V Bruseli6. 3. 2017

COM(2017) 113 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Hodnotiaca správa ex post o programe Protidrogová prevencia a informovanosť
(2007 – 2013)


OBSAH

1    ÚVOD    

1.1    PREDMET SPRÁVY    

1.2    METODIKA A ZDROJ INFORMÁCIÍ    

1.3    PREHĽAD PROGRAMU    

2    VÝSLEDKY HODNOTENIA    

2.1    RELEVANTNOSŤ PROGRAMU    

2.2    KOHERENTNOSŤ A KOMPLEMENTÁRNOSŤ    

2.3    ÚČINNOSŤ    

2.4    UDRŽATEĽNOSŤ A PREVODITEĽNOSŤ    

2.5    EFEKTÍVNOSŤ A PRIESTOR PRE ZJEDNODUŠENIE    

2.6    PRIDANÁ HODNOTA EÚ    

3    ZÁVERY    


1ÚVOD

1.1PREDMET SPRÁVY

1 2 V rozhodnutí, ktorým sa stanovuje program Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP) sa vyžaduje, aby Komisia predložila hodnotenie ex-post pokrývajúce obdobie rokov 2007 až 2013. Toto hodnotenie bolo vykonané nezávislým externým hodnotiteľom v spolupráci s útvarmi Komisie.

Táto správa vychádza z uvedeného hodnotenia. Správa je členená podľa hlavných kritérií hodnotenia a príslušných otázok. Tieto zahŕňajú relevantnosť, koherentnosť a komplementárnosť, účinnosť, vplyv a udržateľnosť, efektívnosť a priestor pre zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu.

1.2METODIKA A ZDROJ INFORMÁCIÍ

Toto záverečné hodnotenie DPIP je založené na:

rozsiahlom prieskume dostupnej dokumentácie všetkých 51 grantov na akcie a grantov na prevádzku financovaných z programu v období rokov 2007 a 2013;

prieskume dokumentácie programu, ako je rozhodnutie o zriadení programu, ročné pracovné programy a výzvy na podávanie návrhov pre granty, ako aj verejné zákazky;

prieskume iných informácií dostupných na internete – napríklad politické dokumenty EÚ, webové sídla, rozhodnutia o zriadení príslušných programov EÚ;

kvantitatívnej analýze 51 projektov a činností financovaných z DPIP;

analýze 23 reakcií na online prieskum získaných od príjemcov grantu DPIP;

zázname piatich následných pohovorov s koordinátormi projektov/organizáciami, ktoré získali granty DPIP v období rokov 2007 – 2013.

1.3PREHĽAD PROGRAMU

DPIP bol stanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1150/2007/ES ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“. Program sa vykonával v priebehu siedmich rokov, od roku 2007 do roku 2013. Uvádza sa v protidrogovej stratégii EÚ (2005 – 2012) a v protidrogovom akčnom pláne EÚ na roky 2005 až 2008 a 2009 až 2012.

Tri všeobecné ciele programu, ako je uvedené v článku 2 tohto rozhodnutia, sú:

predchádzať užívaniu drog, závislosti a poškodeniu spôsobenému drogami a znižovať ich;

prispieť k zlepšeniu informovanosti o užívaní drog;

podporovať vykonávanie protidrogovej stratégie EÚ.

Špecifické ciele programu (stanovené v článku 3 rozhodnutia č. 1150/2007/ES) sú:

podporovať nadnárodné akcie zamerané na:

vytváranie multidisciplinárnych sietí;

zabezpečenie rozšírenia vedomostnej základne, výmeny informácií a určenie a šírenie osvedčených postupov;

zvýšenie informovanosti o zdravotných a sociálnych problémoch spôsobených užívaním drog;

podporovanie opatrení zameraných na prevenciu užívania drog vrátane znižovania poškodenia spôsobeného drogami a metódy liečby zohľadňujúce najnovšie vedecké poznatky;

zapájať občiansku spoločnosť do vykonávania a rozvoja protidrogovej stratégie EÚ a súvisiacich akčných plánov; a

monitorovať, vykonávať a hodnotiť vykonávanie konkrétnych akcií v rámci protidrogových akčných plánov (na obdobie rokov 2005 až 2008 a 2009 až 2012).

V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa z programu financovali činnosti prostredníctvom troch rôznych druhov finančných nástrojov 3 : granty na akcie, granty na prevádzku a verejné obstarávanie. Granty na akcie boli udelené na osobitné nadnárodné projekty v záujme celej EÚ alebo na vnútroštátne projekty pripravujúce na alebo dopĺňajúce nadnárodné projekty alebo opatrenia Únie, alebo na také, ktoré pomáhali rozvíjať inovatívne metódy a/alebo technológie s potenciálom prevoditeľnosti. Prevádzkové granty boli udelené buď neziskovým organizáciám, alebo iným subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu v oblasti protidrogovej politiky. Finančné prostriedky boli k dispozícii aj na realizáciu konkrétnych projektov, ktoré Komisia vypracovala (iniciatívy Komisie), ako napríklad štúdie uskutočniteľnosti, tematicky špecifický výskum, organizovanie konferencií alebo budovanie informačných systémov 4 .

Celkový plánovaný rozpočet na DPIP na obdobie od januára 2007 do decembra 2013 dosiahol 22 332 mil. EUR 5 (pozri Tabuľka 1 1 Plánované rozdelenie rozpočtu pre DPIP (2007 – 2013) ). Celková pridelená suma za rovnaké obdobie bola vo výške 20 738 mil. EUR.

Tabuľka 11 Plánované rozdelenie rozpočtu pre DPIP (2007 – 2013)

Rok

Dostupný rozpočet na granty (granty na akcie a granty na prevádzku) a zákazky

Projekty (granty na akcie)

Prevádzkové granty

Iniciatívy Komisie

Celkový ročný rozpočet

Hodnota (€)

%

Hodnota (€)

%

Hodnota (€)

%

Hodnota (€)

%

2007

2 150 000

72 %

neuvádza sa

–

750 000

25 %

2 900 000

100 %

2008

2 150 000

72 %

500 000

17 %

350 000

12 %

3 000 000

100 %

2009

2 400 000

80 %

neuvádza sa

–

600 000

20 %

3 000 000

100 %

2010

1 717 600

56 %

400 000

13 %

958 000

31 %

3 075 600

100 %

2011

3 045 200

74 %

250 000

6 %

800 000

20 %

4 095 200

100 %

2012

2 058 000

67 %

500 000

16 %

520 000

17 %

3 078 000

100 %

2013

3 040 000

99 %

neuvádza sa

–

43 334

1 %

3 084 000

100 %

Spolu

16 560 800

75 %

1 650 000

7 %

4 021 334

18 %

22 232 800

100 %

Zdroj: DPIP — ročné pracovné programy (2007 – 2013)

Intervenčná logika DPIP je znázornená na Obrázok 1 1 nižšie.

Obrázok 11 Intervenčná logika programu Protidrogová prevencia a informovanosť (2007 – 2013)

Tabuľka 1 2 sumarizuje množstvo rôznych iniciatív financovaných každý rok, v ktorých sa program vykonával. Výzvy na predkladanie návrhov na granty na akcie boli rozdelené medzi roky 2009 – 2010 a 2011 – 2012.

Tabuľka 12 Počet iniciatív financovaných ročne

2007

2008

2009 – 2010

2009

2010

2011

2011 – 2012

2012

2013

SPOLU

Granty na akcie

9

6

10

neuvádza sa

0

0

11

0

Nezvažuje sa 6

36

Granty na prevádzku

0

5

0

neuvádza sa

4

2

0

4

Nezvažuje sa

15

Verejné obstarávanie

1

1

neuvádza sa

5

11

7

neuvádza sa

1

2

28

Projekty a činnosti v rámci DPIP viedli najmä mimovládne organizácie/vnútroštátne siete (33 % všetkých hlavných organizácií), ďalej vysoké školy (23 %), výskumné ústavy (22 %) a európske siete/platformy/fóra (14 %) 7 .

Obrázok 1 2 znázorňuje hlavné činnosti financované z grantov na akcie (na ľavej strane) a grantov na prevádzku (na pravej strane) v rámci DPIP. Projekty financované z grantov na akcie sa najčastejšie zameriavali na zvyšovanie povedomia, poskytovanie a šírenie informácií (31 %) a analytické činnosti (31 %), ďalej na vzájomné vzdelávanie, výmenu osvedčených postupov a spoluprácu (18 %). Štvrtou najčastejšou činnosťou v rámci projektov financovaných z grantov na akcie boli činnosti odbornej prípravy (12 %). Granty na prevádzku sa takisto zameriavali na zvyšovanie povedomia, poskytovanie a šírenie informácií (27 %), ďalej na vzájomné vzdelávanie, výmenu osvedčených postupov a spoluprácu (20 %). Na treťom a štvrtom mieste medzi najčastejšími iniciatívami realizovanými z grantov na prevádzku boli analytické činnosti (16 %) a podpora kľúčových subjektov (16 %). Verejné zákazky boli zamerané na tri hlavné činnosti: štúdie a organizovanie podujatí a stretnutí 8 .

       

Obrázok 12 Granty na akcie DPIP (vľavo) a granty na prevádzku (vpravo) podľa hlavnej činnosti        

2VÝSLEDKY HODNOTENIA

2.1RELEVANTNOSŤ PROGRAMU

Relevantnosť DPIP sa posudzuje z hľadiska miery, do akej akcie logicky riešia jeho ciele, širších potrieb politiky EÚ a potrieb cieľových skupín.

2.1.1Priority stanovené vo výzvach na predkladanie návrhov a vybrané akcie a ich relevantnosť pre politiku

V období rokov 2007 – 2013 boli zaznamenané tri významné skutočnosti politického a legislatívneho vývoja na úrovni EÚ v oblastiach týkajúcich sa programu DPIP: rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, protidrogová stratégia EÚ a súvisiace akčné plány a vývoj v súvislosti s novými drogami ako sú nové psychoaktívne látky.

Od výzvy na predkladanie návrhov v období rokov 2011 – 2012 boli zavedené nové priority 9 , v ktorých sa zohľadňoval nielen uvedený politický a legislatívny vývoj, ale aj najaktuálnejšie vedecké poznatky. Táto flexibilita dala programu väčší význam pokiaľ ide o kontext, v ktorom bol vykonávaný.

Na úrovni projektov sa zistilo, že vybrané iniciatívy dostatočne podporovali politický vývoj jednak preto, že to bolo ich hlavným cieľom projektu, ale aj preto, že mnohé iniciatívy šírili svoje výsledky medzi politických činiteľov a/alebo ich premietli do tvorby politiky na úrovni EÚ/národnej úrovni 10 .

Okrem projektov boli verejné zákazky financované z programu špecificky zamerané na vývoj a vykonávanie politiky a právnych predpisov v oblasti drogovej prevencie. Dôkazy poukazujú na to, že niektoré zákazky boli v tejto oblasti mimoriadne dôležité pre vývoj politiky/právnych predpisov (napríklad posúdenie vplyvu vedúce k novému legislatívnemu návrhu o nových psychoaktívnych látkach) 11 .

2.1.2Relevantnosť programu pre potreby cieľových skupín

DPIP bol celkovo zameraný na potreby príjemcov grantu. Tento program bol v prvom rade prispôsobený tejto oblasti politiky. Po druhé vyplnil medzery vo financovaní pre iniciatívy súvisiace s drogami na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho sa koncepčný rámec programu a jeho priority zhodovali s potrebami subjektov pracujúcich na znižovaní dopytu po drogách 12 .

V rámci väčšiny projektov DPIP sa vykonalo posúdenie potrieb 13 s cieľom zabezpečiť, aby boli ich činnosti relevantné pre cieľovú skupinu. Celkovo 16 z 23 respondentov online prieskumu (67 %) uviedlo, že projekt, alebo vykonávané činnosti boli navrhnuté na základe posúdenia potrieb. Z nich deväť respondentov uviedlo, že tieto posúdenia potrieb boli uskutočnené v roku začatia vykonávania projektu alebo v predchádzajúcom roku, poukazujúc na to, že v hodnotení sa zohľadnili najaktuálnejšie údaje 14 .

2.2KOHERENTNOSŤ A KOMPLEMENTÁRNOSŤ

2.2.1Komplementárnosť s inými programami EÚ

Z rozhodnutia Rady č. 1150/2007/ES 15 , ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje DPIP vyplýva, že EÚ môže pridať hodnotu akciám členských štátov „v oblasti drogovej prevencie a informovanosti vrátane liečby a znižovania poškodenia spôsobeného drogami, a to konkrétne dopĺňaním týchto akcií a podporou súčinnosti“. V článku 11 rozhodnutia sa zdôrazňuje, že synergie a komplementárnosť je potrebné dosahovať s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä:

so všeobecným programom „Bezpečnosť a ochrana slobôd“,

so siedmym rámcovým programom pre výskum a vývoj a

s programom EÚ v oblasti zdravia (2008 – 2013).

V rozhodnutí sa tiež uvádza, že komplementárnosť by sa mala zabezpečiť medzi DPIP a prácou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), a to využitím poznatkov tohto centra, jeho metodiky a osvedčených postupov s osobitným zameraním na štatistické údaje z informácií o drogách.

Okrem nástrojov uvedených v rozhodnutí Rady priestor na komplementárnosť a synergie existoval aj medzi DPIP a ostatnými programami GR pre spravodlivosť, ako napríklad program Trestná justícia (JPEN), program Civilná justícia (JCIV), program Základné práva a spravodlivosť (FRC) a Daphne III. Okrem toho sa so zreteľom na riziká prekrývania v ročných pracovných programoch DPIP vytvorilo formálne zabezpečenie s cieľom vyhnúť sa duplicite medzi projektmi financovanými v rámci iných programov.

V rámci všeobecného programu „Bezpečnosť a ochrana slobôd“ vykazoval DPIP podobnosti s programom Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti (ISEC) v tom zmysle, že oba programy sa zameriavali na iniciatívy súvisiace s drogami. DPIP sa však zameriaval na zníženie dopytu po drogách, zatiaľ čo ISEC sa zameriaval na zníženie ponuky drog, najmä prostredníctvom činností zameraných na boj proti obchodovaniu s drogami.

Program Verejné zdravie (2008 – 2013) riadený GR SANTE prostredníctvom svojho integrovaného prístupu k zdraviu pokrýval aj drogové politiky a prevenciu užívania drog z hľadiska verejného zdravia, pričom podporoval zdravý životný štýl. Akcie financované v rámci tohto programu sa zameriavali výhradne na problematiku užívania drog vrátane prípadov, ak šlo o užívanie viacerých drog, a to s priamejším prístupom než DPIP. Iniciatívy na podporu informácií v oblasti zdravia zahŕňajú vysoko technické/vedecké informácie alebo opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu k informáciám pre pacientov a lekárov.

Siedmy rámcový program pre výskum a vývoj (FP7) (2007 – 2013) financoval projekty, ktorých cieľom bolo posilniť vedecké dôkazy o následkoch konzumácie drog v oblasti verejného zdravia, socio-ekonomických a humanitných vied. Keďže sa program zameriaval najmä na veľké výskumné projekty, tieto dopĺňali projekty obmedzeného rozsahu financované z prostriedkov DPIP 16 .

Hodnotenie na úrovni programu ukázalo, že DPIP dopĺňal ostatné programy EÚ, ako už bolo vysvetlené vyššie, pokiaľ ide o tematické oblasti a ciele, oprávnených žiadateľov o granty, koncových užívateľov a typy financovaných opatrení a intervencií. Na úrovni výziev na predkladanie návrhov zistenia potvrdzujú, že nebol žiaden priestor na prekrývanie s inými výzvami GR pre spravodlivosť a inými nástrojmi EÚ, pokiaľ ide o oprávnené akcie, vzhľadom na to, že sa líšili z hľadiska jednotlivých priorít a cieľov 17 .

Výsledky hodnotenia potvrdzujú, že DPIP je koherentný. Po prvé, jeho intervenčná logika (pozri Obrázok 1 1 Intervenčná logika programu Protidrogová prevencia a informovanosť (2007 – 2013) ) je vnútorne konzistentná, čo znamená, že ciele programu, vstupy, činnosti a očakávané výsledky nie sú rozporuplné 18 .

Po druhé, rôzne nástroje financovania (granty na akcie, granty na prevádzku a verejné zákazky) sa navzájom dopĺňajú a neprelínajú sa.

Napokon, k dispozícii sú iba obmedzené údaje, ktoré naznačujú existenciu synergií medzi DPIP a inými intervenciami na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Počas hodnotenia však boli nahlásené určité synergie. K činnostiam, ktoré prispeli k vytváraní synergií, patrilo šírenie výsledkov projektu; rozvoj sietí; spoločné akcie a spolupráca 19 .

2.2.2Komplementárnosť na úrovni projektu

Zhrnutia projektov s informáciami o všetkých projektoch financovaných z prostriedkov DPIP boli verejne dostupné na webovej stránke GR pre spravodlivosť venovanej výzvam na predkladanie návrhov pre DPIP. Vybrané informácie o projektoch možno nájsť aj na webovej stránke EMCDDA 20 . Okrem toho publikácia „Projekty, štúdie a výskum v oblasti nelegálnych drog financované Európskou komisiou v období rokov 2007 – 2010“ 21 poskytovala komplexný prehľad o projektoch financovaných v rámci DPIP, programu Verejné zdravie, FP7 a ISEC v období rokov 2007 – 2010. Ďalšia publikácia„ Projekty, štúdie a výzkum v oblasti nových psychoaktívnych látok“ 22 takisto poskytovala informácie o projektoch zameraných na nové psychoaktívne látky financované z DPIP, programu Verejné zdravie, FP6, FP7 a ISEC (od roku 2007 do roku 2013).

Riziko prekrývania medzi projektmi bolo ďalej znížené, a to stanovením požiadaviek a priorít výziev na predkladanie návrhov pre DPIP. Údaje zozbierané prostredníctvom mapovania projektov, následných pohovorov a online prieskumov naznačovali, že niektoré projekty DPIP dopĺňali projekty financované z iných programov EÚ. Príklady komplementárnosti projektov možno pozorovať aj medzi programami GR pre spravodlivosť (JPEN, JCIV, FRC a Daphne III) 23 .

2.3ÚČINNOSŤ

Účinnosť programu sa vzťahuje na rozsah, v akom bol program úspešný pri dosahovaní svojich cieľov a na rozsah, v akom boli projekty DPIP úspešné pri dosahovaní svojich cieľov projektu.

2.3.1Úspechy programu

24 Dôkazy zhromaždené do dnešného dňa naznačujú, že celkový DPIP bol účinný pri dosahovaní všeobecných cieľov programu. Je však nutné poznamenať, že počas finančného obdobia 2007 – 2013 bolo spolufinancovaných len 51 iniciatív. Prispenie k dosiahnutiu cieľa v oblasti prevencie a znižovania užívania drog v EÚ by preto mohlo byť len relatívne. Napriek tomu DPIP prispel k zvýšeniu povedomia a informovanosti o drogách a súvisiacom poškodení v rámci Európy, a to najmä medzi mladými ľuďmi a užívateľmi drog.

25 Iniciatívy financované z prostriedkov DPIP ďalej viedli k zlepšeniu dialógu o drogách a podporili výmenu osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami, najmä mimovládnymi organizáciami, sociálnymi pracovníkmi, tvorcami politiky a odborníkmi. Iniciatívy dosiahli väčší vplyv v členských štátoch, v ktorých sa realizovala väčšina činností, konkrétne ide o krajiny: Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Česká republika, Bulharsko, Estónsko a Belgicko.

Iniciatívy financované z prostriedkov DPIP však do určitej miery prispeli k realizácii protidrogovej stratégie EÚ a súvisiacich akčných plánov. Je to spôsobené tým, že realizácia a rozvoj protidrogovej stratégie a súvisiaceho akčného plánu zahŕňala činnosti v menšom rozsahu v porovnaní s ostatnými cieľmi/prioritami.

26 Program dosiahol svoj všeobecný cieľ aj prostredníctvom verejných zákaziek. Program sa menej zameriaval na podporu rozvoja právnych predpisov a politík na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a viac na vývoj nových postupov súvisiace s prevenciou/znižovaním užívania drog. Na úrovni EÚ však nebol rovnako úspešný pri začleňovaní týchto postupov do politík. Navyše, len málo projektov prispelo k rozvoju vnútroštátnej politiky. Hoci boli tvorcovia politiky aktívne zapojení do väčšiny projektov DPIP, existuje len málo dôkazov o tom, že kontakty s týmito zainteresovanými stranami viedli k reálnemu vplyvu na rozvoj politiky.

Všeobecný cieľ 1: predchádzať užívaniu drog, závislosti a poškodeniu spôsobenému drogami a znižovať ich

Intervencie financované z prostriedkov DPIP predstavovali realizovanie širokého spektra činností, ktoré zlepšili zvyšovanie povedomia a dialóg o drogách. Takisto zlepšili predchádzanie užívaniu drog a pomohli obmedziť užívanie drog, závislosť na drogách a poškodeniu spôsobenému drogami a ich znižovanie. Týmto cieľom sa zaoberali najmä činnosti na zvyšovanie informovanosti a činnosti vzájomného učenia.

Činnosti vzájomného učenia viedli najmä k zlepšeniu dialógu o drogách a podporili výmenu najlepších postupov medzi zainteresovanými stranami z rôznych prostredí. Okrem toho pomohli vytvoriť trvalo udržateľné nadnárodné multidisciplinárne siete zamerané na drogovú prevenciu (počas obdobia financovania bolo vytvorených alebo rozšírených 12 sietí). Tento vplyv bol výraznejší v členských štátoch, v ktorých boli tieto činnosti priamo realizované: Taliansko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a Rakúsko, za nimi v obmedzenej miere Dánsko, Bulharsko, Portugalsko a Česká republika. Takmer polovicu akcií predstavovalo organizovanie workshopov a diskusných skupín (celkom sa ich uskutočnilo 20) 27 .

Činnosti zamerané na zvyšovanie povedomia zlepšili povedomie a informovanosť o drogách a súvisiacom poškodení. Tento vplyv bol opäť výraznejší v členských štátoch, v ktorých boli tieto činnosti priamo realizované, a to: Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Litva, Portugalsko, Dánsko, Estónsko a Slovinsko 28 .

Činnosti sa zameriavali najmä na ohrozených ľudí a zraniteľné skupiny (ako sú mladí ľudia, ženy, znevýhodnené skupiny osôb, väzni) s cieľom zvýšiť ich povedomie o dôsledkoch užívania drog. Činnosti na zvyšovanie povedomia boli zamerané aj na širokú verejnosť 29 .

Všeobecný cieľ 2: pomôcť zlepšiť informovanosť o užívaní drog

Intervencie financované z DPIP realizovali široké spektrum činností, ktoré zlepšili poskytovanie informácií o drogách prostredníctvom rozvoja inovatívnych intervenčných programov a stratégií na znižovanie poškodenia. Tieto intervencie pozostávali najmä z analytických činností 30 so zameraním sa na najnovšie trendy v protidrogovej politike (napríklad nové trendy v súvislosti s novými psychoaktívnymi látkami, jednotlivcami užívajúcimi viaceré drogy a s drogovou závislosťou u zraniteľných skupín vrátane väzňov, bývalých odsúdencov a sexuálnych pracovníkov).

Analytické činnosti realizované v rámci programu pomohli podporiť inovácie vo vede a prostredníctvom tvorby inovatívnych liečebných metód pomohli znížiť poškodenie spôsobené drogami. Tento vplyv bol výraznejší v členských štátoch, v ktorých boli tieto činnosti priamo realizované, a to: Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Česká republika, Dánsko, Belgicko, Poľsko, Portugalsko, Lotyšsko, Estónsko, Rakúsko, Rumunsko a Bulharsko. Vplyv projektov, ktoré tieto činnosti rozvíjajú, sa javí byť širší vzhľadom na vysoký počet členských štátov zúčastňujúcich sa na tomto druhu činností, ale aj preto, že väčšina výsledkov projektov sa v rámci Únie ľahko šírila.

Súpis podkladov vyhotovený pre toto hodnotenie ukázal, že 41 projektov realizovalo analytické činnosti. Z nich 15 sa zapojilo do vedeckého výskumu a/alebo vytváralo správy, 13 vyvinulo prieskumy a dotazníky na zber údajov od užívateľov drog a/alebo organizácií zaoberajúcich sa otázkami drog a päť sa zameralo na zber údajov/analýzu alebo štatistiku 31 .

Na základe týchto analytických činností vzniklo niekoľko správ: 21 príručiek a manuálov (napr. manuál o vzniknutej intervencii ), 20 správ s prehľadom o štatistikách (vo vzťahu k trhu s drogami a rôznej dĺžke používania drog) a vykonaných bolo18 prieskumov (napr. prieskumy na zber priamych informácií od cieľových skupín).

Analytické činnosti viedli aj k vzniku 43 iných druhov správ. Medzi nimi boli správy, ktoré obsahovali závery a odporúčania z workshopov alebo seminárov, analytické správy o účinnosti nástrojov používaných pri skríningu, intervencie a odporúčanie liečebných programov a súhrnné správy o výsledkoch prieskumov a iné druhy konzultácií so zainteresovanými stranami 32 .

Vedecký výskum sa používal najmä na identifikáciu komponentov nových psychoaktívnych látok a na vývoj nových metód na zisťovanie prítomnosti týchto látok v ľudskom tele.

Hlavný prínos analytických činností/podporných opatrení možno zhrnúť nasledovne:

vyplnenie medzier v poznatkoch a v oblasti vedeckého výskumu vo vzťahu k drogám (t. j. nové syntetické drogy/nové psychoaktívne látky) a súvisiacim zdravotným rizikám;

podporenie diskusie o zmenách a reformách v protidrogovej politike; a

vývoj nových stratégií na znižovanie poškodenia, ako aj možností liečby s cieľom riešiť rýchle zmeny v oblasti užívania drog (nové psychoaktívne látky, jednotlivci užívajúci viaceré drogy, atď.).

Všeobecný cieľ 3: podporovať realizáciu protidrogovej stratégie EÚ

Realizácia a rozvoj protidrogovej stratégie EÚ a akčných plánov sa mali primárne dosiahnuť prostredníctvom uzatvárania verejných zákaziek. Štúdia o minimálnych kvalitatívnych normách v oblasti znižovania dopytu po drogách (EQUS) prispela k procesu tvorby politiky v tejto oblasti 33 . To zase pomohlo realizovať príslušné akcie v rámci protidrogovej stratégie EÚ a akčného plánu. Posúdenie vplyvu nových psychoaktívnych látok sa ďalej použilo ako základ na návrh nového legislatívneho návrhu o nových psychoaktívnych látkach 34 . Okrem tohto prispenia k rozvoju Protidrogovej politiky EÚ sa posúdenie vplyvu stalo referenčným dokumentom pre vedeckú komunitu v rámci Únie.

Niektoré projekty financované zo zdrojov DPIP podporili tvorcov politiky na vnútroštátnej úrovni/úrovni EÚ v tom, aby tvorili nové politiky a právne predpisy. Iné vyvinuli nástroje na skríning, krátke zásahy a na postúpenie mladých ľudí s drogovými problémami na liečbu. Tieto nástroje boli následne zapracované do vnútroštátnych plánov boja proti drogám a do iných vnútroštátnych dokumentov o stratégiách prevencie drog. Hoci sa väčšina projektov DPIP dostala k príslušným tvorcom politiky na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, ich výsledky sa však líšili 35 .

Iniciatívy financované zo zdrojov DPIP používali rôzne metódy na to, aby sa dostali k tvorcom politiky na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, napríklad: 91 % účastníkov online prieskumu, ktorí boli príjemcami financovania DPIP, pozvalo tvorcov politiky na workshopy a/alebo iné udalosti určené na šírenie informácií; 78 % účastníkov online prieskumu, ktorí boli príjemcami financovania DPIP, zdieľalo informačné materiály (brožúry, letáky, propagačný materiál) s tvorcami politiky; 65 % príjemcov grantu zorganizovalo projektové stretnutia s účasťou tvorcov politiky; 65 % účastníkov online prieskumu, ktorí boli príjemcami financovania DPIP, pozvalo tvorcov politiky na napr. na brífingy a konferencie 36 .

Tvorcovia politiky reagovali účasťou na podujatiach súvisiacich s projektom, ako sú semináre, konferencie a workshopy, alebo použitím niektorých prvkov projektu, napr. použitého prístupu/metódy alebo realizovaných činností.

2.3.2Úspechy projektu

Väčšina projektov DPIP dosiahla svoje ciele. Potvrdzujú to výsledky online prieskumu, ako aj následné rozhovory so všetkými príjemcami grantu, s ktorými sa v rámci tohto hodnotenia konzultovalo a ktorí vyhlásili, že boli alebo budú schopní včas dosiahnuť všetky alebo väčšinu plánovaných cieľov/výsledkov. Takmer všetci účastníci prieskumu uviedli, že ich projekty dosiahli alebo budú schopné osloviť očakávané cieľové skupiny, čo tiež pridáva na dôkaze, že projekty dosiahli svoje ciele 37 .

2.4UDRŽATEĽNOSŤ A PREVODITEĽNOSŤ

Analyzovalo sa, či výsledky, závery a vplyv projektov boli udržateľné aj mimo obdobia financovania projektu. Určili sa tri úrovne udržateľnosti:

krátkodobá udržateľnosť, dosiahnutá najmä rozširovaním výsledkov projektov;

strednodobá udržateľnosť, ktorá zahŕňa priebežné výsledky projektu a/alebo partnerstvá; a

dlhodobá udržateľnosť, dosiahnutá predovšetkým úspešným prenosom výsledkov projektov do iných súvislostí, organizácií a členských štátov bez ďalšieho financovania (alebo len s obmedzeným financovaním).

2.4.1Ďalšie trvanie činností projektu a výstupov a šírenie informácií

Európska komisia, ako aj príjemcovia grantu vyvinuli značné úsilie s cieľom šíriť výsledky projektu DPIP. To pomohlo zvýšiť reálny vplyv projektov. Použitie rôznych zavedených spôsobov šírenia informácií pomohlo osloviť rôzne typy zainteresovaných strán, napr. tvorcov politiky na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, mimovládne organizácie, sociálnych pracovníkov, mladých ľudí a politických odborníkov. Na úrovni EÚ sa výsledky projektu šírili prostredníctvom webových stránok Komisie a centra EMCDDA, ktoré ďalej zlepšili viditeľnosť samotného programu.

38 Verejné zákazky sa takisto použili na šírenie výsledkov projektu, a to vytvorením informačných materiálov a organizovaním podujatí na šírenie informácií. Na úrovni projektov projektoví manažéri plánovali a účinne používali rôzne nástroje na šírenie vrátane organizovania podujatí a vydávanie tlačených a audiovizuálnych materiálov na propagáciu výsledkov projektov. Navyše väčšina projektov používala vlastné webové stránky na šírenie výsledkov projektu. Špecializované webové stránky však boli spravidla obmedzené len na určité časové obdobie, čo malo vplyv na udržateľnosť a prevoditeľnosť výsledkov projektu. Väčšina oslovených príjemcov grantu uviedla, že aj keby sa prijali opatrenia na ďalšie použitie a/alebo dostupnosť výstupov (napr. webové stránky), bolo by potrebné ďalšie financovanie.

39 Analýza projektovej dokumentácie potvrdzuje, že väčšina projektov si vytvorila plán udržateľnosti a/alebo šírenia (pozri Obrázok 2 1 ). Napriek tomu miera, do akej boli príjemcovia projektu úspešní pri zabezpečovaní udržateľnosti a prevoditeľnosti výstupov projektu/činností, sa výrazne líšila. Vo väčšine prípadov príjemcovia vytvorili len také materiály na šírenie, ktoré boli rozoslané partnerom a cieľovým skupinám do šiestich mesiacov po skončení obdobia financovania.

40 Väčšina vedúcich projektu DPIP sa počas trvania projektu podelila o výsledky projektu s centrom EMCDDA, ale niektorí sa podelili o výsledky svojich projektov aj prostredníctvom siete Reitox. Výsledky projektu boli prezentované aj počas stretnutí a konferencií organizovaných centrom EMCDDA, Fórom občianskej spoločnosti pre boj proti drogám a Horizontálnou pracovnou skupinou Rady pre drogy (HDG).

Obrázok 21 Typ šírenia výsledkov projektu

Zdroj: Prieskum pre hodnotenie ex post piatich programov GR pre spravodlivosť na roky 2007 – 2013.

Otázka 24. Prosím vyjadrite sa k týmto vyhláseniam s ohľadom na šírenie výsledkov projektu/činností

Kvantitatívna analýza naznačuje, že sa zorganizovalo aspoň jedno podujatie na projekt (54 podujatí v 51 projektoch), čo pokrýva publikum v počte viac ako 41 000 ľudí, pričom veľký počet projektov vypracoval tlačené materiály a/alebo informácie alebo webové stránky s radami. Napriek tomu sa do aktívnejších foriem šírenia, ako sú tlačové správy / zapojenie médií alebo kampane, zapojil len obmedzený počet projektov. Pretože však jednou z hlavných cieľových skupín DPIP boli mladí ľudia, niektoré projekty sa snažili byť inovatívne a/alebo kreatívne v šírení informácií s cieľom prilákať cieľovú skupinu, ktorá sa ťažšie zapája a účinnejšie jej poskytovať informácie o drogách 41 .

2.4.2Pokračovanie partnerstva po skončení projektu

42 Ako ukázali výsledky z online prieskumu a následné rozhovory, väčšina partnerstiev vytvorených počas realizácie projektov/činností DPIP pokračovala aj po skončení grantu. Väčšina účastníkov online prieskumu (82 %) uviedla, že ich partnerstvo pokračovalo alebo bude pokračovať aj po skončení projektu. Pokračovanie partnerstva vo väčšine prípadov znamenalo ďalšiu spoluprácu na podobných projektoch alebo trvalý záväzok zo strany všetkých partnerov naďalej šíriť výsledky projektov. Iba málo akcií financovaných zo zdrojov DPIP však mohlo preukázať, že už zabezpečili strednodobú udržateľnosť, t. j. pokračovanie výsledkov projektu.

2.4.3Potenciálna udržateľnosť a prevoditeľnosť výstupov

Hoci existujú dôkazy o strednodobom vplyve a udržateľnosti iniciatív financovaných zo zdrojov DPIP, je ťažké určiť ich udržateľnosť z dlhodobého hľadiska. Len málo projektov DPIP mohlo preukázať, že zaviedli mechanizmus s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť prenosom svojich výsledkov projektu alebo pokračovaním v partnerstve.

Prevoditeľnosť sa vo väčšine prípadov týkala výstupov projektov DPIP/činností (nie výsledkov) a ich potenciálu na realizáciu v iných členských štátoch s menšími zmenami/vstupmi (podľa 78 % účastníkov online prieskumu a dvoch z piatich opýtaných osôb). Polovica z oboch skupín sa vyjadrila, že výstupy z projektov DPIP sa už v členských štátoch úspešne realizovali. Väčšina konzultovaných zainteresovaných strán považovala výsledky projektov/činností za vhodné na premietnutie do politických činností v iných členských štátoch, ale to nastalo len v niektorých prípadoch 43 .

Hodnotenie takisto identifikovalo možné problémy pri prevoditeľnosti projektových výstupov DPIP a výsledkov. Po prvé, prevoditeľnosť výstupov alebo prístupy v rámci projektov DPIP by mohli byť ovplyvnené politickými rozdielmi medzi členskými štátmi. Po druhé, prevoditeľnosť výsledkov by mohla byť ovplyvnená úrovňou budovania kapacít mimovládnych organizácií a sietí v oblasti zabezpečovania prevencie a stratégie na zníženie rizík 44 .

2.5EFEKTÍVNOSŤ A PRIESTOR PRE ZJEDNODUŠENIE

Táto časť hodnotí efektívnosť programu z hľadiska dostatočnosti a efektívnosti dostupných finančných zdrojov, primeranosti použitých finančných prostriedkov v porovnaní s dosiahnutým pozitívnym vplyvom a z hľadiska miery, do akej bolo primerané a dostatočné rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne nástroje financovania na realizáciu cieľov projektu. Okrem toho hodnotí efektívnosť riadenia zo strany Komisie a zvažuje rozsah pre zjednodušenie riadenia programu.

2.5.1Dostatočnosť a efektívnosť finančných zdrojov

Hodnotenie efektívnosti ukázalo, že finančné prostriedky dostupné na realizáciu DPIP možno neboli úplne postačujúce, vzhľadom na úroveň ambícií niektorých cieľov, veľmi vysoké nároky na financovanie a vysokú mieru čerpania grantov. Zo zreteľom na mieru, v ktorej boli pôvodne vyčlenené prostriedky pre program pridelené efektívne, bolo na granty na akcie pridelených spolu 12,9 mil. EUR (t. j. na podpísané dohody o grante). Suma 0,9 milióna EUR bola pridelená na granty na prevádzku, pričom približne 2,7 milióna EUR sa pridelilo na verejné zákazky. V porovnaní s pôvodnými vyčlenenými prostriedkami získali granty na akcie aj granty na prevádzku menej ako sa pôvodne predpokladalo (o 0,6 mil. EUR resp. 0,8 mil. EUR menej ako bolo plánované). Napriek týmto rozdielom bol dopyt veľmi vysoký 45 . Nižšie sumy prostriedkov pridelené na granty na prevádzku, ktoré vzrástli v druhej polovici obdobia financovania, sú znázornené na Obrázok2 2 .

Na program mohlo byť pridelených viac prostriedkov, najmä s ohľadom na dosiahnutie cieľa zameraného na znižovanie dopytu po drogách. Veľmi vysoký počet žiadostí o financovanie zo zdrojov DPIP (na rozdiel od malého počtu financovaných projektov) a skutočnosť, že najčastejšie financované organizácie sú mimovládne organizácie, ktoré sa zväčša spoliehajú na externé financovanie, potvrdzuje všeobecnú potrebu primeraných finančných zdrojov v oblasti protidrogovej politiky. Celkovo možno konštatovať, že dostupné finančné prostriedky boli využité efektívne, súdiac podľa porovnania vstupov/výstupov v rozpočte projektov 46 .

Napriek tomu, že niektoré z očakávaných vplyvov DPIP boli veľmi ambiciózne, keďže vyplývajú z cieľov programu, realizované projekty dosiahli značný počet výstupov a pozitívne výsledky, ktoré poukazujú na to, že množstvo vynaložených prostriedkov bolo v porovnaní s doterajšími výsledkami primerané. Vplyv projektov sa prejavuje v rozvoji nových preventívnych nástrojov; nových liečebných metód podľa najnovších vedeckých poznatkov v oblasti boja proti drogám; a prístupoch na zvyšovanie povedomia zameraných na konkrétne (zraniteľné) skupiny. Okrem toho vysoký dopyt po grantoch DPIP umožnil Komisii výber tých projektov, ktoré ukázali najväčší potenciál a predstavovali najvyšší pomer kvality a ceny 47 .

Obrázok22 Celkové vyčlenené, pridelené a vyplatené finančné prostriedky DPIP a celkové prekročenie/nevyčerpanie pridelených prostriedkov a nedostatočné čerpanie na výzvu (granty na akcie vyššie, granty na prevádzku nižšie)

Poznámka: K vyplateným finančným prostriedkom a nedostatočnému čerpaniu prostriedkov pri grantoch na akcie z rokov 2011 – 2012 neboli k dispozícii žiadne informácie

DPIP – Výzvy na predkladanie návrhov (2007 – 2012) – rok 2013 nemohol byť v rámci tohto hodnotenia zvážený, pretože záverečné správy počas tohto procesu hodnotenia neboli predložené.

2.5.2Rozsah, v ktorom boli finančné prostriedky primerane použité vzhľadom na dosiahnutý vplyv

Od DPIP sa očakávalo:

zlepšenie prevencie užívania drog v EÚ;

dosiahnutie lepšieho pochopenia/lepšej informovanosti o drogách a súvisiacom poškodení v EÚ;

zlepšenie realizácie protidrogovej stratégie EÚ a konkrétnych akcií v rámci akčných plánov.

Je rozumné očakávať, že program dosiahne svoje ciele pomocou dostupných zdrojov, najmä pokiaľ ide o zlepšenie poskytovania informácií o drogách a súvisiacom poškodení v EÚ. Avšak prvý cieľ, t. j. zlepšenie prevencie, bol z hľadiska dosiahnutia najnáročnejší, a to nielen vzhľadom na rozsah problému užívania drog v porovnaní s veľkosťou programu, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že znižovanie užívania drog je neodmysliteľne spojené so zmenou správania a životného štýlu, ktoré je vo všeobecnosti ťažko ovplyvniť a môžu vyžadovať niekoľko dlhodobých intervencií. Druhý cieľ súvisel so šírením výstupov a výsledkov Komisiou a jednotlivými projektmi a sieťami (viac o tejto téme v časti 2.4.1 Ďalšie trvanie činností projektu a výstupov a šírenie informácií). Tretí cieľ – lepšia realizácia protidrogovej stratégie EÚ a akčných plánov – bol dosiahnutý najmä prostredníctvom vysokej úrovne správ o politike, ktoré zahŕňali množstvo otázok týkajúcich sa drogovej politiky v rámci EÚ. Tieto politické správy boli zabezpečované externým dodávateľom 48 .

Dôkazy zhromaždené v rámci tohto hodnotenia sú ešte stále nedostatočné na to, aby bolo možné s istotou vyvodiť záver, že prostriedky vynaložené na program boli primerané vzhľadom na dlhodobé výsledky a vplyv.

Na druhej strane výstupy a výsledky grantov na akcie DPIP a grantov na prevádzku, ktoré tvoria základ pre dlhodobé výsledky a vplyv, boli pozitívne, a to najmä vo vzťahu k 49 :

vývoju nových preventívnych nástrojov, opatrení na znižovanie poškodenia a liečebných prístupov s cieľom reagovať na nový vývoj a rýchle zmeny pokiaľ ide o drogy alebo vývoj nástrojov (napr. kvalitatívne normy pre online linky pomoci), podporujúc činnosť organizácií, ktoré sa zaoberajú cieľovými skupinami;

rozvoju nových prístupov na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií medzi špecifickými cieľovými skupinami/zraniteľnými skupinami;

zavedeniu multidisciplinárnych sietí a/alebo platforiem na zlepšenie výmeny informácií a spolupráce medzi organizáciami, ďalšie šírenie výsledkov projektu/osvedčených postupov a zviditeľnenie sa pre tvorcov politiky;

budovaniu kapacít a odbornej prípravy s cieľom posilniť realizáciu protidrogovej stratégie EÚ a akčných plánov a príslušných subjektov v prevencii užívania drog / drogovej závislosti a súvisiaceho poškodenia.

DPIP financoval 51 prevažne nadnárodných projektov, čo predstavuje asi 200 popredných a partnerských organizácií. Analýza doposiaľ ukončených projektov naznačuje, že najmenej 63 % ukončených grantov na akcie a grantov na prevádzku preukazuje dosiahnutie svojich cieľov, hoci granty na akcie priniesli o niečo menej dôkazov pokiaľ ide o dosiahnutie ich cieľov (60 %) než granty na prevádzku (67 %) 50 .

2.5.3Vhodnosť pridelenia finančných prostriedkov rôznym nástrojom financovania

Podľa ročných pracovných programov celkový rozpočet pridelený na realizáciu DPIP na obdobie rokov 2007 – 2013 dosiahol 22 232 miliónov EUR. Plánované rozdelenie rozpočtu je uvedené v  Tabuľka 1 1 Plánované rozdelenie rozpočtu pre DPIP (2007 – 2013) . Priemerná hodnota grantov na akcie vzrástla v rokoch 2007 až 2012, pričom väčšina finančných prostriedkov bola vyčlenená v druhej polovici tohto obdobia. Čerpanie rozpočtu pri grantoch na akcie (platby ako podiel záväzkov) bolo prijateľné, teda 88 %. To naznačuje, že finančné prostriedky na granty akcie boli pridelené efektívnym spôsobom 51 . Je potrebné brať do úvahy, že táto analýza nezohľadňuje väčšinu grantov pridelených na základe grantov na akcie v období 2011 – 2012.

Prevádzkové granty získali viac ako polovicu pôvodne pridelených finančných prostriedkov. Priemerná hodnota prevádzkových grantov výrazne klesla v rokoch 2008 až 2012 (najnižšiu hodnotu dosiahli v roku 2011), a to od 20 499 EUR (grant na prevádzku v roku 2012) do 200 000 EUR (grant na prevádzku v roku 2008). Nižšia priemerná hodnota grantov na prevádzku môže byť vysvetlená ich kratšou dobou (maximálne 12 mesiacov) a skutočnosťou, že jeden grant na prevádzku financuje len jednu organizáciu, keďže partnerstvo organizácií je financované z grantov na akcie. Čerpanie rozpočtu grantov na prevádzku bolo prijateľné, t. j. 85 %. Rovnako ako v prípade grantov na akcie sa aj v prípade grantov na prevádzku výdavky zdajú byť efektívne 52 .

Počas obdobia vykonávania Komisia pridelila približne 2,7 mil. EUR na celkovo 28 verejných zákaziek (alebo približne 17 % z celkového prideleného rozpočtu DPIP). Približne polovica rozpočtu na verejné zákazky bola pridelená pre Európsku akciu v oblasti drog (EAD) – viacročnú kampaň na zvýšenie informovanosti verejnosti, a na pravidelné zasadnutia Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám. Verejné zákazky s pôvodne vyčlenenými prostriedkami viac ako 4 mil. EIR boli nedostatočne využité a to mohlo mať negatívny vplyv napríklad na šírenie výsledkov programu na úrovni EÚ 53 .

Napokon, nástroje financovania boli realizované prostredníctvom výberového procesu s využitím výziev na prekladanie návrhov (pri grantoch) a výziev na prekladanie ponúk (pri verejných zákazkách), ktoré prilákali vysoký počet žiadostí. Granty na akcie a verejné zákazky sú efektívnejšie a účinnejšie nástroje financovania 54 .

2.5.4Riadenie Komisie a priestor pre zjednodušenie

Z výsledkov online prieskumu vyplýva, že požiadavky na žiadateľov o prístup k financovaniu DPIP sa celkovo považujú za vhodné, ako je uvedené v  Obrázok 2 3 nižšie.

Obrázok 23 Požiadavky týkajúce sa žiadostí

Zdroj: Prieskum pre hodnotenie ex post piatich programov GR pre spravodlivosť na roky 2007 – 2013.

Otázka č. 36: S ohľadom na riadenie piatich programov zo strany Komisie vrátane monitorovania a hodnotenia vášho projektu/činností sa, prosím, vyjadrite k týmto výrokom (pozri obrázok vyššie).

Informácie uvedené vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci obdobia financovania boli jednoznačné a objasňovali rôzne prvky, ktoré sú potrebné na financovanie. Dokument však bol zdĺhavý, čiastočne odrážal zvýšenú úroveň podrobností, ktorá je potrebná v žiadosti, počet prezentovaných priorít a zavedenie informačného systému PRIAMOS. Informácie uvedené vo výzvach na predkladanie návrhov boli podľa väčšiny respondentov online prieskumu jasné a ľahko pochopiteľné. Výzva v roku 2013 zaviedla jednotnú príručku pre žiadateľov, ktorá zahŕňa päť programov GR pre spravodlivosť, ISEC a PROGRESS. Vďaka jednotnej príručke bolo predkladanie návrhov na rôzne projekty pre žiadateľov jednoduchšie a efektívnejšie.

V rámci programu sa v žiadosti od žiadateľov požadovalo opísanie projektu, pokiaľ ide o všeobecné informácie o projekte, realizáciu, finančné riadenie, výsledky, hodnotenie a šírenie. Okrem toho sa od žiadateľov požadovalo vyplnenie formulárov na odhad rozpočtu, analýza nákladov na zamestnancov a vyhlásenie partnerstva. Od roku 2010 sa od žiadateľov požiadalo aj poskytnutie ukazovateľov na posúdenie výsledkov, dokladov o skúsenostiach s predchádzajúcim programom, ako aj viac podrobností o partneroch a pracovných tokoch. Tým sa zvýšila potenciálna kvalita projektov, motivácia žiadateľov vypracovať dôkladnejší plán a odhadnúť náklady na každú zo svojich činností.

Celkovo možno konštatovať, že riadenie DPIP zo strany Komisie sa časom zlepšilo, a to vďaka:

zavedeniu jednotnej jednotky pre riadenie programu,

zverejneniu príručky pre úradníkov Komisie,

nepriamo prostredníctvom šírenia a príručky riadenia projektov.

Celkovo mali príjemcovia grantu pozitívnu skúsenosť so spoluprácou s Komisiou. Pri požiadavkách na žiadosti o granty sa použil podobný proces ako pri iných programoch centrálne riadených Komisiou a vyžadovali sa podrobnejšie informácie, ktoré zlepšili kvalitu žiadostí a projektov. Zmeny vo vykazovaní správ takisto vytvorili vyváženejší prístup medzi finančným opodstatnením na jednej strane a hodnotením/posúdením výsledkov projektov a možného vplyvu na strane druhej.

V roku 2007 sa v žiadosti požadovali tieto informácie: ciele a relevantnosť projektu; realizácia projektu (vplyv, metodika, trvanie, konkrétne výstupy a predvídateľné riziká a problémy); ďalšie pokračovanie, udržateľnosť a viditeľnosť (vrátane šírenia a európskej pridanej hodnoty); informácie o žiadateľovi a partneroch; vyhlásenie žiadateľa; a podklady na podanie žiadosti a kontrolný zoznam.

Okrem formulára žiadosti sa od žiadateľov požadovalo predložiť prílohy, ktoré okrem iného zahŕňali vyhlásenia partnerov a spoločníkov, formuláre vyhlásenia o spolufinancovaní, rozpočtové formuláre, formulár analýzy nákladov na personál, harmonogram, formuláre finančnej identifikácie, formuláre právnickej osoby, vyhlásenie týkajúce sa kritérií vylúčenia a životopisy.

Podľa informácií zhromaždených z prieskumu len takmer polovica respondentov (48 %) musela aspoň čiastočne požiadať o pomoc s cieľom reagovať na výzvu na predkladanie návrhov. Okrem toho viac ako polovica respondentov (61 %) potvrdila, že vedela o potenciálnych žiadateľoch, ktorí nereagovali na výzvy na predkladanie návrhov kvôli zložitým požiadavkám stanoveným Komisiou. Tieto zistenia sú znázornené na Obrázok 2 4 .

Obrázok 24 Riadenie piatich programov zo strany Komisie počas fázy podávania žiadostí

Zdroj: Prieskum pre hodnotenie ex post piatich programov GR pre spravodlivosť v období 2007 – 2013.

Otázka č. 36: So zreteľom na riadenie Komisie týkajúce sa piatich programov vrátane monitorovania a hodnotenia Komisie, ktoré sa týkajú vášho projektu/činností, sa vyjadrite k tomuto výroku:

Napriek ťažkostiam, ktorým žiadatelia čelili, celkový počet prijatých žiadostí o granty na akcie sústavne rástol z 39 v roku 2007 na 117 v roku 2013. Počet žiadostí o granty na prevádzku však klesol zo 16 v roku 2008 a 19 v roku 2010 na 7 v roku 2011 a 12 v roku 2012.

Informácie o výzvach na predkladanie návrhov pre granty na akcie, ako aj granty na prevádzku boli dostupné na webovej stránke GR pre spravodlivosť 55 . Obsahovali dokumenty pre žiadateľov, praktické informácie o tom, ako podať žiadosť, o hlásení podvodov a nezrovnalostí a vybrané projekty v rámci každej výzvy. Prevažná väčšina respondentov prieskumu (78 %) považovala výzvu na predkladanie návrhov za jasnú a ľahko pochopiteľnú. Podobne aj postup pri podávaní žiadosti o akčný grant alebo prevádzkový grant bol väčšinou respondentov (74 %) vnímaný ako jasný.

Celkovo možno konštatovať, že 56 % respondentov online prieskumu považovalo podávanie správ o pokroku a výsledkoch projektov/činností za primerané. Okrem toho takmer polovica respondentov prieskumu považovala monitorovací systém Komisie za aspoň čiastočne dobrý a nápomocný pri realizácii projektov a činností 56 .

Takmer polovica príjemcov grantu (43 %), ktorí reagovali na online prieskum, považovala monitorovacie mechanizmy Komisie za čiastočne dobré a nápomocné pri realizácii projektu/činností. Okrem toho správy o pokroku pri grantoch trvajúcich 24 alebo viac mesiacov považovali príjemcovia grantov za užitočné, keďže tieto poskytovali vedúcim projektov a Komisii prehľad o dosiaľ dosiahnutých výsledkoch a prípadne umožňovali zaviesť úpravy tokov práce 57 .

2.6PRIDANÁ HODNOTA EÚ

Pridaná hodnota EÚ sa týka rozsahu, v akom program vďaka svojmu európskemu charakteru predstavuje pre príslušné zainteresované strany určitú hodnotu, ako aj rozsahu, v akom má EÚ komparatívnu výhodu v porovnaní s vnútroštátnymi a medzinárodnými subjektmi pôsobiacimi v danej oblasti. Najprv sa diskutuje o európskom charaktere programu a jeho geografickom pokrytí. Potom sa analyzuje pridaná hodnota EÚ z hľadiska hodnoty, ktorú prinesie EÚ a príjemcom. Identifikovať a zmerať pridanú hodnotu EÚ z hľadiska vplyvov už však nebolo možné.

DPIP mal výrazný nadnárodný rozmer. Potvrdzujú to ciele programu a druhy akcií, ktoré sa podľa rozhodnutia z roku 2007 považujú za oprávnené. V článku 4 tohto rozhodnutia sa uvádza, že DPIP podporuje konkrétne nadnárodné projekty v záujme Spoločenstva predložené aspoň dvoma členskými štátmi alebo aspoň jedným členským štátom a jedným ďalším štátom, ktorým môže byť buď pristupujúca, alebo kandidátska krajina. Medzi oprávnené akcie patria aj vnútroštátne projekty.

2.6.1Geografické pokrytie a zapojenie členských štátov

DPIP zahŕňal vedúce aj partnerské organizácie z celkovo 25 členských štátov EÚ a Nórska. Geografické pokrytie činností v rámci celej EÚ bolo celkovo relatívne dobré. Charakter programu priniesol pridanú hodnotu pre EÚ a väčšinu príjemcov grantu. Niektoré členské štáty však získali väčší počet grantov a boli súčasťou väčšieho počtu partnerstiev než ostatné (pozri Obrázok 2 5 ). Vedúce organizácie boli zoskupené v troch členských štátoch. Nemecko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. Spolu tieto členské štáty viedli 61 % všetkých projektov.

Z celkového počtu 457 prijatých žiadostí prostredníctvom DPIP bol najvyšší počet predložený talianskymi organizáciami (24 %, 109), za nimi nasledovali organizácie zo Spojeného kráľovstva (60) a zo Španielska (55). Tieto tri najaktívnejšie členské štáty predložili 49 % všetkých žiadostí o financovanie z programu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že najvyššiu mieru úspešnosti predložených žiadostí mali žiadosti z Rakúska, Nemecka a Holandska.

Partnerské organizácie grantov na akcie v rámci DPIP podľa členského štátu

Vedúce organizácie v rámci DPIP podľa členského štátu

Štruktúra partnerstva členských štátov s najvyšším počtom vedúcich organizácií (Nemecko, Spojené kráľovstvo a Taliansko) je uvedená na Obrázok 2 6 . Údaje ukazujú, že vedúce organizácie majú väčšiu pravdepodobnosť vytvorenia partnerstiev s organizáciami z ich vlastného členského štátu ako s organizáciami z iných členských štátov EÚ. Toto je obzvlášť výrazné v Taliansku. Nebolo tak však v prípade projektov vedených Spojeným kráľovstvom, kde vedúce organizácie s najväčšou pravdepodobnosťou vytvárali partnerstvá s nemeckými organizáciami. Napríklad vedúce talianske organizácie vytvárali partnerstvá so šiestimi talianskymi a tromi britskými organizáciami, zatiaľ čo nemecké vedúce organizácie vytvárali partnerstvá s tromi belgickými, tromi rakúskymi a tromi litovskými organizáciami. Vedúce organizácie zo Spojeného kráľovstva vytvárali partnerstvá so šiestimi nemeckými, piatimi francúzskymi a štyrmi talianskymi organizáciami.

Obrázok 25 Celkový počet organizácií, ktoré sa zúčastnili na projektoch financovaných z grantov na akcie v rámci DPIP, vrátane partnerských organizácií vedúcich projekty (vľavo) a partnerských organizácií grantov na akcie v rámci DPIP (vpravo)

Obrázok 26 Štruktúra partnerstva pre tri členské štáty s najväčším počtom organizácií vedúcich projekty

2.6.2Pridaná hodnota pre EÚ a pre príjemcov grantov

Zistenia z tohto hodnotenia ukazujú, že hlavnými znakmi, ktoré priniesli pridanú hodnotu EÚ programu pre príjemcov grantov boli:

vzájomné vzdelávanie a výmeny, zvýšenie vedomostí prostredníctvom cezhraničnej spolupráce;

značka „EÚ“ a povesť poskytnutá prostredníctvom DPIP;

financovanie zo strany EÚ, ktoré umožnilo realizáciu projektov.

Zistenia prieskumu a konzultácie so zainteresovanými stranami ukázali, že nadnárodný rozmer DPIP umožnil vzájomnú spoluprácu organizácií so sídlom v rôznych členských štátoch, ako aj rozvoj a realizáciu nadnárodných činností zameraných na znižovanie dopytu po drogách. Zatiaľ čo vedúce organizácie sú geograficky sústredené len v niekoľkých členských štátoch, partnerstvá, ktoré vytvorili, umožnili účasť mnohých organizácií z iných členských štátov, spoluprácu a vzdelávanie s vedúcimi projektov a od nich, ako aj realizáciu podobných činností. Nadnárodné partnerstvá celkovo prispeli k vzájomnému vzdelávaniu, spolupráci a udržateľnej podpore na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. To sa prejavuje aj na výsledkoch konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré sa ďalej skúmajú v tejto časti.

V hodnotení sa dospelo k záveru, že hlavné špecifické výhody nadnárodných partnerstiev pri realizácii DPIP projektov boli: vytvorenie siete medzinárodných partnerov (90 % respondentov prieskumu), zvýšené vedomosti a odborné znalosti v oblasti (85 % respondentov prieskumu) a rozširovanie poznatkov o politike a praxi v iných členských štátoch (70 % respondentov prieskumu). Preto nadnárodné partnerstvá takisto prispeli k dosiahnutiu špecifických cieľov DPIP, ktoré sa týkajú podpory nadnárodných akcií, ako vytvorenie multidisciplinárnej siete, rozšírenie vedomostnej základne, výmeny informácií a určenie a šírenie osvedčených postupov. Okrem toho pri realizácii nadnárodných činností v oblasti znižovania dopytu po drogách projekty DPIP podporovali aj nadnárodné vzdelávanie prostredníctvom partnerstiev. Následné rozhovory s príjemcami projektu ukázali, že nadnárodné partnerstvá pomohli šíriť osvedčené postupy, podporiť nadnárodné vzdelávanie a identifikovať medzery v informáciách a spoločných otázkach týkajúcich sa znižovania dopytu po drogách.

Konkrétne výhody nadnárodných partnerstiev (pozri Obrázok 2 7 ) vyplynuli aj z dobrých pracovných skúseností medzi partnermi projektu. Väčšina účastníkov prieskumu uviedla, že mala dobré pracovné vzťahy s nadnárodnými partnermi (74 %) a bola spokojná s partnerstvami vytvorenými prostredníctvom projektov (62 %). Tieto pozitívne vzťahy umožnili a posilnili cezhraničné vzdelávanie – väčšina respondentov (68 %) si počas realizácie projektu vymenila skúsenosti a poznatky so svojimi partnermi. V tejto súvislosti sa 48 % účastníkov prieskumu zhodlo, že by bolo užitočné pri realizácii projektu zapojiť viacerých partnerov z rôznych členských štátov s cieľom znásobiť tento efekt.

Obrázok 27 Rozsah, v akom mali príjemcovia projektu dobré skúsenosti s nadnárodným partnerstvom

Zdroj: Prieskum pre hodnotenie ex post piatich programov GR pre spravodlivosť na roky 2007 – 2013.

Iná forma hodnoty, ktorú programu priniesol bola „značka EÚ“ a povesť DPIP. Znamenalo to vyššiu viditeľnosť, záujem o projekty a ich vyšší vplyv na EÚ a vnútroštátnych tvorcov politiky, odborníkov a širokú verejnosť.

Napokon hodnotenie ukázalo, že finančné prostriedky EÚ boli nevyhnutné na realizáciu projektov DPIP a na dosiahnutie cieľov EÚ. Preto pravdepodobnosť dosiahnutia cieľov EÚ – a teda aj splnenie cieľov protidrogovej stratégie EÚ – bez finančných prostriedkov EÚ, je výrazne obmedzená 58 .

3ZÁVERY

Relevantnosť programu 59

Celkovo možno konštatovať, že priority výziev na predkladanie návrhov a vybraných iniciatív boli relevantné pre ciele programu, ako je uvedené v právnom základe. Všeobecné a špecifické ciele programu DPIP sú v právnom akte široko formulované a sú príliš ambiciózne. Napriek tomu ročné priority stanovené Komisiou boli nielen jasne definované, ale aj reálne a dosiahnuteľné a riešili kľúčový politický vývoj v oblasti politiky. Stali sa čoraz dôležitejším nástrojom na to, aby Komisia mohla ovplyvniť rozsah projektov financovaných počas existencie programu.

Vybrané akcie sú relevantné pre ciele programu. Projektové ciele/ciele pracovného programu všetkých 51 projektov boli v súlade so špecifickými cieľmi programu. Granty na prevádzku boli len čiastočne zosúladené so špecifickými cieľmi DPIP.

Na úrovni projektu sa vybrané iniciatívy javili ako primerane podporujúce vývoj politiky. Verejné zákazky boli takisto mimoriadne relevantné pre rozvoj politiky a právnych predpisov v tejto oblasti.

Program bol celkovo relevantný pre potreby príjemcov grantu. Tento program je v tejto oblasti jedinečný a vyplnil medzery vo financovaní na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho sa koncepčný rámec programu a jeho priority sa zhodovali s potrebami subjektov pôsobiacich v oblasti drogovej prevencie.

Koherencia a komplementárnosť

Komplementárnosť DPIP s inými programami EÚ a zásahmi bola takmer úplne dosiahnutá. Komplementárnosť sa dosiahla prostredníctvom mechanizmov, ktoré Komisia zaviedla vo fáze návrhu programu a vo fáze navrhovania výziev na predkladanie návrhov.

Účinnosť

Celkovo bol DPIP účinný pri dosahovaní všeobecných cieľov programu, napriek tomu, že vplyv bol trochu obmedzený relatívne nízkym rozpočtom a počtom financovaných projektov. DPIP prispel k posilneniu európskeho povedomia a informovanosti o drogách a súvisiacom poškodení, a to najmä medzi mladými ľuďmi a užívateľmi drog. Navyše činnosti financované zo zdrojov DPIP viedli k zlepšeniu dialógu o drogách a uľahčili výmenu osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami.

Niektoré projekty DPIP prispeli k rozvoju tvorby politiky/právnych predpisov EÚ. Verejné zákazky, ktoré sa osobitne zameriavali na rozvoj a vykonávanie politiky a právnych predpisov v oblasti drogovej prevencie, boli v tejto súvislosti účinnejšie, pretože vyvolali politické diskusie a riadili proces tvorby politiky na úrovni EÚ a členských štátov.

Na úrovni projektu dosiahla väčšina iniciatív svoje vlastné ciele, a to najmä vďaka dobrým pracovným vzťahom s partnermi a jasnej intervenčnej logike s ohľadom na cieľové skupiny, ciele, metódy a činnosti na realizáciu. Počas realizácie projektových činností sa nevyskytli žiadne väčšie prekážky.

Akcie financované zo zdrojov DPIP takisto vyvinuli nástroje, ktoré boli vo viacerých oblastiach uznané ako inovatívne. Tieto nástroje zahŕňali prevenciu a opatrenia na znižovanie poškodenia a liečebné prístupy, výskumné metódy alebo príspevky k novým výskumom s cieľom zaplniť medzery vo vedomostiach a inovatívnych prístupoch, v záujme poskytovania informácií a zvyšovania povedomia medzi zraniteľnými skupinami.

Udržateľnosť a šírenie informácií

Šírenie výsledkov DPIP celkovo prispelo k zvýšeniu reálneho vplyvu projektov, najmä v dôsledku šírenia zavedených metód, ktoré pomohli osloviť širokú škálu zainteresovaných strán (tvorcovia politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, sociálni pracovníci, mladí ľudia a odborníci v oblasti drog).

Výsledky projektu boli zverejnené prostredníctvom webových stránok príjemcov a sietí, ako aj prostredníctvom webových stránok Komisie a centra EMCDDA. Tým sa ešte viac zlepšila viditeľnosť samotného programu (čoho dôkazom je aj zvyšujúci sa počet prijatých žiadostí). Verejné zákazky sa okrem toho použili na vytváranie informačných materiálov a organizáciu podujatí na propagáciu výsledkov projektov. Mechanizmy a stratégie šírenia však neboli využité v plnom rozsahu ich potenciálu.

Väčšina iniciatív si vytvorila plán udržateľnosti a/alebo šírenia. Miera, do akej boli príjemcovia projektu účinní pri zabezpečovaní udržateľnosti a prevoditeľnosti výstupov projektu a činností sa však výrazne líšila.

Efektívnosť

Zdroje dostupné na vykonávanie DPIP nemuseli byť úplne dostatočné vzhľadom na úroveň ambicióznosti určitých cieľov, veľký dopyt po financovaní, vysokú mieru absorpcie grantov a vysoké počty dosiahnutých výstupov a výsledkov. Napriek tomu finančné prostriedky poskytnuté zo zdrojov DPIP boli pre príjemcov dostatočné na dosiahnutie vlastných cieľov.

Riadenie Komisie sa časom zlepšilo a príjemcovia hodnotili spoluprácu s Komisiou kladne.

Pokiaľ ide o rozsah zjednodušenia, úroveň podrobností vo formulári žiadosti sa od výziev roku 2010 zvýšila a zahŕňala zavedenie pracovných tokov. To malo výhody ako pre Komisiu, tak aj pre žiadateľov. Požiadavky na podávanie správ sa podľa prevažnej väčšiny respondentov považovali za primerané. Monitorovacie mechanizmy Komisie sa považovali za aspoň čiastočne dobré a nápomocné pri realizácii projektu/činností. Požiadavky na podávanie správ odrážajú vyváženejší prístup medzi finančným opodstatnením na jednej strane a hodnotením reálnych výsledkov projektov a možného vplyvu na strane druhej.

Pridaná hodnota EÚ

Väčšina členských štátov EÚ sa zúčastnila DPIP buď ako vedúca organizácia alebo ako partner.

Pridaná hodnota EÚ spočíva v tom, že DPIP umožnil organizáciám založeným v rôznych členských štátoch dosiahnuť zmeny v oblasti znižovania dopytu po drogách. Partnerstvá, ktoré sa v rámci projektov vytvorili, pomáhali podporovať nadnárodné vzdelávanie a zlepšenie viditeľnosti vykonaných iniciatív, a tiež pomohli identifikovať informácie v oblasti prevencie a boja proti drogám. Partnerstvá tiež zlepšili cezhraničnú spoluprácu, prispeli k výmene a šíreniu osvedčených postupov a informácií, rozvíjali vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a podporili vytvorenie praktických nástrojov a riešení globálnych problémov. Avšak rozsah zlepšenia a prínosu, teda pridanej hodnoty EÚ pokiaľ ide o vplyvy, ešte nie je možné merať.

Hlavné odporúčania

Lepšie určiť priority: Komisia by mala investovať viac času a ľudských zdrojov v rámci procesu stanovovania priorít s cieľom zabezpečiť, aby sa priority dali primerane dosiahnuť v rámci vyčleneného rozpočtu.

Realistické posúdenie rizík projektu a lepšie stratégie na zmierňovanie rizík: Komisia by mala lepšie monitorovať riziká počas celého trvania projektu, napríklad požadovaním krátkych správ o pokroku, ktoré určia potenciálne riziká, ktoré vzniknú počas realizácie projektu.

Zvýšiť dôraz na posúdenie vplyvov na všetkých úrovniach a nielen na výstupy, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie. Uvedené súvisí s potrebou zhromažďovať, analyzovať a využívať objektívne a nezávislé dôkazy s cieľom vykonať hodnotenia projektov a programu.

Skúmať spôsoby, ako zvýšiť príjem projektových výstupov, výsledky a osvedčené postupy inými organizáciami, ako aj inými členskými štátmi, ako aj viac prostriedkov na preklady, komunikáciu a šírenie informácií.

Zlepšiť intervenčnú logiku programu; ďalej v rámci programu a jeho všeobecných a špecifických cieľov a priorít, druhov akcií a typov intervencie a vykonávacích opatrení sa Komisia bude snažiť zlepšiť intervenčnú logiku 60 a zabezpečiť, aby vzťahy medzi princípom, cieľmi, vstupmi, výstupmi, príjemcami, očakávanými výsledkami a vplyvmi boli pri prípadnom budúcom pokračovaní programu jednoznačnejšie, presnejšie a konkrétnejšie.

(1)

Článok 15 ods. 3 písm. d) rozhodnutia č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program „Protidrogová prevencia a informovanosť“ ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“.

(2)

Hodnotiaca správa ex post od externého hodnotiteľa je zverejnená tu: Hlavná správa http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf , Prílohy: http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_annex_1,_2_and_3.pdf , http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_annex_4_quantitative_analysis.pdf

Správa o hodnotení v polovici trvania vypracovaná externým hodnotiteľom je zverejnená tu: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52011DC0246&qid=1467122450426&from=EN .

(3)

Článok 8 rozhodnutia č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program „Protidrogová prevencia a informovanosť“ ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“.

(4)

Hodnotenie ex-post piatich programov vykonávaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 2.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(5)

Článok 12 rozhodnutia č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program „Protidrogová prevencia a informovanosť“ ako súčasť všeobecného programu „Základné práva a spravodlivosť“.

(6)

Nezvažuje sa v rámci tohto hodnotenia, pretože záverečné správy neboli predložené počas tohto procesu hodnotenia.

(7)

Hodnotenie ex-post piatich programov vykonávaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 3.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(8)

Tamže, s. 2.

(9)

  http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_annex_1,_2_and_3.pdf .

(10)

Hodnotenie ex-post piatich programov implementovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 9.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(11)

Tamže.

(12)

Tamže, s. 11.

(13)

 Posúdenie potrieb by malo zahŕňať relevantné a spoľahlivé údaje a malo by obsahovať rozsiahlu analýzu jasne preukazujúcu potrebu akcie. Žiadateľ sa môže obrátiť na existujúce výskumy, štúdie, predchádzajúce projekty, ktoré už stanovili potrebu. V posúdení potrieb sa musí jasne uviesť, do akej miery akcia uspokojí potrebu a túto skutočnosť potreba kvantifikovať. Žiadateľ by mal byť konkrétny a mal by sa zamerať sa na skutočné potreby, ktoré budú cieľom projektu a nemal by obmedziť analýzu na všeobecné vyhlásenia a informácie o problémoch a potrebách cieľovej skupiny vo všeobecnosti.

(14)

Tamže, s. 11. Na základe analýzy 23 reakcií na online prieskum získaných od príjemcov grantu DPIP a záznamu piatich následných pohovorov s koordinátormi projektov/organizáciami, ktoré získali granty DPIP v období rokov 2007 – 2013.

(15)

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1150/2007/ES z 25. septembra 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje osobitný program Protidrogová prevencia a informovanosť ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť.

(16)

Hodnotenie ex-post piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 15 – 16.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(17)

Tamže, s. 14.

(18)

Tamže.

(19)

Tamže.

(20)

  http://www.emcdda.europa.eu/ .

(21)

Európska komisia (2011), Projects, studies and research on illicit drugs funded by the European Commission, 2007 – 2013: http://ec.europa.eu/justice/anti-drugs/files/2007-2010_drug_related_projects_en.pdf .

(22)

Európska komisia (2014), New Psychoactive Substances. Projects, Studies and Research funded by the European Commission: http://ec.europa.eu/justice/anti-drugs/files/nps_report_2014_en.pdf.

(23)

Hodnotenie ex-post piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 19.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(24)

Tamže, s. 22.

(25)

Tamže.

(26)

Tamže.

(27)

Tamže, s. 23.

(28)

Tamže.

(29)

Tamže.

(30)

Tamže, s. 24.

(31)

Tamže, s. 25.

(32)

Tamže.

(33)

  http://ec.europa.eu/justice/anti-drugs/files/equs_main_report_en.pdf .

(34)

  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52013SC0319&from=EN .

(35)

Hodnotenie ex-post piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 27.

http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(36)

Otázka prieskumu 23b: Reagovali tvorcovia politiky na informácie poskytnuté v rámci projektu/činností? (Možno zvoliť viaceré odpovede). V: Tamže, s. 27. Na základe analýzy 23 reakcií na online prieskum získaných od príjemcov grantu DPIP; a záznamu piatich následných pohovorov s koordinátormi projektov/organizáciami, ktoré získali granty DPIP v období rokov 2007 – 2013.

(37)

Tamže, s. 28.

(38)

Tamže, s. 31.

(39)

Tamže, s. 32.

(40)

Tamže, s. 33.

(41)

Tamže, s. 34.

(42)

Tamže, s. 35.

(43)

Tamže, s. 36.

(44)

Tamže.

(45)

Tamže, s. 39.

(46)

Tamže, s. 37.

(47)

Tamže.

(48)

Tamže, s. 44.

(49)

Tamže, s. 45.

(50)

Tamže.

(51)

Tamže.

(52)

Tamže, s. 45 – 46.

(53)

Tamže, s. 46.

(54)

Tamže.

(55)

  http://ec.europa.eu/justice/grants1/programmes-2007-2013/drug/index_en.htm .

(56)

Na základe analýzy 23 reakcií na online prieskum získaných od príjemcov grantu DPIP; a záznamu piatich následných pohovorov s koordinátormi projektov/organizáciami, ktoré získali granty DPIP v období rokov 2007 – 2013. Hodnotenie ex-post piatich programov realizovaných v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013. Hodnotenie osobitného programu: Protidrogová prevencia a informovanosť (DPIP), ICF, 28. júla 2015, s. 48 – 49  http://ec.europa.eu/justice/grants1/files/expost_evaluations_2007_2013/dpip_programme_evaluation_final_report.pdf .

(57)

Tamže, s. 50.

(58)

Tamže, s. 59.

(59)

Tamže, s. 60 – 62.

(60)

Pozri napríklad Obrázok 1 1 Intervenčná logika programu Protidrogová prevencia a informovanosť (2007 – 2013) .