EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli18. 4. 2017
COM(2017) 171 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o preskúmaní rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (nová smernica o OEEZ)
a
o prehodnotení lehôt na dosiahnutie cieľov v oblasti zberu uvedených v článku 7 ods. 1 novej smernice o OEEZ a možnosti stanoviť individuálne ciele v oblasti zberu pre jednu alebo viacero kategórií elektrických a elektronických zariadení stanovených v prílohe III k smernici
Úvod
Táto správa spĺňa tieto požiadavky smernice 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení() (nová smernica o OEEZ):
1.Preskúmanie rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ podľa článku 2 ods. 1 písm. b). To zahŕňa parametre na rozlišovanie medzi malými a veľkými zariadeniami v prílohe III (článok 2 ods. 5).
2.Prehodnotenie lehôt na dosiahnutie cieľov v oblasti zberu uvedených v článku 7 ods. 1 a možnosti stanoviť individuálne ciele v oblasti zberu pre jednu alebo viacero kategórií stanovených v prílohe III, najmä pre zariadenia na tepelnú výmenu, fotovoltické panely, malé zariadenia, malé IT a telekomunikačné zariadenia a lampy obsahujúce ortuť (článok 7 ods. 6).
Účelom tejto správy je informovať Európsky parlament a Radu o opatreniach a záveroch Komisie v oboch otázkach.
1. Preskúmanie rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ vrátane parametrov na rozlišovanie medzi veľkými a malými zariadeniami
1.1.Úvod
Preskúmanie rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ vyžadované podľa článku 2 ods. 5 vychádza zo štúdie o Preskúmaní rozsahu pôsobnosti smernice 2012/19/EÚ, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu(). Vykonali sa tieto úlohy:
I)identifikácia zmien týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ vyplývajúcich zo zmeny kategórií elektrických a elektronických zariadení (EEZ) a posúdenie toho, či v dôsledku týchto zmien bude potrebné upraviť rozsah pôsobnosti novej smernice o OEEZ;
II)preskúmanie parametrov na rozlišovanie medzi malými a veľkými zariadeniami;
III)porovnanie možných rozdielov medzi otvoreným rozsahom pôsobnosti novej smernice o OEEZ a rozsahom pôsobnosti smernice o obmedzení určitých nebezpečných látok() (ďalej len „smernica o ONL“) a posúdenie toho, či v dôsledku týchto rozdielov bude potrebné upraviť rozsah pôsobnosti novej smernice o OEEZ;
IV)posúdenie možných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov akejkoľvek možnej zmeny rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ;
V)v náležitých prípadoch sa na základe tohto posúdenia navrhli akékoľvek potrebné zmeny rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ.
Súčasťou preskúmania boli konzultácie so zainteresovanými stranami a odborníkmi v podobe cielených rozhovorov() a analýza dokumentácie týkajúcej sa zmeny rozsahu pôsobnosti, najmä určením skupín výrobkov, ktoré patria do otvoreného rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ.
V nasledujúcej časti sa rozoberajú kľúčové zistenia z preskúmania.
1.2.Preskúmanie rozsahu pôsobnosti
Štúdia bola zameraná na tri aspekty rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ.
Zmeny jej rozsahu pôsobnosti (zo súčasných 10 kategórií v prílohe I k novej smernici o OEEZ, ktoré sa naďalej uplatňujú počas prechodného obdobia, na šesť nových kategórií v prílohe III. Medzi ne patria dve „otvorené“ kategórie, veľké a malé zariadenia).
Rozlišovanie medzi malými a veľkými zariadeniami.
Rozdiely medzi otvoreným rozsahom pôsobnosti novej smernice o OEEZ a rozsahom pôsobnosti smernice o ONL.
1.2.1.Zmeny rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ vyplývajúce zo zmeny kategórií elektrických a elektronických zariadení
V článku 2 ods. 1 sa v spojení s prílohami I, II, III a IV stanovuje rozsah pôsobnosti novej smernice o OEEZ.
Podľa novej smernice má jej pôsobnosť počas prechodného obdobia od 13. augusta 2012 do 14. augusta 2018 takmer totožný rozsah pôsobnosti ako smernica 2002/96/ES (stará smernica o OEEZ)(). Jedinou zmenou je zaradenie fotovoltických panelov do kategórie 4. Keďže toto zaradenie už bolo posúdené v rámci posúdenia vplyvu, ktoré sa vykonalo pred prepracovaním starej smernice(), v tomto posúdení sa podrobnejšie neanalyzovalo.
Od 15. augusta 2018 sa bude uplatňovať tzv. otvorený rozsah pôsobnosti. Elektrické a elektronické zariadenia sa rozdelia do šiestich nových kategórií uvedených v prílohách III a IV k novej smernici(
). Medzi ne patria dve „otvorené“ kategórie, veľké a malé zariadenia, ktoré predtým neexistovali.
V štúdii sa najprv analyzovalo, či všetky zariadenia, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nová smernica o OEEZ, patria aj naďalej do jej rozsahu pôsobnosti. Vyplynulo z nej, že nová smernica sa vzťahuje na všetky kategórie zariadení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti starej smernice. Zároveň z nej vyplynulo, že „otvorením“ rozsahu pôsobnosti by sa mali odstrániť problémy vyplývajúce z rozdielnej klasifikácie výrobkov v členských štátoch. To by zas malo zvýšiť právnu istotu a dosiahnuť väčšiu harmonizáciu pri vykonávaní novej smernice.
Elektrické a elektronické zariadenia, na ktoré sa nová smernica bude vzťahovať od roku 2018, boli určené ako domáce osvetlenie a elektrické dvojkolesové vozidlá, ktoré nie sú typovo schválené. Zo štúdie vyplynulo, že zaradenie týchto kategórií výrobkov predstavuje dodatočný environmentálny, administratívny a hospodársky prínos, pričom sa očakáva, že náklady na realizáciu budú nízke.
V štúdii sa takisto dospelo k záveru, že novou smernicou sa nezavádzajú nové výnimky. V štúdii sa výslovne potvrdzujú výnimky z rozsahu pôsobnosti smernice, ktoré už v praxi uplatňuje väčšina členských štátov. Tým sa zaistí harmonizácia jej vykonávania. To je v súlade s pozíciou Komisie(), že zariadenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti starej smernice, by v budúcnosti nemali byť vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti.
Na záver sa v štúdii potvrdilo, že v dôsledku zmeny kategórií elektrických a elektronických zariadení nedošlo k výrazným zmenám rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ. Prechod z desiatich na 6 „otvorených“ kategórií by mal zvýšiť právnu istotu a priniesť väčšiu harmonizáciu pri vykonávaní novej smernice.
1.2.2.Posúdenie parametrov na rozlišovanie medzi malými a veľkými zariadeniami
V štúdii sa skúmalo aj to, či rozlíšenie medzi malými a veľkými zariadeniami (t. j. medzi zariadeniami s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej alebo viac ako 50 cm) v smernici o OEEZ je primerané.
Hoci sa v štúdii uznáva, že nijaké klasifikačné kritérium nie je dokonalé, dospelo sa v nej k záveru, že hraničná hodnota vonkajšieho rozmeru 50 cm na rozlíšenie medzi malými a veľkými zariadeniami je použiteľná a je v súlade s praktickými obmedzeniami subjektov venujúcich sa fáze po skončení životnosti. Kritérium veľkosti sa tiež javí ako kľúčový faktor pri zbere, nakladaní s odpadom a spracovaní elektrických a elektronických zariadení po skončení životnosti. Systémy zberu odpadu a spracovania po skončení životnosti a súvisiaca infraštruktúra sa líšia v závislosti od veľkosti zariadenia, čo je ešte dôležitejší faktor než hmotnosť.
1.2.3.Posúdenie rozdielov medzi rozsahom pôsobnosti novej smernice o OEEZ a smernice o ONL
Hlavným rozdielom medzi oboma smernicami je vymedzenie elektrických a elektronických zariadení: a) zariadenia, ktoré potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia na „akúkoľvek zamýšľanú funkciu“ (smernica o ONL), alebo b) zariadenia, ktoré potrebujú elektrické prúdy alebo elektromagnetické polia len na svoju „hlavnú (základnú) funkciu“ (smernica o OEEZ). To znamená, že určité typy zariadení, ktoré v súčasnosti patria do rozsahu pôsobnosti smernice o ONL, nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ (napr. benzínové trávnikové kosačky, plynové variče iba s elektronickým zapaľovaním).
Zvažovala sa možnosť zosúladenia rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ a smernice o ONL na príklade záhradných zariadení poháňaných spaľovacím motorom. Dospelo sa k záveru, že zahrnutie takýchto zariadení do rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ by malo obmedzený environmentálny prínos. V praxi sa totiž aspoň 80 % takýchto zariadení už po skončení ich životnosti recykluje. Z hospodárskeho hľadiska by zahrnutie týchto zariadení viedlo k dodatočným nákladom pre výrobcov (napr. administratívne náklady na registráciu výrobcov v národnom registri každého členského štátu, v ktorom elektrické a elektronické zariadenia uvádzajú na trh).
Stručne, nevýhody zahrnutia zariadení využívajúcich elektrickú energiu len pre sekundárnu funkciu do rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ prevyšujú možné výhody. Odlišné ciele a rôzna povaha smernice o OEEZ a smernice o ONL odôvodňujú rozdiely medzi rozsahom pôsobnosti oboch smerníc. Ďalšie zosúladenie s rozsahom pôsobnosti smernice o ONL preto nie je opodstatnené.
1.3.Záver týkajúci sa možného legislatívneho návrhu
Vzhľadom na hlavné zistenia štúdie, ktorá sa uskutočnila so zreteľom na možné preskúmanie rozsahu pôsobnosti novej smernice o OEEZ, nie sú opodstatnené nijaké ďalšie zmeny jej rozsahu. V čase, keď sú členské štáty stále v prechodnom období a prispôsobujú sa novým vymedzeniam a rozsahu pôsobnosti smernice o OEEZ, by zmeny boli aj škodlivé.
2.Prehodnotenie lehôt na dosiahnutie cieľov v oblasti zberu uvedených v článku 7 ods. 1 novej smernice o OEEZ a možnosti stanoviť individuálne ciele v oblasti zberu pre jednu alebo viacero kategórií elektrických a elektronických zariadení stanovených v prílohe III k novej smernici o OEEZ
2.1.Úvod
Komisia na prípravu tejto správy vyžadovanej podľa článku 7 ods. 6 novej smernice o OEEZ uzavrela zmluvu s nezávislými konzultantmi s cieľom preskúmať relevantné štatistické údaje, literatúru a technické informácie. Usporiadala konzultácie so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami (členskými štátmi, priemyselnými združeniami, systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcu, MVO a nezávislými expertmi) vrátane pracovného seminára(). Vykonali sa tieto úlohy:
a)opis ťažkostí, ktorým by členské štáty mohli čeliť pri dosahovaní cieľov v oblasti zberu stanovených v článku 7 ods. 1 novej smernice o OEEZ;
b)analýza pravdepodobného vplyvu možných zmien na lehoty na dosiahnutie cieľov v oblasti zberu stanovených v článku 7 ods. 1;
c)analýza pravdepodobného vplyvu revízie cieľa v oblasti zberu na základe množstva vyprodukovaného OEEZ, ako sa navrhuje v článku 7 ods. 7;
d)analýza možnosti stanoviť individuálne ciele v oblasti zberu pre jednu alebo viacero kategórií elektrických a elektronických zariadení stanovených v prílohe III k novej smernici o OEEZ, a ak sa to považuje za vhodné, predloženie návrhov týkajúcich sa tejto možnosti.
V nasledujúcej časti sa uvádzajú hlavné zistenia z posúdenia.
2.2.Prehodnotenie lehôt na dosiahnutie cieľov v oblasti zberu
Z konzultácií s hlavnými zainteresovanými stranami a posúdenia úrovne zberu, ktoré členské štáty nahlásili za posledných pár rokov() vyplýva, že pre niektoré členské štáty môže byť náročné dosiahnuť ciele v oblasti zberu na rok 2019. Dôjde k tomu v prípade, ak sa zachová súčasné tempo a postupy zberu. Na určenie členských štátov, ktorým hrozí, že nedosiahnu cieľ v oblasti zberu OEEZ, sa zohľadnilo množstvo OEEZ chýbajúce do cieľa a tempo pokroku.
Podľa členských štátov a kľúčových zainteresovaných strán je problém v tom, že veľký podiel zberu sa nezohľadňuje v štatistikách zberu OEEZ. Platí to najmä vtedy, keď sa zber uskutoční mimo rámca systémov dodržiavania rozšírenej zodpovednosti výrobcu, alebo vtedy, keď OEEZ nespracúvajú autorizované zariadenia na recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Obmedzené schopnosti členských štátov v oblasti presadzovania a monitorovania zhoršujú túto situáciu. Veľká diverzifikovaná skupina ľudí zapojených do rôznych činností nakladania s OEEZ, nízka informovanosť verejnosti a nedostatočná infraštruktúra na zber sa označili za dodatočné prekážky brániace dosiahnutiu cieľov.
Na vyriešenie ťažkostí, ktoré majú niektoré členské štáty pri dosahovaní podielu zberu stanoveného na rok 2019, sa zvažovali dve úpravy:
I)odloženie lehoty v roku 2019, aby sa členským štátom poskytlo viac času na dosiahnutie cieľa v oblasti zberu bez toho, aby boli dotknuté platné výnimky();
II)zníženie cieľa v oblasti zberu vo výške 85 % OEEZ vyprodukovaného bez zmeny lehoty.
Odloženie lehoty by členským štátom poskytlo viac času na zavedenie infraštruktúry potrebnej na zber a spracovanie OEEZ. Dosiahnuť by to mohli zvýšením počtu zberných miest, optimalizáciou logistiky medzi centrami pre zber a spracovanie, vytvorením schopnosti spracúvať vzácne materiály a maximalizovať prínosy a zvýšiť monitorovanie tokov zozbieraných zariadení. Z posúdenia vplyvu vykonaného v roku 2008() na preskúmanie starej smernice o OEEZ však vyplynulo, že bolo možné dosiahnuť cieľ 65 % v oblasti zberu elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh do roku 2016. Preto by nebolo vhodné predlžovať súčasné lehoty.
Pokiaľ ide o možnú revíziu cieľa v oblasti zberu vo výške 85 % vyprodukovaného OEEZ, zohľadnili sa podiely zberu ohlásené členskými štátmi za posledných pár rokov a tempo pokroku smerujúce k dosiahnutiu týchto cieľov. Z toho vyplýva, že členské štáty musia riešiť problém neohláseného množstva OEEZ vyzbieraného neoficiálne, pretože ide o významný faktor pri dosahovaní cieľa. Preto by nebolo vhodné zohľadniť revíziu cieľa v oblasti zberu bez presných údajov o neohlásenom množstve OEEZ(). Odložením lehoty alebo znížením cieľa v oblasti zberu by sa ohrozilo aj dosiahnutie cieľov novej smernice o OEEZ a viedlo by to k značným stratám zdrojov a príjmov z recyklácie cenných materiálov. Znížením cieľa v oblasti zberu by sa však znížili náklady na spracovanie OEEZ. Dôvodom je to, že bude menej OEEZ, ktorý sa má spracovať, a že môže obsahovať odpad, ktorý je jednoduchší na spracovanie a recykláciu. Neočakáva sa však, že sa celkové náklady na spracovanie budú výrazne líšiť, pretože neustála potreba investovať s cieľom držať krok s technologickým vývojom a úsporami z rozsahu, ktoré by mohli kompenzovať tieto náklady.
Z analýzy teda vyplynulo, že úprava cieľa v oblasti zberu smerom nadol alebo predĺženie lehoty by viedli k značnej strate hospodárskych a environmentálnych prínosov. Hoci je cieľ v oblasti zberu na rok 2019 ambiciózny, je možné ho uskutočniť, ak členské štáty vyvinú viac úsilia o postupné riešenie zistených problémov, najmä neohláseného množstva OEEZ zozbieraného prostredníctvom všetkých spôsobov a nedostatočných schopností v oblasti účinného presadzovania a monitorovania. Dôkazom toho je pokrok niektorých členských štátov, ktoré už dosiahli vysoký podiel zberu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú kľúčové vnútroštátne opatrenia na zavedenie činností súvisiacich s nakladaním s OEEZ počas celého procesu, ako je povinné podávanie správ, vyžadované v článku 16 smernice o OEEZ a pravidelné kontroly vnútroštátnymi orgánmi.
Komisia členským štátom poskytne podporu a usmernenia pri riešení otázok týkajúcich sa ťažkostí, ktoré majú pri dosahovaní cieľov. Bude to súčasťou cielenej iniciatívy na povzbudenie členských štátov, aby dodržiavali smernicu o OEEZ, ktorá sa začala súbežne s touto správou a ktorá je zameraná na kľúčové požiadavky novej smernice.
Komisia na základe vykonaného posúdenia dospela k záveru, že neexistuje nijaký dôvod na revíziu lehôt na dosiahnutie súčasného cieľa v oblasti zberu v smernici o OEEZ ani na revíziu cieľa v oblasti zberu na základe množstva vyprodukovaného OEEZ. V súčasnosti by takáto revízia novej smernice o OEEZ spôsobila značnú administratívnu záťaž, pričom pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu novej smernice.
2.3.Preskúmanie možnosti stanoviť individuálne ciele v oblasti zberu pre jednu alebo viacero kategórií elektrických a elektronických zariadení
Pri posudzovaní vplyvu a realizovateľnosti stanovenia individuálnych cieľov v oblasti zberu pre jednu alebo viacero zo šiestich kategórií elektrických a elektronických zariadení stanovených v prílohe III k novej smernici o OEEZ sa zvažovali dva scenáre. Základný scenár zohľadňujúci ustanovenia novej smernice sa týkal stanovenia všeobecného cieľa v oblasti zberu vo výške 85 % hmotnosti vyprodukovaného OEEZ s platnosťou od roku 2019 bez nijakých individuálnych cieľov v oblasti zberu pre žiadnu z kategórií elektrických a elektronických zariadení. Predpokladá sa, že všeobecný cieľ v oblasti zberu vo výške 85 % sa dosiahne zväčša zvýšením zberu ťažkého a ľahko dostupného OEEZ, ktorý má kladnú hospodársku hodnotu a jeho spracovanie je menej nákladné (alebo výnosnejšie). Druhý scenár sa zaoberal individuálnymi cieľmi v oblasti zberu vo výške 85 % hmotnosti vyprodukovaného OEEZ v každej kategórii elektrických a elektronických zariadení.
Účelom vykonanej analýzy bolo zistiť hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv rôzneho množstva OEEZ zozbieraného v rámci každej kategórie v týchto dvoch scenároch. Ukázalo sa, že hoci stanovenie individuálnych cieľov v oblasti zberu môže predstavovať určitý hospodársky, environmentálny a sociálny prínos, je ťažké vyvodzovať závery o realizovateľnosti stanovovania týchto cieľov na úrovni EÚ. V jednotlivých členských štátoch sú odlišné podmienky. V niektorých prípadoch je množstvo OEEZ, ktoré chýba k dosiahnutiu cieľa v oblasti zberu vo výške 85 % vyprodukovaného OEEZ v každej kategórii značné. Vznikli by tiež ďalšie povinnosti pre zainteresované strany a členské štáty (napr. podávanie správ, monitorovanie) a výrazne by sa zvýšilo administratívne zaťaženie. Zmena súčasného cieľa v tomto okamihu by mohla byť kontraproduktívna a mohla by spôsobiť zmätok.
So zreteľom na hlavné zistenia posúdenia dospela Komisia k záveru, že v tejto fáze nie je v smernici o OEEZ vhodné stanovovať individuálne ciele v oblasti zberu.