15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 467/8


Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o podpore nových prístupov k práci s mládežou s cieľom odhaliť a rozvinúť potenciál mladých ľudí

(2016/C 467/03)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC

1.

politické súvislosti tejto problematiky, ako sa uvádzajú v prílohe k týmto záverom,

UZNÁVAJÚ, ŽE:

2.

Mladé ženy a muži disponujú vnútorným potenciálom a talentom, ktorí môžu využiť vo svoj prospech, ako aj v prospech celej spoločnosti. Potenciál mladých žien a mužov možno vnímať v zmysle kompetencií (vedomostí, zručností, postojov), ktoré sa rodia z ich tvorivosti a rozmanitosti.

3.

Mladí ľudia robia maximum v snahe rozvinúť svoj potenciál, talenty a tvorivosť v spojení s aktívnym občianstvom, osobným rozvojom a zamestnateľnosťou. Pod rozvojom talentov sa rozumie transformácia mimoriadnych schopností na excelentnosť, pod rozvojom potenciálu zas rozvoj skrytých kvalít alebo schopností, ktoré môžu viesť k budúcemu úspechu alebo osohu vzhľadom na individuálnu situáciu mladej ženy alebo muža.

4.

S cieľom odhaliť a rozvinúť potenciál a talenty všetkých mladých ľudí EÚ a jej členské štáty musia podporovať a presadzovať vykonávanie účinných medzisektorových politík, ktoré môžu mladých ľudí aktivovať a podporiť a ktoré im pomôžu realizovať ich plný potenciál. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách.

5.

Práca s mládežou sa využíva na podchytenie mladých ľudí vrátane tých, ktorí sú na okraji spoločnosti alebo ktorým marginalizácia hrozí. Keďže však v kontexte nového sociálneho a technologického vývoja dochádza k zmene životného štýlu a správania mladých ľudí, je mimoriadne dôležité, aby sa ďalej vyvíjali nové metódy a prístupy v práci s mládežou. Aby bolo možné mladým ľuďom porozumieť a nadviazať s nimi kontakt, mala by práca s mládežou taktiež rozšíriť svoj záber aj do digitálneho sveta.

ZDÔRAZŇUJÚ, ŽE:

6.

Práca s mládežou sa realizuje v mnohých rozličných formách a prostrediach, reaguje na rozličné potreby, sny, ambície a životné podmienky mladých ľudí. Jej kapacita z hľadiska jej záberu a adaptácie na objavujúce sa zmeny znamená kvalitatívnu zmenu života mladých ľudí a spoločnosti.

7.

Procesy učenia sa v rámci práce s mládežou mladým ľuďom pomáhajú vypracovať si holistickým spôsobom vlastné kompetencie vrátane vedomostí, zručností a postojov. Práca s mládežou sa často zameriava na pomoc mladým ľuďom, ktorí čelia rôznym životným výzvam, či už v procese prechodu zo vzdelávania do práce, v obdobiach nezamestnanosti, vo vzťahu k rozličným vznikajúcim hrozbám vrátane radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu alebo pri hľadaní pozitívnej identity a pocitu príslušnosti.

8.

Prostredie práce s mládežou by malo byť stimulujúce, prispôsobivé, príťažlivé a primerané vo vzťahu k novým trendom v živote mladých ľudí, a malo by mladých ľudí podporovať v odhaľovaní a rozvíjaní ich potenciálu, ktorý môže byť často ukrytý a nie až tak viditeľný v rámci formálneho vzdelávania alebo v iných sektoroch. Toto prostredie by malo byť miestom experimentovania a skúšania nových vecí, v ktorom je zlyhanie dovolené a považuje sa za súčasť procesov učenia sa a sociálnej integrácie.

9.

Činnosti realizované v rámci práce s mládežou sa ukázali byť efektívnym nástrojom pozitívneho rozvoja osobnosti mladých ľudí a je potrebné ich ďalej podporovať a posilňovať. Podpora inovácie v práci s mládežou by sa mala vnímať ako súčasť reakcie na permanentné zmeny s cieľom vyvolať záujem všetkých mladých ľudí vrátane tých, ktorí sa zatiaľ do činností vykonávaných v rámci práce s mládežou aktívne nezapojili. Inovácie by mali byť súčasťou trvalého kvalitatívneho rozvoja práce s mládežou, ktorá reaguje na potreby, záujmy a skúsenosti mladých ľudí tak, ako ich vnímajú oni sami (1).

10.

S cieľom zaujať mladých ľudí a zabezpečiť väčší vplyv na ich život by sa pri ďalšom vývoji politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a odbornej prípravy pracovníkov s mládežou malo zvážiť a zohľadniť nové prostredie, v ktorom mladí ľudia trávia svoj čas, ako je moderná mestská infraštruktúra a virtuálny priestor, ako aj nové prístupy využívajúce inovačné nástroje online aj offline (ako napríklad gamifikácia (2), aktivity s využitím GPS (3), digitálne odznaky vedomostí (4) alebo dizajnérske myslenie (5)).

11.

S cieľom zabezpečiť úspech tejto inovácie by pri koncipovaní, vývoji a realizácii inovačných prístupov v práci s mládežou mali zohrávať kľúčovú úlohu samotní mladí ľudia.

12.

Kapacity pracovníkov s mládežou (dobrovoľníkov alebo zamestnancov) je možné zvýšiť vzdelávaním, odbornou prípravou a príležitosťami, ktoré ponúkajú siete, usmerneniami, ako aj finančnou podporou, aby sa im umožnilo hľadať a realizovať nové a inovačné prístupy v práci s mládežou s cieľom podchytiť väčší počet mladých ľudí, a to predovšetkým tých, ktorých je ťažké podchytiť, a dosiahnuť väčší vplyv na ich život.

13.

Tvorba politiky v oblasti mládeže založenej na dôkazoch si vyžaduje pravidelnú aktualizáciu na základe najnovších a relevantných údajov zhromaždených na miestnej, regionálnej, celoštátnej aj európskej úrovni. Mali by sa zahrnúť aj informácie o životnom štýle a súčasných životných trendoch (6) mladých ľudí.

14.

Okrem budovania sektora práce s mládežou ako takého je pre rozvoj nových prístupov k práci s mládežou nevyhnutná medzisektorová spolupráca. V kontexte realizácie nových prístupov k práci s mládežou a praktickej politiky v oblasti mládeže je nevyhnutné uľahčovať a podporovať spoluprácu zainteresovaných strán zastupujúcich rozličné sektory, a to s cieľom zabezpečiť účinnú identifikáciu príležitostí spolupráce (7) a prispieť k zvyšovaniu kvality praktickej práce s mládežou a lepšie naplniť potreby mladých ľudí.

ZOHĽADŇUJÚC ZÁSADU SUBSIDIARITY VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

15.

presadzovali, podporovali a hodnotili využívanie, koncipovanie, vývoj, testovanie a šírenie nových nástrojov a prístupov na využitie v práci s mládežou prostredníctvom medzisektorovej spolupráce, aby sa zabezpečila primeraná reakcia na aktuálne potreby a budúce výzvy, záujmy a očakávania mladých ľudí a spoločnosti. Mladí ľudia, mladí výskumní pracovníci, pracovníci s mládežou a mládežnícke organizácie by sa s cieľom zaistiť kvalitu mali vyzvať, aby sa aktívne zúčastňovali všetkých štádií procesu;

16.

zvyšovali kapacity pracovníkov s mládežou (dobrovoľníkov alebo zamestnancov), pokiaľ ide o inováciu a rozvoj potenciálu a talentov mladých ľudí poskytovaním príležitostí na vzdelávanie a učenie, so zameraním predovšetkým na:

a)

využívanie a prispôsobenie inovačných prístupov k praktickej práci s mládežou;

b)

začlenenie informácií o najnovších životných trendoch mladých ľudí do vzdelávania a praxe v oblasti práce s mládežou;

c)

využívanie medzisektorovej spolupráce pri koncipovaní nových a inovačných nástrojov a prístupov pre praktickú prácu s mládežou;

d)

metódy v prvom rade na odhaľovanie a následne rozvoj potenciálu a talentov mladých ľudí, budujúc ich sebavedomie a sebadôveru;

e)

zaangažovanie mladých ľudí ako zdroja cenných informácií a odbornosti, napríklad do rozvoja digitálnych kompetencií;

f)

zapojenie mladých ľudí ohrozených marginalizáciou využívajúc inovačné prístupy a zameriavajúc sa na rozvoj ich potenciálu a talentu;

17.

podľa potreby nabádali k udržateľnej podpore vrátane finančnej podpory organizácií pracujúcich s mladými ľuďmi a pre mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o spoločné projekty, a dodržiavajúcich zásady (8) práce s mládežou, aby sa budovali ich kapacity inovácie;

18.

úzko spolupracovali so zástupcami regionálnych a miestnych orgánov, radami mládeže a organizáciami pre prácu s mládežou, mladými ľuďmi a ďalšími aktérmi v oblasti mládeže, aby sa posolstvá uvedené v týchto záveroch vo veľkom rozsahu zakomponovali do praxe na regionálnej a miestnej úrovni;

19.

tam, kde je to vhodné, v partnerstve s miestnymi orgánmi presadzovali a podporovali priestory a príležitosti na to, aby sa mladí ľudia mohli stretávať osobne a rozvíjať spoločné iniciatívy;

20.

zvážili vytvorenie pružných priestorov a príležitostí pre experimentovanie, pokusy a omyly, kde sa pracovníci s mládežou a mladí ľudia môžu učiť reagovať na rýchlo sa meniace podmienky a životné štýly a učia sa čeliť komplexnosti.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

21.

zvážili pravidelný zber a analýzu informácií o životných trendoch mladých ľudí a podporovali šírenie zistení medzi relevantnými zainteresovanými stranami vrátane tvorcov politík na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, dobrovoľníkmi pracujúcimi s mládežou, mládežníckymi vedúcimi a pracovníkmi s mládežou;

22.

hľadali inovačné prístupy, ktoré by sa uplatnili v praktickej práci s mládežou vrátane ďalších relevantných oblastí, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, šport a kultúra, sociálne služby, informačné a komunikačné technológie atď., a vytvárali príležitosti na prispôsobenie inovačných prístupov využívaných v iných politických oblastiach pre oblasť práce s mládežou, ako aj pre výmenu príkladov osvedčených postupov;

23.

ak je to vhodné, identifikovali nové kompetencie, ktoré potrebujú pracovníci s mládežou, a vypracovali vzdelávacie moduly a moduly odbornej prípravy, ktoré by pracovníkom s mládežou uľahčovali nadobúdanie nových kompetencií vrátane digitálnych kompetencií;

24.

na základe tvorby, monitorovania a hodnotenia politík v oblasti mládeže, stratégií a iniciatív zameraných na mládež na národnej, regionálnej a miestnej úrovni identifikovali nové prístupy v práci s mládežou, ktoré pomáhajú odhaľovať a rozvíjať potenciál a talenty všetkých mladých ľudí.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

25.

vykonala pravidelnú analýzu a do správy o mládeži vložila časť obsahujúcu aktuálne a presné informácie o najnovších životných štýloch a životných trendoch mladých ľudí;

26.

podporovala výmenu informácií o životných štýloch a životných trendoch mladých ľudí, ako aj príkladov osvedčených postupov a inovačných prístupov realizovaných v práci s mládežou na úrovni členských štátov EÚ, ako aj mimo EÚ; organizovala zasadnutia expertov, konferencie a ďalšie činnosti vzájomného učenia a zvážila využívanie platforiem, ako je napríklad európska konferencia o práci s mládežou, na podporu inovačných prístupov v práci s mládežou;

27.

v maximálnej miere využívala existujúce programy EÚ, ako je Erasmus+, na podporu realizácie inovačných prístupov v praktickej práci s mládežou.


(1)  Kvalitná práca s mládežou – spoločný rámec pre budúci rozvoj práce s mládežou. Správa skupiny expertov na systémy kvality práce s mládežou v členských štátoch EÚ, Európska komisia, 2015.

(2)  Gamifikácia znamená uplatnenie herných mechanizmov na neherné aktivity s cieľom zmeniť správanie ľudí. Existujú príklady aplikácií počítajúcich kroky, ktoré človek urobí za deň, ktoré umožňujú získať ocenenie a porovnať sa s ostatnými. Na prácu s mládežou tak isto možno uplatniť rozličné prvky hernej dynamiky a herných mechanizmov. (Gamifikácia 101: Úvod do používania hernej dynamiky na ovplyvnenie správania, Bunchball, 2010).

(3)  Aktivity s využitím GPS využívajú elektronické zariadenia s lokalizáciou GPS (hlavne smartfóny) pri rozličných aktivitách na podporu pohybu, orientácie v novom prostredí, plnenie rozličných úloh alebo získanie nových informácií o zaujímavých miestach.

(4)  Digitálne odznaky vedomostí sú virtuálne odznaky v priestore online potvrdzujúce výsledky, ktoré učiaci sa dosiahol. Niektoré spoločnosti túto myšlienku podporujú, napríklad spoločnosť Mozilla, ktorá vytvorila platformu online nazvanú Open badges (otvorené odznaky). Táto myšlienka je dobre kompatibilná s iniciatívami zameranými na uznávanie neformálneho vzdelávania v rámci práce s mládežou.

(5)  Dizajnérske myslenie je kolaboratívny, optimistický a experimentálny prístup zameraný na človeka. Pri mladých ľuďoch funguje dobre, pretože ich robí integrálnou súčasťou zmeny, pričom sa zároveň koncipuje nové riešenie. Možno ho využiť pri úprave/koncipovaní rozličných programov, nástrojov alebo priestorov pre mladých ľudí. (Pomocník dizajnérskeho myslenia pre pracovníkov v oblasti vzdelávania, 2012).

(6)  Informácie o životnom štýle životných trendoch mladých ľudí zahŕňajú osobitné charakteristiky mladých ľudí zo sociologického, psychologického a pedagogického hľadiska. Tieto informácie by mali dať odpoveď na takéto otázky: Aké majú mladí ľudia záujmy? Z čoho majú strach? Ako sa učia? Ako trávia svoj voľný čas? Ako komunikujú na sociálnych sieťach? Ako spravujú svoje finančné prostriedky?

(7)  V tejto súvislosti môžu byť príkladom tvorivé dielne zamerané na tvorbu nových aplikácií pre mobilné zariadenia, ktoré navštevujú pracovníci s mládežou, mladí ľudia a odborníci na IKT.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.


PRÍLOHA

Rada pri prijímaní týchto záverov pripomína najmä:

oznámenie Komisie o stratégii Európa 2020 (1), ako ju schválila Európska rada, a jej hlavné iniciatívy Nové zručnosti pre nové pracovné miesta (2), Inovácia v Únii (3) a Digitálna agenda pre Európu (4),

závery Rady z 30. mája 2016 o úlohe sektore mládeže v rámci integrovaného a medziodvetvového prístupu k prevencii násilnej radikalizácie mladých ľudí a k boju proti takejto radikalizácii (5),

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 15. decembra 2015 o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2014 (6),

závery Rady z 18. mája 2015 o posilňovaní medziodvetvovej politickej spolupráce s cieľom účinne riešiť sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelia mladí ľudia (7),

závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí (8),

závery Rady z 25. novembra 2013 o posilnení sociálneho začlenenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave (9),

závery Rady zo 16. mája 2013 o prínose kvalitnej práce s mládežou k rozvoju, pohode a sociálnemu začleneniu mladých ľudí (10),

odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (11),

závery Rady z 11. mája 2012 o podpore tvorivého a inovačného potenciálu mladých ľudí (12),

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 18. novembra 2010, o práci s mládežou (13),

uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 11. mája 2010, o aktívnom začleňovaní mladých ľudí: boj proti nezamestnanosti a chudobe (14),

štúdie a vyhlásenia:

spoločná správa Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (15),

správa skupiny expertov na systémy kvality práce s mládežou v členských štátoch EÚ (2015),

vyhlásenie z 2. európskej konferencie o práci s mládežou (2015) (16).


(1)  7110/10.

(2)  17066/10.

(3)  14035/10.

(4)  9981/10/REV 1.

(5)  9640/16.

(6)  Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 3.

(8)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 18.

(9)  Ú. v. EÚ C 30, 1.2.2014, s. 5.

(10)  Ú. v. EÚ C 168, 14.6.2013, s. 5.

(11)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 1.

(13)  Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ C 137, 27.5.2010, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 17.

(16)  http://pjp-eu.coe.int/documents/1017981/8529155/The+2nd+European+Youth+Work+Declaration_FINAL.pdf/cc602b1d-6efc-46d9-80ec-5ca57c35eb85.