4.vypracovanie novej politiky v oblasti legálnej migrácie.
Osobitný dôraz sa kládol na naliehavé opatrenia s cieľom predchádzať úmrtiam na mori. Medzi ne patrí návrh týkajúci sa celoeurópskeho systému presídľovania v rámci všetkých štátov s cieľom ponúknuť 20 000 miest vysídleným osobám, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu v Európe a novší návrh týkajúci sa dobrovoľného systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom.
Navrhované politické iniciatívy sú priamo relevantné pre ochranu a presadzovanie základných práv. Napríklad, pokiaľ ide o návrat, Komisia uverejnila príručku o návrate s cieľom podporiť akčný plán EÚ v oblasti návratu zo septembra 2015. Príručka poskytuje usmernenia pre vnútroštátne orgány vrátane toho, ako zabezpečiť, aby sa vo všetkých operáciách návratu plne dodržiavali základné práva, najmä pokiaľ ide o deti bez sprievodu.
Ako jedno z okamžitých opatrení na pomoc členským štátom v prvej línii, ktoré čelia neprimerane vysokým migračným tlakom na vonkajších hraniciach EÚ, Komisia navrhla vytvoriť „prístup založený na hotspotoch“. Hotspoty môžu členským štátom pomôcť lepšie zabezpečiť záruky základných práv v praxi, ak sa vyvíja spoločné úsilie zamerané na zabezpečenie dostatočných zdrojov a personálu na mieste. Od stretnutia vedúcich predstaviteľov západného Balkánu v októbri 2015 Komisia pozorne sleduje vývoj na západobalkánskej trase. Grécko a krajiny západného Balkánu sa vo vyhlásení vedúcich predstaviteľov zaviazali zvýšiť svoje prijímacie kapacity s cieľom umožniť lepšie a predvídateľnejšie riadenie migračných tokov. Na tento účel Komisia poskytuje núdzovú aj humanitárnu pomoc.
Z hľadiska ochrany základných práv má význam aj návrh nariadenia o zriadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (ďalej len „agentúra“) z decembra 2015. Predpokladá sa v ňom prijatie kódexu správania platného pre všetky operácie kontroly hraníc koordinované agentúrou a kódex správania pre návrat. Úradník pre základné práva monitoruje dodržiavanie základných práv zo strany agentúry a akékoľvek porušenie základných práv počas operačných činností sa bude riešiť prostredníctvom mechanizmu na podávanie sťažností. V prípade akéhokoľvek porušenia základných práv alebo záväzkov v oblasti medzinárodnej ochrany by sa spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy mohli pozastaviť alebo ukončiť. Agentúra vypracuje stratégiu pre základné práva s osobitným zameraním na deti, obete obchodovania s ľuďmi, osoby, ktoré potrebujú lekársku pomoc alebo medzinárodnú ochranu, osoby v núdzi na mori, ako aj na ďalšie osoby v zraniteľnej situácii. Dodržiavanie charty podporia spoločné základné študijné osnovy pre odbornú prípravu agentúry zameranú na príslušníkov pohraničnej stráže.
Plné dodržiavanie základných práv je jednou z piatich kľúčových zásad Európskeho programu v oblasti bezpečnosti. Zdôrazňuje sa v ňom, že bezpečnosť a dodržiavanie základných práv nie sú protichodnými cieľmi, ale navzájom sa dopĺňajúcimi cieľmi politiky. Zaisťovanie bezpečnosti je základným predpokladom pre ochranu a slobodné uplatňovanie základných práv. Všetky bezpečnostné opatrenia musia byť zároveň v súlade so základnými právami a zásadami právneho štátu, a tiež so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a zákonnosti a musia byť zavedené primerané záruky na zaistenie zodpovednosti a súdnej nápravy. Tento prístup sa odráža v návrhoch Komisie týkajúcich sa boja proti terorizmu – nadväzujúcich na útoky v Paríži v novembri 2015. V navrhovanej smernici o terorizme sa zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania základných práv pri transponovaní ustanovení trestného práva do vnútroštátneho práva. Chránia sa v nej základné práva obetí a možných obetí. Kriminalizujú sa v nej prípravné činy ako napríklad výcvik a cestovanie do zahraničia na teroristické účely, podporovanie teroristických činov alebo navádzanie na ne, podnecovanie k nim a pokus o ne a financovanie terorizmu. Jej cieľom je tiež zabezpečiť, aby akékoľvek obmedzenia základných práv podozrivých a obvinených osôb nepresahovali rámec, ktorý je striktne nevyhnutný, a teda aby sa dodržiavali zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (článok 49 charty).
Význam základných práv v rámci činností v oblasti bezpečnosti sa odráža v dôležitosti, ktorá sa prikladá preventívnym opatreniam v kontexte politík zameraných na boj proti terorizmu. Reakcia EÚ na extrémizmus nesmie viesť k stigmatizácii žiadnej skupiny alebo komunity, ale má skôr vychádzať zo spoločných európskych hodnôt, akými sú tolerancia, rozmanitosť a vzájomný rešpekt. Cieľom programu v oblasti bezpečnosti je riešiť základné príčiny extrémizmu prostredníctvom vzdelávania, zapojenia mládeže, dialógu medzi náboženstvami a kultúrami a zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Zdôrazňuje sa v ňom význam boja proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii a zdôrazňujú sa kľúčové opatrenia EÚ v tejto oblasti.
Toto sa odráža aj v „deklarácii o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania “ (Parížska deklarácia)
prijatej v nadväznosti na neformálne zasadnutie ministrov školstva EÚ 17. marca v Paríži, v ktorej sa uvádza súbor odporúčaní týkajúcich sa dôležitej úlohy vzdelávania pri podpore základných hodnôt akými sú aktívne občianstvo, vzájomný rešpekt, rozmanitosť, rovnosť a sociálne začlenenie, ako aj pri predchádzaní násilnému extrémizmu. V nadväznosti na Parížsku deklaráciu sa Komisia a členské štáty dohodli na súbore nových prioritných oblastí spolupráce na úrovni EÚ do roku 2020.
Komisia tiež 19. októbra 2015 usporiadala konferenciu ministrov na vysokej úrovni na tému „Trestnoprávna reakcia na radikalizáciu“ s cieľom vymeniť si skúsenosti týkajúce sa predchádzania radikalizácii vo väzeniach a programov rehabilitácie pre zahraničných bojovníkov a navrátilcov. Spoločný záväzok členských štátov konať v tejto oblasti bol potvrdený v záveroch Rady o „posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu“ z 20. novembra 2015.
2.3. Začleňovanie charty do medzinárodných dohôd a zabezpečovanie súladu s ľudskými právami
Článok 21 Zmluvy o Európskej únii upravuje vonkajšiu činnosť EÚ.
V nadväznosti na spoločné oznámenie z apríla 2015 s názvom „Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ“ Rada v júli prijala akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019). Zahŕňa viac ako 100 činností v oblasti ľudských práv a demokracie rozdelených do 34 skupín. Na základe článku 21 sa prostredníctvom akčného plánu vykonávajú záväzky týkajúce sa strategického rámca pre ľudské práva a demokraciu a zabezpečuje sa pákový efekt s cieľom zapojiť všetky orgány EÚ a zainteresované strany a vylepšiť začleňovanie aspektov týkajúcich sa ľudských práv do všetkých vonkajších politík EÚ. Plánované činnosti zahŕňajú riešenie problémov v oblasti ľudských práv v rámci posúdení vplyvu politík, ktoré by mohli mať významný vplyv v krajinách mimo EÚ. V akčnom pláne sa stanovujú činnosti týkajúce sa práce Komisie pokiaľ ide o vnútorné dodržiavanie základných práv, najmä práva na súkromie v kontexte rizika hromadného sledovania, reformu súdnictva, práva detí, rodovú rovnosť, boj proti rasizmu a xenofóbii, migráciu a boj proti terorizmu.
V stratégii Komisie z októbra 2015 s názvom „Obchod pre všetkých“ sa vytyčujú kroky na zabezpečenie dodržiavania základných práv v krajinách EÚ a v krajinách mimo EÚ. Zahŕňa právo regulovať a posúdenie vplyvov obchodných politík a dohôd na základné práva a ľudské práva. Prepája obchodnú politiku s presadzovaním ľudských práv v krajinách mimo EÚ, najmä v prípade detskej práce, nútenej práce väzňov a nútenej práce v dôsledku obchodovania s ľuďmi a zaberania pôdy. Aspekty týkajúce sa ľudských práv sa čoraz viac začleňujú do dvojstranných dohôd EÚ o voľnom obchode a do politiky EÚ v oblasti kontroly vývozu.
Komisia v septembri 2015 ukončila rokovania o zastrešujúcej dohode medzi EÚ a USA o ochrane údajov. Zabezpečia sa ňou záruky v oblasti ochrany údajov pri akomkoľvek prenose osobných údajov medzi EÚ a USA v rámci každej policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Podľa tejto dohody môžu občania EÚ, ktorí nemajú pobyt v USA, získať nápravu na súdoch v USA v prípade, ak sú ich osobné údaje prenesené orgánom presadzovania práva v USA a sú spracované nesprávne alebo nezákonne. Znamená to značné zlepšenie situácie, pokiaľ ide o súdnu nápravu v USA.
V auguste 2015 viedla EÚ po prvýkrát v histórii dialóg s Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zameraný na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) Európskou úniou. EÚ zastupovala Komisia, ktorá bola podľa dohovoru kontaktným miestom pre EÚ. Súvisiaci výbor dohovoru UNCRPD prijal v októbri 2015 záverečné pripomienky a Komisia oznámila svoj záväzok vykonávať ich.
Komisia v júli 2015, ako súčasť lepšej právnej regulácie, prijala usmernenia v oblasti analýzy vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa obchodu. Vďaka tomu sa uľahčí analýza vplyvov iniciatív v oblasti obchodnej politiky na ľudské práva v EÚ a partnerských krajinách. V programe lepšej právnej regulácie sa tiež predpokladá posúdenie vplyvu na ľudské práva vo všeobecnosti v prípade návrhov s vonkajším rozmerom.
2.4 Dohľad Súdneho dvora nad inštitúciami EÚ
Pokiaľ ide o vec Schrems, Súdny dvor Európskej únie vyhlásil rozhodnutie Komisie z roku 2000 o bezpečnom prístave za neplatné. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím o primeranosti podľa článku 25 ods. 6 smernice o ochrane údajov. Povolil sa ním prenos osobných údajov do krajiny mimo EÚ, v tomto prípade USA. Na základe domáceho práva alebo medzinárodných záväzkov USA sa určilo, že úroveň ochrany bola prijateľná. Prenos osobných údajov na servery v USA prostredníctvom írskej dcérskej spoločnosti siete Facebook povolený týmto zistením o primeranosti bol napadnutý írskym súdom, a to hlavne kvôli odhaleniu hromadného sledovania spravodajskými orgánmi USA v roku 2013.
Súdny dvor konštatoval, že rozhodnutie o primeranosti bolo podmienené zistením Komisie, že – v dotknutej krajine mimo EÚ – je úroveň ochrany osobných údajov, ktorá aj keď nemusí byť nevyhnutne rovnaká, je „v zásade rovnocenná“ s tou, ktorá je zaručená v EÚ prostredníctvom smernice vykladanej v zmysle Charty. Súdny dvor konštatoval, že rozhodnutie z roku 2000 o bezpečnom prístave neobsahuje dostatočné zistenia zo strany Komisie o obmedzení prístupu orgánmi verejnej moci USA k údajom preneseným v rámci uvedeného rozhodnutia, ako aj o existencii účinnej právnej ochrany pred takýmto zásahom. Súdny dvor rozhodol, že právne predpisy, ktoré orgánom verejnej moci umožňujú všeobecný prístup k obsahu elektronických komunikácií, treba považovať za také, ktoré ohrozujú podstatu základného práva na rešpektovanie súkromného života. V rozsudku Súdneho dvora sa uviedlo ďalšie opodstatnenie prístupu Komisie od novembra 2013 týkajúceho sa preskúmania ustanovení o bezpečnom prístave: Komisia sa usiluje o zabezpečenie ochrany údajov požadovanej v práve EÚ. Komisia v novembri 2015 vydala usmernenia o možnosti prenosu údajov vzhľadom na rozhodnutie vo veci Schrems, pričom stanovila alternatívne systémy prenosu osobných údajov do USA platné do začiatku uplatňovania nového rámca.
2.5 Európsky dohovor o ľudských právach