, IE, EL, EE. Pracovná záťaž niektorých ďalších členských štátov súvisí zväčša s tým, že členským štátom, ktorých je páchateľ štátnym príslušníkom, odosielajú veľký počet oznámení o nových odsúdeniach, zatiaľ čo samy posielajú menej žiadostí: IT, BE, ES, FR, CY.
·Neoznamujú sa všetky odsúdenia a aktualizácie
Medzi najaktívnejšie členské štáty z hľadiska počtu odoslaných oznámení o nových odsúdeniach v roku 2016 patrili DE (29,7 % zo všetkých odoslaných oznámení), IT (19,0 %), BE (13,6 %), UK (9,9 %), ES (9,0 %) a FR (5,2 %).
Na druhej strane niektoré členské štáty vôbec neposielajú oznámenia o nových odsúdeniach (EL) alebo posielajú len málo oznámení v pomere k populácii štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ 7 (BG, EE, HR, LT, LV, MT, RO v roku 2016; BG, EE, LV, HR, LT v roku 2015; BG, EE, HR, LT, LV, RO, SK v roku 2014). Ak sa systematicky a spoľahlivo neoznamujú odsúdenia, môže to viesť k tomu, že páchatelia uniknú svojej zločinnej minulosti alebo budú môcť znovu spáchať rovnaké trestné činy.
Aktualizácie zaslaných informácií o odsúdeniach predstavovali v roku 2016 v priemere 27 % všetkých oznámení. Niektoré členské štáty vôbec neodoslali aktualizácie oznámení zaslaných v minulosti (BG, DK, EE, EL, LV, RO v roku 2016; BG, DK, FI, EL v roku 2015; DK, EE, FI, EL, HR, RO v roku 2014) alebo odoslali len malý počet takýchto správ (HR, LT, LU v roku 2016; EE, HR, LT, LU, LV, RO v roku 2015; BG, HU, IE, LT, LU, LV, SK v roku 2014). Ak sa informácie o odsúdeniach neaktualizujú, vedie to k tomu, že členský štát štátnej príslušnosti dotknutej osoby spracúva zastarané a nespoľahlivé informácie a tieto informácie sa ďalej šíria.
·Systém ECRIS sa nie vždy používa na vyžiadanie informácií o predchádzajúcich odsúdeniach
Najväčší počet žiadostí v roku 2016 odoslali tieto členské štáty: DE (38,6 %), nasleduje UK (26,7 %), CZ (10,1 %), AT (6,9 %), ES (3,7 %) a FR (3,5 %). Niektoré členské štáty však vôbec neodoslali žiadosti o informácie (EL) alebo ich odoslali len málo (BG, CY, HU, IT, MT, SK v roku 2016; BG, HU, IT, SK v roku 2015; BG, EE, HR, HU, IT, SK v roku 2014). To vedie k situácii, že trestné súdy by mohli vydávať rozsudky bez toho, aby vedeli o predchádzajúcich odsúdeniach v iných členských štátoch, čo je v rozpore s požiadavkami stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2008/675/SVV 8 . Nedostatočné informácie o predchádzajúcich odsúdeniach bránia aj využitiu spoľahlivých informácií o odsúdení na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním (ako sú kontroly pred prijatím do zamestnania), a preto vedú k nižšej miere predchádzania trestnej činnosti.
·V roku 2016 zostalo približne 14 000 žiadostí o informácie (3,9 %) bez odpovede
Vo väčšine členských štátov bol počet doručených odpovedí mierne nižší ako počet odoslaných žiadostí o informácie, pričom v roku 2016 predstavoval tento rozdiel v priemere asi 3,9 %. Medzi štáty, ktoré neodpovedali na najvyšší percentuálny podiel doručených žiadostí o informácie, patrili: CY (66,1 %), EL (34,9 %), IT (20 %) a LV (17,8 %).
·V roku 2016 na takmer 13 000 žiadostí (3,6 %) neprišla odpoveď v zákonnej lehote
V roku 2016 na takmer 13 000 žiadostí neprišla odpoveď v zákonnej lehote. Predstavuje to 3,6 % z celkového počtu žiadostí. Medzi štáty, ktoré majú najväčší problém dodržiavať lehoty, patria: EL (na 28,1 % žiadostí, ktoré EL prijalo, nedokázalo odpovedať v stanovenej lehote), FI (21,5 %), EE (20,5 %), RO (9,3 %) a IT (5,28 %).
·Systém ECRIS sa čoraz viac používa aj na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním
V období prevádzky systému ECRIS bolo v priemere 81 % všetkých žiadostí podaných na účely trestného konania a 19 % na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním. V roku 2016 dosiahol počet žiadostí na iné účely až 22 % (takmer 79 000 žiadostí). Žiadosti jednotlivcov o informácie o ich vlastnom výpise z registra trestov tvoria najväčší podiel žiadostí na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním – 68 % zo všetkých žiadostí na iné účely a 15 % zo všetkých podaných žiadostí.
·Súčasný systém ECRIS sa zriedka využíva v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín
V priemere 90 % zo všetkých žiadostí sa týka občanov Európskej únie a približne 10 % žiadostí sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti. Počet žiadostí o informácie o TCN dosiahol v roku 2016 viac ako 33 000. Očakáva sa, že doplnenie systému ECRIS o vyhradený centralizovaný systém pre TCN (ako Komisia navrhuje v rámci balíka, ktorý zahŕňa aj túto správu) povedie k výraznému zvýšeniu počtu žiadostí týkajúcich sa TCN.
3. Výmeny ECRIS v číslach
3.1. Pripojené členské štáty
Členský štát sa považuje za pripojený k systému ECRIS, ak si vymieňa informácie z registrov trestov aspoň s jedným pripojeným partnerom. K dnešnému dňu je k systému ECRIS pripojených všetkých 28 členských štátov, ktoré si vymieňajú informácie z registrov trestov aspoň s jedným iným členským štátom, pričom posledné členské štáty (SI a PT) sa pripojili v januári 2017. Časový priebeh pripojení k sieti ECRIS je uvedený v oddiele 1.1 prílohy.
Systém ECRIS je decentralizovaný systém, v rámci ktorého by mali byť navzájom prepojené všetky členské štáty. Najvyšší možný celkový počet prepojení pri takomto usporiadaní je 756 (27 × 28). Hoci sú v súčasnosti k systému ECRIS pripojené už všetky členské štáty, žiadny z nich si cez systém ECRIS nevymieňa informácie so všetkými ostatnými 27 členskými štátmi.
V nasledujúcom grafe je znázornený počet prepojení jednotlivých členských štátov v apríli 2017.
V rámci systému ECRIS bolo na začiatku (v roku 2012) 173 prepojení z možných 756 prepojení (pri 28 aktívnych členských štátoch). Na konci piateho roka prevádzky systému (t. j. na konci roka 2016) bolo vytvorených 575 prepojení, čo predstavuje 76 % z celkového počtu možných prepojení a 88 % z funkčných prepojení (SI a PT v tom čase ešte neboli pripojené k systému ECRIS). Vývoj počtu prepojení v jednotlivých rokoch je uvedený v oddiele 1.1 prílohy.
V roku 2017 štyri členské štáty (AT, ES, UK a IE) dosiahli najvyšší počet funkčných prepojení (26).
Ešte stále teda treba dosiahnuť konečný cieľ – aby bol každý členský štát prepojený prostredníctvom systému ECRIS so všetkými ostatnými členskými štátmi a vymieňal si s nimi informácie.
3.2. Celkový počet vymenených správ
V nasledujúcom grafe je znázornený rýchlo rastúci ročný počet správ vymenených medzi pripojenými členskými štátmi od spustenia systému ECRIS v apríli 2012 do 31. decembra 2016. Pri analýze údajov za rok 2012 treba mať na pamäti, že v danom roku systém fungoval len 8 mesiacov.
Ku koncu roka 2012 bolo medzi všetkými prepojenými členskými štátmi vymenených 300 000 správ. Tento počet sa v roku 2016 zvýšil na takmer 2 milióny, pričom priemerne došlo k výmene 165 000 správ za mesiac. V týchto počtoch sú zahrnuté všetky typy správ: oznámenia, aktualizácie, žiadosti, odpovede, zamietnutia, iné odpovede, výmeny dodatočných informácií atď.
V nasledujúcom grafe je znázornený trend oznámení, žiadostí a odpovedí na žiadosti počas piatich rokov prevádzky systému ECRIS. V tomto grafe sú zohľadnené len oznámenia o nových odsúdeniach (t. j. bez aktualizácií). Odpovede zahŕňajú odpovede na žiadosti, zamietnutia žiadostí a iné odpovede 9 .
V súčasnosti počet oznámení, žiadostí a odpovedí na žiadosti predstavuje približne 350 000 ročne v každej jednotlivej kategórii.
Od roku 2014, keď počet prepojených členských štátov dosiahol 25, sa počet oznámení nových odsúdení postupne stabilizoval po počiatočnom výraznom raste, ktorý úzko súvisel s tým, že sa k sieti pripájali nové členské štáty a vytvárali viac vzájomných prepojení. Očakáva sa, že so zvyšovaním miery vytvorených prepojení až na 100 % sa tento počet ešte zvýši bez ohľadu na počet odsúdení.
Na druhej strane sa rýchlo zvyšuje počet žiadostí o informácie a počet súvisiacich odpovedí na žiadosti. Je to pozitívny signál toho, že v členských štátoch si čoraz viac uvedomujú, že je potrebné používať systém ECRIS na vyžiadanie informácií v priebehu trestného konania, aby bolo možné zohľadniť predchádzajúce odsúdenia v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/675/SVV. K tomuto pozitívnemu trendu prispieva aj rastúci počet žiadostí o informácie na účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním (napr. pri zamestnávaní najmä v prípade pracovných miest, ktoré zahŕňajú pravidelný kontakt s deťmi, kde sa uplatňuje smernica 2011/93/EÚ).
3.3. Počet oznámení, žiadostí a odpovedí za jednotlivé členské štáty
V nasledujúcom grafe je znázornený počet odoslaných oznámení o nových odsúdeniach, počet odoslaných žiadostí o informácie a odoslaných odpovedí za všetky prepojené členské štáty v roku 2016. Údaje za roky 2014 a 2015 sú uvedené v oddiele 1.2 prílohy.
Z hľadiska celkového počtu odoslaných správ 10 týchto troch typov boli najaktívnejšie tieto členské štáty:
– v roku 2016: DE (24,9 %), nasleduje UK (13,7 %), IT (7,7 %), PL (6,6 %) a RO (5,5 %),
– v roku 2015: DE (25,6 %), nasleduje UK (14,7 %), IT (9,1 %), PL (7,0 %) a RO (5,6 %),
– v roku 2014: DE (28,7 %), nasleduje IT (10,9 %), UK (9,7 %), FR (8,3 %) a PL (6,8 %).
Uvedené údaje preukazujú výrazné rozdiely medzi činnosťami a pracovnou záťažou jednotlivých členských štátov v rámci systému ECRIS.
Niektoré členské štáty odošlú oveľa viac žiadostí o informácie ako ich prijmú: DE, UK, AT a v roku 2016 aj CZ. Ďalšie členské štáty sa musia vyrovnať so značnou pracovnou záťažou súvisiacou s odpovedaním na žiadosti, zatiaľ čo ony samy posielajú menej žiadostí: PL, RO, SK, LT, IT, BG, LV, HU, HR, IE, EL, EE. Pracovná záťaž niektorých ďalších členských štátov súvisí zväčša s tým, že členským štátom, ktorých je páchateľ štátnym príslušníkom, odosielajú veľký počet oznámení o nových odsúdeniach, zatiaľ čo samy posielajú menej žiadostí: IT, BE, ES, FR, CY.
3.4. Oznámenia
V nasledujúcom grafe je znázornený počet oznámení, ktoré vydali všetky prepojené členské štáty v roku 2016, pričom sú rozdelené na oznámenia o nových odsúdeniach a oznámenia, ktorými sa aktualizujú oznámenia odoslané v minulosti. Údaje za roky 2014 a 2015 sú uvedené v oddiele 1.3 prílohy.
Počty oznámení, ktoré odoslali jednotlivé členské štáty, sa značne líšia, od takmer 100 000 (DE) až po nula oznámení o nových odsúdeniach (EL) za rok. Pri analýze týchto odlišností treba zohľadniť najmä dva faktory: veľkosť krajiny a počet odsúdení štátnych príslušníkov iných členských štátov (ďalej len „populácia štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ“). Podrobná analýza štatistík jednotlivých členských štátov je uvedená v oddiele 2 prílohy.
Z hľadiska odoslaných oznámení o nových odsúdeniach boli najaktívnejšie tieto členské štáty:
– v roku 2016: DE (29,7 %), nasleduje IT (19,0 %), BE (13,6 %), UK (9,9 %), ES (9,0 %) a FR (5,2 %),
– v roku 2015: DE (28,7 %), nasleduje IT (19,8 %), BE (12,5 %), UK (11,4 %), FR (6,3 %) a ES (5,9 %),
– v roku 2014: DE (30,0 %), nasleduje IT (20,8 %), FR (11,2 %), BE (8,4 %), UK (7,9 %) a ES (5,8 %).
Po zohľadnení všetkých odoslaných oznámení vrátane aktualizácií vyzerá uvedená klasifikácia veľmi podobne, ES sa však v poradí posunie na tretie miesto v roku 2016 a na štvrté miesto v rokoch 2014 a 2015.
Odoslané oznámenia o nových odsúdeniach tvorili v roku 2016 z celkového počtu v priemere 73,2 %, zatiaľ čo oznámenia o aktualizáciách v tomto roku tvorili zvyšných 26,8 %. Údaje za roky 2014 a 2015 sú uvedené v oddiele 1.3 v prílohy. Tento pomer sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; v niektorých členských štátoch je dvakrát viac aktualizácií ako oznámení (napr. AT, PL), v iných členských štátoch je počet v oboch týchto kategóriách správ takmer rovnaký (napr. ES, NL) a v ďalších členských štátoch tvoria aktualizácie len malý podiel zo všetkých oznámení (napr. BE, UK). V prípade DE, ktoré odosiela najviac oznámení, aktualizácie predstavujú približne 22 % všetkých odoslaných oznámení.
Na základe podrobnej analýzy štatistických údajov boli v tomto smere identifikované dva problémy.
Po prvé, niektoré členské štáty vôbec neposielajú oznámenia o nových odsúdeniach (EL) alebo posielajú len veľmi málo takýchto oznámení v pomere k populácii štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ (BG, EE, HR, LT, LV, MT, RO v roku 2016; BG, EE, LV, HR, LT v roku 2015; BG, EE, HR, LT, LV, RO, SK v roku 2014). V dôsledku toho tieto neoznámené odsúdenia neboli zaevidované v členskom štáte, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, a páchatelia mohli uniknúť dôsledkom svojej zločinnej minulosti.
Po druhé, niektoré členské štáty vôbec neposielajú aktualizácie svojich oznámení zaslaných v minulosti (BG, DK, EE, EL, LV, RO v roku 2016; BG, DK, FI, EL v roku 2015; DK, EE, FI, EL, HR, RO v roku 2014) alebo posielajú len malý počet takýchto správ (HR, LT, LU v roku 2016; EE, HR, LT, LU, LV, RO v roku 2015; BG, HU, IE, LT, LU, LV, SK v roku 2014). Ak odsudzujúci členský štát neodošle aktualizácie, vedie to k tomu, že členský štát štátnej príslušnosti dotknutej osoby spracúva neaktualizované a nespoľahlivé informácie a tieto informácie sa ďalej šíria.
3.5. Žiadosti o informácie
V nasledujúcom grafe sa porovnáva počet žiadostí o informácie, ktoré odoslali všetky prepojené členské štáty v roku 2016, s počtom odpovedí, ktoré na tieto žiadosti dostali. Údaje za roky 2014 a 2015 sú uvedené v oddiele 1.4 prílohy.
Počet vydaných žiadostí o informácie sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, od 140 000 (DE) do nula žiadostí (EL) za rok. Pri analýze týchto odlišností treba ako hlavný faktor zohľadniť počet štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí majú pobyt v danom členskom štáte.
Z hľadiska vydaných žiadostí boli najaktívnejšie tieto členské štáty:
– v roku 2016: DE (38,6 %), nasleduje UK (26,7 %), CZ (10,1 %), AT (6,9 %), ES (3,7 %) a FR (3,5 %),
– v roku 2015: DE (40,0 %), nasleduje UK (29,4 %), AT (8,2 %), FR (4,5 %), ES (4,0 %) a CZ (3,3 %),
– v roku 2014: DE (45,3 %), nasleduje UK (18,7 %), AT (13,7 %), FR (7,6 %), CZ (4,1 %) a NL (2,8 %).
Niektoré členské štáty neposielajú žiadosti vôbec (EL) alebo posielajú len málo žiadostí v pomere k ich populácii štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ (BG, CY, HU, IT, MT, EE, HR, LV, RO, SK v roku 2016; BG, HU, IT, EE, HR, LV, RO, CY, SK v roku 2015; BG, EE, HR, HU, IT, LV, CY, SK v roku 2014). To vedie k situácii, že trestné súdy by mohli vydávať rozsudky bez toho, aby vedeli o odsúdeniach vynesených v iných členských štátoch, čo je v rozpore s požiadavkami stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2008/675/SVV, ktoré sa týkajú zohľadňovania predchádzajúcich odsúdení v novom trestnom konaní. Okrem toho sa obmedzí preventívny účinok, ktorý súvisí s vyžiadaním výpisu z registra trestov na iné účely, ktoré sa netýkajú trestného konania (napr. na účely zamestnávania).
Z uvedených údajov možno vyvodiť záver, že nie na všetky žiadosti o informácie bola doručená odpoveď. Vo väčšine prípadov bol počet doručených odpovedí mierne nižší ako počet odoslaných žiadostí o informácie, pričom v roku 2016 predstavoval tento rozdiel v priemere asi 3,9 %. Pokiaľ ide o členské štáty najaktívnejšie v odosielaní žiadostí, na 7 % žiadostí (9 577), ktoré odoslalo DE v roku 2016, neprišla odpoveď; v prípade AT tento podiel predstavoval 4 % (869) a v prípade išlo o UK 2 % žiadostí (1 709).
3.6. Odpovede na žiadosti
V nasledujúcom grafe sa porovnáva počet odpovedí, ktoré odoslali všetky prepojené členské štáty v roku 2016, s počtom príslušných žiadostí o informácie, ktoré im boli doručené. Údaje za roky 2014 a 2015 sú uvedené v oddiele 1.5 prílohy.
Počet doručených žiadostí a odoslaných príslušných odpovedí sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, od 62 000 (PL) po 63 žiadostí (MT) za rok. Pri analýze týchto odlišností treba zohľadniť najmä dva faktory: celkovú populáciu členského štátu a počet štátnych príslušníkov daného členského štátu s pobytom v inom členskom štáte. Podrobná analýza štatistík jednotlivých členských štátov je uvedená v oddiele 2 prílohy.
Členské štáty, ktorým bol doručený najvyšší počet žiadostí o informácie a ktoré v dôsledku toho odpovedali na najvyšší počet žiadostí v absolútnom vyjadrení (nemusí ísť nevyhnutne o najvyšší podiel v pomere k počtu doručených žiadostí):
– v roku 2016: PL (17,4 % všetkých odpovedí), nasleduje RO (16,2 %), SK (9,1 %), DE (6,2 %), IT (5,1 %) a FR (4,6 %),
– v roku 2015: PL (18,9 %), nasleduje RO (17,9 %), DE (7,5 %), IT (6,5 %), LT (5,2 %) a FR (4,9 %),
– v roku 2014: PL (20,0 %), nasleduje RO (13,0 %), DE (9,9 %), IT (8,5 %), FR (5,2 %) a LT (5,0 %).
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že členské štáty odpovedajú na žiadosti, ale nie na všetky žiadosti o informácie sa doručí odpoveď. Vo väčšine prípadov je počet odoslaných odpovedí mierne nižší ako počet doručených žiadostí o informácie, pričom v roku 2016 predstavoval tento rozdiel v priemere asi 3,9 %.
Pokiaľ ide o členské štáty, ktorým bol roku 2016 doručený najvyšší počet žiadostí, IT neodpovedalo na 20,4 % žiadostí (5 579), ktoré mu boli doručené, FR na 3,9 % (657), DE na 2,5 % (552), PL na 1,9 % (1 174), RO na 1,7 % (970) a SK na 0,1 % (47).
V roku 2016 mali najvyšší percentuálny podiel nezodpovedaných žiadostí tieto členské štáty: CY (66,1 % zo žiadostí, ktoré mu boli doručené), EL (34,9 %), IT (20,4 %) a LV (17,8 %).
3.7. Odpovede, ktoré nespĺňajú zákonné lehoty
Ďalší problém sa týka toho, že na niektoré žiadosti sa neodpovedá v zákonných lehotách. V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad všetkých členských štátov a počty odpovedí, ktoré v roku 2016 nespĺňali zákonné lehoty.
V roku 2016 neprišla odpoveď v zákonnej lehote na približne 13 000 žiadostí. Predstavuje to 3,6 % z celkového počtu žiadostí. Medzi štáty, ktoré mali najväčší problém dodržiavať lehoty, patrili: EL (28,1 % žiadostí, pri ktorých uplynula lehota na odpoveď), FI (21,5 %), EE (20,5 %), RO (9,3 %) a IT (5,28 %). Pokiaľ ide o odpovede odoslané po uplynutí zákonnej lehoty, 27,33 % odpovedí LT bolo odoslaných po lehote (4 198), 21,33 % odpovedí IE (2 153), 19,56 % odpovedí CY (134), 6,12 % odpovedí RO (3 535) a 4,92 % odpovedí PL (3 056).
3.8. Žiadosti na účely trestného konania a na iné účely
V nasledujúcich grafoch je znázornený pomer medzi žiadosťami na účely trestného konania a žiadosťami na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním (od roku 2012 do roku 2016).
V období prevádzky systému ECRIS bolo v priemere 81 % všetkých žiadostí podaných na účely trestného konania a 19 % na iné účely. V roku 2016 dosiahol počet žiadostí na iné účely 79 000.
V rokoch 2012 – 2014 bol percentuálny podiel žiadostí na iné účely stabilný. Nárast na 22 % v roku 2016 bol spôsobený najmä rastúcim počtom žiadostí na účely náboru na výkon povolania alebo na výkon organizovaných dobrovoľníckych činností, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi, kde sa uplatňuje smernica 2011/93/EÚ. Takéto žiadosti tvorili v roku 2016 takmer 8 000 žiadostí alebo 10 % zo všetkých žiadostí na iné účely. Na porovnanie v roku 2012 bol počet týchto žiadostí zanedbateľný (7 žiadostí).
Žiadosti jednotlivcov na získanie informácií o ich vlastnom výpise z registra trestov tvorili v roku 2016 najväčší podiel žiadostí na iné účely, ktoré nesúvisia s trestným konaním – 68 % zo všetkých žiadostí na iné účely a 15 % zo všetkých podaných žiadostí. Druhý najvyšší počet žiadostí sa týkal žiadostí od príslušného správneho orgánu na účely iného ako trestného konania (14 % žiadostí na iné účely a 3,1 % zo všetkých podaných žiadostí), tretí najvyšší počet žiadostí tvorili žiadosti na účely náboru v súlade so smernicou 2011/93/EÚ (9,9 % žiadostí na iné účely a 2,2 % zo všetkých podaných žiadostí) a štvrtý najvyšší počet žiadostí tvorili žiadosti na účely získania povolenia na nosenie zbrane (3,5 % žiadostí na iné účely a 0,8 % zo všetkých podaných žiadostí).
Žiadosti na dôležitý účel získania inej štátnej príslušnosti tvorili približne len 1,4 % všetkých žiadostí na iné účely a 0,3 % zo všetkých podaných žiadostí).
Podrobné údaje o počtoch žiadostí v jednotlivých kategóriách v rokoch 2014 – 2016 sú uvedené v oddiele 1.6 prílohy.
3.9. Žiadosti, ktoré sa týkajú občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín
V nasledujúcich grafoch je znázornený pomer medzi žiadosťami, ktoré sa týkajú občanov EÚ, a žiadosťami, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín (TCN) – priemerné hodnoty za rok 11 počas celého obdobia prevádzky systému ECRIS.
V priemere 90 % zo všetkých žiadostí sa týka občanov EÚ a približne 10 % žiadostí sa týka TCN. Podiel žiadostí, ktoré sa týkajú osôb bez štátnej príslušnosti, je okrajový (0,03 %).
V prvom roku prevádzky systému ECRIS bol percentuálny podiel žiadostí, ktoré sa týkali TCN, veľmi nízky (5 %). V roku 2013 sa tento percentuálny podiel zdvojnásobil a odvtedy je stabilný. Počet žiadostí o informácie o TCN dosiahol v roku 2016 viac ako 33 000.
Prostredníctvom doplňujúcich právnych predpisov, ktorých návrh Komisia predkladá spolu s touto správou, sa zlepší fungovanie systému ECRIS, pokiaľ ide o TCN, pretože sa zavedie vyhradený centralizovaný systém umožňujúci účinné identifikovanie členského štátu, ktorý disponuje informáciami z registrov trestov o TCN. Očakáva sa, že toto opatrenie povedie k výraznému zvýšeniu počtu žiadostí, ktoré sa týkajú TCN.
3.10. Odpovede obsahujúce informácie o odsúdení
V nasledujúcich grafoch je znázornený pomer medzi odpoveďami na žiadosti, ktoré obsahujú jedno alebo viacero odsúdení, odpoveďami, ktoré neobsahujú odsúdenia, a ostatnými odpoveďami – priemerné hodnoty za rok 12 počas obdobia prevádzky systému ECRIS.
Od prvého roka prevádzky systému ECRIS 31 % odpovedí obsahovalo informácie o predchádzajúcich odsúdeniach. To znamená, že v 31 % prípadov dotknutá osoba už bola raz alebo viackrát odsúdená, čo je dôkazom hodnotnosti systému ECRIS ako nástroja na získavanie informácií z registrov trestov. V roku 2016 to predstavovalo viac ako 105 000 odpovedí obsahujúcich informácie o odsúdení. Za posledných päť rokov odpovede, ktoré neobsahovali informácie o odsúdení, v priemere predstavovali 63 % a ostatné odpovede 6 %.
Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23.
Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33.
V článku 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2009/316/SVV sa predpokladá, že Rada prijme vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému ECRIS, pričom sa to týka najmä vytvorenia záznamových systémov a postupov monitorovania fungovania systému ECRIS a vytvorenia inej ako osobnej štatistiky týkajúcej sa výmeny informácií z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS.
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, COM(2016) 6 final.
COM(2017) 344 final.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
Pozri štatistiku Eurostatu: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Non-national_population_by_group_of_citizenship,_1_January_2016_(%C2 %B9).png
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32.
Inými odpoveďami sú napríklad odpovede, v ktorých sa uvádzalo, že sa našlo viacero osôb, že daná osoba nie je štátnym príslušníkom dožiadaného členského štátu atď.
Porovnávacia tabuľka, ktorá obsahuje najaktívnejšie členské štáty z hľadiska počtu odoslaných oznámení, žiadostí a odpovedí (podľa jednotlivých kategórií) je uvedená v oddiele 1.2 prílohy.
Pozri aj tabuľku v oddiele 1.7 prílohy.
Pozri poznámku pod čiarou č. 9. Pozri aj tabuľku v oddiele 1.8 prílohy.
.png){kind=link}