EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 11. 2016
COM(2016) 860 final
OZNÁMENIE KOMISIE
Čistá energia pre všetkých Európanov
1.Úvod
Energetická únia je jednou z desiatich priorít Junckerovej Komisie. S cieľom modernizovať hospodárstvo EÚ úzko spolupracuje s inými hlavnými iniciatívami, ako sú jednotný digitálny trh, únia kapitálových trhov a Investičný plán pre Európu, pri zabezpečovaní zamestnanosti, rastu a investícií pre Európu.
Tento balík predstavuje príležitosť na urýchlenie tak prechodu na čistú energiu, ako aj rastu a tvorby pracovných miest. Mobilizáciou verejných a súkromných investícií, ktorá by mohla od roku 2021 každý rok priniesť dodatočné finančné prostriedky až do výšky 177 miliárd EUR, by sa týmto balíkom mohol v budúcom desaťročí vyprodukovať až 1 % nárast HDP a vytvoriť 900 000 nových pracovných miest. Bude to tiež znamenať, že v roku 2030 bude uhlíková náročnosť hospodárstva EÚ v priemere o 43 % nižšia než teraz, pričom elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie bude predstavovať asi polovicu mixu zdrojov na výrobu elektriny v EÚ.
Obrázok 1: Modernizácia hospodárstva – úloha energetickej únie a opatrení v oblasti klímy
Parížska dohoda je prvou svojho druhu a bez prispenia Európskej únie by nevznikla. Dnes pokračujeme v nastúpenom smere a znovu sme dokázali, že Európska únia spoločne prináša reálne výsledky. – Jean-Claude Juncker o ratifikácii parížskej dohody Európskou úniou 4. októbra 2016.
Energetika je dôležitým odvetvím európskeho hospodárstva: ceny energií ovplyvňujú konkurencieschopnosť celého hospodárstva a predstavujú v priemere 6 % ročných výdavkov domácností. Zamestnáva takmer 2,2 milióna ľudí vo vyše 90 000 podnikoch v celej Európe, čo predstavuje 2 % celkovej pridanej hodnoty. Závisí od nej prosperujúci spracovateľský priemysel, ktorý dodáva potrebné zariadenia a služby nielen v rámci Európy, ale aj celého sveta. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako aj výrobkov a služieb energetickej efektívnosti, viedol v celej Európe k zakladaniu nových podnikov, ktoré poskytujú Európanom nové zdroje pracovných miest a rastu. Vplyvy energetickej únie na zamestnanosť vysoko presahujú rámec priemyslu zásobovania energiou. Napríklad v odvetviach obnoviteľných zdrojov energie je priamo alebo nepriamo zamestnaných viac než 1 milión pracovníkov a v odvetví energetickej efektívnosti okolo 1 milión pracovníkov.
Energetická únia je hlavným prostriedkom a príspevkom EÚ ku globálnemu a komplexnému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V decembri minulého roku EÚ sprostredkovala Parížsku dohodu a vďaka rýchlej ratifikácii Európskou úniou táto prvá celosvetová dohoda o zmiernení zmeny klímy nadobudla platnosť už o necelý rok neskôr 4. novembra 2016. V Parížskej dohode sa stanovuje jasný a ambiciózny smer prechodu na investície do nízkouhlíkových inovácií. Prioritou je teraz plnenie ambicióznych parížskych záväzkov EÚ v oblasti zmeny klímy, ktoré vo veľkej miere závisí od úspešného prechodu na čistý energetický systém, keďže dve tretiny emisií skleníkových plynov pochádzajú z výroby a používania energie.
Rovnako je dôležité zaistiť, aby prechod na čistý energetický systém bol prínosom pre všetkých Európanov. Všetci spotrebitelia, vrátane zraniteľných odberateľov a spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou, by sa mali cítiť zaangažovaní a využívať hmatateľné výhody prístupu k bezpečnejšej, čistejšej a konkurencieschopnejšej energii, čo sú kľúčové ciele energetickej únie. Komisia už predstavila rámcovú stratégiu energetickej únie, návrhy opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, systém EÚ na obchodovanie s emisiami, príslušné pravidlá spoločného úsilia o znižovanie emisií skleníkových plynov a ich záchytov z využívania pôdy a z lesného hospodárstva, ako aj stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu.
Ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2017, Komisia dnes predkladá regulačné návrhy a uľahčujúce opatrenia, ktorých cieľom je modernizovať hospodárstvo a posilniť investície do odvetví, ktoré súvisia s čistou energiou.
Regulačné návrhy a uľahčujúce opatrenia predložené v balíku sú zamerané na urýchlenie, transformovanie a konsolidovanie prechodu hospodárstva EÚ na čistú energiu, v dôsledku čoho sa vytvoria pracovné miesta a podporí rast v nových hospodárskych odvetviach a obchodných modeloch.
Legislatívne návrhy sa týkajú energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, koncepcie trhu s elektrickou energiou, bezpečnosti dodávok a pravidiel riadenia energetickej únie.
Predložený balík má tri hlavné ciele:
energetická efektívnosť ako priorita;
dosiahnutie celosvetového prvenstva v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie;
zabezpečenie spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov.
Uľahčujúce opatrenia zahŕňajú iniciatívy na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na obnovu európskych budov, ako aj opatrenia s cieľom: povzbudiť verejné a súkromné investície a čo najviac využiť dostupné rozpočtové zdroje EÚ; podporiť iniciatívy priemyslu na zvýšenie konkurencieschopnosti; zmierniť spoločenský vplyv prechodu na čistú energiu; zapojiť viacerých aktérov vrátane orgánov členských štátov, samosprávnych a mestských orgánov na jednej strane a podnikov, sociálnych partnerov a investorov na druhej strane; a maximálne využiť európske prvenstvo v oblasti technológií a služieb súvisiacich s čistou energiou s cieľom pomôcť tretím krajinám dosiahnuť ich politické ciele.
Na tento balík sa treba pozerať v súvislosti s EÚ smerujúcou k inteligentnejšej a čistejšej energii pre všetkých s cieľom naplniť Parížsku dohodu, podporiť hospodársky rast, podnietiť investície a vedúce postavenie v oblasti technológií, vytvárať nové pracovné príležitosti a zlepšiť životné podmienky občanov.
Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 sú potrebné každý rok investície vo výške asi 379 miliárd EUR v období rokov 2020 – 2030: prevažne do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a infraštruktúry. Spoločnosti EÚ by mali byť v popredí záujmu týchto investícií. V tejto súvislosti veľa závisí od schopnosti spoločností EÚ inovovať. S 27 miliardami EUR ročne určenými na verejný a súkromný výskum, vývoj a inovácie v oblastiach záujmu energetickej únie má EÚ dobré predpoklady na to, aby premenila tento prechod na konkrétnu príležitosť pre priemysel a hospodárstvo.
Vďaka politikám, ktoré Komisia dnes navrhuje, by mohla vzrásť priemyselná výroba v odvetví stavebníctva o 5 %, v odvetví strojárstva o 3,8 % a v odvetví železiarstva a oceliarstva o 3,5 %, čo sa premietne do ďalších 700 000 pracovných miest v stavebníctve, 230 000 miest v strojárstve a 27 000 miest v železiarstve a oceliarstve.
2.Energetická efektívnosť ako priorita
Energetická efektívnosť je najvšeobecnejšie dostupným zdrojom energie. Označenie energetickej efektívnosti za prioritu vyjadruje skutočnosť, že najlacnejším a najčistejším zdrojom energie je energia, ktorú netreba vyrobiť ani použiť. To znamená zabezpečenie, aby sa na energetickú efektívnosť prihliadalo v celom energetickom systéme, t. j. aby sa aktívne riadil dopyt v prospech optimalizácie spotreby energie, znižovali náklady pre spotrebiteľov a závislosť od dovozu, a zároveň aby sa na investície do infraštruktúry energetickej efektívnosti nazeralo ako na nákladovo efektívnu metódu prechodu k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu. Umožní to vyradiť z trhu nadbytočnú výrobnú kapacitu s končiacou životnosťou, najmä výrobu energie z fosílnych palív.
Komisia preskúmala cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s požiadavkou Európskej rady z októbra 2014 a domnieva sa, že EÚ by sa mala zaviazať k dosiahnutiu cieľovej hodnoty na úrovni EÚ vo výške 30 % do roku 2030. V porovnaní s cieľovou hodnotou zvýšenia energetickej efektívnosti aspoň o 27 % dohodnutou v roku 2014 sa očakáva, že toto zvýšenie sa prejaví v dodatočnom hrubom domácom produkte na úrovni 70 miliárd EUR a vo vytvorení ďalších 400 000 pracovných miest, ako aj v pokračujúcom znižovaní nákladov EÚ na dovoz fosílnych palív.Táto zvýšená cieľová hodnota pomôže splniť aj ciele EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 a v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Komisia navrhuje predĺžiť aj na obdobie po roku 2020 povinnosti úspory energie stanovené v smernici o energetickej efektívnosti, podľa ktorých sa od dodávateľov a distribútorov energie vyžaduje ročná úspora energie na úrovni 1,5 %. Prvé účinky tohto opatrenia sa prejavili v prilákaní súkromných investícií a podpore vzniku nových subjektov na trhu, ako sú poskytovatelia energetických služieb vrátane agregátorov, a preto by mali mať vplyv na tento vývoj aj po roku 2020. Nová koncepcia trhu s elektrickou energiou okrem toho vytvorí rovnaké podmienky pre účasť strany dopytu na trhu.
Budovy predstavujú 40 % celkovej spotreby energie a asi 75 % z nich je energeticky neefektívnych. Energetická efektívnosť budov trpí nedostatkom investícií a množstvom prekážok. Budovy sa síce podrobujú pravidelnej údržbe alebo sa renovujú, často sa však pritom zanedbávajú investície do úspor energie z dôvodu obmedzených finančných prostriedkov a uprednostňovania iných investícií, nedostatku dôveryhodných informácií, nedostatku kvalifikovaných pracovníkov alebo pochybností o možných prínosoch. Pri dnešnej miere obnovovania asi 1 % budov ročne by trvalo sto rokov, kým by sa fond budov zmodernizoval na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Budovy, v ktorých sa využíva čistá energia, znamenajú oveľa viac než úsporu energie: zvyšujú komfort bývania a kvalitu života, majú potenciál integrovať obnoviteľné zdroje energie, skladovanie energie, digitálne technológie a prepojiť budovy s dopravným systémom. Investície do fondu budov, v ktorých sa využíva čistá energia, môžu stimulovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Rozšírenie investovania do verejných budov, ako sú nemocnice, školy a úrady, závisí aj od dostupnosti súkromného financovania a ponuky inovačných mechanizmov zo strany súkromných spoločností poskytujúcich energetické služby, ako sú napríklad zmluvy o energetickej efektívnosti. Úspora energie môže mať priaznivý vplyv aj na verejné rozpočty, keďže ročne sa v takýchto verejných budovách minie na energie asi jedna miliarda EUR. Pravidlá pre investície verejného sektora a štatistické spracovanie obnovy majetku by však mali byť transparentné a zrozumiteľné, aby sa uľahčili investície do zvyšovania energetickej efektívnosti verejného majetku. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi analyzuje vplyv postupov účtovania vo verejnej správe na trh so zmluvami o energetickej efektívnosti a bude aktualizovať svoje usmernenie k štatistickému spracovaniu takýchto partnerstiev do konca jari 2017.
Zmenou smernice o energetickej hospodárnosti budov sa urýchli miera obnovy budov posilnením ustanovení o dlhodobých stratégiách obnovy budov s cieľom dekarbonizovať fond budov do polovice tohto storočia. Vďaka návrhu na zmenu sa tiež zlepší informovanosť realizátorov projektov a investorov sprísnením ustanovení o energetických certifikátoch, sprístupnením informácií o prevádzkovej spotrebe energie vo verejných budovách a prepojením miery verejnej podpory s úrovňou dosiahnutých úspor energie. V návrhu sa členské štáty vyzývajú, aby investície smerovali aj do oblasti energetickej chudoby, keďže energetická efektívnosť je jedným z najlepších spôsobov riešenia hlavných príčin energetickej chudoby.
Na podporu splnenia cieľov stratégie EÚ pre nízkoemisnú mobilitu a väčšieho využívania elektriny v doprave sa bude v smernici o energetickej hospodárnosti budov vyžadovať inštalácia elektrických nabíjacích staníc. V prípade existujúcich budov sa od roku 2025 bude toto ustanovenie uplatňovať len na komerčné budovy s viac ako 10 parkovacími miestami. V prípade nových budov alebo budov, ktoré sa podrobujú významnej obnove, sa toto ustanovenie bude uplatňovať na obytné budovy s viac ako 10 parkovacími miestami vo forme povinného zabezpečenia káblových rozvodov a na komerčné budovy s viac ako 10 parkovacími miestami vo forme povinnosti inštalovať nabíjacie stanice. Z rozsahu uplatňovania môžu byť vyňaté malé a stredné podniky a vzhľadom na to, že spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice o alternatívnych palivách, aj subjekty verejného sektora, pokiaľ sú ich nabíjacie stanice verejne prístupné. Na zvýšenie efektívnosti dopravy a podporu riešení digitálnej mobility tento balík obsahuje aj stratégiu EÚ pre zavádzanie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov.
V záujme ďalšieho urýchlenia obnovy budov a podpory prechodu na fond budov, v ktorých sa využíva čistá energia, Komisia začína iniciatívu pre európske budovy (príloha I), pričom jedným z jej prvkov je „inteligentné financovanie inteligentných budov“. Touto novou iniciatívou sa v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) a členskými štátmi môže uvoľniť do roku 2020 ďalších 10 miliárd EUR verejných a súkromných finančných prostriedkov na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie v budovách, pomôcť pripraviť rozsiahly zoznam bankami financovateľných projektov a vytvoriť platformu pre energetickú efektívnosť v každom členskom štáte. Táto iniciatíva je zameraná aj na budovanie dôvery na trhu s budovami, v ktorých sa využíva čistá energia, a to sprístupňovaním údajov o technickom a finančnom stave vyše 7 000 európskych priemyselných projektov a projektov energetickej efektívnosti budov investorom a iným zainteresovaným stranám, ako aj spoluprácou s finančným odvetvím na konsenzuálnom rámci upisovania investícií do budov, ktoré využívajú čistú energiu, aby sa umožnilo cielenejšie a štandardizované financovanie takýchto projektov na trhu. Prinesie to výrazné zlepšenia životných a pracovných podmienok, prínosy v oblasti klímy a úspor energie, ako aj zamestnanosť a investície. Iniciatíva pre európske budovy ponúka stimul pre európsky stavebný priemysel, ktorý čelí množstvu hospodárskych a spoločenských problémov. Energetická efektívnosť budov môže byť jednou z hybných síl modernizácie tohto odvetvia a jeho pracovnej sily.
Energeticky náročné priemyselné odvetvia (napr. oceliarsky a automobilový priemysel) budú musieť pokračovať v úsilí o zlepšovanie energetickej efektívnosti. Takéto investície sa obvykle vyplatia z hľadiska znížených nákladov na energiu. Nové odvetvia ako odvetvie obrany majú – doteraz nevyužitý – potenciál energetickej efektívnosti, a preto úspory nákladov budú mať priamy pozitívny vplyv na verejné rozpočty.
Ekodizajn a energetické označovanie budú naďalej hrať významnú rolu pri dosahovaní úspor energie a zdrojov pre spotrebiteľov a pri vytváraní obchodných príležitostí pre európsky priemysel. Komisia sa po dôkladnom zvážení rozhodla posilniť zameranie politiky na produkty s najvyšším potenciálom úspor, pokiaľ ide o energetiku a obehové hospodárstvo.
Komisia prijíma balík pozostávajúci z pracovného plánu v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019 s množstvom opatrení zameraných na konkrétne výrobky. V tomto pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu sú stanovené priority Komisie na nasledujúce tri roky vrátane preskúmania existujúcich opatrení zameraných na konkrétne výrobky s cieľom aktualizovať ich vzhľadom na vývoj nových technológií, ako aj potreby preskúmania možnej regulácie nových výrobkov s cieľom využiť ich nevyužitý potenciál. Všetky opatrenia určené v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu môžu v roku 2030 spolu priniesť celkove viac ako 600 TWh ročných úspor primárnej energie, ktoré sú porovnateľné s ročnou primárnou energetickou spotrebou stredne veľkého členského štátu. Týmto si Európa zabezpečí udržanie celosvetového prvenstva, pokiaľ ide o normy energetickej účinnosti výrobkov, čo bude naďalej prinášať hospodársky a environmentálny prospech spotrebiteľom a podnikom.
3.Dosiahnutie celosvetového prvenstva v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie
V odvetví obnoviteľných zdrojov energie je zamestnaných vyše 1 100 000 ľudí a Európa je stále svetovým lídrom vo využívaní veternej energie. 43 % všetkých veterných turbín nainštalovaných vo svete vyrobilo niekoľko veľkých európskych výrobcov. Zníženie nákladov na solárne a veterné technológie je výsledkom ambicióznych politík EÚ. Vďaka tomu sa stali obnoviteľné zdroje energie lacnejšie a dostupnejšie pre celý svet. Hoci Európa stratila vedúce postavenie vo výrobe modulov solárnych panelov v prospech dovozu, väčšina pridanej hodnoty inštalácie solárnych panelov (> 85 %) vzniká v Európe.
Najväčší zamestnávatelia v sektore obnoviteľných zdrojov energie v Európe sú v odvetví veternej energie, solárnej fotovoltiky a tuhej biomasy. V odvetví fotovoltiky však došlo k úbytku pracovných miest: zamestnanosť v tomto odvetví bola v roku 2014 mierne vyššia ako tretina z úrovne v roku 2011, a to z dôvodu úbytku výrobných kapacít v tomto odvetví. V odvetví veternej energie bola zamestnaná väčšina pracovníkov v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov v EÚ. V období rokov 2005 až 2013 sa obrat odvetvia veternej energie v Európe zvýšil osemnásobne, pričom jeho výnosy v EÚ dosiahli odhadom 48 miliárd EUR. V rovnakom období sa zamestnanosť v odvetví veternej energie v EÚ zvýšila od roku 2005 do roku 2013 päťnásobne, pričom celkový počet zamestnancov súvisiaci s týmto odvetvím v EÚ dosiahol 320 000 v roku 2014. Komisia sa zapojí aj do iniciatív pod vedením priemyslu, ktoré sú zamerané na podporu úlohy celosvetového líderstva EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie a čistých technológií vo všeobecnosti.
Európska rada stanovila cieľ, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebovanej energii v EÚ v roku 2030 predstavoval najmenej 27 %. Tento minimálny cieľ je záväzný na úrovni EÚ, nepremietne sa však do záväzných cieľov členských štátov. Členské štáty sa namiesto toho zaviažu prispieť prostredníctvom integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, ktoré tvoria súčasť návrhu riadiaceho mechanizmu na spoločné dosiahnutie cieľa EÚ. Tlak okolia vyplývajúci z regionálnych konzultácií o plánoch a možnosť Komisie predkladať odporúčania spolu s celkovým politickým rámcom stanoveným inými právnymi predpismi v tomto balíku by mali povzbudiť členské štáty k tomu, aby sa zaviazali k najvyšším cieľom bez možnosti akéhokoľvek zneužívania situácie. Ak Komisia zistí nedostatky na úrovni cieľov, ako aj pri ich dosahovaní, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť, môže prijať potrebné opatrenia na zabránenie akýmkoľvek takýmto nedostatkom a na ich odstránenie. V budúcnosti sa cieľová úroveň preskúma v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ.
Rast v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mal byť stimulovaný najinovatívnejšími technológiami, ktoré prinášajú podstatné úspory skleníkových plynov. Podľa prognóz dosiahne hodnota svetových trhov s riešeniami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s dlhodobými cieľmi dekarbonizácie približne 6 800 miliárd EUR v období rokov 2014 až 2035, s vysokým potenciálom rastu najmä mimo Európy. V posledných rokoch predstavovali investície do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vyše 85 % investícií do výrobných zariadení, z ktorých väčšina je na nižších úrovniach napätia, predovšetkým na úrovni distribučných sústav. Cieľom nových návrhov je ďalej posilniť tento trend, napríklad odstránením prekážok pre vlastnú výrobu.
Smernicou o obnoviteľných zdrojov energie spolu s návrhmi novej koncepcie trhu s elektrickou energiou sa stanoví regulačný rámec, ktorý umožní rovnaké podmienky pre všetky technológie bez ohrozenia našich cieľov v oblasti klímy a energetiky. V prechode na čistý energetický systém bude hrať významnú rolu elektrická energia. Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny (najmä z variabilných zdrojov ako vietor a slnko) sa prudko zvýšil na 29 % a bude predstavovať asi polovicu mixu zdrojov na výrobu elektriny v EÚ. V záujme uľahčenia tohto vývoja, zvládnutia variability a zaistenia bezpečnosti dodávok elektriny sa musia prispôsobiť trhové pravidlá. Nový regulačný rámec preto zaistí, aby sa obnoviteľné zdroje energie mohli podieľať na trhu s elektrinou v plnom rozsahu, ale tiež aby ustanovenia týkajúce sa trhu nediskriminovali obnoviteľné zdroje energie.
Na lepšie absorbovanie rastúceho podielu – prevažne variabilných – obnoviteľných zdrojov energie sa musia veľkoobchodné trhy ďalej vyvíjať, a najmä poskytovať vhodné pravidlá, ktoré umožnia spotové obchodovanie s cieľom odzrkadliť potreby variabilnej výroby. Umožnením obchodovania bližšie k času dodávky na riadne integrovaných krátkodobých trhoch s elektrinou sa takisto odmení flexibilita na trhu tak na strane výroby, ako aj na strane dopytu alebo uskladnenia. Okrem toho sa trhové pravidlá prispôsobia tak, aby výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov umožňovali v plnom rozsahu zúčastňovať sa na všetkých segmentoch trhu a dosahovať na nich výnosy, vrátane trhu so systémovými službami.
Prednostný prístup do siete sa bude aj naďalej uplatňovať pri existujúcich zariadeniach, malých zariadeniach výroby z obnoviteľných zdrojov energie a demonštračných projektoch. Ostatné zariadenia, bez ohľadu na použitú technológiu, budú podliehať nediskriminačným pravidlám prístupu tretích strán. Okrem toho by mali byť limity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov udržiavané na striktnom minime.
Tieto nové pravidlá umožnia výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov dosahovať rastúci podiel výnosov z trhu. Trhové výnosy však nemusia úplne pokrývať vysoké kapitálové výdavky na obnoviteľné zdroje energie, najmä pri novovznikajúcich technológiách. Investori potrebujú predvídateľnosť politiky. Preto smernica o obnoviteľných zdrojoch energie obsahuje zásady, ktoré sa budú uplatňovať na podporu obnoviteľných zdrojov energie po roku 2020 s cieľom zaistiť, aby prípadné potrebné dotácie boli nákladovo efektívne a aby minimalizovali narušenie trhu.
Úspešná integrácia obnoviteľných zdrojov energie si bude aj naďalej vyžadovať spoľahlivú prenosovú a distribučnú infraštruktúru a riadne prepojenú európsku sieť. Európa má najbezpečnejšiu elektrizačnú sústavu na svete, ale do roku 2030 budú potrebné významné investície. Komisia úzko spolupracuje s členskými štátmi v regionálnom kontexte (plán prepojenia baltského trhu s energiou, skupina pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe, juhozápadná Európa a región Severného mora) na uľahčenie rozvoja kľúčových infraštruktúr. Zriadila tiež skupinu expertov, ktorá má radiť pri formulovaní a dosahovaní cieľov prepojenia do roku 2030.
Potenciál príspevku vykurovania a chladenia k celkovému cieľu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa nevyužíva dostatočne. V stratégii vykurovania a chladenia sa stanovuje všeobecný prístup. Na základe súčasných návrhov budú členské štáty vyzvané, aby zvýšili svoj podiel palív z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení, aby prevádzkovatelia sietí centrálneho vykurovania a chladenia otvorili svoje siete konkurencii a aby podporovali zavádzanie napríklad tepelných čerpadiel.
Bioenergia predstavuje veľký podiel na našom mixe obnoviteľných zdrojov energie a bude to tak aj v budúcnosti. Prináša zamestnanosť a hospodársky rozvoj do vidieckych oblastí, nahrádza fosílne palivá a prispieva k energetickej bezpečnosti.
Vývoj moderných alternatívnych palív pre dopravu sa podporí prostredníctvom povinnosti dodávateľov palív primiešavať, pričom sa postupne zníži podiel biopalív na báze potravín na dosahovaní cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Podpora elektrifikácie dopravy je ďalším novým kľúčovým cieľom rámca trhu s elektrickou energiou, ktorý sa posilní ustanoveniami týkajúcimi sa maloobchodných trhov s elektrickou energiou.
Tuhá biomasa, ktorá sa v súčasnosti v EÚ používa na výrobu tepla a elektrickej energie, má hlavne miestny a regionálny charakter, a vzniká ako vedľajší produkt v lesnom priemysle, pričom v súčasnom objeme je celkove šetrná ku klíme. Existujú však obavy, že ak sa úroveň jej využívania výrazne zvýši, účinky na klímu by sa mohli zhoršiť. Na zaistenie zlepšenia klímy v dlhodobom horizonte bude potrebné obmedziť ďalší tlak na lesy.
Potrebná je väčšia synergia medzi obehovým hospodárstvom a rôznymi použitiami biomasy, najmä vzhľadom na skutočnosť, že drevo možno používať na celý rad výrobkov s vyššou pridanou hodnotou než len na energiu. Na účely maximálnej podpory tejto synergie by mala mať verejnú podporu, či už vo forme finančnej pomoci, alebo prednostného prístupu do siete, len efektívna premena biomasy na energiu, s výnimkou riadne odôvodneného záujmu bezpečnosti dodávok energie.
V súčasnosti väčšina biomasy používanej na výrobu tepla a elektrickej energie pochádza z lesov. Lesy a spôsoby ich obhospodarovania sa v celej EÚ a mimo nej výrazne líšia. Členské štáty EÚ vypracovali vnútroštátne právne predpisy o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a spolupracujú napríklad v rámci Ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe. Viaceré členské štáty, ktoré dovážajú veľké množstvá biomasy na výrobu energie, a zaviedli aj špecializované systémy udržateľnosti pre biomasu, budú môcť podľa návrhu Komisie v týchto systémoch pokračovať. Európska komisia bude aj naďalej podporovať udržateľnú mobilizáciu dreva prostredníctvom politiky rozvoja vidieka EÚ. Tieto úrovne opatrení predstavujú doplnok pri podpore postupov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Komisia preto navrhuje rozšíriť existujúce kritériá EÚ pre udržateľnosť tak, aby sa vzťahovali na všetky druhy bioenergie. Navrhuje sa nový prístup pre lesnú biomasu, ktorý vychádza z existujúcich právnych predpisov o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a primeraného započítavania emisií skleníkových plynov z využívania pôdy a lesného hospodárstva v krajine pôvodu biomasy. Vývoj v oblasti výroby biomasy a jej používania na výrobu energie sa bude monitorovať a skúmať prostredníctvom riadiaceho mechanizmu energetickej únie.
4.Zabezpečenie spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov
Spotrebitelia sú stredobodom energetickej únie. Energia je životne dôležitý tovar, ktorý je absolútne nevyhnutný na plnohodnotnú účasť na modernej spoločnosti.
Prechod na čistú energiu musí byť spravodlivý aj pre tie odvetvia, regióny alebo zraniteľné časti spoločnosti, ktoré sú ovplyvnené prechodom na túto energiu.
Komisia navrhuje reformovať trh s energiou, aby sa posilnilo postavenie spotrebiteľov a aby mali väčšiu kontrolu nad svojimi možnosťami voľby, pokiaľ ide o energiu. V prípade podnikov to znamená väčšiu konkurencieschopnosť. Pre občanov to znamená lepšie informácie, možnosti aktívnejšie sa podieľať na trhu s energiou a mať lepšiu kontrolu nad svojimi nákladmi na energiu.
Prvým krokom k umiestneniu spotrebiteľov do centra záujmu energetickej únie je poskytnúť im lepšie informácie o ich spotrebe energie a nákladoch na energiu. Príslušnými návrhmi sa spotrebiteľom zaručí právo na inteligentné merače, zrozumiteľné faktúry a jednoduchšie podmienky na zmenu dodávateľa. Vďaka týmto návrhom bude zmena dodávateľa lacnejšia aj vzhľadom na zrušenie stornovacích poplatkov. Certifikované nástroje na porovnávanie poskytnú spotrebiteľom spoľahlivé informácie o dostupných ponukách. V daných návrhoch sa stanovujú spoľahlivejšie energetické certifikáty s ukazovateľom „inteligntnosti“.
Ako súčasť tohto balíka Komisia zvyšuje transparentnosť svojou druhou dvojročnou správou o cenách energie a nákladoch na energiu. Náklady na energie ovplyvňujú náš výber energetického mixu, spotrebu domácností a konkurencieschopnosť Európy. Vzhľadom na závislosť od dovozu na úrovni 74 % je EÚ naďalej vystavená nestabilným globálne stanovovaným cenám fosílnych palív. V posledných rokoch sa v dôsledku vývoja vo svete znížili náklady EÚ na dovoz energie o 35 %, čo podporilo hospodársky rast. Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sú najnižšie za 12 rokov, ceny plynu klesli o 50 % od roku 2013 a ceny ropy o takmer 60 % od roku 2014. Zmenšili sa cenové rozdiely v porovnaní s inými svetovými ekonomikami.
Vývoj cien pre domácnosti je odlišný. Klesaniu cien energie zabránili rastúce sieťové náklady a vládne dane a poplatky, keďže energia je často používaným základom dane pre tak veľmi potrebné príjmy štátneho rozpočtu. Maloobchodné ceny elektriny od roku 2008 rástli ročne asi o 3 % a maloobchodné ceny plynu o 2 %. V dôsledku toho mierne stúpli náklady na energiu, a to takmer na 6 % výdavkov domácností.
Regulačné zmeny zavedené súčasným balíkom a prechod z centralizovanej konvenčnej výroby na decentralizované, inteligentné a vzájomne prepojené trhy tiež uľahčia spotrebiteľom vyrábať si vlastnú energiu, skladovať ju, deliť sa o ňu, spotrebúvať ju alebo ju predávať späť na trh, a to priamo alebo ako energetické družstvá. Spotrebitelia budú môcť poskytovať riadenie spotreby priamo alebo prostredníctvom agregátorov energie. Nové inteligentné technológie umožnia spotrebiteľom – ak sa tak rozhodnú – kontrolovať a aktívne riadiť svoju spotrebu energie a zároveň zlepšovať svoje pohodlie. Tieto zmeny umožnia, aby boli domácnosti a podniky viac zapojené do energetického systému a aby reagovali na cenové signály. To si tiež vyžiada zrušenie veľkoobchodných a maloobchodných cenových stropov pri zabezpečení úplnej a primeranej ochrany zraniteľných spotrebiteľov v kategórii domácností. Na základe nových regulačných návrhov sa tiež vytvoria príležitosti, aby nové a inovatívne spoločnosti ponúkli spotrebiteľom nové a lepšie služby. Uľahčí to inováciu a digitalizáciu a pomôže európskym spoločnostiam dosiahnuť energetickú efektívnosť a priniesť nízkouhlíkové technológie.
Energetická chudoba je veľkým problémom v celej EÚ a jej pôvod je v nízkych príjmoch a energeticky nehospodárnom bývaní. V roku 2014 minuli domácnosti s najnižšími príjmami v EÚ takmer 9 % svojich celkových výdavkov na energie. To je o 50 % viac ako pred 10 rokmi, čo je oveľa vyšší nárast ako v prípade priemernej domácnosti. V tomto balíku sa stanovuje nový prístup k ochrane zraniteľných spotrebiteľov, ktorý zahŕňa aj pomoc členským štátom pri znižovaní nákladov na energie pre spotrebiteľov podporou investícií do energetickej efektívnosti. V návrhoch Komisie o energetickej efektívnosti sa od členských štátov vyžaduje zohľadnenie energetickej chudoby tým, že budú požadovať realizáciu určitého podielu opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti prioritne v domácnostiach postihnutých energetickou chudobou a v sociálnom bývaní. K zmierneniu energetickej chudoby by mali prispieť aj ich dlhodobé stratégie obnovy budov. Členské štáty ako súčasť procesu riadenia energetickej únie budú musieť takisto monitorovať a predkladať správy o energetickej chudobe, pričom Komisia umožní výmenu najlepších postupov. Komisia okrem toho v súlade so svojimi snahami posilniť postavenie spotrebiteľov a chrániť ich navrhuje určité procesné záruky, skôr než bude možné spotrebiteľa odpojiť. Komisia zriadi monitorovacie stredisko energetickej chudoby, aby poskytla kvalitnejšie údaje o tomto probléme a jeho riešenia a aby podporila členské štáty v ich úsilí v boji proti energetickej chudobe.
5.Uľahčujúce opatrenia
EÚ už vyvíja veľké úsilie na podporu prechodu na čistú energiu a na realizáciu troch kľúčových priorít: energetickej efektívnosti na prvom mieste, celosvetového prvenstva EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie a spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov. Je však potrebné urobiť viac.
Čiastočne to znamená stanovenie regulačného rámca EÚ na obdobie po roku 2020 – teda návrhy na koncepciu trhu, energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie a riadiaci mechanizmus, ktoré dopĺňajú už predložené iniciatívy Komisie zamerané na opatrenia v oblasti klímy a na nízkoemisnú mobilitu.
Je potrebné, aby EÚ uľahčila prechod na čistú energiu aj inými nástrojmi, ktoré má k dispozícii. Medzi ne patrí využitie širokej škály politík EÚ, a to účinné presadzovanie nariadenia EÚ, uplatňovanie financovania EÚ efektívnym a koherentným spôsobom a podpora partnerstiev so zainteresovanými stranami.
Prechod na čistú energiu sa neuskutoční bez opatrení viacerých zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti a na regionálnej a miestnej úrovni. Mestá, regióny, podniky, sociálni partneri a iné zainteresované strany sa musia aktívne zapojiť do rokovaní o energetickej zmene, najmä v súvislosti s integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy, aby tieto primerane reagovali na potreby na rôznych územiach.
Požadované opatrenia sa budú postupom času vyvíjať. V rámci výročnej správy o energetickej únii bude Komisia informovať o vykonávaní opatrení na stimulovanie prechodu na čistú energiu predložených spolu s týmto balíkom a podľa potreby doplní nové opatrenia.
V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti Európy a zavedenia technológií čistej energie Komisia predstavuje ako súčasť tohto balíka iniciatívu na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie. V tejto iniciatíve je stanovený rad konkrétnych opatrení na zlepšenie regulačného, hospodárskeho a investičného prostredia pre inovácie v prospech technológií a systémov v oblasti čistej energie. Iniciatíva, ktorá vychádza z Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plánu SET) a opiera sa o pokračujúcu činnosť v rámci strategického programu výskumu a inovácií v doprave (STRIA), zahŕňa takisto menší počet priorít vychádzajúcich z integrovaného výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti na podporu strategických cieľov tohto balíka. Toto prísnejšie určenie priorít prispeje k presmerovaniu značného podielu zdrojov z programu Horizont 2020 (minimálne 2 miliardy EUR) a k usmerneniu verejnej podpory a súkromných investícií v celej EÚ. Okrem toho Komisia otestuje novú koncepciu financovania na podporu vysokorizikových inovácií s veľkým vplyvom v oblasti čistej energie a na rozšírenie činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu, a najmä príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) s cieľom podporiť podnikateľstvo a uvedenie inovačných nízkouhlíkových a energeticky efektívnych riešení na trh.
V záujme podpory rastu a zamestnanosti musí byť priemysel EÚ v popredí prechodu na čistú energiu. Komisia bude podporovať iniciatívy pod vedením priemyslu s cieľom podporiť celosvetové prvenstvo EÚ v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technologických riešení. Tieto iniciatívy by mali byť zamerané na posilnenie priemyselných väzieb v celom hodnotovom reťazci a na integráciu aktérov, ktorí nie sú hospodárskymi subjektmi, ako napríklad sociálni partneri a spotrebiteľské organizácie. Komisia bude tiež rokovať s príslušnými zainteresovanými stranami o potrebe zriadenia „priemyselného fóra pre čistú energiu“, na ktorom by sa mohli spojiť rôzne odvetvia (energetika – doprava – výroba – digitálne odvetvie atď.) a na ktorom by sa spoločne diskutovalo o spôsobe optimalizácie prínosov prechodu priemyslu EÚ na čistú energiu a spôsobe podpory našej globálnej konkurencieschopnosti a medzinárodnej spolupráce.
Členské štáty musia takisto riešiť vplyv prechodu na čistú energiu na spoločnosť, zručnosti a priemysel a vyjadriť tento vplyv vo svojich národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. Komisia preskúma možnosť, ako lepšie podporiť zmenu v regiónoch, v ktorých sa intenzívne využíva uhlie a ktoré produkujú vysoké emisie CO2. Na tento účel bude vo forme partnerstva spolupracovať s aktérmi z týchto regiónov, poskytovať im prostredníctvom cielených platforiem poradenstvo, najmä pokiaľ ide o prístup k dostupným finančným prostriedkom a programom a ich využívanie, a podporovať výmenu osvedčených postupov vrátane diskusií o potrebe odvetvových plánov a rekvalifikácie.
Všeobecnejšie povedané, Komisia poskytne platformy pre odvetvia a pracovníkov, aby uľahčila prispôsobenie ich zručností potrebám prechodu na čistú energiu. Na základe skúseností s prvými pilotnými systémami v rámci programu v oblasti zručností pre Európu v automobilovom odvetví a v odvetví námorných technológií Komisia v roku 2017 predstaví nové koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností zameraných na nízkouhlíkové technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a v odvetví stavebníctva.
Tento balíkom predstavuje takisto zintenzívnenie opatrení EÚ na zrušenie neefektívnych dotácií na fosílne palivá v súlade s medzinárodnými záväzkami v rámci G7 a G20 a Parížskej dohody. Táto zostávajúca, ale stále významná verejná podpora ropy, uhlia a iných palív s vysokými emisiami CO2 naďalej narúša trh s energiou, vytvára hospodársku neefektívnosť a brzdí investície do prechodu na čistú energiu a inovácie. Reformou koncepcie trhu sa odstraňuje prednostný prístup na trh pre uhlie, plyn a rašeliny, a obmedzí sa potreba kapacitných mechanizmov, ktoré často využívajú uhlie. Komisia zavedie aj pravidelné monitorovanie dotácií na fosílne palivá v EÚ a očakáva, že členské štáty použijú svoje plány v oblasti energetiky a klímy na monitorovanie postupného zrušenia dotácií na fosílne palivá. Komisia vykoná hodnotenie rámca EÚ pre zdaňovanie energií podľa programu REFIT s cieľom vymedziť možné nasledujúce kroky aj v súvislosti so snahami o zrušenie dotácií na fosílne palivá.
Politiky EÚ v oblasti externej a rozvojovej spolupráce sú dôležitými nástrojmi na podporu prechodu na čistú energiu v celosvetovom meradle a pomáhajú v tomto procese našim partnerom v krajinách európskeho susedstva a v rozvojových krajinách.
EÚ posilňuje spoluprácu so západným Balkánom, s Tureckom a južnými a východnými susedmi v oblasti energetickej efektívnosti. Boli začaté prvé štyri pilotné projekty na zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti v odvetví budov a v roku 2017 budú možno rozšírené o širší okruh partnerských krajín. EÚ takisto posilní financovanie v prospech zvyšovania energetickej efektívnosti budov v príslušných finančných nástrojoch európskeho susedstva a predvstupovej pomoci.
Afrika je privilegovaným partnerom EÚ a energetické partnerstvo EÚ a Afriky poskytuje rámec pre spoločnú spoluprácu v oblasti energetiky. EÚ takisto podporuje africkú iniciatívu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Európske podniky môžu využiť tieto príležitosti a ponúknuť svoje odborné znalosti pri vývoze a investovaní do energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov na svetových konkurenčných trhoch. Cieľom EÚ je uzatvoriť ambicióznu dohodu o environmentálnych tovaroch v rámci Svetovej obchodnej organizácie, pričom sa usiluje o liberalizáciu environmentálnych tovarov a služieb a uľahčenie obchodovania a investovania do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na základe dvojstranných obchodných dohôd.
V prílohe II s názvom „Opatrenia na urýchlenie prechodu na čistú energiu“ sa zdôrazňujú niektoré oblasti, v ktorých sa v krátkodobom horizonte môže konkrétne opatrenie posilniť, zmeniť alebo sa môže zlepšiť synergia na podporu zamestnanosti, rastu a investícií v Európe. Toto by malo takisto pomôcť členským štátom splniť záväzky v oblasti energetiky a klímy do roku 2020 a umožniť im vyjadriť ambiciózne prísľuby pri nákladovo efektívnom stanovovaní cieľov na rok 2030 a zároveň povzbudiť iné zainteresované strany z verejného a súkromného sektora, aby sa vo väčšej miere zapojili do prechodu na čistú energiu.
6.Závery
Všetky legislatívne návrhy v súvislosti s energetickou úniou, ktoré Komisia predložila v rokoch 2015 a 2016, musia Parlament a Rada riešiť prednostne. Toto zdôraznila aj Európska rada v marci 2016 a podporil Európsky parlament. Dosiahnutý pokrok sa bude hodnotiť na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2017.
Európsky parlament a Rada by mali zachovať celkovú súdržnosť tohto balíka, ako aj v spojení s predchádzajúcimi návrhmi Komisie, ktoré sa týkajú napr. systému obchodovania s emisiami, spoločného úsilia, využívania pôdy a nízkoemisnej mobility.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 11. 2016
COM(2016) 860 final
PRÍLOHA
Urýchlenie využívania čistej energie v sektore budov
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE
Čistá energia pre všetkých Európanov
V iniciatíve, ktorú dnes Komisia začala, sa budovy považujú za podstatnú súčasť prechodu Európy na čistú energiu.
So zameraním sa na miesta, kde žijeme a pracujeme, je cieľom vypracovať komplexný a integrovaný prístup, ktorý kladie energetickú efektívnosť na prvé miesto, prispieva k celosvetovému prvenstvu EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečuje spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov spôsobom, ktorý pomáha členským štátom dosiahnuť ich ciele v oblasti energetiky a klímy na roky 2020 a 2030.
Prínosy takéhoto integrovaného prístupu sú jasné:
mobilizovanie investícií na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, podpora rastu a zamestnanosti a zároveň podpora inovácií a zručností;
úspory energie, ktoré vedú k nižším prevádzkovým nákladom, zdravšie životné a pracovné prostredie pre občanov;
zmiernenie energetickej chudoby s osobitným zameraním na riešenie energeticky nehospodárneho sociálneho bývania a verejných budov;
postupná decentralizácia energetického systému Európy využívaním energie z udržateľných zdrojov v budovách;
zapojenie budov do prepojeného systému energetiky, uskladňovania energie, digitalizácie a dopravy, ktorý prispeje k stratégii Európy pre nízkoemisnú mobilitu;
posilnenie postavenia domácností, podnikov a energetických spoločenstiev a
príspevok k obehovému hospodárstvu.
Samotný stavebný priemysel poskytuje v Európe 18 miliónov priamych pracovných miest a vytvára 9 % HDP.
Európsky stavebný priemysel má potenciál reagovať na mnoho hospodárskych a sociálnych problémov, ako sú pracovné miesta a rast, rozsiahlejšia urbanizácia, sociálna sieť a digitalizovaná komunikácia, demografické zmeny a globalizované hodnotové reťazce, ekologické tlaky a zároveň na problémy súvisiace s energetikou a zmenou klímy. Budovy môžu byť jednou z hybných síl modernizácie tohto odvetvia a jeho pracovnej sily.
EÚ je už teraz celosvetovým lídrom v inovačných systémoch pre budovy. Integrovanie energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, uskladňovania a pripojenia k digitálnym a dopravným systémom v odvetví budov umožňuje ďalšie budovanie tohto vedúceho postavenia a vytváranie čo najpriaznivejšieho regulačného rámca.
Budovy v súčasnosti predstavujú 40 % celkovej spotreby energie v Európe. Približne 75 % budov je energeticky nehospodárnych. Pri súčasnej 1 % ročnej miere obnovy by trvalo asi jedno storočie, kým by sa fond budov dekarbonizoval na moderné, nízkouhlíkové úrovne.
Na realizovanie potenciálu energie z udržateľných zdrojov v budovách je potrebné prekonať celý rad sociálnych, finančných a technických bariér alebo administratívnych problémov. Napríklad aj napriek tomu, že sa budovy podrobujú pravidelnej údržbe alebo sa obnovujú, často sa pritom zanedbávajú investície do udržateľných zdrojov energie z dôvodu obmedzených finančných prostriedkov a uprednostňovania iných investícií, ďalej z dôvodu nedostatku dôveryhodných informácií, kvalifikovaných pracovníkov alebo pochybností o možných prínosoch.
Okrem toho mnoho navrhovateľov projektov stále čelí prekážkam pri krytí potrebných počiatočných nákladov pre svoje projekty a nemá prístup k atraktívnym a primeraným finančným produktom na trhu. Toto zlyhanie trhu je spôsobené najmä tým, že finančníci a investori nedostatočne chápu riziká, mnohostranné prínosy a obchodné prípady týkajúce sa investícií do energie z udržateľných zdrojov, najmä energetickej efektívnosti. Okrem toho malý rozsah investícií a chýbajúce riešenia na kľúč zvyšujú realizačné náklady, pričom nedostatočné kapacity a zručnosti na štrukturalizáciu financovateľných projektov udržiava dopyt po financiách na nízkej úrovni.
Úlohou politiky pre energie z udržateľných zdrojov je pomôcť spotrebiteľom ľahšie realizovať takéto investície a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre investovanie. Keď spotrebitelia obnovujú svoje domovy, mali by mať možnosť vybrať si efektívnejšie riešenia vychádzajúc z transparentných, jasných a aktuálnych informácií o spotrebe a súvisiacich nákladoch. Pri obnovovaní verejných budov, ako sú nemocnice, školy, sociálne byty alebo kancelárie, by subjekty verejného sektora mali mať možnosť prístupu k atraktívnym finančným riešeniam a využívať inovačné energetické služby, napríklad vo forme zmlúv o energetickej efektívnosti.
Popri stanovení správneho regulačného rámca, najmä navrhovanou revíziou smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov, sú teraz potrebné doplňujúce opatrenia na podporu rýchlych zmien v reálnej ekonomike a na riešenie otázky financovania.
1.
Inteligentné financovanie inteligentných budov
Obnova budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, je oblasťou, kde združovanie projektov a verejných záruk môže mať obrovský význam. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) 2.0 ako súčasť Investičného plánu pre Európu má kľúčový význam pri uvoľnení súkromného financovania v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v budovách vo väčšom meradle.
Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie majú už teraz významné postavenie v projektoch EFSI. Napríklad veľká väčšina energetických projektov, ktoré boli doteraz schválené na financovanie (predstavujúce 22 % zo 154 miliárd EUR hodnoty celkovej investície), sa týka energetickej efektívnosti a odvetvia obnoviteľných zdrojov energie. Na základe úspechu EFSI Komisia navrhla rozšíriť jeho trvanie až do konca roku 2020 a požadovať, aby aspoň 40 % projektov v okne EFSI pre infraštruktúru a inovácie prispievalo k opatreniam v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia v súlade s cieľmi COP21. Toto je veľká príležitosť a konkrétny príspevok k mobilizácii verejných a súkromných finančných prostriedkov na podporu prechodu na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo. Podpora z Európskeho fondu pre strategické investície môže byť doplnkom alebo môže byť kombinovaná s podporou vo forme grantov alebo finančných produktov z iných fondov EÚ vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Počas obdobia rokov 2014 – 2020 Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond investujú 17 miliárd EUR do energetickej efektívnosti verejných a obytných budov, ako aj podnikov, najmä MSP. Je to trikrát viac ako v predchádzajúcom období a potvrdzuje sa tým záväzok členských štátov a regiónov a význam, ktorý prikladajú téme energetickej efektívnosti. Existuje potenciál získať oveľa väčšiu sumu prostredníctvom spolufinancovania verejného a súkromného sektora v jednotlivých členských štátoch, čím sa dosiahne odhadovaná celková suma približne 27 miliárd EUR. Jedným z cieľov Investičného plánu pre Európu je aspoň zdvojnásobiť využitie finančných nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na mobilizáciu dodatočného súkromného financovania a podporu pri vytváraní životaschopných trhov. Členské štáty a regióny prostredníctvom finančných nástrojov už plánujú investovať takmer 6,4 miliardy EUR na dosiahnutie nízkouhlíkových cieľov, najmä energetickej efektívnosti; toto je viac ako osemnásobné zvýšenie v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013.
Na základe Investičného plánu pre Európu a európskych štrukturálnych a investičných fondov Komisia začne iniciatívu na ďalšie stimulovanie investícií zo strany subjektov verejného sektora, spoločností poskytujúcich energetické služby, MSP/stredne kapitalizovaných podnikov a domácností do energetickej efektívnosti a inteligentných budov. Touto novou iniciatívou sa v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) a členskými štátmi môže uvoľniť do roku 2020 ďalších 10 miliárd EUR verejných a súkromných finančných prostriedkov na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie. Malo by sa to uskutočniť pomocou finančných sprostredkovateľov a národných investičných platforiem pre energetickú efektívnosť, aby sa združili projekty, znížili riziká investícií do energetickej efektívnosti a optimalizovalo využívanie verejných finančných prostriedkov, a to najmä vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov v kombinácii s financovaním prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície. Takéto kombinácie, ktoré sú možné už dnes, budú ďalej uľahčované prostredníctvom navrhovaných zmien k nariadeniu o rozpočtových pravidlách a nariadeniu o spoločných ustanoveniach. Členské štáty, najmä tie, ktoré majú vyššiu energetickú náročnosť a sú závislé od dovozov energie, sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na tejto iniciatíve a aby k nej prispievali. Rozdelením rizika medzi fondy EÚ a verejné a súkromné fondy členských štátov sa sprístupnia atraktívnejšie finančné možnosti pre konečných príjemcov pomoci. S používaním tejto koncepcie EÚ budú spojené viaceré regulačné a administratívne výhody, ktoré sa týkajú napríklad štátnej pomoci, verejného obstarávania, povinností spolufinancovania, ako aj podávania správ a posudzovania ex-ante. Je dôležité, že v kontexte posudzovania verejných financií podľa Paktu stability a rastu Komisia takisto zaujme priaznivé stanovisko k príspevkom členských štátov týkajúcich sa jednorazových príspevkov do tematických investičných platforiem alebo spoločných investičných platforiem viacerých krajín v súvislosti s EFSI.
Významná časť týchto finančných prostriedkov bude použitá v mestách a regiónoch: miestne a regionálne subjekty hrajú veľmi dôležitú úlohu pri podpore budov, v ktorých sa využíva čistá energia, prostredníctvom rozhodnutí v takých oblastiach, ako sú stavebné predpisy a územné plánovanie. Prostredníctvom iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, sa mestá a regióny vyzývajú, aby realizovali opatrenia zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie odolnosti a zabezpečovanie prístupu k čistej a cenovo prístupnej energii pre všetkých.
I. pilier: účinnejšie využívanie verejného financovania
Cieľom je maximalizovať využitie dostupného verejného financovania prostredníctvom finančných nástrojov zameraných na identifikované zlyhania trhu a lepším zacielením grantov na zraniteľných spotrebiteľov. Na tieto účely Komisia:
a)Vytvorí modely financovania oblasti energie z udržateľných zdrojov na základe národných investičných platforiem (s možným regionálnym rozmerom), navrhnuté podľa nariadenia o EFSI a v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, s cieľom prilákať ďalšie súkromné financovanie obnovy budov.
Viac ako v iných rozvinutých hospodárstvach zohrávajú banky v EÚ ústrednú úlohu pri financovaní investícií spotrebiteľov a podnikov. Hoci sú banky čoraz aktívnejšie na nových trhoch s energiou, najmä pokiaľ ide o rozsiahle projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, zriedkavo považujú energetickú efektívnosť za osobitný segment trhu. Toto vedie k nedostatku primeraných a cenovo dostupných komerčných finančných produktov pre investície do energetickej efektívnosti alebo obnoviteľných zdrojov energie v budovách. Na riešenie tohto nedostatku Komisia vypracovala priekopnícky systém financovania, ktorým je finančný nástroj na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE), financovaný programom LIFE a riadený EIB. Úspech tohto pilotného systému, čoho príkladom je výrazne vyššia mobilizácia finančných prostriedkov, než sa pôvodne očakávalo, ukazuje potenciál podpory investícií do efektívnosti prostredníctvom rozdelenia rizika, technickej pomoci a úverovej linky z EIB pre zúčastnené finančné inštitúcie. Skúsenosti získané pri využívaní nástroja na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE) podnietia ďalší rozmach kombinácie Európskeho fondu pre strategické investície a iných zdrojov verejného financovania vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to prípadne prostredníctvom investičných platforiem.
Na základe týchto skúseností bude Komisia podporovať vývoj platforiem na flexibilné financovanie energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie na národnej alebo regionálnej úrovni. Tieto platformy môžu ponúkať komplexné riešenie, ktoré umožní miestnym bankám, finančným sprostredkovateľom, spoločnostiam poskytujúcim energetické služby alebo iným subjektom združujúcim investície nasadiť atraktívne produkty financovania v oblasti energie z udržateľných zdrojov v prospech veľkého počtu konečných príjemcov v oblasti záujmu platformy. Subjektom, ktoré sú ochotné financovať portfóliá investícií v oblasti energie z udržateľných zdrojov, môžu byť konkrétne poskytnuté tri navzájom sa podporujúce prvky:
Rozsiahlejšie dlhové financovanie EIB cez Európsky fond pre strategické investície na zvýšenie ich kapacity financovania (čím sa prispeje k posilnenému zameraniu na budovy, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, v rámci Európskeho fondu pre strategické investície 2.0);
Mechanizmus rozdelenia rizika na zmiernenie rizika pre portfóliá s investíciami do budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, a na umožnenie atraktívnejších podmienok požičiavania pre konečných príjemcov. Tento prvok by sa mohol zaviesť spolu s miestne dostupnými finančnými prostriedkami vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov;
Technická expertíza a pomoc pri realizácii úverových programov vyvinutých v spolupráci s Európskym centrom investičného poradenstva – a to aj prostredníctvom nástrojov, ako sú ELENA, JASPERS, fi-compass – a iných zdrojov financovania na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.
Komisia bude skúmať príležitosti na presun existujúcich fondov EÚ, napríklad technickej pomoci, na účely podpory zavedenia tohto modelu a iných súvisiacich nástrojov v oblasti energie z udržateľných zdrojov.
b)Zmluvy o energetickej efektívnosti: Úloha zmlúv o energetickej efektívnosti pri presadzovaní efektívnosti verejných budov sa musí posilniť, pretože ponúkajú celostný prístup k obnove budov vrátane financovania, vykonávania prác a energetického manažérstva. Za určitých podmienok môžu tiež umožniť investovanie do efektívnosti bez zvyšovania verejného dlhu, čo je veľmi dôležité pre vlády, ako aj pre miestne a regionálne orgány, ktoré čelia rozpočtovým obmedzeniam, najmä v súvislosti so sociálnym bývaním, nemocnicami alebo školami. Pravidlá pre investície verejného sektora a štatistické spracovanie obnovy majetku by mali byť transparentné a zrozumiteľné, aby sa uľahčili investície do zvyšovania energetickej efektívnosti verejného majetku. Eurostat preskúma možnosti reakcie na účinok investícií súvisiacich s energetickou efektívnosťou na verejný dlh a deficit. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi analyzuje vplyv postupov účtovania vo verejnej správe na trh so zmluvami o energetickej efektívnosti a v prípade potreby bude aktualizovať svoje usmernenie k štatistickému spracovaniu takýchto partnerstiev do konca jari 2017.
c)Poskytovanie pomoci manažérom verejných finančných prostriedkov so štruktúrovaním a zavádzaním finančných nástrojov: okrem podpory poskytovanej v rámci Európskeho centra investičného poradenstva, platformy fi-compass alebo siete orgánov v oblasti energetiky a riadiacich orgánov Komisia zorganizuje sériu regionálnych podujatí na budovanie kapacít, na ktorých sa zúčastnia najdôležitejšie subjekty s rozhodovacou právomocou a zainteresované strany. Prvý seminár sa konal v novembri tohto roku v Rige a pokrýval pobaltský región.
d)Okrem toho Komisia vypracovala ľahko dostupný model zvyšovania podielu finančných nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov: štandardný nástroj pre energetickú efektívnosť. Členské štáty sú aktívne pri zriaďovaní finančných nástrojov pre energetickú efektívnosť, najmä aby dosiahli cieľ pridelenia 20 % prostriedkov z EŠIF na investície do nízkouhlíkového hospodárstva pomocou finančných nástrojov. Niektoré členské štáty však čelia v tejto súvislosti oneskoreniam a rozsiahlejšie používanie štandardných nástrojov môže pomôcť riešiť tento nedostatok.
Legislatívny návrh smernice o energetickej hospodárnosti budov zároveň obsahuje opatrenia na prepojenie finančných stimulov poskytovaných z verejných finančných prostriedkov a dosiahnutých úspor energie.
II. pilier: Agregácia a pomoc pri príprave projektu
Pre úspech tejto iniciatívy je veľmi dôležitá dostupnosť rozsiahleho zoznamu financovateľných projektov pripravených pre využitie zo strany investičných platforiem a finančných nástrojov. Mnoho realizátorov projektov – verejná správa, jednotlivci alebo podniky – však nemá zručnosti a kapacitu na vytvorenie, realizovanie a financovanie ambicióznych projektov budov, v ktorých sa využíva čistá energia. Komisia preto:
a)Posilní existujúce nástroje pomoci pri príprave projektov
na úrovni EÚ, ako je ELENA, v spolupráci s Európskym centrom investičného poradenstva. Cieľom je rozšíriť databázu investícií, podporiť zavedenie finančných nástrojov, priblížiť sa k realizátorom projektov, najmä z východnej a strednej Európy, viac zaangažovať mestá a miestne subjekty a stimulovať agregáciu a prijatie sľubných riešení na trhu vrátane inovačných technológií, financovania a organizačných stratégií. Komisia zvýši rozpočet pomoci EÚ pri príprave projektov z 23 miliónov EUR v roku 2015 na 38 miliónov EUR v roku 2017. Očakáva sa, že rozpočtom pre pomoc EÚ pri príprave projektov na obdobie rokov 2016 – 2017 sa uvoľnia až 3 miliardy EUR investícií do budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov;
b)Vyzve členské štáty, aby vytvorili špeciálne miestne alebo regionálne jednotné kontaktné miesta pre navrhovateľov projektov, ktoré budú zákazníkom poskytovať komplexné informácie cez technickú pomoc, štruktúrovanie a poskytovanie finančnej podpory až po sledovanie úspor. Tieto nástroje by mali viesť k väčšiemu počtu lokálne vypracovaných zoznamov projektov a k silným a dôveryhodným partnerstvám s miestnymi subjektmi (napr. MSP, finančnými inštitúciami a energetickými agentúrami), pričom kľúčom je spojenie ponuky a dopytu po financovaní. Vývoj a replikácia týchto jednotných kontaktných miest budú podporované na úrovni EÚ výmenou osvedčených postupov prostredníctvom Manag‘Energy, financovaním z programu Horizont 2020, nástrojmi pomoci EÚ pri príprave projektov alebo prípadne financovaním z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Zároveň pokračovanie povinných úspor energie navrhované pre členské štáty v článku 7 smernice o energetickej efektívnosti poskytne ďalšiu podporu pre zoskupenie projektov malého rozsahu.
III. pilier: Znižovanie rizík
Keďže si to žiadajú finančné inštitúcie
, investori a finančníci potrebujú lepšie chápať reálne riziká a prínosy investícií do budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, na základe trhových údajov a zaznamenávania výkonu. Základné prvky, ako je nižšia pravdepodobnosť platobnej neschopnosti v prípade pôžičiek týkajúcich sa úspor energie alebo zvýšená hodnota aktív vďaka vyššej energetickej hospodárnosti, majú byť postupne uznávané bankami a zohľadnené v oceňovaní ich finančných produktov. Vývoj špecializovaných finančných produktov pre budovy, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, je tiež dôležitý pri podpore vytvárania sekundárneho (refinancujúceho) trhu a na zvýšenie účasti súkromného kapitálu. Na podporu tejto transformácie trhu, Komisia:
a)Spúšťa platformu na znižovanie rizík energetickej efektívnosti, v rámci ktorej sa budú uverejňovať technické a finančné údaje o viac ako 5 000 európskych priemyselných projektoch a projektoch energetickej efektívnosti budov. Navrhovatelia projektov, finančníci a investori sa vyzývajú, aby naďalej zapĺňali túto otvorenú databázu a profitovali z jej porovnávacích vlastností a partnerského učenia.
b)Bude úzko spolupracovať s verejnými a súkromnými finančnými inštitúciami, zástupcami priemyslu a expertmi z odvetvia na konsenzuálnom rámci upisovania investícií do budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov. Táto iniciatíva, ktorá bola spoločne vytvorená skupinou finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť11 a naplánovaná na rok 2017, pomôže finančným inštitúciám začleniť hlavné energetické prínosy do ich obchodnej praxe a zároveň znižovať transakčné náklady a zvyšovať dôveru investorov. Toto opatrenie takisto pomôže uvoľniť trh so zelenými hypotékami.
Legislatívny návrh smernice o energetickej hospodárnosti budov zároveň zahŕňa opatrenia, ktoré poskytujú súkromným investorom prístup k ďalším a lepším informáciám vrátane spoľahlivejších energetických certifikátov budov, zberu údajov o skutočnej spotrebe energie verejných budov a ďalšom rozvoji dlhodobých plánov obnovy s cieľom usmerniť investičné rozhodnutia.
Komisia takisto spúšťa stredisko na monitorovanie fondu budov EÚ, aby sa centrálne zhromažďovali všetky relevantné informácie, ktoré sa týkajú budov v EÚ a energetickej obnovy. To umožní podporovať navrhovanie, realizáciu, monitorovanie a hodnotenie politík a súvisiacich finančných nástrojov.
2.
Odvetvie stavebníctva
Komisia vyzve zainteresované strany z odvetvia stavebníctva na rokovanie o problémoch a príležitostiach, ktoré pre toto odvetvie predstavujú investície do budov, v ktorých sa využíva energia z udržateľných zdrojov, a ako ich možno ďalej podporovať. Dopĺňa to prácu tripartitného fóra na vysokej úrovni pre udržateľnú výstavbu v rámci stratégie pre stavebníctvo na rok 2020.
Komisia v rámci programu v oblasti zručností pre Európu začala vyvíjať úsilie o pomoc pri riešení výziev týkajúcich sa zručností. Na základe skúseností s pilotnými systémami, ktoré sa začali v tomto roku, Komisia predstaví v roku 2017 nové súbory takzvaných koncepcií sektorovej spolupráce v oblasti zručností a jedna z nich sa bude týkať aj odvetvia stavebníctva so zameraním na energetickú efektívnosť a digitálne zručnosti. V tejto súvislosti sa vytvoria synergie s iniciatívou Komisie „BUILD UP skills“, ktorá sa zaoberá zvyšovaním úrovne zručností pracovníkov odvetvia stavebníctva v energetickej efektívnosti a technológiách obnoviteľných zdrojov energie, ich inštalácie a riadení.
Výstavba nových budov alebo modernizácia budov v záujme zvýšenia ich energetickej efektívnosti poskytuje príležitosť premyslieť postupy výstavby a demolácie tak, aby sa zohľadnili širšie aspekty efektívnosti zdrojov. Na základe balíka predpisov o obehovom hospodárstve Európska komisia v budúcom roku predstaví rámec EÚ na hodnotenie celkových environmentálnych vlastností budov. Takýto rámec by sa mal používať na podporu obehového hospodárstva v zastavanom prostredí vrátane jeho používania ako referencie v rozsiahlych realizačných projektoch, v európskych štrukturálnych a investičných fondoch a vo vnútroštátnej politike a v právnych predpisoch. Okrem toho Európska komisia skúma možnosti na podporu iniciatív, ktoré podnecujú investície do novej a/alebo inovačnej výstavby a infraštruktúry na recyklovanie odpadu z demolácie v zaostávajúcich regiónoch vzhľadom na 70 % cieľ v oblasti opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie, ktorý má byť dosiahnutý do roku 2020 podľa rámcovej smernice o odpade. Takéto investície by mohli byť podporované z Európskeho fondu pre strategické investície. V procese prípravy je osobitná platforma pre projekty obehového hospodárstva. Okrem toho Komisia pripravila protokol nakladania so stavebným odpadom a odpadom z demolácie, aby pomohla zainteresovaným stranám upravovať odpad environmentálne vhodným spôsobom a zvyšovať jeho možnosť recyklácie. Európska komisia perspektívne pracuje aj na zásadách a pravidlách pre udržateľný dizajn budov, aby vznikalo menej stavebného odpadu a odpadu z demolácie a aby sa uľahčila recyklácia materiálov. Všetky tieto iniciatívy zasa pomôžu znižovať spotrebu energie a náklady na stavebné materiály.
Rast odvetvia stavebníctva a potenciál zamestnanosti musí byť uvoľnený lepším fungovaním trhov. Výsledky kontroly vhodnosti výstavby sa použijú na zabezpečenie lepšej koherentnosti súvisiaceho vnútorného trhu a právnych predpisov týkajúcich sa energetickej efektívnosti. Napríklad požiadavky vychádzajúce z nariadení o ekodizajne by mali byť začlenené v prípade potreby o harmonizovaných noriem podľa nariadenia o stavebných výrobkoch uplatniteľného na rovnaké výrobky, aby sa výrobcom poskytol jeden jednoduchý rámec na skúšanie výrobkov. Keďže vnútorný trh so stavebnými výrobkami je stále roztrieštený, prebieha konzultačný proces so zainteresovanými stranami, čo možno povedie k revízii nariadenia o stavebných výrobkoch v rámci mandátu tejto Komisie.
Európska komisia bude pokračovať v podpore inovácie stimulovaním vývoja pokročilých technologických výrobkov a procesov v rámci zmluvného verejno-súkromného partnerstva (cPPP) pre energeticky efektívne budovy (EeB). Očakáva sa, že týmto verejno-súkromným partnerstvom sa poskytnú technológie, ktoré sú potrebné na zvýšenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskeho stavebného priemyslu.
Túto iniciatívu by mohol podporovať inteligentný prístup k verejnému obstarávaniu propagujúcemu inovačné nízkouhlíkové riešenia prostredníctvom normalizačných iniciatív pod vedením priemyslu, ako je SustSteel. Tieto normy sa môžu po dokončení využívať v odvetví stavebníctva na splnenie cieľov udržateľnosti v tomto odvetví. Tento prístup by sa mohol použiť aj pre iné stavebné výrobky a umožnil by odvetviu zhodnotiť jeho úsilie a efektívnejšie predávať jeho výrobky.
Novými smernicami o verejnom obstarávaní (v platnosti od jari 2016) sa konsolidujú a optimalizujú všetky existujúce inovačné nástroje: funkčné kritériá, varianty, posudzovanie kvality v technických špecifikáciách a kritériá na vyhodnotenie ponúk. EÚ tiež prispieva k inovačnému obstarávaniu prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020. Výsledkom je séria úplne nových projektov. Zaujímavým príkladom je cezhraničný projekt PAPIRUS (zahŕňajúci Nemecko, Španielsko, Taliansko a Nórsko), ktorý sa zameriava na podporu, realizáciu a schvaľovanie inovačných riešení pre trvalo udržateľnú výstavbu so zameraním na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Okrem toho Komisia uverejnila kritériá dobrovoľného zeleného verejného obstarávania pre navrhovanie, výstavbu a riadenie kancelárskych budov, ktoré zahŕňajú sériu odporúčaní ako obstarávať zelenú, energeticky efektívnu kancelársku budovu
.
Digitálne technológie majú potenciál zvyšovať efektívnosť procesu výstavby a prevádzky budov, čím prispievajú k našim cieľom týkajúcim sa úspor energie. Preto Komisia podporuje vymedzenie spoločných zásad a pravidiel vo verejnom obstarávaní na digitalizovanie vlastností budov vrátane ich energetickej hospodárnosti (informačné modely budov). Spolu s vypracovaním spoločného rámca pre elektronický stavebný denník a osobitnými opatreniami zameranými na MSP to uľahčuje výmenu informácií a podporu rozhodovania pred začatím, počas a po skončení stavebných projektov, zabraňuje roztriešteniu konkurenčných vnútroštátnych stratégií a znižuje náklady pre MSP. Okrem toho EÚ v rámci Dohody o vládnom obstarávaní WTO a v kontexte dvojstranných dohôd zabezpečuje, aby sa verejné obstarávanie vykonávalo transparentným a súťažným spôsobom, ktorý nediskriminuje tovary, služby alebo dodávateľov v EÚ.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli30. 11. 2016
COM(2016) 860 final
PRÍLOHA
Opatrenia na urýchlenie prechodu na čistú energiu
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE
Čistá energia pre všetkých Európanov
Väčšina opatrení uvedených v tomto dokumente bude mať krátkodobý alebo strednodobý účinok. V rámci výročnej správy o stave energetickej únie bude Komisia informovať o vykonávaní týchto opatrení a podľa potreby stanoví ďalší postup.
1. Sociálne spravodlivá transformácia a nové zručnosti
Energia je životne dôležitý tovar a služba, ktoré sú absolútne nevyhnutné na plnohodnotnú účasť na modernej spoločnosti. Existujú už viaceré nástroje, ktoré bude potrebné uviesť do praxe, na zabezpečenie spravodlivého prechodu na čistú energiu, pri ktorom sa zohľadní jeho transformačný vplyv na odvetvia, regióny alebo zraniteľných členov spoločnosti, ktorí budú touto zmenou negatívne ovplyvnení.
Kľúčovými nástrojmi sú v tejto súvislosti európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Európskeho sociálneho fondu, ktoré podporujú prispôsobenie v dotknutých odvetviach a regiónoch a prechod na nové obchodné modely a profily pracovných miest. Najmenej 1,1 miliardy EUR z Európskeho sociálneho fondu sa v období rokov 2014 – 2020 vyčlení na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na prispôsobenie zručností a kvalifikácií a na vytvorenie nových pracovných miest v odvetviach súvisiacich s energetikou a životným prostredím. Európsky sociálny fond využívajú niektoré členské štáty aj na zmiernenie energetickej chudoby ako doplnok k sume 5,2 miliardy EUR vyčlenenej z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu na investície do energetickej efektívnosti v oblasti bývania. V rámci týchto pridelených prostriedkov sa viaceré členské štáty rozhodli zamerať na sociálne bývanie a domácnosti v núdzi, čím prispievajú k dlhodobým riešeniam energetickej chudoby takmer 1 milióna domácností. Zvýšenie energetickej efektívnosti budov je jedným z hlavných nástrojov na zlepšenie cenovej dostupnosti energie a boj proti energetickej chudobe. Okrem opatrení navrhovaných v právnych predpisoch Komisia plánuje zriadiť aj stredisko na monitorovanie energetickej chudoby s cieľom získať spoľahlivé štatistické údaje o počte domácností postihnutých energetickou chudobou v každom členskom štáte a prispieť k šíreniu osvedčených postupov.
Cielené opatrenia v oblasti prenosu poznatkov, nadobúdania zručností a podpory inovačných riešení zamerané na efektívne využívanie a výrobu energie sú financované v rámci politiky rozvoja vidieka. Napríklad v období rokov 2014 – 2020 sa predpokladá vyškolenie 99 000 príjemcov (najmä poľnohospodárov a držiteľov lesov) v otázkach súvisiacich s energetikou.
Konkrétne na podporu solidarity pri prechode na čistú energiu Komisia navrhla v rámci revízie systému EÚ na obchodovanie s emisiami vyčleniť zdroje na uspokojenie obzvlášť vysokej potreby dodatočných investícií v členských štátoch s nižšími príjmami. Účelom nového modernizačného fondu je uľahčenie investícií do modernizácie energetických systémov a zvýšenia energetickej efektívnosti. Navrhuje sa tiež, aby sa 10 % kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, naďalej rozdeľovalo v prospech určitých členských štátov s nízkymi príjmami. Komisia napokon navrhuje, aby členské štáty v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi použili aj výnosy z obchodovania s emisiami na podporu budovania zručností a prerozdelenie pracovnej sily dotknutej prechodom na dekarbonizované hospodárstvo.
Táto činnosť by mala byť doplnená osobitnou iniciatívou, ktorá poskytne ďalšiu a lepšie prispôsobenú podporu na transformáciu v priemyselných regiónoch intenzívne využívajúcich uhlie a produkujúcich vysoké emisie CO2. Cieľom je začať a/alebo ďalej urýchliť proces regionálneho plánovania štrukturálnych zmien súvisiacich s transformáciou energetiky a podporiť výmenu skúseností s inými regiónmi, ktoré sú v podobnej situácii. V prvom kroku Komisia tieto regióny pozve s cieľom prerokovať možné procesy plánovania, uľahčiť výmenu najlepších postupov a preskúmať, aké nástroje podpory sú k dispozícii.
Koncepcia inteligentnej špecializácie v rámci politiky súdržnosti EÚ, najmä prostredníctvom špecializovaných platforiem, môže poskytnúť regiónom príslušnú pomoc. Tento vzostupný proces, na ktorom sa podieľa hlavne priemysel, subjekty výskumu, vývoja a inovácií, ako aj orgány verejnej správy, môže priviesť regióny k tomu, aby vyvinuli a uskutočnili vlastnú stratégiu transformácie energetiky.
Prechod na čistú energiu umožňuje trvalé vytváranie pracovných príležitostí. Úspešný prechod si však vyžaduje rekvalifikáciu pracovníkov, lepšie plánovanie a predvídanie zmien a zručností, ako aj lepšie zladenie zručností. Z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu možno podporovať tieto snahy vo všetkých štádiách života od prebudenia záujmu detí v školách, cez podporu odbornej prípravy na príslušné zručnosti a podnikanie v oblasti čistej energie až po sociálne začlenenie prostredníctvom príslušných profilov povolaní. Komisia v rámci programu zručností pre Európu začala vynakladať úsilie (tzv. koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností), ktorými chce pomôcť riešiť problémy v oblasti nadobudnutia zručností a prekonať nedostatok zručností v konkrétnych hospodárskych odvetviach. Vychádzajúc z tohoročných skúseností s pilotným projektom týchto koncepcií (najmä v odvetviach automobilových a námorných technológií), tieto schémy predstavujú príležitosť na uspokojenie dopytu po zručnostiach potrebných pre prechod na čistú energiu. Pokračujúca koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností v námornom odvetví už zahŕňa veternú energiu na mori a energiu oceánov a spolupráca môže byť obzvlášť významná z hľadiska testovania v ďalších odvetviach, ako sú obnoviteľné zdroje energie alebo stavebníctvo.
Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri mapovaní potrebných zručností a pri predvídaní a zvládaní zmien. Na úrovni EÚ sa už podieľajú na činnostiach týkajúcich sa energetickej únie a musia sa intenzívne zapojiť aj do procesu, ale aj rokovaní o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy.
|
V záujme podpory sociálne spravodlivého prechodu na čistú energiu a nových zručností:
Komisia preskúma možnosti lepšej podpory regiónov intenzívne využívajúcich uhlie a produkujúcich vysoké emisie CO2 pri prechode na čistú energiu. Na tento účel bude vo forme partnerstva spolupracovať s aktérmi z týchto regiónov, poskytovať im prostredníctvom cielených platforiem poradenstvo, najmä pokiaľ ide o prístup k dostupným finančným prostriedkom a programom a ich využívanie, a podporovať výmenu osvedčených postupov vrátane diskusií o potrebe odvetvových plánov a rekvalifikácie.
Členské štáty by mali využiť svoje integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy na vyjadrenie účinkov prechodu na čistú energiu na spoločnosť, zručnosti a priemysel.
Komisia na základe skúseností s pilotnými systémami v roku 2017 predstaví dve nové koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností pre nové technológie, a to v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov všeobecne a v odvetví stavebníctva so zameraním na nízkouhlíkové technológie.
Komisia vyzýva členské štáty, aby úzko zapojili sociálnych partnerov do rokovaní o transformácii energetiky, najmä v súvislosti s integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy.
|
2. Financovanie EÚ na podporu prínosov pre reálnu ekonomiku
Na financovanie transformácie energetiky sa budú musieť kombinovať súkromné investície s verejným financovaním, ktoré bude mobilizovať súkromné investície a riešiť zlyhania trhu. Súkromné investovanie uľahčia legislatívne návrhy tohto balíka a návrh reformy systému EÚ obchodovania s emisiami. Fungujúce trhy s energiou a emisiami uhlíka budú spolu s regulačnou stabilitou a politickou transparentnosťou hybnou silou uspokojenia investičných potrieb.
Nástroje financovania EÚ navyše významnou mierou prispievajú k podpore prechodu na čistú energiu, ako to dokazuje Európsky fond pre strategické investície. Fond je na dobrej ceste k zmobilizovaniu minimálne 315 miliárd EUR dodatočných investícií do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018. Podľa najnovších údajov sa dosiahla suma 154 miliárd EUR. Na začiatku druhej fázy Európskeho fondu pre strategické investície Komisia navrhla posilnenie a rozšírenie tohto fondu. Navrhla, aby sa aspoň 40 % investícií pre oblasť infraštruktúry a inovácií týkalo klímy, energetiky a životného prostredia a aby tak prispeli k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody.
V súlade s cieľom EÚ použiť na opatrenia v oblasti klímy najmenej 20 % prostriedkov rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 zohráva veľmi dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov energetickej únie aj reformovaná politika súdržnosti s príslušnými finančnými prostriedkami vo výške 68,8 miliardy EUR. Doplní ich spolufinancovanie z verejných a súkromných zdrojov členských štátov, ktoré podľa odhadov dosiahnu spolu 92 miliárd EUR. Z programov rozvoja vidieka bude navyše poskytnutá podpora cieleným investíciám (takmer 6 miliárd EUR) do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej efektívnosti. Kým prvé informácie o využívaní fondov v rámci politiky súdržnosti v roku 2016 naznačujú pokrok, vo viacerých členských štátoch sú naliehavo potrebné opatrenia na urýchlenie využívania týchto prostriedkov. Komisia bude ďalej poskytovať technickú podporu členským štátom, ktoré majú problémy s realizáciou.
K urýchleniu zavedenia tohto financovania prispejú aj jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá, ktoré navrhla Komisia pri strednodobom preskúmaní viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020. Ako súčasť tohto preskúmania Komisia začala program rozsiahlejšieho zjednodušovania pravidiel upravujúcich finančné prostriedky EÚ. K nim patrí uľahčenie kombinovania Európskeho fondu pre strategické investície s inými zdrojmi financovania Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov. Jedným cieľom je posilniť využívanie Európskeho fondu pre strategické investície v menej rozvinutých a prechodných regiónoch. Členské štáty a regióny už v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov plánujú prostredníctvom finančných nástrojov investovať takmer 6,4 miliardy EUR v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, a to najmä do energetickej efektívnosti. Ide o viac ako osemnásobné zvýšenie finančných prostriedkov v porovnaní s obdobím rokov 2007 – 2013 a podľa prvých náznakov možno už vidieť významný pokrok. V záujme podpory intenzívnejšieho využívania finančných nástrojov Komisia poskytuje členským štátom podporu aj prostredníctvom platformy fi-compass pre poradenské služby a štandardné nástroje so štandardnými podmienkami kombinovania verejných a súkromných zdrojov, ktoré sú v súlade s nariadeniami o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a pravidlami poskytovania štátnej pomoci.
Príkladom úspešného projektu, pri ktorom sa uplatnila kombinácia Európskeho fondu pre strategické investície a európskych štrukturálnych a investičných fondov, je investičná platforma vo francúzskom regióne Hauts-de-France, ktorá ukazuje, ako môže široké spektrum účastníkov z verejného a súkromného sektora spojiť svoje poznatky a odborné vedomosti a ako možno navzájom kombinovať rôzne fondy na mobilizáciu rozsiahlych súkromných investícií do projektov nízkouhlíkovej energetiky. Ďalším príkladom je nástroj „Private Finance for Energy Efficiency“ (PF4EE) na súkromné financovanie v oblasti energetickej efektívnosti, prostredníctvom ktorého môžu miestne obchodné banky poskytovať dlhové financovanie s ochranou proti riziku a ktorý umožňuje bankám ponúkať lepšie podmienky na financovanie projektov zvyšovania energetickej efektívnosti budov a malých a stredných podnikov. Okrem toho poskytuje cielenú odbornú pomoc, ktorá umožňuje miestnym bankám vyvinúť a uviesť na trh nové produkty na financovanie projektov energetickej efektívnosti prispôsobené potrebám zákazníkov.
Nástroj pre čistejšiu dopravu bude využívať finančné nástroje a zmiešané financovanie na zavádzanie inovačných nízkouhlíkových technológií s cieľom urýchliť prechod na nízkoemisnú mobilitu. Možný trhový potenciál obnovy autobusov a autokarov je približne 3 500 vozidiel alebo 875 miliónov EUR dodatočných investícií ročne.
|
Na ďalšie rozšírenie a presmerovanie investícií do podpory prechodu na čistú energiu:
Komisia dnes začína iniciatívu inteligentného financovania inteligentných budov (pozri prílohu I) so zámerom podporovať investície do budov, v ktorých sa bude využívať čistá energia. Touto iniciatívou podporí rozvoj investičných platforiem, ktoré v roku 2017 umožnia kombinovanie verejných finančných prostriedkov s poskytovaním atraktívnych finančných produktov pre účastníkov trhu vo všetkých členských štátoch. Posilní tiež technickú pomoc s cieľom ďalej rozvíjať a spájať malé projekty a zavedie opatrenia na zníženie rizík spojených s investíciami do energetickej efektívnosti.
Komisia v súvislosti s Investičným plánom pre Európu nedávno spustila pilotné projekty na väčšie zosúladenie harmonogramov rôznych postupov na úrovni EÚ v súvislosti s projektmi investícií do strategických infraštruktúr. V prvej fáze sa pilotný projekt spustí v Belgicku a na Slovensku. Na základe hodnotenia týchto projektov Komisia rozšíri tieto skúsenosti aj do ďalších členských štátov v priebehu roka 2017 s cieľom vytvoriť efektívne jednotné kontaktné miesto pre všetky členské štáty, v rámci ktorého sa do spoločného tímu investičnej politiky spoja všetky príslušné útvary Komisie vrátane jej zastupiteľských kancelárií v členských štátoch.
Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlili využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu prechodu na čistú energiu.
Komisia spolu s Európskou investičnou bankou zriaďujú od 1. decembra 2016 nástroj pre čistejšiu dopravu na podporu investícií do čistej, energeticky efektívnej dopravy a integrovanej energetickej a dopravnej infraštruktúry.
|
3. Stanovenie správnych investičných stimulov pre prechod na čistú energiu
Zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie alebo uskutočňovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti sú náročné na kapitál. Vyžaduje si to počiatočné investície vo forme úspor domácností a kapitálu podnikov, alebo dlhové financovanie úverovými inštitúciami, aby sa v budúcnosti dostavili znížené náklady na energiu alebo iné výnosy.
Súčasná hospodárska situácia s nízkymi kapitálovými nákladmi je priaznivá pre uvoľnenie súkromných investícií vo väčšom rozsahu a nasmerovanie kapitálových výdavkov do čistej energie, energeticky efektívnych riešení a udržateľných aktív. Je to príležitosť pre občanov, spoločnosti, orgány verejného sektora a investorov na dosiahnutie vyššej návratnosti z kapitálu než z úspor.
Na podporu tejto významnej zmeny v investovaní do prechodu na čistú energiu budú slúžiť aj integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy členských štátov ako súčasť riadiaceho mechanizmu energetickej únie, ktorého návrh Komisia dnes predkladá, a ktoré budú slúžiť aj ako „investičné plány“ pre verejné a súkromné investície, ktoré sú potrebné na prechod na čistú energiu.
Kľúčom k stimulovaniu súkromných investícií do prechodu na čistú energiu je tiež priaznivá a súdržná štruktúra ekonomických stimulov. Účinné stanovenie ceny uhlíka a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá sú veľmi dôležité na odstránenie škodlivých deformácií trhu, internalizáciu environmentálnych a spoločenských nákladov vývoja za nezmenených okolností a pomoc pri oceňovaní rizík spojených s rôznymi investičnými príležitosťami.
Komisia už navrhla reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami v období po roku 2020. EÚ podporuje aj vytváranie systémov obchodovania s emisiami v rámci dvojstrannej spolupráce a účasť na multilaterálnych iniciatívach s našimi medzinárodnými partnermi, ako aj ich financovanie.
V súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, ako aj v rámci G7 a G20 EÚ už vykonala viaceré konkrétne kroky na zrušenie dotácií na fosílne palivá, aj keď zostávajúca, ale stále významná verejná podpora poskytovaná na ropu, uhlie a ostatné palivá spojené s vysokými emisiami CO2 naďalej deformuje trh s energiou a ekonomickú efektívnosť a brzdí investície do prechodu na čistú energiu a do inovácií.
Podľa najnovšej správy Komisie o cenách energie a nákladoch na energiu vydanej dnes ako súčasť tohto balíka dosiahli v roku 2012 priame dotácie EÚ na fosílne palivá na výrobu elektriny a na vykurovanie 17,2 miliardy EUR, kým dotácie na fosílne palivá pre dopravu boli osobitne odhadnuté na 24,7 miliardy EUR. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu z roku 2015 dosiahli dotácie EÚ na fosílne palivá po zahrnutí externých nákladov sumu 300 miliárd EUR. Aj keď stále ide o relatívne malý podiel na celkovej globálnej sume viac ako 4,8 bilióna EUR, pre EÚ je to značná hospodárska záťaž. Súčasné nízke ceny ropy a plynu sú príležitosťou na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá vrátane daňových výnimiek bez nepriaznivých účinkov na blahobyt spoločnosti.
|
S cieľom pomôcť presmerovať finančné toky na podporu prechodu na čistú energiu:
Na zabezpečenie, aby finančný systém mohol dlhodobo a udržateľne financovať rast a vyhol sa zablokovaniu investícií do infraštruktúry a aktív spojených s vysokými emisiami, Komisia ustanovila skupinu expertov na vysokej úrovni, ktorá do konca roka 2017 poskytne odporúčania na vývoj udržateľných modelov financovania.
Vychádzajúc z dnes uverejnenej správy o cenách energie a nákladoch na energiu Komisia bude posilňovať transparentnosť. Bude pokračovať v dôslednom sledovaní cien energie a nákladov na ňu každé dva roky a posilní sledovanie dotácií na fosílne palivá v súlade so záväzkom eliminovať neefektívne dotácie na fosílne palivá, ktorý prijala EÚ na úrovni G7 a G20.
V roku 2017 vykoná Komisia hodnotenie právneho rámca EÚ pre zdaňovanie energií podľa programu REFIT s cieľom vymedziť možné nasledujúce kroky aj v súvislosti so snahami o zrušenie dotácií na fosílne palivá.
Integrované národné plány členských štátov v oblasti energetiky a klímy umožnia členským štátom identifikovať investície potrebné na prechod na čistú energiu. Členské štáty by mali použiť tieto plány aj na sledovanie postupného zrušenia dotácií na fosílne palivá.
Komisia v rámci revízie usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na obdobie rokov 2014 – 2020 takisto preskúma, ako tieto pravidlá spolu s pravidlami štátnej pomoci na investície v oblasti výskumu a inovácie umožňujú členským štátom stimulovať inovácie v technológiách a riešeniach v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
|
4. Výskum, inovácie a konkurencieschopnosť
Výskum a inovácia sú kľúčom k podpore konkurencieschopnosti a celosvetového prvenstva Európy v oblasti moderných technológií súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov a riešení energetickej efektívnosti a k umožneniu ich úspešnej integrácie v celom hospodárstve. Európska únia sa podieľa na iniciatíve „Mission Innovation (misia: inovácie)“ spustenej na Parížskej konferencii o klíme v roku 2015, ktorej účastníci sa zaviazali do piatich rokov zdvojnásobiť investície do výskumu v oblasti čistej energie.
Spolu s týmto balíkom Komisia predkladá špecializovanú stratégiu na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie. Táto stratégia prináša jasnejšie stanovenie priorít a konkrétne opatrenia na zabezpečenie širšieho zavádzania a rýchlejšieho uvádzania nízkouhlíkových inovácií na trh. Iniciatíva bude pritom slúžiť ako platforma na testovanie budúcich nových horizontálnych prístupov k inovácii a konkurencieschopnosti.
Urýchlením inovácií v oblasti čistej energie môže Európa vyťažiť z prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo najviac. Môže vytvoriť príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest zvýšením vývozu a zakladaním podnikov a posilniť postavenie občanov integráciou digitálnych riešení.
Priemyselné iniciatívy majú takisto dôležitú úlohu pri podpore inovácie a globálnej konkurencieschopnosti EÚ. Už dnes tvoria významný prvok európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET). Niektoré dobré príklady iniciatív vedených priemyslom možno nájsť v oblastiach slnečnej energie, inteligentných sietí a uskladňovania energie. Ďalším dobrým príkladom je strategický plán pre energiu oceánov, ktorého cieľom je čo najväčším znížením technologických rizík maximalizovať súkromné i verejné investície do rozvoja výroby energie v oceánoch.
V stratégii energetickej únie Európska komisia oznámila iniciatívu v oblasti zlučovania a sprístupňovania príslušných údajov, analýz a informácií. To by malo predovšetkým Komisii umožniť spoľahlivo posúdiť globálnu výkonnosť EÚ v oblasti technológií čistej energie, nielen pokiaľ ide o výskum a inovácie, ale aj trhový podiel, dovoz/vývoz, zamestnanosť, rast a investície. Toto posúdenie konkurencieschopnosti by sa malo pravidelne aktualizovať súbežne s prijatím správy o stave energetickej únie a podľa toho by sa mali revidovať aj kľúčové priority a opatrenia.
|
Na podporu európskej konkurencieschopnosti a zavádzania technológií súvisiacich s čistou energiou:
Komisia dnes predkladá iniciatívu na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie so škálou konkrétnych opatrení na zlepšenie regulačného, hospodárskeho a investičného prostredia pre inovácie technológií a systémov v oblasti čistej energie, ktorou vymedzuje kľúčové priority využívania finančných nástrojov a programov EÚ vrátane programu Horizont 2020.
Komisia bude podporovať iniciatívy pod vedením priemyslu na podporu celosvetového prvenstva EÚ v oblasti technológií súvisiacich s čistou energiou, na posilnenie priemyselných väzieb v celom hodnotovom reťazci a na zapojenie aktérov mimo hospodárskeho odvetvia, ako sú sociálni partneri a spotrebiteľské organizácie. Komisia bude tiež rokovať s príslušnými zainteresovanými stranami o potrebe zriadenia „priemyselného fóra pre čistú energiu“ s cieľom spojiť rôzne odvetvia (energetiku – dopravu – výrobu – digitálne odvetvie) a optimalizovať prínosy prechodu na čistú energiu pre priemysel EÚ.
Komisia bude spolupracovať s priemyslom, výskumnou obcou a ostatnými kľúčovými zainteresovanými stranami na poskytovaní spoľahlivých strategických informácií o celkovej výkonnosti EÚ a jej konkurenčnom postavení v oblasti nízkouhlíkových a energeticky efektívnych riešení. Toto hodnotenie konkurencieschopnosti sa bude pravidelne aktualizovať.
|
5. Budovanie potrebnej fyzickej infraštruktúry na podporu voľného toku energie a prechodu na čistú energiu
Európsky energetický systém je dnes v procese transformácie. Energetické siete sa musia zdokonaliť a modernizovať, aby uspokojili rastúci dopyt po elektrickej energii z dôvodu hlbokej zmeny v celkovom energetickom hodnotovom reťazci a energetickom mixe s väčším zapojením variabilných obnoviteľných zdrojov. Na podporu nízkoemisnej mobility je tiež potrebná špecializovaná infraštruktúra.
Zatiaľ čo krátkodobou prioritou je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou budovaním chýbajúcich spojovacích vedení v záujme dosiahnutia platného cieľa 10 % prepojení do roku 2020, ukončením izolácie viacerých členských štátov a odstránením vnútorných prekážok, dnešné plány energetickej infraštruktúry musia byť zároveň v súlade s dlhodobými politickými rozhodnutiami vrátane prechodu na nízkoemisnú mobilitu.
To takisto znamená zabezpečiť, aby sa na energetickú efektívnosť prihliadalo pri plánovaní celého energetického systému, to znamená, aby sa aktívne riadil dopyt s cieľom znižovať spotrebu energie, náklady spotrebiteľov, závislosť od dovozu a aby sa na investície do infraštruktúry energetickej efektívnosti nazeralo ako na nákladovo efektívnu metódu prechodu k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu. Investície do čoraz inteligentnejšej a flexibilnejšej infraštruktúry boli identifikované ako jedna z možností, s ktorou nie sú spojené negatívne vplyvy.
|
V záujme podpory rozvoja potrebnej fyzickej infraštruktúry na zaistenie prechodu na čistú energiu a voľného toku energie:
Komisia v rámci výročnej správy o stave energetickej únie vypracuje inventúru projektov spoločného záujmu, ktoré sú oneskorené alebo boli odložené s cieľom uľahčiť ich realizáciu. Tieto problémy môže riešiť aj odporúčaniami určenými členským štátom, najmä pokiaľ ide o projekty spoločného záujmu identifikované skupinami na vysokej úrovni pre energetiku.
Komisia v rámci nadchádzajúceho preskúmania nariadenia o TEN-E v roku 2017 preskúma možnosti zlepšenia regulačného rámca na účely ďalšej stimulácie dokončovania projektov spoločného záujmu.
Komisia zriadila skupinu expertov na poskytovanie technického poradenstva v otázkach nákladovo efektívneho rozloženia celkového cieľa 15 % prepojení elektrických sietí na regionálne, vnútroštátne a/alebo cezhraničné úrovne. Komisia o tom podá správu na jeseň 2017 spolu s prijatím 3. zoznamu projektov spoločného záujmu Únie.
|
6. Digitalizácia
Stratégia pre jednotný digitálny trh, ktorú Komisia predložila v máji 2015, sa zameriava na vytvorenie správneho prostredia a vhodných podmienok na zavedenie moderných digitálnych sietí a služieb vrátane odvetvia energetiky.
Vytvorenie spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov si bude vyžadovať, aby inovačné spoločnosti spájali nové energetické technológie s digitálnou technológiou [veľké dáta (big data), „cloud computing“] a mobilnými komunikačnými technológiami (5G) s cieľom ponúkať nové produkty a služby (decentralizovanú výrobu elektrickej energie, systémy energetického manažérstva, inteligentné spotrebiče a ovládače, malé akumulačné zariadenia vrátane elektromobilov), ktoré podporujú aktívnych spotrebiteľov a pomáhajú optimalizovať spotrebu energie (jej znižovanie a posun), a tak šetria náklady. V septembri 2016 Komisia navrhla preskúmať telekomunikačné pravidlá EÚ s cieľom uspokojiť rastúce potreby Európanov v oblasti pripojiteľnosti prostredníctvom podpory investícií do sietí s veľmi vysokou kapacitou. Komisia predložila aj akčný plán pre oblasť 5G, v ktorom navrhuje spoločný harmonogram na úrovni EÚ s cieľom koordinovaného uvedenia 5G do komerčného používania v roku 2020.
Zároveň treba sledovať otázky prístupu k údajom, ochrany súkromia a osobných údajov, ako aj kybernetickej bezpečnosti a problémy otvorených štandardov a interoperability. Práce na štandardoch a interoperabilite sa začali v apríli 2016 predložením oznámenia Komisie o digitalizácii európskeho priemyslu. Týmto oznámením sa začala aj nová európska iniciatíva v oblasti cloud computingu, ktorá má potenciál stať sa základom nového systému energetických údajov.
Zabezpečenie odolnosti systémov zásobovania energiou proti kybernetickým rizikám a hrozbám je čoraz dôležitejšie, keďže široké využívanie informačných a komunikačných technológií a prenos údajov sa stávajú základom fungovania infraštruktúry tvoriacej základ energetických systémov. Platforma expertov kybernetickej bezpečnosti v odvetví energetiky v súčasnosti analyzuje konkrétne potreby z hľadiska zabezpečenia ochrany energetickej infraštruktúry a v tomto ohľade bude radiť Komisii.
|
Ako súčasť uskutočňovania stratégie jednotného digitálneho trhu:
Komisia pripravuje iniciatívu na urýchlenie vybudovania európskeho dátového hospodárstva. Táto iniciatíva spolu s návrhom koncepcie trhu s energiou sa bude zaoberať problémom lokalizácie údajov, ako aj novými otázkami, napríklad vlastníctvo a zodpovednosť, opätovná použiteľnosť, prístup a interoperabilita, a bude mať osobitný význam vzhľadom na údaje potrebné pre procesy v energetike a nové energetické služby.
Komisia pracuje na preskúmaní smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby ju uviedla do súladu s novoprijatými pravidlami ochrany osobných údajov. Bude to mať význam pre manipuláciu s údajmi o spotrebe energie z inteligentných meračov.
Na základe úspešného vypracovania noriem pre inteligentné siete Komisia začne v roku 2017 dvojročný projekt na vypracovanie spoločných noriem bezpečnej komunikácie, ktoré zaručia voľný tok energetických údajov príslušným zainteresovaným stranám. Výsledky projektu Komisia zverejní do konca roka 2018.
V roku 2017 zriadi Komisia pracovné skupiny zainteresovaných strán v rámci pracovnej skupiny pre inteligentné siete, ktoré majú pripraviť podklady pre sieťové predpisy o reakcii na strane dopytu, kybernetickej bezpečnosti v oblasti energetiky a spoločného formátu spotrebiteľských údajov. Komisia predloží správu o štruktúre, rozsahu pôsobnosti a plánovaní skupín na jar 2017 a správu o konečných výsledkoch do konca roka 2018.
Na základe práce skupiny expertov kybernetickej bezpečnosti v odvetví energetiky Komisia vytvorí počas roka 2017 platformu na konzultácie so zainteresovanými stranami a ak to bude potrebné, navrhne do konca roka 2017 vhodné opatrenia.
V nadväznosti na stratégiu nízkoemisnej mobility Komisia prijme stratégiu EÚ pre zavádzanie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov, ktorá umožní zaviesť tieto systémy v celej EÚ do roku 2019 a urýchliť prechod na kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú cestnú dopravu.
|
7. Vonkajší rozmer
Vonkajšie a rozvojové politiky sú dôležitými nástrojmi na podporu globálneho prechodu na čistú energiu a pomáhajú našim partnerským krajinám, a to aj v susedstve EÚ, splniť ich záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a dosiahnuť ciele programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.
To znamená intenzívnejšiu činnosť EÚ v multilaterálnych iniciatívach a podporu stabilnejšej a inkluzívnejšej energetickej štruktúry na celom svete, a to v súlade s akčným plánom diplomacie EÚ v oblasti energetiky. EÚ je aktívnym členom multilaterálneho ministerského zasadnutia o čistej energii. Cieľom tohto globálneho fóra na vysokej úrovni je podporovať politiky a programy, ktoré urýchľujú zavedenie technológií čistej energie, šíriť skúsenosti a najlepšie postupy a povzbudzovať k prechodu svetového hospodárstva na čistú energiu. Komisia bude zabezpečovať, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo bol naďalej neoddeliteľnou súčasťou dialógu o energetike a predmetom spolupráce v bilaterálnych i multilaterálnych vzťahoch EÚ.
Vo svojom návrhu nového európskeho konsenzu o rozvoji Komisia určila ako kľúčové hybné sily udržateľné opatrenia v oblasti energetiky a klímy. Energia je rozhodujúcim faktorom umožňujúcim rozvoj a ústredným prvkom riešení udržateľného rozvoja na planéte - to sa uznáva v programe 2030, a najmä v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja č. 7 „cenovo dostupná a čistá energia“ a č. 13 „opatrenia v oblasti klímy“. Strategický prístup EÚ k energetike v politike rozvojovej spolupráce sa sústreďuje na tri kľúčové priority: i) riešenie nedostatočného prístupu k energii; ii) zvýšenie objemu výroby energie z obnoviteľných zdrojov; a iii) príspevok k boju proti zmene klímy. Vzhľadom na rozsah potrebných investícií EÚ rozšíri spoluprácu s partnermi z verejného aj súkromného sektora s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti prístupu k energii, energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov. EÚ bude zároveň podporovať tretie krajiny v boji proti zmene klímy a v rozvíjaní nízkouhlíkového hospodárstva odolného voči klíme v súlade s celosvetovým líderstvom EÚ v znižovaní emisií skleníkových plynov.
Komisia navrhla vonkajší investičný plán, ktorý je integrovaným finančným balíkom na finančné investície mimo EÚ. Tento plán má zahŕňať Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj, technickú pomoc na prípravu udržateľných projektov a prilákanie investorov, ako aj škálu rozvojových programov technickej pomoci na zlepšenie investičného a politického prostredia v príslušných krajinách, a to najmä na zvýšenie súkromných a verejných investícií do nízkouhlíkového hospodárstva.
Energia je ústredným prvkom spolupráce EÚ s jej susedmi, so zameraním na regulačné reformy, propagáciu využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Príkladom je Energetické spoločenstvo, v ktorom EÚ napomáha vytváranie regionálneho trhu s energiou v súlade s regulačnými normami EÚ. V rámci južného susedstva pokračuje proces budovania euro-stredozemského trhu s elektrinou a plynom a v rámci východného susedstva sa prostredníctvom projektu EU4Energy poskytuje podpora reformám v odvetví energetiky. Tie sú v každom prípade určené na vytvorenie priaznivého prostredia pre investície do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Podpora EÚ pomáha najmä vytvárať regulačný rámec pre cezhraničný obchod s elektrinou z obnoviteľných zdrojov.
Príkladom úspešného projektu je Ourzazate, najväčšia solárna elektráreň na svete, ktorá pokryje polovicu dopytu Maroka po energii z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, s možnosťou vývozu elektriny do EÚ a na východ.
EÚ posilňuje spoluprácu so západným Balkánom, s Tureckom a južnými a východnými susedmi v oblasti energetickej efektívnosti. V spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami bude Komisia zvyšovať investície do energetickej efektívnosti v sektore budov, pričom začne štyrmi pilotnými projektmi na Ukrajine, v Gruzínsku, Srbsku a Tunisku.
Afrika je privilegovaným partnerom EÚ a energetické partnerstvo EÚ a Afriky poskytuje rámec pre spoločnú spoluprácu v oblasti energetiky. EÚ podporuje aj africkú iniciatívu v oblasti obnoviteľných zdrojov pod vedením afrických krajín, ktorej cieľom je do roku 2020 dosiahnuť zvýšenie kapacity obnoviteľných zdrojov energie o 10 GW a do roku 2030 mobilizovať africký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v objeme 300 GW. S cieľom využiť africký potenciál v oblasti energie z udržateľných zdrojov sa bude klásť dôraz na rozširovanie kapacít výroby energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšovanie cezhraničných spojovacích vedení a lepšie riadenie odvetvia energetiky.
EÚ ako člen Svetovej obchodnej organizácie aktívne podporuje aj liberalizáciu tovarov a služieb, ktoré môžu byť prínosom pre životné prostredie. Úzko spolupracuje s ďalšími šestnástimi členmi Svetovej obchodnej organizácie, ktorí predstavujú väčšinový podiel na svetovom obchode s environmentálnym tovarom, s cieľom uzavrieť ambicióznu dohodu o obchode s environmentálnym tovarom. Aj v bilaterálnych obchodných zmluvách EÚ presadzuje skorú liberalizáciu environmentálnych tovarov a služieb, uľahčovanie obchodu s energiou a investícii do výroby energie z obnoviteľných zdrojov.
Očakáva sa, že zintenzívnenie obchodných tokov prispeje k rýchlemu rozšíreniu environmentálnych tovarov, služieb a technológií po celom svete a k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. EÚ je svetovým lídrom v oblasti vývozu a dovozu environmentálnych tovarov. V roku 2013 dosiahol vývoz tovaru zo zeleného zoznamu hodnotu 146 miliárd EUR (približne 8 % celkového vývozu EÚ) a dovoz hodnotu 70 miliárd EUR. Európske spoločnosti by mali pokračovať v rozvíjaní a vývoze svojho inovačného dôvtipu a know-how.
A napokon v oznámení o správe oceánov sa uvádzajú opatrenia, ktoré pomôžu vytvoriť celosvetovo platné a rovnaké podmienky pre európske odvetvie využívania energie oceánov.
|
V súvislosti so záväzkom urobiť prechod na čistú energiu podstatnou súčasťou príspevku EÚ k uskutočneniu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a k naplneniu Parížskej dohody:
Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby čo najskôr prijali balík právnych predpisov o vonkajšom investičnom pláne.
Komisia uprednostní energetiku ako jednu z kľúčových tém samitu Afriky a EÚ v novembri 2017 v Abidjane.
Na jar 2017 Komisia zorganizuje okrúhly stôl podnikateľského fóra na vysokej úrovni o investíciách do obnoviteľných zdrojov energie v Afrike s cieľom zvýšiť znalosti a informovanosť o snahách Komisie a potrebe investícií súkromného sektora do obnoviteľných zdrojov energie v Afrike.
Komisia v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami vykoná na jar 2017 inventúru štyroch pilotných projektov zvyšovania investícií do energetickej efektívnosti v sektore budov s cieľom rozšíriť ich časom do ďalších krajín.
Komisia preskúma viacročné strategické programovanie nástrojov európskeho susedstva a predvstupovej pomoci v polovici trvania v roku 2017 s cieľom zahrnúť zvýšenie financovania energetickej efektívnosti budov ako súčasť investícií v oblasti energetiky, klímy a tvorby pracovných miest.
Komisia bude pokračovať v úsilí o uzavretie dohody v rámci WTO o environmentálnych tovaroch a službách s cieľom znížiť náklady činnosti zmierňovania zmeny klímy.
|
8. Správa vecí verejných a partnerstvá v záujme dosiahnutia cieľov
Transformáciu energetiky nemožno uskutočniť nariadením zhora. Vyžaduje si politické opatrenia na rôznych úrovniach verejnej správy (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, EÚ, medzinárodnej) a ďalších zainteresovaných strán. Riadiaci mechanizmus energetickej únie pomôže zaistiť súlad politík a zabezpečí, aby EÚ ako celok splnila ciele v oblasti energetiky a klímy, a to najmä ciele roka 2030.
Prechod na čistú energiu sa neuskutoční bez opatrení viacerých zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti a na regionálnej a miestnej úrovni. EÚ má výnimočne dobré podmienky na to, aby sa hľadisko prechodu na čistú energiu stalo stredobodom záujmu vo všetkých odvetviach a na všetkých úrovniach riadenia. Preto bude dôležité, aby sa mestá, regióny, podnikateľská sféra, sociálni partneri a ostatné zainteresované strany zapojili do tvorby a realizácie integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy.
Regionálnou spoluprácou medzi členskými štátmi si členské štáty navzájom môžu pomôcť splniť ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy účinným a nákladovo efektívnym spôsobom. Legislatívne návrhy v tomto balíku uľahčujú regionálnu spoluprácu. Komisia pripraví pre členské štáty usmernenie o regionálnej spolupráci, pričom bude vychádzať z existujúcich štruktúr spolupráce a uplatňovať hľadisko regionálnej spolupráce vo všetkých piatich rozmeroch energetickej únie.
Vzhľadom na to, že mestá a mestské spoločenstvá sú miestom, kde sa bude odohrávať hlavná časť transformácie, EÚ venuje osobitnú pozornosť týmto hybným silám zmeny. V roku 2016 sa zintenzívnili práce na uľahčení opatrení na úrovni miest, prijal sa „Amsterdamský pakt o mestskej agende EÚ“, primátori a starostovia uzavreli globálny dohovor a Komisia zriadila internetové jednotné kontaktné miesto pre miestne orgány, ktoré hľadajú prispôsobené informácie o iniciatívach EÚ zameraných na mestá vrátane prechodu na čistú energiu. Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike ako významná iniciatíva EÚ v oblasti opatrení miest proti zmene klímy nadobúda teraz ďalšiu dynamiku a jeho širší rozsah pôsobnosti zahŕňa aj zmiernenie zmeny klímy, prispôsobenie a prístup k čistej a cenovo dostupnej energii. Komisia v súčasnosti rozširuje kópiu tohto úspešného modelu v rámci globálneho dohovoru primátorov a starostov v Severnej Amerike a Mexiku, Latinskej Amerike a Karibskej oblasti, v Japonsku, Číne, Indii, juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike. Ambiciózne projekty prechodu na čistú energiu na úrovni miest a regiónov by mali byť viditeľnejšie a mohli by sa opakovať v celej Únii vrátane ďalšieho ročníka turné na tému energetickej únie v roku 2017.
Aj vidiecke oblasti majú významný potenciál, aby prispeli k tejto transformácii, napríklad v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov vrátane udržateľnej bioenergie.
Ostrovy a ostrovné regióny poskytujú platformy pre pilotné iniciatívy prechodu na čistú energiu a môžu slúžiť ako ukážkové prípady na medzinárodnej úrovni, ako dokazuje napríklad v najvzdialenejších regiónoch EÚ ostrov El Hierro (Kanárske ostrovy), ktorého spotreba energie je krytá zo 100 % z obnoviteľných zdrojov. Komisia by chcela pomôcť urýchliť rozvoj a prijímanie najlepších dostupných technológií na ostrovoch a v ostrovných regiónoch vrátane výmeny najlepších postupov o finančných, právnych a regulačných režimoch, ako aj o energii pre dopravu. V prvom kroku je potrebné spojiť samotné ostrovy, bez ohľadu na ich veľkosť, geografické podmienky alebo polohu.
|
Na podporu uplatňovania hľadiska prechodu na čistú energiu:
Komisia vyzýva mestá, regióny, podnikateľské subjekty, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany, aby sa aktívne zapojili do rokovaní o transformácii energetiky, najmä v súvislosti s integrovanými plánmi v oblasti energetiky a klímy s cieľom pripraviť riešenia, ktoré budú primerane reagovať na potreby rôznych území.
V roku 2017 Komisia predloží členským štátom usmernenie o regionálnej spolupráci na uľahčenie účinného a efektívneho dosahovania cieľov energetickej únie.
V prvom polroku 2017 usporiada Komisia vo Vallette rokovanie na vysokej úrovni o príležitostiach a výzvach pre ostrovy v oblasti čistej energie. Týmto rokovaním sa začne proces podpory ostrovov pri ich prechode na čistú energiu.
|