2.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/15

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

1.1.

Ratifikácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) Európskou úniou je pre EÚ a jej členské štáty medzníkom práv v oblasti zdravotného postihnutia. Preskúmaním, ktoré v mene EÚ vykonal výbor pre UNCRPD v roku 2015, sa uzatvára prvé obdobie vykonávania UNCRPD. V záverečných pripomienkach výboru pre UNCRPD sa od inštitúcií EÚ žiada, aby plnili svoje záväzky, keďže by mali organizovať a koordinovať vykonávanie UNCRDP podľa záverečných pripomienok. V záverečných pripomienkach sa potvrdilo, že tvorba politík EÚ v oblasti zdravotného postihnutia si vyžaduje dôkladnú zmenu spôsobu, akým sa politiky doposiaľ pripravovali. EÚ zatiaľ naozaj nevykonala skutočnú úpravu tvorby svojich politík podľa tejto novej zmeny, ktorá sa vyžaduje podľa UNCRPD.

1.2.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby uplatňovali hľadisko záverečných pripomienok v súčasnej a budúcej tvorbe právnych predpisov a politík EÚ. Žiada tiež Európsku komisiu (EK), aby do jesene 2016 predložila správu výboru pre UNCRPD.

1.3.

EHSV sa domnieva, že UNCRPD a záverečné pripomienky výboru sú pre EK jedinečnou príležitosťou na predloženie všeobecnej stratégie EÚ pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím. Záverečné pripomienky sú impulzom, ktorý by mali inštitúcie EÚ zužitkovať a ktorý by mal viesť k systematickému začleneniu práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých právnych predpisov, politík a programov EÚ.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že na uplatňovanie hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím musí EK prierezovo a komplexne zmapovať všetky svoje právne predpisy, politiky a programy s cieľom zabezpečiť úplnú harmonizáciu s ustanoveniami UNCRPD a aktívne do tohto procesu zapojiť organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím. Toto mapovanie by malo byť sprevádzané analýzou nedostatkov na posúdenie nedostatkov v súčasných právnych predpisoch, tvorbe politík a uplatňovaní hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím a UNCRPD. Mapovanie a analýza nedostatkov by mali byť výslovne zahrnuté do revidovanej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

1.5.

EHSV pripomína EK jej záväzok okamžite vykonať revíziu a aktualizáciu vyhlásenia o právomociach a jeho zoznamu nástrojov. Mala by tiež predniesť vlastný záväzok preskúmať a revidovať vyhlásenie o právomociach aspoň raz počas svojho funkčného obdobia.

1.6.

EHSV uznáva, že preskúmanie EÚ, ktoré vykonal výbor pre UNCRPD, sa uskutočnilo v polovici programového obdobia 2014 – 2020 a uznáva ťažkosti pri uplatňovaní hľadiska nového programu práv osôb so zdravotným postihnutím vyplývajúceho zo záverečných pripomienok pre EÚ v rámci preskúmania stratégií, politík, programov a nástrojov financovania v polovici trvania. Odporúča však, aby EK vynaložila maximálne úsilie na uplatňovanie hľadiska záverečných pripomienok a ich začlenenie v týchto procesoch preskúmania a vyčlenila potrebné zdroje na vykonávanie ich záväzkov podľa UNCRPD.

1.7.

V UNCRPD sa výslovne stanovuje, že je nevyhnutné vykonávať konzultácie s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a zapojiť ich do procesu vykonávania a monitorovania dohovoru. EHSV vyzýva EK, aby zrealizovala skutočný a zmysluplný štruktúrovaný dialóg s Európskym hnutím osôb so zdravotným postihnutím (podľa článku 4 ods. 3 a článku 33 ods. 3). EK by mala okrem toho zaviesť program budovania kapacít pre organizácie osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zvýšiť ich spôsobilosti na plnenie ich základných úloh.

1.8.

EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní UNCRPD má najvyšší význam spolupráca a partnerstvo inštitúcií EÚ. Odporúča preto, aby sa zaviedol medziinštitucionálny koordinačný mechanizmus s cieľom napomôcť hladké a plynulé vykonávanie záverečných pripomienok a UNCRPD vrátane konzultácií a zapojenia organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

1.9.

V záverečných pripomienkach sa vyžaduje dôkladné preskúmanie a revízia európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia. EHSV preto žiada EK, aby zohľadnila vývoj v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím a rozšírila rozsah pôsobnosti európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia zavedením väčšieho počtu oblastí činnosti a jej prepojením s preskúmaním a revíziou politík, programov a nástrojov financovania (napr. stratégia Európa 2020, stratégia pre oblasť rodovej rovnosti, stratégia pre oblasť práv dieťaťa, záväzky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti) s jasným časovým rámcom vykonávania, rozpočtom a konkrétnymi a presnými referenčnými hodnotami a ukazovateľmi.

1.10.

EÚ sa zaviazala k plnému vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sa stanovujú v programe OSN do roku 2030, a musí zabezpečiť, aby EÚ plne zohľadnila záverečné pripomienky a ustanovenia UNCRPD, a to interne aj externe. EHSV preto dôrazne odporúča, aby EK začlenila vykonávanie programu 2030 do revidovanej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia stanovením európskych cieľov a opatrení na dosiahnutie všetkých cieľov udržateľného rozvoja v rámci EÚ, aj pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím.

1.11.

EHSV je pevne presvedčený, že EÚ by mala predchádzať využívaniu finančných prostriedkov EÚ na vytváranie alebo na pokračovanie prevádzky štruktúr ústavnej starostlivosti. EHSV plne podporuje využívanie finančných prostriedkov EÚ na vytváranie služieb komunitnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý život vo svojich spoločenstvách. Umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti je porušovaním ich práv a EHSV naliehavo žiada EK, aby systematickejšie a účinnejšie presadzovala deinštitucionalizáciu prostredníctvom osobitných politík, programov a nástrojov financovania.

1.12.

EHSV vyzýva EK, aby okamžite pristúpila k ratifikácii opčného protokolu k UNCRPD, Marrákešskej zmluvy a Istanbulského dohovoru Rady Európy.

1.13.

EHSV dôrazne navrhuje EK, aby zriadila kontaktné miesta na všetkých generálnych riaditeľstvách, v agentúrach a orgánoch EK s plným začlenením a zapojením organizácií osôb so zdravotným postihnutím do procesu tvorby politík s cieľom vytvoriť horizontálne a vertikálne štruktúry, ktoré budú presadzovať plné začlenenie a uplatňovanie hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím v právnych predpisoch, politikách a programoch EÚ.

1.14.

EHSV sa domnieva, že EK by mala iniciovať proces v spolupráci s ostatnými inštitúciami, agentúrami a orgánmi EÚ s cieľom starostlivo pripraviť a vypracovať nový globálny program pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030, ktorý by mal byť plne integrovaný a ktorého hľadisko by sa malo plne uplatňovať v globálnych sociálnych a makroekonomických stratégiách (napr. stratégia Európa 2020 a jej vykonávacie mechanizmy), a odporúča, aby sa vytvorila pracovná skupina s účasťou všetkých zainteresovaných strán a organizácií osôb so zdravotným postihnutím na realizáciu a vykonávanie tejto iniciatívy. EHSV navrhuje, aby EK začala vykonávať globálny program pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030 Európskym rokom práv osôb so zdravotným postihnutím v roku 2021.

1.15.

EHSV uznáva pozitívne iniciatívy EK v oblasti prístupnosti, najmä dohodu trialógu o smernici o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora a návrh EK týkajúci sa Európskeho aktu o prístupnosti, a naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby uzavreli rokovania. EHSV je však znepokojený v súvislosti s horizontálnou smernicou o rovnakom zaobchádzaní a žiada, aby sa odblokovali rokovania a aby sa v tejto novej fáze zohľadnili záverečné pripomienky a UNCRPD.

1.16.

EHSV vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že úsporné opatrenia neovplyvnia spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje práva zakotvené v UNCRPD, a žiada preto EK, aby vytvorila potrebné minimá sociálnej ochrany na dosiahnutie tohto cieľa a rešpektovanie aj ich práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu.

1.17.

EHSV žiada EK a Eurostat, aby vytvorili štatistické nástroje na meranie vplyvu vykonávania UNCRPD na osoby so zdravotným postihnutím na európskej a vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa tiež, že zber údajov založených na prístupe k zdravotnému postihnutiu zohľadňujúcom ľudské práva a rozčlenených podľa zdravotného postihnutia, veku a pohlavia bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a vykonávanie právnych predpisov, politík a programov EÚ.

1.18.

EHSV uznáva, že EÚ má právomoci na doplnenie vnútroštátnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby si boli všetci občania EÚ rovní pred zákonom, aby nielen že neboli zbavení svojej právnej spôsobilosti a svojich práv, ale aby sa mohli zúčastňovať aj na európskych voľbách a všetkých voľbách v rámci EÚ na rovnakom základe ako ostatní. Vyzýva preto EK a osobitne GR pre spravodlivosť, aby prijali program na základe otvorenej metódy koordinácie s cieľom uľahčiť približovanie sa členských štátov smerom k zásade rovnakého uznávania pre zákonom.

1.19.

EHSV sa usiluje ísť príkladom vo vykonávaní osobitných záväzkov, zdôraznených výborom pre UNCRPD, ktoré má plniť EÚ ako verejná správa, a zabezpečuje, aby jeho ľudské zdroje, práva členov EHSV a komunikačné nástroje boli v súlade s UNCRPD.

2.1.

EHSV víta záverečné pripomienky, ktoré vydal výbor pre UNCRPD (1), keďže poskytujú EÚ komplexný program na posun jej tvorby politík smerom k prístupu k zdravotnému postihnutiu sústredenému na ľudí a založenému na ľudských právach.

2.2.

EHSV pripomína, že návrh smernice o rovnakom zaobchádzaní predložila EK pred uzavretím UNCRPD. V rámci rokovaní medzi Európskym parlamentom a Európskou radou boli navyše postupne zavedené zmeny, ktoré nie sú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z UNCRPD. EHSV preto žiada EK, aby v súčasných medziinštitucionálnych rokovaniach predložila návrh na úpravu navrhovanej smernice tak, aby bola v súlade s UNCRPD a samozrejme so záverečnými pripomienkami v oblasti zdravotného postihnutia, a aby zahrnula zákaz viacnásobnej a prierezovej diskriminácie a diskriminácie na základe vzťahu k inej osobe.

2.3.

EHSV zdôrazňuje, že úsporné opatrenia majú nepriaznivý vplyv na životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. V dôsledku hospodárskej krízy, ktorá sa v mnohých členských štátoch stala krízou ľudských práv, sa zvyšuje miera chudoby, vylúčenia, diskriminácie a nerovností, pričom veľký počet osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín zostáva úplne bez ochrany. EHSV preto vyzýva EÚ, aby stanovila minimá sociálnej ochrany s cieľom chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím a ich primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. Tento mechanizmus by mal byť začlenený do procesu európskeho semestra.

2.4.

Výbor pre UNCRPD ďalej odporučil, aby EÚ vytvorila všeobecnú stratégiu pre UNCRPD platnú pre všetky inštitúcie EÚ s osobitne vyčleneným rozpočtom integrovaným do viacročného finančného rámca. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné stretnutie na najvyššej úrovni vedúcich predstaviteľov inštitúcií a orgánov EÚ, aby sa začal proces prípravy a prijatia medziinštitucionálneho programu UNCRPD s osobitnými cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť, a úlohami, ktoré sa majú splniť. Vo všeobecnej stratégii by sa mali určiť zodpovednosti jednotlivých inštitúcií EÚ pri vykonávaní UNCRPD.

2.5.

EÚ musí zaviesť skutočný a zmysluplný štruktúrovaný dialóg s európskymi organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečila ich spôsobilosť účinne a zmysluplne sa podieľať na tvorbe právnych predpisov a politík EÚ a tiež aktívne vykonávať svoje kampane na presadzovanie UNCRPD. EÚ musí okrem toho zabezpečiť, aby organizácie osôb so zdravotným postihnutím mali finančnú kapacitu na podporu svojej činnosti. Preto sa musí osobitne stanoviť rozpočtová položka pre budovanie kapacít organizácií osôb so zdravotným postihnutím.

2.6.

Všeobecné a prierezové uplatňovanie hľadiska ustanovení UNCRPD a ich vykonávanie Európskou úniou a vypracovanie nového programu EÚ pre UNCRPD si vyžaduje vytvorenie participatívneho riadenia a partnerského rámca, prostredníctvom ktorého sa budú môcť všetky hlavné subjekty a zainteresované strany plne a inkluzívnym spôsobom zúčastňovať na tvorbe politík spolu s inštitúciami EÚ.

2.7.

Európska komisia by mala okamžite a naliehavo uskutočniť mapovanie a analýzu rozdielov všetkých vnútorných aj vonkajších politík a programov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s ustanoveniami UNCRPD. Okrem toho musia byť v súlade so záverečnými pripomienkami všetky globálne stratégie a politiky EÚ vrátane stratégie Európa 2020 a európskeho semestra, európskeho piliera sociálnych práv, programu OSN do roku 2030 a nástrojov financovania, akým sú EŠIF.

2.8.

Najdôležitejšie je, aby sa vykonávanie záverečných pripomienok Európskou úniou riešilo na najvyššej politickej úrovni. Z konkrétnejšieho pohľadu by EK mala do svojho pracovného programu na rok 2017 začleniť politickú iniciatívu osobitne venovanú tomuto účelu. Úplné uplatňovanie hľadiska záverečných pripomienok a ich integrácia do politík a programov EÚ si vyžaduje, aby EK vypracovala všeobecnú stratégiu pre UNCRPD. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby okamžite začala proces na dosiahnutie stratégie pre UNCRPD pri komplexných konzultáciách s organizáciami osôb so zdravotným postihnutím a pri ich plnom zapojení.

2.9.

Rok 2021 bude rokom 10. výročia uzatvorenia UNCRPD Európskou úniou. EHSV sa domnieva, že to bude vhodný rok na to, aby sa stal druhým Európskym rokom práv osôb so zdravotným postihnutím. EHSV pripomína, že EK vyhlásila prvý Európsky rok osôb so zdravotným postihnutím v roku 2003. EHSV preto navrhuje, aby sa inštitúcie EÚ začali okamžite pripravovať a podnikli potrebné kroky na vyhlásenie roku 2021 za druhý Európsky rok práv osôb so zdravotným postihnutím.

3.1.1.

Napriek tomu, že EÚ ratifikovala UNCRPD, zatiaľ ešte neuskutočnila prierezové a komplexné preskúmanie právnych predpisov, politík a programov EÚ. EHSV vyzýva EK, aby naliehavo vykonala toto preskúmanie. EK by okrem toho mala na každom generálnom riaditeľstve zriadiť kontaktné miesto pre UNCRPD a poveriť ho plnením tejto úlohy.

3.1.2.

Poľutovaniahodné je, že EÚ zatiaľ neratifikovala opčný protokol k dohovoru. EHSV preto žiada EÚ, aby bez ďalšieho odkladu pristúpila k ratifikácii opčného protokolu a umožnila tak osobám so zdravotným postihnutím, aby v prípade porušenia ich práv zakotvených v dohovore predložili sťažnosť výboru pre UNCRPD.

3.1.3.

Prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach by sa mal plne zahrnúť a integrovať do tvorby právnych predpisov a politík EÚ. EHSV vyzýva právne oddelenia inštitúcií EÚ, aby vypracovali komplexnú štúdiu o dôsledkoch ratifikácie UNCRPD pre právny systém EÚ s cieľom zaviesť ho ako primeraný rámec pre tvorbu právnych predpisov a politík. Právne služby EÚ nedostatočne prihliadajú na záväzky EÚ vo vzťahu k UNCRPD.

3.1.4.

EHSV vyzýva generálneho tajomníka EK, aby preskúmal usmernenia pre posudzovanie vplyvu a zmenil ich tak, aby obsahovali komplexnejší zoznam problémov a otázok na lepšie posúdenie súladu s dohovorom.

3.1.5.

Výbor pre UNCRPD požiadal EÚ, aby predložila preskúmanie vyhlásenia o právomociach a jeho zoznamu nástrojov do jesene 2016 s prihliadnutím na komplexný pohľad stanovený v záverečnej pripomienke č. 17. Revízia uvedeného vyhlásenia by sa mala uskutočniť aspoň raz za funkčné obdobie.

3.2.1.

EK nezaviedla stratégiu EÚ pre nediskrimináciu a rovnosť osôb so zdravotným postihnutím, ktorá by bola v súlade s ustanoveniami UNCRPD a záverečnými pripomienkami, EHSV preto vyzýva EK, aby prijala okamžité opatrenia týkajúce sa horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní (pozri bod 2.2) a prikročila tiež k preskúmaniu smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní.

3.2.2.

EK by mala do svojej politiky pre rodovú rovnosť začleniť hľadisko žien a dievčat so zdravotným postihnutím vrátane úsilia Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, pokiaľ ide o zber údajov. Práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím by mali byť okrem toho plne integrované v rámci strategickej angažovanosti EK v oblasti rodovej rovnosti v rokoch 2016 – 2019 a jej legislatívnej a politickej činnosti v oblasti vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom. EHSV vyzýva EÚ, aby čo najskôr ratifikovala Istanbulský dohovor Rady Európy.

3.2.3.

EÚ by mala do obnoveného programu EÚ pre práva dieťaťa zahrnúť a integrovať komplexnú stratégiu pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím založenú na právach a uplatňovať hľadisko práv detí so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia. Deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny by mali byť tiež zapojené do prijímania všetkých rozhodnutí EÚ v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD.

3.2.4.

EÚ by mala uznať, že mladí ľudia so zdravotným postihnutím sa nachádzajú v špecifickej situácii, ako aj skutočnosť, že vo svojom každodennom živote čelia viacnásobnej diskriminácii, najmä pokiaľ ide o rovnosť príležitostí mladých ľudí na trhu práce a aktívnu účasť mladých ľudí so zdravotným postihnutím na dianí v spoločnosti všeobecne. EÚ by preto mala posúdiť túto špecifickú situáciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí žijú v EÚ a navrhnúť vhodné zlepšenia (2). Okrem toho by mala EÚ zabezpečiť, aby táto perspektíva bola zahrnutá aj v budúcej stratégii EÚ pre mládež.

3.2.5.

EÚ by mala v spolupráci s verejnoprávnymi médiami (vrátane sociálnych médií) zorganizovať a zrealizovať komplexnú kampaň na zvýšenie informovanosti o dohovore s cieľom bojovať proti predsudkom voči osobám so zdravotným postihnutím. Je nanajvýš dôležité, aby sa prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú, na tejto kampani zúčastnili samotné osoby so zdravotným postihnutím.

3.2.6.

EÚ by mala presadzovať, uľahčovať a financovať odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti dopravy a cestovného ruchu, pokiaľ ide o informovanosť a rovnosť osôb so zdravotným postihnutím, a podporovať spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi európskymi organizáciami pracujúcimi v oblasti zdravotného postihnutia a verejnými a súkromnými orgánmi zodpovednými za oblasť dopravy. Všetky materiály týkajúce sa, okrem iného, budovania kapacít, odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti a verejných vyhlásení, by mali byť k dispozícii v prístupných formátoch.

3.2.7.

EHSV víta návrh EK týkajúci sa Európskeho aktu o prístupnosti, ktorý musí byť v plnom súlade s článkom 9 a ostatnými ustanoveniami UNCRPD, spolu s účinnými a prístupnými vnútroštátnymi mechanizmami presadzovania a podávania sťažností. Vyzýva inštitúcie EÚ, aby zohľadnili závery a odporúčania uvedené v stanovisku (3) EHSV k Európskemu aktu o prístupnosti a prostredníctvom organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím zabezpečili ich účasť v procese jeho prijímania.

3.2.8.

EHSV víta medziinštitucionálnu dohodu v trialógu o návrhu smernice o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora a naliehavo žiada inštitúcie, aby ho zmenili na rozhodnutie, a národné vlády, aby ustanovenia návrhu bezodkladne transponovali. EHSV zároveň víta, že do konečného znenia smernice bol začlenený podstatný počet odporúčaní prijatých v jeho stanovisku (4).

3.2.9.

EÚ zatiaľ zásadným spôsobom nezačlenila dostatočné opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím do stratégií na znižovanie rizika katastrof. EHSV preto žiada, aby Rada EÚ prijala rámec na znižovanie rizika katastrof vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím v Európe.

3.2.10.

EÚ by mala zaviesť všetky potrebné opatrenia na sprístupnenie núdzového čísla 112 pre všetkých. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naliehavo prijali rovnako vhodné opatrenia na zaručenie prístupnosti vo vnútroštátnych núdzových strediskách.

3.2.11.

EHSV vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím prijali prístup k migračným a utečeneckým politikám založený na ľudských právach. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie môže byť v niektorých krajinách pomerne často dôvodom na prenasledovanie a diskrimináciu, a vyzýva preto orgány EÚ, aby pre svoje agentúry a pre členské štáty vypracovali usmernenia a zrealizovali informačné kampane (prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím) o zdravotnom postihnutí, migrácii a azyle a systematicky uplatňovali hľadisko zdravotného postihnutia v migračných a utečeneckých politikách EÚ.

3.2.12.

EÚ by mala prijať prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach v situáciách rizika a núdze prijatím vykonávacieho plánu v súlade so závermi Rady o riadení katastrof s prihliadnutím na zdravotné postihnutie a sendaiskom rámci, ktoré boli prijaté vo februári 2015. Okrem toho je potrebné zvyšovanie informovanosti a poskytovanie informácií osobám so zdravotným postihnutím a úradníkom núdzových služieb a služieb civilnej ochrany o iniciatívach na znižovanie rizika katastrof.

3.2.13.

EK by mala zohrávať vedúcu úlohu v oblasti spravodlivosti a ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. EHSV žiada, aby GR pre spravodlivosť usporiadalo európsku konferenciu zameranú na všetky služby v oblasti spravodlivosti, ktorá by zahŕňala diskusiu o právach osôb so zdravotným postihnutím na prístup k spravodlivosti a o spôsobe, akým tieto práva súvisia s inými právami, akým je právna spôsobilosť a rovnaké uznanie pred zákonom.

3.2.14.

EK by mala poskytovať potrebné finančné prostriedky na odbornú prípravu súdnych úradníkov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni v oblasti právnych predpisov EÚ a UNCRPD. EHSV okrem toho naliehavo žiada EÚ a vnútroštátne súdy, aby uplatňovali svoje vnútorné pravidlá a pokyny spôsobom, ktorý osobám so zdravotným postihnutím uľahčí prístup k spravodlivosti. Pri výkone spravodlivosti na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni by sa malo tiež prihliadať na všeobecné odporúčania výboru pre UNCRPD. EHSV navyše odporúča, aby GR pre spravodlivosť využilo otvorenú metódu koordinácie s cieľom dosiahnuť vyvážený a koordinovaný prístup členských štátov k tejto veľmi dôležitej otázke, a otvoriť tým cestu pre európsku reakciu na rovnaké uznávanie pred zákonom. EK by mala vytvoriť európske normy a presadzovať referenčné porovnávanie v prístupe k spravodlivosti.

3.2.15.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zrušili diskriminačné zákony o poručníctve a umožnili tak všetkým osobám so zdravotným postihnutím využívať ich politické práva na rovnakom základe ako ostatné osoby. Výbor pripomína, že je nevyhnutná primeraná úprava a prístupnosť, pokiaľ ide o volebné postupy, zariadenia a materiály.

3.2.16.

Žiaľ, neznámy počet Európanov so zdravotným postihnutím je zbavený slobody a bezpečnosti a vystavený nútenému zaobchádzaniu a zadržiavaniu vrátane nútenej sterilizácie. EHSV vyzýva EK, aby prijala účinné opatrenia na ukončenie tejto neznesiteľnej situácie, poskytla prostredníctvom Eurostatu spoľahlivé údaje a zaviedla účinný mechanizmus posudzovania.

3.2.17.

EHSV nalieha na EÚ, aby preskúmala svoje etické usmernenia týkajúce sa výskumu, a najmä aby uviedla príklady osvedčených postupov vypracovaním formulárov o poskytnutí súhlasu v prístupných a ľahko čitateľných formátoch a zabránila zástupnému rozhodovaniu v tejto oblasti.

3.2.18.

EÚ by mala prijať právne predpisy na harmonizáciu ochrany a boj proti násiliu, zneužívaniu a využívaniu a na ratifikáciu dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (5). EÚ musí prijať európske legislatívne a politické opatrenia proti cezhraničným činnostiam v krajinách EÚ zahŕňajúcim obchodovanie so ženami a deťmi so zdravotným postihnutím a žiada EÚ, aby bojovala proti násiliu voči deťom so zdravotným postihnutím prostredníctvom osobitných opatrení a prístupných podporných služieb.

3.2.19.

V iniciatíve EK týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv by sa mali plne integrovať ustanovenia UNCRPD a uplatňovať ich hľadisko, a malo by sa vytvoriť potrebné minimum sociálnej ochrany a účinné mechanizmy na predchádzanie chudobe, zraniteľnosti a sociálnemu vylúčeniu a na ich zmierňovanie medzi osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinami, s osobitným ohľadom na ženy, deti a staršie osoby so zdravotným postihnutím.

3.2.20.

Existuje jasná potreba vytvorenia systému EÚ na koordináciu dávok sociálneho zabezpečenia v EÚ vrátane jasného rámca pre prenosnosť práv s maximálnym počtom dní pre postup na uznanie zdravotného postihnutia.

3.2.21.

EÚ by mala vypracovať a zaviesť dlho očakávanú a veľmi žiadanú európsku stratégiu pre deinštitucionalizáciu (6), ktorá by mala zahŕňať predovšetkým veľmi prísne monitorovanie využívania finančných prostriedkov EŠIF s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výhradne na rozvoj podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý život v miestnych spoločenstvách. EHSV tiež vyzýva na vytvorenie samostatného európskeho fondu pre deinštitucionalizáciu.

3.2.22.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že EK doposiaľ nepredložila analýzu vplyvu EŠIF na osoby so zdravotným postihnutím v súlade s povinnosťou stanovenou nariadením o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o každoročné podávanie správ o opatreniach prijatých v oblasti zdravotného postihnutia. Ich súčasťou by malo byť posilnenie monitorovania zo strany EK, pokiaľ ide o využívanie EŠIF v súlade s UNCRPD a po konzultáciách s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím konania o porušení povinnosti (prerušenie, odňatie, vymáhanie), ktoré začala EÚ za nedodržanie podmienenosti ex-ante.

3.2.23.

Potrebné sú účinnejšie vnútroštátne orgány na presadzovanie: ich právomoci sa musia harmonizovať a posilniť s cieľom uľahčiť presadzovanie práv cestujúcich vo všetkých spôsoboch dopravy a musí sa zjednodušiť postup na predkladanie sťažností. EHSV okrem toho vyzýva EK, aby zaručila bezplatné cestovanie pre opatrovateľov vo všetkých spôsoboch dopravy vrátane leteckej dopravy, ako to už je podľa nariadenia (ES) č. 1371/2007 (7) a nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 (8).

3.2.24.

EK by mala plne a okamžite oficiálne uznať posunkový jazyk a Braillovo písmo a vykonať posúdenie svojich komunikačných kanálov a vnútorných procesov s cieľom pripravovať a predkladať informácie spôsobom prístupným pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by to zahŕňať rôzne prístupné formáty, akými sú posunkový jazyk, Braillovo písmo a augmentatívna a alternatívna komunikácia vrátane ľahko čitateľného formátu. EÚ by mala zabezpečiť, aby mali všetky osoby so zdravotným postihnutím prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu bez ohľadu na svoju finančnú spôsobilosť.

3.2.25.

EÚ by mala prijať povinný inkluzívny rámec kvality pre výmeny v oblasti vzdelávania, ktorým sa stanovia minimálne kritériá prístupnosti, aby sa zabezpečila mobilita všetkých, najmä mladých študentov so zdravotným postihnutím v EÚ v sekundárnom, terciárnom a odbornom vzdelávaní. Všetky partnerské vysoké školy v študentskom výmennom programe Erasmus by mali umožňovať prístupnosť vzdelávacích programov a zariadení, aby sa zabezpečila plná účasť všetkých, najmä mladých študentov so zdravotným postihnutím.

3.2.26.

EÚ by mala ratifikovať Marrákešskú zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), uľahčiť a podporiť jej ratifikáciu členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni, a umožniť tak voľný tok prístupných verzií tlačeného materiálu pre osoby so zrakovým postihnutím a postihnutím ovplyvňujúcim schopnosť čítania tlačeného textu.

3.2.27.

EHSV vyzýva EK, aby vypracovala a zaviedla osobitnú iniciatívu na uplatňovanie programu 2030 a cieľov udržateľného rozvoja pre osoby so zdravotným postihnutím v rámci EÚ a v jej vonkajších politikách vrátane rozvojovej spolupráce a medzinárodného obchodu.

3.3.1.

EHSV naliehavo žiada Eurostat, aby usporiadal konferenciu s cieľom schváliť zjednotený mechanizmus pre štatistické úrady všetkých členských štátov, a zabezpečil tak následné činnosti v nadväznosti na záverečnú pripomienku č. 71. Potrebné je vytvorenie európskeho štatistického mechanizmu pre ľudské práva v oblasti zdravotného postihnutia rozčleneného podľa zdravotného postihnutia, rodu a veku na zber prevádzkových informácií pre európske a vnútroštátne politiky zamerané na osoby so zdravotným postihnutím.

3.3.2.

EK by mala systematicky uplatňovať hľadisko práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách a programoch medzinárodnej spolupráce EÚ. EHSV víta pilotný projekt EÚ s názvom Prekonávanie rozdielov a žiada prijatie programu financovania EÚ v oblasti zdravotného postihnutia pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tento program financovania by sa mal zaviesť, tak ako je to v niektorých európskych krajinách, v úzkej spolupráci s európskymi organizáciami osôb so zdravotným postihnutím ako sprostredkovateľskými orgánmi zodpovednými za riadenie, správu a stanovenie priorít v oblasti politiky a financovania. Dôležité je zabezpečiť, aby sa európske finančné prostriedky neposkytovali na projekty, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami UNCRPD.

3.3.3.

EK musí plne dodržiavať záverečnú pripomienku č. 75 vytvorením a zriadením koordinačných stredísk vo všetkých generálnych riaditeľstvách, agentúrach a orgánoch. Všetky koordinačné strediská by mali usporiadať ročne aspoň tri stretnutia, na ktorých by sa mali zúčastňovať a plne podieľať predstavitelia organizácií osôb so zdravotným postihnutím. Každý rok 3. decembra by mala EK vydať výročnú správu o vykonávaní UNCRPD Európskou úniou a jej členskými štátmi.

3.3.4.

EHSV víta rozhodnutie EK odstúpiť z rámca pre nezávislé monitorovanie, čím otvorila cestu k vytvoreniu skutočne nezávislého mechanizmu pod dohľadom riadiaceho orgánu zloženého z členov nezávislého rámca. Naliehavo by sa však mali vyčleniť finančné a ľudské zdroje, aby rámec EÚ mohol účinne plniť svoje úlohy.

3.4.1.

Zjavne je veľmi potrebné, aby inštitúcie EÚ preskúmali svoje politiky ľudských zdrojov a zosúladili ich s ustanoveniami UNCRPD s cieľom zabezpečiť, aby sa osobám so zdravotným postihnutím a pracovníkom, ktorí majú príbuzných so zdravotným postihnutím, poskytla primeraná úprava a podpora, aby mohli dosiahnuť vhodnú vyváženosť medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami. EHSV vyzýva EÚ, aby preskúmala svoj spoločný systém zdravotného poistenia, dôchodkový systém a opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany týkajúce sa zdravotného postihnutia s cieľom zabezpečiť nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pre všetky osoby so zdravotným postihnutím, okrem iného uznaním, že zdravotné potreby spojené so zdravotným postihnutím nie sú chorobou, a presadzovaním nezávislého bývania a práce prostredníctvom poskytovania plnej náhrady dodatočných nákladov na potrebné vybavenie alebo služby.

3.4.2.

Rozhodujúce je, aby všetky inštitúcie EÚ aktívne vykonávali iniciatívy na dodržiavanie ustanovení o prístupnosti smernice o prístupnosti webových sídel orgánov verejného sektora s konkrétnym termínom a poskytli tak dobrý príklad v tejto základnej oblasti práv týkajúcich sa zdravotného postihnutia.

3.4.3.

EHSV vyzýva EK a Radu guvernérov európskych škôl, aby prijali plán a vyčlenili potrebné finančné a ľudské zdroje na vytvorenie a vykonávanie inkluzívneho systému kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach európskych škôl, ktorý zabezpečí primerané úpravy, podporu a politiku neodmietania pre všetkých študentov so zdravotným postihnutím v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.

3.4.4.

Keďže zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v EÚ je na nízkej úrovni, EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaviedli režim zamestnávania na základe pozitívnej diskriminácie (vrátane osobitných výberových konaní) na zvýšenie počtu osôb so zdravotným postihnutím zamestnaných v ich službách poskytovaním primeraných úprav a podpory. Vykonávanie tejto politiky sa musí preskúmať každé dva roky s cieľom vyhodnotiť, či sú potrebné opravné opatrenia.

3.4.5.

EHSV žiada inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, aby zabezpečili úplné a účinné vykonávanie platného služobného poriadku v súlade s UNCRPD a vypracovanie vnútorných pravidiel a vykonávacích ustanovení v plnom súlade s ustanoveniami dohovoru.

3.4.6.

EHSV sa zaväzuje vypracovať štruktúru na vykonávanie záverečných pripomienok vo svojej inštitúcii, pokiaľ ide o politiku ľudských zdrojov, zariadenia na komunikáciu s občanmi a členmi EHSV a plné začlenenie a rovnosť pre členov EHSV so zdravotným postihnutím. Zabezpečí tiež, aby sa to presadzovalo v jeho vzťahoch s podnikateľskými kruhmi, odborovými zväzmi a občianskou spoločnosťou. Táto nová politika sa vypracuje v úzkej spolupráci s jeho stálou študijnou skupinou pre práva osôb so zdravotným postihnutím.