EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 2. 2017

COM(2017) 78 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o pokrokru dosiahnutom v rámci Európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie a o pretrvávajúcich nedostatkoch

OBSAH

Zhrnutie    

1.    Úvod    

2.    Zdroje dostupné na misie EÚ    

3.    Potenciálne závažné nedostatky v schopnosti EÚ pre reakciu na katastrofy    

3.1    Lietadlá na hasenie lesných požiarov    

3.2    Núdzové ubytovanie a súvisiaca pomoc    

4.    Typy zdrojov, ktoré si vyžadujú ďalšie hodnotenie    

4.1    Zdroje potrebné pri chemických, biologických, rádiologických a jadrových katastrofách    

4.2    Európsky lekársky zbor    

4.3    Diaľkovo riadené letecké systémy    

4.4    Komunikačné tímy    

5.    Záver    

Príloha – Prehľad zdrojov a nedostatkov EERC    

Zhrnutie

Európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „EERC“) bola vytvorená s cieľom pripraviť EÚ na veľké množstvo potenciálnych katastrof. Tvoria ju rôzne zdroje civilnej ochrany, ktoré zúčastnené štáty mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany poskytujú na účely operácií EÚ v oblasti reakcie na núdzové situácie.

Od vytvorenia EERC vyčlenilo 16 zúčastnených štátov 77 zdrojov (napríklad tímy pre pátrania a záchranu, zdravotnícke tímy, systémy na čistenie vody atď.), ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na operácie EÚ na celom svete. Boli teda splnené mnohé ciele EERC, alebo „ciele kapacity“, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ.

V súvislosti s dostupnými zdrojmi naďalej pretrvávajú nedostatky alebo medzery v oblasti: 1) lietadiel na hasenie lesných požiarov a 2) núdzového ubytovania. Otázka, či sú niektoré iné typy zdrojov k dispozícii v dostatočnom rozsahu, by si vyžadovala ďalšie hodnotenie. To sa týka: a) zdrojov potrebných pri chemických, biologických, rádiologických a jadrových katastrofách; b) veľkých poľných nemocníc a kapacít na zdravotnícky odsun ako súčasti európskeho lekárskeho zboru; c) diaľkovo riadených leteckých systémov a d) komunikačných tímov. Možno bude tiež potrebné prehodnotiť niektoré zo súčasných cieľov kapacity s cieľom zohľadniť meniace sa hodnotenia rizika a operačné skúsenosti.

Komisia vyzýva zúčastnené štáty, aby riešili zostávajúce nedostatky v EERC a aby aktívne podporovali proces preskúmania a prípadné úpravy a/alebo doplnenia súčasných cieľov kapacity EERC v roku 2017.

1.Úvod

Vo svete rastúcich rizík musí byť Európska únia pripravená reagovať na celý rad potenciálnych katastrof. Európska kapacita pre reakcie na núdzové situácie (EERC) bola zriadená v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „UCPM“) v roku 2013 v snahe zlepšiť mieru pripravenosti systémov civilnej ochrany v rámci Únie 1 . Zúčastnené štáty UCPM môžu prvýkrát poskytnúť celý rad prostriedkov pre reakcie na núdzové situácie na okamžité nasadenie v rámci operácií EÚ. Zaregistrovaním národných prostriedkov v EERC sa zúčastnené štáty zaväzujú, že tieto prostriedky budú k dispozícii na účely operácií EÚ v rámci reakcie na núdzové situácie, a to na základe žiadosti o pomoc podanej prostredníctvom Koordinačného centra Komisie pre reakcie na núdzové situácie.

EERC je jednou z hlavných inovácií poslednej revízie právnych predpisov EÚ v oblasti civilnej ochrany. Výsledkom bol posun od viac reaktívneho a ad hoc systému koordinácie smerom k predvídateľnejšej, vopred naplánovanej a koherentnej organizácii reakcie EÚ na katastrofy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že celková účinnosť UCPM, najmä pokiaľ ide o koordináciu reakcie na katastrofy, bola nedávno ocenená Európskym dvorom audítorov 2 .

EERC bola dobre prijatá a od začatia jej činnosti v októbri 2014 sa rýchlo rozrástla. Podľa údajov z októbra 2016 vyčlenili zdroje civilnej ochrany na účely EERC tieto štáty: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko (t. j. 16 zúčastnených štátov UCPM) 3 . S cieľom zabezpečiť, aby tieto zdroje boli kvalitné, vykonáva Komisia osobitný postup certifikácie 4 . Typy a počet kľúčových kapacít reakcie na katastrofy, ktoré EERC nevyhnutne potrebuje k tomu, aby mohla účinne fungovať, sa označujú ako „ciele kapacity“ EERC. Boli stanovené na základe identifikovaných rizík katastrof a ich vhodnosť je pravidelne hodnotená Komisiou a zúčastnenými štátmi 5 . Keďže sa ciele kapacity považujú za minimálne počty, je v rámci EERC možné registrovať vyšší počet zdrojov.

Ak má byť EÚ pripravená čeliť katastrofám, je potrebné, aby kriticky vyhodnotila svoju schopnosť reakcie. V správe sa hodnotí pokrok pri dosahovaní cieľov kapacity EERC, ako aj význam zostávajúcich nedostatkov kapacity reakcie na núdzové situácie. Táto správa okrem výhradne číselného porovnania cieľov a dosiahnutých výsledkov vychádza zo skúseností získaných v rámci UCPM počas posledných dvoch rokov. Tie naznačujú, že v strednodobom horizonte je potrebné prehodnotiť alebo upraviť ciele kapacity.

2.Zdroje dostupné na misie EÚ

Od spustenia EERC v októbri 2014 do koncového dátumu dohodnutého na účely tejto správy (1. október 2016) vyčlenilo 16 zúčastnených štátov v rámci EERC celkom 77 kapacít reakcie na núdzové situácie 6 . Tieto zahŕňajú moduly civilnej ochrany, tímy technickej pomoci a podpory, ako aj iné kapacity reakcie na núdzové situácie. Vďaka vyčleneniu týchto zdrojov boli splnené mnohé ciele kapacity EERC. Podrobný prehľad je uvedený v prílohe (stĺpce 2 – 3).

Komisia s cieľom zistiť prípadné nedostatky v kapacite EÚ pre reakciu na katastrofy v oblastiach, v ktorých ešte neboli splnené ciele kapacity EERC, vyzvala zúčastnené štáty, aby určili prípadné dodatočné zdroje mimo EERC, ktoré môžu byť ľahko k dispozícii pre misie EÚ. Informácie poskytlo 27 štátov 7 a podrobný prehľad je uvedený v prílohe (stĺpec 4).

Pokiaľ sú k dispozícii zdroje mimo EERC na preklenutie nedostatkov v rámci EERC, je v tejto správe uvedené, že v celkovej kapacite EÚ pre reakciu na núdzové situácie nie sú nedostatky. Je však potrebné uviesť, že zdroje mimo EERC poskytujú menej záruk, pokiaľ ide o ich dostupnosť a kvalitu v porovnaní so zdrojmi registrovanými v EERC. Moduly registrované v EERC musia byť k dispozícii na odchod/operácie v dotknutej krajine do určeného počtu hodín, a musia prejsť procesom certifikácie, ktorý zahŕňa preskúmania dokumentov, výcvik a cvičenia. To nemôže byť garantované pre zdroje mimo EERC.

3.Potenciálne závažné nedostatky v schopnosti EÚ pre reakciu na katastrofy

Počas prvých dvoch rokov existencie bola EERC úspešne použitá v reakcii na: epidémiu eboly v západnej Afrike (2014), lesné požiare v Grécku (2015), lesné požiare na Cypre, vo Francúzsku a v Portugalsku (2016), zemetrasenie v Ekvádore (2016), vypuknutie epidémie žltej zimnice v Konžskej demokratickej republike (2016) a na hurikán Matthew na Haiti (2016). Napriek tomu sa už prejavili niektoré medzery. Komisia zistila dva potenciálne závažné nedostatky: lietadlá na hasenie lesných požiarov a núdzové ubytovanie a súvisiaca pomoc.

3.1    Lietadlá na hasenie lesných požiarov

Riziko lesných požiarov je závislé od mnohých faktorov, ako napríklad od klimatických podmienok, vegetácie, postupov obhospodarovania lesov atď. V rámci EÚ je vo všeobecnosti najviac ohrozená južná a juhovýchodná Európa, aj keď v posledných rokoch boli postihnuté aj iné regióny (napr. Västmanland vo Švédsku, 2014), a počet a rozsah lesných požiarov sa môže v jednotlivých rokoch značne líšiť v závislosti od sezónnych meteorologických podmienok.

Pôvodný cieľ kapacity EERC v module leteckého hasenia lesných požiarov s využitím lietadiel bol stanovený na dve lietadlá. Francúzsko následne registrovalo jeden modul. Komisia okrem toho spolufinancovala jedno lietadlo na hasenie požiarov prevádzkované v Taliansku ako „rezervnú kapacitu“ počas sezóny hasenia lesných požiarov v roku 2016. To znamenalo, že lietadlo bolo súčasťou EERC v lete 2016 a Komisia financovala jeho pohotovostné náklady na zabezpečenie jeho dostupnosti v prípade rozsiahlych katastrof. Obidva zdroje sa preukázali ako veľmi užitočné.

Udalosti v lete 2016, a najmä lesné požiare v Portugalsku, napriek tomu poukázali na operačnú potrebu a politickú dôležitosť dostupnosti väčšieho počtu lietadiel na hasenie lesných požiarov v rámci EERC. Portugalsko požiadalo o pomoc prostredníctvom UCPM v čase, keď celá francúzska flotila lietadiel na hasenie lesných požiarov (vrátane jedného modulu zaregistrovaných v EERC) bola vyradená z prevádzky z technických dôvodov a rezervné lietadlo EERC bolo nasadené na Korzike. Aj keď bolo rezervné lietadlo EERC presmerované z Korziky do Portugalska, všeobecný nedostatok lietadiel na hasenie požiarov v rámci UCPM prinútil Portugalsko akceptovať pomoc od Maroka (dve lietadlá typu Canadair) a Ruska (dve lietadlá typu Berjev).

Preto sú moduly leteckého hasenia lesných požiarov s využitím lietadiel identifikované ako potenciálny závažný nedostatok a Komisia vyzýva zúčastnené štáty, aby podnikli kroky na jeho odstránenie.

3.2    Núdzové ubytovanie a súvisiaca pomoc

Cieľ kapacity EERC pre núdzové ubytovanie je stanovený na dva dočasné núdzové tábory a 100 dodatočných jednotiek núdzového ubytovania, ako aj 6 dodatočných súprav pre núdzové ubytovanie. Napriek tomu v súčasnosti neexistuje dočasný núdzový tábor a v EERC je registrovaná len jedna dodatočná jednotka núdzového ubytovania. Zdá sa, že aj mimo EERC je k dispozícii len málo pomoci súvisiacej s núdzovým ubytovaním (pozri prílohu).

Okrem toho sa počas utečeneckej/migračnej krízy v Európe ukázalo, že je ťažké poskytnúť núdzové ubytovanie, keď sa všetky zúčastnené štáty nachádzajú pod tlakom v tom istom čase. Vládne zásoby boli rýchlo vyčerpané a na vrchole krízy sa európsky komerčný trh ocitol pod veľkým tlakom, čo malo za následok značné oneskorenia dodávok kontajnerov a zvýšenie cien. Spolupráca s vojenskými silami priniesla len čiastočnú úľavu.

Schopnosť rýchlo zmobilizovať rozsiahlu pomoc pri poskytovaní núdzového ubytovania je rozhodujúca v rôznych scenároch, ktoré sa objavujú v rizikových profiloch zúčastnených štátov. Dobrovoľná vzájomná pomoc ad hoc nemusí byť najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom na zabezpečenie prístupu k týmto kapacitám, najmä keď sú potrebné v niekoľkých zúčastnených štátoch súčasne.

Komisia preto určila núdzové ubytovanie a súvisiacu pomoc ako potenciálny závažný nedostatok a vyzvala zúčastnené štáty, aby začali diskusiu o najlepšom spôsobe jeho riešenia.

4.Typy zdrojov, ktoré si vyžadujú ďalšie hodnotenie

V niektorých prípadoch si vyžaduje ďalšie hodnotenie otázka, či sú niektoré typy zdrojov k dispozícii v dostatočnom rozsahu. Tak je to v prípade zdrojov potrebných pri chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) katastrofách, veľkých poľných nemocníc a kapacít na zdravotnícky odsun ako súčasti európskeho lekárskeho zboru, diaľkovo riadených leteckých systémov, a komunikačných tímov.

4.1    Zdroje potrebné pri chemických, biologických, rádiologických a jadrových katastrofách

EÚ musí byť dostatočne vybavená na riešenie chemických, biologických, rádiologických a jadrových katastrof. Nedávne vystupňovanie teroristickej činnosti v Európe a v okolí môže byť dôvodom pre budúce preskúmanie cieľov kapacity v oblasti chemických, biologických, rádiologických a jadrových katastrof.

V súčasnosti nie je v EERC registrovaná dostatočná kapacita, ktorá umožňuje vykonávať pátracie a záchranné operácie v kontaminovanom prostredí, alebo reagovať na incidenty vyžadujúce dekontamináciu pacientov vystavených chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým zbraniam. Zúčastnené štáty však informovali Komisiu, že mimo EERC sú k dispozícii dostatočné zdroje.

Komisia vyzýva zúčastnené štáty, aby ďalej registrovali tieto typy zdrojov v EERC a zapojili sa do diskusií o primeranosti súčasných cieľov kapacity.

4.2    Európsky lekársky zbor

Epidémia eboly bola pripomenutím potreby ďalšieho rozvoja európskej schopnosti riešenia prepuknutia choroby a zdravotných následkov katastrof. Práca v tomto smere pokračuje v kontexte európskeho lekárskeho zboru, ktorý združuje všetky lekárske a zdravotnícke tímy a moduly v rámci EERC.

Ciele kapacity pre európsky lekársky zbor ešte nie sú dostatočne vymedzené. Napríklad stále neexistujú jasné ciele pre núdzové lekárske tímy, keďže EÚ je v súčasnosti v procese prechodu na klasifikáciu núdzových lekárskych tímov Svetovej zdravotníckej organizácie na typ 1, 2 a 3. Existujú však náznaky, že zúčastnené štáty by mohli čeliť nedostatkom kapacity v súvislosti s veľkými poľnými nemocnicami (t. j. núdzové lekárske tímy typu 3).

Okrem toho je potrebné poznamenať, že počas dlhodobého nasadenia ťažkých kapacít reakcie na núdzové situácie, ako napr. núdzových lekárskych tímov (typ 2 a 3), mobilných laboratórnych zariadení a inžinierskych kapacít potrebných na podporu poľných nemocníc, môžu vzniknúť značné prevádzkové náklady. Tieto náklady nie sú oprávnené na spolufinancovanie zo strany EÚ v rámci UCPM a niektoré zúčastnené štáty preto váhajú s registrovaním ich zdrojov v EERC.

Pokiaľ ide o zdroje na zdravotnícky odsun, v EERC aj mimo nej sú dostupné viaceré lietadlá a vrtuľníky. Riziko hromadných nešťastí však odôvodňuje zvýšenie počtu dostupných prostriedkov. Rozmanitosť situácií, v ktorých môžu byť potrebné prostriedky zdravotníckeho odsunu, si tiež vyžaduje revíziu typov kapacít zdravotníckeho odsunu vymedzených v rámci UCPM. Napríklad systém zdravotníckeho odsunu pre pacientov nakazených ebolou bol vyvinutý v čase, keď epidémia vrcholila.

Komisia preto vyzýva zúčastnené štáty, aby podporili revíziu požiadaviek a cieľov kapacity pre moduly MEVAC 8 a prostriedky zdravotníckeho odsunu.

4.3    Diaľkovo riadené letecké systémy

Technologické inovácie môžu zvýšiť efektívnosť a účinnosť operácií civilnej ochrany, a to aj v rámci UCPM. Jednou z týchto inovácií sú dróny, tiež známe ako RPAS (diaľkovo riadený letecký systém). Niektoré zúčastnené štáty už používajú RPAS v domácich a medzinárodných operáciách civilnej ochrany, aj keď doposiaľ nastalo len niekoľko prípadov, keď boli RPAS použité na misie UCPM, a v rámci EERC nie sú registrované žiadne jednotky RPAS. Jednotky RPAS môžu okrem iného podporovať hodnotiace misie, pátracie a záchranné operácie, ako aj boj proti lesným požiarom 9 . Každý z typov misií vyžaduje, aby jednotky RPAS mali špecifické schopnosti a spĺňali osobitné súbory kritérií kvality.

Komisia preto vyzýva zúčastnené štáty, aby podporili revíziu položky „Tímy s bezpilotnými lietajúcimi zariadeniami“ a uvažovali nad tým, či je vhodné túto položku rozdeliť do niekoľkých rôznych modulov RPAS s odlišnými cieľmi kapacity.

4.4    Komunikačné tímy

EERC vykazuje nedostatočný počet (-2) komunikačných tímov alebo platforiem pre rýchle obnovenie komunikačných sietí v odľahlých oblastiach. Komisia však má informácie, že niektoré zúčastnené štáty majú takéto zdroje, aj keď ich na účely tejto správy výslovne neuviedli. V dôsledku toho by boli potrebné ďalšie informácie, pokiaľ ide o dostupnosť tohto typu zdroja.

Komisia vyzýva zúčastnené štáty, aby buď v EERC registrovali dodatočné zdroje alebo uvažovali o primeranosti tohto cieľa kapacity.

5.Záver

Pri dosahovaní počiatočných cieľov kapacity EERC bol dosiahnutý značný pokrok, táto správa však zdôrazňuje, že kapacita EÚ pre reakciu na katastrofy môže byť stále nedostatočná, pokiaľ ide o: 1) lietadlá na hasenie lesných požiarov a 2) núdzové ubytovanie a súvisiacu pomoc.

Okrem toho je v určitých oblastiach potrebná podrobnejšia analýza na posúdenie, či existujú potenciálne závažné nedostatky v kapacite EÚ pre reakciu na núdzové situácie, alebo či je potrebné preskúmať ciele kapacity vymedzené v súčasných právnych predpisoch. To by sa týkalo týchto typov zdrojov: a) tímy vykonávajúce pátracie a záchranné činnosti v mestskom prostredí v podmienkach ohrozenia CBRN, ako aj tímy pre dekontamináciu CBRN; b) poľné nemocnice a kapacity na zdravotnícky odsun; c) diaľkovo riadené letecké systémy; a d) komunikačné tímy.

Komisia s cieľom zabezpečiť dostatočnú dostupnosť kľúčových zdrojov uverejnila ďalšiu výzvu na prekladanie návrhov na rezervné kapacity v roku 2017. Týka sa kapacít reakcie v oblasti leteckého hasenia lesných požiarov s využitím lietadiel, kapacít núdzového ubytovania, diaľkovo riadených vozidiel pre katastrofy CBRN, núdzovej zdravotnej starostlivosti, diaľkovo riadených leteckých systémov, ako aj kontroly šírenia povodní 10 .

Komisia navrhuje, aby zúčastnené štáty riešili zostávajúce nedostatky, pre ktoré nie je k dispozícii kapacita na vnútroštátnej úrovni viacerými spôsobmi, napríklad:

vytvorením konzorcií a spoločných modulov,

skúmaním možností zmluvných dohôd, ktoré zaistia prístup k týmto zdrojom,

stimulovaním ďalšieho výskumu k tejto téme,

vyplnením existujúcich nedostatkov prostredníctvom existujúcich programov 11 budovania kapacít na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, napr. v rámci štrukturálnych fondov EÚ.

Hodnotenie dosiahnutého pokroku a nedostatkov, ktoré v EERC pretrvávajú, je dynamický a nepretržitý proces. Ciele kapacity EERC je potrebné preskúmať najmenej každý druhý rok 12 a prvé preskúmanie sa začne už v roku 2017. Môže viesť k vymedzeniu nových cieľov kapacity na základe vnútroštátnych hodnotení rizika, skúseností z nedávnych katastrof, všeobecných trendov a ďalších vhodných zdrojov informácií.

Príloha – Prehľad zdrojov a nedostatkov EERC

Prvé dva stĺpce tabuľky uvádzajú „moduly“, „tímy technickej pomoci a podpory“, a ostatné kapacity reakcie na núdzové situácie a uvádzajú ciele kapacity EERC v pôvodnej konfigurácii podľa vymedzenia v prílohe III k uvedenému vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie. V tabuľke sa uvádza aj zoznam zložiek európskeho lekárskeho zboru, ktorý oficiálne nie je súčasťou EERC a jeho príslušné ciele kapacity ešte neboli stanovené. V treťom a štvrtom stĺpci sa uvádzajú zdroje aktuálne registrované v rámci EERC a zdroje, ktoré nie sú v EERC registrované, ale zúčastnené štáty ich môžu ľahko poskytnúť v požadovanom množstve, na požadovanom mieste, v požadovanom časovom rámci a na požadovaný čas. Posledný stĺpec znázorňuje rozdiel medzi cieľmi a celkovou kapacitou na úrovni zúčastnených štátov a sumarizuje relevantnosť zistených nedostatkov. Poskytuje základ pre farebné označenie s použitím zelenej (cieľ dosiahnutý), oranžovej (pozri konkrétne pripomienky) a červenej (potenciálne závažný nedostatok kapacity).

= cieľ dosiahnutý

= pozri konkrétne pripomienky

= potenciálne závažný nedostatok kapacity

	1	2		3	4	5
	Typ zdroja	Pôvodný cieľ EERC 13		Zdroje registrované (alebo v procese registrácie) v EERC	Zdroje, ktoré môžu byť poskytnuté mimo EERC 14	Hodnotenie potenciálne závažných nedostatkov kapacity reakcie na núdzové situácie
	Moduly
1	Vysokokapacitné odčerpávanie	6		BE x1; DE x3; DK x1; FR x2; IT x1; PL x2; SE x1; SK x1; RO x2	AT x2; Pobaltské štáty x1 BE x1; BG x1; CZ x1; DE x5; FR x2; HU x1; IT x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+24)
2	Modul MUSAR (Pátracie a záchranárske činnosti stredného rozsahu v mestskom prostredí) 1 v chladných podmienkach	6		FI x1; GR x2; IT x1; RO x1	AT x2; BE x1; BG x1; EE x1; ES x2; FR x5; HR x1; HU x2; IS x1; LI x1; SI x1.	Žiadny nedostatok (+17)
3	Modul HUSAR (Pátracie a záchranárske činnosti závažného rozsahu v mestskom prostredí)	2		CZ x 1; DE x1; DK x1; FR x2; NL x1; PL x1	AT x1; ES x1; FR x2; HU x1; IT x1; NL x1	Žiadny nedostatok (+8)
4	Modul čistenie vody	2		DE x1; DK x1; FR x2	AT x1; BE x1; DE x2	Žiadny nedostatok (+6)
5	Modul leteckého hasenia lesných požiarov s využitím lietadiel	2		FR x1	FR x1; IT x1	Žiadny číselný nedostatok (+1), počas sezóny hasenia lesných požiarov v roku 2016 však boli zaznamenané kritické nedostatky – pozri pripomienky v bode 3.1.
6	Poľná zdravotnícka jednotka	2		CZ x1; RO x1	AT x1; BE x1; ES x1; FR x8	Žiadny nedostatok (+11)
7	Dočasný núdzový tábor	2			ES x1	Nedostatok x1, kritický vo viacerých scenároch – pozri bod 3.2.
8	Modul zisťovania prítomnosti chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a odber vzoriek	2		DK x1; FR x2; IT x1	BE x1; CZ x1; ES x1; FR x8; LU x1; PL x2	Žiadny nedostatok (+16)
9	Modul pozemného hasenia lesných požiarov	2		FR x3; GR x1	BG x1; DK x1; ES x1; FR x3	Žiadny nedostatok (+8)
10	Pozemné hasenie lesných požiarov s využitím vozidiel	2		FR x3	AT x3; DK x1; ES x1; FR x13; PL x3	Žiadny nedostatok (+22)
11	Pátracie a záchranárske činnosti v podmienkach CBRN v mestskom prostredí (CBRNUSAR)	1			AT x2; BG x1; DK x1; ES x1; FR x2 15	Žiadny nedostatok (+6)
12	Poľná zdravotnícka jednotka s chirurgickou ambulanciou	1		IT x1; RO x1	EE x1; IT x 3	Žiadny nedostatok (+5)
13	Modul kontroly šírenia povodní	2		DK x1; FR x2; SE x1	AT x2; ES x1; FR x2	Žiadny nedostatok (+7)
14	Záchrana pred povodňami s využitím člnov	2		CZ x1; FR x2	AT x3; ES x1; FR x2; LU x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+8)
15	Zdravotnícky vzdušný odsun obetí katastrofy (MEVAC)	1			DE x1; ES x1; FR x1; GR x1	Žiadny číselný nedostatok (+4), je však potrebné preskúmať bod 10 prílohy II k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/762/EÚ – pozri bod 4.2.
16	Poľná nemocnica	2			DK x1 16	Nedostatok 1. Je potrebné zvážiť vývoj v kontexte európskeho lekárskeho zboru – pozri bod 4.2, ako aj položku 43.
17	Modul leteckého hasenia lesných požiarov s využitím helikoptér (FFFH)	2				Číselný nedostatok 2, aj keď s nízkym strategickým významom; FFFH sa väčšinou nasadzujú na cezhraničné misie na krátkej vzdialenosti, na základe dvojstranných žiadostí. Vo všeobecnosti sa nevyužívajú na poskytovanie medzinárodnej pomoci pri vzdialených katastrofách.
	Tímy technickej pomoci a podpory
18	Tímy technickej pomoci a podpory (TAST)	2		DK x1; DE x1; FI x1; NL x1; SE x1	AT x1; DE x1; EE x1; IS x1; IT x1; LT/LV x1; LU x1; NO x1	Žiadny nedostatok (+11)
	Iné kapacity reakcie na núdzové situácie (uvedené v prílohe III k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie)
19	Tímy vykonávajúce pátracie a záchranárske činnosti na horách		2		AT x1; ES x1; ME x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+2)
20	Tímy vykonávajúce pátracie a záchranárske činnosti vo vode		2		AT x1; DK x1; ME x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+2)
21	Tímy vykonávajúce pátracie a záchranárske činnosti v podzemí		2	SI x1	AT x1; ME x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+2)
22	Tímy so špecializovaným pátracím a záchranárskym vybavením, napr. robotmi		2		DK x1 17	Nedostatok 1, pozri poznámku pod čiarou 12. Potenciálne závažné pre komplexné pátracie a záchranné operácie, a to aj v podmienkach CBRN – pozri bod 4.1, ako aj položku 11.
23	Tímy s bezpilotnými lietajúcimi zariadeniami/diaľkovo riadené letecké systémy		2		DK x1 18	Nedostatok x1, vyžaduje si ďalšie hodnotenie – pozri bod 4.3.
24	Tímy reakcie na incidenty na mori		2	NL x1	BE x1; FR x2	Žiadny nedostatok (+2)
25	Tímy stavebného inžinierstva na vyhodnocovanie škôd a bezpečnosti, posudzovanie budov, ktoré je potrebné zbúrať alebo opraviť, posudzovanie infraštruktúry, krátkodobé stavanie vzpier		2	IT x1	AT x1; ES x1; SI x1	Žiadny nedostatok (+2)
26	Podpora pri evakuácii: vrátane tímov zodpovedných za riadenie informácií a logistiku		2		DE x1; DK x1, GR x1	Žiadny nedostatok (+1)
27	Hasenie požiaru: poradné/hodnotiace tímy		2		AT x1; DK x1; GR x1	Žiadny nedostatok (+1)
28	Tímy poverené dekontamináciou CBRN		2	DK x 1	AT x1; FR x1	Žiadny nedostatok (+1)
29	Mobilné laboratóriá pre environmentálne núdzové situácie		2	NL x1	BE x1; DE x1; FR x2	Žiadny nedostatok (+3)
30	Komunikačné tímy alebo platformy na rýchlu obnovu spojenia s najvzdialenejšími oblasťami		2			Nedostatok 2. Závažnosť nedostatku je potrebné posúdiť – pozri bod 4.4.
31	Prúdové lietadlo na zdravotnícky odsun a vrtuľník na zdravotnícky odsun zvlášť pre Európu a na činnosť mimo Európy		2	LU x1; NL x1; SE x1	Vrtuľníky v Európe: AT x1; ME x1 Vrtuľníky a prúdové lietadlá pre nasadenie v Európe aj mimo nej: LU x1	Žiadny číselný nedostatok (+4), avšak potenciálne závažný nedostatok v prípadoch masových strát v špecifických situáciách. Všeobecné požiadavky sa musia preskúmať vzhľadom na požiadavky na moduly MEVAC – pozri bod 4.2, ako aj položku 15.
32	Dodatočná kapacita núdzového ubytovania: jednotky pre 250 osôb (50 stanov); vrátane sebestačnej jednotky pre ošetrujúci personál		100	SE x1	AT x5; BE x1	Potenciálne závažný nedostatok, keďže nie sú dostupné žiadne kapacity na úrovni zúčastnených štátov – pozri bod 3.2, ako aj položku 7.
33	Dodatočná kapacita súprav núdzového ubytovania: jednotky pre 2 500 osôb (500 nepremokavých plachiet); možnosť zadovážiť súpravu náradia z miestnych zdrojov.		6		AT x1
34	Vodné čerpadlá s minimálnou čerpacou kapacitou 800 l/min.		100		DK x20; ME x5; NL 19	Číselný nedostatok 75, aj keď vysoký počet modulov vysokokapacitného odčerpávania a existencia dvoch tímov s mimoriadne vysokou kapacitou odčerpávania v EERC sa považujú za kompenzáciu nedostatku zdrojov v tejto kategórii.
35	Generátory na výrobu energie s výkonom 5 – 150 kW		100		AT x20; DK x10; ME x5; SE x15; NL 20	Číselný nedostatok, aj keď existujú informácie, že zúčastnené štáty majú k dispozícii viac zdrojov, ako sa uvádza v tejto správe.
36	Generátory na výrobu energie s výkonom viac ako 150 kW		10		AT x5; DK x1
37	Kapacity na odstraňovanie morského znečistenia		podľa potreby	SE x1 21	DK x1
	Ďalšie kapacity reakcie potrebné na odstraňovanie zistených rizík
38	čerpadlá s mimoriadne vysokou kapacitou odčerpávania (≥ 50 000 l/m)	neuvádza sa		BE x1; NL x1
39	Asistenčná služba v oblasti informačných a komunikačných technológií	neuvádza sa		SE x 1	DK x1
40	Stála inžinierska kapacita	neuvádza sa		DE x 1
41	Núdzový zdravotnícky tím (EMT) typ 1	neuvádza sa
42	Núdzový zdravotnícky tím (EMT) typ 2	neuvádza sa		ES x1; FR x1; BE x1
43	Núdzový zdravotnícky tím (EMT) typ 3	neuvádza sa				Cieľ ešte nebol stanovený – pozri bod 4.2.
44	Nemocnica pre izoláciu v prípade infekčných chorôb	neuvádza sa		DE x1
45	Mobilné laboratóriá na účely biologickej bezpečnosti	neuvádza sa		BE x1; DE x1

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany, článok 11.

(2)

Pozri osobitnú správu č. 33/2016 o „mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany“, uverejnenú 18. januára 2017.

(3)

Podrobnosti sú uvedené v prílohe.

(4)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/762/EÚ, článok 16.

(5)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/762/EÚ, článok 14.

(6)

S cieľom zohľadniť oneskorenia pri dokončovaní registrácie zdrojov, sa v tejto správe považujú za „registrované“ aj zdroje, pre ktoré boli Komisii doručené žiadosti o registráciu v stanovenom termíne, ale ktorých registračný proces ešte nebol dokončený. Základným predpokladom je, že všetky zdroje budú nakoniec registrované, hoci niektoré z nich by mohli potrebovať granty na prispôsobenie, aby spĺňali kvalitatívne kritériá prílohy II k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/762/EÚ. Oficiálne registrované zdroje v súčasnosti predstavujú iba 20 % z celkovo 77 zdrojov uvedených v prílohe. V prípade zvyšných 80 % sa začal proces registrácie. Zdroje, ktoré zúčastnené štáty vyčlenili na politickej úrovni, ale pre ktoré nebola do 1. októbra 2016 predložená prihláška, nie sú zahrnuté do procesu zisťovania nedostatkov, keďže nie sú k dispozícii žiadne informácie o ich technických aspektoch, podmienkach, načasovaní a primeranosti.

(7)

Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Čierna Hora, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.

(8)

MEVAC: Zdravotnícky vzdušný odsun obetí katastrofy.

(9)

Komisia zorganizovala seminár expertov o používaní RPAS v operáciách civilnej ochrany v januári 2016. Účastníci seminára dospeli k záveru, že technológia RPAS by mohla byť užitočná na podporu rôznych misií zameraných na zvládanie katastrof. V júni 2016 skupina expertov pre moduly civilnej ochrany (zriadená Výborom pre civilnú ochranu) dospela k záveru, že prioritou UCPM budú tri typy misií: RPAS na podporu hodnotiacich misií, RPAS na podporu pátracích a záchranných misií a RPAS na podporu boja proti lesným požiarom. Skupina tiež dohodla zoznam požiadaviek na kvalitu pre jednotky RPAS, aby mohli byť registrované v EERC.

(10)

Kapacita reakcie na núdzové situácie dostupná na riešenie rizika záplav v Európe je vo všeobecnosti dobrá. Riziko záplav však musí byť hodnotené aj z hľadiska zemepisnej polohy a kategórie rizika. Napriek všeobecnej dostupnosti môže byť kapacita reakcie na povodne v skutočnosti v niektorých oblastiach nedostupná. Okrem toho nie sú k dispozícii informácie o dostupnosti komplexnejšieho alebo inovatívnejšieho vybavenia na kontrolu šírenia povodní, ako napríklad potrubné systémy a modulárne systémy, ktoré by zlepšili kapacitu reakcie na núdzové situácie EERC. Z hľadiska kategórie rizík je potrebné uviesť, že prívalové povodne majú obvykle kratší čas odozvy ako riečne povodne. Preto je ťažšie ich predvídať a vopred poskytnúť varovanie obyvateľom a špecialistom prvého zásahu.

(11)

Je potrebné uviesť, že financovanie prostredníctvom UCPM zamerané na riešenie nedostatočných kapacít zostane obmedzené na počiatočné financovanie vo výške maximálne 20 % oprávnených nákladov a je možné len vo veľmi obmedzenom počte prípadov, pozri článok 21 ods. 1 písm. j) rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ a článok 22 vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/762/EÚ.

(12)

Článok 14 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/762/EÚ.

(13)

Podľa vymedzenia v prílohe III k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/762/EÚ.

(14)

Spojené kráľovstvo môže poskytnúť celý rad zdrojov, pri ktorých nebolo možné posúdiť vnútroštátnu kapacitu. Preto sa na účely tejto analýzy uvedené zdroje nezohľadňujú. Ide o odborné kapacity v oblasti hasenia požiarov, pátracie a záchranárske činnosti závažného rozsahu v mestskom prostredí, ako aj špecializované pátracie a záchranné vybavenie dostupné prostredníctvom Požiarnej a záchrannej služby Spojeného kráľovstva a jej prevádzkových partnerov, kapacity MEVAC dostupné prostredníctvom Ozbrojených síl Spojeného kráľovstva, rad námorných kapacít na reakciu na núdzové situácie, ktoré sú dostupné prostredníctvom Agentúry pre námornú a pobrežnú stráž Spojeného kráľovstva a jej prevádzkových partnerov, široký rozsah technických odborných znalostí dostupných prostredníctvom agentúr vo verejnom sektore (ako napríklad Agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia a Agentúra pre životné prostredie) a v súkromnom sektore. Spojené kráľovstvo má tiež prostredníctvom Ministerstva pre medzinárodný rozvoj k dispozícii značné zásoby v oblasti núdzového ubytovania.

(15)

Dva francúzske moduly HUSAR môžu byť nasadené aj ako CBRNUSAR. Tieto moduly HUSAR však neboli registrované ako CBRNUSAR moduly a preto ich súlad s príslušnými kritériami kvality v tejto fáze nemôže byť zaručený.

(16)

Dánska kapacita pozostáva z jednej modulárnej/rozšíriteľnej mobilnej nemocnice, ktorá môže fungovať ako poľná zdravotnícka jednotka, poľná zdravotnícka jednotka s chirurgickou ambulanciou a ako poľná nemocnica. Na účely tejto analýzy sa započítava len raz ako poľná nemocnica.

(17)

Tímy vybavené vyhľadávacími kamerami, termovíznymi kamerami, akustickými vyhľadávacími zariadeniami a záchrannými psami.

(18)

Dánsky tím je vybavený bezpilotným lietajúcim zariadením, ktoré je schopné nahrávať videozáznam za denného svetla a pri slabom vetre.

(19)

Holandsko môže poskytnúť vodné čerpadlá s minimálnou kapacitou čerpania 800 l/min na individuálnom základe. Nie je však možné odhadnúť vnútroštátne kapacity, takže na účely tejto analýzy sa tento údaj neberie do úvahy.

(20)

Holandsko môže v jednotlivých prípadoch poskytnúť generátory na výrobu energie s výkonom 5 – 150 kW. Nie je však možné odhadnúť vnútroštátne kapacity, takže na účely tejto analýzy sa tento údaj neberie do úvahy.

(21)

Reakcia pozdĺž pobrežia.