18.1.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/20

1.

zastáva názor, že viacročný finančný rámec (VFR) je v prvom rade politickým nástrojom na stanovenie a dosahovanie európskych strategických cieľov a keďže je zdrojom finančných prostriedkov na fungovanie Európskej únie, jeho preskúmanie je predmetom najmä politickej a nie technickej diskusie;

2.

zdôrazňuje význam VFR pre zabezpečenie predvídateľnosti dlhodobých výdavkov EÚ a ich realizáciu v súlade so vzájomne dohodnutými spoločnými politikami. Tieto všeobecné zásady sú dôležité pre miestne a regionálne orgány a ostatných príjemcov finančných prostriedkov EÚ;

3.

poznamenáva, že VFR má mimoriadny význam pre regionálne a miestne orgány, keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vykonávaní cieľov európskej politiky; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že regióny a miestne orgány sa zapájajú – priamo a/alebo nepriamo – do správy alebo čerpania 75 % rozpočtu EÚ;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnom VFR sú stropy po prvýkrát stanovené nižšie ako v predchádzajúcom období a v dôsledku toho je Európska únia nútená preberať viac úloh, pričom má k dispozícii menej finančných prostriedkov; opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o stropy VFR, ako to už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1):

5.

opakovane zdôrazňuje, že účinnosť európskej politiky závisí od správneho uplatňovania zásady viacúrovňového riadenia, ktorá sa považuje za všeobecnú zásadu pri správe štrukturálnych fondov (2) a ktorou sa stanovuje, že všetky úrovne správy, každá na základe svojich právomocí, účinne spolupracujú na dosiahnutí politických cieľov. V tejto súvislosti varuje pred obmedzením spoločného riadenia programov a pokusmi o centralizáciu riadenia fondov na európskej úrovni. Zdôrazňuje, že pre účinnosť politík EÚ je veľmi dôležitý aj prístup založený na miestnom kontexte, ktorý zapája rôzne úrovne riadenia, odvetvia a zainteresované strany do spolupráce s cieľom riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú na určitom zemepisnom území;

6.

konštatuje, že EÚ čelí neustálemu poklesu investícií, čo vedie k nedostatku investícií v EÚ, ktorý Komisia odhaduje až na 370 miliárd EUR pod historickým priemerom. Podporuje úsilie Komisie, ktorá chce prispieť k riešeniu tohto nedostatku aj pomocou užšej spolupráce so súkromným sektorom a snahy zmobilizovať súkromný kapitál, t. j. Investičného plánu pre Európu a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

7.

víta zámer Komisie predložiť na jeseň 2016 legislatívny návrh na posilnenie EFSI po roku 2018, ktorým by sa mala rozvinúť najmä súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá na určenie doplnkovosti projektov EFSI a aby riešila zemepisnú nevyváženosť projektov EFSI, chýbajúce cezhraničné projekty a deficit investícií do udržateľnej infraštruktúry v oblasti širokopásmových sietí, energetickej účinnosti a dopravy. Okrem toho zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom je revízia VFR zahŕňajúca navýšenie rozpočtových položiek, ktoré by mohli poskytnúť finančný základ pre posilnený EFSI (EFSI 2.0);

8.

zastáva názor, že treba preskúmať, či by sa viac investícií dalo získať úpravou doložky o investíciách, ktorá členským štátom umožňuje, aby sa za určitých podmienok odchýlili od svojich strednodobých cieľov alebo od dohodnutého priebehu úpravy rozpočtu v rámci paktu stability a rastu. Ako investície prichádzajú do úvahy o. i. výdavky členských štátov určené na projekty spolufinancované Európskou úniou v rámci štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí) a v rámci EFSI;

9.

víta snahy podporiť vyššie súkromné investície a prepojiť ich s verejnými investíciami s cieľom vytvoriť pracovné miesta a rast v európskych regiónoch a miestnych orgánoch;

10.

poukazuje na to, že súčasný VFR už dosiahol svoje hranice, pričom sa vyčerpali stropy v niektorých oblastiach a využili sa všetky v súčasnosti dostupné nástroje flexibility;

11.

zdôrazňuje potrebu celkovej revízie VFR v polovici uplatňovania. Dôsledná revízia stropov VFR, ako aj osobitných ustanovení nariadenia o VFR v polovici uplatňovania, je veľmi potrebná. Musia sa v nej zohľadniť zistenia z preskúmania a poskytnúť EÚ realizovateľný rozpočtový rámec na riešenie jej politických priorít a výziev;

12.

zdôrazňuje, že ak sa stanovia nové priority, inštitúcie budú musieť prevziať zodpovednosť za zabezpečenie financovania nových úloh buď tým, že jasne určia politické oblasti, ktoré viac nebudú patriť medzi priority Únie alebo tým, že budú súhlasiť so zvýšením stropov VFR;

13.

pripomína inštitúciám, že v dôsledku nedostatočných zdrojov by sa nemali obmedziť spoločné priority EÚ;

14.

vyzýva inštitúcie, aby čo najskôr dokončili revíziu VFR a poskytli tým Komisii dostatok času na prípravu návrhov na VFR na obdobie po roku 2020, ktoré majú byť predložené do 1. januára 2018;

15.

vopred upozorňuje, že hoci má pochopenie pre naliehavé potreby, využívanie niektorých mechanizmov financovania a trustových fondov nemôže byť zámienkou na to, aby boli iniciatívy Únie (čiastočne) vyčlenené z rozpočtu EÚ – čím by sa dostali spod demokratického dohľadu Európskeho parlamentu – a aby sa dostali pod správu členských štátov;

16.

zdôrazňuje, že v druhej polovici uplatňovania VFR by sa mala pozornosť venovať týmto politickým prioritám a výzvam, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na blaho európskych občanov:

17.

poznamenáva, že Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) vykazujú znaky nesprávneho plnenia rozpočtu: medzi cieľmi a pridelenými prostriedkami k dispozícii na celé programové obdobie 2014 – 2020 je obrovský rozdiel, aj bez ohľadu na rozpočtové škrty v prospech nedávno založeného Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

18.

takisto však poznamenáva, že projekty financované z programov Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy majú veľkú európsku pridanú hodnotu;

19.

nazdáva sa, že je príliš skoro na hodnotenie toho, či vytvorením fondu EFSI prišli európske výskumné projekty a projekty v oblasti infraštruktúry o celkové finančné prostriedky;

20.

opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť programy Horizont 2020 a NPE pomocou každoročného rozpočtového postupu s cieľom v čo najväčšej miere kompenzovať škrty dohodnuté na rokovaniach o fonde EFSI a umožniť im dosiahnuť príslušné ciele, na ktorých sa dohodli pred viac ako dvomi rokmi;

21.

víta kroky, ktoré už v rokoch 2014 a 2015 podnikla Európska komisia a rozpočtový orgán na vyčlenenie celého finančného krytia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, keďže tým vyslali jasný signál o rozhodujúcom význame celej iniciatívy pre mladých ľudí v najviac postihnutých regiónoch;

22.

vyzýva na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to v nadväznosti na dôsledné posúdenie jej výkonnosti a následné úpravy, ktorých cieľom bude prekonať existujúce prekážky pri jej vykonávaní vrátane poskytnutia nových viazaných rozpočtových prostriedkov od roku 2017;

23.

vyzýva inštitúcie, aby si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali počas rokovaní o rozpočte EÚ na rok 2016, a vyzýva Európsku komisiu, aby vyvodila ponaučenie z výsledkov hodnotenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a v prípade potreby posunula návrhy na pokračovanie tejto iniciatívy do roku 2020;

24.

v súvislosti s iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí žiada Komisiu, aby navrhla osobitnú iniciatívu na stimuláciu začleňovania dlhodobo nezamestnaných do trhu práce;

25.

je za flexibilitu VFR a ročné rozpočty s cieľom reagovať na neočakávané udalosti alebo nové výzvy, upozorňuje však na príliš veľké očakávania v tejto oblasti. Väčšia flexibilita nie je riešením nedostatku finančných prostriedkov na dosahovanie európskych cieľov;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby všetky ustanovenia nariadenia o VFR týkajúce sa flexibility posúdila s cieľom odstrániť prekážky, ktoré by mohli brániť ich úplnému využívaniu, a zlepšiť ich výkonnosť;

27.

opätovne upozorňuje Európsku komisiu a rozpočtový orgán na to, že existuje niekoľko možností, ktoré sa líšia zložitosťou a uskutočniteľnosťou, ktoré treba riadne prediskutovať bez akejkoľvek zaujatosti či podozrenia;

28.

uvádza, že pri posudzovaní možností väčšej flexibility a predvídateľnosti v rámcových podmienkach pre členské štáty a hospodárske subjekty sa musí dodržať zásada dobrej viery a stability, pričom sa musia zohľadniť skôr prerozdelené prostriedky z jednotlivých kategórií.

29.

zastáva názor, že uvedené možnosti by mohli zahŕňať:

30.

upozorňuje Radu, že platobné rozpočtové prostriedky určené na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) by sa mali počítať nad rámec stropov VFR, ako je to v prípade záväzkov;

31.

poukazuje na skutočnosť, že prostriedkami určenými na politiku súdržnosti nemožno zásadne a dostatočne flexibilne riešiť súčasné krízy. Medzi príčiny tohto problému patrí dlhodobé plánovanie týchto prostriedkov, ich zameranie na štrukturálne investície a tematické zameranie. Vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy na riešenie tohto problému, a to nad rámec prostriedkov určených na politiku súdržnosti;

32.

hoci predbežne pridelené krytie pre jednotlivé štáty, vrátane krytia v rámci politiky súdržnosti, sa nemá po revízii v polovici uplatňovania znížiť, vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojom návrhu predstavila presný postup, akým bude krytie pre politiku súdržnosti tento rok upravené v súlade s článkom 7 nariadenia o VFR a aký to bude mať dosah na zavedené mechanizmy flexibility (3);

33.

poznamenáva, že ak sa jeho obavy potvrdia, VFR na roky 2014 – 2020 bude mať za následok ďalší deficit európskeho rozpočtu (4); Komisia nebude schopná pre nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov splniť svoje záväzky. Ide o vývoj, ktorý vyvoláva mimoriadne obavy (5);

34.

vyzdvihuje skutočnosť, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na regióny a rôzne zainteresované strany, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako napríklad riziko straty investícií, obmedzenie činností, odstúpenie od projektov, krátkodobé pôžičky a oneskorené vykonávanie operačných programov. Vzhľadom na nízku stabilitu financovania to takisto obmedzuje záujem subjektov oprávnených prijímať túto pomoc;

35.

varuje pred súčasnými oneskorenými platbami a príliš optimistickými predpokladmi Európskej komisie o poklese oneskorených platieb na konci roka 2016;

36.

upozorňuje, že jedným z prvkov, ktoré prispievajú k ich poklesu, je miera využívania prostriedkov z programov politiky súdržnosti v programovom období 2007 – 2013. Miera využívania prostriedkov je v súčasnosti asi 88,9 % (bez žiadostí o záverečné platby) a po skutočnej úhrade všetkých žiadostí o záverečné platby určite nedosiahne 100 %. Viazanosť prostriedkov na značnú časť programov politiky súdržnosti bude preto zrušená, čo bude mať naopak negatívny vplyv na hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť EÚ;

37.

vyjadruje obavu, že niektoré aspekty môžu prispieť k novým oneskoreným platbám v druhej polovici VFR, v dôsledku čoho môžu byť ohrozené alebo oneskorené platby všetkým zainteresovaným stranám. Ide o tieto aspekty: súčasné platobné stropy sa od roku 2018 ešte stlačia z dôvodu kompenzácie mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti z roku 2014; časť platobných rozpočtových prostriedkov na roky 2014 a 2015 sa používa na zaplatenie neuhradených platieb z minulosti; vyčlenenie 2 miliárd EUR na platby Grécku z EŠIF v rokoch 2015 a 2016 bez navýšenia platobných rozpočtových prostriedkov a nepredpokladá sa žiadne zvýšenie platieb v rámci dodatočných záväzkov v oblasti migrácie;

38.

vyjadruje znepokojenie nad neskorým prijatím operačných programov financovaných z fondov EŠIF a rizikom nahromadenia nových oneskorených platieb v druhej polovici a najmä na konci VFR. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby predložila platobný plán pre politiku súdržnosti do konca programového obdobia 2014 – 2020 s cieľom zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov na realizáciu platieb určených pre členské štáty;

39.

vyzýva na zrušenie vracania prebytku do vnútroštátnych rozpočtov členských štátov a odpočítavania z príspevku členského štátu do rozpočtu EÚ na nasledujúci rok;

40.

poznamenáva, že pri rokovaniach o súčasnom VFR inštitúcie nedokázali správne posúdiť možné dôsledky nepredvídateľných kríz a mali vniesť viac flexibility do VFR. Okrem väčšej flexibility môže byť jedným z riešení tejto otázky zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti na základe výsledkov;

41.

víta iniciatívu Európskej komisie s cieľom predstaviť rozpočet zameraný na výsledky, ktorý sa zameria na spôsob, akým sa rozpočet využíva, na oblasti, v ktorých sa využíva, na spôsob hodnotenia jeho využívania a spôsob oznamovania výsledkov, ako aj s cieľom stanoviť kritéria odmeňovania pre členské štáty a regióny, ktoré najefektívnejšie riadia dostupné zdroje;

42.

vyzýva Európsku komisiu na zlepšenie predkladania správ o finančnom hospodárení. To znamená najmä vypracovávanie aktuálnych správ v pravidelných intervaloch a v štandardizovanej forme o príslušných kľúčových údajoch týkajúcich sa všetkých nástrojov/okruhov VFR;

43.

vyslovuje sa za to, aby sa výdavky EÚ užšie spájali s výzvami hospodárskej politiky členských štátov a koordináciou hospodárskej politiky EÚ; žiada Európsku komisiu, aby zaistila účinnejšie prepojenie zdrojov EÚ s koordináciou hospodárskej politiky v EÚ s cieľom výraznejšie prepojiť investície s požiadavkami hospodárskej a fiškálnej politiky a politiky zamestnanosti. Tento prístup by mal byť predmetom dôslednej predbežnej analýzy v súvislosti s jeho výsledkami v rámci politiky súdržnosti, aby sa predišlo tomu, že regióny a ich občania budú trpieť v dôsledku makroekonomických politík členských štátov a znášať dôsledky konania na vnútroštátnej úrovni;

44.

zdôrazňuje, že koncept európskej pridanej hodnoty musí byť ešte predmetom riadnej diskusie, v ktorej sa zohľadnia konkrétne potreby a záujmy európskych regiónov a miestnych orgánov;

45.

navrhuje, aby sa vyvinuli spoločné hodnotiace normy, ktoré by sa používali na meranie európskej pridanej hodnoty operácií spolufinancovaných z rozpočtu EÚ na základe výsledkov. Subsidiarita by mala byť jasným hodnotiacim kritériom pri posudzovaní pridanej hodnoty EÚ, keďže niektoré investície EÚ sa z dôvodu ich rozsahu lepšie realizujú prostredníctvom celoeurópskych programov, iné by zase dosiahli lepší účinok, ak by boli riadené na miestnej alebo regionálnej úrovni. Tieto normy by mohli okrem porovnávania doplnkovosti rôznych európskych programov slúžiť ako základ pre zásahy v budúcnosti alebo ako ich odôvodnenie, prideľovanie finančných zdrojov medzi programami a presnejšie cielenými politikami; odporúča Európskej komisii, aby prekonzultovala tento koncept s Výborom regiónov;

46.

poznamenáva, že počas rokovaní o nasledujúcom VFR sa znovu objaví nikdy nekončiaci boj medzi členskými štátmi a Európskou komisiou týkajúci sa priamej alebo spoločnej správy programov. Kým členské štáty obhajujú najmä vnútroštátne prerozdeľovanie, keďže sa ľahšie spravuje, miestne a regionálne potreby a právomoci sa budú musieť rešpektovať v súlade so zásadou subsidiarity. Na druhej strane však len dôsledné uplatňovanie zásady doplnkovosti povedie k dosiahnutiu európskej pridanej hodnoty; konštatuje, že spoločné riadenie programov sa ukázalo ako správny prístup k spojeniu týchto síl;

47.

navrhuje, aby sa rozsah podielov vnútroštátneho spolufinancovania nezakladal len na kapacitách financovania členských štátov, ale aj na úrovni hospodárskeho rozvoja príslušného regiónu a na príspevku, ktorým sa výdavky EÚ podieľajú na hlavných cieľoch Únie, alebo na jeho európskej pridanej hodnote: vyššia miera spolufinancovania EÚ pre európske priority a nižšie miery spolufinancovania EÚ pre prevažne vnútroštátne priority;

48.

zastáva názor, že makroregionálne stratégie a európska územná spolupráca by sa mali využívať ako nástroj spolupráce funkčných území presahujúcich administratívne hranice a nástroj na uspokojovanie konkrétnych potrieb európskych občanov a podnikov;

49.

v súlade so stanoviskami VR k VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 prijatými v rokoch 2011 (6) a 2012 (7) a k rozpočtu EÚ na rok 2014 (8) poznamenáva, že sa jednoznačne prikláňa k predĺženému rozpočtovému obdobiu v trvaní desiatich rokov vrátane povinnej veľkej revízie v polovici uplatňovania po prvých piatich rokoch;

50.

zastáva názor, že táto možnosť by bola najlepšia pri viacročných programoch, keďže na jednej strane poskytuje väčšiu stabilitu a predvídateľnosť, najmä pokiaľ ide o spoločne riadené programy v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka, a na druhej strane v prípade revízie v polovici uplatňovania zabezpečuje dostatočnú flexibilitu;

51.

poznamenáva, že uprednostňované obdobie VFR na 5 + 5 rokov by dokonale zodpovedalo mandátom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskeho výboru regiónov, čo by viedlo k posilneniu demokratickej legitimity a zodpovednosti nasledujúceho VFR;

52.

domnieva sa, že reforma vlastných zdrojov je nevyhnutná pre demokratickú a zodpovednú správu európskych fondov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tejto oblasti nedošlo k žiadnemu významnému pokroku;

53.

vyzýva, aby sa v nasledujúcom VFR zaviedli nové vlastné zdroje, vďaka ktorým by sa podstatne znížili príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ založené na HND; To musí byť predmetom úvahy v rámci revízie VFR s cieľom včas pripraviť pôdu pre politickú podporu nových iniciatív týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktoré by sa uplatňovali počas nasledujúceho VFR;

54.

zdôrazňuje kľúčový význam skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a vyzýva na náležité zapojenie národných parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv do blížiacich sa diskusií o nových vlastných zdrojoch EÚ;

55.

vyzýva, aby boli do VFR začlenené súčasné osobitné nástroje, akými sú Európsky rozvojový fond, rezerva na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Fond solidarity Európskej únie a nástroj flexibility, a to s cieľom zaručiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť rozpočtu EÚ;

56.

poznamenáva, že EÚ by sa mala zameriavať na svoje skutočné potreby a nie na 1 % strop HND, ktorý je jednou z hlavných príčin toho, že členské štáty vytvárajú satelitné nástroje mimo rozpočtu EÚ a mimo demokratickej kontroly Európskeho parlamentu s cieľom čeliť výzvam, ktoré nemožno zvládnuť s tak nedostatočne financovaným rozpočtom;

57.

žiada, aby sa skôr, ako Európska komisia predstaví svoj návrh nového VFR, uskutočnila dôkladná analýza využívania finančných nástrojov v súčasnom VFR. Hoci nemožno poprieť ich jedinečnú úlohu pri získavaní súkromných investícií, podpore rastu a vytváraní pracovných miest, existujú oblasti, v ktorých nie je ich použitie tak účinné z dôvodu jasného nedostatku trhových príležitostí;

58.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť správnu rovnováhu medzi tradičnými grantmi a inovatívnymi finančnými nástrojmi. To znamená viac využívať finančné nástroje, ktoré sa v praxi javia ako užitočné, a navrhovať alternatívy, ak užitočné nie sú. Vo všeobecnosti by malo zostať využívanie finančných nástrojov pre členské štáty nepovinné, najmä v prípade programov politiky súdržnosti. Vhodná kombinácia grantov s nižšou mierou spolufinancovania z prostriedkov EÚ v prípade prevažne vnútroštátnych priorít a s vyššou mierou spolupracovania zo strany EÚ v prípade európskych a regionálnych priorít, lepšie využívanie účinných finančných nástrojov a dôraz na európsku pridanú hodnotu sa spolu javia ako prostriedok na dosiahnutie efektívnosti rozpočtu EÚ, ktorý bude prinášať viac výsledkov pomocou menšieho množstva zdrojov;

59.

konštatuje, že rozhodujúcou výzvou pre EÚ dnes nie je nedostatok nápadov či riešení, ale zdĺhavosť a nepružnosť prijímania rozhodnutí. Zjednodušenie postupov a väčšia flexibilita preto musia byť prvými aspektmi, o ktorých sa bude rozhodovať po začatí rokovaní o blížiacom sa VFR;

60.

víta verejnú konzultáciu o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a je pripravený spolupracovať pri vypracúvaní návrhov na zjednodušenie postupov na základe problémov zistených v tejto oblasti;

61.

zdôrazňuje, že v nasledujúcom viacročnom finančnom období je v rámci vytvárania novej generácie európskych štrukturálnych a investičných fondov potrebné začleniť opatrenia dopĺňajúce HDP, ako sa uvádza v nedávnom stanovisku VR na tému Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP;

62.

domnieva sa, že v nasledujúcom VFR by sa mala väčšia pozornosť venovať vidieckemu a miestnemu rozvoju, predovšetkým opatreniam pre riedko osídlené oblasti, pretože investície do miestnych a vidieckych programov udržiavajú hospodársku a sociálnu štruktúru a majú preukázaný multiplikačný účinok. Dá sa to dosiahnuť tým, že sa regiónom prizná rozhodujúca úloha v správe investícií. Hoci zistenia naznačujú, že návratnosť investícií môže byť v okrajových oblastiach potenciálne vyššia ako v kľúčových regiónoch, pripomína, že kritériá ekonomickej efektívnosti samy osebe nepostačujú na prijímanie rozhodnutí o rozdelení finančných prostriedkov a že sú nevyhnutné aj politické a sociálne kritériá. Aj programy európskej územnej spolupráce by sa vzhľadom na ich prínos k budovaniu spoločnej európskej identity mali viacej zhodnocovať a lepšie integrovať do politiky súdržnosti;

63.

chcel by upriamiť pozornosť na význam programov LIFE a ich primeraného financovania v novom VFR. Program LIFE je dôležitým nástrojom pomoci na financovanie a mobilizáciu miestnych a regionálnych environmentálnych a klimatických politík a projektov s európskou pridanou hodnotou. Projekty LIFE sa osvedčili ako dôležitý katalyzátor pri mobilizácií iných fondov EÚ;

64.

zastáva názor, že je potrebné venovať viac pozornosti dôsledkom demografických zmien v Európskej únii. V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby využila VFR po roku 2020 na riešenie demografických výziev a pri vytváraní nových nástrojov a prijímaní politických rozhodnutí prihliadala na miestnu a regionálnu demografickú situáciu a jej vývoj;

65.

v tejto súvislosti pripomína, že v rámci rozpočtu EÚ existuje najmenej 20 samostatných nástrojov EÚ na financovanie miestneho rozvoja. Ustanovenia týkajúce sa integrovaného miestneho rozvoja a spoločného strategického rámca platného nariadenia o EŠIF sú zjavne nedostatočné na to, aby sa predišlo prekrývaniu a aby sa skutočne zabezpečilo integrované financovanie z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov. Preto by sme mali preskúmať možnosť: