EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2017

COM(2017) 249 final

2017/0100(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov

(Text s významom pre EHP)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Cieľom navrhovaného odporúčania Rady je zlepšiť dostupnosť kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií o tom, čomu sa absolventi terciárneho vzdelávania a absolventi odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“) v Európe venujú po tom, ako ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu. Tieto informácie môžu využiť služby, ktoré novým študentom pomáhajú pri informovanom rozhodovaní o zameraní ich štúdia, ako aj pedagogickí pracovníci a manažment inštitúcií, pre ktoré môžu slúžiť ako vstupné údaje na tvorbu kurzov. Pre vládne orgány môžu predstavovať podklad na rozhodovanie o tom, akým spôsobom riadiť systémy vysokoškolského vzdelávania a OVP. Cieľom návrhu je stimulovať ďalší rozvoj a využívanie rozličných foriem mechanizmov sledovania uplatnenia absolventov na úrovni vzdelávacích systémov jednotlivých členských štátov a podporovať intenzívnejšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi subjektmi, ktoré sa podieľajú na sledovaní uplatnenia absolventov, s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a v konečnom dôsledku zvýšiť porovnateľnosť zozbieraných údajov o uvedenom sledovaní.

Zamestnateľnosť absolventov je v mnohých členských štátoch EÚ problémom. V niektorých častiach EÚ je veľká časť absolventov terciárneho vzdelávania nezamestnaná alebo pracuje na pozíciách, na ktoré sú príliš kvalifikovaní. Pokiaľ ide o čerstvých absolventov programov OVP, situácia je zložitejšia. V niektorých krajinách, ako je Dánsko, Estónsko a Nemecko, sú miery zamestnanosti čerstvých absolventov OVP vysoké, dokonca vyššie ako v prípade absolventov terciárneho vzdelávania. V mnohých ďalších krajinách vrátane Francúzska, Španielska a Talianska sú ekvivalentné miery zamestnanosti absolventov OVP podstatne nižšie a výrazne zaostávajú za absolventmi terciárneho vzdelávania 1 .

Kvalitné informácie o tom, čo absolventi robia po skončení vzdelávania a odbornej prípravy, a o tom, ako posudzujú znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré získali počas školy, vysokej školy alebo univerzity, sú nevyhnutné na pochopenie príčin problémov so zamestnateľnosťou absolventov, ako aj faktorov úspechu v istých regiónoch, hospodárskych odvetviach alebo v prípade absolventov konkrétnych odborov vysokoškolského vzdelania či OVP. Tieto informácie sa potom môžu použiť na identifikáciu riešení.

Týmto návrhom odporúčania Rady a navrhovaným iniciatívami na úrovni EÚ, ktoré ho sprevádzajú, sa reaguje na tri hlavné problémy v Európe:

·Nedostatok podrobných informácií. Základné informácie o výsledkoch absolventov v oblasti zamestnania a v sociálnej oblasti sú dostupné, aj na úrovni EÚ, a to z existujúcich zberov údajov, ako je napríklad európsky prieskum pracovných síl . Niektoré členské štáty navyše vyvinuli prieskumy absolventov alebo zriadili dodatočné systémy na analýzu údajov z databáz týkajúcich sa vzdelávania, daní a sociálneho zabezpečenia (administratívnych údajov), prostredníctvom ktorých sledujú ďalšiu kariéru a zárobky absolventov. V mnohých častiach EÚ však systémy zberu, analýzy a využívania údajov o výsledkoch absolventov terciárneho vzdelávania a OVP nie sú dostatočne rozvinuté. V dôsledku toho často nie sú k dispozícii spoľahlivé dôkazy.

·Premeškané synergie. Hoci mnohé členské štáty EÚ v súčasnosti vyvíjajú alebo plánujú vyvíjať systémy sledovania uplatnenia absolventov, v súčasnosti je výmena osvedčených postupov a vzájomné učenie o tom, čo funguje, limitované.

·Nedostatok porovnateľných údajov. Existujúce porovnateľné údaje sú z hľadiska rozsahu obmedzené a údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni nie sú porovnateľné medzi krajinami, a preto je ťažké vyvodiť závery z rozdielov v trendoch a zaznamenaných výsledkoch medzi krajinami a regiónmi.

Na riešenie týchto otázok sa v navrhovanom odporúčaní Rady a súvisiacich iniciatívach na úrovni EÚ navrhujú tieto konkrétne ciele:

·Pomôcť naštartovať ďalší vývoj a zlepšovanie systémov sledovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania a OVP na vnútroštátnej úrovni v Európe. S cieľom získať podrobnejší obraz o výsledkoch terciárneho vzdelávania a OVP sa členské štáty nabádajú k tomu, aby do svojich systémov sledovania uplatnenia absolventov zaradili aj ľudí, ktorí vzdelávanie alebo odbornú prípravu riadne neukončili.

·Podporiť a uľahčiť užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do sledovania uplatnenia absolventov, pokiaľ ide o vykonávanie prieskumov absolventov a systémov sledovania s využitím administratívnych údajov, ako aj pokiaľ ide o využívanie ich výsledkov, prostredníctvom vytvárania sietí, vzájomného učenia sa a poradenských činností na úrovni EÚ.

·Zlepšiť dostupnosť porovnateľných informácií o zamestnávaní absolventov a ich výsledkoch v sociálnej oblasti. Tento cieľ sa bude plniť prostredníctvom uvedených činností spolupráce, pričom zlepšovanie porovnateľnosti bude jedným z aspektov, na ktorý sa bude prihliadať pri ďalšom rozvoji vnútroštátnych systémov sledovania absolventov. Okrem toho Komisia tento rok začne pilotnú fázu európskeho prieskumu absolventov s cieľom otestovať uskutočniteľnosť zberu informácií o výsledkoch vzdelávania na terciárnej úrovni s využitím výsledkov štúdie uskutočniteľnosti Eurograduate a bude pokračovať vo svojom úsilí, pokiaľ ide o harmonizáciu otázok v rámci sociálneho prieskumu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V rámci iniciatívy „Investícia do európskej mládeže“ prijatej 7. decembra 2016 Komisia zdôrazňuje dôležitosť vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pri podpore osobného rozvoja mladých ľudí a ich prechodu do vysokokvalitného zamestnania. V súlade s pracovným programom na rok 2017 a v rámci následných činností nadväzujúcich na iniciatívu pre mládež, ako aj na nový program v oblasti zručností pre Európu prijatý v júni 2016 sa Komisia zaviazala „spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zlepšiť dostupnosť údajov o zamestnanosti absolventov a o sociálnych výsledkoch (,sledovanie absolventov‘) zahŕňajúcich aj odborné vzdelávanie a odbornú prípravu.“ Tento záväzok je vyjadrením uznania dôležitosti zlepšovania vedomostí o výsledkoch absolventov na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, a teda zlepšenia informačnej základne pre tvorbu politík a prax v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto informácie môžu slúžiť ako podklad pre návrh opatrení na zlepšenie kvality a relevantnosti vzdelania študentov, čím môžu prispieť k lepšej správe súčasných a budúcich potrieb zručností či prípadov nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

V  spoločnej správe Rady a Komisie z roku 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) sa ako oblasť ďalšej spolupráce navrhuje podpora relevantnosti vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k trhu práce a spoločnosti, a to aj prostredníctvom lepšej informovanosti o potrebách a výsledkoch na trhu práce a lepšieho predvídania týchto potrieb a výsledkov, napr. sledovaním kariéry absolventov. V oblasti OVP sa členské štáty v  záveroch z Rigy z roku 2015, v ktorých sa uvádzajú plánované výsledky v tejto oblasti na obdobie rokov 2015 – 2020, zaviazali zabezpečiť sústavnú informovanosť a spätnú väzbu.

Otázky riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, posudzovania kvality vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšovania spätnej väzby sa riešia aj v týchto dokumentoch:

· Uznesenie o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016 , v ktorom sa zdôrazňuje význam riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku požadovaných zručností,

· Závery Rady o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2014, v ktorých sa členské štáty dohodli, že pri posudzovaní kvality a účinnosti vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti podnikania budú všade tam, kde je to možné, využívať informácie o sledovaní uplatnenia absolventov,

· Závery Rady o sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania z roku 2013, v ktorých sa členské štáty dohodli, že uľahčia poskytovanie informácií o príležitostiach a výsledkoch v oblasti vzdelávania a trhu práce,

· Závery Rady o zamestnateľnosti absolventov vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2012, v ktorých sa členské štáty zaviazali monitorovať podiel zamestnaných absolventov s cieľom zlepšiť základňu poznatkov pre rozvoj politiky, pokiaľ ide o rozhranie medzi vzdelávaním a odbornou prípravou na jednej strane a zamestnaním na strane druhej, kým členské štáty a Komisia sa dohodli, že budú zbierať kvalitatívne informácie a príklady osvedčených postupov s cieľom doplniť kvantitatívne monitorovanie a zlepšiť základ pre tvorbu politiky založenej na dôkazoch.

Okrem toho sa hodnota objektívnych, kvalitných informácií o tom, čo robia absolventi po skončení štúdia a odbornej prípravy, zdôrazňuje aj v  normách a usmerneniach pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a  európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Táto iniciatíva je v súlade s článkami 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V článku 165 sa stanovuje, že Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, a ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu ich vzdelávacích systémov. V článku 166 sa stanovuje, že Únia uskutočňuje politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania.

Touto iniciatívou sa nenavrhuje rozšírenie regulačnej právomoci EÚ alebo záväzných záväzkov členských štátov. Členské štáty sa na základe svojej vnútroštátnej situácie rozhodnú, ako budú toto odporúčanie Rady vykonávať.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ spočíva v schopnosti EÚ:

·uľahčovať výmenu odborných poznatkov a vedomostí medzi organizáciami v rôznych krajinách s cieľom zlepšiť sledovanie uplatnenia absolventov na vnútroštátnej úrovni a

·iniciovať prístup, ktorým sa poskytnú nové porovnateľné údaje o výsledkoch absolventov v jednotlivých členských štátoch EÚ a zvýši sa porovnateľnosť údajov z existujúcich zberov údajov, ak je to uskutočniteľné a žiaduce.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Rozhodnutie navrhnúť iniciatívu EÚ v oblasti sledovania uplatnenia absolventov sa opiera o rozsiahlu verejnú konzultáciu týkajúcu sa programu modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, ktorá bola ukončená vo februári 2016. Z verejnej konzultácie vyplynuli obavy, pokiaľ ide o výsledky absolventov v oblasti zamestnania, ako aj široká podpora orgánov členských štátov a zainteresovaných strán ďalšiemu úsiliu EÚ na zlepšenie dostupnosti dôkazov pre tvorbu politík a prax, najmä pokiaľ ide o transparentnosť výsledkov a výstupov. Úplné výsledky tejto konzultácie možno nájsť v pracovnom dokumente útvarov (príloha II), ktorý je sprievodným dokumentom nového programu v oblasti zručností pre Európu.

Kľúčové odpovede boli:

·71 % študentov alebo čerstvých absolventov a 61 % zamestnancov vysokých škôl nesúhlasilo s tvrdením, že „je dobrý súlad medzi ponukou absolventov vysokých škôl a vedomosťami a zručnosťami, ktoré hospodárstvo potrebuje“,

·55 % respondentov nesúhlasilo s tvrdením, že „ľudia, ktorí navrhujú kurzy v rámci vysokoškolského vzdelávania, sú si dostatočne vedomí potrieb zručností na trhu práce“,

·47 % respondentov nesúhlasilo s tvrdením, že „systémy vysokoškolského vzdelávania fungujú dobre“ a

·iba 29 % študentov alebo čerstvých absolventov súhlasilo s tvrdením, že „študenti dostávajú dobrú podporu, aby mohli urobiť informované rozhodnutia o tom, čo ísť študovať“.

Od ukončenia verejnej konzultácie prebiehali diskusie o konkrétnych návrhoch iniciatívy EÚ v oblasti sledovania uplatnenia absolventov, a to na stretnutí generálnych riaditeľov pre oblasť vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa konalo v Bratislave v októbri 2016, na stretnutí pracovnej skupiny pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania ET 2020 v novembri 2016 a na Európskom fóre pre vzdelávanie a mládež 2016, pričom v rámci diskusií bola vyjadrená plná podpora koordinovanému prístupu v tejto oblasti.

V nedávnom prieskume verejnej mienky Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) o OVP sa zistilo, že v niekoľkých členských štátoch EÚ majú podobné problémy, pokiaľ ide o mladých absolventov OVP, pričom takmer tretina z nich uviedla, že sa v istej fáze hľadania zamestnania stretla s problémami. V ďalšom prieskume Cedefop pod názvom Európske zručnosti a pracovné miesta, založenom na odpovediach 49 000 dospelých zamestnancov (vo veku 24 – 65 rokov) 41 % respondentov uviedlo, že nemali dostatok príležitostí nájsť si prácu, ktorá by zodpovedala ich zručnostiam a kvalifikácii.

Strany zainteresované v oblasti OVP diskutovali o sledovaní uplatnenia absolventov pri niekoľkých príležitostiach, pričom návrhy vyplývajúce z týchto diskusií boli zohľadnené pri príprave tohto návrhu. Stanoviská pracovníkov v oblasti zabezpečovania kvality OVP sa získali najmä na výročnom stretnutí siete EQAVET v júni 2016, na aktivite partnerského učenia EQAVET týkajúcej sa relevantných ukazovateľov, ktorá sa uskutočnila v septembri 2016, a na fóre EQAVET, na ktorom bolo sledovanie uplatnenia absolventov hlavnou témou.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh je založený na posúdení potenciálnych prínosov, rizík a vplyvu európskej iniciatívy na ďalší rozvoj mechanizmov sledovania uplatnenia absolventov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Podpora zamestnateľnosti absolventov a sledovanie uplatnenia absolventov boli opakujúcimi sa témami výmeny politík a praxe, ktoré sa podporovali v rámci európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a bolonského procesu vrátane nedávnych aktivít partnerského učenia na podporu zamestnateľnosti absolventov (február 2015) a sledovania uplatnenia absolventov (september 2015).

V záverečnej správe štúdie uskutočniteľnosti EUROGRADUATE , ktorá bola vykonaná v mene Komisie a dokončená v roku 2016, sa potvrdilo, že iniciatívy sledovania uplatnenia absolventov na systémovej úrovni sú v Európe pomerne časté, hoci prístupy a úrovne aktivity sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia. Iniciatívy založené na pravidelných alebo nedávnych prieskumoch absolventov, analýzy administratívnych údajov alebo ich kombinácia sa zistili v 25 z 31 krajín, ktoré boli predmetom prieskumu. Iba v 11 krajinách sa však vykonávali pravidelné prieskumy uplatnenia absolventov (zvyčajne každý rok alebo každé dva roky), pričom šesť krajín má štúdie sledovania uplatnenia absolventov, v ktorých sa spájajú prieskumy s administratívnymi údajmi. V prieskume sa takisto potvrdil záujem zainteresovaných strán o udržateľnú a pravidelnú európsku štúdiu uplatnenia absolventov.

Dôkazy sa získali aj zo štúdií HEGESCO a  REFLEX (2010), (podporených prostredníctvom RP6 a programu celoživotného vzdelávania), v rámci ktorých sa vykonali rozsiahle nadnárodné prieskumy výsledkov absolventov terciárneho vzdelávania, ako aj zo štúdie o vplyve programu Erasmus (2015), správy o  výsledkoch OVP v oblasti trhu práce (Cedefop 2013) a  prieskumu európskych zručností a pracovných miest (Cedefop 2015).

V rámci aktivity partnerského učenia EQAVET o ukazovateli 5 (umiestnenie v programoch OVP) z roku 2016 a takisto na základe vnútroštátnych prípadových štúdií sa dospelo k záveru, že sledovanie uplatnenia absolventov OVP poskytlo vnútroštátnym orgánom a poskytovateľom OVP dôležité informácie, ktoré im umožnia prispôsobiť počty absolventov OVP potrebám trhu práce a posudzovať účinnosť systému OVP. Na fóre EQAVET sa v roku 2016 osobitne diskutovalo o sledovaní uplatnenia absolventov OVP a o navrhovaných charakteristikách vytvorenia a vykonávania primeraných systémov.

•Posúdenie vplyvu

S ohľadom na doplnkový charakter činností vo vzťahu k iniciatívam členských štátov, dobrovoľnú povahu navrhovaných činností a očakávaný rozsah a vplyvy sa posúdenie vplyvu nevykonalo. Namiesto toho sa pri príprave návrhu vychádzalo z predchádzajúcich štúdií, konzultácií s členskými štátmi, najmä tými, ktoré majú dobre rozvinuté systémy sledovania uplatnenia absolventov, a z verejnej konzultácie o programe modernizácie vysokoškolského vzdelávania.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Ustanovenia členských štátov

Odseky 1 až 2

V návrhu sa odporúča, aby členské štáty zlepšili dostupnosť a kvalitu informácií o činnostiach absolventov (jednotlivcov, ktorí úspešne ukončili danú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy), ako aj, ak je to možné, ľudí, ktorí vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu riadne neukončili, a tým, že do roku 2020 zriadia systémy sledovania uplatnenia absolventov, ktoré budú zahŕňať:

·zber príslušných administratívnych údajov z databáz v oblasti vzdelávania, daní a sociálneho zabezpečenia,

·vývoj longitudinálnych prieskumov uplatnenia absolventov a

·možnosť prepojiť, na anonymnom základe, údaje z rôznych zdrojov.

Vo väčšine iniciatív sledovania uplatnenia absolventov sa informácie od absolventov a o absolventoch zbierajú prostredníctvom špecializovaných prieskumov alebo prostredníctvom zozbierania a krížového prepojenia rôznych typov administratívnych údajov z databáz týkajúcich sa vzdelávania, daní a sociálneho zabezpečenia. Všeobecnejšie zbery údajov, ako sú výberové zisťovania pracovnej sily, zahŕňajú aj zber údajov o výsledkoch absolventov rôznych stupňov vzdelávania v oblasti zamestnania, ale zozbierané informácie sú všeobecnejšie ako tie, ktoré sa zbierajú prostredníctvom osobitných iniciatív sledovania uplatnenia absolventov. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, prechod na trh práce navyše do značnej miery ovplyvňujú faktory, ako sú hospodársky kontext, úroveň vzdelania a oblasť štúdia. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj sociálno-demografické faktory ako pohlavie, krajina narodenia, štátna príslušnosť, etnický pôvod a sociálno-ekonomické zázemie rodinných príslušníkov. Preto je dôležité, aby sa prostredníctvom systémov sledovania uplatnenia absolventov zhromažďovali aj tieto informácie, a to zmysluplným spôsobom, napr. rozdelením údajov podľa pohlavia.

Na základe odporúčania, aby sa prepájali údaje z rôznych zdrojov a kombinovali kvantitatívne a kvalitatívne údaje, bude možné získať podrobnejší obraz o výsledkoch absolventov a o vplyve predchádzajúcich študijných rozhodnutí na ich ďalšie rozhodnutia. Ako sa uvádza v úvodnom texte pred odsekom 1, sledovanie sa bude vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi (vrátane vnútroštátnych a európskych právnych predpisov v oblasti ochrany údajov), dostupnými zdrojmi a vnútroštátnymi okolnosťami.

Odseky 3 až 4

Dôležitosť zabezpečenia silnej, reprezentatívnej a trvalej odpovede na longitudinálne prieskumy uplatnenia absolventov je jasná. V konzultáciách však niektoré členské štáty vyjadrili obavy týkajúce sa ťažkostí pri sledovaní uplatnenia absolventov, ktorí migrovali, či už na účel štúdia, alebo po jeho ukončení. Členské štáty sa preto budú vyzývať, aby vyvinuli úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa výsledky vzdelávania týchto absolventov zahrnuli do zozbieraných údajov a aby podľa potreby spolupracovali s inými členskými štátmi.

Cieľom odporúčania Rady je vytvoriť porovnateľné údaje o výsledkoch absolventov. Hoci sa uznáva právo každého členského štátu vyvinúť systémy sledovania uplatnenia absolventov zodpovedajúce ich potrebám, cieľom zriadenia siete odborníkov je vytvoriť európske fórum na spoluprácu expertov, ktorých nominujú členské štáty, s cieľom zlepšiť spoluprácu a vzájomné učenie, preskúmať možnosti vytvorenia vzájomne kompatibilných a porovnateľných údajov a zvážiť optimálnu frekvenciu longitudinálnych štúdií.

Sieť expertov bude organizovaná a financovaná v súlade s nastavením pracovných skupín ET 2020, čím nebudú dotknuté iné štruktúry, ktoré sa môžu vyvinúť s cieľom nahradiť proces ET 2020. Plánuje sa, že osobné stretnutia sa podľa potreby doplnia webovými seminármi.

Odsek 5

Šírenie a využívanie údajov o sledovaní uplatnenia absolventov bude dôležité pre členské štáty, ako aj pre Komisiu. V navrhovanom texte sa uvádzajú účely, na ktoré by sa takéto údaje mali využívať: posilnenie kariérneho poradenstva, návrh a aktualizácia učebných plánov, zlepšenie zosúlaďovania ponúkaných a požadovaných zručností, plánovanie pre vznikajúce pracovné, vzdelávacie a sociálne potreby a zlepšenie vývoja politík na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Odsek 6

Kľúčovým predpokladom úspechu iniciatív sledovania uplatnenia absolventov bude zabezpečenie primeraného a udržateľného financovania. Z tohto dôvodu sa v odporúčaní Rady uvádzajú vnútroštátne aj európske zdroje financovania. Keďže podľa štúdie Eurograduate istá forma sledovania uplatnenia absolventov existuje v 25 z 31 krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu, predpokladá sa, že členské štáty si uvedomujú hodnotu systémov sledovania uplatnenia absolventov.

Odsek 7

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby súhlasili s tým, že Komisii každý rok podajú správu o vykonávaní a hodnotení odporúčania Rady, začínajúc dva roky po jeho prijatí. Nepredpokladá sa, že toto podávanie správ bude zaťažujúce, keďže sa od členských štátov bude požadovať, aby podávali správy o pokroku pri vývoji iniciatív na sledovanie uplatnenia absolventov spolu s krátkym vyhodnotením výsledkov alebo problémov, ktorým čelia. Pravidelným podávaním správ sa zabezpečí, aby sieť odborníkov upravila svoju činnosť s cieľom napĺňať konkrétne potreby.

Ustanovenie Komisie

Odsek 8

V oblasti vysokoškolského vzdelávania Komisia vyvinie pilotnú fázu európskeho prieskumu absolventov, ktorým sa zlepší dostupnosť porovnateľných informácií o výsledkoch absolventov a rozvinú sa výsledky štúdie uskutočniteľnosti EUROGRADUATE . V rámci tejto štúdie sa dospelo k záveru, že tvorcovia politík a zainteresované strany podporujú porovnateľnosť údajov o výsledkoch absolventov v európskych systémoch a že európsky prieskum bude prostriedkom na podporu rozvoja sledovania uplatnenia absolventov formou prieskumov v tých krajinách, kde sa takéto štúdie v súčasnosti nevykonávajú alebo kde prebiehajú reformy.

Pokiaľ ide o možnú pridanú hodnotu takéhoto prieskumu, ale aj súvisiace výzvy, Komisia chce využiť strategický prístup: pilotnú fázu, s cieľom vyvinúť a otestovať nástroje na zber údajov v obmedzenom počte európskych krajín, po čom bude nasledovať rozhodnutie, či vykonať európsky prieskum absolventov v plnom rozsahu. Prieskum sa má začať v septembri 2017 a správa sa má podať do dvoch rokov.

Odsek 9

Uznáva sa, že systémy sledovania uplatnenia absolventov odborného vzdelávania a prípravy sú v mnohých prípadoch menej rozvinuté ako systémy sledovania uplatnenia absolventov vysokoškolského vzdelávania. Z tohto dôvodu sa Komisia zameria na podporu budovania kapacít s cieľom zaviesť systémy sledovania uplatnenia absolventov založené na osvedčených postupoch identifikovaných prostredníctvom mapovania v členských štátoch a na uľahčenie spolupráce, pokiaľ ide o využitie údajov zo sledovania uplatnenia absolventov.

Odseky 10 až 13

V štyroch záverečných odsekoch sa uvádza, že zámerom Komisie je vytvoriť a podporiť sieť odborníkov, zabezpečiť, aby boli údaje a súvisiace analýzy dostupné, a to aj prostredníctvom online nástrojov, podporiť využívanie európskych zdrojov financovania tam, kde je to vhodné a v súlade s právnym základom týchto nástrojov, a podať Rade správu o vykonávaní odporúčania Rady do piatich rokov od jeho prijatia.

2017/0100 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)    Zamestnateľnosť absolventov vzdelávania a odbornej prípravy vzbudzuje v mnohých členských štátoch obavy, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokoškolského vzdelávania v Únii je ešte stále poznačená následkami finančnej krízy z roku 2008 2 a že situácia absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy, pokiaľ ide o zamestnanosť, sa v jednotlivých členských štátoch líši.

(2)    Preto boli členské štáty prostredníctvom usmernení politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 3 vyzvané k podpore produktivity a zamestnateľnosti v spolupráci so sociálnymi partnermi, a to prostredníctvom primeranej ponuky príslušných vedomostí, zručností a kompetencií.

(3)    Na dosiahnutie uvedeného cieľa sú nevyhnutné kvalitné informácie o tom, čomu sa absolventi venujú po získaní kvalifikácie alebo po ukončení vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto informácie by pomohli pochopiť príčiny problémov so zamestnateľnosťou absolventov v konkrétnych regiónoch či hospodárskych odvetviach alebo absolventov konkrétnych odborov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy, a zároveň nájsť riešenia. Na význam takýchto informácií sa poukazuje v normách a usmerneniach pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EGS) 4 a v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) 5 .

(4)    Keďže však systémy zberu, analýzy a využívania údajov o výsledkoch absolventov vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy nie sú v mnohých častiach Únie dostatočne rozvinuté, často chýbajú informácie, ktoré študenti potrebujú na informovaný výber štúdia a ktoré sú dôležité pri navrhovaní vzdelávacích programov alebo vládnej politiky.

(5)    Okrem toho je prechod na trh práce do značnej miery ovplyvnený faktormi, ako sú hospodársky kontext, úroveň vzdelania a oblasť štúdia. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj sociálno-demografické faktory ako pohlavie, krajina narodenia, štátna príslušnosť, etnický pôvod a sociálno-ekonomické zázemie rodinných príslušníkov 6 . Komplexné riešenie problému si teda vyžaduje zhromažďovanie údajov o vplyve týchto rôznych faktorov.

(6)    Hoci mnohé členské štáty vyvíjajú systémy na sledovanie uplatnenia, výmena vedomostí, osvedčených postupov a vzájomné učenie sú obmedzené.

(7)    Keďže rozsah existujúcich porovnateľných údajov je obmedzený a údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni nie sú porovnateľné s údajmi zozbieranými v iných členských štátoch, je ťažké vyvodiť akékoľvek závery z rozdielov vo vývoji alebo výsledkoch jednotlivých krajín a regiónov.

(8)    Z výsledkov verejnej konzultácie 7 o programe modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania vyplynuli obavy, že vysokoškolské vzdelanie neposkytuje absolventom vedomosti, zručnosti ani kompetencie potrebné na to, aby boli úspešní v rýchlo sa vyvíjajúcom prostredí vzdelávania a zamestnanosti, a že v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

(9)    Členské štáty vyzvali k opatreniam na úrovni Únie zameraným na zlepšenie toku informácií o zamestnateľnosti, nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a potrebách trhu práce. V Spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) 8 sa navrhuje najmä zvyšovať význam vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k trhu práce a spoločnosti, a to aj prostredníctvom lepších informácií o trhu práce a predvídania potrieb a výsledkov, napr. sledovaním kariéry absolventov.

(10)    Členské štáty sa v záveroch z Rigy z roku 2015 o novom súbore strednodobých cieľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie rokov 2015 − 2020 takisto zaviazali zabezpečiť nepretržité informácie a cyklickú spätnú väzbu prostredníctvom opatrení, akými sú využitie údajov o zamestnateľnosti absolventov odborného vzdelávania a prípravy a kombinovanie údajov o vzdelávaní, vstupe na trh práce a kariére, rozvíjanie schopností subjektov na vnútroštátnej úrovni používať údaje o absolventoch na prispôsobenie učebných plánov, profesijných profilov a obsahu kvalifikácií OVP novým ekonomickým a technickým požiadavkám.    

(11)    Následne členské štáty v uznesení o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016 9 zdôraznili význam riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku požadovaných zručností ako prioritnej záležitosti.

(12)    Toto presvedčenie vychádzalo z predchádzajúcej práce. V roku 2014 sa členské štáty v záveroch Rady o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania 10 dohodli, že budú v rámci možností využívať informácie na sledovanie uplatnenia absolventov pri posudzovaní kvality a účinnosti vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti podnikania.

(13)    V roku 2013 sa členské štáty v záveroch Rady o sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania 11 dohodli, že uľahčia poskytovanie informácií o príležitostiach a výsledkoch v oblasti vzdelávania a na trhu práce.

(14)    Členské štáty sa v záveroch Rady o zamestnateľnosti absolventov vzdelávania a odbornej prípravy 12 z roku 2012 dohodli aj na stanovení referenčnej hodnoty, podľa ktorej by malo byť do roku 2020 zamestnaných 82 % absolventov vo veku 20 – 34 rokov, ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najviac tri roky pred referenčným rokom, a na monitorovaní miery zamestnanosti absolventov vzdelávania a odbornej prípravy na účely zlepšenia dôkazovej základne pre rozvoj politiky na rozhraní medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním, zatiaľ čo členské štáty a Komisia sa dohodli na zbere kvalitatívnych informácií a osvedčených postupov na doplnenie kvantitatívneho monitorovania a zlepšenie základu pre tvorbu politiky založenej na dôkazoch.

(15)    Preto si Európska komisia v oznámení o novom programe v oblasti zručností pre Európu 13 stanovila ako prioritu skvalitniť správy a informácie o zručnostiach v záujme lepšieho výberu povolania a navrhla v tomto zmysle iniciatívu v oblasti sledovania vysokoškolských absolventov s cieľom podporiť členské štáty pri zlepšovaní informácií o prechode absolventov na trh práce,

ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

V súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi, najmä so smernicou 95/46/ES o ochrane osobných údajov 14 , s dostupnými zdrojmi a vnútroštátnymi okolnosťami, a v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami:

1.    Zlepšili dostupnosť a kvalitu údajov o činnostiach absolventov 15 a prípadne aj ľudí, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu bez dokončenia štúdia, a s týmto cieľom do roku 2020 zriadili systémy sledovania uplatnenia absolventov, ktoré zahŕňajú:

a)    zber príslušných administratívnych údajov z databáz v oblasti vzdelávania, daní a sociálneho zabezpečenia;

b)    rozvoj dlhodobých prieskumov na úrovni vzdelávacieho systému v rámci uznania dôležitosti kvalitatívnych údajov o prechode ľudí na trh práce, do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy a o ich následnej kariére a

c)    možnosť verejných orgánov prepojiť, na anonymnom základe, údaje z rôznych zdrojov s cieľom vytvoriť mozaiku výsledkov absolventov.

Obsah údajov, ktoré sa majú zbierať

2.    Zbierali údaje, ktoré zahŕňajú:

a) tieto kvantitatívne údaje:

·i) sociálno-biografické a sociálno-ekonomické informácie,

·ii) intenzitu štúdia,

·iii) spôsob štúdia,

·iv) kvalifikáciu(-e),

·v) získané kredity,

·vi) študijný obor,

·vii) prechod do zamestnania alebo ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy,

·viii) zárobok (príjem),

·ix) druh zmluvy,

·x) postavenie v zamestnaní,

·xi) povolanie, profesijný status a/alebo činnosť,

·xii) geografickú a/alebo odvetvovú mobilitu;

 

b) tieto kvalitatívne údaje:

·i) relevantnosť štúdia pre zamestnanie,

·ii) účasť na dobrovoľníckej činnosti alebo občiansku angažovanosť,

·iii) kariérny postup a spokojnosť,

·iv) vnímanie kvality a relevantnosti skúseností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Dlhodobé prieskumy zamerané na absolventov

3.    Podporovali vysokú, reprezentatívnu a stabilnú mieru odpovedí na dlhodobé prieskumy zamerané na absolventov vrátane sledovania tých absolventov, ktorí migrovali, či už na účely vzdelávania a odbornej prípravy alebo po ukončení ich vzdelávania a odbornej prípravy.

Európska spolupráca

4.    Zapojili sa do siete odborníkov, ktorá sa má organizovať v súlade s existujúcimi riadiacimi štruktúrami pre spoluprácu ako súčasť rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu do roku 2020, a to bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nové štruktúry, ktoré môžu nasledovať, čo podporí spoluprácu a vzájomné učenie, poskytne príležitosť na preskúmanie možností, ako vytvoriť vzájomne zlučiteľné a porovnateľné údaje a zvážiť optimálnu frekvenciu dlhodobých prieskumov.

Šírenie údajov a využívanie výsledkov

5.    Zabezpečili včasné, pravidelné a rozsiahle šírenie a využívanie výsledkov, s cieľom:

a) posilniť profesijné poradenstvo pre potenciálnych študentov, súčasných študentov a absolventov;

b) navrhovať a aktualizovať učebné osnovy v záujme efektívnejšieho získavania príslušných zručností a lepšej zamestnateľnosti;

c) lepšie zosúlaďovať ponúkané a požadované zručnosti v záujme podpory konkurencieschopnosti a inovácie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

d) plánovať s ohľadom na vývoj zamestnanosti, vzdelávacie a sociálne potreby a

e) prispievať k rozvoju politiky na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie.

Financovanie

6.    Zabezpečili udržateľnosť iniciatív zameraných na sledovanie uplatnenia absolventov prostredníctvom prideľovania primeraných a viacročných zdrojov s využitím vnútroštátnych alebo európskych zdrojov financovania, ako napríklad programu Erasmus+ alebo európskych štrukturálnych a investičných fondov, ak je to vhodné a v súlade s ich existujúcimi zdrojmi, právnym základom a prioritami stanovenými na obdobie rokov 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci.

Podávanie správ a hodnotenie

7.    Do dvoch rokov od prijatia tohto odporúčania, a potom každý rok, podávali Komisii správy o vykonávaní a hodnotení tohto odporúčania,

TÝMTO ODPORÚČA, ABY KOMISIA:

8.    Rozvinula pilotnú fázu európskeho prieskumu zameraného na absolventov terciárneho vzdelávania, ktorého cieľom je zvýšiť dostupnosť porovnateľných informácií o zamestnanosti absolventov vysokých škôl a o sociálnych výsledkoch a ktorý bude vychádzať z výsledkov štúdie uskutočniteľnosti Eurograduate 16 .

9.    Podľa potreby poskytla podporu pri budovaní kapacít v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, pokiaľ ide o zriadenie systémov na sledovanie uplatnenia absolventov, ktoré sú založené na osvedčených postupoch identifikovaných prostredníctvom komplexného mapovania v členských štátoch, a zároveň uľahčila spoluprácu medzi orgánmi, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a poradenskými službami, pokiaľ ide o používanie údajov týkajúcich sa sledovania absolventov.

10.    Podporila vzájomné učenie a posilnila spoluprácu zriadením a podporou siete odborníkov.

11.    Zabezpečila, aby boli zozbierané údaje a súvisiace analýzy k dispozícii členským štátom a zainteresovaným stranám tak, aby ich mohli využívať, a to aj prostredníctvom existujúcich online nástrojov EÚ.

12.    Podporovala využívanie európskych zdrojov financovania ako Erasmus+ alebo európskych štrukturálnych a investičných fondov, ak je to vhodné a v súlade s ich finančnou kapacitou, s právnym základom a prioritami stanovenými na obdobie rokov 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci.

13.    Predložila Rade do piatich rokov od prijatia tohto odporúčania správu o jeho vykonávaní.

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

V Bruseli

(1) Pozri Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2016: http://ec.europa.eu/education/policy/strategic-framework/et-monitor_sk.  

(2) COM/2015/0690 final.

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).

(4) ISBN 952-5539-04-0.

(5) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1).

(6) Pokiaľ ide o vplyv pohlavia a prisťahovaleckého pôvodu na prechod zo školy na trh práce, pozri kapitolu 13 publikácie OECD/Európskej únie s názvom Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – Usadenie sa (Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In).

(7) COM(2016) 381 final.

(8) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.

(9) Návrh uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016, 5685/1/16 REV 1.

(10) Ú. v. EÚ C 17, 20.1.2015, s. 2 – 7.

(11) Ú. v. EÚ C 168, 14.6.2013, s. 2.

(12) Ú. v. EÚ C 169/04, s. 11.

(13) SWD/2016/0195 final.

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(15) Na účely tohto odporúčania Rady odkazuje „absolvent“ na osobu, ktorá ukončila akúkoľvek úroveň vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy. Uznáva sa však, že v niektorých členských štátoch existujú iniciatívy na sledovanie uplatnenia aj tých osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku.

(16) Predmetom štúdie uskutočniteľnosti Eurograduate je iba vysokoškolské vzdelávanie.