EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 1. 2017

COM(2017) 34 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve

1.Úvod

Komisia prijala 2. decembra 2015 akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo 1 , ktorý ponúka transformačný program s významným potenciálom pre tvorbu nových pracovných miest a hospodársky rast a ktorého cieľom je podnecovať udržateľné mechanizmy spotreby a výroby v súlade so záväzkami EÚ v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

V akčnom pláne sa zdôrazňuje, že prechod na obehovejšie hospodárstvo si vyžaduje opatrenia počas celého životného cyklu výrobku: od výroby až po vytvorenie trhov pre „druhotné“ suroviny (t. j. pochádzajúce z odpadu). Odpadové hospodárstvo je jednou z hlavných oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie zlepšenia, ktoré sú už na dosah: zvýšená miera predchádzania vzniku odpadu a opätovného používania a recyklácie sú kľúčovými cieľmi akčného plánu, ako aj balíka právnych predpisov o odpadoch 2 .

Dosiahnutie týchto cieľov môže priniesť konkrétne hospodárske príležitosti, zlepšiť dodávky surovín pre priemysel, vytvoriť pracovné príležitosti na miestnej úrovni a opätovne potvrdiť vedúce postavenie Európy v odvetví ekologických technológií, ktoré má preukázateľný potenciál rastu aj na celosvetovej úrovni. Produkcia environmentálnych výrobkov a služieb na jednotku hrubého domáceho produktu sa v EÚ za posledné desaťročie zvýšila o viac ako 50 % a zamestnanosť spojená s touto produkciou sa zvýšila na viac ako 4 milióny ekvivalentov plného pracovného času 3 . Na globálnej úrovni by sa do čistých technológií v rozvojových krajinách v nasledujúcich desiatich rokoch malo podľa odhadov Svetovej banky investovať 6 biliónov EUR, pričom asi 1,6 mld. EUR bude dostupných pre MSP 4 .

S cieľom využiť tento potenciál, podporiť inovácie a vyhnúť sa možným hospodárskym stratám v dôsledku uviaznutých aktív, by investície do nových kapacít na spracovanie odpadu mali byť zasadené do dlhodobej perspektívy obehového hospodárstva a mali by byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ, ktorá zoraďuje spôsoby nakladania s odpadom podľa ich udržateľnosti a najvyššiu prioritu dáva predchádzaniu vzniku odpadu a jeho recyklácii. Právne predpisy EÚ o odpadoch, ako i nedávne návrhy na vyššie ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu a odpadov z obalov a na zníženie skládkovania odpadu sa riadia hierarchiou odpadového hospodárstva a ich cieľom je posunúť odpadové hospodárstvo smerom k prevencii, opätovnému používaniu a recyklácii.

Toto oznámenie sa zameriava na energetické zhodnocovanie odpadu a jeho miesto v obehovom hospodárstve. Energetické zhodnocovanie odpadu je široký pojem, ktorý znamená oveľa viac než len spaľovanie odpadu. Zahŕňa rôzne procesy spracovania odpadu slúžiace na výrobu energie (napr. vo forme elektrickej energie alebo tepla, alebo slúžiace na produkciu paliva z odpadu), z ktorých každý má odlišný vplyv na životné prostredie a potenciál pre obehové hospodárstvo.

Hlavným cieľom tohto oznámenia je zabezpečiť, aby energetické zhodnocovanie odpadu v EÚ podporovalo ciele akčného plánu pre obehové hospodárstvo a aby sa pevne riadilo hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ. V oznámení sa skúma aj to, ako možno optimalizovať procesy energetického zhodnocovania odpadu tak, aby mohli zohrávať úlohu pri plnení cieľov stanovených v stratégii energetickej únie 5 a v Parížskej dohode 6 . Tým, že sa vyzdvihnú overené energeticky účinné technológie, má prístup k energetickému zhodnocovaniu odpadu, ktorý je tu uvedený, zároveň poskytovať stimuly pre inovácie a pomáhať pri tvorbe kvalitných pracovných miest.

Aby sa uvedené ciele dosiahli, v oznámení sa:

−objasňuje postavenie jednotlivých procesov energetického zhodnocovania odpadu v hierarchii odpadového hospodárstva a uvádza, čo to znamená pre verejnú finančnú podporu (oddiel 2),

−poskytuje usmernenie pre členské štáty, ako lepšie využívať hospodárske nástroje a plánovanie kapacít s cieľom nevytvárať, resp. riešiť potenciálne nadbytočné kapacity v spaľovaní odpadu (oddiel 3) a

−identifikuje technológiu a procesy, ktoré majú v súčasnosti najväčší potenciál na optimalizáciu energetických a materiálových výstupov, s prihliadnutím na očakávané zmeny vo východiskových surovinách pre procesy energetického zhodnocovania odpadu (oddiel 4).

2.Postavenie procesov energetického zhodnocovania odpadu v hierarchii odpadového hospodárstva a úloha verejnej finančnej podpory

Hierarchia odpadového hospodárstva 7 je základným kameňom politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov a kľúčom k prechodu na obehové hospodárstvo. Jej základným cieľom je vytvoriť poradie priorít, ktorým sa minimalizujú nepriaznivé účinky na životné prostredie a optimalizuje efektívnosť využívania zdrojov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a v odpadovom hospodárstve.

Toto oznámenie sa zaoberá týmito hlavnými procesmi energetického zhodnocovania odpadu 8 :

−spoluspaľovanie odpadu v spaľovacích zariadeniach (napr. elektrárňach) a pri výrobe cementu a vápna,

−spaľovanie odpadu v špecializovaných zariadeniach,

−anaeróbna digescia biologicky rozložiteľného odpadu,

−výroba tuhých, kvapalných alebo plynných palív z odpadu a

−ďalšie procesy vrátane nepriameho spaľovania po pyrolýze alebo splyňovaní.

Uvedené procesy majú odlišný vplyv na životné prostredie a rôzne postavenie v hierarchii odpadového hospodárstva. Procesy energetického zhodnocovania odpadu v skutočnosti zahŕňajú veľmi odlišné činnosti spracovania odpadu, od „zneškodnenia“ a „zhodnotenia“ po „recykláciu“. Napríklad procesy, akým je anaeróbna digescia, ktorej výsledkom je výroba bioplynu a digestátov, sa v právnych predpisoch EÚ o odpadoch 9  považujú za recykláciu. Na druhej strane, spaľovanie odpadov s obmedzeným energetickým zhodnotením sa považuje za zneškodnenie. Na obrázku č. 1 je zobrazené postavenie jednotlivých procesov energetického zhodnocovania odpadu v hierarchii odpadového hospodárstva EÚ.

Obrázok č. 1. Hierarchia odpadového hospodárstva a procesy energetického zhodnocovania odpadu

Je dôležité zdôrazniť, že v hierarchii odpadového hospodárstva sa vo veľkej miere odzrkadľuje environmentálna voľba uprednostňovaná z hľadiska klímy: zneškodnenie uskladnením na skládkach alebo spaľovaním s veľmi nízkym alebo žiadnym energetickým zhodnotením je zvyčajne najmenej priaznivý spôsob na zníženie emisií skleníkových plynov; naopak, najväčší potenciál znížiť emisie skleníkových plynov má predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie a recyklácia.

Je tiež vhodné pripomenúť, že členské štáty majú určitú flexibilitu pri uplatňovaní uvedenej hierarchie, keďže konečným cieľom je podporovať tie spôsoby nakladania s odpadom, ktoré prinášajú najlepší environmentálny výsledok 10 . V prípade niektorých osobitných druhov odpadu môže byť na dosiahnutie najlepších environmentálnych výsledkov nevyhnutné odkloniť sa od poradia priorít stanoveného v hierarchii, okrem iného z dôvodov technickej uskutočniteľnosti, ekonomickej životaschopnosti či ochrany životného prostredia. Musí to byť odôvodnené v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2 rámcovej smernice o odpade 11 . Napríklad v niektorých osobitných a odôvodnených prípadoch (napr. pri materiáloch, ktoré obsahujú určité látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy) môže byť nutné uprednostniť skôr zneškodnenie alebo energetické zhodnotenie ako recykláciu 12 .

Na podporu prechodu k obehovejšiemu hospodárstvu by verejné financovanie odpadového hospodárstva, či už na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ, malo byť v súlade s cieľom uprednostňovať pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva EÚ tie spôsoby, ktoré sa v nej nachádzajú na vyšších miestach.

Na úrovni EÚ dostáva prechod na udržateľnejšie systémy odpadového hospodárstva finančnú podporu, a to najmä prostredníctvom spolufinancovania z fondov politiky súdržnosti 13 . V prípade týchto fondov musia byť splnené určité nevyhnutné podmienky, aby sa zabezpečilo, že nové investície do odvetvia odpadového hospodárstva sú v súlade s plánmi odpadového hospodárstva, ktoré vytvorili členské štáty na splnenie svojich cieľov v oblasti prípravy na opätovné používanie a recykláciu. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, znamená to, že investície do zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad do kapacít na dodatočné spaľovanie, by mali byť poskytnuté iba v obmedzených a riadne odôvodnených prípadoch, ak neexistuje riziko nadbytočnej kapacity a ak boli v plnej miere dodržané ciele hierarchie odpadového hospodárstva.

Investície poskytované prostredníctvom iných finančných mechanizmov EÚ, ako napríklad Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), takisto zohrávajú dôležitú úlohu, keďže prostredníctvom úverov, záruk, kapitálu a ďalších zabezpečovacích mechanizmov umožňujú prilákať súkromné finančné prostriedky pre najlepšie a „najobehovejšie“ riešenia v oblasti odpadového hospodárstva. Dostupná finančná podpora EÚ pre výskum a inovácie v oblasti technológií energetického zhodnocovania odpadu (napr. Horizont 2020 14 , ale aj finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti) takisto prispieva k zabezpečeniu pokračujúceho vedúceho postavenia EÚ a uvádzaniu pokročilých energeticky účinných technológií na trh.

Na vnútroštátnej úrovni verejná finančná podpora takisto často zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní udržateľnejších riešení v oblasti odpadového hospodárstva a pri podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Pri posudzovaní verejnej finančnej podpory pre procesy energetického zhodnocovania odpadu je mimoriadne dôležité neohrozovať hierarchiu odpadového hospodárstva odrádzaním od spôsobov odpadového hospodárstva s vyšším potenciálom pre obehové hospodárstvo. Táto skutočnosť je jasne vyjadrená v platných usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, v ktorých sa uvádza, že podpora energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom využívania odpadu alebo podpora kogenerácie a zariadení diaľkového vykurovania využívajúcich odpad môže pozitívne prispieť k ochrane životného prostredia za predpokladu, že sa neobchádza hierarchia odpadového hospodárstva. Takisto by sa malo predchádzať tomu, aby verejné financovanie vytváralo nadbytočné kapacity na spracovanie nerecyklovateľného odpadu, akými sú spaľovne. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že vďaka povinnému separovanému zberu a ambicióznejších cieľov EÚ v oblasti recyklácie sa očakáva zníženie množstva zmiešaného odpadu 15 ako východiskovej suroviny pre procesy energetického zhodnocovania odpadu. Z týchto dôvodov sa odporúča, aby členské štáty postupne upustili od verejnej podpory zhodnocovania energie zo zmiešaného odpadu.

3.Procesy energetického zhodnocovania odpadu pri spracúvaní zvyškového odpadu: nájdenie správnej rovnováhy

Prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje nájdenie správnej rovnováhy v prípade kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu pri spracúvaní nerecyklovateľného odpadu. Je to veľmi dôležité na to, aby sa dalo vyhnúť možným hospodárskym stratám alebo vytvoreniu infraštruktúrnych prekážok, ktoré bránia dosiahnutiu vyššej miery recyklácie. Predchádzajúce skúsenosti z niektorých členských štátov preukázali, že riziko uviaznutých aktív je reálne.

V nedávnej štúdii 16 , ktorú si objednala Európska environmentálna agentúra, sa mapujú existujúce špecializované kapacity na spaľovanie komunálneho odpadu v krajinách EÚ-28 a toky komunálneho odpadu a paliva z odpadu 17 medzi členskými štátmi. Zo štúdie vyplynulo, že v rokoch 2010 až 2014 sa kapacita spaľovania v krajinách EÚ-28 (plus Švajčiarsko a Nórsko) zvýšila o 6 % na 81 Mt a že toky odpadu na účely spaľovania komunálneho odpadu a paliva z odpadu medzi niektorými členskými štátmi boli v niektorých prípadoch aj naďalej vysoké. V roku 2013 sa na energetické zhodnotenie poslalo takmer 2,5 Mt odpadu (väčšina z toho bolo palivo z odpadu).

Štúdia tiež potvrdila, že špecializované kapacity na spaľovanie komunálneho odpadu sú v rámci EÚ rozmiestnené nerovnomerne. V Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku, vo Švédsku, v Taliansku a Spojenom kráľovstve sa nachádzajú tri štvrtiny spaľovacích kapacít EÚ. Najvyššiu spaľovaciu kapacitu na obyvateľa má Švédsko (591 kg/os.) a Dánsko (587 kg/os.); po nich nasleduje Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Belgicko. Naproti tomu, v južných a východných častiach EÚ sa špecializované spaľovacie kapacity prakticky nenachádzajú, tieto oblasti v obrovskej miere využívajú skládky odpadu. Tieto údaje zodpovedajú štatistickým údajom Eurostatu o miere spaľovania komunálneho odpadu, ktoré takisto poukazujú na veľké rozdiely medzi členskými štátmi.

V závislosti od ich konkrétnej situácie majú členské štáty rôzne možnosti, ako zabezpečiť, aby bola ich kapacita na energetické zhodnocovanie odpadu, najmä spaľovanie, primerane vyvážená:

Členské štáty s nízkou alebo neexistujúcou špecializovanou spaľovacou kapacitou a s vysokou mierou využívania skládok odpadu

Tieto členské štáty by sa mali prednostne zamerať na ďalší rozvoj systémov separovaného zberu a infraštruktúry recyklácie v súlade s právnymi predpismi EÚ. Postupné znižovanie miery uskladňovania odpadu na skládkach by malo ísť ruka v ruke s vytváraním väčšej kapacity na recykláciu. Z hľadiska klímy je mimoriadne naliehavé znížiť mieru skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, aby sa dosiahlo zníženie emisií metánu. V tejto súvislosti by rozvoj kombinovaného energetického zhodnocovania a kapacity na recykláciu materiálov vo forme anaeróbnej digescie mohol predstavovať atraktívny spôsob nakladania s odpadom.

Pri hodnotení národných plánov odpadového hospodárstva a vyhodnocovaní potreby ďalšej kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu pri spracúvaní nerecyklovateľného odpadu (napr. spaľovania) by členské štáty mali na vec hľadieť z dlhodobého hľadiska a dôkladne posúdiť tieto faktory:

−vplyv existujúceho a navrhovaného povinného separovaného zberu a cieľov recyklácie na dostupnosť východiskových surovín potrebných na udržanie prevádzky nových spaľovní počas ich životnosti (20 až 30 rokov),

−dostupnú kapacitu spoluspaľovania v spaľovacích zariadeniach a v peciach na výrobu cementu alebo vápna a v ďalších vhodných priemyselných procesoch a

−plánované alebo existujúce kapacity v susedných krajinách.

V odôvodnených prípadoch by cezhraničná preprava odpadu mohla pomôcť optimálne využívať už dostupné kapacity na energetické zhodnocovanie odpadu v mnohých členských štátoch. Vyvážanie nerecyklovateľného odpadu na energetické zhodnotenie do iného členského štátu by sa nemalo nevyhnutne vnímať ako v rozpore s tzv. zásadou blízkosti (t. j. použitie najbližšieho vhodného zariadenia), ktorá tvorí základ právnych predpisov EÚ o odpade 18 . Skôr, ako sa rozhodnú pre takýto prístup, by príslušné orgány členských štátov mali vykonať analýzu životného cyklu, aby sa zabezpečilo, že celkový vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu počas prepravy odpadu neprevažuje želaný prínos.

Ak sa vytvorenie nových kapacít na spracovanie zvyškového odpadu na základe posúdenia všetkých faktorov uvedených vyššie zdá odôvodnené, členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť využívaniu najmodernejších energeticky účinných technológií a veľkosti a umiestneniu zariadenia (napr. na to, aby sa v budúcnosti zabránilo nadbytočným kapacitám a aby sa zabezpečili kombinované dodávky elektrickej energie a tepla alebo chladenia pre miestnych občanov a priemysel tam, kde je to možné). Takisto je nevyhnutné zabezpečiť úplný súlad s požiadavkami týkajúcimi sa zariadení na spaľovanie a spoluspaľovanie stanovenými v právnych predpisoch EÚ, najmä v smernici 2010/75/ES o priemyselných emisiách 19 .

Členské štáty s vysokou špecializovanou spaľovacou kapacitou

Štúdia Európskej environmentálnej agentúry poukazuje na to, že v EÚ ako celku v súčasnosti neexistuje nadbytočná kapacita. Štatistiky 20 však ukazujú, že niektoré jednotlivé členské štáty sa priveľmi uchyľujú k spaľovaniu komunálneho odpadu. Túto situáciu možno čiastočne vysvetliť vysokým dopytom po teple zo sietí diaľkového vykurovania, vyššou účinnosťou ich procesov energetického zhodnocovania odpadu a vysokou úrovňou spoločenskej akceptácie. Napriek tomu sú takéto vysoké miery spaľovania nezlučiteľné s ambicióznejšími cieľmi v oblasti recyklácie. Na riešenie tohto problému možno na vnútroštátnej úrovni prijať niekoľko opatrení, ktoré už boli zavedené v niektorých členských štátoch, najmä:

−zavedenie alebo zvýšenie daní zo spaľovania, najmä v prípade procesov s nízkym energetickým zhodnotením, a súčasné zabezpečenie vyšších skládkových daní,

−postupné ukončenie režimov na podporu spaľovania odpadu a v prípade potreby presmerovanie podpory na vyššie postavené procesy v hierarchii odpadového hospodárstva a

−zavedenie moratória na nové zariadenia a vyraďovanie starších a menej účinných zariadení.

4. Optimalizácia príspevku procesov energetického zhodnocovania odpadu k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky v obehovom hospodárstve

Podľa štúdie Komisie sa v roku 2014 približne 1,5 % celkovej konečnej spotreby energie v EÚ získalo zhodnotením energie z odpadu spaľovaním, spoluspaľovaním v cementárenských peciach a anaeróbnou digesciou (t. j. približne 676 PJ/rok). Hoci uvedený percentuálny podiel by sa v budúcnosti nemal výrazne zvýšiť vďaka tomu, že čoraz viac odpadu smeruje na recykláciu, zlepšenie energetickej efektívnosti procesov energetického zhodnocovania odpadu a podpora tých procesov, v ktorých sa kombinuje zhodnocovanie materiálov a energetické zhodnocovanie, môžu prispieť k dekarbonizácii kľúčových odvetví, ako je kúrenie a chladenie alebo doprava, a zníženiu emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z odpadového hospodárstva. Napríklad, presmerovaním jednej tony biologicky rozložiteľného odpadu zo skládky na anaeróbnu digesciu, ktorou sa vyprodukuje bioplyn a hnojivá, možno predísť až dvom tonám emisií ekvivalentov CO2 21 .

Očakávané zmeny vo východiskových surovinách pre premenu odpadu na energiu

Zmiešaný odpad stále tvorí podstatnú časť odpadu používaného v procesoch energetického zhodnocovania odpadu, najmä pri spaľovaní (52 %). Existujúce právne požiadavky a návrhy týkajúce sa odpadu v obehovom hospodárstve smerujú k tomu, že sa táto situácia zmení. Pravidlá týkajúce sa separovaného zberu a ambicióznejšia miera recyklácie zahŕňajúca drevo, papier, plast a biologicky rozložiteľný odpad by mali podľa očakávaní znížiť množstvo odpadu, ktoré je potenciálne k dispozícii pre procesy energetického zhodnocovania odpadu, ako napr. spaľovanie a spoluspaľovanie. Ľubľana je príkladom mesta, ktoré už dokázalo rýchlo a úspešne dosiahnuť vysokú mieru separovaného zberu: od roku 2011 Ľubľana investuje do modernizácie infraštruktúry odpadového hospodárstva, čo viedlo k separovanému zberu vo výške 60 % z celkového vyprodukovaného komunálneho odpadu 22 .

V prípade biologicky rozložiteľného odpadu by uplatňovanie požiadaviek stanovených v smernici o skládkach odpadov 23 v kombinácii s navrhovanými novými pravidlami na zabezpečenie separovaného zberu biologického odpadu malo viesť k väčšej produkcii bioplynu z odpadu, ktorý sa použije v kogenerácii, pri vstrekovaní do plynovej siete a v dopravných palivách a hnojivách prostredníctvom anaeróbnej digescie. Navrhované zmeny nariadenia o hnojivách 24 , o ktorých sa v súčasnosti rokuje v Parlamente a Rade, by mali podporiť tento vývoj otvorením jednotného trhu pre hnojivá z odpadu. Potenciál biologicky rozložiteľného odpadu v spojení so spracovaním anaeróbnou digesciou v závode na výrobu bioplynu možno vidieť v Miláne 25 . Od roku 2014 dosiahlo toto mesto takmer 100 % zber potravinového a organického odpadu, čo predstavuje v priemere 120 000 ton biologicky rozložiteľného odpadu ročne. Pri plnej kapacite (12,8 MW) by mestský závod na výrobu bioplynu mal vyprodukovať približne 35 880 MWh elektrickej energie ročne, čo je dosť na zásobenie 24 000 ľudí a získanie 14 400 ton hnojiva.

V prípade odpadových jedlých olejov a tukov existuje priestor na zvýšenie efektívnosti systémov na ich zachytávanie a čistenie, aby bolo možné vyrábať produkty, ako je bionafta a hydrogenované rastlinné oleje. Výsledné biopalivo z odpadu sa môže používať priamo v doprave a hydrogenované rastlinné oleje sa môžu používať v leteckej doprave.

Pokiaľ ide o plastový odpad, priemyselné údaje 26 ukazujú, že zneškodňovanie a energetické zhodnocovanie sú aj naďalej najbežnejším spôsobom nakladania s týmto odpadom, a že hoci miera skládkovania sa v uplynulých desiatich rokoch rokov znížila, miera spaľovania sa zvyšuje, pričom medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely súvisiace s rôznym stavom vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ. Potvrdzuje sa tým potreba naliehavých a konkrétnych krokov na zlepšenie recyklovateľnosti a opätovnej použiteľnosti plastov a na podnietenie inovácií v tejto oblasti. Nadchádzajúca stratégia EÚ týkajúca sa plastov v obehovom hospodárstve 27 bude na základe posúdenia celého hodnotového reťazca presne zacielená na zlepšenie hospodárnosti, kvality a využívania recyklácie a opätovného používania plastov. Pozornosť sa v nej bude venovať novému vývoju v nakladaní s plastovým odpadom, ako napríklad opätovnej rafinácii a inováciám v oblasti dizajnu, aby bolo v budúcnosti možné predchádzať vyššiemu podielu plastového odpadu alebo prejsť z energetického zhodnocovania na recykláciu, čím sa zníži celkový vplyv emisií skleníkových plynov 28 .

Z výsledkov štúdie Komisie vyplynulo, že ako východisková surovina pri spaľovaní sa bežne používa drevený odpad. Ako bolo zdôraznené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, v náležitých prípadoch a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva by sa malo podporovať kaskádovité využívanie obnoviteľných zdrojov, akým je drevo, s niekoľkými cyklami opätovného použitia a recyklácie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo svojom legislatívnom balíku o odpade Komisia okrem iného navrhla vyšší povinný cieľ na úrovni celej EÚ v oblasti recyklácie dreveného obalového odpadu. Ak opätovné použitie alebo recyklácia nie sú možné, uprednostniť treba energetické využitie dreveného odpadu s cieľom nahradiť fosílne palivá a zabrániť skládkovaniu dreva.

Využívanie energeticky najúčinnejších techník energetického zhodnocovania odpadu

Ak voľba padne na procesy energetického zhodnocovania odpadu, je potrebné zabezpečiť, že sa využijú najúčinnejšie techniky: tým sa umožní maximalizácia ich príspevku k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky. V štúdii Komisie sa odhaduje, že ak by sa riadne využívali osvedčené techniky a podporné opatrenia, množstvo energie získanej z odpadu by sa mohlo zvýšiť o 29 % na 872 PJ/rok, a to pri použití presne rovnakého množstva odpadu ako východiskovej suroviny. Poukazuje to na skutočnosť, že existuje priestor na zvýšenie energetickej efektívnosti. Z výsledkov štúdie Komisie vyplynulo, že najlepšími osvedčenými technikami na zvýšenie energetickej efektívnosti štyroch procesov energetického zhodnocovania odpadu sú tieto techniky:

−spoluspaľovanie v spaľovacom zariadení: splyňovanie tuhého alternatívneho paliva 29 a spoluspaľovanie výsledného syntézneho plynu v spaľovacom zariadení s cieľom nahradiť fosílne palivá pri výrobe elektrickej energie a tepla,

−spoluspaľovanie pri výrobe cementu a vápna: konverzia odpadového tepla na elektrickú energiu v peciach na výrobu cementu,

−spaľovanie odpadu v špecializovaných zariadeniach:

opoužívanie prehrievačov pary, 

ozhodnocovanie energie obsiahnutej v spalinách,

opoužívanie tepelných čerpadiel, 

ododávanie vody do sietí centralizovaného zásobovania chladom a

odistribúcia tepla z odpadu prostredníctvom sietí centralizovaného zásobovania teplom nízkej teploty,

−anaeróbna digescia: úprava bioplynu na biometán v záujme jeho ďalšej distribúcie a používania (napr. pri vstrekovaní do plynovej siete a využití v dopravných palivách).

Popri uvedených osobitných technikách Komisia v štúdii zdôrazňuje vyššiu mieru energetickej efektívnosti, ktorú dokážu dosiahnuť zariadenia pracujúce v režime kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v porovnaní so zariadeniami, ktoré vyrábajú len teplo alebo len elektrickú energiu.

Okrem uvedených techník sa v štúdii uvádzajú podporné opatrenia na zvýšenie energetickej a/alebo materiálovej efektívnosti týchto procesov. Patrí sem rozvoj priemyselných parkov a priemyselnej symbiózy, čo znamená, že zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu spracuje odpad vyprodukovaný priemyselnými odvetviami v jeho blízkosti, pričom ich za to zásobí teplom a elektrickou energiou; alebo zhodnotenie materiálov nájdených v spodnom popole zo spaľovania.

Pri anaeróbnej digescii je taktiež dôležité zabrániť riziku úniku metánu zo zariadení na výrobu bioplynu v dôsledku nevyhovujúceho konštrukčného riešenia alebo nedostatočnej údržby, pretože by sa tým stratili niektoré z environmentálnych prínosov takýchto zariadení.

5. Závery

Procesy energetického zhodnocovania odpadu môžu pri prechode na obehové hospodárstvo zohrávať dôležitú úlohu za predpokladu, že ako hlavná zásada sa bude používať hierarchia odpadového hospodárstva EÚ a ak zvolené spôsoby nebudú brániť vyššej miere prevencie, opätovného používania a recyklácie. Je to nevyhnutné v záujme využitia plného potenciálu obehového hospodárstva z environmentálneho aj ekonomického hľadiska a posilnenia vedúceho postavenia Európy v oblasti ekologických technológií. Navyše len dodržiavaním hierarchie odpadového hospodárstva môže energetické zhodnocovanie odpadu maximalizovať prínos obehového hospodárstva k dekarbonizácii v súlade so stratégiou energetickej únie a Parížskou dohodou. Ako už bolo uvedené, najväčší prínos z hľadiska úspory energie a zníženia emisií skleníkových plynov prináša predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia.

V budúcnosti treba vo väčšej miere zvažovať tie procesy, pri ktorých sa recyklácia materiálov kombinuje s energetickým zhodnocovaním, ako napríklad anaeróbnu digesciu biologicky rozložiteľného odpadu. Naopak, úloha spaľovania odpadu – v súčasnosti prevládajúci spôsob energetického zhodnocovania odpadu – by sa mala znovu nanovo definovať tak, aby sa zabezpečilo, že nič nebude brániť zvýšeniu miery recyklácie a opätovného využívania odpadu, a aby sa predchádzalo vytváraniu nadbytočných kapacít na spracovanie zvyškového odpadu.

Komisia vyzýva všetky členské štáty, aby pri hodnotení a revízii svojich plánov odpadového hospodárstva podľa právnych predpisov EÚ vzali do úvahy usmernenia uvedené v tomto oznámení 30 . Pri plánovaní budúcich investícií do kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu je nevyhnutné, aby členské štáty brali do úvahy riziko uviaznutia aktív. Pri hodnotení vnútroštátnych plánov odpadového hospodárstva a monitorovaní pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti recyklácie bude Komisia naďalej poskytovať usmernenia tak, aby sa zabezpečil súlad plánovania kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu s hierarchiou odpadového hospodárstva a aby uvedené plánovanie danú hierarchiu podporovalo, a aby sa pri plánovaní prihliadalo na potenciál nových a vznikajúcich technológií na spracovanie a recykláciu odpadu.

Komisia je aj naďalej odhodlaná zabezpečovať, aby finančné prostriedky EÚ a ďalšia verejná finančná podpora boli zamerané na tie spôsoby nakladania s odpadom, ktoré sú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a aby priorita bola udelená predchádzaniu vzniku odpadu, opätovnému používaniu, separovanému zberu a recyklácii.

(1)

 Kruh sa uzatvára — Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, COM(2015) 614 final. Obehové hospodárstvo je hospodárstvo, v ktorom sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov zachováva čo najdlhšie, čím sa minimalizuje tvorba odpadu a spotreba zdrojov.

(2)

 COM(2015) 593, 594, 595 a 596 final.

(3)

  http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Environmental_goods_and_services_sector

(4)

 Building competitive green industries: The climate and clean technology opportunity for developing countries, Svetová banka, 2014.

(5)

  http://ec.europa.eu/priorities/energy-union-and-climate/state-energy-union_en .

(6)

  http://unfccc.int/paris_agreement/items/9485.php .

(7)

Ako sa uvádza v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(8)

 Ako sú uvedené v špecializovanej štúdii Komisie: Towards a better exploitation of the technical potential of waste-to-energy, Európska únia, 2016. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC104013/wte%20report%20full%2020161212.pdf .

(9)

 Článok 2 ods. 6 rozhodnutia Komisie 2011/753/EÚ, ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpočtu na overenie plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2011).

(10)

Článok 4 ods. 2 smernice 2008/98/ES v spojení s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa výkladu hierarchie odpadového hospodárstva: http://ec.europa.eu/environment/waste/framework/pdf/guidance_doc.pdf (strany 48 až 52).

(11)

 Supporting environmentally sound decisions for waste management, Európska únia, 2011. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC65850/reqno_jrc65850_lb-na-24916-en-n%20_pdf_.pdf .

(12)

Ako bolo oznámené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, Komisia v súčasnosti analyzuje možnosti, ako riešiť rozhranie medzi právnymi predpismi o chemikáliách, výrobkoch a odpade vrátane právnych predpisov o tom, ako znížiť prítomnosť chemikálií, ktoré vyvolávajú obavy, vo výrobkoch a zlepšiť ich sledovanie.

(13)

Najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.

(14)

  http://www.eib.org/products/blending/innovfin/ .

(15)

Na účely tohto oznámenia táto kategória zahŕňa tieto druhy neseparovaného odpadu: odpad z domácností a podobný odpad, netriedené materiály a zvyšky z triedenia.

(16)

 Assessment of waste incineration capacity and waste shipments in Europe, WI et al, 2016. Európske tematické centrum pre odpady a materiály v ekologickom hospodárstve (ETC/WMGE), 2017.

  http://forum.eionet.europa.eu/nrc-scp-waste/library/waste-incineration .

(17)

Palivo z odpadu je palivo vyrobené pri spracovaní (napr. drvením a dehydratáciou) tuhého komunálneho odpadu .

(18)

Pozri článok 16 smernice 2008/98/ES.

(19)

 Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010. V tejto smernici sú okrem iného stanovené prevádzkové požiadavky a emisné limity založené na najlepších dostupných technikách, ktorých cieľom je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred priemyselnými procesmi.

(20)

  http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7214320/8-22032016-AP-EN.pdf .

(21)

 Review of comparative LCAs of food waste management systems – Current status and potential improvements, A. Bernstad, J. la Cour Jansen, Science Direct, Volume 32, Issue 12, december 2012.

(22)

  http://ec.europa.eu/environment/waste/studies/pdf/Separate%20collection_Final%20Report.pdf .

(23)

Článok 6 písm. a) smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999).

(24)

  http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/15949 .

(25)

  http://european-biogas.eu/wp-content/uploads/2016/03/Milan.pdf .

(26)

  http://www.plasticseurope.org/Document/plastics---the-facts-2016-15787.aspx?FolID=2 .

(27)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52013DC0123 .

(28)

Recyklácia plastov uvoľňuje len štvrtinu alebo dokonca menej emisií skleníkových plynov ako výroba plastov z primárnych východiskových surovín pochádzajúcich z fosílnych palív (Increased EU Plastics Recycling Targets: Environmental, Economic and Social Impact Assessment, Bio by Deloitte, 2015).

(29)

Tuhé alternatívne palivo je palivo vyrobené z odpadu, ktorý nie je nebezpečný, v súlade s európskymi normami EN 15359.

(30)

Pozri článok 30 ods. 1 smernice 2008/98/ES.