EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 6. 2016

COM(2016) 379 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Podpora predchádzania radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu

Úvod

Nedávne teroristické útoky v Európe opäť potvrdili naliehavú potrebu riešiť problém radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu a terorizmu. Väčšina osôb podozrivých z terorizmu, ktoré sa podieľali na uvedených útokoch, boli európski občania, ktorí sa narodili a vyrástli v členských štátoch, neskôr sa však radikalizovali a brutálnymi činmi obrátili proti svojim spoluobčanom. Predchádzanie radikalizácii je kľúčovou súčasťou boja proti terorizmu, na ktorú kladie dôraz aj Európsky program v oblasti bezpečnosti 1 .

Opatrenia na boj proti radikalizácii sa obvykle vypracúvajú a vykonávajú priamo na mieste, na miestnej, ale aj regionálnej či vnútroštátnej úrovni, a patria v prvom rade do právomoci členských štátov. Miestni aktéri zväčša dokážu najlepšie krátkodobo a dlhodobo predchádzať radikalizácii a odhaliť ju. V tomto úsilí má EÚ zároveň podpornú úlohu najmä pre podobný charakter výziev, ktorým čelia členské štáty, ako aj pre rozsah a prepojenosť problému, čo znamená, že spolupráca, vytváranie sietí, financovanie a výmena osvedčených postupov na úrovni Únie majú takisto svoj význam.

Európska únia už viac ako desať rokov podporuje členské štáty v tejto oblasti. V roku 2005 2 bolo v stratégii EÚ na boj proti terorizmu označené predchádzanie ako jeden zo štyroch pilierov jej opatrení. Komisia prijala v roku 2014 osobitné oznámenie 3 , v ktorom určila priority pre ďalšie opatrenia. Európsky program v oblasti bezpečnosti z apríla 2015 umiestnil predchádzanie násilnej radikalizácii do širšieho politického kontextu. Na základe výzvy Európskej rady z 12. februára 2015 4 a výziev Európskeho parlamentu 5 , Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 6 a Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 20. novembra 2015 7 a 24. marca 2016 8 navrhla Komisia vo svojom oznámení 9 z 20. apríla 2016 ďalšie konkrétne opatrenia v snahe ďalej podporiť účinnosť vnútroštátnych politík členských štátov zameraných na boj proti radikalizácii prostredníctvom: zlepšených koordinačných štruktúr EÚ, využívania celoeurópskych sietí, lepšieho prideľovania finančných prostriedkov a projektov na európskej úrovni. Toto najnovšie oznámenie takisto dopĺňa akčný plán Organizácie Spojených národov na predchádzanie násilnému extrémizmu, ktorý bol predložený v januári 2016 10 .

Hoci násilná radikalizácia nie je novým javom, jej najnovšie prejavy, rozsah, ako aj využívanie nových komunikačných nástrojov predstavujú nové výzvy, ktoré si vyžadujú prístup, ktorým by sa riešili tak bezprostredné bezpečnostné dôsledky radikalizácie, ako aj základné príčiny, a to združením všetkých dôležitých aktérov v celej spoločnosti.

Toto oznámenie sa zaoberá príspevkom Európskej únie na podporu členských štátov v predchádzaní radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu v podobe terorizmu. Túto mnohostrannú a zložitú výzvu možno zdolať iba prostredníctvom kombinácie opatrení v niekoľkých oblastiach politiky a združením príslušných orgánov a spoločenských a komunitných aktérov na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej a európskej. Toto oznámenie sa zameriava na spôsob, akým práca na úrovni EÚ môže pomôcť členským štátom zdolať túto výzvu v siedmich konkrétnych oblastiach: i) podpora výskumu, budovania dôkazovej základne, monitorovania a vytvárania sietí; ii) boj proti teroristickej propagande a nenávistným prejavom na internete; iii) riešenie radikalizácie vo väzniciach; iv) podpora inkluzívneho vzdelávania a spoločných hodnôt EÚ; v) podpora inkluzívnej, otvorenej a odolnej spoločnosti a oslovovanie mladých ľudí; vi) bezpečnostný rozmer riešenia problému radikalizácie a vii) medzinárodný rozmer.

1. Násilná radikalizácia: zložitý jav, ktorý si vyžaduje hlbšie znalosti a mnohostrannú reakciu

Čoraz zložitejší a neustále sa vyvíjajúci jav

Európska únia bola dlho konfrontovaná s rôznymi druhmi terorizmu založenými najmä na extrémistických politických ideológiách. Tieto ideológie naďalej vzbudzujú obavy v celej Európskej únii a existujú náznaky, že môžu vyústiť do násilného extrémizmu vo forme terorizmu. Motívy nedávnych teroristických činov v Európe sú však komplexnejšie a líšia sa od predošlých radikalizačných javov. Dnešná radikalizácia vychádza z iných základných príčin, funguje na základe odlišných verbovacích a komunikačných techník a vyznačuje sa globalizovanými a pohyblivými cieľmi vnútri a mimo Európy. Narastá v rôznych mestských a prímestských kontextoch a poháňajú a inšpirujú ju ideológie podnecujúce násilie, ktoré sa zameriavajú na nové cieľové skupiny, akými sú ženy a veľmi mladí ľudia z rozličného sociálneho prostredia. Násilná radikalizácia je navyše komplexná záležitosť, ktorá závisí od zložitej spleti tlakových a motivačných faktorov. Nie je zapríčinená jediným „spúšťacím mechanizmom“ a nemá jedinú príčinu ani nevyhnutný priebeh – obyčajne je skôr dôsledkom kombinácie rôznych faktorov.

K motívom vedúcim k radikalizácii môže patriť silný pocit osobného alebo kultúrneho odcudzenia, vnímanie nespravodlivosti alebo ponižovania zintenzívnené sociálnou marginalizáciou, xenofóbia a diskriminácia, obmedzené vzdelanie alebo slabé vyhliadky na prácu, kriminalita, politické faktory, ako aj ideologický a náboženský rozmer, neusporiadané rodinné väzby, osobná trauma a iné psychické problémy. Tieto faktory môžu využiť verbovači, ktorí zneužívajú slabiny a rozhorčenie prostredníctvom manipulácie, alebo sa môžu tieto faktory naopak posilniť vlastnou izoláciou. Sociálne médiá poskytujú prepojenie, virtuálnu účasť a priestor na šírenie extrémistických názorov podobne zmýšľajúcich ľudí. Odborníci a akademici poznamenali, že proces radikalizácie môže za určitých okolností prebehnúť v čoraz kratších časových intervaloch. Odhaduje sa, že okolo 4 000 občanov EÚ sa pridalo k teroristickým organizáciám v krajinách poznačených konfliktom ako Sýria a Irak.

Nedávne teroristické útoky obrátili pozornosť na islamistický extrémizmus. Ideologické a náboženské faktory sú jednými z mnohých možných motívov radikalizácie. Verbovači a extrémistickí kazatelia sa naučili ťažiť z rozhorčenia zneužívajúc náboženské argumenty a symboly odôvodňujúce násilné činy. Zároveň však môže náboženstvo zohrať dôležitú úlohu pri predchádzaní radikalizácii alebo v boji proti nej: spája komunity, posilňuje pocit spolupatričnosti a vedie ľudí pozitívnym smerom.

K ďalším prioritám výskumu patrí: systematizácia dostupných znalostí a odborných poznatkov s cieľom podporiť strategické rozhodovanie; posilnenie interdisciplinárnej terénnej práce, pokiaľ ide o verbovacie príležitosti, socializáciu a techniky teroristov; využívanie veľkých dát s cieľom analyzovať informácie o komunikačných postupoch násilnej radikalizácie; zlepšovanie existujúcich prepojení medzi akademickou obcou vrátane výskumných pracovníkov z tretích krajín, tvorcov politík a iných zainteresovaných subjektov a výskum a vzdelávanie v oblasti jazykov, kultúr, náboženstiev a ideológií.

Kľúčové činnosti: 

Poskytovať podporu členským štátom prostredníctvom centra excelentnosti RAN pri navrhovaní a vykonávaní účinného predchádzania, poskytovaní usmernení a príručiek o zriaďovaní štruktúr zahŕňajúcich viaceré orgány, vytváraní platformy na výmenu skúseností a postupov a prostredníctvom ďalšieho mapovania výskumu v oblasti radikalizácie.

Vytvoriť register stratégií prevencie na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, sietí odborníkov a národných/regionálnych kontaktných bodov v členských štátoch.

Mobilizovať výskum v rámci iniciatívy Horizont 2020 zameraný na komplexné základné príčiny násilnej radikalizácie s cieľom poskytnúť konkrétne nástroje, ktoré umožnia lepšie informované politické zásahy. 

2. Boj proti teroristickej propagande a nenávistným prejavom na internete: boj proti hrozbám, posilnenie kritického myslenia a podporovanie zapájania občianskej spoločnosti

Teroristi čoraz viac zneužívajú internet na svoje účely. Niektoré teroristické skupiny dnes venujú značné zdroje na produkciu veľkého množstva dômyselných teroristických materiálov, ako sú hrozby, výcvikové príručky, praktické poradenstvo o tom, ako získať a doviezť zbrane, ako vyrobiť bomby a ako zvoliť ciele, naplánovať a uskutočniť útoky. Uverejňujú videá úspešných útokov, mučenia a popráv obetí a šíria správy podporujúce a podnecujúce ďalšie teroristické útoky a násilné činy prostredníctvom zložitých zakódovaných kanálov. Internet poskytuje radikálnym verbovačom viac príležitostí na komunikáciu s ľuďmi, ku ktorým by sa tradičnými prostriedkami nedostali. Online komunikácia s podobne zmýšľajúcimi jednotlivcami môže jednotlivcovi nahradiť fyzickú komunitu a vytvoriť na internete sociálne prostredie, v ktorom sa deviantné správanie a násilie akceptujú. Hoci takéto internetové materiály nemusia samy osebe radikalizovať jednotlivcov, zdá sa, že zohrávajú úlohu pri urýchľovaní procesu radikalizácie. Komunikácia s inými cez internetové kanály vytvára pocit spolupatričnosti a spoločného cieľa.

Riešenie základných príčin extrémizmu si preto vyžaduje opatrenia na zvládnutie nárastu nenávistných prejavov, ako aj šírenia extrémistických alebo teroristických materiálov na internete. Zároveň si to vyžaduje zvýšiť odolnosť jednotlivca proti takejto propagande.

Európska únia zriadila v decembri 2015 Internetové fórum EÚ združujúce zástupcov priemyslu, členských štátov, orgánov presadzovania práva a partnerov z občianskej spoločnosti, aby preskúmali, ako riešiť problém terorizmu a extrémistickej propagandy na internete prostredníctvom posilnenej dobrovoľnej spolupráce, pri súčasnom zachovaní základných práv, ako napríklad slobody prejavu.

Pokiaľ ide o teroristický obsah na internete, úsilie sa v súčasnosti zameriava na dve oblasti: obmedzenie prístupu k teroristickým materiálom na jednej strane a posilnenie partnerov z občianskej spoločnosti proti násilnej extrémistickej propagande s pozitívnymi argumentmi na strane druhej. Jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu zohráva kľúčovú úlohu pri podpore prvého cieľa. Pomáha identifikovať teroristický obsah na internete a materiály postúpi spoločnosti prevádzkujúcej webové sídlo, kde sa materiály nachádzajú, ak sa považujú za materiály, ktoré porušujú podmienky spoločnosti. Spoločnosť sa môže napokon rozhodnúť, či materiály odstráni. Centrum excelentnosti RAN a jeho pracovná skupina pre komunikáciu a argumentáciu bude naďalej vychádzať zo svojich skúseností pri práci s partnermi z občianskej spoločnosti na druhom cieli a poskytovať predstavy o vývoji alternatívnych argumentov a protiargumentov 14 .

Komisia, Europol, členské štáty, občianska spoločnosť a priemysel pracujú na súbore cielených akcií, ktoré sa majú začať v nasledujúcich mesiacoch. Jeho súčasťou bude platforma pre spoločné nahlasovanie, ktorú má vyvinúť internetový priemysel v spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami. Cieľom je posilniť proces nahlasovania a zabrániť tomu, aby sa odstránené materiály znovu nahrali na iné platformy. Okrem toho sa v rámci celoeurópskeho programu posilnenia občianskej spoločnosti, ktorý má koordinovať centrum excelentnosti RAN spolu s priemyslom a partnermi z občianskej spoločnosti v rôznych členských štátoch, bude poskytovať odborná príprava, technická podpora a analýza účinnosti protiargumentačných kampaní. V tejto súvislosti majú obete terorizmu, ale aj náboženskí lídri a komunity najlepšie predpoklady na poskytovanie alternatívnych a protiargumentačných odkazov. Vykonávanie jednotlivých iniciatív v rámci Internetového fóra EÚ bude podporované cieleným výskumom využívania internetu teroristami.

Okrem toho zaviedla Komisia spolu so spoločnosťami Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft kódex správania na boj proti šíreniu nenávistných prejavov na internete v Európe 15 . Kódexom sa v súlade so spoločným vyhlásením vydaným na mimoriadnom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 24. marca 2016 zabezpečí, aby spoločnosti z oblasti informačných technológií rýchlo a účinne preskúmali a odstránili prípadné nenávistné prejavy, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi transponujúcimi právne predpisy EÚ, 16 a zároveň sa uľahčí občianskej spoločnosti a orgánom členských štátov nahlasovanie nezákonného obsahu. Ďalšia práca sa zameria na to, ako podporiť transparentnosť pri uplatňovaní postupov oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu a zároveň podnietiť protiargumenty a alternatívne argumenty.

Prebiehajúce iniciatívy týkajúce sa nenávistných prejavov, ako je kampaň „No Hate Speech Movement“ zameraná proti hnutiam založeným na nenávistných prejavoch a podporovaná Radou Európy, ako aj ďalšie miestne iniciatívy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri podpore rovnosti a predchádzaní rasizmu a radikalizácii. Komisia bude podporovať občiansku spoločnosť pri monitorovaní a znižovaní príťažlivosti a vplyvu nenávistných prejavov prostredníctvom programu Práva, rovnosť a občianstvo 17 .

Komisia bude naďalej financovať Poradný tím pre strategickú komunikáciu/sieť pre strategickú komunikáciu. Odborné znalosti získané v rámci projektu sú dostupné členským štátom, občianskej spoločnosti, ako aj s inštitúciám EÚ pri tvorbe vhodného politického rámca, informačných kampaní alebo jednotlivých iniciatív. Okrem vytvorenia siete na šírenie a výmenu najlepších postupov poskytuje projekt praktickú podporu a poradenstvo, ktoré môžu uľahčiť rozvoj účinných protiargumentov.

Už v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách 18 sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že audiovizuálne mediálne služby, ako sú televízne vysielanie a služby videa na požiadanie, neobsahovali žiadne podnecovanie nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti. Keďže nenávistné prejavy na platformách na zdieľanie videí vzbudzujú čoraz väčšie obavy, Komisia vo svojom návrhu revízie smernice 19 mieni zabezpečiť, aby mali platformy na zdieľanie videí povinnosť prijať vhodné opatrenia na ochranu občanov pred podnecovaním k násiliu alebo nenávisti. Medzi takéto opatrenia patrí napríklad nahlasovanie a označovanie. V návrhu sa predpokladá, že kódexy správania, ktoré vypracoval priemysel, sa predložia Komisii, že Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby môže byť požiadaná o stanovisko k týmto kódexom a že audiovizuálni regulátori v jednotlivých členských štátoch sú oprávnení ich presadzovať. Okrem toho bude Komisia pravidelne posudzovať účinnosť samoregulačných opatrení, aby ich mohla v prípade potreby podporiť, aj vytvorením vhodných rámcov na zabezpečenie právnej istoty, ak je to nutné. Komisia bude takisto sprostredkúvať novú alianciu s cieľom lepšie chrániť deti na internete 20 , ako súčasť svojho úsilia na podporu priemyslu pri vypracúvaní kódexov správania na účely podpory vykonávania navrhovanej aktualizácie audiovizuálnych pravidiel EÚ.

Infraštruktúra digitálnych služieb pre bezpečnejší internet financovaná v rámci Nástroja na prepájanie Európy umožňuje vnútroštátnym centrám pre bezpečnejší internet zvyšovať informovanosť detí, rodičov a učiteľov o nástrahách, s ktorými sa môžu deti stretnúť na internete, a pomôcť im vyhnúť sa týmto nástrahám. Niektoré centrá pre bezpečnejší internet reagovali na vznikajúci problém radikalizácie cez internet, ktorý si vyžaduje osobitné odborné poznatky na jeho primerané riešenie. Napríklad centrum pre bezpečnejší internet v Spojenom kráľovstve vypracovalo usmernenia, ako chrániť deti pred extrémizmom na internete. V Rakúsku vypracúva centrum pre bezpečnejší internet v spolupráci so špecializovanými organizáciami stratégiu na riešenie radikalizácie cez internet. Švédske centrum pre bezpečnejší internet zase vypracovalo vzdelávacie materiály zamerané na zlepšenie schopností tínedžerov pochopiť pravý zmysel propagandy a nedať sa ňou zviesť.

Kľúčové činnosti:

V rámci Internetového fóra EÚ: vypracovať spoločnú platformu pre nahlasovanie na urýchlenie a zvýšenie účinnosti procesu nahlasovania a zriadiť program na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti s cieľom výrazne zintenzívniť odbornú prípravu a podporu partnerov z občianskej spoločnosti v záujme zvýšenia objemu pozitívnych a účinných alternatívnych argumentov poskytovaných na internete.

V rámci centra excelentnosti RAN: poskytnúť platformu na výmenu skúseností a najlepších postupov pri zvyšovaní mediálnej gramotnosti a kritického myslenia na internete, a vyvinúť celoeurópske kampane s cieľom posilniť odolnosť proti radikalizácii cez internet a poskytnúť alternatívne argumenty alebo alternatívne opatrenia (kampaň „Exit Hate“ proti nenávisti).

V rámci Komisie a príslušných spoločností z oblasti informačných technológií: monitorovať verejné záväzky v kódexe správania týkajúce sa boja proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete vrátane ich vplyvu, zlepšiť transparentnosť pri uplatňovaní postupov oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu.

Európska komisia už podporuje členské štáty v ich úsilí predchádzať radikalizácii vo väzniciach a bojovať proti nej, čo primárne patrí do ich právomoci. V súlade so závermi Rady z roku 2015 o trestnoprávnej reakcii na radikalizáciu 21 Eurojust monitoruje vývoj a trendy, pokiaľ ide o platný legislatívny rámec a príslušnú judikatúru v členských štátoch v oblasti terorizmu a násilnej radikalizácie vrátane využívania alternatív k trestnému stíhaniu a väzbe, aby o nich informoval tvorcov politiky a vypracoval budúce iniciatívy. Robí tak okrem iného monitorovaním odsúdení za teroristické trestné činy a taktickými zasadnutiami Eurojustu o terorizme. V rokoch 2015 a 2016 poskytla Komisia 8 miliónov EUR na vykonávanie záverov Rady: financovala rozvoj programov rehabilitácie a deradikalizácie vo väzniciach a mimo nich, nástrojov na posudzovanie rizík a školení odborníkov. 

Kľúčové činnosti:

Výmena osvedčených postupov a vypracovanie politických odporúčaní týkajúcich sa predchádzania radikalizácii pre pracovníkov z prvej línie (prípadne aj sudcov a prokurátorov), ktoré sa budú týkať aj väzenského a probačného sektora, prostredníctvom centra excelentnosti RAN.

Poskytovanie finančnej podpory s cieľom pomôcť členským štátom rozvíjať nástroje posudzovania rizika.

Podpora rozvoja programov vzdelávania a odbornej prípravy vo väznici (vrátane odborného vzdelávania) s cieľom uľahčiť zadržiavaným osobám opätovné začlenenie do spoločnosti.

Podpora rozvoja programov rehabilitácie pre väzňov zo strany členských štátov a výmena najlepších postupov a politík v oblasti výkonu trestných sankcií.

Podpora výmeny informácií medzi špecializovanými prokurátormi v rámci Eurojustu.

4. Podpora inkluzívneho vzdelávania a spoločných hodnôt EÚ

Z dlhodobého hľadiska zostáva vysokokvalitné vzdelávanie od predškolského veku najlepšou záchrannou sieťou proti sociálnemu vylúčeniu, ktoré môže byť pre niektoré osoby faktorom radikalizácie. Príležitosti a výsledky sú však stále determinované sociálno-ekonomickým prostredím detí. Školskú dochádzku predčasne ukončuje 11,1 % mladých Európanov a títo vstupujú na trh práce so znevýhodnením, ktoré sa neskôr veľmi ťažko prekonáva 23 . Nevyhnutným preventívnym opatrením je teda riešenie týchto otázok, pričom sa mladým ľuďom zároveň sprostredkujú spoločné hodnoty EÚ a umožní, aby prijímali informované rozhodnutia. 

Ministri školstva a Európska komisia prijali 17. marca 2015 deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania 24 , ktorou sa vymedzujú spoločné ciele pre členské štáty a požaduje prijatie podporných opatrení na úrovni EÚ. Na základe toho už Komisia zmobilizovala svoje politické a finančné nástroje a podnikne ďalšie konkrétne kroky na podporu činnosti členských štátov.

Posilnený rámec na podporu politiky a spolupráce

I keď je každý členský štát zodpovedný za svoj vlastný systém vzdelávania a odbornej prípravy, politika EÚ má za cieľ podporovať vnútroštátne opatrenia a pomôcť riešiť spoločné výzvy, najmä na základe rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) 25 . Komisia navrhne odporúčanie Rady na podporu účinných politík a najlepších postupov, s uvedením možností financovania, čo umožní koordinovanejší prístup v celej EÚ. Toto odporúčanie poskytne konkrétne usmernenie pre tvorcov politiky a umožní im prijať kroky potrebné na dosiahnutie vnútroštátnych a miestnych cieľov Parížskej deklarácie. Skúsenosti s rámcami, ako je napríklad rámec o predčasnom ukončení školskej dochádzky 26 , ukázali, že tento prístup prináša rýchle a účinné výsledky.

Najlepšie využívanie finančných prostriedkov EÚ

Z programu Erasmus+ sa financujú nadnárodné projekty spolupráce a podpora politiky 27 . Len v roku 2014 sa financovalo vyše 1 700 projektov v odvetviach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Od roku 2016 sa na základe cieľov Parížskej deklarácie uprednostnia opatrenia a projekty, ktoré podporujú začleňovanie a presadzujú základné hodnoty. V dôsledku toho je teraz k dispozícii na tvorbu nových politík a projektov na podporu uvedených priorít 400 miliónov EUR, a ďalších 13 miliónov EUR bude vynaložených s cieľom pomôcť rozšíriť a zintenzívniť iniciatívy samotných občanov.

Podpora učiteľov a vzdelávacích inštitúcií

Školy zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore začleňovania a ako kľúčová súčasť komunít úzko spolupracujú s rodičmi a miestnymi združeniami. Pravidelné kontakty so zástupcami občianskej spoločnosti a vzormi môžu zavážiť pri motivácii mladých ľudí a zabrániť im dostať sa na okraj spoločnosti. Takéto siete už existujú v niektorých členských štátoch 28 a mali by sa rozšíriť na európskej úrovni, aby sa oslovila kritická masa mladých ľudí. Komisia preto vytvorí sieť, ktorá umožní miestnym aktérom pozývať ľudí z rôznych prostredí, či už sú to podnikatelia, umelci, športovci, prípadne predtým radikalizovaní ľudia, aby navštívili školy, mládežnícke iniciatívy, športové kluby a väznice a podelili sa o svoje skúsenosti 29 .

Učitelia zohrávajú pritom obzvlášť dôležitú úlohu. Sú v najlepšej pozícii na to, aby včas odhadli príznaky radikalizácie žiakov a pomohli pri ich riešení. Vo všeobecnosti by učitelia mali byť schopní zvládnuť diverzitu v triedach a sprostredkovať žiakom spoločné hodnoty. Keďže učitelia v mnohých členských štátoch čelia podobným výzvam, partnerské učenie a priame výmeny na úrovni EÚ môžu pomôcť v identifikácií najlepších postupov. EÚ bude naďalej podporovať takéto výmeny prostredníctvom internetovej platformy na prepojenie učiteľov a tried v celej Európe eTwinning 30 a v pracovnej skupine pre vzdelávanie v rámci siete RAN. Komisia bude úzko spolupracovať s Radou Európy a organizáciou UNESCO s cieľom zlepšiť vykonávanie existujúcich nástrojov určených na podporu učiteľov 31 .

Študenti a zamestnanci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania takisto zohrávajú dôležitú úlohu. Komisia vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby spolupracovali s miestnymi komunitami a uznávali úsilie študentov v tomto smere, napríklad udeľovaním kreditov študentom za dobrovoľnícku činnosť alebo poskytovaním iných vzdelávacích modulov.

Kľúčové činnosti:

Návrh odporúčania Rady na zlepšenie sociálneho začlenenia a podporu základných európskych hodnôt prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania.

Sprístupnenie viac než 400 miliónov EUR v roku 2016 prostredníctvom programu Erasmus+ na nadnárodné partnerstvá na rozvoj inovačných prístupov politiky a postupov na miestnej úrovni s dôrazom na sociálne začlenenie, podporu spoločných hodnôt a medzikultúrneho porozumenia. Program Erasmus+ zintenzívni opatrenia na miestnej úrovni, na ktoré sa v roku 2016 vyčlenia prostriedky vo výške 13 miliónov EUR.

Vytvorenie siete na uľahčenie priameho kontaktu s pozitívnymi vzormi v školách, mládežníckych a športových kluboch a vo väzniciach.

Podpora udeľovania študentských kreditov za dobrovoľníctvo a vypracovanie osnov kombinujúcich akademický obsah s občianskou angažovanosťou prostredníctvom programu Erasmus+.

5. Presadzovanie inkluzívnych, otvorených a odolných spoločenstiev a oslovovanie mladých ľudí

EÚ zastupuje spoločenstvá, v ktorých prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi 32 . Boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podpora sociálnej spravodlivosti a ochrany sú už samy o sebe cieľmi EÚ 33 . Takéto spoločenstvá by mali byť odolnejšie proti hrozbe násilného extrémizmu.

V tomto smere sú kľúčovými prvkami boj proti diskriminácii aj na základe náboženského vyznania alebo viery, rasového alebo etnického pôvodu, riešenie nenávisti a stigmatizácie komunít a boj proti trestným činom z nenávisti a závažným formám nenávistných prejavov. Je potrebné, aby členské štáty presadzovali právne predpisy EÚ v oblasti boja proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii na základe náboženského vyznania alebo viery, a v súčasnosti je potrebná dohoda týkajúca sa návrhu Komisie na dokončenie antidiskriminačného rámca, pokiaľ ide o diskrimináciu okrem iného na základe náboženského vyznania 34 . Medzikultúrny a medzináboženský dialóg medzi komunitami je mimoriadne dôležitý. Okrem toho vedúci predstavitelia komunít a občianska spoločnosť potrebujú podporu, aby sa posilnili výmeny a spoločné projekty medzi rôznymi komunitami. Komisia na rok 2016 vyčlenila 4,5 milióna EUR na projekty, ktorými sa dosiahne lepšie porozumenie medzi komunitami vrátane náboženských komunít, s cieľom predchádzať a bojovať proti rasizmu a xenofóbii medzináboženskými a medzikultúrnymi aktivitami.

Sociálne politiky a politiky zamestnanosti EÚ sú zamerané na odstránenie chudoby a podporu inkluzívnych trhov práce a spoločenstiev. Jedným z najlepších spôsobov boja proti sociálnemu vylúčeniu je zamestnanosť. Zníženie počtu mladých ľudí bez zamestnania, vzdelania alebo odbornej prípravy (NEET) je jednou z výziev, ktorým členské štáty čelia. EÚ môže pomôcť poskytnutím politických usmernení, ktoré sa zrealizujú prostredníctvom nástrojov, ako je napríklad iniciatíva záruky pre mladých a iniciatívna na podporu zamestnanosti mladých ľudí, odporúčanie týkajúce sa dlhodobo nezamestnaných a nedávno prijatý program v oblasti zručností 35 . Okrem toho smernica 2000/78 o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní 36 pomáha v boji proti diskriminácii, a to aj prostredníctvom zvyšovania informovanosti o diskriminácii medzi zainteresovanými stranami, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi.

Európsky sociálny fond zasa podporuje vnútroštátne schémy a malé miestne projekty. Od roku 2014 do roku 2020 sa vynaloží 25,6 miliardy EUR priamo na posilnenie sociálneho začlenenia znevýhodnených skupín, napríklad prostredníctvom prispôsobených programov odbornej prípravy a programov sociálnej podpory. Okrem toho viac ako 8 miliárd EUR sa použije na pomoc školám pri riešení predčasného ukončovania školskej dochádzky a na zlepšenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, napríklad prostredníctvom prispôsobovania školských osnov, vzdelávania učiteľov a individuálnej podpory pre znevýhodnených študentov. Očakáva sa, že Európsky sociálny fond poskytne podporu pre 2,5 milióna znevýhodnených ľudí vrátane 1,3 milióna ľudí, ktorí sú nezamestnaní alebo neaktívni. Okrem toho z programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) sa môžu financovať projekty na mieste, čím sa posilní sociálne začlenenie.

Práca s mládežou má výrazný dosah na mladých ľudí, najmä na znevýhodnené skupiny, a pomáha im, aby sa stali angažovanými občanmi, vyhli sa marginalizácii a neboli zraniteľní voči extrémistickým názorom. Zapojenie pracovníkov s mládežou je dôležitou súčasťou širšej spolupráce so všetkými relevantnými aktérmi vrátane vzdelávacích inštitúcií, komunitných organizácií, zamestnávateľov a tých, ktorí sú mladým ľuďom najbližšie: ich rodín a priateľov. Na tento účel Komisia vytvorí v úzkej spolupráci s členskými štátmi osobitný súbor najlepších postupov pre pracovníkov s mládežou a pedagógov. Tento súbor poskytne príklady, ako pomôcť mladým ľuďom zvýšiť ich demokratickú odolnosť, stať sa mediálne gramotnými a kriticky myslieť, ako ich naučiť riešiť konflikty a rešpektovať názory ostatných a ako rozpoznať počiatočné znaky radikalizácie a reagovať na ne. S cieľom podporiť vplyv práce s mládežou Komisia posilní aj Európsku dobrovoľnícku službu, a to tak, že zvýši jej rozpočet 37 a uprednostní projekty podporujúce základné hodnoty a projekty zamerané na znevýhodnené skupiny a komunity.

Kľúčové činnosti:

Ďalej spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou na prijatí antidiskriminačnej smernice.

Posilniť sociálne začlenenie znevýhodnených skupín prostredníctvom politických opatrení a Európskeho sociálneho fondu a programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie.

Zintenzívniť podporu pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií, najmä prostredníctvom vypracovania súboru nástrojov.

Posilniť Európsku dobrovoľnícku službu.

6. Bezpečnostný rozmer riešenia radikalizácie

Predchádzanie radikalizácii a boj proti nej má aj silný bezpečnostný rozmer, ako sa zdôraznilo v nedávnom oznámení pod názvom „Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu“. Členské štáty môžu prijať bezpečnostné opatrenia, aby zabránili odchodu mladých ľudí do oblastí konfliktu s cieľom pripojiť sa k teroristickým skupinám. Takýmito opatreniami sú napríklad zákazy cestovania, kriminalizácia cestovania do tretej krajiny na teroristické účely, ako aj opatrenia, na základe ktorých rodiny a priatelia môžu požiadať o pomoc orgány verejnej moci, napríklad zriadenie horúcich liniek. Okrem toho extrémistickí kazatelia a tí, ktorí šíria teroristickú propagandu alebo verbujú zraniteľné osoby, môžu čeliť obvineniam zo spáchania trestného činu. Členské štáty môžu vydať zákazy cestovania, aby zabránili extrémistickým kazateľom vstúpiť do EÚ, a pomocou správnych opatrení môžu zasiahnuť proti šíreniu extrémistických názorov. Takéto opatrenia sú potrebné ako doplnok k opatreniam, ktoré posilňujú odolnosť proti radikalizácii.

Výmena informácií je v tomto smere kľúčová. Riadenie hraníc EÚ, rámce pre spoluprácu v oblasti migrácie a bezpečnosti a informačné nástroje sa musia prepojiť, posilniť a v plnej miere používať 38 , aby sa účinne bránilo občanom EÚ cestovať do oblastí konfliktu na teroristické účely a aby sa identifikovali tie osoby, ktoré po návrate predstavujú riziko. Tieto a ďalšie rámce a nástroje na výmenu informácií o osobách podozrivých z radikalizácie treba využívať, aby sa uľahčila práca príslušných zahraničných orgánov pri prijímaní opatrení proti osobám, ktoré predstavujú vysoké bezpečnostné riziko.

Schengenský informačný systém (SIS) má v tomto kontexte osobitný význam. Zápis v SIS môže viesť k rozličným opatreniam v závislosti od posúdenia a úmyslu členského štátu, ktorý ho vykonal, t. j. osobu možno zatknúť, umiestniť pod ochranu alebo podrobiť diskrétnej alebo špecifickej kontrole. SIS je užitočný aj v snahe zabrániť teroristom cestovať a sledovať cestovné trasy osôb podozrivých z terorizmu. V súvislosti so zahraničnými teroristickými bojovníkmi Komisia vyzvala členské štáty, aby oznámili, že zápis sa týka „činnosti súvisiacej s terorizmom“ bez toho, aby ho zúžili na záznam týkajúci sa zahraničných teroristických bojovníkov alebo trestných činností ako takých. Preto sa to môže využiť aj na zápisy o tých, ktorí sú podozriví z radikalizácie na účely spáchania teroristických činov.

Členské štáty by mali takisto zintenzívniť svoje úsilie, aby zabezpečili výmenu a spoločné využívanie primeraných informácií s Europolom. Nedávno zriadené Európske centrum pre boj proti terorizmu v Europole má ambíciu stať sa ústredným informačným uzlom v boji proti terorizmu v EÚ, a to aj pokiaľ ide o riziká radikalizácie.

Okrem toho informačný systém Europolu (EIS) má slúžiť ako centrálny register údajov týkajúcich sa presadzovania práva vrátane konsolidovaného zoznamu všetkých známych alebo podozrivých zahraničných teroristických bojovníkov. Členské štáty musia podstatne zintenzívniť svoje úsilie, pokiaľ ide o poskytovanie potrebných údajov o zahraničných teroristických bojovníkoch Europolu.

Kľúčové činnosti:

 

Komisia do konca roku 2016 predloží návrh na revíziu Schengenského informačného systému s cieľom zvýšiť jeho pridanú hodnotu v oblasti presadzovania práva a boja proti terorizmu.

Členské štáty by si mali aktívne vymieňať s ostatnými členskými štátmi, a podľa potreby s Europolom, všetky relevantné informácie o prepustení podozrivých z radikalizácie alebo známych radikálnych jednotlivcov, aby sa zabezpečilo dôkladné monitorovanie osôb predstavujúcich vysoké riziko.

7. Medzinárodný rozmer: riešenie násilnej radikalizácie mimo hraníc EÚ

Tak, ako členské štáty EÚ, aj tretie krajiny riešia, ako sa postaviť voči bezpečnostnej hrozbe, ktorú predstavuje radikalizácia, ako riešiť jej príčiny a budovať odolné a súdržné spoločenstvá. EÚ aktívne spolupracuje s OSN, Radou Európy a OBSE v ich úsilí v boji proti násilnému extrémizmu, napríklad prostredníctvom nepretržitej podpory iniciatív Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) 39 .

EÚ na medzinárodnej scéne uplatňuje dva komplementárne prístupy. Po prvé, pri pomoci tretím krajinám EÚ podporí presadzovanie práva a opatrenia v súlade s ľudskými právami, ktorých cieľom je zabrániť radikalizovaným jednotlivcom páchať teroristické činy. Po druhé, a čo je dôležitejšie, EÚ posilní spoluprácu v oblasti preventívnych opatrení zameraných na prvotné príčiny určitých foriem radikalizácie, ktorá môže viesť k násilnému extrémizmu.

Posilnenie kapacít partnerských krajín v oblasti bezpečnosti

Vždy, keď je to možné, je pomoc EÚ súčasťou širších reforiem zameraných na posilnenie bezpečnostných kapacít v partnerských krajinách, keďže organizovaná trestná činnosť, pašovanie a nezákonné obchodovanie, ako aj neúčinné riadenie hraníc majú preukázané väzby na násilnú radikalizáciu. EÚ a jej členské štáty musia byť lepšie pripravené na spoluprácu s orgánmi presadzovania práva v tretích krajinách. Na tento účel bude EÚ ďalej rozširovať odborné poznatky a zlepšovať informovanosť o situácii v krajinách, ktoré predstavujú najväčšie riziko. Napríklad na Blízkom východe a v severnej Afrike sa poskytne podpora na vytvorenie účinných systémov trestného súdnictva, ktoré budú spolupracovať na regionálnej i medzinárodnej úrovni v boji proti radikalizácii.

EÚ spolupracuje s jednotlivými krajinami v rámci boja proti terorizmu, ako aj prostredníctvom cielených a prehĺbených dialógov o bezpečnosti, ktorých výsledkom sú súbory opatrení a usmernenia v boji proti terorizmu. Preskúmanie európskej susedskej politiky sa zameriava na niekoľko aspektov v súvislosti s bojom proti radikalizácii, pričom prioritou je mládež, vzdelávanie a sociálno-ekonomický rozvoj. Zatiaľ sa dosiahol hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o Tunisko, Libanon a Jordánsko. Na účely vykonávania regionálneho akčného plánu EÚ pre Sahel budú prijaté ďalšie opatrenia boja proti násilnému extrémizmu. V Pakistane a juhovýchodnej Ázii sa realizuje niekoľko špecifických aktivít na boj proti radikalizácii. Podobné aktivity sa realizujú v Africkom rohu a podpora EÚ sa predĺži po úspešnom ukončení rôznych pilotných projektov v regióne.

Podpora tretích krajín pri riešení základných faktorov radikalizácie

Predchádzanie násilnému extrémizmu a boj proti nemu sa stali kľúčovou zložkou vonkajších činností EÚ zameraných na boj proti terorizmu a boli integrované do rozvojovej politiky, čím sa preklenula medzera medzi bezpečnosťou a rozvojom. Aktivity v rámci balíka „Posilňovanie odolnosti voči násiliu a extrémizmu“ (STRIVE) 40 , ktorý financovala EÚ, boli predchodcom vypracovania rastúceho počtu iniciatív zameraných na identifikáciu faktorov extrémizmu mládeže, posilňovanie postavenia žien, podporu dialógu medzi komunitami a posilnenie miestnych aktérov či zlepšenie mediálnej a vzdelávacej kapacity v záujme boja proti ideológii radikalizácie.

Ako sa uvádza v revízii európskej susedskej politiky z roku 2015 41 , finančná podpora občianskej spoločnosti zohľadní antiradikalizačný rozmer. EÚ bude naďalej spolupracovať s občianskou spoločnosťou, odborníkmi a akademickou obcou aj v partnerských krajinách, aby lepšie porozumela hlavným faktorom a identifikovala účinné riešenia. Ak budú splnené určité požiadavky, a tam, kde to bude možné, skúsenosti a odborné znalosti získané v rámci RAN sa využijú mimo hraníc EÚ v prioritných tretích krajinách, najmä v Turecku, v regióne MENA a na západnom Balkáne.

EÚ ponúka pozitívnejšiu argumentáciu formou cielenej komunikácie s mladými ľuďmi, ktorí môžu byť vystavení radikalizácii. Jednou z viacerých prebiehajúcich aktivít v súčasnosti je spolupráca osobitnej skupiny pre strategickú komunikáciu s delegáciami EÚ v arabských krajinách a s globálnou koalíciou proti Islamskému štátu na identifikácii spoločných hodnôt a vypracovaní konkrétnych opatrení. EÚ napríklad spolufinancuje projekt v Tunisku na zvýšenie finančného začlenenia v zraniteľných komunitách prostredníctvom mikroúverov. Komisia financuje projekt s rozpočtom 3 milióny EUR v Tunisku, Maroku a Libanone, ktorý pomáha upevňovať odolnosť komunity spoluprácou s občianskou spoločnosťou a poskytnutím priestoru v strategických komunikáciách.

EÚ bude podporovať priame kontakty medzi ľuďmi. Ďalej rozšíri platformu eTwinning o vybrané krajiny európskeho susedstva, najmä o tie, ktoré čelia problémom súvisiacim s násilnou radikalizáciou a v ktorých je medzikultúrny dialóg najviac potrebný 42 . Komisia takisto spustí projekt v rámci Erasmus+ na nadviazanie kontaktov medzi študentmi a ďalšími mladými ľuďmi z EÚ a tretích krajín. Tieto moderované virtuálne výmeny pomôžu mladým ľuďom rozvíjať vzájomné porozumenie a rešpekt, ako aj zlepšiť medzikultúrne zručnosti, ktoré zamestnávatelia hľadajú.

Kľúčové činnosti:

Podpora medzinárodných organizácií v ich činnosti zameranej na boj proti násilnému extrémizmu.

Ďalšie iniciatívy s cieľom zamerať vonkajšie finančné nástroje EÚ na predchádzanie násilnej radikalizácii.

Pokračovanie v podpore iniciatív Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) zameraných na predchádzanie násilnému extrémizmu a boj proti nemu.

Rozšírenie sietí eTwinning Plus o vybrané krajiny európskeho susedstva.

Začatie projektu uskutočniteľnosti pre virtuálne výmeny v rámci Erasmus+ na podporu online spolupráce mladých ľudí s cieľom osloviť 200 000 mladých ľudí do roku 2019.

Záver

Násilná radikalizácia je stále zložitejší a neustále sa vyvíjajúci problém, ktorý si vyžaduje nové a širokosiahle reakcie, či už ide o bezprostredné obavy o bezpečnosť alebo o riešenie základných príčin. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o napĺňaní Európskeho programu v oblasti bezpečnosti „Ako absolútna priorita je potrebné predchádzať radikalizácii ďalších osôb a zabezpečiť, aby tí, ktorí sa už radikalizovali, nastúpili do deradikalizačných programov a nemohli šíriť teroristickú propagandu a nenávistné prejavy“. Členské štáty sú v prvej línii, a to či už ide o ich bezpečnostné a justičné orgány, učiteľov, sociálnych pracovníkov alebo občiansku spoločnosť. EÚ môže zohrávať podpornú úlohu tým, že zmobilizuje svoje politiky, koordinačnú kapacitu a finančné nástroje na podporu vnútroštátnych opatrení a v rámci svojich právomocí na zabezpečenie skutočnej pridanej hodnoty v praxi.

V tomto oznámení sa stanovujú konkrétne opatrenia na podporu členských štátov pri zavádzaní iniciatív a politík, ktoré nám pomôžu predchádzať radikalizácii a násilnému extrémizmu a bojovať proti nim v EÚ a v tretích krajinách. Komisia povzbudzuje členské štáty, aby v tejto činnosti využili rôzne opatrenia podpory a nástroje spolupráce na úrovni EÚ. Napokon treba dodať, že problém násilnej radikalizácie je možné účinne prekonať len vďaka spoločnému úsiliu všetkých zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili toto oznámenie v záujme realizácie navrhnutých opatrení v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi.

(1)

Európsky program v oblasti bezpečnosti, COM(2015) 185 z 28. apríla 2015.

(2)

Stratégia EÚ na boj proti terorizmu z 30. novembra 2005,

http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&f=ST%2014469%202005%20REV%204 .

(3)

Oznámenie Komisie s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ, COM(2013) 941 final z 15. januára 2014.

(4)

Neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád Brusel 12. februára 2015 - Vyhlásenie členov Európskej rady, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/02/150212-european-council-statement-fight-against-terrorism/ .

(5)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami [2015/2063(INI)],

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+COMPARL+PE-551.967+01+DOC+PDF+V0//EN&language=EN ; pozri aj uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ, http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2016-0005+0+DOC+PDF+V0//SK .

(6)

Závery Rady o boji proti terorizmu z 9. februára 2015, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/02/150209-council-conclusions-counter-terrorism/ .

(7)

Závery Rady EÚ a členských štátov zasadajúcich v Rade o boji proti terorizmu z 20. novembra 2015, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/11/20-jha-conclusions-counter-terrorism/ .

(8)

Spoločné vyhlásenie ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí krajín EÚ a zástupcov inštitúcií EÚ k teroristickým útokom, ku ktorým došlo 22. marca 2016 v Bruseli, http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/24-statement-on-terrorist-attacks-in-brussels-on-22-march/ . 

(9)

Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu, COM(2016) 230 final.

(10)

  https://www.un.org/counterterrorism/ctitf/en/plan-action-prevent-violent-extremism .

(11)

Bezpečnostné projekty RP7: www.safire-project.eu ; www.impacteurope.eu ; www.fp7-prime.eu/project ; http://voxpol.eu/ . Projekty RP7 v oblasti spoločenských a humanitných vied: „Religious Diversity and Secular Models in Europe-Innovative approaches to Law and Policy“ (Náboženská rozmanitosť a sekulárne modely v prístupoch zameraných na inováciu Európy v oblasti práva a politiky); „Finding a place for Islam in Europe“ (Nájsť v Európe miesto pre islam); „Combating inequalities through innovative social practices of, and for, young people in cities across Europe“ (Boj proti nerovnosti prostredníctvom inovačných sociálnych postupov u mladých ľudí a pre mladých ľudí v mestách v celej Európe).

(12)

Výzva s rozpočtom 8,5 milióna EUR na vytvorenie komplexného prístupu k násilnej radikalizácii v EÚ od jej včasného zistenia až po zlepšenie ochrany a výzva s rozpočtom 5 miliónov EUR týkajúca sa súčasných radikalizačných trendov a ich dôsledkov pre Európu.

(13)

Výzva s rozpočtom 2,5 milióna EUR týkajúca sa náboženskej rozmanitosti v Európe – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

(14)

  http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/networks/radicalisation_awareness_network/ran-papers/docs/issue_paper_cn_oct2015_en.pdf .

(15)

  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1937_sk.htm .

(16)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.

(17)

Program Práva, rovnosť a občianstvo – pracovný program na rok 2016.

  http://ec.europa.eu/justice/grants1/programmes-2014-2020/files/rec_awp_2016/rec_awp_2016_annex_en.pdf .

(18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

(19)

Návrh na zmenu smernice 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách SWD(2016) 168.

(20)

  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/commission-broker-new-alliance-better-protect-minors-online .

(21)

Závery Rady z 20. novembra 2015 o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu, http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/11/20-conclusions-radicalisation/ .

(22)

  http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/networks/radicalisation_awareness_network/ran-news/docs/ran_p_and_p_practitioners_working_paper_en.pdf . 

(23)

Zdrojom všetkých údajov v tejto kapitole je Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2015.

(24)

Parížska deklarácia, http://ec.europa.eu/education/news/2015/documents/citizenship-education-declaration_en.pdf .

(25)

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/educ/107622.pdf .

(26)

Odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky.

(27)

Najmenej 28 %, respektíve 4,2 % z celkového rozpočtu, t. j. 14,7 miliardy EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.

(28)

Napríklad Réserve Citoyenne vo Francúzsku, http://www.lareservecitoyenne.fr/ .

(29)

Táto sieť financovaná z programu Erasmus+ bude fungovať ako pilotný projekt so zameraním na násilnú radikalizáciu v znevýhodnených oblastiach v niektorých členských štátoch.

(30)

eTwinning, ktorý v súčasnosti zahŕňa 300 000 učiteľov a celkovo 406 projektov, je najväčšou sieťou učiteľov na svete a už aj teraz ponúka širokú škálu kurzov vo všetkých oblastiach vzdelávania vrátane občianstva a medzikultúrneho dialógu.

(31)

Rámec kompetencií v oblasti demokratického občianstva sa má predstaviť v apríli, a takisto aj program „vyučovania kontroverzných otázok“ a pedagogické usmernenia UNESCO o globálnej výchove k občianstvu.

(32)

Článok 2 ZEÚ.

(33)

Článok 3 ZEÚ.

(34)

 Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, KOM (2008) 426 v konečnom znení.

(35)

Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilňovaní ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti [COM(2016) 381].

(36)

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

(37)

Rozpočet (65 miliónov EUR v roku 2016) sa má v rokoch 2017 – 2020 každý rok zvýšiť o 15 %.

(38)

Pozri oznámenie Komisie zo 6. apríla s názvom Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť, COM(2016) 205.

(39)

Konkrétne Hedayah a Globálny fond na podporu komunitnej angažovanosti a odolnosti.

(40)

  https://ec.europa.eu/europeaid/strive-development-strengthening-resilience-violence-and-extremism_en .

(41)

EÚ poskytuje výraznú podporu na protiteroristické opatrenia prostredníctvom rôznych nástrojov, najmä nástroja na podporu stability a mieru, nástroja európskeho susedstva (ENI) a na základe širšieho rozvoja.

(42)

eTwinning je už teraz aktívny v niektorých tretích krajinách, najmä v Tunisku, odkiaľ je v súčasnosti na tejto internetovej platforme zaregistrovaných takmer 300 učiteľov a 85 škôl.