EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 12. 2016
COM(2016) 871 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
posudzujúca rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii
Obsah
1.ÚVOD
1.1.Ciele a rozsah pôsobnosti smernice
1.2.Účel a metodika správy
2.TRANSPOZIČNÉ OPATRENIA
2.1.Vyšetrovanie a stíhanie trestných činov (články 2 až 9 a články 11 až 17)
2.1.1.Vymedzenie pojmov (článok 2)
2.1.2.Trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním (článok 3)
2.1.3.Trestné činy súvisiace so sexuálnym vykorisťovaním (článok 4)
2.1.4.Trestné činy súvisiace s detskou pornografiou (článok 5)
2.1.5.Kontaktovanie detí na účely ich sexuálneho zneužitia (článok 6)
2.1.6.Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus o trestný čin (článok 7)
2.1.7.Sexuálne aktivity vykonávané so súhlasom (článok 8)
2.1.8.Priťažujúce okolnosti (článok 9)
2.1.9.Zadržanie a konfiškácia (článok 11)
2.1.10.Zodpovednosť právnických osôb (článok 12)
2.1.11.Sankcie voči právnickým osobám (článok 13)
2.1.12.Nestíhanie obete alebo neuplatňovanie trestov voči obeti (článok 14)
2.1.13.Vyšetrovanie a trestné stíhanie (článok 15)
2.1.14.Oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania alebo sexuálneho vykorisťovania (článok 16)
2.1.15.Súdna právomoc a koordinácia trestného stíhania (článok 17)
2.2.Pomoc obetiam a ich ochrana (články 18 až 20)
2.2.1.Všeobecné ustanovenia o opatreniach na pomoc, podporu a ochranu detských obetí (článok 18)
2.2.2.Pomoc a podpora obetiam (článok 19)
2.2.3.Ochrana detských obetí počas vyšetrovania a trestného konania (článok 20)
2.3.Prevencia (článok 10 a články 21 až 25)
2.3.1.Zákaz vykonávania určitých aktivít z dôvodu odsúdenia za trestné činy (článok 10)
2.3.2.Opatrenia proti propagácii príležitostí na zneužívanie a sexuálnej turistiky zameranej na deti (článok 21)
2.3.3.Preventívne intervenčné programy alebo opatrenia (článok 22)
2.3.4.Prevencia (článok 23)
2.3.5.Dobrovoľné intervenčné programy alebo opatrenia počas trestného konania alebo po ňom (článok 24)
2.3.6.Opatrenia proti webovým stránkam obsahujúcim alebo šíriacim detskú pornografiu (článok 25)
3.ZÁVER A ĎALŠIE KROKY
1.ÚVOD
Sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sú mimoriadne závažné trestné činy. Spôsobujú dlhodobú fyzickú, psychologickú a sociálnu ujmu zraniteľným obetiam, ktoré majú právo na osobitnú ochranu a starostlivosť a ktoré takúto osobitnú ochranu a starostlivosť aj potrebujú. Okrem toho materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí uvedený v právnych predpisoch ako „detská pornografia“ predstavuje mnohonásobné trestné činy spáchané na každej obeti. Po prvé, sexuálne zneužívanie, ktoré bolo odfotografované alebo nahraté. Ďalej vždy, keď sa obrázky a videá zverejnia, keď kolujú alebo keď sa prezerajú, dochádza k závažnému narušeniu súkromia dieťaťa. Pridáva sa trauma, keď dieťa vie, že obrázky a videá kolujú a priatelia alebo príbuzní ich môžu vidieť.
Na účinný boj proti týmto trestným činom je potrebný integrovaný a celostný prístup, ktorý zahŕňa vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, pomoc obetiam a ich ochranu, ako aj prevenciu.
1.1.Ciele a rozsah pôsobnosti smernice
Smernica sa riadi celostným prístupom, ktorý sa vyžaduje na účinný boj proti týmto trestným činom, a zahŕňa ustanovenia týkajúce sa všeobecných právnych nástrojov, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov (články 2 až 9 a články 11 až 17), pomoc obetiam a ich ochranu (články 18 až 20) a prevenciu (článok 10 a články 21 až 25).
S cieľom účinne vyšetrovať a stíhať trestné činy smernica zahŕňa najmä:
Kriminalizáciu širokej škály situácií sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí online a offline (20 rôznych trestných činov, články 2 až 7). Tie zahŕňajú nové javy, napríklad vyhľadávanie dieťaťa online (článok 6) a sexuálne zneužívanie prostredníctvom webovej kamery a prezeranie obrázkov detskej pornografie online bez ich sťahovania (článok 5, najmä odsek 3).
Zvýšené výšky sankcií. Maximálne sankcie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch nesmú byť nižšie ako určité výšky (v rozsahu od 1 do 10 rokov odňatia slobody) v závislosti od závažnosti trestného činu (články 3 až 6). Musí sa zohľadniť aj niekoľko priťažujúcich okolností (článok 9).
Predĺženie premlčania po dosiahnutí plnoletosti obete (článok 15 ods. 2).
Povinnosť poskytnúť orgánom presadzovania práva a prokuratúry účinné nástroje vyšetrovania trestných činov sexuálneho zneužívania detí, sexuálneho vykorisťovania detí a detskej pornografie, napríklad tie, ktoré sa používajú na vyšetrovanie organizovanej a závažnej trestnej činnosti (článok 15 ods. 3). Orgánom presadzovania práva sa tiež musí umožniť, aby identifikovali obete týchto trestných činov (článok 15 ods. 4).
Odstránenie prekážok (vytvorených pravidlami na zachovávanie dôvernosti) v oznamovaní zo strany osôb vykonávajúcich určité povolanie, ktorých hlavnou pracovnou náplňou je práca s deťmi (článok 16).
Súdnu právomoc pre prípady spáchané páchateľmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi vyšetrujúcej krajiny, aby mohli byť stíhaní aj v ich krajine za trestné činy, ktoré spáchajú v iných členských štátoch alebo tretích krajinách (článok 17 ods. 1 až 3).
Odstránenie podmienok obojstrannej trestnosti a oznamovanie na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pri stíhaní trestných činov spáchaných v iných členských štátoch alebo tretích krajinách (článok 17 ods. 4 a 5).
V súvislosti s pomocou detským obetiam a ich ochranou smernica obsahuje najmä ustanovenia vyžadujúce:
rozsiahle opatrenia týkajúce sa pomoci, podpory a ochrany, najmä s cieľom predísť tomu, aby detské obete utrpeli dodatočnú traumu ich účasťou na trestných vyšetrovaniach a konaniach, okrem iného stanovením osobitných noriem týkajúcich sa vypočúvania detských obetí (články 18 až 20),
pomoc a podporu hneď, ako existujú primerané dôvody domnievať sa, že bol spáchaný trestný čin (článok 18 ods. 2),
osobitnú ochranu pre deti oznamujúce zneužívanie v prostredí rodiny (článok 19 ods. 1),
pomoc a podporu, ktorá nie je podmienená spoluprácou na trestných konaniach (článok 19 ods. 2),
ochranu súkromia, totožnosti a zobrazenia obete (článok 20 ods. 6).
Na predchádzanie týmto trestným činom smernica predovšetkým obsahuje:
mechanizmy umožňujúce vylúčiť odsúdených páchateľov z profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi (článok 10 ods. 1),
právo zamestnávateľov žiadať o informácie o odsúdeniach a zákazoch vykonávania profesionálnych alebo organizovaných dobrovoľníckych aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi (článok 10 ods. 2),
uľahčenie výmeny informácií medzi vnútroštátnymi registrami trestov (prostredníctvom systému ECRIS 1 ) s cieľom zabezpečiť, aby boli previerky zo strany zamestnávateľov úplné a obsahovali informácie o trestných činoch spáchaných páchateľmi kdekoľvek v EÚ (článok 10 ods. 3),
požiadavku, aby členské štáty vypracovali intervenčné programy alebo opatrenia, ako je liečba dostupná pre odsúdených páchateľov a iných, ktorí sa boja, že by mohli spáchať trestný čin (články 22 a 24),
povinnosť pre členské štáty vykonávať preventívne aktivity, ako je vzdelávanie, osveta a odborná príprava úradníkov (článok 23),
v prípade všetkých odsúdených páchateľov povinné posúdenie nebezpečenstva, ktoré predstavujú, a rizika recidívy (článok 24 ods. 4),
povinnosť pre členské štáty zabezpečiť bezodkladné odstránenie webových lokalít obsahujúcich alebo šíriacich detskú pornografiu na ich území a usilovať sa o zabezpečenie odstránenia, ak sa nachádzajú mimo ich územia (článok 25 ods. 1),
možnosť pre členské štáty zablokovať prístup na webové lokality obsahujúce alebo šíriace detskú pornografiu používateľom na ich území rôznymi prostriedkami vrátane verejného opatrenia a samoregulácie zo strany priemyselného odvetvia (článok 25 ods. 2).
1.2.Účel a metodika správy
V článku 27 smernice sa od členských štátov vyžaduje 2 , aby uviedli do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou a oznámili ich Komisii do 18. decembra 2013.
Táto správa reaguje na požiadavku podľa článku 28 ods. 1 smernice, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou 3 . Cieľom správy je poskytnúť stručný a informatívny prehľad hlavných transpozičných opatrení prijatých členskými štátmi.
Členské štáty čelili značným výzvam v súvislosti s transpozíciou a vykonávaním takej komplexnej a ambicióznej smernice, ktorá:
vyžaduje prijatie právnych predpisov v mnohých ďalších oblastiach vrátane trestného práva hmotného (napríklad vymedzenia trestných činov a výška sankcií, premlčanie a zodpovednosť právnických osôb) a trestného práva procesného (napríklad extrateritoriálna právomoc, účasť detí na trestnom konaní a právne zastupovanie),
má za následok rozsiahle správne opatrenia na doplnenie právnych predpisov (napríklad o prístupe k informáciám a o výmene záznamov vedených v registri trestov medzi členskými štátmi, o odbornej príprave polície a justície a o pravidlách týkajúcich sa ochrany detí, presadzovania práva a väzniciach), a
zahŕňa mnohých aktérov nielen v rámci orgánov členského štátu (t. j. na rôznych úrovniach verejnej správy, napríklad na úrovni štátnej a regionálnej správy), ale aj v rámci spolupráce s mimovládnymi organizáciami (napríklad na účely narušenia distribúcie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom horúcich liniek a osvetových kampaní), poskytovateľmi internetových služieb (napríklad na účely narušenia distribúcie detskej pornografie), klinickými psychológmi (napríklad v rámci intervenčných programov pre páchateľov) a inými.
Transpozícia členskými štátmi zahŕňa zber informácií o príslušných právnych predpisoch a správnych opatreniach, ich analýzu a navrhovanie nových právnych predpisov alebo zmenu existujúcich aktov a je zavŕšená prijatím právnych predpisov a podaním správy Komisii.
Na základe vnútroštátnych transpozičných opatrení oficiálne oznámených Komisii bola smernica transponovaná prostredníctvom viac ako 330 aktov, ktoré boli účinné pred smernicou, a prostredníctvom približne 300 nových aktov zavedených od roku 2012 vo všetkých členských štátoch.
Členské štáty poslali Komisii približne 700 oznámení. Po lehote na transpozíciu, ktorou bol 18. december 2013, bolo prijatých 70 % z týchto oznámení. Obsah sa týkal právnych predpisov (nových a pozmeňujúcich aktov), správnych opatrení a pracovných dohôd. Často zahŕňali celé trestné zákonníky a pozmeňujúce akty.
Do uplynutia lehoty na transpozíciu len 12 členských štátov oznámilo Komisii, že dokončilo transpozíciu smernice. Komisia preto začala konanie o nesplnení povinnosti v súvislosti s neoznámením vnútroštátnych transpozičných opatrení proti ostatným členským štátom: BE, BG, IE, EL, ES, IT, CY, LT, HU, MT, NL, PT, RO, SI a UK 4 . Všetky tieto konania o nesplnení povinnosti boli uzavreté do 8. decembra 2016. Neskoré prijatie a oznámenie vnútroštátnych transpozičných opatrení viedlo k oneskoreniu analýzy Komisie a uverejnenia správ o transpozícii.
Opis a analýza v tejto správe sú založené na informáciách, ktoré členské štáty poskytli do 1. novembra 2016. Oznámenia prijaté po uvedenom dátume neboli zohľadnené. Okrem problémov identifikovaných v tejto správe môžu existovať ďalšie výzvy spojené s transpozičnými a inými ustanoveniami, ktoré neboli oznámené Komisii, alebo s ďalším legislatívnym alebo nelegislatívnym vývojom. Táto správa preto Komisii nebráni v ďalšom hodnotení určitých ustanovení s cieľom podporiť členské štáty pri transpozícii a uplatňovaní smernice.
2.TRANSPOZIČNÉ OPATRENIA
2.1.Vyšetrovanie a stíhanie trestných činov (články 2 až 9 a články 11 až 17)
2.1.1.Vymedzenie pojmov (článok 2)
V článku 2 sa stanovujú vymedzenia pojmov používaných v celej smernici: dieťa, vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, detská pornografia, detská prostitúcia, pornografické predstavenie a právnická osoba.
Všetky členské štáty s výnimkou HU vymedzili dieťa ako každú osobu mladšiu ako 18 rokov.
Vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity sa v členských štátoch líši: 14 rokov (AT, BG, DE, EE, HU a PT), 15 rokov (CZ, FR, HR, PL, SE, SI a SK), 16 rokov (BE, ES, LT, LU, LV, NL a UK), 17 rokov (CY a IE) a 18 rokov (MT). FI, IT a RO majú rôzny vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity v závislosti od povahy trestného činu. V EL je vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity odlišný pre mužské homosexuálne aktivity vykonávané so súhlasom (17 rokov) a heterosexuálne a ženské homosexuálne aktivity vykonávané so súhlasom (15 rokov).
BE, CY, EE, EL, ES, HR, IE, IT, LV, PT, RO, SE, SK a UK (Gibraltár) používajú vo svojich právnych predpisoch termín „detská pornografia“. Všetky ostatné členské štáty používajú rôzne termíny, napríklad pornografické zobrazenia (AT), pornografický materiál (BG), pornografické dielo (CZ), pornografický obrázok alebo zobrazenie (FR) a iné termíny.
Pokiaľ ide o detskú prostitúciu, CY a SK zahrnuli do svojich právnych predpisov výslovnú definíciu, ktorá obsahuje všetky prvky článku 2 písm. d). Na druhej strane, v AT, BG, CZ, DE, EL, LT, LU, SE, SI a UK transpozícia vyplýva z judikatúry a iných zdrojov v spojení s trestnými činmi detskej prostitúcie (článok 4 ods. 5 až 7), zatiaľ čo v prípade BE, EE, ES, FI, FR, HR, IT, MT, NL, PL, PT a RO vyplýva výlučne z trestných činov detskej prostitúcie.
Výslovné vymedzenie pornografického vystúpenia je zahrnuté v právnych predpisoch AT, BG, CY, EL, HU, IE, RO, SK a UK (Gibraltár). Ostatné členské štáty transponujú článok 2 v spojení s trestnými činmi uvedenými v článku 4 ods. 2 až 4 a s priamym odkazom na informačné a komunikačné technológie alebo judikatúru.
Žiadny z členských štátov nezahŕňa do pojmu „právnická osoba“ štáty alebo verejnoprávne orgány ktoré vykonávajú štátnu moc, a verejnoprávne medzinárodné organizácie.
2.1.2.Trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním (článok 3)
V článku 3 sa vymedzuje úmyselné konanie, ktoré predstavuje trestný čin súvisiaci so sexuálnym zneužívaním.
Väčšina členských štátov prijala ustanovenia, ktorými sa zapríčinenie toho, že dieťa, ktoré ešte nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, sa stane na sexuálne účely svedkom sexuálnych aktivít (článok 3 ods. 2) alebo sexuálneho zneužívania (článok 3 ods. 3), trestá výškami sankcií vyžadovanými v smernici.
CY, CZ, DE, EE, FR, IE, IT, LT, LV, MT, PL, SI a SK zahŕňajú trestné činy, na základe ktorých sa trestá zapojenie sa do akýchkoľvek sexuálnych aktivít s dieťaťom, ktoré ešte nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, podobným spôsobom, ako je uvedené v článku 3 ods. 4. AT, BE, BG, ES, HR, LU RO, PT a SE rozlišujú medzi sexuálnymi aktivitami zahŕňajúcimi penetráciu a tými, ktoré nezahŕňajú penetráciu.
Pokiaľ ide o zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, pri ktorom sa zneužije uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu [článok 3 ods. 5 bod i)] alebo zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa [článok 3 ods. 5 bod ii)], väčšina členských štátov prijala právne predpisy, ktoré sa zrejme nevzťahujú na všetky tieto situácie, alebo prijala výšky sankcií, ktoré sú príliš nízke.
Na druhej strane väčšina členských štátov prijala právne predpisy, ktoré trestajú zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, pri ktorých sa používa donucovanie, násilie alebo hrozby, výškami sankcií požadovanými smernicou [článok 3 ods. 5 bod iii)]. Zatiaľ čo CY, DE, LU a MT uvádzajú „donucovanie, násilie a hrozbu“, iné členské štáty uvádzajú „násilie a hrozbu“ (CZ, EL, FI, FR, LT, LU, LV, NL, PT, SE a SK), „násilie a hrozbu“ (BE, BG, DE, HR, HU, IT, PL a SI), „násilie a zastrašovanie“ (ES), „proti vôli dieťaťa“ (EE), „donucovanie použitím násilia“ (AT) a inú terminológiu.
V súvislosti s donútením dieťaťa na sexuálne aktivity s treťou stranou nátlakom, násilím alebo hrozbami (článok 3 ods. 6) CY, DE, FR, LU, MT, NL a PT vo svojich právnych predpisoch výslovne uvádzajú spáchanie trestného činu s treťou osobou, zatiaľ čo AT, BG, CZ, ES, HU, IE, IT, LT, RO, SE a SI to zahŕňajú implicitne alebo prostredníctvom ustanovenia o znásilnení, sexuálnom útoku alebo sexuálnom zneužívaní prostredníctvom donucovania, násilia alebo hrozby.
2.1.3.Trestné činy súvisiace so sexuálnym vykorisťovaním (článok 4)
V článku 4 sa vymedzuje úmyselné konanie, ktoré predstavuje trestný čin súvisiaci so sexuálnym vykorisťovaním.
Pokiaľ ide o spôsobenie účasti dieťaťa na pornografických predstaveniach alebo jeho získanie na účasť na nich (článok 4 ods. 2), AT, BG, CY, DE, EL, ES, IT, LT, MT, NL, RO, SK a UK (Gibraltár) uzákonili právne predpisy, ktoré transponujú toto ustanovenie smernice. Informácie od ostatných členských štátov neboli presvedčivé.
Podľa článku 4 ods. 3 musia členské štáty ukladať sankcie za donútenie dieťaťa nátlakom alebo násilím na účasť na pornografických predstaveniach alebo za vyhrážanie sa dieťaťu na takéto účely. AT, BG, CY, DE, EL, ES, IE, IT, LT, MT, NL, SI, SK a UK (Gibraltár) zaviedli právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie smernice. Členské štáty používajú rozdielne znenie na vysvetlenie „nátlaku, násilia a vyhrážania“. Napríklad BG, DE, HR, HU, IT, PL a SI uvádzajú „násilie a vyhrážanie“, BG „násilie, hrozba vážnej ujmy“, EL „nátlak alebo násilie alebo vyhrážanie“ a ES „použitie násilia alebo zastrašovanie“.
V článku 4 ods. 4 sa trestá vedomá účasť na pornografických predstaveniach zahŕňajúcich účasť detí. AT, BG, CY, DE, ES, FI, IE, IT, LT, MT, RO, SI, SK a UK (Gibraltár) zaviedli právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie smernice. Informácie od ostatných členských štátov neboli presvedčivé.
Podľa článku 4 ods. 5 členské štáty trestajú navedenie alebo zlákanie dieťaťa na účasť na detskej prostitúcii alebo získanie prospechu z dieťaťa alebo jeho iné vykorisťovanie na takéto účely. BE, BG, CY, CZ, DE, EL, ES, FR, HR, IT, LT, LU, MT, NL, PT, RO, SE, SI, SK a UK zaviedli právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie smernice. Informácie od ostatných členských štátov neboli presvedčivé.
V článku 4 ods. 6 sa trestá nútenie dieťaťa na detskú prostitúciu nátlakom alebo násilím alebo vyhrážanie sa dieťaťu na takéto účely. AT, BG, CY, CZ, DE, EE, EL, ES, FR, HR, IT, LT, LU, MT, NL, PT, RO, SI, SK a UK (Škótsko) zaviedli právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie smernice. Informácie od ostatných členských štátov neboli presvedčivé.
V článku 4 ods. 7 sa trestá zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom spojených s detskou prostitúciou. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade HU, IE, LV, PL, PT, RO a SE neboli informácie presvedčivé.
2.1.4.Trestné činy súvisiace s detskou pornografiou (článok 5)
V článku 5 sa vymedzuje úmyselné konanie, ktoré predstavuje trestný čin súvisiaci s detskou pornografiou.
V článku 5 ods. 2 sa trestá nadobúdanie alebo držba detskej pornografie. Informácie, ktoré poskytla väčšina členských štátov, neboli presvedčivé s výnimkou informácií poskytnutých AT, BG, CY, ES, FI, FR, LT, MT, RO a SI.
V článku 5 ods. 3 sa trestá vedomé získavanie prístupu k detskej pornografii pomocou informačných a komunikačných technológií. Väčšina členských štátov transponovala požiadavku „vedomého získavania prístupu“, hoci niektoré používajú odlišnú terminológiu. Napríklad DE používa termín „aktívne vyhľadávanie“ a HU uvádza „získavanie a uchovávanie“.
V článku 5 ods. 4 sa trestá distribúcia, šírenie alebo ďalšie postupovanie detskej pornografie. Väčšina členských štátov používa inú terminológiu pri odkazovaní sa na „distribúciu“, „šírenie“ alebo „ďalšie postupovanie“ detskej pornografie. Napríklad termín „ďalšie postupovanie“ bol vykladaný ako ekvivalent termínu „sprostredkovanie“ (CZ), „šírenie“ (BG a DE), „rozširovanie“ (IT) alebo „sprístupnenie“ (LT).
V článku 5 ods. 5 sa trestá ponúkanie, dodávanie alebo sprístupňovanie detskej pornografie. Väčšina členských štátov používa na „ponúkanie“, „dodávanie“ a „sprístupňovanie“ iné termíny. Napríklad CZ používa termín „dovážanie“, „predaj“ alebo „poskytovanie iným spôsobom“ namiesto termínu „dodávanie“, zatiaľ čo SE používa všeobecný termín „sprístupňovanie [detskej pornografie]“.
V článku 5 ods. 6 sa trestá výroba detskej pornografie. Všetky členské štáty používajú vo svojej transpozícii rovnaký termín, t. j. „výroba“, okrem FR („vytvorenie“ a „zaznamenanie“) a UK („nahranie“ „vyhotovovanie“ a „umožnenie nahrať“).
V článku 5 ods. 7 a 8 sa uvádzajú dobrovoľné ustanovenia týkajúce sa uplatniteľnosti článku 5 na osobitné situácie. Všetky členské štáty okrem AT, DE, ES, SE a UK (článok 5 ods. 7) a AT a DE (článok 5 ods. 8) sa rozhodli neuplatňovať ich.
2.1.5.Kontaktovanie detí na účely ich sexuálneho zneužitia (článok 6)
V článku 6 sa vymedzuje úmyselné konanie, ktoré predstavuje trestný čin súvisiaci s kontaktovaním detí na účely ich sexuálneho zneužitia.
Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje tento článok. Informácie neboli presvedčivé v CY, HR, HU, IE, LU, LV, PL, RO a UK (článok 6 ods. 1) ani v BE, CY, LV a PL (článok 6 ods. 2).
2.1.6.Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus o trestný čin (článok 7)
V článku 7 sa od členských štátov vyžaduje, aby trestali podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus o spáchanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6.
Všetky členské štáty prijali opatrenia, ktorými sa transponuje článok 7 ods. 1.
Článok 7 ods. 2 bol väčšinou transponovaný prostredníctvom všeobecných ustanovení o pokuse o trestný čin okrem CY, DE, FI, FR, HR, IE, LU, PT, RO a SE, ktoré zaviedli osobitné ustanovenia, ktorými sa trestná pokus o sexuálne trestné činy uvedené v článku 7 ods. 2.
2.1.7.Sexuálne aktivity vykonávané so súhlasom (článok 8)
V článku 8 sa stanovujú tri dobrovoľné ustanovenia súvisiace so sexuálnymi aktivitami vykonávanými so súhlasom. CY a UK (Anglicko/Wales) sa rozhodli uplatňovať všetky tri, zatiaľ čo BE, BG, CZ, EE, IE, LU, LV, MT, NL, PL, SK sa rozhodli neuplatňovať ani jednu.
AT, CY, FI, EL, ES, HR, HU, IT, LT, LV, PT, RO, SE, SI a UK (Anglicko/Wales a Severné Írsko) sa rozhodli uplatňovať článok 8 ods. 1.
CY, HR, SE a UK (Anglicko/Wales a Škótsko) sa rozhodli uplatňovať článok 8 ods. 2.
AT, CY, DE, FI, HR a UK sa rozhodli uplatňovať článok 8 ods. 3. DE, FI a UK uplatňujú túto možnosť na držbu aj výrobu detskej pornografie, zatiaľ čo FR ju uplatňuje len na výrobu detskej pornografie.
2.1.8.Priťažujúce okolnosti (článok 9)
V článku 9 sa vymedzujú situácie, ktoré môžu byť považované za priťažujúce okolnosti vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 až 7.
Vo väčšine členských štátoch sú situácie uplatňovania priťažujúcich okolností opísané v právnych predpisoch. To neplatilo v prípade niektorých ustanovení tohto článku v prípade IE a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko), kde majú súdy pri vynášaní rozsudkov väčšiu diskrečnú právomoc pri zohľadňovaní priťažujúcich okolností.
Článok 9 písm. a) sa týka trestných činov spáchaných na dieťati, ktoré sa nachádza v obzvlášť zraniteľnom postavení alebo v stave duševnej alebo telesnej nespôsobilosti. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade BE, DE, ES, IE, LU, PL, SI a UK (Anglicko/Wales, Škótsko a Gibraltár) neboli informácie presvedčivé.
Článok 9 písm. b) sa týka trestných činov, ktoré spáchal rodinný príslušník dieťaťa, osoba žijúca v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo osoba, ktorá zneužila svoje uznané postavenie dôvery alebo autority. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade AT, BE, BG, DE, ES, IE, LT, LU, PL, RO, SI a UK (Anglicko/Wales, Škótsko a Gibraltár) neboli informácie presvedčivé.
V článku 9 písm. c) sa uvádza, že ak trestný čin spáchalo viacero osôb spoločným konaním, malo by sa to považovať za priťažujúcu okolnosť. Zatiaľ čo CY, HR a IT výslovne uvádzajú „viacero osôb“ konajúcich spoločne, ostatné členské štáty používajú inú terminológiu. Napríklad BE uvádza „jedna alebo viacero osôb“, BG, EL, MT, NL a PT „dve alebo viacero osôb“, DE a SE „viac ako jedna osoba“.
Podľa článku 9 písm. d) by sa mal trestný čin potrestať prísnejšie, ak bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie, vrátane transpozície vymedzenia pojmu „zločinecká organizácia“, pričom MT priamo odkazuje na rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu.
V článku 9 písm. e) sa uvádza, že ak bol páchateľ už v minulosti odsúdený za trestný čin tej istej povahy, malo by sa to považovať za priťažujúcu okolnosť. AT, BE, CZ, HR, IT, LV, PT a SK stanovujú všeobecnú priťažujúcu okolnosť bez ohľadu na to, či je následný trestný čin podobnej povahy alebo nie. Na druhej strane, spáchanie trestného činu tej istej povahy sa vyžaduje v BG, CY, EE, ES, FI, HU, MT, a PL. Samostatné zohľadňovanie oboch možností (podobné trestné činy a nesúvisiace trestné činy) je stanovené vo FR a LT.
V článku 9 písm. f) sa stanovuje priťažujúca okolnosť, keď páchateľ zámerne alebo z nedbanlivosti ohrozil život dieťaťa. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade BE, CZ, ES, FI, FR, IE, IT, LV, SK a UK neboli informácie presvedčivé.
Podľa článku 9 písm. g) by sa mala zvážiť prísnejšia sankcia, ak bol trestný čin sprevádzaný hrubým násilím alebo spôsobil dieťaťu ťažkú ujmu. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade BG, ES, FI, IE, LT a UK (Škótsko) neboli informácie presvedčivé.
2.1.9.Zadržanie a konfiškácia (článok 11)
Podľa článku 11 musia členské štáty zabezpečiť, aby ich príslušné orgány boli oprávnené zadržať a skonfiškovať nástroje a zisk z trestných činov uvedených v článkoch 3, 4 a 5.
Zatiaľ čo niektoré členské štáty (BG, CY, DE, HR, FR, IT, LU a SI) zaviedli osobitné ustanovenia zaoberajúce sa zadržaním a konfiškáciou v prípade trestných činov uvedených v článkoch 3, 4 a 5, zvyšné členské štáty sa opierajú o všeobecné pravidlá o zadržaní a konfiškácii podľa trestného práva, ktoré sa vzťahujú na všetky trestné činy.
Vnútroštátne zákony všetkých členských štátov riešia použité nástroje aj zisk z trestnej činnosti.
2.1.10.Zodpovednosť právnických osôb (článok 12)
V článku 12 sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že právnické osoby bude možné uznať za zodpovedné za ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7.
Pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 písm. a) až c), CY, LT a PL používajú rovnaké alebo takmer rovnaké znenie ako smernica, zatiaľ čo ostatné členské štáty používajú iné termíny. Pri transponovaní článku 12 ods. 1 písm. b) členské štáty napríklad uvádzajú termíny „manažéri“, „riaditelia“ alebo „predstavenstvo“ namiesto termínu „právomoc rozhodovať v mene právnickej osoby“.
Zodpovednosť, ktorá sa vyžaduje v článku 12 ods. 2, bola zavedená takmer vo všetkých členských štátoch. V prípade BG, CZ, IE, LU, NL a PT neboli informácie presvedčivé.
Pokiaľ ide o článok 12 ods. 3, všetky členské štáty stanovujú možnosť viesť trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo pomocníkmi, zároveň s presadzovaním zodpovednosti právnických osôb. Informácie, ktoré poskytli IE a PT , neboli presvedčivé, pokiaľ ide o príslušné trestné činy.
2.1.11.Sankcie voči právnickým osobám (článok 13)
Podľa článku 13 členské štáty zavedú sankcie pre právnické osoby zodpovedné podľa článku 12 ods. 1 alebo 2 a môžu sa rozhodnúť uložiť sankcie stanovené v článku 13 ods. 1 písm. a) až e).
V súvislosti s článkom 13 ods. 1 všetky členské štáty zaviedli správne alebo trestné sankcie, ktoré sa vzťahujú na právnické osoby. Niektoré členské štáty (BE, CZ, FR, PL, RO a SK) sa tiež rozhodli zaviesť dodatočnú sankciu uverejnenia alebo vystavenia rozhodnutia/rozsudku, podľa ktorého bola právnická osoba uznaná vinnou z trestného činu. Väčšina členských štátov s výnimkou BG, DE, EE, FI, IE a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Gibraltár) sa rozhodla transponovať aspoň jednu z možností stanovených v článku 13 ods. 1 písm. a) až e).
Právne predpisy väčšiny členských štátov neobsahujú ustanovenia, ktoré by osobitne transponovali článok 13 ods. 2, ale stanovujú právnickým osobám zodpovedným podľa článku 12 ods. 2 rovnaké sankcie ako voči právnickým osobám zodpovedným podľa článku 12 ods. 1. Len EL zaviedlo osobitné transpozičné opatrenie, takže neuplatnilo rovnaké sankcie na oba prípady.
2.1.12.Nestíhanie obete alebo neuplatňovanie trestov voči obeti (článok 14)
V článku 14 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať ani neukladať obetiam sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, ktoré sú v detskom veku, tresty za svoju účasť na trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené takýmto trestným činom.
Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade ES, LU, MT, PL a SK neboli informácie presvedčivé.
2.1.13.Vyšetrovanie a trestné stíhanie (článok 15)
V článku 15 sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa vyšetrovania a stíhania trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7.
Podľa článku 15 ods. 1 členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 nezáviselo od oznámenia alebo obvinenia obeťou trestného činu alebo jej zástupcom a aby v trestnom konaní bolo možné pokračovať aj vtedy, ak táto osoba svoju výpoveď odvolala. Zatiaľ čo sa vnútroštátne zákony CY, NL, PL a PT výslovne držia zásady článku 15 ods. 1, AT, BE, BG, CZ, DE, EE, EL, ES, FI, FR, HR, HU, IT, LT, LU, LV, MT, RO, SE, SI a SK transponovali toto ustanovenie prostredníctvom všeobecných trestnoprávnych pravidiel upravujúcich začatie vyšetrovaní alebo trestných stíhaní. V UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) môžu prokurátori začať trestné konanie alebo v ňom pokračovať, ak usúdia, že existujú dostatočné dôkazy na poskytnutie realistickej perspektívy odsúdenia a že trestné stíhanie je vo verejnom záujme. IE uplatňuje tú istú zásadu verejného záujmu.
V článku 15 ods. 2 sa od členských štátov vyžaduje, aby umožnili stíhanie trestných činov ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť. AT, BE, CY, EE, EL, ES, HR, HU, IE, LV, MT, PL, RO, SE, SI a UK zaviedli právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V BG, CZ, DE, FI, IT, LT, NL a SK premlčanie v prípade niektorých trestných činov začína plynúť od dátumu spáchania trestného činu. To znamená, že detské obete, najmä tie, ktoré boli zneužité vo veľmi mladom veku, nemusia mať po dosiahnutí plnoletosti dostatok času na to, aby dosiahli trestné stíhanie.
Podľa článku 15 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii účinné nástroje vyšetrovania na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov. Zatiaľ čo CY a EL vo svojich právnych predpisoch výslovne zohľadňujú článok 15 ods. 3, väčšina ostatných členských štátov ho transponuje prostredníctvom množstva ustanovení z trestných poriadkov.
V článku 15 ods. 4 sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali potrebné opatrenia umožňujúce vyšetrovacím jednotkám alebo orgánom pokúsiť sa o identifikáciu obetí, najmä pomocou analýzy detského pornografického materiálu. Väčšina členských štátov zaviedla opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade BG, CZ, EE, FR, HU, IE, LT, PT, SK a UK (Gibraltár) neboli poskytnuté informácie presvedčivé.
2.1.14.Oznámenie podozrenia zo sexuálneho zneužívania alebo sexuálneho vykorisťovania (článok 16)
Cieľom článku 16 je zabezpečiť, aby osoby vykonávajúce určité povolanie, ktorých hlavnou pracovnou náplňou je práca s deťmi, mohli oznamovať trestné činy (článok 16 ods. 1) a aby každá osoba, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že sa páchajú tieto trestné činy, tieto skutočnosti oznámila (článok 16 ods. 2).
V súvislosti s článkom 16 ods. 1 sa v právnych predpisoch HR, MT, PT, SI a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Gibraltár) ustanovuje všeobecná povinnosť oznamovať trestné činy. Právne predpisy väčšiny členských štátov však obsahujú osobitné ustanovenie o oznamovaní trestných činov na účely ochrany detí (AT, BG, CY, CZ, DE, EE, EL, ES, FI, HU, IT, LT, LV, NL, RO a SE). Okrem toho BG, CY, CZ, DE, EL, FI, HU, IT, LV, RO, SE, a SK stanovujú osobitnú povinnosť pre osoby vykonávajúce určité povolanie (napríklad učitelia, lekári, psychológovia, zdravotné sestry) týkajúcu sa oznamovania príslušným orgánom.
Niektoré členské štáty (AT, BE, BG, EL, FI, HR, HU, IT, LU, PL a SI) transponovali článok 16 ods. 2 prostredníctvom všeobecného ustanovenia ukladajúceho povinnosť alebo podporujúceho oznamovať trestné činy a/alebo pomáhať osobám v núdzi. Ostatné členské štáty (BG, CY, CZ, EE, ES, FR, HR, LT, LV, NL, PT, RO, SE a SK) ho transponovali prostredníctvom konkrétnejšieho právneho ustanovenia ukladajúceho povinnosť oznamovať trestné činy páchané na deťoch. UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) používa nelegislatívne opatrenia.
Ľudia sú povzbudzovaní k tomu, aby oznamovali zneužívanie, najmä prostredníctvom liniek pomoci/horúcich liniek, akými sú napríklad Child Focus (telefónne číslo 116000) v BE alebo Child Line (116111) v LT.
2.1.15.Súdna právomoc a koordinácia trestného stíhania (článok 17)
V článku 17 sa ustanovujú pravidlá o určení súdnej právomoci členskými štátmi vo vzťahu k trestným činom uvedeným v smernici.
Článok 17 ods. 1 sa vzťahuje na súdnu právomoc, ak bol trestný čin spáchaný úplne alebo čiastočne na území členského štátu, alebo páchateľ je jeho štátnym príslušníkom. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade CY, IE, LV, NL, SI, PT a UK (Gibraltár) neboli informácie presvedčivé.
Podľa článku 17 ods. 2 má členský štát možnosť rozšíriť právomoc na trestné činy spáchané mimo jeho územia. Napríklad, ak bol trestný čin spáchaný na jednom z jeho štátnych príslušníkov alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území [článok 17 ods. 2 písm. a)], ak sa trestný čin spáchal v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území [článok 17 ods. 2 písm. b)] alebo ak má páchateľ obvyklý pobyt na jeho území [článok 17 ods. 2 písm. c)]. Väčšina členských štátov sa rozhodla uplatňovať možnosti stanovené v článku 17 ods. 2 písm. a) (AT, BE, BG, CZ, EE, EL, ES, FI, FR, HR, HU, IT, MT, NL, PL, PT, RO, SI a SK) a v článku 17 ods. 2 písm. c) (AT, BE, ES, FI, FR, HR, IE, LT, LU, LV, MT, NL, PT, RO, SE a SK), zatiaľ čo menej z nich sa rozhodlo uplatňovať možnosti podľa článku 17 ods. 2 písm. b) (CY, CZ, ES, HR, IT, LV, MT, PL, PT, RO a SI).
V článku 17 ods. 3 sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby sa ich súdna právomoc uplatňovala aj na situácie, v ktorých je trestný čin spáchaný pomocou informačných a komunikačných technológií, ku ktorým bol vykonaný prístup z ich územia, a to bez ohľadu na to, či sa tieto technológie nachádzajú, alebo nenachádzajú na ich území. Zatiaľ čo CY, EL, MT a PT majú osobitné ustanovenie, ktoré sa pridržiava znenia smernice a týka sa priamo trestných činov spáchaných prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, AT, BE, BG, DE, EE, ES, FI, FR, HR, HU, IE, IT, LT, RO, SI, SK a UK používajú všeobecné ustanovenie ustanovujúce súdnu právomoc v súvislosti s trestnými činmi spáchanými na ich území.
V článku 17 ods. 4 sa zakazuje ustanovenie požiadavky obojstrannej trestnosti pre stíhanie trestných činov spáchaných mimo územia príslušného členského štátu, keď je páchateľ jeho štátnym príslušníkom. BG, CZ, HU, IT, LV, MT, SK a UK (Anglicko/Wales a Severné Írsko) nestanovujú požiadavku obojstrannej trestnosti pri určovaní svojej súdnej právomoci v súvislosti s trestným činom. Aj keď AT, BE, DE, EE, EL, ES, FI, FR, HR, LT, LU, NL a SE majú ustanovenie o obojstrannej trestnosti, stanovujú konkrétne výnimky pre všetky trestné činy uvedené v článku 17 ods. 4.
Podľa článku 17 ods. 5 členské štáty zabezpečia, aby ich súdna právomoc nepodliehala podmienke, že trestné stíhanie sa môže začať iba na základe oznámenia obete na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na základe oznámenia štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade LU a SI neboli poskytnuté informácie presvedčivé.
2.2.Pomoc obetiam a ich ochrana (články 18 až 20)
2.2.1.Všeobecné ustanovenia o opatreniach na pomoc, podporu a ochranu detských obetí (článok 18)
V článku 18 sa stanovujú všeobecné ustanovenia o opatreniach na pomoc, podporu a ochranu detských obetí:
Podľa článku 18 ods. 1 sa detským obetiam poskytne pomoc, podpora a ochrana, pričom sa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. Informácie, ktoré poskytli BE, DE, LV a SI, neboli presvedčivé.
Podľa článku 18 ods. 2 sú členské štáty povinné prijať potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa dieťaťu poskytla pomoc a podpora hneď, ako príslušné orgány získajú odôvodnenú indíciu, že dieťa mohlo byť obeťou. Približne polovica členských štátov zaviedla opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade AT, BE, BG, DE, EL, ES, FR, IT, LU, NL, PL, SI a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) neboli informácie presvedčivé.
V článku 18 ods. 3 sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby v situáciách, keď je vek osoby neistý a existujú dôvody domnievať sa, že táto osoba je dieťaťom, sa takáto osoba pokladala za dieťa a aby jej bola bezodkladne poskytnutá pomoc, podpora a ochrana. Zatiaľ čo znenie právnych predpisov BG, CY, EL a LT, ktorými sa transponuje toto ustanovenie, je veľmi podobné zneniu smernice, právne predpisy v EE, ES, HR, LV, MT, PT, RO a UK (Anglicko/Wales a Gibraltár) obsahujú všeobecnú domnienku neplnoletosti v prospech obete, až kým sa nedokáže opak. V prípade AT, BE, CZ, DE, FI, FR, HU, IE, IT, LU, PL, SE, SI, SK a UK (Škótsko) neboli informácie presvedčivé.
2.2.2.Pomoc a podpora obetiam (článok 19)
V článku 19 sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o opatreniach na pomoc, podporu a ochranu detských obetí a ich rodín.
Podľa článku 19 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby sa pomoc a podpora obetiam poskytovala pred trestným konaním, počas neho a primerane dlhý čas aj po jeho skončení, najmä aby sa zabezpečila ochrana detí, ktoré informujú o prípadoch zneužívania v prostredí rodiny. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. Informácie, ktoré poskytli DE, HU, IE, IT, LV, PL, RO, SI a SK, neboli presvedčivé.
V článku 19 ods. 2 sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby pomoc a podpora detským obetiam nebola podmienená ich ochotou spolupracovať na vyšetrovaní trestného činu, trestnom stíhaní alebo súdnom konaní. Zatiaľ čo v právnych predpisoch CY, EL, MT a UK (Anglicko/Wales a Gibraltár) sa používa znenie, ktoré je veľmi podobné tomu v smernici, väčšina členských štátov [AT, BE, BG, CZ, EE, ES, FI, FR, HR, HU, IE, IT, LT, LU, LV, NL, PL, PT, RO, SE, SK a UK (Severné Írsko a Škótsko)] použila rôzne ustanovenia o pomoci a podpore. Informácie, ktoré poskytli DE a SI, neboli presvedčivé.
Podľa článku 19 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby sa podpora a pomoc detským obetiam poskytovali na základe individuálneho posúdenia osobitných okolností každej jednotlivej obete pri riadnom zohľadnení jej názorov, potrieb a obáv. Väčšina členských štátov zaviedla opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie 5 . Informácie, ktoré poskytli DE, EL, IT, LT, LU, LV, NL, PL, SI a UK (Škótsko), neboli presvedčivé.
Podľa článku 19 ods. 4 sa detské obete sexuálnych trestných činov považujú za obzvlášť zraniteľné obete podľa rámcového rozhodnutia 2001/220/SVV, ktoré bolo od roku 2012 nahradené smernicou o právach obetí 6 . Väčšina členských štátov zaviedla opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. Informácie, ktoré poskytli DE, EL, IE, IT, SI a UK (Škótsko), neboli presvedčivé.
Uznanie detí za zvlášť zraniteľné obete je stanovené prostredníctvom osobitných opatrení týkajúcich sa pomoci a ochrany [s výnimkou UK (Gibraltár)], ktoré ho transponovalo doslovne. Týmito opatreniami sa zabezpečuje, aby mali detské obete právo svedčiť spôsobom, ktorý ich chráni pred vypovedaním na verejnom súdnom konaní, a aby boli s nimi v kontakte len osoby, ktoré na tento účel absolvovali osobitnú odbornú prípravu.
V článku 19 ods. 5 sa vyžaduje, aby členské štáty podľa potreby a podľa možnosti poskytli pomoc a podporu rodine detskej obete, ak sa táto rodina nachádza na ich území. AT, BE, BG, CY, EE, FI, HR, IE, LT, MT, NL, PT, SK a UK prijali opatrenia na transpozíciu tohto ustanovenia, zatiaľ čo v prípade ostatných členských štátov neboli poskytnuté informácie presvedčivé.
2.2.3.Ochrana detských obetí počas vyšetrovania a trestného konania (článok 20)
V článku 20 sa ustanovujú požiadavky pre členské štáty, ktoré sa týkajú ochrany obetí počas vyšetrovania a trestného konania.
Väčšina členských štátov [BG, CY, CZ, DE, EE, EL, ES, FR, FI, HR, HU, IE, IT, LT, LU, LV, MT, NL, PL, PT, RO, SE, SI, SK a UK (Gibraltár)] prijala opatrenia na zabezpečenie toho, aby na účely vyšetrovania a trestného konania príslušné orgány vymenovali osobitného zástupcu pre detskú obeť v súlade s článkom 20 ods. 1. Informácie, ktoré poskytli AT, BE a UK (Severné Írsko, Škótsko a Anglicko/Wales), neboli presvedčivé.
Podľa článku 20 ods. 2 členské štáty zabezpečia, aby mali detské obete prístup k právnemu poradenstvu a k právnemu zastupovaniu, ktoré musí byť bezplatné v prípade, že obeť nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Väčšina členských štátov zaviedla právne predpisy, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. V prípade AT, CZ, DE, EE, IE, LT, PL, RO a UK (Anglicko/Wales, Škótsko a Severné Írsko), neboli poskytnuté informácie presvedčivé.
V článku 20 ods. 3 sa opisuje súbor požiadaviek, na ktoré sa má prihliadať pri vedení vyšetrovaní trestných činov zahŕňajúcich detské obete, a najmä počas vypočúvaní. Zatiaľ čo EL, HR, LT, MT, PT, RO, SE a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Gibraltár) zaviedli opatrenia potrebné na transpozíciu článku 20 ods. 3, informácie, ktoré poskytli ostatné členské štáty, neboli presvedčivé.
Väčšina členských štátov prijala opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli z vypočúvaní detskej obete alebo svedka v detskom veku vyhotovené audiovizuálne nahrávky a aby mohli byť použité ako dôkaz v trestných konaniach pred súdom v súlade s článkom 20 ods. 4. Informácie, ktoré poskytli AT, FI, IE, MT a PL, neboli presvedčivé.
V článku 20 ods. 5 sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pri trestnom konaní pred súdom bolo možné nariadiť, že súdne pojednávanie bude neverejné alebo bez prítomnosti dieťaťa. Väčšina členských štátov transponovala tento článok, zatiaľ čo informácie, ktoré poskytli BE, FI, PL a UK (Škótsko), neboli presvedčivé.
V súlade s článkom 20 ods. 6 väčšina členských štátov prijala opatrenia na ochranu súkromia, totožnosti a zobrazenia detských obetí, ako aj na zabránenie verejnému rozširovaniu akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli viesť k ich identifikácii. Informácie, ktoré poskytli BE, DE, PL, PT a SI, neboli presvedčivé.
2.3.Prevencia (článok 10 a články 21 až 25)
2.3.1.Zákaz vykonávania určitých aktivít z dôvodu odsúdenia za trestné činy (článok 10)
Článok 10 sa týka predchádzania trestným činom na deťoch prostredníctvom zákazu vykonávania určitých aktivít z dôvodu odsúdenia za trestné činy.
V článku 10 ods. 1 sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie sexuálnych trestných činov na dieťati, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Niektoré členské štáty (BE, BG, EL, ES, LT, PT a RO) sa rozhodli pre dočasný zákaz vykonávania určitých aktivít, zatiaľ čo LU a SK sa rozhodli pre trvalý zákaz vykonávania určitých aktivít. V DE, FR, HR, HU, IE, MT a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) je možný dočasný aj trvalý zákaz vykonávania určitých aktivít. Na druhej strane, z právnych predpisov CY, EE, FI, LV a NL nie je zrejmé, či je takýto zákaz vykonávania určitých aktivít trvalý alebo dočasný. SE transponuje tento článok skôr prostredníctvom systematických previerok v prípade práce zahŕňajúcej kontakt s deťmi než prostredníctvom osobitného ustanovenia o zákaze vykonávania určitých aktivít.
Informácie, ktoré poskytli AT, CZ, IT, PL, SI a UK (Gibraltár), neboli presvedčivé.
Podľa článku 10 ods. 2 členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity oprávnení požiadať o informácie o existencii odsúdení za trestné činy alebo o existencii zákazov vykonávania určitých aktivít. Väčšina členských štátov transponovala toto ustanovenie. Informácie je možné získať napríklad tak, že sa bude od osoby vyžadovať predloženie záznamu vedeného v registri trestov (BE, ES, FI, HR, HU, IE, IT, LU, MT, NL, PT, RO, SE, SK a UK), záznamu vedeného v registri odsúdení (LT), záznamu vedeného v registri trestov (LV), záznamu vedeného v registri dobrého správania (DE), policajného záznamu (CY), záznamu obsahujúceho údaje o trestoch za trestné činy (EE) alebo záznamu vedeného v automatizovanom vnútroštátnom zozname páchateľov trestných činov sexuálnej povahy alebo násilných trestných činov (FR).
Pokiaľ ide o článok 10 ods. 3, väčšina členských štátov transponovala požiadavku zasielať informácie o odsúdeniach za trestné činy a o zákazoch vykonávania určitej činnosti v súlade s postupmi stanovenými v rámcovom rozhodnutí 2009/315/SVV o výmene informácií z registra trestov 7 . Zdá sa však, že niekoľko členských štátov stále nezabezpečilo, aby sa informácie zasielali v prípade, ak iné členské štáty žiadajú o informácie o predchádzajúcich odsúdeniach za trestné činy. V niektorých prípadoch neukladajú zákonnú povinnosť zasielať uvedené informácie (BE, CZ, IE, LV, MT a SE). V iných prípadoch idú nad rámec požiadavky smernice, že príslušná osoba (štátny príslušník členského štátu A) musí súhlasiť s vydaním trestného osvedčenia krajinou, kde má v úmysle pracovať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť (členský štát B), tým, že sa osobitne vyžaduje dodatočný súhlas príslušnej osoby so zaslaním informácií o odsúdení z členského štátu A do členského štátu B [FI, LU a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko)].
2.3.2.Opatrenia proti propagácii príležitostí na zneužívanie a sexuálnej turistiky zameranej na deti (článok 21)
V článku 21 sa stanovuje prijatie preventívnych/prohibitívnych opatrení zameraných proti propagácii príležitostí na zneužívanie a sexuálnej turistiky zameranej na deti.
Článok 21 písm. a) sa týka zákazu/prevencie šírenia materiálu propagujúceho príležitosť spáchať sexuálne trestné činy páchané na deťoch. Zatiaľ čo AT, BE, CY, EE, EL, IT, LV, MT a SK zaviedli trestný čin, na základe ktorého sa trestá propagácia uvedená v článku 21 písm. a), DE, FI, FR, LV, PL, PT a RO transponovali toto ustanovenie smernice prostredníctvom trestného činu verejného podnecovania.
Článok 21 písm. b) sa týka zákazu/prevencie organizácie ciest pre iné osoby s cieľom spáchať trestný čin. Väčšina členských štátov zaviedla rôzne opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. Napríklad AT, BG a FI kriminalizujú takéto konanie prostredníctvom ustanovení vzťahujúcich sa na napomáhateľov/navádzačov a praktických opatrení, zatiaľ v CZ, LT a SK sa takéto konanie trestá výlučne prostredníctvom ustanovenia vzťahujúceho sa na účastníkov, aj keď nebol spáchaný hlavný trestný čin. CY, EL, IT a MT prijali osobitný trestný čin, na základe ktorého sa ukladajú sankcie za organizáciu ciest pre tretie strany s cieľom spáchať trestné činy namierené proti deťom.
2.3.3.Preventívne intervenčné programy alebo opatrenia (článok 22)
V článku 22 sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby osoby, ktoré sa obávajú, že by mohli spáchať trestný čin, mohli mať prístup k účinným intervenčným programom alebo opatreniam, na základe ktorých možno posúdiť riziko možného spáchania takéhoto trestného činu a predísť jeho spáchaniu. AT, BG, DE, FI, NL, SK a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) zaviedli opatrenia na transpozíciu tohto ustanovenia, zatiaľ čo informácie poskytnuté ostatnými členskými štátmi neboli presvedčivé.
2.3.4.Prevencia (článok 23)
V článku 23 sa vyžaduje, aby členské štáty prijali primerané opatrenia na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí.
Článok 23 ods. 1 sa týka opatrení zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu. Zatiaľ čo CY, EL, ES, a LT transponovali tento článok prostredníctvom osobitných legislatívnych ustanovení, BG, CZ a PT použili iné opatrenia, napríklad národné akčné plány/stratégie. NL, PL, RO, SE a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko) použili všeobecné legislatívne opatrenia v spojení s kampaňami a projektmi.
Článok 23 ods. 2 sa týka informačných a osvetových kampaní realizovaných podľa možnosti v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti. Toto ustanovenie transponovali všetky členské štáty, napríklad prostredníctvom vzdelávacích programov (AT, BE, CY, FR, LU, LV, MT, PT, SK a UK (Anglicko/Wales a Severné Írsko)).
Článok 23 ods. 3 sa týka pravidelnej odbornej prípravy úradníkov, ktorí môžu prichádzať do kontaktu s detskými obeťami. Väčšina členských štátov zaviedla opatrenia, ktorými sa transponuje toto ustanovenie. Informácie od EL, HU, IE, IT a UK (Škótsko) neboli presvedčivé.
2.3.5.Dobrovoľné intervenčné programy alebo opatrenia počas trestného konania alebo po ňom (článok 24)
V článku 24 sa upravuje ustanovenie o intervenčných programoch alebo opatreniach počas trestného konania alebo po ňom.
V článku 24 ods. 1 sa od členských štátov vyžaduje, aby po celý čas trvania trestného konania a vo väzení aj mimo neho zabezpečili dostupnosť účinných intervenčných programov alebo opatrení s cieľom predísť riziku opakovaného páchania trestných činov a minimalizovať toto riziko. Zatiaľ čo niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na transpozíciu tohto ustanovenia, informácie, ktoré poskytli AT, CY, CZ, DE, ES, FI, FR, HU, IE, IT, LU, LV, PL, PT, RO, SE, SI, SK a UK (Severné Írsko, Škótsko a Gibraltár), neboli presvedčivé.
V článku 24 ods. 2 sa vyžaduje, aby intervenčné programy alebo opatrenia zodpovedali osobitným vývojovým potrebám detí, ktoré spáchali trestné činy sexuálnej povahy. Členské štáty transponovali toto ustanovenie prostredníctvom rôznych prostriedkov, napríklad právnych predpisov (BG, HR a RO), kombinácie právnych predpisov a iných opatrení (HU, LT a MT) alebo iných opatrení [FI, NL a UK (Anglicko/Wales, Severné Írsko a Škótsko)].
V článku 24 ods. 3 sa vyžaduje, aby k intervenčným programom alebo opatreniam mali prístup osoby, proti ktorým sa vedie trestné konanie [článok 24 ods. 3 písm. a)], a odsúdené osoby [článok 24 ods. 3 písm. b)]. CY, EL, MT, NL, RO a UK prijali opatrenia na transpozíciu článku 24 ods. 3 písm. a) a BG, CY, DE, EL, ES, FI, HR, IT, LT, MT, NL, RO a UK prijali opatrenia na transpozíciu článku 24 ods. 3 písm. b). Informácie, ktoré poskytli zostávajúce členské štáty, neboli presvedčivé.
Podľa článku 24 ods. 4 členské štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré môžu mať prístup k intervenčným programom alebo opatreniam, boli podrobené posúdeniu nebezpečenstva, ktoré predstavujú, a rizika recidívy s cieľom identifikovať vhodný program alebo opatrenie. AT, EL, HR, LT, MT, RO a SE prijali opatrenia na transpozíciu tohto ustanovenia, zatiaľ čo informácie, ktoré poskytli zostávajúce členské štáty, neboli presvedčivé.
V článku 24 ods. 5 sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby osoby, ktoré môžu mať prístup k intervenčným programom alebo opatreniam, boli úplne oboznámené s dôvodmi návrhu [článok 24 ods. 5 písm. a)], aby súhlasili s účasťou a boli v plnej miere oboznámené so situáciou ([článok 24 ods. 5 písm. b)] a aby mohli účasť odmietnuť, a ak ide o odsúdené osoby, aby boli informované o možných následkoch tohto odmietnutia [článok 24 ods. 5 písm. c)]. AT, BG, CY, EE, FI, LT, MT a UK (Gibraltár) prijali opatrenia na transpozíciu článku 24 ods. 5 písm. a) a b) a CY, EE, FI, FR, LT, MT a UK (Gibraltár) na transpozíciu článku 24 ods. 5 písm. c). Informácie, ktoré poskytli ostatné členské štáty, neboli presvedčivé.
2.3.6.Opatrenia proti webovým stránkam obsahujúcim alebo šíriacim detskú pornografiu (článok 25)
Pozri osobitnú samostatnú správu o transpozícii tohto článku 8 .
3.ZÁVER A ĎALŠIE KROKY
Smernica je komplexným legislatívnym rámcom, ktorý viedol k značnému pokroku v členských štátoch zmenou trestných zákonníkov, trestných poriadkov a sektorových právnych predpisov, zosúladením postupov, stanovením alebo zlepšením systémov spolupráce a zlepšením koordinácie vnútroštátnych aktérov. Komisia oceňuje veľké úsilie členských štátov o transpozíciu smernice.
Stále však existuje značný priestor na využitie plného potenciálu smernice prostredníctvom úplného vykonávania všetkých jej ustanovení členskými štátmi.
Doterajšia analýza naznačuje, že niektoré z hlavných výziev pre členské štáty by mohli súvisieť s preventívnymi a intervenčnými programami pre páchateľov (články 22, 23 a 24), trestným právom hmotným (články 3, 4 a 5) a opatreniami na pomoc, podporu a ochranu detských obetí (články 18, 19 a 20).
Zdá sa, že k menej problematickým ustanoveniam patria ustanovenia týkajúce sa podnecovania, napomáhania a navádzania a pokusu o trestný čin (článok 7), sexuálnych aktivít vykonávaných so súhlasom (článok 8), zadržania a konfiškácie (článok 11) a zodpovednosti právnických osôb a sankcií voči právnickým osobám (články 12 a 13).
Vzhľadom na komplexnú povahu smernice sa Komisia zameria na zabezpečenie toho, aby bola transpozícia dokončená v celej EÚ a aby boli ustanovenia vykonané správne. Z toho dôvodu Komisia v súčasnosti neplánuje navrhnúť zmeny smernice ani žiadne doplňujúce právne predpisy. Komisia sa namiesto toho zameria na zabezpečenie toho, aby mali deti v celom rozsahu prospech z pridanej hodnoty smernice, a to prostredníctvom jej úplnej transpozície a vykonávania členskými štátmi.
Komisia bude naďalej poskytovať členským štátom podporu s cieľom zabezpečiť uspokojivú úroveň transpozície a vykonávania. To zahŕňa monitorovanie toho, či sú vnútroštátne opatrenia v súlade so zodpovedajúcimi ustanoveniami smernice. Komisia v prípade potreby využije svoju právomoc presadzovania podľa zmlúv prostredníctvom postupov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti. Bude podporovať vykonávanie smernice aj tým, že umožní vývoj a výmenu najlepších postupov v konkrétnych oblastiach, ako sú preventívne a intervenčné programy pre páchateľov.
Európsky informačný systém registrov trestov, upravený v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi a v rozhodnutí Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Viac informácií o systéme ECRIS je k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/justice/criminal/european-e-justice/ecris/index_en.htm.
Odteraz sa pojem „členské štáty“ alebo „všetky členské štáty“ vzťahuje na členské štáty, ktoré sú viazané smernicou (t. j. všetky členské štáty EÚ okrem Dánska). V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska sa Dánsko nezúčastnilo na prijatí smernice ani nepodlieha jej uplatňovaniu. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV SVV je však pre Dánsko naďalej uplatniteľné a záväzné. V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska sa oba členské štáty zúčastnili na prijatí smernice a sú ňou viazané.
V súlade s článkom 28 ods. 2 smernice je vykonávanie článku 25 o opatreniach proti webovým sídlam obsahujúcim alebo šíriacim detskú pornografiu posúdené v samostatnej správe [COM(2016) 872] uverejnenej spoločne s touto správou.