EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2016

COM(2016) 471 final

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2015
O VZŤAHOCH MEDZI EURÓPSKOU KOMISIOU
A NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2015

O VZŤAHOCH MEDZI EURÓPSKOU KOMISIOU
A NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

1.    Úvod

Rok 2015 bol prvým úplným rokom činnosti novej Komisie pod vedením Jeana-Clauda Junckera. Pri určovaní svojich politických priorít pri výkone funkcií predseda Juncker zdôraznil význam vzťahu Komisie s národnými parlamentmi, najmä pri presadzovaní zásady subsidiarity. Vyjadril aj svoj zámer hľadať spôsoby, ako zlepšiť interakciu Komisie s národnými parlamentmi „v záujme priblíženia Európskej únie občanom“ 1 .

Záväzok Komisie vytvoriť nové partnerstvo s národnými parlamentmi bol vyjadrený v poverovacích listoch, ktoré predseda Juncker adresoval svojim spolupracovníkom – komisárom. V týchto poverovacích listoch ich vyzval, aby dôležité návrhy a iniciatívy predstavovali a vysvetľovali národným parlamentom osobne. V dôsledku obnoveného dôrazu na význam priamych osobných kontaktov uskutočnili členovia Komisie v priebehu roka 2015 viac ako 200 návštev národných parlamentov (podrobnejšie informácie pozri v oddiele 4).

Komisia prijala aj opatrenia na opätovné oživenie dvoch tradičných kanálov písomnej komunikácie s národnými parlamentmi, konkrétne politického dialógu a mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity. Komisia sa odklonila od svojej predchádzajúcej praxe, v rámci ktorej odpovede na stanoviská národných parlamentov podpisoval iba podpredseda zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy. Teraz odpovede podpisujú spoločne prvý podpredseda a buď podpredseda, alebo komisár zodpovedný za príslušnú oblasť politiky. Zdôrazňuje sa tým politický význam, ktorý Komisia pripisuje tomuto dialógu. Komisia v roku 2015 prijala aj opatrenia na zlepšenie spôsobu, ktorým odpovedá na stanoviská národných parlamentov, s cieľom posilniť politický charakter odpovedí a súčasne pokračovať v poskytovaní vecných odpovedí na všetky predložené technické otázky.

Táto jedenásta výročná správa o vzťahoch medzi Komisiou a národnými parlamentmi sa zameriava na politický dialóg, ktorý Komisia začala v roku 2006 s cieľom poskytnúť rámec na výmenu informácií a názorov vo všetkých oblastiach politiky, a to v súvislosti s legislatívnymi návrhmi aj nelegislatívnymi iniciatívami. Mechanizmus na kontrolu uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý poskytuje národným parlamentom právo posúdiť, či sú legislatívne návrhy v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Európskej únie, v súlade so zásadou subsidiarity, je opísaný vo výročnej správe za rok 2015 o subsidiarite a proporcionalite 2 . Uvedená správa sa zverejňuje súčasne s touto a mala by sa považovať za doplnkovú k tejto správe.

2.    Písomné stanoviská národných parlamentov

a) Všeobecné pripomienky

Vzhľadom na nový politický záväzok Komisie uplatňovať cielenejší prístup zameraný na priority a výsledky jej pracovný program na rok 2015 obsahoval 23 nových iniciatív, ktoré mali byť prijaté v priebehu roka. Toto číslo znamenalo prudký pokles z priemerného počtu viac ako 130 nových iniciatív navrhovaných v každom ročnom pracovnom programe za predchádzajúcich päť rokov.

Zameranie Komisie na obmedzený počet kľúčových problémov dôležitých pre občanov Európskej únie a zníženie počtu nových iniciatív viedlo k poklesu celkového počtu stanovísk (vrátane odôvodnených stanovísk) prijatých od národných parlamentov. V roku 2015 sa tento počet znížil o viac ako 30 %, z 506 stanovísk prijatých v roku 2014 na 350 v roku 2015 (pozri prílohu 1) 3 .

b) Účasť a rozsah pôsobnosti

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bola aktivita v politických dialógoch, meraná v počte stanovísk zaslaných Komisii, medzi národnými parlamentmi rozdelená nerovnomerne. Desať najaktívnejších parlamentných komôr predložilo približne 70 % všetkých stanovísk, hoci sa toto číslo znížilo z 80 % v roku 2014.

Najvyšší počet stanovísk predložila portugalská parlamentná komora Assembleia da República. Jej 55 stanovísk tvorilo približne 15 % celkového počtu prijatých stanovísk. Napriek tomu v jej prípade pokračuje klesajúci trend z posledných rokov, a to tak v absolútnom počte vydaných stanovísk, ako aj v ich podiele z celkového počtu [227 stanovísk v roku 2012 (31 %), 192 v roku 2013 (31 %) a 118 v roku 2014 (23 %)]. Ďalšími národnými parlamentmi alebo komorami, ktoré poslali v roku 2015 desať alebo viac stanovísk, boli: Camera Deputaţilor (RO) (47 stanovísk), Senát (CZ) (25 stanovísk), Senato della Repubblica (IT) (25 stanovísk), Assemblée nationale (FR) (23 stanovísk), House of Lords (UK) (22 stanovísk), Bundesrat (DE) (20 stanovísk), Senat (RO) (14 stanovísk), Congreso de los Diputados (ES) a Senado (ES) (11 stanovísk), Poslanecká snĕmovna (CZ) (10 stanovísk) a Riksdag (SE) (10).

Na rozdiel od posledných rokov, keď boli stanoviská jasne zamerané na legislatívne návrhy, sa však čoraz viac parlamentných komôr rozhodlo vydať stanoviská k nelegislatívnym návrhom, ako sú oznámenia a zelené knihy. Do týchto kategórií patrí jedenásť z devätnástich dokumentov Komisie, ku ktorým dostala Komisia najviac stanovísk od národných parlamentov. Komisia nabáda národné parlamenty, aby sa viac zapájali do predlegislatívnej fázy, a víta tieto prejavy záujmu.

c) Hlavné témy politického dialógu a politický výsledok

Nasledujúce dokumenty Komisie patria medzi tie, ktoré v roku 2015 vzbudili osobitnú pozornosť národných parlamentov – desať alebo viac stanovísk (ďalšie podrobnosti možno nájsť v Prílohe 3):

1.oznámenie o pracovnom programe Komisie na rok 2015: Nový začiatok 4 ;

2.návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a menia existujúce právne predpisy týkajúce sa vybavovania žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti členskými štátmi 5 ;

3.návrh nariadenia, ktorým sa menia existujúce právne predpisy, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území 6 ;

4.návrh nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície 7 ;

5.návrh smernice Rady, ktorou sa menia existujúce právne predpisy, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní 8 .

Keďže tri z týchto dokumentov podnietili aj vypracovanie odôvodnených stanovísk jednej alebo viacerých parlamentných komôr, v správe je odkaz aj na výročnú správu o subsidiarite a proporcionalite, ktorá obsahuje podrobnejší opis aspektov týkajúcich sa subsidiarity.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pracovnom programe Komisie na rok 2015: Nový začiatok

Prvý pracovný program Komisie pod vedením predsedu Junckera znamenal jasnú zmenu oproti minulosti. Obsahoval záväzok zamerať úsilie a zdroje Komisie na tie návrhy, ktoré budú mať pravdepodobne najväčší vplyv na zamestnanosť a rast. Predstavil sa v ňom pomerne obmedzený počet nových návrhov zameraných na desať priorít politických usmernení predsedu Junckera a obsahoval aj zoznam 80 prerokúvaných právnych predpisov predložených predchádzajúcimi Komisiami, ktoré sa mali stiahnuť. Boli to neaktívne návrhy, návrhy, ktoré boli vzhľadom na vývoj medzitým prekonané, alebo boli počas rokovaní oslabené tak, že sa nimi už nemohol dosiahnuť pôvodný cieľ 9 . V pracovnom programe na rok 2015 sa stanovil aj záväzok zrevidovať 79 existujúcich právnych predpisov s cieľom zistiť, či ešte plnia svoj účel.

Pracovný program na rok 2015 bol prijatý 16. decembra 2014. Prvý podpredseda Frans Timmermans ho následne poslal predsedom výborov pre európske záležitosti vo všetkých národných parlamentoch. Ako odpoveď prišlo 26 stanovísk, vďaka čomu sa stal najkomentovanejším dokumentom Komisie v roku, ktorého sa správa týka. Toto číslo zahŕňa jednotlivé stanoviská k pracovnému programu predložené 12 parlamentnými komorami 10 , ako aj spoločné stanovisko od 14 parlamentných komôr 11 , v ktorom každá komora určila svoje vlastné priority spomedzi iniciatív navrhnutých Komisiou. Toto spoločné stanovisko bolo predložené po neformálnom stretnutí, ktoré zorganizovala v Bruseli 19. januára 2015 holandská parlamentná komora Tweede Kamer a ktoré sa týkalo úlohy národných parlamentov. Na stretnutí sa diskutovalo aj o spôsoboch zlepšenia postupu predkladania odôvodneného stanoviska alebo „žltej karty“ (pozri oddiel 3 ďalej). Všetky parlamentné komory, ktoré podpísali spoločné stanovisko, určili za prioritu jednotný digitálny trh. Medzi ďalšie iniciatívy, ktoré považujú za prioritu takmer všetky parlamentné komory, patrí strategický rámec pre energetickú úniu, balík mobility pracovnej sily, stratégia obchodu a investícií pre zamestnanosť a rast a európska migračná agenda.

Komisia vo svojich odpovediach na prijaté stanoviská uvítala vyjadrenie záujmu o jej pracovný program zo strany národných parlamentov a širokú podporu pre zameranie Komisie na menší počet iniciatív, ktoré poskytujú pridanú hodnotu na európskej úrovni. Privítala aj príležitosť na včasnú výmenu názorov na priority s národnými parlamentmi, ktorú poskytol pracovný program.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov

V reakcii na utečeneckú krízu a v súlade s jej európskou migračnou agendou 12 je cieľom návrhu Komisie na krízový mechanizmus premiestnenia zaviesť štruktúrovaný mechanizmus solidarity. Komisia ho môže kedykoľvek aktivovať, aby pomohla ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý sa ocitol v krízovej situácii a pod extrémnym tlakom na jeho azylový systém v dôsledku veľkého a neúmerného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín. Takéto budúce núdzové situácie a prerozdelenie štátnych príslušníkov tretích krajín by Komisia stanovovala na základe objektívnych a overiteľných kritérií. Je to súčasť balíka návrhov, ktorý zahŕňa núdzové premiestnenie 120 000 utečencov z Grécka, Maďarska a Talianska, spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu a zefektívnenie politiky návratu.

Návrh podnietil predloženie dvanástich stanovísk v roku 2015 vrátane piatich odôvodnených stanovísk 13 . Národné parlamenty v týchto stanoviskách argumentovali takto:

EÚ nemá právomoc zaviesť mechanizmus trvalého premiestnenia, ktorý by aktivovala Komisia,

navrhované nariadenie by nemalo skutočnú pridanú hodnotu v porovnaní s existujúcimi možnosťami opatrení členských štátov, a

návrh nariadenia prekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa, a tým porušuje zásadu subsidiarity a proporcionality.

Komisia vo svojich odpovediach uviedla, že návrh tvorí súčasť širšieho balíka ambicióznych opatrení – už navrhnutých alebo pripravovaných –, ktorými sa reaguje na súčasnú utečeneckú krízu. Pokiaľ ide o právny základ, Komisia zdôraznila, že návrh by mal byť prijatý na rovnakom právnom základe ako nariadenie (EÚ) č. 604/2013, ktoré sa má návrhom zmeniť. Komisia pripomenula, že utečenecká kríza spôsobila extrémny tlak na azylové systémy členských štátov, čo by mohlo ohroziť uplatňovanie dublinských pravidiel. Súčasný systém v tejto súvislosti neumožňuje žiadnu výnimku z kritérií zodpovednosti, čím vytvára stavy nerovnováhy a v niektorých prípadoch zhoršuje krízu.

Komisia ďalej argumentovala, že krízový mechanizmus pre premiestnenie žiadateľov by EÚ umožnil reagovať na naliehavú situáciu a pomôcť členským štátom, ktoré čelia núdzovej situácii, bez toho, aby sa zakaždým musel absolvovať zdĺhavý procesom prijímania. Komisia zdôraznila, že opatrenia jednotlivých členských štátov by na riešenie týchto situácií nestačili. Uplatňovaním nekoordinovaných riešení by sa nepodarilo dosiahnuť komplexnú reakciu na neúmerný prílev osôb ani spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.

Preto je podľa názoru Komisie zrejmé, že opatrenia jednotlivých členských štátov nemôžu uspokojivo reagovať na spoločné výzvy, ktorým v tejto oblasti čelia všetky členské štáty.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území

Keď sa Jean-Claude Juncker uchádzal o podporu Európskeho parlamentu pre svoje zvolenie do funkcie predsedu Európskej komisie, vyjadril svoj zámer preskúmať právne predpisy týkajúce sa povolenia geneticky modifikovaných organizmov. V súčasnom systéme sa členským štátom nikdy nepodarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu v prospech takéhoto povolenia alebo proti nemu, čím vždy ponechali konečné rozhodnutie o povolení na Komisiu. Navrhovaná revízia by členským štátom umožnila prijať konečné rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni – obmedzenie alebo zákaz používania geneticky modifikovaných potravín alebo krmív – po ich povolení na európskej úrovni. Takéto rozhodnutia by mohli byť prijaté iba pod podmienkou, že vnútroštátne rozhodnutia o odmietnutí alebo zákaze by boli v súlade s právom Únie a nesúviseli by so zdravotnými a ekologickými dôvodmi. Tieto posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín za Európsku úniu ako celok.

Komisia dostala 12 stanovísk vrátane dvoch odôvodnených stanovísk, ktoré sú podrobnejšie opísané vo výročnej správe za rok 2015 o subsidiarite a proporcionalite 14 . Ďalšie kritizované body zahŕňali nepredvídané náklady pre výrobcov a dovozcov a možné narušenie jednotného trhu. Boli uvedené aj argumenty, že geneticky modifikované plodiny by sa mohli zakázať skôr z politických ako z vedeckých dôvodov. Niekoľko národných parlamentov sa domnievalo, že návrh má negatívny vplyv na bezpečnosť geneticky modifikovaných potravín a krmív v EÚ, ale mali rôzne názory na vhodný mechanizmus posudzovania rizika. Napríklad írsky parlament Oireachtas sa domnieval, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín by si mal zachovať výhradnú zodpovednosť za posudzovanie bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov na európskej úrovni. Nemecký Bundesrat zase žiadal úplnú revíziu postupu posudzovania rizika.

Európsky parlament v prvom čítaní 28. októbra 2015 zamietol návrh pre pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s jednotným trhom a jeho uskutočniteľnosti. Rada zatiaľ nezaujala k návrhu stanovisko. Komisia však určila návrh za jednu z iniciatív, v ktorých si želá urobiť rýchly pokrok spolu so spoluzákonodarcami (Európskym parlamentom a Radou) 15 .

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013

Prvá priorita, ktorú predseda Juncker uviedol vo svojich politických usmerneniach pre novú Komisiu, sa týkala posilnenia konkurencieschopnosti Európy a podpory investícií s cieľom vytvárať pracovné miesta. V januári 2015 Komisia v úzkom partnerstve s Európskou investičnou bankou predložila návrh na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície. Cieľom bolo zaplniť súčasnú medzeru v investíciách v Európskej únii mobilizovaním súkromného financovania na strategické investície, ktoré nemôže financovať samotný trh. Fond sa pri svojej činnosti zameriava na strategické investície do infraštruktúry a inovácií, ako aj na rizikové financovanie pre malé a stredné podniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou v celej Európe.

Táto významná politická iniciatíva podnietila predloženie jedenástich stanovísk v rámci politického dialógu 16 . Národné parlamenty vo všeobecnosti uvítali návrh na vytvorenie mechanizmu na podporu strategických investícií na európskej úrovni. Vyzývali na urýchlenú realizáciu návrhu a trvali na transparentnom procese výberu projektov, ktoré by získali financovanie.

Niekoľko národných parlamentov zároveň vyjadrilo obavy, že kvôli financovaniu Európskeho fondu pre strategické investície by sa obmedzilo financovanie určené na vedu, výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020. Niekoľko parlamentných komôr žiadalo, aby sa finančné prostriedky fondu zameriavali na investície, ktoré sú prospešné pre výskum a inovácie v Európe. Rakúsky Bundesrat a nemecký Bundesrat vyjadrili nesúhlas s použitím navrhovaného fondu ako prostriedku na financovanie projektov súvisiacich s jadrovou energiou. Nakoniec niekoľko parlamentných komôr, napríklad Senato della Repubblica (IT), Camera Deputaţilor (RO), Senat (RO) a Národná rada (SK), vyzvali na vyvážené prideľovanie finančných prostriedkov v rámci Európy s cieľom zmenšiť regionálne rozdiely.

Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre strategické investície, po schválení v Európskom parlamente a Rade nadobudlo účinnosť 25. júna 2015. Týmto termínom sa splnil ambiciózny cieľ stanovený v „Investičnom pláne pre Európu“ 17 , aby fond začal fungovať do júna 2015. Nariadením v podobe, na akej sa dohodli spoluzákonodarcovia, sa obmedzuje navrhované zníženie finančných prostriedkov pridelených na program Horizont 2020 o 500 miliónov EUR. Navrhované zníženie o 3,3 miliardy EUR v prípade Nástroja na prepájanie Európy sa obmedzilo na 2,8 miliardy EUR. Pokiaľ ide o transparentnosť pripravovaných európskych projektov, v článku 15 ods. 1 nariadenia sa stanovuje, že Komisia s podporou Európskej investičnej banky vytvorí portál, ktorý bude slúžiť ako verejne dostupná a ľahko použiteľná databáza projektov, prostredníctvom ktorej sa budú poskytovať relevantné informácie o každom projekte.

Pokiaľ ide o výber projektov, spoluzákonodarcovia doplnili článok o kritériách oprávnenosti na využitie záruky Európskej únie. V ňom sa bližšie určuje, že Európsky fond pre strategické investície má podporovať projekty, ktoré:

I)sú ekonomicky životaschopné;

II)sú v súlade s politikami Únie vrátanie cieľa územnej súdržnosti;

III)poskytujú doplnkovosť, ako je vymedzená v článku 5 nariadenia;

IV)maximalizujú mobilizáciu kapitálu zo súkromného sektora;

V)sú technicky uskutočniteľné.

Ustanovenie o súlade s politikami Únie a cieli územnej súdržnosti je jasnou reakciou na výzvy na zaistenie regionálnej rovnováhy.

Od nadobudnutia účinnosti už skupina Európskej investičnej banky schválila podporu z fondu pre veľké množstvo projektov. Európska investičná banka odhaduje, že do mája 2016 fond v Európe poskytol stimuly pre investície vo výške približne 100 miliárd EUR 18 .

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

Pracovný program na rok 2015 obsahoval jasný záväzok zintenzívniť úsilie v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodom. V priebehu roka Komisia prijala niekoľko návrhov vytvorených v reakcii na verejné výzvy na spravodlivosť a transparentnosť zdaňovania. Tieto návrhy zároveň zabezpečujú rovnaké podmienky pre podniky v rámci jednotného trhu. Navrhovaná smernica tvorí súčasť širšieho balíka zameraného na transparentnosť zdaňovania, ktorý bol prijatý 18. marca 2015. Odráža sa v ňom aj práca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a krajín G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov. Návrh obsahuje systematickejší a záväznejší prístup k výmene informácií medzi členskými štátmi a Komisiou. Bude sa týkať všetkých budúcich cezhraničných záväzných stanovísk, ako aj všetkých stanovísk vydaných počas predchádzajúcich desiatich rokov, ktoré ešte budú platné v deň, keď navrhovaná smernica nadobudne účinnosť 19 .

Komisia dostala k tomuto návrhu desať stanovísk vrátane jedného odôvodneného stanoviska od švédskej parlamentnej komory Riksdag s výhradami týkajúcimi sa nesúladu návrhu so zásadou subsidiarity 20 . Argumenty, ktoré predložila švédska parlamentná komora Riksdag, a odpoveď Komisie sú podrobnejšie opísané vo výročnej správe za rok 2015 o subsidiarite a proporcionalite.

Z ostatných parlamentných komôr, ktoré predložili stanoviská, mnohé vyjadrili podporu pre podniknutie krokov na riešenie agresívneho daňového plánovania na európskej úrovni, niekoľko z nich však vyjadrilo obavy týkajúce sa určitých prvkov návrhu. Niektoré parlamentné komory spochybnili najmä požiadavku návrhu zaviazať členské štáty k výmene informácií o všetkých záväzných stanoviskách – ak sú stále platné – vydaných počas desiatich rokov predchádzajúcich dňu, keď mala navrhovaná smernica nadobudnúť účinnosť (1. január 2016). Dve parlamentné komory namietali proti akejkoľvek spätnej účinnosti 21 . Niekoľko komôr vyjadrilo obavy v súvislosti s administratívnou záťažou, ktorá by sa navrhovanou smernica vytvorila, a uskutočniteľnosťou jej uplatňovania od 1. januára 2016 22 . Slovenská Národná rada zdôraznila potrebu jasne vymedziť typ informácií, ktoré sa majú vymieňať, a povinnosti členských štátov s cieľom zabrániť výmene nerelevantných informácií. Nemecký Bundesrat vyjadril názor, že na výmene informácií by sa mali zúčastňovať iba tie členské štáty, ktorých sa konkrétne záväzné stanovisko týka.

Po diskusiách v Európskom parlamente a Rade bola navrhovaná smernica prijatá 8. decembra 2015, iba deväť mesiacov po tom, ako Komisia predložila svoj pôvodný návrh 23 . V prijatej smernici sa zachovávajú hlavné zásady navrhnuté Komisiou, ale v niekoľkých bodoch sa od pôvodného návrhu líši. Po prvé, členské štáty budú mať na transpozíciu nových pravidiel do vnútroštátneho práva čas do konca roka 2016, takže smernica teraz nadobudne účinnosť 1. januára 2017, o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Po druhé, v rámci požiadavky na výmenu informácií o záväzných stanoviskách vydaných v období desiatich rokov pred nadobudnutím účinnosti smernice bola lehota skrátená na päť rokov s dodatočným ustanovením týkajúcim sa záväzných stanovísk vydaných, zmenených alebo obnovených v rokoch 2012 a 2013 24 . Nakoniec sa v smernici takisto podrobnejšie vymedzuje, aké informácie by si mali členské štáty vymieňať, ako aj obmedzenejší súbor základných informácií, ktoré by sa mali oznamovať Komisii. Tieto informácie by mali umožniť Komisii kedykoľvek sledovať a hodnotiť účinné uplatňovanie povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia.

3.    Širší kontext

Národné parlamenty v roku 2015 pokračovali v diskusiách o svojej úlohe v európskom rozhodovacom procese. Mohli pri tom čerpať zo správ, ktoré vydali tri parlamentné komory v roku 2014 25 .

V januári 2015 sa v Bruseli stretla neformálna pracovná skupina pozostávajúca z niekoľkých parlamentných komôr s cieľom prerokovať pracovný program Komisie na rok 2015. Skupina diskutovala aj o tom, ako zlepšiť postup predkladania odôvodneného stanoviska alebo „žltej karty“ stanovený v Protokole (č. 2) k zmluvám o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Diskusie o tomto bode, ako aj o možnom zavedení posilnenej formy politického dialógu – známej aj ako „zelená karta“ 26 – potom prebiehali v rámci druhej neformálnej pracovnej skupiny v máji vo Varšave. Výsledky boli oznámené na LIII. zasadnutí COSAC (Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie). Pracovná skupina pre posilnenie politického dialógu a zlepšenie postupu predkladania odôvodnených stanovísk sa znovu stretla v októbri počas luxemburského predsedníctva konferencie COSAC 27 .

Na júlovom zasadnutí predsedov konferencie COSAC prvý podpredseda Timmermans potvrdil, že národné parlamenty hľadajú spôsoby, akými by mohli hrať pozitívnejšiu a aktívnejšiu úlohu v európskych záležitostiach, napríklad využívaním „zelenej karty“. Hoci zdôraznil výlučné právo iniciatívy Komisie, naznačil, že Komisia by konštruktívne preskúmala akékoľvek iniciatívy, ktoré by mali širokú podporu národných parlamentov. Zároveň však zdôraznil povinnosť Komisie pracovať podľa aktuálnych zmlúv, ktoré zahŕňajú osemtýždňovú lehotu uvedenú v protokole, počas ktorej môžu parlamenty vydať odôvodnené stanovisko k návrhu legislatívneho aktu.

Krátko po stretnutí predsedov konferencie COSAC sa stretlo 16 parlamentných komôr na základe iniciatívy parlamentnej komory House of Lords Spojeného kráľovstva s cieľom spoločne podpísať skúšobnú „zelenú kartu“. V rámci nej sa Komisia vyzvala, aby pri predkladaní svojho revidovaného balíka o obehovom hospodárstve prijala strategický prístup k obmedzovaniu plytvania potravinami v rámci Európskej únie 28 . Túto iniciatívu o plytvaní potravinami podporili aj ďalšie dva národné parlamenty a jedna parlamentná komora 29 . Komisia vo svojej odpovedi poďakovala parlamentným komorám za ich návrhy, ktoré považuje za jasný prejav ich pripravenosti aktívnym a konštruktívnym spôsobom prispieť k politickej diskusii na európskej úrovni. Niektoré návrhy týkajúce sa darovania potravín, zberu údajov a sledovania boli následne zohľadnené v balíku o obehovom hospodárstve, ktorý bol prijatý v decembri 30 .

Nakoniec majú podľa článku 12 Zmluvy o Európskej únii národné parlamenty špecifickú úlohu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom účasti v mechanizmoch hodnotenia vykonávania politík Únie v tejto oblasti a prostredníctvom ich zapojenia do politického monitorovania Europolu a hodnotenia činností Eurojustu. Komisia v tejto súvislosti predložila v roku 2013 návrh nariadenia o Europole 31 zosúladením tejto agentúry s požiadavkami Lisabonskej zmluvy. Okrem iného navrhovala zavedenie mechanizmu, pomocou ktorého by Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi mohli kontrolovať činnosť Europolu. Po takmer troch rokoch medziinštitucionálnych rokovaní spoluzákonodarcovia dosiahli dohodu. Výsledný kompromis zabezpečuje zriadenie Spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny (JPSG), ktorú zriadi príslušný výbor Európskeho parlamentu a národné parlamenty.

4.    Dvojstranné kontakty a návštevy

Členovia Komisie odpovedali na výzvu predsedu Junckera, aby „sa zaviazali k novému partnerstvu s národnými parlamentmi“ viac ako 200 návštevami národných parlamentov počas roka 2015. Predseda Juncker, podpredsedovia a komisári navštívili takmer všetkých 28 národných parlamentov, pričom mnohé parlamentné komory navštívili viackrát. Okrem toho niektoré národné parlamenty vyslali delegácie do Bruselu alebo tam zvolali schôdze výborov a využili príležitosť stretnúť sa s členmi Komisie.

Osobitne treba spomenúť návštevy členských štátov, ktoré vykonali členovia Komisie s cieľom predstaviť hlavné iniciatívy zainteresovaným stranám a občanom. Napríklad Investičný plán pre Európu, jednu z hlavných priorít Komisie v prvom roku jej funkčného obdobia, propagoval podpredseda Jyrki Katainen počas putovnej kampane, ktorá zahŕňala takmer všetky členské štáty vrátane návštev národných parlamentov. Podobne využil aj podpredseda Maroš Šefčovič svoje rozsiahle turné o energetickej únii na diskusie o výhodách novej politiky Komisie s poslancami národných parlamentov takmer vo všetkých členských štátoch 32 . Nakoniec vzhľadom na vysokú úroveň verejného záujmu o otázky súvisiace s obchodom navštívila komisárka Cecilia Malmström mnoho národných parlamentov s cieľom prediskutovať záležitosti vrátane Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, o ktorom Európska únia rokuje so Spojenými štátmi.

Z pohľadu Komisie sú tieto priame kontakty s poslancami národných parlamentov neoceniteľné z hľadiska lepšieho pochopenia a podpory politík Únie. Tento bod zdôraznil prvý podpredseda Timmermans vo svojich poznámkach k zasadnutiu predsedov konferencie COSAC v júli 2015, ktoré sa konalo v Luxemburgu (pozri oddiel ďalej).

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa úradníci Komisie zúčastnili na rôznych zasadnutiach výborov národných parlamentov. Navyše boli úradníci Komisie pravidelne pozývaní, aby predstavili hlavné iniciatívy na stretnutiach stálych predstaviteľov národných parlamentov v Bruseli. Okrem toho úradníci pre európsky semester zo zastúpení Komisie v jednotlivých členských štátoch zostali v pravidelnom kontakte s národnými parlamentmi v súvislosti s európskym semestrom a ostatnými hospodárskymi otázkami.

5.    Hlavné schôdze a konferencie

Kontakty Komisie s národnými parlamentmi pokračovali počas roka 2015 jej účasťou na mnohých významných medziparlamentných schôdzach a konferenciách.

COSAC

Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC) dodržala svoj pravidelný cyklus zasadnutí dvakrát za každý polrok. Na jednom zasadnutí sa schádzajú predsedovia parlamentných výborov a druhé prebieha v plenárnom formáte. Európsky parlament sa ako člen konferencie COSAC zúčastnil na všetkých zasadnutiach. Komisia, ktorá má v konferencii COSAC postavenie pozorovateľa, sa takisto zúčastnila na všetkých zasadnutiach. Komisia v súlade so svojou bežnou praxou poskytla písomnú odpoveď na príspevky prijaté konferenciou COSAC na jej dvoch plenárnych zasadnutiach, ktoré sa uskutočnili počas roka.

Na februárovom zasadnutí predsedov konferencie COSAC, na ktorom sa zúčastnil prvý podpredseda Timmermans, delegáti diskutovali o prioritách lotyšského predsedníctva a Východnom partnerstve pred samitom Východného partnerstva v Rige, ktorý sa uskutočnil v máji. Na LII. plenárnom zasadnutí konferencie COSAC, ktoré sa konalo od 31. mája do 2. júna, účastníci diskutovali o mnohých otázkach vrátane energetickej a obchodnej politiky Únie, pričom na prvej z uvedených diskusií sa zúčastnil podpredseda Šefčovič a na druhej komisárka Malmström. Ďalším významným bodom programu bolo parlamentné preskúmanie záležitostí Európskej únie 33 .

Na zasadnutí predsedov konferencie COSAC, ktoré sa konalo počas luxemburského predsedníctva Rady, delegáti za prítomnosti prvého podpredsedu Timmermansa diskutovali o možných spôsoboch posilnenia politického dialógu (pozri oddiel 3 vyššie). LIV. zasadnutie konferencie COSAC, ktoré sa konalo v Luxemburgu od 30. novembra do 2. decembra, poskytlo fórum na diskusiu o európskej migračnej agende, stratégii jednotného digitálneho trhu – hlavným rečníkom bol podpredseda Andrus Ansip – a politike rozširovania 34 .

Európsky parlamentný týždeň a konferencie podľa článku 13

Tretí európsky parlamentný týždeň sa uskutočnil v Európskom parlamente od 3. do 4. februára 2015. Na podujatí sa stretli poslanci parlamentov z celej Európy, aby prediskutovali hospodárske, rozpočtové a sociálne záležitosti. Na prvej udalosti týždňa, medziparlamentnej schôdzi o cykloch európskeho semestra v rokoch 2014 a 2015, mal prejav predseda Juncker a ďalšími hlavnými rečníkmi boli podpredseda Katainen a komisárka Marianne Thyssen. Druhú udalosť, medziparlamentnú konferenciu podľa článku 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (známej aj ako „rozpočtová dohoda“), spoločne organizovali a spolu jej predsedali lotyšský parlament Saeima a Európsky parlament. Po tom, ako Konferencia predsedov národných parlamentov Európskej únie v prijala v Ríme v apríli 2015 základné zásady, medziparlamentná konferencia na svojom zasadnutí v Luxemburgu od 9. do 10. novembra 2015 prijala rokovací poriadok.

Konferencie o SZBP/SBOP

Medziparlamentná konferencia pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zostali ďalším významným fórom na komunikáciu medzi národnými parlamentmi a inštitúciami Európskej únie. Šieste zasadnutie konferencie, ktorého hostiteľom bol lotyšský parlament Saeima, sa uskutočnilo v marci a po ňom nasledovalo siedme zasadnutie v septembri 2015, ktorého hostiteľom bola luxemburská parlamentná komora Chambre des Députés. Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie, Federica Mogherini, sa zúčastnila na oboch konferenciách, na ktorých sa diskutovalo o prioritách a stratégiách Únie v oboch oblastiach politiky.

6.    Závery a výhľad do budúcnosti

Nová Komisia počas svojho prvého roka v úrade pod vedením predsedu Jeana-Clauda Junckera urobila významný pokrok pri plnení svojho záväzku nadviazať nové partnerstvo s národnými parlamentmi. Počet stanovísk prijatých v rámci politického dialógu a mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity sa znížil vzhľadom na nové zameranie Komisie na menší počet kľúčových iniciatív. Členovia Komisie napriek tomu zaistili vysokú úroveň osobnej interakcie s poslancami národných parlamentov mnohými návštevami v členských štátoch a účasťou na medziparlamentných zasadnutiach a ďalších podujatiach.

Komisia oceňuje, že národné parlamenty ako zástupcovia občanov Európskej únie na národnej úrovni zohrávajú významnú úlohu pri prekonaní rozdielov medzi európskymi inštitúciami a verejnosťou. Komisia naďalej rešpektuje rovnováhu medzi inštitúciami pôsobiacimi na európskej úrovni a uvedomuje si svoje právo iniciatívy. Dokázala však, že je pripravená zvážiť návrhy národných parlamentov – ako bola napríklad ich spoločná iniciatíva o plytvaní potravinami –, ktoré naznačujú, ako by opatrenia na európskej úrovni mohli priniesť ďalšie výhody.

Táto Komisia má v úmysle stavať na základoch, ktoré položila vo svojom prvom úplnom roku v úrade, s cieľom vybudovať si užší vzťah s národnými parlamentmi. Vo svojom pracovnom programe na rok 2016 Komisia uviedla svoj zámer preskúmať ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby národné parlamenty mali silné slovo pri tvorbe európskej politiky. Komisia sa teší na pozitívne príspevky, ktorými samotné národné parlamenty prispejú do tejto významnej diskusie.

(1)

     Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu – Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu ( http://ec.europa.eu/priorities/docs/pg_sk.pdf ).

(2)

     COM(2016) 469 final.

(3)

     Vrátane ôsmich odôvodnených stanovísk prijatých v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.

(4)

     COM(2014) 910 final zo 16. decembra 2014.

(5)

     COM(2015) 450 final z 9. septembra 2015.

(6)

     COM(2015) 177 final z 22. apríla 2015.

(7)

     COM(2015) 10 final z 13. januára 2015.

(8)

     COM(2015) 135 final z 18. marca 2015.

(9)

     Po diskusiách s ostatnými inštitúciami Komisia následne potvrdila stiahnutie 73 prerokúvaných legislatívnych návrhov, Ú. v. EÚ C 80, 7.3.2015, s. 17.

(10)

     Hrvatski sabor (HR), Senát (CZ), Assemblée nationale (FR), Sénat (FR), Bundesrat (DE), Országgyűlés (HU), Senato della Repubblica (IT), Seimas (LT), Senat (PL), Assembleia da República (PT), Riksdag (SE) a House of Lords (UK).

(11)

     Jeden list započítaný ako 14 stanovísk od Tweede Kamer (NE), ktorý podpísali aj Hrvatski sabor (HR), Vouli ton Antiprosopon (CY), Poslanecká sněmovna (CZ) a Senát (CZ), Eerste Kamer (NE), Országgyűlés (HU), Senato della Repubblica (IT), Seimas (LT), Senat (PL), Assembleia da República (PT), Camera Deputaților (RO), Národná rada (SK) a House of Lords (UK).

(12)

     COM(2015) 240 final z 13. mája 2015.

(13)

     Poslanecká sněmovna (CZ) (odôvodnené stanovisko), Senát (CZ) (dve stanoviská, jedno z nich bolo odôvodnené stanovisko), Bundesrat (DE), Országgyűlés (HU)(odôvodnené stanovisko), Camera dei Deputati (IT), Senato della Repubblica(IT), Senat (PL), Camera Deputaților (RO) (dve stanoviská, jedno z nich bolo odôvodnené stanovisko), Národná rada (SK) (odôvodnené stanovisko), Congreso de los Diputados a Senado (ES). Ďalšie stanovisko poslala cyperská parlamentná komora Vouli ton Antiprosopon v roku 2016.

(14)

     Odôvodnené stanoviská predložili Tweede Kamer (NE) a Congreso de los Diputados (ES) a Senado (ES). Belgická parlamentná komora Chambre des représentants/Belgische Kamer van volksvertegenwoordigers takisto predložila stanovisko spochybňujúce súlad návrhu so zásadou subsidiarity, ale bolo prijaté po uplynutí osemtýždňovej lehoty stanovenej v Protokole č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Zvyšných deväť stanovísk predložili Bundesrat (AT), Narodno Sabranie (BG), Hrvatski Sabor (HR), Vouli ton Antiprosopon (CY), Senát (CZ), Bundesrat, Oireachtas (IE), Assembleia da República (PT) a Senat (RO).

(15)

     Pozri Prílohu III k pracovnému programu Komisie na rok 2016: Bežný prístup už nestačí.

(16)

     Bundesrat (AT), Senát (CZ), Bundesrat (DE), Assemblée nationale (FR), Senato della Repubblica (IT), Camera dei Deputati (IT), Assembleia da República (PT), Camera Deputaților (RO), Senat (RO), Národná rada (SK), Congreso de los Diputados (ES) a Senado (ES).

(17)

     COM(2014) 903 final z 26. novembra 2014.

(18)

      https://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/201606_eu_wide_en.pdf .

(19)

     Záväzné stanovisko je potvrdenie, ktoré daňové úrady vydávajú daňovníkom a ktoré obsahuje informáciu o spôsobe výpočtu dane. Takéto stanoviská si často vyžiadajú podniky predtým, ako vytvoria veľké alebo zložité obchodné štruktúry.

(20)

     Zvyšných deväť stanovísk predložili Chambre des représentants (BE), Assemblée nationale (FR), Bundesrat (DE), Senato della Repubblica (IT), Assembleia da República (PT), Camera Deputaţilor (RO), Senat (RO), Národná rada (SK), Congreso de los Diputados (ES) a Senado (ES).

(21)

     Bundesrat (DE) a Camera Deputaților (RO).

(22)

     Bundesrat (DE), Senato della Repubblica (IT) a Senat (RO).

(23)

     Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1.

(24)

     Informácie týkajúce sa cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia vydaných, zmenených alebo obnovených medzi 1. januárom 2012 a 31. decembrom 2013 je potrebné oznámiť iba v tom prípade, ak boli 1. januára 2014 stále platné. Informácie o záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia vydaných medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom 2016 je potrebné oznámiť bez ohľadu na to, či sú stále platné.

(25)

     Týmito troma správami boli: správa dánskeho parlamentu Folketing „Twenty-three recommendations to strengthen the role of national parliaments in a changing European governance“ (Dvadsaťtri odporúčaní na posilnenie úlohy národných parlamentov pri zmene európskej správy vecí verejných), správa parlamentnej komory House of Lords Spojeného kráľovstva „The Role of National Parliaments in the European Union“ (Úloha národných parlamentov v Európskej únii) a správa holandskej parlamentnej komory Tweede Kamer „Ahead in Europe – on the role of the Tweede Kamer and national parliaments in the European Union“ (Pokrok v Európe – o úlohe Tweede Kamer a národných parlamentov v Európskej únii). Podrobnejší opis obsahu týchto troch správ pozri vo výročnej správe Komisie za rok 2014 o vzťahoch s národnými parlamentmi.

(26)

     Myšlienka „zelenej karty“ sa objavila v správe parlamentnej komory House of Lords Spojeného kráľovstva „The Role of National Parliaments in the European Union“ (Úloha národných parlamentov v Európskej únii) ako spôsob umožňujúci skupine národných parlamentov „predkladať konštruktívne politické alebo legislatívne návrhy“.

(27)

      http://www.cosac.eu/54-luxembourg-2015/cosac-working-group-30-october-2015/ .

(28)

     Toto spoločné stanovisko podpísali: Narodno Sabranie (BG), Hrvatski Sabor (HR), Vouli ton Antiprosopon (CY), Poslanecká sněmovna (CZ), Tweede Kamer (NE), Assemblée nationale (FR) a Sénat (FR), Országgyűlés (HU), Senato della Repubblica (IT), Saeima (LV), Seimas (LT), Chambre des Députés (LU), Kamra tad-Deputati (MT), Assembleia da República (PT), Národná rada (SK) a House of Lords (UK).

(29)

     Folketing (DK), Oireachtas (IE) a Senát (CZ).

(30)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2015 Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, [COM(2015) 614 final].

(31)

     COM(2013) 173 final

(32)

      http://ec.europa.eu/priorities/energy-union-tour_en .

(33)

  http://www.cosac.eu/53-latvia-2015/ .

(34)

 http://www.cosac.eu/54-luxembourg-2015/.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2016

COM(2016) 471 final

PRÍLOHY

k dokumentu

SPRÁVA KOMISIE

Správa za rok 2015
o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi

Príloha 1

Počet stanovísk doručených Komisii v roku 2015, v členení podľa národných parlamentov/komôr (v rámci politického dialógu a mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity)

Členský štát	Parlamentná komora	Celkový počet stanovísk 1	Z toho odôvodnených stanovísk (protokol č. 2) 2
Portugalsko	Assembleia da República	55	0
Rumunsko	Camera Deputaților	47	1
Česká republika	Senát	25	1
Taliansko	Senato della Repubblica	25	0
Francúzsko	Assemblée nationale	23	0
Spojené kráľovstvo	House of Lords	22	0
Nemecko	Bundesrat	20	0
Rumunsko	Senat	14	0
Španielsko	Congreso de los Diputados a Senado (obe komory)	11 3	1 4
Česká republika	Poslanecká sněmovna	10	1
Švédsko	Riksdag	10	1
Írsko	Dáil Éireann a Seanad Éireann (obe komory)	9 5	0
Francúzsko	Sénat	8	0
Spojené kráľovstvo	House of Commons	8	0
Rakúsko	Bundesrat	7	0
Taliansko	Camera dei Deputati	7	0
Slovensko	Národná rada	7	1
Holandsko	Tweede Kamer	6	1
Chorvátsko	Hrvatski sabor	5	0
Maďarsko	Országgyűlés	5	1
Litva	Seimas	4	0
Cyprus	Vouli ton Antiprosopon	4	0
Poľsko	Senat	3	0
Belgicko	Chambre des représentants/ Belgische Kamer van volksvertegenwoordigers	2	0 6
Bulharsko	Narodno Sabranie	2	0
Dánsko	Folketing	2	0
Nemecko	Bundestag	2	0
Luxembursko	Chambre des Députés	2	0
Holandsko	Eerste Kamer	2	0
Fínsko	Eduskunta	1	0
Lotyšsko	Saeima	1	0
Malta	Kamra tad-Deputati	1	0
Rakúsko	Nationalrat	0	0
Belgicko	Sénat de Belgique/Senaat	0	0
Estónsko	Riigikogu	0	0
Grécko	Vouli ton Ellinon	0	0
Poľsko	Sejm	0	0
Slovinsko	Državni zbor	0	0
Slovinsko	Državni svet	0	0
SPOLU		350	8

Príloha 2

Dokumenty Komisie, ku ktorým dostala Komisia v roku 2015 najvyšší počet stanovísk 7 (v rámci politického dialógu a mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity)

	Dokument Komisie	Názov	Celkový počet stanovísk 8	Z toho odôvodnených stanovísk (protokol č. 2) 9
1	COM(2014) 910	Oznámenie o pracovnom programe Komisie na rok 2015: Nový začiatok	26 10	0
2	COM(2015) 450 11	Návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov	12 12	5
3	COM(2015) 177	Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území	12 13	2
4	COM(2015) 10 14	Návrh nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013	11 15	0
5	COM(2015) 135 16	Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní	10 17	1
6	COM(2015) 80 18	Oznámenie o rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy	9	0
7	COM(2015) 452 19	Návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ	8 20	0
8	COM(2015) 63	Zelená kniha – Vytváranie únie kapitálových trhov	7	0
9	COM(2015) 46	Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 o Európskom sociálnom fonde, pokiaľ ide o zvýšenie počiatočnej sumy zálohových platieb vyplatených pre operačné programy podporované z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí	7 21	0
10	COM(2015) 216 22	Oznámenie o návrhu medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii	7	0
11	COM(2015) 82 23	Oznámenie o dosiahnutí miery prepojenia energetických sietí na úrovni 10 % – Príprava európskych elektrických sietí na rok 2020	7	0
12	COM(2014) 903	Oznámenie o investičnom pláne pre Európu	6 24	0
13	COM(2015) 240	Oznámenie o európskej migračnej agende	6	0
14	COM(2015) 192	Oznámenie o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe	6	0
15	COM(2015) 451 25	Návrh rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska, Grécka a Maďarska	5	0
16	COM(2015) 453 26	Oznámenie o akčnom pláne v oblasti návratu	5	0
17	COM(2015) 337 27	Návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií	5 28	0
18	COM(2015) 81 29	Oznámenie o parížskom protokole – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020	5	0
19	COM(2015) 340 30	Oznámenie o otvorení verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou	5	0

Príloha 3

Počet stanovísk doručených Komisii v roku 2015, v členení podľa hlavných útvarov Komisie (v rámci politického dialógu a mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity)

Hlavný útvar Komisie	Celkový počet stanovísk 31
GR pre migráciu a vnútorné záležitosti	63
Generálny sekretariát	58
GR pre hospodárske a finančné záležitosti	29
GR pre životné prostredie	28
GR pre energetiku	25
GR pre zdravie a bezpečnosť potravín	18
GR pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov	14
GR pre dane a colnú úniu	13
GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP	10
GR pre námorné záležitosti a rybárstvo	10
GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie	9
GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka	8
Európska služba pre vonkajšiu činnosť 32	8
GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov	8
GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení	8
GR pre obchod	8
GR pre komunikačné siete, obsah a technológie	7
GR pre oblasť klímy	5
GR pre mobilitu a dopravu	5
GR pre vzdelávanie a kultúru	4
GR pre regionálnu a mestskú politiku	4
GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj	2
Útvar pre nástroje zahraničnej politiky	2
Právny servis	2
GR pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu	1
Eurostat	1
SPOLU	350

(1)

     Vrátane stanovísk aj odôvodnených stanovísk národných parlamentov.

(2)

     Na to, aby sa stanovisko považovalo za odôvodnené stanovisko podľa vymedzenia v protokole č. 2, musí sa v ňom jasne uvádzať porušenie zásady subsidiarity a musí sa zaslať Komisii do ôsmich týždňov po postúpení legislatívneho návrhu národným parlamentom.

(3)

     Započítané ako jedenásť stanovísk od dvoch komôr.

(4)

     Započítané ako jedno odôvodnené stanovisko od dvoch komôr.

(5)

     Započítané ako deväť stanovísk od dvoch komôr.

(6)

     Parlamentná komora Chambre des Représentants/Belgische Kamer van volksvertegenwoordigers predložila stanovisko, v ktorom je uvedené porušenie zásady subsidiarity. Toto stanovisko však bolo odoslané viac ako osem týždňov po tom, ako Komisia postúpila legislatívny návrh národným parlamentom.

(7)

     V tabuľke sa uvádzajú všetky dokumenty Komisie, ku ktorým Komisia dostala aspoň päť stanovísk, v poradí podľa počtu stanovísk.

(8)

     Vrátane stanovísk aj odôvodnených stanovísk národných parlamentov.

(9)

     Na to, aby sa stanovisko považovalo za odôvodnené stanovisko podľa vymedzenia v protokole č. 2, musí sa v ňom jasne uvádzať porušenie zásady subsidiarity a musí sa zaslať Komisii do ôsmich týždňov po postúpení legislatívneho návrhu národným parlamentom.

(10)

     Z toho 14 stanovísk je zarátaných z listu, ktorý poslali: Tweede Kamer (NE) vo svojom mene, Vouli ton Antiprosopon (CY), Poslanecká sněmovna a Senát (CZ), Hrvatski sabor (HR), Országgyűlés (HU), Seimas (LT), Senato della Repubblica (IT), Eerste Kamer (NE), Senat (PL), Assembleia da República (PT), Camera Deputaților (RO), Národná rada (SK) a House of Lords (UK).

(11)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 451, COM(2015) 452, COM(2015) 453, ako aj JOIN(2015) 40. Jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 451 a COM(2015) 452.

(12)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch španielskych parlamentných komôr a druhé spoločne od dvoch komôr írskeho parlamentu Oireachtas – každé sa počítalo ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(13)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(14)

Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Assemblée nationale (FR), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 11 a COM(2015) 12. Jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentu COM(2014) 903 a jedno stanovisko, od Assembleia da República (PT), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 11.

(15)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(16)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senato della Repubblica (IT), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 129.

(17)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(18)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 82. Jedno stanovisko, od Poslanecké sněmovny (CZ), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 82; jedno stanovisko, od Senato della Repubblica (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 81 a COM(2015) 82; jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 81 a COM(2015) 82; a jedno stanovisko, od Senatu (RO), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 81 a COM(2015) 82.

(19)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 450, COM(2015) 451, COM(2015) 453, ako aj JOIN(2015) 40. Druhé stanovisko od Senátu (CZ) sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 453 a JOIN(2015) 40. Jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 450 a COM(2015) 451.

(20)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(21)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(22)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 215. Jedno stanovisko, od Sénat (FR), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 215; jedno stanovisko, od Assemblée nationale (FR), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 215; jedno stanovisko, od House of Lords (UK), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 215; a jedno stanovisko, od Senato della Repubblica (IT), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 215.

(23)

     Jedno stanovisko týkajúce sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 80; jedno stanovisko, od Poslanecké sněmovny (CZ), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 80; jedno stanovisko, od Senato della Repubblica (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 80 a COM(2015) 81; jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 80 a COM(2015) 81; a jedno stanovisko, od Senat (RO), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 80 a COM(2015) 81.

(24)

     Ďalšie stanovisko od Sénat (FR) týkajúce sa tohto dokumentu Komisie bolo doručené v roku 2014.

(25)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 450, COM(2015) 452 a COM(2015) 453, ako aj JOIN(2015) 40. Jedno zo stanovísk, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 450 a COM(2015) 452.

(26)

     Dve zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie poslal český Senát. Prvé z nich sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 450, COM(2015) 451, COM(2015) 452 a JOIN(2015) 40. Druhé sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 452 a JOIN(2015) 40.

(27)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 339, COM(2015) 340 a COM(2015) 341.

(28)

     Z toho jedno prišlo spoločne od dvoch komôr španielskeho parlamentu a počítalo sa ako jedno stanovisko dvoch komôr.

(29)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senato della Repubblica (IT), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 80 a COM(2015) 82.

(30)

     Jedno zo stanovísk týkajúcich sa tohto dokumentu Komisie, od Senátu (CZ), sa týkalo aj dokumentov COM(2015) 337, COM(2015) 339 a COM(2015) 341. Jedno stanovisko, od Camera dei Deputati (IT), sa týkalo aj dokumentu COM(2015) 339.

(31)

     Vrátane stanovísk aj odôvodnených stanovísk národných parlamentov.

(32)

     ESVČ nie je útvar Komisie, ale nezávislý subjekt.