4.2.Digitálne vzťahy so zákazníkmi

4.2.1.Identifikácia na diaľku

4.2.2.Digitálny predaj na diaľku

5.Záver

1.Úvod

Jednotný trh EÚ umožňuje voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu v rámci hospodárstva, ktoré každoročne produkuje približne 15 biliónov EUR. Európskym podnikom ponúka nové príležitosti, zvyšuje hospodársku súťaž a zabezpečuje väčší výber, lepšie služby, ako aj nižšie ceny pre viac ako 500 miliónov spotrebiteľov. Jednou z najvyšších priorít Junckerovej Komisie je zabezpečiť prehĺbenejší a spravodlivejší jednotný trh, okrem iného aj pomocou elektronických prostriedkov.

Retailové finančné služby sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života ľudí. Zahŕňajú bankové účty, platobné karty, spotrebiteľské a hypotekárne úvery, produkty poistenia a dlhodobého sporenia, najmä s cieľom pripraviť sa na odchod do dôchodku. Trhy s týmito službami zostávajú aj napriek vysokej miere harmonizácie, ktorá sa v posledných rokoch dosiahla, fragmentované. Len 7 % spotrebiteľov si doteraz zakúpilo finančnú službu z iného členského štátu EÚ 1 . Keby sa uľahčil prístup k finančným službám v iných členských štátoch, rozšírili by sa možnosti výberu. Zákazníci by mohli rýchlejšie začať využívať prínosy inovácie, ceny by klesli a kvalita služieb by sa zvýšila. Z integrovanejšieho trhu s finančnými službami pre spotrebiteľov, ktorý ponúka väčšie možnosti výberu, by mali prospech dokonca aj tí, ktorí nenakupujú finančné služby v zahraničí. Inovatívne online služby menia spôsob, akým ľudia využívajú finančné služby. Zároveň sú obrovskou príležitosťou na to, aby všetci Európania získali výhody plynúce z integrovanejšieho jednotného trhu s retailovými finančnými službami.

Komisia rozpoznala tento impulz na zmenu a v decembri 2015 predložila zelenú knihu o retailových finančných službách s cieľom konzultovať o možnostiach zabezpečenia integrovanejšieho trhu s týmito službami a o opatreniach potrebných na dosiahnutie tohto cieľa 2 . V tomto akčnom pláne Komisia formuluje svoje závery z uvedenej konzultácie; ide o jeden zo záväzkov stanovených v akčnom pláne na vybudovanie únie kapitálových trhov 3 , ktorým sa riešia mnohé otázky vznesené v správe Európskeho parlamentu o zelenej knihe o retailových finančných službách 4 .

V akčnom pláne sa stanovujú ďalšie kroky smerom k skutočnému jednotnému trhu s retailovými finančnými službami podporenému technológiami, na ktorom môžu spotrebitelia získavať najlepšie ponuky a zároveň byť dobre chránení. Z dlhodobého hľadiska by už rozlišovanie medzi domácimi a cezhraničnými poskytovateľmi finančných služieb nemalo mať význam. To má zároveň dôsledky aj pre poskytovateľov, ktorí budú môcť plne využiť potenciál obrovského jednotného trhu.

Mnoho inovatívnych firiem už „rozmýšľa európsky“ a vďaka využívaniu digitálnych technológií by pre ne bolo ľahké osloviť zákazníkov vo všetkých členských štátoch. Technológia sama osebe však nebude postačovať na vyriešenie všetkých prekážok, s ktorými sa potýka jednotný trh s finančnými službami.

Komisia identifikovala tri hlavné oblasti činnosti, na ktoré by sa bolo treba počas zvyšných rokov jej súčasného funkčného obdobia predovšetkým zamerať, aby sme sa priblížili k už spomínanej vízii:

zvýšenie dôvery spotrebiteľov a posilnenie ich postavenia pri nákupe služieb doma alebo z iných členských štátov;

zníženie právnych a regulačných prekážok, ktorým podniky čelia pri poskytovaní finančných služieb v zahraničí a

podpora rozvoja inovatívneho digitálneho sveta, ktorý môže prekonať niektoré z existujúcich prekážok jednotného trhu.

Jednotlivé opatrenia uvedené v tomto akčnom pláne budú vypracované v súlade s postupmi lepšej právnej regulácie, pričom sa okrem iného využijú verejné konzultácie a posúdenia vplyvu. Komisia nebude uplatňovať regulačné opatrenia, keby integrovanejšie trhy s finančnými službami, na ktorých bude panovať väčšia hospodárska súťaž, bolo možné dosiahnuť vďaka samotnej dynamike trhu, v prípade potreby je však pripravená uplatniť pravidlá hospodárskej súťaže na prijatie nápravných opatrení. Tento akčný plán je preto zároveň výzvou pre účastníkov trhu, poskytovateľov a spotrebiteľov, aby prispeli k vytvoreniu prehĺbeného jednotného trhu s retailovými finančnými službami.

2.Dôvera spotrebiteľov a posilnenie ich postavenia

Dôvody nízkej miery cezhraničného nakupovania finančných služieb môžu spočívať tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. Mnohí spotrebitelia sú spokojní so svojimi domácimi poskytovateľmi služieb. Aj tí, ktorí by mali záujem o služby dostupné v iných členských štátoch, sú opatrní a majú obavy, pokiaľ ide o:

prípadné nadmerné poplatky;

povahu produktov dostupných v iných krajinách;

konania o opravných prostriedkoch v zahraničí;

nejasné obchodné podmienky (najmä ak sú vypracované v cudzom jazyku).

EÚ už prijala významné kroky smerom k vytvoreniu celoúnijného trhu s retailovými finančnými službami, ktorý bude bezpečný a bude na ňom panovať hospodárska súťaž. Patrí k nim poskytnutie práva na prístup k základným bankovým účtom platného v rámci celej EÚ, uľahčenie cezhraničnej distribúcie poistenia a hypotekárnych úverov, ochrana práv spotrebiteľa pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zlepšenie pravidiel ochrany spotrebiteľa v prípade investícií do cenných papierov, hypotekárnych úverov a poistenia. Mnohé z týchto právnych opatrení však boli prijaté pomerne nedávno, a tak sa ich plný účinok ešte neprejavil. Na sektor finančných služieb sa takisto vzťahujú všeobecné pravidlá EÚ o ochrane spotrebiteľa, ktoré zaručujú stabilne vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých odvetviach, najmä keď neboli prijaté odvetvové predpisy. Mnohé z týchto predpisov sa v súčasnosti hodnotia v rámci programu Komisie týkajúceho sa regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) 5 .

Komplexný právny rámec však sám osebe nestačí. Musí sa tiež účinne presadzovať. Komisia úzko spolupracuje s európskymi orgánmi dohľadu s cieľom preskúmať, ako by sa dala v celej EÚ zlepšiť konzistentnosť a efektívnosť presadzovania, ako aj postupov dohľadu. Komisia zároveň koordinuje činnosť siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá uskutočňuje hlavne spoločné opatrenia na presadzovanie práva (napr. v oblasti prenájmu vozidiel, pozri ďalej). Okrem toho vytvorila sieť FIN-NET, ktorá pomáha spotrebiteľom presadzovať ich práva bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, a to tak, že pre nich nájde príslušný orgán alternatívneho riešenia sporov 6 . Komisia pripravuje kampaň na zvýšenie povedomia o sieti FIN-NET.

2.1.Územné obmedzenia

Komisia dostáva mnoho sťažností od spotrebiteľov, ktorí nemôžu nakupovať finančné služby v zahraničí v dôsledku územných obmedzení (geografické blokovanie, požiadavky na trvalý pobyt). V mnohých odpovediach spotrebiteľov na zelenú knihu boli práve tieto obmedzenia spomenuté ako prekážky cezhraničného nakupovania. Geografické blokovanie bráni integrácii trhov. Podľa návrhu o geografickom blokovaní, ktorý Komisia prijala 25. mája 2016, sa obchodníci naďalej môžu rozhodnúť, kde a kedy budú ponúkať svoj tovar alebo služby zákazníkom. Týmto návrhom sa však zavádzajú aj cielené povinnosti pre obchodníkov, ktorí za určitých okolností nesmú diskriminovať zákazníkov na základe bydliska. V návrhu sa nerieši cenotvorba ako taká, pričom obchodníci majú naďalej právo stanovovať svoje ceny, ak to robia nediskriminačným spôsobom.

Nemalo by teda dochádzať k neopodstatnenej diskriminácii zákazníkov na základe bydliska, najmä keď to znamená, že spotrebitelia musia kúpiť menej atraktívnu službu od toho istého poskytovateľa vo svojej krajine. V smernici o platobných účtoch sa už rieši geografické blokovanie v súvislosti s platobnými účtami. Komisia bude monitorovať vplyv tejto smernice, ako aj praktiky geografického blokovania pri iných finančných službách. Ak Komisia získa dôkazy o neopodstatnenej diskriminácii, zváži vhodné opatrenia, ktorých ciele by sa mali dosiahnuť bez nadmerného regulačného zaťaženia firiem.

2.2.Transparentnosť a poplatky pri cezhraničných transakciách

Zo spätnej väzby k zelenej knihe vyplynulo, že nejasné a potenciálne nadmerné poplatky odrádzajú od cezhraničných transakcií v rámci EÚ, najmä keď sa týkajú iných mien ako euro.

2.2.1.Transakčné poplatky

Nariadením o cezhraničných platbách 7 sa vyrovnala výška poplatkov za cezhraničné a vnútroštátne platby v eurách v rámci EÚ. Nariadenie sa nevzťahuje na platby v iných menách EÚ ako euro. Poplatky za takéto cezhraničné transakcie sú spravidla stále veľmi vysoké a značne presahujú výšku poplatkov za čisto vnútroštátne transakcie v menách iných ako euro; minimálne poplatky sú veľmi vysoké, v dôsledku čoho sú drobné transakcie veľmi drahé. Rozšírením nariadenia na všetky meny v EÚ by sa náklady na cezhraničné transakcie znížili vo všetkých členských štátoch.

Opatrenie 1

Ako už bolo uvedené, Komisia po preskúmaní v rámci programu REFIT navrhne zmenu nariadenia o cezhraničných platbách s cieľom znížiť poplatky za cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch.

2.2.2.Konverzné kurzy cudzích mien

Spotrebitelia vo všeobecnosti nemajú jasnú predstavu o konverzných kurzoch, ktoré sa používajú pri platbe kartou alebo mobilným zariadením v obchode alebo pri výbere hotovosti z bankomatu. Konverzné kurzy sa menia v závislosti od jednotlivých výmenných kurzov a banková marža, ktorú si banky uplatňujú na konverzné kurzy, sa v rôznych bankách líši.

Táto situácia sa stáva ešte neprehľadnejšou, keďže obchodníci umožňujú čoraz väčšiemu počtu spotrebiteľov zvoliť si platbu v domácej mene. Ide o tzv. dynamický prepočet meny. Väčšie možnosti výberu pre spotrebiteľov by mohli podnietiť hospodársku súťaž pri prepočítavaní meny. V praxi je však pre spotrebiteľov veľmi ťažké zistiť, ktorá ponuka konverzného kurzu je najvýhodnejšia.

Keby boli obe možnosti prepočtu mien (prepočet obchodníka, resp. prepočet zákazníkovho poskytovateľa platobných služieb) transparentnejšie, spotrebitelia by mohli prijímať informované rozhodnutia a ich náklady by mohli klesnúť. V smernici o platobných službách (PSD1 8 , ktorú nahradí PSD2 9 ) sa stanovujú požiadavky na oznamovanie informácií v súvislosti s transakciami v cudzej mene. K zvýšeniu transparentnosti týchto poplatkov by mohli prispieť ďalšie usmernenia týkajúce sa riadneho presadzovania požiadaviek na transparentnosť zo strany vnútroštátnych orgánov.

Predtým, než Komisia rozhodne o ďalších opatreniach, zrealizuje štúdiu zameranú na získanie rozsiahlejších údajov a lepšie pochopenie postupov a kurzov pri dynamickom prepočte mien.

Opatrenie 2

Komisia preskúma správne aj nevhodné postupy pri dynamickom prepočte mien a na tomto základe zváži najvhodnejšie prostriedky (presadzovanie existujúcich právnych predpisov, dobrovoľné prístupy, posilnené právne predpisy), ktorými by spotrebiteľom umožnila zvoliť si najlepší kurz.

2.3.Zlepšenie transparentnosti a uľahčenie zmeny poskytovateľa finančných služieb alebo zmeny produktov

Spotrebitelia zriedkavo menia svojho poskytovateľa finančných služieb, či už je to z pohodlnosti (administratívne ťažkosti), preto, že mu dôverujú, alebo preto, že sú nedostatočne informovaní o lepších ponukách 10 . Táto skutočnosť je prekážkou brániacou vstupu nových subjektov na trh a rozvoju cezhraničných trhov 11 , v dôsledku čoho majú všetci spotrebitelia menšie možnosti výberu a horšie podmienky.

V záujme uľahčenia zmeny platobných účtov dala EÚ v smernici o platobných účtoch 12 spotrebiteľom právo zmeniť platobné účty do 14 dní, s tým, že o praktické aspekty sa musia postarať poskytovatelia. Spotrebitelia musia mať okrem toho prístup najmenej k jednému webovému sídlu porovnávajúcemu poplatky za platobné účty na vnútroštátnej úrovni.

V súvislosti s inými finančnými službami sa podobné práva v právnych predpisoch EÚ nestanovujú. Pri takýchto službách môže byť zmena poskytovateľa problematická, čo je často spôsobené zložitými zmluvnými podmienkami, v ktorých sa stanovujú vysoké poplatky za zmenu poskytovateľa alebo ukončenie zmluvy, alebo ktoré obmedzujú možnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o oznámenie vypovedania zmluvy poskytovateľovi. Niekedy si spotrebitelia nemôžu zvoliť ani len iný produkt ponúkaný tým istým poskytovateľom.

Spotrebitelia si však často nezvolia výhodnejší produkt, dokonca ani vtedy, keď majú právo produkt zmeniť. Táto skutočnosť nemusí mať len behaviorálne príčiny, ale môže byť spôsobená aj nedostatkom objektívnych a dôveryhodných informácií o dostupných finančných produktoch. Pri získavaní nestranných informácií a porovnávaní nákladov by mohli spotrebiteľom výrazne pomôcť porovnávacie webové sídla, ako napríklad také, s akými sa počíta v smernici o platobných účtoch. V záujme zlepšenia kvality porovnávacích webových sídiel mnohostranná skupina zainteresovaných strán pre porovnávacie nástroje, ktorú vedie Komisia, vypracovala „Kľúčové zásady pre porovnávacie nástroje“ 13 . Ďalšia činnosť bude vychádzať z týchto zásad.

Komisia navyše v rámci preskúmania smernice o platobných účtoch naplánovaného na rok 2019 zanalyzuje behaviorálne, právne a obchodné prekážky, ktoré spotrebiteľom bránia zmeniť poskytovateľa 14 . Uvedená analýza sa bude vzťahovať aj na iné finančné služby než platobné účty.

Opatrenie 3

Komisia preskúma ďalšie kroky, ktorými by spotrebiteľom uľahčila prechod na výhodnejšie retailové finančné služby, pričom bude vychádzať z toho, čo sa už dosiahlo na základe smernice o platobných účtoch.

Opatrenie 4

Komisia bude spolupracovať so zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť kvalitu a spoľahlivosť webových sídiel porovnávajúcich finančné služby; na tento účel bude podporovať väčšie uplatňovanie existujúcich zásad a využívanie dobrovoľných systémov certifikácie.

2.4.Zlepšenie poistenia motorových vozidiel

Obete dopravných nehôd majú v súčasnosti nárok na náhradu ujmy na zdraví alebo materiálnej škody, aj keď vozidlo, ktoré nehodu spôsobilo, nie je poistené, alebo aj keď je vinník neznámy, a to bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nehoda stala. Neexistuje však harmonizovaný mechanizmus, ktorým by sa zabezpečovalo odškodnenie v cezhraničných situáciách, keď poisťovateľ upadne do platobnej neschopnosti. Komisia v nadväznosti na hodnotenie smernice o poistení motorových vozidiel 15 v rámci programu REFIT preskúma, ako najlepšie zaistiť, aby obete dopravných nehôd boli odškodnené aj v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľa.

S poistením motorových vozidiel ďalej súvisí otázka prenosnosti bonusov za bezškodový priebeh. Poistenci majú právo dostať od svojej poisťovne výpis nárokov na odškodnenie tretej strany, resp. potvrdenie o ich neexistencii za predchádzajúcich päť rokov. Dobrí vodiči môžu tieto potvrdenia predložiť novému poisťovateľovi, aby získali zľavu z poistného, ktorá sa môže pohybovať až na úrovni 50 – 60 % (systém bonus – malus alebo bonus/zľava za bezškodový priebeh). V niektorých prípadoch však poisťovatelia neberú takéto potvrdenia do úvahy, najmä ak poistenec prechádza k poisťovateľovi v inom členskom štáte. V nadväznosti na hodnotenie smernice o poistení motorových vozidiel v rámci programu REFIT sa preskúma aj uznávanie potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie.

Opatrenie 5

Komisia dokončí hodnotenie smernice o poistení motorových vozidiel v rámci programu REFIT a rozhodne, či je na zvýšenie ochrany obetí dopravných nehôd a zlepšenie cezhraničného uznávania potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie (ktoré sa používajú pri výpočte bonusov za bezškodový priebeh) potrebné prijať nejaké zmeny.

2.5.Transparentné stanovovanie cien poistenia za prenájom vozidiel

Mnohí spotrebitelia sa sťažujú, že pri prenájme vozidiel sa dá len ťažko vopred zistiť plná sumu za prenájom, dokonca aj keď sa vozidlo rezervuje cez internet. Vyššie náklady spôsobuje okrem iného často vyžadovaný produkt doplnkového havarijného poistenia všetkých škôd, ktoré nie sú kryté základným poistením zahrnutým v zverejnenej cene za prenájom. Výška týchto dodatočných nákladov sa značne líši (u jednotlivých požičovní, sprostredkovateľov a poisťovní), pričom spotrebitelia by mohli ušetriť, keby dostali jasnejšie informácie. Z rozsahu pôsobnosti smernice o distribúcii poistenia 16 a v nej stanovených požiadaviek na informácie sú vylúčení sprostredkovatelia doplnkového poistenia, ako sú napríklad autopožičovne predávajúce doplnkové poistenie.

Sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa pod vedením britského úradu na ochranu spotrebiteľa a s podporou Komisie získala od piatich najväčších autopožičovní (ktoré obsluhujú 65 % trhu) záväzok, že zlepšia svoje predajné postupy 17 . Tieto spoločnosti tak mali teraz zverejňovať úplné informácie o rôznych možnostiach, ktoré sú k dispozícii v závislosti od umiestnenia požičovne, vrátane produktov havarijného poistenia a ďalších doplnkových poistných produktov.

Opatrenie 6

Komisia bude podrobne monitorovať plnenie dohody s veľkými autopožičovňami, najmä pokiaľ ide o transparentné stanovovanie cien prvkov súvisiacich s poistením, a zváži, či sú potrebné ďalšie legislatívne a nelegislatívne opatrenia, aby sa transparentné postupy rozšírili na celý trh.

2.6.Prehĺbenejší a bezpečnejší jednotný trh so spotrebiteľskými úvermi

Trh so spotrebiteľskými úvermi sa v posledných rokoch rýchlo rozvíjal, a to aj cezhranične; došlo k tomu najmä vďaka poskytovaniu úverov cez internet a platformám partnerského poskytovania úverov (peer-to-peer). Právne predpisy EÚ (najmä smernica o zmluvách o spotrebiteľskom úvere 18 ) boli vypracované s ohľadom na tradičnejšie formy poskytovania úverov a nemusia sa vždy primerane vzťahovať na tieto nové formy poskytovania úverov, najmä na cezhraničné poskytovanie úverov cez internet. Rozvoju trhu so spotrebiteľskými úvermi môže brániť aj neexistencia harmonizovaných požiadaviek na úrovni EÚ týkajúcich sa udeľovania povolení a dohľadu (ktoré existujú pre mnohé ďalšie finančné služby), pretože spotrebitelia a poskytovatelia úverov nemajú istotu, ktoré požiadavky platia a ktorý orgán (ak vôbec nejaký) monitoruje činnosti v oblasti spotrebiteľských úverov, či už uskutočňované v rámci ich domovského štátu alebo v zahraničí.

Zatiaľ čo vďaka väčšej dostupnosti spotrebiteľských úverov a ľahšiemu prístupu k takýmto úverom vznikajú príležitosti pre podniky a klesajú náklady pre vypožičiavateľov, stúpa pritom riziko nezodpovedného poskytovania a brania úverov vedúceho k nadmernej zadlženosti. Toto riziko je potrebné zmierniť.

Nezodpovednému poskytovaniu a braniu úverov majú zabrániť posúdenia úverovej bonity, ktoré sa predpokladajú v smernici o spotrebiteľských úveroch aj v smernici o hypotekárnych úveroch 19 . Nadmerná zadlženosť je napriek tomu v EÚ stále závažným problémom. Podľa Eurostatu (štatistika o príjmoch a životných podmienkach, SILC) je v priemere približne 10 % európskych domácností nadmerne zadlžených, pričom táto skutočnosť je do veľkej miery spôsobená úverovými činnosťami. Zadlžené domácnosti s nízkymi príjmami sú obzvlášť zraniteľné voči ekonomickým šokom, pretože nízke príjmy alebo vysoké úrokové miery by mohli rýchlo viesť k neudržateľnému dlhovému zaťaženiu a ekonomickým ťažkostiam 20 .

Štúdia Komisie z roku 2013 potvrdila, že k zmierňovaniu dlhového zaťaženia a riešeniu nadmernej zadlženosti 21 účinne prispieva dlhové poradenstvo spolu s finančným vzdelávaním. Spôsoby, akými sa v EÚ v súčasnosti poskytuje dlhové poradenstvo, sú však veľmi rôznorodé. V niektorých krajinách a regiónoch je takéto poradenstvo nedostatočne rozvinuté, pričom v niektorých prípadoch môže byť jeho účinnosť nízka pre obmedzené poznatky o tom, ako by sa malo poskytovať, alebo obmedzenú informovanosť o takomto poradenstve medzi spotrebiteľmi.

Opatrenie 7

Komisia preskúma spôsoby, akými by bolo možné uľahčiť cezhraničný prístup k úverom a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa Komisia bude zaoberať aj spôsobmi efektívnejšieho riešenia nadmerného zadlženia spotrebiteľov spojeného s úverovou činnosťou.

3.Právne a regulačné prekážky pre podniky

Podniky, ktoré reagovali na zelenú knihu, zdôraznili, že vzhľadom na nedostatočný dopyt spojený s regulačnou neistotou, teda rizikami (a nákladmi) vyplývajúcimi z toho, že by museli zabezpečiť súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi iného členského štátu, ktoré môžu ísť nad rámec právnych požiadaviek EÚ, nie sú schopné vypracovať podnikateľský zámer na poskytovanie služieb v zahraničí. Je teda potrebné prijať opatrenia na strane ponuky s cieľom identifikovať a riešiť niektoré regulačné obmedzenia, ktoré jednotlivé členské štáty ukladajú poskytovateľom.

Jednou z možností zníženia neistoty vyplývajúcej z rozdielnych vnútroštátnych režimov je vytvoriť pre určité produkty samostatné európske režimy, ktoré sa budú uplatňovať popri existujúcich vnútroštátnych režimoch. V tejto súvislosti je relevantná napríklad činnosť Komisie zameraná na vytvorenie jednoduchého, efektívneho a konkurencieschopného celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu – prenosného finančného produktu, ktorý by si ľudia mohli prenášať so sebou do iných členských štátov EÚ. Cieľom tohto produktu bude vytvoriť skutočný jednotný trh s osobnými dôchodkovými produktmi uľahčujúci cezhraničný predaj (poskytovateľmi poistenia alebo správcami aktív) a prenosnosť do iných členských štátov pre sporiteľov. Popritom by bol takýto produkt vzorom pre domáce dôchodkové produkty tretieho piliera v tých členských štátoch, kde sú takéto produkty nedostatočne rozvinuté. Mal by teda pomôcť prekonať dôchodkovú medzeru a uvoľniť nové úspory pre investície.

3.1.Vnútroštátne regulačné obmedzenia

Rozdiely medzi právnymi systémami jednotlivých členských štátov, ako aj tendencia pridávať pri implementácii právnych predpisov EÚ k ustanoveniam EÚ ešte vnútroštátne pravidlá, môžu narušiť hospodársku súťaž na úkor nových účastníkov trhu, ktorí musia znášať vysoké náklady na zabezpečenie súladu s predpismi. Cieľom právnych predpisov EÚ je dosiahnuť rovnováhu medzi slobodou poskytovania finančných služieb a dostatočnými zárukami pre spotrebiteľov a stabilitu trhu. To spolu s pravidlami o zodpovednosti orgánov dohľadu v domovskom a hostiteľskom štáte a o rozhodnom práve umožňuje uskutočňovať pasportizáciu, t. j. udeľovať právo na poskytovanie určitých finančných služieb v iných členských štátoch. Právne predpisy EÚ ponechávajú členským štátom určitý priestor, aby mohli daný rámec prispôsobiť špecifikám svojich trhov. Členské štáty majú napríklad právomoc prijímať niektoré pravidlá na ochranu spotrebiteľa. Z odpovedí na zelenú knihu však vyplýva, že medzi členskými štátmi panujú rozdiely, ktoré bránia riadnemu fungovaniu jednotného trhu.

Je však potrebné zhromaždiť podrobnejšie poznatky o konkrétnych pravidlách a postupoch, ktoré by mohli predstavovať neodôvodnené prekážky pre firmy zamýšľajúce ponúkať svoje služby cezhranične a ktoré nemusia byť opodstatnené ochranou spotrebiteľa v danom členskom štáte. Kroky k odstráneniu prekážok brániacich voľnému pohybu kapitálu sa už uskutočňujú v spolupráci so skupinou expertov z členských štátov, ktorí mapujú prekážky a vymieňajú si osvedčené postupy. Výsledky tejto činnosti budú zahrnuté v správe, v ktorej bude takisto stanovený prvý plán opatrení, ktoré by členské štáty mali prijať najneskôr do roku 2019. Cezhraničné prekážky v osobitnej oblasti distribúcie fondov sa riešili v rámci nedávnej konzultácie, na ktorú Komisia pripraví svoju odpoveď v roku 2017. Stále však pretrváva veľký nedostatok poznatkov, pokiaľ ide o pravidlá ochrany spotrebiteľa a pravidlá správania poskytovateľov služieb v jednotlivých členských štátoch.

Opatrenie 8

Komisia preskúma pravidlá ochrany spotrebiteľa a pravidlá správania poskytovateľov služieb v jednotlivých členských štátoch, aby posúdila, či nevytvárajú neopodstatnené prekážky cezhraničného podnikania.

3.2.Uľahčenie cezhraničného poskytovania úverov

Kľúčovou požiadavkou pri poskytovaní spotrebiteľských úverov podľa práva EÚ je posúdenie úverovej bonity, ktoré chráni tak poskytovateľa úveru, ako aj žiadateľa o úver. Posúdenie úverovej bonity je zároveň účinným preventívnym opatrením proti nadmernému zadlženiu. Poskytovatelia úverov však majú vzhľadom na nedostatočnú dostupnosť a porovnateľnosť relevantných údajov v iných krajinách ťažkosti s posudzovaním úverovej bonity žiadateľov z iných členských štátov.

Zo spätnej väzby získanej od vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľa a na základe sťažností vyplynulo, že v oblasti spotrebiteľských úverov sa takéto posúdenia v jednotlivých členských štátoch vykonávajú značne odlišnými spôsobmi. Štandardizované a harmonizované posudzovanie úverovej bonity by viedlo k uľahčeniu cezhraničného poskytovania úverov, čo by mohlo viesť k nižším cenám a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov. Okrem toho by sa ním zabránilo tomu, aby zraniteľní spotrebitelia spadli do „úverovej pasce“, a zabezpečilo, aby spotrebitelia, ktorí si berú úvery z iných členských štátov, boli chránení rovnako, ako keby si úver vzali vo svojej domovskej krajine.

Pri posudzovaní žiadostí o úver sa poskytovatelia úverov zvyčajne spoliehajú na rozličné interné a externé zdroje údajov vrátane údajov z úverových registrov. Poskytovatelia úverov, ktorí reagovali na zelenú knihu, nástojili na tom, že nemôžu poskytovať cezhraničné služby, keďže nemajú prístup k relevantným údajom v iných členských štátoch. Posudzovanie úverovej bonity žiadateľov je preto náročnejšie. Keby boli úverové údaje štandardizované, poskytovanie úverov cez internet v rámci celej Európy by mohlo byť jednoduchšie. Vývoj v oblasti finančných technológií 22 a veľkých dát (big data) viedol k používaniu alternatívnych prvkov a zdrojov údajov, ktoré by sa mali dôkladne posúdiť z hľadiska súladu s právnymi predpismi EÚ o ochrane osobných údajov 23 a s ohľadom na ich relevantnosť z hľadiska stanovenia ratingu žiadateľa alebo ceny finančných služieb.

Efektívne systémy poskytovania informácií o úveroch môžu poskytnúť poskytovateľom úverov prístup k informáciám, ktoré doplnia údaje poskytnuté samotnými žiadateľmi, čo im umožní prijímať riadne podložené rozhodnutia o úveroch (najmä ak budú založené na už spomínaných štandardizovaných posúdeniach úverovej bonity) a zabezpečí väčšiu dostupnosť úverov pre žiadateľov s náležitou úverovou bonitou. Smernicou o hypotekárnych úveroch aj smernicou o spotrebiteľských úveroch sa už poskytovateľom úverov dáva rovnaký prístup do úverových registrov v iných členských štátoch. Poskytované informácie sa však líšia: v niektorých členských štátoch sa v úverových registroch uvádzajú iba informácie o neuskutočnených platbách (t. j. negatívne informácie); v iných figurujú aj informácie o pravidelnosti platieb (t. j. pozitívne informácie). Údaje o úveroch sa navyše spravidla vymieňajú recipročne. V dôsledku toho nie sú úverové registre interoperabilné, relevantnosť dostupných údajov z hľadiska posúdenia úverovej bonity nie je zrejmá a informácie sa vo všeobecnosti nepoužívajú v iných členských štátoch.

Už sa však podnikajú určité kroky k vyriešeniu týchto problémov. V členských štátoch s podobnou tradíciou poskytovania informácií o úveroch uzatvorili úverové registre na podnet súkromného sektora dohody o vzájomnej výmene informácií. Stále však pretrváva množstvo nedostatkov. K ďalšej štandardizácii údajov o úveroch by mala viesť práca Európskej centrálnej banky na novom súbore údajov AnaCredit s podrobnými informáciami o jednotlivých bankových úveroch v eurozóne. V rámci akčného plánu únie kapitálových trhov Komisia skúma možnosti zlepšenia dostupnosti finančných a úverových informácií o malých a stredných podnikoch pre (alternatívnych) poskytovateľov úverov a investorov. Tieto informácie by im mali umožniť lepšie pochopiť rizikový profil MSP, ktoré sa snažia získať financovanie, a prijímať informované rozhodnutia.

Opatrenie 9

Komisia sa bude snažiť zaviesť spoločné normy posudzovania úverovej bonity a zásady poskytovania úverov spotrebiteľom a bude pracovať na stanovení minimálneho súboru údajov, ktoré by sa mali vymieňať medzi úverovými registrami pri cezhraničnom posudzovaní úverovej bonity.

4.Smerom k inovatívnemu digitálnemu svetu

Podľa respondentov, ktorí odpovedali na zelenú knihu, majú z hľadiska finančných služieb veľký potenciál inovácie a technológie (finančné technológie) a tiež prekonanie prekážok brániacich cezhraničnému nákupu a predaju retailových finančných služieb. Tretím cieľom tohto akčného plánu je podporiť rozvoj inovatívneho digitálneho sveta, vďaka ktorému by pre súkromný sektor malo byť ľahšie prekonať niektoré z existujúcich prekážok brániacich vybudovaniu jednotného trhu a zároveň zachovať vysokú úroveň bezpečnosti.

Úlohou Komisie je vytvoriť v celej EÚ také prostredie regulácie a dohľadu, ktoré bude podporovať digitálne inovácie. V tomto ohľade je zásadným krokom nedávno prijaté nariadenie o elektronickej identifikácii (eIDAS) 24 , ktoré umožňuje cezhraničné uznávanie elektronickej identifikácie pre verejné služby a dôveryhodné služby na celom jednotnom trhu EÚ. Interoperabilný rámec pre elektronickú identifikáciu by takisto mohol pomôcť firmám rozvíjať digitálne vzťahy so zákazníkmi. Z dlhodobejšieho hľadiska je potrebné, aby Komisia vypracovala rozsiahlu stratégiu s cieľom využiť príležitosti plynúce z technologických inovácií v celom sektore finančných služieb a súčasne zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a osobných údajov, ako aj vysoké štandardy bezpečnosti, a zaistiť stabilitu trhu.

4.1.Jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb založený na technológiách

V nasledujúcich rokoch bude jednou z hlavných výziev vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude dariť finančným inováciám v prospech spotrebiteľov. Inovatívne firmy opakovane vyjadrili obavy, že právne predpisy EÚ a členských štátov a postupy dohľadu, ktoré uplatňujú, obmedzujú ich schopnosť inovovať a poskytovať služby cezhranične. Sú na pochybách, pokiaľ ide o to, ako ich nové služby budú fungovať vo vzťahu k existujúcim predpisom, pričom sa môžu stretnúť s neprimeraným, nejednotným alebo príliš opatrným uplatňovaním regulačných požiadaviek, ktoré nie sú pre tieto inovatívne služby prispôsobené. Mnoho občanov má zároveň obavy týkajúce sa bezpečnosti platieb a strach z elektronických podvodov. Pri podpore ďalších inovácií v oblasti finančných služieb sa treba týmito obavami primerane zaoberať. V Európskom programe v oblasti bezpečnosti 25 Európska komisia uznala potrebu preskúmania existujúceho právneho rámca EÚ na boj proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov 26 a jeho prípadnej aktualizácie. Na jeseň 2017 by mal byť predložený legislatívny návrh.

Inovácie stavajú regulačné orgány a orgány dohľadu pre oblasť finančných služieb pred nové výzvy, pretože musia zabezpečiť, aby boli spotrebitelia chránení a aby bola zachovaná stabilita trhu bez toho, aby sa mohli oprieť o predchádzajúcu prax a skúsenosti. Viaceré regulačné orgány v oblasti finančných služieb v EÚ začali konať proaktívnejšie, pričom začali vyvíjať nové spôsoby podpory rozvoja inovatívnych podnikov a zároveň sa od týchto podnikov učiť. Medzi tieto iniciatívy patria centrá, ktoré poskytujú poradenstvo k platným predpisom, a tímy zaoberajúce sa dôsledkami technológií pre politiku. Niektoré vnútroštátne regulačné orgány a orgány dohľadu mimoriadne úzko spolupracujú s inovatívnymi firmami, ktoré testujú svoje aktivity v tzv. regulačných pieskoviskách.

Na to, aby bol v oblasti finančných služieb vybudovaný skutočný jednotný trh podporovaný technológiami, bude potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných strán (t. j. spotrebiteľov, dominantných poskytovateľov služieb, alternatívnych poskytovateľov finančných technológií). Komisia podporuje vo vzťahu k inovatívnym firmám nové prístupy v oblasti regulácie a dohľadu, ako aj cezhraničnú spoluprácu pod podmienkou, že spotrebitelia budú naďalej dobre chránení.

Zároveň vytvorila internú pracovnú skupinu pre finančné technológie, ktorej členovia zastupujú všetky príslušné útvary zaoberajúce sa reguláciou finančného sektora, technológiami, dátami a hospodárskou súťažou; táto skupina má zabezpečiť, aby Komisia pri hodnotení uplatňovala multidisciplinárny prístup, ktorý si vývoj v oblasti finančných technológií vyžaduje. Popri tomto akčnom pláne Komisia začína uskutočňovať verejnú konzultáciu, v rámci ktorej chce získať od zainteresovaných strán podnety pre ďalšie rozpracovanie svojho politického prístupu k technologickým inováciám v oblasti finančných služieb. Konzultácia sa zameriava na štyri všeobecné politické ciele, ktoré odrážajú hlavné príležitosti a výzvy spojené s finančnými technológiami:

1.podpora prístupu k finančným službám pre spotrebiteľov a podniky,

2.znižovanie prevádzkových nákladov a zvyšovanie efektívnosti tohto sektora,

3.zvyšovanie konkurencieschopnosti jednotného trhu odstraňovaním prekážok brániacich vstupu na trh a

4.nájdenie rovnováhy medzi väčšou výmenou údajov a väčšou transparentnosťou a potrebami ochrany súkromia.

Pri tejto činnosti sa využije účelové financovanie z prostriedkov Európskeho parlamentu určených na pilotný projekt zameraný na posilnenie kapacity a odborných znalostí vnútroštátnych regulačných orgánov, pokiaľ ide o technológiu distribuovanej účtovnej knihy (distributed ledger technology – DLT).

Opatrenie 10

Komisia na základe činnosti pracovnej skupiny pre finančné technológie a verejnej konzultácie stanoví, ktoré opatrenia je potrebné prijať na podporu rozvoja finančných technológií a jednotného trhu s finančnými službami založeného na technológiách.

4.2.Digitálne vzťahy so zákazníkmi

Jedným z hlavných krátkodobých prínosov finančných technológií je ich potenciál uľahčiť vzťahy so zákazníkmi prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ako potvrdili vedúci predstavitelia významných európskych bánk v novembri 2016 počas diskusií za okrúhlym stolom usporiadaných Komisiou 27 , kľúčom k vybudovaniu jednotného trhu s retailovými finančnými službami je umožniť firmám, aby mohli rozvíjať plne digitálne vzťahy so zákazníkmi. Cezhraničné poskytovanie finančných služieb sa nerozbehne, pokiaľ sa spotrebitelia budú musieť osobne dostaviť do priestorov poskytovateľa, aby mohla byť overená ich totožnosť, aby v papierovej podobe dostali informačné dokumenty a aby vlastnoručne podpísali zmluvy.

4.2.1.Identifikácia na diaľku

Inovátori vyvíjajú nové spôsoby identifikácie zákazníkov a overovania ich totožnosti. Regulačné technológie 28 by mohli zmeniť trhy tým, že by prostredníctvom identifikácie na diaľku zautomatizovali kontroly spoločností, osôb a dokladov totožnosti potrebné na splnenie požiadaviek na spoznanie zákazníkov (know-your-customer) a vyriešili problematiku podvodov 29 . Vďaka používaniu schém elektronickej identifikácie, ako sa stanovujú v nariadení eIDAS, by bolo možné otvoriť bankový účet cez internet a pritom splniť prísne požiadavky na preukazovanie a overovanie totožnosti zákazníkov na účely spoznania zákazníka alebo jeho podrobnej previerky. Právna istota a platnosť kvalifikovaných elektronických podpisov, ako sa stanovujú v nariadení eIDAS, by mohli posilniť bezpečnosť elektronických transakcií. Tieto postupy by mali fungovať cezhranične a naprieč jednotlivými odvetviami, pričom by mali mať rovnaký právny účinok ako tradičné postupy prebiehajúce v papierovej forme.

Vo štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí 30 , ktorá má byť čoskoro transponovaná, sa navrhovanými zmenami 31 berie tento nový vývoj na vedomie a prostriedky elektronickej identifikácie podľa nariadenia eIDAS sa uznávajú ako nástroje na splnenie požiadaviek na podrobné previerky zákazníkov. Členské štáty by podľa očakávaní mali začať oznamovať schémy elektronickej identifikácie od polovice roka 2017, pričom je dôležité, aby zabezpečili, že schémy, ktorých oznámenie pripravujú, budú interoperabilné a bude ich môcť využívať aj súkromný sektor. Komisia bude naďalej podporovať používanie schém elektronickej identifikácie v členských štátoch a povzbudzovať k ich oznamovaniu.

Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí je smernicou zavádzajúcou minimálnu harmonizáciu, necháva teda priestor pre rozdielne uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. O možnostiach používania inovatívnych digitálnych nástrojov na identifikáciu zákazníkov naďalej rozhodujú členské štáty, ktoré musia zároveň zabezpečiť, aby tieto nástroje boli bezpečné, aby pre spotrebiteľov ani systém neprinášali nové riziká a aby boli v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov. Komisia vytvorí osobitnú skupinu expertov, ktorá sa bude týmito otázkami ďalej zaoberať a vypracuje spoločné usmernenia. Jej členmi budú regulačné orgány, orgány dohľadu, finančné inštitúcie a existujúca skupina expertov z členských štátov venujúcich sa otázkam totožnosti.

Komisia v tejto súvislosti uskutočňuje štúdiu s cieľom posúdiť súčasný rámec regulácie a dohľadu a najlepšie postupy pri identifikácii na diaľku a podrobnom preverovaní zákazníkov v celej EÚ. Súčasne v rámci Nástroja na prepájanie Európy čoskoro umožní bankám, aby vyskúšali cezhraničné používanie prostriedkov elektronickej identifikácie. Predloží aj plán realizácie a vymedzí riešenia pre architektúru informačných systémov s cieľom dosiahnuť posun pri vytváraní osobitného modelu elektronického bankovníctva, ktorý bude spĺňať požiadavky na identifikáciu zákazníkov bánk na diaľku.

Opatrenie 11

Komisia uľahčí cezhraničné používanie elektronickej identifikácie a prenosnosť údajov získaných v rámci postupov spoznávania zákazníka na základe nariadenia eIDAS, aby umožnila bankám identifikovať zákazníkov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

4.2.2.Digitálny predaj na diaľku

Meniace sa správanie spotrebiteľov by spolu s novými obchodnými modelmi poskytovateľov finančných služieb mohlo viesť k vzniku nových rizík v oblasti ochrany spotrebiteľa (napr. otázky poskytnutia súhlasu online, finančného vylúčenia, otázky dohľadu/regulácie na tomto trhu atď.). Tieto otázky zrejme nie sú ešte dostatočne ošetrené. Preto je potrebné vykonať posúdenie s cieľom overiť, či existujúce sektorové a horizontálne právne predpisy (napr. smernica o poskytovaní finančných služieb na diaľku 32 ) ešte stále plnia svoj účel.

Pred zakúpením produktu finančných služieb musia spotrebitelia napríklad dostať informácie o produkte, či už v papierovej forme alebo elektronicky, aby mohli prijať informované rozhodnutia. Zo spätnej väzby od tohto sektora vyplýva, že súčasné požiadavky na poskytovanie informácií pred uzatvorením zmluvy nemusia byť pre digitálny svet vhodné. Respondenti, ktorí odpovedali na zelenú knihu, navrhli, aby sa v záujme lepšieho pochopenia finančných produktov zo strany spotrebiteľov používali interaktívnejšie platformy, ktoré do väčšej miery zapájajú spotrebiteľov a ktoré sú vhodné pre smartfóny alebo tablety.

Požiadavky na poskytovanie informácií sú zahrnuté vo viacerých smerniciach a nariadeniach vrátane smerníc a nariadení o hypotekárnych a spotrebiteľských úveroch, platobných účtoch, trhoch s finančnými nástrojmi, štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení a kolektívnych investíciách do prevoditeľných cenných papierov. Predtým, než Komisia navrhne akékoľvek zmeny týchto právnych predpisov, bude monitorovať, ako budú tieto požiadavky na poskytovanie informácií uplatňovať poskytovatelia digitálnych služieb. Komisia takisto vyzýva tento sektor, aby navrhol vhodné nové riešenia, ktoré by mohli spotrebiteľom pomôcť lepšie pochopiť finančné produkty alebo služby a prijímať informované rozhodnutia.

Komisia popritom uskutočňuje komplexné posúdenie európskych trhov s retailovými investičnými produktmi, pričom sa zameriava na distribučné kanály a investičné poradenstvo. Cieľom je nájsť spôsoby, ktorými by bolo možné zlepšiť efektívnosť sprostredkovateľských kanálov tak, aby retailoví investori mali prístup k vhodným investičným produktom za nákladovo efektívnych podmienok. Výsledky by mali byť k dispozícii začiatkom roka 2018.

Opatrenie 12

Komisia bude monitorovať trh predaja na diaľku s cieľom identifikovať potenciálne riziká pre spotrebiteľov a podnikateľské príležitosti na tomto trhu a na tomto základe sa rozhodne, či je potrebné zmeniť požiadavky na predaj na diaľku (vrátane požiadaviek na poskytovanie informácií).

5.Záver

Skutočný jednotný trh s finančnými službami bude mať veľký prínos pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich súčasné nákupné zvyklosti. Integrácii však stále bránia zásadné prekážky. Až po odstránení týchto prekážok bude možné znížiť roztrieštenosť trhu natoľko, aby prínosy v podobe väčšieho výberu a lepšej kvality v spojení s vyššou úrovňou bezpečnosti mohli využívať všetci spotrebitelia. Konkurenčný tlak, ktorý vznikne, keď budú tieto prekážky odstránené a cezhraničné nakupovanie finančných služieb sa stane realitou pre čoraz väčší počet Európanov, bude prínosom pre všetkých spotrebiteľov vrátane tých, ktorí naďalej budú nakupovať finančné služby na domácom trhu.

Komisia už prostredníctvom právnych predpisov EÚ odstránila mnohé regulačné prekážky a v tomto akčnom pláne stanovuje plány na ďalšiu činnosť zameranú na konsolidáciu acquis a podporu inovácií. Finančné technológie poskytnú nové príležitosti na riešenie niektorých pretrvávajúcich prekážok brániacich integrácii a väčšie otvorenie vnútroštátnych trhov za predpokladu, že budú zavedené aj primerané záruky. Na to, aby bolo tento potenciál skutočne možné využiť, je však potrebný rámec a pracovné metódy, ktoré sú vhodné pre rýchlo sa meniaci sektor finančných služieb. Komisia preto vyzýva členské štáty, príslušné vnútroštátne orgány, poskytovateľov finančných služieb a spotrebiteľské organizácie, aby spojili svoje sily s cieľom vybudovať skutočný jednotný trh s retailovými finančnými službami podporovaný technológiami.

(1) Osobitný Eurobarometer 446, júl 2016: http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2108 . Viac údajov o súčasnom stave európskeho jednotného trhu s retailovými finančnými službami je uvedených v zelenej knihe o retailových finančných službách:
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2015:630:FIN .

(2) Pozri http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2015:630:FIN .

(3) Pozri http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52015DC0468 .

(4) 2016/2056(INI) prijaté 17. 10. 2016.

(5) Pozri http://ec.europa.eu/consumers/consumer_rights/review .

(6) Pozri http://ec.europa.eu/finance/fin-net/index_en.htm .

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11 – 18).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1 – 36).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127).

(10) Eurobarometer 446, zhrnutie na strane 12 a ďalších.

(11) Štúdia Európskej komisie o úlohe digitalizácie a inovácií pri vytváraní skutočného jednotného trhu s retailovými finančnými službami a poistením, zhrnutie, júl 2016, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/publications/study-impact-digitalisation-eu-single-market-consumer-financial-services_en , (štúdia o digitalizácii), strana 5.

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214 – 246).

(13) Pozri http://ec.europa.eu/consumers/consumer_rights/unfair-trade/comparison-tools/index_en.htm .

(14) Štúdia bude vychádzať z výsledkov prebiehajúcej behaviorálnej štúdie o poisťovacích službách, ktorej cieľom je okrem iného poskytnúť rozsiahle kvantitatívne údaje o skúsenostiach spotrebiteľov na trhu s poistením, dosahu rôznych prvkov zmlúv, vplyve spôsobu prezentácie informácií a prekážkach, ktoré bránia cezhraničnému nákupu poistenia.

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s.11 – 31).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59).

(17) Pozri http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-86_sk.htm .

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66 – 92).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(20) The Eurosystem Household Finance and Consumption Survey (Prieskum financií a spotreby domácností realizovaný Eurosystémom), Eurosystem Household Finance and Consumption Network, 2013, k dispozícii na adrese: https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/ecbsp2en.pdf?2180f869d12ccc366869c9419b3da32e , strana 71.

(21) K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/consumers/financial_services/reference_studies_documents/docs/part_1_synthesis_of_findings_en.pdf .

(22) Finančnými technológiami (FinTech) sa rozumie technológiami podporované poskytovanie finančných služieb, okrem iného aj alternatívnymi poskytovateľmi, ktorí nejakým spôsobom využívajú systémy založené na technológiách na to, aby priamo poskytovali finančné služby alebo aby zefektívnili finančný systém.

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a od 25. mája 2018 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73 – 114).

(25) https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/e-library/documents/basic-documents/docs/eu_agenda_on_security_en.pdf

(26) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001F0413&from=SK.

(27) Diskusia sa zameriavala na otázky ako elektronická identifikácia a uzatváranie zmluvných vzťahov so zákazníkmi prostredníctvom elektronických prostriedkov (digital on-boarding), kybernetická bezpečnosť, údaje a cloud, platformy a platby, ako aj digitálne zručnosti súvisiace s finančnými technológiami.

(28) Regulačné technológie (RegTech) predstavujú obchodný model, v rámci ktorého technológie umožňujú firmám lepšie dodržiavať regulačné požiadavky; regulačné technológie môžu takisto umožniť vládnym subjektom, aby zavádzali, monitorovali alebo presadzovali regulačné požiadavky účinnejším alebo efektívnejším spôsobom, prípadne spôsobom jednoduchším pre používateľa.

(29) Imafidon, C., The spiralling costs of KYC for banks and how FinTech can help (Rastúce náklady bánk na spoznávanie zákazníkov a ako im finančné technológie môžu pomôcť), ITPro Portal, jún 2016, k dispozícii na adrese: http://www.itproportal.com/2016/06/06/the-spiralling-costs-of-kyc-for-banks-and-how-fintech-can-help .

(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117).

(31) Pozri http://ec.europa.eu/justice/criminal/document/files/aml-directive_en.pdf .

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16 – 24).

Opatrenie		Dátum
1	Nižšie poplatky za transakcie v iných menách ako euro Ako už bolo uvedené, Komisia po preskúmaní v rámci programu REFIT navrhne zmenu nariadenia o cezhraničných platbách s cieľom znížiť poplatky za cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch.	2017 4. štvrťrok
2	Transparentnosť pri prepočítavaní mien Komisia preskúma správne aj nevhodné postupy pri dynamickom prepočte mien a na tomto základe zváži najvhodnejšie prostriedky (presadzovanie existujúcich právnych predpisov, dobrovoľné prístupy, posilnené právne predpisy), ktorými by spotrebiteľom umožnila zvoliť si najlepší kurz.	2018 1. polrok
3	Ľahšia zmena produktov Komisia preskúma ďalšie kroky, ktorými by spotrebiteľom uľahčila prechod na výhodnejšie retailové finančné služby, pričom bude vychádzať z toho, čo sa už dosiahlo na základe smernice o platobných účtoch.	2018 2. polrok
4	Kvalitné webové sídla na porovnávanie nákladov Komisia bude spolupracovať so zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť kvalitu a spoľahlivosť webových sídiel porovnávajúcich finančné služby; na tento účel bude podporovať väčšie uplatňovanie existujúcich zásad a využívanie dobrovoľných systémov certifikácie.	2018 1. polrok
5	Lepšie poistenie motorových vozidiel Komisia dokončí hodnotenie smernice o poistení motorových vozidiel v rámci programu REFIT a rozhodne, či je na zvýšenie ochrany obetí dopravných nehôd a zlepšenie cezhraničného uznávania potvrdení o minulých nárokoch na odškodnenie (ktoré sa používajú pri výpočte bonusov za bezškodový priebeh) potrebné prijať nejaké zmeny.	2017 4. štvrťrok
6	Transparentné stanovovanie cien pri prenájme vozidiel Komisia bude podrobne monitorovať plnenie dohody s veľkými autopožičovňami, pokiaľ ide o transparentné stanovovanie cien prvkov súvisiacich s poistením, a zváži, či sú potrebné ďalšie legislatívne a nelegislatívne opatrenia, aby sa transparentné postupy rozšírili na celý trh.	2017 4. štvrťrok
7	Prehĺbenejší jednotný trh so spotrebiteľskými úvermi Komisia preskúma spôsoby, akými by bolo možné uľahčiť cezhraničný prístup k úverom a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa Komisia bude zaoberať aj spôsobmi efektívnejšieho riešenia nadmerného zadlženia spotrebiteľov spojeného s úverovou činnosťou.	2018 1. polrok
8	Spravodlivé pravidlá ochrany spotrebiteľa Komisia preskúma pravidlá ochrany spotrebiteľa a pravidlá správania poskytovateľov služieb v jednotlivých členských štátoch, aby posúdila, či nevytvárajú neopodstatnené prekážky cezhraničného podnikania.	2018 2. polrok
9	Lepšie posúdenia úverovej bonity Komisia sa bude snažiť zaviesť spoločné normy posudzovania úverovej bonity a zásady poskytovania úverov spotrebiteľom a bude pracovať na stanovení minimálneho súboru údajov, ktoré by sa mali vymieňať medzi úverovými registrami pri cezhraničnom posudzovaní úverovej bonity.	2018 2. polrok
10	Finančné technológie pre retailové finančné služby Komisia na základe činnosti pracovnej skupiny pre finančné technológie a verejnej konzultácie stanoví, ktoré opatrenia je potrebné prijať na podporu rozvoja finančných technológií a jednotného trhu s finančnými službami založeného na technológiách.	4. štvrťrok 2017
11	Overovanie totožnosti elektronickými prostriedkami Komisia uľahčí cezhraničné používanie elektronickej identifikácie a prenosnosť údajov získaných v rámci postupov spoznávania zákazníka na základe nariadenia eIDAS, aby umožnila bankám identifikovať zákazníkov prostredníctvom elektronických prostriedkov.	4. štvrťrok 2017
12	Online predaj finančných služieb Komisia bude monitorovať trh predaja na diaľku s cieľom identifikovať potenciálne riziká pre spotrebiteľov a podnikateľské príležitosti na tomto trhu a na tomto základe sa rozhodne, či je potrebné zmeniť požiadavky na predaj na diaľku (vrátane požiadaviek na poskytovanie informácií).	2018 1. polrok